(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 13. mája 2022 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu znovu naplniteľných sudov z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“ alebo „dotknutá krajina“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 31. marca 2022 podalo združenie European Kegs Committee (ďalej len „navrhovateľ“). Podnet bol podaný v mene výrobného odvetvia Únia vyrábajúceho znovu naplniteľné sudy z nehrdzavejúcej ocele v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Komisia by podľa článku 14 ods. 5a základného nariadenia počas obdobia predbežného poskytovania informácií mala registrovať dovozy podliehajúce antidumpingovému prešetrovaniu, pokiaľ nemá dostatočné dôkazy v zmysle článku 5 o tom, že požiadavky uvedené v článku 10 ods. 4 písm. c) alebo d) nie sú splnené. Vzhľadom na to, že z dôkazov v spise vyplýva, že nebola splnená požiadavka v písmene d), Komisia nepodmienila dovoz dotknutého výrobku registráciou podľa článku 14 ods. 5a základného nariadenia.

(4)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala výrobcov z Únie zastupovaných navrhovateľom; ostatných známych výrobcov z Únie; známych dovozcov, obchodníkov a používateľov; známych vyvážajúcich výrobcov a orgány dotknutej krajiny, že začala prešetrovanie, a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(5)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Nikto nepožiadal o vypočutie.

(6)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(7)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe objemov výroby a predaja, pričom zohľadnila ich geografickú polohu. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 73 % odhadovaného celkového objemu výroby v Únii a 74 % objemu predaja v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predbežnej vzorke. V tejto súvislosti neboli doručené žiadne pripomienky. Vzorka je reprezentatívna pre výrobné odvetvie Únie.

(8)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(9)

Požadované informácie poskytol a so zaradením do vzorky súhlasil len jeden neprepojený dovozca. Komisia preto rozhodla, že výber vzorky neprepojených dovozcov nie je potrebný.

(10)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(11)

Požadované informácie poskytlo a so zaradením do vzorky súhlasilo šesť výrobcov v dotknutej krajine, ktorí počas obdobia prešetrovania vyvážali sudy do Únie. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku dvoch vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý by mohol byť primerane prešetrený v stanovenej lehote. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(12)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v Číne v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Nebola doručená žiadna odpoveď.

(13)

Komisia 20. mája 2022 uverejnila na internete (3) dotazníky určené pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, neprepojených dovozcov a výrobcov z Únie a navrhovateľovi poslala dotazník o makroúdajoch.

(14)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(15)

Komisia vzhľadom na pandémiu COVID-19 a na zavedené opatrenia na obmedzenie pohybu v súlade so svojím oznámením o dôsledkoch vypuknutia ochorenia COVID-19 na antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania vykonala krížové kontroly na diaľku týchto čínskych vyvážajúcich výrobcov:

(16)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2018 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(17)

Prešetrovaným výrobkom sú sudy (kegy, z angl. kegs), nádoby, barely, cisterny, sudy a podobné zásobníky, znovu naplniteľné, z nehrdzavejúcej ocele, všeobecne známe ako „znovu naplniteľné sudy z nehrdzavejúcej ocele“, s hlavnou časťou približne valcovitého tvaru, s hrúbkou steny 0,5 mm alebo viac, druhu používaného na materiál iný ako skvapalnený plyn, surová ropa a ropné výrobky, s objemom 4,5 litra alebo viac, bez ohľadu na druh konečnej úpravy, kapacitu alebo triedu nehrdzavejúcej ocele, tiež s ďalšími komponentmi (extraktormi, hrdlami, vrchnými a spodnými časťami či akýmkoľvek iným komponentom), tiež natierané alebo potiahnuté inými materiálmi (ďalej len „sudy“ alebo „prešetrovaný výrobok“).

(18)

Do rozsahu tohto prešetrovania nepatria tieto výrobky, ak sa dovážajú samostatne od prešetrovaného výrobku: hrdlá, ihly, spriahadlá alebo kohútiky, upevňovacie prstence, ventily a ostatné komponenty prešetrovaného výrobku (extraktory, hrdlá, vrchné a spodné časti či akékoľvek iné komponenty).

(19)

Dotknutým výrobkom je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Číne, v súčasnosti patriaci pod číselné znaky KN ex 7310 10 00 a ex 7310 29 90 (kódy TARIC 7310100010 a 7310299010) (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(20)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(21)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že uvedené výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(22)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, pokiaľ ide o Čínu, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov z tejto krajiny so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(23)

Komisia v dôsledku toho v záujme získania údajov potrebných na možné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu sudov. Príslušné informácie predložilo šesť vyvážajúcich výrobcov.

(24)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v Číne použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia. Komisia vyzvala čínsku vládu, aby predložila svoje pripomienky k uplatneniu článku 18. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(25)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt sa vzhľadom na dostupné dôkazy za možné vhodné reprezentatívne tretie krajiny podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia považovali Mexiko a Turecko. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné reprezentatívne krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia.

(26)

Komisia 20. júla 2022 formou záznamu (ďalej len „prvý záznam“) informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľa použiť na určenie normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe sudov. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt určila možné reprezentatívne krajiny, konkrétne Mexiko, Brazíliu a Rusko, ako vhodné reprezentatívne krajiny. Komisii neboli k prvému záznamu doručené žiadne pripomienky.

(27)

Komisia 19. septembra 2022 formou druhého záznamu (ďalej len „druhý záznam“) oznámila zainteresovaným stranám, ktoré relevantné zdroje zamýšľa použiť na určenie normálnej hodnoty, pričom za reprezentatívnu krajinu vezme Brazíliu. Zainteresované strany informovala takisto o tom, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe informácií o výrobcovi KHS Industria de Maquinas LTDA v Brazílii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Pripomienky boli doručené od dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(28)

Po analýze pripomienok a informácií doručených v súvislosti s druhým záznamom Komisia dospela k záveru, že vhodnou reprezentatívnou krajinou, z ktorej možno získať nedeformované ceny a náklady na určenie normálnej hodnoty v predbežnej fáze, je Brazília. Základné dôvody tohto rozhodnutia sú podrobnejšie opísané v bode 3.2.1.1 a v nasledujúcich odôvodneniach.

(29)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(30)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(31)

Ako sa bližšie vysvetľuje v ďalších podbodoch, Komisia v súčasnom prešetrovaní skonštatovala, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(32)

Komisia v nedávnych prešetrovaniach týkajúcich sa odvetvia ocele v Číne (4), ktoré vyrába hlavnú surovinu na výrobu sudov, zistila, že v ňom existujú výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(33)

Pri uvedených prešetrovaniach Komisia zistila, že existujúce značné zasahovanie vlády v Číne vedie k deformácii efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami (5). Komisia predovšetkým dospela k záveru, že v odvetví ocele nielenže pretrváva podstatná miera vlastníctva zo strany čínskej vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (6), ale že čínska vláda je takisto schopná zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (7). Komisia navyše zistila, že na trh má ďalej rušivý vplyv aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. V skutočnosti systém plánovania v Číne celkovo vedie ku koncentrácii zdrojov v odvetviach, ktoré čínska vláda určila za strategické alebo inak politicky významné, namiesto toho, aby sa prideľovali v súlade s trhovými silami (8). Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v Číne (9). V rovnakom duchu Komisia zistila v odvetví ocele deformácie v oblasti mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (10), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v Číne (11).

(34)

Podobne ako v predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa odvetvia ocele v Číne, Komisia v tomto prešetrovaní preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v žiadosti, ako aj v „Pracovnom dokumente útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu“ (12) (ďalej len „správa“), ktorý sa opiera o verejne dostupné zdroje. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva Číny vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný prieskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v Číne ktoré sa zistili aj v jej predchádzajúcich prešetrovaniach v tejto súvislosti.

(35)

V žiadosti sa tvrdilo, že čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu. V žiadosti sa v tejto súvislosti poukázalo nielen na deformácie na trhu s nehrdzavejúcou oceľou (ktorá predstavuje 40 % až 60 % nákladov pri výrobe sudov), tvrdilo sa v nej však aj to, že všetky ostatné výrobné faktory – pôda, kapitál, práca – sú takisto deformované. V žiadosti sa v dôsledku toho dospelo k záveru, že použitie predajných cien nehrdzavejúcej ocele na domácom trhu v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia nielenže nie je vhodné, ale dotknuté sú aj všetky vstupné náklady (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania alebo práce), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády.

(36)

Na podporu stanoviska žiadosti sa v nej odkazovalo na niekoľko verejne dostupných zdrojov informácií, ako je správa, závery, ku ktorým dospela obchodná komora EUCCC (13), nedávne prešetrovania Komisie týkajúce sa čínskeho odvetvia ocele (14), ako aj závery Globálneho fóra G20 pre nadmernú kapacitu ocele (15).

(37)

Ako sa uvádza v odôvodnení 24, čínska vláda nepredložila pripomienky ani dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v predmetnom spise vrátane správy a ďalších dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ, o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(38)

Konkrétne v odvetví prešetrovaného výrobku, t. j. v odvetví ocele, pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskej vlády. Napriek tomu, že podľa odhadov je počet štátom vlastnených podnikov a súkromných spoločností v nominálnom vyjadrení takmer rovnaký, z piatich čínskych výrobcov ocele, ktorí sa umiestnili v prvej desiatke najväčších svetových výrobcov ocele, sú štyria štátom vlastnené podniky (16). Hoci podiel desiatich najväčších výrobcov na celkovej produkcii odvetvia predstavoval v roku 2016 len približne 36 %, čínska vláda si zároveň v tom istom roku stanovila cieľ do roku 2025 konsolidovať 60 až 70 % výroby ocele približne do desiatich veľkých podnikov (17). Čínska vláda zopakovala tento úmysel v apríli 2019, keď oznámila vydanie usmernení o konsolidácii oceliarskeho priemyslu (18). Takáto konsolidácia môže zahŕňať nútené fúzie ziskových súkromných spoločností so štátom vlastnenými podnikmi, ktoré dosahujú horšie výsledky (19). Keďže čínska vláda nespolupracovala, presný pomer súkromných a štátom vlastnených výrobcov ocele nebolo vzhľadom na prítomnosť množstva MSP pôsobiacich v tomto odvetví možné určiť. V každom prípade sa pri prešetrovaní zistilo, že minimálne jeden výrobca sudov je štátom vlastnený podnik, a to spoločnosť Penglai Jinfu Stainless Steel Products Co., Ltd.

(39)

Hoci konkrétne informácie nemusia byť pre prešetrovaný výrobok k dispozícii, toto odvetvie predstavuje pododvetvie oceliarskeho priemyslu a zistenia týkajúce sa odvetvia ocele sa preto považujú za smerodajné aj pre prešetrovaný výrobok. Najnovšie čínske politické dokumenty týkajúce sa odvetvia ocele potvrdzujú význam, aký čínska vláda naďalej pripisuje tomuto odvetviu, a to vrátane zámeru zasiahnuť do tohto odvetvia s cieľom formovať ho v súlade s vládnymi politikami. Príkladom toho je návrh usmerňujúceho stanoviska Ministerstva priemyslu a informačných technológií na podporu rozvoja vysokej kvality oceliarskeho priemyslu, v ktorom sa požaduje ďalšia konsolidácia priemyselnej základne a výrazné zlepšenie úrovne modernizácie priemyselného reťazca (20), alebo 14. päťročný plán o rozvoji odvetvia surovín, podľa ktorého sa v tomto odvetví „spojí vedúce postavenie na trhu s podporou vlády“ a bude „sa venovať rozvoju skupiny popredných spoločností s vedúcim postavením z hľadiska ekológie a kľúčovou konkurencieschopnosťou (21)“. Podobné príklady zámeru čínskych orgánov dohliadať na vývoj v odvetví a riadiť ho možno vidieť na provinčnej úrovni, ako napríklad v provincii Šan-tung, ktorá nielenže predpokladá „vybudovanie ekológie oceliarskeho priemyslu […], založenie výrobných parkov, rozšírenie priemyselného reťazca a vytvorenie priemyselných klastrov“, ale chce, aby oceliarsky priemysel „bol názornou ukážkou transformácie a modernizácie […] v našej provincii a dokonca aj pre celú krajinu (22)“.

