(1)

Služby informačnej spoločnosti, a najmä sprostredkovateľské služby, sa stali dôležitou súčasťou hospodárstva Únie a každodenného života jej občanov. Dvadsať rokov po prijatí existujúceho právneho rámca platného pre takéto služby, ktorý je stanovený v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (4), nové a inovačné obchodné modely a služby, ako sú napríklad online sociálne siete a online platformy, ktoré spotrebiteľom umožňujú uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi, umožnili komerčným používateľom a spotrebiteľom nové spôsoby, ako šíriť informácie a pristupovať k nim, aj ako sa zapájať do transakcií. Väčšina občanov Únie v súčasnosti uvedené služby využíva denne. Digitálna transformácia a intenzívnejšie využívanie uvedených služieb však priniesli aj nové riziká a výzvy pre individuálnych príjemcov príslušnej služby, podniky a pre spoločnosť ako celok.

(2)

Pokiaľ ide o záležitosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, členské štáty v čoraz väčšej miere zavádzajú vnútroštátne právne predpisy, ktorými predovšetkým poskytovateľom sprostredkovateľských služieb ukladajú povinnosť plniť požiadavky na náležitú starostlivosť, pokiaľ ide o spôsob, akým by mali bojovať proti nezákonnému obsahu, dezinformáciám na internete alebo iným spoločenským rizikám. Ak sa vezme do úvahy inherentne cezhraničná povaha internetu, ktorý sa vo všeobecnosti na poskytovanie týchto služieb používa, tieto rozdielne vnútroštátne právne predpisy negatívne ovplyvňujú vnútorný trh, ktorý podľa článku 26 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) zahŕňa oblasť bez vnútorných hraníc, kde je zaručený voľný pohyb tovaru a služieb a sloboda usadiť sa. Podmienky poskytovania sprostredkovateľských služieb by sa mali na celom vnútornom trhu harmonizovať, aby sa podnikom poskytol prístup na nové trhy a aby sa im poskytli príležitosti využívať výhody vnútorného trhu, čím by sa zároveň spotrebiteľom a iným príjemcom služieb umožnil väčší výber. Na účely tohto nariadenia sa majú komerční používatelia, spotrebitelia a iní používatelia považovať za „príjemcov služby“.

(3)

Zodpovedné a starostlivé správanie poskytovateľov sprostredkovateľských služieb je nevyhnutné pre bezpečné, predvídateľné a dôveryhodné online prostredie a aj na to, aby občania Únie a iné osoby mohli uplatňovať svoje základné práva zaručené Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), najmä slobodu prejavu a právo na informácie, slobodu podnikania, právo na nediskrimináciu a na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa.

(4)

Preto by sa v záujme ochrany a zlepšenia fungovania vnútorného trhu mal na úrovni Únie stanoviť cielený súbor jednotných, účinných a primeraných záväzných pravidiel. Týmto nariadením sa stanovujú podmienky pre vznik inovačných digitálnych služieb a ich rozšírenie na vnútornom trhu. S cieľom predchádzať fragmentácii vnútorného trhu a ukončiť ju a zároveň zabezpečiť právnu istotu, a tým znížiť neistotu pre vývojárov a podporiť interoperabilitu, je potrebné, aby sa na úrovni Únie dosiahla aproximácia vnútroštátnych regulačných opatrení týkajúcich sa požiadaviek na poskytovateľov sprostredkovateľských služieb. Uplatňovaním požiadaviek, ktoré sú technologicky neutrálne, by sa inovácii nemalo brániť, ale naopak by sa mala stimulovať.

(5)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na poskytovateľov určitých služieb informačnej spoločnosti vymedzených v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 (5), teda všetkých služieb, ktoré sa bežne poskytujú za odmenu, na diaľku, elektronicky a na základe individuálnej žiadosti príjemcu. Konkrétne by sa toto nariadenie malo vzťahovať na poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, a to najmä tých, ktoré pozostávajú zo služieb známych ako „obyčajný prenos“, „kešing“ a „hosting“, keďže exponenciálny nárast využívania týchto služieb, hlavne na všetky druhy legitímnych a sociálne prospešných účelov, posilnil aj ich úlohu pri sprostredkovaní a šírení nezákonných alebo inak škodlivých informácií a činností.

(6)

V praxi niektorí poskytovatelia sprostredkovateľských služieb sprostredkúvajú služby, ktoré sa môžu, no nemusia poskytovať elektronicky, ako sú služby informačných technológií na diaľku, dopravné, ubytovacie alebo doručovacie služby. Toto nariadenie by sa malo vzťahovať len na sprostredkovateľské služby a nemalo by mať vplyv na požiadavky stanovené v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve týkajúce sa produktov alebo služieb, ktoré sa sprostredkovateľskými službami sprostredkúvajú, a to ani v situáciách, keď sprostredkovateľská služba predstavuje neoddeliteľnú súčasť inej služby, ktorá nie je sprostredkovateľskou službou, ako sa uznáva v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

(7)

S cieľom zabezpečiť účinnosť pravidiel stanovených v tomto nariadení a rovnaké podmienky na vnútornom trhu by sa tieto pravidlá mali uplatňovať na poskytovateľov sprostredkovateľských služieb bez ohľadu na miesto ich usadenia alebo ich umiestnenie, pokiaľ ponúkajú služby v Únii a pokiaľ je u nich preukázaná podstatná väzba s Úniou.

(8)

Takáto podstatná väzba s Úniou by sa mala považovať za existujúcu v prípade, že poskytovateľ služieb má v Únii sídlo, alebo ak takéto sídlo nemá, ak je počet príjemcov služby v jednom alebo vo viacerých členských štátoch významný vzhľadom na počet ich obyvateľov, alebo na základe zacielenia činností na jeden alebo viacero členských štátov. Zacielenie činností na jeden alebo viacero členských štátov možno určiť na základe všetkých relevantných okolností vrátane faktorov ako používanie jazyka alebo meny, ktoré sa v danom členskom štáte vo všeobecnosti používajú, alebo možnosti objednať produkty alebo služby, či použitie príslušnej domény najvyššej úrovne. Zacielenie činností na určitý členský štát by sa mohlo odvodiť aj z dostupnosti aplikácie v príslušnom vnútroštátnom obchode s aplikáciami, z poskytovania miestnej reklamy alebo reklamy v jazyku používanom v danom členskom štáte alebo zo spôsobu riadenia vzťahov so zákazníkmi, ako je napr. poskytovanie služieb zákazníkom v jazyku všeobecne používanom v danom členskom štáte. Podstatnú väzbu možno vyvodzovať aj z toho, že poskytovateľ služieb smeruje svoje činnosti do jedného alebo viacerých členských štátov, v zmysle článku 17 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (6). Naproti tomu iba technická dostupnosť webového sídla z územia Únie sama osebe nemôže byť považovaná za vytvorenie podstatnej väzby s Úniou.

(9)

Týmto nariadením sa v plnej miere harmonizujú pravidlá uplatniteľné na sprostredkovateľské služby na vnútornom trhu s cieľom zaistiť bezpečné, predvídateľné a dôveryhodné online prostredie, riešiť šírenie nezákonného obsahu na internete a spoločenské riziká, ktoré môžu vyplynúť zo šírenia dezinformácií alebo iného obsahu, a v rámci ktorého sú účinne chránené základné práva zakotvené v charte a uľahčujú sa inovácie. Členské štáty by preto nemali prijímať ani trvať na dodatočných vnútroštátnych požiadavkách týkajúcich sa záležitostí, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, pokiaľ sa to v ňom výslovne neustanovuje, keďže by to malo vplyv na priame a jednotné uplatňovanie plne harmonizovaných pravidiel uplatniteľných na poskytovateľov sprostredkovateľských služieb v súlade s cieľmi tohto nariadenia. To by nemalo vylučovať možnosť uplatňovať iné vnútroštátne právne predpisy uplatniteľné na poskytovateľov sprostredkovateľských služieb v súlade s právom Únie vrátane smernice 2000/31/ES, najmä jej článku 3, ak ustanovenia vnútroštátneho práva sledujú iné legitímne ciele verejného záujmu, než sú ciele sledované týmto nariadením.

(10)

Týmto nariadením by nemali byť dotknuté iné akty práva Únie, ktorými sa upravuje poskytovanie služieb informačnej spoločnosti vo všeobecnosti, ktorými sa upravujú iné aspekty poskytovania sprostredkovateľských služieb na vnútornom trhu alebo ktorými sa špecifikujú a dopĺňajú harmonizované pravidlá stanovené v tomto nariadení, ako je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ (7), vrátane jej ustanovení týkajúcich sa platforiem na zdieľanie videí, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1148 (8), (EÚ) 2019/1150 (9), (EÚ) 2021/784 (10) a (EÚ) 2021/1232 (11) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (12) a ustanovenia práva Únie stanovené v nariadení o európskom príkaze na predloženie a uchovanie elektronických dôkazov v trestných veciach a v smernici, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní.

Z dôvodu jednoznačnosti by týmto nariadením nemalo byť dotknuté právo Únie o ochrane spotrebiteľov, najmä nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 (13) a (EÚ) 2019/1020 (14), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES (15), 2005/29/ES (16), 2011/83/EÚ (17) a 2013/11/EÚ (18) a smernica Rady 93/13/EHS (19), a o ochrane osobných údajov, najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (20).

Týmto nariadením by nemali byť dotknuté ani pravidlá Únie týkajúce sa medzinárodného práva súkromného, najmä pravidlá upravujúce právomoc a uznávanie a výkon rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ako je nariadenie (EÚ) č. 1215/2012, a pravidlá týkajúce sa rozhodného práva pre zmluvné a mimozmluvné záväzky. Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov sa riadi výlučne pravidlami práva Únie v tejto oblasti, najmä nariadením (EÚ) 2016/679 a smernicou 2002/58/ES. Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté ani právo Únie týkajúce sa pracovných podmienok a právo Únie v oblasti justičnej spolupráce v občianskych a trestných veciach. Pravidlá uvedené v tomto nariadení sa však mali uplatňovať v súvislosti s otázkami, ktoré sa týmito inými právnymi aktmi neriešia alebo sa nimi neriešia v plnej miere, ako aj v súvislosti s otázkami, v prípade ktorých tieto iné právne akty ponechávajú členským štátom možnosť prijať určité opatrenia na vnútroštátnej úrovni, pokiaľ sa uvedenými právnymi aktmi Únie sledujú rovnaké ciele, aké sú stanovené v tomto nariadení.

(11)

Malo by sa objasniť, že týmto nariadením nie je dotknuté právo Únie v oblasti autorského práva a s ním súvisiacich práv vrátane smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES (21), 2004/48/ES (22) a (EÚ) 2019/790 (23), stanovujúcich osobitné pravidlá a postupy, ktoré by mali zostať nedotknuté.

(12)

V záujme dosiahnutia cieľa zaistiť bezpečné, predvídateľné a dôveryhodné online prostredie by na účely tohto nariadenia pojem „nezákonný obsah“ mal široko odrážať existujúce pravidlá v offline prostredí. Predovšetkým by sa pojem „nezákonný obsah“ mal vymedziť v širokom zmysle, aby zahŕňal informácie súvisiace s nezákonným obsahom, produktmi, službami a činnosťami. Predovšetkým by sa tento pojem mal chápať tak, že sa bez ohľadu na ich formu vzťahuje na informácie, ktoré sú podľa platných právnych predpisov buď samy osebe nezákonné, ako napríklad nezákonné nenávistné prejavy alebo teroristický obsah a nezákonný diskriminačný obsah, alebo tak, že uplatniteľné pravidlá sú nezákonné vzhľadom na skutočnosť, že sa týkajú nezákonných činností. Medzi názorné príklady patrí zdieľanie obrázkov sexuálneho zneužívania detí, nezákonné zdieľanie súkromných snímok bez súhlasu, online prenasledovanie, predaj nevyhovujúcich alebo falšovaných produktov, predaj produktov alebo poskytovanie služieb v rozpore s právnymi predpismi o ochrane spotrebiteľa, nepovolené používanie materiálu chráneného autorským právom, nezákonná ponuka ubytovacích služieb alebo nezákonný predaj živých zvierat. Videozáznam očitého svedka potenciálneho zločinu by sa naopak nemal považovať za nezákonný obsah len preto, že zobrazuje nezákonný čin, ak nahrávanie alebo verejné šírenie takéhoto videozáznamu nie je nezákonné podľa vnútroštátneho práva alebo práva Únie. V tejto súvislosti nie je podstatné, či nezákonnosť informácií alebo činnosti vyplýva z práva Únie alebo z vnútroštátneho práva, ktoré je v súlade s právom Únie, ani aká je presná povaha alebo predmet príslušného právneho predpisu.

(13)

Vzhľadom na osobitné vlastnosti dotknutých služieb a tomu zodpovedajúcu potrebu, aby ich poskytovatelia podliehali určitým osobitným povinnostiam, je potrebné v rámci širšej kategórie poskytovateľov hostingových služieb vymedzených v tomto nariadení rozlišovať podkategóriu online platforiem. Online platformy, ako sú sociálne siete alebo online platformy, ktoré spotrebiteľom umožňujú uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku, by sa mali vymedziť ako poskytovatelia hostingových služieb, ktorí na žiadosť príjemcov služby nielen uchovávajú informácie, ktoré im títo príjemcovia poskytujú, ale ktoré na žiadosť príjemcov služby tiež šíria uvedené informácie verejnosti. Aby však uložené povinnosti neboli príliš široké, poskytovatelia hostingových služieb by sa nemali považovať za online platformy, ak je verejné šírenie informácií len nepodstatnou a čisto vedľajšou funkciou, ktorá je neoddeliteľne spojená s inou službou, alebo je nepodstatnou funkčnosťou hlavnej služby a táto funkcia alebo funkčnosť sa z objektívnych technických dôvodov sa nedá používať bez tejto inej hlavnej služby a integrácia tejto funkcie alebo funkčnosti nie je prostriedkom na obchádzanie uplatniteľnosti pravidiel uvedených v tomto nariadení, ktoré sa vzťahujú na online platformy. Takúto funkčnosť by napríklad mohla predstavovať sekcia online novín určená na komentáre, ak je zrejmé, že je doplnková k hlavnej službe, ktorú predstavuje zverejňovanie správ v rámci redakčnej zodpovednosti vydavateľa. Uchovávanie komentárov na sociálnej sieti by sa naopak malo považovať za službu online platformy, ak je zrejmé, že sa nejedná o nepodstatnú funkciu ponúkanej služby, aj keď je vedľajšia vo vzťahu k zverejňovaniu príspevkov príjemcov služby. Na účely tohto nariadenia by sa cloud computing alebo hostingové služby nemali považovať za online platformu, ak verejné šírenie špecifických informácií predstavuje nepodstatnú a vedľajšiu funkciu alebo nepodstatnú funkčnosť takýchto služieb.

Navyše v prípade, keď služby cloud computingu a web-hostingu slúžia ako infraštruktúra, napríklad ako základné infraštruktúrne úložisko a počítačové služby internetovej aplikácie, webového sídla alebo online platformy, nemali by sa ako také považovať za služby, ktoré verejne šíria informácie uchovávané alebo spracúvané na žiadosť príjemcu aplikácie, webového sídla alebo online platformy, ktorým poskytujú hosting.

(14)

Pojem „verejné šírenie“, ako sa používa v tomto nariadení, by mal zahŕňať sprístupňovanie informácií potenciálne neobmedzenému počtu osôb, čo znamená, že informácie sa vo všeobecnosti ľahko sprístupnia príjemcom služby bez toho, aby sa vyžadoval ďalší úkon príjemcu služby poskytujúceho informácie, a to bez ohľadu na to, či tieto osoby k predmetným informáciám skutočne pristupujú. Preto ak si prístup k informáciám vyžaduje od skupiny príjemcov služby registráciu alebo povolenie, tieto informácie by sa mali považovať za šírené verejnosti len vtedy, ak sú príjemcovia služby, ktorá sa snaží získať prístup k informáciám, automaticky zaregistrovaní alebo im je prístup automaticky povolený bez ľudského rozhodnutia alebo výberu osôb, ktorým sa prístup poskytne. Interpersonálne komunikačné služby vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (24), ako sú e-maily alebo služby odosielania súkromných správ, nepatria do rozsahu vymedzenia pojmu online platforma, keďže sa používajú na interpersonálnu komunikáciu medzi konečným počtom osôb určeným odosielateľom komunikácie. Povinnosti stanovené v tomto nariadení pre poskytovateľov online platforiem sa však môžu vzťahovať na služby, ktoré umožňujú sprístupňovanie informácií potenciálne neobmedzenému počtu príjemcov, ktorý nie je určený odosielateľom komunikácie, napríklad prostredníctvom verejných skupín alebo otvorených kanálov. Informácie by sa mali považovať za šírené verejnosti v zmysle tohto nariadenia len vtedy, ak k uvedenému šíreniu dochádza na základe priamej žiadosti príjemcu služby, ktorý informácie poskytol.

(15)

Ak sa toto nariadenie vzťahuje na niektoré zo služieb poskytovaných poskytovateľom, zatiaľ čo na iné služby sa nevzťahuje, alebo ak sa na služby poskytované poskytovateľom vzťahujú rôzne oddiely tohto nariadenia, príslušné ustanovenia tohto nariadenia by sa mali uplatňovať len na tie služby, ktoré patria do rozsahu ich pôsobnosti.

(16)

Právna istota, ktorú poskytovateľom sprostredkovateľských služieb dáva horizontálny rámec podmienených výnimiek zo zodpovednosti stanovený v smernici 2000/31/ES, umožnila vznik mnohých nových služieb a ich rozšírenie na celom vnútornom trhu. Tento rámec by sa preto mal zachovať. Vzhľadom na rozdiely pri transpozícii a uplatňovaní príslušných pravidiel na vnútroštátnej úrovni a v záujme jednoznačnosti a súdržnosti by sa však tento rámec mal začleniť do tohto nariadenia. Je tiež potrebné objasniť určité prvky tohto rámca so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie.

(17)

V pravidlách týkajúcich sa zodpovednosti poskytovateľov sprostredkovateľských služieb stanovených v tomto nariadení by sa malo stanoviť len to, kedy dotknutý poskytovateľ sprostredkovateľských služieb nemôže niesť zodpovednosť za nezákonný obsah, ktorý poskytujú príjemcovia služby. Uvedené pravidlá by sa nemali chápať tak, že poskytujú pozitívny základ na stanovenie toho, kedy môže byť poskytovateľ braný na zodpovednosť, keďže to majú určiť uplatniteľné pravidlá práva Únie alebo vnútroštátneho práva. Výnimky zo zodpovednosti stanovené v tomto nariadení by sa okrem toho mali uplatňovať na akýkoľvek druh zodpovednosti, pokiaľ ide o akýkoľvek druh nezákonného obsahu, a to bez ohľadu na presný predmet alebo povahu uvedených právnych predpisov.

(18)

Výnimky zo zodpovednosti stanovené v tomto nariadení by sa nemali uplatňovať, ak poskytovateľ sprostredkovateľských služieb namiesto toho, aby sa obmedzil na neutrálne poskytovanie služieb čisto technickým a automatickým spracovaním informácií poskytnutých príjemcom služby, zohráva aktívnu úlohu, ktorá mu umožňuje sa s týmito informáciami oboznamovať alebo ich kontrolovať. Tieto výnimky by teda nemali byť dostupné, pokiaľ ide o zodpovednosť týkajúcu sa informácií, ktoré neposkytol príjemca služby, ale samotný poskytovateľ sprostredkovateľskej služby, vrátane prípadu, keď boli informácie vypracované v rámci redakčnej zodpovednosti poskytovateľa.

(19)

Vzhľadom na odlišnú povahu činností „obyčajný prenos“, „kešing“ a „hosting“ a odlišné postavenie a spôsobilosti poskytovateľov predmetných služieb je potrebné pravidlá uplatniteľné na tieto činnosti rozlišovať, keďže podľa tohto nariadenia podliehajú rôznym požiadavkám a podmienkam a ich rozsah sa podľa výkladu Súdneho dvora Európskej únie líši.

(20)

Ak poskytovateľ sprostredkovateľských služieb úmyselne spolupracuje s príjemcom služieb s cieľom vykonávať nezákonné činnosti, služby by sa nemali považovať za poskytované neutrálne a poskytovateľ by preto nemal mať možnosť využívať výnimky zo zodpovednosti stanovené v tomto nariadení. Malo by to tak byť napríklad v prípade, keď poskytovateľ ponúka svoje služby s hlavným účelom uľahčiť nezákonné činnosti, napríklad tak, že výslovne uvedie, že jeho účelom je uľahčiť nezákonné činnosti alebo že jeho služby sú na tento účel vhodné. Skutočnosť, že služba ponúka šifrovaný prenos alebo akýkoľvek iný systém, ktorý znemožňuje identifikáciu používateľa, by sa sama osebe nemala považovať za uľahčovanie nezákonných činností.

(21)

Možnosť využiť výnimky zo zodpovednosti v prípade služieb „obyčajný prenos“ a „kešing“ by mal mať vtedy, ak nie je nijako zainteresovaný na informáciách, ktoré sú predmetom prenosu alebo prístupu. Predpokladom okrem iného je, aby neupravoval informácie, ktoré prenáša alebo ku ktorým poskytuje prístup. Táto požiadavka by sa však nemala chápať tak, že sa vzťahuje na manipulácie technickej povahy, ku ktorým dochádza počas prenosu alebo prístupu, pokiaľ sa uvedenými manipuláciami nemení integrita informácií, ktoré sú predmetom prenosu alebo ku ktorým sa poskytuje prístup.

(22)

Aby poskytovateľ mohol využiť výnimku zo zodpovednosti v prípade hostingových služieb, mal by, len čo získa skutočnú vedomosť alebo povedomie o nezákonných činnostiach alebo nezákonnom obsahu, urýchlene konať s cieľom odstrániť tento obsah alebo k nemu znemožniť prístup. Odstránenie obsahu alebo znemožnenie prístupu k nemu by sa malo uskutočniť v súlade so základnými právami príjemcov služby vrátane práva na slobodu prejavu a práva na informácie. Takúto skutočnú vedomosť alebo povedomie o nezákonnej povahe obsahu môže poskytovateľ získať okrem iného pátraním z vlastnej iniciatívy alebo prostredníctvom oznámení, ktoré mu predložia fyzické alebo právnické osoby v súlade s týmto nariadením, pokiaľ sú takéto oznámenia dostatočne presné a primerane odôvodnené na to, aby obozretný hospodársky subjekt mohol údajne nezákonný obsah opodstatnene identifikovať, posúdiť a prípadne proti nemu konať. Takúto skutočnú vedomosť alebo povedomie však nemožno považovať za získanú len z dôvodu, že poskytovateľ si je vo všeobecnosti vedomý skutočnosti, že jeho služba sa využíva aj na uchovávanie nezákonného obsahu. Okrem toho skutočnosť, že poskytovateľ automaticky indexuje informácie nahraté do jeho služby, že má funkciu vyhľadávania alebo že odporúča informácie na základe profilov alebo preferencií príjemcov služby, nie je dostatočným dôvodom domnievať sa, že tento poskytovateľ má „konkrétnu“ vedomosť o nezákonných činnostiach vykonávaných na danej platforme alebo o nezákonnom obsahu, ktorý je na nej uložený.

(23)

Výnimka zo zodpovednosti by sa nemala uplatňovať, ak príjemca služby podlieha poskytovateľovi hostingovej služby alebo je pod jeho kontrolou. Napríklad ak poskytovateľ online platformy, ktorá spotrebiteľom umožňuje uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi, určuje cenu tovaru alebo služieb, ktoré ponúka obchodník, mohlo by sa predpokladať, že obchodník podlieha danej online platforme alebo je pod jej kontrolou.

(24)

V záujme zabezpečenia účinnej ochrany spotrebiteľov pri vykonávaní sprostredkovaných obchodných transakcií online by určití poskytovatelia hostingových služieb, konkrétne online platformy, ktoré spotrebiteľom umožňujú uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku, nemali mať možnosť využívať výnimku zo zodpovednosti poskytovateľov hostingových služieb stanovenú v tomto nariadení, pokiaľ tieto online platformy relevantné informácie týkajúce sa predmetných transakcií takým spôsobom, ktorý vedie spotrebiteľov k presvedčeniu, že uvedené informácie poskytli samotné online platformy alebo obchodníci konajúci pod ich dohľadom alebo kontrolou, a teda že tieto online platformy o týchto informáciách majú vedomosť alebo nad nimi majú kontrolu, a to aj ak to nemuselo zodpovedať skutočnosti. Príkladmi takéhoto správania by mohli byť prípady, keď online platforma jasne nezobrazuje totožnosť obchodníka, ako sa vyžaduje týmto nariadením, keď online platforma neposkytuje údaje o totožnosti alebo kontaktné údaje obchodníka až do uzatvorenia zmluvy medzi obchodníkom a spotrebiteľom, alebo keď online platforma uvádza produkt alebo službu na trh vo vlastnom mene namiesto toho, aby používala meno obchodníka, ktorý uvedený produkt alebo službu dodá. V uvedenej súvislosti by sa malo objektívne a na základe všetkých relevantných okolností určiť, či by spôsob prezentovania informácií mohol priemerného spotrebiteľa presvedčiť, že predmetné informácie poskytla samotná online platforma alebo obchodníci konajúci pod jej vedením alebo kontrolou.

