Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32019R0576

    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/576 z 10. apríla 2019, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz zmesí močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických

    C/2019/2719

    Ú. v. EÚ L 100, 11.4.2019, p. 7–41 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    Legal status of the document In force

    ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2019/576/oj

    11.4.2019   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 100/7


    VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/576

    z 10. apríla 2019,

    ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz zmesí močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických

    EURÓPSKA KOMISIA,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1), a najmä na jeho článok 7,

    po konzultácii s členskými štátmi,

    keďže:

    1.   POSTUP

    1.1.   Začatie

    (1)

    Dňa 13. augusta 2018 Komisia začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu zmesí močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických (ďalej len „dotknuté krajiny“) do Únie na základe článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (ďalej len „základné nariadenie“). Oznámenie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2).

    (2)

    Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 29. júna 2018 podala spoločnosť Fertilizers Europe (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich viac ako 50 % celkovej výroby zmesí močoviny a dusičnanu amónneho (ďalej len „UAN“) v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

    1.2.   Registrácia

    (3)

    Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/455 z 20. marca 2019 (3) (ďalej len „nariadenie o registrácii“) Komisia podriadila dovoz dotknutého výrobku registrácii podľa článku 14 ods. 5a základného nariadenia.

    1.3.   Zainteresované strany

    (4)

    Komisia v oznámení o začatí konania vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľa, známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a orgány Ruskej federácie (ďalej len „Rusko“), Trinidadu a Tobaga (ďalej len „TT“) a Spojených štátov amerických (ďalej len „USA“), známych dovozcov a združenia zastupujúce záujmy používateľov a ďalšie združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie prešetrovania týka, a vyzvala ich, aby sa zúčastnili na prešetrovaní.

    (5)

    Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

    (6)

    Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia v Rusku a USA tvrdili, že navrhovatelia nie sú reprezentatívni a že na začatie prešetrovania neexistujú dostatočné dôkazy o dumpingu a ujme.

    (7)

    Komisia obe tvrdenia zamietla. Komisia vykonala krížové kontroly a potvrdila závery uvedené v poznámke k spisu o reprezentatívnosti, ktorý je sprístupnený na nahliadnutie pre zainteresované strany, že podnet bol podaný v mene výrobcov, ktorí predstavujú viac ako 50 % celkovej výroby zmesí močoviny a dusičnanu amónneho v Únii. Okrem toho Komisia preskúmala podnet v súlade s článkom 5 základného nariadenia a dospela k záveru, že boli splnené požiadavky na začatie prešetrovania, konkrétne že dôkazy predložené navrhovateľom boli dostatočne primerané a presné. Podľa článku 5 ods. 2 základného nariadenia podnet musí obsahovať také informácie o faktoroch uvedených v ňom, aké sú podľa primeraných očakávaní dostupné navrhovateľovi. Na základe predložených dôkazov, ako Komisia potvrdila vo svojom vlastnom posúdení, bola táto požiadavka splnená.

    1.4.   Výber vzorky

    (8)

    Komisia vo svojom oznámení o začatí konania uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

    1.4.1.   Výber vzorky výrobcov z Únie

    (9)

    Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že sa rozhodla obmedziť počet výrobcov z Únie, ktorí budú predmetom prešetrovania, na primeraný počet uplatnením výberu vzorky a že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia v rámci analýzy posudzovania reprezentatívnosti pred začatím prešetrovania vybrala predbežnú vzorku na základe vykázanej výroby a objemu predaja v Únii zo strany výrobcov z Únie. Takto určená vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie, ktorí podľa dostupných informácií predstavovali približne 70 % výroby a predaja v Únii. Podrobné údaje o tejto predbežnej vzorke boli sprístupnené v spise na nahliadnutie pre zainteresované strany a Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa k vzorke vyjadrili.

    (10)

    Krátko po začatí konania jeden z výrobcov, ktorí boli predbežne zaradení do vzorky, spoločnosť Yara Sluiskil B.V., Komisiu informovala, že si neželá spolupracovať. Okrem toho dvaja výrobcovia z Únie poslali odpovede v rámci posúdenia reprezentatívnosti pred začatím konania po uverejnení oznámenia o začatí konania. Komisia na určenie konečnej vzorky zohľadnila údaje o výrobe a predaji od týchto výrobcov z Únie.

    (11)

    Viaceré zainteresované strany predložili ďalšie pripomienky týkajúce sa predbežnej vzorky. Komisia pripomienky zvážila a v poznámke k otvorenému spisu 5. septembra 2018 vysvetlila, prečo tieto pripomienky neovplyvnili konečný výber vzorky.

    (12)

    Komisia sa preto naďalej držala postupu, ktorý spočíva v uplatnení výberu vzorky podľa článku 17 základného antidumpingového nariadenia na základe objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii počas obdobia prešetrovania.

    (13)

    Vzhľadom na to, že si spoločnosť Yara Sluiskil B.V. neželala spolupracovať, sa Komisia rozhodla nahradiť ju spoločnosťou OCI Nitrogen. Konečná vzorka výrobcov z Únie, do ktorej sú zahrnuté spoločnosti AB Achema, Grupa Azoty Zaklady Azotowe Pulawy S.A. a OCI Nitrogen B.V., predstavovala viac než 50 % celkového objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii. Vzorka je reprezentatívnou vzorkou výrobného odvetvia Únie.

    1.4.2.   Výber vzorky dovozcov

    (14)

    S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

    (15)

    Viacerí neprepojení dovozcovia sa prihlásili ako zainteresované strany, hoci požadované informácie poskytli a so zaradením do vzorky súhlasili len traja. Komisia sa vzhľadom na nízky počet doručených odpovedí rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný. Všetci traja dovozcovia boli vyzvaní, aby vyplnili dotazník.

    1.4.3.   Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v Rusku, TT a USA.

    (16)

    Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v Rusku, TT a USA o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Komisia okrem toho požiadala misiu Ruskej federácie pri Európskej únii, misiu Trinidadu a Tobaga pri Európskej únii a misiu Spojených štátov amerických pri Európskej únii, aby určili ďalších prípadných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní, a/alebo sa na nich obrátili.

    (17)

    Požadované informácie poskytli a so svojím zaradením do vzorky súhlasili dvaja vyvážajúci výrobcovia v Rusku, jeden vyvážajúci výrobca v TT a jeden vyvážajúci výrobca v USA.

    (18)

    Komisia sa vzhľadom na nízky počet odpovedí od vyvážajúcich výrobcov rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

    (19)

    Všetci dotknutí známi vyvážajúci výrobcovia a orgány dotknutých krajín boli nótou z 21. augusta 2018 informovaní o výbere spoločností, ktoré budú predmetom prešetrovania. Neboli doručené žiadne pripomienky.

    1.5.   Vyplnené dotazníky

    (20)

    Komisia zaslala dotazníky všetkým trom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, navrhovateľovi, všetkým trom neprepojeným dovozcom, ktorí sa prihlásili, všetkým štyrom vyvážajúcim výrobcom v dotknutých krajinách a všetkým združeniam používateľov a hospodárskym subjektom, ktoré sa prihlásili a vyžiadali si dotazník.

    (21)

    Navrhovateľ v podnete poskytol dostatočné dôkazy o narušeniach v súvislosti so surovinami v Rusku, pokiaľ ide o dotknutý výrobok. Prešetrovanie sa preto týka týchto narušení týkajúcich sa surovín, ako bolo uvedené v oznámení o začatí konania, aby bolo možné určiť, či treba vo vzťahu k Rusku uplatniť ustanovenia článku 7 ods. 2a a článku 7 ods. 2b základného nariadenia. Komisia z tohto dôvodu poslala vláde Ruska dodatočný dotazník.

    (22)

    Vyplnené dotazníky zaslali všetci traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, spoločnosť Fertilizers Europe, traja neprepojení dovozcovia, všetci štyria vyvážajúci výrobcovia v dotknutých krajinách a sedemnásť rôznych hospodárskych subjektov vrátane niektorých, ktoré zastupujú záujmy používateľov.

    (23)

    Vyplnený dotazník zaslala aj vláda Ruska. Jej odpovede však boli do značnej miery neúplné, pričom chýbali základné informácie, ktoré Komisia potrebuje na preskúmanie tvrdení o narušeniach týkajúcich sa surovín v Rusku a na posúdenie toho, či by clo nižšie ako dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy. Vláda Ruska neodpovedala na žiadosť Komisie, ktorá sa týkala overovania na mieste, pokiaľ ide o údaje poskytnuté vo vyplnenom dotazníku.

    (24)

    Dvomi nótami z 22. októbra a 19. decembra 2018 Komisia informovala vládu Ruska o tom, že dotazník nebol riadne vyplnený a že nedostala odpoveď na svoju žiadosť o overenie poskytnutých údajov. Komisia uviedla, že ak jej nebudú poskytnuté potrebné informácie, svoje zistenia týkajúce sa existencie narušení týkajúcich sa surovín v Rusku vypracuje na základe dostupných skutočností. Vláda Ruska neposkytla potrebné informácie, o ktoré bola v nótach požiadaná.

    1.6.   Overovania na mieste

    (25)

    Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, narušení v súvislosti so surovinami v Rusku, pokiaľ ide o dotknutý výrobok, vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností:

    a)

    výrobcovia z Únie a ich združenia:

    AB Achema, Jonava, Litva

    Grupa Azoty Zaklady Azotowe Pulawy S. A., Pulawy, Poľsko

    OCI Nitrogen BV, Geleen, Holandsko

    Fertilizers Europe, Brusel, Belgicko

    b)

    neprepojení dovozcovia:

    UnionInvivo, Paríž, Francúzsko

    Interore, Wavre, Belgicko

    c)

    vyvážajúci výrobcovia:

     

    vyvážajúci výrobcovia v Rusku:

     

    Acron Group:

    PJSC Acron (ďalej len „Acron“), Veliky Novgorod, Rusko (výrobca)

    Agronova Belgorod (ďalej len „Agronova“), Moskva, Rusko (domáci obchodník)

     

    EuroChem Group:

    Novomoskovsky Azot, JSC, Novomoskovsk, Rusko (výrobca)

    Nevinnomyssky Azot, JSC, Nevinnomyssk, Rusko (výrobca)

    EuroChem Trading Russia, Moskva, Rusko (domáci obchodník)

     

    vyvážajúci výrobca v TT:

    Methanol Holdings (Trinidad) Limited (ďalej len „MTHL“), Point Lisas, TT

     

    vyvážajúci výrobca v USA:

    CF Industries Holdings, Inc. (ďalej len „CFI“), Deerfield, Illinois, USA

    d)

    prepojení dovozcovia:

    Acron France SAS (ďalej len „Acron SAS“), Paríž, Francúzsko (dovozca prepojený so skupinou Acron Group)

    EuroChem Agro GmbH, Mannheim, Nemecko (dovozca prepojený so skupinou EuroChem Group)

    EuroChem Agro France SAS, Paríž, Francúzsko (dovozca prepojený so skupinou EuroChem Group)

    Helm AG (ďalej len „HAG“), Hamburg, Nemecko (dovozca prepojený s MHTL)

    Helm Engrais France (ďalej len „HEF“), Paríž, Francúzsko (dovozca prepojený s MHTL)

    e)

    prepojení vývozcovia:

    Acron Switzerland AG (ďalej len „Acron AG“), Baar, Švajčiarsko (vývozca prepojený so skupinou Acron Group)

    EuroChem Trading GmbH, Zug, Švajčiarsko (vývozca prepojený so skupinou EuroChem Group).

    1.7.   Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

    (26)

    Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2017 do 30. júna 2018 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2015 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

    2.   DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

    2.1.   Dotknutý výrobok

    (27)

    Dotknutým výrobkom sú zmesi močoviny a dusičnanu amónneho vo vodnom alebo v amoniakálnom roztoku s pôvodom v Rusku, na TT a v USA, v súčasnosti patriace pod číselný znak KN 3102 80 00 (ďalej len „dotknutý výrobok“ alebo „UAN“).

    (28)

    UAN je tekuté dusíkaté hnojivo.

    (29)

    Dusík je svojím obsahom najviac zastúpeným prvkom v dotknutom výrobku. Tento obsah sa môže pohybovať od 28 % do 32 % UAN. Takúto odchýlku možno dosiahnuť pridaním väčšieho alebo menšieho množstva vody do roztoku. Väčšina dovážaných roztokov má obsah dusíka 32 %. UAN s obsahom dusíka 32 % je koncentrovanejší ako UAN s obsahom dusíka 30 % alebo menej, a jeho preprava je teda lacnejšia. Všetky roztoky močoviny a dusičnanu amónneho sa však bez ohľadu na ich obsah dusíka považujú za roztoky s rovnakými základnými fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami, a preto predstavujú jeden výrobok.

    2.2.   Podobný výrobok

    (30)

    UAN je čistý komoditný výrobok a jeho kvalita a základné fyzikálne vlastnosti sú rovnaké bez ohľadu na krajinu pôvodu. Výrobcovia z Únie ponúkajú UAN s obsahom dusíka od 28 do 32 %.

    (31)

    Prešetrovaním sa zistilo, že rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia, majú tieto výrobky:

    dotknutý výrobok;

    výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu dotknutých krajín a

    výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie.

    (32)

    Komisia v tejto fáze rozhodla, že uvedené výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

    2.3.   Tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku

    (33)

    Jeden výrobca z Únie zdôraznil, že výslednou zmesou, ktorá sa získala pridaním ďalších látok („prísad“, najmä síranu amónneho, ale potenciálne aj iných látok) do UAN, bol stále UAN patriaci pod číselný znak KN 3102 80 00. Z prešetrovania vyplýva, že v malých množstvách sa prísady bežne používajú a že trh takto vzniknutý výrobok naďalej považuje za UAN.

    (34)

    Komisia sa preto v tejto fáze rozhodla objasniť, že v rámci tohto prešetrovania vymedzenie výrobku zahŕňa zmesi močoviny a dusičnanu amónneho vo vodnom alebo v amoniakálnom roztoku, ktoré môžu obsahovať prísady, pokiaľ nejde o taký druh a také množstvá prísad, ktoré vedú k zatriedeniu zmesi pod iný číselný znak KN.

    3.   DUMPING

    3.1.   Rusko

    3.1.1.   Vyvážajúci výrobcovia

    (35)

    Podľa zistení prešetrovania v Rusku existovali tri skupiny spoločností, ktoré v OP vyrábali UAN: skupina Acron Group, skupina Eurochem Group a skupina Kuibyshev Azot. Prvé dve skupiny UAN do Únie počas OP vyvážali. Obidve skupiny spolupracovali pri prešetrovaní.

    (36)

    Pokiaľ ide o skupinu Acron Group, v skupine, ktorá pôsobila v Rusku, bol jeden výrobca UAN. Predaj podobného výrobku na domácom trhu sa v OP uskutočňoval priamo neprepojeným zákazníkom, ako aj nepriamo cez jedného prepojeného domáceho obchodníka. Predaj na vývoz do Únie sa v OP uskutočňoval priamo nezávislým zákazníkom alebo nepriamo buď cez prepojeného vývozcu so sídlom vo Švajčiarsku alebo cez prepojeného dovozcu so sídlom vo Francúzsku.

    (37)

    Pokiaľ ide o skupinu Eurochem Group, v skupine, ktorá pôsobila v Rusku, boli dvaja výrobcovia UAN. Predaj podobného výrobku na domácom trhu sa v OP uskutočňoval cez jedného z dvoch prepojených domácich obchodníkov. Predaj na vývoz do Únie sa v OP uskutočňoval výlučne cez prepojeného vývozcu so sídlom vo Švajčiarsku a následne cez prepojeného dovozcu so sídlom v Nemecku. Nemecký prepojený dovozca následne predával buď priamo neprepojeným zákazníkom alebo cez jedného z troch prepojených dovozcov so sídlom v Bulharsku, vo Francúzsku a v Španielsku. Táto posledná uvedená spoločnosť uskutočňovala časť svojho predaja ešte aj prostredníctvom ďalšieho prepojeného obchodníka, ktorý mal tiež sídlo v Španielsku.

    3.1.2.   Normálna hodnota

    (38)

    Na výpočet normálnej hodnoty Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Prešetrovaním sa zistilo, že spoločnosť Acron v OP vyrábala, na domácom trhu predávala a do Únie vyvážala len UAN s obsahom dusíka 32 %. Predaj na domácom trhu sa považuje za reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu jedného vyvážajúceho výrobcu predstavuje najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie počas obdobia prešetrovania.

    (39)

    Na základe toho sa zistilo, že predaj podobného výrobku spoločnosťou Acron na domácom trhu nie je reprezentatívny.

    (40)

    Keďže sa podobný výrobok na domácom trhu nepredával v reprezentatívnom množstve, Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre spoločnosť Acron v súlade s článkom 2 ods. 3 a ods. 6 základného nariadenia.

