22.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 349/84

A.

keďže Európska únia môže dosiahnuť svoj cieľ znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 % a o 30 % v prípade medzinárodnej dohody, znížiť využívanie primárnej energie v porovnaní s predpokladanými úrovňami o 20 % a dosiahnuť podiel aspoň 20 % energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov len za podmienky, že vystupňuje svoje úsilie vytvoriť súbor dostupných, čistých, účinných a udržateľných nízkouhlíkových energetických technológií,

B.

keďže takéto technológie môžu byť súčasťou náležitého vyriešenia otázok problémov zmeny klímy, zabezpečovania energetických dodávok pre EÚ a konkurencieschopnosti našich hospodárstiev,

C.

keďže rozpočty na energetický výskum z verejného a súkromného sektora sa od roku 1980 znížili; keďže súčasná úroveň zdrojov nezodpovedá rozsahu problémov súvisiacich s prechodom na udržateľný systém nízkouhlíkových energetických technológií,

D.

keďže jednou z najnáročnejších úloh pri rozvoji inovácií v oblasti energetiky v EÚ je financovanie,

E.

keďže v oblasti šiestich európskych priemyselných iniciatív Komisia určila potrebu verejných a súkromných investícií na obdobie nasledujúcich 10 rokov vo výške 6 miliárd EUR na veternú energiu, 16 miliárd EUR na solárnu energiu, 2 miliardy EUR na elektrické siete, 9 miliárd EUR na bioenergie, 13 miliárd EUR na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého, 7 miliárd EUR na jadrové štiepenie a 5 miliárd EUR na spoločnú technologickú iniciatívu pre palivové články a vodík,

F.

keďže cieľom a potenciálom plánu SET je pretvoriť EÚ na inovatívne hospodárstvo, a tak vytvoriť stovky tisíc nových odborných pracovných miest počas nasledujúceho desaťročia a podporiť rýchlo sa rozvíjajúci sektor priemyslu,

G.

keďže naliehavo potrebná zmena v oblasti energetiky si vyžaduje prístup založený na spoločnom znášaní rizika, pri ktorom všetky zainteresované strany z verejného i súkromného sektora musia prevziať spoločnú zodpovednosť, čo si vyžaduje vyššiu mieru verejnej finančnej podpory, ale aj prevzatie väčšej zodpovednosti za spoločné znášanie technologických a trhových rizík zo strany priemyslu, bánk a súkromných investorov,

H.

keďže výskum je v EÚ dlhodobo podfinancovaný,

1.

víta plán SET ako popis konkrétnych krokov vo výskume čistých, udržateľných a účinných nízkouhlíkových energetických technológií; zdôrazňuje jeho potenciál pretvoriť EÚ na inovatívne hospodárstvo; rovnako zdôrazňuje, že bez tohto nového prístupu EÚ nesplní svoje energetické a klimatické ciele do roku 2020;

2.

uznáva potrebu výrazného zvýšenia verejných a súkromných investícií do rozvoja udržateľných nízkouhlíkových energetických technológií s cieľom urýchliť rozvoj, nákladovo efektívne zavádzanie a rýchle, plošné uplatňovanie týchto technológií počas nasledujúcich 10 rokov;

3.

je pevne presvedčený o tom, že finančné potreby implementácie plánu SET možno splniť iba za podmienky, že sa poskytnú dodatočné verejné a súkromné zdroje, a že plán SET bude presvedčivý iba vtedy, ak sa naň vyčlenia nové prostriedky z rozpočtu EÚ;

4.

vyzýva zainteresované strany z verejného i súkromného sektora, aby okamžite vyčlenili dodatočné zdroje na implementáciu dohodnutých čiastkových plánov, pričom hlavná časť musí pochádzať zo súkromného sektora a podiel verejných investícií z EÚ a na vnútroštátnej úrovni sa musí výrazne zvýšiť;

5.

zdôrazňuje, že v dôsledku hospodárskej krízy by malo byť prioritou investovanie do nových technológií s najväčším potenciálom tvorby pracovných miest; zdôrazňuje, že to povedie k vytváraniu trhov a generovaniu nových tržieb a prispeje k rozvoju hospodárstva a konkurencieschopnosti EÚ; napokon zdôrazňuje, že to ďalej posilní bezpečnosť dodávok energie pre EÚ a zníži energetickú závislosť na obmedzenom počte energetických zdrojov, dodávateľov a dopravných trás;

6.

opakuje svoju žiadosť, aby sa zabezpečilo primerané financovanie na podporu čistých, udržateľných a účinných nízkouhlíkových energetických technológií, a to v celkovej výške najmenej 2 miliardy EUR ročne z rozpočtu EÚ, ktoré by sa vynakladali dodatočne k 7RP a CIP od roku 2010; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene vytvorili harmonogram financovania zdrojov, ktoré vyčlenia na zaručenie disponibility prostriedkov od roku 2010;

7.

