1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/60

A.

keďže po nedávnom rozšírení EÚ potreba sociálnej integrácie vytvorila nové úlohy, ktoré treba riešiť na pozadí nových demografických a hospodárskych okolností a keďže napriek tomu, že riešením týchto úloh sa budú musieť zaoberať všetky členské štáty, sú členské štáty strednej a východnej Európy zasiahnuté viac, a to kvôli svojej štrukturálnej, hospodárskej a sociálnej transformácii za posledných dvadsať rokov; preto konštatuje, že ohrozené sociálne skupiny, ako napr. Rómovia, sa nachádzajú v situácii najvyššieho ohrozenia,

B.

keďže v členských štátoch, kde nastal kolaps priemyselných odvetví, sa nenaplnili rozvojové ambície regiónov a v dôsledku toho bolo najmä mnoho Rómov vytlačených na okraj spoločnosti prostredníctvom rýchleho nárastu chudoby; keďže Európsky parlament konštatuje a opätovne zdôrazňuje, že v tomto procese sa znehodnocuje právo Rómov na občianstvo v jednotlivých štátoch, ako aj EÚ, a že nemôžu náležitým spôsobom využívať výhody vyplývajúce z rozšírenia, čo vedie k prehĺbeniu ich marginalizácie viacerými spôsobmi a zvyšuje riziko ich viacnásobnej diskriminácie,

C.

keďže strategická ofenzíva v oblasti politiky zameraná na podporu rovnosti príležitostí pre Rómov musí čeliť extrémne zložitej sociálnej situácii, pretože Rómovia ako najväčšia etnická menšina v Európe bojuje s rovnakými znevýhodneniami ako iné skupiny, a keďže tento boj možno najúčinnejšie podporiť prostredníctvom komplexnej stratégie pre Rómov a koordinovaného súboru nástrojov previazaného so súborom odvetvových politík a s pomocou finančnej podpory,

D.

keďže kočovníci sú osobitným etnickým fenoménom, o ktorom by bolo možné odôvodnene diskutovať ako o samostatnej otázke, a to tak z hľadiska ľudských práv, ako aj z hľadiska sociálnych otázok a otázok týkajúcich sa pracovného trhu,

E.

keďže proces integrácie rómskeho obyvateľstva do spoločnosti nie je jednostranný, ale mnohostranný, pričom je potrebné, aby sa Rómovia pri vypracúvaní politík sociálneho začleňovania aktívne zapájali do rozhodovacieho procesu,

F.

keďže živorné podmienky Rómov, ich zdravotný stav a úroveň vzdelania sú determinantmi ich sociálnej situácie a situácie na pracovnom trhu a často slúžia ako zámienka na ich vylúčenie z väčšinových spoločností a pre rasizmus a bránia zvýšeniu kvality ich života a sú tak prekážkou uplatňovania najzákladnejších ľudských a občianskych práv,

G.

keďže zlá dopravná infraštruktúra, nedostatok orgánov a služieb verejnej správy, najmä vysokokvalitných vzdelávacích inštitúcií a zdravotníckych zariadení, ako aj premiestňovanie podnikov núti mladých ľudí k odchodu zo svojho domova z ekonomických dôvodov, čo vedie k prehlbovaniu regionálnych rozdielov a nárastu ich izolácie v getách,

H.

keďže je nevyhnutné posúdiť tesne pred koncom druhého obdobia lisabonského procesu sociálnu situáciu Rómov a ich vyhliadky v oblasti zamestnanosti a rozhodnúť o tom, čo by sa malo vykonať,

I.

keďže štrukturálne fondy a Kohézny fond sú dôležité pre podporu integrácie a keďže v dôsledku zložitosti sociálnych problémov, ktorým Rómovia čelia, nie je predstaviteľné, aby sa vyriešili len prostredníctvom systému projektov charakteristického pre štrukturálne fondy a Kohézny fond,

J.

keďže je nepochybne dôležité oceniť dobré postupy vykonané v minulosti; ale keďže ich platnosť je obmedzená v čase a priestore,

K.

keďže mnohé rómske komunity majú v súčasnosti tendenciu zostávať nemobilné namiesto toho, aby sa sťahovali do oblastí, kde môžu byť lepšie pracovné príležitosti,

1.

domnieva sa, že na zlepšenie pracovných a životných podmienok rómskej komunity je potrebné prijať koordinovaný prístup zameraný na tieto tri ciele:

2.

upozorňuje na skutočnosť, že politiky zamerané na Rómov v mnohých prípadoch ich situáciu nezlepšili; požaduje, aby sa zainteresované strany z rómskej komunity zúčastňovali na rozhodovacom procese v rámci všetkých činností EÚ a členských štátov, ktoré sa týkajú najmä Rómov, aby bola rešpektovaná ich schopnosť a zodpovednosť za usporiadanie vlastných záležitostí;

