Back to EUR-Lex homepage

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search
You are here

Document 52008IP0476

V nadväznosti na Lamfalussyho proces: systém dohľadu v budúcnosti Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. októbra 2008 s odporúčaniami Komisii o nadviazaní na Lamfalussyho proces: systém dohľadu v budúcnosti (2008/2148(INI))
PRÍLOHA K UZNESENIU: PODROBNÉ ODPORÚČANIA TÝKAJÚCE SA OBSAHU POŽADOVANÉHO NÁVRHU/POŽADOVANÝCH NÁVRHOV

Ú. v. EÚ C 9E, 15.1.2010, p. 48–56 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

15.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 9/48

Štvrtok 9. októbra 2008
V nadväznosti na Lamfalussyho proces: systém dohľadu v budúcnosti

P6_TA(2008)0476

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. októbra 2008 sodporúčaniami Komisii onadviazaní na Lamfalussyho proces: systém dohľadu vbudúcnosti (2008/2148(INI))

2010/C 9 E/09

Európsky parlament,

so zreteľom na štvrtú smernicu Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúcu z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (1),

so zreteľom na siedmu smernicu Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúcu z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (2),

so zreteľom na smernicu Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (3),

so zreteľom na smernice Rady 91/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (4),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov (5),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií (6),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte (7),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (8),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (9),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie) (10),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (prepracované znenie) (11),

so zreteľom na zmenený návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o životnom poistení o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie) (KOM(2008)0119),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. septembra 2004 o prevencii a boji proti nezákonným firemným a finančným praktikám (KOM(2004)0611),

so zreteľom na odporúčanie Komisie 2004/913/ES zo 14. decembra 2004 o zavedení vhodného systému odmeňovania riadiacich pracovníkov registrovaných spoločností (12),

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júla 2007 o politike finančných služieb (2005–2010) – Biela kniha (13), zo 4. júla 2006 o ďalšej konsolidácii v odvetví finančných služieb (14), z 28. apríla 2005 o súčasnom stave integrácie finančných trhov EÚ (15) a 21. novembra 2002 o pravidlách dohľadu nad obozretným podnikaním v Európskej únii (16),

so zreteľom na správu Fóra pre finančnú stabilitu o zvyšovaní odolnosti trhu a inštitúcií zo 7. apríla 2008,

so zreteľom na závery Rady o dozornom rámci a mechanizmoch EÚ na zabezpečenie finančnej stability prijaté 14. mája 2008 a na závery Rady o súvisiacich otázkach prijaté na jej zasadnutiach 3. júna 2008, 4. decembra 2007 a 9. októbra 2007,

so zreteľom na článok 192 druhý odsek Zmluvy o ES,

so zreteľom na články 39 a 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0359/2008),

A.

keďže prebieha preskúmanie smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES a je očakávaný návrh o ratingových agentúrach,

B.

keďže Komisia neriešila viaceré požiadavky Európskeho parlamentu, a to aj tie, ktoré predložil v uvedených uzneseniach, a keďže v prílohe je uvedený zoznam odporúčaní o tom, ako by bolo možné zlepšiť fungovanie dohľadu nad finančnými trhmi,

C.

keďže finančný dohľad nezodpovedal tempu integrácie trhu a globálnemu vývoju finančných trhov vyžadujúcemu aktualizáciu existujúcich systémov regulácie a dohľadu s cieľom lepšie reagovať na systémové riziká, poskytnúť finančnú stabilitu, dosiahnuť ciele EÚ a prispieť k zlepšenému globálnemu finančnému riadeniu,

D.

keďže akýkoľvek legislatívny návrh Európskeho parlamentu by mal byť založený na zásadách a odporúčania uvedené v prílohe by sa mali vypracovať na základe konzultácií s orgánmi dohľadu, účastníkmi finančných trhov a ostatnými príslušnými subjektmi,

E.

keďže narastá počet celoeurópskych subjektov, ktoré pôsobia vo viacerých členských štátoch; keďže prepojenie mnohých vnútroštátnych orgánov viedlo ku komplikáciám a zmazalo jasné hranice zodpovednosti, najmä za obozretný dohľad na makroúrovni a krízový manažment,

F.

