52006IP0114

P6_TA(2006)0114

Európske politické strany

Uznesenie Európskeho parlamentu o európskych politických stranách (2005/2224(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na článok 191 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článok 12 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii,

- so zreteľom na článok I-46 ods. 4 Zmluvy o Ústave pre Európu,

- so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2004/2003 zo 4. novembra 2003 o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni [1], najmä na jeho článok 12 (ďalej len "nariadenie"),

- so zreteľom na správu generálneho tajomníka Európskeho parlamentu predsedníctvu z 21. septembra 2005 o financovaní politických strán na európskej úrovni podľa článku 15 rozhodnutia predsedníctva z 29. marca 2004 s vykonávacími ustanoveniami v súvislosti s týmto nariadením [2],

- so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

- so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A6-0042/2006),

A. keďže ďalší rozvoj demokratickej EÚ blízkej občanom je predpokladom toho, aby občania odsúhlasili ďalšie kroky európskej integrácie a keďže uskutočňovanie európskej demokracie musí preto predstavovať najvyššiu prioritu,

B. keďže politické strany, vrátane európskych politických strán, sú rozhodujúcim prvkom pri budovaní politického priestoru v Európe, čo je na prospech demokracie na európskej úrovni,

C. keďže politické strany zohrávajú dôležitú úlohu pri podporovaní demokratických hodnôt ako sloboda, tolerancia, solidarita a rodová rovnosť,

D. keďže si hlbšie zamyslenie nad budúcnosťou Európy vyžaduje rozsiahly dialóg s občanmi a keďže je potrebné, aby pritom politické strany na európskej úrovni zohrávali kľúčovú úlohu,

E. keďže vo viacerých členských štátoch EÚ sú politické strany podporované pri plnení svojich úloh v oblasti šírenia politických informácií a tvorby verejnej mienky z verejných prostriedkov,

F. keďže sa blízke politické zoskupenia spojili do európskych politických strán a ich práca je podporovaná z prostriedkov Spoločenstva,

G. keďže verejné financovanie európskych politických strán na úrovni EÚ je založené na článku 191 Zmluvy,

H. keďže európske politické strany nesmú vytvárať rezervy tým, že nevyčerpajú príspevky alebo svoje vlastné zdroje; keďže, ak súvaha ukáže, že strany dosiahli pozitívny finančný výsledok (zisk), výška prebytku sa odráta od konečnej sumy príspevku,

I. keďže nariadenie tvorí prvý krok smerom k vytvoreniu právneho rámca pre európske politické strany,

J. keďže politické strany predniesli viacero požiadaviek v súvislosti s budúcou úpravou financovania strán na európskej úrovni [3],

K. keďže generálny tajomník Európskeho parlamentu predložil správu o uplatňovaní nariadenia,

L. keďže cieľom ustanovenia o verejnom financovaní politických strán podľa nariadenia nie je sťažiť alebo dokonca znemožniť politickým stranám vytváranie rezerv zo svojich vlastných prostriedkov (dary, členské príspevky, odmeny za výkony) a keďže majú iba zakázané využiť finančné prostriedky z tejto pomoci na dosiahnutie prebytku na konci rozpočtového roka,

M. keďže európske politické strany rovnako ako iné ziskové lebo neziskové organizácie potrebujú pri stanovovaní dlhodobých plánov určitú minimálnu mieru istoty v oblasti finančného plánovania, a to najmä preto, že počas dlhšieho obdobia si musia plniť svoje záväzky voči zamestnancom, dodávateľom a zmluvným partnerom,

N. keďže podľa súčasných právnych úprav nedostávajú európske politické strany žiadne finančné záruky na dobu dlhšiu ako jeden rok; keďže príspevky, ktoré sa im poskytujú, sa stanovujú každý rok a úplne závisia od počtu strán, ktoré žiadajú o uznanie a od počtu poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sú ich členmi, keďže predmetné príspevky sa môžu z roka na rok dramaticky meniť, ak sa objavia nové politické strany alebo nastanú zmeny v počtoch poslancov Európskeho parlamentu za jednotlivé politické strany,