(25)

Výnimky zo zodpovednosti stanovené v tomto nariadení by nemali mať vplyv na možnosť vydať voči poskytovateľom sprostredkovateľských služieb súdne príkazy rôzneho druhu, a to ani vtedy, ak spĺňajú podmienky stanovené v rámci uvedených výnimiek. Takéto súdne príkazy by mohli mať najmä podobu príkazov súdov alebo správnych orgánov, vydaných v súlade s právom Únie, ktorými sa požaduje porušovanie predpisov ukončiť alebo mu predchádzať, a to aj odstránením nezákonného obsahu uvedeného v takomto príkaze alebo znemožnením prístupu k nemu.

(26)

S cieľom vytvoriť právnu istotu a neodrádzať od činností, ktoré sú zamerané na odhaľovanie a identifikáciu nezákonného obsahu a konanie proti nemu, ktoré poskytovatelia všetkých kategórií sprostredkovateľských služieb vykonávajú na dobrovoľnom základe, by sa malo objasniť, že samotná skutočnosť, že poskytovatelia vykonávajú takéto činnosti, nemá za následok nedostupnosť výnimiek zo zodpovednosti stanovených v tomto nariadení, ak sa uvedené činnosti vykonávajú v dobrej viere a svedomite. Podmienka konať v dobrej viere a svedomite by mala zahŕňať konanie objektívnym, nediskriminačným a primeraným spôsobom s náležitým ohľadom na práva a oprávnené záujmy všetkých zúčastnených strán a poskytovanie potrebných záruk proti neodôvodnenému odstráneniu zákonného obsahu, a to v súlade s cieľom a požiadavkami tohto nariadenia. Na tento účel by dotknutí poskytovatelia mali napríklad prijať primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby v prípade použitia automatizovaných nástrojov na vykonávanie takýchto činností bola príslušná technológia dostatočne spoľahlivá na to, aby v maximálnej možnej miere obmedzila mieru chybovosti. Okrem toho je vhodné objasniť, že samotná skutočnosť, že poskytovatelia v dobrej viere prijímajú opatrenia na dosiahnutie súladu s požiadavkami práva Únie vrátane požiadaviek stanovených v tomto nariadení, pokiaľ ide o uplatňovanie ich obchodných podmienok, by nemala mať za následok nedostupnosť výnimiek zo zodpovednosti stanovených v tomto nariadení.. Preto by sa žiadne takéto činnosti a opatrenia, ktoré poskytovateľ prijal, nemali zohľadňovať pri určovaní toho, či poskytovateľ môže využiť výnimku zo zodpovednosti, najmä pokiaľ ide o to, či poskytovateľ poskytuje svoju službu neutrálne, a preto môže patriť do rozsahu pôsobnosti príslušného ustanovenia, a to bez toho, aby z tohto pravidla vyplývalo, že poskytovateľ sa naň môže bezpodmienečne odvolávať. Dobrovoľné opatrenia by sa nemali využívať na obchádzanie povinností poskytovateľov sprostredkovateľských služieb podľa tohto nariadenia.

(27)

Hoci sa pravidlá týkajúce sa zodpovednosti poskytovateľov sprostredkovateľských služieb stanovené v tomto nariadení zameriavajú na oslobodenie poskytovateľov sprostredkovateľských služieb od zodpovednosti, je dôležité pripomenúť, že napriek všeobecne dôležitej úlohe, ktorú takíto poskytovatelia zohrávajú, nemal by sa problém nezákonného obsahu a nezákonných činností online riešiť tak, že sa pozornosť sústredí výlučne na ich zodpovednosť a povinnosti. Ak je to možné, mali by sa tretie strany dotknuté nezákonným obsahom prenášaným alebo uchovávaným online pokúsiť vyriešiť konflikty týkajúce sa takéhoto obsahu bez zapojenia príslušných poskytovateľov sprostredkovateľských služieb. Ak sa tak stanovuje v uplatniteľných predpisoch Únie a vo vnútroštátnom práve, v ktorých sa určuje zodpovednosť príjemcov služby za nezákonný obsah, ktorý poskytujú a potenciálne šíria verejnosti prostredníctvom sprostredkovateľských služieb, mali by príjemcovia takúto zodpovednosť niesť. V súlade s uplatniteľným právom by mali pomôcť zabrániť šíreniu nezákonného obsahu online prípadne aj iní aktéri, ako napríklad moderátori skupín v uzavretých online prostrediach, a to najmä v prípade veľkých skupín. Ak je navyše potrebné zapojiť poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti vrátane poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, všetky žiadosti alebo príkazy na takéto zapojenie by spravidla mali byť určené konkrétnemu poskytovateľovi, ktorý je z technického a prevádzkového hľadiska schopný proti konkrétnym položkám nezákonného obsahu konať, aby sa zabránilo akýmkoľvek možným negatívnym vplyvom na dostupnosť a prístupnosť informácií, ktoré nie sú nezákonným obsahom, a aby sa takéto vplyvy minimalizovali.

(28)

Od roku 2000 sa objavujú nové technológie, ktoré zlepšujú dostupnosť, účinnosť, rýchlosť, spoľahlivosť, kapacitu a bezpečnosť systémov na prenos, vyhľadateľnosť a uchovávanie údajov online, čo vedie k čoraz zložitejšiemu online ekosystému. V tejto súvislosti by sa malo pripomenúť, že poskytovatelia služieb, ktorí vytvárajú a podporujú základnú logickú architektúru a riadne fungovanie internetu vrátane pomocných technických funkcií, môžu takisto využívať výnimky zo zodpovednosti stanovené v tomto nariadení, ak ich služby spĺňajú podmienky na to, aby sa mohli považovať za služby „obyčajného prenosu“, „kešingu“ alebo „hostingu“. Takéto služby prípadne zahŕňajú bezdrôtové miestne počítačové siete, služby systému doménových mien (DNS), správcov domén najvyššej úrovne, registrátorov, certifikačné orgány, ktoré vydávajú digitálne certifikáty, virtuálne súkromné siete, internetové vyhľadávače, služby cloudovej infraštruktúry alebo siete na sprístupňovanie obsahu, ktoré umožňujú, lokalizujú alebo zlepšujú funkcie iných poskytovateľov sprostredkovateľských služieb. Podobne sa značne rozvinuli aj služby používané na komunikačné účely a technické prostriedky ich poskytovania, čo viedlo k vzniku online služieb, ako sú internetová telefónia, služby odosielania správ a webmailové služby, kde sa komunikácia uskutočňuje prostredníctvom služby prístupu na internet. Aj tieto služby môžu využívať výnimky zo zodpovednosti, ak spĺňajú podmienky, aby sa mohli považovať za služby „obyčajného prenosu“, „kešingu“ alebo „hostingu“.

(29)

Sprostredkovateľské služby zahŕňajú širokú škálu hospodárskej činnosti, ktorá sa uskutočňuje online a ktorá sa neustále vyvíja s cieľom poskytnúť rýchly, bezpečný a zabezpečený prenos informácií a zabezpečiť pohodlie pre všetkých účastníkov v online ekosystéme. Napríklad sprostredkovateľské služby „obyčajného prenosu“ zahŕňajú všeobecné kategórie služieb, ako sú internetové prepojovacie uzly, bezdrôtové prístupové body, virtuálne súkromné siete, služby a prekladače DNS, správcovia mien domén najvyššej úrovne, registrátori, certifikačné orgány, ktoré vydávajú digitálne certifikáty, internetová telefónia a iné interpersonálne komunikačné služby, zatiaľ čo všeobecné príklady sprostredkovateľských služieb „kešingu“ zahŕňajú výhradné poskytovanie sietí sprístupňovania obsahu, reverzných proxy serverov alebo proxy serverov na úpravu obsahu. Takéto služby sú kľúčové na zabezpečenie hladkého a efektívneho prenosu informácií na internete. Príklady „hostingových služieb“ zahŕňajú kategórie služieb, ako sú cloud computing, webový hosting, služby platených odkazov alebo služby umožňujúce výmenu informácií a obsahu online vrátane ukladania a zdieľania súborov. Sprostredkovateľské služby sa môžu poskytovať samostatne ako súčasť iného typu sprostredkovateľskej služby alebo súčasne s inými sprostredkovateľskými službami. To, či je konkrétna služba službou „obyčajného prenosu“, „kešingu“ alebo „hostingu“, závisí výlučne od jej technických funkcií, ktoré sa môžu časom vyvíjať, a malo by sa to posudzovať individuálne.

(30)

Pokiaľ ide o povinnosti všeobecnej povahy, poskytovatelia sprostredkovateľských služieb by nemali podliehať – de jure ani de facto – monitorovacej povinnosti. Netýka sa to povinností monitorovania v konkrétnom prípade, a najmä nemá vplyv na príkazy vnútroštátnych orgánov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, v súlade s právom Únie, ako ho vykladá Súdny dvor Európskej únie, a v súlade s podmienkami stanovenými v tomto nariadení. Žiadne ustanovenie tohto nariadenia by sa nemalo vykladať ako uloženie všeobecnej monitorovacej povinnosti alebo všeobecnej aktívnej povinnosti zisťovania skutočností, ani ako povinnosť poskytovateľov prijímať proaktívne opatrenia v súvislosti s nezákonným obsahom.

(31)

V závislosti od právneho systému jednotlivých členských štátov a predmetnej oblasti práva môžu vnútroštátne justičné alebo správne orgány vrátane orgánov presadzovania práva prikázať poskytovateľom sprostredkovateľských služieb, aby konali proti jednej alebo viacerým určitým konkrétnym položkám nezákonného obsahu alebo poskytli určité konkrétne informácie. Vnútroštátne právne predpisy, na základe ktorých sa takéto príkazy vydávajú, sa značne líšia a tieto príkazy sa čoraz častejšie riešia v cezhraničných situáciách. Na to, aby sa tieto príkazy, najmä v cezhraničnom kontexte, plnili účinným a efektívnym spôsobom, tak, aby dotknuté orgány verejnej moci mohli plniť svoje úlohy a poskytovatelia nepodliehali neprimeranej záťaži, a bez toho, aby boli nenáležite dotknuté práva a oprávnené záujmy tretích strán, je potrebné stanoviť určité podmienky, ktoré by tieto príkazy mali spĺňať, a určité doplňujúce požiadavky týkajúce sa spracovania týchto príkazov. Týmto nariadením by sa preto mali harmonizovať len určité osobitné minimálne podmienky, ktoré by takéto príkazy mali spĺňať, aby poskytovatelia sprostredkovateľských služieb mali povinnosť informovať príslušné orgány o vykonaní týchto príkazov. Toto nariadenie preto neposkytuje právny základ pre vydávanie takýchto príkazov ani nereguluje ich územnú pôsobnosť či cezhraničné presadzovanie.

(32)

Uplatniteľné právo Únie alebo vnútroštátne právo, na základe ktorého sa tieto príkazy vydávajú, si môže vyžadovať dodatočné podmienky, pričom by malo byť základom pre výkon príslušných príkazov. V prípade nedodržania takýchto príkazov by vydávajúci členský štát mal mať možnosť vykonať ich v súlade so svojím vnútroštátnym právom. Uplatniteľné vnútroštátne právo by malo byť v súlade s právom Únie vrátane ustanovení charty a ZFEÚ o slobode usadiť sa a slobode poskytovať služby v rámci Únie, najmä pokiaľ ide o služby online hazardných hier a stávkovania. Analogicky uplatňovaním takýchto vnútroštátnych právnych predpisov na výkon príslušných príkazov nie sú dotknuté uplatniteľné právne akty Únie ani medzinárodné dohody uzavreté Úniou alebo členskými štátmi, ktoré sa týkajú cezhraničného uznávania, výkonu a presadzovania týchto príkazov, najmä v občianskych a trestných veciach. Na druhej strane by sa na vykonávanie povinnosti informovať príslušné orgány o vykonaní uvedených príkazov mali na rozdiel od vykonávania samotných príkazov vzťahovať pravidlá stanovené v tomto nariadení.

(33)

Poskytovateľ sprostredkovateľských služieb by mal informovať vydávajúci orgán o všetkých opatreniach prijatých v nadväznosti na takéto príkazy bez zbytočného odkladu v súlade s lehotami stanovenými v príslušnom práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve.

(34)

Príslušné vnútroštátne orgány by mali mať možnosť vydávať takéto príkazy proti obsahu, ktorý sa považuje za nezákonný, alebo príkazy na poskytnutie informácií na základe práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie, predovšetkým s chartou, a adresovať ich poskytovateľom sprostredkovateľských služieb vrátane tých, ktorí sú usadení v inom členskom štáte. Týmto nariadením by však nemalo byť dotknuté právo Únie v oblasti justičnej spolupráce v občianskych alebo trestných veciach vrátane nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 a nariadenia o európskom príkaze na predloženie a uchovanie elektronických dôkazov v trestných veciach ani vnútroštátne trestné právo procesné či občianske právo procesné. Preto ak sa v uvedených právnych predpisoch v kontexte trestného alebo občianskeho súdneho konania stanovujú podmienky, ktoré sú dodatočné alebo nezlučiteľné s podmienkami stanoveným v tomto nariadení v súvislosti s príkazmi konať proti nezákonnému obsahu alebo poskytovať informácie, podmienky stanovené v tomto nariadení by sa nemuseli uplatňovať alebo by sa mohli upraviť. Najmä povinnosť koordinátora digitálnych služieb z členského štátu vydávajúceho orgánu zaslať kópiu príkazu všetkým ostatným koordinátorom digitálnych služieb by sa nemusela uplatňovať v kontexte trestného konania alebo by sa táto povinnosť mohla upraviť, ak sa tak ustanovuje v uplatniteľnom vnútroštátnom trestnom procesnom práve.

Okrem toho by sa v prípade potreby mala upraviť povinnosť, aby príkazy obsahovali odôvodnenie, v ktorom sa vysvetľuje, prečo informácie predstavujú nezákonný obsah, a to podľa uplatniteľných vnútroštátnych predpisov trestného práva procesného na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania a stíhania. Aj povinnosť poskytovateľov sprostredkovateľských služieb informovať príjemcu služby možno odložiť v súlade s uplatniteľným právom Únie alebo vnútroštátnym právom, najmä v kontexte trestných, občianskych súdnych alebo správnych konaní. Príkazy by sa okrem toho mali vydávať v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a so zákazom všeobecných povinností monitorovať informácie alebo aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti, ktoré naznačujú nezákonnú činnosť uvedenú v tomto nariadení. Podmienkami a požiadavkami stanovenými v tomto nariadení, ktoré sa vzťahujú na príkazy konať proti nezákonnému obsahu, nie sú dotknuté iné akty Únie, v ktorých sa stanovujú podobné systémy konania proti konkrétnym druhom nezákonného obsahu, ako napríklad nariadenie (EÚ) 2021/784, nariadenie (EÚ) 2019/1020 alebo nariadenie (EÚ) 2017/2394, ktorým sa orgánom presadzovania práva v oblasti ochrany spotrebiteľa v členských štátoch udeľujú osobitné právomoci prikázať poskytovanie informácií, pričom podmienkami a požiadavkami, ktoré sa na príkazy na poskytnutie informácií vzťahujú, nie sú dotknuté iné akty Únie, v ktorých sa stanovujú podobné relevantné pravidlá pre konkrétne sektory. Uvedenými podmienkami a požiadavkami by v súlade s právom Únie nemali byť dotknuté pravidlá uchovávania a archivácie podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva a žiadosti orgánov presadzovania práva o zachovanie dôvernosti týkajúce sa nezverejnenia informácií. Uvedené podmienky a požiadavky by nemali mať vplyv na možnosť členských štátov požadovať od poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, aby zabránil porušovaniu právnych predpisov, v súlade s právom Únie, vrátane tohto nariadenia, a najmä so zákazom všeobecnej monitorovacej povinnosti.

(35)

Podmienky a požiadavky stanovené v tomto nariadení by mali byť splnené najneskôr pri zaslaní príkazu príslušnému poskytovateľovi. Príkaz sa preto môže vydať v jednom z úradných jazykov príslušného orgánu členského štátu, ktorý príkaz vydal. Ak sa však uvedený jazyk líši od jazyka, ktorý uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, alebo od iného úradného jazyka členských štátov, na ktorom sa dohodol orgán vydávajúci príkaz a poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, k zaslanému príkazu by sa mal pripojiť preklad aspoň tých prvkov príkazu, ktoré sú stanovené v tomto nariadení. Ak sa poskytovateľ sprostredkovateľských služieb s orgánmi členského štátu dohodol na použití určitého jazyka, mal by sa nabádať, aby akceptoval príkazy v tom istom jazyku vydané orgánmi v iných členských štátoch. Príkazy by mali obsahovať prvky, ktoré adresátovi umožnia identifikovať vydávajúci orgán vrátane prípadných kontaktných údajov o kontaktnom mieste v rámci uvedeného orgánu a overiť pravosť príkazu.

(36)

Územná pôsobnosť takýchto príkazov konať proti nezákonnému obsahu by sa mala jasne stanoviť na základe uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátneho práva umožňujúceho vydanie príkazu a nemala by prekročiť rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie jeho cieľov. V uvedenej súvislosti by vnútroštátny justičný alebo správny orgán, ktorý by mohol byť orgánom presadzovania práva, ktorý vydal príkaz, mal vyvážiť cieľ, ktorý sa má príkazom dosiahnuť v súlade s právnym základom umožňujúcim jeho vydanie, s právami a oprávnenými záujmami všetkých tretích strán, ktoré môžu byť týmto príkazom dotknuté, najmä s ich základnými právami podľa charty. Najmä v cezhraničnom kontexte by sa účinok príkazu mal v zásade obmedziť na územie vydávajúceho členského štátu, pokiaľ nezákonnosť obsahu nevyplýva priamo z práva Únie alebo pokiaľ sa orgán vydávajúci príkaz nedomnieva, že predmetné práva si vyžadujú širšiu územnú pôsobnosť v súlade s právom Únie a medzinárodným právom, pričom sa zohľadňujú záujmy medzinárodnej ústretovosti.

(37)

Príkazy na poskytnutie informácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa týkajú predloženia konkrétnych informácií o jednotlivých príjemcoch dotknutej sprostredkovateľskej služby, ktorí sú v týchto príkazoch identifikovaní, na účely určenia súladu príjemcov služieb s platnými pravidlami Únie alebo vnútroštátnymi pravidlami. Takýmito príkazmi by sa mali požadovať informácie s cieľom umožniť identifikáciu príjemcov dotknutej služby. Požiadavky tohto nariadenia týkajúce sa poskytovania informácií sa preto nevzťahujú na príkazy týkajúce sa informácií o skupine príjemcov služieb, ktorí nie sú osobitne identifikovaní, vrátane príkazov na poskytnutie súhrnných informácií požadovaných na štatistické účely alebo tvorby politiky založenej na dôkazoch.

(38)

Príkazy konať proti nezákonnému obsahu a poskytovať informácie podliehajú pravidlám, ktoré chránia právomoc členského štátu, v ktorom je dotknutý poskytovateľ služieb usadený, a v určitých prípadoch pravidlám stanovujúcim možné výnimky z tejto právomoci stanovené v článku 3 smernice 2000/31/ES, a to len ak sú splnené podmienky uvedeného článku. Keďže predmetné príkazy sa týkajú konkrétnych položiek nezákonného obsahu a informácií, ak sú určené poskytovateľom sprostredkovateľských služieb so sídlom v inom členskom štáte, v zásade neobmedzujú slobodu týchto poskytovateľov poskytovať služby cezhranične. Preto sa na tieto príkazy nevzťahujú pravidlá stanovené v článku 3 smernice 2000/31/ES vrátane pravidiel týkajúcich sa potreby odôvodniť opatrenia odchyľujúce sa od právomoci členského štátu, v ktorom je poskytovateľ služieb usadený, určitými osobitnými dôvodmi a pravidiel týkajúcich sa oznamovania takýchto opatrení.

(39)

K požiadavkám na poskytovanie informácií o mechanizmoch nápravy, ktoré má k dispozícii poskytovateľ sprostredkovateľskej služby a príjemca služby, ktorý poskytol obsah, patrí požiadavka poskytovať informácie o správnych mechanizmoch vybavovania sťažností a súdnych prostriedkoch nápravy vrátane odvolaní proti rozhodnutiam vydaným justičnými orgánmi. Koordinátori digitálnych služieb by okrem toho mohli vypracovať vnútroštátne nástroje a usmernenia, pokiaľ ide o mechanizmy podávania sťažností a nápravy uplatniteľné na ich území, s cieľom uľahčiť príjemcom služby prístup k takýmto mechanizmom. Napokon by členské štáty pri uplatňovaní tohto nariadenia mali rešpektovať základné právo na účinný súdny prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ako sa stanovuje v článku 47 charty. Toto nariadenie by preto nemalo brániť príslušným vnútroštátnym justičným alebo správnym orgánom na základe uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátneho práva vydať príkaz na obnovenie obsahu, ak bol takýto obsah v súlade s podmienkami poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, ale uvedený poskytovateľ služieb ho nesprávne považoval za nezákonný a obsah bol odstránený.

(40)

Na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia, a najmä na zlepšenie fungovania vnútorného trhu a zaistenie bezpečného a transparentného online prostredia je potrebné pre poskytovateľov sprostredkovateľských služieb stanoviť jasný, účinný, predvídateľný a vyvážený súbor harmonizovaných povinností náležitej starostlivosti. Účelom uvedených povinností by malo byť najmä zaručenie rôznych cieľov verejnej politiky, ako je bezpečnosť a dôvera príjemcov služby vrátane spotrebiteľov, maloletých a používateľov, u ktorých existuje osobitné riziko, že budú predmetom nenávistných prejavov, sexuálneho obťažovania alebo iného diskriminačného konania, ochrana príslušných základných práv zakotvených v charte, zmysluplná zodpovednosť uvedených poskytovateľov a posilnenie postavenia príjemcov a iných dotknutých strán, a zároveň uľahčenie nevyhnutného dohľadu zo strany príslušných orgánov.

(41)

V tejto súvislosti je dôležité, aby povinnosti náležitej starostlivosti boli prispôsobené druhu, veľkosti a povahe dotknutej sprostredkovateľskej služby. Týmto nariadením sa preto stanovujú základné povinnosti vzťahujúce sa na všetkých poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, ako aj dodatočné povinnosti pre poskytovateľov hostingových služieb a konkrétnejšie poskytovateľov online platforiem a veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov. Pokiaľ poskytovatelia sprostredkovateľských služieb vzhľadom na povahu svojich služieb a svoju veľkosť spadajú do viacerých rôznych kategórií, mali by vo vzťahu k uvedeným službám dodržiavať všetky zodpovedajúce povinnosti stanovené v tomto nariadení. Uvedené harmonizované povinnosti náležitej starostlivosti, ktoré by mali byť primerané a nesvojvoľné, sú potrebné na riešenie identifikovaných problémov verejnej politiky, ako sú ochrana oprávnených záujmov príjemcov služby, riešenie nezákonných praktík a ochrana základných práv zakotvených v charte. Povinnosti náležitej starostlivosti sú nezávislé od otázky zodpovednosti poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, ktoré sa preto musia posudzovať samostatne.