keďže súčasná finančná kríza, vyvolaná krízou na trhu s rizikovými hypotekárnymi úvermi a odvodenými produktmi v USA, sa rozšírila po celom svete z dôvodu zvyšujúcej sa previazanosti trhov, čím sa vo väčšej miere ukázalo, že súčasná regulácia finančného trhu a súčasný dohľad nad ním nie je dostatočne zosúladený ani na úrovni EÚ ani na medzinárodnej úrovni; keďže je preto vítaná reforma regulácie finančného trhu a dohľad nad ním,

G.

keďže kríza viedla k obmedzeniu ponuky úverov a k s tým súvisiacemu zdraženiu úverov pre mnohých účastníkov trhu; keďže súčasné otrasy na finančných trhoch majú nepriaznivý vplyv na hospodársky rast a zamestnanosť,

H.

keďže sprostredkovateľské služby na kapitálových trhoch a nové druhy finančných prostriedkov priniesli výhody, ale globálne spôsobili vznik nových zdrojov systémových rizík,

I.

keďže vzor „vytvoriť a distribuovať“ posilnil konkurencieschopnosť a rozložil riziká; keďže tento model však oslabil impulzy hodnotenia a monitorovania rizika a v niektorých prípadoch viedol k narušeniu hĺbkovej analýzy,

J.

keďže nenáležité praktiky, ako je napr. neprimerané riadenie rizika, nezodpovedné úverovanie, nadmerný dlh (pákový účinok), nedostatočná hĺbková analýza a náhla strata likvidity, predstavujú značné riziko pre finančné inštitúcie a môžu ohroziť finančnú stabilitu,

K.

keďže inovačné techniky, ktoré boli navrhnuté na zníženie rizika na mikroúrovni a ktoré boli v súlade s platnou reguláciou, mohli viesť ku koncentrácii rizika a k systémovému riziku,

L.

keďže by sa malo zabrániť nepriaznivej regulačnej arbitráži,

M.

keďže rastúci cezhraničný charakter bankovníctva v Európe a potreba koordinovanej odpovede na nepriaznivé otrasy, ako aj potreba účinne reagovať na systémové riziká, vyžadujú v čo najväčšom možnom rozsahu zníženie rozdielov v systémoch členských štátov; keďže existuje potreba ísť nad rámec štúdií, ktoré v tomto ohľade doteraz robila Komisia a čo najskôr zmeniť a doplniť smernicu 94/19/ES, aby sa poskytla rovnaká úroveň ochrany bankových vkladov v celej EÚ, s cieľom udržať finančnú stabilitu a dôveru vkladateľov a zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže;

N.

keďže sa musí zabezpečiť primeraná úroveň transparentnosti voči verejnosti, investorom a orgánom dohľadu,

O.

keďže systémy náhrad, ktoré vyjadrujú individuálny a podnikový výkon, by nemali odmeňovať nadmerné riziko v krátkodobom horizonte na úkor dlhodobých postupov, výkonu a obozretnosti,

P.

keďže je nevyhnutné riešiť a monitorovať konflikty záujmov, ktoré môže spôsobiť vzor podnikania využívaný finančnými inštitúciami, ratingovými agentúrami, audítorskými a právnickými spoločnosťami,

Q.

keďže zlyhania ratingových agentúr v súvislosti s komplexnými štruktúrovanými produktmi a nepochopením významu ratingov zo strany účastníkov trhu spôsobili vznik podstatných negatívnych externých činiteľov a trhovej neistoty; keďže je potrebná revízia postupov ratingových agentúr,

R.

keďže samoregulačné riešenia navrhované ratingovými agentúrami zatiaľ neboli odskúšané a sú pravdepodobne nedostatočné na to, aby spĺňali kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú vo finančnom systéme,

S.

keďže všeobecne prínosnú integráciu trhu by mal sprevádzať náležite integrovaný prístup k dohľadu, ktorý zároveň zabráni nepotrebnej byrokracii a bude v súlade s politikami lepšej regulácie,

T.

keďže Komisia by mala uskutočniť komplexné hodnotenie vplyvu príslušného legislatívneho návrhu,

U.

