8.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/52

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že strategické usmernenia kohéznej politiky na roky 2007 – 2013 boli prezentované rok po prezentácii rozpočtového programu a nariadení štrukturálnych fondov pre toto obdobie, namiesto toho, aby boli prezentované spoločne s ním alebo skôr. Za takýchto podmienok možno tieto usmernenia považovať viac za doplnkové ustanovenia ako za integrované usmernenia, ktorými pôvodne mali byť.

1.2

Tento časový odstup je o to viac poľutovaniahodný, že potreba integrovaných usmernení je naliehavá vzhľadom na komplexné a viacnásobné kohézne výzvy pre obdobie 2007 – 2013: podpora pri ďalšom rozšírení, konsolidácia eura, zníženie meškania v oblasti Lisabonskej stratégie konfrontovanej s urýchľovaním globalizácie. Vzhľadom na nedostatočný hospodársky rast, nerovnosť medzi členskými štátmi a príliš obmedzený rozpočet Spoločenstva silné stránky Európskej únie zostávajú skôr v rovine možných ako istých výhod (konsolidácia jednotného rozšíreného trhu, infraštruktúry budúcnosti, adaptačné reformy).

1.3

EHSV sa domnieva, že väzby medzi prioritami strategických usmernení a cieľmi štrukturálnych fondov nie sú zreteľne formulované a že podmienky ich implementácie by mali byť upresnené. Prvá priorita, zameraná na zlepšenie atraktivity pre investície, nastoľuje ústrednú otázku potrebného posilnenia dôvery v samotný rozvoj Európskej únie. Druhá priorita, týkajúca sa podpory inovácie a podnikania nastoľuje stále pretrvávajúcu otázku neprispôsobenia prostriedkov Spoločenstva (blokovanie patentu Spoločenstva, nedostatky v európskom právnom štatúte podniku, fondy príliš obmedzené na príspevky). Tretia priorita, ktorá je zameraná na vytváranie väčšieho počtu pracovných miest, nastoľuje otázku zníženia meškania v plnení Lisabonskej stratégie a otázku ešte vzdialenej optimalizácie ekonomického a sociálneho fungovania jednotného trhu, vystaveného tlakom globalizácie.

1.4

EHSV, rovnako ako Európsky parlament, je znepokojený nepostačujúcim rozpočtom Spoločenstva, naplánovaným Európskou radou v decembri 2005 na obdobie rokov 2007 – 2013: jeho trvalý strop 1,045 % hrubého národného produktu (alebo 0,36 % pre kohézny rozpočet) ho posúva na nižšiu úroveň ako pred rozšírením z 15 na 25 členov, napriek skutočnosti, že vnútorné nerovnosti a medzinárodná konkurencia výrazne vzrástli. Centrálna otázka, na ktorú musia odpovedať strategické usmernenia kohéznej politiky na roky 2007 – 2013, teda znie: ako postupovať lepšie s nižšími prostriedkami? Ako odpoveď EHSV odporúča diverzifikáciu prostriedkov kohéznej politiky, vyššiu koncentráciu jej intervencií a modernizáciu metód riadenia.

1.5

EHSV odporúča diverzifikáciu politických prostriedkov kohéznej politiky prostredníctvom novo premyslených finančných opatrení Európskej únie.

1.5.1

Štrukturálne fondy by mali mať možnosť využívať iné nástroje ako príspevky a rozvíjať, v priamom spojení s EIB a EIF, pôžičky, bonifikácie, záruky na úvery ako aj podporu investičného a rizikového kapitálu.

1.5.2

Takéto prerozdelenie realizované v oveľa širšej miere ako samotný program JEREMIE by znásobilo účinok intervencií fondov, zvýšilo by komplementaritu s investíciami verejných a súkromných kapitálov a kompenzovalo by skromnosť rozpočtu.

1.5.3

EHSV sa preto vyslovuje v prospech podstatného zvýšenia kapacít pôžičiek a záruk Európskej únie, v prospech posilneného partnerstva s bankovým a finančným sektorom a v prospech zodpovedajúcej úpravy nových nariadení týkajúcich sa štrukturálnych fondov. Tieto tri podmienky si vyžadujú urgentné návrhy v tomto zmysle zo strany Európskej komisie.

1.6

EHSV odporúča, aby prostriedky zo štrukturálnych fondov boli využívané koncentrovanejším spôsobom v súlade s prioritnými záujmami Európy.

1.6.1

Okrem priamej podpory štátom a regiónom v najväčšej núdzi, ktorá musí pokračovať a musí byť posilnená, by bolo v rámci tohto riešenia potrebné posilniť financovanie transeurópskych sietí s využitím partnerstiev vo verejnom a súkromnom sektore ako aj pomoc hraničným regiónom.

1.6.2

EHSV preto požaduje dôkladné prehodnotenie rozpočtu transeurópskych sietí, ktorý ostal v pláne z decembra 2005 nepovšimnutý napriek cieľom Lisabonskej stratégie.

1.6.3

V tejto súvislosti sa tiež predpokladá, že podpory Spoločenstva budú viac využívané na pomoc členským štátom za účelom optimálnejšej implementácie usmernení, rozhodnutí a záväzkov Spoločenstva, či už v súvislosti s transpozíciou smerníc, alebo s implementáciou Lisabonskej stratégie. Taktiež by mal byť prehodnotený rozpočet podpory pre vzdelávanie, ktorý bol v decembri 2005 tiež minimalizovaný.

1.7

EHSV na záver odporúča modernizovať metódy riadenia kohéznej politiky s cieľom podporiť väčšiu transparentnosť a vzájomnú súčinnosť.

1.7.1

Toto predpokladá, aby podpora Spoločenstva, podľa vzoru štátnej pomoci, dokázala svoju plnú kompatibilitu s európskou politikou v oblasti hospodárskej súťaže.

1.7.2

Je potrebné taktiež viac zapojiť subjekty organizovanej občianskej spoločnosti, predovšetkým sociálnych partnerov, do vypracovania a riadenia európskej kohéznej politiky ako aj do jej monitorovania.

1.7.3

EHSV preto požaduje, aby bolo zainteresovanie socioprofesionálnych subjektov predmetom jasných ustanovení integrovaných do strategických usmernení. Podmienky ich implementácie v jednotlivých členských štátoch by mali byť upresnené v prílohe k programovým a revíznym dokumentom.

2.1

Oznámenie Komisie o strategických usmerneniach kohéznej politiky na roky 2007 – 2013, prijaté 5. júla 2005, dopĺňa sériu predchádzajúcich návrhov.

2.1.1

Rozpočtové usmernenia Spoločenstva na roky 2007 – 2013 prezentované 17. februára 2004 boli vypočítané na základe 1,14 % hrubého národného produktu (HNP).

