3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/75

1.

2.

3.

4.

5.

1.1

Zachytávanie a dlhodobé ukladanie oxidu uhličitého (CO2), ktorý vzniká pri využívaní (spaľovaní) fosílnych zdrojov energie, skrátene označované ako CCS, by bolo podstatným prínosom k ochrane klímy. Treba sa preto snažiť o urýchlený vývoj takýchto postupov a o ich čo najskoršie využívanie.

1.2

Smernicu navrhovanú Komisiou výbor víta ako nevyhnutný predpoklad vývoja a využívania CCS a obsahovo s ňou z veľkej časti súhlasí.

1.3

Smernica sa zaoberá podstatnými hľadiskami a navrhuje k nim ustanovenia. Týka sa to predovšetkým otázok bezpečnosti pre človeka a životné prostredie a zodpovednosti s tým spojenej. Smernica tak podporuje aj akceptovanie zo strany občanov a zohľadňuje ich potrebu pocitu bezpečnosti.

1.4

Vývoj celého hodnotového reťazca CCS, ktorý pozostáva zo zachytávania, dopravy a ukladania CO2, je zatiaľ v ranej, čiastočne ešte prieskumnej fáze. Ustanovenia smernice tomu musia zodpovedať, a preto ich na niektorých miestach treba ešte upraviť.

1.5

Aby sa tiež umožnila hladká realizácia prvých projektov, mali by sa niektoré body smernice upraviť tak, aby ich mohli lepšie uplatňovať príslušné štátne orgány aj podniky pripravené investovať a aby sa týmto podnikom poskytla plánovacia istota a zároveň stimuly na činnosť. Týka sa to napríklad otázok zodpovednosti, ako aj spôsobu a rozsahu finančného zabezpečenia.

2.1

Ako následok rozhodnutí Rady zo zasadnutia v marci 2007 týkajúcich sa ochrany klímy a istoty energetického zásobovania navrhla Komisia formou samostatných dokumentov celý rad opatrení na dosiahnutie cieľov sformulovaných v uzneseniach Rady. Ťažiskom opatrení je energetická účinnosť, rozšírenie obnoviteľných zdrojov energie, ako aj vývoj a uplatňovanie zodpovedajúcich inovačných technológií. Výbor k nim už vypracoval príslušné stanoviská (1).

2.2

V rámci toho zohrávajú dôležitú úlohu aj postupy, ktorými sa majú trvalo znížiť emisie skleníkových plynov vznikajúce pri využívaní fosílnych zdrojov energie. Týmito postupmi sa zaoberá predkladané stanovisko. Týka sa návrhu Komisie na smernicu o geologickom ukladaní oxidu uhličitého (CO2).

2.3

Predkladané stanovisko je doplnené iným stanoviskom výboru (2) ktoré sa venuje tej istej technike a týka sa oznámenia Komisie o podpore včasnej demonštrácie udržateľnej výroby energie z fosílnych palív.

3.1

Vychádzajúc zo skutočnosti, že rastúci dopyt po zdrojoch energie na medzinárodnej úrovni sa bude pravdepodobne uspokojovať prevažne fosílnymi palivami, a z cieľa znížiť do roku 2050 celosvetové emisie CO2 o 50 % a v priemyselných krajinách o 60 až 80 %, Komisia považuje za potrebné, aby sa využili všetky možnosti na znižovanie emisií. Rozhodujúci význam pritom bude mať zachytávanie a ukladanie CO2 – skrátene „CCS“ (3).

3.2

Podľa požiadavky zo zasadnutia Európskej rady v marci 2007 je predložený návrh Komisie prvkom smerujúcim k tomu, aby sa vytvoril potrebný technický, hospodársky a regulačný rámec, vďaka ktorému sa dospeje ekologicky použiteľnému CCS. Ide pritom predovšetkým o regulačný rámec, a to na základe článku 175 ods. 1 Zmluvy o ES. Návrh má okrem toho zjednodušiť právne a administratívne predpisy pre orgány EÚ alebo jednotlivých štátov.

