Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52005AE1313

    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2000/14/ES týkajúca sa aproximácie právnych predpisov členských štátov vzhľadom na emisiu hluku v prostredí pochádzajúcu zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve KOM(2005) 370, konečné znenie – 2005/0149(COD)

    Ú. v. EÚ C 28, 3.2.2006, p. 104–106 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

    3.2.2006   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 28/104


    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2000/14/ES týkajúca sa aproximácie právnych predpisov členských štátov vzhľadom na emisiu hluku v prostredí pochádzajúcu zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve“

    KOM(2005) 370, konečné znenie – 2005/0149(COD)

    (2006/C 28/23)

    Rada sa rozhodla dňa 16. septembra 2005 prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva stanovisko k danej téme.

    Grémium poverilo 27. septembra 2005 odbornú sekciu pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie vypracovaním tohto stanoviska.

    Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán PEZZINI rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 421. plenárnom zasadnutí dňa 26. a 27. októbra 2005 (schôdza z 27. októbra) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 81 hlasmi za, 1 hlasom proti, pričom 3 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

    1.   Závery a odporúčania

    1.1

    Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta návrh Komisie pozmeniť smernicu 2000/14/ („smernica o protihlukovej ochrane“) (1).

    1.2

    EHSV využíva túto príležitosť, aby poukázal na to, že práve prístroje a zariadenia uvedené v smernici 2000/14/ES sú hlavným zdrojom hluku v stavebníctve a v oblasti záhradníctva a lesníctva a že technické informácie a záruky výrobcov k týmto prístrojom sú podstatné pre korektný manažment hluku zo strany zamestnávateľov.

    1.3

    EHSV okrem toho poukazuje na význam, ktorý by mohla mať úplná realizácia smernice 2000/14/ES pri zamedzení emisií hluku v prostredí, ak štátni a súkromní objednávatelia rozšíria zmluvné podmienky o ustanovenia o prístrojoch s nízkou hlučnosťou.

    1.4

    EHSV napokon pripomína skutočnosť, že existujú harmonizované ustanovenia pre meranie emisií hluku. Smernica o protihlukovej ochrane (2000/14/ES) je založená na zásadách a koncepcii novej stratégie vo veci technickej harmonizácie a normovania, ktoré sú vyjadrené v rozhodnutí Rady zo 7. mája 1985 (2) a v uznesení Rady 93/465/EHS z 22. júla 1993 (3).

    2.   Zdôvodnenie

    2.1

    Týmto návrhom sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/14/ES z 8. mája 2000 týkajúca sa aproximácie právnych predpisov členských štátov vzhľadom na emisiu hluku v prostredí pochádzajúcu zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve („smernica o protihlukovej ochrane“).

    2.2

    Od 3. januára 2002 musí pred uvedením na trh alebo do prevádzky v rámci Európskeho spoločenstva 57 druhov zariadení, na ktoré sa smernica vzťahuje, spĺňať požiadavky smernice o protihlukovej ochrane.

    2.3

    Pre 22 druhov strojov a zariadení stanovuje smernica prípustnú hladinu akustického výkonu a povinnosť uvádzania úrovne emisií hluku, zatiaľ čo pre zvyšných 35 druhov predpisuje označovanie úrovne emisií hluku.

    2.3.1

    Pre 22 druhov strojov a zariadení, pre ktoré platia povolené hladiny akustického výkonu, sa počíta s dvomi etapami najvyšších prípustných hodnôt. Prvá etapa vstúpila do platnosti 3. januára 2002. Oproti tomu hodnoty etapy II, ktoré sa ešte znížili, majú platiť od 3. januára 2006.

    2.3.2

    Pracovná skupina „WG7“ (4) sa zhodla na tom, že v prípade niektorých prístrojov a zariadení nie je technicky možné dodržať najvyššie prípustné hodnoty hluku etapy II.

    2.3.3

    Komisia preto navrhuje, aby hladiny akustického výkonu stanovené pre uvedené druhy prístrojov a zariadenia v etape II boli len orientačné. Záväzné hodnoty sa stanovia pri prípadnej zmene a doplnení smernice o protihlukovej ochrane následne po správe, s ktorou sa počíta v článku 20.

    2.4

    Ak nepríde k zmene smernice, platia hodnoty z etapy I aj pre etapu II.

    3.   Všeobecné poznámky

    3.1

    Výbor zaujíma kladný postoj k návrhu zmeny smernice 2000/14/ES. Pritom je potrebné zdôrazniť dva podstatné aspekty:

    3.2

    Prvý aspekt sa vzťahuje na zachovanie a potvrdenie orientácie smernice 2000/14/ES v tom zmysle, že predložený návrh zmeny má doplniť mnohé opatrenia Spoločenstva o emisiách hluku z jeho najvýznamnejších zdrojov – to sú predovšetkým cestné a koľajové vozidlá, zariadenia infraštruktúry, lietadlá, prístroje, ktoré sú určené pre použitie vo voľnom priestranstve, vybavenie pre priemysel a stroje, ktoré sa premiestňujú – a vytvoriť základ pre vývoj dodatočných krátkodobých, strednodobých a dlhodobých opatrení.