O. keďže nedávno požiadali o uznanie dve nové strany, ktoré Európskemu parlamentu predložili žiadosti o príspevky, v dôsledku čoho vzrástol počet politických strán z 8 na 10,

P. keďže súčasný stav spôsobuje, že strany sú do veľkej miery finančne závislé od Európskeho parlamentu, pretože svoje dlhodobé činnosti môžu financovať iba za predpokladu, že majú zabezpečenú finančnú pomoc z Európskeho parlamentu,

Q. keďže súčasný stav nevedie európske politické strany k tomu, aby mali riadne finančné hospodárenie, pretože neexistuje nijaký skutočný stimul na uplatňovanie zásad hospodárskej efektívnosti v rámci hospodárenia s výdavkami,

R. keďže európske politické strany sú povinné predložiť ročný rozpočet rozdelený do piatich kategórií; keďže túto rozpočtovú štruktúru stanovuje Európsky parlament,

S. keďže článok I.3.3 štandardnej dohody o poskytnutí príspevku medzi Európskym parlamentom a európskou politickou stranou [4] stanovuje, že presun medzi rozpočtovými okruhmi neprevýši 20 % sumy každej kategórie,

T. keďže obmedzenia platné na presun prostriedkov medzi rozpočtovými okruhmi bránia politickým stranám meniť ich politické priority počas roka,

U. keďže európske politické strany môžu mať v súčasnosti právne postavenie, ktoré je založené na právnej subjektivite v krajine, kde majú sídlo, a keďže niektoré strany si zvolili právnu formu neziskového združenia podľa belgického práva a iné právnu formu medzinárodného neziskového združenia,

V. keďže sa však daňové zaobchádzanie s európskymi politickými stranami a európskymi inštitúciami naďalej výrazne líši,

W. keďže Európsky parlament bol na základe ustanovení nariadenia poverený uverejnením správy o uplatňovaní nariadenia, ktorá upozorní na prípadné zmeny,

Politické pozadie

1. poznamenáva, že medzi veľkým počtom občanov a európskymi inštitúciami je vákuum, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že doteraz neexistuje v dostatočnej miere politická komunikácia a informovanie o európskej politike;

2. je presvedčený, že je potrebné, aby sa politické strany na európskej úrovni zbavili nálepky zastrešujúcich organizácií, pričom musia prejsť vývojom smerom k aktívnym aktérom v oblasti európskej politiky pôsobiacim na všetkých úrovniach spoločnosti, ktorí sa zasadia za aktívne zapojenie občanov nielen v súvislosti s európskymi voľbami, ale aj vo všetkých ostatných aspektoch európskeho politického života;

3. domnieva sa, že politické strany na európskej úrovni tvoria dôležitý prvok formovania a vyjadrovania názorov európskej verejnosti, bez ktorého nie je možný ďalší rozvoj EÚ;

4. zdôrazňuje, že je potrebné ísť nad rámec pravidiel financovania politických strán na európskej úrovni smerom k vytvoreniu skutočného európskeho štatútu strán, ktorý stanoví ich práva a povinnosti a ktorý im umožní na základe práva Spoločenstva získať právnu subjektivitu a v jednotlivých členských štátoch vyvíjať svoju činnosť; vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby posúdil otázku európskeho štatútu európskych politických strán z právneho a daňového hľadiska a v tejto veci vypracoval konkrétne návrhy;

5. nalieha na to, aby tento štatút zahŕňal ustanovenia o individuálnom členstve v stranách na európskej úrovni, ich riadení, menovaní kandidátov, voľbách a spôsoboch organizácie a podpore v súvislosti s kongresmi a zhromaždeniami strany;