    (41)

    Normálna hodnota tak bola vytvorená spočítaním týchto priemerných výrobných nákladov podobného výrobku v prípade spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas obdobia prešetrovania:

    a)

    vážený priemer predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov („PVA“), ktoré vznikli spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi zaradenému do vzorky pri predaji podobného výrobku na domácom trhu v rámci bežného obchodu počas OP, a

    b)

    vážený priemer zisku, ktorý spolupracujúci vyvážajúci výrobca dosiahol pri predaji podobného výrobku na domácom trhu v rámci bežného obchodu v OP.

    (42)

    Výrobné náklady použité na vytvorenie normálnej hodnoty boli upravené, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 52 až 55, 59 a 60.

    (43)

    Pokiaľ ide o Eurochem, na základe testu reprezentatívnosti opísaného v odôvodnení 38 sa zistilo, že podobný výrobok sa na domácom trhu predával v reprezentatívnych množstvách. Prešetrovaním sa zistilo, že Eurochem v OP vyrábala, na domácom trhu predávala a do Únie vyvážala iba jeden druh výrobku, a to UAN s obsahom dusíka 32 %.Komisia preto nemusela preskúmať, či boli množstvá predaja na domácom trhu v prípade každého druhu výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívne.

    (44)

    Komisia následne stanovila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu s cieľom rozhodnúť o tom, či na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

    (45)

    Normálna hodnota je založená na skutočnej cene daného druhu výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový alebo nie, ak:

    a)

    objem predaja druhu výrobku, ktorý sa realizoval za čistú predajnú cenu rovnakú alebo vyššiu ako vypočítané výrobné náklady, predstavuje viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto druhu výrobku, a

    b)

    vážený priemer predajných cien tohto druhu výrobku je rovnaký alebo vyšší ako jednotkové výrobné náklady.

    (46)

    V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas OP.

    (47)

    Normálna hodnota je skutočná cena jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu len v prípade ziskového predaja druhov výrobku na domácom trhu počas OP, ak:

    a)

    objem ziskového predaja tohto druhu výrobku predstavuje najviac 80 % celkového objemu predaja tohto druhu alebo

    b)

    vážený priemer cien tohto druhu výrobku je nižší ako jednotkové výrobné náklady.

    (48)

    Z analýzy predaja na domácom trhu vyplynulo, že ziskových bolo menej než 15 % celého objemu predaja na domácom trhu a že vážený priemer predajných cien bol nižší ako výrobné náklady. V súlade s tým bola normálna hodnota vypočítaná len ako vážený priemer ziskového predaja.

    (49)

    Výrobné náklady tým, že predstavujú časť nákladov na výrobu použitých na test bežného obchodu opísaný v odôvodneniach 45 až 48, boli upravené, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 52 až 55, 59 a 60.

    (50)

    Eurochem tvrdila, že pri výpočte čistej predajnej ceny na domácom trhu by sa mala v prípade PVA nákladov domáceho prepojeného obchodníka a v prípade PVA nákladov oboch výrobcov v tej istej skupine uplatniť dodatočná úprava. Tvrdila, že tieto náklady vyplynuli z inej úrovne obchodu predaja na domácom trhu v porovnaní s predajom na vývoz, konkrétne zo skutočnosti, že väčšina predaja na domácom trhu sa predáva priamo poľnohospodárom cez obchodníkov s ňou prepojených.

    (51)

    Takáto úprava by však neumožnila riadne vyjadriť čistú predajnú cenu na domácom trhu, keď sa PVA náklady prepojených domácich obchodníkov a PVA náklady výrobcov neodpočítavajú, aby táto cena riadne odzrkadľovala zaplatenú alebo splatnú cenu s trhovým odstupom na domácom trhu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

    (52)

    Hlavnou surovinou v procese výroby UAN je zemný plyn, ktorý predstavuje významný podiel, viac než 50 % (4), celkových výrobných nákladov. Na základe tvrdenia navrhovateľa a zistení z predchádzajúcich prešetrovaní týkajúcich sa hnojív s pôvodom v Rusku Komisia preskúmala, či boli náklady na zemný plyn spojené s výrobou dotknutého výrobku primerane zohľadnené v záznamoch ruských vyvážajúcich výrobcov v súlade článkom 2 ods. 5 základného nariadenia.

    (53)

    Prešetrovaním sa zistilo, že ceny zemného plynu v Rusku reguluje štát prostredníctvom federálnych zákonov a že sú založené na cieľoch politiky. Ceny zemného plynu v Rusku nie sú vyjadrením bežných trhových podmienok. Za bežných trhových podmienok sú ceny väčšinou dané výrobnými nákladmi a očakávaným ziskom. V Rusku sú naopak štátom stanovené ceny priamo uplatniteľné na Gazprom, poskytovateľa plynu vo vlastníctve ruského štátu. Gazprom je najväčším poskytovateľom plynu v krajine, ktorý má viac ako 50-percentný podiel na trhu, takže určuje ceny. Prešetrovaním sa potvrdila táto cenotvorba, v rámci ktorej všetci ostatní poskytovatelia plynu predávajú za podobne nízke ceny. Gazprom je navyše vlastníkom plynovodov, cez ktoré sa prepravuje všetok plyn vrátane plynu, ktorý dodávajú nezávislí výrobcovia, a to za poplatky, ktoré sú tiež regulované.

    (54)

    Pokiaľ ide o úpravu cien plynu, vláda Ruska a obaja ruskí spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia poznamenali, že:

    a)

    ceny zemného plynu v Rusku nie sú deformované, keďže sú vyjadrením bežných trhových podmienok, keď je cena v zásade daná výrobnými nákladmi a očakávaným ziskom; regulovaná cena totiž zahŕňa všetky náklady Gazpromu;

    b)

    ak by sa aj zistilo, že regulovaná cena zemného plynu na domácom trhu je deformovaná, úprava cien plynu by sa mala uplatniť len na cenu plynu bez nákladov na prepravu;

    c)

    na zemný plyn kupovaný od domácich dodávateľov nezávislých od Gazpromu by sa nemala uplatňovať žiadna úprava a

    d)

    cena vo Waidhause nie je vhodným ukazovateľom trhových nákladov na zemný plyn.

    (55)

    Vzhľadom na uvedené pripomienky Komisia dospela k predbežnému záveru, že:

    a)

    zistenia z prešetrovania nepodporili tvrdenie, že regulovaná cena na domácom trhu zahŕňa všetky náklady Gazpromu. Hoci je Gazprom podľa svojich audítorom overených účtov ziskovou spoločnosťou, zisky pochádzajú z jeho predaja na vývoz, keďže vývozné ceny sú oveľa vyššie ako ceny na domácom trhu. Pri výpočte úrovne regulovanej ceny na domácom trhu (5) sa navyše ako jeden z faktorov zohľadňujú predpokladané zisky z dodávky plynu na vývoz. Možno teda predpokladať, že ak by Gazprom realizoval predaj iba na domácom trhu, nebol by ziskový. Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu vlády Ruska nemohla podrobne preskúmať výpočet regulovanej ceny pre Gazprom počas OP na domácom trhu. Dospela tak k záveru, že intervencia vlády Ruska na trhu s plynom má vplyv na spoľahlivosť nákladov, ktoré Gazprom vykázal. Skutočne, ak by nebolo tejto intervencie, Gazprom by postupoval podľa bežných obchodných úvah založených na pokrytí nákladov a zisku, a to aj pokiaľ ide o jeho predaj na domácom trhu. Komisii neboli predložené žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zjavné, že by ceny zemného plynu boli voľne dohodnuté medzi oboma spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami a ich dodávateľmi, ktorí sa musia riadiť regulovanou cenou na domácom trhu.

    b)

    podľa informácií od ruských spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov (6) ruský štát reguluje aj poplatky za prepravu (a to aj v prípade nezávislých spoločností), ak sa používajú plynovody patriace Gazpromu (7). Ruský štát reguluje aj ceny služieb logistickej podpory a poplatky za služby.

    c)

    ako je uvedené v odôvodnení 53, vzhľadom na dominantné postavenie Gazpromu na ruskom trhu s plynom sa nezávislí dodávatelia plynu držia regulovanej ceny, a tým pádom predávajú na podobne nízkych úrovniach. Potvrdzujú to aj audítorom overené účty najväčšieho súkromného dodávateľa zemného plynu v Rusku – Novatek (8);

    d)

    v predchádzajúcich prešetrovaniach, pri ktorých sa vykonala úprava cien plynu, sa ceny vo Waidhause považovali za vhodnú referenčnú hodnotu (9). Okrem toho bola úroveň ceny vo Waidhause v OP blízka iným cenovým kotáciám v Európe (UK Heren NBP Index, Netherlands TTF DA Heren Index) (10). Komisia napokon usúdila, že cena USA (US Henry Hub Index), ktorú ruské zainteresované strany navrhli ako alternatívnu referenčnú hodnotu, by nebola vhodná vzhľadom na odlišný geografický región, iný druh zdrojov zemného plynu (napr. bridlicový plyn) a obmedzené možnosti USA vyvážať zemný plyn v plynnej forme (stlačený zemný plyn alebo CNG).

    (56)

    Vláda Ruska a ruskí spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia sa napokon odvolali na nedávne rozhodnutie poroty WTO v spore medzi Ruskom a Ukrajinou „DS493 - Ukraine - Anti-Dumping Measures on Ammonium Nitrate“, v ktorom porota zamietla úpravu cien plynu, ktorú vykonala Ukrajina.

    (57)

    Treba poznamenať, že správa poroty WTO vo veci DS493 sa týka sporu medzi Ruskom a Ukrajinou, v rámci ktorej Rusko napadlo rozhodnutia prijaté Ukrajinou. Únia do tohto prípadu nebola zapojená. Ako v uvedenom prípade porota poznamenala, otázka, či záznamy vývozcov alebo výrobcov primerane odzrkadľujú náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku „je otázkou, ktorú treba posudzovať od prípadu k prípadu, pričom treba zohľadniť dôkazy, ktorými prešetrujúci orgán disponoval, a závery, ku ktorým dospeje“ (11). Hoci už tento fakt samotný poukazuje na irelevantnosť správy poroty pre súčasné prešetrovanie, Komisia tiež poznamenáva, že správa poroty je v súčasnosti predmetom odvolania. Komisia preto zamieta pripomienku týkajúcu sa správy poroty.

    (58)

    Pre všetky tieto dôvody Komisia zamietla uvedené tvrdenia a usúdila, že úprava cien plynu je opodstatnená podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia, ako to potvrdil Súdny dvor (12).

    (59)

    V nadväznosti na uvedené zistenia Komisia rovnako ako v predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa hnojív s pôvodom v Rusku upravila ruské náklady na zemný plyn tak, že ruské deformované ceny na domácom trhu nahradila nedeformovanou medzinárodnou referenčnou cenou („úprava ceny plynu“). Komisia ako referenčnú cenu použila takzvanú cenu vo Waidhause, čo je cena vyvážaného ruského plynu na nemecko-českej hranici. Cena bola náležite upravená na úroveň cien zo závodu ruských výrobcov.

    (60)

    Výroba UAN zahŕňa štyri sekvenčné medzivstupy (t. j. amoniak, kyselinu dusičnú, roztok dusičnanu amónneho a močovinu). Na výrobu amoniaku sa používa zemný plyn. Po úprave nákladov na zemný plyn v nákladoch na výrobu amoniaku Komisia nahradila upravené náklady na výrobu amoniaku v nákladoch na výrobu medziproduktu, kyseliny dusičnej, keďže amoniak je priamou surovinou na jej výrobu. Vďaka tomuto „kaskádovému efektu“ bolo možné úpravu cien plynu preniesť na roztok dusičnanu amónneho, potom na močovinu a nakoniec na UAN.

    (61)

    Vzhľadom na vysokú ziskovosť predaja spoločnosti Acron na domácom trhu nemala úprava cien plynu vplyv na normálnu hodnotu vypočítanú pre Acron. Aj po úprave cien plynu zostali všetky domáce transakcie spoločnosti Acron ziskové. Pri vytváraní normálnej hodnoty pre spoločnosť Acron, ako sa opisuje v odôvodnení 41, sa preto zvýšenie cien na výrobu presne vyvážilo znížením zisku zo ziskového predaja na domácom trhu.

    3.1.3.   Vývozná cena

    (62)

    Ako je vysvetlené v odôvodneniach 36 a 37, spolupracujúci ruskí vyvážajúci výrobcovia vyvážali do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom alebo prostredníctvom prepojených spoločností konajúcich ako dovozcovia, vývozcovia alebo obchodníci.

    (63)

    Keď vyvážajúci výrobcovia vyvážali dotknutý výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývoznou cenou bola v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia cena dotknutého výrobku skutočne zaplatená alebo splatná za výrobok pri jeho vývoze na predaj do Únie.

    (64)

    Keď vyvážajúci výrobcovia vyvážali dotknutý výrobok do Únie prostredníctvom prepojených spoločností konajúcich ako dovozca, vývozná cena bola v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia stanovená na základe ceny, za ktorú bol dovážaný výrobok prvýkrát predaný nezávislým zákazníkom v Únii. V tomto prípade sa cena upravila s cieľom zohľadniť všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom vrátane PVA výdavkov a nákladov na riedenie, ako aj primeraný zisk.

    (65)

    Pokiaľ ide o náklady na riedenie, špecifické pre tento prípad, ruskí vyvážajúci výrobcovia počas OP vyvážali iba UAN s obsahom dusíka 32 %. Prepojení dovozcovia však predávali nezávislým zákazníkom UAN s obsahom dusíka buď 32 % alebo menej. Ak bol teda dotknutý výrobok zriedený s vodou, čo viedlo k zníženiu obsahu dusíka, boli do úpravy cien uvedenej v odôvodnení 64 zahrnuté aj dodatočné náklady na riedenie, ktoré prepojenému dovozcovi vznikli.

    3.1.4.   Porovnanie

    (66)

    Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu ruských spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na základe cien zo závodu.

    (67)

    Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Úpravy sa vykonali vzhľadom na dovozné poplatky a nepriame dane; zľavy, rabaty a rozdiely v množstvách; náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie náklady; náklady na úver; PVA náklady prepojených vývozcov vrátane prirážky.

    3.1.5.   Dumpingové rozpätia

    (68)

    V prípade ruských vyvážajúcich výrobcov Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty podobného výrobku s váženým priemerom vývoznej ceny dotknutého výrobku.

    (69)

    Na tomto základe sú predbežné vážené priemery dumpingových rozpätí vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto: 31,9 % v prípade spoločnosti Acron a 34,0 % v prípade spoločnosti Eurochem.

    (70)

    Cena CIF použitá na výpočet dumpingových rozpätí bola vytvorená pre každú transakciu (na základe transferových cien v prípade ďalších predajov prepojeného dovozcu) na hranici, kde sa vykonalo colné konanie, čo nemusí byť tá istá hranica, kde tovar fyzicky prekročil hranicu Únie.

    (71)

    V prípade všetkých ostatných potenciálnych vyvážajúcich výrobcov v Rusku Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce ruských vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako podiel na celkovom objeme vývozu (podľa dovozných štatistík Eurostatu) z dotknutej krajiny do Únie.

    (72)

    Vývoz ruských spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavoval 100 % celkového vývozu z Ruska do Únie počas OP. Komisia sa na základe toho rozhodla stanoviť reziduálne dumpingové rozpätie na úrovni spolupracujúcej spoločnosti, ktorá mala najvyššie dumpingové rozpätie, a to skupina Eurochem Group.

    (73)

    Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

    Spoločnosť

    Predbežné dumpingové rozpätie

    Acron Group

    31,9 %

    Eurochem Group

    34,0 %

    všetky ostatné spoločnosti

    34,0 %

    3.2.   Trinidad a Tobago

    3.2.1.   Normálna hodnota

    (74)

    ukázalo sa, že MHTL, spolupracujúci vyvážajúci výrobca, bol počas obdobia prešetrovania jediným výrobcom dotknutého výrobku v TT.

    (75)

    Komisia najprv preskúmala, či je celkový objem predaja spoločnosti MHTL na domácom trhu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia.

    (76)

    Keďže sa na domácom trhu nepredával žiaden podobný výrobok, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a článkom 2 ods. 6 písm. b) základného nariadenia.

    (77)

    Normálna hodnota bola vytvorená spočítaním týchto priemerných výrobných nákladov podobného výrobku v prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas obdobia prešetrovania:

    a)

    skutočná suma PVA výdavkov uplatniteľná na výrobu a predaj tej istej všeobecnej kategórie výrobkov v bežnom obchode, ktoré vynaložila spoločnosť MHTL na domácom trhu TT;

    b)

    skutočná výška zisku uplatniteľná na výrobu a predaj tej istej všeobecnej kategórie výrobkov v bežnom obchode, ktorý dosiahla spoločnosť MHTL na domácom trhu TT.

