Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52007AE0794

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Normy kvality pre obsah, postupy a metódy sociálnych analýz dosahu z pohľadu sociálnych partnerov a iných zástupcov občianskej spoločnosti

Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007, p. 21–27 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

27.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/21


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Normy kvality pre obsah, postupy a metódy sociálnych analýz dosahu z pohľadu sociálnych partnerov a iných zástupcov občianskej spoločnosti“

(2007/C 175/06)

V liste datovanom 19. septembra 2006 Jeho Excelencia, pán Wilhelm SCHÖNFELDER, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, stály predstaviteľ Nemecka pri EÚ, požiadal v mene nemeckého predsedníctva Rady Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie stanoviska k danej téme.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 3. mája 2007. Spravodajcom bol pán RETUREAU.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 436. plenárnom zasadnutí 30. a 31. mája 2007 (schôdza z 31. mája) 102 hlasmi za, 3 hlasmi proti, pričom 5 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

Požiadavka o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému „Normy kvality pre obsah, postupy a metódy sociálnych analýz dosahu z pohľadu sociálnych partnerov a iných zástupcov občianskej spoločnosti“, sformulovaná nemeckým predsedníctvom, vyjadruje vôľu nemeckej vlády dať dôraz na zlepšenie právnych predpisov (better regulation) v spolupráci s portugalským a slovinským predsedníctvom a ako dosledovanie vyhlásenia šiestich predsedníctiev z roku 2004. Takto „odvolanie sa na štúdie dosahu (1) pre nové projekty bude dôležitým prvkom nemeckého akčného plánu so zreteľom na (…) zohľadnenie sociálnych ohlasov (…) od začiatku legislatívneho procesu“ (2)„Štúdiu dosahu možno jednoducho definovať ako metódu zameranú na identifikovanie pravdepodobných alebo skutočných účinkov určitého zásahu. Jej cieľom je zlepšiť databázu presvedčivých informácií, z ktorej sa čerpajú rozhodnutia, a tým zlepšiť kvalitu rozhodovania“ (3).

2.   Všeobecné pripomienky

Konferencia o sledovaní vývoja štúdií dosahu v Európskej únii, zorganizovaná 20. marca 2006 Európskou komisiou v Bruseli ukázala, že existuje široký konsenzus pre prehlásenie, že systém štúdií dosahu Európskej komisie spočíva na pevných princípoch a okrem toho, že tieto analýzy musia bližšie určiť hospodárske, sociálne a environmentálne následky (4). Štúdie dosahu boli zavedené v prvom rade v súvislosti so zlepšením regulačného rámca Európskej únie zdola nahor. Zohľadňovanie sociálneho rozmeru alebo dôsledkov komunitárnej legislatívy spadá pod dodržiavanie sociálneho programu. Európski občania očakávajú od Európy, že bude sociálna – alebo od jednotného trhu, že bude sociálne kompatibilný – a rôznymi spôsobmi vyjadrujú svoje želanie byť súčasťou procesu, ktorý ich priblíži k EÚ.

2.1   Iniciatíva Európskej komisie zameraná na implementáciu štúdií dosahu – krátka retrospektíva

Iniciatíva Európskej komisie z roku 2003 na zavedenie procesu hodnotenia dosahu pre všetky hlavné návrhy, to jest tie, ktoré boli uvedené v jej každoročnej politickej stratégii alebo jej pracovnom programe, sa zakladá na fakte, že tieto návrhy by mohli byť predmetom štúdie dosahu „pretože majú hospodárske, sociálne a/alebo environmentálne dôsledky a pretože ich implementácia si vyžaduje nejaké regulačné opatrenie“ (5) Táto iniciatíva začala s cieľom postupne integrovať štúdie dosahu do legislatívneho procesu s platnosťou od roku 2005. (6)

Od roku 2003 bolo o štúdiách dosahu povedané veľa vo všeobecnosti, ale málo bolo povedané konkrétne o sociálnych aspektoch týchto štúdií.

2.2   Sociálne aspekty štúdií dosahu – stručný prehľad činnosti Európskej komisie

2.2.1

Je celkom logické, že generálne riaditeľstvá EK pre vzdelanie a kultúru a pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnosť šancí zahrnuli sociálne aspekty do svojich štúdií dosahu. Okrem toho „princíp pomernej analýzy“  (7) spôsobuje rozdiely v stupni integrácie sociálnych prvkov v iných oblastiach. Toto vyvoláva otázku, či je vhodné posudzovať sociálne aspekty (vrátane bodov týkajúcich sa Európskeho sociálneho programu) ako hlavné kritérium (bottom line), teda aj v prípade návrhov, ktoré sa netýkajú sociálnych otázok alebo ktorých sociálne dôsledky budú pravdepodobne slabšie. Z empirického hľadiska štúdia, ktorú urobil l' Istituto per la ricerca sociale (pozri poznámku pod čiarou na strane 4) ukázala, že „štúdie dosahu, ktoré neberú do úvahy sociálne aspekty, majú tendenciu sústreďovať sa na hospodársky sektor. Jedna tretina týchto štúdií nezahŕňa sociálne aspekty, alebo ich spomína iba okrajovo“ (8).

2.2.2

Je jasné, že „keď je sociálny význam opatrenia samozrejmý (…), sociálne aspekty sa značne zohľadňujú a sú dosť rozvinuté v celej štúdii dosahu“ (9)„Otázka zamestnanosti sa potom jasne vynára ako najviac opakovaný a najväčšmi zdôrazňovaný sociálny dôsledok“ (10).

