27.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/91

1.1

EHSV schvaľuje aktivity, ktoré Komisia podniká v súvislosti s problematikou prístupnosti elektronických technológií a vyzýva ju, aby pokračovala v začatej ceste, i keď vzhľadom na veľký záujem aký táto problematika vzbudzuje, si výbor vyhradzuje právo vypracovať na túto tému doplňujúce stanovisko.

1.2

EHSV sa domnieva, že Komisia by mala na úrovni Spoločenstva podniknúť niekoľko iniciatív, napríklad:

1.3

Účasť organizácií organizovanej občianskej spoločnosti sa zdá byť pri zavádzaní primeranej politiky prístupnosti elektronických technológií opodstatnená pre ich podnety na sprievodné opatrenia, napríklad v oblasti kódexov dobrého správania alebo koregulácie.

1.4

Podporné aktivity by sa mali orientovať na oblasti, ktoré zdravotne postihnutým a starším osobám uľahčujú prístup do informačnej spoločnosti a oboznamujú ich s používaním nových technológií, pretože je to ideálny spôsob ako ich sociálne integrovať, ako sa vyhnúť elektronickému vylúčeniu a ako zlepšiť kvalitu ich života.

1.5

Štátne orgány členských štátov by mali, v súlade s objasňujúcimi nadnárodnými usmerneniami, prijať viaceré opatrenia týkajúce sa finančnej pomoci, ktorá by organizáciám zdravotne postihnutých a starších ľudí umožnila začleniť sa do digitálneho prostredia a uľahčila by im prístup k digitálnym technológiám.

2.1

EHSV bol prostredníctvom listu vyzvaný Komisiou, aby vypracoval prieskumné stanovisko na tému „Budúca právna úprava prístupnosti elektronických technológií“, pričom osobitnú pozornosť mal venovať osobám vo vyššom veku.

Prekonanie prekážok a technických ťažkostí, s ktorými sa stretávajú a zápasia zdravotne postihnuté osoby a iné skupiny, keď sa snažia za spravodlivých podmienok o prístup do informačnej spoločnosti, sa nazýva „prístupnosť elektronických technológií“ (eAccessibility). Tento pojem spadá do širšej oblasti – „elektronické začlenenie“, ktorá rieši aj iné druhy prekážok, a to hospodárskeho, geografického alebo vzdelávacieho charakteru.

2.2

Základným cieľom je hlavne stanoviť typ noriem sekundárneho práva, na základe ktorých sa bude ďalej rozvíjať cieľ EÚ, ktorým je zriadenie spoločnosti podporujúcej sociálne začlenenie v súčasnom kontexte rýchlej hospodárskej a sociálnej reštrukturalizácie.

2.3

Nie je možné spochybniť pevné korene tohto legislatívneho projektu v právnych základoch, ktoré stelesňujú európske hodnoty a zásady. Ide napríklad o článok 13 Zmluvy o ES alebo osobitné odkazy na účasť všetkých občanov na demokratickom živote a sociálnom pokroku, ktoré sú uvedené v druhom a štvrtom odseku Zmluvy o Ústave pre Európu, a jej článkov I-3-3, II-81 a II-86, ako aj v iných ustanoveniach.

2.4

Taktiež mnohé vyhlásenia a rozhodnutia inštitúcií a orgánov EÚ už tvoria významný súbor noriem – acquis – v tejto oblasti, a to aj napriek ich neucelenému charakteru. Tento súbor noriem prispieva k postupnému vytvoreniu politík Spoločenstva, v ktorých je zásada nediskriminácie a prístupu k elektronickým technológiám zohľadnená proaktívne. Sú to napríklad:

2.4.1

V roku 2005 zverejnila Komisia oznámenie „i-2010“ (3) s cieľom stanoviť nový strategický rámec pre európsku informačnú spoločnosť a neskôr oznámenie o prístupnosti elektronických technológií (4) a navrhla v ňom celý súbor politických iniciatív na podporu prístupnosti elektronických technológií.