(40)

Pokiaľ ide o schopnosť čínskej vlády zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia, z dôvodu nespolupráce zo strany čínskej vlády a keďže väčšina výrobcov sudov sú MSP, nebolo možné systematicky preukázať existenciu osobných prepojení medzi výrobcami prešetrovaného výrobku a Komunistickou stranou Číny. Z prešetrovania však vyplýva, že vedenie skupiny Shandong Gold Group, štátom vlastneného podniku a ovládajúceho akcionára spoločnosti Penglai Jinfu Stainless Steel Products, má úzke väzby s Komunistickou stranou Číny: predseda predstavenstva skupiny Shandong Gold Group je takisto tajomníkom výboru strany a bol delegátom na 20. celoštátnom zjazde Komunistickej strany Číny a riaditeľ a výkonný riaditeľ skupiny Shandong Gold Group je zároveň zástupcom tajomníka výboru strany.

(41)

Vzhľadom na to, že prešetrovaný výrobok predstavuje pododvetvie odvetvia ocele, dostupné informácie o výrobcoch ocele sú relevantné aj pre prešetrovaný výrobok. V rámci širokej kategórie odvetvia ocele existujú dostatočné dôkazy o osobných vzťahoch medzi výrobcami ocele a Komunistickou stranou Číny. Príkladom je skutočnosť, že predseda predstavenstva spoločnosti Baowu je zároveň tajomníkom výboru strany, pričom generálny riaditeľ je zástupcom tajomníka výboru strany (23). Podobne predseda predstavenstva spoločnosti Baosteel zastáva funkciu tajomníka výboru strany, zatiaľ čo výkonný riaditeľ je zástupcom tajomníka výboru strany (24). Všeobecnejšie nemožno vzhľadom na všeobecnú uplatniteľnosť právnych predpisov o prítomnosti Komunistickej strany Číny v spoločnostiach predpokladať, že by schopnosť čínskej vlády zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách bola odlišná v prípade prešetrovaného výrobku v porovnaní s odvetvím ocele vo všeobecnosti.

(42)

Verejne aj súkromne vlastnené podniky v odvetví ocele podliehajú politickému dohľadu a usmerňovaniu. Keďže čínska vláda pri tomto prešetrovaní nespolupracovala a výrobcovia sudov sú prevažne MSP, bolo ťažké určiť presný rozsah činností budovania strany v podnikoch v odvetví sudov. Z prešetrovania však vyplýva, že skupina Shandong Gold Group (ovládajúci akcionár spoločnosti Penglai Jinfu Stainless Steel Products) aktívne podporuje činnosti budovania strany. Úloha výboru strany v spoločnosti sa opisuje takto: „Musíme sa pevne chopiť veľkej príležitosti ponúkanej ústrednou vládou, výborom strany v provincii Šan-tung a provinčnou vládou, ktoré podporujú štátom vlastnené podniky s cieľom zrýchliť budovanie podnikov svetovej úrovne, sledovať strategické ciele, udržiavať strategickú pozornosť, posilniť strategické vykonávanie a dodržiavať všeobecné usporiadanie celkových cieľov, čiastkových cieľov a ročných cieľov, dodržiavať kombináciu strategického plánovania a taktickej podpory“ a ďalej „neochvejne a komplexne viesť stranu, v plnej miere realizovať všeobecné požiadavky budovania strany v novej ére a poskytovať silné záruky kvalitného rozvoja. Je nevyhnutné celkom posilniť politickú štruktúru strany, prísne dodržiavať politickú disciplínu a politické pravidlá s cieľom účinne zlepšiť politické vedomie, politické porozumenie a politickú realizáciu straníckych organizácií na všetkých úrovniach a členov a kádrov strany a vždy zachovávať vysoký stupeň jednoty s ústredným výborom strany so súdruhom Si Ťin-pchingom v jej strede, zaviesť ‚štyri vedomia‘, posilniť ‚štyri presvedčenia‘ a dosiahnuť ‚dve záruky‘“ (25).

(43)

Okrem toho v odvetví prešetrovaného výrobku sú zavedené diskriminačné politiky v prospech domácich výrobcov alebo inak ovplyvňujúce trh v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia. Hoci počas prešetrovania nebolo možné identifikovať žiadne osobitné politické dokumenty, ktoré by usmerňovali osobitne rozvoj odvetvia sudov, toto odvetvie využíva vládne usmernenia a zasahovanie v odvetví ocele, keďže prešetrovaný výrobok predstavuje jedno z jeho pododvetví.

(44)

Oceliarsky priemysel čínska vláda naďalej považuje za kľúčový (26). Potvrdzuje to množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov zameraných na oceľ, ktoré sa vydávajú na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni. V rámci 14. päťročného plánu prijatého v marci 2021 čínska vláda určila oceliarsky priemysel na transformáciu a modernizáciu, ako aj na optimalizáciu a štrukturálne úpravy (27).

(45)

Okrem toho sa v 14. päťročnom pláne o rozvoji odvetvia surovín, ktorý sa vzťahuje aj na oceliarsky priemysel, uvádza odvetvie ako „základ reálneho hospodárstva“ a „kľúčovú oblasť, ktorá formuje čínsku medzinárodnú konkurenčnú výhodu“, a stanovuje sa v ňom niekoľko cieľov a pracovných metód, ktoré majú stimulovať rozvoj odvetvia ocele v období 2021 – 2025, ako je technologická modernizácia, zlepšenie štruktúry odvetvia (okrem iného prostredníctvom ďalších koncentrácií podnikov) alebo digitálna transformácia (28).

(46)

V 14. päťročnom pláne o rozvoji odvetvia surovín sa uvádzajú aj určité konkrétne ciele rozvoja odvetvia ocele. Oddiel IV bod 3 dokumentu obsahuje tieto ustanovenia: „Optimalizácia organizačnej štruktúry: zväčšenie a posilnenie popredných podnikov. Spojenie vedúceho postavenia na trhu s podporou vlády, odstránenie prekážok pre medziregionálne fúzie a reštrukturalizácie, odstránenie obmedzení, ako je segmentácia trhu a regionálne blokády, koordinácia a riešenie hlavných problémov, ku ktorým dochádza pri medziregionálnych fúziách a reštrukturalizáciách podnikov, podpora podnikov s cieľom zrýchliť medziregionálne fúzie a reštrukturalizácie a fúzie a reštrukturalizácie krížového vlastníctva a zvýšenie úrovne koncentrácie priemyslu, rozvoj medzinárodného podnikania. V… oceliarskom… a iných priemyselných odvetviach sa venovať rozvoju skupiny popredných podnikov v priemyselnom reťazci s vedúcim postavením z hľadiska ekológie a kľúčovou konkurencieschopnosťou“.

(47)

Uvedené päťročné plány na centrálnej úrovni sa odrážajú v päťročných plánoch na úrovni provincií a/alebo obcí alebo v plánoch vykonávania päťročných plánov. Napríklad plán vykonávania provincie Che-nan na transformáciu a modernizáciu oceliarskeho priemyslu počas 14. päťročného plánu obsahuje ustanovenia, ktorých predmetom je: odsek 2 bod 1: prísna kontrola celkovej výrobnej kapacity; odsek 2 bod 2: zrýchlenie a podpora fúzií a nadobudnutí; odsek 2 bod 3: vybudovanie typických základní výroby ocele (29).

(48)

Okrem 14. päťročného plánu oceliarsky priemysel regulujú aj iné politické dokumenty. Napríklad provincia Che-pej, najväčšia provincia v Číne, v ktorej sa vyrába oceľ, uverejnila trojročný akčný plán o rozvoji klastrov v oceliarskom priemyselnom reťazci na roky 2020 – 2022 (platný počas obdobia prešetrovania). Týmto dokumentom sa reguluje oceliarsky priemysel, a to takto: „Dodržiavať štrukturálne úpravy a zvýšiť význam diverzifikácie výrobkov. Pevne podporovať štrukturálne úpravy a optimalizáciu usporiadania železiarskeho a oceliarskeho priemyslu, podporovať spoločnú reorganizáciu, transformáciu a modernizáciu podnikov a komplexne podporovať rozvoj železiarskeho a oceliarskeho priemyslu až po vznik veľkých podnikov, modernizáciu technického vybavenia, diverzifikáciu výrobných procesov a diverzifikáciu výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca“. Okrem toho sa v pláne stanovujú osobitné ciele týkajúce sa štruktúry oceliarskych podnikov v provincii: „Vytrvalo podporovať rozvoj skupín. Zrýchliť reformu zmiešaného vlastníctva štátom vlastnených podnikov, zamerať sa na podporu medziregionálnych fúzií a reštrukturalizácií súkromných železiarskych a oceliarskych podnikov a usilovať sa o vytvorenie jednej až dvoch veľkých skupín svetovej úrovne, troch až piatich veľkých skupín s určitým vplyvom na domáci trh, ktoré budú slúžiť ako piliere, a ôsmich až desiatich nových významných a osobitných skupín podnikov“.

(49)

A napokon sa v pláne navrhuje štátna podpora na zvýšenie globálnej konkurencieschopnosti oceliarskych podnikov so sídlom v provincii Che-pej: „Primerane zabezpečiť náležitý a diverzifikovaný rozvoj. Podporovať železiarske a oceliarske podniky pri rozvíjaní strategických novovznikajúcich odvetví, ako je nová generácia informačných technológií, špičkové vybavenie a nové materiály, a zrýchliť rozvoj odvetvia moderných služieb, ako je moderná logistika, finančné služby, elektronický obchod atď. Podporiť oprávnené železiarske a oceliarske podniky, aby vytvorili hĺbkové spracovanie, ako sú automobily a mechanické časti, oceľové laná, zváracie elektródy atď. Posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti výrobných kapacít, podporovať účasť železiarskych a oceliarskych podnikov na fúziách a reštrukturalizáciách zahraničných železiarskych a oceliarskych podnikov prostredníctvom viacerých kanálov a usmerňovať konkurenčné železiarske a oceliarske podniky v provincii, aby investovali do tovární v zahraničí a budovali tieto továrne“ (30).

(50)

Navyše v katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2019) (31) sa oceľ uvádza medzi podporovanými odvetviami.

(51)

Celkovo možno tvrdiť, že čínska vláda má zavedené opatrenia na podnietenie subjektov k tomu, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky zameranými na pomoc podporovaným odvetviam vrátane výroby hlavných surovín používaných na výrobu prešetrovaného výrobku. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(52)

Pri tomto prešetrovaní sa nezistil žiadny dôkaz o tom, že by diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie právnych predpisov v oblasti konkurzného práva a majetkového práva podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia v odvetví sudov uvedených v odôvodnení 33 neovplyvnili výrobcov prešetrovaného výrobku.

(53)

Odvetvie sudov nepriaznivo ovplyvňujú aj deformácie mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 33. Tieto deformácie ovplyvňujú odvetvie jednak priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavných vstupov), ako aj nepriamo (pri prístupe k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému pracovného práva v Číne) (32).

(54)

Navyše pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie prešetrovaného výrobku neovplyvňujú zásahy vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 33. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(55)

Komisia napokon pripomenula, že na výrobu prešetrovaného výrobku sú potrebné viaceré vstupy. Keď výrobcovia sudov nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(56)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja sudov na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky vstupné náklady (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej Číne. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v Číne kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(57)

Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(58)

Celkovo z dostupných dôkazov vyplynulo, že ceny prešetrovaného výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako ukazuje skutočný alebo možný vplyv jedného alebo viacerých relevantných prvkov, ktoré sú v ňom uvedené. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu. Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa opisuje v ďalšom bode.

(59)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(60)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 26 a 27, Komisia vydala dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty: prvý záznam o výrobných faktoroch z 20. júla 2022 a druhý záznam o výrobných faktoroch z 19. septembra 2022. V týchto záznamoch sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá. V druhom zázname o výrobných faktoroch Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere použiť ako vhodnú reprezentatívnu krajinu v tomto prípade Brazíliu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(61)

V prvom zázname o výrobných faktoroch Komisia identifikovala Brazíliu, Mexiko a Rusko ako krajiny s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína podľa Svetovej banky, čo znamená, že Svetová banka všetky uvedené krajiny klasifikuje ako krajiny s vyšším stredným príjmom na základe hrubého národného dôchodku, pričom je známe, že sa v týchto krajinách vyrába prešetrovaný výrobok. Neboli doručené žiadne pripomienky k dotknutým krajinám identifikovaným v uvedenom zázname.

(62)

V druhom zázname Komisia uviedla, že v prípade jednej z krajín identifikovaných ako krajiny, v ktorých sa vyrába prešetrovaný výrobok, t. j. v Mexiku, výrobca sudov ukončil výrobu pred obdobím prešetrovania a v databáze Orbis neboli dostupné žiadne finančné údaje po roku 2017 (34). Mexiko sa už preto nepovažovalo za možnú reprezentatívnu krajinu pri tomto prešetrovaní.

(63)

V druhom zázname Komisia uviedla, že jediný výrobca sudov v Rusku identifikovaný v prvom zázname nemal primeranú výšku zisku, a to ani v roku 2021, ani v roku 2020.