(42)

S cieľom uľahčiť hladkú a efektívnu obojsmernú komunikáciu o záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a to v relevantných prípadoch vrátane potvrdenia doručenia takejto komunikácie, by sa od poskytovateľov sprostredkovateľských služieb malo vyžadovať, aby určili jednotné elektronické kontaktné miesta a zverejnili a aktualizovali príslušné informácie o týchto kontaktných miestach vrátane jazykov, ktoré sa pri takejto komunikácii majú používať. Elektronické kontaktné miesto môžu využívať aj dôveryhodní nahlasovatelia a profesionálne subjekty, ktoré sú s poskytovateľom sprostredkovateľských služieb v osobitnom vzťahu. Na rozdiel od právneho zástupcu by elektronické kontaktné miesto malo slúžiť na prevádzkové účely a nemalo by sa vyžadovať, aby malo fyzické umiestnenie. Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb môžu určiť rovnaké jednotné kontaktné miesto na účely požiadaviek tohto nariadenia, ako aj na účely iných aktov práva Únie. Poskytovateľom sprostredkovateľských služieb sa odporúča, aby pri určovaní jazykov komunikácie zabezpečili, že zvolené jazyky ako také nebudú predstavovať prekážku komunikácie. Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb a orgány členských štátov by mali mať v prípade potreby možnosť dohodnúť sa na dosiahnutí osobitnej dohody o jazyku komunikácie alebo sa snažiť nájsť alternatívne prostriedky na prekonanie jazykovej bariéry, a to aj využitím všetkých dostupných technologických prostriedkov alebo interných a externých ľudských zdrojov.

(43)

Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb by mali mať takisto povinnosť určiť jednotné kontaktné miesto pre príjemcov služieb, ktoré umožní rýchlu, priamu a efektívnu komunikáciu, a to najmä ľahko prístupnými prostriedkami, ako sú telefónne čísla, e-mailové adresy, elektronické kontaktné formuláre, chatboty alebo rýchle správy. Malo by sa explicitne uviesť, kedy používateľ služby komunikuje s chatbotmi. Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb by mali umožniť príjemcom služieb vybrať si prostriedky priamej a efektívnej komunikácie, ktoré nevyužívajú iba automatické nástroje. Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb by mali vynaložiť všetko primerané úsilie s cieľom zaručiť, že sa pridelia dostatočné ľudské a finančné zdroje na zabezpečenie toho, aby sa táto komunikácia vykonávala rýchlym a efektívnym spôsobom.

(44)

Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb usadení v tretej krajine, a ktorí ponúkajú služby v Únii, by mali určiť právnych zástupcov v Únii s dostatočným splnomocnením a poskytnúť príslušným orgánom informácie o svojich právnych zástupcoch a zverejniť ich. S cieľom splniť uvedenú povinnosť by takíto poskytovatelia sprostredkovateľských služieb mali zabezpečiť, aby určený právny zástupca mal potrebné právomoci a zdroje na spoluprácu s príslušnými orgánmi. Mohlo by sa to stať napríklad v prípade, keď poskytovateľ sprostredkovateľských služieb menuje dcérsky podnik z tej istej skupiny ako poskytovateľ alebo svoj materský podnik, ak je tento dcérsky alebo materský podnik usadený v Únii. Nemusí sa to však týkať napríklad prípadov, keď je jeho právny zástupca ako fyzická alebo právnická osoba v reštrukturalizácii, konkurze alebo platobnej neschopnosti. Uvedená povinnosť by mala umožniť účinný dohľad a prípadne presadzovanie tohto nariadenia vo vzťahu k týmto poskytovateľom. Malo by byť možné, aby právny zástupca bol – v súlade s vnútroštátnym právom – poverený viac ako jedným poskytovateľom sprostredkovateľských služieb. Za predpokladu, že sú splnené príslušné požiadavky tohto nariadenia, mal by právny zástupca mať možnosť fungovať aj ako kontaktné miesto.

(45)

Hoci by sa v zásade mala rešpektovať zmluvná sloboda poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, v záujme transparentnosti, ochrany príjemcov služieb a zamedzenia nespravodlivých alebo svojvoľných výsledkov je vhodné stanoviť určité pravidlá týkajúce sa obsahu, uplatňovania a presadzovania obchodných podmienok týchto poskytovateľov. Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb by mali vo svojich obchodných podmienkach jasne uviesť a aktualizovať informácie o dôvodoch, na základe ktorých môžu obmedziť poskytovanie svojich služieb. Mali by predovšetkým zahrnúť informácie o všetkých politikách, postupoch, opatreniach a nástrojoch používaných na účely moderovania obsahu vrátane algoritmického rozhodovania a ľudskej kontroly, ako aj rokovací poriadok svojho vnútorného systému riešenia sťažností. Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb by mali poskytovať aj jednoducho prístupné informácie o práve ukončiť využívanie služby. Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb môžu vo svojich obchodných podmienkach používať grafické prvky, ako sú ikony alebo obrázky, na znázornenie hlavných prvkov požiadaviek na informácie podľa tohto nariadenia. Poskytovatelia by mali vhodnými prostriedkami informovať príjemcov svojich služieb o významných zmenách v obchodných podmienkach, napríklad pri zmene pravidiel o informáciách, ktoré sú povolené v súvislosti s ich službou, alebo o iných takých zmenách, ktoré by mohli mať priamy vplyv na schopnosť príjemcov využívať službu.

(46)

Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb, ktoré sú primárne zamerané na maloletých – napríklad prostredníctvom koncepcie alebo marketingu služby – alebo služieb, ktoré využívajú prevažne maloletí, by mali vyvinúť osobitné úsilie na to, aby vysvetlenie ich obchodných podmienok bolo ľahko zrozumiteľné pre maloletých.

(47)

Pri navrhovaní, uplatňovaní a presadzovaní týchto obmedzení by poskytovatelia sprostredkovateľských služieb nemali konať svojvoľne a diskriminačne a mali by zohľadňovať práva a oprávnené záujmy príjemcov služby vrátane základných práv zakotvených v charte. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem by napríklad mali predovšetkým venovať náležitú pozornosť slobode prejavu a právu na informácie vrátane slobody a plurality médií. Všetci poskytovatelia sprostredkovateľských služieb by mali venovať náležitú pozornosť aj príslušným medzinárodným normám na ochranu ľudských práv, ako sú hlavné zásady Organizácie spojených národov v oblasti podnikania a ľudských práv.

(48)

Vzhľadom na osobitnú úlohu a dosah veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov je vhodné uložiť im dodatočné požiadavky na informácie a transparentnosť ich obchodných podmienok. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov by preto mali poskytovať svoje obchodné podmienky v úradných jazykoch všetkých členských štátov, v ktorých ponúkajú svoje služby, a zároveň by mali príjemcom služieb poskytovať stručné a ľahko čitateľné zhrnutie hlavných prvkov obchodných podmienok. V takýchto zhrnutiach by sa mali uviesť hlavné prvky požiadaviek na informácie vrátane možnosti jednoducho odstúpiť od voliteľných doložiek.

(49)

V záujme zabezpečenia primeranej úrovne transparentnosti a zodpovednosti by poskytovatelia sprostredkovateľských služieb mali v súlade s harmonizovanými požiadavkami obsiahnutými v tomto nariadení každoročne zverejniť správu v strojovo čitateľnom formáte o moderovaní obsahu, ktoré uskutočňujú, a o opatreniach, ktoré prijali v dôsledku uplatňovania a presadzovania svojich obchodných podmienok. Aby sa však predišlo neprimeranej záťaži, nemali by sa tieto povinnosti podávať správy o transparentnosti vzťahovať na poskytovateľov, ktorí sú mikropodnikmi alebo malými podnikmi podľa vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (25) a ktorí nie sú veľmi veľkými online platformami v zmysle tohto nariadenia.

(50)

V boji proti nezákonnému obsahu na internete zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu poskytovatelia hostingových služieb, keďže na žiadosť príjemcov služieb uchovávajú informácie nimi poskytované a zvyčajne k nim poskytujú prístup iným príjemcom, a to niekedy aj vo veľkom rozsahu. Je dôležité, aby všetci poskytovatelia hostingových služieb bez ohľadu na veľkosť zaviedli jednoducho prístupné a používateľsky ústretové mechanizmy oznamovania a prijímania opatrení uľahčujúce oznamovanie konkrétnych informácií, ktoré oznamujúca strana považuje za nezákonný obsah, príslušnému poskytovateľovi hostingových služieb (ďalej len „oznámenie“), ktorý môže podľa nich rozhodnúť, či súhlasí s týmto posúdením a či chce tento obsah odstrániť alebo k nemu znemožniť prístup (ďalej len „opatrenie“). Takéto mechanizmy by sa mali dať jasne identifikovať, byť umiestnené v blízkosti predmetných informácií a aspoň tak ľahko sa dať vyhľadať a používať ako mechanizmy oznamovania obsahu, ktorý porušuje obchodné podmienky poskytovateľa hostingových služieb. Za predpokladu, že sú splnené požiadavky kladené na oznámenia, malo by byť možné, aby fyzické osoby alebo subjekty oznámili viacero konkrétnych položiek údajne nezákonného obsahu v jednom oznámení, aby sa tak zabezpečilo účinné fungovanie mechanizmov oznamovania a prijímania opatrení. Mechanizmus oznamovania by mal umožňovať, ale nie vyžadovať identifikáciu jednotlivca alebo subjektu, ktorý predkladá oznámenie. V prípade niektorých druhov oznámených informácií môže byť na určenie toho, či predmetné informácie predstavujú údajne nezákonný obsah, potrebná totožnosť jednotlivca alebo subjektu, ktorý predkladá oznámenie. Povinnosť zaviesť mechanizmy oznamovania a prijímania opatrení by sa mala uplatňovať napríklad na služby uchovávania a zdieľania súborov, služby webového hostingu, reklamné servery a webové sídla na ukladanie textu (paste bins), pokiaľ sa považujú za poskytovateľov hostingových služieb, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(51)

So zreteľom na potrebu náležite zohľadniť základné práva všetkých dotknutých strán zaručené chartou by všetky opatrenia, ktoré poskytovateľ hostingových služieb prijme na základe oznámenia, mali byť prísne cielené, a to v tom zmysle, že by mali slúžiť na odstránenie konkrétnych informácií, ktoré sa považujú za nezákonný obsah, alebo na znemožnenie prístupu k nim, a to bez neprimeraného vplyvu na slobodu prejavu a právo na informácie príjemcov služby. Oznámenia by preto vo všeobecnosti mali byť určené poskytovateľom hostingových služieb, od ktorých možno odôvodnene očakávať, že budú z technického a prevádzkového hľadiska schopní konať proti takýmto konkrétnym položkám. Poskytovatelia hostingových služieb, ktorí dostanú oznámenie, v prípade ktorého nemôžu z technických alebo prevádzkových dôvodov konkrétnu informáciu odstrániť, by mali informovať osobu alebo subjekt, ktoré oznámenie predložili.

(52)

Pravidlá týkajúce sa takýchto mechanizmov oznamovania a prijímania opatrení by sa mali harmonizovať na úrovni Únie, aby sa zabezpečilo včasné, dôsledné a nesvojvoľné spracovanie oznámení na základe pravidiel, ktoré sú jednotné, transparentné a jasné a ktoré poskytujú spoľahlivé záruky na ochranu práv a oprávnených záujmov všetkých dotknutých strán, najmä ich základných práv zaručených chartou, a to bez ohľadu na členský štát, v ktorom sú tieto strany usadené alebo kde majú pobyt, a na dotknutú oblasť práva. Uvedené základné práva zahŕňajú okrem iného: v prípade príjemcov služby právo na slobodu prejavu a právo na informácie, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, právo na ochranu osobných údajov, právo na nediskrimináciu a právo príjemcov služieb na účinný prostriedok nápravy; v prípade poskytovateľov služieb slobodu podnikania vrátane zmluvnej slobody; v prípade strán postihnutých nezákonným obsahom právo na ľudskú dôstojnosť, práva dieťaťa, právo na ochranu vlastníctva vrátane duševného vlastníctva a právo na nediskrimináciu. Poskytovatelia hostingových služieb by mali na základe oznámení konať včas, a to najmä s prihliadnutím na druh oznámeného nezákonného obsahu a naliehavosť prijatia opatrení. Od takýchto poskytovateľov možno napríklad očakávať, že budú konať bezodkladne v prípade oznámenia údajného nezákonného obsahu, ktorý sa týka ohrozenia života alebo bezpečnosti osôb. Poskytovateľ hostingových služieb by mal bez zbytočného odkladu po doručení rozhodnutia informovať jednotlivca alebo subjekt, ktorí konkrétny obsah oznámili, o tom, či na základe oznámenia bude alebo nebude konať.

(53)

Mechanizmy oznamovania a prijímania opatrení by mali umožniť predkladanie oznámení, ktoré sú dostatočne presné a primerane odôvodnené na to, aby dotknutému poskytovateľovi hostingových služieb umožnili prijať informované a uvážené rozhodnutie zlučiteľné so slobodou prejavu a právom na informácie, pokiaľ ide o obsah, na ktorý sa oznámenie vzťahuje, najmä či sa tento obsah má alebo nemá považovať za nezákonný a či sa má odstrániť alebo sa má znemožniť prístup k nemu. Tieto mechanizmy by mali uľahčovať predkladanie oznámení, ktoré obsahujú vysvetlenie dôvodov, prečo sa jednotlivec alebo subjekt, ktorý predkladá oznámenie, domnieva, že obsah sa má považovať za nezákonný, a v ktorých sa jednoznačne uvádza, kde sa tento obsah vyskytuje. Ak oznámenie obsahuje dostatočné informácie na to, aby obozretný predkladateľ hostingových služieb mohol bez podrobného právneho preskúmania určiť, že je zrejmé, že obsah je nezákonný, oznámenie by sa malo považovať za oznámenie, ktoré vedie k skutočnej znalosti alebo vedomiu o nezákonnosti. S výnimkou predkladania oznámení o trestných činoch uvedených v článkoch 3 až 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ (26) by tieto mechanizmy mali jednotlivca alebo subjekt, ktorý predkladá oznámenie, požiadať, aby s cieľom zabrániť zneužitiu zverejnil svoju totožnosť.

(54)

Ak sa poskytovateľ hostingových služieb z dôvodu, že informácie od príjemcov sú nezákonným obsahom alebo sú nezlučiteľné s obchodnými podmienkami, rozhodne odstrániť informácie, ktoré poskytol príjemca služby, alebo k nim znemožniť prístup, alebo inak obmedziť ich viditeľnosť alebo speňažovanie, napríklad po doručení oznámenia alebo konajúc z vlastnej iniciatívy, a to aj výlučne prostredníctvom automatizovaných nástrojov, mal by vzhľadom na negatívne dôsledky, ktoré takéto rozhodnutia môžu mať pre príjemcu, a to aj pokiaľ ide o výkon jeho základného práva na slobodu prejavu, jasne a ľahko zrozumiteľným spôsobom informovať príjemcu o svojom rozhodnutí, jeho dôvodoch a dostupných možnostiach uplatnenia prostriedkov nápravy na napadnutie rozhodnutia. Táto povinnosť by sa mala uplatňovať bez ohľadu na dôvody rozhodnutia, najmä bez ohľadu na to, či sa opatrenie prijalo z dôvodu, že informácie, na ktoré sa oznámenie vzťahuje, sa považujú za nezákonný obsah alebo za nezlučiteľné s platnými obchodnými podmienkami. Ak sa rozhodnutie prijalo po doručení oznámenia, poskytovateľ hostingových služieb by mal zverejniť totožnosť osoby alebo subjektu, ktoré predložili oznámenie príjemcovi služby, len ak sú tieto informácie potrebné na zistenie nezákonnosti obsahu, napríklad v prípadoch porušenia práv duševného vlastníctva.

(55)

Obmedzenie viditeľnosti môže byť založené na preradení na nižšiu pozíciu v poradí alebo v odporúčacích systémoch, ako aj na obmedzení prístupnosti pre jedného alebo viacerých príjemcov služby, alebo na blokovaní používateľa z online komunity bez toho, aby o tom používateľ vedel („shadow banning“). Speňažovanie informácií od príjemcu služby formou príjmov z reklamy sa môže obmedziť pozastavením alebo ukončením peňažnej platby alebo príjmu spojeného s týmito informáciami. Povinnosť uviesť dôvody by sa však nemala uplatňovať, pokiaľ ide o klamlivý komerčný obsah veľkého objemu šírený úmyselnou manipuláciou služby, najmä neautentické používanie služby, ako je používanie botov alebo falošných kont alebo iné klamlivé využívanie služby. Bez ohľadu na iné možnosti napadnutia rozhodnutia poskytovateľa hostingových služieb by príjemca služby mal mať vždy právo na účinný prostriedok nápravy na súde v súlade s vnútroštátnym právom.

(56)

Poskytovateľ hostingových služieb sa môže v niektorých prípadoch, napríklad z oznámenia oznamujúcej strany alebo prostredníctvom svojich vlastných dobrovoľných opatrení, dozvedieť o informáciách o určitej činnosti príjemcu služby, ako je poskytovanie určitých druhov nezákonného obsahu, ktoré vzhľadom na všetky relevantné okolnosti, o ktorých poskytovateľ hostingových služieb vie, primerane odôvodňujú podozrenie, že uvedený príjemca mohol spáchať, môže páchať alebo pravdepodobne spácha trestný čin ohrozujúci život alebo bezpečnosť nejakej osoby alebo osôb, ako sú trestné činy uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ (27), smernici 2011/93/EÚ alebo v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 (28). Konkrétne časti obsahu by napríklad mohli viesť k podozreniu z ohrozenia verejnosti, ako je podnecovanie k terorizmu v zmysle článku 21 smernice (EÚ) 2017/541. V takýchto prípadoch by poskytovateľ hostingových služieb mal o takomto podozrení bezodkladne informovať príslušné orgány presadzovania práva. Poskytovateľ hostingových služieb by mal poskytnúť všetky relevantné informácie, ktoré má k dispozícii, vrátane – v relevantných prípadoch – dotknutého obsahu, a – ak je k dispozícii – aj času zverejnenia obsahu vrátane určeného časového pásma, ako aj vysvetlenie svojho podozrenia a informácie potrebné na lokalizáciu a identifikáciu príslušného príjemcu služby. Toto nariadenie neposkytuje právny základ na profilovanie príjemcov služieb na účely možného zisťovania trestných činov poskytovateľmi hostingových služieb. Pri informovaní orgánov presadzovania práva by poskytovatelia hostingových služieb mali dodržiavať aj ďalšie uplatniteľné pravidlá práva Únie alebo vnútroštátneho práva na ochranu práv a slobôd fyzických osôb.

(57)

S cieľom zabrániť neprimeranej záťaži by sa dodatočné povinnosti uložené podľa tohto nariadenia poskytovateľom online platforiem vrátane platforiem, ktoré spotrebiteľom umožňujú uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi, nemali vzťahovať na poskytovateľov, ktorí sa považujú za mikropodniky alebo malé podniky podľa vymedzenia v odporúčaní 2003/361/ES. Z rovnakého dôvodu by sa tieto dodatočné povinnosti nemali vzťahovať ani na poskytovateľov online platforiem, ktorí boli predtým považovaní za mikropodniky alebo malé podniky počas obdobia 12 mesiacov po tom, ako stratili uvedený štatút. Takíto poskytovatelia by nemali byť oslobodení od povinnosti poskytovať informácie o priemernom mesačnom počte aktívnych príjemcov služby na žiadosť koordinátora digitálnych služieb v mieste svojho sídla alebo Komisie. Vzhľadom na to, že veľmi veľké online platformy alebo veľmi veľké internetové vyhľadávače majú väčší dosah a väčší vplyv na to, ako príjemcovia služby získavajú informácie a komunikujú online, by však takíto poskytovatelia nemali mať prospech z uvedeného oslobodenia, a to bez ohľadu na to, či sa považujú alebo nedávno považovali za mikropodniky alebo malé podniky. K tomu, aby sa tieto dodatočné povinnosti neobchádzali, prispievajú pravidlá konsolidácie stanovené v odporúčaní 2003/361/ES. Nič v tomto nariadení nebráni poskytovateľom online platforiem, na ktoré sa vzťahuje uvedené oslobodenie, aby zriadili dobrovoľný systém, ktorý je v súlade s jednou alebo viacerými z týchto povinností.

(58)

Príjemcovia služieb by mali mať možnosť jednoducho a účinne napadnúť určité rozhodnutia poskytovateľov online platforiem, ktoré sa týkajú nezákonnosti obsahu alebo jeho nezlučiteľnosti s obchodnými podmienkami a ktoré ich negatívne ovplyvňujú. Od poskytovateľov online platforiem by sa preto malo vyžadovať, aby zabezpečili vnútorné systémy vybavovania sťažností, ktoré spĺňajú určité podmienky, ktoré sú zamerané na zaistenie toho, aby systémy boli ľahko dostupné a prinášali rýchle, nediskriminačné, nesvojvoľné a spravodlivé výsledky a aby podliehali ľudskej kontrole, keď sa použijú automatizované prostriedky. Takéto systémy by mali umožniť všetkým príjemcom služby podať sťažnosť a nemali by stanovovať formálne požiadavky, ako napríklad odkazovanie na konkrétne relevantné právne ustanovenia alebo vypracúvanie právnych vysvetlení. Príjemcovia služby, ktorí predložili oznámenie prostredníctvom mechanizmu oznamovania a prijímania opatrení stanoveného v tomto nariadení alebo prostredníctvom mechanizmu oznamovania obsahu, ktorý porušuje obchodné podmienky poskytovateľa online platforiem, by na napadnutie rozhodnutia poskytovateľa online platforiem o svojich rozhodnutiach mali byť oprávnení využiť mechanizmus podávania sťažností, a to aj vtedy, keď sa domnievajú, že opatrenie poskytovateľa nebolo primerané. Možnosť podať sťažnosť, ktorej cieľom je zrušenie napadnutých rozhodnutí, by mala byť k dispozícii najmenej šesť mesiacov, pričom lehota by sa počítala od okamihu, keď poskytovateľ online platforiem informoval príjemcu služby o rozhodnutí.

(59)

Okrem toho by sa mala stanoviť možnosť, aby sa v dobrej viere zapojili do mimosúdneho riešenia takýchto sporov certifikované orgány, ktoré majú potrebnú nezávislosť, prostriedky a odborné znalosti na vykonávanie svojich činností spravodlivým, rýchlym a nákladovo efektívnym spôsobom, a to vrátane tých sporov, ktoré nebolo možné uspokojivo vyriešiť s použitím vnútorných systémov vybavovania sťažností. Nezávislosť orgánov na urovnávanie mimosúdneho riešenia sporov by sa mala zabezpečiť aj na úrovni fyzických osôb zodpovedných za riešenie sporov, a to aj prostredníctvom pravidiel týkajúcich sa konfliktu záujmov. Poplatky účtované orgánmi na urovnávanie mimosúdneho riešenia sporov by mali byť náležité, dostupné, atraktívne, nenákladné pre spotrebiteľov a primerané a mali by sa posudzovať individuálne. Ak je orgán mimosúdneho riešenia sporov certifikovaný príslušným koordinátorom digitálnych služieb, táto certifikácia by mala byť platná vo všetkých členských štátoch. Poskytovatelia online platforiem by mali mať možnosť odmietnuť zapojiť sa do postupov mimosúdneho riešenia sporov podľa tohto nariadenia, ak ten istý spor – najmä pokiaľ ide o dotknuté informácie a dôvody prijatia napadnutého rozhodnutia, účinky rozhodnutia a dôvody na napadnutie rozhodnutia – už bol vyriešený príslušným súdom alebo iným príslušným orgánom mimosúdneho riešenia sporov alebo je už predmetom prebiehajúceho konania pred príslušným súdom alebo iným príslušným orgánom mimosúdneho riešenia sporov. Príjemcovia služby by mali mať možnosť vybrať si medzi vnútorným mechanizmom podávania sťažností, mimosúdnym riešením sporov a možnosťou začať – v ktorejkoľvek fáze – súdne konanie. Keďže výsledok postupu mimosúdneho riešenia sporov nie je záväzný, stranám by sa nemalo brániť začať súdne konanie v tej istej veci. Takto poskytnuté prostriedky na napadnutie rozhodnutí poskytovateľov online platforiem by mali byť bez akéhokoľvek vplyvu na možnosť domáhať sa súdnej nápravy v súlade s právnymi predpismi dotknutého členského štátu, a teda by nemali mať vplyv na uplatnenie práva na účinný súdny prostriedok nápravy v zmysle článku 47 charty. Ustanovenia tohto nariadenia o mimosúdnom riešení sporov by nemali vyžadovať, aby členské štáty zriadili takéto orgány mimosúdneho riešenia sporov.

(60)

V prípade zmluvných sporov medzi spotrebiteľmi a podnikmi týkajúcich sa nákupu tovaru alebo služieb sa prístup spotrebiteľov a podnikov v Únii k subjektom alternatívneho riešenia sporov s certifikátom kvality zabezpečuje smernicou 2013/11/EÚ. V tejto súvislosti by sa malo objasniť, že pravidlami tohto nariadenia týkajúcimi sa mimosúdneho riešenia sporov uvedená smernica nie je dotknutá a nie je nimi dotknuté ani právo spotrebiteľov podľa uvedenej smernice na ukončenie svojej účasti na postupe v ktoromkoľvek štádiu, ak nie sú spokojní so spôsobom fungovania alebo priebehom postupu.