3.

konštatuje, že nerovný prístup k službám a sociálno-ekonomické nevýhody, ktorým čelia rómske deti, prakticky bránia ich vývoju v ranom veku a získaniu kvalitného vzdelania; konštatuje, že tieto znevýhodnenia na druhej strane negatívne ovplyvňujú ich emocionálny, sociálny, telesný a osobnostný rozvoj a aj ich ďalšie šance na pracovnom trhu a tým aj ich integráciu do väčšinovej spoločnosti;

4.

konštatuje, že vzdelávacie systémy sú selektívne a že napriek snahe členských štátov prekonať segregáciu, mnohé rôznorodé systémy, ktoré sú údajne určené na riešenie segregácie, v skutočnosti často slúžia na zdôraznenie rozdielov medzi sociálnymi skupinami a značne znevýhodňujú chudobných, najmä Rómov, ktorí sa ocitajú v zostupnej existenčnej špirále; zdôrazňuje preto potrebu vypracovať cielené politiky vzdelávania, ktoré sa budú zameriavať na rómske rodiny a budú podporovať ich aktívnu účasť;

5.

zdôrazňuje, že napriek tomu, že v niektorých členských štátoch sa zvýšil podiel mladých Rómov v stredoškolskom a vysokoškolskom systéme vzdelávania, úroveň ich konečného vzdelania je omnoho nižšia ako priemer EÚ; poukazuje na rozdiel medzi nedostatkom pracovných síl na jednej strane a vysokou mierou nezamestnanosti spojenou s nízkou kvalifikáciou Rómov na druhej strane; žiada preto, aby členské štáty a EÚ podporovali Rómov s cieľom prioritne zvýšiť ich kvalifikáciu; poukazuje na skutočnosť, že v prípade absencie formálnej kvalifikácie možno postavenie Rómov na pracovnom trhu zlepšiť aj vypracovaním systému na uznávanie praktických zručností;

6.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaručili rovný prístup rómskych žien a dievčat k vysokokvalitnému vzdelávaniu a zaviedli stimuly (napr. príležitosti na kariérny rozvoj), ktoré pritiahnu vysokokvalifikovaných učiteľov do škôl v znevýhodnených sociálno-ekonomických oblastiach a osobitne vo vidieckych obciach s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva;

7.

vyzýva členské štáty, aby zlepšili prístup rómskych žien k odbornej príprave a aby odbornú prípravu prispôsobili potrebám miestnych pracovných trhov práce s cieľom poskytnúť rómskym ženám možnosť osvojiť si schopnosti žiadané na trhu práce;

8.

konštatuje, že prevažná väčšina absolventov rómskej národnosti sa po ukončení univerzitného štúdia nevráti späť do svojich komunít a že niektorí z nich popierajú svoj pôvod alebo ich komunita pri ich pokuse o návrat už neprijme;

9.

odporúča prípravu komplexného programového balíka, ktorý podporí a bude motivovať rómskych absolventov, aby sa vrátili do svojich komunít, a podporí zamestnanosť Rómov v ich komunitách a v záujme týchto komunít;

10.

domnieva sa, že v niektorých členských štátoch rómski občania špecifickým spôsobom ovplyvňujú populačnú pyramídu; konštatuje, že rómske deti tvoria vysoké percento obyvateľstva, pričom očakávaná dĺžka ich života je pri narodení o celých 10 rokov nižšia ako v prípade väčšinového obyvateľstva;

11.

domnieva sa, že hoci členské štáty využili značné zdroje EÚ a členských štátov na pomoc dlhodobo nezamestnaným pri hľadaní práce, na úrovni EÚ sa ešte stále nenašlo koherentné riešenie: členské štáty riešia túto situáciu veľmi rozdielnymi spôsobmi a vo veľmi rozdielnom rozsahu a nevytvorili podmienky umožňujúce dlhodobý návrat na pracovný trh, zatiaľ čo ich opatrenia, ako napr. programy verejných prác, ešte zhoršili stigmatizáciu Rómov; požaduje preto, aby EÚ aj členské štáty zmenili svoju politiku na integrovaný prístup zaoberajúci sa všetkými aspektmi ich deprivácie;

12.

vyzýva členské štáty, aby prispôsobili programy odbornej prípravy potrebám miestnych trhov práce a poskytli stimuly zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú nekvalifikovaných pracovníkov (vrátane Rómov) a ponúkajú im odbornú prípravu a príležitosti získať praktické skúsenosti priamo na pracovisku;

13.