2.4.2

Konkrétne toto oznámenie o prístupnosti elektronických alebo digitálnych komunikácií definuje tri spôsoby, ktorými je možné tento problém riešiť:

Po dvoch rokoch od uverejnenia oznámenia Komisie bolo naplánované uskutočniť určité prehodnotenie, aby sa v prípade potreby zvážili možnosti prijatia dodatočných opatrení.

2.4.3

Výbor prijal k spomínanému oznámeniu stanovisko (5), v ktorom sa zaoberal aspektmi týkajúcimi sa harmonizovaných predpisov a interoperability, verejného obstarávania, certifikácie a testovania treťou stranou verzus vlastné prehlásenie, využitia právnych predpisov, integrácie, prístupnosti obsahu webu, legislatívy a nového strategického rámca pre informačnú spoločnosť.

2.5

Nedávne uznesenie Rady z 22. marca 2007 týkajúce sa „stratégie pre bezpečnú informačnú spoločnosť v Európe“ vyzdvihuje vo svojom šiestom bode potrebu „venovať špeciálnu pozornosť užívateľom IKT so špecifickými potrebami alebo s nízkym povedomím o otázkach bezpečnosti sietí a informácií“, do rámca ktorých sa zaraďujú aj staršie a zdravotne postihnuté osoby.

3.1

EHSV prijal s veľkým záujmom výzvu Komisie na vypracovanie tohto prieskumného stanoviska. Napriek tomu, že zameranie aktivít Spoločenstva usilujúcich sa o začlenenie do informačnej spoločnosti by malo byť všeobecné a globálne, existujú určité skupiny, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť, pokiaľ majú byť adekvátne začlenené do informačnej spoločnosti. Jednou z týchto skupín sú aj osoby v pokročilom veku alebo zdravotne postihnutí (6).

Okrem toho, vzhľadom na veľký záujem aký vyvoláva táto problematika si EHSV vyhradzuje právo vypracovať na túto tému dodatočné alebo doplňujúce stanovisko.

3.1.1

Uvedené skutočnosti sú navyše úplne v súlade s bodom osem vyhlásenia zo zasadnutia ministrov v Rige (7), v ktorom sa uvádza: „S cieľom dôrazne pristúpiť k zvládnutiu elektronického začlenenia, je potrebné znížiť rozdiely medzi priemernými užívateľmi internetu spomedzi obyvateľstva EÚ a staršími osobami, zdravotne postihnutými, ženami, skupinami s nízkou úrovňou vzdelania, nezamestnanými a menej rozvinutými regiónmi na polovičnú úroveň do roku 2010“.

EHSV sa domnieva, že iniciatívy Spoločenstva súvisiace s prístupnosťou elektronických technológií sa vzhľadom na veľké politické a sociálne zmeny v posledných rokoch musia stať prioritou číslo jeden, aby právo prístupu k IKT mohlo byť zakotvené ako občianske právo v rámci verejných služieb.

Tieto iniciatívy Spoločenstva by mali kombinovať právne nástroje, ktoré by posilnili súčasné právne predpisy s ďalšími nezáväznými opatreniami v iných politikách, vzhľadom na prínos, ktorý intervencia na úrovni Spoločenstva má.

EHSV schvaľuje takúto intervenciu zo strany Spoločenstva, pretože:

3.2

Čo sa týka právneho základu predpisov, ktoré budú upravovať otázky týkajúce sa prístupnosti elektronických technológií, odporúča sa, aby sa použil:

Nemalo by to negatívne ovplyvniť horizontálny účinok otázok súvisiacich s prístupnosťou elektronických technológií.