    (78)

    Spoločnosť MHTL 12. decembra 2018 vo svojom vyjadrení vo fáze po overení uviedla, že Komisia by mala použiť PVA náklady uplatniteľné na výrobu a predaj tej istej všeobecnej kategórie výrobkov v bežnom obchode, ktoré vynaložila na domácom trhu TT. Keďže spoločnosť MHTL dostatočne odôvodnila, že by tento postup bol v súlade s článkom 2 ods. 3 a ods. 6 základného nariadenia, Komisia toto tvrdenie akceptovala.

    (79)

    V súlade s článkom 2 ods. 3 a článkom 2 ods. 6 písm. b) Komisia použila aj zisky z predaja tej istej kategórie výrobkov, ktoré spoločnosť MHTL dosiahla v bežnom obchode, ako sa uvádza v odôvodnení 78.

    3.2.2.   Vývozná cena

    (80)

    Spoločnosť MHTL vyvážala do Únie iba prostredníctvom prepojených spoločností, ktorí v období prešetrovania konali ako dovozcovia. Všetok predaj do Únie sa realizoval prostredníctvom prepojeného dovozcu v Nemecku. Tento prepojený dovozca predával dotknutý výrobok nezávislým zákazníkom v Nemecku alebo prepojeným spoločnostiam vo Francúzsku a v Španielsku, ktorí zasa predávali dotknutý výrobok nezávislým zákazníkom na svojich príslušných vnútroštátnych trhoch.

    (81)

    Vývozná cena bola preto v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia stanovená na základe ceny, za ktorú bol dovážaný výrobok prvýkrát predaný nezávislým zákazníkom v Únii. V tomto prípade sa cena upravila s cieľom zohľadniť všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom vrátane PVA výdavkov a nákladov na riedenie a miešanie, ako aj primeraný zisk.

    (82)

    Pokiaľ ide o náklady na riedenie a miešanie, špecifické pre tento prípad, spoločnosť MHTL počas obdobia prešetrovania vyvážala iba UAN s obsahom dusíka 32 %. Prepojení dovozcovia však predávali nezávislým zákazníkom UAN s obsahom dusíka buď 32 % alebo menej. Ak bol teda dotknutý výrobok zriedený s vodou alebo zmiešaný so sírou, čo viedlo k zníženiu obsahu dusíka, boli do úpravy cien uvedenej v odôvodnení 81 zahrnuté aj dodatočné náklady na riedenie a miešanie, ktoré prepojenému dovozcovi vznikli.

    3.2.3.   Porovnanie

    (83)

    Komisia porovnávala normálnu hodnotu a vývoznú cenu spoločnosti MHTL na základe ceny zo závodu.

    (84)

    Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Úpravy sa vykonali vzhľadom na zľavy, rabaty a rozdiely v množstvách; náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie náklady, ako aj náklady na úver.

    3.2.4.   Dumpingové rozpätie

    (85)

    V prípade spoločnosti MHTL Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty podobného výrobku s váženým priemerom vývoznej ceny dotknutého výrobku.

    (86)

    Na tomto základe predstavuje predbežný vážený priemer dumpingového rozpätia vyjadrený ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, 55,9 %.

    (87)

    V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v TT, ak tam okrem spoločnosti MHTL sú aj iní, Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu do Únie vyjadrený ako podiel na celkovom objeme vývozu (podľa dovozných štatistík Eurostatu) z TT do Únie.

    (88)

    Úroveň spolupráce je v tomto prípade vysoká, pretože vývoz spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, čiže MHTL, počas obdobia prešetrovania predstavoval 100 % celkového vývozu z TT do Únie. Komisia sa na základe toho rozhodla stanoviť reziduálne dumpingové rozpätie na úrovni spoločnosti MHTL.

    (89)

    Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

    Spoločnosť

    Predbežné dumpingové rozpätie

    Methanol Holdings (Trinidad) Limited

    55,9 %

    všetky ostatné spoločnosti

    55,9 %

    3.3.   Spojené štáty americké

    3.3.1.   Normálna hodnota

    (90)

    Navrhovateľ v podnete poskytol informácie, že v USA sa nachádzajú minimálne dvaja výrobcovia UAN. Prešetrovaním sa potvrdilo, že výrobcov dotknutého výrobku je viac, než jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca, spoločnosť CFI. Takisto ale bolo zjavné, že len spoločnosť CFI vyvážala v období prešetrovania dotknutý výrobok do Únie.

    (91)

    Komisia najprv preskúmala, či je celkový objem predaja spoločnosti CFI na domácom trhu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu jedného vyvážajúceho výrobcu predstavuje najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie počas obdobia prešetrovania. Na základe toho bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade spoločnosti CFI reprezentatívny.

    (92)

    Komisia stanovila, že spoločnosť CFI v období prešetrovania do Únie vyvážala len jeden druh výrobku UAN, a to UAN s obsahom dusíka 32 %. Komisia následne určila druhy výrobku, ktoré spoločnosť CFI predávala na domácom trhu a ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie.

    (93)

    Komisia potom preskúmala, či bol predaj spoločnosti CFI na domácom trhu, pokiaľ ide o druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavuje aspoň 5 % celkového objemu predaja identického alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie. Komisia zistila, že predaj druhu výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, bol na domácom trhu počas obdobia prešetrovania reprezentatívny.

    (94)

    Komisia následne stanovila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu v prípade predmetného druhu výrobku s cieľom rozhodnúť o tom, či na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

    (95)

    Normálna hodnota je založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový alebo nie, ak:

    a)

    objem predaja druhu výrobku, ktorý sa realizoval za čistú predajnú cenu rovnakú alebo vyššiu ako vypočítané výrobné náklady, predstavuje viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto druhu výrobku a

    b)

    vážený priemer predajných cien tohto druhu výrobku je rovnaký alebo vyšší ako jednotkové výrobné náklady.

    (96)

    V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

    (97)

    Normálna hodnota je skutočná cena jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu len v prípade ziskového predaja druhov výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania, ak:

    a)

    objem ziskového predaja druhu výrobku predstavuje najviac 80 % celkového objemu predaja tohto druhu alebo

    b)

    vážený priemer cien tohto druhu výrobku je nižší ako jednotkové výrobné náklady.

    (98)

    Z analýzy predaja na domácom trhu vyplynulo, že 60 až 80 % (13) celého objemu predaja na domácom trhu, pokiaľ ide o druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, bol ziskový a že vážený priemer predajnej ceny bol vyšší než výrobné náklady. V súlade s tým bola normálna hodnota vypočítaná len ako vážený priemer ziskového predaja.

    3.3.2.   Vývozná cena

    (99)

    Spoločnosť CFI vyvážala do Únie priamo nezávislým zákazníkom.

    (100)

    V tomto prípade bola vývoznou cenou cena skutočne zaplatená alebo splatná za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

    3.3.3.   Porovnanie

    (101)

    Komisia porovnávala normálnu hodnotu a vývoz spoločnosti CFI na základe ceny zo závodu.

    (102)

    Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Úpravy sa vykonali vzhľadom na dovozné poplatky a nepriame dane; zľavy, rabaty a rozdiely v množstvách; náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie náklady, ako aj náklady na úver.

    3.3.4.   Dumpingové rozpätie

    (103)

    V prípade spoločnosti CFI Komisia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty príslušného druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývoznej ceny zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

    (104)

    Na tomto základe predstavuje predbežný vážený priemer dumpingového rozpätia vyjadrený ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, 37,3 %.

    (105)

    V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v USA, ak tam okrem zdanlivo jediného vyvážajúceho výrobcu, ktorý spolupracuje na prešetrovaní (spoločnosť CFI), sú aj iní, Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako podiel na celkovom objeme vývozu (podľa dovozných štatistík Eurostatu) z USA do Únie.

    (106)

    Úroveň spolupráce je v tomto prípade vysoká, pretože vývoz spoločnosti CFI počas obdobia prešetrovania predstavoval 100 % celkového vývozu z USA do Únie. Komisia sa na základe toho rozhodla stanoviť reziduálne dumpingové rozpätie na úrovni spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, a to spoločnosti CFI.

    (107)

    Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

    Spoločnosť

    Predbežné dumpingové rozpätie

    CF Industries Holdings, Inc.

    37,3 %

    všetky ostatné spoločnosti

    37,3 %

    4.   UJMA

    4.1.   Vymedzenie výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

    (108)

    Počas obdobia prešetrovania vyrábalo v Únii podobný výrobok 20 známych výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

    (109)

    Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na úrovni približne 3,9 milióna ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie, konkrétne prehľadu výroby spoločnosti Fertilizers Europe a informácií od Fertecon (keďže Fertecon je uznávaným poskytovateľom informácií o dianí na svetových trhoch s hnojivami). Ako sa uvádza v odôvodnení 12, do vzorky boli zaradení traja výrobcovia z Únie, ktorí predstavujú vyše 50 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

    4.2.   Spotreba v Únii

    (110)

    Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a dovozu zo všetkých tretích krajín podľa záznamov Eurostatu.

    (111)

    Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

    Tabuľka 1

    Spotreba v Únii (v tonách)

     

    2015

    2016

    2017

    OP

    Celková spotreba v Únii

    4 803 732

    4 658 736

    4 783 671

    4 571 721

    Index

    100

    97

    100

    95

    Zdroj: Fertilizers Europe a Eurostat

    (112)

    Spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia kolísala, pričom zaznamenala celkový pokles o 5 %. V roku 2016 a v období prešetrovania v dôsledku nedostatku UAN na kľúčových trhoch poľnohospodári obmedzili jeho používanie.

    4.3.   Dovoz z dotknutých krajín

    4.3.1.   Kumulatívne posúdenie účinkov dovozu z dotknutých krajín

    (113)

    Komisia skúmala, či by sa dovoz UAN s pôvodom v dotknutých krajinách mal v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia vyhodnotiť súhrnne.

    (114)

    V uvedenom ustanovení sa uvádza, že dovoz z viac ako jednej krajiny sa vyhodnotí súhrnne, iba ak sa zistí, že:

    a)

    dumpingové rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozu z každej krajiny je väčšie ako de minimis, tak ako je uvedené v článku 9 ods. 3, a že objem dovozu z každej krajiny nie je zanedbateľný a

    b)

    súhrnné vyhodnotenie účinkov dovozu je primerané so zreteľom na podmienky hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podobným výrobkom Únie.

    (115)

    Rozpätia dumpingu stanovené v súvislosti s dovozom z každej z troch dotknutých krajín boli nad hranicou de minimis stanovenou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia. Objem dovozu z jednotlivých dotknutých krajín nebol zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia. Podiel na trhu počas obdobia prešetrovania totiž predstavoval 13,4 % dovozu z Ruska, 8,1 % z TT a 16,2 % z USA.

    (116)

    Podmienky hospodárskej súťaže medzi dumpingovým dovozom z Ruska, TT a USA a medzi dumpingovým dovozom z dotknutých krajín a podobným výrobkom Únie boli podobné. Konkrétnejšie, dovážané výrobky si konkurovali navzájom a konkurovali si s UAN vyrobeným v Únii, pretože sa predávajú prostredníctvom rovnakých predajných kanálov a podobným kategóriám zákazníkov. Dotknutý výrobok je homogénnou komoditou a k hospodárskej súťaži dochádza zväčša len na úrovni ceny.

    (117)

    Všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia teda boli splnené a dovoz z Ruska, TT a USA sa na účely stanovenia ujmy hodnotil súhrnne.

    (118)

    V rámci vypočutia spoločnosť MHTL tvrdila, že dovoz z TT by sa nemal byť zahrnutý do súhrnného hodnotenia, pretože i) ceny z TT boli trvale vyššie ako ceny z USA a Ruska, ii) objem dovozu sa počas posudzovaného obdobia znížil (na rozdiel od objemu dovozu z USA a Ruska), iii) spoločnosť MHTL je súčasťou európskej skupiny, iv) spoločnosť MHTL sa prispôsobuje cene a v) TT je rozvojovou členskou krajinou WTO.

    (119)

    Komisia uvedené tvrdenia zamietla. Rozhodnutie o tom, či by sa dovoz mal alebo nemal hodnotiť súhrnne, musí vychádzať z kritérií stanovených v článku 3 ods. 4 základného nariadenia, ktoré boli v tomto prípade splnené, ako je zdôraznené v odôvodneniach 114 až 117. Ani jedným z aspektov, ktoré spoločnosť MHTL uviedla, sa nedá spochybniť vhodnosť preskúmania dovozu z TT spolu s dovozom z Ruska a USA (14).

    4.3.2.   Objem a podiel dovozu z dotknutých krajín na trhu

    (120)

    Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Podiel dovozu na trhu sa stanovil porovnaním objemu dovozu so spotrebou v Únii.

    (121)

    Dovoz z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjal takto:

    Tabuľka 2

    Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

     

    2015

    2016

    2017

    OP

    Objem dovozu z dotknutých krajín (v tonách)

    1 051 602

    1 581 863

    1 647 295

    1 723 839

    Index

    100

    150

    157

    164

    Podiel na trhu

    21,9 %

    34,0 %

    34,4 %

    37,7 %

    Index

    100

    155

    157

    172

    Objem dovozu z Ruskej federácie (v tonách)

    339 075

    582 906

    557 966

    613 491

    Index

    100

    172

    165

    181

    Podiel na trhu

    7,1 %

    12,5 %

    11,7 %

    13,4 %

    Index

    100

    177

    165

    190

    Objem dovozu z Trinidadu a Tobaga (v tonách)

    488 392

    452 194

    444 290

    368 178

    Index

    100

    93

    91

    75

    Podiel na trhu

    10,2 %

    9,7 %

    9,3 %

    8,1 %

    Index

    100

    95

    91

    79

    Objem dovozu z USA (v tonách)

    224 136

    546 763

    645 040

    742 170

    Index

    100

    244

    288

    331

    Podiel na trhu

    4,7 %

    11,7 %

    13,5 %

    16,2 %

    Index

    100

    252

    289

    348

    Zdroj: Eurostat.

    (122)

    Dovoz z dotknutých krajín sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 64 %. Zvýšenie podielu na trhu bolo ešte výraznejšie z toho dôvodu, že sa podiel dotknutého dovozu na trhu zvýšil o 72 %, z 21,9 % v roku 2015 na 37,7 % v období prešetrovania. Spotreba v rovnakom období klesla o 5 %, k prudkému zvýšeniu podielu dotknutých krajín na trhu teda jasne došlo na úkor ostatných účastníkov trhu.

    4.3.3.   Ceny dovozu z dotknutých krajín a cenové podhodnotenie

    (123)

    Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu. Je dôležité objasniť, že úroveň týchto štatistických cien sa môže líšiť od overených cien pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov ako takých, keďže sa väčšina dovozu z dotknutých krajín uskutočňuje prostredníctvom prepojených dovozcov.

    (124)

    Vážený priemer ceny dovozu do Únie z dotknutých krajín sa vyvíjal takto:

    Tabuľka 3

    Dovozné ceny (EUR/tona)

     

    2015

    2016

    2017

    OP

    Ruská federácia

    179

    130

    135

    126

    Index

    100

    73

    75

    70

    Trinidad a Tobago

    197

    151

    141

    140

    Index

    100

    77

    72

    71

    USA

    188

    137

    126

    124

    Index

    100

    73

    67

    66

    Dotknuté krajiny

    189

    138

    133

    128

    Index

    100

    73

    70

    68

    Zdroj: Eurostat.

    (125)

    Dovozné ceny z dotknutých krajín klesli v priemere o 32 %. Ceny dovozu zo všetkých troch dotknutých krajín totiž klesli v závislosti od krajiny v rozmedzí od 30 % do 34 %. Tento pokles bol osobitne zrejmý v roku 2016, keď sa znížili ceny surovín (hlavne plynu). V období prešetrovania však dovozné ceny klesli o 4 %, na rozdiel od cien surovín, ktoré sa zvýšili.

    (126)

    Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

    vážený priemer cien podľa druhu výrobku z dovozu od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v dotknutých krajinách účtovaných prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie, stanovených na základe CIF (náklady, poistenie a prepravné) a náležite upravených o clá a náklady po dovoze, a

    zodpovedajúci vážený priemer predajných cien podľa druhu výrobku od výrobcov z Únie zaradených do vzorky, účtovaných neprepojeným zákazníkom na trhu Únie.

