3.2.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/97

1.1

Skúsenosti z doterajších rozšírení ukazujú, že občania boli o procese rozšírenia málo informovaní a boli naň málo pripravení. Vzhľadom na budúce záväzky Európy je potrebné zlepšiť dialóg medzi občianskymi spoločnosťami, t. j. tzv. tretím pilierom. (1)

1.2

Zlepšenie dialógu medzi občianskymi spoločnosťami by malo sledovať tieto ciele:

1.3

Komisia vytýčila strategický rámec, ktorý na jednej strane počíta s posilnením prebiehajúcich aktivít, medzi ktorými sa uvádza desaťročná skúsenosť Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, a na druhej strane navrhuje nové opatrenia, ktoré súčasný proces posilnia a prehĺbia.

1.3.1

Medzi opatreniami, ktoré by sa mali posilniť v Chorvátsku a Turecku, sa uvádzajú programy Sokrates, Leonardo, Mládež, Jean-Monnet, Marie Curie, Kultúra a média. Okrem toho sa počíta so schválením programu určeného pre NGO a iné organizácie občianskej spoločnosti.

1.3.2

Pokiaľ ide o budúce opatrenia, oznámenie odporúča zrealizovať nasledujúce body, pričom zdôrazňuje, že nové programy vzhľadom na svoje skúsenosti vypracuje občianska spoločnosť:

1.3.3

Aj udeľovanie víz, kde je ešte potrebné, by sa malo zjednodušiť a urýchliť.

1.4

Na realizáciu programu sociálneho dialógu sa počíta s výdavkami približne 40 miliónov EUR. Podľa názoru EHSV je táto čiastka pomerne nízka.

2.1

Podľa názvu dokumentu Komisie by sme predpokladali, že pôjde o dialóg so všetkými kandidátskymi krajinami, ale v skutočnosti, až na krátku zmienku o Chorvátsku, je celé oznámenie zamerané výhradne na Turecko.

2.2

Podľa názoru výboru by bolo užitočné tému rozšíriť aj na Chorvátsko, Srbsko a štáty západného Balkánu. (3)

2.3

Turecko má relevantné postavenie na južnom pobreží Stredozemného mora a preto je súčasťou európsko-stredomorskej politiky. Bolo by vhodné, aby Komisia objasnila charakteristiky a zvláštnosti tejto dvojitej úlohy.

2.4

Od deväťdesiatych rokov sú pracovníci a podnikatelia kandidátskych krajín pridružení ku európskym zastupiteľským organizáciám (ETUC, UNICE, UEAPME, EUROCHAMBRE) a zúčastňujú sa rôznych fáz sociálneho dialógu, kde Turecko vyniká svojím úsilím a svojím zastúpením. Podľa EHSV by bolo vhodné zamyslieť sa nad dopadom tohto úsilia a týchto skúseností na odbory a podnikateľov pôsobiacich v Turecku.

2.5

Sociálny dialóg chápaný ako dialóg zameraný na prípravu prístupových rokovaní zohráva významnú úlohu v acquis communautaire a v stratégiách Spoločenstva, a preto sa nemôže improvizovať. Podľa EHSV mu Komisia musí venovať osobitnú pozornosť, aby jeho stálymi účastníkmi boli všetky zastupiteľské orgány.

2.5.1

V Turecku existuje veľa kultúrnych nadácií a organizácií, v ktorých je mládež významne zastúpená. Podľa EHSV by tieto kultúrne združenia mohli byť výbornou príležitosťou na prehĺbenie spoločnej problematiky a poukazovať na najlepšie nástroje a tým vplývať na rozvoj spoločnosti.

2.5.2

Podporované by boli aj partnerstvá medzi miestnymi orgánmi, medzi univerzitami a medzi zariadeniami odbornej prípravy, pretože umožňujú výmenu skúseností a aktérov občianskej spoločnosti nabádajú ku hodnoteniu prístupov a riešení kultúrnych, sociálnych a hospodárskych problémov.

2.6

Na dosiahnutie konkrétnych výsledkov by bolo vhodné pomocou príslušných nástrojov podporovať účasť predstaviteľov kandidátskych krajín na prácach GR pre sociálne veci a zastupiteľských orgánov pôsobiacich v rámci Spoločenstva.

2.7

Mala by sa podporovať aj spolupráca medzi rôznymi cirkvami, hlavne medzi kresťanskými a moslimskými.

2.8

Rovnako by bolo treba všestranne prehĺbiť dialóg medzi rôznymi kultúrami.