(64)

V druhom zázname Komisia uviedla, že mala k dispozícii údaje, z ktorých vyplývalo, že primeranú výšku zisku v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia mal len jeden výrobca v Brazílii, spoločnosť KHS Industria de Maquinas LTDA, a to len v roku 2020. Za rok 2021 ešte neboli k dispozícii žiadne aktualizované finančné údaje.

(65)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia v druhom zázname informovala zainteresované strany o tom, že ako vhodnú reprezentatívnu krajinu zamýšľa použiť Brazíliu a ako zdroj nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt na výpočet normálnej hodnoty zamýšľa v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia použiť spoločnosť KHS Industria de Maquinas LTDA. Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky k vhodnosti Brazílie ako reprezentatívnej krajiny a vhodnosti spoločnosti KHS Industria de Maquinas LTDA ako výrobcu v reprezentatívnej krajine.

(66)

V nadväznosti na druhý záznam boli doručené pripomienky od dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, v ktorých sa tvrdilo, že:

(67)

V dôsledku toho strany tvrdili, že spoľahlivosť trhových údajov týkajúcich sa Brazílie na účely stanovenia nedeformovanej trhovej hodnoty v prípade týchto výrobných faktorov bola sporná.

(68)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky navrhli ako vhodnú reprezentatívnu krajinu Malajziu, keďže jej úroveň hospodárskeho rozvoja je podobná ako v prípade Číny, aj keď v Malajzii nepôsobí žiadny výrobca sudov.

(69)

Malajziu však nemožno považovať za možnú reprezentatívnu krajinu, keďže aj samotné strany uznávajú, že v Malajzii neprebieha výroba sudov.

(70)

Komisia ďalej uskutočnila revízne prešetrovanie dôkazov (35) o pravdepodobných deformáciách trhu s plochými valcovanými výrobkami z nehrdzavejúcej ocele (HS 721933) v Brazílii. Existencia trhových antidumpingových ciel na ploché valcované výrobky z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Číne nie je podstatná, keďže dovoz z Číny bol vylúčený, keď sa stanovovala referenčná cena surovín. Vývozné kvóty na ploché valcované výrobky z nehrdzavejúcej ocele voči Spojeným štátom podľa všetkého neobmedzujú dovoz zo Spojených štátov, keďže ešte stále ide o tretieho najväčšieho vývozcu tohto produktu do Brazílie (po Číne a Indonézii). Dovoz plochých valcovaných výrobkov z nehrdzavejúcej ocele do Brazílie zo Spojených štátov sa navyše uskutočňuje s mierne vyššími cenami než dovoz z desiatich najväčších dovážajúcich krajín okrem Číny (16,3 EUR/kg v prípade dovozu zo Spojených štátov a 14,5 EUR/kg v prípade dovozu z uvedených desiatich krajín). Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia zamietla tvrdenie, že brazílsky trh s plochými valcovanými výrobkami z nehrdzavejúcej ocele (HS 721933) je deformovaný v dôsledku antidumpingových ciel voči Číne a vývozných kvót voči Spojeným štátom.

(71)

Pokiaľ ide o úroveň dovozných ciel na tri hlavné suroviny, Komisia konštatovala, že v nedeformovaných hodnotách použitých na výpočet normálnej hodnoty sa skutočne zohľadňujú dovozné clá, keďže predstavujú náhradu za cenu na domácom trhu možných reprezentatívnych krajín. Abstraktné porovnanie príslušných úrovní dovozných ciel na suroviny preto v zásade nie je relevantným faktorom na porovnanie vhodnosti reprezentatívnych krajín. Komisia v každom prípade konštatovala, že úroveň dovozných ciel je len jedným z prvkov na posúdenie toho, či je určitý trh otvorený alebo chránený, a že strana nepredložila žiadne iné konkrétne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že to je prípad Brazílie v súvislosti s dotknutými surovinami. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(72)

Pokiaľ ide o dovoz hlavných surovín z Číny, Komisia uskutočnila porovnanie aj s Brazíliou a Ruskom, dvomi možnými reprezentatívnymi krajinami s potvrdenou výrobou sudov. Z analýzy údajov o dovoze vyplýva, že dovoz hlavného výrobného faktora z Číny do Ruska, zvitkov z nehrdzavejúcej ocele (HS 721933), ktorý predstavuje vyše 50 % výrobných nákladov sudov, bol vyšší ako do Brazílie (60 % zvitkov z nehrdzavejúcej ocele bolo do Ruska dovezených z Číny, kým v prípade Brazílie bol tento podiel oveľa menší, a to 37 %). Navyše dovoz ihiel z Číny do Ruska, ktorý predstavuje vyše 20 % výrobných nákladov sudov, bol takisto vyšší ako dovoz do Brazílie (68 % v prípade dovozu do Ruska a 50 % v prípade dovozu do Brazílie). Vzhľadom na podiel týchto dvoch hlavných surovín (zvitky z nehrdzavejúcej ocele a ihly) na výrobných nákladoch sudov uvedené rozdiely v objeme dovozu zo samotnej Číny znižujú kvalitu údajov týkajúcich sa nedeformovaných hodnôt v Rusku vo väčšej miere ako v prípade Brazílie. So zreteľom na uvedené skutočnosti sa Rusko nepovažovalo za vhodnú reprezentatívnu krajinu v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(73)

Komisia takisto vykonala revízne prešetrovanie dôkazov týkajúcich sa spoločnosti KHS Industria de Maquinas LTDA v Brazílii a potvrdila, že spoločnosť sa špecializuje na navrhovanie a výrobu plniacich technológií a systémov na stáčanie piva do sudov, plniacich alebo doplnkových zariadení, a nie na výrobu sudov. Nebolo ju už teda možné považovať za výrobcu sudov.

(74)

Komisia v skutočnosti v prvom zázname identifikovala dvoch ďalších výrobcov sudov. Bez ohľadu na to Komisia nemohla zistiť vhodné finančné údaje o žiadnom zo zvyšných identifikovaných výrobcov sudov z Brazílie. Vzhľadom na to, že neexistovala vhodná referenčná hodnota na stanovenie primeraných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku za prešetrovaný výrobok v Brazílii, jedinej zostávajúcej reprezentatívnej krajine, v ktorej bola potvrdená výroba sudov, a teda aj dostupnosť hlavných surovín, Komisia predbežne usúdila, že za týchto okolností môžu byť vhodné údaje o spoločnostiach v odvetví vyrábajúcom podobný produkt. Hľadala preto údaje o výrobcoch podobného sortimentu výrobkov, ako sú sudy, konkrétne výrobkov, ktoré boli podobné z hľadiska použitých surovín, formy a účelu konečného výrobku. Výskum bol založený na kódoch NACE (36). Údaje z piatich spoločností s kódom NACE 2592 (obaly z ľahkých kovov) vyrábajúcich kovové konzervy, baliace výrobky, nádoby pre potravinársky priemysel boli k dispozícii v databáze Orbis (37) a výrobky vyrábané týmito spoločnosťami možno považovať za podobné sudom z hľadiska použitých surovín, formy a účelu konečného výrobku. Okrem toho v databáze Orbis boli dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky v Číne takisto registrovaní pod rovnakým kódom NACE 2592 ako výrobcovia kovových konzerv, baliacich výrobkov, nádob pre potravinársky priemysel. A napokon iba jeden z týchto piatich výrobcov kovových konzerv, baliacich výrobkov a nádob v Brazílii, spoločnosť Metalurgica Mococa SA (38), mal k dispozícii finančné údaje za obdobie prešetrovania.

(75)

Komisia sa na základe analýzy dostupných údajov rozhodla použiť Brazíliu ako vhodnú reprezentatívnu krajinu v predbežnej fáze prešetrovania a na vytvorenú normálnu hodnotu použiť finančné údaje jednej spoločnosti, Metalurgica Mococa SA, v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(76)

Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že Brazília je jedinou vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(77)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Brazília vyhovuje kritériám stanoveným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohla považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(78)

V prvom zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia spotrebujú pri výrobe prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách za každý výrobný faktor uvedený v danom zázname.

(79)

V druhom zázname Komisia následne uviedla, že na vytvorenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije údaje z databázy Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) na stanovenie nedeformovaných nákladov pre väčšinu výrobných faktorov, najmä pre suroviny. Komisia okrem toho uviedla, že využije údaje Medzinárodnej organizácie práce (MOP) na stanovenie nedeformovaných nákladov na prácu (39) a údaje z výskumu Global Electricity Prices na stanovenie nedeformovaných nákladov na elektrinu (40).

(80)

V druhom zázname Komisia takisto informovala zainteresované strany, že v dôsledku zanedbateľnej váhy niektorých surovín v celkových výrobných nákladoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa tieto zanedbateľné položky zaradili do kategórie „spotrebný materiál“. Komisia vypočítala percentuálny podiel spotrebných materiálov na celkových nákladoch na suroviny a tento podiel použila na prepočítanie nákladov na suroviny s použitím stanovených nedeformovaných referenčných hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine.

(81)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami a zhromaždených počas krížových kontrol na diaľku boli na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje:

Tabuľka 1

Výrobné faktory v prípade sudov

(82)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovoznej ceny do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem Číny a z krajín, ktoré nie sú členmi WTO a sú uvedené v zozname v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (41). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z Číny do reprezentatívnej krajiny, keďže v odôvodnení 58 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Po vylúčení dovozu do reprezentatívnej krajiny z Číny a z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom Komisia zistila, že dovoz hlavných surovín z iných tretích krajín zostal reprezentatívny.

(83)

Po druhom zázname vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky tvrdili, že správny kód HS pre ihly, ktorý sa mal použiť na stanovenie nedeformovanej hodnoty tejto suroviny, je HS 848180, a nie HS 848190. Vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že kód HS 848180 znamená kohútiky, ventily a podobné zariadenia na potrubia, kotly, nádrže, vane alebo podobné kade, kým kód HS 848190 označuje ich časti. Vývozcovia zaradení do vzorky tvrdili, že ihla je sama osebe skôr druh ventilu než jeho časť. Keďže v brazílskej nomenklatúre sa ako jednotka merania pri tomto kóde uvádza kus/položka, vhodným spôsobom to odráža skutočný spôsob, akým sa tento materiál obstaráva a stanovuje jeho cena. Okrem toho tento kód používajú aj dodávatelia ihiel pri vývoze z EÚ. Kód HS 848180 preto predstavuje správnu klasifikáciu pre ihly.

(84)

Komisia vysvetlila, že položka HS 8481 okrem iného zahŕňa aj „plynové jednotky na čapovanie piva pre barové pulty, tvorené v zásade jedným alebo viacerými kohútikmi ovládanými ručne, ktoré sa plnia tlakom oxidu uhličitého privádzaného do sudov s pivom“. Ihla sudu je navrhnutá tak, aby udržiavala stlačený plyn (oxid uhličitý) v sude a vydávala karbonizovanú tekutinu, pričom zabezpečuje jej upravený tok. Túto funkciu plní najmä mechanizmus nachádzajúci sa v hlavnej časti sudovej ihly, ktorej súčasťou je ventil (alebo v závislosti od modelu dva ventily). Ihla sa tak môže považovať za súčasť plynových jednotiek na čapovanie piva, ktoré patria do rozsahu položky HS 8481, a mala by patriť pod číselný znak KN 848190. Okrem toho jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky predložil svoju dovoznú dokumentáciu týkajúcu sa ihiel, podľa ktorej sa dovoz ihiel uskutočňoval v rámci kódu HS 848190. Celkovo polovica spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov uviedla, že v prípade ihiel sa má používať kód HS 848190. Tvrdenie strán týkajúce sa použitia kódu HS 848180 sa preto zamietlo.

(85)

Údaje o dovoze ihiel do Brazílie boli zaradené pod dva relevantné rozšírené kódy: 84819010 (časti rozprašovacích ventilov, zariadenia používané v kúpeľniach atď.) a 84819090 (časti kohútikov, ostatné zariadenia pre kanalizácie atď.). Kód 84819090 bol zvolený z toho dôvodu, že ihly nie sú časti rozprašovacích ventilov.

(86)

V prípade niekoľkých výrobných faktorov skutočné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, predstavovali jednotlivo zanedbateľný podiel celkových nákladov na suroviny v období prešetrovania. Keďže hodnota, ktorá sa v týchto prípadoch použila, nemala bez ohľadu na použitý zdroj žiadny citeľný vplyv na výpočet dumpingového rozpätia, Komisia sa rozhodla, že tieto náklady zahrnie do spotrebných materiálov, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 80.

