16.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/34

1.1

Výbor venuje témam spojeným s energetickou účinnosťou, klimatickými zmenami a so znižovaním emisií skleníkových plynov veľkú pozornosť a vo všeobecnosti súhlasí so závermi z jarného zasadnutia Európskej rady z 8. a 9. marca, v ktorých boli potvrdené tri piliere európskej energetickej politiky:

1.2

V správe o pokroku v oblasti biopalív Komisia konštatuje, že bez záväzných cieľov nie je možné dosiahnuť uspokojivý podiel biopalív. Poukazuje na to, že cieľ, ktorým je trhový podiel 5,75 % do roku 2010 sa nedá uskutočniť a preto by sa mala uplatniť možnosť podľa článku 4 ods. 2 smernice 2003/30/ES, teda takzvaná doložka o preskúmaní, a na splnenie požiadaviek Rady by sa mal stanoviť cieľ 10 % do roku 2020, ktorý Komisia považuje za dosiahnuteľný. Je zvláštne, že Komisia vyzdvihuje výhody scenára s podielom biopalív 14 %, keď vyhlásený cieľ je 10 %, a zdôrazňuje nerealistické výsledky, ktoré slúžia na akési skrášlenie oznámenia.

1.3

Mnohé však hovorí proti používaniu biopalív prvej generácie, ktoré celkom nezodpovedajú európskym cieľom. Ich výrobné a ekologické náklady sú totiž vysoké a okrem toho tým ľudia a zvieratá prídu o obilniny ako potravinu a podľa Organizácie OSN pre poľnohospodárstvo a výživu (FAO) sú tieto biopalivá spoluzodpovedné za rast cien obilia na svetových trhoch.

1.4

Používanie biopalív prvej generácie preto v sebe skrýva etické problémy, napríklad konkurenciu potravín a palív, ktoré, ako sa zdá, Komisia zľahčuje. Výbor podčiarkuje, že je potrebná užšia spolupráca s medzinárodnými inštitúciami a agentúrami pracujúcimi v oblasti poľnohospodárstva a výživy (napr. FAO a Svetový program výživy – WFP).

1.5

Ani oznámenie Komisie, ani príslušné hodnotenie dosahu neobsahuje žiadne závažnejšie odkazy na rizikové činitele.

Pokiaľ ide o motorovú bionaftu, zdôrazňujú sa predovšetkým tieto problémy:

Pokiaľ ide o bioetanol, konštatujú sa naopak tieto problémy:

1.6

Výbor zdôrazňuje, že sa musia starostlivo preverovať nielen sociálne, ekologické a hospodárske účinky, ale aj technické problémy spojené s vývojom biopalív. Osobitnú pozornosť si zasluhuje otázka výdatnosti surovín používaných na výrobu biopalív: z jednej tony cukrovej repy je možné získať asi 400 litrov bioetanolu (cca 1 500 Mcal). Tento pomer sa javí ako málo výhodný a efektívnosť je nízka, keď zoberieme do úvahy energiu potrebnú na premenu biomasy na biopalivo. Oveľa väčší zmysel by malo použitie biomasy priamo pri produkcii elektrickej energie alebo vykurovacieho tepla napr. v námornej doprave alebo v mestskej hromadnej doprave.

1.7

Výbor zdôrazňuje, že prísne z ekologického hľadiska sa musia zvážiť riziká spojené s výrubom drevín a skladovaním surovín. Bude potrebné jasne a starostlivo preskúmať súvisiace biologické a biochemické riziká.

1.8

Okrem toho výbor upozorňuje na otázku „vedeckej etiky“ Planéta Zem je otvorená sústava, ktorá neúprosne smeruje k rovnovážnemu stavu, ktorý zároveň bude znamenať jej koniec. Úlohou vedy je zabrzdiť tento zánik a vecou politiky je podporovať zodpovedajúce činnosti a štúdie.

1.9

Výbor odporúča vykonať rozbor v oblasti chemických procesov spaľovania, aby sa overilo, či pri spaľovaní, na ktorom sa zúčastňujú iné molekuly než uhľovodík, nevznikajú resp. neuvoľňujú sa voľné radikály zodpovedné za oxidačný stres, ktorý je patologickým predstupňom vážnych ochorení. Toto odporúčanie je preto odôvodnené, lebo je k dispozícii iba málo príslušných údajov.

1.10

Výbor považuje za nevyhnutné venovať osobitnú pozornosť starostlivosti o pôdu a ochrane pôdy. Pôda sa musí chrániť, pretože zaisťuje naše prežitie. Stále klesajúca hladina podzemnej vody a postupujúce zhoršovanie jej akosti sú spôsobené nerozumnými stratégiami využívania pôdy, ktoré spôsobujú jej degeneráciu. Malo by sa zabezpečovať striedanie plodín, aby sa podporovala revitalizácia pôdy.

1.11

Výbor odporúča Komisii a všetkým európskym inštitúciám, aby osobitnú pozornosť venovali potrebe vody pri výrobe biopalív. Spomedzi početných negatívnych následkov klimatických zmien môže zmenšenie zdrojov vody dosiahnuť v niektorých regiónoch dramatické rozmery. Podľa výpočtov v najnovších štúdiách Medzinárodného ústavu vodného hospodárstva (International Water Management Institute – IWMI) je na výrobu jedného litra biopaliva podľa jeho druhu a podľa výrobnej oblasti potrebných najmenej 1 000 a niekedy až 4 000 litrov vody.

1.12

Odhliadnuc od týchto problémov, ktoré by sa mohli zmierniť opatreniami na sledovanie a certifikovanie postupov výroby biopalív, prípadne pomocou systémov sledovateľnosti produktov, zastáva výbor názor, že sa musí urýchliť výskum a vývoj v oblasti biopalív druhej i tretej generácie, napríklad biobutanolu. Nízky tlak pár biobutanolu a jeho veľká tolerancia voči znečisteniu vodou v palivách pre zážihové motory umožňujú jeho použitie v existujúcich sústavách na dodávky a distribúciu palív. Biobutanol sa môže do benzínu primiešavať vo vyššej koncentrácii než doterajšie biopalivá bez toho, aby boli potrebné úpravy vozidla. Okrem toho je spotreba paliva nižšia ako pri zmesiach benzínu s etanolom a zlepšuje sa teda energetická účinnosť a spotreba na liter. Vďaka využívaniu odpadov a komplexných a nákladovo náročných biochemických procesov na podporu prirodzených procesov rozkladu celulózy sú palivá novej generácie energeticky účinné a ekologicky vhodné.