keďže v záujme zmiernenia rizika budúcich finančných kríz a zabezpečenia rovnakých podmienok v cezhraničnom styku a medzi všetkými účastníkmi trhu potrebuje EÚ dôslednejšiu a účinnejšiu, náležite vykonávanú reguláciu a dohľad, ktoré nie sú nadmerne zaťažujúce; keďže EÚ by mala zohrávať vedúcu úlohu na medzinárodnej úrovni a mala by posilňovať dôsledné vykonávanie a zbližovanie svojej vlastnej regulácie a dohľadu,

V.

keďže komplexná revízia súčasných regulačných a dozorných opatrení v EÚ je potrebná spolu s opatreniami na zvýšenie globálnej spolupráce pri dohľade, ktoré koordinovaným spôsobom zahŕňajú rámec kapitálovej primeranosti, transparentnosť a riadenie ako kľúčové predpoklady efektívnych regulačných opatrení a opatrení dohľadu,

W.

keďže prístup v oblasti dohľadu by sa mal prispôsobiť špecifikám podnikania a jeho aspektom, ktoré už sú regulované; keďže ciele dohľadu nad finančným trhom a obozretným dohľadom nad príslušnými inštitúciami sú rozdielne,

X.

keďže budúce návrhy by mali zohľadniť rokovania o návrhu Solventnosť II a prekúmanie smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES,

Y.

keďže je potrebné, aby spolupráca v oblasti dohľadu zohľadňovala rozmer dohľadu nad medzinárodnými skupinami, ktorý sa týka tretích krajín, keďže väčšina veľkých finančných skupín v EÚ, ak nie všetky, má záujmy v tretích krajinách,

Z.

keďže podľa záverov Rady z 3. júna 2008, 4. decembra 2007 a 9. októbra 2007 už prebieha uskutočňovanie dôležitého pracovného programu, ktorý je zameraný na cielené zlepšenie opatrení na spoluprácu EÚ v oblasti dohľadu; keďže v EÚ a na celom svete prebiehajú rozsiahle pracovné programy, ktorých cieľom je pochopenie príčin trhových otrasov a náležitá reakcia na ne,

AA.

keďže by sa do jesene 2008 mala zostaviť skupina odborníkov, ktorá by pozostávala zo zástupcov rozličných zainteresovaných subjektov, ako sú orgány dohľadu, regulačné orgány a zástupcovia priemyselných odvetví, a ktorá by vypracovala dlhodobejšiu víziu pre oblasť dohľadu; keďže úlohou tejto skupiny by malo byť vypracovanie projektu a plánu postupu zásadnejšej dlhodobej reformy smerujúcej k úplnej inštitucionálnej integrácii; keďže okrem štruktúry finančného dohľadu by sa skupina mala zaoberať aj aspektmi, ako je jednotný súbor pravidiel finančného dohľadu, systém ochrany vkladov a spoločný systém platobnej neschopnosti, ktoré zodpovedajú integrovanému finančnému systému a systému dohľadu,

1.

vyzýva Komisiu, aby do 31. decembra 2008 predložila Európskemu parlamentu na základe článku 44, článku 47 ods. 2, článku 55, článku 95, článku 105 ods. 6, článkov 202, 211 alebo 308 Zmluvy o ES legislatívny návrh alebo návrhy zahŕňajúce otázky, ktoré sú predmetom podrobných odporúčaní uvedených v prílohe;

2.

potvrdzuje, že odporúčania dodržiavajú zásadu subsidiarity a základné občianske práva;

3.

domnieva sa, že finančné dôsledky požadovaného návrhu alebo návrhov treba prípadne pokryť z rozpočtových prostriedkov EÚ;

4.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie a priložené podrobné odporúčania postúpil Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11.

(2)  Ú. v. ES L 193, 18.7.1983, s. 1.

(3)  Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 374, 31.12.1991, s. 7.

(5)  Ú. v. ES L 135, 31.5.1994, s. 5.

(6)  Ú. v. ES L 125, 5.5.2001, s. 15.

(7)  Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

(9)  Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38.

(10)  Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201.

(12)  Ú. v. EÚ L 385, 29.12.2004, s. 55.

(13)  Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 392.

(14)  Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 110.

(15)  Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2006, s. 140.

(16)  Ú. v. EÚ C 25 E, 29.1.2004, s. 394.