2.2.3

Podľa l'Istituto per la ricerca sociale„stupeň zohľadňovania sociálnych prvkov nie je nevyhnutne ‚priamo úmerný’ (…) k politickému obsahu a jeho prípadným dôsledkom. (…) Tieto dosahy sú veľmi často opísané len všeobecne(…)“ a „zakladajú sa na bežných hypotézach (…). O týchto vzťahoch sa zriedka diskutuje vzhľadom na špecifický obsah opatrenia, cieľové obyvateľstvo a príslušné teritoriálne zóny, konkrétna voľba politických nástrojov a účinok procesu implementácie“ (11) Štúdia, ktorú vypracoval spomenutý inštitút, ukázala aj to, že „viaceré štúdie dosahu nepredpokladajú vzájomný vzťah s inými oblasťami činnosti alebo politikou EÚ“. Analýzy dosahu predstavujú vážnu záťaž, ale nesmú mať medzery ani byť povrchné, lebo ich slabé stránky by mohli spochybniť hodnotu legislatívy.

2.3   Úloha zainteresovaných strán pri vypracovávaní štúdií dosahu

2.3.1

Hodnotenie dosahu legislatívneho návrhu nie je otázkou „zaškrtávania okienok“. Hodnotenie musí byť aj monitorované, ideálne je, ak sa to deje v úzkej spolupráci s používateľmi zákona, najmä tými, ktorých sa bude najviac týkať. Keďže sociálny rozmer je jedným z troch hodnotiacich kritérií pre politiky EÚ, bolo by potrebné zorganizovať štandardný postup – jednoduchý a transparentný – na zber cielených príspevkov v súvislosti so štúdiami dosahu. V tejto súvislosti možno spomenúť niekoľko možností:

konzultácia prostredníctvom internetu: on-line konzultácia vo veľkom rozsahu nie je vhodná pre špecifické právne návrhy so sociálnymi dôsledkami. Konzultácie on-line sa musia obmedziť na tých, ktorí sú na veci priamo zainteresovaní.. Cielená konzultácia si vyžaduje vytvorenie tematickej siete (virtuálne spoločenstvá pre tematické štúdie dosahu?) a minimálnej úrovne štruktúry a koordinácie ako aj monitorovanie.

konzultácie prostredníctvom fór zainteresovaných strán: z dôvodu nedostatku času by táto možnosť nemusela ponúknuť potrebný stupeň presnosti;

konzultácia pomocou oficiálnych poradenských platforiem: tu vzniká otázka zapojenia orgánov ako Európsky hospodársky a sociálny výbor do procesu štúdií sociálneho dosahu (táto poznámka platí rovnako aj pre štúdie dosahu v oblasti trvalo udržateľného rozvoja). Tieto orgány boli zriadené kvôli tomu, aby dohliadali na pluralitu záujmov a súvzťažnosť medzi jednotlivými opatreniami;

konzultácia zameraná na zainteresované strany: vypracovanie tohto stanoviska odporúčalo niekoľko organizácií občianskej spoločnosti.

3.   Základné metodologické aspekty

3.1

Ak máme stanoviť, akú metodológiu možno odporučiť, je potrebné položiť si niekoľko otázok:

Aká je momentálna situácia, teda čo dosiahla Európska komisia pokiaľ ide o zahrnutie sociálnych aspektov do svojich štúdií dosahu?

Je štúdia dosahu určitého projektu uplatniteľná na všetky legislatívne návrhy alebo každý projekt si vyžaduje štúdiu ad hoc?

Aká je úloha zainteresovaných subjektov? Ako ich čo najlepšie zapojiť do procesu?

Aká by mohla byť úloha Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru ako združenia zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti a ako strategicky ideálne situovaného centra („hub“) pre vytváranie kontaktov a sietí?

Do akej miery Komisia zohľadnila prínos sociálnych partnerov a hlavných mimovládnych organizácií v štúdiách sociálneho dosahu svojich návrhov? Ako ich zapojiť čo najlepšie ?

Nebolo by vhodné uvažovať o presnejšom kódexe správania než akýv súčasnosti používa Komisia alebo o etických pravidlách pre vypracovanie takýchto štúdií sociálneho dosahu?

Aké by mali byť spôsoby vypracovania štúdií sociálneho dosahu (interné spracovanie alebo externalizácia pomocou verejných súťaží, ak áno, potom podľa akých kritérií)?

4.   Vnútorné aspekty

4.1

Vzhľadom na zložitosť a význam hodnotenia sociálnych dôsledkov legislatívnych návrhov by sa všetky zainteresované subjekty, tak sociálni partneri, ako aj zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti, mali zamyslieť nad nasledujúcimi metodologickými otázkami:

Akú formu a aký rámec by mala mať taká štúdia?

Pokrýva táto štúdia veľký rozsah tém (napríklad „Lepšia tvorba právnych predpisov“, „Zelená kniha o vyrovnávaní právnych konfliktov v manželských veciach, zaoberajúca sa najmä otázkou súdnej právomoci a vzájomného uznávania“), alebo by sa mala sústrediť na témy s jednoznačne sociálnym obsahom (napríklad prístavné služby, námorná bezpečnosť, Zelená kniha o modernizácii pracovného práva)?

Čo to znamená pre prípravné práce a samotné vypracovanie?

Vzhľadom na potrebu „vedeckého“ prístupu (v titule je zmienka o „normách kvality“), je potrebné stanoviť implicitné normy založené na konkrétnych prípadoch a skúsenostiach, alebo je potrebné také normy najskôr vypracovať?