1.13

Výbor zvažuje aj možnosti, ktoré by mohli z rozvoja v oblasti biopalív a jeho príspevku k splneniu cieľov lisabonského programu vyplynúť pre európske hospodárstvo. S touto oblasťou opatrení sa síce výslovne počíta v 7. rámcovom programe, avšak mala by sa zabezpečiť lepšia súhra rozličných strán zainteresovaných na tejto téme: poľnohospodárov, spracovateľského priemyslu, ale aj organizácií na ochranu životného prostredia a krajiny a zamestnaneckých zväzov, ktoré prejavujú stále väčší záujem o spojenie otázok udržateľného rozvoja so stále pokrokovejšími modelmi sociálnej zodpovednosti podnikov.

1.14

Možnosti, ktoré vidí v rozvoji biopalív poľnohospodárstvo, sa musia aj preto podporovať, lebo poľnohospodári prispievajú k ochrane nášho prírodného bohatstva a šetreniu našich spoločných zdrojov, napríklad vody a potravy pre človeka a zvieratá. Úlohou poľnohospodárskych zväzov je, aby sa v poľnohospodárstve postarali o šírenie pravidiel, ktoré medzinárodné spoločenstvo stanoví pre výrobu biopalív a obchodovanie s nimi. Rozšírenie postupov certifikácie a sledovateľnosti, ako aj kontroly zhody sú témy, pri ktorých sa rozhodujúci prínos očakáva od rozličných poľnohospodárskych organizácií, ako na európskej, tak aj na národnej a miestnej úrovni. Výbor je pripravený spolupracovať v tejto otázke a iných otázkach súvisiacich s energetickou účinnosťou, znižovaním emisií skleníkových plynov a klimatickými zmenami s národnými hospodárskymi a sociálnymi radami, ktoré už viackrát prejavili značný záujem a aktívne sa podieľajú na vypracovávaní niektorých stanovísk EHSV.

1.15

Pokiaľ ide o daňové posudzovanie, predovšetkým v oblasti spotrebných daní z biopalív a v oblasti úľav, ktoré sa poskytujú poľnohospodárom a automobilovému priemyslu na financovanie potrebných výskumných prác, spotrebiteľom na potrebné úpravy vozidiel, ktoré neboli konštruované na pohon biopalivami, i samotným výrobcom biopalív, hneď vidíme, že zoznam uchádzačov o štátnu podporu je nekonečný. Nemecko prednedávnom daňové úľavy výrazne zredukovalo, čo ihneď viedlo k poklesu spotreby a takisto k okamžitým protestom priemyslu. Na investovanie je potrebná istota a stabilita, v oblasti biopalív však zatiaľ nie sú takmer žiadne trhy. Prípadné podporné opatrenia určite nesmú spôsobovať narúšanie hospodárskej súťaže.

1.16

Odvetvie dopravy nepatrí do systému obchodovania s emisnými kvótami. Výbor Komisii odporúča overiť možnosť rozšírenia systému emisných certifikátov na toto odvetvie, pretože môžu poskytnúť ďalší stimul na účinnejšie hľadanie riešení na zníženie škodlivých emisií. V príslušnom prieskumnom stanovisku, o vypracovanie ktorého požiadal podpredseda Jacques Barrot, sa výbor chystá predložiť pracovnú hypotézu.

1.17

Výbor súhlasí s rozhodnutím Európskeho parlamentu o stratégii pre biomasu a biopalivá, v ktorej Komisiu vyzýva, aby zaviedla rozsiahlu certifikáciu, ktorá vo všetkých fázach umožňuje udržateľnú výrobu biopalív, a aby podporovala rozvoj a používanie systému GMES na globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti slúžiaceho na sledovanie využívania pôdy na výrobu bioetanolu, aby sa zabránilo zničeniu dažďových pralesov a iným negatívnym dopadom na životné prostredie.

1.18

Vzhľadom na problémy, na ktoré poukazuje toto stanovisko, výbor vyzýva Komisiu, aby cieľ 10 % podielu na trhu neustále revidovala a aby bola pripravená predložiť návrhy na jeho zmenu, ak problémy nebude možné vyriešiť uspokojivým a trvalo udržateľným spôsobom.

2.1

V úvode svojej správy o pokroku v oblasti biopalív Komisia podčiarkuje, že ročné emisie skleníkových plynov vzrastú v období rokov 2005 až 2020 len v odvetví dopravy o 77 miliónov ton ročne (v tomto prípade výlučne CO2), čo je viac ako 60 % celkového nárastu emisií odhadovaného na 126 mil. ton ročne.

2.2

Ako ďalší kritický činiteľ sa vyzdvihuje takmer úplná závislosť odvetvia dopravy od dovozov ropy. Ropa je zdrojom energie, pri ktorom je z hľadiska bezpečnosti dodávok najväčšie riziko. Výrazne väčším používaním biopalív by sa táto závislosť mohla zmenšiť.

2.3

Výhody rozvoja biopalív, pokiaľ ide o znižovanie emisií skleníkových plynov sa strácajú, ak sa napríklad menia už jestvujúce kultúry alebo ak sa na pestovanie využívajú plochy s osobitne bohatou rozmanitosťou druhov, napríklad dažďové pralesy.

2.4

V roku 2001 predstavoval trhový podiel biopalív iba 0,3 % a iba 5 členských štátov malo skúsenosti s používaním biopalív. Smernica 2003/30/ES neobsahuje žiadne požiadavky týkajúce sa biopalív, uvádza sa v nej však cieľ dosiahnuť do roku 2010 podiel 5,75 % na trhu s benzínom a motorovou naftou a ako priebežný cieľ trhový podiel 2 % do roku 2005.

2.5

V spomenutej smernici sa Komisii v zodpovedajúcej doložke o preskúmaní (článok 4 ods. 2) poskytuje možnosť predložiť v prípade veľkej a neopodstatnenej odchýlky od cieľa 2 % návrh so záväznými cieľmi pre jednotlivé členské štáty.

2.6

Spoločná poľnohospodárska politika zohráva podstatnú úlohu, predovšetkým od reformy v roku 2003, pretože odstránením závislosti platieb poľnohospodárom od pestovaných plodín sa umožnilo využívanie ladom ležiacich plôch na technické plodiny, ktoré často slúžia na výrobu biopalív.