2.1.2

Návrhy nariadení, ktorými sa menia a dopĺňajú ustanovenia štrukturálnych fondov (EFRR, ESF, Kohézny fond) na roky 2007 – 2013 boli prezentované 14. júla 2004 (1): Komisia sa rozhodla priradiť fondom tri ciele:

2.1.2.1

konvergentný cieľ nadväzujúci na súčasný cieľ 1, v prospech menej rozvinutých regiónov Európskej únie, najmä tých, ktorých HDP je nižší ako 75 % priemeru EÚ: na tento cieľ bude pridelených 78,54 % zdrojov fondov;

2.1.2.2

cieľ regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti nadväzujúci na súčasný cieľ 2, v prospech ostatných regiónov, najmä na podporu pri implementácii Lisabonskej stratégie a zvyšovaní zamestnanosti: na tento cieľ bude pridelených 17,22 % zdrojov fondov;

2.1.2.3

cieľ európskej územnej spolupráce, nadväzujúci na súčasný program Interreg: na tento cieľ bude pridelených 3,94 % zdrojov fondov.

2.1.3

Komisia taktiež 14. júla 2004 predstavila návrh štatútu európskeho zoskupenia cezhraničnej spolupráce, s cieľom uľahčiť takéto aktivity (2).

2.2

Európska komisia 5. júla 2005 pri prezentovaní strategických usmernení pre kohéznu politiku na roky 2007 – 2013 zdôraznila tri priority, formulované nezávisle od uvedených cieľov štrukturálnych fondov, aj keď sa s nimi navzájom prekrývajú:

2.2.1

prvá priorita strategických usmernení je zameraná na zvýšenie atraktivity regiónov z hľadiska investícií;

2.2.2

druhá priorita strategických usmernení sa týka podpory inovácie a podnikania;

2.2.3

tretia priorita strategických usmernení podporuje vytváranie pracovných miest.

2.3

Tieto strategické usmernenia majú byť implementované cez národné strategické referenčné rámce, ktoré budú neskôr definované Komisiou, členskými štátmi a regiónmi.

2.4

Prezentácia strategických usmernení predstavuje poslednú zložku, ktorá chýbala ku celkovému balíku k diskusii o kohéznej politike na roky 2007 – 2013. Bolo by logickejšie, keby Komisia otvorila diskusiu ku kohéznej politike prezentovaním týchto strategických usmernení, určených na definovanie globálneho politického rámca, namiesto prezentovania návrhov nariadení fondov, ktoré by mali predstavovať možné spôsoby ich uplatňovania. Vzhľadom na ich chýbajúce lepšie vzájomné skĺbenie, ktoré by strategickým usmerneniam prisúdilo jasnú riadiacu úlohu a nie sprievodnú úlohu, existuje riziko oslabenia silných stránok európskej kohéznej politiky a posilnenia stratégií rozvoja jednotlivých členských štátov, ktoré by nepriaznivo vplývalo na súdržnosť, konkurencieschopnosť a hospodársku a sociálnu efektivitu Európskej únie.

2.5

Rozhovory o rozpočtových usmerneniach pre obdobie 2007 – 2013 a o nariadeniach fondov pre toto obdobie sa začali v ťažkých podmienkach, poznačených rôznorodosťou názorov 25 členských štátov na výšku zdrojov a spôsoby ich prerozdelenia. Po prvom neúspechu v júni 2005 Európska rada 17. decembra 2005 dosiahla rozpočtovú dohodu založenú na veľkých ústupkoch: určila rozpočtový strop pre obdobie 2007 – 2013 na 1,045 % HNP, s 252 miliardami EUR (82 %) pridelenými na cieľ konvergencie, 48,5 miliardami EUR (15,5 %) pridelenými na cieľ konkurencieschopnosti a 7,5 miliardami EUR (2,5 %), pridelenými na cieľ európskej územnej spolupráce.

2.6

Európsky parlament 18. januára 2006 zamietol tento rozpočtový plán, tak veľmi vzdialený od jeho očakávaní. Medzi Radou a Parlamentom boli obnovené rozhovory 4. apríla 2006 na základe kompromisu, ktorý predpokladá navŕšenie prostriedkov o 4 miliardy eúr (z ktorých 2 predstavujú rezervu) v tejto oblasti. Tento kompromis musí byť ratifikovaný oboma stranami.

3.1

Obdobie rokov 2007 – 2013 budú sprevádzať mimoriadne významné výzvy, na ktoré sa vzťahujú strategické usmernenia kohéznej politiky:

3.1.1

Ako prvé bude potrebné konsolidovať a pokračovať v rozširovaní Európskej únie. Európska únia by po prechode z 15 na 25 členov v roku 2004 mala v roku 2007 privítať dva nové členské štáty. Ďalšie rozšírenie by mohlo pokračovať neskôr, po roku 2013, alebo aj predtým, pretože zoznam kandidátov ešte zďaleka nie je uzavretý. V každom prípade, aj keď sa rozšírením posilní váha jednotného trhu a jeho kapacít rastu, zamestnanosti, obchodu, výroby, spotreby a konkurencieschopnosti v kontexte globalizácie, stále väčší rozsah hospodárskych a sociálnych rozdielov si bude vyžadovať výrazný kvalitatívny pokrok v koordinácii európskych a vnútroštátnych politík, v riadení a posilňovaní jednotného trhu ako aj v kolektívnom územnom plánovaní Európskej únie.

3.1.2

Taktiež bude potrebné úspešne napredovať v rozširovaní eurozóny pri súčasnom zabezpečovaní jej posilňovania, jej atraktivity a väčšej účinnosti v oblasti rastu a zamestnanosti. Eurozóna dnes predstavuje iba 12 z 25 členských štátov. Do roku 2013 by sa mala rozšíriť o veľkú väčšinu členských štátov, ak tieto splnia všetky podmienky. Tak ako rozšírenie Európskej únie, aj rozšírenie eurozóny si v súčasnom konkurenčnom prostredí vyžiada vyšší stupeň konvergencie, najskôr v ekonomickej oblasti, ale taktiež v iných s ňou súvisiacich oblastiach, od daňovníctva, najmä harmonizácie daňových základov až po sociálnu politiku.

3.1.3

Štrukturálne zmeny počas celého tohto obdobia budú ďalej narastať:

3.1.3.1

globalizácia a presadzovanie sa nových vynárajúcich sa ekonomických mocností umocnia konkurenčný tlak a posilnia delokalizácie;

3.1.3.2

technologické premeny sa urýchlia, predovšetkým v dôsledku stimulácie prostredníctvom inovácií globalizovanej informačnej spoločnosti;

3.1.3.3

s odchodom povojnových ročníkov „baby boom“ do dôchodku sa urýchli starnutie populácie Európy, ktoré zmení životné podmienky, podmienky zamestnanosti a rovnováhu sociálnych služieb v členských štátoch;

3.1.3.4

pravdepodobne sa zosilní migračný tlak z tretích, menej rozvinutých krajín. Tento tlak bude potrebné efektívnejšie riadiť, na jednej strane zlepšovaním adaptácie na potreby a integračné kapacity Európskej únie a na druhej strane výrazným zvýšením účinnosti rozvojovej pomoci emigračným krajinám na vytváranie väčšieho počtu pracovných miest a väčšieho hospodárskeho a sociálneho pokroku priamo na mieste. Taktiež bude potrebné prispôsobiť školské osnovy a programy vzdelávania na rôznych úrovniach potrebám vyplývajúcim z adaptácie na imigráciu.

3.1.3.5

Boj proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe, tak žiadateľov o zamestnanie, ako aj „chudobných zamestnancov“ zostane významnou požiadavkou v rámci európskej kohéznej politiky. Ak nevyriešime tento druh problémov, ktoré presahujú otázku zamestnanosti ako takú, bude ťažké v praxi zabezpečiť kohéziu nie iba zo sociálneho, ale aj z ekonomického hľadiska.

