This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32024H1722
Commission Recommendation (EU) 2024/1722 of 17 June 2024 setting out guidelines for the interpretation of Article 4 of Directive (EU) 2023/1791 of the European Parliament and of the Council as regards energy efficiency targets and national contributions
Odporúčanie Komisie (EÚ) 2024/1722 zo 17. júna 2024, ktorým sa stanovujú usmernenia k výkladu článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1791, pokiaľ ide o ciele energetickej efektívnosti a národné príspevky
Odporúčanie Komisie (EÚ) 2024/1722 zo 17. júna 2024, ktorým sa stanovujú usmernenia k výkladu článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1791, pokiaľ ide o ciele energetickej efektívnosti a národné príspevky
C/2024/3815
Ú. v. EÚ L, 2024/1722, 19.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reco/2024/1722/oj (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
|
Úradný vestník |
SK Séria L |
|
2024/1722 |
19.6.2024 |
ODPORÚČANIE KOMISIE (EÚ) 2024/1722
zo 17. júna 2024,
ktorým sa stanovujú usmernenia k výkladu článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1791, pokiaľ ide o ciele energetickej efektívnosti a národné príspevky
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 292,
keďže:
|
(1) |
Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (1) sa zaviedla požiadavka dosiahnuť do roku 2030 na úrovni Únie hlavný cieľ aspoň 32,5 % úspor energie. |
|
(2) |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1791 (2) bola prijatá 13. septembra 2023. Predstavuje prepracované znenie smernice 2012/27/EÚ, v ktorom sa niektoré pôvodné ustanovenia zachovali a zároveň sa zaviedli niektoré nové požiadavky. Predovšetkým sa v ňom výrazne zvýšila úroveň ambícií do roku 2030 pri energetickej efektívnosti, a to aj pri únijných cieľoch energetickej efektívnosti a národných príspevkoch do roku 2030. |
|
(3) |
V smernici (EÚ) 2023/1791 sa stanovuje cieľ, aby Únia spotrebúvala do roku 2030 aspoň o 11,7 % energie menej než je prognóza spotreby energie v roku 2030 na základe referenčného scenára EÚ z roku 2020, teda 1 124 Mtoe primárnej energetickej spotreby a 864 Mtoe konečnej energetickej spotreby. V praxi to znamená indikatívny cieľ primárnej energetickej spotreby vo výške 992,5 milióna ton ropného ekvivalentu (Mtoe) a záväzný cieľ konečnej energetickej spotreby 763 Mtoe na úrovni Únie do roku 2030. |
|
(4) |
Na to, aby Únia do roku 2030 konečný cieľ dosiahla, by všetky členské štáty mali oznámiť indikatívny národný cieľ svojej konečnej energetickej spotreby do roku 2030 spolu s orientačnou trajektóriou jeho dosahovania, a to do júna 2024 ako súčasť svojho národného energetického a klimatického plánu. |
|
(5) |
V prílohe I k smernici (EÚ) 2023/1791 sa zavádza vzorec na spravodlivý a transparentný výpočet indikatívnych národných príspevkov všetkých členských štátov, a to na účely primárnej a konečnej energetickej spotreby. Vo vzorci sa zohľadňuje skoré úsilie členských štátov, ich bohatstvo, energetická náročnosť a potenciál úspor energie. |
|
(6) |
Zo smernice (EÚ) 2023/1791 vyplýva, že členské štáty majú pri výpočte národného príspevku úplnú flexibilitu. V súlade s článkom 4 ods. 2 smernice (EÚ) 2023/1791 však musia zabezpečiť, aby ich národný príspevok v Mtoe neprevýšil o viac než 2,5 % príspevok, ktorý by bol výsledkom uplatnenia vzorca v prílohe I. V každom prípade sú členské štáty povinné poskytnúť opis spôsobu výpočtu predmetného cieľa a informácie o údajoch, ktoré na výpočet použili. |
|
(7) |
S cieľom zaručiť dosiahnutie únijných cieľov energetickej efektívnosti do roku 2030 smernica (EÚ) 2023/1791 posilňuje mechanizmy riadenia zavedené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (3). Smernicou (EÚ) 2023/1791 sa zavádza mechanizmus nedostatočnej ambície z hľadiska konečnej energetickej spotreby, ktorý sa aktivuje, ak súčet cieľov, ktoré oznámia členské štáty, nebude zodpovedať záväznému cieľu na úrovni Únie. V neposlednom rade sa smernicou zavádza mechanizmus zabezpečenia preklenutia rozdielov, na základe ktorého sa členským štátom bude adresovať žiadosť skoncipovať a oznámiť nové opatrenia, ak sa odchýlia od svojej trajektórie dosahovania cieľa konečnej energetickej spotreby do roku 2030. |
|
(8) |
Zavedením vzorca v prílohe I k smernici (EÚ) 2023/1791 a mechanizmov riadenia nie je obmedzená flexibilita členských štátov rozhodnúť sa, aké ciele si vytýčia alebo ako ich budú dosahovať. Tieto mechanizmy však zaručujú, že všetky členské štáty prispejú svojim spravodlivým podielom, aby dosiahli kolektívny záväzný cieľ konečnej energetickej spotreby na úrovni Únie a takisto v maximálnej možnej miere aj kolektívny indikatívny cieľ primárnej energetickej spotreby na úrovni Únie. |
|
(9) |
Členské štáty si môžu podľa vlastného uváženia vybrať spôsob transpozície a vykonávania požiadaviek týkajúcich sa energetických služieb, ktorý najviac vyhovuje ich vnútroštátnym okolnostiam. V tomto kontexte by sa odporúčalo vykladať relevantné ustanovenia smernice (EÚ) 2023/1791 jednoliatym spôsobom, ktorý by prispel k jednotnému chápaniu smernice (EÚ) 2023/1791 vo všetkých členských štátoch pri tom, ako vypracúvajú svoje transpozičné opatrenia, |
PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:
Členské štáty by sa mali pri transponovaní článku 4 smernice (EÚ) 2023/1791 do vnútroštátneho práva riadiť usmerneniami k výkladu v prílohe k tomuto odporúčaniu.
V Bruseli 17. júna 2024
Za Komisiu
Kadri SIMSON
členka Komisie
(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2012/27/oj).
(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1791 z 13. septembra 2023 o energetickej efektívnosti a o zmene nariadenia (EÚ) 2023/955 (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 231, 20.9.2023, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2023/1791/oj).
(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1999/oj).
PRÍLOHA
1. ÚVOD
V týchto usmerneniach sa členským štátom poskytuje orientácia, ako vykladať článok 4 smernice (EÚ) 2023/1791 pri jeho transponovaní do vnútroštátnych právnych predpisov.
V porovnaní so smernicou 2012/27/EÚ sa v smernici (EÚ) 2023/1791 zavádza celý rad nových ustanovení:
|
— |
vzorec (článok 4 ods. 2), ktorý možno použiť na stanovenie indikatívneho národného príspevku (príloha I). Národné príspevky by sa od výsledku vypočítaného pomocou tohto vzorca nemali líšiť o viac než 2,5 %, |
|
— |
aktualizovaný základný scenár (článok 4 ods. 1) na základe referenčného scenára z roku 2020, |
|
— |
mechanizmus nedostatočnej ambície (článok 4 ods. 5), ktorý treba využiť v prípade, ak sa súčet národných príspevkov všetkých členských štátov nevyrovná únijnému cieľu konečnej energetickej spotreby (KES), |
|
— |
mechanizmus zabezpečenia preklenutia rozdielov (článok 4 ods. 6), ktorý sa uplatní v prípade nedostatočného pokroku pri napĺňaní príspevkov k energetickej efektívnosti), |
|
— |
nové vymedzenie pojmu konečná energetická spotreba – KES (článok 2 ods. 6), ktoré je zladené s novou metodikou Eurostatu na výpočet KES, ale zachováva sa v ňom doteraz platný rozsah pôsobnosti, z ktorého je vylúčená energia z okolitého prostredia a v ktorom je zahrnutá spotreba energie v medzinárodnom letectve. |
Záväzný výklad právnych predpisov Únie je však vo výlučnej právomoci Súdneho dvora Európskej únie.
2. PRÁVNY A POLITICKÝ KONTEXT
V článku 4 smernice (EÚ) 2023/1791 sa stanovuje celkový záväzný cieľ Únie v oblasti energetickej efektívnosti, a preto je daný článok úzko prepojený s inými článkami smernice (EÚ) 2023/1791, ktoré k predmetnému cieľu prispievajú.
Okrem toho článok 4 smernice (EÚ) 2023/1791 vychádza z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (1), pokiaľ ide o:
|
— |
návrh integrovaných národných energetických a klimatických plánov (NEKP), |
|
— |
aktualizáciu integrovaných NEKP, |
|
— |
integrované národné energetické a klimatické správy o pokroku (INEKSP), |
|
— |
posúdenie pokroku pri dosahovaní národných cieľov, cieľových hodnôt a príspevkov. |
Napokon nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 o energetickej štatistike (2) tvorí základ ročného podávania správ členských štátov o PES a KES.
3. KĽÚČOVÉ POJMY POUŽITÉ V TÝCHTO USMERNENIACH
V kontexte výkladu rozsahu povinností podľa článku 4 sú najrelevantnejšími nasledujúce kľúčové pojmy.
Primárna energetická spotreba
„Primárna energetická spotreba“ alebo „PES“ je v článku 2 bode 5 smernice (EÚ) 2023/1791 vymedzená ako hrubá dostupná energia s výnimkou paliva v palivových nádržiach v medzinárodnej námornej doprave, konečnej neenergetickej spotreby a energie z okolitého prostredia.
Konečná energetická spotreba
„Konečná energetická spotreba“ alebo „KES“ je vymedzená v článku 2 bode 6 smernice (EÚ) 2023/1791 ako všetka energia dodaná do priemyslu, do dopravy vrátane spotreby energie v medzinárodnom letectve, do domácností, do verejných a súkromných služieb, do poľnohospodárstva, do lesného hospodárstva, do rybárstva a iným odvetviam konečných spotrebiteľov, pričom sú z nej vylúčené spotreba energie v prípade paliva v palivových nádržiach v medzinárodnej námornej doprave, energia z okolitého prostredia a dodávky do sektora transformácie a do sektora energetiky a straty v dôsledku prenosu a distribúcie v zmysle vymedzenia v prílohe A k nariadeniu (ES) č. 1099/2008.
Energia z okolitého prostredia
„Energia z okolitého prostredia“ je v článku 2 bode 7 smernice (EÚ) 2023/1791 vymedzená ako energia z okolia v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 smernice (EÚ) 2018/2001.
Energetická efektívnosť
„Energetická efektívnosť“ je v článku 2 bode 8 smernice (EÚ) 2023/1791 vymedzená ako pomer medzi výstupom výkonu, služby, tovaru alebo energie a energetickým vstupom.
Úspory energie
„Úspory energie“ sa v článku 2 bode 9 smernice (EÚ) 2023/1791 vymedzujú ako množstvo usporenej energie určené meraním alebo odhadom spotreby, alebo obomi pred a po vykonaní opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti pri zabezpečení normalizácie vonkajších podmienok, ktoré ovplyvňujú spotrebu energie.