4.2

Verejná diskusia vo výbore ponúkla príležitosť mimovládnym sociálnym organizáciám, sociálnym partnerom a iným subjektom organizovanej občianskej spoločnosti, aby vyjadrili svoj názor a prediskutovali návrh stanoviska s cieľom doručiť jasné posolstvo európskym inštitúciám všeobecne a Európskej komisii konkrétne.

4.3

A napokon vzhľadom na to, že štúdie sociálneho dosahu nadobúdajú popredný význam v procese prijímania rozhodnutí EÚ, výbor by mal predložiť návrhy o tom, ako docieliť zlepšenia a ako vhodnejšie zapájať organizácie občianskej spoločnosti do tohto procesu.

5.   Sociálne ukazovatele: všeobecné aspekty a metodologické problémy

5.1

Existuje viacero systémov sociálnych ukazovateľov na národnej aj medzinárodnej úrovni, ale je potrebné overiť ich platnosť a ich vhodnosť pre špecifické potreby analýz dosahu.

5.2

Tieto indikátory sa za posledných tridsať rokov začali vypracovávať v niekoľkých krajinách s cieľom zhodnotiť príležitosti a dôsledky hospodárskej politiky ináč než len ako jednoduché kvantitatívne údaje, s cieľom „viesť“ sociálny rozvoj súbežne s hospodárskym rozvojom a získať prostriedky na hodnotenie sociálneho blahobytu a jeho vývoja.

5.3

Vyústilo to do dôležitého vývoja sociálnych štatistík, v prvom rade pokiaľ ide o základné kolektívne funkcie: vzdelanie, zdravie, sociálna ochrana, životné prostredie, bývanie, doprava, výskum, nezamestnanosť, atď. Ale sociálne ukazovatele z toho nevyplývajú automaticky. Tieto údaje musia byť zoradené, zhrnuté a správne interpretované.

5.4

Ukazovateľ je iba „štatistika, ktorej sa priraďuje konkrétny význam vzhľadom na poznanie, posúdenie a/alebo konanie.“ [pozn. prekl.: neoficiálny preklad] (12) Z hľadiska analýz dosahu nejde iba o zostavovanie sociálnych štatistík pre jednotlivé krajiny a z rôznych zdrojov, ale je potrebné dať týmto údajom aj formu s cieľom zhodnotiť stav vecí vo zvolených témach podľa stupňa ich vhodnosti pre analýzu dosahu.

5.5

Je celkom možné, že v niektorých oblastiach sú k dispozícii iba fragmentárne štúdie a prieskumy a že nie je možné vykonať analýzu nákladov a ziskov; je napríklad známe, že niektoré kategórie pesticídov majú škodlivý vplyv na zdravie človeka a že ich nahromadenie od určitej hraničnej hodnoty vyvoláva vážne choroby. Hoci rozhodnutie o zníženom používaní chemických pesticídov bude mať kladný vplyv na zdravie obyvateľstva a pracovníkov, ktorí s týmito pesticídmi pracujú, nemožno v rámci jednej príslušnej štúdie dosahu podať presné čísla o dlhodobých výhodách vyplývajúcich z tohto opatrenia.

5.6

Je však jasné, že sociálny rozmer „zdravie“ odôvodňuje navrhované opatrenie a značne zosilňuje hospodárske zdôvodnenie (zníženie nákladov na výrobu pre poľnohospodárstvo a z toho vyplývajúce zvýšenie konkurencieschopnosti). Okrem toho môže tento návrh evokovať základné právo na zdravé životné prostredie.

5.7

V praxi teraz disponujeme značným množstvom sociálnych štatistík, ktoré sa odlišujú pokiaľ ide o meniacu sa aktuálnosť verejných diskusií v rôznych krajinách (napríklad pracovné podmienky, zamestnanosť mladých a starých, zamestnanosť žien, kriminalita, nerovnosť príjmov, diskriminácia v zamestnaní, delokalizácie podnikov); ale z množstva štatistických údajov bolo až donedávna vyvodených málo sociálnych ukazovateľov, teraz sú však našťastie opäť veľmi aktuálne v novej sociálno-ekonomickej klíme, v ktorej žijeme posledných desať rokov, kde sa v sociálnej politike znovu kladie dôraz na úlohu štátu a reguláciu trhu.

5.8

Ale tieto sociálne ukazovatele nie sú vždy dosť užitočné, ak zostávajú osamotené. Viac zmyslu nadobúdajú, ak sa integrujú vo väčšom kontexte, teda v kontexte sociálneho a hospodárskeho rozvoja alebo trvalo udržateľného rozvoja; ich zdroje sú rôzne; nepochádzajú iba z ústredných orgánov štátu, ale aj z mimovládnych organizácií, z „klubov“ expertov (veľkých nadácií think tanks); prezentácia týchto ukazovateľov je tiež veľmi rôznorodá, od výberu štatistík až po tematické ankety a hromadenie dát s cieľom vytvoriť zložené tematické alebo všeobecné ukazovatele.

5.9

Niekoľko medzinárodných organizácií publikuje ukazovatele a sociálne štatistiky a uskutočňuje porovnania medzi svojimi členskými štátmi. Základné organizácie, na ktoré sa možno v tejto veci obrátiť, a ktoré sú významné pre členské štáty EÚ, sú (ich poradie nie je uvedené podľa dôležitosti) OECD, UNDP, Európska komisia, najmä Eurostat, UNESCO, Svetová banka a MOP.