3.1.4

Rok 2010, lehota na splnenie Lisabonskej stratégie stanovená Európskou radou už v roku 2000, bude v centre tohto obdobia významných zmien. Implementácia tejto stratégie však mešká. Zníženie tohto meškania za účelom zachovania si konkurencieschopnosti bude pre Európu čoraz naliehavejšie, ale aj ťažšie.

3.2

Európska kohézna politika sa pri týchto veľkých výzvach budúcich rokov bude môcť oprieť o viacero dôležitých výhod. Budeme citovať najmä nasledujúce aspekty:

3.2.1

špecifická váha európskeho vnútorného trhu, ktorý zoskupuje viac ako pol miliardy Európanov a predstavuje ešte stále nedostatočne využívaný ekonomický, obchodný a ľudský potenciál, tak v oblasti hospodárskej ponuky a dopytu, ako aj v oblasti trhu práce;

3.2.2

európsky model sociálnych vzťahov a európsky sociálny dialóg, ktoré kladú dôraz na optimálne využívanie ľudských zdrojov vo svetle výziev spojených so zamestnanosťou, rozvojom, zdravím a kvalitou života vyplývajúcich z globalizácie;

3.2.3

dynamika rastu nových členských štátov, ktorá často dosahuje dvojnásobok priemeru Spoločenstva a ktorá by mala prispieť k znižovaniu výrazných nerovností v rozvoji a k podpore ekonomickej obchodnej dynamiky Európskej únie;

3.2.4

nové príležitosti plánovania a investovania nadobudnuté vďaka zjednoteniu európskeho kontinentu, ktoré umožňujú prehodnotenie jeho vnútornej ekonomickej organizácie a implementáciu inovatívnych schém infraštruktúr a územného plánovania;

3.2.5

hospodárske a sociálne reformy Lisabonskej stratégie, ktoré by mali predstavovať rovnako dôležitú podporu pre úspešnú realizáciu kohéznej politiky Európskej únie, pokiaľ sa budú rozvíjať za aktívnej pomoci sociálnych partnerov a vytvoria vzájomný stimulačný efekt.

3.2.6

Celkovo by prostriedky poskytované v rámci európskej kohéznej politiky mali podporovať najmä rast a zamestnanosť, pri súčasnom rozvíjaní pozitívneho vzájomného pôsobenia medzi týmito faktormi (prehĺbenie a rozšírenie vnútorného trhu, investície a územné plánovanie, reformy v členských štátoch).

3.3

Európska kohézna politika však musí počítať s výraznými ťažkosťami, ktoré túto úlohu skomplikujú.

3.3.1

Ako prvé budeme citovať pretrvávajúce problémy v snahe o opätovné vytvorenie silnej hospodárskej dynamiky v Európe. Namiesto toho, aby Európska únia znižovala náskok svojich konkurentov, stále viac za nimi zaostáva. Zaznamenáva všeobecne podpriemerný rast, zvýšenú nezamestnanosť v mnohých členských štátoch, postihujúcu tak mladých, ako aj najstarších, väčšinou nepostačujúce vytváranie pracovných miest, pretrvávajúci deficit vo výskume, urýchľovanie delokalizácií. Momentálne výkonnostné zaradenie Európy v rámci sveta takmer vôbec neodráža ambície prezentované pred piatimi rokmi. Významné zlepšenie tejto situácie ešte nie je v dohľade.

3.3.2

Ďalšia veľká výzva pre kohéznu politiku je spojená s rozsahom hospodárskych a sociálnych nerovností, ktoré vznikli po rozšírení. Ich vstrebanie si bude vyžadovať veľa času. Bude potrebné inovovať prístup a metódy kohéznej politiky uplatňované v predchádzajúcich rokoch, keď rozdiely v rozvoji medzi členskými štátmi boli menej výrazné.

3.3.3

Výrazne slabou stránkou kohéznej politiky je nedostatočná koordinácia ekonomických politík, vrátane daňových, ktorá zostáva príliš slabá aj medzi štátmi, ktoré prijali euro. Vzhľadom na zvyšujúci sa počet členských štátov sa náprava tohto problému javí ako naliehavá, aj keď ťažšia. Zvýšená ekonomická koordinácia by mala byť doprevádzaná lepšou spoluprácou v rámci sociálnych prístupov.

3.3.4

Medzi ďalšími nedostatkami, ktoré je nutné napraviť, budeme citovať nedostatočné zainteresovanie občianskej spoločnosti do tohto procesu, v ktorom zohráva hlavnú úlohu verejná správa, a silno bilaterálne riadenie implementácie kohéznej politiky (Komisia/členské štáty) (3).

3.3.5

Čo sa týka európskych fondov, naďalej zostávajú proporcionálne skromné v porovnaní so stále rastúcimi potrebami. Dohoda zo 17. decembra 2005 ohraničujúca európsky rozpočet na 1,045 % hrubého národného produktu znižuje rozpočet kohéznej politiky na 0,36 % HNP. Znamená to, že európske rozpočtové prostriedky sú na nižšej úrovni ako pred rozšírením z 15 na 25 členov. Táto skutočnosť znepokojuje EHSV rovnako ako aj Európsky parlament. Takýto pomer, ktorý nemá samozrejme nič spoločné s federálnym rozpočtom (rozpočet Spojených štátov predstavuje 20 % HDP), sa však aj sám o sebe zdá veľmi nízky, hlavne vzhľadom na výzvy Európskej únie spojené s kohéziou.

3.3.6

Centrálna otázka, na ktorú musia odpovedať strategické usmernenia kohéznej politiky na roky 2007 – 2013, teda znie: ako postupovať lepšie s nižšími prostriedkami? Viac ako inokedy je teraz potrebné dbať na čo najlepšie možné využitie týchto veľmi obmedzených prostriedkov, nie zabezpečením trvalej podpory, ale podmienok na trvalo udržateľný a autonómny rozvoj. Toto si bude vyžadovať na jednej strane maximálnu konvergenciu a komplementaritu s národnými rozpočtami a na druhej strane vyvolanie a podporu trhových síl. Verejné financovanie a trhové sily môžu spoločne mobilizovať zdroje na úrovni potrieb kolektívneho rozvoja Európy.

3.3.7

Ako odpoveď na všetky tieto výzvy je potrebné diverzifikovať prostriedky kohéznej politiky, účinnejšie koncentrovať jej intervencie a modernizovať jej metódy riadenia. Tieto pripomienky sú rozvinuté v nasledujúcich odsekoch.

4.1

Usmernenia kohéznej politiky na roky 2007 – 2013 sa podriaďujú hlavnej priorite „rastu a zamestnanosti“. Odvolávajú sa predovšetkým na partnerstvo zdôraznené pod týmto názvom Európskou radou v marci 2005 a na integrované usmernenia, taktiež navrhnuté pod týmto názvom Komisiou v júni 2005.

4.2

Ako príspevok k tejto hlavnej priorite „rastu a zamestnanosti“ oznámenie Komisie dáva do popredia tri špecifické priority: zvyšovať atraktivitu Európy pre investície, rozvíjať inováciu a podnikanie, posilniť zamestnanosť a vzdelávanie. Tieto tri priority sú doplnené snahou o optimálnejšie územné plánovanie Európskej únie vo všetkých jej oblastiach vrátane vidieckych a mestských oblastí, ako aj v cezhraničných, vnútroštátnych a regionálnych vzťahoch.