Štvrtok 9. októbra 2008
PRÍLOHA K UZNESENIU:

PODROBNÉ ODPORÚČANIA TÝKAJÚCE SA OBSAHU POŽADOVANÉHO NÁVRHU/POŽADOVANÝCH NÁVRHOV

1.     Odporúčanie 1 – základné predpoklady účinných regulačných opatrení a opatrení dohľadu

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt/akty, ktoré sa majú prijať, by sa mali zamerať na reguláciu:

1.1.   opatrení na zlepšenie regulačného rámca pre finančné služby v EÚ

Rámec kapitálovej primeranosti, najmä:

a)

prehodnotiť pravidlá týkajúce sa kapitálových požiadaviek tým, že sa pre subjekty činné na finančných trhoch dôsledným a v prípade potreby proticyklicky zabezpečeným spôsobom posilnia ustanovenia o riadení rizika, likvidite rizika a vystavení riziku, a zabezpečiť príslušné kapitálové požiadavky pre všetky subjekty činné na finančných trhoch a zohľadniť pritom systémové riziko;

b)

posilniť odolnosť rámca kapitálovej primeranosti, aby bol schopný riešiť deformácie finančných trhov a zohľadniť pritom zodpovednosť vnútroštátnych orgánov;

c)

zaručiť, aby boli pravidlá v čo najväčšej miere proticyklické;

d)

upraviť rámec na zdokonalenie riadenia rizika; zabezpečiť primeranosť matematických vzorov a v prípade potreby rozšíriť tematický rozsah a frekvenciu stresového testovania;

e)

zabezpečiť primerané kapitálové požiadavky pre komplexné finančné produkty a deriváty;

f)

zabezpečiť zverejňovanie mimosúvahových prvkov, štruktúrovaných investičných nástrojov a akýchkoľvek prostriedkov pomoci pri zvyšovaní likvidity a požadovať riadne posúdenia rizika, ktoré predstavujú, tak, aby účastníci trhu boli oboznámení s existenciou týchto prostriedkov a ich fungovaním.

1.2.   opatrení na zvýšenie transparentnosti

a)

sekuritizácia: podpora transparentnosti, jasnosti a poskytovania údajov o komplexných finančných produktoch a procese sekuritizácie, pričom sa vezmú do úvahy iniciatívy v tejto oblasti zo strany priemyslu; zabezpečiť, aby sekuritizácia a proces úverového ratingu nevyústili do neodôvodneného nárastu celkovej hodnoty sekuritizovaného produktu nad hodnotu základných aktív;

b)

komplexné finančné produkty: zabezpečiť, aby ratingové agentúry využívali konzistentné a náležité ratingové názvoslovie, ktoré objasňuje, ako sa takéto produkty vzájomne líšia, najmä pokiaľ ide o nestabilitu, zložitosť a náchylnosť na tlak trhu, a vziať pritom do úvahy, že je potrebné, aby investori vypracovali postupy hodnotenia kvality štruktúrovaných produktov bez výlučného spoliehania sa na ratingové hodnotenia;

c)

pravidlá účtovníctva, oceňovanie a stanovovanie cien:

i)

zabezpečiť náležité zaúčtovanie materiálnych nástrojov sekuritizácie, aby spoločnosti a finančné inštitúcie nemohli umelo vykazovať účelové nástroje alebo štruktúrované investičné nástroje atď. mimo svojich súvah;

ii)

zabezpečiť, aby pravidlá o normách oceňovania a stanovovania cien komplexných finančných produktov boli primerané, najmä v súvislosti s IAS 39, a vypracované v spolupráci s IASB a inými príslušnými medzinárodnými orgánmi;.

d)

neregulované trhy: zvýšiť transparentnosť mimoburzových trhov (OTC – over-the-counter markets), pokiaľ ide o ich likviditu, riešiť hlavné zdroje systémového rizika (t. j. rizika koncentrácie u protistrany) a v prípade potreby povzbudiť účastníkov trhu, aby vytvárali stimuly klíringu OTC v klíringových strediskách;