Skúsenosti a návrhy na zlepšenie

6. žiada Komisiu, aby v súvislosti s úpravou nariadenia (ES) č. 2004/2003 preskúmala možnosť zaviesť pravidlá o financovaní politických strán na európskej úrovni z rozpočtu Spoločenstva, ktoré nie sú založené na koncepcii grantov v zmysle hlavy VI časť 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách; treba vziať do úvahy, že táto koncepcia nevyhovuje špecifickému charakteru politických strán;

7. berie na vedomie, že boli podané tri žaloby o zrušenie nariadenia, ktoré Súd prvého stupňa 11. júla 2005 odmietol ako neprípustné, pričom voči jednému rozsudku bolo podané odvolanie;

8. víta skutočnosť, že od začiatku legislatívneho obdobia po voľbách do Európskeho parlamentu v júni 2004 došlo k ôsmym zlúčeniam politických strán z jednotlivých členských štátov a vytvoreniu politických skupín na európskej úrovni, ktorým je možné poskytnúť finančnú podporu na základe ustanovení tohto nariadenia;

9. konštatuje, že poskytovanie finančnej podpory pre rozpočtový rok 2004 vo výške 4,648 miliónov EUR sa začalo 18. júna 2004 výzvou na podanie návrhov a bolo riadne uzatvorené rozhodnutím predsedníctva zo 6. júla 2005 o konečnom stanovení finančnej podpory;

10. s uspokojením konštatuje, že pokiaľ ide o prijímanie zamestnancov, politické strany na európskej úrovni do veľkej miery berú do úvahy zásadu rovnakých príležitostí pre ženy a mužov, a odporúča im, aby zabezpečili vyváženejšie zastúpenie žien a mužov v zoznamoch a medzi zvolenými kandidátmi;

11. poukazuje na skutočnosť, že sa v rozpočte EÚ na rok 2005 vyčlenili prostriedky vo výške 8,4 milióna EUR na financovanie politických strán, ktoré rozdelilo predsedníctvo na základe kľúča rozdelenia, stanoveného nariadením, medzi osem strán, ktoré predložili žiadosť o finančný príspevok;

12. uvedomuje si, že politickým stranám na európskej úrovni, ktorým sa na základe nariadenia Európskeho parlamentu poskytuje technická podpora za odplatu, boli v roku 2004 vyúčtované náklady na sály, technikov a najmä tlmočnícke služby v celkovej výške 20071 EUR;

13. domnieva sa, že na základe doterajších praktických skúseností pri zohľadnení rozpočtových usmernení je potrebné vykonať v systéme financovania tieto zmeny:

a) nariadenie upravuje len hlavné rysy postupu podania žiadosti; s cieľom vyhnúť sa zbytočnému zaťaženiu žiadateľov by mal tento postup prebiehať v dvoch stupňoch, pričom by sa najprv malo rozhodnúť o tom, či strana v zásade spĺňa predpoklady pre poskytnutie podpory, a až potom by sa mala stanoviť výška finančných prostriedkov;

b) načasovanie vyplácania finančných prostriedkov nie je optimálne prispôsobené spôsobu práce prijímateľov; malo by sa zmeniť tak, aby sa 80 % finančnej podpory vyplatilo po podpísaní dohody o financovaní a zvyšok sa doplatil po skončení rozpočtového roka na základe vyúčtovania, ktoré predloží prijímateľ;

c) s cieľom poskytnúť prijímateľom v rámci zásad rozpočtu, záväzne stanovených rozpočtovými pravidlami, väčšiu mieru istoty v oblasti finančného plánovania by sa mali predsedníctvo a Výbor pre rozpočet ako orgány, ktoré sa každoročne podieľajú na vypracovaní ročných návrhov rozpočtu, na začiatku legislatívneho obdobia dohodnúť na viacročnom finančnom plánovaní v súvislosti so základnou sumou pre každú stranu (15 % z celkového rozpočtu), ako aj s ohľadom na dodatočnú sumu na každého člena strany, ktorý je poslancom Európskeho parlamentu, (85 % z celkového rozpočtu), ktoré bude v prípade založenia nových strán predpokladať určitú flexibilitu;