3.3

Jestvujúce predpisy, napríklad smernice 96/61/ES, 85/337/EHS, 2004/35/ES a 2003/87/ES sú pritom už zohľadnené resp. upravené.

3.4

Konkrétny obsah návrhu Komisie

3.4.1

Kapitola 1 je venovaná predmetu, účelu a rozsahu pôsobnosti. Okrem toho obsahuje vymedzenie pojmov.

3.4.2

Kapitola 2 sa zaoberá výberom úložiska a povoleniami na prieskum. Členské štáty majú určiť, ktoré oblasti majú byť k dispozícii na ukladanie a ktoré pravidlá budú platiť pri udeľovaní povolení na prieskum.

3.4.3

V kapitole 3 ide o povolenia na ukladanie a podmienky ukladania, ako aj o právomoci Komisie. Dôležité je posudzovanie vplyvov na životné prostredie, vrátane hodnotenia vplyvu a konzultácií s verejnosťou.

3.4.4

Kapitola 4 sa zaoberá prevádzkou úložiska, jeho uzavretím a etapou po uzavretí, vrátane kritérií na akceptáciu CO2, povinnosťami monitorovania a podávania správ, kontrolami, opatreniami v prípade nedostatkov a/alebo úniku, povinnosťami v súvislosti s uzavretím a etapou po uzavretí, a poskytnutím finančného zabezpečenia.

3.4.5

Kapitola 5 sa zaoberá prístupom k prepravnej sieti a úložiskám.

3.4.6

Kapitola 6 obsahuje všeobecné ustanovenia o príslušnom orgáne, cezhraničnej spolupráci, sankciách, podávaní správ Komisii, zmenách a doplneniach a príslušných komitologických postupoch.

3.4.7

V kapitole 7 je súhrn potrebných zmien a doplnení iných právnych predpisov, vrátane potrebných úprav právnych predpisov týkajúcich sa vody a odpadov. Rovnako sú určené doplňujúce predpoklady na udelenie povolení novým elektrárňam.

3.4.8

V prílohe I sa stanovujú podrobné kritériá charakterizovania úložísk a posudzovania rizík. V prílohe II sa stanovujú podrobné kritériá monitorovania. Komisia môže prílohy zmeniť, pričom má Európsky parlament spolurozhodovacie právo.

4.1

Výbor viackrát (4) poukázal na to, že cenovo dostupná energia sa stala životodarnou silou moderných sociálnych národných hospodárstiev a je predpokladom celého základného zásobovania. Osobitný význam má pritom zintenzívnený vývoj nových technológií (5).

4.2

Smernicu, ktorú k tomu navrhuje Komisia preto výbor víta ako dôležitý predpoklad vývoja a využívania CCS – postupu, ktorý slúži na tento cieľ, a obsahovo s ňou z veľkej časti súhlasí.

4.3

Výbor v súvislosti s tým poukázal (6) na to, že fosílne palivá uhlie, ropa a zemný plyn sú v súčasnosti chrbtovou kosťou európskeho aj celosvetového energetického zásobovania (7) a že svoj význam pravdepodobne nestratia ani v nadchádzajúcich desaťročiach.

4.4

To však nie je v rozpore s vyhláseným cieľom drastického zvýšenia podielu obnoviteľných zdrojov energie, pretože aj s ohľadom na najmenej 20 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 v EÚ (8) bude ešte mnoho desaťročí potrebné značné množstvo energie z iných zdrojov, aby sa zabezpečilo zostávajúcich 80 %, resp. do roku 2050 ešte stále asi 50 % spotreby.

4.5

Spomedzi obnoviteľných zdrojov energie sa môže na výrobu elektriny podľa dopytu zatiaľ používať iba vodná energia a biomasa (9), kým veterná a solárna energia je dostupná obmedzene, a to v závislosti na počasí. Aj keď je potrebné s veľkým úsilím ďalej podporovať ich rozvoj a využívanie, je okrem toho treba vyvíjať zodpovedajúce a cenovo výhodné možnosti ukladania CO2. To je však témou samostatných stanovísk výboru.