    (127)

    Komisia zvyčajne porovnáva cenu CIF na hranici Únie vyvážajúcich výrobcov s cenou zo závodu výrobcov z Únie, pretože týmto postupom sa zvyčajne získa spravodlivé porovnanie. Prešetrovaním sa však zistilo, že v tomto prípade existujú výnimočné okolnosti a že v prípade okolo tretiny predajných transakcií výrobcov z Únie zaradených do vzorky by sa použitím predajných cien na úrovni zo závodu dospelo k cenám výrobného odvetvia Únie, ktoré nie sú z hľadiska hospodárskej súťaže na úrovni porovnateľnej s dovoznými cenami.

    (128)

    V prípade predaja výrobného odvetvia Únie, v rámci ktorého vznikli náklady na námornú dopravu pri dodávke do prístavov, ako sú Rouen (Francúzsko) a Gent (Belgicko), sa ukázalo ako vhodné namiesto výpočtu ceny zo závodu pre tento predaj použiť ceny na dodávku do toho prístavu. Tento predaj predstavoval približne 40 % predaja výrobného odvetvia Únie. Tento postup sa považoval za presnejší než použitie cien zo závodu z týchto dôvodov:

    i)

    UAN je korozívna kvapalina a jej preprava používateľom a distribútorom si vyžaduje špeciálne vozidlá a skladovacie zariadenia. Náklady na logistiku sa tak zvyšujú do tej miery, že tieto náklady často predstavujú viac než 20 % predajnej ceny UAN predávaného v západnej Európe a za určitých dodacích podmienok môže dosiahnuť až 30 % predajnej ceny;

    ii)

    dvaja najväčší výrobcovia vo vzorke majú sídlo v Poľsku a na Litve, zatiaľ čo najväčšie trhy pre UAN sú v západnej Európe, čo znamená, že náklady na logistiku sú obzvlášť vysoké a zahŕňajú námornú prepravu; títo dvaja výrobcovia súperia vo východnej Európe v oblasti cien zo závodu a cien CIF s ruským dovozom a v západnej Európe s cenami pri dodaní z Trinidadu a Tobaga, Ruska a USA. Pozorovaním sa zistilo, že hlavný rozdiel medzi predajnými cenami týchto výrobcov vo východnej a v západnej Európe skutočne spočíva vo výške nákladov týchto výrobcov na logistiku a dopravu;

    iii)

    mnohé zainteresované strany vrátane vyvážajúcich výrobcov uviedli, že hlavným bodom pre porovnanie cien UAN v západnej Európe je cena CIF (plus dovozné clo vo vhodných prípadoch) dodávok do prístavov Rouen (Francúzsko) a Gent (Belgicko);

    iv)

    väčšina dovozu z dotknutých krajín bola v období prešetrovania dodaná na základe cien CIF vo veľkých námorných nákladných tankeroch do západnej Európy. Súčasťou boli takmer všetky dodávky s pôvodom v Trinidade a Tobagu a USA, ale aj veľké množstvo predaja z Ruskej federácie;

    v)

    UAN je homogénna komodita, a preto väčšina zákazníkov tento výrobok kupuje výlučne na základe ceny;

    vi)

    vysledovateľnosť pôvodu dotknutého výrobku môže byť na úrovni distribútora a koncového používateľa nedostatočná, pretože UAN dodaný v západnej Európe do prístavov, ako sú Rouen alebo Gent, je uskladňovaný v tých istých nádržiach bez ohľadu na jeho zdroj, a

    vii)

    konkurenčné predaje sa z prístavu dodávky uskutočňovali rovnakým zákazníkom v prípade dovozu aj predaja výrobného odvetvia Únie, pričom sa použili porovnateľné obchodné podmienky a tovar sa zákazníkom často dodal v tých istých dodávacích vozidlách.

    (129)

    Komisia preto dospela k záveru, že na preskúmanie toho, či dochádza k cenovému podhodnoteniu, treba upraviť približne tretinu predajných transakcií dvoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, aby tento predaj bolo možné porovnať z hľadiska jeho skutočnej konkurencie s predmetným dovozom. Pre zvyšné dve tretiny predaja výrobného odvetvia Únie, ktorý nezahŕňal námornú nákladnú dopravu, sa zachovala bežná metodika cien CIF a cien zo závodu.

    (130)

    Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Porovnanie ukázalo vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny vo výške 3,4 % v prípade dovozu z Ruska, 6,2 % v prípade dovozu z TT a 9,9 % v prípade dovozu z USA. Berúc do úvahy, že dotknutý výrobok je komoditou a že hospodárska súťaž je do veľkej miery založená len na cene, pričom jej ceny sú veľmi transparentné (t. j. známe na trhu), takéto rozpätie sa považuje za významné. Nízky cenový rozdiel kupujúceho navedie na zmenu dodávateľa. V odpovediach to potvrdili aj zástupcovia používateľov.

    (131)

    Ak sa porovnajú predajné ceny podľa jednotlivých druhov výrobku v prípade transakcií na rovnakej úrovni obchodu, dovoz z dotknutých krajín v období prešetrovania podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie v priemere o 6,8 %.

    4.4.   Všeobecné poznámky Makroekonomické ukazovatele

    4.4.1.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

    (132)

    V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

    (133)

    Ako sa uvádza v odôvodnení 13, na stanovenie prípadnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bol použitý výber vzorky.

    (134)

    Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od spoločnosti Fertilizers Europe. Tieto údaje sa vzťahujú na všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov zaslaných výrobcami z Únie zaradenými do vzorky. Pri obidvoch súboroch údajov sa zistilo, že sú reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

    (135)

    Makroekonomickými ukazovateľmi sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita a rozsah dumpingového rozpätia.

    (136)

    Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

    4.4.2.   Makroekonomické ukazovatele

    4.4.2.1.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

    (137)

    Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

    Tabuľka 4

    Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

     

    2015

    2016

    2017

    OP

    Objem výroby (v tonách)

    4 238 411

    3 695 546

    4 253 903

    3 890 476

    Index

    100

    87

    100

    92

    Výrobná kapacita (merná jednotka)

    8 055 000

    8 205 000

    8 385 000

    8 385 000

    Index

    100

    102

    104

    104

    Využitie kapacity

    53 %

    45 %

    51 %

    46 %

    Index

    100

    86

    96

    88

    Zdroj: overený vyplnený dotazník od spoločnosti Fertilizers Europe.

    (138)

    V Únii sa UAN bežne vyrába v integrovaných chemických závodoch. V týchto závodoch sa plyn a dusík premieňajú na dusíkaté hnojivá a iné podobné priemyselné výrobky, ako napríklad melamín. Výrobný proces pozostáva z rôznych fáz, ako je výroba amoniaku a kyseliny dusičnej, a preto je do veľkej miery závislý od prístupu k zdrojom plynu (hlavnej základnej suroviny) cez plynovody alebo terminály a kapitálovo vysoko náročný. Výrobcovia môžu prejsť na výrobu iných konečných výrobkov, táto schopnosť je však obmedzená a v prípade každého výrobcu iná. Závisí to od konfigurácie integrovaného závodu a od zákazníckej základne výrobcu. Každá spoločnosť sa usiluje o maximalizáciu ziskovosti celého závodu. Prešetrovanie sa však zameriava výlučne na UAN.

    (139)

    Celková výroba UAN sa počas posudzovaného obdobia znížila o 8 %. Výroba v roku 2016 výrazne klesla, pričom dovoz z dotknutých krajín sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšil o 50 % a dopyt bol ovplyvnený nedostatkom na kľúčových trhoch s UAN. Hoci sa situácia v roku 2017 zlepšila, pokles cien UAN a ziskovosti doviedli niektorých výrobcov v Únii k tomu, že v období prešetrovania prešli na výrobu iných dusíkatých hnojív. Ak výrobcovia z Únie nemohli zmeniť výrobu z ekonomických dôvodov, museli ju zastaviť.

    (140)

    Výrobná kapacita sa za posudzované obdobie zvýšila o 4 %, zatiaľ čo využitie kapacity kleslo o 12 %. Ako je uvedené v odôvodnení 138, výrobná kapacita, ako aj využitie kapacity môžu byť pri tomto druhu výroby a v tomto výrobnom odvetví ovplyvnené výrobou iných výrobkov, ktoré sa môžu vyrábať na tom istom výrobnom zariadení, a tieto trendy tento fakt aj odzrkadľujú.

    4.4.2.2.   Objem predaja a podiel na trhu

    (141)

    Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

    Tabuľka 5

    Objem predaja a podiel na trhu

     

    2015

    2016

    2017

    OP

    Objem predaja na trhu Únie (v tonách)

    3 348 196

    2 796 506

    2 934 634

    2 645 143

    Index

    100

    84

    88

    79

    Podiel na trhu

    69,7 %

    60,0 %

    61,3 %

    57,9 %

    Index

    100

    86

    88

    83

    Zdroj: overený vyplnený dotazník od spoločnosti Fertilizers Europe.

    (142)

    Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa vypočítal na makro základe predaja neprepojeným a prepojeným stranám. Malé množstvo tohto predaja (približne 3 % z celkového množstva) však pozostávalo z ďalšieho predaja výroby z dovozu z rôznych zdrojov. Takýto predaj je z uvedených údajov o objeme predaja vylúčený, keďže by mal zahŕňať iba predaj výroby od výrobcov z Únie. S cieľom zabrániť dvojitému započítaniu bol tento ďalší predaj vylúčený aj z údajov o spotrebe v odôvodnení 114. Na základe toho objem predaja výrobného odvetvia Únie v Únii za posudzované obdobie klesol o 21 %. Pokles objemu predaja za toto obdobie zodpovedá približne zvýšeniu objemu predaja dotknutými krajinami.

    (143)

    Počas posudzovaného obdobia sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu znížil o 17 %. Táto situácia je výsledkom zlých trhových podmienok, najmä nízkych cien, čo znamená, že Únia stratila objem predaja v prospech dovozu z dotknutých krajín.

    4.4.2.3.   Rast

    (144)

    Z uvedených údajov týkajúcich sa výroby, objemu predaja a podielu na trhu vyplýva, že výrobné odvetvie Únie za posudzované obdobie nebolo schopné rásť, a to ani v absolútnom vyjadrení ani v súvislosti so spotrebou.

    4.4.2.4.   Zamestnanosť a produktivita

    (145)

    Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

    Tabuľka 6

    Zamestnanosť a produktivita

     

    2015

    2016

    2017

    OP

    Počet zamestnancov

    2 164

    2 029

    2 104

    2 005

    Index

    100

    94

    97

    93

    Produktivita (v tonách na zamestnanca)

    1 959

    1 821

    2 022

    1 940

    Index

    100

    93

    103

    99

    Zdroj: overený vyplnený dotazník od spoločnosti Fertilizers Europe.

    (146)

    Vzhľadom na zhoršené trhové podmienky sa počet zamestnancov vo výrobnom odvetví Únie znížil o 7 %. Keďže však výroba klesla ešte viac, produktivita sa počas posudzovaného obdobia stále znížila o 1 %.

    4.4.2.5.   Veľkosť dumpingového rozpätia

    (147)

    Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dampingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutých krajín podstatný.

    4.4.3.   Mikroekonomické ukazovatele

    4.4.3.1.   Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

    (148)

    Vážené priemery jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

    Tabuľka 7

    Predajné ceny v Únii

     

    2015

    2016

    2017

    OP

    Priemerná jednotková predajná cena na úrovni zo závodu v Únii neprepojeným zákazníkom (v eurách za tonu)

    176

    130

    127

    127

    Index

    100

    74

    72

    72

    Jednotkové výrobné náklady na úrovni zo závodu (v EUR/t)

    146

    115

    123

    130

    Index

    100

    79

    84

    89

    Zdroj: overené vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

    (149)

    Predajné ceny za posudzované obdobie klesli o 28 % a jednotkové výrobné náklady klesli o 11 %. K najväčšiemu zníženiu cien došlo v roku 2016, keď dovoz z dotknutých krajín za nízke ceny narástol o 50 % a dopyt bol o niečo slabší. Vývoj výrobných nákladov určovalo najmä kolísanie cien. Zvýšeniu nákladov v roku 2017 a v období prešetrovania však nezodpovedalo adekvátne zvýšenie predajných cien podobného výrobku, ktoré boli naďalej tlačené smerom nadol.

    4.4.3.2.   Náklady práce

    (150)

    Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

    Tabuľka 8

    Priemerné náklady práce na zamestnanca

     

    2015

    2016

    2017

    OP

    Priemerné náklady práce na zamestnanca (v EUR)

    24 876

    24 323

    27 143

    27 410

    Index

    100

    98

    109

    110

    Zdroj: overené vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

    (151)

    Priemerné náklady práce na zamestnanca výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa za posudzované obdobie zvýšili o 10 %. Náklady práce na zamestnanca narástli najmä v roku 2017, keď sa zvýšila výroba a produktivita.

    4.4.3.3.   Zásoby

    (152)

    Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

    Tabuľka 9

    Zásoby

     

    2015

    2016

    2017

    OP

    Konečný stav zásob (v tonách)

    83 826

    54 411

    72 814

    38 961

    Index

    100

    65

    87

    46

    Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby

    3,7 %

    2,7 %

    3,2 %

    1,8 %

    Index

    100

    71

    85

    49

    Zdroj: overené vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

    (153)

    Konečný stav zásob a zásoby ako percentuálny podiel výroby sa za posudzované obdobie znížili. Keďže sú ale zásoby ako percentuálny podiel výroby počas celého obdobia nízke a konečné zásoby podliehajú sezónnym výkyvom, tento faktor sa v tomto prešetrovaní nepovažuje za relevantný ukazovateľ ujmy.

    4.4.3.4.   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

    (154)

    Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

    Tabuľka 10

    Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

     

    2015

    2016

    2017

    OP

    Ziskovosť predaja v Únii neprepojeným zákazníkom (% z obratu z predaja)

    14,0 %

    10,0 %

    1,1 %

    – 3,5 %

    Index

    100

    71

    8

    – 25

    Peňažný tok (EUR)

    78 775 697

    39 007 376

    19 727 317

    5 827 513

    Index

    100

    50

    25

    7

    Investície (EUR)

    18 082 767

    15 044 306

    5 110 610

    8 593 605

    Index

    100

    83

    28

    48

    Návratnosť investícií

    57,2 %

    28,3 %

    7,9 %

    – 8,7 %

    Index

    100

    49

    14

    – 15

    Zdroj: overené vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

    (155)

    Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ziskovosť sa za posudzované obdobie znížila z dôvodu vývoja priemerných predajných cien a výrobných nákladov opísaných v odôvodnení 152. Nárast výrobných nákladov od roku 2017 a stláčanie predajných cien smerom nadol z dôvodu dovozu z dotknutých krajín spôsobili straty výrobného odvetvia Únie v období prešetrovania.

    (156)

    Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Čistý peňažný tok sa za celé posudzované obdobie vyvíjal negatívne.

    (157)

    Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Za posudzované obdobie sa vyvíjala negatívne, čo odzrkadľuje skôr opísané tendencie ziskovosti a peňažného toku.

    (158)

    Výrobné odvetvie Únie v posudzovanom období pokračovalo v investíciách. Investície boli vložené do zvyšovania efektívnosti výroby, znižovania spotreby energie a environmentálnych zlepšení. V roku 2017 a v období prešetrovania však boli investície podstatne nižšie než v rokoch 2015 a 2016. Pokles úrovne investícií bol spôsobený menšou schopnosťou získať kapitál, ako dokazuje zhoršujúci sa stav peňažného toku.

    4.4.4.   Záver o ujme

    (159)

    Výrobné odvetvie Únie za posudzované obdobie zasiahli veľké zníženia predajných cien (28 %), ktoré spolu so zvýšením nákladov v roku 2017 a v období prešetrovania spôsobili, že sa úroveň zisku, ktorá v roku 2015 predstavovala 14 %, premenila v období prešetrovania na straty. Táto tendencia vyústila do podobných poklesov, aj pokiaľ ide o peňažný tok, návratnosť investícií a znižovanie investícií. Podobné negatívne účinky sa prejavili aj v prípade ukazovateľov objemu, ako je výroba, ktorá sa znížila o 8 %, objemu predaja, ktorý sa znížil o 21 %, a podielu na trhu, ktorý zo 69,7 % v roku 2015 klesol na 57,9 % v období prešetrovania. Výrobné odvetvie Únie sa tak ocitlo v citlivej situácii.

    (160)

    Na pozitívny vývoj poukazovalo len málo skúmaných ukazovateľov. Výrobná kapacita sa za posudzované obdobie mierne zvýšila, ale ako sa uvádza v predchádzajúcom odôvodnení, výroba klesla. Zásoby sa takisto znížili, ale úroveň zásob je počas celého posudzovaného obdobia nízka.

    (161)

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

    5.   PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

    (162)

    V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto skúmala, či v rovnakom čase mohli poškodiť výrobné odvetvie Únie aj iné známe faktory. Komisia zabezpečila, aby prípadná ujma spôsobená inými faktormi než dumpingovým dovozom z dotknutých krajín nebola pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. K týmto faktorom patrí okrem iného: dovoz z tretích krajín, pokles spotreby, vývoj na (svetovom) trhu s močovinou, zvýšenie cien plynu v roku 2017 a v období prešetrovania, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, vyššie náklady výrobcov z Únie a určité nákupy a predaje UAN uskutočnené výrobcami z Únie.