d) európskym politickým stranám sa musia vytvoriť podmienky, ktoré im umožnia dlhodobé plánovanie v oblasti financií; je preto potrebné, aby na vytvorenie rezerv mohli využiť vlastné finančné prostriedky, najmä prostriedky pochádzajúce z darov a členských príspevkov, ktoré presahujú predpísaný 25 % podiel výdavkov hradených z vlastných finančných prostriedkov;

e) v rámci v súčasnosti prebiehajúceho postupu preskúmania rozpočtových pravidiel alebo prostredníctvom zmeny nariadenia je potrebné dosiahnuť obmedzenú výnimku, ktorá umožní, aby sa 25 % finančných prostriedkov vymedzených pre daný rozpočtový rok dalo použiť aj v prvom štvrťroku nasledujúceho rozpočtového roku;

f) striktné rozdelenie finančných prostriedkov do piatich kategórií a obmedzenie presunu finančných prostriedkov medzi týmito kategóriami nezodpovedá potrebám európskych strán; dohoda o financovaní by sa preto mala upraviť tak, aby bol možný presun vyššej sumy finančných prostriedkov medzi jednotlivými kategóriami, a to za predpokladu, že administratívna záťaž spojená s týmto postupom bude čo najnižšia;

g) okrem toho by mala existovať možnosť, aby strany mohli ročný program práce, ktorý musia predkladať, využívať pružne v takom rozsahu, ktorý im umožní v rámci svojej politickej práce primerane reagovať na nepredvídané udalosti;

h) v záujme účinného priebehu financovania by sa mala lehota na podávanie záverečných správ strán predĺžiť do 15. mája nasledujúceho roku;

i) zdá sa, že na dosiahnutie cieľa, ktorým je posilniť európske politické strany ako prvky európskej demokracie, a s ohľadom na rastúce požiadavky na ich politickú prácu, ktoré súvisia s rozšírením, je žiaduce primerané zvýšenie finančnej podpory politických strán;

14. považuje za vhodné, aby sa v období úvah nad budúcnosťou EÚ diskutovalo okrem iného o týchto otázkach:

a) akou formou možno podporiť európske politické nadácie s cieľom doplniť informačnú a vzdelávaciu prácu európskych politických strán? Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s touto otázkou predložila návrhy;

b) akým spôsobom je možné zostaviť európske zoznamy európskych strán v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu, aby to prispelo k vytvoreniu európskej politickej verejnosti?

c) akú úlohu môžu európske politické strany zohrávať pri ľudových hlasovaniach o európskych témach, vo voľbách do Európskeho parlamentu a pri voľbe predsedu Komisie?

d) akým spôsobom možno podporiť a posilniť úlohu európskych politických organizácií mládeže, ktoré tvoria neodmysliteľný nástroj rastu a budovania európskeho povedomia, ako aj formovania identity mladých generácií? Európsky parlament odporúča založenie internej pracovnej skupiny so zástupcami príslušných výborov, európskych politických strán a európskych politických organizácií mládeže, ktorí do jedného roka podajú predsedníctvu správu o úlohe európskych politických organizácií mládeže a o najlepšom spôsobe, ako ich podporovať teraz i v budúcom štatúte;

*

* *

15. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

[1] Ú. v. EÚ L 297, 15.11.2003, s. 1.

[2] Dokument PE 362.124/BUR/AN.2.

[3] List predsedovi Európskeho parlamentu zo dňa 1. júna 2005, ktorý spoločne zaslali poslanci Hoyer, Nyrup, Martens, Francescato, Maes, Bertinotti, Kaminski, Bayrou a Ruttelli.

[4] Príloha 2 k rozhodnutiu predsedníctva Európskeho parlamentu z 29. marca 2004 upravujúceho pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 2004/2003 (Ú. v. EÚ C 155, 12.6.2004, s. 1).

--------------------------------------------------