(1)

Litva požiadala 7. augusta 2020 Úniu o finančnú pomoc s cieľom doplniť svoje vnútroštátne úsilie pri riešení vplyvu výskytu ochorenia COVID-19 a jeho sociálno-ekonomických dôsledkov na pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby.

(2)

Očakáva sa, že výskyt ochorenia COVID-19 a mimoriadne opatrenia, ktoré Litva zaviedla na obmedzenie jeho výskytu, ako aj jeho sociálno-ekonomického vplyvu a vplyvu súvisiaceho so zdravím, budú mať závažný dosah na verejné financie. Podľa prognózy Komisie z jari 2020 mala mať Litva do konca roka 2020 deficit verejnej správy na úrovni 6,9 % a dlh verejnej správy na úrovni 48,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa predbežnej prognózy Komisie z leta 2020 sa v roku predpokladá pokles HDP Litvy o 7,1 %.

(3)

Výskyt ochorenia COVID-19 ochromil podstatnú časť pracovnej sily v Litve. To viedlo k náhlemu a prudkému zvýšeniu verejných výdavkov Litvy na dotácie na mzdy počas nečinnosti a po nej a na dávky samostatne zárobkovo činným osobám vrátane dávok samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré vykonávajú poľnohospodársku činnosť, ako sa uvádza v odôvodneniach 4 až 7.

(4)

Zákonom č. XII-2470 o zamestnanosti, ktorý sa uvádza v žiadosti Litvy zo 7. augusta 2020, sa zaviedol režim vyplácania dotácií zamestnávateľom s cieľom pokryť odhadované mzdy pre každého zamestnanca počas nečinnosti. Zamestnávateľ sa mohol rozhodnúť, či využije dotácie na pokrytie 70 % mzdy, a to najviac do výšky 1,5-násobku minimálnej mzdy, alebo na pokrytie 90 % mzdy (100 % v prípade zamestnancov vo veku 60 a viac rokov), a to najviac do výšky minimálnej mzdy. Zamestnávatelia zapojení do režimu si musia prinajmenšom tri mesiace po skončení vyplácania dotácie udržať aspoň 50 % svojich zamestnancov.

(5)

Dotácie sa vyplácajú aj v prípade zamestnancov, ktorí sa vrátia po čase nečinnosti, a to až počas šiestich mesiacov po ich návrate do práce. Vzhľadom na strop minimálnej mzdy alebo dvojnásobku minimálnej mzdy v závislosti od hospodárskej činnosti vykonávanej zamestnávateľom môže výška dotácií vyplácaná v prvom a druhom mesiaci po návrate dosahovať 100 % mzdy zamestnanca, v treťom a vo štvrtom mesiaci 50 % a v piatom a šiestom mesiaci 30 %. Tieto dotácie možno považovať za opatrenie podobné režimom skráteného pracovného času, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2020/672, pretože sú zacielené na poskytovanie podpory príjmu zamestnancom a pomáhajú zachovať existujúce pracovnoprávne vzťahy.

(6)

Úrady zaviedli aj dávky pre samostatne zárobkovo činné osoby vrátane samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré vykonávajú poľnohospodársku činnosť s poľnohospodárskym podnikom alebo farmou zodpovedajúcimi najmenej štyrom hospodárskym veľkostným jednotkám, a to vo výške 257 EUR mesačne, ktoré sa vyplácajú počas obdobia karantény a nasledujúcich dvoch mesiacov. Dávky pre samostatne zárobkovo činné osoby možno považovať za opatrenie podobné režimom skráteného pracovného času, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2020/672, pretože sú zacielené na ochranu samostatne zárobkovo činných osôb alebo podobných kategórií zamestnancov pred znížením alebo stratou príjmu.

(7)

Dávky sa napokon zaviedli pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku činnosť s poľnohospodárskym podnikom alebo farmou s veľkosťou menšou ako štyri hospodárske veľkostné jednotky a na ktoré sa nevzťahuje opatrenie uvedené v odôvodnení 6. Opatrenie pozostáva z jednorazovej platby vo výške 200 EUR pre tých malých poľnohospodárov, ktorí nemali iné zamestnanie. Pre malých poľnohospodárov, ktorí boli okrem svojej samostatnej zárobkovej poľnohospodárskej činnosti zamestnaní a nezarábali viac ako minimálnu mzdu, opatrenie pozostáva z platby vo výške 200 EUR na každý z troch mesiacov obdobia karantény a obdobia núdzového stavu. Toto opatrenie možno považovať za opatrenie podobné režimom skráteného pracovného času, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2020/672, pretože je zacielené na ochranu samostatne zárobkovo činných osôb alebo podobných kategórií zamestnancov pred znížením alebo stratou príjmu.

(8)

Litva spĺňa podmienky na podanie žiadosti o finančnú pomoc stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2020/672. Litva poskytla Komisii primerané dôkazy o tom, že od 1. februára 2020 sa z dôvodu prijatia vnútroštátnych opatrení na riešenie sociálno-ekonomických vplyvov výskytu ochorenia COVID-19 skutočné aj plánované verejné výdavky zvýšili o 746 660 000 EUR. Ide o náhle a prudké zvýšenie, keďže nové opatrenia sa týkajú významnej časti podnikov a pracovnej sily v Litve. Litva zamýšľa 144 350 000 EUR zo zvýšenej sumy výdavkov uhradiť z finančných prostriedkov Únie.

(9)

Komisia sa v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) 2020/672 poradila s Litvou a overila náhle a prudké zvýšenie skutočných a plánovaných verejných výdavkov priamo súvisiacich s režimami skráteného pracovného času a podobnými opatreniami.

(10)

Finančná pomoc by sa preto mala poskytnúť s cieľom pomôcť Litve pri riešení sociálno-ekonomických dôsledkov závažného narušenia hospodárstva spôsobeného výskytom ochorenia COVID-19. Komisia by mala prijať rozhodnutia o splatnosti, výške a uvoľnení splátok a tranží v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi.

(11)

Týmto rozhodnutím by nemal byť dotknutý výsledok postupov súvisiacich s narušením fungovania vnútorného trhu, ktoré sa môžu vykonať, najmä na základe článkov 107 a 108 zmluvy. Toto rozhodnutie nemá vplyv ani na povinnosť členských štátov oznámiť Komisii zamýšľané poskytnutie štátnej pomoci podľa článku 108 zmluvy.

(12)

Litva by mala Komisiu pravidelne informovať o plnení plánovaných verejných výdavkov, aby mohla Komisia posúdiť rozsah, v akom Litva plní uvedené výdavky.

(13)

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej pomoci bolo prijaté s prihliadnutím na existujúce a očakávané potreby Litvy, ako aj na žiadosti o finančnú pomoc podľa nariadenia (EÚ) 2020/672, ktoré už predložili alebo plánujú predložiť iné členské štáty, pričom sa v ňom uplatňujú zásady rovnakého zaobchádzania, solidarity, proporcionality a transparentnosti,