4.3

Prvá priorita zameraná na zvýšenie atraktivity pre investície sa javí ako zvlášť významná. Mala by byť implementovaná predovšetkým v menej rozvinutých regiónoch Európskej únie, ktoré si vyžadujú prioritnú pomoc, dbajúc pritom tiež na prechodné opatrenia v prospech bývalých prioritných regiónov. Odpoveďou na obmedzenia európskych intervenčných fondov musí byť požiadavka na podporu investovania predovšetkým súkromného kapitálu v prospech priorít rozvoja európskeho hospodárstva.

4.3.1

Napriek pokroku dosiahnutom v snahe o dobudovanie jednotného trhu, v zavádzaní hospodárskej a menovej únie a v niektorých reformách Lisabonskej stratégie, Európska únia ešte nedosiahla autonómny a silný mechanizmus rastu, zhodnocujúci synergie a komplementaritu svojich národných hospodárstiev. Bude teda ťažké viesť účinnú kohéznu politiku bez obnovenia dôvery všetkých zainteresovaných kruhov (podnikatelia, zamestnanci, investori) v hospodársky a sociálny vývoj Európskej únie a bezpochyby rovnako aj v jej politickú a inštitucionálnu budúcnosť.

4.3.2

V nasledujúcich rokoch bude teda potrebné znížiť faktory neistoty, ktoré v súčasnosti zaťažujú oblasti tak dôležité ako sú dobudovanie jednotného trhu, presadenie integrovaného konkurencieschopného hospodárstva založeného na mene euro, posilňovanie rastu a zamestnanosti, zlepšovanie životných podmienok, úspech Lisabonskej stratégie, účinné riadenie inštitúcií Európskej únie ako aj optimálne a trvalo udržateľné územné plánovanie rozšírenej Európy, s cieľom dospieť k harmonizácii hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho pokroku.

4.3.3

Oznámenie Komisie kladie dôraz na investície do sietí infraštruktúr, predovšetkým v doprave. Chýba však analýza dôvodov, ktoré spôsobili pretrvávajúce zaostávanie v tejto oblasti. V rámci snahy o nápravu uvedeného meškania by bolo vhodné uprednostniť financovanie transeurópskych dopravných, energetických a telekomunikačných infraštruktúr, ktoré sú podmienkou kohézie Európskej únie. Môžeme iba ľutovať drastické zníženie financovania týchto sietí naplánované dohodou zo 17. decembra 2005: skutočnosť, že táto priorita bola Európskou radou obetovaná, je v rozpore so záväzkami Lisabonskej stratégie, ktorej uplynutie doby plnenia sa nachádza v strede cieľového obdobia 2007-2013. EHSV v súlade s postojmi Európskeho parlamentu požaduje jednoznačné prehodnotenie rozpočtu na financovanie transeurópskych sietí.

4.3.4

Oznámenie Komisie taktiež zdôrazňuje ďalšie dve investičné priority kohéznej politiky: na jednej strane podporu pre environmentálne investície a na druhej strane posilňovanie autonómie Európy v energetickej oblasti.

4.3.4.1

Je potrebné vyzdvihnúť priamu väzbu, ktorú bude nutné zabezpečiť medzi týmito prioritami a uvedenou podporou pre európske siete infraštruktúr.

4.3.4.2

Taktiež bude potrebné zabezpečiť, aby prijímatelia európskej pomoci dodržiavali environmentálne požiadavky.

4.4

Druhou stanovenou prioritou kohéznej politiky je zlepšovanie inovácie a podnikania. Týmto prístupom Komisia priamo preberá priority Lisabonskej stratégie týkajúce sa podpory vedomostnej Európy.

4.4.1

Táto priorita ako prvé obsahuje navýšenie investícií do výskumu.

4.4.1.1

Je nutné skonštatovať, že oproti svojim hlavným technologickým partnerom Európa zaostáva. Prostriedky členských štátov na výskum, často o tretinu nižšie ako cieľ 3 % HDP stanovený Lisabonskou stratégiou, boli často v posledných rokoch nie zvyšované, ale obmedzované, ak nie okliešťované. Európsky rozpočet rámcového programu pre výskum a rozvoj zostáva v porovnaní s rozpočtami na výskum v jednotlivých členských štátoch slabý a neposkytuje dostatočnú kapacitu pre koordináciu národných programov. V inštitucionálnych procesoch Spoločenstva, vrátane tých na najvyššej úrovni, pretrvávajú vážne blokujúce tendencie, ktoré vysielajú veľmi zlý signál. Neúspech patentu Spoločenstva, ktorý pretrváva už tridsať rokov, znázorňuje veľmi znepokojujúcu neschopnosť Európskej únie vytvárať prostriedky pre svoje ambície.

4.4.1.2

Bolo by teda potrebné začať so skutočnou európskou výskumnou politikou a posilnením dôvery v ňu. Toto si v rámci potrebnej opätovnej úpravy rozpočtu Spoločenstva vyžiada výrazné navýšenie európskych prostriedkov určených na výskum, pričom by sa mal zabezpečiť reálny účinok koordinácie s národnými programami. V tejto súvislosti je taktiež nutné odblokovať patent Spoločenstva, aj keď na začiatku nebude uplatňovaný vo všetkých členských štátoch, pokiaľ nedôjde k jednomyseľnej dohode. Kde by bolo dnes euro, Schengen, alebo európska sociálna politika, ak by ich spustenie bolo rovnako naviazané na jednomyseľnú implementáciu?

4.4.2

Ďalšou nevyhnutnosťou zdôraznenou v oznámení Komisie je podpora vytvárania a rozvoja podnikov predovšetkým v rámci priestoru vytvoreného novými technológiami a podpora ich prepájania na európskej úrovni.

4.4.2.1

Je poľutovaniahodné, že malým podnikom ešte stále chýba možnosť zvoliť si zjednodušený európsky právny štatút, ktorý by uľahčil ich činnosť na cezhraničnej úrovni.

4.4.2.2

EHSV teda znovu opakuje svoju požiadavku formulovanú vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy na tému„Štatút európskych podnikov pre malé a stredné podniky“ (4), aby bol takýto európsky právny rámec, ktorý by bol prospešný pre malé a stredné podniky, bezodkladne prezentovaný Komisiou a urýchlene prijatý.

4.4.2.3

EHSV vyjadruje ľútosť nad skutočnosťou, že Komisia na jeseň 2005 stiahla návrhy týkajúce sa európskeho štatútu pre poisťovne a európske združenia, ktorý je nevyhnutný viac ako kedykoľvek v minulosti.

4.4.3

Oznámenie Komisie okrem iného zdôrazňuje dôležitosť otázky financovania podnikov a potrebu uľahčenia prístupu k nemu najmä pre inovatívne podniky.