ďalej vyzýva Radu a Komisiu, aby využili príležitosť diskusie o preskúmaní súčasného finančného výhľadu v polovici obdobia a o ďalších finančných výhľadoch na lepšie zladenie súčasných a budúcich rozpočtov EÚ s prioritnými politikami EÚ, najmä čo sa týka výskumu, opatrení v oblasti klímy a bezpečnosti zásobovania energiou;

8.

považuje za absolútne nevyhnutné urýchlene využiť 300 miliónov EUR príspevkov vyčlenených z rezervy pre nových účastníkov systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) na podporu zachytávania a ukladania oxidu uhličitého a inovatívnych obnoviteľných zdrojov energie; naliehavo vyzýva Európsku investičnú banku (EIB) aby prispôsobila svoje úverové kritériá oprávneným inovatívnym zariadeniam s obnoviteľnými zdrojmi energie;

9.

pripomína členským štátom, že od roku 2013 budú príjmy z ETS kľúčovým zdrojom financovania zmierňovania následkov zmeny klímy a zavádzania a rozvoja udržateľných nízkouhlíkových energetických technológií;

10.

požaduje, aby sa úloha EIB pri financovaní projektov súvisiacich s energetikou posilnila, najmä zvýšením jej úverového cieľa v oblasti energetiky, zvýšením jej kapacity ponúkať úverové záruky za projekty v oblasti energetiky a zlepšením koordinácie a nadväznosti financovania rizikovejších výskumných a vývojových projektov v oblasti energetiky;

11.

vyzýva Európsku investičnú banku, aby primeraným spôsobom uprednostnila tie projekty, ktoré majú skutočný potenciál na posilnenie preukázateľnej životaschopnosti udržateľných nízkouhlíkových technológií (napr. rozvoj inteligentných sietí a malých hydroenergetických zariadení);

12.

víta prebiehajúce iniciatívy, ako napríklad finančný nástroj s rozdelením rizika, fond 2020 Marguerite (Európsky majetkový fond pre energetiku, zmenu klímy a infraštruktúru), rizikový kapitál a Fond na podporu rýchlorastúcich a inovačných MSP (GIF), ktorých úloha prispievať k financovaniu iniciatív plánu SET by sa mala posilniť a podrobiť riadnemu postupu vyhodnocovania v rámci preskúmania v polovici obdobia;

13.

žiada Komisiu, aby v úzkej spolupráci s EIB, bezodkladne a najneskôr do roku 2011 predložila komplexný návrh nástroja financovania obnoviteľných energií, projektov v oblasti energetickej účinnosti a rozvoja inteligentných sietí;

14.

zdôrazňuje, že kapacita výskumnej základne EÚ sa musí rozšíriť a že pre dosiahnutie množstva a kvality ľudských zdrojov potrebných na dôsledné využitie naskytajúcich sa nových technologických príležitostí má zásadný význam ďalšie vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie;

15.

zdôrazňuje potrebu vytvorenia primeraných podmienok a stabilného a priaznivého regulačného rámca na podporu zriadenia verejno-súkromných partnerstiev, ktoré sú predpokladom implementácie plánu SET a európskych priemyselných iniciatív;

16.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa výrobcovia technológií mohli priamo uchádzať o financovanie z plánu SET a nielen ako členovia konzorcií energetických zariadení, ako v prípade programu na oživenie hospodárstva a NER300;

17.

uznáva, že MSP sú hlavnou hybnou silou rozvoja mnohých udržateľných nízkouhlíkových energetických technológií, najmä pokiaľ ide o rozvoj decentralizovanejších energetických systémov, a zdôrazňuje preto, že prístup k verejných zárukám a úverom vrátane financovania v rámci plánu SET sa musí naplánovať spôsobom, ktorý bude pre MSP prístupný; požaduje, aby sa významná časť financovania EÚ dostupná v rámci plánu SET vyčlenila pre MSP;

18.

víta zameranie sa na veľké demonštračné projekty; zdôrazňuje však, že je potrebné, aby boli k dispozícii aj prostriedky na rizikový strednodobý a dlhodobý základný a aplikovaný výskum;

19.

vyzýva Európske združenie pre výskum v oblasti energetiky, aby spustilo a vykonalo spoločné programy na implementáciu plánu SET pomocou rozvoja silných prepojení na európske priemyselné iniciatívy a aby rozšírilo svoje činnosti; zdôrazňuje, že v rozpočtoch EÚ a v rozpočtoch jednotlivých štátov by sa mali vyčleniť dostatočné finančné prostriedky, aby Európske združenie pre výskum v oblasti energetiky mohlo v plnej miere plniť túto úlohu;