2.9

Pokiaľ ide o program týkajúci sa NGO, ktorý v najbližšom období zverejní Komisia, tak EHSV vyslovuje želanie, aby obsahoval konkrétne a užitočné návrhy na konštruktívnu výmenu skúseností.

3.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor zriadil od roku 1995 v úzkej spolupráci s Komisiou množstvo zmiešaných poradných výborov so všetkými krajinami rozšírenia.

3.2

Zmiešaný poradný výbor bol zriadený aj s krajinami AKT (Afrika, Karibská oblasť a Tichomorie). Dnes predstavuje pre Komisiu dôležitého partnera pre uplatňovanie dohody z Cotonou a riadenie dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP).

3.3

EHSV má k dispozícii aj monitorovací výbor pre Latinskú Ameriku, ktorého úlohou je podporovať posilňovanie sociálno-ekonomických organizácií Latinskej Ameriky, podporovať účasť takýchto organizácií na prebiehajúcich procesoch regionálnej integrácie (Stredná Amerika, Andské spoločenstvo, MERCOSUR) a monitorovať už podpísané asociačné dohody alebo tie, o ktorých sa rokuje.

3.4

V druhej polovici deväťdesiatych rokov bol v rámci EHSV zriadený výbor pre partnerstvo Európa-Stredomorie, aby pomáhal Komisii pri uplatňovaní hospodárskych a sociálnych opatrení zameraných na južné pobrežie Stredozemného mora.

3.4.1

Okrúhly stôl EÚ-India a Transatlantická agenda umožnili Európskej únii lepšie ukázať vlastný sociálny a kultúrny systém zvyšku sveta.

3.5

V roku 2004 bola zriadená kontaktná skupina pre štáty západného Balkánu, ktorej úlohou bola podpora spolupráce medzi EHSV a organizáciami občianskej spoločnosti štátov západného Balkánu vrátane národných hospodárskych a sociálnych rád (4),s cieľom pomôcť občianskej spoločnosti krajín západného Balkánu pri posilnení integrácie s Európskou úniou a nakoniec pri ich vstupe do EÚ.

3.5.1

EHSV sa zaoberal juhovýchodnou Európou pri vypracovaní týchto dokumentov:

3.5.2

Výbor tiež schválil stanoviská z vlastnej iniciatívy na tému Bulharska, Rumunska a Chorvátska.

3.5.3

EHSV už vypracoval dve čiastkové hodnotenia na tému európskej politiky susedstva (10) v súčasnosti pripravuje prieskumné stanovisko na tú istú tému (11).

3.6

Na rozdiel od iných zmiešaných výborov, kde je za EHSV 6 alebo 9 členov (2 alebo 3 na skupinu) má zmiešaný poradný výbor EÚ-Turecko už od jeho zriadenia 18 členov za EHSV a 18 za Turecko. Dvojnásobný počet členov odôvodnený vzhľadom na veľkosť krajiny a zložitosť problémov, ktoré by mohli vzniknúť vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o prvú krajinu s islamským náboženstvom, ktorá požiadala o vstup do Európskej únie.

3.6.1

Zmiešaný poradný výbor EÚ-Turecko je paritný orgán zložený z predstaviteľov organizovanej občianskej spoločnosti EÚ a Turecka. Jeho členovia sú z rôznych organizácií občianskej spoločnosti, ku ktorým patria: obchodné komory, sektor priemyslu a remesiel, obchodný sektor, združenie zamestnávateľov, odborové organizácie, družstvá, združenia poľnohospodárov, združenia spotrebiteľov, NGO, predstavitelia tretieho sektora, atď.

3.6.2

Schôdze zmiešaného poradného výboru EÚ-Turecko (12) sa konajú striedavo v Bruseli a na rôznych miestach v Turecku. Predmetom každej schôdze sú témy sociálneho a hospodárskeho záujmu. Devätnásta schôdza výboru sa konala v Istanbule 7. – 8. júla 2005 (13).

3.6.3

K najzaujímavejším témam, ktoré boli predmetom rokovaní počas stretnutí, patria:

3.7

Ako je vidieť, mnohé témy acquis comunautaire našli odozvu na stretnutiach s tureckou občianskou spoločnosťou. Treba zdôrazniť, že sa na týchto stretnutiach, najmä na stretnutiach konaných v Turecku (14), zúčastnili mnohí predstavitelia najreprezentatívnejších organizácií tureckej spoločnosti.