2.7

Popri opatreniach na podporu získavania energie z dreva a opatreniach na podporu obnoviteľných zdrojov energie, s ktorými sa počíta v rámci politiky rozvoja vidieka, sa bude v roku 2007 udeľovať príspevok za takzvané „energetické rastliny“ (1).

2.8

Pri používaní biopalív sa síce dosiahli značné pokroky, avšak iba dve krajiny dosiahli stanovený cieľ, z čoho vyplýva za rok 2005 celkový výsledok 1 %, s podielom 1,6 % v prípade bionafty a 0,4 % v prípade bioetanolu. Na základe toho dospela Komisia k záveru, že cieľ 5,75 % sa do roku 2010 nedosiahne.

2.9

Skúsenosti ukázali, že konkrétne výsledky sa dajú dosiahnuť buď daňovými stimulmi bez obmedzenia množstiev alebo tým, že sa na dodávateľov uvalí povinnosť predávať určitý percentuálny podiel biopalív. Komisia považuje uvalenie povinnosti za najúčinnejšie riešenie.

2.10

Komisia vo svojom oznámení vyhlasuje toto: „Existuje naliehavá potreba, aby Únia vyslala jasný signál o svojom odhodlaní znížiť svoju závislosť od používania ropy v doprave.“ Používanie biopalív považuje za jedinú schodnú cestu. Sú zabezpečením proti vysokým cenám ropy.

2.11

Tento signál musí mať formu právne záväzných cieľov, aby sa dôveryhodným spôsobom vytváral tlak na producentov ropy, ktorí len v odvetví dopravy majú na trhu EÚ odbyt 300 mil. ton.

2.12

Najväčšie vyhliadky na úspech má stratégia podpory spoločného výskumu a technologického vývoja v 27 členských štátoch. Podiel na trhu vo výške 10 % do roku 2020 je realistický cieľ.

2.13

Aby výrobcovia motorových vozidiel mohli upraviť svoje konštrukcie, je potrebný istý právny rámec s malými administratívnymi nákladmi, ktorý stanovuje priebežné ciele, napríklad do roku 2015.

2.14

Pri rozbore hospodárskych a ekologických účinkov sú predstavené rozličné scenáre, ktoré na jednej strane závisia od cien ropy, dovozov a konkurencieschopnosti cien v poľnohospodárstve a na druhej strane od vývoja nových technológií, vďaka ktorým by sa mohli podporovať biopalivá tzv. druhej generácie, ktoré by prispeli k zníženiu ekologických nákladov.

2.15

Pokiaľ ide o náklady, mohlo by hypotetické zvýšenie používania biopalív na 14 % pri cene ropy 48 USD za barel spôsobiť v roku 2020 dodatočné náklady 11,7 až 17,2 mld. EUR. Pri cene ropy 70 USD za barel by náklady predstavovali 5,2 až 11,4 mld. EUR. Rovnovážny bod bionafty a bioetanolu na úrovni 69 až 76 EUR resp. 63 až 85 EUR za barel (pozn. autora: 92,76-102,18 a 84,76-114,28 USD/barel, výmenný kurz z 25.5.2007: 1 EUR = 1,3444 USD).

2.16

Zníženie nákladov na skladovanie zásob prinesie pri scenári so 14 % do roku 2020 ušetrenie do výšky 1 mld. EUR (pozn. autora: 720 mil. EUR pri scenári s 10 %). Popri želanom predaji biopalív druhej generácie predstavuje najlepšie riešenie kombinácia zdrojov zásobovania z tretích krajín a členských štátov EÚ.

2.17

Uvedený scenár by mal kladné účinky jednak na zamestnanosť (v prípade prevažne domácej výroby bioetanolu by sa vytvorilo 144 000 nových pracovných miest (pozn. autora: 100 000 pracovných miest pri scenári s 10 %) a jednak na HDP EÚ (nárast o 0,23 %). Kladný účinok výsledkov výskumu, osobitne v oblasti biopalív druhej generácie by pri obnoviteľných zdrojoch energie nakoniec mohol zaistiť konkurencieschopnosť na vysokej úrovni.

2.18

Na základe výpočtovej metódy „od zdroja po vozidlo“ Komisia vypočítala, že vďaka lepším a hospodárnejším technikám používaným v súčasnosti sa emisie skleníkových plynov znížia o približne 35 až 50 %. Získavanie etanolu z cukrovej trstiny v Brazílii umožňuje zníženie týchto emisií o 90 %. Výroba bionafty z palmového oleja a zo sóje prinesie zníženie emisií skleníkových plynov o 50 resp. 30 %. Výroba biopalív druhej generácie by mohla priniesť zníženie emisií o 90 %. Podľa scenára so 14 % podielom biopalív by zníženie emisií skleníkových plynov mohlo byť 101 až 103 mil. ton ekvivalentu CO2 (pozn. autora: 71-75 mil. ton ekvivalentu CO2 pri scenári s 10 %).

2.19

Pokiaľ ide o ekologické účinky, v oznámení sa vychádza z toho, že 14 % podiel biopalív je zvládnuteľný, pokiaľ sa na pestovanie nepoužijú neprimerané plochy, napríklad tropický prales alebo biotopy s veľkou prírodnou hodnotou.

2.20

Komisia svoju správu zakončuje konštatovaním, že rozvoj v oblasti biopalív prinesie značné výhody pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov a vyššiu istotu dodávok. Pomocou cielenej stimulačnej resp. podpornej politiky by sa zabránilo riziku využívania plôch s veľkou biologickou rozmanitosťou a používania nevhodných systémov výroby biopalív a môže sa podporovať vývoj biopalív druhej generácie.

2.21

Na uskutočnenie plánovaných cieľov bude potrebné:

2.22

Nakoniec Komisia navrhuje prepracovanie smernice o biopalivách, stanovenie minimálnych noriem podielu biopalív v roku 2020 na 10 % a zabezpečenie ekologicky vhodných biopalív s dobrou bilanciou účinnosti.

3.1

Bionafta sa vyrába lisovaním olejnatých semien repky, sóje a slnečnice a chemickou reakciou, takzvanou esterizáciou, pri ktorej pôvodné alkoholové súčasti (glycerín) nahradí metylalkohol (metanol) Bioetanol je alkohol (etanol alebo etylalkohol), ktorý sa získava kvasením rôznych poľnohospodárskych surovín s vysokým obsahom uhľohydrátov a cukru, napríklad obilia (kukurica, proso, pšenica, jačmeň), rastlín obsahujúcich cukor (cukrová repa a cukrová trstina), ovocia, zemiakov a hroznových výliskov. Do kategórie biopalív patria aj výrobky získané chemickou syntézou molekúl biologického a fosílneho pôvodu. Najdôležitejším príkladom je etyltercbutyléter (ETBE), ktorý vzniká reakciou bioetanolu a izobuténu.