4.6

Vyplýva z toho, že na zaistenie dodávky elektriny v základnej záťaži sa ako doplnok k jadrovej energii alebo ako jej náhrada (10) budú musieť v značnom rozsahu naďalej využívať elektrárne spaľujúce fosílne palivá. Na vyrovnávanie výkyvov dodávok spôsobených nerovnomernosťou vetra bude okrem toho potrebný rastúci podiel dostatočne rýchlo regulovateľných elektrární, aby bol k dispozícii dostatočný kladný alebo záporný rezervný výkon.

4.7

Na zabezpečenie špičkového a rezervného výkonu prichádzajú do úvahy predovšetkým plynové elektrárne a prečerpávacie vodné elektrárne. Potenciál ďalšieho budovania prečerpávacích vodných elektrární je však obmedzený, pretože územia, ktoré sú na to vhodné sa už z veľkej časti využívajú.

4.8

Pri základnej a strednej záťaži zabezpečujú dodávky elektriny okrem jadrových elektrární predovšetkým uhoľné elektrárne. Pokiaľ sa členské štáty vzdajú samostatného využívania jadrovej energie, bude mať u nich využívanie uhlia na výrobu elektriny ešte väčší význam.

4.9

Pritom je potrebné, aby sa aj pri využívaní uhlia emitovalo čo najmenej CO2. Na to sa napreduje v dvoch vývojových smeroch, ktoré sú rozdielne technicky vyzreté a majú odlišné účinky: jedným vývojovým smerom sú ešte účinnejšie elektrárne, druhým elektrárne s CCS (11), pri ktorých sa prevažná časť vznikajúceho CO2 už nedostáva do ovzdušia a pri ktorých ale treba počítať s nevyhnutným a citeľným poklesom účinnosti, pretože sa pokrýva zvýšená spotreba energie kvôli CCS. Okrem toho sa musia ďalej vyvíjať postupy na zachytávanie CO2 vznikajúceho pri priemyselných výrobných procesoch.

4.10

Vývoj CCS, ktorý pozostáva zo zachytávania, dopravy a ukladania CO2, je zatiaľ v ranej, čiastočne ešte prieskumnej fáze. Naproti tomu síce postupne stúpa účinnosť konvenčnej elektrárenskej techniky, ale pozvoľne sa to už blíži k hranici fyzikálnych možností. Vzhľadom na naliehavú potrebu nahrádzať v najbližšom desaťročí elektrárenské kapacity, výbor odporúča pragmatický postup, pri ktorom sa budú ďalej súbežne vyvíjať obidve technológie. Kým rozvoj vyššej účinnosti môže byť naďalej poháňaný trhom, technológie CCS (elektrárne aj infraštruktúra) si v demonštračnej fáze a pri uvádzaní na trh vyžadujú doplňujúcu podporu.

4.11

Technológia CCS pokračuje vo viacerých vývojových líniách: ako integrovaná elektrárenská technológia, pri ktorej sa pri splyňovaní uhlia CO2 odlučuje pred procesom spaľovania, ako technológia kyslíkového spaľovania, pri ktorej sa CO2 kumuluje a následne odlučuje, alebo ako technológia zachytávania po spaľovaní, pri ktorej sa CO2 odlučuje zo spalín (tzv. vymývanie CO2). Posledná metóda bude po jej ďalšom vývoji vhodná na to, aby sa ňou dovybavili dnes budované a vysoko účinné nové elektrárne, pokiaľ sa pri ich konštrukcii už s takýmto vybavením počíta. Tieto technológie majú spoločné to, že zachytený CO2 sa z lokality, v ktorej sa nachádza elektráreň, musí odvádzať do vhodného úložiska.