3.2.1

Žiaľ, nakoľko Zmluva o Ústave pre Európu nie je v platnosti, tieto predpisy nebudú môcť byť prijaté v súlade s článkom III-124-1, v ktorom sa stanovuje jednomyseľné uznesenie Rady „po získaní súhlasu Európskeho parlamentu“. Vzhľadom na to, že v súčasnosti platný článok 13 Zmluvy o ES stanovuje, že Rada prijíma právne predpisy jednomyseľne „po získaní súhlasu Európskeho parlamentu“, nebude umožnená široká demokratická diskusia a ani väčšia legitímnosť aktov, ktorou disponujú tie právne predpisy prijaté prostredníctvom procesu spolurozhodovania.

3.2.2

Napriek tomu, jednoznačne vyjadrený predpoklad jednohlasného schválenia Radou je obzvlášť vhodný, nakoľko všetky dotknuté právne predpisy budú musieť dodržiavať zásadu subsidiarity. Jednohlasná podpora vlád EÚ logicky prispeje k účinnejšiemu zapojeniu národných správnych orgánov do jej implementácie a vnútroštátneho rozvoja. To znamená, že ciele uplatňovaných opatrení nebudú zamerané len na odstránenie existujúcich prekážok v tejto oblasti, ale povedú ku skutočnému začleneniu v súlade s proaktívnym charakterom, ktorý by mali mať aktivity Spoločenstva založené na článkoch 13 a 95 Zmluvy o ES.

3.2.3

V tomto smere adekvátnym typom právneho predpisu by mohla byť smernica, vzhľadom na široký manévrovací priestor pri rozhodovaní, ktorý zvykne ponechať členským štátom pri výbere prostriedkov na dosiahnutie cieľov vytýčených na nadnárodnej úrovni.

3.3

Čo sa týka konkrétneho obsahu budúceho právneho rámca Spoločenstva je dôležité, aby sa do neho začlenili, medzi inými, nasledovné ciele, medzi ktorými je potrebné rozlíšiť tie, ktoré by mali mať všeobecný dosah a tie, ktoré budú mať špecifický charakter.

3.4

V rámci cieľov všeobecného dosahu by sa mali vziať do úvahy nasledovné aktivity:

3.4.1

Na jednej strane, v závislosti od jednotlivých kompetenčných oblastí, orgány Spoločenstva a členských štátov stanovia parametre pre aktivity podnikov, ktoré pôsobia v oblasti IKT v rámci vnútorného trhu, hlavne v oblastiach ako je normalizácia a dohliadnu nad riadnym dodržiavaním týchto parametrov.

3.4.2

V rámci možností sa tieto požiadavky uplatnia v rámci spoločnej obchodnej politiky tak, aby možnosť prístupu nebola len európskym, ale aj celosvetovým prínosom. Na druhej strane je potrebné podporiť kódexy dobrého správania, ktoré budú primerané potrebám každej znevýhodnenej skupiny obyvateľstva, s cieľom vytvoriť kultúru korporatívnej sociálnej zodpovednosti v tejto oblasti.

3.4.3

Na druhej strane je potrebné zapojiť hlavných činiteľov občianskej spoločnosti do oblastí technologického vývoja a do šírenia osvedčených postupov v oblasti prístupu a využívania IKT, prostredníctvom vytvorenia nadnárodných sietí, ktoré by prepojili univerzitné výskumné centrá a vlastné výskumné centrá podnikov v tomto sektore. Okrem iných opatrení, by mali byť vypísané výzvy na ročné projekty, spolufinancované EÚ a národnými správami s týmto zámerom, a bolo by potrebné podporiť kultúru čo najpokrokovejšieho výskumu, ktorá by zahŕňala vytvorenie európskej ceny za kvalitu nových technológií uľahčujúcich elektronické začlenenie.

3.5

V rámci cieľov špecifického dosahu by sa mali vziať do úvahy nasledovné aktivity:

4.1

V rámci populačnej pyramídy alebo rozloženia podľa veku v štruktúre obyvateľstva narastá skupina obyvateľstva staršieho ako 65 rokov. Nízka miera pôrodnosti, zlepšenie životnej úrovne a dožívanie sa vyššieho veku sú hlavnými príčinami tohto javu. Z tohto dôvodu predsedníctvo Rady zahrnulo starnutie obyvateľstva ako hlavný bod na diskusiu v rámci spoločného programu predsedníctva.

