10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/9

(1)

V nariadení (EÚ) č. 909/2014 sú stanovené prudenciálne požiadavky na centrálne depozitáre cenných papierov („centrálne depozitáre“) s cieľom zabezpečiť, aby boli bezpečné a spoľahlivé a aby vždy spĺňali kapitálové požiadavky. Takéto kapitálové požiadavky zabezpečujú, že centrálny depozitár je vždy dostatočne kapitalizovaný proti rizikám, ktorým je vystavený, a že je schopný v prípade potreby vykonať riadnu likvidáciu alebo reštrukturalizáciu svojich činností.

(2)

Vzhľadom na to, že v ustanoveniach nariadenia (EÚ) č. 909/2014 o úverovom riziku a riziku likvidity, ktoré sa týkajú centrálnych depozitárov a určených úverových inštitúcií, sa výslovne vyžaduje, aby im ich vnútorné pravidlá a postupy umožnili monitorovať, merať a riadiť expozície a potreby likvidity nielen vo vzťahu k individuálnym účastníkom, ale aj vo vzťahu k účastníkom, ktorí patria do rovnakej skupiny a ktorí sú protistranami centrálneho depozitára, takéto ustanovenia by sa mali uplatňovať na skupiny podnikov, ktoré pozostávajú z materskej spoločnosti a jej dcérskych spoločností.

(3)

Na účely tohto nariadenia sa zohľadnili relevantné odporúčania zásad pre infraštruktúry finančných trhov vydaných Výborom pre platobné a zúčtovacie systémy a Medzinárodnou organizáciou komisií pre cenné papiere („zásady CPSS – IOSCO“) (2). Vzhľadom na to, že centrálne depozitáre sú do určitej miery vystavené rizikám, ktoré sú podobné rizikám, ktoré vznikajú úverovým inštitúciám, zohľadnilo sa aj zaobchádzanie s kapitálom úverových inštitúcií podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (3).

(4)

Je vhodné, aby vymedzenie kapitálu v tomto nariadení odzrkadľovalo vymedzenie kapitálu (základného imania) stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (4) (EMIR). Takéto vymedzenie pojmu je najvhodnejšie vo vzťahu k regulatórnym požiadavkám, keďže vymedzenie pojmu „základné imanie“ v nariadení (EÚ) č. 648/2012 bolo konkrétne určené pre infraštruktúry trhu. Od centrálnych depozitárov, ktorým bolo udelené povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014, sa vyžaduje, aby spĺňali kapitálové požiadavky podľa tohto nariadenia a súčasne aj požiadavky na vlastné zdroje podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Vyžaduje sa od nich, aby požiadavky na vlastné zdroje stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 spĺňali s nástrojmi, ktoré spĺňajú podmienky uvedeného nariadenia. S cieľom zabrániť protichodným alebo duplicitným požiadavkám a s ohľadom na to, že metodiky používané na výpočet dodatočnej kapitálovej požiadavky pre centrálne depozitáre podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014 úzko súvisia s metodikami uvedenými v nariadení (EÚ) č. 575/2013, malo by sa centrálnym depozitárom poskytujúcim vedľajšie služby bankového typu umožniť, aby dodatočné kapitálové požiadavky stanovené v tomto nariadení spĺňali s rovnakými nástrojmi, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené buď v nariadení (EÚ) č. 575/2013, alebo v nariadení (EÚ) č. 909/2014.

(5)

S cieľom zabezpečiť, aby v prípade, ak sa to vyžaduje, bol centrálny depozitár schopný zorganizovať reštrukturalizáciu alebo riadnu likvidáciu svojich činností, mal by mať centrálny depozitár v držbe kapitál spolu s nerozdeleným ziskom a rezervami, ktorý musí byť vždy dostatočný na zvládnutie prevádzkových výdavkov počas obdobia, počas ktorého je centrálny depozitár schopný reorganizovať svoje kľúčové činnosti vrátane rekapitalizácie, výmeny manažmentu, revízie svojich podnikateľských stratégií, štruktúr nákladov alebo poplatkov a reštrukturalizácie služieb, ktoré poskytuje. Vzhľadom na to, že aj počas likvidácie alebo reštrukturalizácie svojich činností musí centrálny depozitár pokračovať vo svojich zvyčajných činnostiach, a aj keď skutočné výdavky počas likvidovania alebo reštrukturalizácie činností centrálneho depozitára môžu byť v dôsledku nákladov na reštrukturalizáciu alebo likvidáciu výrazne vyššie, než sú ročné hrubé prevádzkové výdavky, použitie ročných hrubých prevádzkových výdavkov ako referenčnej hodnoty pre výpočet požadovaného kapitálu by malo byť primeranou aproximáciou skutočných výdavkov počas likvidácie alebo reštrukturalizácie činností centrálneho depozitára.