20.

vyjadruje obavy zo skutočnosti, že Európska rada pre výskum neplánuje žiadne konkrétne programy súvisiace s energetikou, čo svedčí o nedostatku primeraných investícií do základného výskumu;

21.

víta iniciatívu Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) založiť osobitné znalostné a inovačné spoločenstvá (ZIS) zaoberajúce sa udržateľnou energetikou, prispôsobením sa zmene klímy a zmierňovaním jej dôsledkov;

22.

víta návrh, aby sa nová iniciatíva Inteligentné mestá, ktorá sa bude sústreďovať na energetickú účinnosť v európskych mestách (najmä signatárov Dohovoru starostov), zahrnula do jestvujúcich šiestich európskych priemyselných iniciatív s cieľom vytvoriť podmienky na to, aby sa na trhu v mestských oblastiach začali vo veľkom rozsahu využívať technológie energetickej účinnosti a obnoviteľných energií, ako aj inteligentné distribučné siete; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene implementovali túto novú iniciatívu, ktorá oživí miestne hospodárstvo a podporí sociálnu súdržnosť, a plne zapojili miestne a regionálne orgány, ktoré musia zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore a využívaní udržateľných nízkouhlíkových energetických technológií;

23.

pripomína Komisii jej informačné povinnosti v rámci nariadenia o Európskom pláne energetickej obnovy a jej záväzok predložiť ďalšie návrhy, ktoré by umožnili financovanie projektov v oblastiach energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie, ak po výzvach na predloženie návrhov ostanú voľné prostriedky; očakáva, že na tieto projekty sa vyčlení 116,19 milióna EUR z nepridelených prostriedkov;

24.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby hlbšie preskúmali a šírili inovatívne prístupy k mestskému plánovaniu a rozvoju, najmä integrovaného mestského plánovania, ktoré spĺňa potreby výraznejšieho sociálneho začlenenia, územnej súdržnosti a intenzívneho zavádzania udržateľných zdrojov energie a čistých spôsobov dopravy v záujme budovania odolných mestských systémov;

25.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla doplnkové iniciatívy na využitie cenného potenciálu iných technologických možností uvedených v jej oznámení o investíciách do vývoja nízkouhlíkových technológií (plán SET) zo 7. októbra 2009, ako aj gradientov slanosti a geotermálnej energie; zdôrazňuje, že na financovanie týchto technológií sú potrebné dodatočné zdroje z rozpočtu EÚ;

26.

víta výber šiestich európskych priemyselných iniciatív a vypracovanie technologických plánov na obdobie 2010 – 2020, ktoré vymedzujú konkrétne ciele nákladovej účinnosti každej udržateľnej nízkouhlíkovej technológie, a vyzýva Komisiu, aby spustila prepracované európske priemyselné iniciatívy a zabezpečila, aby ich štruktúra riadenia bola plochá, nebyrokratická a transparentná a aby spoločným znakom bol pravidelný kontakt s riadiacou skupinou plánu SET a EIB;

27.

vyzýva riadiacu skupinu plánu SET, aby Európskemu parlamentu raz ročne predkladala správu a aby prehĺbila odbornú spôsobilosť vytvorením technických pracovných skupín v oblastiach záujmu s cieľom zapojiť do diskusie a rozhodovacieho procesu väčší počet zainteresovaných strán;

28.

vyzýva Komisiu, aby posilnila medzinárodnú spoluprácu s ostatnými kľúčovými partnermi v rozvinutých, rozvíjajúcich sa a rozvojových krajinách v oblasti rozvoja, zavádzania a šírenia udržateľných nízkouhlíkových energetických technológií, najmä pomocou fondov, akým je napríklad Fond globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie, ktorý sa zameriava na malé projekty;

29.

víta kroky na posilnenie spolupráce v oblasti energetických technológií, akým bolo napríklad nedávne vytvorenie Rady pre energetiku EÚ – USA; vyzýva v tejto súvislosti radu pre energetiku, aby preskúmala synergie pri implementácií plánu SET;

30.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby celosvetovo podporovali obchodovanie s emisiami uhlíka, s cieľom vytvoriť stabilné a spravodlivé konkurenčné prostredie na rozvoj a zavádzanie udržateľných nízkouhlíkových technológií;

31.

žiada Komisiu, aby dohliadala na účelnú implementáciu plánu SET, zaviedla na tento účel sprievodné hodnotiace systémy, odhadla možné prekážky pri implementácii plánov a pravidelne informovala Parlament o pokroku dosiahnutom pri implementácií plánu SET a jeho čiastkových plánov;

32.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisie a vládam a parlamentom členských štátov.