1.3.   opatrení týkajúcich sa riadenia

a)

sekuritizácia: požadovať od pôvodcov, aby hodnotili a sledovali riziko a zabezpečili transparentnosť dlžobných cenných papierov alebo cenných papierov krytých hypotékou, aby investori mohli vykonať náležitú hĺbkovú analýzu;

b)

systémy odmeňovania: zabezpečiť, aby finančné inštitúcie zverejňovali svoju politiku odmeňovania vrátane ponuky firemných akcií, najmä balíky odmeňovania a náhrad pre riaditeľov; zaručiť, aby boli všetky transakcie, do ktorých je zapojený manažment, jasne identifikované vo finančných výkazoch; zabezpečiť, aby orgány dohľadu nad obozretným podnikaním zahŕňali do svojho hodnotenia riadenia rizika vplyv systémov odmeňovania, bonusov a zdaňovania s cieľom zaručiť, že budú obsahovať vyvážené stimuly a nebudú podporovať preberanie extrémneho rizika;

c)

systém firemného ručenia: zabezpečiť, aby sa zriadili systémy ručenia ustanovujúce náležité pokuty a iné postihy za porušovanie legislatívy v oblasti finančných služieb, ktoré umožnia, aby výkonní riaditelia vo finančných inštitúciách mohli byť v prípade porušenia povinností alebo protiprávneho obchodovania suspendovaní alebo vylúčení z pôsobenia v celom finančnom sektore alebo jeho príslušných častiach;

d)

ratingové agentúry: opatrenia zamerané napr. na konflikty záujmov, systémy zaručenia kvality a dohľad, a to spôsobom, ktorý by bol v súlade s odporúčaniami Fóra pre finančnú stabilitu, Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere, Výboru európskych regulačných orgánov cenných papierov a expertnej skupiny pre európske trhy s cennými papiermi v súvislosti s potenciálnym zlepšením úverových ratingových procesov a podľa potreby poučiť sa z dohľadu audítorov; osobitne sa zamerať na transparentnosť ratingových metód, predpoklady a stresové testovanie, možnosť orgánov dohľadu požiadať o tzv. cestu auditu týkajúcu sa korešpondencie pôvodcu/ratingovej agentúry a byť informovaný v prípade závažných obáv týkajúcich sa vzorov, zabezpečiť, aby ratingové agentúry poskytovali kvalitnejšie informácie o osobitných charakteristikách komplexných dlhových produktov, hypotekárnych produktov a tradičných dlhov, a aby uplatňovali rozdielne symboly pre rating komplexných dlhových produktov, hypotekárnych produktov a tradičných dlhov, podporovať transparentnosť ratingových agentúr, poskytnúť väčšiu transparentnosť metodológie a kritérií týkajúcich sa špecifických ratingových hodnotení komplexných dlhových produktov, hypotekárnych produktov a tradičných dlhov.

2.     Odporúčanie 2 – finančná stabilita a opatrenia súvisiace so systémovým rizikom

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt/akty, ktoré sa majú prijať, by sa mali zamerať na reguláciu nasledujúcich oblastí:

a)

finančná stabilita a systémové riziko: vytvoriť databázy, ako aj scenáre a politiky do budúcnosti o dohľade nad obozretným podnikaním a finančnej stabilite na makroúrovni, ako aj systém včasného varovania a zabezpečiť, aby Európska centrálna banka (ECB), Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) a výbor ESCB pre bankový dohľad (BSC) sa ujali aktívnej úlohy pri ich iniciácii, vypracúvaní a prevádzke; zabezpečiť, aby orgány dohľadu EÚ a centrálne banky poskytovali ECB prostredníctvom BSC neverejné a dôverné aktuálne súhrnné informácie/dáta o obozretnom podnikaní na mikroúrovni, aby ECB mohla plniť túto úlohu a predchádzať systémovému riziku;

b)

opatrenia EÚ na predchádzanie, riadenie a riešenie kríz: konkrétne:

i)

zlepšovať podľa potreby opatrenia na predchádzanie a riadenie kríz na úrovni EÚ vrátane:

—

monitorovania a hodnotenia systémového finančného rizika na úrovni EÚ,

—

vytvorenia systému včasného varovania a mechanizmu skorého zásahu na úrovni EÚ na pomoc slabým alebo zlyhávajúcim subjektom v prípade cezhraničnej finančnej skupiny v EÚ alebo keď je ohrozená finančná stabilita EÚ; takýto mechanizmus by mal byť riadne definovaný, jasný, schopný podnietiť rýchlu reakciu a byť v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci,