    5.1.   Vplyv dumpingového dovozu

    (163)

    Dovoz z dotknutých krajín sa v posudzovanom období zvýšil o 64 %, čím sa jeho podiel na trhu zvýšil o 72 %, ako sa uvádza v tabuľke 2. K tomuto vývoju došlo napriek tomu, že úroveň spotreby poklesla počas posudzovaného obdobia o 5 %.

    (164)

    Dovozné ceny z dotknutých krajín klesli v priemere o 32 %. V skutočnosti ceny zo všetkých troch dotknutých krajín klesli v závislosti od krajiny o 30 % až 34 %. Tento pokles predajných cien bol zjavný najmä v roku 2016, keď sa v porovnaní s rokom 2015 zároveň zvýšil objem dovozu z dotknutých krajín o 50 %. Ak porovnáme predajné ceny podľa jednotlivých druhov výrobku v prípade transakcií na rovnakej úrovni obchodu, dovoz z dotknutých krajín mal počas obdobia prešetrovania za následok zníženie cien výrobného odvetvia Únie v priemere o 6,8 %.

    (165)

    Je zrejmé, že veľký nárast dovozu pri klesajúcich cenách zohral významnú úlohu pri rýchlom zhoršení hospodárskych ukazovateľov výrobného odvetvia Únie. Tento vplyv zhoršili dva faktory špecifické pre výrobok. Po prvé, UAN je komodita predávaná zákazníkom takmer výhradne na základe ceny. Preto aj len malý rozdiel v cene môže zohrávať významnú rolu. Po druhé, UAN je kvapalný výrobok, na ktorého skladovanie sú nevyhnutné špeciálne nádrže, čo znamená, že trhové ceny sa musia akceptovať krátko po výrobe, bez ohľadu na výrobné náklady v danom čase.

    (166)

    Nízke predajné ceny z dotknutých krajín boli najškodlivejšie v roku 2017 a v období prešetrovania, keď sa náklady zvyšovali v dôsledku vyšších cien plynu. Znížené predajné ceny výrobného odvetvia Únie, ktoré sa nemohli zvýšiť vzhľadom na nárast nákladov spôsobený cenovým tlakom zo strany dovozu, spôsobili zhoršenie ukazovateľov výkonnosti výrobného odvetvia Únie a v konečnom dôsledku straty počas obdobia prešetrovania. V roku 2017 a v období prešetrovania sa viacero výrobcov tak nemohlo vyhnúť prerušeniu výroby a úrovne investícií sa výrazne znížili. To zasa ešte viac zhoršilo ujmu, pretože nepretržité investície do integrovanej chemickej továrne majú zásadný význam pre dlhodobé prežitie.

    (167)

    Niektoré strany sa odvolávali na nedostatok korelácie medzi úrovňou dovozu a predajnými cenami a ziskami výrobného odvetvia Únie v tom zmysle, že predajné ceny a zisky výrobného odvetvia Únie boli vysoké počas období, keď bola úroveň dovozu vysoká a naopak nízke v obdobiach nižšej úrovne dovozu. Argumenty uvedené v tomto oddiele, ako aj neschopnosť výrobného odvetvia Únie využiť svoj domáci trh v rovnakom rozsahu ako výrobcovia z dotknutých krajín poukazujú na existenciu ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom.

    5.2.   Vplyv ostatných faktorov

    5.2.1.   Dovoz z tretích krajín

    (168)

    Objem dovozu z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

    Tabuľka 11

    Dovoz z tretích krajín

     

     

    2015

    2016

    2017

    OP

    Spolu za tretie krajiny okrem dotknutých krajín

    Objem (v tonách)

    403 934

    280 367

    201 741

    202 738

    Index

    100

    69

    50

    50

    Podiel na trhu

    8,0 %

    5,7 %

    3,8 %

    4,1 %

    Index

    100

    72

    48

    51

    Priemerná cena

    189

    140

    136

    129

    Index

    100

    74

    72

    68

    Zdroj: Databáza COMEXT

    (169)

    Dovoz z tretích krajín (najmä z Bieloruska, zo Severného Macedónska, Srbska a z Alžírska) klesol počas posudzovaného obdobia o 50 % a počas obdobia prešetrovania predstavoval ich podiel na trhu iba 4,1 %.

    (170)

    Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že takýto dovoz mohol mať len okrajový vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie.

    5.2.2.   Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie

    (171)

    Objem vývozu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

    Tabuľka 12

    Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie

     

    2015

    2016

    2017

    OP

    Objem vývozu (v tonách)

    272 077

    306 840

    559 840

    552 979

    Index

    100

    113

    206

    203

    Priemerná cena (EUR/tona)

    171

    124

    122

    125

    Index

    100

    72

    72

    73

    Zdroj: spoločnosť Fertilizers Europe a výrobcovia zaradení do vzorky

    (172)

    Počas posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoj predaj na vývozných trhoch o približne 280 000 ton. Zvýšenie predaja na jeho vývoznom trhu tak kompenzovalo iba malú časť straty v objeme približne 700 000 ton na trhu Únie. Vývozné ceny výrobného odvetvia Únie boli podobné jeho cenám na trhu Únie.

    (173)

    Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že takýto vývoz neprispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

    5.2.3.   Spotreba

    (174)

    Počas prešetrovania niektoré strany poukázali na kolísavú spotrebu a/alebo nepriaznivé poveternostné podmienky na kľúčových trhoch ako na príčiny situácie spôsobujúcej ujmu výrobnému odvetviu Únie. Z tabuľky 1 vyplýva, že spotreba na trhu Únie počas posudzovaného obdobia skutočne kolísala a celkovo klesla o 5 %. Napriek týmto výkyvom a celkovému poklesu sa však dovoz z dotknutých krajín počas posudzovaného obdobia neustále zvyšoval na úkor iného dovozu a predaja výrobného odvetvia Únie.

    (175)

    Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že vývoj dopytu neprispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

    5.2.4.   (Svetová) cena močoviny

    (176)

    Niektoré strany tvrdili, že vznik situácie spôsobujúcej ujmu výrobcom z Únie je možné pripísať svetovej cene močoviny, ktorá viedla k zníženiu cien UAN v Únii. Z prešetrovania však vyplynulo, že neexistuje žiadna svetová cena močoviny, ktorá mohla ovplyvniť situáciu výrobného odvetvia Únie. Existujú nezávislé subjekty, ktoré zverejňujú spotové ceny močoviny na rôznych miestach na celom svete. Tieto ceny naznačujú, že počas posudzovaného obdobia ceny kolísali v závislosti od miesta (15). Okrem toho, zatiaľ čo močovina na celom svete predstavuje 56 % všetkých spotrebovaných hnojív, močovina nie je uprednostňovaným hnojivom v Únii, kde predstavuje približne 19 % používaných hnojív.

    (177)

    Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že (svetová) cena močoviny nemohla mať významný vplyv na predajné ceny výrobného odvetvia Únie a jeho situáciu spôsobujúcu ujmu.

    5.2.5.   Vyššie náklady výrobcov z Únie

    (178)

    Viaceré strany poukázali na zvýšenie predajných, administratívnych a všeobecných výdavkov výrobcov z Únie a/alebo uviedli, že niektorí sťažujúci sa výrobcovia z Únie sú v situácii spôsobujúcej ujmu, pretože platia vysokú cenu za plyn.

    (179)

    Prešetrovaním sa nepreukázal žiadny abnormálny vývoj predajných, administratívnych a všeobecných nákladov výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Pokiaľ ide o úroveň cien plynu počas posudzovaného obdobia, jej vývoj v tomto prípade nevysvetľuje zmenšujúci sa zisk. Vysoké ceny plynu by mohli vysvetliť pretrvávajúcu neschopnosť dosiahnuť primeranú úroveň ziskovosti, čo nie je tento prípad, pretože v roku 2015 bola ziskovosť na úrovni 14 % a v roku 2016 na úrovni 10 %.

    (180)

    Preto sa dospelo k záveru, že vývoj cien plynu bol len faktorom, ktorý zhoršil ujmu, ktorú utrpeli niektorí výrobcovia z Únie. Hlavným dôvodom ujmy však nebolo ani zvýšenie cien plynu, ani nárast iných nákladov. Bol to cenový tlak dovozu z dotknutých krajín, ktorý výrobnému odvetviu Únie neumožnil premietnuť zvýšenie nákladov do predajných cien.

    5.2.6.   Určitý UAN nakupovaný a predávaný výrobcami z Únie

    (181)

    Viaceré strany tvrdili, že ujmu, ktorú v konečnom dôsledku utrpeli niektorí výrobcovia z Únie, si spôsobilo samotné výrobné odvetvie Únie, pretože niektorí výrobcovia z Únie nakupovali UAN.

    (182)

    Z prešetrovania vyplynulo, že niektorí výrobcovia z Únie alebo ich obchodné odnože nakúpili určité množstvo UAN od dovozcov alebo obchodníkov v Únii s cieľom splniť určité objednávky alebo z logistických dôvodov. Vzhľadom na to, že UAN z niekoľkých zdrojov sa zmiešava v nádržiach, a skutočnosť, že sa o tieto nádrže niekedy delia viacerí aktéri na trhu, nie je možné vylúčiť, že výrobcovia z Únie skutočne spätne odkúpili určité množstvo UAN, ktoré predtým predali. V každom prípade nákupy UAN výrobcami z Únie boli v objemovom vyjadrení v porovnaní s celkovým predajom v Únii zanedbateľné.

    (183)

    Tvrdenie jedného ruského vyvážajúceho výrobcu, že niektorí výrobcovia z Únie predávajú UAN v Únii za zľavnené ceny, ktoré sú pod trhovou cenou, nebolo podložené žiadnymi dôkazmi.

    (184)

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že žiadna z uvedených operácií nemala významný vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie spôsobujúcu ujmu.

    5.2.7.   Iné faktory

    (185)

    Počas prešetrovania niektoré strany poukázali na iné faktory ako na príčiny situácie spôsobujúcej ujmu výrobnému odvetviu Únie. Medzi tieto iné faktory patria i) sezónnosť cien UAN; ii) pohyblivé výrobné kapacity výrobcov z Únie; iii) nepravidelné dodávky zo strany niektorých výrobcov z Únie a iv) digitálna platforma, prostredníctvom ktorej sa údajne predávajú hnojivá na internete za agresívne ceny.

    (186)

    Prešetrovaním sa však preukázalo, že i) analýza sa uskutočnila na základe 12–mesačného obdobia, a teda akákoľvek sezónnosť cien UAN je tým vyrovnaná; ii) výrobcovia z Únie sa uchyľujú k pohyblivým kapacitám ako k ochrannému opatreniu; iii) určité nepravidelné dodávky zo strany niektorých výrobcov z Únie boli spôsobené bežnými operáciami údržby a iv) predaj UAN na internete sa uskutočňoval v obmedzenom rozsahu, za podobné trhové ceny.

    (187)

    Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že žiaden z týchto faktorov nebol príčinou situácie spôsobujúcej ujmu výrobnému odvetviu Únie.

    5.3.   Záver o príčinnej súvislosti

    (188)

    Počas posudzovaného obdobia a vzhľadom na klesajúcu spotrebu v Únii sa objemy dovozu z dotknutých krajín a ich podiely na trhu výrazne zvýšili, zatiaľ čo ceny z dotknutých krajín klesli v priemere o 33 %. Zvýšenie podielu dovozu na trhu sa časovo zhodovalo s podobným poklesom podielu výrobného odvetvia Únie na trhu. Vzhľadom na to, že UAN je cenovo citlivou komoditou, podiel dovozu z dotknutých krajín na trhu počas obdobia prešetrovania bol na úrovni 37,7 % a tento dovoz sa realizoval za ceny, ktoré boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie, takýto dovoz mal závažné škodlivé účinky. Cenový tlak dovozu z dotknutých krajín na výrobcov z Únie bol v roku 2017 a v období prešetrovania, keď sa náklady zvyšovali, mimoriadne škodlivý. Tento tlak spôsobil zhoršenie ukazovateľov výkonnosti výrobného odvetvia Únie a viedol k stratám počas obdobia prešetrovania.

    (189)

    Z analýzy uvedenej v odôvodneniach 171 až 188 vyplýva, že na situáciu výrobného odvetvia Únie spôsobujúcu ujmu nemal významný vplyv žiaden iný faktor.

    (190)

    Komisia na základe uvedeného dospela v tejto fáze k záveru, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola spôsobená dumpingovými dovozmi z dotknutých krajín, a že ďalšie faktory, či už posudzované jednotlivo alebo spoločne, nezmiernili uvedenú príčinnú súvislosť.

    (191)

    Komisia rozlíšila a oddelila účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od účinkov dumpingového dovozu spôsobujúcich ujmu. Väčšina týchto faktorov prakticky nemala žiaden vplyv na negatívny vývoj výrobného odvetvia Únie, pokiaľ ide o zníženú ziskovosť, a vplyv vývoja cien plynu bol v tomto ohľade obmedzený.

    6.   ÚROVEŇ OPATRENÍ

    (192)

    Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom výrobnému odvetviu Únie.

    (193)

    V tomto prípade navrhovatelia tvrdili, že existujú narušenia v súvislosti so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia so zreteľom na jednu z prešetrovaných krajín, konkrétne Rusko. Posúdenie týkajúce sa Ruska sa nachádza v oddiele 6.3.

    (194)

    Jeden zo spolupracujúcich ruských vyvážajúcich výrobcov tvrdil, že potenciálne uplatnenie ustanovení článku 7 ods. 2a základného nariadenia vo vzťahu k Rusku by bolo diskriminačné, keďže narušenie v súvislosti so surovinami v zmysle tohto článku sa uplatňuje aj na trhy so zemným plynom v TT a USA.

    (195)

    Komisia preskúmala tieto tvrdenia a dospela k predbežnému záveru, že:

    a)

    údajné subvencovanie nákupov zemného plynu používaného výrobcom UAN v TT nepatrí do rozsahu narušení v súvislosti so surovinami uvedeného v článku 7 ods. 2a základného nariadenia;

    b)

    hoci by sa údajný zákaz vývozu zemného plynu bez predchádzajúceho povolenia v USA mohol potenciálne radiť k narušeniam v súvislosti so surovinami uvedeným v článku 7 ods. 2a základného nariadenia, používaný systém vývozných licencií sa javí ako automatický a zanedbateľný poplatok za licenciu nemá vplyv na vývoznú cenu.

    (196)

    Komisia preto predbežne zamietla tvrdenie diskriminačného zaobchádzania pri uplatňovaní článku 7 ods. 2a základného nariadenia vo vzťahu k Rusku.

    6.1.   Preskúmanie primeraného rozpätia na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie zo strany Trinidadu a Tobaga a Spojených štátov amerických

    (197)

    Komisia najprv stanovila výšku cla potrebného na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a ku ktorej by nedošlo pri neexistencii narušení v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. V tomto prípade by sa ujma odstránila, keby výrobné odvetvie Únie bolo schopné pokryť svoje výrobné náklady vrátane nákladov vyplývajúcich z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia k základnému nariadeniu a dosiahnuť primeraný zisk („cieľový zisk“).

    (198)

    V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z krajiny, ktorá je predmetom prešetrovania, úroveň ziskovosti potrebná na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inovácie, ako aj úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže.

    (199)

    Ako je uvedené v tabuľke 2, v roku 2016 začal dovoz z dotknutých krajín prudko rásť. Akékoľvek ziskové rozpätie na tento účel by teda bolo potrebné odvodiť z predchádzajúcich rokov. Aby sa zabránilo tomu, že sa použije rok mimoriadneho zisku, sa rozhodlo, že sa použije vážený priemer zisku, ktorý dosiahlo výrobné odvetvie Únie v období rokov 2013 – 2015. Takto získaný cieľový zisk, ktorý dosiahol 10 %, sa považoval za zdravý zisk za normálnych podmienok hospodárskej súťaže.

    (200)

    Jeden výrobca z Únie zaradený do vzorky tvrdil, že Komisia by mala k cieľovému zisku pripočítať plánované investície, ktoré sa počas posudzovaného obdobia nerealizovali. Komisia prešetrila toto tvrdenie podľa článku 7 ods. 2c základného nariadenia. Dotknutá spoločnosť však nebola schopná poskytnúť listinné dôkazy na podporu tohto tvrdenia, ktoré sa preto predbežne zamietlo.