4.2

V novej spoločnosti, v ktorej žijú osoby v pokročilom veku sa vyskytujú faktory, ktoré vedú k samote. Sú to napríklad: vymiznutie mnohopočetných rodín a existencia rodín len s jedným rodičom. Informačná spoločnosť prináša nové možnosti ako skoncovať so spoločenskou izoláciou, ktoré by mali starší ľudia využiť. Zároveň by sa tak mali podporiť aktivity vedúce k zmenšeniu súčasnej digitálnej priepasti.

Toto je obzvlášť evidentné v oblasti elektronickej prístupnosti. Ako sa uvádza vo vyhlásení zo zasadnutia ministrov v Rige, ktoré bolo jednomyseľne prijaté, v Európe len 10 % osôb starších ako 65 rokov používa internet.

4.3

Okrem rozšírenia prístupu na internet, s cieľom podporiť sociálne začlenenie starších a zdravotne postihnutých osôb do informačnej spoločnosti, je potrebné pri rešpektovaní zásady subsidiarity navrhnúť prierezové sociálne politiky s cieľom dosiahnuť rovnosť a zlepšenie životnej úrovne. Malo by sa tak stať prostredníctvom optimalizácie služieb a podpory účasti starších ľudí na informačnej spoločnosti, ďalej odstránením prekážok výučby o informačných technológiách a voľne šíreného softvéru.

Zjednodušenie prístupnosti starším a zdravotne postihnutým osobám do informačnej spoločnosti by mohlo stimulovať duševnú činnosť a umožniť týmto ľuďom pohodlnejší život, a to aj vďaka nasledujúcim službám, ktoré by im mohli byť, okrem iných, poskytnuté:

EHSV zdôrazňuje opodstatnenosť IKT pri posilňovaní hospodárskej a sociálnej účasti starších a zdravotne postihnutých osôb prostredníctvom ich zastupiteľských organizácií, aby sa zlepšila ich situácia v rámci EÚ. Účasť zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti môže mať tiež svoj význam v takých oblastiach ako sú: koregulácia, vypracovávanie kódexov dobrého správania alebo vytváranie kultúry korporatívnej sociálnej zodpovednosti.

4.4

Podporné aktivity by sa mali podľa názoru EHSV orientovať na oblasti, ktoré uľahčujú zdravotne postihnutým a starším osobám prístup do informačnej spoločnosti a ktoré by ich uviedli do používania nových technológií, čo je ideálnym spôsobom ako ich sociálne integrovať, zabrániť elektronickému vylúčeniu a zlepšiť kvalitu ich života; to znamená že by sa mali orientovať v prvom rade na:

4.5

Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť môžu byť posilnené, ak sa budú uplatňovať zásady Organizácie spojených národov na podporu osôb v pokročilom veku v politikách, ktoré bude EÚ rozvíjať a podporí sa vhodný prístup k vzdelávacím a výchovným programom.

4.6

V kontexte revízie „nového prístupu“ by Komisia pri vypracovávaní právnych predpisov mala brať na vedomie potreby starších osôb, aby im pripravované a rozvíjané produkty uľahčovali sprístupnenie služieb. Úrady pre štandardizáciu a priemysel by mali vo svojich oblastiach činnosti zohľadňovať tieto okolnosti.

4.7

Z pohľadu ochrany životného prostredia existuje potenciál na to, aby sa zvýšilo využívanie digitálnych technológií, pretože by sa obmedzilo cestovanie a presuny pokiaľ by boli určité služby poskytované na mieste. Komisia by tento potenciál mala preskúmať, aby mohla v budúcnosti navrhnúť ambicióznejšie nadnárodné opatrenia týkajúce sa digitálnej prístupnosti.