4.12

CO2 sa môže ukladať iba do vhodných a bezpečných geologických útvarov. Podľa súčasného stavu výskumu prichádzajú do úvahy predovšetkým hlboké slané vodonosné vrstvy a vyťažené ložiská ropy a zemného plynu, kým opustené uhoľné bane sa zdajú byť menej vhodné. Dôležité je, že na to, aby sa zamedzilo únikom, musí ísť o rozsiahle neporušené krycie horniny (s čo najmenším počtom kanálov spájajúcich úložisko s povrchom).

4.13

Pri výbere lokality úložiska podľa pravidiel navrhovaných v smernici a pri profesionálnej realizácii možno nebezpečenstvo spojené s ukladaním zhodnotiť ako veľmi malé. Pri vhodne vytvorenom úložisku je náhly prudký únik veľkého množstva CO2 takmer nemožný (12). Rovnako je možné vo veľkej miere vylúčiť ohrozenie prípadným zemetrasením, pretože maximálny tlak uloženého CO2 sa musí zvoliť tak, aby nedošlo k zlomu úložiskovej a krycej horniny (13), pretože má zostať zachovaná na účely ukladania.

4.14

Z hľadiska spoločenskej a politickej akceptácie je rozhodujúca otázka bezpečného a dlhodobého uloženia CO2.

4.15

Výbor preto považuje za veľmi dôležité, aby Komisia, ale osobitne aj členské štáty a potenciálni prevádzkovatelia informovali občanov o všetkých aspektoch tejto novej techniky a aby boli občania prostredníctvom transparentného dialógu zapojení do rozhodovacieho procesu. Na to by sa mali vyvinúť postupy s vhodnými krokmi.

4.16

Na konci tejto kapitoly by chcel výbor navrhnúť ešte jedno preventívne opatrenie. Týka sa možnosti vzniku potreby CO2 vo vzdialenejšej budúcnosti, či už na jeho využívanie ako základnej chemickej látky, ktoré v súčasnosti ešte nemožno predpovedať, alebo ako regulačnej veličiny v rámci „prirodzených“ dlhodobých klimatických cyklov (14). Výbor preto ako doplňujúce preventívne opatrenie trvalej udržateľnosti odporúča, aby sa CO2 bezpečne ukladal, ale aby sa v rámci plánov uzatvárania úložísk uvažovalo aj o možnosti jeho aspoň čiastočného opätovného získavania alebo aby sa počítalo s dokumentáciou o potenciálnych možnostiach jeho opätovného získavania zo špecifických úložiskových komplexov. Prednosť musí mať samozrejme čo najväčšia bezpečnosť a tesnosť úložiska.

4.17

Výbor celkovo víta predložený návrh smernice Komisie a k niektorým jeho podrobnostiam sa vyjadruje v nasledujúcej kapitole.

5.1

Návrh smernice obsahuje podstatné nevyhnutné pravidlá, ktoré pripravia prevádzkovateľom zariadení CCS potrebný právny rámec, na niektorých miestach sa však zachádza ďalej než je nevyhnutne nutné.

5.2

Pri niektorých bodoch je však ešte potrebné objasnenie, aby sa umožnila vykonateľnosť a zaručila právna istota.

5.3

Podľa návrhu Komisie sa má zachytený a uložený CO2 posudzovať v rámci obchodovania s emisnými kvótami ako „neemitovaný“, a podľa toho nemusí byť krytý emisnými certifikátmi na CO2 (23. odôvodnenie s odkazom na smernicu 2003/87/ES). Vzniká tak užitočný, aj keď v demonštračnej fáze ešte nedostatočný, trhový stimul na investovanie do zariadení CCS.

5.3.1

Výbor preto víta navrhované začlenenie do obchodovania s emisnými kvótami, pretože jednoznačne treba uprednostniť trhové podnety pred povinným CCS, aj preto, že v súčasnom štádiu vývoja technológií CCS by povinné CCS bolo jednoznačne predčasné.