vyzýva národné a miestne orgány členských štátov, aby predložili ročné hodnotenia miery opätovného zamestnania dlhodobo nezamestnaných (vrátane Rómov), ktorí dokončili odbornú prípravu na trhu práce, rozčlenené podľa pohlavia, a aby na základe získaných skúseností vypracovali nové metodiky a iniciovali programy odbornej prípravy prispôsobené miestnym schopnostiam a hospodárskym potrebám;

14.

vyzýva členské štáty, aby využili finančné prostriedky EÚ na zachovanie a ochranu tradičných rómskych činností;

15.

pripája sa k názoru Komisie, že dospelí Rómovia majú kvôli svojmu mnohonásobnému znevýhodneniu nedostatočné zastúpenie v rámci skupiny zamestnaných osôb a osôb zapojených do celoživotného vzdelávania, často nemajú prístup k informačným a komunikačným technológiám, a že sú nadpriemerne zastúpení v skupine dlhodobo nezamestnaných osôb a osôb pracujúcich v menej prestížnych zamestnaniach, čo predstavuje najväčšie prekážky ich opätovného začlenenia na trh práce; požaduje preto účinné vykonávanie smernice 2000/78/ES, ktorá zakazuje diskrimináciu v oblasti zamestnania a povolania z dôvodu náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

16.

považuje za dôležité prijať osobitné opatrenia Spoločenstva na podporu prístupu Rómov k programom odbornej prípravy;

17.

upozorňuje členské štáty, že táto sociálna dichotómia môže mnohých záujemcov o zamestnanie z radov Rómov nútiť prejsť z oblasti legálnej ekonomiky do oblasti šedej ekonomiky a že na úrovni EÚ a členských štátov je potrebné vyvinúť koordinované úsilie na návrat týchto osôb späť do oblasti legálneho zamestnania s pracovnými právami a právom na sociálne zabezpečenie;

18.

domnieva sa, že by sa mali vykonať kroky na podporu inkluzívnej sociálnej a hospodárskej politiky, a to aj prostredníctvom opatrení ad hoc pre dôstojné bývanie;

19.

upozorňuje osobitne na skutočnosť, že podpora mobility nekvalifikovanej a neodbornej pracovnej sily môže viesť k zhoršeniu diskriminácie rómskych žien, ktoré sú už aj tak mimoriadne ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, a môže brániť ich ďalšiemu pokroku v rámci pracovného trhu;

20.

vyzýva vlády členských štátov, aby zlepšili ekonomickú nezávislosť rómskych žien podporou opatrení zameraných na jednoduché vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti a na zakladanie malých a stredných podnikov a prístup k mikroúverom, a stimuláciou ekonomiky služieb v rámci rómskych osídlení rozšírili vedomosti a odborné znalosti rómskych žien;

21.

vyzýva vlády členských štátov, aby okrem iného vytvorili systémy stimulov prostredníctvom daňových výhod pre podniky, ktoré zamestnávajú rómske ženy;

22.

považuje za nevyhnutné zohľadniť skutočnosť, že v praxi je zložité dosiahnuť odstránenie rómskych osád využívaním zdrojov EÚ na základe pravidiel, ktoré sa v súčasnosti vzťahujú na Európsky fond regionálneho rozvoja, pretože v členských štátoch, ktoré pristúpili po roku 2004, je situácia taká, že minimálny počet obyvateľov potrebných pre financovanie osád z rozpočtov na bývanie sú presne obyvatelia žijúci v najhorších podmienkach v najmenších osadách, ktorých nemožno dosiahnuť;

23.

zdôrazňuje skutočnosť, že riešenie sociálnych a ekonomických problémov Rómov si vyžaduje komplexný prístup a dlhodobé, koordinované riešenie, ktorého súčasťou je politika v oblasti v oblasti bývania, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a pracovného trhu; preto Komisii a členským štátom navrhuje, aby sa všetky opatrenia zamerané na zlepšenie situácie Rómov považovali za neoddeliteľnú súčasť opatrení určených na podporu regionálneho rozvoja a sociálneho začlenenia;

24.

domnieva sa, že členské štáty by mali využiť revíziu pravidiel upravujúcich štrukturálne fondy a Kohézny fond, ktorá poskytuje väčší priestor komplexným programom tým, že umožňuje presunúť viac než 10 % prostriedkov medzi rôznymi fondmi;

25.

berie na vedomie návrh novej komplexnej smernice zameranej na boj proti diskriminácii mimo oblasti zamestnania z dôvodu veku, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery a žiada účinné vykonanie smernice 2000/43/ES; domnieva sa, že v duchu sociálneho programu by mala Komisia stanoviť konkrétne ciele a vypracovať vyvážené programy zamerané na odstránenie diskriminácie a stigmatizácie Rómov a tiež kriminalizácii rómskych komunít;