(61)

Opatrenia proti nezákonnému obsahu možno prijať rýchlejšie a spoľahlivejšie, ak poskytovatelia online platforiem prijmú potrebné opatrenia na to, aby sa oznámenia predložené dôveryhodnými nahlasovateľmi konajúcimi v rámci svojej určenej odbornosti prostredníctvom mechanizmov oznamovania a prijímania opatrení, ktoré sa vyžadujú v tomto nariadení, riešili prednostne bez toho, aby bola dotknutá požiadavka spracúvať všetky oznámenia predložené v rámci týchto mechanizmov a prijímať rozhodnutia k týmto oznámeniam včas, dôsledne a nesvojvoľne. Takýto štatút dôveryhodného nahlasovateľa by mal priznávať koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom je žiadateľ usadený, a mali by ho uznať všetci poskytovatelia online platforiem v pôsobnosti tohto nariadenia. Štatút dôveryhodných nahlasovateľov by sa nemal priznávať jednotlivcom, ale len subjektom, ktoré okrem iného preukázali, že majú osobitné odborné znalosti a schopnosti v boji proti nezákonnému obsahu a že pracujú dôsledne, správne a objektívne. Takéto subjekty môžu byť svojou povahou verejné, ako sú v prípade teroristického obsahu jednotky pre nahlasovanie internetového obsahu vnútroštátnych orgánov presadzovania práva alebo Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (ďalej len „Europol“), alebo môžu byť mimovládnymi organizáciami a súkromnými alebo poloverejnými orgánmi, ako sú organizácie, ktoré sú súčasťou siete horúcich liniek INHOPE na nahlasovanie materiálu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí, a organizácie, ktoré sa zaviazali oznamovať nezákonné rasistické a xenofóbne prejavy online. S cieľom zabrániť zníženiu pridanej hodnoty takéhoto mechanizmu by sa mal celkový počet dôveryhodných nahlasovateľov podľa tohto nariadenia obmedziť. Odvetvovým združeniam zastupujúcim záujmy svojich členov sa odporúča, aby požiadali o štatút dôveryhodného nahlasovateľa bez toho, aby bolo dotknuté právo súkromných subjektov alebo jednotlivcov uzavierať dvojstranné dohody s poskytovateľmi online platforiem.

(62)

Dôveryhodní nahlasovatelia by mali zverejňovať podrobné zrozumiteľné správy o oznámeniach predložených podľa článku 14. V uvedených správach by sa mali uvádzať informácie, ako je počet oznámení zaradených do kategórií podľa poskytovateľa hostingových služieb, druhu obsahu a podľa opatrenia, ktoré poskytovateľ prijal. Vzhľadom na to, že dôveryhodní nahlasovatelia preukázali odborné znalosti a spôsobilosť, možno predpokladať, že spracovanie oznámení od dôveryhodných nahlasovateľov bude menej náročné, a teda rýchlejšie v porovnaní s oznámeniami od iných príjemcov služby. Priemerný čas potrebný na spracovanie sa však môže stále líšiť v závislosti od faktorov vrátane druhu nezákonného obsahu, kvality oznámení a skutočných technických postupov zavedených na ich predkladanie.

Napríklad, hoci sa v kódexe správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom online z roku 2016 stanovuje pre zúčastnené spoločnosti referenčná hodnota pre čas potrebný na spracovanie právoplatných oznámení na odstránenie nezákonných nenávistných prejavov, iné druhy nezákonného obsahu môžu mať značne odlišné lehoty na spracovanie v závislosti od konkrétnych skutočností a okolností a druhov nezákonného obsahu. Na zamedzenie zneužívania štatútu dôveryhodného nahlasovateľa by malo byť možné takýto štatút pozastaviť, keď koordinátor digitálnych služieb začne na základe legitímnych dôvodov vyšetrovanie. Pravidlá tohto nariadenia o dôveryhodných nahlasovateľoch by sa nemali chápať tak, že bránia poskytovateľom online platforiem v tom, aby podobným spôsobom zaobchádzali s oznámeniami predloženými subjektmi alebo jednotlivcami, ktorým štatút dôveryhodného nahlasovateľa podľa tohto nariadenia nebol udelený, a v ďalších spôsoboch spolupráce s inými subjektmi v súlade s uplatniteľným právom vrátane tohto nariadenia a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 (29). Pravidlá tohto nariadenia by nemali poskytovateľom online platforiem brániť v tom, aby takýto systém dôveryhodných nahlasovateľov alebo podobné mechanizmy využívali na prijatie rýchlych a spoľahlivých opatrení proti obsahu, ktorý je nezlučiteľný s ich obchodnými podmienkami, najmä pokiaľ ide o obsah, ktorý je škodlivý pre zraniteľných príjemcov služby, ako sú maloletí.

(63)

Zneužívanie online platforiem tým, že sa často poskytuje zjavne nezákonný obsah alebo že sa v rámci mechanizmov a systémov zriadených podľa tohto nariadenia často predkladajú zjavne neopodstatnené oznámenia alebo sťažnosti, narúša dôveru a poškodzuje práva a oprávnené záujmy dotknutých strán. Preto treba proti takémuto zneužívaniu zaviesť vhodné primerané a účinné záruky, ktoré musia rešpektovať práva a oprávnené záujmy všetkých zúčastnených strán vrátane uplatniteľných základných práv a slobôd zakotvených v charte, najmä slobody prejavu. Informácie by sa mali považovať za zjavne nezákonný obsah a oznámenia alebo sťažnosti by sa mali považovať za zjavne neopodstatnené, ak je aj neodborníkovi, a to aj bez vecnej analýzy, zrejmé, že obsah je nezákonný, prípadne že oznámenia alebo sťažnosti sú neopodstatnené.

(64)

Za určitých podmienok by poskytovatelia online platformy v súvislosti s osobou, ktorá sa zapája do zneužívania, mali dočasne pozastaviť svoje príslušné činnosti. Tým nie je dotknutá sloboda poskytovateľov online platforiem určovať si obchodné podmienky a v prípade zjavne nezákonného obsahu súvisiaceho so závažnými trestnými činmi, ako je detská pornografia, stanoviť prísnejšie opatrenia. Z dôvodu transparentnosti by sa táto možnosť mala jasne a dostatočne podrobne stanoviť v obchodných podmienkach online platforiem. Náprava by mala byť vždy otvorená rozhodnutiam, ktoré poskytovatelia online platformy v tejto súvislosti prijmú, a mala by podliehať dohľadu príslušného koordinátora digitálnych služieb. Poskytovatelia online platforiem by mali pred rozhodnutím o pozastavení zaslať predchádzajúce upozornenie, ktoré by malo obsahovať dôvody možného pozastavenia a prostriedky nápravy proti rozhodnutiu poskytovateľov online platformy. Pri rozhodovaní o pozastavení by poskytovatelia online platforiem mali zaslať odôvodnenie podľa pravidiel stanovených v tomto nariadení. Pravidlá tohto nariadenia o zneužívaní by poskytovateľom online platforiem nemali brániť prijímať na riešenie poskytovania nezákonného obsahu príjemcami ich služby alebo iného zneužívania ich služieb iné opatrenia, a to ani porušením vlastných obchodných podmienok, v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom. Uvedenými pravidlami nie sú dotknuté možnosti vyvodiť voči osobám, ktoré sa dopustili zneužitia, zodpovednosť podľa ustanovení práva Únie alebo vnútroštátneho práva, a to aj zodpovednosť za náhradu škody.

(65)

Vzhľadom na osobitnú zodpovednosť a povinnosti poskytovateľov online platforiem by sa na ne mali vzťahovať povinnosti podávať správy o transparentnosti, ktoré sa uplatňujú popri požiadavkách na podávanie správ o transparentnosti vzťahujúcich sa na všetkých poskytovateľov sprostredkovateľských služieb podľa tohto nariadenia. Na určenie toho, či online platformy a internetové vyhľadávače môžu byť veľmi veľkými online platformami alebo veľmi veľkými internetovými vyhľadávačmi, na ktoré sa vzťahujú určité dodatočné povinnosti podľa tohto nariadenia, by povinnosti poskytovateľov online platforiem a internetových vyhľadávačov podávať správy o transparentnosti mali zahŕňať určité povinnosti týkajúce sa zverejňovania a oznamovania informácií o priemernom mesačnom počte aktívnych príjemcov ich služieb v Únii.

(66)

S cieľom zabezpečiť transparentnosť a umožniť kontrolu rozhodnutí poskytovateľov online platforiem o moderovaní obsahu online platforiem a monitorovanie šírenia nezákonného obsahu na internete by Komisia mala viesť a zverejňovať databázu rozhodnutí a odôvodnení poskytovateľov online platforiem, keď odstraňujú alebo inak obmedzujú dostupnosť informácií a prístup k nim. S cieľom priebežne aktualizovať databázu by poskytovatelia online platforiem mali predkladať rozhodnutia a odôvodnenia v štandardnom formáte bez zbytočného odkladu po prijatí rozhodnutia, aby sa umožnili aktualizácie v reálnom čase, ak je to vzhľadom na prostriedky príslušnej online platformy technicky možné a primerané. Štruktúrovaná databáza by mala umožniť prístup k relevantným informáciám a ich vyhľadávanie, najmä pokiaľ ide o druh dotknutého údajného nezákonného obsahu.

(67)

Temné vzorce na online rozhraniach online platforiem sú praktiky, ktoré zámerne alebo fakticky narúšajú alebo oslabujú schopnosť príjemcov služby prijímať samostatné a informované rozhodnutia. Tieto praktiky môžu byť využívané na presvedčovanie príjemcov služby na nechcené správanie alebo na nežiaduce rozhodnutia, ktoré majú pre nich negatívne dôsledky. Poskytovateľom online platforiem by preto malo byť zakázané, aby príjemcov služby zavádzali alebo k niečomu navádzali a aby narúšali alebo oslabovali samostatnosť, rozhodovanie alebo výber príjemcov služby prostredníctvom štruktúry, dizajnu alebo funkcií online rozhrania alebo jeho časti. Sem by okrem iného mal patriť klamlivý dizajn, ktorý príjemcov smeruje k úkonom výhodným pre poskytovateľa online platforiem, ale ktoré nemusia byť v záujme príjemcov, a ktorý prezentuje možnosti výberu iným ako neutrálnym spôsobom, ako sú viac zvýraznené niektoré možnosti výberu pomocou vizuálnych, zvukových alebo iných prvkov, keď je príjemca požiadaný, aby sa rozhodol.

Sem by mali patriť aj opakované výzvy, aby sa príjemca služby rozhodol, a to aj vtedy, keď si už niektorú možnosť zvolil, ako aj výrazne sťažený postup zrušenia služby v porovnaní s prihlásením sa do nej, alebo keď sú určité možnosti výberu sťažené či časovo náročnejšie v porovnaní s inými, alebo keď je ukončenie nákupu či odhlásenie sa z danej online platformy neprimerane ťažšie, alebo keď sa spotrebiteľom umožňuje uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku, a keď sú príjemcovia služby zavádzaní navádzaním na rozhodnutia o transakciách alebo predvolenými nastaveniami, ktoré sa veľmi ťažko menia, čo neprimerane ovplyvňuje rozhodovanie príjemcov služby spôsobom, ktorý narušuje a oslabuje ich autonómiu, rozhodovanie a výber. Pravidlá ochrany pred temnými vzorcami by sa však nemali chápať tak, že by poskytovateľom mali brániť v priamej komunikácii s príjemcami služby a v ponúkaní nových alebo dodatočných služieb. Legitímne praktiky, napríklad v reklame, ktoré sú v súlade s právom Únie, by sa samy osebe nemali považovať za temné vzorce. Uvedené pravidlá temných vzorcov by sa mali vykladať tak, že sa vzťahujú na zakázané praktiky v pôsobnosti tohto nariadenia, pokiaľ sa na tieto praktiky už nevzťahuje smernica 2005/29/ES ani nariadenie (EÚ) 2016/679.

(68)

Dôležitú úlohu v online prostredí zohráva online reklama, a to aj taká, ktorá sa týka poskytovania online platforiem, kde je poskytovanie služby niekedy úplne alebo čiastočne odmeňované priamo alebo nepriamo príjmami z reklamy. Online reklama môže prispieť k vzniku významných rizík, počnúc reklamou, ktorá je sama osebe nezákonným obsahom, cez prispievanie k finančným stimulom na uverejňovanie alebo šírenie nezákonného alebo inak škodlivého obsahu a činností online až po diskriminačné prezentovanie reklamy, ktoré má vplyv na rovnaké zaobchádzanie a príležitosti pre občanov. Okrem požiadaviek vyplývajúcich z článku 6 smernice 2000/31/ES by sa preto od poskytovateľov online platforiem malo vyžadovať, aby zabezpečili, že príjemcovia služieb majú určité individualizované informácie potrebné na pochopenie toho, kedy a v mene koho sa reklama prezentuje. Aj štandardizovanými vizuálnymi alebo zvukovými značkami by mali zabezpečiť, aby boli informácie pre priemerného príjemcu služby zjavné, jasne identifikovateľné a jednoznačné, pričom by mali byť prispôsobené povahe online rozhrania jednotlivých služieb. Príjemcovia služieb by okrem toho mali mať informácie priamo prístupné z online rozhrania, kde je reklama prezentovaná, o hlavných parametroch používaných na určenie toho, že sa im prezentuje konkrétna reklama, ktoré by im mali poskytnúť zmysluplné vysvetlenia logiky použitej na tento účel, a to aj vtedy, keď je založená na profilovaní.

Takéto vysvetlenia by mali zahŕňať informácie o metóde použitej na prezentáciu reklamy, napríklad či ide o kontextovú alebo inú formu reklamy, a prípadne hlavné použité kritériá profilovania; mali by tiež informovať príjemcu o všetkých prostriedkoch, ktoré má k dispozícii na zmenu týchto kritérií. Požiadavkami tohto nariadenia na poskytovanie informácií týkajúcich sa reklamy nie je dotknuté uplatňovanie príslušných ustanovení nariadenia (EÚ) 2016/679, predovšetkým tých, ktoré sa týkajú práva namietať, automatizovaného individuálneho rozhodovania vrátane profilovania, a najmä potreby získať súhlas dotknutej osoby pred spracovaním osobných údajov na cielenú reklamu. Rovnako ním nie sú dotknuté ustanovenia smernice 2002/58/ES, najmä tie, ktoré sa týkajú uchovávania informácií v koncových zariadeniach a prístupu k informáciám, ktoré sú v nich uložené. Týmto nariadením sa tiež dopĺňa uplatňovanie smernice 2010/13/EÚ, ktorou sa ukladajú opatrenia s cieľom umožniť používateľom uvádzať audiovizuálne komerčné oznamy vo videách vytvorených používateľmi. Takisto sa ním dopĺňajú povinnosti obchodníkov týkajúce sa zverejňovania obchodnej komunikácie vyplývajúce zo smernice 2005/29/ES.

(69)

Keď sa príjemcom služby prezentujú reklamy založené na technikách zacielenia optimalizované tak, aby zodpovedali ich záujmom a potenciálne pôsobili na ich zraniteľné miesta, môže to mať obzvlášť závažné negatívne účinky. Manipulačné techniky môžu v určitých prípadoch negatívne ovplyvniť celé skupiny a zväčšiť spoločenské škody, napríklad prispievaním k dezinformačným kampaniam alebo diskrimináciou určitých skupín. Online platformy sú pre takéto postupy osobitne citlivým prostredím a predstavujú vyššie spoločenské riziko. Poskytovatelia online platforiem by preto nemali prezentovať reklamy založené na profilovaní vymedzenom v článku 4 bode 4 nariadenia (EÚ) 2016/679 s použitím osobitných kategórií osobných údajov uvedených v článku 9 ods. 1 uvedeného nariadenia, vrátane využívania kategórií profilovania založených na uvedených osobitných kategóriách. Týmto zákazom nie sú dotknuté povinnosti vzťahujúce sa na poskytovateľov online platforiem alebo akéhokoľvek iného poskytovateľa služieb alebo inzerenta zapojeného do šírenia reklamy podľa práva Únie o ochrane osobných údajov.

(70)

Základnou črtou činnosti online platformy je spôsob, akým sú informácie priorizované a prezentované na jej online rozhraní na uľahčenie a optimalizáciu prístupu k informáciám pre príjemcov služieb. Informácie sa napríklad odporúčajú, zoraďujú a priorizujú pomocou algoritmov, odlišujú sa prostredníctvom textu alebo iných vizuálnych znázornení alebo sa informácie poskytnuté príjemcami spracúvajú inak. Takéto odporúčacie systémy môžu mať významný vplyv na schopnosť príjemcov získavať informácie a vstupovať s nimi do interakcie online, a to aj s cieľom uľahčiť vyhľadávanie relevantných informácií pre príjemcov služby a prispieť k lepšej používateľskej skúsenosti. Zohrávajú dôležitú úlohu aj pri rozširovaní určitých správ, virálnom šírení informácií a stimulácii online správania. Online platformy by teda mali sústavne zabezpečovať, aby boli príjemcovia ich služby primerane informovaní o tom, aký vplyv majú odporúčacie systémy na spôsob zobrazovania informácií, a aby mohli ovplyvňovať spôsob, akým sa im informácie prezentujú. Mali by jasne a ľahko zrozumiteľným spôsobom prezentovať parametre takýchto odporúčacích systémov, a tým zabezpečiť, aby príjemcovia služby chápali, ako sa pre nich informácie priorizujú. Uvedené parametre by mali zahŕňať aspoň najdôležitejšie kritériá pri určovaní informácií navrhnutých príjemcovi služby a dôvody ich príslušného významu vrátane prípadov, keď sa informácie priorizujú na základe profilovania a ich online správania.

(71)

Ochrana maloletých je dôležitým politickým cieľom Únie. Online platformu možno považovať za prístupnú pre maloletých, ak jej obchodné podmienky umožňujú maloletým využívať službu, ak je jej služba zameraná na maloletých alebo ju využívajú prevažne maloletí, alebo ak je poskytovateľ inak informovaný o tom, že niektorí príjemcovia služby sú maloletí, napríklad preto, že už na iné účely spracúva osobné údaje príjemcu služby, ktoré odhaľujú jeho vek. Poskytovatelia online platforiem, ktoré používajú maloletí, by mali prijať vhodné a primerané opatrenia na ochranu maloletých, napríklad navrhnutím svojich online rozhraní alebo ich častí s najvyššou štandardnou úrovňou ochrany súkromia, bezpečnosti a ochrany pre maloletých, ak je to vhodné, alebo prijatím noriem na ochranu maloletých alebo účasťou na kódexoch správania na ochranu maloletých. Mali by zvážiť najlepšie postupy a dostupné usmernenia, ako napríklad usmernenia uvedené v oznámení Komisie s názvom Digitálne desaťročie pre deti a mládež: nová európska stratégia pre lepší internet pre deti. Poskytovatelia online platforiem by nemali prezentovať reklamy založené na profilovaní s použitím osobných údajov príjemcu služby, ak s primeranou istotou vedia, že príjemcom služby je maloletý. V súlade s nariadením (EÚ) 2016/679, najmä so zásadou minimalizácie údajov stanovenou v článku 5 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia, by tento zákaz nemal viesť poskytovateľa online platformy k tomu, aby uchovával, získaval alebo spracúval viac osobných údajov, než už má, s cieľom posúdiť, či je príjemcom služby maloletý. Táto povinnosť by preto nemala motivovať poskytovateľov online platforiem, aby zbierali údaje o veku príjemcu služby pred jej využitím. Týmto by nemalo byť dotknuté právo Únie o ochrane osobných údajov.

(72)

S cieľom prispieť k bezpečnému, dôveryhodnému a transparentnému online prostrediu pre spotrebiteľov, ako aj pre iné zainteresované strany, ako sú konkurenční obchodníci a nositelia práv duševného vlastníctva, a s cieľom odradiť obchodníkov od predaja produktov alebo služieb v rozpore s platnými pravidlami by online platformy umožňujúce spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku mali zabezpečiť, aby boli títo obchodníci sledovateľní. Od obchodníka by sa preto malo vyžadovať, aby poskytovateľom online platforiem poskytol určité základné informácie, ktoré spotrebiteľom umožnia uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku, a to aj na propagáciu posolstiev o produktoch alebo ich ponúkanie. Táto požiadavka by sa mala vzťahovať aj na obchodníkov, ktorí na základe príslušných dohôd propagujú posolstvá o produktoch alebo službách v mene značiek. Uvedení poskytovatelia online platforiem by mali bezpečne uchovávať všetky informácie počas trvania ich zmluvného vzťahu s obchodníkom a 6 mesiacov po jeho skončení, aby bolo možné vzniesť akékoľvek nároky voči obchodníkovi alebo splniť príkazy týkajúce sa obchodníka.

Táto povinnosť je potrebná a primeraná na to, aby k týmto informáciám mali prístup verejné orgány a súkromné subjekty s oprávneným záujmom, a to aj na základe príkazov na poskytnutie informácií uvedených v tomto nariadení. Touto povinnosťou nie sú dotknuté potenciálne povinnosti uchovávať určitý obsah počas dlhšieho obdobia na základe iných právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov, v súlade s právom Únie. Bez toho, aby bolo dotknuté vymedzenie pojmu stanovené v tomto nariadení, by každý obchodník, bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu, identifikovaný na základe článku 6a ods. 1 písm. b) smernice 2011/83/EÚ a článku 7 ods. 4 písm. f) smernice 2005/29/ES, mal byť sledovateľný pri ponúkaní produktu alebo služby prostredníctvom online platformy. Smernica 2000/31/ES ukladá všetkým poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti povinnosť poskytnúť príjemcom služby a príslušným orgánom ľahký, priamy a trvalý prístup k určitým informáciám umožňujúcim identifikáciu všetkých poskytovateľov. Požiadavky na vysledovateľnosť prevádzkovateľov online platforiem, ktoré spotrebiteľom umožnia uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku, stanovené v tomto nariadení, nemajú vplyv na uplatňovanie smernice Rady (EÚ) 2021/514 (30), ktorá sleduje iné legitímne ciele verejného záujmu.

(73)

S cieľom zabezpečiť účinné a primerané uplatňovanie tejto povinnosti bez toho, aby sa ukladala neprimeraná záťaž, by poskytovatelia online platforiem umožňujúcich spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku mali vynaložiť maximálne úsilie, aby posúdili spoľahlivosť informácií, ktoré poskytujú dotknutí obchodníci, a to najmä prostredníctvom voľne dostupných oficiálnych online databáz a online rozhraní, ako sú vnútroštátne obchodné registre a systém výmeny informácií o DPH, alebo žiadať príslušných obchodníkov o poskytnutie dôveryhodných podporných dokumentov, ako sú kópie dokladov totožnosti, overených výpisov platobných účtov, osvedčení spoločností a osvedčení z obchodného registra. Na účely splnenia tejto povinnosti môžu použiť aj iné zdroje, ktoré sú dostupné na použitie na diaľku a poskytujú podobný stupeň spoľahlivosti. Od príslušných poskytovateľov online platforiem by sa však nemalo vyžadovať, aby vykonávali rozsiahle alebo nákladné zisťovanie skutočností online, či uskutočňovali neprimerané overovanie na mieste. Rovnako by sa takíto poskytovatelia, ktorí vynaložili maximálne úsilie požadované týmto nariadením, nemali chápať tak, že zaručujú spoľahlivosť informácií pre spotrebiteľa alebo iné zainteresované strany.

(74)

Poskytovatelia online platforiem umožňujúcich spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku by mali navrhovať a usporiadať svoje online rozhranie tak, aby obchodníci mohli plniť svoje povinnosti vyplývajúce z príslušných právnych predpisov Únie, najmä požiadavky stanovené v článkoch 6 a 8 smernice 2011/83/EÚ, článku 7 smernice 2005/29/ES, článkoch 5 a 6 smernice 2000/31/ES a článku 3 smernice 98/6/ES (31). Na uvedený účel by poskytovatelia dotknutých online platforiem mali vynaložiť maximálne úsilie na posúdenie toho, či obchodníci využívajúci ich služby nahrali úplné informácie na svoje online rozhrania v súlade s príslušným uplatniteľným právom Únie. Poskytovatelia online platforiem by mali zabezpečiť, aby sa produkty alebo služby neponúkali, pokiaľ takéto informácie nie sú úplné. Nemalo by to predstavovať všeobecnú povinnosť poskytovateľov dotknutých online platforiem monitorovať produkty alebo služby ponúkané obchodníkmi prostredníctvom ich služieb ani všeobecnú povinnosť zisťovať skutočnosti, najmä pokiaľ ide o posúdenie presnosti informácií poskytnutých obchodníkmi. Online rozhrania by mali byť pre obchodníkov a spotrebiteľov používateľsky ústretové a ľahko prístupné. Okrem toho by poskytovatelia dotknutých online platforiem po tom, ako obchodníkovi umožnia ponúkať produkt alebo službu, mali vynaložiť primerané úsilie na náhodné kontroly, či ponúkané produkty alebo služby boli identifikované ako nezákonné v akýchkoľvek oficiálnych, voľne prístupných a strojovo čitateľných online databázach alebo online rozhraniach dostupných v členskom štáte alebo v Únii. Komisia by mala podporovať aj vysledovateľnosť produktov prostredníctvom technologických riešení, ako sú digitálne podpísané kódy QR alebo nezameniteľné tokeny. Komisia by mala podporovať vývoj noriem a ak neexistujú, trhové riešenia, ktoré môžu byť pre dotknuté strany prijateľné.