Zlepšenie energetickej efektívnosti
„Zlepšenie energetickej efektívnosti“ je v článku 2 bode 10 smernice (EÚ) 2023/1791 vymedzené ako zvýšenie energetickej efektívnosti v dôsledku akýchkoľvek technologických zmien, zmien správania alebo hospodárskych zmien
4. POVINNOSTI SÚVISIACE S ČLÁNKOM 4
V článku 4 sa opisuje poradie a harmonogram krokov, ktoré členské štáty a Komisia prijmú pri stanovení indikatívnych národných príspevkov. Znázornené sú na obrázku 1.
Obrázok 1
Harmonogram článku 4 (3)
4.1. Stanovenie a oznámenie národných príspevkov
4.1.1. Stanovenie cieľa podľa článku 4
V súlade s článkom 4 ods. 2 smernice (EÚ) 2023/1791 má každý členský štát povinnosť stanoviť a oznámiť indikatívny národný príspevok ku KES spolu s orientačnou trajektóriou, ako ho dosiahnuť, ako súčasť svojho navrhnutého (aktualizovaného) národného energetického a klimatického plánu (s konečným termínom na predloženie 30. júna 2023). Okrem toho sa členské štáty mali usilovať prispievať k indikatívnemu únijnému cieľu PES. Na tento účel mali oznámiť národný príspevok k PES spolu s orientačnou trajektóriou, ako ho dosiahnuť (poslednou možnosťou tak urobiť bolo zahrnúť ich do návrhu svojho aktualizovaného NEKP).
V článku 4 smernice (EÚ) 2023/1791 sa stanovuje zoznam faktorov a vnútroštátnych okolností, ktoré členské štáty môžu využiť na výpočet svojho príspevku. Konkrétne sú faktory uvedené v článku 4 ods. 3 písm. d) zohľadnené vo vzorci stanovenom v prílohe I k smernici (EÚ) 2023/1791, ktorý je podrobnejšie vysvetlený v oddiele 4.1.2 tejto prílohy.
V súlade s článkom 4 ods. 4 smernice (EÚ) 2023/1791 musí každý členský štát pri stanovovaní svojho indikatívneho národného príspevku k energetickej efektívnosti v konečnej spotrebe energie zaručiť, aby jeho príspevok v Mtoe nepresiahol 2,5 % hodnoty, ktorá by vyplynula z výpočtu podľa vzorca stanoveného v prílohe I k smernici (EÚ) 2023/1791. Tak musí napríklad členský štát oznámiť hodnotu nižšiu než 10,25 Mtoe, ak by podľa vzorca v prílohe I k uvedenej smernici jeho indikatívny národný príspevok k energetickej efektívnosti v konečnej spotrebe energie v roku 2030 mal byť 10 Mtoe (absolútna hodnota KES v roku 2030).
Okrem toho musia členské štáty uviesť svoje podiely na primárnej energetickej spotrebe a konečnej energetickej spotrebe pripadajúce na rôzne odvetvia konečnej spotreby, ako sa vymedzuje v nariadení (ES) č. 1099/2008. Cieľom je jednotným spôsobom zhromaždiť prognózy za každý sektor do roku 2030 a posúdiť vývoj spotreby energie v jednotlivých sektoroch. Sektory zahŕňajú aspoň priemysel, domácnosti, služby a dopravu.
Členské štáty takisto musia uviesť prognózy celkovej spotreby energie do roku 2030 v sektore IKT.
4.1.2. Vzorec uvedený v prílohe I k smernici (EÚ) 2023/1791
V prílohe I k smernici (EÚ) 2023/1791 sa stanovuje vzorec zahŕňajúci všetky faktory uvedené v článku 4 ods. 3 písm. d) a e) smernice (EÚ) 2023/1791. Vzorec má členským štátom umožniť určiť ich príspevok k únijnému cieľu spravodlivým a realizovateľným spôsobom.
Zohľadňujú sa štyri faktory vplývajúce na energetickú efektívnosť. Pri výpočte národných príspevkov má každý faktor rovnakú váhu:
|
— |
Faktor včasných opatrení: týmto faktorom sa meria priemerný pokrok v minulosti pri úrovniach spotreby energie medzi obdobiami 2007 – 2009 a 2017 – 2019 v porovnaní s priemerom Únie. Faktor včasných opatrení sa počíta vynásobením dvoch veličín:
Dôvodom používania týchto dvoch veličín je snaha lepšie merať úspory energie dosiahnuté vďaka opatreniam v oblasti energie, a nie z iných dôvodov (napr. hospodárska recesia), ako aj snaha nepenalizovať tie členské štáty, ktorých spotreba energie narástla v dôsledku trendu silného hospodárskeho rastu. Faktor včasných opatrení je súčinom uvedených dvoch veličín, a preto by ani jedna z nich nemala druhú anulovať ani zosilniť. Platia pre ne horné hranice 50 % a 100 % priemeru Únie. Podľa prílohy I k smernici (EÚ) 2023/1791 potom platia horné hranice 50 % a 100 % priemeru Únie aj pre celkový faktor včasných opatrení. |
|
— |
Faktor bohatstva: týmto faktorom sa meria bohatstvo každého členského štátu v období 2017 – 2019. Bohatstvo členských štátov zachytáva hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa. Ukazovateľ HDP sa vyjadruje v štandarde kúpnej sily (PPS) (5), aby sa odstránil vplyv rozdielnych cenových hladín medzi členskými štátmi. Členské štáty s vyšším HDP na obyvateľa než je priemer EÚ majú vytýčené pomerne ambicióznejšie ciele a naopak. Úrovne ambícií sú zastropované na 50 % a 150 % priemernej úrovne ambície Únie. |
|
— |
Faktor energetickej náročnosti: týmto faktorom sa meria energetická náročnosť členského štátu v porovnaní s priemerom EÚ v období 2017 – 2019. Členské štáty s vyššou energetickou náročnosťou než je priemer EÚ majú vytýčené pomerne ambicióznejšie ciele a naopak. Na základe prílohy I k smernici (EÚ) 2023/1791 sú úrovne ambícií zastropované na 50 % a 150 % priemernej úrovne ambície EÚ. Treba poznamenať, že tento faktor energetickej náročnosti nevychádza z tých istých údajov ako druhá veličina faktora včasných opatrení. Faktor energetickej náročnosti zachytáva priemernú energetickú náročnosť hospodárstva v období 2017 – 2019 ako zástupný údaj za technický potenciál opatrení zameraných na energetickú účinnosť. Faktor nemeria východiskový bod ani trajektóriu dosiahnutia tejto hodnoty energetickej náročnosti. Naproti tomu druhá veličina faktora včasných opatrení zachytáva pomerné zlepšenie energetickej náročnosti hospodárstva za celé obdobie (2007 – 2009 až 2017 – 2019) ako zástupnú hodnotu za úsilie, ktoré členské štáty v danom období vynaložili. |
|
— |
Faktor potenciálu úspor: týmto faktorom sa meria hospodársky potenciál členských štátov vzhľadom na energetickú efektívnosť. Tento potenciál sa počíta na základe porovnania spotreby energie každého členského štátu podľa scenára PRIMES MIX 55 % na rok 2030 (politický cieľ) so spotrebou energie podľa (aktualizovaných) prognóz v referenčnom scenári z roku 2020 na rok 2030 (základný scenár). Na základe prílohy I k smernici (EÚ) 2023/1791 sú úrovne ambícií zastropované na 50 % a 150 % priemernej úrovne ambície Únie. |
Celkový faktor sa za každý členský štát počíta ako priemer všetkých štyroch faktorov uvedených v bodoch 1 až 4. Potom sa cieľ členského štátu v percentuálnom vyjadrení vypočíta vynásobením celkového faktoru s cieľom EÚ stanoveným v článku 4 ods. 1 smernice (EÚ) 2023/1791, ktorý zodpovedá minimálne –11,7 %. Cieľ členského štátu vyjadrený v Mtoe sa vypočíta uplatnením cieľa členského štátu v percentuálnom vyjadrení na jeho základný scenár na rok 2030 v rámci referenčného scenára z roku 2020. Príklad: členský štát postupuje podľa vzorca na výpočet KES a dospeje k celkovému faktoru 85,45 %. Vynásobí ho hodnotou –11,7 %, výsledkom čoho je jeho cieľ –10 %. Základný scenár KES na rok 2030 podľa referenčného scenára z roku 2020 daného členského štátu zodpovedá10 Mtoe. Na výpočet svojho cieľa vyjadreného v Mtoe uplatní percentuálnu hodnotu (–10 %), čím dospeje k výsledku 9 Mtoe.
Napokon sa pri všetkých členských štátoch uplatní korekčný faktor, aby sa súčet všetkých vnútroštátnych príspevkov vyjadrený v Mtoe kalibroval vzhľadom na cieľ EÚ na rok 2030 vyjadrený v Mtoe. Korekčný faktor sa uvádza v prílohe I k smernici (EÚ) 2023/1791 a spôsob jeho výpočtu je podrobne opísaný v bode A.2.5 tejto prílohy. Korekčný faktor sa násobí každým jednotlivým národným príspevkom, čím sa dospeje ku konečnému, skorigovanému národnému príspevku vyjadrenému v Mtoe. Oba korekčné faktory (jeden na výpočet KES a jeden na výpočet PES) sú pre všetky členské štáty rovnaké.
Podľa článku 4 ods. 2 smernice (EÚ) 2023/1791 majú členské štáty pri výpočte národných príspevkov (ku KES aj k PES) úplnú flexibilitu. V článku 4 ods. 3 smernice (EÚ) 2023/1791 sa uvádzajú požiadavky a charakteristické znaky, ktoré členské štáty musia pri výpočte zohľadniť. V písmene d) uvedeného odseku sa odkazuje na faktory vzorca stanoveného v prílohe I k smernici (EÚ) 2023/1791, v písmene e) daného odseku sa dopĺňajú ďalšie relevantné prvky („vnútroštátne okolnosti“), na základe ktorých môžu členské štáty opodstatniť svoj výber metodiky výpočtu i údaje, ktoré použijú. Treba pripomenúť, že zoznam uvedený v článku 4 ods. 3 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1791 nie je vyčerpávajúci. Z článku 4 smernice (EÚ) 2023/1791 nepriamo vyplýva, že členský štát, ktorý na výpočet svojich národných príspevkov nepoužije vzorec stanovený v prílohe I k smernici (EÚ) 2023/1791, musí uplatniť požiadavky stanovené v článku 4 ods. 3 písm. a) až e) smernice (EÚ) 2023/1791.
Vo všetkých prípadoch členské štáty musia vysvetliť, ako národné príspevky vypočítali. Ak členské štáty použili len vzorec stanovený v prílohe I k smernici (EÚ) 2023/1791 a oznámili výsledok, stačí objasniť, že použili vzorec stanovený v prílohe I k smernici (EÚ) 2023/1791. Vo všetkých ostatných prípadoch vysvetlenie musí zahŕňať aj opis metodiky výpočtu a objasnenie, aké údaje sa pri danej metodike použili.
4.2. Aktualizovaný referenčný scenár z roku 2020
Komisia podľa článku 4 ods. 5 smernice (EÚ) 2023/1791 aktualizovala referenčný scenár z roku 2020 na základe najnovších údajov Eurostatu. Členské štáty, ktoré chcú aktualizovať svoje národné príspevky, pretože tieto príspevky neboli v ich návrhoch aktualizovaných NEKP oznámené na základe aktualizovaného referenčného scenára z roku 2020, ale na základe pôvodného scenára, musia svoje aktualizované príspevky oznámiť najneskôr do 1. februára 2024.