5.3.2

Naproti tomu je pri nových elektrárňach správne uložiť povinnosť pripraviť dostatočný priestor na zariadenia na zachytávanie a stláčanie CO2 (článok 32, úprava článku 9a smernice 2001/80/ES). Aj tieto opatrenia, ktoré zásadne zvyšujú náklady, by sa mali spájať so zodpovedajúcimi trhovými stimulmi (15) [napr. zľavnené certifikáty CO2, použitie časti aukčných príjmov zo systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS) na CCS].

5.4

Aby sa zabránilo tomu, že možnosti ukladania budú zbytočne obmedzené, nemal by sa zákaz uvedený v článku 2 ods. 3 návrhu Komisie vzťahovať na „ukladanie CO2 v geologických formáciách“, ale na „úložiská“, pretože geologické formácie podľa vymedzenia v článku 3 ods. 4 môžu ľahko presahovať oblasti vymedzené v článku 2 ods. 1, kým rozsah úložiska je naproti tomu značne menší. Ďalšie možnosti ukladania by sa naskytli prostredníctvom doložky o výhrade, ktorá by hovorila o spoľahlivých zmluvných dohodách so štátmi mimo EÚ.

5.5

Vymedzenie pojmu „úložisko“ podľa článku 3 ods. 3 by sa malo vzťahovať iba na tú „časť určitej geologickej formácie, ktorá sa používa na geologické ukladanie CO2“. (Pri povrchovej projekcii môže mať určitá geologická formácia rozsah aj milióny kilometrov štvorcových, a preto sa ako „úložisko“ môže označiť iba jej časť.) Je celkom možné, alebo dokonca pravdepodobné, že v jednej geologickej formácii sa môžu nachádzať viaceré úložiská a zrejme sa v nej aj nachádzať budú.

5.6

Podľa článku 4 ods. 1 návrhu Komisie sa členským štátom ponecháva právo určovať vhodné úložiská na úrovni daného štátu. Malo by sa pritom objasniť, že oblasti zásadne vhodné na ukladanie CO2 členské štáty aj skutočne určujú, pokiaľ tomu nebránia vážne dôvody.

5.7

Výbor víta, že sa v navrhovanom súbore pravidiel žiada vysoká miera bezpečnosti, ktorá je potrebná jednak na ochranu ľudí, životného prostredia a klímy (16) a jednak na zabezpečenie integrity obchodovania s emisnými kvótami.

5.7.1

Vysokú mieru bezpečnosti musí zaručiť používanie kontrolných systémov zodpovedajúcich poslednému stavu vývoja techniky, čo musia členské štáty zohľadňovať pri udeľovaní príslušných povolení (17).

5.7.2

Monitorovacie systémy si vyžadujú a musia to aj zabezpečiť, aby to, čo sa deje v samotnom úložisku, čo najpresnejšie vyhodnocovali a zobrazovali na modeloch. (Merania iba na povrchu alebo v blízkosti povrchu Zeme nemajú dostatočnú vypovedaciu schopnosť.) Používané modely by preto mali byť overované, resp. certifikované pomocou dvoch nezávislých simulačných, resp. modelovacích sústav.

5.7.3

Pojem „únik“ by sa mal vymedziť ako „uvoľnenie CO2 z úložného komplexu, ktoré je overiteľné pomocou najlepších kontrolných systémov podľa stavu vývoja techniky“, lebo absolútna (teda 100-percentná) tesnosť nejestvuje, ani by sa kvôli prirodzenému uvoľňovaniu CO2 z pôdy nedala dokázať. Okrem toho nie je potrebná ani z bezpečnostných dôvodov, ani kvôli ochrane klímy (18). Dôsledkom tohto vymedzenia pojmu, ktoré odkazuje na najlepšiu možnú kontrolu podľa stavu vývoja techniky, by bolo, že sa bude zlepšovať stav kontrolných systémov a tým aj poháňať vývoj CCS, čo dynamicky prispeje k ďalšiemu zvyšovaniu bezpečnosti.

5.7.4

Pokiaľ by pri neskoršom rutinnom prevádzkovaní bol zámer definovať prípustné medzné hodnoty úniku, mohla by sa zvoliť taká miera, pri ktorej nedochádza k žiadnemu relevantnému ovplyvňovaniu bezpečnosti ani klímy, a tým by nemala vplyv ani na emisné certifikáty, teda napríklad únik 0,1 % za 100 rokov.