    3.2.1

    Táto smernica súvisí s nasledujúcimi právnymi predpismi o emisiách hluku pre určité kategórie zariadení:

    smernica Európskeho parlamentu a Rady 70/157/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o prípustnej hladine hluku a o výfukových systémoch motorových vozidiel,

    smernica Európskeho parlamentu a Rady 77/311/EHS z 29. marca 1977 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o hladine hluku vnímanej vodičom kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov,

    smernica Rady 80/51/EHS z 20. decembra 1979 o obmedzení hluku z podzvukových lietadiel a doplňujúce smernice,

    smernica 92/61/EHS Rady z 30. júna 1992 o typovom schválení dvojkolesových alebo trojkolesových motorových vozidiel,

    smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/14/ES z 8. mája 2000 týkajúca sa aproximácie právnych predpisov členských štátov vzhľadom na emisiu hluku v prostredí pochádzajúcu zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve.

    3.2.2

    V období, keď sa environmentálnej politike nevenovalo toľko pozornosti, neboli opatrenia na protihlukovú ochranu výlučne otázkou rešpektu voči životnému prostrediu, ale predovšetkým otázkou uskutočnenia zásad slobodnej hospodárskej súťaže a slobodného pohybu tovaru (5).

    3.2.3

    Aktuálny návrh svedčí o rovnováhe medzi potrebami ochrany životného prostredia a zachovaním slobodného trhu.

    3.3

    V prípade druhého aspektu ide o zosúladenie návrhu s programami, opatreniami a cieľmi EÚ v oblasti ochrany životného prostredia, zdravia a protihlukovej ochrany.

    3.3.1

    V rámci politiky Spoločenstva je potrebné dosiahnuť vysokú úroveň pri ochrane zdravia a životného prostredia. Jedným zo stanovených cieľov je v tejto súvislosti ochrana proti hluku.

    3.3.2

    V Zelenej knihe o budúcej politike týkajúcej sa ochrany proti hluku popisuje Komisia hluk ako jeden z hlavných ekologických problémov v Európe.

    3.4

    Návrh Komisie sa zaraďuje priamo medzi opatrenia na realizáciu akčných programov a európskej stratégie pre životné prostredie a zdravie uvedenej v záveroch Európskej rady z 27. októbra 2003.

    3.4.1

    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že smernicou 2002/49 Európske spoločenstvo vytvorilo podstatný právny akt pre boj proti emisiám hluku, ktorý stanovuje a špecifikuje kritériá na určenie prijateľnej hranice pre hlučnosť prostredia.

    3.5

    Inštitúcie Spoločenstva vytvorili spoločný hodnotiaci postup a vypracovali pojem hraničnej hodnoty. Teraz záleží na jednotlivých štátoch, aby stanovili hodnoty pre rôzne užívateľské oblasti v mestách a aby sa venovali zosúladeniu s národnými zákonmi.

    3.5.1

    Vytvorenie spoločných kritérií bolo nevyhnutné, pretože v opačnom prípade by sa mohlo stať, že jednotlivé štáty by dospeli k rôznym hraničným hodnotám hluku, čo by mohlo viesť napríklad k zákazu tranzitu pre určité vozidlá alebo lietadlá a k rôznym obmedzeniam vzhľadom na prevádzkovanie dopravných prostriedkov na území príslušného štátu.

    3.6

    Účel smernice 2002/49 spočíva práve v boji proti emisiám hluku. Pritom sa má zabrániť predovšetkým škodlivému vplyvu hluku z okolia na človeka.

    3.6.1

    Čo sa týka vystaveniu vysokej hladine hluku pri práci, ktorá spôsobuje nezvratné poškodenie sluchu a môže dokonca viesť k pracovným úrazom, uvádzajú nasledovné známe smernice minimálne predpisy pre ochranu zdravia a bezpečnosť:

    smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavedení opatrení na podporu zlepšovania bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci,

    smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/10/ES zo 6. februára o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk),

    smernica Rady 89/655/EHS z 30. novembra 1989 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na používanie osobných ochranných prostriedkov pracovníkmi na pracovisku. V prípade práce, pri ktorej vzniká hluk, tieto smernice stanovujú, že zamestnávateľ je povinný naplánovať činnosť tak – predovšetkým nasadením zariadení s nižšou hladinou hlučnosti, kontrolami pri zdroji hluku a zapájaním pracovníkov, aby vystavenie hluku bolo obmedzené na minimum.

    V Bruseli 27. októbra 2005

    Predsedníčka

    Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

    Anne-Marie SIGMUND


    (1)  Ú. v. ES L 162, 3.7.2000, s. 1.

    (2)  Ú. v. ES C 136, 4.6.1985, s. 1.

    (3)  Ú. v. ES L 220, 30.8.1993, s. 23.

    (4)  Pracovná skupina „Zariadenia používané vo voľnom priestranstve“ (skupina expertov, ktorú zvolala Komisia)

    (5)  Pozri rozsudok Súdneho dvora z 12. marca 2002, súdne konania C-27/00 a C-122/00.


    Top