3.2

Etanol má vynikajúce vlastnosti ako palivo: má vysoké oktánové číslo a môže sa bez väčších konštrukčných úprav motora pridávať do iných palív (E5, E10), kým pri vyššom podiele etanolu (E85) sú potrebné špeciálne navrhnuté motory.

3.3

Najväčšie riziká vznikajú pri primiešavaní etanolu do benzínu. Už pri malom podiele etanolu stúpa napätie pár (cca 10 kPa), čím podstatne stúpajú emisie odparovaním Kvôli afinite etanolu k vode môže dôjsť k ovplyvneniu akosti konečného výrobku. Treba sa vyvarovať zmiešavaniu bežných benzínov získavaných z uhľovodíkov a benzínov s obsahom etanolu. Pri benzínoch s etanolom by sa mali využívať samostatné logistické a dodávateľské reťazce.

3.4

Bionafta sa môže pri vznetových motoroch používať v zmesi s motorovou naftou. V európskych krajinách sa bionafta do motorovej nafty bežnej akosti pridáva s podielom až do 5 % (B5) a táto zmes nespôsobuje žiadne problémy so znášanlivosťou. Motorová nafta s vyšším podielom bionafty (nad 8-10 %) môže vo vozidlách s tesneniami z nevhodných polymérov spôsobovať problémy. Najväčšie problémy vznikajú pri filtroch jemných tuhých častíc, pri ktorých by sa mali urobiť rozsiahle a nákladné modifikácie. Z tohto dôvodu už niektorí výrobcovia vozidiel vlastnosti vozidiel prispôsobili a iní obmedzujú záruku na vozidlo na zmesi B5. Keďže bionafta je hygroskopická, správa sa ako rozpúšťadlo a má nízku skladovaciu stálosť, môže byť pri zmesiach s vysokým podielom bionafty potrebná opatrnosť pri vozidle i pri distribučnom systéme.

3.5

Komisia uvádza presvedčivé argumenty hovoriace v prospech nevyhnutnosti rozhodnejšie sa zasadiť za rozvoj biopalív. Realisticky nezvažuje možnosť, že by sa súčasná výroba benzínov (celosvetovo 1,2 mld. ton v roku 2004) mohla nahradiť biopalivami (46 mil. ton v roku 2005 z toho 3 mil. ton v EÚ), ale sleduje cieľ dosiahnuť prostredníctvom smernice a stanovenia cieľov pre jednotlivé členské štáty za menej ako 13 rokov podiel biopalív na súčasných palivách najmenej 10 %.

3.6

Vodík, ktorý už niektorí európski výrobcovia vozidiel používajú ako zdroj energie aspoň pokusne, sa ešte stále najčastejšie získava elektrolýzou pri vysokej spotrebe energie, pričom sa využíva predovšetkým elektrická energia získaná spaľovaním fosílnych palív, alebo sa získava odlučovaním zo zemného plynu alebo iných fosílnych palív. Pri týchto spôsoboch nedochádza k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Vo výskume sa síce urobili pokroky v oblasti získavania vodíka z biomasy (aj biotechnologickou cestou) alebo pomocou obnoviteľných zdrojov energie, možnosť distribúcie a predaja vozidiel poháňaných vodíkom však závisí aj od vysokých nákladov na obstaranie palivových článkov. Aby sa však vodík vyvinul na hospodársky prijateľný alternatívny zdroj energie, musia sa znížiť výrobné náklady. Výskumný projekt, ktorý v súčasnosti realizuje Univerzita v Novom Južnom Walese ukazuje možnosť, že sa tento cieľ môže dosiahnuť používaním osobitných slnečných kolektorov s povlakom z keramiky z oxidov titánu. Titán je v oblasti solárneho získavania vodíka veľmi rozšírený. Má správne polovodičové vlastnosti a je odolný voči vode. Bez zodpovedajúcej úpravy však v prirodzenom stave nie je dostatočne efektívny.

4.1

Komisia síce uvádza možné výhody, nevenuje však pozornosť problémom a rizikám spojeným s vývojom biopalív, aj keď miestami vidno určité náznaky. Výbor naopak zastáva názor, že návrh Komisie by sa mal starostlivo a pozorne analyzovať, aby sa zabránilo tomu, že na vyriešenie jedného problému sa vytvoria iné závažnejšie problémy, resp. že sa bude poukazovať iba na výhody a nie na nevýhody. Je zvláštne, že sa vychádza z nerealistického scenára dosiahnuť do roku 2020 podiel 14 %, aby sa dokladovala užitočnosť návrhu. V prípade realizácie cieľa 10 % by bol úžitok objektívne skromnejší.

4.2

Ani oznámenie Komisie, ani príslušné hodnotenie dosahu neobsahuje žiadne závažnejšie odkazy na problémové body. Napríklad by sa mala aktualizovať otázka likvidácie odpadových produktov vznikajúcich pri výrobe biopalív vo všeobecnosti a v súvislosti s modernými systémami biopalivových článkov a overiť otázka elektronických technológií používaných pri výrobe.

4.3

Pokiaľ ide o motorovú bionaftu, zdôrazňuje sa predovšetkým:

4.4

Pokiaľ ide o bioetanol, zdôrazňuje sa zasa:

Výhody však spočívajú v možnosti rozšírenia striedania plodín tým, že sa tradičné potravinové a krmovinové plodiny budú pestovať striedavo s inými špecifickými plodinami určenými na výrobu biomasy, ktorá sa použije na výrobu energie. Pri tomto vývoji sa osobitná pozornosť musí venovať regionálnemu pestovaniu. V každom prípade podlieha európske pestovanie predpisom o ochrane pôdy a používaní hnojív.

4.5

Na výrobu biopalív sú potrebné vhodné kultúrne rastliny, ktoré sa musia pestovať vo veľkých množstvách. Ich obeťami sa stávajú iné úžitkové rastliny, ktoré sú dôležitejšie na pokrývanie potravinových potrieb najchudobnejších krajín, podľa možnosti za nízke ceny. Domnienka, že je možné pri výrobe biopalív využiť ako východiskovú surovinu celulózu je zaujímavá, ale treba vyzdvihnúť, že výrobe musí predchádzať predbežná chemická a fyzikálna úprava (istý druh rozloženia celulózovej hmoty), aby sa dosiahla reakčná schopnosť celulózy na biologickú premenu. Nakoniec treba upozorniť na odpad vznikajúci pri týchto postupoch a na staré katalyzátory, ktoré problém následnej likvidácie odpadov ešte prehlbujú.