5.10

Práve tieto rôznorodé zdroje znamenajú problém pre kvalitu štatistík(všetky krajiny nemajú rozvinuté štatistické úrady), ďalším problémom je ich porovnateľnosť a harmonizácia konceptov. „voľba indikátorov, ktoré slúžia na meranie sociálnej konvergencie krajín EÚ znamená skutočný politický problém. Ukazovatele, používané na porovnávanie, nie sú neutrálne: odrážajú poradie priorít a niekedy predstavy želaného stavu spoločnosti, ktoré sa môžu v jednotlivých členských štátoch právom odlišovať. Príklad s nezamestnanosťou ukazuje, že niektoré ukazovatele môžu mať konkrétne, ba až negatívne účinky na politickú orientáciu (13) Je však potrebné konštatovať, že vytváranie ukazovateľov je ponechané výlučne technikom.“ (14)

5.11

Kritika HDP a rastu ako indikátorov sociálneho blahobytu sa rozvinula hlavne v UNDP, ktorý vyvinul svoj vlastný indikátor – HDI (Human Development Index = Indikátor ľudského rozvoja), hlavne na podnet prác Omorto Kumar Shena o chudobe, hlade a demokracii a jeho kritickej analýzy používania výlučne hospodárskych, kvantitatívnych ukazovateľov, za ktoré získal Nobelovu cenu.

5.12

Údaje o prístupe k pitnej vode, gramotnosti mužov a žien, zdravotnom systéme a o výsledkoch boja proti pandémiám, o účasti na demokratickom procese, rodových otázkach a dĺžke života, prenatálnej a natálnej úmrtnosti sú všetky dôležité pre zhodnotenie úrovne blahobytu spoločnosti, ako aj zhodnotenie životného prostredia. Tieto údaje však priamo nesúvisia s HDP.

5.13

Prvé ukazovatele HDI zo strany UNDP vyvolali veľké diskusie a protirečenia, pretože „bohaté“ krajiny neboli v niektorých prípadoch zďaleka na popredných miestach v hodnotení „hrubého národného šťastia“. Ale tento ukazovateľ sa predsa len stal najmenej spornou alternatívou voči čisto hospodárskym ukazovateľom z dôvodu svojej obsažnosti(vzdelanie, očakávaná dĺžka života a príjmy upravené s prihliadnutím na chudobu).

5.14

Sociálne štatistiky dopĺňajú hospodárske štatistiky a dôležitosť, akú sociálnym otázkam pripisuje verejnosť, im dáva politický význam, ktorý musia vlády jednotlivých štátov rešpektovať.

5.15

Okrem prísne ekonomického myslenia a krátkodobých alebo strednodobých finančných výhľadov je potrebné pri prekážkach objektívne zdôrazniť aj rôznorodosť sociálnych otázok a ťažkosti spojené s ich vzájomným prepojením a stanovovaním ich množstva vzhľadom na začlenenie týchto otázok do hlavných smerov hospodárskej politiky.

5.16

Intuitívne by sme mohli dôjsť k rovnakým záverom pre stanovenie environmentálnych ukazovateľov zameraných na opätovnú integráciu vonkajších faktorov do hospodárskeho rastu. Keby štúdia dosahu spojila všetky sociálne a environmentálne faktory, ktoré, ako už vieme, prevažujú nad hospodársko-finančnými faktormi, rast súvisiaci s deforestáciou primárneho lesa by v podstate mal viesť k zamietnutiu tohto modelu rastu.. Ale je extrémne ťažké finančne vyčísliť také vonkajšie faktory, akými sú klimatické zmeny, strata biodiverzity, osud ľudí, ktorí žijú zo zberu alebo využívania liečivých rastlín, rýchle vyčerpávanie a následná erózia pôdy., Hoci krátkodobá bilancia by sa mohla zdať veľmi pozitívna, z dlhodobého hľadiska, ak budú začlenené aj vonkajšie faktory, bude veľmi negatívna, nielen pre región daných krajín, ale aj pre celú planétu.

5.17

Činnosť, ktorá je v pozadí početných hodnotení „lepšej tvorby právnych predpisov“ pokiaľ ide o bilanciu nákladov a ziskov a ktorá sa vykonáva v štúdiách dosahu Spoločenstva, ukazuje objektívne hranice sociálnych a environmentálnych rozmerov dosahu. (15) Hoci na zhodnotenie sociálneho dosahu možno použiť relevantný ukazovateľ (napríklad počet stratených pracovných miest alebo nedostatok príležitostí na opätovné zamestnanie), samotný sociálny dosah nie je nevyhnutne určujúcim faktorom v procese politického rozhodovania. Toto rozhodovanie často zahŕňa prvky, ktoré je ťažko kvantifikovať, najmä keď štúdie dosahu vychádzajú z krátkodobého, v lepšom prípade strednodobého peňažného hľadiska. Dlhodobé dôsledky je ešte ťažšie zachytiť a ako zhodnotiť očakávaný peňažný príjem zo zníženej úmrtnosti spojenej so znečisťovaním z námorných pohonných látok? (16)

5.18

A nakoniec treba podotknúť, že sociálna diskusia používa pojmy, ktoré sú niekedy iba nepresne definované. Napríklad ukazovateľ flexikurity by bol definovaný v rôznych krajinách rôzne, alebo v závislosti od toho, či sa zakladá na existujúcich skúsenostiach, alebo na túžbe dostať tento pojem na európsku (17) alebo národnú úroveň s odkazom na „národné“ modely vypracované v konkrétnom kontexte, ktoré je ťažko transponovať do iného sociálneho prostredia. Aké prvky by bolo treba vziať do úvahy a predovšetkým akú hodnotu, pozitívnu, alebo negatívnu, im treba priradiť? „Zahrnutie alebo vylúčenie určitých ukazovateľov môže odhaliť skryté hodnoty a ideológie“ (18) A pri zostavovaní zložených indikátorov je problém ešte znásobený: ktoré indikátory treba zahrnúť, aký koeficient by im mal byť priradený, aký je skutočný význam získaného zloženého ukazovateľa?