    (201)

    V súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia Komisia ako posledný krok posúdila budúce náklady vyplývajúce z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a z dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia k základnému nariadeniu, ktoré výrobnému odvetviu Únie vzniknú počas obdobia uplatňovania opatrenia podľa článku 11 ods. 2. Na základe dostupných dôkazov Komisia stanovila dodatočné náklady na úrovni 3,7 %, ktoré sa pripočítali k cene nespôsobujúcej ujmu. Poznámka k spisu o spôsobe, akým Komisia stanovila tieto dodatočné náklady, je k dispozícii v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie.

    (202)

    Tieto náklady zahŕňali dodatočné budúce náklady na zabezpečenie súladu so systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (EU ETS). EU ETS je základným kameňom politiky EÚ zameranej na dosiahnutie súladu s mnohostrannými environmentálnymi dohodami. Takéto dodatočné náklady boli vypočítané na základe priemerných odhadovaných dodatočných emisných kvót (EUA), ktoré sa budú musieť nakúpiť počas trvania opatrení. EUA použité vo výpočte nezahŕňali bezplatné dostupné kvóty a podobne ako všetky výrobné náklady boli overené, aby sa zabezpečilo, že boli správne prisúdené dotknutému výrobku. Náklady na EUA boli extrapolované tak, aby zohľadňovali očakávané zmeny cien počas trvania opatrení. Zdrojom týchto predpokladaných cien je správa spoločnosti Bloomberg New Energy Finance z 8. februára 2019. Priemerná predpokladaná cena EUA za toto obdobie predstavuje 24,14 EUR/tona vyprodukovaného CO2.

    (203)

    Komisia na tomto základe vypočítala cenu podobného výrobku nespôsobujúcu ujmu výrobnému odvetviu Únie.

    (204)

    Komisia následne určila úroveň odstránenia ujmy na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v TT a USA stanovenej na účely výpočtov cenového podhodnotenia s váženým priemerom ceny podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý počas obdobia prešetrovania predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percento váženého priemeru dovoznej hodnoty CIF. Výsledok týchto výpočtov je uvedený v nasledujúcej tabuľke:

    Krajina

    Spoločnosť

    Dumpingové rozpätie (%)

    Rozpätie predaja pod cenu (%)

    Trinidad a Tobago

    Methanol Holdings (Trinidad) Limited

    55,9

    16,3

    Trinidad a Tobago

    všetky ostatné spoločnosti

    55,9

    16,3

    Spojené štáty americké

    CF Industries Holdings, Inc.

    37,3

    22,6

    Spojené štáty americké

    všetky ostatné spoločnosti

    37,3

    22,6

    6.2.   Preskúmanie rozpätia primeraného na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie zo strany Ruska

    6.2.1.   Porovnanie dumpingového rozpätia a rozpätia predaja pod cenu

    (205)

    V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia Komisia vo vzťahu k Rusku najprv preskúmala, či by predbežne stanovené dumpingové rozpätie bolo vyššie ako rozpätie primerané na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Na tento účel sa vykonalo porovnanie váženého priemeru dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Rusku s cieľovou cenou výrobného odvetvia Únie, ako sa vysvetľuje v oddiele 6.1. Výsledok týchto výpočtov je uvedený v nasledujúcej tabuľke:

    Krajina

    Spoločnosť

    Dumpingové rozpätie (%)

    Rozpätie predaja pod cenu (%)

    Rusko

    PJSC Acron

    31,9

    12,5

    Rusko

    Novomoskovsky Azot JSC

    34,0

    15,8

    Rusko

    Nevinnomyssky Azot JSC

    34,0

    15,8

    Rusko

    všetky ostatné spoločnosti

    34,0

    13,6

    (206)

    Keďže takto vypočítané rozpätie predaja pod cenu bolo nižšie ako dumpingové rozpätie, Komisia vykonala preskúmanie požadované podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia.

    6.3.   Narušenia v súvislosti so surovinami

    (207)

    Navrhovateľ v podnete poskytol dostatočné dôkazy o tom, že pokiaľ ide o dotknutý výrobok, v Rusku dochádza k narušeniam v súvislosti so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Podľa dôkazov v podnete sa na zemný plyn, ktorý predstavuje podstatne viac ako 17 % výrobných nákladov dotknutého výrobku, vzťahuje v Rusku dvojaké oceňovanie.

    (208)

    Preto, ako bolo oznámené v oznámení o začatí konania, Komisia v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia pri posudzovaní vhodnej úrovne opatrení vo vzťahu k Rusku preskúmala údajné narušenie a akékoľvek iné narušenia v Rusku, na ktoré sa vzťahuje článok 7 ods. 2a základného nariadenia.

    (209)

    Komisia najprv identifikovala hlavné suroviny používané pri výrobe dotknutého výrobku každým zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Za hlavné suroviny sa považovali tie suroviny, ktoré pravdepodobne predstavujú aspoň 17 % výrobných nákladov dotknutého výrobku.

    (210)

    Komisia zistila, že zemný plyn je hlavnou surovinou na výrobu dotknutého výrobku. Prešetrovaním sa potvrdilo, že predstavuje viac ako 17 % výrobných nákladov UAN v prípade obidvoch spolupracujúcich ruských vyvážajúcich výrobcov, ako sa vyžaduje v článku 7 ods. 2a. Pre obidve spoločnosti na základe informácií, ktoré poskytli, náklady na plyn predstavovali v celkových výrobných nákladoch UAN viac ako 50 % pri cenách plynu, ktoré vykázali príslušné spoločnosti. Pri úprave ceny plynu, ako je opísané v odôvodneniach 52 až 55 a 59 až 60, sa náklady na plyn v celkových výrobných nákladoch UAN pohybujú v rozmedzí od 70 % do 85 %.

    (211)

    Komisia potom preskúmala, či dochádza v súvislosti so zemným plynom používaným pri výrobe dotknutého výrobku k narušeniu jedným z opatrení uvedených v článku 7 ods. 2a základného nariadenia: režimy dvojakého oceňovania, vývozné dane, vývozné prirážky, vývozné kvóty, zákaz vývozu, fiškálna daň na vývoz, licenčné požiadavky, minimálna vývozná cena, zníženie alebo zrušenie vrátenia dane z pridanej hodnoty (DPH), obmedzenie týkajúce sa miesta colného konania pre vývozcov, zoznam spôsobilých vývozcov, povinnosť poskytnúť stanovenú časť produktov na domácom trhu, ťažba surovín pre vlastnú spotrebu. Na tento účel Komisia preskúmala príslušné nariadenia Ruskej federácie, podania zainteresovaných strán vrátane ruskej vlády, verejne dostupné správy a štúdie (16), auditované ročné účtovné závierky ruských dodávateľov plynu a strategické dokumenty ruskej vlády (17).

    (212)

    Komisia zistila, že jedno z opatrení uvedených ako narušenia v súvislosti so surovinami v článku 7 ods. 2a druhom odseku, konkrétne vývozná daň (vo výške 30 %) (18), existovalo a ovplyvnilo predaj zemného plynu v Rusku počas OP.

    (213)

    Okrem toho, výlučné právo na vývoz plynu v plynnom stave je udelené vlastníkovi jednotného systému dodávok plynu („Unified Gas Supply System – UGSS“). Zo zákona takisto vyplýva, že vlastníkom UGSS môže byť len subjekt kontrolovaný štátom. Spoločnosť Gazprom je teda ako jediná vlastníkom licencie na vývoz zemného plynu. Opísaná situácia by sa mohla považovať buď za opatrenie „licenčné požiadavky“ alebo opatrenie „zoznam spôsobilých vývozcov“.

    (214)

    Navrhovateľ sa napokon odvolával na dvojaké ceny zemného plynu ako na potenciálne narušenie v súvislosti so surovinami. Pri prešetrovaní sa skutočne zistilo, že existuje dvojaké oceňovanie týkajúce sa zemného plynu v Rusku v prípade predaja na domácom trhu a predaja na vývoz na základe vzorca na stanovenie ceny plynu používaného pri určovaní regulovaných cien na domácom trhu.

    (215)

    V tejto súvislosti je cena na domácom trhu v Rusku regulovaná pre štátom vlastneného dodávateľa plynu Gazprom a neregulovaná pre ostatných dodávateľov. Iní dodávatelia než Gazprom však pozorne sledujú cenu stanovenú ruskou vládou pre Gazprom, ako sa zistilo v prípade prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov, ale aj na základe verejne dostupných informácií (19). V závislosti od daného roka sa cena na domácom trhu stanovuje pomocou vzorca na stanovenie ceny plynu alebo je stanovená indexáciou. Index, ktorý sa má použiť, pravidelne zverejňuje ruské ministerstvo pre hospodársky rozvoj v prognóze sociálno-ekonomického rozvoja (20). Pomocou vzorca ceny plynu sa vypočítava primeraná úroveň ceny na domácom trhu odpočítaním vývoznej dane, nákladov na medzinárodnú a vnútroštátnu prepravu a tzv. koeficientu zníženia od medzinárodnej ceny zemného plynu. Komisia je toho názoru, že vplyv dvojakých cien možno pripísať koeficientu zníženia, ktorý je nezávislý od účinku vývoznej dane.

    (216)

    Komisia porovnala cenu zemného plynu k cene na reprezentatívnom medzinárodnom trhu. Prešetrovaním sa potvrdilo, že cena zemného plynu na domácom trhu v Rusku je v porovnaní s cenou vo Waidhause vypočítanou spôsobom vysvetleným v odôvodneniach 59 a 60 podstatne, viac ako dvakrát, nižšia.

    (217)

    Ako je vysvetlené v odôvodnení 55 bode d), Komisia považovala cenu vo Waidhause za vhodnú referenčnú hodnotu pre reprezentatívnu medzinárodnú trhovú cenu na posúdenie narušenia trhovej ceny zemného plynu na domácom trhu v Rusku.

    (218)

    Jeden z ruských spolupracujúcich výrobcov tvrdil, že zemný plyn nie je surovinou na výrobu UAN, a preto nemôže podliehať analýze podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Okrem toho predmetná zainteresovaná strana tvrdila, že z podnetu nebolo zrejmé, že náklady na zemný plyn dosiahli prahovú hodnotu 17 % celkových výrobných nákladov UAN.

    (219)

    Ako je vysvetlené v odôvodnení 52, zemný plyn predstavuje viac ako 50 % výrobných nákladov dotknutého výrobku. Skutočnosť, že sa používa na výrobu amoniaku, ktorý je jedným z prvých krokov výroby dotknutého výrobku, ako je vysvetlené v odôvodnení 60, nemení jeho charakter ako nevyhnutnej suroviny na výrobu dotknutého výrobku. Obidvaja ruskí výrobcovia UAN sú plne integrovanými chemickými továrňami, a preto využívajú pri výrobe dotknutého výrobku výhody vyplývajúce z narušení zistených v prípade zemného plynu. Toto tvrdenie sa preto predbežne zamieta.

    (220)

    Komisia berúc do úvahy svoje posúdenie, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 205 až 215, dospela k predbežnému záveru, že zemný plyn podlieha narušeniam v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia.

    6.4.   Záujem Únie podľa článku 7 ods. 2b základného nariadenia

    (221)

    Keďže Komisia dospela k záveru, že v prípade Ruska dochádza k narušeniam v súvislosti so surovinami, ako je stanovené v článku 7 ods. 2a základného nariadenia, preskúmala, či by mohla dospieť k jednoznačnému záveru, že je v záujme Únie určiť výšku predbežných ciel v súlade s článkom 7 ods. 2b základného nariadenia. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na posúdení všetkých relevantných informácií týkajúcich sa tohto prešetrovania vrátane voľných kapacít vo vyvážajúcej krajine, hospodárskej súťaže v súvislosti so surovinami a vplyvu na dodávateľské reťazce spoločností z Únie v súlade s článkom 7 ods. 2b základného nariadenia. Komisia s cieľom vykonať toto posúdenie vložila do dotazníkov osobitné otázky pre všetky zainteresované strany. Navrhovateľ a niektorí sťažujúci sa výrobcovia poskytli odpoveď na tieto otázky. Niekoľko ďalších strán odpovedalo na tieto otázky, ale väčšina odpovedí bola neúplná.

    6.4.1.   Voľné kapacity vo vyvážajúcej krajine

    (222)

    Ako sa uvádza v odôvodneniach 141 a 143, UAN sa bežne vyrába v integrovaných chemických závodoch. Voľná kapacita teda vo veľkej miere závisí od konfigurácie týchto integrovaných závodov a od zákazníckej základne výrobcu. Každá spoločnosť má za cieľ maximalizovať ziskovosť závodu ako celku, a preto je ťažké stanoviť presnú voľnú kapacitu.

    (223)

    Vzhľadom na túto skutočnosť a na základe informácií zhromaždených počas prešetrovania Komisia zistila, že voľná kapacita v Rusku sa pohybuje od 330 000 do 750 000 ton za rok, čo predstavuje 7 % až 16 % UAN spotrebovanej v Únii. Tieto čísla boli stanovené na základe overených informácií o kapacite získaných od príslušných dvoch spolupracujúcich ruských vyvážajúcich výrobcov predstavujúcich väčšinu výroby v Rusku (skutočná voľná kapacita bez ohľadu na „pohyblivú kapacitu“) a informácií poskytnutých navrhovateľmi (potenciálna voľná kapacita s ohľadom na „pohyblivú kapacitu“).

    (224)

    Ruský trh s UAN (21) je relatívne malý v porovnaní s výrobnou kapacitou Ruska, pokiaľ ide o UAN (22). S výrobou, ktorá významne prevyšuje domácu spotrebu, je Rusko čistým vývozcom UAN.

    (225)

    V roku 2017 Rusko vyviezlo do Ukrajiny viac ako 100 000 ton UAN. Po uložení antidumpingových opatrení na UAN s pôvodom v Rusku Ukrajinou v máji 2017 sa tieto vývozy sprístupnili na presmerovanie na iné zaujímavejšie trhy vrátane trhu Únie.

    (226)

    Vývozný potenciál Ruska je zrejmý. Aj keď sa „pohyblivé kapacity“ ruských výrobcov považujú za obmedzené, je nepopierateľné, že od augusta 2018 sa objem dovozu UAN do Únie z Ruska naďalej zvyšoval, ako sa uvádza v tabuľke 2 (pozri aj tabuľku 1 nariadenia o registrácii). Treba tiež poznamenať, že spoločnosť Eurochem na strane 9 svojho podania z 19. septembra 2018 uviedla prognózu zvyšovania ruského vývozu UAN v rokoch 2018 a 2019.

    6.4.2.   Hospodárska súťaž v oblasti surovín

    (227)

    Ako je zdôraznené v odôvodnení 54, prešetrovanie ukázalo, že ceny plynu v Rusku reguluje štát federálnymi právnymi predpismi, takže nie sú vyjadrením bežných trhových podmienok, keď je cena v zásade daná výrobnými nákladmi a očakávaným ziskom.

    (228)

    Spoločnosť Acron predložila prezentáciu o hospodárskej súťaži na trhu s plynom v Rusku (konkrétne o tvorbe cien plynu, ziskovosti regulovaných a neregulovaných cien a zdrojoch dodávok), ktorú v roku 2016 vypracovala ruská vláda mimo rozsahu tohto prešetrovania. Komisia sa však nedomnievala, že táto prezentácia, ktorá je uvedená v odôvodneniach 56 až 57, zneplatnila zistenia uvedené v predchádzajúcom odôvodnení.

    (229)

    Regulácia trhu s plynom v Rusku má za následok nespravodlivú výhodu plynúcu pre ruských výrobcov UAN, keďže majú prístup k umelo nízkym cenám plynu na domácom trhu v dôsledku vnútroštátnych predpisov vysvetlených v odôvodneniach 209 až 217. Zároveň sú výrobcovia z Únie negatívne ovplyvnení cenovou diskrimináciou spôsobenou v Rusku týmito predpismi, v dôsledku čoho platia za ten istý plyn podstatne vyššie ceny ako ruskí výrobcovia.

    (230)

    Komisia sa domnieva, že táto situácia sa v blízkej budúcnosti pravdepodobne nezmení (23).

    6.4.3.   Vplyv na dodávateľské reťazce spoločností z Únie

    (231)

    Podľa zistení prešetrovania je očakávaný vplyv na dodávateľské reťazce obmedzený. Väčšina strán vrátane dovozcov v skutočnosti uviedla, že koneční používatelia UAN, t. j. poľnohospodári, sú jedinými stranami, ktorých sa dotkne zvýšenie cien vyplývajúce z opatrení vzhľadom na to, že v dodávateľskom reťazci nie sú žiadne sprostredkovateľské strany, ktoré by mohli stlmiť účinok cla. Keďže ide o kvapalnú a skôr homogénnu komoditu, UAN z viacerých zdrojov sa zmiešava v nádržiach a väčšina subjektov v dodávateľskom reťazci nepozná pôvod zakúpených/používaných UAN. Neočakáva sa teda, že celkové dodávateľské reťazce sa v prípade uloženia opatrení výrazne zmenia. Výrobcovia z Únie budú ďalej vyrábať UAN, pričom sa očakáva, že dovoz z Ruska (ako aj z iných krajín, ktoré sú predmetom prešetrovania) bude pokračovať vzhľadom na predpokladaný rast dopytu po UAN a skutočnosť, že výrobcovia z Únie sa môžu na iné výrobky prestaviť len v obmedzenom rozsahu.