—

uľahčenia cezhraničného prevodu prostriedkov v rámci skupiny v extrémnych situáciách tým, že sa zohľadnia záujmy veriteľov jednotlivých subjektov skupiny so zreteľom na smernicu 2001/24/ES,

—

cezhraničného krízového riadenia a objasnenia pravidiel štátnej pomoci v prípadoch cezhraničnej krízy;

ii)

zdokonaľovať opatrenia riešenia krízy zlepšovaním predpisov EÚ v oblasti likvidácie podnikov a stanoviť ustanovenia o rozdelení zaťaženia medzi príslušné členské štáty v prípade platobnej neschopnosti v rámci cezhraničných finančných skupín;

c)

zabezpečiť, aby pravidlá EÚ týkajúce sa ochrany vkladov boli urýchlene prehodnotené, aby sa zabránilo arbitráži medzi úrovňami ochrany v členských štátoch, ktorá by namiesto zvýšenia bezpečnosti a dôvery vkladateľov mohla ďalej zvyšovať nestálosť a znižovať finančnú stabilitu; mali by tiež zaručiť finančným inštitúciám rovnaké podmienky; pravidlá EÚ týkajúce sa ochrany vkladov by sa mali zmeniť, aby sa podporil ďalší rozvoj ex-ante systémov financovaných príspevkami finančných inštitúcií; výška náhrady by sa mala výrazne zvýšiť a dostupnosť náhrad retailovým klientom v prípade zlyhávajúcej finančnej inštitúcie by sa mala zabezpečiť v primeranom časovom horizonte, a to aj v prípadoch cezhraničných situácií;

d)

presadzovať podobné pravidlá pre záruky poistenia a zároveň by sa mal vziať do úvahy odlišný charakter poisťovníctva a bankovníctva;

e)

zabezpečiť rôznorodosť trhu a povzbudiť inštitúcie s dlhodobým spôsobom financovania alebo dlhodobými finančnými záväzkami, aby diverzifikovali riziká trhu a likvidity.

3.     Odporúčanie 3 – rámec dohľadu

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt/akty, ktoré sa majú prijať, by sa mali zamerať na reguláciu, racionalizáciu, začlenenie a doplnenie súčasného systému dohľadu prostredníctvom:

3.1.   dohľadu nad veľkými cezhraničnými finančnými skupinami

a)

do 31. decembra 2008 bude nariadenie vyžadovať kolégiá orgánov dohľadu pre najväčšie cezhraničné finančné skupiny alebo holdingové spoločnosti v EÚ. Nariadenie by malo obsahovať jasné kritériá identifikácie cezhraničných finančných skupín alebo holdingových spoločností, pre ktoré budú takéto kolégiá povinné. V prípadoch výrazného zapojenia tretej krajiny by sa malo zabrániť vzniku oddelených paralelných štruktúr, pričom, ak to bude vhodné a uskutočniteľné, mohli by sa prizvať k vykonávaniu dohľadu aj orgány dohľadu z tretích krajín;

b)

kolégiá budú zložené zo zástupcov vnútroštátnych orgánov dohľadu, ktoré sa zaoberajú dohľadom nad obozretným podnikaním. Nariadenie by malo obsahovať jasné zásady pre vnútroštátne orgány dohľadu, ktoré musia byť zastúpené v povinných kolégiách, s prihliadnutím na veľkosť trhu skupiny v členskom štáte, objem cezhraničných operácií a objem a hodnotu aktív, aby sa vyjadril význam činnosti skupiny a aby sa pritom zabezpečilo, že zastúpené budú všetky členské štáty, v ktorých pôsobia materské podniky, dcérske podniky a dôležité pobočky, ako aj so zreteľom na potrebu začleniť orgány dohľadu tretích krajín, ak je to opodstatnené a uskutočniteľné. Osobitná pozornosť by sa mala venovať úlohám, ktorým orgány dohľadu čelia v rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach. S cieľom zabezpečiť funkčné začlenenie musí mať hlavný orgán dohľadu jednoznačne vedúce postavenie v rámci kolégia, tzn. musí byť pre finančnú skupinu ústredným kontaktným miestom a zároveň zaručiť náležité delegovanie úloh a zodpovedností v kolégiu;