5.19

Zložené indikátory však môžu integrovať tak kvantitatívne ako aj kvalitatívne rozmery, môžu byť rozdelené podľa veku, pohlavia a iných významných kritérií, ale musia ostať ľahko pochopiteľné. Ako napríklad vypracovať ukazovateľ kvality života v Európe? Mohli by sme doň zahrnúť také aspekty ako príjem, očakávaná dĺžka života, vnímanie účinnosti zdravotného systému, výška dôchodku, priemerná úroveň vzdelanosti, pocit uspokojenia z práce, atď. Ale prečo k nim nepridať aj mieru nezamestnanosti, nedostatočnej zamestnanosti alebo podmienky bývania? A aký relatívny význam prideliť každej zložke?

5.20

Vidieť, že táto konštrukcia je otázkou čisto technickou a že odkazuje na systém spoločných hodnôt alebo na tradície, ktoré ešte prežívajú v spoločnosti, že si vyžaduje konzultácie so sociálnymi organizáciami a že napokon odzrkadlí ideologickú a politickú voľbu. V súčasnosti „metódy týkajúce sa sociálnych ukazovateľov veľmi zriedka skutočne zahŕňajú ciele spoločnosti, ktoré by vyjadrovali sociálne hodnoty a normy … Prvoradým prvkom tohto prístupu je identifikácia a klasifikácia pomocou konzultácií a vytvárania konsenzu, záchytných bodov(…) vo viacerých sociálnych oblastiach; údaje a výsledky, ako aj spojenia medzi nimi, sú tiež stanovené v tomto procese (…). Inými slovami, ak majú byť sociálne indikátory hnacou silou politiky, musí byť tento proces súčasťou produktu“. (Associés EKOS Inc. 1998).

5.21

Ďalšou otázkou, ktorú si možno položiť, je voľba predmetu štatistických analýz. Je potrebné brať do úvahy jednotlivcov, spoločenstvá, alebo minimálnu hospodársko-sociálnu jednotku, čiže domácnosť? Zhromažďovanie dát o etnických skupinách je problematické vzhľadom na požiadavku nediskriminácie, ale bolo by užitočné na spresnenie povahy a rozsahu diskriminácie aby bolo možné navrhnúť opatrenia na úplné odstránenie diskriminácie v dlhodobejšom časovom pláne.

5.22

Voľbu štatistík a vytvorenie ukazovateľov možno vykonať z hľadiska zhodnotenia už uplatňovanej politiky, alebo z hľadiska objasnenia možností voľby ab initio. Na rozhodnutie o vhodnej politike je bezpochyby potrebné väčšie množstvo štatistických údajov (cieľov a prostriedkov na jej dosiahnutie), tento počet by neskôr, keď sa objavia trvalejšie štatistiky a ukazovatele, bolo možné zmenšiť. Tieto voľby majú napriek všetkému silné empirické konotácie: nejde iba o exaktnú vedu. Z rovnakých štatistických údajov je možné vyvodiť rôzne interpretácie, ktoré budú obsahovať údaje ekonomického aj neekonomického charakteru.

5.23

Napríklad prvotné údaje, zhromaždené kvôli sociálnym ukazovateľom prostredníctvom „Panorama de la Société, 2005“ (pozri stručnú bibliografiu) OECD sú pre každý ukazovateľ nasledujúce:

ukazovatele kontextu: príjem na obyvateľa v konkrétnom štáte, koeficient demografickej závislosti, miera plodnosti, cudzinci a obyvatelia narodení v zahraničí, svadby a rozvody;

ukazovatele sebestačnosti: zamestnanosť, nezamestnanosť, domácnosti s nezamestnanými rodinami, pracujúce matky, prídavky v nezamestnanosti, sociálne minimum, vzdelanostná úroveň, vek odchodu do dôchodku, nezamestnanosť mladých, žiaci so zníženými schopnosťami;

ukazovatele rovnosti: chudoba, nerovnaké príjmy, chudoba detí, príjmy starých ľudí, verejné sociálne výdavky, súkromné sociálne výdavky, celkové sociálne výdavky, starobný dôchodok, záväzok zamestnávateľa, že zamestnancovi poskytne dôchodok;

zdravotné ukazovatele: očakávaná dĺžka života upravená podľa zdravotného stavu, detská úmrtnosť, celkové výdavky na zdravotníctvo, dlhodobá starostlivosť;

ukazovatele sociálnej súdržnosti: subjektívna pohoda, sociálna izolácia, účasť na spoločenskom živote, pôrodnosť u adolescentov, užívanie drog a s tým súvisiace úmrtia, samovraždy.