(75)

Vzhľadom na význam veľmi veľkých online platforiem z dôvodu ich dosahu vyjadreného najmä počtom príjemcov služby pri uľahčovaní verejnej diskusie, hospodárskych transakcií a verejného šírenia informácií, názorov a myšlienok a pri ovplyvňovaní spôsobu, akým príjemcovia získavajú informácie a komunikujú o nich online, je okrem povinností vzťahujúcich sa na všetky online platformy potrebné uložiť poskytovateľom uvedených platforiem osobitné povinnosti. Vzhľadom na kľúčovú úlohu poskytovateľov veľmi veľkých internetových vyhľadávačov pri vyhľadávaní a sprístupňovaní informácií online je potrebné uložiť tieto povinnosti aj im, a to v rozsahu, v akom sú uplatniteľné. Uvedené dodatočné povinnosti uložené poskytovateľom veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov sú potrebné na riešenie tých problémov verejnej politiky, pri ktorých neexistujú žiadne alternatívne a menej reštriktívne opatrenia, ktoré by účinne dosiahli rovnaký výsledok.

(76)

Veľmi veľké online platformy a veľmi veľké internetové vyhľadávače môžu spôsobovať spoločenské riziká, ktoré sú z hľadiska rozsahu a vplyvu odlišné od rizík vyvolaných menšími platformami. Poskytovatelia takýchto veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov by preto mali mať najvyššiu úroveň povinností náležitej starostlivosti, ktorá je primeraná ich spoločenskému vplyvu. Len čo počet aktívnych príjemcov online platformy alebo aktívnych príjemcov internetového vyhľadávača, vypočítaný ako priemer za obdobie šiestich mesiacov, dosiahne významný podiel na obyvateľstve Únie, systémové riziká, ktoré online platforma alebo internetový vyhľadávač predstavujú, môžu mať na Úniu neúmerný vplyv. Takýto významný dosah by sa mal považovať za existujúci vtedy, keď takýto počet presiahne prevádzkovú prahovú hodnotu stanovenú na 45 miliónov, teda počet rovnajúci sa 10 % obyvateľstva Únie. Táto prevádzková prahová hodnota by sa mala aktualizovať, a preto by Komisia mala byť splnomocnená na doplnenie ustanovení tohto nariadenia v prípade potreby prijatím delegovaných aktov.

(77)

Na určenie dosahu danej online platformy alebo internetového vyhľadávača treba stanoviť priemerný počet aktívnych príjemcov každej služby jednotlivo. Počet priemerných mesačných aktívnych príjemcov online platformy by preto mal odrážať všetkých príjemcov, ktorí sú skutočne zapojení do služby aspoň raz za dané obdobie tým, že sú vystavení informáciám šíreným na online rozhraní online platformy, napríklad ich prezeraním alebo počúvaním, alebo poskytovaním informácií, ako je to v prípade obchodníkov na online platformách umožňujúcich spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku.

Na účely tohto nariadenia sa zapojenie neobmedzuje na interakciu s informáciami kliknutím, komentárom, prepojením, zdieľaní, nákupom alebo transakciou na online platforme. V dôsledku toho sa pojem aktívny príjemca služby nemusí nevyhnutne zhodovať s pojmom registrovaného užívateľa služby. Pokiaľ ide o internetové vyhľadávače, pojem aktívni príjemcovia služby by sa mal vzťahovať na tých, ktorí informácie prezerajú na svojom online rozhraní, ale nie napríklad na vlastníkov webových sídiel indexovaných internetovým vyhľadávačom, keďže oni službu aktívne nevyužívajú. Počet aktívnych príjemcov služby by mal zahŕňať všetkých jedinečných príjemcov služby, ktorí sa zapájajú do konkrétnej služby. Na tento účel by sa príjemca služby, ktorý používa rôzne online rozhrania, ako sú webové sídla alebo aplikácie, vrátane prípadov, keď sú služby prístupné prostredníctvom rôznych jednotných vyhľadávačov zdrojov (ďalej len „URL“) alebo doménových mien, mal podľa možnosti započítať len raz. Pojem aktívny príjemca služby by však nemal zahŕňať príležitostné používanie služby príjemcami iných poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, ktorí nepriamo sprístupňujú informácie hosťované poskytovateľom online platforiem prepojením alebo indexovaním zo strany poskytovateľa internetového vyhľadávača. Okrem toho sa v tomto nariadení nevyžaduje, aby poskytovatelia online platforiem alebo internetových vyhľadávačov osobitne sledovali jednotlivcov online. Ak sú takíto poskytovatelia schopní bez ďalšieho spracovania osobných údajov a sledovania nezohľadňovať automatizovaných používateľov, ako sú boty alebo extrakcia dát, môžu tak urobiť. Na určenie počtu aktívnych príjemcov služby môže mať vplyv vývoj na trhu a technický vývoj, a preto by Komisia mala byť splnomocnená doplniť ustanovenia tohto nariadenia prijatím delegovaných aktov, ktorými sa v prípade potreby stanoví metodika na určenie aktívnych príjemcov online platformy alebo internetového vyhľadávača, pričom sa zohľadní povaha služby a spôsob interakcie príjemcov služby s ňou.

(78)

Vzhľadom na sieťové účinky charakteristické pre hospodárstvo založené na platformách môže používateľská základňa online platformy alebo internetového vyhľadávača rýchlo narásť a dosiahnuť rozmer veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača so zodpovedajúcim vplyvom na vnútorný trh. Môže to tak byť v prípade exponenciálneho rastu zaznamenaného v krátkom čase alebo v dôsledku širokého globálneho zastúpenia a obratu, ktoré online platforme alebo internetový vyhľadávač umožnia plne využívať sieťové účinky a úspory z rozsahu a zo sortimentu. Vysoký ročný obrat alebo trhová kapitalizácia môžu byť najmä ukazovateľom rýchlej škálovateľnosti z hľadiska dosahu na používateľov. V uvedených prípadoch by koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia alebo Komisia mali mať možnosť požiadať poskytovateľa online platformy alebo internetového vyhľadávača o častejšie podávanie správ o počte aktívnych príjemcov služby, aby mohol včas identifikovať okamih, v ktorom by sa táto platforma mala na účely tohto nariadenia označiť za veľmi veľkú online platformu alebo veľmi veľký internetový vyhľadávač.

(79)

Veľmi veľké online platformy a veľmi veľké internetové vyhľadávače sa môžu sa môžu používať tak, že to výrazne ovplyvňuje bezpečnosť online, formovanie verejnej mienky a diskusie, ako aj online obchod. Spôsob, akým koncipujú svoje služby, je vo všeobecnosti optimalizovaný tak, aby z neho ťažili ich obchodné modely často založené na reklame, a môže vyvolať spoločenské obavy. Účinná regulácia a presadzovanie dodržiavania predpisov sú potrebné na účinnú identifikáciu a zmierňovanie rizík a spoločenských a hospodárskych škôd, ktoré môžu vzniknúť. Podľa tohto nariadenia by preto poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov mali posudzovať systémové riziká vyplývajúce z koncepcie, fungovania a využívania ich služieb, ako aj z potenciálneho zneužívania zo strany príjemcov služieb, a mali by prijímať vhodné zmierňujúce opatrenia, dodržiavajúc základné práva. Pri určovaní významnosti potenciálnych negatívnych účinkov a vplyvov by poskytovatelia mali zvážiť závažnosť potenciálneho vplyvu a pravdepodobnosť všetkých takýchto systémových rizík. Mohli by napríklad posúdiť, či sa potenciálny negatívny vplyv môže dotknúť veľkého počtu osôb, jeho potenciálnu nezvratnosť alebo aké ťažké je napraviť problém a obnoviť situáciu do podoby, v akej existovala pred potenciálnym vplyvom.

(80)

Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov by mali dôkladne posudzovať štyri kategórie systémových rizík. Prvá kategória sa týka rizík spojených so šírením nezákonného obsahu, ako je napríklad šírenie materiálu obsahujúceho sexuálne zneužívanie detí alebo nezákonných nenávistných prejavov, alebo s inými druhmi zneužívania ich služieb na účely trestnej činnosti a s vykonávaním nezákonných činností, ako je predaj produktov alebo služieb zakázaných právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnym právom, medzi nimi aj nebezpečných alebo falšovaných výrobkov, alebo nezákonne obchodovaných zvierat. Takéto šírenie alebo činnosti môžu napríklad predstavovať významné systémové riziko, ak sa prístup k nezákonnému obsahu môže rýchlo a vo veľkom rozsahu šíriť prostredníctvom kont s mimoriadne širokým dosahom alebo inými prostriedkami rozšírenia. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov by mali posúdiť riziko šírenia nezákonného obsahu bez ohľadu na to, či sú informácie takisto nezlučiteľné s ich obchodnými podmienkami. Týmto posúdením nie je dotknutá osobná zodpovednosť príjemcu služby veľmi veľkých online platforiem alebo vlastníkov webových sídiel indexovaných veľmi veľkými internetovými vyhľadávačmi za možnú nezákonnosť ich činnosti podľa uplatniteľného práva.

(81)

Druhá kategória sa týka skutočného alebo predvídateľného vplyvu služby na uplatňovanie základných práv chránených chartou vrátane okrem iného ľudskej dôstojnosti, slobody prejavu a práva na informácie vrátane slobody a plurality médií, práva na súkromný život, ochrany údajov, práva na nediskrimináciu, práv dieťaťa a ochrany spotrebiteľov. Takéto riziká môžu vzniknúť napríklad v súvislosti s uspôsobením algoritmických systémov, ktoré veľmi veľká online platforma alebo veľmi veľký internetový vyhľadávač používa, alebo so zneužitím ich služieb predkladaním neoprávnených oznámení alebo inými spôsobmi umlčovania prejavu alebo narúšania hospodárskej súťaže. Pri posudzovaní ohrozenia práv dieťaťa by poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov napríklad mali zvážiť, do akej miery je pre maloletých zrozumiteľná koncepcia a fungovanie služby, ako aj to, ako môžu byť maloletí prostredníctvom služby vystavení obsahu, ktorý môže narušiť ich zdravie a telesný, duševný a morálny vývoj. Takéto ohrozenie môže vzniknúť napríklad v súvislosti s koncepciou online rozhraní, ktoré úmyselne alebo neúmyselne využívajú slabé stránky a neskúsenosť maloletých alebo ktoré môžu spôsobiť návykové správanie.

(82)

Tretia kategória rizík sa týka skutočných alebo predvídateľných negatívnych účinkov na demokratické procesy, občiansku diskusiu a volebné procesy, ako aj na verejnú bezpečnosť.

(83)

Štvrtá kategória rizík vyplýva z podobných obáv týkajúcich sa koncepcie, fungovania alebo používania, a to aj prostredníctvom manipulácie, veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov so skutočným alebo predvídateľným negatívnym vplyvom na ochranu verejného zdravia, maloletých a s vážnymi negatívnymi dôsledkami na telesnú a duševnú pohodu osoby alebo na rodovo motivované násilie. Takéto riziká môžu vyplývať aj z koordinovaných dezinformačných kampaní týkajúcich sa verejného zdravia alebo z koncepcie online rozhrania, ktoré môže stimulovať behaviorálnu závislosť príjemcov služby.

(84)

Pri posudzovaní takýchto systémových rizík by sa poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov mali zamerať na systémy alebo iné prvky, ktoré môžu prispievať k rizikám, vrátane všetkých algoritmických systémov, ktoré môžu byť relevantné, najmä ich odporúčacích systémov a reklamných systémov, pričom treba venovať pozornosť súvisiacim postupom zberu a používania údajov. Mali by tiež posúdiť, či sú ich obchodné podmienky a ich presadzovanie primerané, ako aj postupy moderovania obsahu, technické nástroje a pridelené zdroje. Pri posudzovaní systémových rizík identifikovaných v tomto nariadení by sa uvedení poskytovatelia mali zamerať aj na informácie, ktoré nie sú nezákonné, ale prispievajú k systémovým rizikám identifikovaným v tomto nariadení. Takíto poskytovatelia by preto mali venovať osobitnú pozornosť tomu, ako sa ich služby využívajú na šírenie alebo rozširovanie zavádzajúceho alebo klamlivého obsahu vrátane dezinformácií. Ak algoritmické rozširovanie informácií prispieva k systémovým rizikám, uvedení poskytovatelia by to mali náležite zohľadniť vo svojich posúdeniach rizika. Ak sú riziká lokalizované alebo existujú jazykové rozdiely, uvedení poskytovatelia by to taktiež mali zohľadniť vo svojich posúdeniach rizika. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov by mali posúdiť najmä to, ako koncepcia a fungovanie ich služieb, ako aj úmyselná a často koordinovaná manipulácia a využívanie ich služieb alebo systémové porušovanie ich podmienok poskytovania služieb prispievajú k takýmto rizikám. Takéto riziká môžu vznikať napríklad neautentickým používaním služby, akým je zakladanie falošných účtov, používaním botov alebo klamlivým používaním služby a ďalšími automatizovanými alebo čiastočne automatizovanými spôsobmi správania, ktoré môžu spôsobiť rýchle a rozsiahle verejné šírenie informácií, ktoré sú nezákonným obsahom alebo sú nezlučiteľné s obchodnými podmienkami online platformy alebo internetového vyhľadávača a ktoré prispievajú k dezinformačným kampaniam.

(85)

Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov by mali uchovávať všetky podporné dokumenty posudzovania rizík, ktoré vykonali, ako sú informácie týkajúce sa ich prípravy, podkladové údaje a údaje o testovaní ich algoritmických systémov, a to s cieľom umožniť, aby následné posúdenia rizík na seba nadväzovali a aby ukazovali vývoj identifikovaných rizík, ako aj s cieľom uľahčovať vyšetrovanie a opatrenia na presadzovanie práva.

(86)

Na dôsledné zmierňovanie systémových rizík identifikovaných v posúdeniach rizík by poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov mali zavádzať nevyhnutné prostriedky a dodržiavať pritom základné práva. Všetky prijaté opatrenia by mali byť v súlade s požiadavkami tohto nariadenia týkajúcimi sa náležitej starostlivosti a mali by byť primerané a účinné pri zmierňovaní zistených systémových rizík. Mali by byť primerané vzhľadom na hospodársku kapacitu poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača a na potrebu predchádzať zbytočným obmedzeniam využívania ich služieb, pričom by mali náležite zohľadňovať potenciálne negatívne účinky na tieto základné práva. Uvedení poskytovatelia by mali venovať osobitnú pozornosť vplyvu na slobodu prejavu.

(87)

V rámci takýchto zmierňujúcich opatrení by poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov mali zvážiť napríklad prispôsobenie akejkoľvek potrebnej koncepcie, funkcie alebo fungovania svojej služby, ako je koncepcia online rozhrania. Podľa potreby a v súlade s pravidlami tohto nariadenia o obchodných podmienkach by mali prispôsobiť a uplatňovať svoje obchodné podmienky. Ďalšie vhodné opatrenia by mohli zahŕňať prispôsobenie ich systémov moderovania obsahu a interných procesov alebo prispôsobenie ich rozhodovacích procesov a zdrojov vrátane pracovníkov moderovania obsahu, ich odbornej prípravy a miestnych odborných znalostí. Týka sa to najmä rýchlosti a kvality spracovania oznámení. V tejto súvislosti sa napríklad v kódexe správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete z roku 2016 stanovuje referenčná hodnota pre spracovanie platných oznámení na odstránenie nezákonných nenávistných prejavov za menej ako 24 hodín. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem, najmä tých, ktorí sa primárne používajú na verejné šírenie pornografického obsahu, by mali dôsledne plniť všetky svoje povinnosti podľa tohto nariadenia, pokiaľ ide o nezákonný obsah predstavujúci kybernetické násilie vrátane nezákonného pornografického obsahu, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie toho, aby obete mohli účinne uplatňovať svoje práva v súvislosti s obsahom, ktorý predstavuje zdieľanie intímneho alebo zmanipulovaného materiálu bez súhlasu, a to prostredníctvom rýchleho spracovania oznámení a odstránenia takéhoto obsahu bez zbytočného odkladu. Iné druhy nezákonného obsahu si môžu vyžadovať dlhšie alebo kratšie lehoty na spracovanie oznámení, ktoré budú závisieť od skutočností, okolností a druhov dotknutého nezákonného obsahu. Uvedení poskytovatelia môžu tiež iniciovať alebo zintenzívniť spoluprácu s dôveryhodnými nahlasovateľmi a organizovať školenia a výmeny skúseností s organizáciami dôveryhodných nahlasovateľov.

(88)

Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov by takisto mali byť dôslední, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré prijmú na testovanie a v prípade potreby prispôsobenie svojich algoritmických systémov, v neposlednom rade svojich odporúčacích systémov. Možno bude potrebné, aby zmiernili negatívne účinky personalizovaných odporúčaní a opravili kritériá použité vo svojich odporúčaniach. Aj reklamné systémy, ktoré používajú poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov môžu byť katalyzátorom systémových rizík Uvedení poskytovatelia by mali zvážiť nápravné opatrenia, ako napríklad zastavenie príjmov z reklamy v súvislosti s konkrétnymi informáciami, alebo iné opatrenia, ako napríklad zlepšenie viditeľnosti spoľahlivých informačných zdrojov, alebo štrukturálnejšie prispôsobenie svojich reklamných systémov. Je možné, že poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov budú musieť posilniť svoje vnútorné procesy alebo dohľad nad ktoroukoľvek zo svojich činností, najmä pokiaľ ide o odhaľovanie systémových rizík, a vykonávať častejšie alebo cielenejšie posudzovanie rizík v súvislosti s novými funkciami. Najmä ak sú riziká spoločné pre rôzne online platformy alebo internetové vyhľadávače, mali by spolupracovať s inými poskytovateľmi služieb, a to aj iniciovaním vzniku kódexov správania alebo iných samoregulačných opatrení či pripojením sa k existujúcim kódexom alebo opatreniam. Mali by zvážiť aj opatrenia na zvyšovanie informovanosti, najmä ak riziká súvisia s dezinformačnými kampaňami.

(89)

Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov by pri prijímaní opatrení, ako je prispôsobenie navrhovania ich služby a online rozhrania, mali zohľadňovať najlepšie záujmy maloletých, najmä ak sú ich služby primárne zamerané na maloletých alebo ich prevažne využívajú maloletí. Mali by zabezpečiť, aby ich služby boli organizované tak, aby umožnili maloletým jednoduchý prístup k mechanizmom stanoveným v tomto nariadení, ak je to vhodné, vrátane mechanizmov oznamovania a prijímania opatrení a mechanizmov vybavovania sťažností. Mali by tiež prijať opatrenia na ochranu maloletých pred obsahom, ktorý môže narušiť ich telesný, duševný alebo morálny vývin, a poskytnúť nástroje, ktoré umožnia podmienený prístup k takýmto informáciám. Pri výbere vhodných zmierňujúcich opatrení môžu poskytovatelia v prípade potreby zvážiť najlepšie postupy v odvetví vrátane postupov zavedených na základe samoregulačnej spolupráce, ako sú kódexy správania, a mali by zohľadniť usmernenia Komisie.

(90)

Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov by mali zabezpečiť, aby ich prístup k posudzovaniu a zmierňovaniu rizík vychádzal z najlepších dostupných informácií a vedeckých poznatkov a aby si predpoklady overili na skupinách najviac ovplyvnených rizikami a opatreniami, ktoré prijímajú. V prípade potreby by na tento účel mali za účasti zástupcov príjemcov služieb, zástupcov skupín potenciálne ovplyvnených ich službami, nezávislých expertov a organizácií občianskej spoločnosti vykonávať vlastné posúdenia rizík a navrhovať vlastné opatrenia na ich zmiernenie. Mali by sa snažiť začleniť takéto konzultácie do svojich metodík posudzovania rizík a navrhovania zmierňujúcich opatrení vrátane prípadných prieskumov, cieľových skupín, okrúhlych stolov a iných konzultačných metód a metód navrhovania. Pri posudzovaní toho, či je opatrenie odôvodnené, primerané a účinné, by sa osobitná pozornosť mala venovať právu na slobodu prejavu.

(91)

V čase krízy môže byť potrebné, aby poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem urýchlene prijali okrem opatrení, ktoré by prijali vzhľadom na svoje iné povinnosti podľa tohto nariadenia, určité osobitné opatrenia. V tejto súvislosti by sa malo vychádzať z toho, že kríza vzniká, keď sa objavujú mimoriadne okolnosti, ktoré vedú k vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia v Únii alebo v jej podstatných častiach. Takéto krízy by mohli byť dôsledkom ozbrojených konfliktov alebo teroristických činov – vrátane vznikajúcich konfliktov alebo teroristických činov – dôsledkom prírodných katastrof, ako sú zemetrasenia a hurikány, ako aj pandémií a iných závažných cezhraničných hrozieb pre verejné zdravie. Na základe odporúčania Európskeho výboru pre digitálne služby (ďalej len „výbor“) by Komisia mala mať možnosť od poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov požadovať, aby bezodkladne začali reakciu na krízu. Opatrenia, ktoré uvedení poskytovatelia môžu identifikovať a ktorých uplatnenie môžu zvážiť, môžu zahŕňať napríklad prispôsobenie postupov moderovania obsahu a zvýšenie zdrojov určených na moderovanie obsahu, prispôsobenie obchodných podmienok, príslušných algoritmických systémov a reklamných systémov, ďalšie zintenzívnenie spolupráce s dôveryhodnými nahlasovateľmi, prijatie opatrení na zvýšenie informovanosti a podporu dôveryhodných informácií a prispôsobenie koncepcie svojich online rozhraní. Mali by sa stanoviť potrebné požiadavky s cieľom zabezpečiť, aby sa takéto opatrenia prijali vo veľmi krátkom čase a aby sa mechanizmus reakcie na krízu používal len v prípade nevyhnutnosti a v nevyhnutnom rozsahu a aby všetky opatrenia prijaté v rámci tohto mechanizmu boli účinné a primerané, pričom sa náležite zohľadnia práva a oprávnené záujmy všetkých dotknutých strán. Využívaním tohto mechanizmu by nemali byť dotknuté ostatné ustanovenia tohto nariadenia, napríklad ustanovenia o posudzovaní rizík a zmierňujúcich opatreniach a ich presadzovaní a ustanovenia o krízových protokoloch.

(92)

Vzhľadom na potrebu zabezpečiť overenie nezávislými odborníkmi by sa poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov mali za dodržiavanie povinností stanovených v tomto nariadení a prípadne za dodržiavanie akýchkoľvek doplnkových záväzkov prijatých na základe kódexov správania a krízových protokolov zodpovedať prostredníctvom nezávislého auditu. S cieľom zabezpečiť, aby sa audity vykonávali účinne, efektívne a načas, by poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov mali poskytovať potrebnú spoluprácu a pomoc organizáciám vykonávajúcim audity, a to aj tým, že audítorovi poskytnú prístup k všetkým relevantným údajom a do všetkých relevantných priestorov potrebných na riadny výkon auditu vrátane prípadných údajov týkajúcich sa algoritmických systémov, a tým, že budú odpovedať na ústne alebo písomné otázky. Audítori by mali mať možnosť využívať aj iné zdroje objektívnych informácií vrátane štúdií preverených výskumných pracovníkov. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov by výkon auditu nemali mariť. Audity by sa mali vykonávať v súlade s najlepšími odvetvovými postupmi a vysokou profesijnou etikou a objektivitou, s náležitým ohľadom na audítorské štandardy a kódexy postupov. Audítori by mali zaručiť dôvernosť, bezpečnosť a integritu informácií, napr. obchodných tajomstiev, ktoré získajú pri plnení svojich úloh. Táto záruka by nemala byť prostriedkom na obchádzanie možnej povinnosti auditu podľa tohto nariadenia. Audítori by mali mať potrebné odborné znalosti v oblasti riadenia rizík a technickú spôsobilosť na vykonávanie auditu algoritmov. Mali by byť nezávislí, aby boli schopní vykonávať svoje úlohy primeraným a dôveryhodným spôsobom. Mali by spĺňať základné požiadavky na nezávislosť, pokiaľ ide o zákaz neaudítorských služieb, rotáciu spoločností a odmenu, ktorá nezávisí od výsledku auditu. Ak ich nezávislosť a technická spôsobilosť nie je nespochybniteľná, mali by odstúpiť alebo sa zdržať auditu.