4.4.3.1

Tu je potrebné zdôrazniť, že schopnosť štrukturálnych fondov významne uľahčovať prístup podnikov k financovaniu zostáva za aktuálnych podmienok nevyhnutne obmedzená a v tejto oblasti bezpochyby okrajová, aj keď ohraničená podpora a spolufinancovanie pilotných projektov môžu byť užitočné v dostatočne zacielených a vzorových oblastiach. EHSV s uspokojením hodnotí spustenie iniciatív JASPERS a JEREMIE, ktoré združujú Komisiu, Európsku investičnú banku, Európsky investičný fond a Európsku banku pre obnovu a rozvoj. Cieľom iniciatívy JASPERS je podpora národných a regionálnych orgánov štátov, ktoré sú oprávnené na jej čerpanie podľa cieľa konvergencie, pri príprave veľkých infraštrukturálnych projektov. Cieľom programu JEREMIE je zlepšenie prístupu malých podnikov k financovaniu. EHSV si želá, aby tieto iniciatívy boli skutočne operatívne a zrozumiteľné na miestnej úrovni, a to takým spôsobom, aby nový akčný rámec vytváral maximálny účinok v oblasti hospodárskeho rozvoja a vytvárania aktivít, teda pracovných miest v teréne.

4.4.3.2

Aby mali intervencie fondov priamy a citlivejší dopad na financovanie podnikov, bude potrebné, aby disponovali prostriedkami s rozšíreným účinkom, ako je uľahčovanie bankových pôžičiek, poskytovanie rizikového kapitálu, prístup k mikroúverom a zárukám pre malé podniky. Toto predpokladá predefinovanie prostriedkov fondov a najmä spôsobu ich využitia, ktoré je dnes výhradne obmedzené na prideľovanie subvencií. Jednalo by sa, podľa vzoru programu JEREMIE, avšak na oveľa širšej úrovni, o premenu týchto subvencií na finančné produkty: jedno euro ako záruka pri pôžičke rizikového kapitálu by umožnilo financovať päť až desať euro z investícií MSP, čím by sa zabezpečil znásobujúci účinok intervencií európskych fondov. Odporúčania EHSV k tejto základnej otázke sú podrobne uvedené v kapitole 5 tohto stanoviska.

4.4.3.3

Je potrebné taktiež pripomenúť, že rýchle a účinné dokončenie jednotného európskeho finančného trhu, v spojení s účinnou politikou hospodárskej súťaže a konsolidáciou hospodárskej a menovej únie, by výrazne zlepšilo prístup podnikov všetkých veľkostí k financovaniu. Tento bod však vôbec nie je zdôraznený v oznámení Komisie, aj keď úspešné splnenie tohto cieľa ostáva jedným z jej prvoradých poslaní pre nasledujúce roky .

4.5

Treťou prioritou, ktorú oznámenie Komisie stanovuje pre kohéznu politiku, je vytváranie väčšieho počtu pracovných miest a zlepšovanie ich kvality.

4.5.1

Prvou podmienkou zvyšovania zamestnanosti je posilňovanie hospodárskeho rastu a v jeho rámci uľahčovanie vytvárania pracovných miest. Predpokladom pre tento cieľ je dynamickejšie hospodárstvo, v ktorom kráča široká ponuka a vysoký dopyt ruka v ruke s administratívnymi, fiškálnymi a sociálnymi podmienkami, najmä s podmienkami, ktoré zodpovedajú situácii malých podnikov, živnostníkov a remeselníkov a ktoré podporujú odbornú kvalifikáciu. Ako už bolo uvedené, štrukturálne fondy môžu mať iba obmedzený priamy dosah v týchto oblastiach, pričom však môžu účinne podporiť špecifické opatrenia a pilotné projekty a propagovať najlepšie postupy.

4.5.2

Taktiež bude potrebné, ako to zdôrazňuje Komisia, rozvíjať adaptáciu pracovného trhu. Štrukturálne fondy by mali klásť zvláštny dôraz na zlepšovanie fungovania jednotného trhu v tejto oblasti. Vyžiada si to posilnenie mobility, vrátane prenosnosti nároku na dôchodok a odstránenia prekážok európskeho pracovného trhu, najmä v oblasti služieb (5), v rámci ktorých sa vytvárajú viac ako dve tretiny nových pracovných miest, s ohľadom na sociálne podmienky stanovené v kolektívnych zmluvách a nariadeniach.

4.5.3

Komisia okrem iného kladie stály dôraz na požiadavky zlepšovania vzdelávania a zamestnanosti. EHSV je však veľmi znepokojený, že sa v decembri 2005 rozhodlo o znížení rozpočtu pre celoživotné vzdelávanie, ktorý navrhla Komisia, o polovicu. EHSV požaduje jeho prehodnotenie na úroveň, ktorá by bola v súlade s požiadavkami Lisabonskej stratégie. V tejto oblasti sa budú vyžadovať nové kompetencie, s väčším rozsahom zodpovednosti a s vyššou mierou iniciatívy. V tomto duchu musia budúce programy umožniť zohľadnenie regionálnych priorít. Je nevyhnutné, aby financovanie z Európskeho sociálneho fondu bolo čo najviac prispôsobené regionálnym potrebám a nie vyhradené pre spolufinancovanie národných politík.

4.5.3.1

EHSV vo všeobecnosti zdôrazňuje, že všetko by malo smerovať k podpore komplementarity a účinnosti nástrojov a k mobilizácii verejných a súkromných subjektov v rámci dlhodobého partnerstva v prospech regionálnych stratégií, opierajúcich sa o nasledovné priority: podporovať prístup všetkých k inovácii a celoživotnému vzdelávaniu, zlepšovať riadenie a rozvoj ľudských zdrojov vo všetkých podnikoch, zvyšovať účasť žien, zlepšovať mieru produktivity až do dôchodku, politiku v oblasti vzdelávania a orientácie na povolanie lepšie spájať s potrebami hospodárstva podporovať odborné vzdelávanie a učňovské školstvo na všetkých úrovniach, najmä v odvetviach s ťažkosťami pri nábore pracovníkov, uprednostňovať vzdelávanie umožňujúce skutočné hospodárske začlenenie stále rastúcej nezačlenenej časti verejnosti.

4.5.3.2

Štrukturálne fondy by mali taktiež prioritne spolufinancovať vzdelávacie programy na európskej úrovni, podľa vzoru programov Erasmus a Leonardo. Tieto programy by mali odteraz prejsť na vyššiu rýchlosť, aby boli schopné podporovať dva až trikrát viac mladých Európanov.

4.5.4

Zvláštna pozornosť by mala byť okrem iného venovaná starnutiu populácie, ktoré si vyžaduje osobitné prispôsobenie rôznych, vyššie uvedených aspektov, spojených s vytváraním pracovných miest a systémami sociálneho zabezpečenia (administratívne, fiškálne a sociálne podmienky, služby starostlivosti o deti vrátane cenovo dostupných opatrovateľských služieb, pracovný trh, vzdelávanie a ľudské zdroje).

4.6

Tieto tri priority strategických usmernení sú doplnené o požiadavku, prechádzajúcu naprieč odvetviami, a tým predstavujúcu akúsi štvrtú prioritu, ktorá sa týka zohľadňovania územného rozmeru kohéznej politiky.