(87)

Na stanovenie nedeformovanej ceny surovín v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia Komisia uplatnila príslušné dovozné clá reprezentatívnej krajiny.

(88)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na suroviny a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady tých istých surovín, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri ich dodaní k bráne spoločnosti.

(89)

Na stanovenie miezd v Brazílii Komisia použila štatistiky MOP (42). Štatistiky MOP poskytli informácie o mesačných mzdách pracovníkov vo výrobnom sektore a o priemernom čase odpracovanom za týždeň (43) v Brazílii v roku 2021. K mesačnej mzde sa pripočítali dodatočné náklady súvisiace s prácou, ktoré znáša zamestnávateľ, založené na verejne dostupných zdrojoch (44).

(90)

Počas krížových kontrol na diaľku jedného vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky Komisia nenašla záznamy týkajúce sa skutočných pracovných hodín, len údaje o štandardných pracovných hodinách. Vyvážajúci výrobca uviedol, že skutočné pracovné hodiny boli v priemere o 10 minút vyššie pred pracovnou zmenou/dňom a po nich z dôvodu príchodu do výrobného zariadenia a odchodu z neho. Komisia preto zvýšila štandardné pracovné hodiny tohto vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky o 20 minút na zmenu/deň.

(91)

V druhom zázname Komisia uviedla, že na účely referenčnej hodnoty elektriny (45) použije údaje z výskumu Global Electricity Prices. Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky tvrdili, že Komisia by mala použiť údaje energetickej spoločnosti EDP Brasil (46), hlavného dodávateľa elektriny na miestnom brazílskom trhu, pričom by mala zohľadniť odlišné sadzby elektrickej energie počas špičky a mimo nej a relevantné ceny účtované kategórii priemyselných spotrebiteľov, čo predstavuje spoľahlivú referenčnú hodnotu elektriny.

(92)

Ministerstvo pre ťažbu a energetiku v Brazílii (Ministério de Minas e Energia) uverejňuje ročnú správu o energetike v Brazílii (47). V správe za rok 2021 sa uvádza priemerná sadzba za elektrickú energiu (48) všetkých významných dodávateľov elektriny uplatňovaná na priemyselných používateľov v Brazílii (49). Komisia považovala tento zdroj za najspoľahlivejší na stanovenie referenčnej hodnoty elektriny, keďže obsahoval priemerné sadzby uplatňované všetkými významnými dodávateľmi elektriny v Brazílii na rozdiel od zdroja údajov navrhovaného vyvážajúcimi výrobcami, ktorý sa týkal iba jedného dodávateľa. Použila preto priemernú sadzbu elektrickej energie pre priemyselných používateľov uverejnenú v správe ministerstva ťažby a energetiky v Brazílii za rok 2021.

(93)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch.

(94)

Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, boli vyjadrené ako podiel na výrobných nákladoch, ktoré skutočne vznikli vyvážajúcim výrobcom. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(95)

Pri stanovení nedeformovanej a primeranej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia vychádzala z finančných údajov spoločnosti Metalurgica Mococa SA za rok 2021, ktoré získala z databázy Orbis.

(96)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(97)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Komisia uplatnila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Tieto údaje o miere spotreby, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia, boli overené počas krížovej kontroly na diaľku. Komisia vynásobila jednotkové spotreby výrobných faktorov nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine, ako sa opisuje v odôvodneniach 82 až 88.

(98)

Po stanovení nedeformovaných priamych výrobných nákladov Komisia uplatnila režijné náklady spojené s výrobou, ako sa uvádza v odôvodnení 94.

(99)

Na výrobné náklady stanovené v súlade s opisom v predchádzajúcom odôvodnení Komisia uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti Metalurgica Mococa SA v Brazílii. Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady dosiahli 8,5 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady dosiahol 24,4 %.

(100)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(101)

Jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky vyvážal do Únie priamo nezávislým zákazníkom. Druhý vyvážal buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom neprepojenej obchodnej spoločnosti v Hongkongu. V tomto prípade vyvážajúci výrobca posielal tovar priamo nezávislému zákazníkovi v Únii, kým faktúru vystavoval obchodnej spoločnosti v Hongkongu.

(102)

V prípade predaja dotknutého výrobku na vývoz priamo nezávislým zákazníkom v Únii bola vývozná cena skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(103)

V prípade predaja na vývoz, ktorý sa uskutočnil prostredníctvom neprepojenej obchodnej spoločnosti v Hongkongu, bola vývozná cena stanovená na základe ceny, za ktorú bol vyvážaný výrobok prvýkrát predaný tejto obchodnej spoločnosti. Hoci Komisia mala dôkazy (prepravné doklady atď.), že tento tovar bol prepravený od vyvážajúceho výrobcu priamo nezávislému zákazníkovi v Únii, nebolo možné stanoviť predajnú cenu koncovému zákazníkovi. Komisia oslovila obchodnú spoločnosť v Hongkongu, spoločnosť však nespolupracovala. Európsky koncový používateľ kupujúci predmetné sudy pri prešetrovaní takisto nespolupracoval. Predajná cena koncovému zákazníkovi v Únii preto nebola k dispozícii v predbežnej fáze prešetrovania.

(104)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu pre každý druh výrobku.

(105)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Vykonali sa úpravy o náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie, clo, náklady na úver a bankové poplatky.

(106)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývoznej ceny zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(107)

Na základe toho sú predbežné vážené priemerné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(108)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa preto stanovilo na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bez ohľadu na rozpätia vyvážajúcich výrobcov s nulovým dumpingovým rozpätím a dumpingovým rozpätím de minimis, ako aj rozpätia stanovené za okolností uvedených v článku 18 základného nariadenia.

(109)

Na tomto základe predbežné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky predstavuje 72,1 %.

(110)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Číne Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov.

(111)

Komisia usúdila, že úroveň spolupráce v tomto prípade bola nízka, keďže spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia predstavovali približne iba 32 % odhadovaného celkového objemu dovozu z Číny v období prešetrovania. V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Číne preto Komisia považovala za vhodné stanoviť dumpingové rozpätie na základe reprezentatívneho druhu výrobku s najvyšším rozpätím, ktorý vyrábajú vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Celoštátne dumpingové rozpätie vzťahujúce sa na všetkých ostatných nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov bolo preto stanovené na úrovni 91,0 %.

(112)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(113)

Podľa informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, podobný výrobok počas obdobia prešetrovania vyrábali ôsmi výrobcovia v Únii. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(114)

Celková výroba v Únii v období prešetrovania bola stanovená približne na 1 926 200 sudov. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú informácie z vyplneného makroekonomického dotazníka, ktoré poskytol navrhovateľ. Ako sa uvádza v odôvodnení 7, výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali približne 73 % odhadovanej celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(115)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v kusoch)

(116)

Komisia stanovila spotrebu sudov v Únii na základe celkového predaja výrobného odvetvia Únie v Únii, ku ktorému pripočítala celkový dovoz z Číny. Metodika na určenie dovozu z Číny je podrobne vysvetlená v bode 4.3.1. Dovoz do Únie z iných tretích krajín sa nezohľadňoval, keďže sa považoval za zanedbateľný (pozri odôvodnenie 119).

(117)

Informácie o predaji výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa získali z vyplneného dotazníka, ktorý poskytol navrhovateľ a ktorý bol krížovo overený porovnaním s informáciami poskytnutými výrobcami z Únie zaradenými do vzorky v ich vyplnených dotazníkoch.

(118)

Dotknutý výrobok sa do Únie dováža pod dvomi číselnými znakmi KN (ex 7310 10 00 a ex 7310 29 90) v závislosti od objemu suda. Sudy s objemom najmenej 50 litrov a najviac 300 litrov patria pod číselný znak KN 7310 10 00, kým sudy s objemom menej ako 50 litrov patria pod číselný znak KN 7310 29 90. Pod tieto dva číselné znaky KN patrí okrem prešetrovaného výrobku aj široký sortiment iných výrobkov (napr. plechovky, cínové škatule, kŕmne žľaby pre hospodárske zvieratá, vedrá, hasiace prístroje, kanistre, nádoby a cisterny na rôzne použitia, fľaše na vodu, oceľové sudy atď.), v dôsledku čoho nebolo možné stanoviť dovoz len na základe číselných znakov KN.

(119)

Pokiaľ ide o dovoz z iných tretích krajín, v podnete sa tvrdilo, že sudy na trh Únie dodávajú prevažne výrobcovia z Únie a vývozcovia z Číny. Komisia preskúmala údaje o dodávateľoch, ktoré poskytli traja veľkí používatelia (podrobnejšie informácie pozri v odôvodnení 130), a zistila, že na trhu nie sú žiadni ďalší dodávatelia. Komisia preto dospela k záveru, že dovoz do Únie z iných tretích krajín, pokiaľ existuje, je zanedbateľný a nemá žiadny zjavný vplyv na spotrebu v Únii.

(120)

Spotreba v Únii v posudzovanom období klesla o 66 %. Po počiatočnom poklese o 27 % v roku 2019 nasledoval výraznejší pokles v roku 2020 a v období prešetrovania (2021). Tento pokles sa zhodoval s rokmi, keď bola Únia najviac postihnutá pandémiou COVID-19, a možno ho prisúdiť súvisiacim tzv. obmedzeniam pohybu, a to najmä opatreniam, ktoré vlády zavádzali v celej Únii v záujme boja proti pandémii COVID-19.

(121)

Opatrenia súvisiace s pandémiou COVID-19 zasiahli obzvlášť hotely, reštaurácie a kaviarne (ďalej len „odvetvie Horeka“). Odvetvie Horeka nakupuje pivo a iné nápoje od používateľov, ktorými najčastejšie bývajú pivovary. Pivo sa prevádzkam dodáva v sudoch, ktoré sa pripájajú k výčapným zariadeniam, cez ktoré sa nápoj nalieva do pohárov a podáva zákazníkom odvetvia Horeka.

(122)

V roku 2020 a v období prešetrovania bola veľká väčšina odvetvia Horeka v Únii prinútená skrátiť svoje otváracie hodiny a/alebo obmedziť svoju kapacitu, či na dlhší čas úplne zatvoriť prevádzky, a to na základe vládnych opatrení zavedených na potlačenie šírenia pandémie COVID-19. Logickým dôsledkom takéhoto poklesu činnosti odvetvia Horeka a následného zníženia dopytu po výčapnom pive bolo zníženie dopytu používateľov po sudoch, v ktorých dodávajú pivo svojim zákazníkom v odvetví Horeka.

(123)

Navrhovateľ v podnete navrhol metodiku na stanovenie dovozu z dotknutej krajiny. Táto metodika bola založená na trhových poznatkoch navrhovateľa a odhadovanom význačnom zvýšení dovozu do Únie o 188 % v posudzovanom období, ako sa uvádza v tabuľke 3.

Tabuľka 3

Predaj čínskych sudov v Únii – odhad v podnete (jednotky)

(124)

Podľa vysvetlenia v bodoch 193 až 203 podnetu uvedenú metodiku tvoria tri hlavné prvky. Po prvé navrhovateľ sčítal množstvo sudov požadovaných vo všetkých ponukových konaniach (v podnete označovaných ako „tendre“) usporiadaných piatimi najväčšími používateľmi, t. j. veľkými pivovarskými skupinami pôsobiacimi na trhu Únie, konkrétne: AB InBev, Asahi CEE, Carlsberg, Heineken a Molson Coors (ďalej len „veľkí používatelia“) Po druhé navrhovateľ odpočítal svoj vlastný predaj, ktorý uskutočnil na základe ponúk, ktoré spravil vo vzťahu k uvedeným výberovým konaniam, pričom vychádzal z predpokladu, že zvyšok celkovej dávky požadovanej v každom výberovom konaní získali a dodali výrobcovia z Číny. Na záver navrhovateľ pripočítal množstvá dovezené dovozcami/sprostredkovateľmi, ktoré odhadol na základe svojich trhových poznatkov.

(125)

Z prešetrovania vyplýva, že množstvo sudov, ktoré veľkí používatelia skutočne nakúpili na základe výberových konaní, len zriedka zodpovedá množstvám, ktoré sa pôvodne požadovali v rámci daného konania. Hoci sa tento podiel medzi jednotlivými výberovými konaniami a medzi veľkými používateľmi líši, v priemere veľkí používatelia v posudzovanom období nakúpili menej ako 60 % množstva sudov, ktoré pôvodne požadovali v rámci výberových konaní. Dôvodom je osobitný spôsob fungovania tohto trhu, ktorý súvisí najmä s podmienkami výberových konaní a opatreniami používateľov po výberových konaniach, ako sa vysvetľuje v bode 5.1, a podľa ktorého používatelia predovšetkým nemali žiadny zmluvný záväzok nakúpiť množstvo sudov, ktoré bolo predmetom výberového konania.