Aktualizovaný referenčný scenár z roku 2020 má vplyv na každý opísaný krok výpočtu národných príspevkov a jeho výsledkom je zmenený súbor výsledkov vzorca pri KES a PES všetkých členských štátov v porovnaní s hodnotami, ktoré mali k dispozícii pri zostavovaní (aktualizovaného) návrhu NEKP:
|
a) |
aktualizovaný referenčný scenár z roku 2020 má vplyv na faktor potenciálu úspor, pretože referenčný scenár sa používa na jeho výpočet (pozri oddiel 3.2 k vzorcu faktoru potenciálu úspor). Ostatné tri faktory sa nezmenia, pretože vychádzajú len z údajov Eurostatu; |
|
b) |
dôsledkom je, že sa zmení tak celkový faktor (vypočítaný ako priemer daných štyroch faktorov), ako aj cieľ členského štátu v percentuálnom vyjadrení; |
|
c) |
ďalej sa zmení príspevok členských štátov vyjadrený v Mtoe, pretože základné scenáre KES a PES na rok 2030 sa zmenili podľa aktualizovaného referenčného scenára; |
|
d) |
v neposlednom rade Komisia prepočítala korekčné faktory na účel úpravy výsledkov vzorca podľa aktualizovaného referenčného scenára z roku 2020, výsledkom čoho sú nové indikatívne príspevky ku KES a PES za všetky členské štáty. |
V súlade s článkom 4 ods. 5 smernice (EÚ) 2023/1791 musia členské štáty, ktoré sa rozhodnú použiť výsledky vychádzajúce z aktualizovaného referenčného scenára z roku 2020, opätovne zaručiť, aby ich príspevok vyjadrený v Mtoe vypočítaný podľa aktualizovaného referenčného scenára z roku 2020 nepresahoval o viac než 2,5 % hodnotu, ktorá by vyplynula z výpočtu podľa vzorca stanoveného v prílohe I k smernici (EÚ) 2023/1791.
4.3. Mechanizmus nedostatočnej ambície: posúdenie zo strany Komisie a harmonogram
Komisia ako súčasť posúdenia návrhu aktualizovaných NEKP, ktoré v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1999 vykonala v decembri 2023, posúdila, či sa kolektívny príspevok aspoň rovná záväznému únijnému cieľu konečnej energetickej spotreby a či sa kolektívny príspevok aspoň rovná indikatívnemu cieľu na úrovni Únie pri primárnej energetickej spotrebe.
Pretože súčet indikatívnych národných príspevkov ku KES nie je dostatočný na splnenie záväzného únijného cieľa, Komisia v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) 2018/1999 vydala odporúčania pre jednotlivé krajiny a medzi nimi aj odporúčanie zvýšiť národné príspevky určitých členských štátov.
Jedným z nových ustanovení v článku 4 smernice (EÚ) 2023/1791 je zavedenie mechanizmu nedostatočnej ambície v záujme dosiahnutia únijného cieľa energetickej efektívnosti. Tento mechanizmus má vychádzať z posúdenia, ktoré Komisia vykoná v snahe zaručiť, aby sa kolektívny príspevok členských štátov aspoň rovnal záväznému únijnému cieľu pri KES na úrovni EÚ stanovenému v článku 4 ods. 1 smernice (EÚ) 2023/1791. Mechanizmus nedostatočnej ambície sa teda uplatní len vtedy, ak Komisia pri posúdení návrhov aktualizovaných NEKP dospeje k výsledku, že kolektívny príspevok členských štátov sa nebude rovnať cieľu Únie.
Východiskom mechanizmu nedostatočnej ambície sú národné príspevky, ktoré členské štáty oznámili ako súčasť svojho návrhu aktualizovaného NEKP, a cieľ Únie pri konečnej energetickej spotrebe (v Mtoe) stanovený v článku 4 ods. 1 smernice (EÚ) 2023/1791.
Komisia len na účely posúdenia dostatočnosti ambícií bude na základe článku 31 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) 2018/1999 vychádzať z predpokladanej výšky národných príspevkov tých členských štátov, ktoré nepredložili svoj národný príspevok ako súčasť svojho návrhu aktualizovaného NEKP alebo do 1. februára 2024.
Postupnosť pri určovaní príspevkov členských štátov teda bola:
|
a) |
ak členský štát oznámil indikatívny národný príspevok ku KES ako súčasť svojho návrhu aktualizovaného NEKP, Komisia daný indikatívny národný príspevok (v Mtoe) použila pri posúdení návrhov aktualizovaných NEKP; |
|
b) |
ak členský štát žiadny indikatívy národný príspevok ako súčasť svojho návrhu aktualizovaného NEKP neoznámil, Komisia dospela k predpokladanému indikatívnemu národnému príspevku ku KES na základe konečného NEKP, ktorý predmetný členský štát oznámil v roku 2020 (v Mtoe). |
Komisia môže najneskôr k 1. marcu 2024 každému členskému štátu postúpiť indikatívny národný príspevok k energetickej efektívnosti v konečnej spotrebe energie opravený oproti verzii príspevku, ktorú členské štáty predložili vo svojom návrhu aktualizovaného NEKP, alebo ak ho nepredložili, oproti verzii príspevku, ktorú predpokladala Komisia v posúdení, ktoré vykonala v decembri 2023, pričom zohľadní aktualizovaný referenčný scenár z roku 2020.
Komisia posúdi oznámené národné príspevky všetkých členských štátov, ale v súlade s článkom 4 ods. 5 smernice (EÚ) 2023/1791 ich opraví len vtedy, ak súčet príspevkov členských štátov nebude dostatočný na dosiahnutie záväzného únijného cieľa; opravy budú adresované len tým členským štátom, ktorých oznámené príspevky ku KES (v Mtoe) budú presahovať hodnotu príspevku vyplývajúcu z výpočtu podľa vzorca stanoveného v prílohe I k smernici (EÚ) 2023/1791.
Potom budú členské štáty povinné začleniť svoj konečný národný príspevok, prípadne pri zohľadnení opraveného príspevku, do svojho konečného NEKP, ktorý majú predložiť v júni 2024.
4.4. Výpočet opraveného národného príspevku
V článku 4 ods. 5 smernice (EÚ) 2023/1791 sa Komisii ukladá povinnosť predložiť každému členskému štátu opravený indikatívny národný príspevok k energetickej efektívnosti v konečnej spotrebe energie na základe troch kritérií:
|
a) |
zostávajúce kolektívne zníženie konečnej energetickej spotreby, ktoré je potrebné na dosiahnutie záväzného únijného cieľa stanoveného v článku 4 ods. 1 smernice (EÚ) 2023/1791; |
|
b) |
relatívna intenzita skleníkových plynov na jednotku HDP v roku 2019 medzi dotknutými členskými štátmi; |
|
c) |
HDP týchto členských štátov v roku 2019. |
Prvky z článku 4 ods. 5 smernice (EÚ) 2023/1791 obsahujú orientačné body k tomu, ako by Komisia mala skoncipovať mechanizmus nedostatočnej ambície. Komisia zavedie nový vzorec na výpočet opravených národných príspevkov ku KES a v prípade členských štátov, na ktoré sa uplatňuje mechanizmus nedostatočnej ambície.
4.5. Mechanizmus zabezpečenia preklenutia rozdielov: monitorovanie pokroku a riešenie nedostatočného pokroku
Článok 4 ods. 6 smernice (EÚ) 2023/1791 je venovaný monitorovaniu pokroku a dodatočným opatreniam, ktoré treba prijať, ak sa pokrok členských štátov považuje za nedostatočný.
Podľa článku 29 nariadenia (EÚ) 2018/1999 je Komisia povinná posúdiť pokrok členských štátov pri dosahovaní cieľov energetickej únie a cieľa energetickej efektívnosti na úrovni EÚ, a to do 31. októbra 2021 a potom každé dva roky.
Podľa nových ustanovení článku 4 ods. 6 smernice (EÚ) 2023/1791 platí, že ak z uvedeného posúdenia vyplynie, že jeden alebo viaceré členské štáty nedosahujú pri svojich príspevkoch k energetickej efektívnosti potrebný pokrok, t. j. ich KES presahuje ich orientačnú trajektóriu do roku 2030, musia dané členské štáty zaviesť dodatočné opatrenia, aby si svoje povinnosti opäť plnili. Tieto dodatočné opatrenia a úspory energie, ku ktorým majú podľa očakávaní viesť, by mali zahrnúť do svojich integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku (INEKSP) podľa článku 17 nariadenia (EÚ) 2018/1999, ktoré predkladajú každé dva roky (2025, 2027, 2029…).
Komisia potom posúdi, či dané opatrenia považuje za dostatočné na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti energetickej efektívnosti. Ak dostatočné nie sú, môže prípadne navrhnúť opatrenia a uplatniť svoju právomoc na úrovni Únie v snahe zaručiť dosiahnutie cieľov energetickej efektívnosti na rok 2030.
Treba zdôrazniť, že podľa článku 4 ods. 6 smernice (EÚ) 2023/1791 musia členské štáty zabezpečiť vykonanie dodatočných opatrení do jedného roka od doručenia posúdenia Komisie, aby si svoje povinnosti z hľadiska cieľov pri príspevku k energetickej efektívnosti opäť začali plniť.
V smernici (EÚ) 2023/1791 sa uvádzajú štyri typy opatrení, ktoré možno na riešenie nedostatočného pokroku prijať:
|
1. |
Vnútroštátne opatrenia dosahujúce ďalšie úspory energie vrátane silnejšej podpory pri vývoji projektov na vykonávanie investičných opatrení v oblasti energetickej efektívnosti Členské štáty by mohli posúdiť už zavedené politiky a opatrenia a zhodnotiť ich účinnosť. Pokiaľ ide o prekážky vykonávania, prvým krokom by mohlo byť ich odstránenie, aby zavedené opatrenia viedli k väčším úsporám. Možným druhým krokom, ak by sa dal zrealizovať, by mohlo byť sprísnenie podmienok politík a opatrení, a tak zvýšiť očakávané úspory energie. Tretím krokom by bolo zavedenie nových politík a opatrení, ktoré by viedli k dodatočným úsporám. Na inšpiráciu k novým, dodatočným politikám a opatreniam poslúžia iné články predmetnej smernice, ako aj zodpovedajúce odporúčania. Príklady politík a opatrení v záujme energetickej efektívnosti, ktoré členské štáty zaviedli, sú zachytené aj v databáze MURE (6). Okrem toho má Európska environmentálna agentúra databázu politík a opatrení v oblasti skleníkových plynov (7) (aj k otázke energetickej efektívnosti), ktoré členské štáty zaviedli, prijali alebo plánujú v rámci svojich povinností podávať správy podľa nariadenie (EÚ) 2018/1999. |
|
2. |
Sprísnenie povinnosti úspor energie stanovenej v článku 8 V článku 8 venovanému povinnosti úspor energie sa stanovuje cieľ ročných úspor energie, ktorý možno dosiahnuť buď pomocou povinných schém energetickej efektívnosti (článok 9) alebo pomocou alternatívnych politických opatrení (článok 10). Členský štát by mohol zvážiť, že sprísni cieľ ročných úspor energie alebo zavedie v rámci svojej povinnej schémy nové opatrenia v snahe stimulovať nové úspory v už zapojených sektoroch alebo úspory v nových sektoroch, ktoré ešte nie sú do schémy zaradené. |
|
3. |
Prispôsobenie povinnosti pre verejný sektor Články 5, 6 a 7 obsahujú povinnosti pre verejný sektor. Členské štáty by mohli zvážiť dodatočné opatrenia, ako napríklad zvýšiť cieľ na 1,9 % alebo rozšíriť rozsah pôsobnosti a zahrnúť doň aj ďalšie subjekty verejného sektora. Navyše sa v článku 29 ods. 4 odkazuje na zmluvy o energetickej efektívnosti pri budovách verejných subjektov a v článku 29 ods. 5 sa odkazuje na ponuky energetických služieb vo verejnom sektore. Členské štáty by takéto opatrenia mohli intenzívnejšie podporiť, aby dosiahli zvýšenie úspor spojených s opatreniami v článkoch 5, 6 a 7. |
|
4. |
Dobrovoľný finančný príspevok do národného fondu energetickej efektívnosti uvedeného v článku 30 alebo do iného nástroja financovania zameraného na energetickú efektívnosť, pričom ročné finančné príspevky musia zodpovedať investíciám požadovaným na dosiahnutie orientačnej trajektórie. |
5. POŽIADAVKY NA PODÁVANIE SPRÁV
5.1. Aktualizácia integrovaných národných energetických a klimatických plánov
Členské štáty sú v súlade s článkom 14 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1999 povinné predložiť do 30. júna 2024 aktualizáciu svojho posledného oznámeného integrovaného národného energetického a klimatického plánu (NEKP). V článku 14 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1999 sa členským štátom ukladá povinnosť poskytnúť návrh aktualizácie NEKP vždy rok pred lehotou na predloženie uvedenou v článku 14 ods. 2 daného nariadenia.