5.8

Obdobie, na ktoré sa majú udeľovať povolenia na prieskum a ktoré Komisia navrhuje v článku 5 ods. 3 je príliš krátke. Skúsenosti ukazujú, že aj pri optimálnom priebehu sú potrebné najmenej štyri roky na to, aby sa zrealizoval pracovný program prieskumu. V žiadnom prípade sa nesmie stať, že prieskum sa bude musieť zastaviť iba preto, že uplynula predpísaná lehota vrátane predĺženia, aj keď by chýbalo iba niekoľko údajov. Malo by sa preto počítať s flexibilnou úpravou, ktorá zohľadňuje miestne danosti, ale zároveň si vyžaduje cielený postup prevádzkovateľa pri programe prieskumu, aby sa zabránilo blokovaniu potenciálnych úložísk kvôli oneskoreniam v prieskume.

5.9

Prieskum potenciálneho úložiska si vyžaduje know-how, kvalifikovaný personál, čas a peniaze, kým úspech v žiadnom prípade nie je istý. Rozhodujúci stimul prieskumu by preto zanikol, keby podnik nemohol prieskumnú činnosť spájať s prednostným využívaním úložiska. Úprava, ktorú Komisia navrhuje v článku 5 ods. 4 by sa preto mala doplniť o prednostné právo využívania úložiska, napr. vetou, o ktorej sa už diskutovalo: „Po tejto dobe sa povolenie na prieskum úložiska CO2 buď zmení na povolenie na ukladanie CO2 alebo sa poskytne na prieskum celej príslušnej oblasti.“

5.10

Je správne, že sa musí zostaviť plán opravných opatrení. Tento plán opravných opatrení (článok 9 ods. 6 a článok 16 ods. 1) by však mal byť v súlade so zmeneným vymedzením pojmu „únik“ (článok 3 ods. 5).

5.11

Články 6 až 9 návrhu Komisie upravujú žiadosti o povolenia na ukladanie CO2, ako aj podmienky a obsah týchto povolení. Z úpravy je zrejmé, že v jednej geologickej formácii môžu svoju činnosť vykonávať viacerí prevádzkovatelia.

5.11.1

Výbor zásadne schvaľuje princíp nediskriminačného prístupu. Pokiaľ však ide o zodpovednosť pri únikoch a prevod zodpovednosti na štát, môžu vzniknúť ťažkosti pri vymedzení zodpovednosti.

5.11.2

Z toho dôvodu by malo platiť pravidlo, že v jednom úložnom komplexe môže dostať povolenie iba jeden prevádzkovateľ. Zabezpečilo by sa tým jasné priradenie zodpovednosti. Nediskriminačný prístup k úložisku by bol napriek tomu zaručený článkom 20.

5.12

Podľa návrhu Komisie má príslušný orgán členského štátu pred konečným udelením svojho povolenia (článok 10 a článok 18) informovať Komisiu a potom čakať až do šiestich mesiacov na jej stanovisko. Stanovisko Komisie sa má potom zohľadniť pri rozhodnutí o povolení, resp. odchýlka od stanoviska sa má Komisii zdôvodniť.

5.12.1

Navrhovaná úprava by spôsobila časové oneskorenia a zvýšila administratívne zaťaženie. Okrem toho nezodpovedá zásade subsidiarity.