(6)

Podobne ako v článku 36 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, v ktorom sa vyžaduje od inštitúcií, aby odpočítali od položiek vlastného kapitálu Tier 1 straty za bežný finančný rok, aj v tomto nariadení by sa mala uznať úloha čistého príjmu pri krytí alebo absorbovaní rizík vyplývajúcich z nepriaznivých zmien v obchodných podmienkach. Preto iba v prípadoch, keď je čistý príjem nedostatočný na krytie strát vznikajúcich v dôsledku kryštalizácie obchodného rizika, musia byť tieto straty kryté vlastnými zdrojmi. Ak nie sú k dispozícii údaje z predchádzajúceho roka, ako je to v prípade novozriadených centrálnych depozitárov, do úvahy by sa mali brať tiež očakávané údaje za bežný rok, aby sa zohľadnili nové okolnosti. V súlade s podobnými ustanoveniami v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 152/2013 (5) by sa od centrálnych depozitárov malo vyžadovať, aby mali v držbe minimálnu prudenciálnu sumu kapitálu proti obchodnému riziku s cieľom zaručiť minimálne prudenciálne zaobchádzanie.

(7)

V súlade so zásadami CPSS – IOSCO sa pri výpočte kapitálových požiadaviek môžu náklady na amortizáciu a odpisovanie hmotného a nehmotného majetku odpočítať od hrubých prevádzkových výdavkov. Keďže tieto náklady nevytvárajú skutočné peňažné toky, ktoré by bolo potrebné kryť kapitálom, takéto odpočty by mali byť uplatniteľné v prípade kapitálových požiadaviek na obchodného riziko a na tie, ktorými sa kryje likvidácia alebo reštrukturalizácia činností.

(8)

Keďže čas potrebný na riadnu likvidáciu alebo reštrukturalizáciu činností prísne závisí od služieb, ktoré každý individuálny centrálny depozitár poskytuje, a od trhového prostredia, v ktorom pôsobí, najmä od možnosti, že časť jeho služieb alebo všetky jeho služby môže prevziať iný centrálny depozitár, počet mesiacov požadovaných na reštrukturalizáciu alebo likvidáciu jeho činností by mal byť založený na vlastnom odhade centrálneho depozitára. Aby sa však zabezpečila obozretná úroveň kapitálových požiadaviek, toto časové obdobie by nemalo byť kratšie, než je minimálny počet mesiacov požadovaných na reštrukturalizáciu alebo likvidáciu činností podľa článku 47 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

(9)

Centrálny depozitár by mal navrhnúť scenáre reštrukturalizácie svojich činností alebo likvidácie, ktoré sú prispôsobené jeho obchodnému modelu. Aby sa však dosiahlo harmonizované uplatňovanie požiadaviek na reštrukturalizáciu alebo likvidáciu činností v Únii a aby sa zabezpečilo plnenie požiadaviek spoľahlivých z prudenciálneho hľadiska, voľnosť pri navrhovaní takýchto scenárov by sa mala obmedziť dobre definovanými kritériami.

(10)

Relevantným referenčným štandardom na účely stanovenia kapitálových požiadaviek pre centrálne depozitáre je nariadenie (EÚ) č. 575/2013. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť s uvedeným nariadením by sa metodiky na výpočet prevádzkového rizika stanovené v tomto nariadení mali na účely tohto nariadenia chápať tak, že sa vzťahujú aj na právne riziko.