3.8

Hlavne na prvých schôdzach konaných v Turecku boli okrem členov zmiešanej poradnej komisie prítomní mnohí predstavitelia rôznych tureckých organizácií, ktorí výrazne prispeli ku vzájomnému pochopeniu.

3.9

Spomedzi iniciatív zmiešaného poradného výboru je potrebné vyzdvihnúť úsilie zriadiť aj v Turecku hospodársky a sociálny výbor podľa príkladu európskeho a mnohých národných HSR (15)

3.10

Oznámenie Komisie oceňuje aktívnu úlohu, ktorú EHSV zohral za posledných desať rokov vo vzťahoch s Tureckom. (16). Želaním Komisie je, aby Výbor regiónov zohral podobnú úlohu v otázke tureckých regiónov.

4.1

Okrem tendencie potvrdzovania princípu subsidiarity nadobudla medzi tendenciami posledných rokov na význame otázka blízkosti k občanom, ktorá sa stáva kultúrnym postojom, prostredníctvom ktorého občan vyjadruje svoje želanie výrazne sa podieľať sa na rozhodnutiach týkajúcich sa sociálnej oblasti.

4.2

Súčasne s rozvojom demokracie blízkej občanom sa prejavujú dva relevantné fenomény:

4.3

Parlamenty sú často pociťované ako veľmi pomalé a roztrieštené pri tvorbe rozhodnutí. Preto je potrebné snažiť sa definovať nové zloženie a novú úlohu parlamentu (17).

4.3.1

Kultúra subsidiarity sa rozšírila hlavne vďaka podnetom Európskej únie a je založená na zásade, že rozhodnutia sa robia na rôznych úrovniach. Pritom ide o to, aby sa určila tá najvhodnejšia úroveň. Je zbytočne robiť z Bruselu to, čo je možné urobiť lepšie na národnej úrovni alebo na miestnej úrovni a naopak.

4.4

Vďaka novým technológiám dochádza k šíreniu poznatkov rýchlosťou, ktorá bola kedysi nemysliteľná. Mnoho občanov, ktorí kedysi nemali prístup ku zdrojom informácií, sú dnes lepšie pripravení, sú lepšie zorientovaní a cítia, že svojím názorom môžu prispieť k rozhodnutiam. (18)

4.4.1

Demokracia uplatňovaná podľa princípov blízkosti k občanom môže určite na tieto požiadavky, charakteristické pre kultúrne vyspelú spoločnosť, ponúknuť aj vďaka skúsenostiam, o ktoré sa európske štáty navzájom delia najlepšie odpovede.

4.4.2

Sotva ukončený proces rozšírenia a budúce rozšírenie o Turecko a Chorvátsko si vyžadujú spoločné chápanie týchto kultúrnych a sociálnych modelov.

4.5

Tieto modely sú zamerané na začlenenie rôznych oblastí (hospodárstva, priemyslu, odborových a profesijných zväzov...) do spoločného systému hľadania konsenzu.

4.5.1

Integrácia rôznych kultúr. Rôzne profesijné skupiny majú často rôzne spôsoby zvládania problémov. Aj keď sa dnes mnohé požiadavky vďaka kultúrnemu vývoju zdajú podobné, stále sú ešte rozdiely v nástrojoch a spôsoboch uspokojovania stále náročnejších potrieb a snáh. Podľa používaných modelov dochádza ku zlučovaniu pozícií na najvyššej úrovni politickým sprostredkovaním.

4.5.2

Tento proces však vytvára stále vyššiu nespokojnosť a apatiu voči politikom a profesijným združeniam. Preto sú potrebné rôzne a výrazné snahy pre lepšiu zdola vychádzajúcu integráciu rôznych pohľadov na problémy. Nejde tu o snahu vytvoriť jednotnú kultúru, ale o spoločné stanovenie vývojových línií, ktoré by umožnili dosiahnutie čo najširšieho konsenzu.

4.5.3

V tom istom systéme. Integračný proces sa môže aktivovať rôznymi spôsobmi a už aj je aktivovaný. Potrebuje však k tomu určité systémy a metódy. V systémoch, ktoré mali na úrovni európskych inštitúcií a členských štátov najväčší úspech, sa občianska spoločnosť delí do troch skupín (19), v ktorých sú zastúpení podnikatelia, predstavitelia zamestnancov, zástupcovia slobodných povolaní, NGO, výborov pre rovnosť príležitostí, organizácií na ochranu spotrebiteľov a základných sociálnych skupiny.