Členské štáty boli v súlade s článkom 4 ods. 2 smernice (EÚ) 2023/1791 povinné uviesť svoje indikatívne národné príspevky k energetickej efektívnosti a postúpiť súvisiacu informáciu do 30. júna 2023. Ak členské štáty chceli využiť aktualizovaný scenár, boli povinné svoje aktualizované indikatívne národné príspevky k energetickej efektívnosti oznámiť pri zohľadnení aktualizovaného referenčného scenára z roku 2020 do 1. februára 2024, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 5 smernice (EÚ) 2023/1791. Napokon musia členské štáty predložiť konečnú aktualizáciu svojich NEKP zahŕňajúcich indikatívny národný príspevok k energetickej efektívnosti, v relevantných prípadoch aktualizovanú v rámci lehoty na postúpenie plánov do 30. júna 2024, ako sa stanovuje v článku 14 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1999.
Ďalšie podrobnosti o aktualizovaní integrovaných národných energetických a klimatických plánov sa stanovujú v jednotlivých oddieloch kapitoly 4 tejto prílohy.
5.2. Nahlasovanie pokroku pri plnení cieľov energetickej efektívnosti
V článku 17 nariadenia (EÚ) 2018/1999 sa členským štátom ukladá povinnosť predložiť každé dva roky svoje národné energetické a klimatické správy o pokroku. Navyše sa v článku 21 uvedeného nariadenia ďalej rozvádzajú požiadavky na podávanie správ členských štátov týkajúce sa energetickej efektívnosti. Tak musia členské štáty podľa článku 21 uvedeného nariadenia podávať ročné správy o pokroku podľa orientačných trajektórií pri národnom PES a KES v období 2021 – 2030.
DODATOK A
A.1. Kódy údajov a ukazovatele
Pri používaní vzorca z prílohy I sa používajú štatistiky získané z databázy Eurostatu. V tomto oddiele sa opisujú potrebné výpočty krok za krokom, a to na základe:
|
— |
zoznamu databáz Eurostatu a kódov údajov požadovaných ukazovateľov, |
|
— |
analýzy jednotlivých krokov výpočtu východiskových štyroch faktorov a celkových faktorov, |
|
— |
zoznamu vstupných údajov od Eurostatu, aby každý členský štát mohol vzorec používať. |
Na výpočet ukazovateľov energie sa použila úplná energetická bilancia Complete_Energy_Balances, NRG_BAL_C Eurostatu, aktualizovaná v marci 2023.
Ukazovateľ KONEČNEJ ENERGETICKEJ SPOTREBY (KES) uvedený v smernici (EÚ) 2023/1791 možno vypočítať z týchto údajov Eurostatu:
Konečnú spotrebu možno rozčleniť na: konečná spotreba – priemyselný sektor – spotreba energie (FC_IND_E); konečná spotreba – sektor dopravy – spotreba energie (FC_TRA_E); konečná spotreba – iné sektory dopravy – spotreba energie (FC_OTH_E). K iným sektorom patria obchodné a verejné služby, domácnosti, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, rybolov a sektory nezahrnuté nikde inde.
Ukazovateľ PRIMÁRNEJ ENERGETICKEJ SPOTREBY (PES) uvedený v smernici (EÚ) 2023/1791 možno vypočítať z týchto údajov Eurostatu:
HRUBÝ DOMÁCI PRODUKT (HDP) NA OBYVATEĽA (HDP/obyvateľ) sa počíta na základe dátových tabuliek Eurostatu NAMA_10_GDP pre HDP v štandardoch kúpnej sily (PPS), jednotka: bežné ceny, milión štandardov kúpnej sily (CP_MPPS_EU27_2020) a TPS00001 pre obyvateľstvo, demografický ukazovateľ: obyvateľstvo k 1. januáru (JAN).
Ukazovateľ ENERGETICKÁ NÁROČNOSŤ sa určuje týmto výpočtom:
Zdrojom pre prognózy podľa scenára „PRIMES MIX 55 %“ a podľa referenčného scenára z roku 2020 na rok 2030 je model PRIMES, ktorý prevádzkuje laboratórium E3MLab Národnej technickej univerzity v Aténach (NTUA).
A.2. Kroky pri použití vzorca
A.2.1. Faktor včasných opatrení
FAKTOR VČASNÝCH OPATRENÍ (Fearly action) zahŕňa ako veličiny úspory primárnej a konečnej energie dosiahnuté v obdobiach 2007 – 2009 až 2017 – 2019 a rozdiel pri energetickej náročnosti zaznamenaný pri porovnaní oboch období. Tvoria ho dva podfaktory:
PODFAKTOR ÚSPOR (zníženie KES a PES v %) sa počíta pomocou tohto vzorca:
Výsledok sa váži so zodpovedajúcou hodnotou EÚ:
Výsledok by sa mal zastropovať medzi hranicami 50 % a 100 %. Ak je výsledná hodnota záporná a vypočítaná hodnota je 0 alebo záporná (čo znamená, že v zvolenom čase sa nedosiahli žiadne úspory), zastropovaná konečná hodnota bude 100 %.
PODFAKTOR NÁROČNOSTI (zníženie KEN a PEN v %) sa počíta pomocou tohto vzorca:
Výsledok sa váži so zodpovedajúcou hodnotou EÚ:
Výsledok by sa mal zastropovať medzi hranicami 50 % a 100 %. Pravidlá zastropovania sú rovnaké ako pri podfaktore úspor. Faktor včasných opatrení je súčinom konečných hodnôt podfaktora úspor a zmeny podfaktora náročnosti.
Tento súčin by sa mal opäť zastropovať medzi hranicami 50 % a 100 %.
A.2.2 Faktor bohatstva
FAKTOR BOHATSTVA (Fwealth) zahŕňa ako hlavný ukazovateľ HDP na obyvateľa v paritách kúpnej sily. Možno ho vypočítať týmto vzorcom:
A.2.3 Faktor energetickej náročnosti
FAKTOR ENERGETICKEJ NÁROČNOSTI (Fintensity) zahŕňa ako hlavný ukazovateľ primárnu a konečnú energetickú náročnosť. Primárna a konečná energetická náročnosť sa rovnajú pomeru PES a KES k HDP v PPS. Faktor možno vypočítať týmto vzorcom:
A.2.4. Faktor potenciálu úspor
FAKTOR POTENCIÁLU ÚSPOR (Fpotential) zahŕňa ako hlavný ukazovateľ potenciálne nákladovo optimálne úspory vypočítané modelom PRIMES. Konkrétne, úspory sa počítajú na základe rozdielu medzi základným scenárom prognóz na rok 2030 podľa referenčného scenára z roku 2020 (8) a scenárom PRIMES MIX 55 %. Tieto úspory sa vážia podľa ambície EÚ (11,7 %). Tento faktor možno vypočítať pomocou tohto vzorca:
Fwealth, Fintensity a Fpotential by sa mali zastropovať na hraniciach 50 % a 150 %, aby sa obmedzil účinok týchto hodnôt, ktoré môžu byť extrémne vysoké alebo extrémne nízke.
A.2.5. Celkový faktor
CELKOVÝ FAKTOR (Ftotal) (bod 9 a bod 2 prílohy I) sa rovná váženému súčtu štyroch analyzovaných faktorov (faktor včasných opatrení, faktor bohatstva, faktor energetickej náročnosti a faktor potenciálu úspor). Všetky faktory majú vo vzorci rovnakú váhu (každý 0,25). Preto možno celkový faktor vypočítať týmto vzorcom:
CIEĽ (bod 9 prílohy I) sa rovná súčinu celkového faktora a cieľa EÚ. Preto možno faktor vypočítať týmto vzorcom:
KOREKČNÝ FAKTOR (CEU) počíta Komisia, je rovnaký pre všetky členské štáty a možno ho vypočítať týmto vzorcom:
V prílohe I k smernici (EÚ) 2023/1791 sa stanovujú tieto orientačné vzorce na výpočet národného príspevku k cieľom Únie na rok 2030 pre KES a PES:
Ukazovatele KESB2030 a PESB2030 sú hodnoty KES a PES v roku 2030 vypočítané ako základný scenár prognóz podľa referenčného scenára z roku 2020.
A.3. Údaje do vzorca
Táto časť obsahuje dátové tabuľky, ktoré členské štáty môžu použiť ako vstupy pri počítaní svojich príspevkov pomocou uvedených vzorcov.