(11)

V prípade zlyhania úschovy cenných papierov v mene účastníka by sa takéto zlyhanie materializovalo buď ako náklady účastníka, alebo ako náklady centrálneho depozitára, ktorý by čelil právnym nárokom. Preto pravidlá výpočtu regulatórneho kapitálu pre prevádzkové riziko už zohľadňujú riziko spojené so správou cenných papierov. Z rovnakých dôvodov by riziko spojené so správou cenných papierov v prípade cenných papierov, ktoré sú v držbe prostredníctvom prepojenia s iným centrálnym depozitárom, nemalo podliehať dodatočným regulačným kapitálovým požiadavkám, ale malo by sa považovať za súčasť regulatórneho kapitálu pre prevádzkové riziko. Podobne riziko spojené so správou cenných papierov, ktorému čelí centrálny depozitár v súvislosti s vlastnými aktívami v držbe správcovskej banky alebo iných centrálnych depozitárov, by sa nemalo počítať dvakrát a nemal by sa vyžadovať žiadny dodatočný regulatórny kapitál.

(12)

Centrálny depozitár môže čeliť aj investičným rizikám v súvislosti s aktívami, ktoré vlastní, alebo s investíciami, ktoré uskutočňuje s použitím zábezpeky, vkladov účastníkov, úverov poskytnutých účastníkom alebo akejkoľvek inej expozície v rámci povolených vedľajších služieb bankového typu. Investičné riziko je riziko straty, ktorému čelí centrálny depozitár, keď investuje vlastné zdroje alebo zdroje účastníkov, ako je napríklad zábezpeka. Ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (6), nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a delegovaného nariadenia (EÚ) č. 152/2013 sú primeraným referenčným štandardom na účely stanovenia kapitálových požiadaviek na krytie úverového rizika, úverového rizika protistrany a trhového rizika, ktoré môžu vzniknúť z investícií centrálneho depozitára.

(13)

Centrálny depozitár, vzhľadom na povahu svojich činností, preberá obchodné riziko z dôvodu možných zmien všeobecných obchodných podmienok, ktoré pravdepodobne zhoršia jeho finančnú situáciu v dôsledku poklesu jeho výnosov alebo zvýšenia jeho výdavkov, čoho dôsledkom je strata, ktorá by sa mala hradiť z jeho kapitálu. Keďže úroveň obchodného rizika vo vysokej miere závisí od individuálnej situácie každého centrálneho depozitára a môže byť spôsobená rôznymi faktormi, kapitálové požiadavky v tomto nariadení by mali byť založené na vlastnom odhade centrálneho depozitára a metodika, ktorú centrálny depozitár na takýto odhad používa, by mala byť primeraná rozsahu a zložitosti činností centrálneho depozitára. Centrálny depozitár by mal vypracovať svoj vlastný odhad kapitálu požadovaného proti obchodnému riziku podľa súboru stresových scenárov s cieľom kryť riziká, ktoré zatiaľ metodika používaná pre prevádzkové riziko nezachytáva. Aby sa zabezpečila obozretná úroveň kapitálových požiadaviek na obchodné riziko pri výpočte založenom na scenároch podľa vlastného návrhu, mala by sa zaviesť minimálna úroveň kapitálu vo forme prudenciálnej spodnej hranice. Minimálna úroveň požadovaného kapitálu pre obchodné riziko by mala byť zosúladená s podobnými požiadavkami pre iné infraštruktúry trhu v súvisiacich aktoch Únie, ako je napríklad delegované nariadenie Komisie o kapitálových požiadavkách na centrálne protistrany.

(14)