5.24

Eurostat sa odvoláva na tieto sociálne ukazovatele:

štrukturálne ukazovatele:

zamestnanosť: miera zamestnanosti, miera zamestnanosti starších pracovníkov, priemerný vek odchodu z trhu práce, rozdiely v odmeňovaní mužov a žien, dane pracovníkov s nízkymi mzdami, daňové zaťaženie na náklady pracovnej sily, riziko nezamestnanosti, riziko nízkych miezd, sústavné vzdelávanie, pracovné úrazy (ťažké alebo smrteľné), miera nezamestnanosti (celková alebo podľa pohlavia);

sociálna súdržnosť: nerovnosť rozdeľovania príjmov, miera rizika ochudobnenia, miera rizika trvalej chudoby, disperzia miery regionálnej zamestnanosti, mladí, ktorí skončili predčasne školu, dlhodobá nezamestnanosť, domácnosti s nezamestnanými osobami;

trvalo udržateľný rozvoj

chudoba a sociálne vylúčenie: miera rizika ochudobnenia po sociálnych transferoch, peňažná chudoba, prístup k trhu práce, iné aspekty sociálneho vylúčenia;

starnutie spoločnosti, miera závislosti starých ľudí, primeranosť dôchodkov, demografické zmeny, stabilita verejných financií;

verejné zdravie: počet rokov života v dobrom zdraví od narodenia podľa pohlavia, ochrana ľudského zdravia a spôsob života, bezpečnosť a kvalita potravín, nakladanie s chemikáliami, zdravotné riziká spôsobené podmienkami životného prostredia;

trh práce:

miera harmonizovanej nezamestnanosti;

index mzdových nákladov.

5.25

Do akej miery možno tieto ako aj iné príklady ukazovateľov účinne začleniť do všeobecných cieľov Otvorenej metódy koordinácie (OMK) z marca roku 2006. Konkrétne ide o tieto ukazovatele:

podpora sociálnej súdržnosti, rovnosti mužov a žien a rovnosti šancí pre všetkých prostredníctvom systémov sociálnej ochrany a primeranej, dostupnej, finančne životaschopnej, prispôsobiteľnej a účinnej politiky sociálneho začlenenia;

účinné spolupôsobenie s cieľmi Lisabonskej stratégie s úmyslom stimulovať hospodársky rast, kvalitatívne i kvantitatívne zlepšovať zamestnanosť a posilniť sociálnu súdržnosť, ako aj so stratégiou Európskej únie v prospech trvalo udržateľného rozvoja;

zlepšenie správy, transparentnosti a účasti príslušných strán na koncepcii, uskutočňovaní a monitorovaní politiky.

5.26

Je však potrebné spresniť pojmy a metódy použité pre niektoré ukazovatele. Pokiaľ ide napríklad o chudobu, francúzska Rada pre zamestnanosť, príjmy a sociálne začlenenie (Conseil de l'emploi, des revenus et de la cohésion sociale – CERC) (19) zdôraznila „viacrozmernosť“ tohto pojmu.

5.26.1

Pojem chudoba teda obsahuje viaceré rozmery: nedostatok finančných prostriedkov, zhoršené životné podmienky, nedostatočné kognitívne, sociálne a kultúrne prostriedky. Pre každý z týchto rozmerov existujú dva prístupy na stanovenie situácií chudoby:

Prvý pozostáva z definovania minimálnych požiadaviek „absolútnym“ spôsobom. Osoby, ktorých minimálne potreby nie sú uspokojené, sú definované ako chudobné;

Druhý prístup definuje chudobu relatívnym spôsobom. Je to prístup, ktorý zaujala Európska rada v roku 1984, keď stanovila definíciu chudoby pre potreby štatistík EÚ. Ľudia sú chudobní vtedy, keď ich príjem a prostriedky (materiálne, kultúrne a sociálne) sú natoľko nedostačujúce, že im znemožňujú také životné podmienky, ktoré sú v tom členskom štáte, v ktorom žijú, považované za prijateľné.

5.27

Záverom možno povedať, že cieľom sociálnych ukazovateľov je upútať pozornosť verejnej mienky a rozhodujúcich orgánov na sociálne otázky, ktoré by boli ináč podceňované alebo zle chápané. Táto funkcia sústredenia pozornosti rozhodujúcich orgánov na najpodstatnejšie otázky je o to dôležitejšia, že tieto otázky sa musia riešiť na pozadí prílišného množstva informácií. Ako to však jasne vyjadril Herbert Simon, príliš veľa informácií informácie ničí.

5.27.1

Z funkčného hľadiska z toho vyplýva, že cieľom systému ukazovateľov je dosiahnuť „optimálne nahromadenie informácií.“

5.28

Ukazovateľ je viac než len štatistika:

systém ukazovateľov nie je len jednoduchým zhromažďovaním údajov. Vyplýva z neho niekoľko dôsledkov:

1)

Každý jeden ukazovateľ by sa mal dať zdôvodniť vo vzťahu k analýze zložitých javov, ktoré by mal zhrnúť.

2)

V tomto zmysle ukazovatele musia mať„výpovedné“ vlastnosti, t.j. musia mať silnú schopnosť predstaviť a evokovať skutočnosť. V tomto ohľade niektorí pozorovatelia hovoria o „metaforickej“ moci ukazovateľov.

3)

Vzhľadom na ich účel (upútať pozornosť rozhodovacích orgánov a stanoviska na najdôležitejšie fakty a tendencie s cieľom ovplyvniť politiku vo všetkých oblastiach) sú najužitočnejšie tie ukazovatele, ktoré sa vzťahujú na jednoznačnú hodnotu (kladnú alebo zápornú). V tejto súvislosti sa hovorí o „normatívnej jasnosti“. Opačným príkladom môže byť zvyšovanie práce na čiastočný úväzok, ktorá nie je jednoznačne považovaná za pozitívny jav, okrem prípadov, keď si takú prácu zvolí samotný pracovník. Toto kritérium jasnosti môže viesť k odstráneniu istého počtu ukazovateľov vzťahujúcich sa na životný štýl alebo kultúrne trendy (obliekanie, hudobný vkus, atď.), aj keď tieto vplývajú na organizáciu práce a ekonomiku.