A.3.1. Faktor včasných opatrení
Tabuľka 1
KES, v Mtoe
|
|
2007 |
2008 |
2009 |
Priemer (2007 – 2009) |
2017 |
2018 |
2019 |
Priemer (2017 – 2019) |
Zníženie (%) |
|
EÚ |
1 004,3 |
1 013,9 |
965,1 |
994,5 |
968,5 |
971,9 |
967,2 |
969,2 |
–3 |
|
BE |
33,8 |
35,3 |
34,2 |
34,4 |
34,5 |
34,8 |
34,2 |
34,5 |
0 |
|
BG |
10,0 |
9,8 |
8,6 |
9,5 |
9,9 |
9,9 |
9,9 |
9,9 |
5 |
|
CZ |
24,9 |
24,9 |
24,1 |
24,7 |
24,7 |
24,4 |
24,4 |
24,5 |
–1 |
|
DK |
15,7 |
15,5 |
14,8 |
15,3 |
14,6 |
14,6 |
14,3 |
14,5 |
–6 |
|
DE |
207,4 |
216,3 |
204,3 |
209,4 |
213,0 |
209,3 |
209,3 |
210,5 |
1 |
|
EE |
3,1 |
3,1 |
2,8 |
3,0 |
2,9 |
3,0 |
2,9 |
2,9 |
–2 |
|
IE |
13,2 |
13,2 |
11,8 |
12,7 |
11,8 |
12,4 |
12,4 |
12,2 |
–4 |
|
EL |
22,1 |
21,4 |
20,6 |
21,4 |
16,4 |
15,9 |
16,2 |
16,2 |
–24 |
|
ES |
97,4 |
94,0 |
87,5 |
92,9 |
83,7 |
85,7 |
85,6 |
85,0 |
–9 |
|
FR |
149,6 |
151,8 |
146,6 |
149,3 |
145,5 |
143,6 |
142,4 |
143,8 |
–4 |
|
HR |
7,3 |
7,4 |
7,2 |
7,3 |
6,9 |
6,9 |
6,9 |
6,9 |
–5 |
|
IT |
132,4 |
132,4 |
124,9 |
129,9 |
114,4 |
115,5 |
114,6 |
114,8 |
–12 |
|
CY |
1,9 |
2,0 |
1,9 |
1,9 |
1,9 |
1,9 |
1,9 |
1,9 |
–4 |
|
LV |
4,4 |
4,2 |
4,0 |
4,2 |
4,0 |
4,2 |
4,1 |
4,1 |
–2 |
|
LT |
5,2 |
5,1 |
4,6 |
5,0 |
5,3 |
5,6 |
5,6 |
5,5 |
10 |
|
LU |
4,3 |
4,4 |
4,1 |
4,3 |
4,2 |
4,3 |
4,4 |
4,3 |
1 |
|
HU |
17,1 |
17,1 |
16,8 |
17,0 |
18,1 |
18,1 |
18,2 |
18,1 |
7 |
|
MT |
0,5 |
0,5 |
0,5 |
0,5 |
0,6 |
0,7 |
0,7 |
0,7 |
38 |
|
NL |
51,5 |
52,5 |
50,6 |
51,6 |
48,3 |
48,8 |
47,8 |
48,3 |
–6 |
|
AT |
26,0 |
26,0 |
25,2 |
25,7 |
26,9 |
26,5 |
26,8 |
26,8 |
4 |
|
PL |
60,5 |
61,6 |
61,0 |
61,1 |
69,9 |
73,9 |
72,7 |
72,2 |
18 |
|
PT |
19,0 |
18,4 |
18,2 |
18,5 |
16,6 |
16,9 |
17,1 |
16,9 |
–9 |
|
RO |
23,3 |
24,1 |
21,9 |
23,1 |
23,3 |
23,6 |
23,9 |
23,6 |
2 |
|
SI |
5,1 |
5,5 |
4,9 |
5,2 |
4,9 |
5,0 |
4,9 |
4,9 |
–5 |
|
SK |
10,2 |
10,6 |
9,7 |
10,2 |
9,9 |
10,0 |
10,3 |
10,1 |
–1 |
|
FI |
25,8 |
24,9 |
23,3 |
24,7 |
24,8 |
25,2 |
25,1 |
25,0 |
1 |
|
SE |
32,5 |
31,9 |
31,0 |
31,8 |
31,5 |
31,3 |
30,9 |
31,2 |
–2 |
Tabuľka 2
PES, v Mtoe
|
|
2007 |
2008 |
2009 |
Priemer (2007 – 2009) |
2017 |
2018 |
2019 |
Priemer (2017 – 2019) |
Zníženie (%) |
|
EÚ |
1 490,2 |
1 488,8 |
1 403,2 |
1 460,7 |
1 383,7 |
1 377,3 |
1 353,9 |
1 371,6 |
–6 |
|
BE |
50,4 |
51,2 |
50,1 |
50,6 |
48,5 |
46,5 |
48,4 |
47,8 |
–5 |
|
BG |
19,5 |
19,0 |
16,9 |
18,5 |
18,3 |
18,4 |
18,2 |
18,3 |
–1 |
|
CZ |
43,7 |
42,5 |
40,2 |
42,1 |
40,4 |
40,5 |
39,7 |
40,2 |
–5 |
|
DK |
20,4 |
19,8 |
19,1 |
19,8 |
17,4 |
17,4 |
16,8 |
17,2 |
–13 |
|
DE |
315,8 |
320,8 |
299,9 |
312,2 |
298,1 |
292,0 |
285,2 |
291,8 |
–7 |
|
EE |
6,2 |
5,4 |
4,3 |
5,3 |
5,8 |
5,7 |
4,8 |
5,4 |
3 |
|
IE |
16,0 |
15,6 |
14,9 |
15,5 |
14,4 |
14,6 |
14,7 |
14,6 |
–6 |
|
EL |
30,3 |
30,5 |
29,4 |
30,1 |
23,2 |
22,6 |
22,3 |
22,7 |
–24 |
|
ES |
138,8 |
133,9 |
123,0 |
131,9 |
124,9 |
124,3 |
120,6 |
123,3 |
–7 |
|
FR |
252,7 |
255,5 |
246,4 |
251,5 |
239,1 |
238,6 |
235,1 |
237,6 |
–6 |
|
HR |
9,4 |
9,2 |
8,9 |
9,2 |
8,3 |
8,2 |
8,2 |
8,2 |
–10 |
|
IT |
178,7 |
176,1 |
164,1 |
173,0 |
148,9 |
147,2 |
145,9 |
147,4 |
–15 |
|
CY |
2,7 |
2,9 |
2,8 |
2,8 |
2,5 |
2,5 |
2,5 |
2,5 |
–9 |
|
LV |
4,8 |
4,6 |
4,4 |
4,6 |
4,5 |
4,7 |
4,6 |
4,6 |
0 |
|
LT |
8,1 |
8,3 |
7,8 |
8,1 |
6,2 |
6,4 |
6,3 |
6,3 |
–22 |
|
LU |
4,6 |
4,6 |
4,3 |
4,5 |
4,3 |
4,5 |
4,5 |
4,4 |
–2 |
|
HU |
25,4 |
25,2 |
23,9 |
24,8 |
24,5 |
24,5 |
24,6 |
24,5 |
–1 |
|
MT |
0,9 |
1,0 |
0,9 |
0,9 |
0,8 |
0,8 |
0,9 |
0,8 |
–10 |
|
NL |
69,4 |
69,9 |
67,6 |
69,0 |
65,1 |
64,4 |
63,6 |
64,4 |
–7 |
|
AT |
32,2 |
32,5 |
30,6 |
31,8 |
32,8 |
31,8 |
32,3 |
32,3 |
2 |
|
PL |
91,9 |
93,1 |
89,5 |
91,5 |
99,1 |
104,1 |
100,2 |
101,1 |
10 |
|
PT |
23,9 |
23,6 |
23,6 |
23,7 |
22,8 |
22,7 |
22,1 |
22,5 |
–5 |
|
RO |
37,4 |
37,3 |
32,6 |
35,8 |
32,5 |
32,6 |
32,1 |
32,4 |
–10 |
|
SI |
7,3 |
7,7 |
6,8 |
7,3 |
6,7 |
6,7 |
6,5 |
6,6 |
–9 |
|
SK |
16,4 |
17,0 |
15,5 |
16,3 |
16,1 |
15,8 |
16,0 |
16,0 |
–2 |
|
FI |
36,0 |
34,5 |
32,3 |
34,3 |
32,2 |
32,8 |
32,1 |
32,4 |
–6 |
|
SE |
47,4 |
47,2 |
43,1 |
45,9 |
46,3 |
47,3 |
45,8 |
46,5 |
1 |
Tabuľka 3
Konečná energetická náročnosť (KEN) v ktoe/milión PPS
|
|
2007 |
2008 |
2009 |
Priemer (2007 – 2009) |
2017 |
2018 |
2019 |
Priemer (2017 – 2019) |
Zníženie (%) |
|
EÚ |
93,5 |
91,5 |
91,2 |
92,0 |
74,1 |
71,8 |
69,0 |
71,6 |
–22 |
|
BE |
109,6 |
112,1 |
111,2 |
111,0 |
87,5 |
85,5 |
80,8 |
84,6 |
–24 |
|
BG |
130,7 |
117,6 |
107,8 |
118,7 |
94,8 |
90,5 |
85,0 |
90,1 |
–24 |
|
CZ |
116,7 |
110,6 |
110,1 |
112,5 |
87,3 |
82,4 |
78,5 |
82,7 |
–26 |
|
DK |
93,5 |
88,3 |
88,0 |
89,9 |
66,5 |
64,5 |
62,3 |
64,4 |
–28 |
|
DE |
88,0 |
89,8 |
89,8 |
89,2 |
70,7 |
67,5 |
66,5 |
68,2 |
–24 |
|
EE |
131,2 |
129,2 |
133,8 |
131,4 |
93,7 |
90,6 |
84,8 |
89,7 |
–32 |
|
IE |
81,3 |
85,9 |
83,0 |
83,4 |
46,0 |
44,3 |
42,4 |
44,2 |
–47 |
|
EL |
86,4 |
80,8 |
80,9 |
82,7 |
77,6 |
73,8 |
73,4 |
74,9 |
–9 |
|
ES |
84,0 |
79,2 |
77,8 |
80,3 |
66,1 |
66,4 |
63,8 |
65,4 |
–19 |
|
FR |
86,7 |
86,6 |
86,6 |
86,6 |
71,0 |
67,8 |
63,4 |
67,4 |
–22 |
|
HR |
109,7 |
105,6 |
109,2 |
108,1 |
89,9 |
85,5 |
81,6 |
85,6 |
–21 |
|
IT |
84,1 |
81,6 |
80,9 |
82,2 |
66,2 |
65,5 |
63,5 |
65,1 |
–21 |
|
CY |
96,8 |
92,9 |
93,9 |
94,5 |
82,2 |
77,4 |
73,6 |
77,7 |
–18 |
|
LV |
137,4 |
125,6 |
146,7 |
136,6 |
104,9 |
103,5 |
98,1 |
102,2 |
–25 |
|
LT |
107,0 |
99,8 |
107,3 |
104,7 |
81,5 |
80,6 |
75,4 |
79,2 |
–24 |
|
LU |
134,6 |
127,1 |
124,9 |
128,9 |
88,8 |
90,6 |
89,8 |
89,7 |
–30 |
|
HU |
113,0 |
106,2 |
107,1 |
108,8 |
91,2 |
85,7 |
81,6 |
86,2 |
–21 |
|
MT |
59,7 |
59,5 |
54,6 |
57,9 |
44,5 |
44,1 |
42,6 |
43,8 |
–24 |
|
NL |
90,7 |
88,6 |
91,0 |
90,1 |
74,5 |
72,2 |
69,4 |
72,0 |
–20 |
|
AT |
100,5 |
97,4 |
97,6 |
98,5 |
82,3 |
77,8 |
76,7 |
78,9 |
–20 |
|
PL |
119,7 |
113,8 |
110,1 |
114,6 |
89,5 |
89,6 |
83,0 |
87,3 |
–24 |
|
PT |
88,5 |
84,4 |
86,4 |
86,4 |
70,8 |
69,2 |
67,7 |
69,3 |
–20 |
|
RO |
103,1 |
90,0 |
85,7 |
93,0 |
64,3 |
60,4 |
56,5 |
60,4 |
–35 |
|
SI |
117,1 |
118,5 |
114,7 |
116,8 |
95,5 |
90,3 |
83,6 |
89,8 |
–23 |
|
SK |
113,6 |
107,0 |
103,3 |
108,0 |
88,3 |
86,0 |
85,2 |
86,5 |
–20 |
|
FI |
163,4 |
150,7 |
152,2 |
155,5 |