(126)

Komisia sa preto snažila overiť, či je tento odhad dovozu dotknutého výrobku do Únie uvedený v podnete presný, a v prípade, že nebol presný, vykonala odhad objemu dovozu presnejším spôsobom. Na tento účel si vyžiadala údaje o všetkých zásielkach výrobkov patriacich pod uvedené dva číselné znaky KN od colných orgánov šiestich členských štátov EÚ s najvyšším objemom dovozu výrobkov patriacich pod tieto dva číselné znaky KN v posudzovanom období, či už išlo o dovoz z Číny, alebo z celého sveta: Belgicko, Česko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko a Poľsko. Belgicko, Francúzsko, Holandsko a Nemecko patrili do prvej pätice krajín s najväčším dovozom v obidvoch kategóriách, kým Poľsko sa nachádzalo medzi prvými piatimi členskými štátmi s najväčším objemom dovozu z Číny a Česko zaznamenalo najväčší objem dovozu z hľadiska dovozu zo zvyšku sveta. Týchto šesť členských štátov spoločne predstavovalo 73 % dovozu do EÚ z Číny a 66 % dovozu z celého sveta v posudzovanom období.

(127)

Komisia analyzovala doručené údaje a na základe opisu každej zásielky vypočítala dolnú a hornú hodnotu toho, čo možno primerane považovať za dovoz dotknutého výrobku do týchto šiestich členských štátov. Konkrétne zásielky, ktoré boli opísané ako „(pivné) sudy“, boli spojené tak, aby tvorili dolnú hodnotu, kým zásielky s opisom, ktorý bol v súlade s vlastnosťami sudov, sa spojili do skupiny, aby tvorili hornú hodnotu. V tejto súvislosti sa zásielky, ktoré boli opisované ako niečo iné, napríklad kŕmne žľaby, vedrá, nádrže na plyn, kotle, plechovky, cínové škatule atď., alebo ktorých opis nebol zlučiteľný s vlastnosťami sudov, vylúčili. Vo väčšine prípadov colné orgány nezaznamenali jednotky (počet sudov) v každej zásielke, ale len jej hmotnosť. V týchto prípadoch sa Komisia pri výpočte množstva sudov opierala o prepočítací koeficient 1 sud = 10 kg (50). S cieľom vypočítať celkové množstvo sudov dovážaných z Číny do Únie sa výsledné horné a dolné hodnoty za každý rok upravili koeficientom 0,73, t. j. percentuálnym podielom, ktorý predstavuje šesť členských štátov na celkovom dovoze výrobkov s uvedenými dvoma číselnými znakmi KN do Únie z Číny. Výsledky tejto analýzy sú uvedené v tabuľke 4.

Tabuľka 4

Dovoz do Únie na základe podrobných colných údajov

(128)

Uvedenými číselnými hodnotami sa potvrdilo, že metodika použitá v podnete nebola najvhodnejšia na stanovenie objemu dovozu dotknutého výrobku do Únie.

(129)

Komisia navyše oslovila zvyšných štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, aby si od nich vyžiadala údaje o predaji za celé posudzované obdobie. Všetci štyria výrobcovia poskytli vyžiadané neoverené údaje, ktoré sa agregovali s overeným objemom predaja, ktorý deklarovali dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vo vyplnených dotazníkoch, pričom výsledky objemu dovozu sú zhrnuté v tabuľke 5.

Tabuľka 5

Celkový objem vývozu deklarovaný spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami zaradenými a nezaradenými do vzorky

(130)

Vzhľadom na nezrovnalosti v dostupných údajoch Komisia 2. septembra 2022 uverejnila záznam do spisu, v ktorom uviedla čísla týkajúce sa objemu dovozu zhrnuté v tabuľkách 4 a 5, ako aj rozličné metodiky, z ktorých vychádzali, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Komisia takisto oslovila veľkých používateľov, a to aj napriek ich počiatočnej nespolupráci, a vyžiadala si od nich údaje o ich dodávateľoch a objeme nákupov, aby sa pokúsila potvrdiť číselné údaje doručené od vyvážajúcich výrobcov uvedené v tabuľke 5. Iba traja z piatich veľkých používateľov poskytli vyžiadané údaje (podrobnejšie informácie pozri v odôvodnení 136). Jediné pripomienky k záznamu predložil navrhovateľ 12. septembra 2022.

(131)

Prvé tvrdenie predložené navrhovateľom sa týkalo skutočnosti, že v odhade dovozu v tabuľke 4 založenom na analýze colných údajov ešte stále chýbal podiel dovozu z Číny. Navrhovateľ sa odvolával napríklad na to, že chýbali štatistické údaje o dovoze do iných členských štátov dôležitých z hľadiska spotreby piva a sudov, ako je Rumunsko a Španielsko, čím došlo k podhodnoteniu celkových čísiel.

(132)

Po druhé navrhovateľ tvrdil, že z dôvodu obmedzenej spolupráce vyvážajúcich výrobcov údaje vykázané spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami v tabuľke 5 v plnej miere neodrážajú objemy dovážané do Únie v posudzovanom období. Navrhovateľ vo svojom podaní tvrdil, že miera spolupráce vyvážajúcich výrobcov bola len 28 %.

(133)

Po tretie navrhovateľ tvrdil, že informácie o spotrebe, ktoré získali traja veľkí používatelia, poskytujú len čiastočný pohľad na spotrebu sudov v Únii, a to z dôvodu, že malé a stredné pivovary neboli zohľadnené, a z dôvodu obmedzenej spolupráce používateľov.

(134)

Komisia dôkladne posúdila všetky pripomienky navrhovateľa. Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, hoci úprava štatistických údajov o dovoze šiestich členských štátov koeficientom 0,73, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 127, sa použila na určenie zvyšného dovozu z iných členských štátov, v tejto fáze nemožno vylúčiť, že skutočný objem dovozu do iných členských štátov, ako je Rumunsko a Španielsko, je podhodnotený.

(135)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 111, z prešetrovania predbežne vyplýva, že úroveň spolupráce je nízka a spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia v období prešetrovania predstavovali 32 % dovozu sudov z Číny. V tejto fáze prešetrovania teda nemožno vylúčiť, že v Číne popri spolupracujúcich vývozcoch existujú ďalší vyvážajúci výrobcovia alebo vývozcovia, ktorí počas celého posudzovaného obdobia predávali sudy do Únie.

(136)

V súvislosti s tretím tvrdením a veľmi nízkou mierou spolupráce používateľov Komisia konštatovala, že z piatich veľkých používateľov, ktorí predstavujú približne 50 % používateľského trhu, vyžiadané údaje poskytli iba traja používatelia (AB InBev, Asahi a Molson Coors). Okrem toho iba jeden z týchto troch používateľov (AB InBev) nakupoval sudy od dodávateľov z Číny. Ako sa navyše uvádza v bode 5.1, zvyšných 50 % používateľského trhu, ktoré tvoria prevažne malé pivovary, pri prešetrovaní nespolupracovalo.

(137)

So zreteľom na uvedené pripomienky a úvahy Komisia ďalej konštatovala, že nakúpené množstvo, ktoré vykázal jediný spolupracujúci používateľ, ktorý sudy nakupuje z Číny, bolo výrazne pod úrovňou objemu predaja Únie vykázanou príslušnými vyvážajúcimi výrobcami. Komisia navyše usúdila, že existovali ďalší vyvážajúci výrobcovia, ktorí pri prešetrovaní nespolupracovali, a že údaje predložené spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami nezaradenými do vzorky neboli overené, keďže títo výrobcovia neboli zaradení do vzorky.

(138)

Na druhej strane vzhľadom na všetky tieto prvky, a najmä na protichodné údaje od používateľov a veľmi nízku spoluprácu vyvážajúcich výrobcov a používateľov, ktorých údaje o nákupoch by boli užitočné na účely opätovnej kontroly množstiev, ktoré vykázali spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, Komisia predbežne usúdila, že najvhodnejšia metodika na stanovenie objemu dovozu sa musí zakladať na oficiálnych štatistických údajoch o dovoze uvedených v tabuľke 4. Navyše vzhľadom na pripomienky odvetvia, že ešte aj horná hodnota údajov založená na štatistike bude zrejme podhodnotená, Komisia predbežne usúdila, že horné hodnoty získané zo štatistických údajov sú v tejto predbežnej fáze najvhodnejšie na účely výpočtu úrovne dovozu.

(139)

Na dosiahnutie dodatočnej záruky, pokiaľ ide o vhodnosť tejto metodiky, Komisia následne preskúmala štatistické údaje týkajúce sa dovozu sudov na úrovni kódov TARIC, ktoré boli od začiatku tohto prešetrovania k dispozícii v databáze Surveillance, s cieľom získať prehľad o tom, aký veľký podiel tvorí dovoz sudov na celkovom dovoze výrobkov, ktoré patria pod obidva príslušné číselné znaky KN. Priemerný podiel dovozu výrobkov na úrovni kódov TARIC (t. j. dovoz sudov) na dovoze všetkých výrobkov na príslušnej úrovni číselných znakov KN v období od 13. mája 2022 do 6. decembra 2022 bol v súlade s priemerným podielom dovozu sudov patriacich pod číselné znaky KN, ktoré Komisia stanovila na posudzované obdobie.

(140)

V záujme ďalšieho overenia vhodnosti tejto metodiky Komisia plánuje opäť osloviť významných dovozcov uvedených v podnete, aby spresnila svoje posúdenie objemu dovozu v posudzovanom období. Komisia sa po predbežnej fáze takisto vynasnaží získať ďalšie informácie o malých pivovaroch.

(141)

Komisia navyše plánuje zber údajov z obdobia po začatí prešetrovania od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených aj nezaradených do vzorky s cieľom zosúladiť ich s presnejšími oficiálnymi štatistikami dovozu dostupnými za obdobie po začatí prešetrovania. Komisia takisto plánuje overiť údaje o dovoze spolupracujúcich výrobcov nezaradených do vzorky a požiadať colné orgány Rumunska a Španielska o poskytnutie podrobných údajov o príslušných číselných znakoch KN v záujme ďalšieho spresnenia skutočných údajov o dovoze.

(142)

Ako sa vysvetľuje v bode 4.3.1, Komisia určila objem dovozu na základe oficiálnych colných štatistík členských štátov. Podiel dovozu na trhu bol stanovený ako podiel celkového vykázaného dovozu z Číny na celkovej spotrebe v Únii (ako sa stanovil v bode 4.2).

(143)

Dovoz do Únie z dotknutej krajiny sa vyvíjal takto:

Tabuľka 6

Objem dovozu (v kusoch) a podiel na trhu

(144)

Ako vyplýva z uvedenej tabuľky, objem dovozu z Číny sa v posudzovanom období znížil o 39 %. Toto zníženie objemu dovozu sa zhodovalo s celkovým trendom klesajúcej spotreby sudov v posudzovanom období (pozri tabuľku 2), i keď v menšej miere, a v každom prípade bolo oveľa menej výrazné ako trend klesajúceho predaja výrobného odvetvia Únie (pozri tabuľku 9).

(145)

Tento pokles sa musí uviesť do kontextu s prevládajúcou situáciou na trhu v roku 2020 a v období prešetrovania, t. j. s podstatným znížením dopytu po sudoch počas pandémie COVID-19. Na takto zmenšujúcom sa trhu dovoz sudov klesal s podstatne menším rozdielom ako predaj výrobného odvetvia Únie. Podiel dovozu z Číny na trhu sa tak v posudzovanom období, z dôvodu jeho nižších cien, nepretržite zvyšoval (o 79 % za posudzované obdobie). V období prešetrovania bol podiel Číny na trhu pomerne vysoký, keď dosiahol 31 %.

(146)

Vzhľadom na ťažkosti pri stanovovaní jednotkových cien na základe oficiálnych štatistík Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov, ktoré jej poskytli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia. Cenové podhodnotenie dovozu sa stanovilo na základe vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky a čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(147)

Priemerná cena dovozu do Únie z dotknutej krajiny sa vyvíjala takto:

Tabuľka 7

Dovozné ceny (EUR/kus)

(148)

Dovozné ceny z Číny sa v roku 2019 znížili o 13 % a v roku 2020 o 11 %, v roku 2020 znovu začali rásť a v období prešetrovania opäť dosiahli úroveň z roku 2018.