26.

zdôrazňuje, že základnou podmienkou na podporu sociálneho začlenenia Rómov a ich prístupu na trh práce je priznať im rovnaké sociálne a politické práva; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a kandidátske krajiny, aby stanovili stratégiu na zlepšenie účasti Rómov na voľbách ako voličov a kandidátov na všetkých úrovniach;

27.

potvrdzuje význam mikroúverov, ktoré sa v oznámení Komisie o obnovenej sociálnej agende a v stanovisku EHSV odporúčajú z rôznych dôvodov a ktoré dokážu s minimálnymi zdrojmi nasmerovať tých najchudobnejších na cestu vedúcu k osobnej zodpovednosti, podnikateľským znalostiam a rozvoju kreatívnych schopností, okrem iného aj poskytnutím úveru na pokrytie nákladov na samostatné podnikanie;

28.

podporuje návrh inštitúcií EÚ, že so zreteľom na požiadavku uplatňovať zásadu rovnakého zaobchádzania by sa mal zvýšiť počet Rómov pracujúcich vo verejných službách; zdôrazňuje však, že na uskutočnenie tohto cieľa je potrebné nielen to, aby vlády uskutočňovali personálne politiky a politiky v oblasti odbornej prípravy pracovných síl, ktoré tento cieľ podporujú, ale aby sa zároveň snažili aktívne podporovať prijatie tejto zásady v očiach verejnosti;

29.

zdôrazňuje, že okrem iného sociálny trh, zdravotná a domáca starostlivosť, verejné stravovanie a zabezpečenie služieb na podporu detskej starostlivosti môžu pre nezamestnaných Rómov (najmä ženy) vytvoriť nové pracovné miesta; opätovne však poukazuje na skutočnosť, že sociálny trh si vyžaduje stále prepojenie medzi poskytovateľom a užívateľom služieb, a preto zvýšenie zamestnanosti Rómov v týchto oblastiach možno očakávať iba v atmosfére sociálnej akceptácie, pričom takáto zamestnanosť bude zároveň podporovať sociálnu akceptáciu;

30.

vyzýva členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na odstránenie rasovej neznášanlivosti a podnecovania k diskriminácii a násiliu voči Rómom v médiách a v každej forme komunikačnej technológie a nabáda masovokomunikačné médiá, aby zaviedli osvedčené postupy v oblasti prijímania zamestnancov spôsobom, ktorý zohľadňuje zloženie obyvateľstva;

31.

pozoruje, že rómske ženy sa často podieľajú na šedej ekonomike a majú veľmi nízku mieru zamestnanosti, a domnieva sa, že pokiaľ sa má prekonať viacnásobná diskriminácia, vysoká nezamestnanosť a chudoba, mali by sa cielené politiky zamerať na vytvorenie skutočného prístupu rómskych žien na pracovný trh, čo je predpokladom zlepšenia ich spoločenského a rodinného postavenia;

32.

domnieva sa, že zamestnanosť rómskych žien treba podporovať aj pomocou systémov sociálnej podpory, ktoré pôsobia priaznivo na zamestnanosť, ako aj vhodnými príležitosťami na odbornú prípravu a špecializáciu, a to s cieľom pripraviť ich z dlhodobého hľadiska na prácu, ktorá im poskytne živobytie, a umožniť im zosúladenie rodinného a pracovného života; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré pomôžu poskytnúť väčšie možnosti detskej starostlivosti pre rómske deti aj v tom prípade, keď sú ich matky doma s ostatnými deťmi;

33.

zdôrazňuje, že kvalitnejšie bývanie a služby zdravotnej starostlivosti by mohli zlepšiť prístup rómskych žien na pracovný trh a zvýšiť ich šance na to, aby si dlhšie udržali svoje zamestnanie;

34.

poukazuje na to, že sociálne politiky a politiky v oblasti zamestnanosti by mali podporovať individuálne schopnosti a potreby občanov a vytvárať viac príležitostí pre najväčšie rezervy pracovnej sily, ako sú starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím a chudobné, nekvalifikované osoby vrátane Rómov;

35.

zdôrazňuje, že viacnásobná diskriminácia, ktorej sú vystavené rómske ženy, by sa mala uznať a osobitne riešiť v rámci politík zameraných na rómske ženy, ktoré by na ne a na ostatných členov rodiny, najmä deti, mohli mať dvojitý, dlhodobo pozitívny vplyv;

36.