137,9 |
136,1 |
132,8 |
135,6 |
–13 |
|
SE |
109,9 |
105,8 |
109,6 |
108,4 |
87,7 |
84,8 |
80,7 |
84,4 |
–22 |
Tabuľka 4
Primárna energetická náročnosť (PEN) v ktoe/milión PPS
|
|
2007 |
2008 |
2009 |
Priemer (2007 – 2009) |
2017 |
2018 |
2019 |
Priemer (2017 – 2019) |
Zníženie (%) |
|
EÚ |
138,8 |
134,3 |
132,5 |
135,2 |
105,8 |
101,8 |
96,6 |
101,4 |
–25 |
|
BE |
163,2 |
162,6 |
162,8 |
162,9 |
123,0 |
114,2 |
114,4 |
117,2 |
–28 |
|
BG |
255,5 |
228,0 |
212,2 |
231,9 |
175,6 |
167,5 |
157,2 |
166,8 |
–28 |
|
CZ |
204,3 |
188,6 |
183,4 |
192,1 |
142,8 |
136,5 |
127,7 |
135,7 |
–29 |
|
DK |
121,1 |
112,8 |
113,3 |
115,7 |
79,4 |
76,9 |
73,0 |
76,5 |
–34 |
|
DE |
134,0 |
133,2 |
131,7 |
133,0 |
98,9 |
94,1 |
90,6 |
94,6 |
–29 |
|
EE |
261,8 |
227,3 |
209,7 |
233,0 |
188,7 |
174,6 |
140,4 |
167,9 |
–28 |
|
IE |
98,4 |
101,7 |
104,9 |
101,7 |
55,8 |
52,3 |
50,3 |
52,8 |
–48 |
|
EL |
118,5 |
114,9 |
115,6 |
116,3 |
110,0 |
104,9 |
101,1 |
105,3 |
–9 |
|
ES |
119,8 |
112,9 |
109,5 |
114,1 |
98,7 |
96,2 |
90,0 |
95,0 |
–17 |
|
FR |
146,5 |
145,7 |
145,4 |
145,9 |
116,7 |
112,6 |
104,7 |
111,3 |
–24 |
|
HR |
142,0 |
131,1 |
136,1 |
136,4 |
108,1 |
102,0 |
96,9 |
102,3 |
–25 |
|
IT |
113,4 |
108,6 |
106,3 |
109,4 |
86,2 |
83,5 |
80,8 |
83,5 |
–24 |
|
CY |
135,8 |
134,2 |
134,0 |
134,6 |
111,7 |
106,1 |
98,9 |
105,6 |
–22 |
|
LV |
150,6 |
138,4 |
161,1 |
150,0 |
116,7 |
116,3 |
109,6 |
114,2 |
–24 |
|
LT |
166,3 |
160,7 |
180,7 |
169,2 |
93,9 |
92,2 |
85,2 |
90,4 |
–47 |
|
LU |
142,9 |
133,8 |
132,9 |
136,5 |
91,2 |
92,9 |
92,1 |
92,1 |
–33 |
|
HU |
167,3 |
155,9 |
152,7 |
158,6 |
123,4 |
115,7 |
110,0 |
116,4 |
–27 |
|
MT |
117,9 |
113,7 |
106,5 |
112,7 |
57,6 |
55,1 |
53,3 |
55,3 |
–51 |
|
NL |
122,1 |
118,0 |
121,6 |
120,6 |
100,4 |
95,3 |
92,3 |
96,0 |
–20 |
|
AT |
124,6 |
121,7 |
118,9 |
121,7 |
100,3 |
93,2 |
92,3 |
95,3 |
–22 |
|
PL |
181,7 |
171,9 |
161,5 |
171,7 |
126,8 |
126,2 |
114,4 |
122,4 |
–29 |
|
PT |
111,4 |
108,0 |
111,9 |
110,5 |
97,6 |
93,1 |
87,2 |
92,6 |
–16 |
|
RO |
165,7 |
139,6 |
127,6 |
144,3 |
89,5 |
83,4 |
75,9 |
82,9 |
–43 |
|
SI |
165,8 |
166,4 |
160,9 |
164,4 |
129,9 |
121,3 |
112,5 |
121,2 |
–26 |
|
SK |
182,4 |
171,5 |
165,4 |
173,1 |
143,4 |
136,3 |
132,8 |
137,5 |
–21 |
|
FI |
228,1 |
208,9 |
211,3 |
216,1 |
178,8 |
177,0 |
169,9 |
175,2 |
–19 |
|
SE |
160,5 |
156,7 |
152,3 |
156,5 |
129,2 |
128,0 |
119,7 |
125,6 |
–20 |
Tabuľka 5
Faktor včasných opatrení
|
(v %) |
||||||
|
|
Zastropovaný faktor úspor |
Zastropovaný podfaktor náročnosti |
Faktor včasných opatrení |
|||
|
|
PES |
KES |
PEN |
KEN |
PES |
KES |
|
BE |
100 |
100 |
89 |
93 |
89 |
93 |
|
BG |
100 |
100 |
89 |
92 |
89 |
92 |
|
CZ |
100 |
100 |
85 |
84 |
85 |
84 |
|
DK |
50 |
50 |
74 |
78 |
50 |
50 |
|
DE |
93 |
100 |
87 |
94 |
81 |
94 |
|
EE |
100 |
100 |
90 |
70 |
90 |
70 |
|
IE |
100 |
61 |
52 |
50 |
52 |
50 |
|
EL |
50 |
50 |
100 |
100 |
50 |
50 |
|
ES |
93 |
50 |
100 |
100 |
93 |
50 |
|
FR |
100 |
69 |
100 |
100 |
100 |
69 |
|
HR |
59 |
50 |
100 |
100 |
59 |
50 |
|
IT |
50 |
50 |
100 |
100 |
50 |
50 |
|
CY |
71 |
63 |
100 |
100 |
71 |
63 |
|
LV |
100 |
100 |
100 |
88 |
100 |
88 |
|
LT |
50 |
100 |
54 |
91 |
50 |
91 |
|
LU |
100 |
100 |
77 |
73 |
77 |
73 |
|
HU |
100 |
100 |
94 |
100 |
94 |
100 |
|
MT |
59 |
100 |
50 |
91 |
50 |
91 |
|
NL |
91 |
50 |
100 |
100 |
91 |
50 |
|
AT |
100 |
100 |
100 |
100 |
100 |
100 |
|
PL |
100 |
100 |
87 |
93 |
87 |
93 |
|
PT |
100 |
50 |
100 |
100 |
100 |
50 |
|
RO |
64 |
100 |
59 |
63 |
50 |
63 |
|
SI |
69 |
52 |
95 |
96 |
66 |
50 |
|
SK |
100 |
100 |
100 |
100 |
100 |
100 |
|
FI |
100 |
100 |
100 |
100 |
100 |
100 |
|
SE |
100 |
100 |
100 |
100 |
100 |
100 |
A.3.2. Faktor bohatstva
Tabuľka 6
Hrubý domáci produkt/obyvateľstvo (HDP/obyvateľ) v tisícoch PPS/osoba
|
|
2017 |
2018 |
2019 |
Priemer (2017 – 2019) |
Faktor bohatstva (%) |
|
EÚ |
29,3 |
30,3 |
31,4 |
30,4 |
|
|
BE |
34,7 |
35,7 |
36,9 |
35,8 |
118 |
|
BG |
14,7 |
15,6 |
16,5 |
15,6 |
51 |
|
CZ |
26,7 |
28,0 |
29,2 |
28,0 |
92 |
|
DK |
38,1 |
39,1 |
39,6 |
38,9 |
128 |
|
DE |
36,5 |
37,5 |
37,9 |
37,3 |
123 |
|
EE |
23,3 |
24,7 |
25,8 |
24,6 |
81 |
|
IE |
53,8 |
57,9 |
59,6 |
57,1 |
150 |
|
EL |
19,6 |
20,1 |
20,6 |
20,1 |
66 |
|
ES |
27,2 |
27,7 |
28,6 |
27,8 |
92 |
|
FR |
30,7 |
31,6 |
33,4 |
31,9 |
105 |
|
HR |
18,6 |
19,5 |
20,8 |
19,6 |
65 |
|
IT |
28,5 |
29,2 |
30,2 |
29,3 |
96 |
|
CY |
26,5 |
27,8 |
29,3 |
27,9 |
92 |
|
LV |
19,6 |
20,9 |
21,7 |
20,7 |
68 |
|
LT |
23,0 |
24,6 |
26,4 |
24,7 |
81 |
|
LU |
79,7 |
79,8 |
79,7 |
79,7 |
150 |
|
HU |
20,2 |
21,6 |
22,9 |
21,6 |
71 |
|
MT |
30,4 |
31,5 |
33,2 |
31,7 |
104 |
|
NL |
37,9 |
39,3 |
39,9 |
39,0 |
129 |
|
AT |
37,3 |
38,7 |
39,5 |
38,5 |
127 |
|
PL |
20,6 |
21,7 |
23,1 |
21,8 |
72 |
|
PT |
22,7 |
23,7 |
24,6 |
23,7 |
78 |
|
RO |
18,5 |
20,0 |
21,8 |
20,1 |
66 |
|
SI |
25,1 |
26,5 |
27,9 |
26,5 |
87 |
|
SK |
20,7 |
21,3 |
22,1 |
21,4 |
70 |
|
FI |
32,7 |
33,6 |
34,2 |
33,5 |
110 |
|
SE |
35,9 |
36,5 |
37,4 |
36,6 |
121 |
A.3.3. Faktor energetickej náročnosti
Tabuľka 7
Konečná energetická náročnosť (KEN) v ktoe/milión PPS
|
|
2017 |
2018 |
2019 |
Priemer (2017 – 2019) |
Faktor konečnej energetickej náročnosti (%) |
|
EÚ |
74,1 |
71,8 |
69,0 |
71,6 |
|
|
BE |
87,5 |
85,5 |
80,8 |
84,6 |
118 |
|
BG |
94,8 |
90,5 |
85,0 |
90,1 |
126 |
|
CZ |
87,3 |
82,4 |
78,5 |
82,7 |
115 |
|
DK |
66,5 |
64,5 |
62,3 |
64,4 |
90 |
|
DE |
70,7 |
67,5 |
66,5 |
68,2 |
95 |
|
EE |
93,7 |
90,6 |
84,8 |
89,7 |
125 |
|
IE |
46,0 |
44,3 |
42,4 |
44,2 |
62 |
|
EL |
77,6 |
73,8 |
73,4 |
74,9 |
105 |
|
ES |
66,1 |
66,4 |
63,8 |
65,4 |
91 |
|
FR |
71,0 |
67,8 |
63,4 |
67,4 |
94 |
|
HR |
89,9 |
85,5 |
81,6 |
85,6 |
120 |
|
IT |
66,2 |
65,5 |
63,5 |
65,1 |
91 |
|
CY |
82,2 |
77,4 |
73,6 |
77,7 |
109 |
|
LV |
104,9 |
103,5 |
98,1 |
102,2 |
143 |
|
LT |
81,5 |
80,6 |
75,4 |
79,2 |
111 |
|
LU |
88,8 |
90,6 |
89,8 |
89,7 |
125 |
|
HU |
91,2 |
85,7 |
81,6 |
86,2 |
120 |
|
MT |
44,5 |
44,1 |
42,6 |
43,8 |
61 |
|
NL |
74,5 |
72,2 |
69,4 |
72,0 |
101 |
|
AT |
82,3 |
77,8 |
76,7 |
78,9 |
110 |
|
PL |
89,5 |
89,6 |
83,0 |
87,3 |
122 |
|
PT |
70,8 |
69,2 |
67,7 |
69,3 |
97 |
|
RO |
64,3 |
60,4 |
56,5 |
60,4 |
84 |