4.6

Na rôznych úrovniach. Úlohou organizácie tohto druhu je čeliť určitým problémom, a to často komplexným, na regionálnej, národnej a európskej úrovni. Preto Rímska zmluva z roku 1957, na základe ktorej vznikla Európska Únie, vhodne predpokladala okrem zriadenia iných orgánov aj zriadenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru.

4.6.1

Stanovenie najvhodnejších úrovní, na ktorých sa budú hľadať spoločné riešenia, je súčasťou kultúrneho rastu a cesty vedúcej k demokracii blízkej občanovi.

4.7

Metóda aktívneho dialógu s organizovanou občianskou spoločnosťou a v jej rámci. Trvalý dialóg s organizovanou občianskou spoločnosťou a v jej rámci vzniká a rozširuje sa vo vysoko rozvinutej demokracii, kde sa poznatky a informácie šíria medzi občanmi a umožňujú zvládať aj tie najkomplexnejšie problémy bez ideologických podmienení a obmedzení, ktoré predstavuje nevedomosť.

4.7.1

Kontinuita dialógu. Kontinuita dialógu predstavuje dôležitý prvok, ktorý umožňuje prekonať hranice náhodnosti. Trvalý a na metodologickej úrovni organizovaný dialóg predovšetkým o komplexnejších problémoch môže priniesť nečakané výsledky.

4.8

Interakcia  (20) ako metóda pre rýchle a spoločné riešenia. Interakcia je normálnym dôsledkom spoločnej kontinuálnej a metodickej práce. Vďaka spoločnému postupu majú výsledky hodnotu a trvácnosť. Vo fáze vypracovávania stanovísk dochádza ku zblíženiu a neskôr aj k vytvoreniu mnohých spoločných postojov, ktoré boli na začiatku úplne odlišné.

4.9

Takáto postupy sú zvyčajne uplatňované v parlamentoch, nezapájajú ale organizovanú občiansku spoločnosť na základni. Uplatnenie týchto modelov s danou organizáciou, kontinuitou a metódou aj na regionálnej úrovni znamená nastúpiť cestu vyspelejšej demokracie, ktorá vedie k demokracii blízkej občanom.

5.1

Je známe, že kodanské kritéria v čase, keď sa stanovovali princípy pre proces rozširovania, uložili novým štátom povinnosť v plnenom rozsahu začleniť acquis communautaire do svojej politiky a do svojho spôsobu konania. A z tohto dôvodu EHSV víta a podporuje v plnom rozsahu oznámenie Komisie z 29. júna o dialógu medzi občianskou spoločnosťou EÚ a Turecka.

5.2

Podľa názoru výboru je potrebné upustiť od stereotypov a predstaviť EÚ a Turecko také, aké je v súčasnom období a zistiť, akým spôsobom by bolo možné dospieť k lepšiemu vzájomnému poznaniu a k účinnejšiemu uplatňovaniu demokracie blízkej občanom.

5.3

Výbor vyjadruje svoje uspokojenie nad tým, že nový návrh zákona o reforme hospodárskej a sociálnej rady Turecka bol vypracovaný spoločne s niekoľkými predstaviteľmi organizovanej občianskej spoločnosti, medzi ktorými boli aj členovia zmiešaného poradného výboru.

5.3.1

Tento návrh zákona na jednej strane posilňuje úlohu a zastúpenie organizovanej občianskej spoločnosti v uvedenej rade a na strane druhej obmedzuje úlohu vlády.

5.4

EHSV si želá, aby bol tento návrh schválený a čím skôr uplatnený, a vyjadruje opakovane a dôrazne svoju podporu princípu, aby nová hospodárska a sociálna rada Turecka mohla konať úplne nezávisle a mala k dispozícií potrebné finančné a ľudské zdroje.

5.5

Je veľmi dôležité, aby sa vzťahy medzi EÚ a Tureckom vyznačovali transparentnosťou, účasťou a povinnosťou skladať účty.

5.6

Vzhľadom na charakter vzťahov medzi EÚ a Tureckom a skúsenosti krajín, ktoré nedávno pristúpili k EÚ, výbor navrhol prostredníctvom prác zmiešanej poradnej komisie rôzne opatrenia zamerané na zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti do prístupových rokovaní.

5.6.1

Je potrebné rozšíriť kompetencie, aby organizácie občianskej spoločnosti mohli vstupovať do konzultácií o prístupe. Na dosiahnutie týchto cieľov však budú potrebovať podporu a finančnú pomoc.