4)

Z praktického hľadiska je vhodné zdôvodniť voľbu ukazovateľov ich funkčnosťou. V podstate sú viac-menej prispôsobené trom druhom využitia: medzinárodné alebo medziregionálne porovnávania, monitorovanie a zhodnocovanie verejných aktivít/kvalita a výkon verejných služieb.

5)

Ukazovatele musia byť napokon usporiadané do kategórií a pod-kategórií v štruktúrovanom rámci, ktorý umožní dobré pochopenie celku. Obzvlášť dôležité je rozlišovať medzi ukazovateľmi kontextu, prostriedkov a výsledkov, a medzi objektívnymi a subjektívnymi ukazovateľmi.

5.29

V praxi sú vlastnosti ukazovateľov nasledujúce:

Jednoznačnosť: ukazovateľ je užitočný iba vtedy, ak neexistuje žiadna dvojznačnosť ohľadom povahy javu, ktorý odráža (klasický príklad: údaje o kriminalite a priestupkoch súčasne odrážajú tak zločinecké trendy ako aj činnosť policajného zboru).

Reprezentatívnosť: ukazovateľ je natoľko užitočný, nakoľko dokáže platne zhrnúť množstvo javov v jednom číselnom údaji.

Normatívna jasnosť(pozri ďalej).

Spoľahlivosť, pravidelnosť: informácie potrebné k vytvoreniu ukazovateľa musia byť dodávané pravidelne na základe spoľahlivých prieskumov.

Porovnateľnosť v čase alebo priestore (medzi štátmi, regiónmi, atď.): porovnateľnosť úzko súvisí s jednoznačnosťou a spoľahlivosťou.

5.30

Vlastnosti systému ukazovateľov:

Úplnosť: musia byť zohľadnené základné aspekty pozorovaného javu.

Rovnováha: počet a štatút ukazovateľov venovaných každej téme musí odrážať jej relatívny význam. Žiaden aspekt skutočnosti nesmie byť nevhodne uprednostnený na úkor ostatných.

Selektívnosť a/alebo hierarchia: ukazovateľov nesmie byť veľa alebo musia byť jasne hierarchizované.

6.

EHSV požaduje, aby do všetkých oblastí politického spektra bolo začlenené hodnotenie sociálneho dosahu legislatívnych a politických iniciatív. To znamená, že Komisia by mala starostlivo zhodnotiť sociálny dosah všetkých príslušných iniciatív bez ohľadu na to, ktoré generálne riaditeľstvo je za danú oblasť zodpovedné. Je to dôležité, ak má z Európy skutočne vzniknúť „sociálna Európa“ a ak má získať podporu občanov. Iniciatíva „Lepšia tvorba právnych predpisov“ ponúka vhodnú platformu na napredovanie v tomto smere.

6.1

V rámci tohto hodnotenia by sa mali jednotlivo preskúmať špecifické skupiny, ktorých sa nová legislatíva môže potenciálne rôznym spôsobom týkať. Zvláštna pozornosť by sa mala venovať znevýhodneným skupinám, akými sú ženy, osoby so zdravotným postihnutím alebo etnické menšiny. V niektorých prípadoch a podľa povahy príslušnej iniciatívy možno vyžadovať jednotlivé preskúmanie špecifických pod-skupín, ku ktorým patrí napríklad skupina nevidiacich občanov.

7.   Záver

7.1

Z uvedeného a z verejnej diskusie organizovanej Európskym hospodárskym a sociálnym výborom 28. marca 2007 vyplýva, že z dôvodu viacrozmernosti určitých pojmov nie je možné uplatniť sociálny ukazovateľ založený na jedinom kritériu. Samotná povaha sociálnej diskusie naozaj prináša pojmy, ktoré sú zle stanovené a nevyhnutne prechádzajú z jednej krajiny do druhej, alebo z jednej sociálnej skutočnosti do druhej, pričom sa zabúda na to, že zahrnutie alebo vylúčenie určitých ukazovateľov môže odhaliť viac alebo menej explicitné hodnoty alebo ideológie. Voľba ukazovateľov má okrem toho silnú empirickú konotáciu, ktorá by mala v podstate vylúčiť nepružné uvažovanie.

7.2

Zaiste je chvályhodné a žiaduce pritiahnuť pozornosť orgánov s rozhodujúcou právomocou na sociálny dosah navrhovanej legislatívy, ale je tu aj problém metodológie, pretože „priveľa informácií informácie ničí“. Európsky hospodársky a sociálny výbor zastáva názor, že mimoriadne úsilie sa musí venovať metodológii, ktorá ešte nie je stanovená.

7.3

EHSV rovnako považuje za dôležité v tomto štádiu úvah usmerniť pozornosť Komisie aj na kritériá kvality, ktoré musí spĺňať ukazovateľ, a to:

jednoznačnosť,

reprezentatívnosť,

normatívnu jasnosť,

spoľahlivosť a pravidelnosť, pričom netreba zabúdať ani na porovnateľnosť v čase a/alebo priestore, ani na to, že kvalita systému ukazovateľov spočíva v nevyhnutnej kompletnosti, rovnováhe a selektívnosti a/alebo hierarchii.

7.4

EHSV rovnako žiada od Komisie, aby bolo hodnotenie sociálneho dosahu legislatívnych a politických iniciatív Európskej únie začlenené do všetkých komunitárnych postupov bez toho, aby sa zisťovalo, ktoré generálne riaditeľstvo je zodpovedné za to, či je potrebné využiť analýzu sociálneho dosahu alebo nie. Toto je nevyhnutné, ak chceme naozaj vytvoriť „sociálnu Európu“ a získať podporu občanov.