nesúhlasí s názorom, že dotácie zamerané na pomoc dlhodobo nezamestnaným osobám (vrátane mnohých Rómov) nájsť si prácu, bez ohľadu na to, či sú určené zamestnávateľom alebo zamestnancom, sú v rozpore so zásadou neutrality hospodárskej súťaže, pretože reintegrácia Rómov je cieľom sociálnej politiky a na jej realizáciu je potrebné vytvoriť dotované pracovné miesta; zastáva názor, že je vhodnejšie dotovať pracovné miesta na pracovnom trhu v záujme reintegrácie rómskych pracovníkov, než dotovať dlhodobo nezamestnané osoby;

37.

uznáva, že niektoré tradičné činnosti Rómov, napríklad umenie a remeslá, môže prispieť k zachovaniu osobitných charakteristických znakov tejto komunity a zlepšiť jej materiálnu situáciu a úroveň sociálnej integrácie, a domnieva sa, že je žiaduce podporovať niektoré špecifické odborné činnosti;

38.

konštatuje, že rómska kultúra sa v rámci kultúr EÚ vyznačuje silnou rodinnou tradíciou; podotýka, že verejná mienka o rómskych rodinách je charakterizovaná dôrazom na tradičné rodové role, veľký počet detí, spoločné bývanie viacerých generácií, snahou príbuzných bývať blízko pri sebe a intenzívnym udržiavaním vzťahov; domnieva sa preto, že v programoch EÚ a členských štátov týkajúcich sa rómskych rodín je potrebné stavať na pozitívach tejto prirodzenej podpornej siete;

39.

zdôrazňuje význam zachovania a potvrdenia osobitných kultúrnych rysov Rómov v záujme ochrany ich vlastnej identity a obmedzenia predsudkov voči nim, a preto považuje za potrebné, aby členské štáty a Komisia zohrávali aktívnejšiu úlohu pri podpore duchovného života rómskej menšiny;

40.

podporuje názor v stanovisku EHSV, že rómske ženy majú v rodinnej hierarchii nízke postavenie, predčasne vstupujú do manželstva, sú často vystavené domácemu násiliu a sú často obeťami prostitúcie a obchodovania s ľuďmi;

41.

preto sa domnieva, že programy EÚ a členských štátov určené Rómom by sa mali zameriavať na oslobodenie jednotlivcov od tradičných hierarchií a na sociálno-ekonomickú nezávislosť členov rómskych komunít, najmä žien;

42.

poukazuje na to, že predčasné ukončovanie školskej dochádzky rómskych detí poškodzuje ich individuálne vzdelávanie, ich schopnosť sociálnej integrácie a oberá ich o príležitosti na pracovnom trhu, pričom v prípade rómskych žien ich fyzické a psychické zdravie a skutočnosť, že predčasne ukončia školskú dochádzku, ovplyvňuje aj zdravotný stav a vzdelávanie ich detí, čo podporuje ich sociálne vylúčenie; preto zdôrazňuje význam služieb, ktoré zvyšujú povedomie, pokiaľ ide o poskytovanie informácií rómskym ženám;

43.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaručili začlenenie ustanovení zameraných na prevenciu a riešenie rôznych foriem diskriminácie, ktorým čelia rómske ženy, do súčasných a budúcich právnych rámcov s cieľom zlepšiť ich sociálno-ekonomické postavenie a zabezpečiť im prístup k vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o deti a vzdelávaniu, ktoré sú základnými podmienkami zamestnanosti;

44.

domnieva sa, že k tomu, aby sa dosiahlo účinne zabezpečenie alternatív k chudobe a sociálnemu vylúčeniu, musí sa proces integrácie začať v skorej etape života; domnieva sa preto, že je nevyhnutné zabezpečiť inštitucionálny rámec pre sociálne a vzdelávacie služby na úrovni komunít určené pre deti a rodiny, ktoré spĺňajú regionálne aj osobné potreby a zároveň zaručujú rovnaký prístup k vysokokvalitným službám; vyzýva preto Komisiu, aby poskytla konkrétnu podporu programom pre integráciu rómskych detí už v ranom veku vo všetkých krajinách, v ktorých sú k dispozícii zdroje EÚ, ako napr. nástroj predvstupovej pomoci alebo štrukturálne fondy a Kohézny fond;

45.

konštatuje, že rómske deti sú zastúpené v nadmernom počte v osobitných školách, pričom veľké množstvo z nich sa do uvedených škôl dostáva bez skutočného dôvodu, väčšinou v dôsledku diskriminácie; konštatuje, že nútenie detí, ktoré boli nezákonne klasifikované ako deti s mentálnym postihnutím, k navštevovaniu osobitných škôl je diskriminačné a vážne porušuje ich základné právo na vysokokvalitné vzdelávanie a spôsobuje problémy v ďalšom štúdiu a pri hľadaní práce a vedie k väčšej pravdepodobnosti nečinnosti na pracovnom trhu, čo zároveň vedie aj k zaťažovaniu rozpočtu;