|
SI |
95,5 |
90,3 |
83,6 |
89,8 |
125 |
|
SK |
88,3 |
86,0 |
85,2 |
86,5 |
121 |
|
FI |
137,9 |
136,1 |
132,8 |
135,6 |
150 |
|
SE |
87,7 |
84,8 |
80,7 |
84,4 |
118 |
Tabuľka 8
Primárna energetická náročnosť (PEN) v ktoe/milión PPS
|
|
2017 |
2018 |
2019 |
Priemer (2017 – 2019) |
Faktor primárnej energetickej náročnosti (%) |
|
EÚ |
105,8 |
101,8 |
96,6 |
101,4 |
|
|
BE |
123,0 |
114,2 |
114,4 |
117,2 |
116 |
|
BG |
175,6 |
167,5 |
157,2 |
166,8 |
150 |
|
CZ |
142,8 |
136,5 |
127,7 |
135,7 |
134 |
|
DK |
79,4 |
76,9 |
73,0 |
76,5 |
75 |
|
DE |
98,9 |
94,1 |
90,6 |
94,6 |
93 |
|
EE |
188,7 |
174,6 |
140,4 |
167,9 |
150 |
|
IE |
55,8 |
52,3 |
50,3 |
52,8 |
52 |
|
EL |
110,0 |
104,9 |
101,1 |
105,3 |
104 |
|
ES |
98,7 |
96,2 |
90,0 |
95,0 |
94 |
|
FR |
116,7 |
112,6 |
104,7 |
111,3 |
110 |
|
HR |
108,1 |
102,0 |
96,9 |
102,3 |
101 |
|
IT |
86,2 |
83,5 |
80,8 |
83,5 |
82 |
|
CY |
111,7 |
106,1 |
98,9 |
105,6 |
104 |
|
LV |
116,7 |
116,3 |
109,6 |
114,2 |
113 |
|
LT |
93,9 |
92,2 |
85,2 |
90,4 |
89 |
|
LU |
91,2 |
92,9 |
92,1 |
92,1 |
91 |
|
HU |
123,4 |
115,7 |
110,0 |
116,4 |
115 |
|
MT |
57,6 |
55,1 |
53,3 |
55,3 |
55 |
|
NL |
100,4 |
95,3 |
92,3 |
96,0 |
95 |
|
AT |
100,3 |
93,2 |
92,3 |
95,3 |
94 |
|
PL |
126,8 |
126,2 |
114,4 |
122,4 |
121 |
|
PT |
97,6 |
93,1 |
87,2 |
92,6 |
91 |
|
RO |
89,5 |
83,4 |
75,9 |
82,9 |
82 |
|
SI |
129,9 |
121,3 |
112,5 |
121,2 |
120 |
|
SK |
143,4 |
136,3 |
132,8 |
137,5 |
136 |
|
FI |
178,8 |
177,0 |
169,9 |
175,2 |
150 |
|
SE |
129,2 |
128,0 |
119,7 |
125,6 |
124 |
A.3.4. Faktor potenciálu úspor
Tabuľka 9
Scenár PRIMES MIX 55 % a referenčný scenár EÚ PRIMES z roku 2020, v Mtoe
|
|
MIX 55 (PES) |
Základný scenár PES 2030 |
Potenciál úspor (%) |
MIX 55 (KES) |
Základný scenár KES 2030 |
Potenciál úspor (%) |
|
BE |
36,0 |
38,3 |
–6,0 |
30,5 |
33,1 |
–7,8 |
|
BG |
14,0 |
15,6 |
–10,5 |
9,2 |
10,0 |
–8,0 |
|
CZ |
30,1 |
32,8 |
–8,0 |
21,2 |
22,9 |
–7,5 |
|
DK |
16,4 |
17,2 |
–4,6 |
14,7 |
15,4 |
–4,3 |
|
DE |
198,3 |
221,4 |
–10,4 |
162,8 |
178,7 |
–8,9 |
|
EE |
4,0 |
4,5 |
–12,7 |
2,7 |
2,9 |
–4,3 |
|
IE |
11,4 |
12,6 |
–8,9 |
10,1 |
11,1 |
–9,2 |
|
EL |
18,0 |
18,8 |
–4,4 |
15,0 |
16,2 |
–7,8 |
|
ES |
86,0 |
91,5 |
–6,0 |
68,6 |
72,4 |
–5,3 |
|
FR |
164,8 |
179,2 |
–8,0 |
105,5 |
118,1 |
–10,7 |
|
HR |
6,7 |
7,6 |
–11,5 |
5,7 |
6,6 |
–13,4 |
|
IT |
110,9 |
125,4 |
–11,6 |
94,5 |
102,8 |
–8,1 |
|
CY |
2,1 |
2,3 |
–10,2 |
1,8 |
2,0 |
–9,4 |
|
LV |
4,0 |
4,2 |
–5,0 |
3,6 |
3,7 |
–3,9 |
|
LT |
5,3 |
5,7 |
–6,3 |
4,4 |
4,8 |
–7,6 |
|
LU |
3,0 |
3,2 |
–7,6 |
2,9 |
3,1 |
–7,7 |
|
HU |
24,6 |
26,1 |
–5,5 |
16,9 |
18,4 |
–7,8 |
|
MT |
0,9 |
0,9 |
–4,6 |
0,7 |
0,8 |
–5,8 |
|
NL |
49,8 |
52,3 |
–4,7 |
40,9 |
43,2 |
–5,2 |
|
AT |
26,0 |
28,4 |
–8,7 |
22,8 |
24,6 |
–7,4 |
|
PL |
73,8 |
89,1 |
–17,2 |
58,7 |
66,0 |
–11,1 |
|
PT |
15,9 |
16,9 |
–6,0 |
13,9 |
14,8 |
–6,7 |
|
RO |
30,0 |
33,2 |
–9,7 |
23,0 |
25,3 |
–8,9 |
|
SI |
6,1 |
6,5 |
–6,5 |
4,5 |
4,8 |
–6,0 |
|
SK |
14,6 |
15,4 |
–5,3 |
8,8 |
9,6 |
–8,3 |
|
FI |
32,0 |
34,3 |
–6,9 |
21,5 |
24,1 |
–10,6 |
|
SE |
37,2 |
40,8 |
–8,8 |
26,4 |
29,0 |
–9,0 |
Tabuľka 10
Scenár PRIMES MIX 55 % a aktualizovaný referenčný scenár EÚ PRIMES z roku 2020, v Mtoe
|
|
MIX 55 (PES) |
Základný scenár PES 2030 |
Potenciál úspor (%) |
MIX 55 (KES) |
Základný scenár KES 2030 |
Potenciál úspor (%) |
|
BE |
36,0 |
40,2 |
–10,5 |
30,5 |
33,1 |
–7,8 |
|
BG |
14,0 |
16,5 |
–15,6 |
9,2 |
9,2 |
–0,7 |
|
CZ |
30,1 |
33,8 |
–10,8 |
21,2 |
23,1 |
–8,4 |
|
DK |
16,4 |
16,4 |
0,0 |
14,7 |
14,2 |
3,6 |
|
DE |
198,3 |
219,4 |
–9,6 |
162,8 |
176,7 |
–7,8 |
|
EE |
4,0 |
3,6 |
10,1 |
2,7 |
2,8 |
–3,4 |
|
IE |
11,4 |
12,8 |
–10,8 |
10,1 |
12,0 |
–15,8 |
|
EL |
18,0 |
19,6 |
–8,2 |
15,0 |
16,3 |
–8,0 |
|
ES |
86,0 |
93,3 |
–7,8 |
68,6 |
71,8 |
–4,6 |
|
FR |
164,8 |
183,6 |
–10,2 |
105,5 |
122,3 |
–13,8 |
|
HR |
6,7 |
7,5 |
–9,9 |
5,7 |
6,5 |
–12,1 |
|
IT |
110,9 |
125,6 |
–11,7 |
94,5 |
103,8 |
–9,0 |
|
CY |
2,1 |
2,2 |
–4,4 |
1,8 |
1,9 |
–3,4 |
|
LV |
4,0 |
4,3 |
–6,8 |
3,6 |
3,9 |
–9,4 |
|
LT |
5,3 |
6,2 |
–13,8 |
4,4 |
5,0 |
–11,3 |
|
LU |
3,0 |
3,3 |
–9,7 |
2,9 |
3,2 |
–8,6 |
|
HU |
24,6 |
26,5 |
–6,8 |
16,9 |
18,2 |
–7,1 |
|
MT |
0,9 |
0,8 |
2,9 |
0,7 |
0,7 |
–1,2 |
|
NL |
49,8 |
51,8 |
–3,7 |
40,9 |
42,8 |
–4,4 |
|
AT |
26,0 |
27,5 |
–5,5 |
22,8 |
23,1 |
–1,6 |
|
PL |
73,8 |
93,3 |
–21,0 |
58,7 |
67,2 |
–12,6 |
|
PT |
15,9 |
19,4 |
–18,2 |
13,9 |
16,3 |
–14,7 |
|
RO |
30,0 |
31,8 |
–5,5 |
23,0 |
23,8 |
–3,1 |
|
SI |
6,1 |
6,4 |
–5,4 |
4,5 |
4,9 |
–7,2 |
|
SK |
14,6 |
16,0 |
–9,3 |
8,8 |
9,8 |
–10,1 |
|
FI |
32,0 |
34,7 |
–7,8 |
21,5 |
23,8 |
–9,4 |
|
SE |
37,2 |
42,0 |
–11,4 |
26,4 |
28,3 |
–6,8 |
A.3.5. Celkový faktor
Tabuľka 11
Výpočet celkového faktora (referenčný scenár EÚ z roku 2020)
|
(v %) |
|||||||||
|
|
Faktor včasných opatrení |
Faktor bohatstva |
Faktor energetickej náročnosti |
Faktor potenciálu úspor |
Celkový faktor |
||||
|
|
PES |
KES |
|
PES |
KES |
PES |
KES |
PES |
KES |
|
BE |
89 |
93 |
118 |
116 |
118 |
52 |
67 |
94 |
99 |
|
BG |
89 |
92 |
51 |
150 |
126 |
89 |
68 |
95 |
84 |
|
CZ |
85 |
84 |
92 |
134 |
115 |
69 |
65 |
95 |
89 |
|
DK |
50 |
50 |
128 |
75 |
90 |
50 |
50 |
76 |
80 |
|
DE |
81 |
94 |
123 |
93 |
95 |
89 |
76 |
96 |
97 |
|
EE |
90 |
70 |
81 |
150 |
125 |
109 |
50 |
107 |
82 |
|
IE |
52 |
50 |
150 |
52 |
62 |
76 |
78 |
83 |
85 |
|
EL |
50 |
50 |
66 |
104 |
105 |
50 |
66 |
68 |
72 |
|
ES |
93 |
50 |
92 |
94 |
91 |
51 |
50 |
82 |
71 |
|
FR |
100 |
69 |
105 |
110 |
94 |
69 |
91 |
96 |
90 |
|
HR |
59 |
50 |
65 |
101 |
120 |
98 |
115 |
81 |
87 |
|
IT |
50 |
50 |
96 |
82 |
91 |
99 |
69 |
82 |
77 |
|
CY |
71 |
63 |
92 |
104 |
109 |
87 |
81 |
89 |
86 |
|
LV |
100 |
88 |
68 |
113 |
143 |
50 |
50 |
83 |
87 |
|
LT |
50 |
91 |
81 |
89 |
111 |
53 |
65 |
68 |
87 |
|
LU |
77 |
73 |
150 |
91 |
125 |
65 |
66 |
96 |
104 |
|
HU |
94 |
100 |
71 |
115 |
120 |
50 |
66 |
82 |
89 |
|
MT |
50 |
91 |
104 |
55 |
61 |
50 |
50 |
65 |
77 |
|
NL |
91 |
50 |
129 |
95 |
101 |
50 |
50 |
91 |
82 |
|
AT |
100 |
100 |
127 |
94 |
110 |
74 |
63 |
99 |
100 |
|
PL |
87 |
93 |
72 |
121 |
122 |
147 |
95 |
107 |
96 |
|
PT |
100 |
50 |
78 |
91 |
97 |
52 |
57 |
80 |
70 |
|