4.6

Na použitie vo veľkej miere možno uvažovať s používaním glycerínu ako paliva, buď v surovom alebo čistom stave, alebo v zmesi s inými palivami. Táto alternatíva má predovšetkým tieto nevýhody: náklady na glycerín pri používaní v čistom stave, náklady na premenu pri používaní v surovom stave, nízku výhrevnú hodnotu a v každom prípade nevyhnutnosť zneškodňovať jedovaté látky, ktoré vznikajú pri jeho spaľovaní (v prvom rade akroleín, známy aj ako akrylaldehyd).

4.7

Iná možnosť riešenia by spočívala v genetickom modifikovaní organizmov, ktoré by určité úžitkové rastliny urobili osobitne vhodnými na biologickú premenu, čím by sa zvýšila výnosnosť a tým znížila energetická potreba pri výrobe. Genetické inžinierstvo by sa takisto mohlo použiť na genetickú modifikáciu organizmov, ktoré zjednodušujú použitie celulózy.

4.8

Z technického hľadiska vyvstáva aj otázka výdatnosti surovín používaných na výrobu biopalív: z jednej tony cukrovej repy je možné získať asi 400 litrov bioetanolu (cca 1 500 Mcal). Môže sa takýto výsledok považovať za dostatočný pre celkovo kladnú bilanciu, keď sa zvážia možné riziká a nevýhody, ktoré z tohto zdroja energie vyplývajú pre životné prostredie?

4.9

Ďalší aspekt, ktorý sa nesmie podceňovať, sa týka postupov získavania biopaliva a ich selektivity, ako aj kvasných procesov, ktoré sú pomerne nákladné, ak ich výsledkom má byť kvalitný konečný produkt. Na druhej strane by prípadné nečistoty v palive mohli pri jeho používaní následkom druhotných reakcií a kvalitatívnych strát, ako aj vzhľadom na vlastnosti odpadov a zvyškov spôsobiť oveľa väčšie hospodárske škody.

4.10

Z prísne ekologického hľadiska sa musia zohľadňovať riziká spojené s výrubmi drevín (napríklad v Malajzii a Indonézii na výrobu palmového oleja alebo v Malawi a Ugande na pestovanie jatrofy v oblastiach určených na výrobu potravín alebo v oblastiach tropického pralesa hodných mimoriadnej ochrany) a so skladovaním surovín. Bude potrebné rozhodne a starostlivo zvládnuť súvisiace biologické a biochemické riziká.

4.11

Do hry sa dostáva aj „etický“ aspekt, ktorý by sa mal presnejšie posúdiť. Ide o konkurenciu medzi potravinami a palivami. Cena vzácnych surovín, ako je pšenica, kukurica a ryža nezadržateľne stúpa kvôli stúpajúcemu dopytu zo strany výrobcov biopalív (správa FAO a WFP 2007). Cena tortilly v Mexiku stúpla o 60 %, čo spôsobilo značné nepokoje a protestné demonštrácie. Stúpajúce ceny sóje ženú v Číne do výšky cenu mäsa, ktorá od začiatku roka stúpla o 43 %, ako aj cenu vajec, ktorá sa zvýšila o 16 %. Kukurica zdražela o 40 %, ovos o 20 %. V Indii obilie zdraželo o 10 % a pšenica o 11 %. Aj v USA sa bude zdražovať. Podľa amerického ministerstva poľnohospodárstva bude hydina drahšia o 10 %, ceny vajec sa zvýšia o 21 % a mlieko bude stáť o 14 % viac. Ak bude v budúcnosti hodnota obilia ako paliva vyššia než hodnota obilia ako potraviny, obráti sa trh na odvetvie energetiky. Ceny potravín budú ďalej stúpať spolu s cenami ropy, čím aj v Európe stúpne nebezpečenstvo nedostatku potravín.

4.12

Rast počtu výrobných prevádzok (len v USA je vo výstavbe ďalších 79 závodov, ktoré doplnia súčasných 116 prevádzkovaných) povedie k exponenciálnemu nárastu spotreby obilia, ktorú organizácia Earth Policy Institute (EPI) odhaduje na približne 139 mil. ton, čo je dvakrát toľko ako odhaduje americké ministerstvo poľnohospodárstva. Ak vezmeme do úvahy, že z tony kukurice sa vyrobí 110 galónov (416,19 litrov) etanolu (menej ako štyri plné nádrže športovo-úžitkového vozidla), nadobúda tento problém skutočne znepokojujúce rozmery.

4.13

Výbor v nedávno schválenom stanovisku (2) tiež podčiarkol nevyhnutnosť podpory biologickej rozmanitosti, osobitne dažďových pralesov, ktoré nielenže poskytujú životný priestor zvieratám inak odsúdeným na vyhynutie, ale sú aj jedinými a poslednými zelenými pľúcami Zeme. Musí za zabrániť intenzívnemu pestovaniu cukrovej trstiny v Brazílii a paliem v Malajzii a Indonézii, ktorému sa denne obetujú stovky hektárov lesa, len aby sa tieto monokultúry mohli pestovať.

4.14

Okrem toho vyvstáva otázka „vedeckej etiky.“ Planéta Zem je otvorená sústava, ktorá neúprosne smeruje k rovnovážnemu stavu, ktorý zároveň bude znamenať jej koniec. Úlohou vedy je zabrzdiť tento zánik a vecou politiky je podporovať zodpovedajúce činnosti a štúdie.

4.15

Vznikajúce náklady sa musia zisťovať presne, a to nielen náklady ekonomické, ale aj ekologické a zdravotné. Musia sa podniknúť významné kroky, aby sa tieto účinky čo najdôkladnejšie vyhodnocovali a skúmali.

4.16

Pokiaľ ide o chemické procesy pri spaľovaní, musí sa overiť, či pri procesoch spaľovania, na ktorých sa podieľajú iné molekuly než molekuly vodíka, na základe oxidačného stresu nevznikajú ani sa neuvoľňujú voľné radikály, ktoré patria k hlavným príčinám rakovinových ochorení. Nemáme jednoznačné dôkazy o súvislosti medzi ich pribúdaním a výrobou biopalív.