46.

podporuje návrh uvedený v stanovisku EHSV, že v záujme rozvoja malých detí sú potrebné komplexné formy pomoci, ktoré sú zamerané na celú rodinu a ktoré popri zabezpečovaní potrieb rodiny poskytujú praktickú pomoc prispôsobenú na mieru, ako je tzv. program „istý štart“;

47.

pripája sa k názoru v stanovisku EHSV, že rómska komunita má vzhľadom na svoj demografický charakter asymetrický prístup k sociálnym výhodám; zdôrazňuje, že cieľom sociálnych výhod je vyvážiť záťaž alebo nedostatky, ktoré vyplývajú z individuálnych životných situácií, starostlivosti o deti a ďalších sociálne prínosných záväzkov;

48.

podporuje odporúčanie v stanovisku EHSV, že ak sa má podporiť účasť na oficiálnom trhu práce, osobám meniacim zamestnanie by sa mala poskytovať dodatočná podpora; zdôrazňuje, že riadne zamestnanie musí byť atraktívne pre zamestnancov, ako aj zamestnávateľov;

49.

zdôrazňuje, že spoločenská izolácia, v ktorej Rómovia prežijú časť svojho aktívneho života, spôsobuje ich sťažený prístup k službám zdravotnej starostlivosti a je zodpovedná za situáciu, v ktorej sa ocitajú vo vysokom veku; zdôrazňuje tiež, že skutočnosť, že Rómovia začínaj pracovať v ranom veku, sú často nezamestnaní, nemajú dostatočnú ochranu v zamestnaní, vykonávajú neviditeľnú prácu v rámci šedej ekonomiky, ktorá je mnohokrát fyzicky veľmi ťažká, nemajú nárok na dôchodok vyplývajúci z tejto práce, bráni Rómom riadne čerpať dôchodok a prežiť starobu dôstojným spôsobom;

50.

odporúča Komisii, aby prevzala iniciatívu a stanovila najefektívnejšie spôsoby podpory sociálnej, ekonomickej a kultúrnej integrácie tejto najväčšej menšiny v EÚ, a zdôrazňuje potrebu spolupráce medzi Komisiou a vládami členských štátov s cieľom podniknúť konkrétne kroky zamerané na riešenie zložitých nadnárodných problémov Rómov;

51.

domnieva sa, že zachovanie rómskeho jazyka a rómskej kultúry je pre Spoločenstvo hodnotou; nesúhlasí však s myšlienkou, že Rómovia by mali byť členmi „európskeho národa“ bez štátu, pretože členské štáty by sa tým zbavili svojej zodpovednosti a spochybnila by sa možnosť integrácie;

52.

upriamuje pozornosť členských štátov na riziko spočívajúce v tom, že prijatie prehnaných opatrení, pokiaľ ide o rómske komunity, by mohlo viesť k zhoršeniu už tak dramatickej situácie tejto menšiny a ohroziť ich príležitosti na integráciu;

53.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s mimovládnymi organizáciami, rómskymi komunitami a vedúcimi predstaviteľmi s cieľom vytvoriť spoločne prijateľný plán sociálneho začlenenia Rómov, ktorý by sa mal realizovať v úzkom partnerstve;

54.

vyzýva členské štáty, aby navrhli a realizovali projekty zamerané na boj proti negatívnym stereotypom o Rómoch na všetkých úrovniach, ktoré možno podporiť prostredníctvom štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu a tiež konkrétnymi programami, ako je program Progress, a iniciatívami, ako je Európsky rok medzikultúrneho dialógu v roku 2008 a nadchádzajúci Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu v roku 2010;

55.

konštatuje, že keďže zlepšenie sociálnej a ekonomickej situácie Rómov bolo dôležitým hľadiskom v procese rozšírenia, celkový pokrok bol obmedzený; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby preskúmali predošlé, ako aj súčasné programy a iniciatívy a vyhodnotili ich výsledky; domnieva sa, že je povinnosťou EÚ lepšie a užšie koordinovať nástroje sociálneho začleňovania a že táto koordinácia by mala pomôcť v boji proti chudobe, podporiť prístup Rómov k lepšiemu, trvalejšiemu a stabilnejšiemu zamestnaniu, pripraviť podmienky pre aktivity zamerané na zefektívnenie systémov sociálneho začlenenia a ochrany, byť nástrojom analýz politických skúseností a vzájomného učenia a vytvoriť systém koherentnej analýzy najlepších postupov;

