Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 42008X0723(01)

    Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 34 – Jednotné technické predpisy o homologizácii vozidiel z hľadiska ochrany proti nebezpečenstvu požiaru

    Ú. v. EÚ L 194, 23.7.2008, p. 14–33 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní (HR)

    Legal status of the document In force

    ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2008/34(2)/oj

    23.7.2008   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 194/14


     

    Právne účinky podľa medzinárodného práva verejného majú len originálne texty EHK OSN. Status tohto predpisu a dátum nadobudnutia jeho platnosti je potrebné overiť v poslednom znení dokumentu EHK/OSN o statuseTRANS/WP.29/343, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke: http://www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29fdocstts.html

    Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 34 – Jednotné technické predpisy o homologizácii vozidiel z hľadiska ochrany proti nebezpečenstvu požiaru

    Dodatok 33: Predpis č. 34

    Revízia 1

    Obsahuje platný text vrátane:

    Doplnku 2 k sérii zmien 02 – Dátum nadobudnutia platnosti: 11. jún 2007

    OBSAH

    PREDPIS

    1.

    Rozsah pôsobnosti

    2.

    Žiadosť o homologizáciu

    3.

    Homologizácia

    4.

    Vymedzenie pojmov

    5.

    Požiadavky na kvapalné palivo

    6.

    Skúšky palivových nádrží na kvapalné palivo

    7.

    Vymedzenie pojmov

    8.

    Požiadavky na montáž homologizovanej palivovej nádrže na kvapalné palivo

    9.

    Skúšky na vozidle

    10.

    Úpravy typu vozidla

    11.

    Zhoda výroby

    12.

    Sankcie za nezhodu výroby

    13.

    Prechodné ustanovenia

    14.

    Názvy a adresy technických služieb vykonávajúcich homologizačné skúšky a správnych orgánov

    PRÍLOHY

    Príloha I –

    Oznámenie o homologizácii alebo rozšírení alebo odmietnutí alebo odobratí homologizácie alebo o definitívnom zastavení výroby typu vozidla z hľadiska nádrží na kvapalné palivo a ochrany proti nebezpečenstvu požiaru v prípade čelného/bočného/zadného nárazu podľa predpisu č. 34

    Príloha II –

    Usporiadanie homologizačných značiek

    Príloha III –

    Skúška čelným nárazom na bariéru

    Príloha IV –

    Postup pri skúške nárazom zozadu

    Príloha V –

    Skúšanie palivových nádrží vyrobených z plastického materiálu

    Doplnok 1 –

    Skúška odolnosti voči ohňu

    Doplnok 2 –

    Rozmery a technické údaje žiaruvzdorných kociek

    1.   ROZSAH PÔSOBNOSTI

    Tento predpis sa vzťahuje:

    1.1.

    ČASŤ I: na homologizáciu vozidiel kategórii M, N a O (1) z hľadiska palivových nádrží na kvapalné palivo.

    1.2.

    ČASŤ II: na požiadanie výrobcu homologizácia vozidiel kategórie M, N a O, vybavených nádržami na kvapalné palivo, homologizované podľa časti I tohto predpisu z hľadiska ochrany proti požiaru v prípade čelného a/alebo bočného a/alebo zadného nárazu.

    1.3.

    Na žiadosť výrobcu sa môžu homologizovať podľa tohto predpisu aj iné vozidlá ako sú uvedené v bode 1.2.

    2.   ŽIADOSŤ O HOMOLOGIZÁCIU

    2.1.   Žiadosť o homologizáciu typu vozidla podľa časti tohto predpisu musí predložiť výrobca vozidla alebo jeho riadne poverený zástupca.

    2.2.   K žiadosti musia byť ďalej priložené nasledujúce doklady vyhotovené trojmo s týmito údajmi:

    2.2.1.

    podrobný opis typu vozidla z hľadiska položiek uvedených v bodoch 4.2. a/alebo 7.2. Musia sa uviesť čísla a/alebo symboly identifikujúce typ motora a vozidla;

    2.2.2.

    výkresy vozidla, ktoré ukazujú charakteristiky palivovej nádrže a špecifikujú materiály, z ktorých je vyrobená;

    2.2.3.

    celková schéma palivovej plniacej sústavy, ukazujúca umiestnenie každej časti tejto sústavy na vozidle; a

    2.2.4.

    v prípade žiadosti podľa časti II tohto predpisu schéma elektrickej inštalácie ukazujúca jej umiestnenie a spôsob jej uchytenia na vozidle.

    2.3.   Technickej službe poverenej uskutočnením homologizačných skúšok sa musí preložiť:

    2.3.1.

    zástupca typu vozidla, ktoré sa má homologizovať alebo častí vozidla, ktoré považuje technická služba za potrebné pre homologizačné skúšky;

    2.3.2.

    v prípade vozidla vybaveného palivovou nádržou z plastu: sedem ďalších nádrží aj s príslušenstvom;

    2.3.3.

    v prípade vozidla vybaveného palivovou nádržou z iného materiálu: dve ďalšie nádrže aj s príslušenstvom.

    3.   HOMOLOGIZÁCIA

    3.1.   Ak vozidlo predložené na homologizáciu podľa tohto predpisu spĺňa požiadavky časti I a/alebo časti II, udeľuje sa tomuto typu vozidla homologizácia.

    3.2.   Každému homologizovanému typu sa prideľuje homologizačné číslo, ktorého prvé dve číslice udávajú sériu zmien, obsahujúcu posledné zmeny zapracované do predpisu v čase vydania homologizácie. Zmluvné strany však môžu prideliť to isté homologizačné číslo niekoľkým typom vozidiel, ako je definované v bode 4.2 a/alebo 7.2, ak sú tieto typy variantmi tohto istého základného modelu a pod podmienkou, že je každý typ samostatne skúšaný a vyhovuje podmienkam tohto predpisu.

    3.3.   Správa o homologizácii alebo odmietnutí homologizácie typu vozidla podľa tohto predpisu sa oznamuje zmluvným stranám dohody uplatňujúcim tento predpis prostredníctvom formulára podľa vzoru v prílohe I k tomuto predpisu a výkresov udávajúcich podrobnosti uvedené v bodoch 2.2.2, 2.2.3 a 2.2.4 (dodaných žiadateľom o homologizáciu) vo formáte nepresahujúcom A4 (210 × 297 mm) alebo poskladaných na tento formát v príslušnej mierke.

    3.4.   Na každom vozidle zhodnom s typom homologizovaným podľa tohto predpisu musí byť dobre viditeľným spôsobom a na dobre prístupnom mieste uvedenom v homologizačnom formulári umiestnená medzinárodná homologizačná značka pozostávajúca z:

    3.4.1.

    kružnice, uprostred ktorej je písmeno „E“, a za ním nasleduje rozlišovacie číslo štátu, ktorý udelil homologizáciu (2);

    3.4.2.

    čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje „RI“, ak je vozidlo homologizované podľa časti I tohto predpisu alebo „RII“, ak je vozidlo homologizované podľa časti I a časti II tohto predpisu a pomlčky a homologizačného čísla napravo od kružnice uvedenej v bode 3.4.1.

    3.5.   Ak je vozidlo zhodné s typom vozidla homologizovaným podľa jedného alebo viacerých predpisov pripojených k dohode v rovnakom štáte, ktorý homologizáciu udelil podľa tohto predpisu, nemusí byť symbol predpísaný v bode 3.4.1 opakovaný; v takomto prípade je potrebné dodatočné čísla a symboly všetkých predpisov, podľa ktorých bola udelená homologizácia v rovnakom štáte, ktorý udelil homologizáciu podľa tohto predpisu, umiestniť v zvislých stĺpcoch umiestnených vpravo od symbolu predpísaného v bode 3.4.1.

    3.6.   Homologizačná značka musí byť zreteľne čitateľná a nezmazateľná..

    3.7.   Homologizačná značka musí byť umiestnená vedľa štítku výrobcu, na ktorom sú uvedené údaje o vozidle alebo na tomto štítku.

    3.8.   Príklady usporiadania homologizačných značiek sú uvedené v prílohe II k tomuto predpisu.

    ČASŤ I –   HOMOLOGIZÁCIA VOZIDLA Z HĽADISKA PALIVOVÝCH NÁDRŽÍ

    4.   VYMEDZENIE POJMOV

    Na účely tejto časti tohto predpisu:

    4.1.

    „homologizácia vozidla“ znamená schválenie typu vozidla z hľadiska palivových nádrží na kvapalné palivo;

    4.2.

    „typ vozidla“ znamená kategóriu motorových vozidiel, ktoré sa neodlišujú v týchto hlavných hľadiskách:

    4.2.1.

    štruktúra, tvar, rozmery a materiály (kov/plast) nádrží;

    4.2.2.

    v prípade vozidiel kategórie M1 (1) poloha palivových nádrží vo vozidle, pokiaľ nepriaznivo ovplyvňuje splnenie požiadaviek bodu 5.10;

    4.3.

    „priestor pre cestujúcich“ znamená priestor určený pre cestujúcich, ktorý je obmedzený strechou, podlahou, bočnými stenami, dverami, oknami, prednou prepážkou a rovinou prepážky zadného priestoru alebo rovinou operadla zadného sedadla;

    4.4.

    „nádrž“ znamená nádrž resp. nádrže skonštruované na kvapalné palivo, ako je definované v bode 4.6, používané hlavne na pohon vozidla, bez príslušenstva (plniace potrubie, ak je to samostatný prvok, plniaci otvor, uzáver, palivomer, vedenia k motoru alebo vedenia na kompenzáciu nadmerného vnútorného tlaku, atď.);

    4.5.

    „kapacita palivovej nádrže“ znamená kapacitu palivovej nádrže ako ju udáva výrobca; a

    4.6.

    „kvapalné palivo“ znamená palivo, ktoré je pri normálnych podmienkach teploty a tlaku kvapalné.

    5.   POŽIADAVKY NA PALIVOVÉ NÁDRŽE NA KVAPALNÉ PALIVO

    5.1.   Nádrže musia byť odolné voči korózii.

    5.2.   Nádrže musia so všetkým príslušenstvom, ktoré je k nim bežne pripevnené, vyhovovať skúške prienikom vykonávanej podľa bodu 6.1 pri relatívnom vnútornom tlaku rovnom dvojnásobku pracovného pretlaku, v každom prípade najmenej 0,3 bar pretlaku.

    Nádrže vozidiel vyrobené z plastu spĺňajú túto požiadavku, ak vyhovujú skúške predpísanej v bode 2 prílohy V.

    5.3.   Každý pretlak alebo každý tlak prekračujúci pracovný tlak sa musí automaticky kompenzovať pomocou vhodných zariadení (prieduchy, bezpečnostné ventily, atď.).

    5.4.   Prieduchy musia byť skonštruované tak, aby bránili riziku požiaru. Hlavne sa žiadne palivo, ktoré môže uniknúť pri plnení nádrží, nesmie dostať do výfukového systému. Musí byť odvedené na zem.

    5.5.   Palivová nádrž resp. nádrže nesmú byť umiestnené v priestore pre cestujúcich alebo v inom od neho neoddelenom priestore alebo tvoriť jeho povrch (podlaha, stena, priečka).

    5.6.   Priestor pre cestujúcich musí byť od nádrže oddelený prepážkou. V tejto prepážke môžu byť primerané otvory (napr. pre prechod káblov) za predpokladu, že sú usporiadané tak, aby palivo nemohlo voľne stekať do priestoru pre cestujúcich alebo iného od neho neoddeleného priestoru, pri normálnych podmienkach používania.

    5.7.   Každá palivová nádrž musí byť spoľahlivo uchytená a umiestnená tak, aby bolo zaistené, že palivo unikajúce z nádrže alebo z jej príslušenstva bude unikať na zem a nie do priestoru pre cestujúcich, pri normálnych podmienkach používania.

    5.8.   Plniace hrdlo nesmie byť umiestnené v priestore pre cestujúcich, v batožinovom priestore ani v motorovom priestore.

    5.9.   Palivo nesmie unikať cez uzáver nádrže alebo zo zariadení, ktoré majú kompenzovať nadmerný tlak počas predvídateľného priebehu prevádzky vozidla. V prípade prevrátenia vozidla je povolené odkvapkávanie, pod podmienkou, že neprekročí 30g/min; táto požiadavka sa musí overiť počas skúšky podľa bodu 6.2.

    5.9.1.   Uzáver palivovej nádrže musí byť pripevnený k plniacemu potrubiu.

    5.9.1.1.   Požiadavka bodu 5.9.1. sa považuje za splnenú ak je vykonané opatrenie na zabránenie nadmerným emisiám z odparovania a vytekaniu paliva z dôvodu chýbajúceho uzáveru palivovej nádrže.

    Toto je možné dosiahnuť takýmto spôsobom:

    5.9.1.1.1.

    použitím automaticky sa otvárajúceho a zatvárajúceho neodmontovateľného uzáveru palivovej nádrže,

    5.9.1.1.2.

    použitím konštrukčných prvkov, ktoré bránia nadmerným emisiám z odparovania a vytekaniu paliva z dôvodu chýbajúceho uzáveru palivovej nádrže,

    5.9.1.1.3.

    pomocou všetkých ostatných opatrení, ktoré majú rovnaký účinok. Ako príklady je možné uviesť priviazaný uzáver, uzáver na retiazke alebo používanie toho istého kľúča na uzamykanie palivového uzáveru a zapaľovanie vozidla. V tomto prípade sa musí dať kľúč vytiahnuť z uzáveru len v zamknutej polohe. Avšak len samotné použite priviazaného uzáveru alebo uzáveru na retiazke nie je dostatočné v prípade vozidiel kategórie inej než M1 a N1.