4.17

Základný význam má starostlivosť o pôdu a jej ochrana. Pôda sa musí chrániť, pretože zaisťuje naše prežitie. Stále klesajúca hladina podzemnej vody a postupujúce zhoršovanie jej akosti sú spôsobené nerozumnými stratégiami využívania pôdy, ktoré spôsobujú jej degeneráciu. Malo by sa zabezpečovať striedanie plodín, aby sa podporovala revitalizácia pôdy.

4.18

Pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť, venoval príslušný výbor FAO na svojom 33. zasadnutí v Ríme 7. až 10. mája 2007 tejto otázke dôležitú kapitolu v bode 45 svojej správy, kde sa hovorí: „Bioenergia prináša zároveň príležitosti i riziká s ohľadom na štyri rozmery potravinovej bezpečnosti, ktorými sú disponibilita, dostupnosť, stabilita a používanie. Účinky bioenergie na potravinovú bezpečnosť budú závisieť od veľkosti a druhu zvažovaného systému, od štruktúry surovinových a energetických trhov a poľnohospodárskych, energetických, ekologických a obchodno-politických rozhodnutí. Technologické zmeny v odvetví bioenergetiky rýchlo napredujú a predstavujú ďalší zdroj neistoty.“

4.19

V tejto správe FAO okrem toho podčiarkuje, že v roku 2006 skokom vzrástli ceny obilia, predovšetkým pšenice a kukurice, ktoré v novembri dosiahli najvyšší stav za posledných desať rokov. Najdôležitejšími činiteľmi ovplyvňujúcimi trhy s obilím boli nízke výnosy v hlavných výrobných krajinách v spojení s rýchlo rastúcim dopytom po biopalivách. Aj odvetvie výroby ryže sa vyznačovalo znížením ponuky.

4.20

Aj Čína nedávno urobila opatrenia na zníženie výroby etanolu z kukurice, ako sa o tom písalo na stránkach Asia Times Online 21. decembra 2006. „Pre Čínu je najdôležitejšie zásobovať 1,3 mld. obyvateľov krajiny potravinami, až potom budeme podporovať výrobu biopaliva“, vyhlásil Wang Xiaobing, čínsky minister poľnohospodárstva.

4.21

V Taliansku bol 20. júla 2007 v novinách La Repubblica zverejnený článok s titulkom „Vojna medzi biopalivami a špagetami“. Stúpanie ceny kukurice určenej na výrobu biopalív zdražuje cestoviny o 20 %. Cena pšenice tvrdej, hlavnej prísady talianskych cestovín sa zvýšila o viac ako 30 % potom, čo poľnohospodári prestali túto kultúrnu rastlinu pestovať a prešli na pestovanie kukurice na výrobu bioetanolu. Cena za bušel pšenice (27 kg) stúpla na burze v Chicagu z 3,6404 USD 3. apríla 2007 na 5,6400 USD 14. júna 2007. Taliani ako najväčší spotrebitelia (28 kg na obyvateľa a rok) a výrobcovia (3,2 mil. ton) na svete veľmi citlivo reagujú na takéto cenové výkyvy.

4.22

Aj problém potreby vody na výrobu biopalív sa zanedbával. Podľa najnovších štúdií IWMI zverejnených 10. mája 2007 je napríklad na Srí Lanke podľa druhu rastliny a použitých výrobných postupov potrebných na výrobu jedného litra etanolu 1 000 až 4 000 litrov vody. V Brazílii sa množstvo vody potrebnej na výrobu jedného litra etanolu odhaduje na 2 200 litrov, kým v Indii, kde nie sú také bohaté zrážky a musí sa využívať umelé zavlažovanie, je na ten istý liter etanolu potrebných 3 500 litrov vody. Tieto údaje potvrdzuje medzinárodný inštitút UNESCO-IHE Institute for Water Education založený v roku 2003 v Delfte, ktorý spolupracuje s miestnou univerzitou, ako aj posledné štúdie poľnohospodárskej fakulty Univerzity v Colorade, ktorá v súčasnosti vyvíja zvláštny druh kukurice s nízkou potrebou vody. Uvádzané údaje sú dostupné aj na internetovej stránke www.waterfootprint.org.

4.23

V Európe postihujú problémy s vodou predovšetkým južné regióny, kde už mnohé roky vládnu suchá a kvôli stúpajúcim teplotám a tým aj zvyšujúcemu sa odparovaniu sa v budúcnosti problémy ešte zostria, kým severné regióny, ako sa zdá, tým zatiaľ postihnuté nie sú.

4.24

Nasledujúca tabuľka [ktorú Ing. Mario Marchionna zo spoločnosti ENI predložil na nedávnom kongrese talianskeho združenia chemického inžinierstva (AIDIC)] ukazuje porovnanie nákladov medzi fosílnymi palivami a biopalivami pri rovnakej energetickej hodnote.

4.25

Aby sa v EÚ mohlo vyrobiť dostatočné množstvo biopalív na dosiahnutie cieľa 10 % do roku 2020, musí sa podľa odhadov Komisie na to poskytnúť 18 mil. hektárov pestovateľských plôch, a to

4.26

Komisia uvádza, že zintenzívnenie používania biopalív by mohlo priniesť veľké výhody, predovšetkým v rozvojových krajinách, ktoré by mohli zvýšiť svoju výrobu určenú na vývoz. Africkí poľnohospodári si však robia starosti, pokiaľ ide o ekonomickú rentabilitu doterajších investícií. Vo vydaní novín African Agriculture z mája 2007 sa v článku pod nadpisom „Je vzruch okolo jatrofy ilúziou?“ objavujú citlivé otázky (jatrofa je nenáročný krík s olejnatými semenami pre človeka jedovatými, z ktorých sa však dá vyrábať bionafta prijateľnej akosti).

4.27

Hlásia sa aj africké organizácie na ochranu životného prostredia, ako o tom píše týždenník The East African Business (internetové noviny najväčšieho kenského vydavateľstva Nation media group) vo svojom vydaní zo 7. mája 2007. V Ugande sa každoročne o 2,2 % zväčšuje výrub drevín, kým celosvetový priemer je 0,2 % za rok. Pri tomto tempe existuje riziko úplného odlesnenia do roku 2040. Skupina aktivistov občianskej spoločnosti vytvorila koalíciu „Save Mabira“ pomenovanej podľa lesa, ktorý ugandská vláda plánuje prenechať spoločnosti Sugar Corporation of Uganda Ltd., aby táto disponovala väčšími plochami na pestovanie cukrovej trstiny na výrobu bioetanolu. Štvrtina najväčšieho pralesa v krajine, t. j. 7 100 ha sa obetuje výrobe niekoľkých ton bioetanolu, ktorý bude možno práve určený pre európske ekologické autobusy.