5.6.2

Táto pomoc by mala prichádzať hlavne od tureckej vlády a dopĺňať by ju mala pomoc inštitúcií EÚ a organizácií občianskej spoločnosti súčasných členských štátov.

5.7

Posilnenie kontaktov s európskymi organizáciami a účasť na nadnárodných európskych projektoch predstavuje užitočné nástroje pre rozšírenie kompetencií tureckých organizácií.

5.7.1

Aj tu môžu členovia zmiešaného poradného výboru pomôcť a jeho organizácie sú vyzvané na vytvorenie konceptov pre začatie dialógu s občianskou spoločnosťou. Tieto projekty musia byť zamerané na zlepšenie vzájomného poznania a zabezpečiť spoluprácu hlavne prostredníctvom výmeny osvedčených postupov.

5.8

Zástupcovia tureckých organizácií by sa mali zúčastňovať prác študijných skupín, ktoré sa uskutočňujú na úrovni Spoločenstva a týkajú sa implementácie európskej politiky, ako je tomu napríklad v prípade Luxemburského procesu.

5.9

V súlade s pripomienkami zmiešaného poradného výboru predstavujú vízové formality v členských štátoch prekážku pre rozvoj vzťahov v rámci občianskej spoločnosti. EHSV preto vyzýva vlády, aby tieto formality zjednodušili a tým:

5.10

Je potrebné urýchliť zrealizovanie hospodárskej a sociálnej rady Turecka s uvedenými atribútmi autonómie, pretože bude predstavovať účinný nástroj stáleho dialógu medzi vládou a organizovanou občianskou spoločnosťou, do ktorého budú zapojení všetci sociálni partneri.

5.10.1

Tento orgán, ktorý umožní lepšiu realizáciu demokracie blízkej občanovi, musí spĺňať oprávnené očakávania celej organizovanej občianskej spoločnosti a odrážať jej požiadavky a možnosti v procese integrácie do života Európskej únie.

5.10.2

Je vhodné, aby bola hospodárska a sociálna rada Turecka regionálne členená a aby sa podieľala na konzultáciách o všetkých kapitolách týkajúcich sa acquis communautaire, a tak vytvorila širokú základňu. Konzultácie o jednotlivých kapitolách v rámci rokovaní musia prebiehať neprerušovane a včas.

5.11

Aby rokovania priniesli očakávaný výsledok, je nevyhnutné tak v Turecku ako v EÚ zvyšovať povedomie a chápanie kultúrnych modelov a tradícií. Predovšetkým je potrebné postarať sa o to, aby vnímanie Turecka verejnosťou EÚ a naopak zodpovedalo realite.

5.11.1

Najlepším spôsobom, ako tento výsledok dosiahnuť, je poskytnúť organizáciám občianskej spoločnosti v EÚ a Turecku príležitosť organizovať primerané informačné kampane.

5.12

EHSV sa aj neprerušovanou a rozsiahlou činnosťou zmiešaného poradného výboru vždy zasadzoval za:

5.12.1

Takto môže EHSV a zmiešaný poradný výbor využiť vzácne skúsenosti členov z nových členských štátov získané pri riešení problémov, s ktorými sa stretli počas rokovaní.

5.12.2

Cieľom je zhodnotenie všetkých aktívnych síl, ktoré sú organizované na danom území, prostredníctvom procesu demokracie blízkej občanovi, čo by politická trieda sama o sebe nedokázala.

5.13

Vzhľadom na veľkosť územia a komplexnosť problémov Turecka boli stretnutia a výmeny skúseností hlavne s touto krajinou intenzívnejšie a častejšie. Potrebné sú však ešte ďalšie stretnutia.

5.14

Je nevyhnutné vyhradiť viac finančných prostriedkov, je potrebné zvýšiť angažovanosť, musia sa znásobiť stretnutia a výmeny skúseností a je potrebné lepšie definovať sociálne a profesijné skupiny, ktoré je do procesu potrebné zapojiť.

6.1

EHSV pokladá za vhodné organizovať po dohode s hospodárskou a sociálnou radou Turecka, a s jej aktívnym prispením, stálu štruktúru zloženú z predstaviteľov občianskej spoločnosti, ktorej úlohou by bolo sledovanie prístupových rokovaní (21), aby vyústili do efektívneho a úplného uplatnenia acquis communitaire.

6.1.1

Vzhľadom na rozsiahlosť územia a pluralitu kultúr je vhodné, aby táto štruktúra mohla pôsobiť nielen na národnej, ale aj regionálnej úrovni.