(93)

Audítorská správa by mala byť odôvodnená, aby poskytla zmysluplný obraz o vykonaných činnostiach a záveroch, ku ktorým sa dospelo. Mala by prispieť k vypracovaniu opatrení, ktoré poskytovatelia veľmi veľkej online platformy a veľmi veľkého internetového vyhľadávača prijímajú na plnenie svojich povinností podľa tohto nariadenia, a prípadne by v nej mali byť navrhnuté zlepšenia týchto opatrení. Po doručení audítorskej správy by sa audítorská správa mala zaslať koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia, Komisii a výboru. Poskytovatelia by takisto mali bez zbytočného odkladu po dokončení odovzdať každú zo správ o posúdení rizík a zmierňujúcich opatreniach, ako aj správu o vykonávaní odporúčaní auditu vypracovanú poskytovateľom veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača, v ktorej sa uvedie, ako sa zohľadnili odporúčania auditu. Audítorská správa by mala obsahovať audítorské stanovisko založené na záveroch získaných z audítorských dôkazov. Kladné stanovisko by sa malo poskytnúť vtedy, ak zo všetkých dôkazov vyplýva, že poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača plní povinnosti stanovené v tomto nariadení alebo prípadne všetky záväzky, ktoré prijal na základe kódexu správania alebo krízového protokolu, a to najmä tým, že identifikuje, hodnotí a zmierňuje systémové riziká, ktoré predstavuje jeho systém a služby. Ak audítor chce zahrnúť do správy poznámky, ktoré nemajú podstatný vplyv na výsledok auditu, malo by sa kladné stanovisko doplniť pripomienkami. Záporné stanovisko by sa malo vydať vtedy, ak sa audítor domnieva, že poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača nie je v súlade s týmto nariadením alebo neplní prijaté záväzky. Ak audítor v stanovisku nemohol dospieť k záveru o konkrétnych prvkoch v rozsahu auditu, vysvetlenie dôvodov, pre ktoré k takémuto záveru nedospel, by malo byť uvedené v audítorskom stanovisku. V prípade potreby by správa mala obsahovať opis konkrétnych prvkov, v prípade ktorých nebolo možné vykonať audit, a vysvetlenie, prečo tieto prvky nemohli byť predmetom auditu.

(94)

Povinnosti posudzovania a zmierňovania rizík by mali v jednotlivých prípadoch viesť k tomu, aby poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov posudzovali a prípadne upravovali koncepciu svojich odporúčacích systémov, napríklad prijatím opatrení na predchádzanie zaujatosti vedúcej k diskriminácii osôb v zraniteľných situáciách a jej minimalizáciu, najmä keď je takáto úprava v súlade s právom o ochrane údajov a keď sú informácie personalizované na základe osobitných kategórií osobných údajov uvedených v článku 9 nariadenia (EÚ) 2016/679. Okrem toho by nad rámec povinností v oblasti transparentnosti týkajúcich sa odporúčacích systémov online platforiem mali poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov dôsledne zabezpečiť, aby príjemcovia ich služieb mali alternatívne možnosti, ktoré nie sú založené na profilovaní v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679, pokiaľ ide o hlavné parametre ich odporúčacích systémov. Takéto možnosti výberu by mali byť priamo prístupné z online rozhrania, kde sa prezentujú odporúčania.

(95)

Reklamné systémy používané veľmi veľkými online platformami a veľmi veľkými internetovými vyhľadávačmi predstavujú osobitné riziká a z dôvodu svojho rozsahu a schopnosti zamerať sa na príjemcov služieb a osloviť ich na základe ich správania na online rozhraní platformy alebo vyhľadávača aj mimo neho si vyžadujú dôkladnejší verejný a regulačný dohľad. Na uľahčenie dohľadu a výskumu vznikajúcich rizík vyplývajúcich z distribúcie reklamy online, napríklad v súvislosti s nelegálnou reklamou alebo manipulatívnymi technikami a dezinformáciami so skutočným a predvídateľným negatívnym vplyvom na verejné zdravie, verejnú bezpečnosť, občiansku diskusiu, politickú účasť a rovnosť, by veľmi veľké online platformy alebo veľmi veľké internetové vyhľadávače mali zabezpečiť verejný prístup k archívom reklám prezentovaných na ich online rozhraniach. V archívoch by mal byť uložený obsah reklám vrátane názvu produktu, služby alebo značky a predmetu reklamy, súvisiace údaje o inzerentovi a v prípade, že sú rozdielne, o fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá za reklamu zaplatila, a o dodaní reklamy, najmä ak ide o reklamu cielenú. Tieto informácie by mali zahŕňať informácie o kritériách zacielenia aj o kritériách poskytovania, najmä ak sa reklamy poskytujú osobám v zraniteľných situáciách, ako sú napríklad maloletí.

(96)

S cieľom primerane monitorovať a posudzovať dodržiavanie povinností veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov stanovených v tomto nariadení môže koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia alebo Komisia požadovať prístup ku konkrétnym údajom – vrátane údajov spojených s algoritmami – alebo ich nahlásenie. Takáto požiadavka sa môže týkať napríklad údajov potrebných na posúdenie rizík a možných škôd spôsobených systémami veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača, údajov o presnosti, fungovaní a testovaní algoritmických systémov na moderovanie obsahu, odporúčacích systémov alebo reklamných systémov, v prípade potreby vrátane trénovacích údajov a algoritmov, alebo údajov o postupoch a výstupoch moderovania obsahu alebo vnútorných systémov vybavovania sťažností v zmysle tohto nariadenia. Takéto žiadosti o prístup k údajom by nemali zahŕňať žiadosti o poskytnutie konkrétnych informácií o jednotlivých príjemcoch služby s cieľom určiť, či takíto príjemcovia dodržiavajú iné uplatniteľné právo Únie alebo vnútroštátne právo. Pre preklenutie informačných asymetrií a vytvorenie odolného systému zmierňovania rizika, informovanie poskytovateľov online platforiem, poskytovateľov internetových vyhľadávačov, koordinátorov digitálnych služieb, iných príslušných orgánov, Komisie a verejnosti sú mimoriadne dôležité skúmania výskumných pracovníkov o vývoji a závažnosti systémových rizík online.

(97)

Týmto nariadením sa preto stanovuje rámec vynútiteľného prístupu k údajom z veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov pre preverených výskumných pracovníkov pridružených k výskumnej organizácii v zmysle článku 2 smernice (EÚ) 2019/790, ktorý môže na účely tohto nariadenia zahŕňať organizácie občianskej spoločnosti, ktoré vykonávajú vedecký výskum s primárnym cieľom podporovať svoju činnosť vo verejnom záujme. Všetky žiadosti o prístup k údajom podľa uvedeného rámca by mali byť primerané a mali by vhodným spôsobom chrániť práva a oprávnené záujmy (medzi nimi aj osobné údaje, obchodné tajomstvá a iné dôverné informácie) veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača a všetkých ďalších dotknutých strán vrátane príjemcov služieb. Aby sa však zabezpečilo dosiahnutie cieľa tohto nariadenia, posúdenie obchodných záujmov poskytovateľov by nemalo viesť k odmietnutiu poskytnúť prístup k údajom potrebným na dosiahnutie špecifického výskumného cieľa na základe žiadosti podľa tohto nariadenia. V tejto súvislosti a bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 (32), by poskytovatelia mali zabezpečiť primeraný prístup pre výskumných pracovníkov, a to v prípade potreby aj zabezpečením technickej ochrany, ako sú dátové priestory. Žiadosti o prístup k údajom by sa mohli týkať napríklad počtu zobrazení, prípadne iných druhov prístupu príjemcov služby k obsahu pred tým, ako ho poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov odstránili.

(98)

Okrem toho, ak sú údaje verejne prístupné, takíto poskytovatelia by nemali brániť výskumným pracovníkom spĺňajúcim príslušný podsúbor kritérií používať tieto údaje na výskumné účely, ktoré prispievajú k odhaľovaniu, identifikácii a pochopeniu systémových rizík. Mali by poskytovať prístup takýmto výskumným pracovníkom, a to aj – ak je to technicky možné – v reálnom čase k verejne prístupným údajom, napríklad o agregovaných interakciách s obsahom z verejných stránok, verejných skupín alebo od verejných osobností vrátane údajov o pôsobení a interakcii, ako je počet reakcií, zdieľaní, komentárov od príjemcov služby. Poskytovateľom veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov by sa malo odporúčať, aby spolupracovali s výskumnými pracovníkmi a poskytovali širší prístup k údajom na monitorovanie spoločenských problémov na základe dobrovoľného úsilia, a to aj na základe záväzkov a postupov dohodnutých v rámci kódexov správania alebo krízových protokolov. Uvedení poskytovatelia a výskumní pracovníci by mali venovať osobitnú pozornosť ochrane osobných údajov a zabezpečiť, aby každé spracúvanie osobných údajov bolo v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679. Poskytovatelia by mali anonymizovať alebo pseudonymizovať osobné údaje s výnimkou tých prípadov, keď by sa tým znemožnil sledovaný výskumný účel.

(99)

Vzhľadom na zložitosť fungovania zavedených systémov a systémové riziká, ktoré predstavujú pre spoločnosť, by poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov mali zriadiť útvar dodržiavania súladu s predpismi, ktorý by mal byť nezávislý od prevádzkových útvarov uvedených poskytovateľov. Vedúci útvaru dodržiavania súladu s predpismi by mal podliehať priamo vedeniu uvedených poskytovateľov, a to aj v otázkach nesúladu s týmto nariadením. Pracovníci zodpovední za dodržiavanie súladu, ktorí patria do útvaru dodržiavania súladu s predpismi, by mali mať potrebnú kvalifikáciu, vedomosti, skúsenosti a schopnosti na sfunkčnenie opatrení a monitorovanie súladu s týmto nariadením v rámci organizácie poskytovateľov veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov by mali zabezpečiť, aby bol útvar dodržiavania súladu s predpismi riadne a včas zapojený do všetkých záležitostí, ktoré súvisia s týmto nariadením, a to aj do stratégie posudzovania a zmierňovania rizík a konkrétnych opatrení, ako aj posudzovania súladu s prípadnými záväzkami uvedených poskytovateľov ako súčasti kódexov správania a krízových protokolov, ku ktorým sa zaviazali.

(100)

Vzhľadom na dodatočné riziká súvisiace s činnosťami veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov a ich dodatočné povinnosti podľa tohto nariadenia by sa osobitne na ne mali vzťahovať dodatočné požiadavky transparentnosti, najmä požiadavka podávať vyčerpávajúce správy o vykonaných posúdeniach rizík a prijatých následných opatreniach, ako sa stanovuje v tomto nariadení.

(101)

Komisia by mala mať všetky potrebné personálne, odborné a finančné prostriedky na výkon svojich úloh podľa tohto nariadenia. S cieľom zabezpečiť dostupnosť zdrojov potrebných na primeraný dohľad na úrovni Únie podľa tohto nariadenia a vzhľadom na to, že členské štáty by mali byť oprávnené uložiť poskytovateľom usadeným na ich území poplatok za dohľad v súvislosti s úlohami dohľadu a presadzovania, ktoré vykonávajú ich orgány, by Komisia mala veľmi veľkým online platformám a veľmi veľkým internetovým vyhľadávačom účtovať poplatok za dohľad, ktorých výška by sa mala stanoviť na ročnom základe. Celková výška účtovaného ročného poplatku za dohľad by sa mala stanoviť na základe celkovej výšky nákladov, ktoré vznikli Komisii pri výkone jej úloh dohľadu podľa tohto nariadenia, ako sa vopred primerane predbežne vypočíta. Takáto suma by mala zahŕňať náklady súvisiace s výkonom osobitných právomocí a úlohami dohľadu, vyšetrovania, presadzovania a monitorovania, pokiaľ ide o poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov vrátane nákladov súvisiacich s určením veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov alebo so zriadením, údržbou a prevádzkou databáz uvedených v tomto nariadení.

Mala by zahŕňať aj náklady súvisiace so zriadením, údržbou a prevádzkou základnej informačnej a inštitucionálnej infraštruktúry pre spoluprácu medzi koordinátormi digitálnych služieb, výborom a Komisiou, pričom sa zohľadní skutočnosť, že veľmi veľké online platformy a veľmi veľké internetové vyhľadávače vzhľadom na svoju veľkosť a dosah majú významný vplyv na zdroje potrebné na podporu takejto infraštruktúry. Pri predbežnom výpočte celkových nákladov by sa mali zohľadniť náklady na dohľad vzniknuté v predchádzajúcom roku vrátane prípadných nákladov presahujúcich jednotlivé ročné poplatky za dohľad účtované v predchádzajúcom roku. Vonkajšie pripísané príjmy vyplývajúce z ročného poplatku za dohľad by sa mohli použiť na financovanie dodatočných ľudských zdrojov, ako sú zmluvní zamestnanci a vyslaní národní experti, a iných výdavkov súvisiacich s plnením úloh zverených Komisii týmto nariadením. Ročný poplatok za dohľad, ktorý sa má účtovať poskytovateľom veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, by mal byť úmerný veľkosti služby vyjadrenej počtom jej aktívnych príjemcov služby v Únii. Individuálny ročný poplatok za dohľad by okrem toho pre jednotlivých poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov nemal presiahnuť celkový strop, pričom sa zohľadní ekonomická kapacita poskytovateľa určenej služby alebo služieb.

(102)

S cieľom uľahčiť účinné a konzistentné uplatňovanie povinností stanovených v tomto nariadení, ktoré si môžu vyžadovať vykonávanie technologickými prostriedkami, je dôležité podporovať dobrovoľné normy vzťahujúce sa na určité technické postupy, v rámci ktorých môže odvetvie pomôcť vyvinúť normalizované prostriedky na podporu poskytovateľov sprostredkovateľských služieb pri dosahovaní súladu s týmto nariadením, ako je umožnenie predkladania oznámení, a to aj cez aplikačné programovacie rozhrania, alebo normy pre obchodné podmienky, normy pre audit alebo interoperabilitu archívov reklamy. Okrem toho by takéto normy mohli zahŕňať normy pre online reklamu, odporúčacie systémy, prístupnosť a ochranu maloletých na internete. Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb môžu tieto normy prijímať, ich prijatie však neznamená, že sú v súlade s týmto nariadením. Stanovením odporúčaných postupov by takéto normy mohli byť zároveň užitočné najmä pre pomerne malých poskytovateľov sprostredkovateľských služieb. Podľa potreby by normy mohli rozlišovať medzi rôznymi druhmi nezákonného obsahu alebo rôznymi druhmi sprostredkovateľských služieb.

(103)

Komisia a výbor by mali nabádať k vypracovaniu dobrovoľných kódexov správania, ako aj k vykonávaniu ustanovení uvedených kódexov s cieľom prispieť k uplatňovaniu tohto nariadenia. Komisia a výbor by sa mali zamerať na to, aby sa v kódexoch správania jasne vymedzila povaha práve riešených cieľov vo verejnom záujme tak, aby obsahovali mechanizmy nezávislého hodnotenia dosahovania uvedených cieľov a aby sa jasne vymedzila úloha príslušných orgánov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať predchádzaniu negatívnym účinkom na bezpečnosť, ochranu súkromia a osobné údaje, ako aj zákazu ukladať všeobecné povinnosti monitorovania. Hoci vykonávanie kódexov správania by malo byť merateľné a podliehať verejnému dohľadu, nemalo by to oslabovať dobrovoľnú povahu týchto kódexov a slobodu zainteresovaných strán rozhodnúť sa, či sa na nich budú podieľať. Za určitých okolností je dôležité, aby veľmi veľké online platformy spolupracovali pri vypracúvaní osobitných kódexov správania a aby ich dodržiavali. Nič v tomto nariadení nebráni iným poskytovateľom služieb dodržiavať rovnaké normy náležitej starostlivosti, prijímať osvedčené postupy a využívať usmernenia Komisie a výboru tak, že sa budú podieľať na rovnakých kódexoch správania.

(104)

Je vhodné, aby sa v tomto nariadení pre takéto kódexy správania určili určité oblasti, ktorým treba venovať pozornosť. Predovšetkým by sa prostredníctvom samoregulačných a koregulačných dohôd mali preskúmať opatrenia na zmiernenie rizika týkajúce sa konkrétnych typov nezákonného obsahu. Ďalšou oblasťou, ktorá si zaslúži pozornosť, sú možné negatívne vplyvy systémových rizík na spoločnosť a demokraciu, ako sú dezinformácie alebo manipulatívne a nekalé činnosti, alebo akékoľvek nepriaznivé vplyvy na maloletých. Patria sem koordinované operácie zamerané na šírenie informácií vrátane dezinformácií, ako je používanie botov alebo falošných účtov na vytváranie zámerne nepresných alebo zavádzajúcich informácií, niekedy s cieľom dosiahnuť ekonomický zisk, ktoré sú obzvlášť škodlivé pre zraniteľných príjemcov služieb, napríklad pre maloletých. Pokiaľ ide o tieto oblasti, možno za vhodné opatrenie na zmiernenie rizika považovať dodržiavanie príslušného kódexu správania zo strany veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača. Ak poskytovateľ online platformy alebo internetového vyhľadávača bez riadneho vysvetlenia odmietne výzvu Komisie, aby sa podieľal na uplatňovaní takéhoto kódexu správania, mohlo by sa to prípadne zohľadniť pri rozhodovaní o tom, či online platforma alebo internetový vyhľadávač porušili povinnosti stanovené v tomto nariadení. Samotná účasť na danom kódexe správania a jeho uplatňovanie by nemali sami osebe znamenať súlad s týmto nariadením.

(105)

Kódexy správania by mali uľahčovať prístupnosť veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom, aby sa osobám so zdravotným postihnutím uľahčilo ich predvídateľné využívanie. Predovšetkým by kódexy správania mohli zabezpečiť, aby sa informácie prezentovali vnímateľným, použiteľným, zrozumiteľným a spoľahlivým spôsobom a aby formuláre a opatrenia poskytované podľa tohto nariadenia boli dostupné takým spôsobom, aby sa dali ľahko nájsť a boli prístupné osobám so zdravotným postihnutím.

(106)

Pravidlá týkajúce sa kódexov správania podľa tohto nariadenia by mohli slúžiť ako základ pre už zavedené samoregulačné úsilie na úrovni Únie, ktorého súčasťou sú záväzok k bezpečnosti výrobkov, Memorandum o porozumení týkajúce sa predaja falšovaného tovaru cez internet, Kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom online, ako aj Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií. Najmä pokiaľ ide o dezinformácie, v nadväznosti na usmernenia Komisie sa posilnil Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií, ako sa uvádza v akčnom pláne pre európsku demokraciu.

(107)

Pri poskytovaní online reklamy vo všeobecnosti pôsobí niekoľko aktérov, medzi ktorých patria aj sprostredkovateľské služby spájajúce vydavateľov reklamy s inzerentmi. Pokiaľ ide o reklamu, mali by kódexy správania podporovať a dopĺňať povinnosti poskytovateľov online platforiem, veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov týkajúce sa transparentnosti, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, aby sa zabezpečili flexibilné a účinné mechanizmy na uľahčenie a zlepšenie dodržiavania týchto povinností, najmä čo sa týka spôsobov prenosu príslušných informácií. Malo by to zahŕňať uľahčenie prenosu informácií o inzerentovi, ktorý za reklamu platí, ak sa líši od fyzickej alebo právnickej osoby, v mene ktorej sa reklama prezentuje na online rozhraní online platformy. Kódexy správania by mali zahŕňať aj opatrenia na zabezpečenie primeranej výmeny zmysluplných informácií o speňažovaní údajov v celom hodnotovom reťazci. Zapojením širokého spektra zainteresovaných strán by sa malo dosiahnuť, aby tieto kódexy správania mali širokú podporu, boli technicky spoľahlivé, účinné a poskytovali najvyššiu úroveň používateľskej ústretovosti, aby povinnosti týkajúce sa transparentnosti mohli plniť svoj účel. S cieľom zabezpečiť účinnosť kódexov správania by Komisia mala do vypracúvania kódexov správania zahrnúť hodnotiace mechanizmy. Komisia môže v prípade potreby vyzvať Agentúru pre základné práva alebo európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, aby vyjadrili svoje stanoviská k príslušnému kódexu správania.

(108)

Okrem mechanizmu reakcie na krízu pre veľmi veľké online platformy a veľmi veľké internetové vyhľadávače môže Komisia na koordináciu rýchlej, kolektívnej a cezhraničnej reakcie v online prostredí iniciovať vypracovanie dobrovoľných krízových protokolov. Môže ísť napríklad o prípad, keď sa online platformy zneužijú na rýchle šírenie nezákonného obsahu alebo dezinformácií alebo keď vznikne potreba rýchleho šírenia spoľahlivých informácií. Vzhľadom na dôležitú úlohu veľmi veľkých online platforiem pri šírení informácií v našich spoločnostiach a cez hranice by sa poskytovatelia takýchto platforiem mali nabádať k tomu, aby vypracúvali a uplatňovali osobitné krízové protokoly. Tieto krízové protokoly by sa mali aktivovať len na obmedzený čas a prijaté opatrenia by sa takisto mali obmedziť na to, čo je nevyhnutne potrebné na riešenie mimoriadnych okolností. Uvedené opatrenia by mali byť v súlade s týmto nariadením a nemali by predstavovať všeobecnú povinnosť zúčastnených poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov monitorovať informácie, ktoré prenášajú alebo ukladajú, ani aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti naznačujúce nezákonný obsah.

(109)

S cieľom zabezpečiť primeraný dohľad a presadzovanie povinností stanovených v tomto nariadení by členské štáty mali určiť aspoň jeden orgán, ktorý bude mať za úlohu dohliadať na uplatňovanie tohto nariadenia a presadzovať jeho dodržiavanie bez toho, aby bola dotknutá možnosť určiť existujúci orgán a jeho právna forma v súlade s vnútroštátnym právom. Členské štáty by však podľa svojej vnútroštátnej ústavnej, organizačnej a administratívnej štruktúry mali mať možnosť poveriť osobitnými úlohami a právomocami v oblasti dohľadu alebo presadzovania dodržiavania predpisov, pokiaľ ide o uplatňovanie tohto nariadenia, viac než jeden príslušný orgán, napríklad v prípade konkrétnych odvetví, v ktorých môžu byť oprávnené aj existujúce orgány, ako sú regulačné orgány elektronických komunikácií, regulačné orgány pre médiá alebo orgány na ochranu spotrebiteľa. Všetky príslušné orgány by pri výkone svojich úloh mali prispievať k dosiahnutiu cieľov tohto nariadenia, a to k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu so sprostredkovateľskými službami, v rámci ktorého harmonizované pravidlá bezpečného, predvídateľného a dôveryhodného online prostredia, ktoré uľahčuje inovácie, a najmä povinnosti náležitej starostlivosti vzťahujúce sa na rôzne kategórie poskytovateľov sprostredkovateľských služieb podliehajú účinnému dohľadu a sú presadzované, s cieľom zabezpečiť účinnú ochranu základných práv zakotvených v charte vrátane zásady ochrany spotrebiteľa. V tomto nariadení sa nevyžaduje, aby členské štáty poverili príslušné orgány úlohou rozhodovať o zákonnosti konkrétnych častí obsahu.