(149)

Komisia určila podhodnotenie ceny v období prešetrovania tak, že porovnala:

(150)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav. Takmer celý predaj vyvážajúcich výrobcov aj výrobného odvetvia Únie tvoril priamy predaj koncovým používateľom (čiže pivovarom), a preto boli predajné kanály a úroveň obchodu rovnaké na obidvoch stranách. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky v období prešetrovania. Z porovnania vyplynulo, že dovoz z dotknutej krajiny vykazuje na trhu Únie vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny v rozmedzí 11,9 % až 14 %.

(151)

Okrem cenového podhodnotenia dochádzalo aj k podstatnému stlačeniu cien v zmysle článku 3 ods. 3 základného nariadenia. Z dôvodu značného tlaku na ceny vyvolaného dumpingovým dovozom čínskych vyvážajúcich výrobcov za nízke ceny nebolo výrobné odvetvie Únie schopné zvyšovať ceny počas celého obdobia prešetrovania úmerne s vývojom výrobných nákladov a s cieľom dosiahnuť primeranú úroveň zisku.

(152)

Ako sa uvádza v tabuľke 11, priemerné predajné ceny v EÚ sa v posudzovanom období znížili takmer o 10 %. Zároveň sa za rovnaké obdobie zvýšili výrobné náklady, a to o 16 %, takže predajná cena bola výrazne pod úrovňou výrobných nákladov. Výrobné náklady sa značne zvýšili najmä v roku 2020 a v období prešetrovania, kým cena sa z dôvodu tlaku čínskeho vývozu na ceny musela udržiavať na nezmenenej úrovni. Naopak, cenové úrovne a výsledné zisky na vývozných trhoch, ktoré neboli ovplyvnené dumpingovým dovozom alebo v rámci ktorých boli uložené opatrenia na obnovenie spravodlivého obchodu, boli v priemere o 22 % vyššie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie (+29 % v období prešetrovania) (pozri odôvodnenie 196).

(153)

Táto situácia mala zreteľný vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza v tabuľke 14. Ziskovosť v roku 2018 začínala na 12 % a vo zvyšnom období prudko klesla, najmä v roku 2020 a v období prešetrovania.

(154)

Z vývoja týchto troch ukazovateľov jasne vyplýva, že odvetvie bolo vystavené silným tlakom na ceny zo strany čínskeho dumpingového dovozu, v dôsledku ktorého bolo odvetvie nútené predávať výrobky za veľmi nízke ceny pod úrovňou výrobných nákladov. Informácie o osobitostiach situácie na trhu, najmä v súvislosti s tlakom na ceny, ktorému bolo vystavené výrobné odvetvie Únie pri predaji, sú vysvetlené v bode 5.1. Toto vyvolalo jasné stlačenie cien výrobného odvetvia Únie.

(155)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(156)

Ako sa uvádza v odôvodnení 7, na stanovenie možnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa použil výber vzorky.

(157)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplneného makrodotazníka, ktorý predložil navrhovateľ. Údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Údaje sa týkali výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sú obidva súbory týchto údajov reprezentatívne.

(158)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(159)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(160)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(161)

V posudzovanom období objem výroby klesol o 62 %. Výroba veľmi presne zodpovedala zmenám spotreby: najprv došlo k poklesu dopytu v roku 2019 (o 23 %) a ďalší výraznejší pokles dopytu sa zaznamenal v rokoch 2020 a 2021 (pandémia COVID-19).

(162)

Výrobná kapacita sa v posudzovanom období mierne zvýšila, a to o 4 %. Dôvodom je zvýšenie efektívnosti postupov a prideľovania zamestnancov, ktoré výrobné odvetvie Únie v posudzovanom období zrealizovalo v prípade svojich výrobných liniek.

(163)

Uvedené dva trendy (zníženie výroby, zvýšenie kapacity) viedli k výraznému zníženiu využitia kapacity (–64 %). Miera využitia kapacity sa v období prešetrovania ocitla na veľmi nízkej úrovni (28 %).

(164)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Objem predaja a podiel na trhu

(165)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa v posudzovanom období plynule znižoval (o 71 %), a to prudšie ako sa vyvíjala spotreba.

(166)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu klesol z 83 % v roku 2018 na 69 % v období prešetrovania, čo predstavuje zníženie o 14 percentuálnych bodov, a to z dôvodu výrazného tlaku čínskeho dovozu na ceny, ako sa vysvetľuje v bode 4.4.3.1, pričom podiel čínskeho dovozu na trhu sa v posudzovanom období neustále zvyšoval.

(167)

Dopyt po sudoch a ich výroba mali v posudzovanom období klesajúcu tendenciu. V súvislosti s klesajúcou spotrebou výrobné odvetvie Únie prišlo o významný objem predaja a podiel na trhu, pričom znížený objem predaja si zachovalo len na úkor svojich predajných cien, ako sa vysvetľuje v bode 4.4.3.1.

(168)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Zamestnanosť a produktivita

(169)

Zamestnanosť v odvetví sa vyvíjala rovnako ako výroba a spotreba na trhu Únie a v posudzovanom období prudko klesla o 50 %. Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo v situácii, keď sa výroba počas posudzovaného obdobia znížila o 62 %, k poklesu produktivity. Produktivita napriek zníženiu zamestnanosti klesla v posudzovanom období o 33 % a vďaka určitému zvýšeniu efektívnosti došlo v období prešetrovania len k jej čiastočnej obnove.

(170)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na ceny dovozu z dotknutej krajiny podstatný.

(171)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dotknutého výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

(172)

Priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Predajné ceny v Únii

(173)

Predajné ceny sa medzi rokmi 2018 a 2019 znížili o 2 % pred tým, než prudko klesli o 8 % v roku 2020 a v období prešetrovania ostali približne na rovnakej úrovni. Celkovo sa priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období znížili o 9 %.

(174)

V tom istom posudzovanom období sa jednotkové výrobné náklady zvýšili o 16 %. Súviselo to najmä so zvýšením fixných nákladov, ktoré nasledovalo po poklese objemu výroby. V reakcii na to sa výrobnému odvetviu Únie v rokoch ovplyvnených obmedzeniami pohybu v súvislosti s pandémiou COVID-19 podarilo znížiť svoje fixné náklady o viac ako 20 %. Napriek tomu bol vplyv úmerne vyššieho výskytu fixných nákladov v období nízkeho využitia kapacity závažný, keďže podiel týchto nákladov na celkových výrobných nákladoch sa zvýšil z 13 % v roku 2018 na 23 % v období prešetrovania. V posudzovanom období výrobné odvetvie Únie znížilo počet svojich zamestnancov, ako sa uvádza v tabuľke 10, a svoje náklady práce v dôsledku prepúšťania v čase pandémie COVID-19, ako sa uvádza v bode 4.4.3.2.

(175)

Predajné ceny a výrobné náklady mali odlišný vývoj. Ako sa vysvetľuje v bode 4.3.3 a v bode 5.1, výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť svoje ceny na udržateľnú úroveň, aby vyrovnalo vyššie výrobné náklady a nízke využitie kapacity, keďže rokovania o cenách na trhu boli výrazne ovplyvnené lacným a dumpingovým dovozom z Číny.

(176)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(177)

Priemerné náklady práce na zamestnanca sa v roku 2019 znížili, po čom v roku 2020 a v období prešetrovania nasledovalo ich zvýšenie. Ako však vyplýva z tabuľky 10, zároveň sa znížila zamestnanosť, a to o 54 %.

(178)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 13

Zásoby

(179)

V posudzovanom období sa zásoby znížili o 58 %. Toto zníženie súviselo so znížením výroby a predaja. V posudzovanom období sa zásoby ako percentuálny podiel výroby celkovo zvýšili o 11 %, keďže odvetvie muselo zachovať určitý objem činností, a preto nemohlo obmedziť výrobu v súlade so znížením predaja. V každom prípade, vzhľadom na to, že väčšina výroby sa uskutočnila na základe objednávok a špecifikácií zákazníkov, zásoby nepredstavujú hlavný ukazovateľ ujmy.

(180)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 14

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(181)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(182)

Za posudzované obdobie zisky klesli o 58 % v roku 2019 a v roku 2020 sa prudko prepadli a premenili na straty vyjadrené dvojcifernými číslami. V roku 2021 sa čiastočne obnovili, ale stále ostávali záporné. Celkovo sa zisk v posudzovanom období znížil o 173 %. Vyššia konkurencia lacného čínskeho vývozu v kontexte náhleho poklesu dopytu spojeného s pandémiou COVID-19, ako sa vysvetľuje v bode 5.1, prinútila výrobné odvetvie Únie znížiť ceny v období rastúcich výrobných nákladov, ako sa vysvetľuje v bode 4.4.3.1, a viedla k významným stratám.

(183)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie financovať svoje činnosti z vlastných zdrojov. Trend v oblasti čistého peňažného toku sa vyvíjal podobným spôsobom ako ziskovosť: po prudkom poklese v rokoch 2019 – 2020 nasledovala jeho čiastočná obnova v období prešetrovania, jednako však ostáva záporný.

(184)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Vyvíjala sa podobným spôsobom ako ziskovosť: prudký pokles o 129 % v posudzovanom období až do záporných hodnôt.

(185)

Vzhľadom na pokles ziskovosti, peňažného toku a návratnosti investícií bola schopnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky získavať kapitál vážne narušená.

(186)

Hlavné makroukazovatele v posudzovanom období vykazujú negatívny trend: objem predaja Únie sa znížil o 71 %, výroba o 62 % a zamestnanosť o 50 %.

(187)

Podobný záver možno vyvodiť v súvislosti s mikroukazovateľmi. Výrazne sa zhoršila ziskovosť predaja v Únii (z +12 % na –9 %), predajné ceny (–9 %), ako aj peňažný tok (–109 %).

(188)

V kontexte nižšej spotreby v dôsledku pandémie COVID-19 sa výrobné náklady výrobného odvetvia Únie zvýšili o 16 %, kým dovozné ceny z Číny boli od roku 2018 trvale a výrazne nižšie ako ceny a náklady výrobného odvetvia Únie.

(189)

Objem dovozu čínskych vývozcov sa v posudzovanom období znížil o 39 %. Zároveň však bolo zníženie spotreby oveľa výraznejšie (o 66 %). V dôsledku toho sa zvýšil podiel čínskeho vývozu na trhu, a to o 79 % zo 17 % v roku 2018 na 31 % v období prešetrovania, pričom ceny čínskeho vývozu boli počas celého posudzovaného obdobia výrazne podhodnotené vzhľadom na ceny výrobného odvetvia Únie. Rozpätie podhodnotenia ceny bolo v období prešetrovania v priemere 13,1 %, ako sa uvádza v bode 4.3.3.

(190)

Dumpingový dovoz z Číny za nízke ceny takisto spôsobil výrazné stlačenie cien pre výrobné odvetvie Únie vzhľadom na to, že rozpätie predaja pod cenu sa pohybovalo v rozsahu 52,9 % až 58,8 %. Výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť svoje ceny úmerne s rastom výrobných nákladov, a tak bolo vo vážnej situácii z hľadiska ziskovosti prinútené aspoň čiastočne zachovať objem svojho predaja.

(191)

Na základe uvedeného Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(192)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli v rovnakom čase spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Týmito faktormi boli pandémia COVID-19, ktorá ovplyvnila spotrebu v Únii, a vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie. Komisia zabezpečila, aby prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny nebola pripísaná tomuto dumpingovému dovozu.

(193)

Objem dovozu z Číny sa v posudzovanom období znížil o 39 % zo 602 010 kusov v roku 2018 na 370 107 kusov v roku 2021; v tom istom období sa však jeho podiel na trhu zvýšil o 14 percentuálnych bodov na 31 % v období prešetrovania, v dôsledku čoho vznikla ujma výrobnému odvetviu Únie, ktorému v rovnakom období klesol objem predaja o 71 %.

(194)

Tento dovoz sa navyše počas celého posudzovaného obdobia uskutočňoval za ceny, ktoré boli výrazne nižšie než ceny výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie Únie nemalo inú možnosť, len pristúpiť na nízke ceny stanovené čínskymi výrobcami, aby zachovali minimálny objem predaja v období klesajúcej spotreby a rastúcich výrobných nákladov, ako sa vysvetľuje v bode 4.4.3.1. To zas viedlo k hlbokému poklesu ziskovosti všetkých výrobcov z Únie zaradených do vzorky, keď sa zo ziskov (+12 % v roku 2018) prepadli do výrazných strát (–9 % v roku 2021), a k následnému zhoršeniu ďalších finančných ukazovateľov, ako je návratnosť investícií a peňažný tok. Toto stlačenie cien, vysvetlené v bode 4.3.3, bolo jasne spôsobené správaním čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí na trhu Únie ponúkali dumpingové sudy.