4.28

Komisia sa v tomto smere takmer vôbec nevyjadruje, iba krátko poznamenáva, že sa nejakým spôsobom musí zabrániť využívaniu kultúr určených na výrobu potravín a plôch s veľkou prírodnou hodnotou, a riešenie vidí v opatreniach na vytváranie negatívnych hospodárskych stimulov. Otvorene povedané, je v tejto súvislosti ťažké pochopiť optimizmus Komisie. Výbor si robí veľké starosti pokiaľ ide o tieto ekologické riziká sprevádzané šírením kultúr GMO, ktoré by sa mohli javiť ako prijateľné, ak by sa používali na tieto účely. Jestvuje skutočné nebezpečenstvo šírenia GMO a o ich používaní sa môže uvažovať až po ukončení všetkých vedeckých skúmaní ich nebezpečnosti, pričom sa musí chrániť biologická rozmanitosť, ktorá v EÚ ešte zostáva.

4.29

Výbor považuje za nevyhnutnú úzku spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, ktoré sa celosvetovo zasadzujú za boj proti hladu, osobitne s FAO a v rámci Svetového programu výživy. Ľutuje, že Komisia v hodnotení dosahu neuvažovala o nadviazaní vzťahov s týmito medzinárodnými organizáciami, ktoré sa danou témou vážne zaoberajú bez toho, aby zamlčiavali všetky problémy a riziká spojené s rozvojom biopalív, osobitne vzhľadom na spotrebu vody.

4.30

Výbor berie na vedomie závery z jarného rokovania Európskej rady z 8. a 9. marca 2007, v ktorých sa venuje veľká pozornosť energetickej politike pre Európu, ktorá sleduje tieto tri ciele:

4.31

Európska rada súhlasí s návrhmi Komisie v oblasti energetiky vo všeobecnosti a zvlášť pokiaľ ide o biopalivá a nadväzuje na ne, aj keď formulácia týkajúca sa záväzku splniť cieľ 10 % necháva priestor na pochybnosti: „Záväzný charakter tohto cieľa je primeraný pod podmienkou, že výroba bude trvalo udržateľná, že postupne budú komerčne dostupné biopalivá druhej generácie a že sa zodpovedajúcim spôsobom bude meniť a dopĺňať smernica o kvalite palív, aby sa umožnila dostatočná miera miešania.“

4.32

Je mimoriadne dôležité pochopiť, do akej miery môžu členské štáty naozaj využiť podmienky spojené s touto povinnosťou. Predovšetkým odkaz na dostupnosť biopalív druhej generácie sa v súčasnosti javí ako skutočne problematický. Pretransformovanie jestvujúcich priemyselných zariadení, ktoré sú v pokročilom štádiu výstavby alebo plánované na najbližšie roky a využívajú postupy na výrobu biopalív prvej generácie, pričom tieto postupy sa veľmi odlišujú od postupov na výrobu biopalív druhej generácie, je mimoriadne nákladné. Ak nie sú dostupné biopalivá druhej generácie, znamená to, že rozhodnutie Rady nie je záväzné. Z hľadiska trvalej udržateľnosti sa okrem jestvujúcich smerníc musia vydať ďalšie európske právne predpisy, aby sa zabezpečilo, že pri výrobe biomasy sa presne budú plniť stanovené požiadavky a že pestovanie plodín na výrobu biopalív nebude konkurovať pestovaniu potravinových plodín a krmovín. Pokiaľ ide o nevyhnutné zmeny smernice o kvalite palív, je postup dosť komplexný a je úlohou ústavov normalizácie, aby sa o ne postarali, predovšetkým úlohou Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN), ktorý musí zanalyzovať problémy spojené so špecifickými technikami.

4.33

Pokiaľ ide o biopalivá druhej generácie, už teraz sa núkajú viaceré možnosti výroby etanolu: biologický kvasný a destilačný postup alebo tepelno-chemické splyňovanie biomasy na získanie syntetického plynu (H2 a CO), z ktorého sa fermentáciou a prostredníctvom kombinovaného kolobehu alebo kogenerácie dá získavať energia. Prvé zariadenie s kapacitou 180 000 t/rok bude uvedené do prevádzky ešte tento rok vo fínskom Porvoo a s ďalším sa v tej istej lokalite počíta na konci roku 2008. Tieto postupy však vykazujú veľmi nízku energetickú účinnosť, ak nie dokonca zápornú, k čomu v niektorých prípadoch dochádza. Preto sa skúmala možnosť využitia fotochemických procesov s využitím slnečného svetla ako zdroja energie pri použití vhodných katalyzátorov na zlepšenie jeho vlastností. Biobutanol je možným riešením, pokiaľ ide o biopalivá novej generácie. Nízky tlak pár biobutanolu a jeho veľká tolerancia voči znečisteniu vodou v palivách pre zážihové motory umožňujú jeho použitie v existujúcich sústavách na dodávky a distribúciu palív. Biobutanol sa môže do benzínu primiešavať vo vyššej koncentrácii než doterajšie biopalivá bez toho, aby boli potrebné úpravy vozidla. Okrem toho je spotreba paliva nižšia ako pri zmesiach benzínu s etanolom a zlepšuje sa teda energetická účinnosť a spotreba na liter. Na jeho výrobu sa môže využívať infraštruktúra a zariadenia na výrobu bioetanolu.

4.34

Siedmy rámcový program poskytuje na vývoj týchto technológií rozsiahle prostriedky, ktoré majú veľmi zaujímavý charakter a umožňujú výrobu čistých biopalív, ktoré:

EHSV je presvedčený, že Európa musí poskytnúť viacej finančných zdrojov na výskum biopalív druhej generácie.

5.1

Výbor súhlasí s cieľmi Energetickej politiky pre Európu. Na jej uskutočnenie sa musia zaobstarať finančné prostriedky potrebné na investície, pričom je treba zapojiť európske peňažné ústavy.

5.2

Podľa názoru výboru sa musí osobitná pozornosť venovať výskumu v oblasti biopalív, osobitne biopalív druhej generácie bez toho, aby sa zabúdalo na iné možnosti, napríklad na vývoj tzv. solárneho vodíka alebo spracovanie biomasy.