6.2

Je veľmi dôležité, aby sa výmena medzi kultúrami a hodnoty acquis communautaire nestali monopolom Istanbulu, Ankary a iných veľkých miest Turecka, ale aby ich mohli využívať aj provincie a oblasti na vidieku.

6.3

Želania, obavy a očakávania národov nachádzajú odozvu a konkretizujú sa v orgánoch občianskej spoločnosti. Tieto orgány musia zohrávať hlavnú úlohu pri plánovaní a realizácii informačnej kampane spojenej so vstupom Turecka do EÚ.

6.3.1

Podľa EHSV je veľmi dôležité stanoviť spoločnú komunikačnú platformu (22) alebo fórum, kde budú mať združenia a NGO možnosť definovať konkrétne a priamo na mieste hlavné problémy a nájsť spoločné riešenia.

6.4

Predvstupový proces vždy doprevádzajú podporné programy a finančná pomoc. Často len málo ľudí, teda len odborníci poznajú finančné postupy, termíny a príležitosti. Je potrebné pripraviť dostatok jasných informačných materiálov, ktoré budú distribuované medzi všetky organizácie a budú predmetom návrhov.

6.4.1

Je tiež potrebné v rámci možností zjednodušiť postupy pre získanie finančnej pomoci a vhodne ich vysvetliť zastupiteľským orgánom spoločnosti.

6.5

Delegácia Komisie v Turecku môže významne pomôcť pri organizovaní konkrétneho a štruktúrovaného dialógu medzi rôznymi predstaviteľmi sektorov občianskej spoločnosti, vrátane aktérov sociálneho dialógu, v Turecku a medzi Tureckom a EÚ (23) a to aj formou poskytnutia podpory a skúseností zmiešanej poradnej komisie, EHSV a VR. Je veľmi dôležité, aby sociálni partneri Turecka a EÚ mali možnosť pomocou finančných prostriedkov určených na posilnenie občianskej spoločnosti vypracovať spoločné projekty odbornej prípravy v mnohých oblastiach uvedených v 31 kapitolách acquis communitaire.

6.6

Podľa názoru EHSV je dôležité čo najskôr posilniť „budovanie kapacít“ tureckých organizácií tým, že im bude umožnené prehĺbiť si poznatky o partnerských organizáciách v Európe, najmä o ich funkciách a zastupiteľskej úlohe v demokracii blízkej občanom.

6.6.1

V súvislosti s preberaním acquis communautaire nadobúda na význame vypracovanie právnych predpisov o združeniach, ktorých znenie a duch má zodpovedať predpisom, ktoré už existujú na európskej úrovni.

6.7

Turecká vláda by mala v súlade s acquis communitaire vylepšiť právne predpisy týkajúce sa organizácií a odstrániť prekážky, ktoré bránia rozvoju NGO.

6.8

Pokiaľ ide o rovnoprávne postavenie pohlaví, výbor vyzýva Komisiu, aby dbala o to, aby boli ženy dostatočne zapájané do všetkých kooperačných aktivít a boli vhodne zastúpené vo fórach a v plánovaných aktivitách.

6.9

EHSV zastáva názor, že je potrebné podporovať rôzne turecké organizácie, aby sa v jednotlivých oblastiach mohli v krátkom čase stať členmi európskych a medzinárodných orgánov.

6.10

Je potrebné všemožne podporovať účasť Turecka na programoch zameraných na vzdelávanie a odbornú prípravu, aj vytváraním ad hoc ďalších programov k už existujúcim programom.

6.10.1

Vhodne rozvinuté skúsenosti z výmenných študijných pobytov vysokoškolských študentov v rámci programu Erasmus by mohli byť skvelou príležitosťou pre mnohých študentov z rôznych národov navzájom sa spoznať a vážiť si jeden druhého.

6.11

Výbor je presvedčený, že by bolo možné zredukovať alebo odstrániť mnohé formality, ktoré turecké ministerstvá vyžadujú od tureckých podnikateľov alebo iných hospodárskych aktérov, ktorí chcú pôsobiť v európskych krajinách.

6.12

Je potrebné podporovať, podnecovať a povzbudzovať väzby medzi predstaviteľmi podobných organizácií v Turecku a EÚ, pretože uľahčujú a urýchľujú homogenizáciu skúseností a kultúr.

6.13

Slovom, všetko úsilie by mali byť zamerané na cieľ umožniť väčšiemu počtu Európanov spoznať Turecko a občanom Turecka spoznať Európu.