RO |
50 |
63 |
66 |
82 |
84 |
83 |
76 |
70 |
72 |
|
SI |
66 |
50 |
87 |
120 |
125 |
55 |
51 |
82 |
79 |
|
SK |
100 |
100 |
70 |
136 |
121 |
50 |
71 |
89 |
91 |
|
FI |
100 |
100 |
110 |
150 |
150 |
59 |
91 |
105 |
113 |
|
SE |
100 |
100 |
121 |
124 |
118 |
75 |
77 |
105 |
104 |
Tabuľka 12
Výpočet celkového faktora (aktualizovaný referenčný scenár EÚ z roku 2020)
|
(v %) |
|||||||||
|
|
Faktor včasných opatrení |
Faktor bohatstva |
Faktor energetickej náročnosti |
Faktor potenciálu úspor |
Celkový faktor |
||||
|
|
PES |
KES |
|
PES |
KES |
PES |
KES |
PES |
KES |
|
BE |
89 |
93 |
118 |
116 |
118 |
90 |
67 |
103 |
99 |
|
BG |
89 |
92 |
51 |
150 |
126 |
133 |
50 |
106 |
80 |
|
CZ |
85 |
84 |
92 |
134 |
115 |
92 |
71 |
101 |
91 |
|
DK |
50 |
50 |
128 |
75 |
90 |
50 |
50 |
76 |
80 |
|
DE |
81 |
94 |
123 |
93 |
95 |
82 |
67 |
95 |
95 |
|
EE |
90 |
70 |
81 |
150 |
125 |
50 |
50 |
93 |
82 |
|
IE |
52 |
50 |
150 |
52 |
62 |
92 |
135 |
87 |
99 |
|
EL |
50 |
50 |
66 |
104 |
105 |
70 |
69 |
72 |
72 |
|
ES |
93 |
50 |
92 |
94 |
91 |
67 |
50 |
86 |
71 |
|
FR |
100 |
69 |
105 |
110 |
94 |
88 |
118 |
101 |
97 |
|
HR |
59 |
50 |
65 |
101 |
120 |
85 |
104 |
77 |
84 |
|
IT |
50 |
50 |
96 |
82 |
91 |
100 |
77 |
82 |
78 |
|
CY |
71 |
63 |
92 |
104 |
109 |
50 |
50 |
79 |
78 |
|
LV |
100 |
88 |
68 |
113 |
143 |
58 |
80 |
85 |
95 |
|
LT |
50 |
91 |
81 |
89 |
111 |
118 |
97 |
85 |
95 |
|
LU |
77 |
73 |
150 |
91 |
125 |
83 |
73 |
100 |
105 |
|
HU |
94 |
100 |
71 |
115 |
120 |
58 |
60 |
85 |
88 |
|
MT |
50 |
91 |
104 |
55 |
61 |
50 |
50 |
65 |
77 |
|
NL |
91 |
50 |
129 |
95 |
101 |
50 |
50 |
91 |
82 |
|
AT |
100 |
100 |
127 |
94 |
110 |
50 |
50 |
93 |
97 |
|
PL |
87 |
93 |
72 |
121 |
122 |
150 |
108 |
107 |
99 |
|
PT |
100 |
50 |
78 |
91 |
97 |
150 |
126 |
105 |
88 |
|
RO |
50 |
63 |
66 |
82 |
84 |
50 |
50 |
62 |
66 |
|
SI |
66 |
50 |
87 |
120 |
125 |
50 |
62 |
81 |
81 |
|
SK |
100 |
100 |
70 |
136 |
121 |
79 |
86 |
96 |
94 |
|
FI |
100 |
100 |
110 |
150 |
150 |
67 |
80 |
107 |
110 |
|
SE |
100 |
100 |
121 |
124 |
118 |
97 |
58 |
110 |
99 |
Tabuľka 13
Výsledky výpočtu podľa vzorca uvedeného v prílohe I (referenčný scenár EÚ z roku 2020 a aktualizovaný referenčný scenár EÚ z roku 2020), v Mtoe
|
|
Referenčný scenár EÚ z roku 2020 |
Aktualizovaný referenčný scenár EÚ z roku 2020 |
||||||
|
|
Výsledky výpočtu podľa vzorca |
Výsledky výpočtu podľa vzorca po uplatnení korekčného faktoru |
Výsledky výpočtu podľa vzorca |
Výsledky výpočtu podľa vzorca po uplatnení korekčného faktoru |
||||
|
|
PES |
KES |
PES |
KES |
PES |
KES |
PES |
KES |
|
BE |
34,14 |
29,24 |
33,77 |
28,78 |
35,39 |
29,24 |
34,66 |
28,82 |
|
BG |
13,86 |
8,99 |
13,71 |
8,85 |
14,49 |
8,38 |
14,20 |
8,25 |
|
CZ |
29,13 |
20,53 |
28,81 |
20,21 |
29,79 |
20,66 |
29,18 |
20,36 |
|
DK |
15,70 |
13,95 |
15,52 |
13,73 |
14,98 |
12,88 |
14,67 |
12,69 |
|
DE |
196,38 |
158,42 |
194,23 |
155,95 |
195,05 |
157,05 |
191,06 |
154,75 |
|
EE |
3,97 |
2,60 |
3,93 |
2,56 |
3,21 |
2,57 |
3,14 |
2,53 |
|
IE |
11,35 |
10,01 |
11,23 |
9,86 |
11,53 |
10,61 |
11,29 |
10,45 |
|
EL |
17,32 |
14,87 |
17,13 |
14,64 |
17,91 |
14,90 |
17,55 |
14,68 |
|
ES |
82,69 |
66,41 |
81,78 |
65,38 |
83,90 |
65,90 |
82,19 |
64,94 |
|
FR |
159,09 |
105,65 |
157,34 |
104,01 |
161,97 |
108,52 |
158,67 |
106,93 |
|
HR |
6,91 |
5,96 |
6,83 |
5,87 |
6,81 |
5,89 |
6,67 |
5,81 |
|
IT |
113,40 |
93,57 |
112,16 |
92,12 |
113,50 |
94,27 |
111,18 |
92,89 |
|
CY |
2,06 |
1,84 |
2,04 |
1,81 |
1,96 |
1,74 |
1,92 |
1,71 |
|
LV |
3,77 |
3,34 |
3,73 |
3,28 |
3,83 |
3,50 |
3,75 |
3,45 |
|
LT |
5,21 |
4,32 |
5,16 |
4,25 |
5,55 |
4,45 |
5,44 |
4,38 |
|
LU |
2,85 |
2,75 |
2,82 |
2,71 |
2,90 |
2,77 |
2,84 |
2,73 |
|
HU |
23,57 |
16,45 |
23,31 |
16,19 |
23,84 |
16,36 |
23,35 |
16,12 |
|
MT |
0,84 |
0,70 |
0,83 |
0,69 |
0,78 |
0,67 |
0,76 |
0,66 |
|
NL |
46,72 |
39,03 |
46,21 |
38,42 |
46,25 |
38,70 |
45,30 |
38,13 |
|
AT |
25,15 |
21,69 |
24,88 |
21,35 |
24,50 |
20,49 |
24,00 |
20,19 |
|
PL |
78,01 |
58,64 |
77,16 |
57,73 |
81,60 |
59,40 |
79,93 |
58,53 |
|
PT |
15,33 |
13,62 |
15,16 |
13,41 |
17,06 |
14,58 |
16,71 |
14,37 |
|
RO |
30,49 |
23,12 |
30,16 |
22,76 |
29,46 |
21,92 |
28,86 |
21,60 |
|
SI |
5,85 |
4,35 |
5,79 |
4,29 |
5,79 |
4,40 |
5,68 |
4,33 |
|
SK |
13,77 |
8,59 |
13,62 |
8,46 |
14,23 |
8,72 |
13,94 |
8,59 |
|
FI |
30,11 |
20,92 |
29,78 |
20,60 |
30,33 |
20,71 |
29,71 |
20,41 |
|
SE |
35,82 |
25,50 |
35,42 |
25,10 |
36,59 |
25,05 |
35,84 |
24,69 |
DODATOK B
|
Energetická bilancia |
NRG_BAL |
|
Konečná energetická spotreba |
KES |
|
Konečná energetická spotreba, prognóza PRIMES na rok 2030 z referenčného scenára z roku 2020 |
KESB2030 |
|
Konečná energetická náročnosť |
KEN |
|
Hrubá domáca spotreba |
HDS |
|
Milión ton ropného ekvivalentu |
Mtoe |
|
Primárna energetická spotreba |
PES |
|
Primárna energetická spotreba, prognóza PRIMES na rok 2030 z referenčného scenára z roku 2020 |
PESB2030 |
|
Primárna energetická náročnosť |
PEN |
|
Normalizovaná medzinárodná klasifikácia energetických produktov |
SIEC |
|
Tisíc ton ropného ekvivalentu |
ktoe |
(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1999/oj).
(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (Ú. v. EÚ L 304, 14.11.2008, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2008/1099/oj).
(3) Všetky kroky uvedené v harmonograme na obdobie do marca 2024 sú splnené.
(4) Údaje o energetickej náročnosti sa používajú tak na výpočet faktoru včasných opatrení, ako aj na výpočet faktoru energetickej náročnosti. V prvom prípade sa používa zlepšenie energetickej náročnosti v minulosti, t. j. počíta sa priemerná hodnota medzi danými dvoma obdobiami (2007 – 2009 a 2017 – 2019). Na účely faktora energetickej náročnosti sa zohľadňuje len priemer za neskoršie obdobie (2017 – 2019).
(5) Používa sa jednotka merania „Bežné ceny, milión štandardov kúpnej sily/osoba (CP_MPPS_EU27_2020)“ Eurostatu.
(6) https://www.measures.odyssee-mure.eu/.
(7) http://pam.apps.eea.europa.eu/.
(8) Tieto hodnoty sa môžu zmeniť v závislosti od aktualizácií referenčného scenára z roku 2020. Pozri odsek 2.3.
ELI: http://data.europa.eu/eli/reco/2024/1722/oj
ISSN 1977-0790 (electronic edition)