4.6.1

V oznámení sa uvádza príspevok miest k rastu a zamestnanosti (lepšie ekonomické, sociálne a environmentálne riadenie urbanizácie), pri súčasnom zdôrazňovaní ekonomickej diverzifikácie vidieckych oblastí (zachovanie služieb vo verejnom záujme, rozvoj sietí, podpora rozvojových centier). Interakcie medzi týmito požiadavkami a troma prioritami strategických usmernení by mali byť jasnejšie formulované.

4.6.2

Oznámenie tiež zdôrazňuje potrebu územnej spolupráce na troch úrovniach:

4.6.2.1

cezhraničná spolupráca, zameraná najmä na rozvoj vzájomnej výmeny a podporu hospodárskej a sociálnej integrácie;

4.6.2.2

nadnárodná spolupráca, zameraná predovšetkým na posilnenie strategicky dôležitých spoločných opatrení medzi štátmi (doprava, výskum, sociálna integrácia);

4.6.2.3

medziregionálna spolupráca zameraná najmä na podporu šírenia najlepších ekonomických, sociálnych a environmentálnych postupov.

4.6.3

EHSV však vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že tento odkaz na potrebu európskej územnej spolupráce sa objavuje iba ako doplnkový, ba dokonca vedľajší prvok priorít strategických usmernení, namiesto toho, aby bola do nich zreteľne integrovaná.

4.7

V konečnom dôsledku, preskúmanie troch priorít strategických usmernení, doplnených o územný rozmer, nastoľuje viacero podstatných otázok:

4.7.1

Po prvé, prioritám strategických usmernení chýba precíznosť, aby mohli vytvoriť skutočný „strategický“ intervenčný a riadiaci rámec kohéznej politiky. Predstavujú skôr akýsi odkaz na osvedčené postupy, ktoré by sa mali podporovať v rámci rôznych intervencií.

4.7.2

Predovšetkým prepojenia medzi troma prioritami strategických usmernení a troma intervenčnými cieľmi fondov nie sú vôbec upresnené. Toto predstavuje hlavný nedostatok: strategické usmernenia by mali zastrešovať intervencie fondov, avšak v skutočnosti ich iba sprevádzajú. V tomto zmysle sa strategické usmernenia javia skôr ako podporné vykonávacie smernice, namiesto integrovaných usmernení, ktorými by mali byť.

4.7.3

Aby strategické usmernenia lepšie zodpovedali svojmu názvu a účinnejšie plnili svoju úlohu, bude potrebné, aby ich prioritné ciele boli upresnené v nasledujúcich oblastiach:

4.7.3.1

„pridaná hodnota“ európskej kohéznej politiky vzhľadom na národné a lokálne politiky;

4.7.3.2

„územná koncentrácia“ do európskych rozvojových centier a osí, umožňujúca zabezpečiť celkový stimulačný účinok;

4.7.3.3

„smerodajné zastrešenie“ intervencií európskych fondov, zabezpečujúce, aby strategické usmernenia predstavovali účinný a jednotný rámec a neobmedzovali sa iba na jednoduché sprievodné ustanovenia.

5.1

Na podporu kohéznej politiky Komisia osobitne zdôrazňuje úlohu štrukturálnych fondov (regionálny fond a sociálny fond) a Kohézneho fondu. Upresňuje, že ich intervencia v rámci vyššie uvedených strategických cieľov musí umožniť stimuláciu rastu, lepšie využívanie príležitostí jednotného trhu, podporu silnejšej konvergencie medzi členskými štátmi, posilnenie regionálnej konkurencieschopnosti, rozvoj a lepšiu integráciu územia Európskej únie po ekonomickej, sociálnej a kultúrnej stránke.

5.2

Ako prvé skonštatujeme, že Európska únia bude konfrontovaná s rastúcim nesúladom medzi obmedzením rozpočtu fondov a rozsahom potrieb (nerovnosti vo vývoji medzi členskými štátmi, zaostávanie v plánovaní infraštruktúr, zaostávanie jednotného trhu, zaostávanie konkurencieschopnosti, zaostávanie v implementácii Lisabonskej stratégie). Je potrebná opätovná vnútorná úprava priorít rozpočtu Spoločenstva, a to aj pokračovaním v prebiehajúcej reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tá však poskytne iba obmedzené možnosti zvýšenia prostriedkov štrukturálnych fondov, ak celková výška rozpočtu Spoločenstva zostane na veľmi obmedzenej úrovni. V každom prípade, pri rozpočte Spoločenstva so stropom 1,045 % HDP, 0,36 % (308 miliárd eúr z rozpočtu 862 miliárd, pod podmienkou navŕšenia prostriedkov o 4 miliardy eúr, ktoré bolo dohodnuté 4. apríla 2006, pričom táto dohoda ešte musí byť ratifikovaná Parlamentom a Radou), ktoré by mali prináležať kohéznej politike, sa nejaví EHSV ako dostatočná suma, aby Európska únia mohla dosiahnuť svoje ciele v oblasti súdržnosti v období 2007 – 2013.

5.3

Bude teda potrebné venovať čo najväčšiu pozornosť:

5.3.1

na jednej strane možným spôsobom intervencie fondov, ktoré by mali mať pákový efekt na investície, čo si vyžiada viac inovácií v tejto oblasti ako v minulosti;

5.3.2

na druhej strane reálnej koncentrácii intervencií fondov, ktorá musí mať zvýšený reštrukturalizačný účinok najmä z nadnárodného a cezhraničného pohľadu.

5.4

Pokiaľ ide o spôsob intervencie fondov, je potrebné zdôrazniť viacero pripomienok:

5.4.1

Najprv treba pripomenúť, že intervencia štrukturálnych fondov môže iba dopĺňať kohéznu politiku Únie. Nemôže byť jej výhradným ani dominantným nástrojom. Musí predovšetkým podporovať, v prospech spoločných usmernení, mobilizáciu kapitálu, ktorý je k dispozícii na trhu a konvergentnejšie využívanie národných a regionálnych rozpočtov. Ide teda predovšetkým o zabezpečenie pákového efektu. Z tohto hľadiska musia štrukturálne nástroje Európskej únie predstavovať centrálny nástroj európskeho územného plánovania, dopĺňajúc pritom politiky Spoločenstva a prebiehajúce hospodárske a sociálne zmeny.

5.4.2

Za týmto účelom by fondy Európskej únie a fondy Európskej investičnej banky mali byť zostavené v závislosti na pružnejšom a inovačnejšom koncepte finančného inžinierstva. Ako to Komisia neustále priznáva, fondy by sa viac nemali obmedzovať na prideľovanie subvencií, ale mali by podporovať iné nástroje, ako pôžičky, záruky za pôžičky, konvertibilné finančné nástroje, investičný kapitál a rizikový kapitál. EHSV nielen podporuje tieto úvahy, ale požaduje vyvodiť všetky dôsledky a začať skutočnú reformu možných spôsobov finančnej intervencie Európskej únie.