(110)

Vzhľadom na cezhraničný charakter predmetných služieb a horizontálny rozsah povinností zavedených týmto nariadením by mal byť jeden orgán poverený úlohou dohliadať na uplatňovanie a v prípade potreby presadzovanie dodržiavania tohto nariadenia určený v jednotlivých členských štátoch ako koordinátor digitálnych služieb. Ak je na dohliadanie uplatňovania tohto nariadenia a presadzovanie jeho dodržiavania vymenovaný viac ako jeden príslušný orgán, mal by sa v danom členskom štáte za koordinátora digitálnych služieb určiť len jeden orgán. Koordinátor digitálnych služieb by mal pre Komisiu, výbor, koordinátorov digitálnych služieb iných členských štátov, ako aj pre ostatné príslušné orgány daného členského štátu pôsobiť ako jednotné kontaktné miesto vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa uplatňovania tohto nariadenia. Najmä v prípadoch, keď sú úlohy podľa tohto nariadenia v danom členskom štáte zverené viacerým príslušným orgánom, mal by koordinátor digitálnych služieb tieto orgány koordinovať a spolupracovať s nimi v súlade s vnútroštátnym právom, v ktorom sa stanovujú ich príslušné úlohy, a bez toho, aby bolo dotknuté nezávislé posúdenie inými príslušnými orgánmi. Koordinátor digitálnych služieb by mal bez uplatňovania akejkoľvek hierarchickej nadradenosti vo vzťahu k iným príslušným orgánom pri výkone ich úloh zabezpečiť účinné zapojenie všetkých relevantných príslušných orgánov a mal by včas podávať správy o ich posúdení v kontexte spolupráce v oblasti dohľadu a presadzovania práva na úrovni Únie. Členské štáty by okrem osobitných mechanizmov stanovených v tomto nariadení týkajúcich sa spolupráce na úrovni Únie mali zabezpečiť aj spoluprácu medzi koordinátorom digitálnych služieb a inými príslušnými orgánmi určenými na vnútroštátnej úrovni, prípadne aj prostredníctvom vhodných nástrojov, ako sú združovanie zdrojov, spoločné pracovné skupiny, spoločné vyšetrovania a mechanizmy vzájomnej pomoci.

(111)

Koordinátor digitálnych služieb, ako aj iné príslušné orgány určené podľa tohto nariadenia zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní účinnosti práv a povinností stanovených v tomto nariadení a dosahovania jeho cieľov. Preto je potrebné zabezpečiť, aby uvedené orgány mali potrebné prostriedky vrátane finančných a ľudských zdrojov na dohľad nad všetkými poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb, ktorí patria do ich právomoci, a to v záujme všetkých občanov Únie. Vzhľadom na rozmanitosť poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, ktorí pri poskytovaní služieb využívajú vyspelé technológie, je takisto nevyhnutné, aby koordinátor digitálnych služieb a relevantné príslušné orgány mali na účely vykonávania svojich úloh k dispozícii potrebný počet zamestnancov a expertov so špecializovanými zručnosťami a pokročilé technické prostriedky a aby samostatne spravovali finančné zdroje. Výška týchto zdrojov by navyše mala odrážať veľkosť, zložitosť a potenciálny spoločenský vplyv poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, ktorí patria do právomoci uvedených orgánov, ako aj dosah ich služieb v celej Únii. Týmto nariadením nie je dotknutá možnosť členských štátov zaviesť mechanizmy financovania založené na poplatku za dohľad účtovaného poskytovateľom sprostredkovateľských služieb podľa vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie, pokiaľ sa vyberá od poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, ktorí majú svoje hlavné miesto podnikateľskej činnosti v dotknutom členskom štáte, sú prísne obmedzené na to, čo je nevyhnutné a primerané na pokrytie nákladov na plnenie úloh zverených príslušným orgánom podľa tohto nariadenia, s výnimkou úloh zverených Komisii, a je zabezpečená primeraná transparentnosť, pokiaľ ide o vyberanie a používanie takéhoto poplatku za dohľad.

(112)

Príslušné orgány určené podľa tohto nariadenia by tiež mali konať úplne nezávisle od súkromných a verejných subjektov bez toho, aby mali povinnosť alebo možnosť žiadať alebo prijímať pokyny, a to ani od vlády, čím nie sú dotknuté osobitné povinnosti spolupracovať s inými príslušnými orgánmi, koordinátormi digitálnych služieb, výborom a Komisiou. Na druhej strane by nezávislosť uvedených orgánov nemala znamenať, že v súlade s vnútroštátnymi ústavnými pravidlami a bez ohrozenia dosiahnutia cieľov tohto nariadenia nemôžu podliehať mechanizmom primeranej zodpovednosti, pokiaľ ide o všeobecné činnosti koordinátorov digitálnych služieb, ako sú ich finančné výdavky alebo podávanie správ národným parlamentom. Požiadavka nezávislosti by nemala brániť ani vykonávaniu súdneho preskúmania alebo možnosti konzultácií alebo pravidelnej výmeny názorov s inými vnútroštátnymi orgánmi vrátane orgánov presadzovania práva, orgánov krízového riadenia alebo orgánov na ochranu spotrebiteľa, ak je to vhodné, s cieľom vzájomne sa informovať o prebiehajúcich vyšetrovaniach, a to bez toho, aby tým bolo dotknuté vykonávanie ich príslušných právomocí.

(113)

Členské štáty môžu funkciou koordinátora digitálnych služieb alebo osobitnými úlohami dohliadať na uplatňovanie tohto nariadenia a presadzovať jeho dodržiavanie poveriť existujúci vnútroštátny orgán za predpokladu, že akýkoľvek takýto menovaný orgán spĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení, napríklad pokiaľ ide o jeho nezávislosť. V zásade sa členským štátom okrem toho nebráni v súlade s právom Únie zlučovať funkcie v rámci existujúceho orgánu. Medzi opatrenia na tento účel môže okrem iného patriť vylúčenie odvolania predsedu alebo člena správnej rady kolektívneho zboru existujúceho orgánu pred uplynutím ich funkčného obdobia len z dôvodu, že došlo k inštitucionálnej reforme spočívajúcej v zlúčení rôznych funkcií v rámci jedného orgánu, ak neexistujú pravidlá zaručujúce, že takéto odvolanie neohrozí nezávislosť a nestrannosť týchto členov.

(114)

Členské štáty by mali koordinátorovi digitálnych služieb a akémukoľvek inému príslušnému orgánu určenému podľa tohto nariadenia poskytnúť dostatočné právomoci a prostriedky na zabezpečenie účinného vyšetrovania a presadzovania práva v súlade s úlohami, ktoré im boli zverené. To zahŕňa právomoc príslušných orgánov prijať v prípade rizika vzniku vážnej ujmy predbežné opatrenia v súlade s vnútroštátnym právom. Takéto predbežné opatrenia, ktoré môžu zahŕňať príkazy na ukončenie alebo nápravu daného údajného porušenia, by nemali prekročiť rámec nevyhnutný na zabezpečenie toho, aby sa do konečného rozhodnutia zabránilo vzniku vážnej ujmy. Koordinátori digitálnych služieb by mali mať najmä možnosť vyhľadávať a získavať informácie, ktoré sa nachádzajú na ich území, a to aj v kontexte spoločných vyšetrovaní, s náležitým zreteľom na skutočnosť, že opatrenia dohľadu a presadzovania týkajúce sa poskytovateľa, na ktorého sa vzťahuje právomoc iného členského štátu alebo Komisie, by mal v súlade s postupmi týkajúcimi sa cezhraničnej spolupráce v prípade potreby prijať koordinátor digitálnych služieb tohto iného členského štátu alebo v príslušných prípadoch Komisia.

(115)

Členské štáty by mali vo svojom vnútroštátnom práve v súlade s právom Únie, a najmä s týmto nariadením a chartou, stanoviť podrobné podmienky a obmedzenia výkonu vyšetrovacích právomocí a právomocí v oblasti presadzovania práva svojich koordinátorov digitálnych služieb a prípadne iných príslušných orgánov podľa tohto nariadenia.

(116)

Počas výkonu týchto právomocí by príslušné orgány mali dodržiavať uplatniteľné vnútroštátne pravidlá týkajúce sa postupov a záležitostí, ako je potreba predchádzajúceho súdneho povolenia na vstup do určitých priestorov a dôvernosť komunikácie medzi advokátom a jeho klientom. Týmito ustanoveniami by sa malo zabezpečiť najmä dodržiavanie základných práv na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces vrátane práva na obhajobu a práva na rešpektovanie súkromného života. V tejto súvislosti by ako vhodná referencia mohli slúžiť záruky poskytnuté v súvislosti s konaním Komisie podľa tohto nariadenia. Pred prijatím akéhokoľvek konečného rozhodnutia by sa malo zaručiť predchádzajúce spravodlivé a nestranné konanie vrátane práva dotknutých osôb na vypočutie a práva na prístup k spisu, pričom sa musí rešpektovať dôvernosť a služobné a obchodné tajomstvo, ako aj povinnosť uviesť zmysluplné odôvodnenie rozhodnutí. To by však v riadne odôvodnených naliehavých prípadoch a za dodržania primeraných podmienok a procedurálnych opatrení nemalo brániť prijímaniu opatrení. Výkon právomocí by okrem iného mal byť primeraný povahe a celkovej skutočnej alebo potenciálnej ujme spôsobenej porušením alebo predpokladaným porušením predpisov. Príslušné orgány by mali zohľadniť všetky relevantné skutočnosti a okolnosti prípadu vrátane informácií zhromaždených príslušnými orgánmi v iných členských štátoch.

(117)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa porušenia povinností stanovených v tomto nariadení mohli účinným, primeraným a odrádzajúcim spôsobom sankcionovať, pričom sa vzhľadom na sledovaný verejný záujem, rozsah a druh vykonávaných činností, ako aj na ekonomickú kapacitu porušovateľa zohľadní povaha, závažnosť, opakovanie a trvanie porušenia. Pri udeľovaní sankcií by sa malo predovšetkým zohľadniť, či príslušný poskytovateľ sprostredkovateľských služieb neplní svoje povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia systematicky alebo opakovane, prípadne či je dotknutých viacero príjemcov služby, či je porušenie povinností zámerné alebo z nedbalosti a či poskytovateľ pôsobí vo viacerých členských štátoch. Ak sa v tomto nariadení stanovuje maximálna výška pokút alebo pravidelných penále, táto maximálna výška by sa mala uplatňovať za porušenie tohto nariadenia a bez toho, aby bola dotknutá úprava pokút alebo pravidelných penále za konkrétne porušenia. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ukladanie pokút alebo pravidelného penále za porušenia bolo v každom individuálnom prípade účinné, primerané a odrádzajúce, a to stanovením vnútroštátnych pravidiel a postupov v súlade s týmto nariadením, pričom sa zohľadnia všetky kritériá týkajúce sa všeobecných podmienok ukladania pokút alebo pravidelného penále.

(118)

Na zabezpečenie účinného presadzovania dodržiavania povinností stanovených v tomto nariadení by jednotlivci alebo zastupujúce organizácie mali mať možnosť podať koordinátorovi digitálnych služieb na území, na ktorom dostali službu, akúkoľvek sťažnosť týkajúcu sa dodržiavania uvedených povinností, a to bez toho, aby boli dotknuté pravidlá tohto nariadenia o rozdelení právomocí a pravidlá uplatniteľné na vybavovanie sťažností v súlade s vnútroštátnymi zásadami dobrej správy vecí verejných. V sťažnostiach by sa mohol uvádzať pravdivý prehľad obáv týkajúcich sa dodržiavania predpisov zo strany konkrétneho poskytovateľa sprostredkovateľských služieb a koordinátorovi digitálnych služieb by sa v nich mohli poskytovať aj informácie o otázkach, ktoré majú viac prierezový charakter. Ak si daná otázka vyžaduje cezhraničnú spoluprácu, koordinátor digitálnych služieb by mal zapojiť ďalšie príslušné vnútroštátne orgány, ako aj koordinátora digitálnych služieb iného členského štátu, najmä toho, v ktorom je usadený dotknutý poskytovateľ sprostredkovateľských služieb.

(119)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby koordinátori digitálnych služieb mohli prijímať opatrenia, ktoré sú účinné pri riešení určitých obzvlášť závažných a pretrvávajúcich porušení tohto nariadenia a ktoré sú týmto porušeniam primerané. Najmä vtedy, keď tieto opatrenia môžu mať vplyv na práva a záujmy tretích strán, ako napríklad v prípadoch, keď sa obmedzí prístup k online rozhraniam, je vhodné požadovať, aby opatrenia podliehali dodatočným zárukám. Potenciálne dotknuté tretie strany by predovšetkým mali mať možnosť byť vypočuté a takéto príkazy by sa mali vydávať len vtedy, keď nie sú primerane k dispozícii právomoci prijímať takéto opatrenia stanovené v iných aktoch práva Únie alebo vo vnútroštátnom práve, napríklad na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, na zabezpečenie rýchleho odstránenia webových stránok obsahujúcich alebo šíriacich detskú pornografiu alebo na znemožnenie prístupu k službám, ktoré tretia strana využíva na porušovanie práva duševného vlastníctva.

(120)

Takýto príkaz na obmedzenie prístupu by nemal prekročiť rámec nevyhnutný na dosiahnutie svojho cieľa. Na tieto účely by mal byť dočasný a v zásade určený poskytovateľovi sprostredkovateľských služieb, ako je príslušný poskytovateľ hostingových služieb, poskytovateľ internetových služieb alebo správca či registrátor domén, ktorý je v primeranom postavení na to, aby uvedený cieľ dosiahol bez neprimeraného obmedzenia prístupu k legálnym informáciám.

(121)

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o výnimke zo zodpovednosti stanovené v tomto nariadení, pokiaľ ide o informácie prenášané alebo uchovávané na žiadosť príjemcu služby, poskytovateľ sprostredkovateľských služieb by mal niesť zodpovednosť za škody, ktoré príjemcom služby vzniknú porušením povinností stanovených v tomto nariadení zo strany uvedeného poskytovateľa. Takáto náhrada škody by mala byť v súlade s pravidlami a postupmi stanovenými v uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisoch a bez toho, aby boli dotknuté iné možnosti nápravy, ktoré sú k dispozícii v rámci pravidiel ochrany spotrebiteľa.

(122)

Koordinátor digitálnych služieb by mal pravidelne uverejňovať správu o činnostiach vykonávaných podľa tohto nariadenia, napríklad na svojom webovom sídle. Táto správa by sa mala uverejniť v strojovo čitateľnom formáte a mala by obsahovať prehľad prijatých sťažností a následných opatrení, ako je celkový počet prijatých sťažností a počet sťažností, ktoré viedli k začatiu formálneho vyšetrovania alebo k postúpeniu iným koordinátorom digitálnych služieb, a to bez toho, aby sa odkazovalo na akékoľvek osobné údaje. Vzhľadom na to, že koordinátor digitálnych služieb je tiež informovaný o príkazoch na prijatie opatrení proti nezákonnému obsahu alebo na poskytnutie informácií upravených týmto nariadením prostredníctvom systému na výmenu informácií, mal by do svojej výročnej správy zahrnúť počet a kategórie takýchto príkazov určených poskytovateľom sprostredkovateľských služieb a vydaných justičnými a správnymi orgánmi v jeho členskom štáte.

(123)

V záujme jasnosti, jednoduchosti a účinnosti by sa právomoci vykonávať dohľad nad povinnosťami podľa tohto nariadenia a presadzovanie ich dodržiavania mali preniesť na príslušné orgány v členskom štáte, v ktorom sa nachádza hlavné miesto podnikateľskej činnosti poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, t. j. ústredie alebo sídlo, v ktorom sa vykonávajú hlavné finančné funkcie a prevádzková kontrola. Pokiaľ ide o poskytovateľov, ktorí nie sú usadení v Únii, ale ponúkajú v Únii služby, a preto patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, právomoc by mal mať členský štát, v ktorom títo poskytovatelia vzhľadom na funkciu právnych zástupcov podľa tohto nariadenia vymenujú svojho právneho zástupcu. V záujme účinného uplatňovania tohto nariadenia by však všetky členské štáty alebo prípadne Komisia mali mať právomoc vo vzťahu k poskytovateľom, ktorí neurčia právneho zástupcu. Uvedenú právomoc môže vykonávať ktorýkoľvek z príslušných orgánov alebo Komisia za predpokladu, že voči poskytovateľovi nevedie vo veci rovnakých skutočností vykonávacie konanie iný príslušný orgán alebo Komisia. S cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady ne bis in idem, a najmä zabrániť tomu, aby sa rovnaké porušenie povinností stanovených v tomto nariadení sankcionovalo viac ako raz, by každý členský štát, ktorý má v úmysle vykonávať svoju právomoc vo vzťahu k takýmto poskytovateľom, mal bez zbytočného odkladu informovať všetky ostatné orgány vrátane Komisie prostredníctvom systému výmeny informácií zriadeného na účely tohto nariadenia.

(124)

Vzhľadom na potenciálny vplyv poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov a výzvy spojené s účinným dohľadom nad nimi sú potrebné osobitné pravidlá týkajúce sa dohľadu nad nimi a presadzovania príslušných pravidiel. Komisia by mala byť zodpovedná, v prípade potreby s podporou príslušných vnútroštátnych orgánov, za dohľad a verejné presadzovanie systémových otázok, ako sú otázky so širokým vplyvom na kolektívne záujmy príjemcov služby. Komisia by preto mala mať výlučné právomoci v oblasti dohľadu a presadzovania dodatočných povinností týkajúcich sa riadenia systémových rizík uložených poskytovateľom veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov podľa tohto nariadenia. Výlučné právomoci Komisie by sa mali uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté určité administratívne úlohy pridelené týmto nariadením príslušným orgánom členského štátu usadenia, ako napríklad preverovanie výskumných pracovníkov.

(125)

Komisia a príslušné vnútroštátne orgány by mali zdieľať právomoci dohľadu a presadzovania povinností náležitej starostlivosti, iné ako dodatočné povinnosti týkajúce sa riadenia systémových rizík uložené týmto nariadením poskytovateľom veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov. Na jednej strane by Komisia mohla mať v mnohých prípadoch lepšie predpoklady na riešenie systémových porušení, ktorých sa títo poskytovatelia dopúšťajú, ako sú porušenia, ktoré sa týkajú viacerých členských štátov, alebo závažné opakované porušenia alebo v súvislosti s neexistenciou účinných mechanizmov vyžadovaných týmto nariadením. Na druhej strane príslušné orgány v členskom štáte, v ktorom sa nachádza hlavné miesto podnikateľskej činnosti poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača, by mohli mať lepšie predpoklady na riešenie jednotlivých porušení, ktorých sa dopustili títo poskytovatelia a ktoré nevyvolávajú žiadne systémové ani cezhraničné problémy. V záujme efektívnosti, zabránenia duplicite a zabezpečenia súladu so zásadou ne bis in idem by malo byť úlohou Komisie posúdiť, či považuje za vhodné vykonávať tieto spoločné právomoci v danom prípade, a potom, ako Komisia začne konanie, by už členské štáty nemali mať možnosť tak urobiť. Členské štáty by mali úzko spolupracovať medzi sebou aj s Komisiou a Komisia by mala úzko spolupracovať s členskými štátmi, aby sa zabezpečilo, že systém dohľadu a presadzovania ustanovený týmto nariadením bude fungovať hladko a efektívne.

(126)

Pravidlami tohto nariadenia o rozdelení právomoci by nemali byť dotknuté ustanovenia práva Únie ani vnútroštátne pravidlá medzinárodného práva súkromného týkajúce sa súdnej právomoci a rozhodného práva v občianskych a obchodných veciach, ako sú konania začaté spotrebiteľmi na súdoch členského štátu, v ktorom majú bydlisko, v súlade s príslušnými ustanoveniami práva Únie. Pokiaľ ide o povinnosti uložené týmto nariadením poskytovateľom sprostredkovateľských služieb informovať vydávajúci orgán o vykonaní príkazov konať proti nezákonnému obsahu a príkazov na poskytnutie informácií, pravidlá o rozdelení právomoci by sa mali vzťahovať len na dohľad nad presadzovaním týchto povinností, ale nie na iné záležitosti súvisiace s príkazom, ako je právomoc vydať príkaz.

(127)

Vzhľadom na cezhraničný a medziodvetvový význam sprostredkovateľských služieb je potrebná vysoká úroveň spolupráce, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie tohto nariadenia a dostupnosť relevantných informácií na vykonávanie úloh v oblasti presadzovania práva prostredníctvom systému na výmenu informácií. Spolupráca môže mať rôzne formy v závislosti od riešených otázok, a to bez toho, aby tým boli dotknuté osobitné spoločné vyšetrovania. V každom prípade je potrebné, aby koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia poskytovateľa sprostredkovateľských služieb informoval ostatných koordinátorov digitálnych služieb o problémoch, vyšetrovaniach a opatreniach, ktoré sa majú voči takémuto poskytovateľovi prijať. Okrem toho, ak má príslušný orgán v členskom štáte k dispozícii relevantné informácie na účely vyšetrovania, ktoré vykonávajú príslušné orgány v členskom štáte usadenia, alebo ak je schopný získať takéto informácie nachádzajúce sa na jeho území, ku ktorým nemajú príslušné orgány v členskom štáte usadenia prístup, koordinátor digitálnych služieb v mieste určenia by mal koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia poskytnúť včasnú pomoc, a to aj vykonávaním svojich vyšetrovacích právomocí v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi postupmi a chartou. Adresát takýchto vyšetrovacích opatrení by ich mal dodržiavať a niesť zodpovednosť za ich nedodržanie a príslušné orgány v členskom štáte usadenia by mali mať možnosť spoľahnúť sa na informácie získané prostredníctvom vzájomnej pomoci, aby sa zabezpečil súlad s týmto nariadením.

(128)

Koordinátor digitálnych služieb v mieste určenia, predovšetkým na základe prijatých sťažností alebo prípadne podnetov iných príslušných vnútroštátnych orgánov, alebo v prípade záležitostí týkajúcich sa aspoň troch členských štátov výbor, by mali mať možnosť požiadať koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia, aby prijal vyšetrovacie opatrenia alebo opatrenia na presadzovanie práva týkajúce sa poskytovateľa, na ktorého sa vzťahuje jeho právomoc. Takéto žiadosti o konanie by mali vychádzať z riadne podložených dôkazov preukazujúcich existenciu údajného porušenia s negatívnym vplyvom na kolektívne záujmy príjemcov služieb v jeho členskom štáte alebo s negatívnym spoločenským vplyvom. Koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia by mal mať možnosť spoľahnúť sa na vzájomnú pomoc alebo vyzvať žiadajúceho koordinátora digitálnych služieb na spoločné vyšetrovanie v prípade, že sú na prijatie rozhodnutia potrebné ďalšie informácie, a to bez toho, aby bola dotknutá možnosť požiadať Komisiu o posúdenie záležitosti, ak má dôvod domnievať sa, že môže ísť o systémové porušenie zo strany veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača.

(129)

Výbor by mal mať možnosť postúpiť záležitosť Komisii v prípade akejkoľvek nezhody, pokiaľ ide o posúdenia alebo prijaté alebo navrhované opatrenia, alebo v prípade neprijatia akýchkoľvek opatrení v súlade s týmto nariadením v nadväznosti na žiadosť o cezhraničnú spoluprácu alebo spoločné vyšetrovanie. Ak sa Komisia na základe informácií poskytnutých dotknutými orgánmi domnieva, že navrhované opatrenia vrátane navrhovanej výšky pokút nemôžu zabezpečiť účinné presadzovanie povinností stanovených v tomto nariadení, mala by mať možnosť vyjadriť vážne pochybnosti a požiadať príslušného koordinátora digitálnych služieb o opätovné posúdenie veci a prijatie potrebných opatrení na zabezpečenie dodržiavania tohto nariadenia v stanovenej lehote. Touto možnosťou nie je dotknutá všeobecná povinnosť Komisie v súlade so zmluvami pod kontrolou Súdneho dvora Európskej únie dohliadať na uplatňovanie práva Únie a v prípade potreby na jeho presadzovanie.