56.

vyzýva Komisiu, aby konkrétne zhodnotila vplyv cieľov a nástrojov každej odvetvovej politiky na Rómov spolu s vypracovaním koherentnej politickej stratégie a dosiahnutím vysokej úrovne koordinácie; vyzýva Komisiu, aby požiadala členské štáty, aby v správach o integrovaných ukazovateľoch a otvorenom systéme koordinácie pre sociálne začleňovanie zamerali svoju pozornosť na zmenu situácie Rómov; vyzýva Komisiu, aby sledovala rozsah diskriminácie, pravidelne hodnotila situáciu Rómov, pokiaľ ide o zmeny v oblastiach vzdelávania, zamestnanosti, sociálnych a zdravotných otázok a bývania v členských štátoch a v kandidátskych krajinách;

57.

vyzýva Komisiu, aby požiadala členské štáty, aby čo najskôr zaviedli jasnú politiku v oblasti zamestnanosti pre znevýhodnené skupiny vrátane aktívneho rómskeho obyvateľstva a prijali podporné opatrenia na uľahčenie ich postupnej integrácie na pracovný trh, ktoré zabránia efektu závislosti vytváranému systémom sociálneho zabezpečenia;

58.

vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s rôznymi medzinárodnými organizáciami a podporila rozvoj akademickej siete rómskych odborníkov, ktorá by poskytla vedecké údaje a podporu prostredníctvom výskumu, analýzy, zhromažďovaním dôkazov a vypracovávaním odporúčaní, s cieľom analyzovať sporné body týkajúce sa otázky integrácie Rómov, rozhodovať o programe, s náležitou vážnosťou opisovať otázky týkajúce sa Rómov na základe zhrňujúcich správ, ktoré tieto organizácie pripravujú, a aby aspoň raz za dva roky vypracovala celkové hodnotenie v rámci EÚ;

59.

vyslovuje kritiku určenú členským štátom, ktoré ešte neratifikovali Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín; vyzýva tieto členské štáty, aby tak urýchlene urobili; vyzýva členské štáty, ktoré vydali reštriktívne vyhlásenia v rámci rámcového dohovoru, ktoré ovplyvňujú uznanie Rómov za národnostnú menšinu, aby tieto vyhlásenia odvolali;

60.

odporúča, aby členské štáty:

61.

domnieva sa, že v niektorých členských štátoch je možné k cieľovým skupinám (v rómskych osadách alebo častiach osád) efektívne pristupovať na základe definície mnohonásobného znevýhodnenia, ale že je ťažké komunikovať prostredníctvom týchto cieľových skupín s menšími jednotkami, ako sú rodina a jednotlivec;

62.

domnieva sa však, že by sa mali vytvoriť právne predpoklady pre zavedenie dobrovoľného a anonymného zhromažďovania údajov a vytvorenie porovnateľnej databázy s príslušným ohľadom na ochranu údajov a predpisy v oblasti ochrany ľudských práv a bez toho, aby bolo potrebné použiť metódy, ktoré sú v rozpore s ľudskou dôstojnosťou; domnieva sa, že Komisia by mala navrhnúť potrebné zmeny právnych predpisov;

63.

vyzýva Komisiu, aby na základe analýz uskutočnených nezávislým subjektom uľahčila vypracúvanie, overovanie a potvrdzovanie portfólia osvedčených postupov v rámci programov pre Rómov týkajúcich sa okrem iného bývania, vzdelávania a zamestnanosti;

64.

domnieva sa, že vytvorenie tejto databázy nie je alternatívou, ale predpokladom systému posudzovania a hodnotenia, ktorý sa môže použiť pri analýze dosahu výmeny osvedčených postupov a využívania zdrojov; domnieva sa, že na tento účel je potrebný systém ukazovateľov zasahujúci do všetkých oblastí života, ktorý by mohol používať každý a ktorý by okrem vstupných a výstupných ukazovateľov pre programy zahŕňal tiež využívanie ukazovateľov v oblasti sociálnych výsledkov a dosahu a využíval by sa tiež ako podmienka pre financovanie; odporúča preto, aby Komisia stanovila tento systém ukazovateľov v rámcovom nariadení o štrukturálnych fondoch a v nariadeniach týkajúcich sa iných typov verejných grantov;

65.