5.4.2.1

EHSV je toho názoru, že rozvoj takýchto alternatívnych prostriedkov intervencie zo strany štrukturálnych fondov v spojení s Európskym investičným fondom a Európskou investičnou bankou by umožnil významným spôsobom zvýšiť účinok intervencií Spoločenstva a lepšie ich zosúladiť s investíciami súkromného a verejného kapitálu. Predovšetkým by umožnil, aby sa verejná a súkromná sféra podieľali na financovaní investícií, najmä MSP, ktoré sú tradičnými finančnými partnermi považované za rizikové a pre ktoré sa pôžičkové podmienky môžu v budúcnosti v dôsledku dohôd „Bazilej II“ ešte sťažiť. Predstavovali by účinný prostriedok na vykrytie obmedzení európskeho rozpočtu. Totiž jedno euro z dotácií by sa často lepšie využilo, keby bolo použité ako záruka pre desať euro z pôžičky. Zvýšil by sa tým najmä počet prijímateľov pri súčasnom zvýšení podielu ich zodpovednosti v porovnaní s prideľovaním nenávratných dotácií.

5.4.2.2

Tieto nové intervenčné prostriedky by mali byť zrealizované čo najbližšie k príjemcom, aby zabezpečili maximálny pákový efekt na hospodársky a sociálny rozvoj. Lepšou koordináciou medzi štrukturálnymi fondmi a ostatnými inštitúciami, už aktívnymi v rámci európskeho rozvoja, ako napríklad Európska banka pre obnovu a rozvoj, by bolo možné mobilizovať ďalšie zdroje. Prioritnou intervenčnou oblasťou by mala byť omnoho širšia a aktívnejšia podpora partnerstiev súkromného a verejného sektora na európskej úrovni v transparentných a otvorených konkurenčných podmienkach, najmä pri financovaní veľkých infraštruktúrnych projektov, ktoré sú nevyhnutné tak pre celkovú súdržnosť, ako aj pre kolektívnu konkurencieschopnosť Európy. Ako už bolo uvedené (6), rozpočtová dotácia transeurópskych sietí by mala byť za každých okolností významne prehodnotená, pretože partneri zo súkromného a verejného sektora v rámci európskych infraštruktúr nemôžu byť úspešní bez dostatočného základu zo strany verejných fondov Spoločenstva.

5.4.2.3

Takáto reforma možných spôsobov intervencie fondov Spoločenstva si bude vyžadovať zvýšenie kapacít prijímania a poskytovania pôžičiek v Európskej únii. Okrem intenzívnejšej koordinácie s EIB a inými finančnými inštitúciami si táto reforma vyžiada vytvorenie skutočného partnerstva s európskou bankovou a finančnou sieťou za súčasného posilňovania podmienenosti pomoci tak na úrovni členských štátov, ako aj u priamych prijímateľov. A nakoniec bude v tomto zmysle potrebné doplniť nariadenia európskych fondov na obdobie rokov 2007 – 2013, aby sa nové systémy finančného inžinierstva stali plne operatívnymi. EHSV preto žiada Európsku komisiu o vypracovanie nových návrhov v tejto oblasti.

5.4.3

Je poľutovaniahodné, že samotné riadenie štrukturálnych fondov bolo v minulých rokoch veľmi neprehľadné a príliš ovládané bilaterálnymi vzťahmi medzi správou Spoločenstva a národnými správami bez evidentnej spoločnej koordinácie, kontroly a dostatočného monitorovania správneho využívania fondov. Dvor audítorov Európskej únie často poukazoval na túto situáciu, avšak konkrétne úpravy, ktoré nasledovali, zostali príliš obmedzené. Hlavný princíp zvýšenej transparentnosti v zostavovaní, prijímaní a implementácii politík Spoločenstva ešte nie je rozšírený tak, ako by mal byť, na činnosť a riadenie fondov. Strategické usmernenia kohéznej politiky by mali predstavovať základ pre jasnú a zreteľnú zmenu kurzu v tomto zmysle.

5.4.4

V zmysle potrebných inovácií na zabezpečenie tohto optimálnejšieho riadenia európskej pomoci vymenujeme požiadavku na systematickejšiu kontrolu zosúladenia pomoci Spoločenstva s pravidlami hospodárskej súťaže. Niektoré zle kontrolované intervencie fondov mohli v minulosti pod zámienkou znižovania regionálnych rozdielov spôsobiť vážne a poškodzujúce porušenia princípov spravodlivej hospodárske súťaže, napriek tomu, že tieto dva ciele možno dokonale zosúladiť. Pomoc Európskej únie je verejná pomoc porovnateľná so štátnou pomocou, musí teda podliehať rovnakej kontrole. Tento princíp taktiež predpokladá potrebné vzájomné zosúladenie medzi európskou, národnou a regionálnou pomocou. Výročná správa Komisie o hospodárskej súťaži by mala odteraz obsahovať kapitolu o podmienkach kontroly pomoci Spoločenstva v rámci politiky Európskej únie podporujúcej hospodársku súťaž. EHSV už v minulosti prezentoval toto odporúčanie, avšak až do dnešného dňa bez výsledku.

5.5

Čo sa týka koncentrácie intervencií, Komisia by mala dbať na zabezpečovanie optimálnejšieho smerovania intervencií európskych fondov v závislosti na európskejšom rozmere územného plánovania Európskej únie, čo ani zďaleka nie je prípad dneška, s výnimkou konkrétneho pokroku započatého intervenčnými schémami Spoločenstva;

5.5.1

Štrukturálne fondy sa do dneška nesnažili o uprednostňovanie nadnárodného rozmeru svojich intervencií, napriek normatívnemu a ekonomickému zavedeniu veľkého vnútorného európskeho trhu, dnes rozšíreného na 25 členov. Štrukturálne fondy boli Komisiou riadené prevažne na základe národných, štátmi prezentovaných priorít, bez priamej referencie k novým potrebám spolupráce, vyplývajúcim z odstránenia fyzických, technických a fiškálnych obmedzení pre obeh tovaru, napriek tomu, že sa zvýšili ekonomické a sociálne rozdiely, vyžadujúce posilnenie nadnárodných väzieb a sietí.

5.5.2

Túto situáciu je potrebné napraviť vytvorením jasnejších intervenčných priorít zameraných na konsolidáciu „zvarových bodov“ medzi členskými štátmi na nadnárodnej, medziregionálnej a cezhraničnej úrovni. Príslušné zmienky Komisie k týmto aspektom by sa mali prehodnotiť, rozvinúť a integrovať priamo do podstaty intervenčných priorít fondov, a nemali by teda figurovať ako vedľajší doplnok k týmto prioritám.

6.1

Integrovanie kohéznej politiky do národných a regionálnych politík predstavuje centrálnu, Komisiou permanentne zdôrazňovanú požiadavku. Treba zdôrazniť potrebu napredovania v dvoch oblastiach:

6.2

Ako prvé bude potrebné zabezpečiť, aby bola pomoc Spoločenstva využívaná na podporu optimálnej implementácie usmernení, rozhodnutí a záväzkov Spoločenstva v rôznych členských štátoch. Zvlášť je potrebné:

6.2.1

správne a včasné transponovanie európskych smerníc;

6.2.2

posilňovanie administratívnej spolupráce na európskej úrovni, najmä na zabezpečenie správneho fungovania jednotného trhu;

6.2.3

lepšie uplatňovanie paktu stability a ekonomického rastu, ktorý by nemal ostať iba jednoduchým nástrojom na ustráženie deficitu, ale mal by otvárať cestu k spoločnému hospodárskemu riadeniu.