    5.9.2.   Tesnenie medzi uzáverom a plniacim potrubím musí zostávať bezpečne na svojom mieste. Uzáver pri zatvorení musí zapadnúť bezpečne na mieste oproti tesneniu a plniacemu potrubiu.

    5.10.   Nádrže musia byť namontované tak, aby boli chránené proti dôsledkom nárazu spredu alebo zozadu vozidla; v blízkosti nádrže sa nesmú nachádzať žiadne výčnelky, ostré hrany a pod.

    5.11.   Palivová nádrž a jej súčasti musia byť navrhnuté a namontované na vozidlách tak, že nevznikne riziko vznietenia spôsobené statickou elektrinou. V prípade potreby sa musí prijať opatrenie resp. opatrenia na odvedenie elektrického náboja. Výrobca musí predviesť technickej službe opatrenie resp. opatrenia, ktoré zabezpečujú splnenie týchto požiadaviek.

    5.12.   Palivová nádrž resp. nádrže musia byť vyrobené z ohňovzdorného kovového materiálu. Môže resp. môžu byť vyrobené z plastu, ak sú splnené požiadavky prílohy V.

    6.   SKÚŠKY PALIVOVÝCH NÁDRŽÍ NA KVAPALNÉ PALIVO

    6.1.   Hydraulická skúška

    Nádrž sa skúša vnútorným hydraulickým tlakom a to ako izolovaný úplný celok so všetkým príslušenstvom. Nádrž sa naplní celá nehorľavou kvapalinou (napríklad vodou). Po uzatvorení všetkých spojení s vonkajším prostredím sa postupne zvyšuje tlak a to cez spoj potrubia, ktorým sa privádza palivo k motoru, až na relatívny vnútorný pretlak rovnajúci sa dvojnásobku pracovného pretlaku a v každom prípade najmenej pretlaku 0,3 bar, ktorý sa potom nechá pôsobiť po dobu jednej minúty. Počas tejto doby nesmie vzniknúť na nádrži trhlina a nesmie unikať kvapalina; môže však byť trvalo zdeformovaná.

    6.2.   Skúška prevrátením

    6.2.1.   Nádrž a všetko jej príslušenstvo sa namontujú na skúšobný prípravok spôsobom zodpovedajúcim spôsobu montáže na vozidlo, pre ktoré nádrž určená: toto platí tiež pre systémy na kompenzovanie nadmerného vnútorného tlaku.

    6.2.2.   Skúšobný prípravok sa musí otáčať okolo osi rovnobežnej s pozdĺžnou rovinou vozidla.

    6.2.3.   Skúška sa vykoná s nádržou naplnenou na 90 % objemu a tiež na 30 % objemu nehorľavou kvapalinou s podobnou hustotou a viskozitou ako bežne používané palivo (môže byť voda).

    6.2.4.   Nádrž sa otočí zo svojej montážnej polohy o 90° napravo. Musí zostať v tejto polohe aspoň 5 minút. Potom sa otočí o 90° v tom istom smere. V tejto úplne prevrátenej polohe musí zostať minimálne ďalších 5 minút. Potom sa nádrž otočí naspäť do svojej normálnej polohy. Skúšobná kvapalina, ktorá nevtiekla naspäť do nádrže z prieduchov sa musí vysušiť a v prípade potreby doplniť. Potom sa nádrž otočí o 90° v opačnom smere a nechá sa v tejto polohe minimálne 5 minút.

    Nádrž sa otočí ďalej o 90° v tom istom smere. V tejto úplne prevrátenej polohe musí zostať minimálne 5 minút. Nakoniec sa nádrž otočí naspäť do svojej normálnej polohy.

    Otočenie o každých ďalších 90° sa uskutočňuje v akomkoľvek časovom intervale od 1 do 3 minút.

    ČASŤ II –   HOMOLOGIZÁCIA VOZIDLA Z HĽADISKA OCHRANY PROTI NEBEZPEČENSTVU POŽIARU V PRÍPADE NÁRAZU

    7.   VYMEDZENIE POJMOV

    Na účely tejto časti tohto predpisu:

    7.1.

    „homologizácia vozidla“ znamená schválenie typu vozidla z hľadiska ochrany proti nebezpečenstvu požiaru;

    7.2.

    „typ vozidla“ znamená kategóriu motorových vozidiel, ktoré sa neodlišujú v týchto hlavných hľadiskách:

    7.2.1.

    štruktúra, tvar, rozmery a materiály (kov/plast) nádrží;

    7.2.2.

    v prípade vozidiel kategórie M1 (1) poloha palivových nádrží vo vozidle, pokiaľ nepriaznivo ovplyvňuje splnenie požiadaviek bodu 5.10;

    7.2.3.

    charakteristiky a umiestnenie plniaceho palivového systému (čerpadlo, filtre atď.); a

    7.2.4.

    charakteristiky a umiestnenie elektrickej inštalácie z hľadiska vplyvu na výsledky nárazových skúšok predpísaných v tomto predpise;

    7.3.

    „priečna rovina“ je zvislá priečna rovina kolmá na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla;

    7.4.

    „nenaložená (vlastná) hmotnosť“ znamená hmotnosť vozidla v pohotovostnom stave, neobsadeného a nenaloženého, ale kompletne vybaveného palivom, chladiacou kvapalinou, mazivom, náradím a rezervným kolesom (ak je výrobcom určené ako štandardná výbava vozidla);

    8.   POŽIADAVKY NA MONTÁŽ HOMOLOGIZOVANEJ PALIVOVEJ NÁDRŽE NA KVAPALNÉ PALIVO

    8.1.   Palivová sústava

    8.1.1.   Nádrže na kvapalné palivo musia byť homologizované podľa časti I tohto predpisu.

    8.1.2.   Komponenty palivovej sústavy musia byť patrične chránené časťami konštrukcie alebo karosérie proti kontaktu s možnými prekážkami na zemi. Takáto ochrana nie je vyžadovaná ak sú komponenty pod vozidlom vyššie od zeme než časti konštrukcie alebo karosérie pred nimi.

    8.1.3.   Potrubia a všetky ostatné časti palivovej sústavy musia byť umiestnené vo vozidle na miestach chránených v maximálnom možnom rozsahu. Točivé a ohybové pohyby a vibrácie štruktúr vozidla alebo pohonnej jednotky nesmú spôsobovať trenie palivovej sústavy, jej stláčanie alebo iné abnormálne namáhanie.

    8.1.4.   Vedenia z elastických alebo pružných potrubí s pevnými časťami palivovej sústavy musia byť navrhnuté a skonštruované tak, aby zostávali odolné voči presakovaniu pri rôznych podmienkach používania vozidla, napriek točivým a ohybovým pohybom a napriek vibráciám štruktúry vozidla alebo pohonnej jednotky.

    8.1.5.   Ak je plniaci otvor umiestnený na boku vozidla, uzáver nesmie v uzatvorenej polohe prečnievať nad priľahlé plochy karosérie.

    8.2.   Elektrická inštalácia

    8.2.1.   Elektrické vedenia, ktoré nie sú umiestnené v dutých komponentoch musia byť pripevnené k štruktúre vozidla alebo stenám alebo priečkam, v blízkosti ktorých sú vedené. Body, v ktorých vedenia prechádzajú cez steny alebo priečky musia byť dostatočne chránené, aby nedochádzalo k prerezaniu izolácie.

    8.2.2.   Prvky elektrickej inštalácie musia byť navrhnuté, skonštruované a upevnené tak, aby boli schopné odolávať korózii, ktorej môžu byť vystavené.

    9.   SKÚŠKY NA VOZIDLE

    Pri skúške čelným nárazom na bariéru, ktorá sa vykonáva spôsobom uvedeným v prílohe III k tomuto predpisu a pri skúške nárazom zboku, ktorá sa vykonáva spôsobom uvedeným v prílohe IV k predpisu č. 95 v znení série zmien 01 a pri skúške nárazom zozadu, ktorá sa vykonáva podľa prílohy IV k tomuto predpisu,

    9.1.

    v prípade nárazu môže nastať len nepatrný únik kvapaliny z palivovej sústavy;

    9.2.

    v prípade trvalého unikania kvapaliny z palivovej sústavy po náraze nesmie veľkosť úniku presiahnuť 30 g/min; pokiaľ sa kvapalina z palivovej sústavy mieša s kvapalinou z ostatných systémov a nie je možné jednoduchým spôsobom tieto kvapaliny od seba oddeliť a identifikovať, trvalý únik sa vyhodnocuje z celkového objemu zachytených kvapalín;

    9.3.

    nesmie dôjsť k požiaru, ktorý by sa udržiaval palivom.

    9.4.

    Počas a po nárazoch uvedených v bode 9 musí batéria zostať na svojom mieste, držaná svojím zabezpečovacím zariadením.

    9.5.

    Na žiadosť výrobcu sa môže skúška čelným nárazom stanovená v prílohe III k tomuto predpisu nahradiť skúšobným postupom opísaným v prílohe III k predpisu č. 94 v znení série zmien 01.

    10.   ÚPRAVY TYPU VOZIDLA

    10.1.   Každá úprava typu vozidla sa musí oznámiť správnemu úradu, ktorý udelil homologizáciu pre typ vozidla. Tento úrad potom môže:

    10.1.1.

    buď dospieť ku stanovisku, že úpravy nemajú zrejme podstatné nepriaznivé vplyvy a že v každom prípade toto vozidlo ešte spĺňa požiadavky; alebo

    10.1.2.

    vyžadovať nový protokol od technickej služby zodpovednej za vykonávanie skúšok.

    10.2.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia bodu 10.1, za úpravu typu vozidla sa nepovažuje variant toho vozidla, ktorého pohotovostná hmotnosť sa nelíši od pohotovostnej hmotnosti vozidla, ktoré bolo predvedené na homologizačnú skúšku, o viac než ± 20 %.

    10.3.   Správa o homologizácii alebo odmietnutí homologizácie s uvedením úprav sa oznamuje zmluvným stranám dohody uplatňujúcim tento predpis postupom uvedeným v bode 3.3.

    11.   ZHODA VÝROBY

    Výrobné postupy musia byť v súlade s postupmi stanovenými v dohode, prílohe II (E/ECE/324-E/ECE/TRANS/505/Rev.2) a nasledujúcimi požiadavkami:

    11.1.

    Každé vozidlo opatrené homologizačnou značkou podľa tohto predpisu musí byť zhodné s homologizovaným typom vozidla a musí spĺňať požiadavky časti I a/alebo časti II.

    11.2.

    Na overenie zhody vyžadovanej predchádzajúcim bodom 11.1. sa dostatočný počet sériovo vyrobených vozidiel, ktoré sú opatrené homologizačnou značkou podľa tohto predpisu, podrobuje náhodným kontrolám.

    11.3.

    Zhoda vozidla s homologizovaným typom sa všeobecne overuje na základe opisu v homologizačnom formulári a jeho prílohách. Ak je to však potrebné, vozidlo sa podrobuje kontrolám predpísaným v bode 6.

    12.   SANKCIE ZA NEZHODU VÝROBY

    12.1.   Homologizácia, ktorá bola udelená pre typ vozidla podľa tohto predpisu, môže byť odobratá, ak nie sú splnené požiadavky uvedené v bode 11.1. alebo ak vozidlo neprešlo úspešne skúškami predpísanými v bode 9.

    12.2.   Ak zmluvná strana dohody uplatňujúca tento predpis odoberie homologizáciu, ktorú predtým udelila, musí o tom informovať ostatné zmluvné strany dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom kópie oznamovacieho formulára podľa vzoru v prílohe I alebo prílohe II k tomuto predpisu.

    13.   PRECHODNÉ USTANOVENIA

    13.1.   Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 02 nesmie žiadna zmluvná strana uplatňujúca tento predpis odmietnuť udeliť homologizáciu EHK podľa tohto predpisu v znení série zmien 02.

    13.2.   Po uplynutí 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 02 môžu zmluvné strany, ktoré uplatňujú tento predpis, udeliť homologizáciu len, ak typ vozidla dodaného na homologizáciu spĺňa požiadavky podľa tohto predpisu v znení série zmien 02.

    13.3.   Do 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia platnosti série zmien 02 tohto predpisu nesmie žiadna zmluvná strana uplatňujúca tento predpis odmietnuť národnú homologizáciu typu vozidla homologizovaného podľa predchádzajúcich sérií zmien tohto predpisu.

    13.4.   Po 24 mesiacoch odo dňa nadobudnutia platnosti série zmien 02 tohto predpisu môžu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis odmietnuť prvú národnú registráciu (prvé uvedenie do prevádzky) vozidla, ktoré nespĺňa požiadavky série zmien 02 tohto predpisu.

    14.   NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SLUŽIEB VYKONÁVAJÚCICH HOMOLOGIZAČNÉ SKÚŠKY A SPRÁVNYCH ORGÁNOV

    Zmluvné strany dohody uplatňujúce tento predpis oznamujú sekretariátu Organizácie spojených národov názvy a adresy technických služieb vykonávajúcich homologizačné skúšky a správnych orgánov, ktoré udeľujú homologizáciu a ktorým sa posielajú formuláre potvrdzujúce homologizáciu alebo odmietnutie alebo odobratie homologizácie vydanej v iných štátoch.


    (1)  Podľa definície v Súhrnnej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), príloha VII (dokument TRANS/WP.29/78/Rev.1/Amend.2 naposledy zmenený zmenou č. 4 – Amend 4).

    (2)  1 pre Nemecko, 2 pre Francúzsko, 3 pre Taliansko, 4 pre Holandsko, 5 pre Švédsko, 6 pre Belgicko, 7 pre Maďarsko, 8 pre Českú republiku, 9 pre Španielsko, 10 pre Srbsko a Čiernu Horu, 11 pre Spojené kráľovstvo, 12 pre Rakúsko, 13 pre Luxembursko, 14 pre Švajčiarsko, 15 (voľné), 16 pre Nórsko, 17 pre Fínsko, 18 pre Dánsko, 19 pre Rumunsko, 20 pre Poľsko, 21 pre Portugalsko, 22 pre Ruskú federáciu, 23 pre Grécko, 24 pre Írsko, 25 pre Chorvátsko, 26 pre Slovinsko, 27 pre Slovensko, 28 pre Bielorusko, 29 pre Estónsko, 30 (voľné), 31 pre Bosnu a Hercegovinu, 32 pre Lotyšsko, 33 (voľné), 34 pre Bulharsko, 35 (voľné), 36 pre Litvu, 37 pre Turecko, 38 (voľné), 39 pre Azerbajdžan, 40 pre bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, 41 (voľné), 42 pre Európske spoločenstvo (homologizácie udelené členskými štátmi používajúcimi ich príslušný symbol EHK), 43 pre Japonsko, 44 (voľné), 45 pre Austráliu, 46 pre Ukrajinu, 47 pre Južnú Afriku a 48 pre Nový Zéland. Ďalším štátom sa pridelia nasledujúce čísla postupne v poradí, v ktorom budú ratifikovať alebo pristúpia k Dohode o prijatí jednotných technických predpisov pre kolesové vozidlá, zariadenia a časti, ktoré sa môžu montovať a/alebo používať na kolesových vozidlách, a o podmienkach pre vzájomné uznávanie homologizácií, udelených na základe týchto predpisov, a takto pridelené čísla oznámi generálny tajomník Organizácie spojených národov zmluvným stranám dohody.


    PRÍLOHA I

    OZNÁMENIE

    (Maximálny formát: A4 (210 x 297 mm))

    Image

    Image


    PRÍLOHA II

    USPORIADANIE HOMOLOGIZAČNÝCH ZNAČIEK

    VZOR A

    (pozri bod 3.4. tohto predpisu)

    Image

    Uvedená homologizačná značka umiestnená na vozidle znamená, že príslušný typ bol homologizovaný v Holandsku (E4) podľa časti I predpisu č. 34 pod číslom 021234. Prvé dve číslice homologizačného čísla (02) udávajú, že homologizácia bola udelená podľa požiadaviek predpisu č. 34 v znení série zmien 02.

    VZOR B

    (pozri bod 3.5. tohto predpisu)

    Image

    Uvedená homologizačná značka umiestnená na vozidle znamená, že príslušný typ bol homologizovaný v Holandsku (E4) podľa časti I a časti II predpisu č. 34 a predpisu č. 33 (1). Homologizačné čísla udávajú, že v čase udelenia homologizácie bol predpis č. 34 v znení série zmien 02 a predpis č. 33 bol vo svojom pôvodnom znení.


    (1)  Druhé číslo je uvedené len ako príklad.


    PRÍLOHA III

    Skúška čelným nárazom na bariéru

    1.   ÚČEL A ROZSAH SKÚŠKY

    Účelom tejto skúšky je simulovať podmienky pri čelnom náraze na pevnú prekážku alebo na vozidlo idúce v opačnom smere.

    2.   SKÚŠOBNÉ ZARIADENIA, POSTUPY A MERACIE PRÍSTROJE

    2.1.   Skúšobný priestor

    Skúšobný priestor musí mať dostatočne veľkú plochu na umiestnenie rozjazdovej dráhy, bariéry a technických zariadení potrebných na skúšku. Konečný úsek rozjazdovej dráhy musí byť najmenej 5 m pred bariérou vodorovný, rovinný a hladký.

    2.2.   Bariéra

    Bariéru tvorí železobetónový blok s čelnou šírkou najmenej 3 m a výškou najmenej 1,5 m. Hrúbka bariéry musí byť taká, aby vážila najmenej 70 ton. Čelná plocha musí byť zvislá a kolmá na os rozjazdovej dráhy a musí byť pokrytá preglejkovými doskami hrúbky 2 cm v dobrom stave. Bariéra musí byť buď zakotvená v zemi alebo uložená na zemi a v prípade potreby opatrená prídavnými zadržiavacími zariadeniami, aby sa obmedzil jej posun. Takisto sa môže použiť bariéra s odlišnými vlastnosťami, ak má preukázateľne rovnaké výsledky.

    2.3.   Pohon vozidla

    V momente nárazu už nesmie byť vozidlo vystavené pôsobeniu žiadneho prídavného vodiaceho alebo hnacieho zariadenia. Vozidlo musí dosiahnuť prekážku po dráhe kolmej na nárazovú stenu; najväčšia prípustná bočná odchýlka medzi strednou zvislicou čela vozidla a strednou zvislicou steny, na ktorú narazí je ± 30 cm.

    2.4.   Stav vozidla

    2.4.1.   Vozidlo určené na skúšku musí byť vybavené všetkými bežnými súčiastkami a zariadeniami, ktoré sú zahrnuté v pohotovostnej hmotnosti vozidla, alebo musí byť v takom stave, aby spĺňalo tieto požiadavky, pokiaľ ide o súčiastky a zariadenia ovplyvňujúce nebezpečenstvo požiaru.

    2.4.2.   Ak je vozidlo poháňané vonkajšími prostriedkami, palivová sústava musí byť naplnená najmenej na 90 % svojho objemu buď palivom alebo nehorľavou kvapalinou, ktorej hustota a viskozita sú blízke hodnotám bežne používaného paliva. Všetky ostatné systémy (nádrže na brzdovú kvapalinu, chladič atď.) môžu byť prázdne.

    2.4.3.   Ak je vozidlo poháňané vlastným motorom, palivová nádrž musí byť naplnená najmenej na 90 %. Všetky ostatné nádrže na kvapaliny môžu byť naplnené do svojho objemu.

    2.4.4.   Ak to výrobca požaduje, môže technická služba poverená vykonávaním skúšok povoliť, aby rovnaké vozidlo, ktoré je použité na skúšky predpísané inými predpismi (vrátane skúšok, ktoré môžu pôsobiť na jeho nosnú konštrukciu), bolo tiež použité na skúšky predpísané týmto predpisom.

    2.5.   Rýchlosť pri náraze

    Rýchlosť pri náraze musí byť medzi 48,3 km/h a 53,1 km/h. Ak sa skúška vykonala pri vyššej rýchlosti a vozidlo pritom vyhovelo predpísaným podmienkam, skúška sa považuje za uspokojivú.

    2.6.   Meracie prístroje

    Prístroj použitý na zaznamenanie rýchlosti uvedenej v predchádzajúcom bode 2.5. musí mať presnosť jedného percenta.

    3.   EKVIVALENTNÉ SKÚŠOBNÉ METÓDY

    3.1.   Ekvivalentné skušobné metódy sú prípustné za predpokladu, že môžu byť celkom zachované podmienky uvedené v tomto predpise a to náhradnou skúškou alebo výpočtom z výsledkov náhradnej skúšky.

    3.2.   Ak sa použije iná metóda ako tá, ktorá je uvedená v bode 2., musí byť preukázaná jej rovnocennosť.


    PRÍLOHA IV

    Postup pri skúške nárazom zozadu

    1.   ÚČEL A ROZSAH SKÚŠKY

    1.1.

    Účelom skúšky je simulovať podmienky pri náraze iným pohybujúcim sa vozidlom zozadu.

    2.   SKÚŠOBNÉ ZARIADENIA, POSTUPY A MERACIE PRÍSTROJE

    2.1.   Skúšobný priestor

    Skúšobný priestor musí mať dostatočne veľkú plochu, aby vyhovoval systému poháňajúcemu nárazové zariadenie a umožňoval posunutie narazeného vozidla a skúšobného zariadenia po náraze. Časť plochy, v ktorej dochádza k nárazu a k posunutiu vozidla, musí byť vodorovná, rovinná a hladká a musí mať koeficient trenia najmenej 0,5.

    2.2.   Nárazové zariadenie

    2.2.1.

    Nárazové zariadenie musí byť zhotovené z ocele a musí mať pevnú konštrukciu.

    2.2.2.

    Nárazová plocha musí byť rovinná, najmenej 2 500 mm široká a 800 mm vysoká a jej hrany musia byť zaoblené tak, aby polomer zakrivenia bol medzi 40 a 50 mm. Musí byť pokrytá 20 mm hrubou vrstvou preglejky.

    2.2.3.

    V momente nárazu musia byť splnené nasledujúce požiadavky:

    2.2.3.1.

    Nárazová plocha musí byť zvislá a kolmá na strednú pozdĺžnu rovinu narazeného vozidla;

    2.2.3.2.

    smer pohybu nárazového zariadenia musí byť v podstate vodorovný a rovnobežný so strednou pozdĺžnou rovinou narazeného vozidla;

    2.2.3.3.

    maximálna prípustná bočná odchýlka medzi strednou zvislicou prechádzajúcou stredným bodom plochy nárazového zariadenia a strednou pozdĺžnou rovinou narazeného vozidla predstavuje 300 mm. Okrem toho musí nárazová plocha pokryť celú šírku zasiahnutého vozidla;

    2.2.3.4.

    vzdialenosť spodného okraja nárazovej plochy od zeme musí byť 175 ± 25 mm.

    2.3.   Pohon nárazového zariadenia

    Nárazové zariadenie môže byť pripevnené k vozíku (pohyblivá bariéra) alebo môže tvoriť časť kyvadla.

    2.4.   Osobitné ustanovenia uplatniteľné pri použití pojazdnej bariéry

    2.4.1.

    Ak je nárazové zariadenie pripevnené k vozíku (pohyblivá bariéra) pomocou pridržiavacieho dielca, tento musí byť pevný, aby sa pri náraze nezdeformoval; vozík musí byť schopný v momente nárazu voľne sa pohybovať a nesmie naň pôsobiť hnacie zariadenie.

    2.4.2.

    Nárazová rýchlosť musí byť medzi 35 a 38 km/h.

    2.4.3.

    Celková hmotnosť vozíka a nárazového zariadenia musí byť 1 100 ± 20 kg.

    2.5.   Osobitné ustanovenia uplatniteľné pri použití kyvadla

    2.5.1.

    Vzdialenosť medzi stredom nárazovej plochy a osou otáčania kyvadla musí byť najmenej 5 m.

    2.5.2.

    Nárazové zariadenie musí byť voľne zavesené pomocou pevných ramien k nemu pripevnených. Takto vytvorené kyvadlo sa nesmie pri náraze značne zdeformovať.

    2.5.3.

    Aby sa zabránilo sekundárnemu nárazu nárazového zariadenia na skúšobné vozidlo, musí byť kyvadlo vybavené aretačným zariadením.

    2.5.4.

    V momente nárazu musí byť rýchlosť stredu nárazu kyvadla medzi 35 a 38 km/h.

    2.5.5.

    Redukovaná hmotnosť „mr“ v strede nárazu kyvadla je definovaná ako funkcia celkovej hmotnosti „m“, vzdialenosti „a“ (1) medzi stredom nárazu a osou otáčania a vzdialenosťou „l“ medzi ťažiskom a osou otáčania nasledujúcim vzťahom:

    mr = m (1/a)

    2.5.6.

    Redukovaná hmotnosť mr musí byť 1 100 ± 20 kg.

    2.6.   Všeobecné ustanovenia týkajúce sa hmotnosti a rýchlosti nárazového zariadenia

    Ak sa skúška uskutočnila s vyššou nárazovou rýchlosťou ako je predpísané v bodoch 2.4.2 a 2.5.4 a/alebo s väčšou hmotnosťou ako je predpísané v bodoch 2.4.3 alebo 2.5.6 a vozidlo splnilo predpísané podmienky, výsledok skúšky sa považuje za uspokojivý.

    2.7.   Stav vozidla pri skúške

    2.7.1.

    Vozidlo určené na skúšku musí byť vybavené všetkými bežnými súčiastkami a zariadeniami, ktoré sú zahrnuté v pohotovostnej hmotnosti vozidla, alebo musí byť v takom stave, aby spĺňalo tieto požiadavky, pokiaľ ide o súčiastky a zariadenia ovplyvňujúce nebezpečenstvo požiaru.

    2.7.2.

    Palivová nádrž musí byť naplnená najmenej na 90 % svojho objemu palivom alebo nehorľavou kvapalinou, ktorá má hustotu a viskozitu blízku hodnotám bežne používaného paliva. Všetky ostatné systémy (nádrže na brzdovú kvapalinu, chladič atď.) môžu byť prázdne.

    2.7.3.

    Môže byť zaradený prevod a môžu sa používať brzdy.

    2.7.4.

    Ak to požaduje výrobca, musia byť povolené nasledovné úľavy:

    2.7.4.1.

    technická služba poverená uskutočnením skúšok môže povoliť, aby rovnaké vozidlo, ktoré bolo použité na skúšky predpísané inými predpismi (vrátane skúšok, ktoré môžu pôsobiť na jeho konštrukciu), bolo použité aj na skúšky predpísané týmto predpisom; a

    2.7.4.2.

    vozidlo môže byť zaťažené až do 10 % svojej pohotovostnej hmotnosti prídavným závažím pevne pripevneným ku konštrukcii tak, aby neovplyvňovalo správanie sa nosnej konštrukcie priestoru pre cestujúcich v priebehu skúšky.

    2.8.   Meracie prístroje

    Prístroje použité na zaznamenávanie rýchlosti uvedenej v bodoch 2.4.2 a 2.5.4 musia pracovať s presnosťou 1 %.

    3.   EKVIVALENTNÉ SKÚŠOBNÉ METÓDY

    3.1.

    Ekvivalentné skúšobné metódy sú prípustné za predpokladu, že môžu byť celkom zachované podmienky uvedené v tomto predpise a to náhradnou skúškou alebo výpočtom z výsledkov náhradnej skúšky.

    3.2.

    Ak sa použije iná metóda ako tá, ktorá je uvedená v bode 2, musí byť preukázaná jej rovnocennosť.


    (1)  Je potrebné pripomenúť, že vzdialenosť „a“ uvažovaného kyvadla je rovná dĺžke matematického kyvadla.


    PRÍLOHA V

    SKÚŠANIE PALIVOVÝCH NÁDRŽÍ VYROBENÝCH Z PLASTICKÉHO MATERIÁLU

    1.   ODOLNOSŤ PROTI NÁRAZU

    1.1.

    Nádrž musí byť naplnená do svojho objemu zmesou vody a glykolu alebo inou kvapalinou s nízkym bodom zamŕzania, ktorá nemení vlastnosti materiálu nádrže a potom musí byť podrobená skúške na prerazenie.

    1.2.

    Počas tejto skúšky musí byť teplota nádrže 233 K ± 2 K (– 40 °C ± 2 °C).

    1.3.

    Pri skúške sa musí použiť skúšobný nárazový upínací prípravok. Nárazové teleso musí byť z ocele a musí mať tvar pyramídy, ktorej steny tvoria rovnostranné trojuholníky a základňu štvorec a ktorej vrchol a hrany sú zaoblené v polomere 3 mm. Stred nárazu kyvadla sa musí zhodovať s ťažiskom pyramídy; jeho vzdialenosť od osi otáčania kyvadla musí byť 1 m. Celková hmotnosť kyvadla musí byť 15 kg. Energia kyvadla v momente nárazu nesmie byť menšia než 30 Nm a musí sa čo najviac blížiť tejto hodnote.

    1.4.

    Skúšky musia byť uskutočňované na tých bodoch nádrže, ktoré sú považované za citlivé v prípade predného alebo zadného nárazu. Za citlivé body sú považované také miesta, ktoré sú najviac exponované alebo sú najslabšie s ohľadom na tvar nádrže a na spôsob akým je nádrž inštalovaná na vozidle. Body vybrané laboratóriom musia byť vyznačené v protokole o skúške.

    1.5.

    Počas skúšky musí byť nádrž držaná vo svojej polohe úchytkami na boku alebo bokoch oproti boku nárazu. Pri skúške nesmie dôjsť k žiadnemu úniku kvapaliny.

    1.6.

    Podľa voľby výrobcu môžu byť všetky skúšky nárazom uskutočnené na jednej nádrži alebo každá z nich môže byť uskutočnená na inej nádrži.

    2.   MECHANICKÁ PEVNOSŤ

    Nádrž musí byť skúšaná, za podmienok stanovených v bode 6.1 tohto predpisu, na nepriepustnosť a nepoddajnosť tvaru. Nádrž a jej kompletné príslušenstvo sa musia namontovať na skúšobný prípravok spôsobom, ktorý zodpovedá jej umiestneniu na vozidle, pre ktoré je nádrž určená alebo musí byť namontovaná na samotnom vozidle príp. v skúšobnom prípravku vytvorenom z časti vozidla. Na požiadanie výrobcu a so súhlasom technickej služby môže byť palivová nádrž odskúšaná bez použitia akéhokoľvek skúšobného prípravku. Ako skúšobná kvapalina sa musí použiť voda s teplotou 326 K (53 °C) a nádrž musí byť naplnená do svojho objemu. Nádrž musí byť vystavená relatívnemu vnútornému tlaku rovnajúcemu sa dvojnásobku pracovného pretlaku, v každom prípade najmenej tlaku 30 kPa pri teplote 326 K ± 2 K (53 °C ± 2 °C) po dobu piatich hodín. Počas skúšky nesmie nádrž prepúšťať kvapalinu alebo prasknúť; môže však byť trvalo zdeformovaná.

    3.   PRIEPUSTNOSŤ PALIVA

    3.1.

    Palivo použité na skúšku priepustnosti musí byť buď referenčným palivom uvedeným v predpise č. 83, prílohe IX, alebo komerčným palivom najvyššej kvality. Ak je nádrž určená len na montáž vo vozidlách so vznetovým motorom, musí byť naplnená motorovou naftou.

    3.2.

    Pred skúškou musí byť nádrž naplnená do 50 % svojho objemu skúšobným palivom a uskladnená bez utesnenia pri teplote okolia 313 K ± 2 K (40 °C ± 2 °C) nie však dlhšie ako štyri týždne (predbežný čas uskladnenia), pokiaľ sa neustáli úbytok váhy na časovú jednotku.

    3.3.

    Nádrž musí byť potom vyprázdnená a znovu naplnená do 50 % svojho objemu skúšobným palivom, potom musí byť hermeticky uzatvorená a uskladnená pri teplote 313 K ± 2 K (40 °C ± 2 °C). Tlak musí byť nastavený, keď obsah nádrže dosiahne skúšobnú teplotu. Behom nasledujúcej skúšobnej periódy ôsmich týždňov musí byť určený úbytok na váhe v dôsledku difúzie počas skúšobnej periódy. Maximálny prípustný priemerný úbytok paliva musí byť 20 g za 24 hodín skúšobného času.

    3.4.

    Ak úbytok v dôsledku difúzie presahuje hodnotu uvedenú v bode 3.3, musí sa skúška predpísaná v tomto bode opakovať na rovnakej nádrži, aby sa určil úbytok difúziou pri 296 K ± 2 K (23 °C ± 2 °C), v opačnom prípade však za rovnakých podmienok. Takto meraný úbytok nesmie prekročiť hodnotu 10 g za 24 hodín.

    4.   ODOLNOSŤ VOČI PALIVU

    Po skúške uvedenej v bode 3 musí nádrž ešte spĺňať požiadavky stanovené v bodoch 1 a 2.

    5.   ODOLNOSŤ VOČI OHŇU

    Nádrž sa musí podrobiť nasledujúcim skúškam.

    5.1.

    Nádrž pripevnená ako k vozidlu musí byť vystavená po dobu dvoch minút plameňu. Nesmie dôjsť k žiadnemu úniku kvapalného paliva z nádrže.

    5.2.

    Musia sa uskutočniť tri skúšky s rôznymi nádržami naplnenými palivom nasledovne:

    5.2.1.

    ak je nádrž určená na montáž vo vozidlách poháňaných zážihovým motorom alebo vznetovým motorom, musia sa vykonať tri skúšky s nádržami naplnenými palivom najvyššej kvality;

    5.2.2.

    ak je nádrž určená len na montáž vo vozidlách poháňaných vznetovým motorom, musia sa vykonať tri skúšky s nádržami naplnenými motorovou naftou;

    5.2.3.

    pri každej skúške musí byť nádrž nainštalovaná v skúšobnom upínacom zariadení, ktoré napodobňuje čo možno najviac skutočné podmienky inštalácie. Spôsob akým je nádrž upevnená v upínacom zariadení, musí zodpovedať príslušným špecifikáciám pre vozidlo. Časti vozidla, ktoré chránia nádrž proti vystaveniu plameňu alebo ktoré ovplyvňujú akýmkoľvek spôsobom smer plameňov, ako i uvedené súčiastky inštalované na nádrži a zátky, musia byť zohľadnené. Počas skúšky musia byť uzatvorené všetky otvory, vetracie systémy však musia zostať v činnosti. Bezprostredne pred skúškou musí byť nádrž naplnená predpísaným palivom na 50 % svojho objemu.

    5.3.

    Plameň, ktorému je nádrž vystavená, musí vznikať horením komerčného paliva pre zážihové motory (ďalej „palivo“) v panvici. Množstvo paliva naliateho do panvice musí byť také, aby stačilo za podmienok voľného horenia vydávať plameň počas celej doby skúšky.

    5.4.

    Rozmery panvice musia byť zvolené tak, aby boli steny palivovej nádrže vystavené plameňu. Dĺžka a šírka panvice musí preto presahovať priemet palivovej nádrže na vodorovnú rovinu najmenej o 20 cm, ale najviac o 50 cm. Steny panvice nesmú prevyšovať o viac ako 8 cm hladinu paliva na začiatku skúšky.

    5.5.

    Panvica naplnená palivom musí byť umiestnená pod nádrž takým spôsobom, aby vzdialenosť medzi hladinou paliva v panvici a dnom nádrže zodpovedala konštrukčnej výške palivovej nádrže nad povrchom vozovky pri pohotovostnej hmotnosti (pozri bod 7.4). Panvica alebo upínacie zariadenie alebo obe musia byť voľne posunovateľné.

    5.6.

    Počas fázy C skúšky musí byť panvica zakrytá prepážkou umiestnenou vo vzdialenosti 3 cm ± 1 cm nad hladinou paliva. Prepážka musí byť vyrobená z ohňovzdorného materiálu, ako je predpísané v doplnku 2. Medzi kockami nesmú byť žiadne medzery a musia byť upevnené nad panvicou s palivom tak, aby diery v kockách neboli zakryté. Dĺžka a šírka rámu musí byť o 2 až 4 cm menšia než vnútorné rozmery panvice, tak aby bola medzi rámom a stenou panvice medzera 1 až 2 cm, aby sa umožnilo prúdenie vzduchu.

    5.7.

    Ak sa skúška vykonáva vonku, musí byť zabezpečená dostatočná ochrana proti vetru a rýchlosť vetra na úrovni palivovej panvice nesmie presiahnuť 2,5 km/h. Pred začiatkom skúšky sa musí krycia mriežka zahriať na teplotu 308 K ± 5 K (35 °C ± 5 °C) Žiaruvzdorné kocky môžu byť navlhčené za účelom zabezpečenia rovnakých skúšobných podmienok pre každú za sebou nasledujúcu skúšku.

    5.8.

    Skúška obsahuje štyri fázy (pozri doplnok 1).

    5.8.1.

    Fáza A: Predhriatie (obrázok 1)

    Palivo v panvici musí byť zapálené vo vzdialenosti najmenej 3 m od skúšobnej nádrže. Po 60 sekundách predhrievania sa musí panvica umiestniť pod nádrž.

    5.8.2.

    Fáza B: Priame vystavenie plameňu (obrázok 2)

    Nádrž musí byť na 60 sekúnd vystavená plameňu z voľne horiaceho paliva.

    5.8.3.

    Fáza C: Nepriame vystavenie plameňu (obrázok 3)

    Akonáhle skončí fáza B, musí byť mriežka umiestnená medzi horiacu panvicu a nádrž. Nádrž musí byť potom vystavená tomuto redukovanému plameňu po dobu ďalších 60 sekúnd.

    5.8.4.

    Fáza D: Koniec skúšky (obrázok 4)

    Horiaca panvica zakrytá mriežkou musí byť potom odsunutá do svojej pôvodnej polohy (fáza A). Ak palivová nádrž na konci skúšky horí, musí byť oheň bezodkladne uhasený.

    5.9.

    Výsledky skúšky sú považované za uspokojivé, ak z nádrže neuniká žiadne kvapalné palivo.

    6.   ODOLNOSŤ VOČI VYSOKEJ TEPLOTE

    6.1.

    Upínacie zariadenie použité pri skúške musí zodpovedať spôsobu inštalácie palivovej nádrže na vozidle, vrátane spôsobu akým funguje odvzdušňovací otvor nádrže.

    6.2.

    Nádrž naplnená do 50 % svojho objemu vodou s teplotou 293 K (20 °C) musí byť vystavená po dobu jednej hodiny teplote okolia 368 K ± 2 K (95 °C ± 2 °C).

    6.3.

    Výsledky skúšky sú považované za uspokojivé, keď po skúške nádrž neprepúšťa kvapalinu alebo nie je vážne zdeformovaná.

    7.   OZNAČENIA PALIVOVEJ NÁDRŽE

    Na palivovej nádrži musí byť pripevnená výrobná alebo obchodná značka; musí byť nezmazateľná a jasne čitateľná na nádrži aj keď je nádrž inštalovaná na vozidle.

    Doplnok 1

    Skúška odolnosti voči ohňu

    Obrázok 1

    Fáza A: Predhriatie

    Image

    Obrázok 2

    Fáza B: Priame vystavenie plameňu

    Image

    Obrázok 3

    Fáza C: Nepriame vystavenie plameňu

    Image

    Obrázok 4

    Fáza D: Koniec skúšky

    Image

    Doplnok 2

    Rozmery a technické údaje žiaruvzdorných kociek

    Image

    OHŇOVZDORNOSŤ (Seger-Kegel)

    SK 30

    OBSAH AL2O3

    30 – 33 %

    PÓROVITOSŤ OTVOROV (Po)

    20 – 22 % obj.

    HUSTOTA

    1 900 – 2 000 kg/m3

    EFEKTÍVNA PLOCHA OTVOROV

    44,18 %


    Top