(195)

Na výrazne menšom trhu sa predaj výrobného odvetvia Únie znížil z 2,8 milióna sudov v roku 2018 na 800 000 v období prešetrovania. Keby výrobné odvetvie Únie neznížilo ceny, hrozilo by mu, že by mohlo prísť aj o tento nízky objem predaja, čo by v prípade niektorých výrobcov z Únie mohlo viesť k úplnému zastaveniu výroby.

(196)

Vývoz Únie opísaný v bode 5.2.2 ukazuje, ako by vyzerala normálna situácia z hľadiska cenových úrovní a výsledných ziskov na vývozných trhoch, ktoré neboli ovplyvnené dumpingovým dovozom alebo v rámci ktorých boli uložené opatrenia na obnovenie spravodlivého obchodu, napr. v USA, na hlavnom vývoznom trhu výrobcov z Únie, kde sa na sudy s pôvodom v Číne od roku 2019 vzťahujú antidumpingové opatrenia. V posudzovanom období bola frankocena na hranici Únie po preclení (vrátane nákladov súvisiacich s dopravou a dovozných ciel) výrobného odvetvia Únie v priemere o 22 % vyššia ako jeho predajné ceny na trhu Únie (+29 % v období prešetrovania) a trvalo nad úrovňou jeho výrobných nákladov okrem roku 2020, ktorý bol najviac ovplyvnený pandémiou COVID-19. Tieto ceny sú reprezentatívne pre trh, na ktorom došlo k obnoveniu spravodlivého obchodu vďaka antidumpingovým opatreniam voči čínskemu dovozu, a preto predstavujú primeranú náhradu za ceny, ktoré by mohli byť na trhu Únie, keby nedošlo k stláčaniu cien, ako sa opisuje v odôvodneniach 197 až 209.

(197)

Trh Únie je prevažne rozdelený medzi dve hlavné kategórie používateľov pre výrobcov z Únie, ako aj pre čínskych vyvážajúcich výrobcov, t. j. malé a stredné nezávislé pivovary (ktoré predstavujú približne 40 % predaja) a veľké pivovarské konglomeráty (ktoré predstavujú vyše 50 % predaja).

(198)

Malé a stredné nezávislé pivovary väčšinou nakupujú sudy podľa strednodobých a krátkodobých potrieb. Pivovary oslovia niekoľko výrobcov sudov a požiadajú ich o stanovenie ceny za požadované množstvo a dodacej lehoty. Ide o veľmi dôležitý segment výrobného odvetvia Únie, kde by geografická blízkosť a dodacia lehota mohli predstavovať výhodu. Tento segment používateľov nespolupracoval pri prešetrovaní. Jednako však výrobné odvetvie Únie poskytlo dôkazy, že v dôsledku lacných čínskych ponúk v tomto segmente prišlo o niekoľko objednávok. V dôsledku toho boli výrobcovia z Únie nútení výrazne znížiť svoje ceny v záujme konkurencieschopnosti.

(199)

Druhá polovica trhu je charakterizovaná prítomnosťou piatich veľkých používateľov, ktorí predstavujú vyše 50 % predaja výrobného odvetvia Únie v Únii (predpokladá sa, že z týchto piatich používateľov majú dve najväčšie spoločnosti, AB InBev a Heineken, spoločný celkový podiel na trhu s pivom vyšší ako 50 %/60 %) a aspoň 55 % predaja dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Výrobné odvetvie Únie preukázalo, že títo používatelia organizovali nákup sudov na nasledujúci rok prostredníctvom ponukového konania v rámci súkromných výberových konaní. Pokiaľ ide o predaj nezávislým pivovarom, pri výberovom konaní boli konkurenti takisto prinútení znížiť svoje ceny a prítomnosť čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí svoje výrobky ponúkali za veľmi nízke ceny, tlačila výrobné odvetvie Únie k tomu, aby vyrovnalo tieto nízke ceny, čo mu zabránilo preniesť nárast svojich nákladov na svojich zákazníkov.

(200)

Pokiaľ ide o výberové konania, z prešetrovania vyplynulo, že ich veľkí používatelia uskutočňovali osobitným spôsobom. Podmienky výberového konania boli špecifické z hľadiska cien a požadovaného maximálneho množstva. Kupujúci nemal zmluvný záväzok nakúpiť množstvo sudov, ktoré bolo predmetom výberového konania, kým dodávateľ mal zmluvný záväzok dodať požadované množstvo za súťažnú cenu. Skutočný nakúpený objem v skutočnosti zriedka zodpovedal množstvám, ktoré sa pôvodne požadovali v danom výberovom konaní. Úspešní uchádzači (t. j. dodávatelia sudov) mali zároveň povinnosť dodržať objem dodávok, ktoré boli predmetom výberového konania, za danú cenu, pričom nemohli zohľadniť napríklad zmeny výrobných nákladov.

(201)

V posudzovanom období spolupracujúci používatelia usporiadali v priemere sedem výberových konaní za rok. Množstvo sudov, ktoré bolo skutočne nakúpené na základe týchto konaní, sa líši medzi jednotlivými výberovými konaniami a v priemere zodpovedá menej ako 60 % objemu, ktorý bol predmetom výberového konania. Okrem toho cenu dohodnutú počas výberového konania použili používatelia ako východisko pre akékoľvek neskoršie rokovania o cenách pre spotový predaj.

(202)

Výberové konanie, ktoré prebiehalo s červeným, žltým a zeleným signálom, ktorý informoval každého účastníka (vrátane výrobcov z Únie a čínskych vývozcov) o tom, aká vysoká alebo nízka bola jeho ponuka v porovnaní s ostatnými účastníkmi, sa používalo ako nástroj na minimalizáciu cien. Prítomnosť čínskych vývozcov s veľmi nízkymi cenovými ponukami prinútila výrobné odvetvie Únie znížiť svoje ceny na neudržateľnú úroveň. Ceny predaja výrobného odvetvia Únie ponúkané v roku 2020 a v období prešetrovania prostredníctvom výberových konaní boli v priemere o 10 % nižšie ako v prípade iného predaja, kým zmluva podpísaná na konci postupu výberového konania sa týkala len potenciálneho objemu nákupu bez akejkoľvek istoty na získanie objednávky. Túto skutočnosť potvrdzujú výrazné úrovne cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu zistené pri prešetrovaní.

(203)

Spoločnosť AB InBev vo svojom podaní z 20. júna 2022 okrem toho označila „nedávne určovanie cien dodávateľov sudov [z Únie] za konkurencieschopné v porovnaní s cenami čínskych dodávateľov“ v období prešetrovania a v roku 2022. Táto skutočnosť ďalej potvrdzuje, že výrobcovia z Únie znižujú svoje ceny v porovnaní s prvými rokmi posudzovaného obdobia, aby ostali konkurencieschopné voči čínskym cenám.

(204)

Ďalším súvisiacim prvkom výberového konania bola skutočnosť, že podstatná časť predaja sa nakoniec uzavrela mimo samotných výberových konaní, pričom tieto neskoršie rokovania o cene vychádzali zo spomínaného semaforového systému. Vyplýva to z objemu predaného výrobným odvetvím Únie prostredníctvom výberových konaní, ktorý bol počas celého posudzovaného obdobia veľmi nízky. Táto úroveň sa znížila z vyše 30 % celkového predaja výrobného odvetvia Únie v období 2019 – 2020 na menej ako 16 % v období prešetrovania. V praxi používatelia zneužili tento osobitný výberový proces a dumpingové čínske ponuky za nízke ceny na stlačenie cien výrobného odvetvia EÚ na úroveň čínskych cien, aby nakoniec súhlasili s týmito cenami mimo rámca výberového konania.

(205)

Z údajov poskytnutých spolupracujúcimi používateľmi vyplýva, že čínski vyvážajúci výrobcovia v posudzovanom období získali priemerne 30 % objemu, ktorý bol predmetom výberového konania. Ide však o konzervatívny odhad, keďže z dôkazov v spise vyplýva, že jeden z najväčších nespolupracujúcich používateľov (Heineken) predstavoval najmenej 30 % množstva vyvážaného dvomi čínskymi výrobcami zaradenými do vzorky v období prešetrovania.

(206)

V každom prípade, ako sa vysvetľuje v predchádzajúcom texte, to, či sa predaj formálne uzavrel v rámci výberového konania alebo mimo neho, nemalo nijaký vplyv, pokiaľ ide o účinok a príčinnú súvislosť čínskych dumpingových cien, na ceny výrobného odvetvia EÚ a na situáciu, ktorá mu spôsobovala ujmu.

(207)

Ako sa vysvetlilo v bode 4.3.3, čínske ceny sa v rokoch 2019 a 2020 v porovnaní s rokom 2018 znížili a znovu sa zvýšili v období prešetrovania, pričom však znovu dosiahli len úrovne z roku 2018. V tom istom období sa ceny výrobného odvetvia Únie znížili o 9 %, kým jeho výrobné náklady vzrástli o 16 %.

(208)

Cenový tlak v obidvoch trhových segmentoch spôsobený dovozom sudov z Číny viedol k tomu, že na to, aby si výrobné odvetvie Únie aspoň čiastočne udržalo svoj podiel na trhu, muselo znížiť svoje predajné ceny, a to napriek prudkému nárastu výrobných nákladov. V dôsledku toho ziskovosť v posudzovanom období klesla z 12 % na –9 % a všetky finančné ukazovatele sa zhoršili.

(209)

Dospelo sa teda k záveru, že vzhľadom na koexistenciu v čase sa zhoršenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zhoduje s výraznou prítomnosťou čínskeho dovozu za veľmi nízke ceny. V súvislosti so zmenšujúcim sa trhom a zvyšujúcimi sa výrobnými nákladmi v dôsledku čínskych cien dochádzalo k trvalému podhodnocovaniu cien výrobného odvetvia Únie a k stlačeniu cenových úrovní na trhu EÚ, čo preukazuje skutočnú a podstatnú príčinnú súvislosť medzi týmito dvomi skutočnosťami.

(210)

Dovoz sudov z Číny za veľmi nízke ceny bol zaznamenaný od roku 2018. V posudzovanom období bola priemerná cena čínskeho dovozu v priemere o 24 % nižšia ako priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie. To sa zhoduje s trvalým znižovaním cien výrobného odvetvia Únie napriek rastúcim výrobným nákladom. Skutočnosť, že zníženie spotreby ešte viac zhoršila pandémia COVID-19, neoslabuje príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie. V tomto období sa spotreba znížila o 66 % a objem predaja výrobného odvetvia Únie sa znížil o 71 %, kým čínsky vývoz klesol len o 39 %, pričom sa jeho podiel na trhu zvýšil zo 17 % na 31 %. Ako sa uvádza v odôvodnení 196, na základe trhových cien, ktoré bolo možné dosiahnuť na trhu v USA, by výrobné odvetvie Únie bez čínskeho dovozu a vyvíjaného tlaku na ceny bolo schopné zvýšiť svoje ceny na udržateľnejšiu úroveň a vyrovnať vyššie výrobné náklady.

(211)

Podstatné zníženie spotreby a využitie kapacity mali značný vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie. Ako je však vysvetlené v bode 4.4.3.1, hoci sa výrobnému odvetviu Únie podarilo podstatným spôsobom znížiť svoje fixné náklady, ich podiel na celkových nákladov sa zvýšil na 23 %. Zároveň odvetvie dokázalo počas pandémie COVID-19 znížiť iné štrukturálne náklady, ako sú náklady na zamestnanosť. Vďaka tomuto riadeniu fixných a iných štrukturálnych nákladov v tomto období bolo možné minimalizovať vplyv týchto nákladov na výkonnosť odvetvia, ako už bolo vysvetlené, bolo ho však možné kompenzovať len čiastočne z dôvodu výrazného stlačenia cien spôsobeného čínskym dovozom.

(212)

Objem vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 15

Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(213)

Počas posudzovaného obdobia sa vývoz výrobného odvetvia Únie znížil o 52 %.

(214)

Medzi rokmi 2018 a 2020 vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie vykazovala do istej miery podobné tendencie ako vývoj objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie aj objem jeho predaja na vývoz sa v tejto prvej časti posudzovaného obdobia znížil, čo bolo najviac ovplyvnené pandémiou COVID-19. Objem predaja na vývoz sa však v relatívnom vyjadrení znížil menej ako predaj na trhu Únie. Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie sa navyše jasne začala obnovovať hneď potom, ako sa zrušili obmedzenia súvisiace s pandémiou COVID-19, pričom objem predaja na vývoz sa od roku 2020 do roku 2021 viac ako zdvojnásobil. Okrem toho počas celého posudzovaného obdobia boli ceny predaja na vývoz výrobného odvetvia Únie výrazne vyššie ako predajné ceny na trhu Únie a trvalo prevyšovali výrobné náklady odvetvia s výnimkou roku 2020, ktorý bol najviac ovplyvnený pandémiou COVID-19, ktorá sa vzťahuje aj na polovicu obdobia prešetrovania. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že dočasné zníženie vývoznej výkonnosti neprispelo k ujme, keďže úroveň vývozných cien bola dostatočná na to, aby výrobné odvetvie Únie dosahovalo zisky z väčšiny svojho predaja na vývoz.