5.3

Výbor odporúča, aby sa zvlášť dbalo na zachovávanie biologickej rozmanitosti a výlučné využívanie technických plodín na výrobu biopalív, aby sa vzhľadom na milióny ľudí, ktorí majú nedostatok potravín a musia zomrieť hladom, zabránilo konkurencii medzi potravinami a palivami. V záveroch vyššie uvedenej správy FAO sa konštatuje, že celosvetovo najmenej 854 miliónov ľudí trpí podvýživou, čo svedčí o tom, že pokroky dosiahnuté pri uskutočňovaní cieľov summitu o svetovej výžive a miléniových rozvojových cieľov zatiaľ nepostačujú. Mnohé krajiny, predovšetkým subsaharskej Afriky sú síce schopné zmenšovať počet hladujúcich ľudí, avšak táto možnosť je ohrozená stúpajúcimi cenami potravín, možným zmenšením ponuky na trhoch s obilím, konfliktmi, chorobami a klimatickými zmenami. Americkí vedci Ford Runge a Benjamin Senauer z Univerzity v Minnesote počítajú vzhľadom na vývoj cien potravinárskeho obilia s tým, že počet hladujúcich ľudí sa do roku 2025 nie zníži na 600 miliónov ako sa očakáva, ale že sa zdvojnásobí na 1,2 miliardy.

5.4

Na dosiahnutie cieľov ochrany životného prostredia a znižovania emisií skleníkových plynov, optimalizácie energetickej spotreby a využívania alternatívnych zdrojov energie, ako aj nezávislosti a istoty energetického zásobovania výbor navrhuje diferencované posudzovanie výrobkov (daňové stimuly, administratívne stimuly atď.), ktoré viac ako iné a v podstatnej miere prispievajú k dosiahnutiu týchto cieľov.

5.5

Výbor zastáva názor, že technológie dostupné v súčasnosti majú zatiaľ príliš vysoké energetické nároky a nároky na vodu a plochy (výsledkom pestovania repky olejnej na jednej tretine plochy celého Talianska by bolo také množstvo bionafty z hektára, ktoré by stačilo iba na pokrytie 10 % celkovej spotreby výrobkov z ropy a 40 % spotreby motorovej nafty v krajine).

5.6

Výbor zastáva názor, že návrh novej smernice by malo sprevádzať dôkladné a rozsiahle ekonomické, ekologické a sociálne hodnotenie, ktoré sa aspoň zatiaľ nezdá byť štruktúrované tak, ako by si to daná téma zasluhovala.

5.7

Aby sa nezmarili úspechy dosiahnuté v boji proti znečisťovaniu životného prostredia, má zásadný význam vyrábať biopalivá z miestne vyrábaných poľnohospodárskych produktov, ktoré sa nesmú prevážať na veľké vzdialenosti z krajiny do krajiny, čo by bolo spojené so zodpovedajúcou spotrebou fosílnych palív. Získavanie energie z poľnohospodárskych odpadov je problematické, pretože odpad vzniká na miestach, ktoré sú veľmi ďaleko od seba vzdialené, čo prináša nevyhnutnosť nákladovo náročnej dopravy do spracovateľských závodov, a pretože majú vysoký obsah vody, ktorý vyvoláva potrebu spracovávať veľké objemy. Z týchto dôvodov by sa tento druh biomasy mal prednostne spracovávať lokálne.

5.8

Výbor považuje za potrebné podporovať výskum v oblasti technológií biopalivových článkov, pri ktorých sa používajú biokatalyzátory na premenu chemickej energie na energiu elektrickú. Tento postup získavania energie umožňuje znovu získať všetky elektróny, ktoré rastlina, z ktorej sa biomasa získava, prijala počas fotosyntézy (24 elektrónov na jednu molekulu glukózy zoxidovanej na CO2 a vodu).

5.9

Výbor súhlasí s úvahami Európskeho parlamentu, ktoré vyzdvihuje v odôvodnení rozhodnutia o stratégii pre biomasu a biopalivá zo 14. decembra 2006, že odvetvie dopravy je zodpovedné za viac ako 20 % emisií skleníkových plynov, pričom nie je zapojené do mechanizmu obchodovania s emisnými kvótami. V tejto súvislosti výbor odporúča, aby sa preskúmala možnosť rozšíriť model bielych certifikátov na automobilový priemysel.

5.10

V tejto súvislosti Európsky parlament Komisiu vyzýva, aby zaviedla povinnú a rozsiahlu certifikáciu, ktorá vo všetkých fázach umožňuje udržateľnú výrobu biopalív a zahŕňa normy pestovania a spracovania, ako aj normy na bilancovanie emisií skleníkových plynov počas celého životného cyklu a platí pre biopalivá vyrábané v Európskej únii i dovážané, a zároveň aby podporovala vývoj a používanie systému globálneho monitorovania životného prostredia a bezpečnosti (GMES) na sledovanie využívania pôdy na výrobu bioetanolu, aby sa zabránilo ničeniu dažďových pralesov a iným negatívnym ekologickým následkom. Výbor návrhy Európskeho parlamentu schvaľuje a podporuje.

5.11

Výbor zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch, ktoré len nedávno vstúpili do EÚ je vozový park mimoriadne zastaraný a pozostáva z technicky zastaraných ojazdených vozidiel z bohatých trhov. Príjem na obyvateľa je v týchto krajinách značne nízky, čo rovnako platí pre veľké časti obyvateľstva krajín s vyššími príjmami na obyvateľa. Preto vôbec nie je mysliteľné, aby sa na týchto občanov EÚ, pre ktorých je auto neodmysliteľným pracovným nástrojom, uvalili povinnosti a náklady.

5.12

Podľa názoru výboru môžu byť biopalivá v súčasnosti síce oporou trhu s palivami, a to za predpokladu, že sa ich výroba bude prísne kontrolovať, aby sa odstránili ekologické a sociálne riziká uvedené v tomto stanovisku, avšak neponúkajú žiadnu štruktúrovanú odpoveď na jeho potreby. Vzhľadom na potenciálne problémy, na ktoré poukazuje toto stanovisko, si výbor myslí, že Komisia by cieľ 10 % podielu na trhu mala neustále revidovať a byť pripravená navrhnúť jeho úpravu, ak problémy nebude možné vyriešiť uspokojivo a trvalo udržateľným spôsobom.