7.5

Výbor by mal súčasne s legislatívnym návrhom, ku ktorému má vypracovať stanovisko, plne vziať do úvahy aj plán a analýzu dosahu; bolo by užitočné, keby sa s prácami začalo bez straty času, hneď po uverejnení oznámenia sprevádzajúceho legislatívny návrh.

7.6

Pri implementácii všetkých právnych predpisov, ktoré boli predmetom predbežnej štúdie, je dôležité uskutočňovať pravidelné hodnotenia a prípadne aj opravy, a zapájať sociálnych partnerov a v prípade potreby aj zainteresované MVO. Toto je potrebné, aby sa overila platnosť použitých ukazovateľov a ich kombinácií v hodnotení sociálneho dosahu a aby sa dospelo k záverom a aby sa zákonodarca v prípade potreby podnietil k možnej revízii.

7.7

V určitých špecifických a sociálne veľmi dôležitých prípadoch (napríklad pracovné právo) sa musí počítať s konzultáciou so sociálnymi partnermi už v ranom štádiu kvôli tomu, aby bolo možné preskúmať najvhodnejšie ukazovatele na vykonanie čo najúplnejšej a najobjektívnejšej analýzy dosahu.

7.8

Iniciatíva „Lepšia tvorba právnych predpisov“ je bezpochyby vhodnou platformou na pokračovanie týmto smerom, ktorý spočíva v navrhnutí potrebných a účinných právnych predpisov, ktorých dôsledky musia byť pre adresátov predvídateľné a stále, užšie napojené na proces analýzy a overovania dosahu prostredníctvom poradných orgánov Spoločenstva (EHSV a VR) a podľa povahy právneho predpisu, z aspektu sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií, kompetentných v danej oblasti.

Brusel 31. mája 2007.

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výbrou

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Skrátené: EI.

(2)  „Spoločne uspejeme v Európe“, program predsedníctva, 1. januára-30. júna 2007 – vypracované nemeckou spolkovou vládou (pozri aj

http://www.eu2007.de).

(3)  Úryvok zo štúdie: C.Kirkpatrick, S.Mosedale, Univerzita Manchester:„European Governance Reform: The Role of Sustainability Impact Assessment“

(4)  Parlament navrhuje štvrtý pilier hodnotení dosahu, pilier základných práv. Otázka ostáva otvorená: rozlíšenie základných práv alebo mainstreaming v rámci troch navrhovaných pilierov.V každom prípade bude nutné vyhodnotiť dosah na základné práva.

(5)  „Zapojenie sociálnych prvkov do hodnotení dosahu“, s.13. Dokument vypracoval l'Istituto per la ricerca sociale v januári 2006. Tento inštitút zhromaždil údaje z dokumentov Komisie (rozhodnutí, nariadení, oznámení a smerníc) za obdobie 3 rokov, teda za roky 2003-2005.

(6)  V júni 2005 Komisia uverejnila dokument s názvom „Hlavné smery hodnotenia dosahu“, pričom sa odvolávala na SEC (2005) 791. Pozri aj:

http://ec.europa.eu/enterprise/regulation/better_regulation/impact_assessment/docs/sec_2005_791_guidelines_annexes.pdf

(7)  Princíp proporcionálnej analýzy znamená, že „stupeň presnosti sa mení podľa pravdepodobných účinkov návrhu. To znamená, že hĺbka analýzy bude úmerná k významu jej pravdepodobných následkov“. KOM(2002) 276.

(8)  „Zapojenie sociálnych prvkov do hodnotení dosahu“, s. 28.

(9)  Ibidem, s.30.

(10)  Ibidem, s.31.

(11)  Ibidem, s.77.

(12)  Bernard Perret, „Indicateurs sociaux, état des lieux et perspectives“ (Sociálne ukazovatele, aktuálna situácia a perspektíva), les Papiers du CERC, no2002/01,

www.cerc.gouv.fr

(13)  Ako tvrdí Jean-Baptiste de Foucault v štúdii Joelle Afficharda ‚Vhodnosť štatistických ukazovateľov pri riadení sociálnej politiky’ (Institut Paris de Défense), ‚boju proti nezamestnanosti vždy hrozí, že sa zmení na boj proti číslam o nezamestnanosti’.

(14)  Bernard Perret, „Indicateurs sociaux, état des lieux et perspectives“ (Sociálne ukazovatele, aktuálna situácia a perspektíva), les Papiers du CERC, no2002/01,

www.cerc.gouv.fr

(15)  Napríklad štúdia dosahu reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky SOT banánov ukazuje, že v okrajových výrobných regiónoch EÚ, kde je už teraz veľká nezamestnanosť, nenávratne zaniknú desiatky tisícov pracovných miest bez možnosti náhradného zamestnania. Na výslovný príkaz MOP bolo prijaté rozhodnutie pokračovať s reformou SOT, aj napriek veľkým sociálnym nákladom.

(16)  Pozri štúdiu dosahu na túto tému, ktorá sa pokúša vyčísliť peňažnú hodnotu zachránených životov a predídených chorôb. Novšia štúdia dosahu sa o to nepokúša (návrh smernice o „pesticídoch“).

(17)  Zelená kniha o vývoji pracovného práva

(18)  Les Associés de Recherche EKOS Inc., „Využitie sociálnych indikátorov ako nástrojov hodnotenia“, 1998 (správa vypracovaná pre kanadskú vládu).

(19)  http://www.cerc.gouv.fr


Top