5.12.2

Výbor preto odporúča zmeniť toto ustanovenie v smernici tak, aby sa na jednej strane síce zaručila dostatočná jednotnosť pri postupe členských štátov, ale na druhej strane aby nevznikli omeškania, ktorým sa dá zabrániť, a aby sa dostatočne rešpektovala zásada subsidiarity. Jednou z možností by bolo obmedziť schvaľovací postup na informačnú povinnosť orgánov členských štátov voči Komisii. V prípade porušenia by Komisia mala k dispozícii osvedčený nástroj konania kvôli porušeniu zmluvy podľa článku 226 Zmluvy o založení ES. Článok 10 ods. 2 by preto mohol znieť: „Príslušný orgán členského štátu oznámi Komisii kvôli overeniu konečné rozhodnutie o povolení na ukladanie CO2.“

5.13

Podľa názoru výboru potrebujú orgány členských štátov účinné nástroje a tiež pravidelné kontroly, aby kedykoľvek zaručili bezpečnosť úložiska. Výbor však spochybňuje, či k tomu prispieva aj dodatočné overovanie povolenia na ukladanie CO2 v päťročných odstupoch, ktoré navrhuje Komisia a ktoré by neprinieslo žiadne ďalšie zlepšenie bezpečnosti, ale len dodatočné administratívne zaťaženie všetkých zúčastnených.

5.14

V článku 18 návrhu Komisie sa kladú veľké požiadavky pri prevode zodpovednosti za úložisko na príslušný členský štát. Je to správne a výbor to víta.

5.14.1

V článku 18 ods. 1 sa však požaduje, že všetky dostupné dôkazy musia signalizovať, že uložený CO2 bude „úplne izolovaný“ na neobmedzenú dobu v budúcnosti. Úplná tesnosť však nie je možná, a teda by sa nemala ani požadovať. Výbor preto odkazuje na svoje pripomienky v bodoch 5.7.3 a 5.7.4.

5.14.2

Aby tu nevznikla neprekonateľná prekážka prevodu, mala by príslušná časť znieť: „…že v dohľadnom čase (19) sa neočakáva únik“. (Vychádza sa pritom z vymedzenia pojmu podľa bodu 5.7.3.)

5.15

Podľa návrhu Komisie je potrebné, aby podnik pri príprave úložiska a začatí jeho prevádzky vytvoril primerané zabezpečenie (článok 19). Výbor s tým súhlasí, pričom víta, že rozhodnutie o forme tohto zabezpečenia sa prenecháva členským štátom.

5.15.1

Výbor však nepovažuje za primerané, aby sa toto zabezpečenie vytváralo v plnej výške už pred podaním žiadosti. Skôr by vytvorenie finančného zabezpečenia malo zásadne závisieť od nevyhnutnosti takéhoto zabezpečenia podľa toho, ako pokračuje projekt. V opačnom prípade sa pre podniky ešte zmenší už doteraz nedostatočný finančný stimul na investovanie do tejto novej techniky.

5.15.2

V prípade úniku relevantného z hľadiska klímy je potrebné dokúpiť emisné certifikáty. Po rozsiahlom overovaní pri získavaní povolenia na ukladanie CO2 sa takýto únik neočakáva. Preto by pre daný prípad mal dostatočné zabezpečenie predstavovať dôkaz o primeranom investičnom majetku, ktorým možno kryť záväzky aj pri platobnej neschopnosti prevádzkovateľa. Väčšie požiadavky by vzhľadom na malú pravdepodobnosť vzniku udalosti neprimerane obmedzovali investičnú schopnosť podniku.

5.16

Práce, ktoré sa podľa prílohy I požadujú pri charakterizovaní a posudzovaní úložísk sa čiastočne týkajú ešte oblasti výskumu a vývoja. V zmysle vykonateľnosti by preto aj tu mal platiť „stav vývoja techniky“ ako referencia na vypracovávanie podkladov k žiadosti.

5.17

V prílohe I a pri hodnotení rizík potenciálnych úložísk by sa mal spresniť pojem „biosféra“. Pod pojmom biosféra, ktorá sa nesmie negatívne ovplyvňovať, by sa nemala chápať iba biosféra na zemskom povrchu, ale aj biosféra až po oblasť kolektorov pitnej vody (sladkovodné vodonosné vrstvy).

5.18

Okrem toho by sa malo objasniť zloženie a spôsob práce skupiny odborníkov, ktorí budú zodpovední za priebežné prepracovávanie prílohy.