    (232)

    Podľa zistení prešetrovania by boli účinky na poľnohospodárov v Únii ako celku malé. Komisia zistila, že UAN predstavuje menej ako 1 % celkových poľnohospodárskych nákladov v Únii. Zvýšenie ceny vyplývajúce z prípadných opatrení by preto nemalo mať významný vplyv na odvetvie poľnohospodárstva v Únii ako celku.

    (233)

    Vzhľadom na to, že UAN ako hnojivo sa používa vo veľmi rôznorodých podmienkach a jeho použitie sa značne líši od plodiny k plodine, od regiónu k regiónu atď., Komisia posúdila vplyv na poľnohospodárske podniky, ktoré sa špecializujú na pšenicu letnú (hlavná plodina, pri ktorej sa využíva UAN) vo Francúzsku (najväčší producent pšenice v Únii) a ktoré používajú UAN ako jediný zdroj dusíkatého hnojiva.

    (234)

    V týchto špecializovaných poľnohospodárskych podnikoch všetky hnojivá v roku 2013 predstavovali 21,94 % ich nákladov (24). Komisia odhadla, že počas kampane v rokoch 2017/2018 UAN predstavoval až 10 % ich celkových výrobných nákladov (25). Pri zohľadnení najvyššieho uloženého predbežného antidumpingového cla by to predstavovalo maximálne 3 % (26) zvýšenie výrobných nákladov, ak by opatrenia boli prijaté v rovnakom pomere. Komisia preto dospela k záveru, že opatrenia nebudú mať neprimeraný vplyv ani na tieto poľnohospodárske podniky. Okrem toho sa mnohé poľnohospodárske podniky v Únii (vrátane Francúzska) špecializujú na viacero plodín.

    6.4.4.   Záver

    (235)

    Po posúdení všetkých relevantných informácií v tomto prešetrovaní Komisia dospela k predbežnému záveru, že v prípade Ruska je v záujme Únie určiť výšku predbežného cla v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia.

    (236)

    Komisia predovšetkým najprv zistila, že v Rusku, pokiaľ ide o dotknutý výrobok, dochádza k narušeniam v súvislosti so surovinami. Po druhé Komisia zistila, že Rusko má voľnú kapacitu, ktorá sa môže použiť na zvýšenie vývozu do Únie. Komisia okrem toho zistila, že ruskí výrobcovia majú v dôsledku regulácie na ruskom trhu nespravodlivú výhodu voči výrobcom z Únie, pokiaľ ide o zemný plyn. Komisia napokon dospela k záveru, že opatrenia nebudú mať negatívny vplyv na dodávateľský reťazec v Európe. Komisia konkrétne zistila, že hoci opatrenia môžu mať dosah na obmedzený počet poľnohospodárov v Únii, akýkoľvek vplyv bude mať len obmedzený rozsah a celkovo nebude neprimeraný. Napokon je Komisia toho názoru, že UAN sa bude aj naďalej dovážať, a preto dodávky nebudú opatreniami narušené. Očakáva sa, že dovoz z dotknutých krajín, ktorý v období prešetrovania predstavoval 37 % podielu na trhu, bude pokračovať vzhľadom na predpokladaný rast dopytu po UAN a skutočnosť, že výrobcovia z Únie sa môžu na iné výrobky prestaviť len v obmedzenom rozsahu. V každom prípade môžu výrobcovia z Únie, ktorí majú voľné kapacity, vyrábať značné objemy UAN.

    (237)

    Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že v prípade Ruska by clo nižšie než dumpingové rozpätie nepostačovalo na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Výrobcovia z Únie nie sú poškodení len dumpingom, ale sú vystavení ďalším narušeniam obchodu v porovnaní s ruskými vyvážajúcimi výrobcami. Preto v záujme primeranej ochrany obchodu úroveň opatrení pre Rusko musí zodpovedať predbežne stanovenému dumpingovému rozpätiu.

    7.   ZÁUJEM ÚNIE

    (238)

    V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či napriek zisteniu dumpingu spôsobujúceho ujmu môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade nie je v záujme Únie prijať opatrenia, pokiaľ ide o dovoz z Ruska, Trinidadu a Tobaga a USA. Pri zisťovaní záujmu Únie vychádzala z vyhodnotenia všetkých rôznych relevantných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, používateľov a iných príslušných hospodárskych subjektov.

    7.1.   Záujem výrobného odvetvia Únie

    (239)

    V Únii je známych 20 výrobcov UAN. Pri prešetrovaní spolupracovali výrobcovia z Únie, ktorí predstavujú 80 % objemu výroby v Únii. Dve spoločnosti alebo skupiny spoločností predstavujúce 30 % výroby UAN v Únii vyjadrili zamietavý postoj.

    (240)

    Neexistencia opatrení by mala pravdepodobne významný negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie, pokiaľ ide o nižšie objemy predaja a ďalšie znižovanie cien, čím by sa znížila ziskovosť aj úroveň investícií. Opatrenia by výrobnému odvetviu Únie umožnili využiť jeho potenciál na trhu Únie ponúkajúcom rovnaké podmienky hospodárskej súťaže, obnoviť stratený podiel na trhu a zlepšiť ziskovosť na úrovni, ktorá sa považuje za udržateľnú.

    7.2.   Záujem neprepojených dovozcov

    (241)

    Traja neprepojení dovozcovia doručili odpovede na dotazník. Iba dvaja z nich súhlasili, že budú ďalej spolupracovať pri prešetrovaní.

    (242)

    Činnosť týkajúca sa UAN predstavovala malý podiel na činnosti jedného z dvoch spolupracujúcich dovozcov, ktorý je v skutočnosti úniou družstiev, ktoré konajú v mene svojich členov. Ďalší dovozca, ktorý je viac závislý od UAN, prispôsobuje svoje predajné ceny v závislosti od vývoja na trhu s UAN. Títo dvaja spolupracujúci dovozcovia ponúkajú širokú škálu služieb a/alebo výrobkov a majú viacero zdrojov dodávok.

    (243)

    Akékoľvek negatívne dôsledky pre dovozcov v Únii vyplývajúce z opatrení nemôžu prevážiť ich pozitívne dôsledky na výrobné odvetvie Únie. Opatrenia sú zamerané na vytvorenie rovnakých podmienok, z ktorých môžu mať prospech všetky strany. Dovozcovia navyše ponúkajú spravidla širokú škálu hnojív a/alebo služieb a majú viacero zdrojov dodávok. Väčšina strán vrátane oboch spolupracujúcich dovozcov uviedla, že v konečnom dôsledku budú (potenciálnym) zvýšením cien vyplývajúcim z opatrení ovplyvnení koneční používatelia UAN, t. j. poľnohospodári.

    7.3.   Záujem používateľov

    (244)

    Jedenásť strán zastupujúcich záujmy používateľov predložilo vyplnené dotazníky, aj keď s údajmi, ktoré sú overiteľné len v obmedzenom rozsahu.

    (245)

    Združenia zastupujúce príslušné družstvá a/alebo poľnohospodárov v Únii (COPA-COGECA), vo Francúzsku (COOP de France), v Írsku (Irish Farmers Association) a vo Fínsku (MTK) uviedli, že opatrenia budú mať negatívny vplyv na používateľov UAN, t. j. na poľnohospodárov. Značný počet francúzskych družstiev, združení/skupín družstiev a nákupných platforiem, ktoré obstarávajú poľnohospodárske dodávky v mene poľnohospodárov, sa vyjadril k negatívnemu vplyvu, ktorý by opatrenia mohli mať na francúzskych poľnohospodárov. Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, rad neprepojených dovozcov a rôzne hospodárske subjekty vo Francúzsku a v Španielsku vyjadrili podobný názor.

    (246)

    Jeden veľký francúzsky sprostredkovateľ pôsobiaci v oblasti agropotravinárskych výrobkov a hnojív uviedol, že akékoľvek antidumpingové opatrenia „budú musieť byť mierne“.

    (247)

    Niektoré strany tvrdili, že poľnohospodári (a/alebo iné hospodárske subjekty) majú k dispozícii len obmedzené/žiadne náhradné výrobky, pretože v Únii je výroba dusíkatých hnojív nepostačujúca. V dokumentácii však nič nepoukazuje na nedostatok dusíkatých hnojív v Únii, vo všeobecnosti existuje množstvo zdrojov zásobovania dusíkatými hnojivami, napr. dusičnan amónny alebo močovina.

    (248)

    Niektoré pripomienky sa týkali významu nákladov na UAN v poľnohospodárskom podniku (hoci pri vyčíslení sa jednotlivé strany značne rozchádzali v údajoch) a/alebo sa poukazovalo na to, že poľnohospodári už roky trpia z rôznych dôvodov (ako napríklad zlá úroda v roku 2016, nízke predajné ceny, zlé počasie alebo vysoká konkurencieschopnosť trhu) a pracovné miesta sú ohrozené. Podľa týchto strán antidumpingové opatrenia prinútia niektorých poľnohospodárov zastaviť produkciu a/alebo ďalej zhoršia situáciu v odvetví, ktoré nemôže presmerovať náklady a ktoré musí zostať konkurencieschopné na globalizovanom trhu. V prípade niektorých strán budú podľa ich názoru antidumpingové opatrenia nekompatibilné so spoločnou poľnohospodárskou politikou, ktorá nebude postačovať na zabezpečenie príjmov a konkurencieschopnosti poľnohospodárskych podnikov.

    (249)

    Komisia tieto argumenty zamietla. Hoci Komisia uznáva, že vplyv by sa mohol líšiť v závislosti od typu poľnohospodárskeho podniku alebo poľnohospodárskej praxe, zistila, že UAN predstavuje menej ako 1 % celkových poľnohospodárskych nákladov v Únii. Zvýšenie ceny vyplývajúce z prípadných opatrení by preto nemalo mať celkový významný dosah na odvetvie poľnohospodárstva v Únii.

    (250)

    Vzhľadom na to, že UAN ako hnojivo sa používa vo veľmi rôznorodých podmienkach a jeho použitie sa značne líši od plodiny k plodine, od regiónu k regiónu atď., Komisia preskúmala potenciálny vplyv opatrení na poľnohospodárske podniky, ktoré sa špecializujú na pšenicu letnú (hlavná plodina, pri ktorej sa využíva UAN) vo Francúzsku (najväčší producent pšenice v Únii) a ktoré používajú UAN ako jediný zdroj dusíkatého hnojiva.

    (251)

    V týchto špecializovaných poľnohospodárskych podnikoch UAN v roku 2013 predstavoval 15,4 % ich nákladov (27). Komisia odhadla, že počas kampane v rokoch 2017/2018 UAN predstavoval až 10 % ich celkových výrobných nákladov (28). Pri zohľadnení najvyššieho uloženého predbežného antidumpingového cla by to predstavovalo približne 3 % (29) zvýšenie výrobných nákladov, ak by opatrenia boli prijaté v rovnakom pomere. Zvýšenie cien vyplývajúce z prípadných uložených opatrení by nemalo mať neprimeraný významný vplyv na poľnohospodárske podniky ani v prípade toho najnepriaznivejšieho vývoja, okrem iného vzhľadom na nástroje, ktoré majú poľnohospodári k dispozícii na zabezpečenie UAN za primerané ceny (napr. združovanie nákupov prostredníctvom nákupných platforiem alebo poistenia na hedžingové marže). Okrem toho sa mnohé poľnohospodárske podniky v Únii špecializujú na viacero plodín.

    (252)

    Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa vplyvu na pracovné miesta v poľnohospodárskych podnikoch, je potrebné poznamenať, že poľnohospodárstvo v Únii intenzívne využíva a bude ešte intenzívnejšie využívať technológie, čoho dôsledkom je zníženie počtu pracovných síl, pričom tento trend bude podľa prognóz pokračovať (30). Očakáva sa, že vplyv antidumpingových opatrení bude obmedzený v porovnaní s týmito prebiehajúcimi trendmi.

    (253)

    Bez ohľadu na uvedené predbežné zistenia Komisia podporuje strany, ktoré ešte neposkytli svoje stanovisko, aby tak v záujme používateľov učinili. Tieto pripomienky a akékoľvek ďalšie prvky, na ktoré v rámci stanovených lehôt zainteresované strany upozornia Komisiu po zavedení predbežných opatrení, sa budú dôkladne analyzovať v konečnej fáze.

    7.4.   Iné faktory

    (254)

    V tomto oddiele sa sumarizujú ďalšie pripomienky, ktoré vyjadrili viaceré zainteresované strany. Týmito stranami sú vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia, združenia zastupujúce príslušné družstvá a/alebo poľnohospodári v Únii, vo Francúzsku a v Írsku; francúzske družstvá, združenia/skupiny družstiev a nákupné platformy nakupujúce poľnohospodárske dodávky v mene poľnohospodárov a rôzne hospodárske subjekty vo Francúzsku, v Španielsku a ďalších častiach Únie.

    (255)

    Niektoré strany namietali proti opatreniam, pričom tvrdili, že dovoz je nevyhnutný, že v Únii nie je dostatočná výroba UAN a že rozdiely medzi dopytom a ponukou sa zvyšujú, ako aj to, že výrobcovia UAN v Únii uprednostňujú iné výrobky s pridanou hodnotou. Komisia tieto argumenty zamietla. Vo všeobecnosti existujú dostatočné zdroje dodávok UAN. Skutočnosť, že v Únii je výroba UAN obmedzená, dopyt po UAN v Únii narastá a niektoré tradičné zdroje dodávok UAN v Únii zanikajú (napr. jedna spoločnosť, ktorá predtým vyrábala UAN vo Francúzsku, sa v plnej miere preorientovala na iné hnojivá), neodôvodňuje dumpingové praktiky. Pri prešetrovaní sa ukázali výhody zachovania viacerých zdrojov dodávok v Únii (31) vrátane miestnych výrobcov UAN namiesto toho, aby sa zvýšila závislosť Únie od tretích krajín s nekalými obchodnými praktikami a/alebo narušeniami v súvislosti so surovinami a/alebo vyššou uhlíkovou stopou (32). Takisto sa ukázalo, že výrobcovia UAN z Únie majú kapacitu/možnosť zvýšiť výrobu UAN, ak sú zabezpečené rovnaké podmienky.

    (256)

    Niektoré strany tvrdili, že opatreniami sa zníži používanie UAN, hnojiva, ktoré má menej negatívny vplyv na životné prostredie ako iné hnojivá, čo je nekompatibilné s politikami ochrany životného prostredia. Komisia tento argument zamietla. Napriek tomu, že UAN prináša viacero agronomických výhod, nie je pre životné prostredie neutrálny a v zásade spôsobuje vyššie uvoľňovanie amoniaku ako hnojivá na báze dusičnanu.

    (257)

    Niektoré strany tvrdili, že následky pocítia iné hospodárske subjekty, že v odvetví výroby UAN v Únii je menej pracovných miest ako v iných odvetviach, že bude ohrozená potravinová bezpečnosť (keďže opatrenia spôsobia, že poľnohospodári budú používať menej UAN, čím sa znížia výnosy, a v dôsledku toho aj úroda), a že všetky dusíkaté hnojivá budú drahšie (aby sa udržal typický rozdiel medzi rôznymi druhmi hnojív). Komisia tieto argumenty zamietla. Neexistujú žiadne spoľahlivé odhady počtu pracovných miest súvisiacich s UAN v prípade príslušných hospodárskych subjektov, pričom podľa overených údajov je v prípade výrobcov z Únie viac ako 1 000 pracovných miest súvisiacich s UAN. Šesť strán zastupujúcich záujmy rozličných hospodárskych subjektov predložilo vyplnené dotazníky, aj keď s údajmi, ktoré sú overiteľné len v obmedzenom rozsahu. Pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť, cieľom opatrení je vytvoriť rovnaké podmienky, z ktorých môžu mať prospech všetky strany. Nič v dokumentácii nenaznačuje, že by prípadné zvýšenie ceny UAN mohlo mať významný vplyv na ceny iných hnojív.

    7.5.   Záver o záujme Únie

    (258)

    Na základe vyššie uvedených skutočností Komisia dospela k predbežnému záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz UAN s pôvodom v dotknutých krajinách nie je v tejto fáze prešetrovania v záujme Únie.