c)

kolégiám by mal spravidla predsedať hlavný orgán dohľadu z členského štátu, na území ktorého má sídlo ústredná správa alebo ústredie cezhraničných finančných skupín či holdingových spoločností v EÚ. Hlavný orgán dohľadu poskytne priestory sekretariátu, a najmä zabezpečí jeho zamestnancov;

d)

treba zabezpečiť zhromažďovanie, výmenu a prístup k relevantným informáciám medzi členmi kolégia a medzi všetkými zúčastnenými orgánmi dohľadu v rámci EÚ a podporiť opatrenia umožňujúce čo najširšiu výmenu informácií s orgánmi dohľadu tretích krajín;

e)

kolégiá v prípade potreby rozhodnú na základe systému hlasovania kvalifikovanou väčšinou vychádzajúc zo zásad a cieľov, ktoré zaručujú konzistentnosť, spravodlivé a náležité zaobchádzanie a rovnaké podmienky pre všetkých.

3.2.   štruktúry dohľadu v EÚ: výbory 3. Lamfalussyho úrovne

a)

do 31. decembra 2008 sa nariadením posilní a objasní postavenie a zodpovednosť výborov 3. Lamfussyho úrovne vzhľadom na to, že právne postavenie výborov 3. Lamfussyho úrovne je úmerné ich úlohám, a činnosť rozličných odvetvových orgánov dohľadu bude koordinovaná a zosúladená, posilnia sa ich úlohy a zabezpečia sa potrební zamestnanci a zdroje;

b)

okrem poradných úloh bude výborom 3. Lamfalussyho úrovne zverená úloha (ako aj nástroje a zdroje) zabezpečiť a aktívne podporovať zbližovanie v oblasti dohľadu a rovnaké podmienky pre všetkých pri vykonávaní a presadzovaní právnych predpisov EÚ. Vnútroštátne orgány dohľadu by sa mali zaviazať k výkonu úloh a rozhodnutí výborov 3. Lamfussyho úrovne. Malo by sa to zahrnúť do mandátu vnútroštátnych orgánov dohľadu, pričom ich mandáty sa musia vzájomne lepšie zosúladiť;

c)

výbory 3. Lamfalussyho úrovne by mali predložiť ročný pracovný plán. Schvaľovať ročné pracovné plány a správy o činnosti výborov by mali Európsky parlament, Rada a Komisia;

d)

výbory 3. Lamfalussyho úrovne môžu prijať rozhodnutia vychádzajúc zo spravodlivého a vhodného systému hlasovania na základe kvalifikovanej väčšiny, ktorý zohľadní pomernú veľkosť finančného sektora a HDP každého členského štátu, ako aj systémovú dôležitosť finančného sektora pre členský štát; tento postup by sa mal vypracovať tak pre rozhodnutia o otázkach zjednocovania dohľadu, ako aj pre poradenstvo Komisii o legislatíve a regulácii;

e)

výbory 3. Lamfalussyho úrovne by mali:

i)

vypracúvať postupy pre poskytovanie údajov pri cezhraničných situáciách;

ii)

poskytovať odporúčania v otázkach osobitných praktík dohľadu (na makroúrovni);

iii)

poskytovať usmernenia na zabezpečenie súdržnosti a zefektívnenie praktík kolégií v oblasti dohľadu;

iv)

vypracovať postupy na urovnávanie sporov, ktoré môžu vzniknúť medzi členmi kolégia;

v)

navrhovať spoločné normy vykazovania a požiadavky na poskytovanie údajov pre skupiny, prednostne v mnohoúčelovom formáte, ako napríklad XBRL (Extensible Business Reporting Language);

vi)

zastupovať EÚ v medzinárodných odvetvových zoskupeniach orgánov dohľadu ako napríklad v Medzinárodnej organizácii komisií pre cenné papiere;

vii)

ustanoviť pravidelné preskúmanie každého kolégia skupinou odborníkov s cieľom zabezpečiť zbližovanie postupov kolégií. Táto skupina odborníkov by mala byť vytvorená ako spoločné zoskupenie výborov 3. Lamfussyho úrovne a BSC, pričom BSC by mal priniesť perspektívu obozretného podnikania na makroúrovni, ktorá je kľúčová v záujme zabezpečenia úzkej spolupráce medzi orgánmi dohľadu a centrálnymi bankami a účinného riadenia krízových situácií;