(215)

Čínske vývozné ceny boli výrazne nižšie ako ceny a náklady výrobného odvetvia Únie už od začiatku posudzovaného obdobia v roku 2018. Z prešetrovania vyplynulo, že vážené priemerné rozpätie podhodnotenia ceny bolo 13,1 %. Čoraz väčšia prítomnosť čínskeho dovozu na trhu za veľmi nízke ceny bola na úkor výrobného odvetvia Únie, ktoré bolo nútené znížiť predajné ceny v posudzovanom období s cieľom zachovať aspoň obmedzený objem predaja na trhu počas pandémie COVID-19 a po jej skončení. To viedlo k negatívnemu vývoju hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(216)

Komisia rozlíšila a preskúmala účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od účinkov dumpingového dovozu spôsobujúcich ujmu. Účinok pandémie COVID-19 a súvisiaci pokles v Únii a v rámci globálnej spotreby sudov negatívne ovplyvnili vývoj výrobného odvetvia Únie, považovali sa však za dočasný faktor s obmedzeným vplyvom. Situácia výrobného odvetvia Únie sa zhoršila ešte pred pandémiou COVID-19 a zhoršovala sa až do konca posudzovaného obdobia.

(217)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu a že ostatné faktory, či už posudzované jednotlivo, alebo spoločne, neoslabili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou.

(218)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy, ktorú dumpingový dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie.

(219)

Ujma by bola odstránená, ak by bolo výrobné odvetvie Únie schopné dosahovať cieľový zisk predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.

(220)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred nárastom dovozu z dotknutej krajiny, úroveň ziskovosti potrebnej na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inováciu, ako aj úroveň očakávanej ziskovosti za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(221)

Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky vo svojich vyplnených dotazníkoch navrhli, že cieľový zisk by sa mal stanoviť na úrovni medzi 12 % a 20 %, keďže podľa nich ide o úroveň, ktorá je potrebná na financovanie nevyhnutných investícií do procesov a výrobkov a na zabezpečenie dlhodobej životaschopnosti výrobného odvetvia Únie. Odvetvie takisto preukázalo, že v rokoch, v ktorých existovali bežné podmienky hospodárskej súťaže, ich priemerná ziskovosť bola 15 %.

(222)

Vzhľadom na tento dôkaz sa Komisia predbežne rozhodla použiť ziskové rozpätie 12 %, ktoré je na dolnej hranici rozpätia číselných údajov uvedených v predchádzajúcom odôvodnení, čím prijala veľmi konzervatívny prístup.

(223)

Vzhľadom na uvedené úvahy bolo ziskové rozpätie predbežne stanovené na úrovni 12 % v súlade s ustanovením článku 7 ods. 2c.

(224)

Pokiaľ ide o úroveň výdavkov na investície, výskum, vývoj a inovácie v posudzovanom období, Komisia overila poskytnuté informácie a dospela k záveru, že rozdiel medzi výdavkami na investície, výskum, vývoj a inovácie za bežných podmienok hospodárskej súťaže, ako ich uviedlo výrobné odvetvie EÚ a overila Komisia, už bol zahrnutý do cieľového zisku 12 %.

(225)

Komisia základe toho vypočítala cenu jedného kusu podobného výrobku výrobného odvetvia Únie nespôsobujúcu ujmu tak, že na výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania uplatnila uvedené cieľové rozpätie zisku (pozri odôvodnenie 223) podľa jednotlivých druhov výrobkov.

(226)

Následne určila úroveň rozpätia ujmy na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine zaradených do vzorky, stanovenej na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženým priemerom ceny podobného výrobku nespôsobujúcej ujmu, ktorý v období prešetrovania predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie. Každý rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel váženého priemeru hodnoty CIF dovozu.

(227)

Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkých ostatných spoločností“ je vymedzená rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti.

(228)

V nadväznosti na uvedené posúdenie by predbežné antidumpingové clá mali byť v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia stanovené takto:

(229)

Keďže sa Komisia rozhodla, že uplatní článok 7 ods. 2 základného nariadenia, v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade nie je napriek zisteniu existencie dumpingu spôsobujúceho ujmu v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(230)

V Únii pôsobí osem spoločností vyrábajúcich sudy. Priamo zamestnávajú vyše 400 pracovníkov (v roku 2018 to bolo viac ako 800) a nachádzajú sa v Rakúsku, Česku, Nemecku, Taliansku a Španielsku.

(231)

Uloženie opatrení výrobnému odvetviu Únie umožní udržať si podiel na trhu, zvýšiť využitie kapacity, zvýšiť ceny na udržateľné úrovne a zlepšiť ziskovosť na úrovne, ktoré sa dajú očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže.

(232)

Neuloženie opatrení by pravdepodobne viedlo k ďalšiemu zhoršeniu ziskovosti, ktorá je už teraz negatívna. Neuloženie opatrení by mohlo viesť k uzatvoreniu výrobných zariadení a prepúšťaniu, a tak ohroziť životaschopnosť výrobného odvetvia Únie.

(233)

Komisia preto predbežne dospela k záveru, že uloženie predbežných opatrení je v záujme výrobného odvetvia Únie.

(234)

Jeden neprepojený dovozca predstavujúci 1,6 % objemu čínskeho dovozu predložil formulár na výber vzorky a vyplnil dotazník. Priemerný zisk spolupracujúceho dovozcu v období prešetrovania bol 16 %.

(235)

Tento dovozca sa vyjadril proti uloženiu opatrení. Tvrdil, že vzhľadom na rastúce ceny nehrdzavejúcej ocele a lodnej dopravy by uloženie opatrení malo ďalší negatívny vplyv na jeho ziskovosť, čo by viedlo k likvidácii spoločnosti. Spoločnosť takisto zdôraznila, že v posledných rokoch uskutočnila významné investície do výskumu a vývoja zo svojich vlastných zdrojov s cieľom vyvinúť nové duševné vlastníctvo, ako aj investície do vývoja nových riešení výroby sudov, ktoré by mohli byť prínosom pre používateľov v Únii, a že uloženie opatrení by mohlo znamenať koniec tohto projektu.

(236)

Komisia dospela k záveru, že je pravdepodobné, že dovozca môže preniesť časť antidumpingového cla na koncových používateľov. Dobrá úroveň ziskov dovozcu takisto prispeje k zmierneniu vplyvu cla na jeho životaschopnosť. S ohľadom na uvedené skutočnosti veľmi obmedzená spolupráca len jedného dovozcu pri tomto prešetrovaní naznačuje, že opatrenia nebudú mať veľmi negatívny vplyv na dovozcov vo všeobecnosti, a tak neprevážia pozitívny účinok opatrení na výrobcov z Únie.

(237)

Obchodníci/poskytovatelia služieb, ktorí podnikajú v oblasti úprav sudov podľa vkusu a potrieb zákazníkov budú môcť pokračovať vo svojom podnikaní a súťažiť na základe kvality, a nie na základe dumpingového dovozu.

(238)

Na začiatku prešetrovania sa prihlásili dvaja používatelia, spoločnosti Appie a Carlsberg, vo vyplnených dotazníkoch však poskytli len obmedzené informácie. Ďalší používateľ, spoločnosť AB InBev, sa prihlásil ako zainteresovaná strana a poskytol pripomienky, nevyplnil však dotazník. Títo používatelia predstavujú pivovary alebo pivovarské konglomeráty.

(239)

V neskoršej fáze, ako sa vysvetlilo v bode 4.3.1, sa Komisia znovu obrátila na veľkých používateľov so žiadosťou o údaje o ich dodávateľoch a objeme nákupov. Traja používatelia (AB InBev, Asahi a Molson Coors) poskytli určité údaje, neposkytli však odpovede na kľúčové otázky v dotazníku.

(240)

Vo svojom pôvodnom podaní spoločnosť AB InBev vyjadrila námietky voči opatreniam a tvrdila, že:

(241)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, z informácií získaných počas prešetrovania vyplynulo, že odvetvie Horeka nenakupuje sudy od výrobcov piva, nakupuje len ich obsah (t. j. pivo). Pohostinstvá a bary platia zálohu za sudy, ktorá sa im vráti po ich vyprázdnení a vrátení sudov výrobcom piva. Predpokladaný vplyv ceny sudov na ziskovosť odvetvia Horeka je preto obmedzený.

(242)

V súvislosti s druhým tvrdením sa zdá, že výrobné odvetvie Únie má dostatočnú voľnú kapacitu. Na svojom vrchole v roku 2018 bola spotreba v Únii približne 3,2 milióna sudov, pričom celková výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie je takmer 6,8 milióna sudov. Aj so zohľadnením predaja na vývoz má výrobné odvetvie Únie stále voľnú kapacitu takmer 2 milióny sudov.

(243)

Vzhľadom na dlhú životnosť (zvyčajne 30 rokov) a schopnosť opätovného plnenia, je vplyv nákladov sudov na odvetvie výroby nápojov minimálny.

(244)

Komisia preto predbežne dospela k záveru, že negatívny vplyv opatrení na používateľov bude obmedzený a nepreváži pozitívny účinok opatrení na výrobcov z Únie.

(245)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz znovu naplniteľných sudov z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike v tejto fáze prešetrovania nie je v záujme Únie.

(246)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou, úrovňou opatrení a so záujmom Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

(247)

Predbežné antidumpingové opatrenia by sa mali uložiť na dovoz znovu naplniteľných sudov z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike v súlade s pravidlom nižšieho cla stanoveným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia. Výška ciel bola stanovená na úrovni nižšieho z uvedených rozpätí.

(248)

Na základe uvedeného by mali byť sadzby predbežného antidumpingového cla vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(249)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby sú uplatniteľné výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je osobitne uvedená v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(250)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

(251)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(252)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(253)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(254)

Štatistické údaje týkajúce sa znovu naplniteľných sudov z nehrdzavejúcej ocele sú často vyjadrené v počte kusov. Neexistuje však žiadna takáto doplnková jednotka pre znovu naplniteľné sudy z nehrdzavejúcej ocele uvedené v kombinovanej nomenklatúre stanovenej v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 (53). Preto je nevyhnutné stanoviť, aby bola v prípade každého dovozu dotknutého výrobku do vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu zapísaná nielen hmotnosť v kg alebo tonách, ale aj počet kusov. Počet kusov by sa mal uviesť v prípade kódov TARIC 7310100010 a 7310299010, pokiaľ je tento údaj zlučiteľný s prílohou I k nariadeniu (EHS) č. 2658/87.

(255)

Ako sa uvádza v odôvodnení 3, Komisia nezaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku.

(256)

Komisia v súlade s článkom 19a základného nariadenia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj širokej verejnosti na webovom sídle GR TRADE. Zainteresovaným stranám sa poskytli tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované.

(257)

Spoločnosti Ningbo Major a Penglai Jinfu spoločne predložili pripomienky k skorému predbežnému poskytnutiu informácií, v ktorých požiadali Komisiu, aby neuplatnila predbežné opatrenia. Zdôraznili, že podľa ich informácií cieľové ceny niektorých druhov výrobku neodrážajú očakávané cieľové ceny. Takisto tvrdili, že niektoré druhy výrobku neboli zahrnuté do výpočtu rozpätia ujmy a že záhlavie tabuľky s poskytnutými informáciami neboli riadne anotované.

(258)

Komisia tieto pripomienky podrobne preskúmala a usúdila, že ani jedna sa netýka presnosti výpočtov, a preto sa nimi bude zaoberať zároveň so všetkými ostatnými podaniami po uverejnení predbežných opatrení.

(259)

Pokiaľ ide o jednotky, ktoré sa použili v tabuľke s poskytnutými informáciami, ako vyvážajúci výrobcovia správne poznamenali, ide o kusy, a nie tony. Niektoré druhy výrobku navyše neboli zahrnuté do výpočtu rozpätia ujmy, pretože výrobné odvetvie Únie zodpovedajúci druh výrobku nevyrábalo, a teda na výpočet rozpätia predaja pod cieľovú cenu neboli relevantné.

(260)

V záujme správneho administratívneho postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(261)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a v konečnej fáze prešetrovania ich možno zmeniť,