    8.   PREDBEŽNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

    (259)

    Na základe záverov, ku ktorým dospela Komisia vo vzťahu k dumpingu, ujme, príčinnej súvislosti a záujmu Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

    (260)

    Mali by sa uložiť predbežné antidumpingové opatrenia na dovoz zmesí močoviny a dusičnanu amónneho vo vodnom alebo v amoniakálnom roztoku s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických v súlade s pravidlom nižšieho cla podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia (odôvodnenie 208). Výška cla bola stanovená na úrovni nižšieho z týchto rozpätí.

    (261)

    Mali by sa uložiť predbežné antidumpingové opatrenia na dovoz zmesí močoviny a dusičnanu amónneho vo vodnom alebo v amoniakálnom roztoku s pôvodom v Rusku v súlade s pravidlom nižšieho cla podľa článku 7 ods. 2b základného nariadenia. Komisia preskúmala, či by clo nižšie ako dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy. Keďže Komisia zistila, že v súvislosti s dotknutým výrobkom došlo k narušeniam týkajúcim sa surovín v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia, okrem iného najmä formou vývoznej dane vo výške 30 %, dospela k záveru, že by bolo v záujme Únie, ako sa stanovuje v článku 7 ods. 2b základného nariadenia, stanoviť výšku ciel na úrovni dumpingových rozpätí, keďže clo nižšie ako dumpingové rozpätie by nestačilo na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

    (262)

    Na základe uvedeného by sadzby predbežného antidumpingového cla vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:

    Krajina

    Spoločnosť

    Dumpingové rozpätie (%)

    Rozpätie ujmy (%)

    Predbežné antidumpingové clo

    Rusko

    PJSC Acron

    31,9

    31,9

    31,9

    Rusko

    Novomoskovsky Azot JSC

    34,0

    34,0

    34,0

    Rusko

    Nevinnomyssky Azot JSC

    34,0

    34,0

    34,0

    Rusko

    všetky ostatné spoločnosti

    34,0

    34,0

    34,0

    Trinidad a Tobago

    Methanol Holdings (Trinidad) Limited

    55,9

    16,3

    16,3

    Trinidad a Tobago

    všetky ostatné spoločnosti

    55,9

    16,3

    16,3

    Spojené štáty americké

    CF Industries Holdings, Inc.

    37,3

    22,6

    22,6

    Spojené štáty americké

    všetky ostatné spoločnosti

    37,3

    22,6

    22,6

    (263)

    Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odrážajú preto situáciu týkajúcu sa daných spoločností, ktorá sa zistila počas tohto prešetrovania. Tieto sadzby cla sa vzťahujú výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách a vyrábaného uvedenými právnymi subjektmi. Na dovoz dotknutého výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia (vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami), by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemali by sa naň vzťahovať žiadne individuálne antidumpingové colné sadzby.

    (264)

    Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Žiadosť sa musí zaslať Komisii (33). Žiadosť musí obsahovať všetky príslušné informácie na preukázanie toho, že zmena nemá vplyv na právo spoločnosti čerpať výhody z colnej sadzby, ktorá sa na ňu vzťahuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní oznámenie o zmene názvu.

    (265)

    S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na veľký rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

    (266)

    S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

    9.   REGISTRÁCIA

    (267)

    Ako sa uvádza v oddiele 1.2, Komisia zaviedla registráciu dovozu zmesí močoviny a dusičnanu amónneho vo vodnom alebo v amoniakálnom roztoku. Registrácia sa zaviedla na účel prípadného retroaktívneho výberu ciel podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia.

    (268)

    So zreteľom na zistenia v predbežnej fáze by sa registrácia dovozu mala ukončiť/zastaviť.

    (269)

    V tejto fáze konania nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o možnom retroaktívnom uplatnení antidumpingových opatrení. Také rozhodnutie sa prijme v konečnej fáze.

    10.   INFORMÁCIE V PREDBEŽNEJ FÁZE

    (270)

    V súlade s článkom 19a základného nariadenia Komisia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa všeobecnej verejnosti sprístupnili aj na webovom sídle GR TRADE. Zainteresovaným stranám boli poskytnuté tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované.

    (271)

    Boli doručené pripomienky od spoločnosti Fertilizers Europe a štyroch vyvážajúcich výrobcov. Komisia vzala do úvahy tie pripomienky, ktoré posúdila ako chyby v písaní, a rozpätia zodpovedajúcim spôsobom opravila.

    11.   ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

    (272)

    V záujme riadneho úradného postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby do 15 dní predložili písomné pripomienky a/alebo do 5 dní požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

    (273)

    Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť,

    PRIJALA TOTO NARIADENIE:

    Článok 1

    1.   Ukladá sa predbežné antidumpingové clo na dovoz zmesí močoviny a dusičnanu amónneho vo vodnom alebo v amoniakálnom roztoku do Únie, v súčasnosti patriacich pod číselný znak KN 3102 80 00 a s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických.

    2.   Sadzby predbežného antidumpingového cla uplatniteľné na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením sú v prípade výrobku opísaného v odseku 1 a vyrobeného ďalej uvedenými spoločnosťami takéto:

    Krajina

    Spoločnosť

    Predbežné antidumpingové clo (%)

    Doplnkový kód TARIC

    Rusko

    PJSC Acron

    31,9

    C500

    Rusko

    Novomoskovsky Azot JSC

    34,0

    C501

    Rusko

    Nevinnomyssky Azot JSC

    34,0

    C504

    Rusko

    všetky ostatné spoločnosti

    34,0

    C999

    Trinidad a Tobago

    Methanol Holdings (Trinidad) Limited

    16,3

    C502

    Trinidad a Tobago

    všetky ostatné spoločnosti

    16,3

    C999

    Spojené štáty americké

    CF Industries Holdings, Inc.

    22,6

    C503

    Spojené štáty americké

    všetky ostatné spoločnosti

    22,6

    C999

    3.   Uplatňovanie individuálnych colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom pracovníka subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením mena a funkcie, v tomto znení: „Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že (objem) (dotknutého výrobku) predaného na vývoz do Európskej únie, na ktorý sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v [dotknutej krajine]. Vyhlasujem, že informácie uvedené na tejto faktúre sú úplné a správne.“ Ak sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa sadzba cla uplatňovaná na „všetky ostatné spoločnosti“.

    4.   Prepustenie výrobku uvedeného v odseku 1 do voľného obehu v Únii je podmienené zložením zábezpeky, ktorá sa rovná výške predbežného cla.

    5.   Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

    Článok 2

    1.   Zainteresované strany predložia svoje písomné pripomienky k tomuto nariadeniu Komisii do 15 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

    2.   Zainteresované strany, ktoré chcú požiadať o vypočutie Komisiou, tak urobia do 5 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

    3.   Zainteresované strany, ktoré chcú požiadať o vypočutie úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach, tak urobia do 5 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Úradník pre vypočutie preskúma žiadosti predložené po tejto lehote a ak je to vhodné, môže rozhodnúť, či také žiadosti prijme.

    Článok 3

    1.   Colným orgánom sa týmto nariaďuje, aby ukončili registráciu dovozu zavedenú v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/455 z 20. marca 2019 (34) (ďalej len „nariadenie o registrácii“).

    2.   Zhromaždené údaje týkajúce sa výrobkov, ktoré vstúpili do Únie na účely spotreby maximálne 3 týždne pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, sa uchovávajú až do nadobudnutia účinnosti možných konečných opatrení alebo ukončenia tohto konania.

    Článok 4

    Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

    Článok 1 sa uplatňuje na obdobie šiestich mesiacov.

    Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

    V Bruseli 10. apríla 2019

    Za Komisiu

    predseda

    Jean-Claude JUNCKER


    (1)  Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

    (2)  Oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu zmesí močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických. Ú. v. EÚ C 284, 13.8.2018, s. 9.

    (3)  Ú. v. EÚ L 79, 21.3.2019, s. 9.

    (4)  Na základe pôvodného nákladového účtovníctva ruských spoločností pred „úpravou ceny plynu“.

    (5)  Článok 11 a 14 uznesenia vlády č. 1021 z 29. decembra 2000.

    (6)  Informácie, ktoré predložila spoločnosť Acron 22. októbra 2018, sú aktualizovanou verziou prezentácie ruskej vlády, ktorá bola vypracovaná pre antisubvenčné prešetrovanie USA týkajúce sa plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Ruskej federácii.

    (7)  V praxi to znamená, že ide o všetky plynovody v Rusku okrem niektorých malých miestnych prepojení medzi závodom a hlavným plynovodom.

    (8)  Pozri audítorskú výročnú správu o spoločnosti Novatek za rok 2017 (strana 71) – otvorené vyjadrenie C-9-2 príloha O k dotazníku vyplnenému spoločnosťou Eurochem (NAK).

    (9)  Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) zo 7. februára 2013 – EuroChem Mineral and Chemical Company OAO (EuroChem MCC) proti Rada Európskej únie, vec T - 84/07 ECLI:EU:T:2013:64 a Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) zo 7. februára 2013 – Acron OAO proti Rada Európskej únie, vec T - 118/10, ECLI:EU:T:2013:67.

    (10)  Pozri BP Statistical Review of World Energy 2018.

    (11)  Správa poroty Ukraine – Anti-dumping measures on Ammonium Nitrate, WT/DS493/R, para. 7.85.

    (12)  Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) zo 7. februára 2013 – EuroChem Mineral and Chemical Company OAO (EuroChem MCC) proti Rada Európskej únie, vec T - 84/07 ECLI:EU:T:2013:67; Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) zo 7. februára 2013 – Acron OAO proti Rada Európskej únie, vec T - 118/10, ECLI:EU:T:2013:67.

    (13)  Presné údaje sa neposkytujú, keďže ide o údaje týkajúce sa konkrétnej spoločnosti.

    (14)  Pozri aj správu poroty EU – Footwear (WT/DS405/R), para. 7.403.

    (15)  Pozri napríklad stranu 8 prezentácie spoločnosti Yara z 11. septembra 2018: https://www.yara.com/siteassets/investors/057-reports-and-presentations/conferencesrs/2018/2018-09-11-yar-handelsbanken-presentation.pdf/

    (16)  BP Statistical Review of World Energy 2018.

    Russian Oil and Gas Sector Regulatory Regime: Legislative Overview (King and Spalding 2017).

    (17)  Prognózy sociálno-ekonomického rozvoja na roky 2016 – 2036 (Ministerstvo pre hospodársky rozvoj Ruskej federácie).

    (18)  Vyhláška vlády Ruskej federácie č. 754 z 30. augusta 2013 o schválení sadzieb vývozného cla na tovar vyvážaný z Ruskej federácie mimo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohôd o colnej únii.

    (19)  Vo výročnej správe za rok 2017 spoločnosť Novatek (nezávislý výrobca a dodávateľ zemného plynu) vo svojich úvahách o riadení rizík označila reguláciu cien za riziko, pričom uviedla, že „ako nezávislý výrobca zemného plynu Novatek nepodlieha štátnej regulácii cien zemného plynu. Ceny spoločnosti sú však výrazne ovplyvnené cenami stanovenými federálnym orgánom.“

    (20)  Dostupné na http://economy.gov.ru/minec/activity/sections/macro/prognoz/ (online stav k 4. marcu 2019).

    (21)  Na strane 9 verejnej verzie podnetu sa nachádza graf s názvom „Svetový trh s UAN za rok 2015“. Ruský trh s UAN je len zlomkom v podiele „ostatní“ (1 705 000 ton).

    (22)  3 280 000 ton v roku 2018 podľa strany 94 verejnej verzie podnetu.

    (23)  Napríklad na strane 45 správy riaditeľov spoločnosti Grupa Azoty Zaklady Azotowe Pulawy S. A. za rok 2018 sa predpokladajú pomerne stabilné ceny zemného plynu v Únii do roku 2020. Táto správa je k dispozícii v otvorenom spise (t18.010219).

    (24)  Podľa „Správy poľnohospodárskych podnikov EÚ na základe údajov informačnej siete poľnohospodárskeho účtovníctva Únie za rok 2013“, GR AGRI, s. 44, v poľnohospodárskom podniku špecializovanom na pšenicu letnú vo Francúzsku predstavovali v roku 2013 hnojivá (všetky druhy) náklady vo výške 286 EUR/ha. 21,94 % je výsledkom vydelenia 286 EUR súčtom prevádzkových nákladov (1 003 EUR/ha) a odpisov (298 EUR/ha).

    (25)  Podľa „Správy poľnohospodárskych podnikov EÚ na základe údajov informačnej siete poľnohospodárskeho účtovníctva Únie za rok 2013“, GR AGRI, s. 44, v poľnohospodárskom podniku špecializovanom na pšenicu letnú vo Francúzsku predstavovali v roku 2013 hnojivá (všetky druhy) náklady vo výške 286 EUR/ha. Predpokladalo sa teda, že v takýchto poľnohospodárskych podnikoch by UAN predstavoval náklady vo výške až 200 EUR/ha (70 % z 286 EUR/ha, keďže dusíkaté hnojivá predstavujú 70 % celkového používania hnojív v EÚ), čo by bolo 13 % celkových výrobných nákladov v roku 2013. Toto percento sa po roku 2013 znížilo. Vzhľadom na pokles cien dusíkatých hnojív vo Francúzsku od roku 2013, ktorý bol uverejnený v dokumente „Agreste Bilan conjoncturel 2017 – Décembre 2017“ (pozri http://agreste.agriculture.gouv.fr/conjoncture/bilans-annuels-conjoncturels/), možno odôvodnene predpokladať, že počas kampane v rokoch 2017/2018 UAN predstavoval v poľnohospodárskom podniku špecializovanom na pšenicu letnú vo Francúzsku, ktorý používa UAN ako jediný zdroj dusíkatého hnojiva, až 10 % celkových výrobných nákladov.

    (26)  Tento percentuálny podiel by predstavoval 5 %, ak by sa vypočítal s údajmi v poznámke pod čiarou č. 24.

    (27)  Podľa „Správy poľnohospodárskych podnikov EÚ na základe údajov informačnej siete poľnohospodárskeho účtovníctva Únie za rok 2013“, GR AGRI, s. 44, v poľnohospodárskom podniku špecializovanom na pšenicu letnú vo Francúzsku predstavovali v roku 2013 hnojivá (všetky druhy) náklady vo výške 286 EUR/ha. 15,4 % je výsledkom vydelenia 286 EUR súčtom prevádzkových nákladov (1 003 EUR/ha) a odpisov (298 EUR/ha).

    (28)  Podľa „Správy poľnohospodárskych podnikov EÚ na základe údajov informačnej siete poľnohospodárskeho účtovníctva Únie za rok 2013“, GR AGRI, s. 44, v poľnohospodárskom podniku špecializovanom na pšenicu letnú vo Francúzsku predstavovali v roku 2013 hnojivá (všetky druhy) náklady vo výške 286 EUR/ha. Predpokladalo sa teda, že v takýchto poľnohospodárskych podnikoch by UAN predstavoval náklady vo výške až 200 EUR/ha (70 % z 286 EUR/ha, keďže dusíkaté hnojivá predstavujú 70 % celkového používania hnojív v EÚ), čo by bolo 13 % celkových výrobných nákladov v roku 2013. Toto percento sa po roku 2013 znížilo. Vzhľadom na pokles cien dusíkatých hnojív vo Francúzsku od roku 2013, ktorý bol uverejnený v dokumente „Agreste Bilan conjoncturel 2017 – Décembre 2017“ (pozri http://agreste.agriculture.gouv.fr/conjoncture/bilans-annuels-conjoncturels/), možno odôvodnene predpokladať, že počas kampane v rokoch 2017/2018 UAN predstavoval v poľnohospodárskom podniku špecializovanom na pšenicu letnú vo Francúzsku, ktorý používa UAN ako jediný zdroj dusíkatého hnojiva, až 10 % celkových výrobných nákladov.

    (29)  Tento percentuálny podiel by predstavoval 5 %, ak by sa vypočítal s údajmi v poznámke pod čiarou č. 23.

    (30)  EU Agricultural Outlook for the Agricultural markets and Income 2017-2030, Európska komisia, 2017, s. 68, o. i.

    (31)  Irish Farmers Association (Írske združenie poľnohospodárov) potvrdilo, že írski poľnohospodári platia za hnojivá jedny z najvyšších cien na svete (t18.010593). Žiadateľ spája túto skutočnosť so zánikom miestneho výrobcu hnojív pred mnohými rokmi (t18.011682).

    (32)  Uhlíková stopa dusičnanu amónneho v EÚ je 1,1 tony ekvivalentu CO2 na tonu výrobku, v USA predstavuje 2,3 tony a v Rusku 2,6 tony. Zdroj: „Growing together“, Fertilizers Europe, 2018.

    (33)  European Commission, Directorate-General for Trade, Directorate H, Rue de la Loi 170, 1040 Bruxelles/Brussel, Belgique/Belgie.

    (34)  Ú. v. EÚ L 79, 21.3.2019, s. 9.


    Top