6.3

Ako druhé bude nutné zabezpečiť, aby pomoc Spoločenstva prispievala k posilňovaniu koherencie medzi európskymi a národnými politikami, najmä v prospech účinnejšej implementácie Lisabonskej stratégie. Zvlášť sú potrebné nasledujúce kroky:

6.3.1

podpora ekonomických, sociálnych a administratívnych štrukturálnych reforiem;

6.3.2

zjednodušovanie právneho rámca a rozvoj európskych socioprofesionálnych postupov samoregulácie, ktoré si vyžadujú podporu; (7)

6.3.3

urýchlenie dokončenia európskeho finančného priestoru, optimalizujúceho výhody eura;

6.3.4

priblíženie daňového systému na základ príťažlivý pre investície a inováciu, umožňujúci lepšie zastrešenie konkurencie medzi rôznymi systémami členských štátov.

6.4

Je potrebné maximálne obmedziť pridávanie dodatočných národných, alebo regionálnych kritérií do rámca stanoveného Európskou úniou, aby bola zachovaná potrebná pružnosť pre stanovenie obsahu budúcich programov. V rovnakom duchu treba zabrániť zavedeniu postupov, ktoré by dopredu stanovili prideľovanie prostriedkov na dobu siedmych rokov, alebo postupov, ktoré by obmedzili možnosť prispôsobovania programov v priebehu realizácie.

6.5

EHSV si želá, aby pomoc Spoločenstva prispievala k podpore európskeho prístupu k priemyslu, umožňujúceho na rôznych úrovniach (európskej, národnej a regionálnej) koordinovať verejné orgány a subjekty organizovanej občianskej spoločnosti (8).

6.6

EHSV vyjadruje pokojnosť s tým, že Rada Európskej únie v decembri 2005 dala súhlas na vytvorenie Fondu zameraného na vyrovnanie sa s globalizáciou, „určeného na zvýšenie úsilia v prospech pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie z dôvodu významných štrukturálnych zmien postihujúcich svetové obchodovanie a na pomoc týmto osobám pri doplňujúcom vzdelávaní a opätovnom získavaní zamestnania“. Hlavy štátov a vlád vyzvali Radu, aby definovala kritériá oprávnenosti tohto fondu. EHSV sa domnieva, že európski medziodvetvoví, prípadne odvetvoví sociálni partneri by mali byť zainteresovaní do definovania týchto kritérií.

7.1

Zainteresovanie socio-profesionálnych subjektov do kohéznej politiky je významnou požiadavkou. EHSV tiež požadovalo posilniť toto zainteresovanie vo svojom stanovisku z roku 2003 o partnerstve pre implementáciu štrukturálnych fondov (9). Komisia uznáva túto potrebu, zdôrazňujúc, že rozhodujúcim spôsobom prispieva k lepšiemu prispôsobovaniu sa tejto politiky v praxi. Avšak nepredstavila návrhy na možné spôsoby jej organizácie a ich integrovanie do strategických kohéznych usmernení.

7.2

EHSV navrhuje doplnenie strategických usmernení kohéznej politiky na obdobie rokov 2007 – 2013 o upresnenie skutočného rámca pre zainteresovanie socio-profesionálnych aktérov. Tento rámec by mal byť, podľa vzoru ustanovení Dohody z Cotonou v prospech neštátnych subjektov krajín AKT, výslovne konzultovaných a pridružených k správe európskej pomoci, plne integrovaný do strategických usmernení a záväzný pre členské štáty.

7.3

Tento rámec by mal obsahovať predovšetkým nasledujúce ciele:

7.3.1

zainteresovať sociálno-profesionálne kruhy a sociálnych partnerov do európskej definície hlavných usmernení (najmä všeobecné strategické dokumenty) a ich decentralizovanej implementácie na národnej úrovni (najmä národný strategický referenčný rámec zostavený členskými štátmi), ako aj na regionálnej a miestnej úrovni;

7.3.2

prehĺbiť tento dialóg tak v jeho ekonomických, ako aj sociálnych a environmentálnych zložkách, v prospech účinného, participatívneho a trvalo udržateľného rozvoja;

7.3.3

priamo zainteresovať socio-profesionálnych činiteľov do zlepšovania zamestnanosti, zvlášť prostredníctvom zmluvných podmienok medzi sociálnymi partnermi, zameraných predovšetkým na modernizáciu systémov odborného vzdelávania a uľahčenie adaptácie pracovného trhu;

7.3.4

podnecovať subjekty občianskej spoločnosti, aby čo najlepšie využívali jednotný európsky trh posilňovaním transeurópskych výrobných, obchodných a infraštruktúrnych sietí a zavádzaním socio-profesionálnych samoregulácií a koregulácií, ktoré prispievajú k dokončeniu jednotného trhu.

7.3.5

spolu so sociálno-demografickými subjektami definovať účinné modely verejno/súkromného partnerstva s prispôsobenými režimami koncesie, výhod, záruk a subdodávateľstva;

7.3.6

na tomto základe rozvíjať programy verejno/súkromného partnerstva, predovšetkým infraštruktúry a financovania MSP na miestnej úrovni;

7.3.7

podporovať sociálno-profesionálne subjekty v posilňovaní iniciatív európskej spolupráce, pokiaľ ide o výskum a technologické inovácie;

7.3.8

podporovať inovačné prístupy socio-profesionálnych subjektov, ktoré prispievajú k perspektívam trvalo udržateľného rozvoja.

7.4

Aby tento dialóg mohol byť úspešný, musí byť lepšie organizovaný a štruktúrovaný tak v Bruseli, ako aj v rôznych členských štátoch a regiónoch. Rámec zainteresovania musí počítať s týmito ustanoveniami:

7.4.1

oprieť tento dialóg o účinné informovanie o strategických usmerneniach a možných spôsoboch ich implementácie, správne prevzaté verejnými správami členských štátov;

7.4.2

konzultácie začínať v dostatočne skorej fáze rozhodovania, umožňujúc tak zainteresovanie socio-profesionálnych subjektov do skúmania účinkov;

7.4.3

informovať sociálno-profesionálne subjekty o konzultáciách a ich návrhoch;

7.4.4

k oficiálnym programovým, alebo revíznym dokumentom priložiť výpis podmienok z konzultácií socio-profesionálnych subjektov;

7.4.5

v rámci cezhraničných, alebo medziregionálnych programov podporovať tiež cezhraničné, alebo medziregionálne spoločné konzultácie a sociálno-profesionálne partnerstvá;

7.4.6

podporovať najmä iniciatívy sociálneho dialógu o týchto cezhraničných a medziregionálnych plánoch, najmä konkretizovaním nadnárodného voliteľného rámca pre kolektívne vyjednávanie, ako bol ohlásený v sociálnej agende na roky 2005 – 2010.

7.5

EHSV znovu opakuje svoju podporu návrhu Komisie, aby sa 2 % zdrojov Európskeho sociálneho fondu venovali rozvoju spoločných kapacít a aktivít podniknutých spoločne sociálnymi partnermi.

7.6

EHSV s výslovnou podporou Európskej rady z marca 2005 súhlasil s rozvojom európskej informačnej a podpornej siete pre iniciatívy aktérov občianskej spoločnosti, ktorí sa zúčastňujú na implementácii Lisabonskej stratégie. Táto sieť zjednotí všetky iniciatívy prijaté týmito subjektami na posilnenie účinnosti európskej kohéznej politiky v priebehu obdobia rokov 2007 – 2013.