f)

predsedovia výborov 3. Lamfussyho úrovne by sa mali pravidelne stretávať, aby sa posilnila spolupráca medzi rozličnými odvetviami a súdržnosť medzi troma výbormi 3. Lamfussyho úrovne; ak to bude možné, na riešenie sporov na prvom stupni by sa mala použiť mediácia s mediátorom (mediátormi), ktorého (ktorých) si vybrali strany sporu; ak to nebude možné, skupine zloženej z predsedov výborov 3. Lamfalussyho úrovne a nezávislého predsedu a podpredsedu budú udelené právomoci vykonávať mediáciu a v prípade potreby zasahovať s cieľom riešiť konflikty medzi orgánmi dohľadu v rámci štruktúry kolégií a sektorových výborov 3. Lamfalussyho úrovne; predsedu a podpredsedu koordinačnej skupiny výboru 3. Lamfalussyho úrovne by mala nominovať Komisia a schvaľovať Európsky parlament na päťročné obdobie;

g)

spoločne by mali:

i)

koordinovať činnosť medzi výbormi 3. Lamfussyho úrovne;

ii)

vypracúvať spoločné údaje a štatistiky;

iii)

spolupracovať s BSC a ECB s cieľom koordinácie otázok finančnej stability;

iv)

ak je to potrebné, stanoviť náležité opatrenia na riešenie konfliktov, ktoré môžu vzniknúť medzi vnútroštátnymi a/alebo odvetvovými orgánmi dohľadu, ktoré sa zúčastňujú na činnosti kolégií, alebo medzi výbormi 3. Lamfussyho úrovne;

v)

zasadiť sa do budúcnosti o to, aby európska kultúra dohľadu bola vybudovaná na pevných základoch, aby bola trvalo udržateľná a aby umožňovala lepšiu integráciu a koordináciu medzi odvetviami a na cezhraničnej úrovni;

h)

vypracovať štruktúru dohľadu, ktorá bude vybudovaná na pevných základoch a bude trvalo udržateľná a bude umožňovať lepšiu integráciu a koordináciu medzi odvetviami a na cezhraničnej úrovni.

3.3.   opatrení EÚ pre finančnú stabilitu

a)

do 31. decembra 2008 sa budú v návrhu vyžadovať opatrenia na zabezpečenie dohľadu nad finančnou stabilitou na úrovni EÚ. Tieto opatrenia by mali zabezpečiť účinné zhromažďovanie a analýzu informácií o obozretnom podnikaní na mikro- a makroúrovni s cieľom včas rozpoznať možné riziká pre finančnú stabilitu, v rámci celosvetového úsilia o finančnú stabilitu. Tieto opatrenia by mali orgánom dohľadu a centrálnym bankám EÚ umožniť včasnú reakciu a vytvorenie mechanizmov rýchleho nasadenia v krízových situáciách, ktoré majú pre EÚ systémový dosah;

b)

opatrenia v oblasti dohľadu by mali byť zamerané najmä na posilnenie horizontálnych vzťahov medzi dohľadom na makroekonomickej úrovni a dohľadom nad finančným trhom. V tomto ohľade je potrebné posilniť úlohu ECB. Mali by sa vypracovať postupy spolupráce a výmeny informácií medzi výbormi 3. Lamfussyho úrovne a ESCB/BSC;

c)

konkrétne otázky, ktorými sa treba zaoberať, by mali zahŕňať:

i)

vytvorenie náležitého systému zhromažďovania a výmeny údajov v oblasti dohľadu;

ii)

analýzu a detailné spracúvanie týchto údajov;

iii)

vypracovanie postupov poskytovania a zhromažďovania dôverných údajov;

iv)

včasné vydávanie varovných signálov o pohyboch, ktoré môžu ohroziť stabilitu finančného systému;

v)

mechanizmy rýchlej reakcie v prípade ohrozenia finančnej stability;

vi)

zastupovanie EÚ v medzinárodných orgánoch dohľadu, napríklad vo Fóre pre finančnú stabilitu, a stanovenie ekvivalentu orgánov dohľadu v EÚ v iných častiach sveta.
Top