odporúča, aby Komisia prijala ucelenejšie a jednotnejšie očakávania týkajúce sa všetkých rozvojových programov financovaných zo zdrojov EÚ, v súvislosti s ktorými je možné požadovať objasnenie toho, ako zabrániť sociálnemu vyčleneniu Rómov alebo ho zvrátiť; domnieva sa, že členské štáty a orgány EÚ by mali preskúmať celú oblasť rozvoja, ktorá je financovaná zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu z pohľadu dosahu programu na sociálnu integráciu Rómov; ďalej odporúča, aby sa v prípade každého programu vo fáze výberu uprednostňovali tie vývojové kroky, ktoré sú určené aj na zlepšenie situácie Rómov žijúcich v osobitne znevýhodnených osadách, ako aj chudobných a nezamestnaných Rómov;

66.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vypracovala a uskutočnila rozsiahlu informačnú kampaň určenú širokej verejnosti, ako aj Rómom, ktorá by sa týkala programov v členských štátoch na zlepšenie životných podmienok Rómov a ich priebežnú realizáciu;

67.

vyzýva Komisiu, aby nepretržite monitorovala opatrenia a činnosti, ako aj ich vplyv na zlepšenie pozície Rómov na pracovnom trhu;

68.

želá si, aby sa zdroje, o ktorých sa rozhoduje na úrovni EÚ, využili okrem iného na cielené programy, ktoré zahŕňajú takisto odborníkov z organizácií so skúsenosťami v tejto oblasti, ktorí poskytnú podporu a konzultácie, na vyváženie nevýhodného postavenia Rómov, pokiaľ ide o vzdelávanie a kvalifikáciu; domnieva sa, že členské štáty by mali pri prideľovaní fondov EÚ a ich vlastných fondov pri rozhodovaní o financovaní iných oblastí ako je vývoj v ranom veku a verejné vzdelávanie posúdiť to, či orgány miestnej správy, organizácie atď., ktoré požiadali o podporu, splnili svoje povinnosti týkajúce sa odstránenia segregácie;

69.

vyzýva Komisiu, aby odporučila členským štátom ukončiť diskriminačné praktiky spočívajúce vo vysťahovaní obyvateľov z rómskych slumov a namiesto toho vypracovať konkrétne projekty v oblasti bývania s podporou technických odborných znalostí a mechanizmov monitorovania okrem iného Komisie, Svetovej banky a mimovládnych organizácií zameraných na Rómov; verí, že prioritou musí byť vyriešenie problémov v oblasti bývania Rómov žijúcich vo vidieckych regiónoch a že tejto záležitosti by sa mala venovať osobitná pozornosť a mala by sa stať oblasťou, v ktorej treba konať;

70.

vyzýva Komisiu, aby osobitnú pozornosť venovala nielen organizáciám občianskej spoločnosti, ale aj schopnosti vlastnej organizácie Rómov a poskytovania podpory politike integrácie, a aby podporovala rozvoj komunít najmä prostredníctvom projektov, ktoré zvyšujú zapojenie Rómov do rozhodovacieho procesu a ich zodpovednosť za rozhodnutia prijaté v spolupráci s nimi;

71.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s mimovládnymi organizáciami zameranými na Rómov preskúmala súčasné politiky a programy s cieľom vyvodiť ponaučenie z predošlých neúspešných projektov;

72.

vyzýva Komisiu, aby na úrovni EÚ, na národnej či miestnej úrovni podporovala mimovládne organizácie zamerané na Rómov, a to s cieľom monitorovať vykonávanie politík a programov určených pre Rómov, ako aj vzdelávanie o demokracii a ľudských právach v rámci Spoločenstva;

73.

navrhuje Komisii a členským štátom zriadenie fóra na úrovni EÚ, v rámci ktorého by sociálni aktéri, odbory a mimovládne organizácie zastupujúce Rómov a ich záujmy mohli neustále navzájom konzultovať s cieľom vypracovať usmernenia a vymieňať si osvedčené postupy na účely podpory koordinovaného prístupu na úrovni EÚ;

74.

vyzýva členské štáty, aby vyvíjali väčšiu aktivitu pri podpore prenosu pracovných miest do oblastí, kde žijú rómske komunity, ako aj pri podpore Rómov v presťahovaní sa do oblastí s pracovnými miestami;

75.

pripomína členským štátom a Komisii, že hoci musí sociálna starostlivosť zohrávať v podpore a posilňovaní znevýhodnených komunít, ako sú Rómovia, kľúčovú úlohu, dôležitá je aj podpora svojpomoci; domnieva sa, že dlhodobým cieľom by mala byť kultúra nezávislosti namiesto kultúry závislosti;

76.

domnieva sa, že zabezpečenie pracovných miest na miestnej úrovni a podpora podnikania a miestnych remesiel by mali mať oveľa väčšiu prioritu, rovnako ako aj rozvoj základných zručností, ktoré sú k tomu potrebné, aby sa vytvorili podmienky na dosiahnutie väčšieho hmotného bohatstva a vyššej osobnej ceny;

77.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín.