(1)

Počas krízy cien energie v rokoch 2021 až 2022 viedla značná nestabilita v sektore elektrickej energie k bankrotom dodávateľov, čo malo značný vplyv na spotrebiteľov. Ak dodávatelia nedokážu primerane zaistiť svoje portfóliá elektriny, výkyvy veľkoobchodných cien ich môžu vystaviť finančným ťažkostiam, čo môže viesť k bankrotu a presunu rizika a nákladov na spotrebiteľov a iných účastníkov trhu. Na ochranu spotrebiteľov pred takýmito dôsledkami je nevyhnutné, aby dodávatelia ponúkajúci zmluvy s pevnou cenou mali vhodné stratégie zaistenia primerané ich prístupu k výrobe, kapitalizácii, expozícii voči veľkoobchodnej volatilite, veľkosti a trhovej pozícii.

(2)

Pojem „zaistenie“ znamená nákupnú stratégiu alebo finančnú stratégiu, ktorá má zmierniť riziko nepriaznivých cenových výkyvov na trhoch s energiou. Dodávatelia môžu účinným zaistením stabilizovať náklady na obstarávanie, chrániť sa pred volatilitou veľkoobchodného trhu a ponúknuť spotrebiteľom stabilné a predvídateľné maloobchodné ceny. V prípade dodávateľov s veľkými portfóliami zmlúv s pevnou cenou je nevyhnutné zaistenie proti zmenám cien počas celého trvania zmluvy a zároveň zohľadnenie zmien vo vzore spotreby.

(3)

Hoci zaistenie môže viesť k zvýšeniu nákladov, bezpečnosť, ktorú poskytuje, je oveľa cennejšia, keďže zlyhania v rámci sektora môžu zvýšiť náklady pre spotrebiteľov tým, že ohrozia preddavky spotrebiteľov a môžu viesť k nákladnejším alternatívam. Dodávatelia by preto mali preukázať, že ich stratégie sú v súlade s ich obchodnými modelmi a nepredstavujú neprimerané riziká pre spotrebiteľov, najmä prostredníctvom neprimeraných zaisťovacích postupov. Očakáva sa, že hospodárska súťaž na trhu bude stimulovať optimalizáciu nákladov, čo zníži náklady pre spotrebiteľov. Udržanie silnej hospodárskej súťaže medzi maloobchodnými dodávateľmi je preto nevyhnutné na zmiernenie potenciálneho nárastu nákladov pre dodávateľov.

(4)

Hoci hlavnú zodpovednosť za stanovenie a preukázanie vhodnosti svojej stratégie zaistenia nesie dodávateľ, národné regulačné orgány majú právomoc a povinnosť túto zodpovednosť u dodávateľov presadzovať podľa článku 18a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 (1) zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1711 (2).

(5)

Účinným opatrením na posilnenie odolnosti a riadenia likvidity dodávateľov energie je stresové testovanie, ktorým je v tejto súvislosti simulácia, v ktorej sa hodnotí vplyv vopred stanovených rizikových faktorov. Vykonávanie stresových testov môže pomôcť zmerať finančnú odolnosť dodávateľa. Takéto stresové testy sa zahrnú a budú mať štruktúru podľa uváženia národných regulačných orgánov.

(6)

Finančné riziká, ktorým čelia dodávatelia energie, môžu úzko súvisieť so zložitou dynamikou medzi fyzickými a finančnými trhmi, najmä trhmi s derivátmi. Posilnená spolupráca medzi regulačnými orgánmi v oblasti energetiky, orgánmi prudenciálneho dohľadu a orgánmi finančného trhu môže pomôcť identifikovať medzisektorové zraniteľnosti, najmä v súvislosti s maržovými požiadavkami, požiadavkami na kolaterál a požiadavkami na likviditu pri obchodovaní s energetickými derivátmi.

(7)

Pre energetické spoločenstvá je naďalej ťažké mať prístup k zaisťovacím produktom na centralizovaných trhoch. Táto situácia znásobuje ich expozíciu voči výkyvom na trhu a zhoršujú ju diskusie na vnútroštátnej úrovni o uložení požiadaviek na zaistenie dodávateľom, čo môže zhoršiť trhové riziká pre energetické spoločenstvá bez toho, aby sa zohľadnili ich osobitné okolnosti.

(8)

Hoci členské štáty majú pri vykonávaní článku 18a smernice (EÚ) 2019/944 určitú diskrečnú právomoc, v tomto odporúčaní by sa mali poskytnúť usmernenia o presadzovaní riadenia rizika zo strany dodávateľov s cieľom chrániť spotrebiteľov pred rizikami dodávateľov a energetickými cenovými šokmi,