(130)

Na uľahčenie cezhraničného dohľadu a vyšetrovaní týkajúcich sa povinností stanovených v tomto nariadení, na ktorých sa zúčastňujú viaceré členské štáty, by koordinátori digitálnych služieb v mieste usadenia mali mať možnosť, vyzvať prostredníctvom systému na výmenu informácií iných koordinátorov digitálnych služieb na spoločné vyšetrovanie týkajúce sa údajného porušenia tohto nariadenia. Ďalší koordinátori digitálnych služieb a prípadne ďalšie príslušné orgány by mali mať možnosť zapojiť sa do vyšetrovania navrhnutého koordinátorom digitálnych služieb v mieste usadenia, pokiaľ sa tento koordinátor nedomnieva, že príliš veľký počet zúčastnených orgánov môže ovplyvniť účinnosť tohto vyšetrovania, a to pri zohľadnení znakov údajného porušenia a neexistencie priamych účinkov na príjemcov služby v týchto členských štátoch. Spoločné vyšetrovacie činnosti môžu zahŕňať rôzne opatrenia koordinované koordinátorom digitálnych služieb v mieste usadenia v súlade s možnosťami, ktoré majú zúčastnené orgány k dispozícií, ako sú koordinovaný zber údajov, združovanie zdrojov, pracovné skupiny, koordinované žiadosti o informácie alebo spoločné kontroly priestorov. Všetky príslušné orgány zúčastňujúce sa na spoločnom vyšetrovaní by mali spolupracovať s koordinátorom digitálnych služieb v mieste usadenia, a to aj vykonávaním svojich vyšetrovacích právomocí na svojom území v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi postupmi. Spoločné vyšetrovanie by sa malo uzavrieť v stanovenom časovom rámci záverečnou správou, v ktorej sa zohľadní príspevok všetkých zúčastnených príslušných orgánov. Ak o to požiadajú aspoň traja koordinátori digitálnych služieb v mieste určenia, môže aj výbor odporučiť koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia, aby začal takéto spoločné vyšetrovanie a poskytol informácie o jeho organizácii. S cieľom zabrániť vzniku patových situácií by výbor mal mať možnosť postúpiť vec Komisii v osobitných prípadoch vrátane prípadov, keď koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia odmietne začať vyšetrovanie a výbor nesúhlasí s uvedeným odôvodnením.

(131)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia je na úrovni Únie potrebné zriadiť nezávislú poradnú skupinu, Európsky výbor pre digitálne služby, ktorá by mala Komisii poskytovať podporu a pomáhať jej pri zosúlaďovaní činností koordinátorov digitálnych služieb. Výbor by mal pozostávať z koordinátorov digitálnych služieb, ak boli vymenovaní, a to bez toho, aby bola dotknutá možnosť koordinátorov v prípadoch, kde si to vyžaduje vnútroštátne rozdelenie úloh a právomocí, pozývať na zasadnutia výboru alebo vymenúvať ad hoc delegátov z iných príslušných orgánov, poverených osobitnými úlohami podľa tohto nariadenia. Ak sa na zasadnutí zúčastní viacero zástupcov z jedného členského štátu, hlasovacie právo by malo zostať obmedzené na jedného zástupcu za každý členský štát.

(132)

Výbor by mal prispievať k tomu, aby sa na úrovni Únie dospelo k spoločnému nazeraniu na konzistentné uplatňovanie tohto nariadenia, ako aj k spolupráci medzi príslušnými orgánmi, okrem iného aj tým, že bude Komisii a koordinátorom digitálnych služieb poskytovať poradenstvo o vhodných opatreniach v oblasti vyšetrovania a presadzovania práva, najmä vo vzťahu k najmä vo vzťahu k poskytovateľom veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov a so zreteľom najmä na slobodu poskytovateľov sprostredkovateľských služieb poskytovať služby v celej Únii. Výbor by mal prispievať aj k vypracúvaniu príslušných vzorov a kódexov správania a k analýze nastupujúcich všeobecných trendov vo vývoji digitálnych služieb v Únii, a to aj vydávaním stanovísk alebo odporúčaní k otázkam súvisiacim s normami.

(133)

Na tento účel by mal mať výbor možnosť prijímať stanoviská, žiadosti a odporúčania určené koordinátorom digitálnych služieb alebo iným príslušným vnútroštátnym orgánom. Hoci by nemalo byť právne záväzné, rozhodnutie odchýliť sa od nich by malo byť náležite vysvetlené a Komisia by ho mohla zohľadniť pri posudzovaní dodržiavania tohto nariadenia dotknutým členským štátom.

(134)

S cieľom zabezpečiť posúdenie žiadostí, ktoré mu boli predložené, z celoeurópskeho hľadiska by výbor mal pod vedením Komisie združovať zástupcov koordinátorov digitálnych služieb a prípadných ďalších príslušných orgánov. Vzhľadom na to, že sa môžu vyskytnúť prierezové prvky relevantné pre iné regulačné rámce na úrovni Únie, mal by mať výbor, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh, možnosť spolupracovať s inými orgánmi, úradmi, agentúrami a poradnými skupinami Únie, ktoré majú kompetencie v oblastiach, ako sú rodová rovnosť a nediskriminácia, ochrana údajov, elektronické komunikácie, audiovizuálne služby, odhaľovanie a vyšetrovanie colných podvodov poškodzujúcich rozpočet Únie, ochrana spotrebiteľa alebo právo hospodárskej súťaže.

(135)

Komisia by sa na činnosti výboru mala zúčastňovať prostredníctvom jeho predsedu a nemala by mať hlasovacie práva. Komisia by mala prostredníctvom predsedu zabezpečiť, aby bol program zasadnutí určený v súlade s požiadavkami členov výboru, ako sa stanovuje v rokovacom poriadku a v súlade s povinnosťami výboru stanovenými v tomto nariadení.

(136)

Výbor by vzhľadom na potrebu zabezpečiť podporu svojich činností mal mať možnosť využívať odborné znalosti a ľudské zdroje Komisie a príslušných vnútroštátnych orgánov. Osobitné operačné mechanizmy vnútorného fungovania výboru by sa mali bližšie špecifikovať v jeho rokovacom poriadku.

(137)

Ak si veľmi veľké online platformy alebo veľmi veľké internetové vyhľadávače neplnia osobitné povinnosti, ktoré sa na ne vzťahujú, môže to vzhľadom na ich význam, ako aj na ich dosah a vplyv ovplyvniť značný počet príjemcov služieb v rôznych členských štátoch a spôsobiť veľké spoločenské škody, pričom môže byť mimoriadne zložité takéto neplnenie povinností identifikovať a riešiť. Z tohto dôvodu by Komisia v spolupráci s koordinátormi digitálnych služieb a výborom mala rozvíjať odborné znalosti a spôsobilosti Únie, pokiaľ ide o dohľad nad veľmi veľkými online platformami alebo veľmi veľkými internetovými vyhľadávačmi. Komisia by preto mala byť schopná koordinovať odborné znalosti a zdroje takýchto orgánov a spoľahnúť sa na ne, napríklad na základe analýzy konkrétnych trendov alebo problémov vznikajúcich v súvislosti s jednou alebo viacerými veľmi veľkými online platformami alebo veľmi veľkými internetovými vyhľadávačmi vykonávanej na trvalom alebo dočasnom základe. Členské štáty by mali spolupracovať s Komisiou pri rozvoji takýchto spôsobilostí – a to aj prostredníctvom prípadného vyslania personálu – a prispievať k vytvoreniu spoločnej kapacity dohľadu Únie. S cieľom rozvíjať odborné znalosti a spôsobilosti Únie môže Komisia čerpať aj z odborných znalostí a spôsobilostí strediska pre monitorovanie ekonomiky online platforiem, ako sa stanovuje v rozhodnutí Komisie z 26. apríla 2018 o zriadení skupiny expertov pre stredisko pre monitorovanie ekonomiky online platforiem, príslušných odborných orgánov, ako aj centier excelentnosti. Komisia môže prizvať odborníkov so špecifickými odbornými znalosťami, a to najmä preverených výskumných pracovníkov, zástupcov agentúr a orgánov Únie, predstaviteľov odvetvia, združenia zastupujúce používateľov alebo občiansku spoločnosť, medzinárodné organizácie, odborníkov zo súkromného sektora, ako aj iné zainteresované strany.

(138)

Komisia by v súlade s právomocami stanovenými v tomto nariadení mala mať možnosť vyšetrovať porušenia z vlastnej iniciatívy, a to aj požadovaním prístupu k údajom, vyžiadaním informácií alebo vykonávaním kontrol, ako aj prostredníctvom podpory zo strany koordinátorov digitálnych služieb. Ak dohľad príslušných vnútroštátnych orgánov nad jednotlivými údajnými porušeniami zo strany poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov poukazuje na systémové problémy, ako sú otázky so širokým vplyvom na kolektívne záujmy príjemcov služby, koordinátori digitálnych služieb by mali mať možnosť na základe riadne odôvodnenej žiadosti postúpiť takéto otázky Komisii. Takáto žiadosť by mala obsahovať aspoň všetky potrebné skutočnosti a okolnosti poukazujúce na údajné porušenie a jeho systémovú povahu. V závislosti od výsledku vlastného posúdenia by Komisia mala mať možnosť prijať potrebné vyšetrovacie opatrenia a opatrenia v oblasti presadzovania práva podľa tohto nariadenia vrátane prípadného začatia vyšetrovania alebo prijatia predbežných opatrení.

(139)

S cieľom účinne vykonávať svoje úlohy by si Komisia mala zachovať priestor na voľné uváženie, pokiaľ ide o rozhodnutie začať konanie proti poskytovateľom veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača. Keď Komisia začne konanie, malo by sa zamedziť, aby dotknutí koordinátori digitálnych služieb v mieste usadenia v súvislosti s dotknutou činnosťou poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača vykonávali svoje vyšetrovacie právomoci a právomoci v oblasti presadzovania práva, aby sa zabránilo duplicite, nezrovnalostiam a rizikám z hľadiska zásady ne bis in idem. Komisia by však mala mať možnosť požiadať koordinátorov digitálnych služieb, aby poskytli individuálny alebo spoločný príspevok k vyšetrovaniu. V súlade s povinnosťou lojálnej spolupráce by mal koordinátor digitálnych služieb vynaložiť maximálne úsilie na splnenie oprávnených a primeraných žiadostí Komisie v súvislosti s vyšetrovaním. Okrem toho by koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia, ako aj výbor a prípadne všetci ďalší koordinátori digitálnych služieb mali Komisii poskytovať všetky potrebné informácie a pomoc, aby mohla účinne plniť svoje úlohy, a to aj informácie získané v kontexte zberu údajov alebo sprístupňovania údajov v takom rozsahu, aby nedošlo k porušeniu právneho základu, na základe ktorého boli informácie zhromaždené. Komisia by zase mala koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia a výbor informovať o výkone svojich právomocí, a to najmä vtedy, keď má v úmysle začať konanie a vykonávať svoje vyšetrovacie právomoci. Okrem toho, keď Komisia oznámi svoje predbežné zistenia vrátane akejkoľvek záležitosti, voči ktorej vzniesla námietky, dotknutým poskytovateľom veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, mala by ich oznámiť aj výboru. Výbor by mal poskytnúť svoje stanovisko k námietkam a posúdeniu Komisie, ktorá by toto stanovisko mala zohľadniť v odôvodnení, o ktoré sa opiera jej konečné rozhodnutie.

(140)

Vzhľadom na osobitné výzvy, ktoré môžu vzniknúť pri úsilí o zabezpečenie dodržiavania predpisov zo strany poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, ako aj na význam účinnosti toho úsilia a pri zohľadnení ich veľkosti a vplyvu, ako aj škôd, ktoré môžu spôsobiť, by Komisia mala mať silné vyšetrovacie právomoci a právomoci v oblasti presadzovania práva, ktoré jej umožnia vyšetrovať porušovanie niektorých pravidiel stanovených v tomto nariadení a presadzovať a monitorovať ich dodržiavanie, a to pri plnom rešpektovaní základného práva na vypočutie a na prístup k spisu v rámci príslušného vykonávacieho konania, zásady proporcionality a práv a záujmov dotknutých strán.

(141)

Komisia by mala mať možnosť požiadať o informácie potrebné na účely zabezpečenia účinného vykonávania a dodržiavania povinností stanovených v tomto nariadení v celej Únii. Komisia by predovšetkým mala mať prístup k všetkým relevantným dokumentom, údajom a informáciám potrebným na začatie a vedenie vyšetrovaní a na monitorovanie dodržiavania príslušných povinností stanovených v tomto nariadení bez ohľadu na to, kto má dotknuté dokumenty, údaje alebo informácie v držbe, a takisto bez ohľadu na ich formu alebo formát, pamäťové médium alebo konkrétne miesto, kde sú uložené. Komisia by mala mať možnosť požadovať priamo prostredníctvom riadne odôvodnenej žiadosti o informácie, aby dotknutý poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača, ako aj akékoľvek iné fyzické alebo právnické osoby konajúce na účely súvisiace s ich obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, o ktorých možno logicky predpokladať, že majú povedomie o informáciách týkajúcich sa podozrenia z porušenia, prípadne porušenia, poskytli všetky relevantné dôkazy, údaje a informácie. Komisia by okrem toho mala mať možnosť vyžiadať si na účely tohto nariadenia akékoľvek relevantné informácie od akéhokoľvek verejného orgánu, subjektu alebo agentúry v členskom štáte. Vykonávaním svojich vyšetrovacích právomocí, ako sú žiadosti o informácie alebo vypočutia, by Komisia mala mať možnosť požadovať prístup k dokumentom, údajom, informáciám, databázam a algoritmom príslušných osôb a vysvetlenia v súvislosti s nimi a vypočúvať s ich súhlasom všetky fyzické alebo právnické osoby, ktoré môžu mať užitočné informácie, a poskytnuté výpovede zaznamenať akýmikoľvek technickými prostriedkami. Komisia by tiež mala byť splnomocnená vykonávať také kontroly, ktoré sú potrebné na presadzovanie príslušných ustanovení tohto nariadenia. Cieľom týchto vyšetrovacích právomocí je doplniť možnosť Komisie požiadať o pomoc koordinátorov digitálnych služieb a ďalšie orgány členských štátov, napríklad formou poskytnutia informácií alebo pri vykonávaní uvedených právomocí.

(142)

Predbežné opatrenia môžu byť dôležitým nástrojom na zabezpečenie toho, aby v čase, keď prebieha vyšetrovanie, neviedlo vyšetrované porušenie predpisov k riziku vážnej škody pre príjemcov služby. Tento nástroj je dôležitý na to, aby sa zabránilo vývoju, ktorý by mohol byť len veľmi ťažko zvrátený rozhodnutím Komisie prijatým na konci konania. Komisia by preto mala mať právomoc uložiť predbežné opatrenia rozhodnutím v rámci konaní začatých s cieľom prípadného prijatia rozhodnutia o neplnení povinností. Táto právomoc by sa mala uplatňovať v prípadoch, keď Komisia zistí porušenie predpisov prima facie podľa tohto nariadenia zo strany poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača. Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú predbežné opatrenia, by sa malo uplatňovať len na určené obdobie, buď do ukončenia konania Komisie, alebo na pevne stanovené obdobie, ktoré možno obnoviť, pokiaľ je to nevyhnutné a primerané.

(143)

Komisia by mala mať možnosť prijať potrebné opatrenia na monitorovanie účinného vykonávania a dodržiavania povinností stanovených v tomto nariadení. Takéto opatrenia by mali zahŕňať schopnosť vymenovať nezávislých externých znalcov a audítorov, ktorí budú Komisii v tomto procese pomáhať, a to podľa potreby aj z príslušných orgánov členských štátov, ako sú orgány na ochranu údajov alebo spotrebiteľov. Pri vymenúvaní audítorov by Komisia mala zabezpečiť dostatočnú rotáciu.

(144)

Dodržiavanie príslušných povinností uložených týmto nariadením by malo byť vynútiteľné uložením pokút a pravidelného penále. Na tento účel by sa mali stanoviť primerané výšky pokút a pravidelného penále za neplnenie povinností a porušenie procesných pravidiel, ako aj primerané premlčacie lehoty, v súlade so zásadami proporcionality a ne bis in idem. Komisia a príslušné vnútroštátne orgány by mali koordinovať svoje úsilie v oblasti presadzovania s cieľom zabezpečiť dodržiavanie uvedených zásad. Komisia by predovšetkým mala zohľadniť všetky pokuty a pravidelné penále uložené tej istej právnickej osobe za tie isté skutky prostredníctvom konečného rozhodnutia v konaniach týkajúcich sa porušenia iných pravidiel Únie alebo vnútroštátnych pravidiel, aby sa zabezpečilo, že celkové uložené pokuty a pravidelné penále sú primerané a zodpovedajú závažnosti spáchaných porušení. Všetky rozhodnutia prijaté Komisiou podľa tohto nariadenia podliehajú v súlade so ZFEÚ preskúmaniu Súdnym dvorom Európskej únie. Súdny dvor Európskej únie by mal mať neobmedzenú právomoc, pokiaľ ide o pokuty a penále v súlade s článkom 261 ZFEÚ.

(145)

Vzhľadom na potenciálne významné spoločenské následky porušenia dodatočných povinností týkajúcich sa riadenia systémových rizík, ktoré sa vzťahujú výlučne na veľmi veľké online platformy a veľmi veľké internetové vyhľadávače, a s cieľom riešiť tieto obavy súvisiace s verejným záujmom je potrebné zabezpečiť systém posilneného dohľadu nad všetkými opatreniami prijatými na účinné ukončenie porušení tohto nariadenia a na ich nápravu. Preto akonáhle sa zistí a, ak je to potrebné, je sankcionované porušenie jedného z ustanovení tohto nariadenia, ktoré sa vzťahujú výlučne na veľmi veľké online platformy alebo veľmi veľké internetové vyhľadávače, Komisia by mala požiadať poskytovateľa takejto platformy alebo takéhoto vyhľadávača, aby vypracoval podrobný akčný plán na nápravu akýchkoľvek následkov porušenia v budúcnosti a aby oznámil takýto akčný plán v lehote stanovenej Komisiou, koordinátorom digitálnych služieb, Komisii a výboru. Komisia by mala so zreteľom na stanovisko výboru určiť, či sú opatrenia uvedené v akčnom pláne dostatočné na riešenie porušenia, pričom by mala zohľadniť aj to, či je dodržiavanie príslušného kódexu správania zahrnuté medzi navrhované opatrenia. Komisia by mala tiež monitorovať všetky následné opatrenia prijaté dotknutým poskytovateľom veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača uvedené v jeho akčnom pláne, pričom by mala zohľadniť aj nezávislý audit poskytovateľa. Ak sa Komisia po vykonaní akčného plánu stále domnieva, že porušenie nebolo úplne napravené, alebo ak akčný plán nebol poskytnutý alebo sa nepovažuje za vhodný, mala by mať možnosť využiť akékoľvek vyšetrovacie právomoci alebo právomoci v oblasti presadzovania práva podľa tohto nariadenia vrátane právomoci ukladať pravidelné penále a začať postup na znemožnenie prístupu k službe porušujúcej právne predpisy.

(146)

Dotknutý poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača a ďalšie osoby, ktoré podliehajú výkonu právomocí Komisie a ktorých záujmy môžu byť dotknuté jej rozhodnutím, by mali mať možnosť predložiť vopred svoje vyjadrenia a prijaté rozhodnutia by sa mali poskytnúť širokej verejnosti. Je dôležité, aby pri zabezpečení práv dotknutých strán na obhajobu, najmä ich práva na prístup k spisu, boli chránené dôverné informácie. Okrem toho by Komisia mala pri rešpektovaní dôvernosti týchto informácií zabezpečiť, aby sa všetky informácie, o ktoré sa jej rozhodnutie opiera, zverejnili v rozsahu, ktorý adresátovi rozhodnutia umožní pochopiť skutočnosti a argumenty, ktoré viedli k jeho prijatiu.

(147)

S cieľom zabezpečiť harmonizované uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia je dôležité zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány vrátane vnútroštátnych súdov mali všetky potrebné informácie na zabezpečenie toho, aby ich rozhodnutia neboli v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou podľa tohto nariadenia. Týmto nie je dotknutý článok 267 ZFEÚ.

(148)

Účinné presadzovanie a monitorovanie tohto nariadenia si vyžaduje plynulú výmenu informácií v reálnom čase medzi koordinátormi digitálnych služieb, výborom a Komisiou, a to na základe tokov informácií a postupov stanovených v tomto nariadení. To môže znamenať, že v prípade potreby sa umožní prístup do tohto systému aj pre iné príslušné orgány. Vzhľadom na to, že vymieňané informácie môžu byť dôverné alebo môžu zahŕňať osobné údaje, mali by zároveň zostať chránené pred neoprávneným prístupom v súlade s účelmi, na ktoré boli zhromaždené. Z tohto dôvodu by sa všetka komunikácia medzi uvedenými orgánmi mala uskutočňovať na základe spoľahlivého a bezpečného systému výmeny informácií, ktorého podrobnosti by sa mali stanoviť vo vykonávacom akte. Systém výmeny informácií môže byť založený na existujúcich nástrojoch vnútorného trhu, pokiaľ sú schopné splniť ciele tohto nariadenia nákladovo efektívnym spôsobom.

(149)

Bez toho, aby boli dotknuté práva príjemcov služieb obrátiť sa na zástupcu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 (33) alebo využiť akýkoľvek iný spôsob zastupovania v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, príjemcovia služieb by takisto mali mať právo poveriť právnickú osobu alebo verejný orgán výkonom svojich práv stanovených v tomto nariadení. Medzi tieto práva môžu patriť práva súvisiace s predkladaním oznámení, napadnutím rozhodnutí prijatých poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb a podávaním sťažností proti poskytovateľom za porušenie tohto nariadenia. Niektoré orgány, organizácie a združenia majú osobitné odborné znalosti a spôsobilosti pri odhaľovaní a označovaní chybných alebo neodôvodnených rozhodnutí o moderovaní obsahu a ich sťažnosti v mene príjemcov služby môžu mať pozitívny vplyv na slobodu prejavu a právo na informácie vo všeobecnosti, preto by poskytovatelia online platforiem mali uvedené sťažnosti riešiť bez zbytočného odkladu.

(150)

V záujme účinnosti a efektívnosti by Komisia mala vykonať všeobecné hodnotenie tohto nariadenia. Uvedené všeobecné hodnotenie by sa malo okrem iného zaoberať najmä rozsahom služieb, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, vzájomným pôsobením s inými právnymi aktmi, vplyvom tohto nariadenia na fungovanie vnútorného trhu, najmä pokiaľ ide o digitálne služby, vykonávaním kódexov správania, povinnosťou určiť právneho zástupcu usadeného v Únii, účinkom povinností na malé podniky a mikropodniky, účinnosťou mechanizmu dohľadu a presadzovania a vplyvom na právo na slobodu prejavu a právo na informácie. S cieľom zabrániť neprimeranému zaťaženiu a zabezpečiť nepretržitú účinnosť tohto nariadenia, by Komisia mala do troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia vykonať hodnotenie vplyvu povinností stanovených v tomto nariadení na malé a stredné podniky do troch rokov od začatia jeho uplatňovania a hodnotenie rozsahu služieb, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, najmä v prípade veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, a vzájomného pôsobenia s inými právnymi aktmi.

(151)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť vzory týkajúce sa formy, obsahu a iných podrobností správ o moderovaní obsahu, stanoviť výšku ročného poplatku za dohľad účtovaného poskytovateľom veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, stanoviť praktické opatrenia pre konania, vypočutia a dohodnuté zverejňovanie informácií v súvislosti s dohľadom, vyšetrovaním, presadzovaním a monitorovaním v súvislosti s poskytovateľmi veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, ako aj stanoviť praktické a prevádzkové opatrenia na fungovanie systému na výmenu informácií a jeho interoperabilitu s inými príslušnými systémami. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (34).

(152)

V záujme dosiahnutia cieľov tohto nariadenia by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o kritériá určovania veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, procedurálne kroky, metodiky a vzory na podávanie správ pre audity, a technické špecifikácie pre žiadosti o prístup a podrobnú metodiku a postupy stanovovania poplatku za dohľad. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (35). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(153)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva uznané v charte a základné práva, ktoré tvoria všeobecné zásady práva Únie. Preto by sa toto nariadenie malo vykladať a uplatňovať v súlade s uvedenými základnými právami vrátane slobody prejavu a práva na informácie a slobody a plurality médií. Pri výkone právomocí stanovených v tomto nariadení by všetky zúčastnené verejné orgány mali v situáciách, keď dôjde ku konfliktu medzi príslušnými základnými právami, v súlade so zásadou proporcionality dospieť k spravodlivej rovnováhe medzi dotknutými právami.

(154)

Vzhľadom na rozsah a dopad spoločenských rizík, ktoré môžu spôsobiť veľmi veľké online platformy a veľmi veľké internetové vyhľadávače, na potrebu prioritne riešiť tieto riziká a schopnosť prijať potrebné opatrenia, je odôvodnené obmedziť dobu, po ktorej sa začne toto nariadenie uplatňovať na poskytovateľov uvedených služieb.

(155)

Keďže ciele tohto nariadenia, teda prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a zaistenie bezpečného, predvídateľného a dôveryhodného online prostredia, v ktorom základné práva zakotvené v charte požívajú náležitú ochranu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože tieto nemôžu samostatným konaním dospieť k potrebnej harmonizácii a spolupráci, no z dôvodu územného a osobného rozsahu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(156)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (36) a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal stanovisko 10. februára 2021 (37),