Dodatočná kapitálová požiadavka na riziká súvisiace s vedľajšími službami bankového typu by mala pokrývať všetky riziká súvisiace s poskytovaním vnútrodenného úveru účastníkom alebo iným používateľom centrálneho depozitára. Ak jednodňové alebo dlhšie expozície voči úverovým rizikám vyplývajú z poskytovania vnútrodenných úverov, zodpovedajúce riziká by sa mali merať a riešiť s použitím metodík, ktoré už sú stanovené v tretej časti hlave II kapitole 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 pre štandardizovaný prístup a v kapitole 3 uvedeného nariadenia pre prístup interných ratingov (prístup IRB), keďže v uvedenom nariadení sú stanovené prudenciálne pravidlá pre meranie úverového (kreditného) rizika vyplývajúceho z jednodňových alebo dlhších expozícií voči úverovým rizikám. Vnútrodenné úverové riziká si však vyžadujú osobitné zaobchádzanie, keďže metodika na ich meranie nie je výslovne stanovená v nariadení (EÚ) č. 575/2013, ani v iných platných právnych predpisoch Únie. Preto by metodika, ktorá sa konkrétne týka vnútrodenného úverového rizika, mala byť dostatočne citlivá voči riziku, aby zohľadňovala kvalitu zábezpeky, posúdenie úverovej kvality účastníkov a skutočné pozorované vnútrodenné expozície. Metodika by zároveň mala poskytovať poskytovateľom vedľajších služieb bankového typu správne stimuly vrátane stimulu na zhromažďovanie zábezpeky najvyššej kvality a na výber spoľahlivých protistrán. Aj keď poskytovatelia vedľajších služieb bankového typu majú povinnosť riadne posúdiť a testovať úroveň a hodnotu zábezpeky a zrážky, metodika používaná na určenie dodatočnej kapitálovej požiadavky na vnútrodenné úverové riziko by jednako mala zohľadňovať a poskytovať dostatok kapitálu pre prípad, ak náhly pokles hodnoty zábezpeky prekročí odhady a povedie k reziduálnych expozíciám voči úverovým rizikám čiastočne nezabezpečeným zábezpekou.

(15)

Pri výpočte kapitálovej požiadavky na riziká vyplývajúce z poskytovania vedľajších služieb bankového typu sa vyžaduje zohľadňovať historické informácie o vnútrodenných expozíciách voči úverovým rizikám. Aby teda bolo možné vypočítať uvedenú kapitálovú požiadavku, mali by subjekty poskytujúce vedľajšie služby bankového typu používateľom služieb centrálneho depozitára v súlade s článkom 54 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 („poskytovatelia bankových služieb centrálneho depozitára“) zaznamenávať počas najmenej jedného roka údaje týkajúce sa ich vnútrodenných expozícií voči úverovým rizikám. Inak by nedokázali určiť relevantné expozície, na ktorých základe sa výpočet vykonáva. V dôsledku toho by sa od poskytovateľov bankových služieb centrálneho depozitára nemalo vyžadovať, aby spĺňali požiadavku na vlastné zdroje, ktorá zodpovedá kapitálovej požiadavke, až kým nebudú schopní zhromaždiť všetky informácie potrebné na vykonanie výpočtu požiadavky.

(16)

V článku 54 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 sa vyžaduje vypracovanie pravidiel na určenie dodatočnej kapitálovej požiadavky uvedenej v článku 54 ods. 3 písm. d) a v článku 54 ods. 4 písm. e) uvedeného nariadenia. V článku 54 uvedeného nariadenia sa ďalej vyžaduje, aby sa v dodatočnej požiadavke zohľadňovalo vnútrodenné úverové riziko, ktoré vyplýva z činnosti podľa oddielu C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014, a to najmä z poskytovania vnútrodenných úverov účastníkom systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi alebo iným používateľom služieb centrálneho depozitára. Preto by mala vnútrodenná expozícia voči úverovým rizikám zahŕňať aj stratu, ktorej by poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára čelil v prípade zlyhania vypožičiavajúceho účastníka.

(17)

V článku 59 ods. 3 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ktorý sa týka úverového rizika poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára, sa vyžaduje, aby sa zhromaždila „vysoko likvidná zábezpeka s minimálnym úverovým a trhovým rizikom“. V článku 59 ods. 4 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ktorý sa týka rizika likvidity poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára, sa vyžaduje dostupnosť „kvalifikovaných likvidných zdrojov“. Jedným z takých kvalifikovaných likvidných zdrojov je „vysoko likvidná zábezpeka“. Aj keď je pochopiteľné, že terminológia používaná v každom z týchto dvoch prípadov je vzhľadom na odlišnú povahu príslušných rizík a na súvislosť s rôznymi koncepciami regulácie úverového rizika a rizika likvidity odlišná, obe sa týkajú podobne vysokej kvality poskytovateľov alebo aktív. Preto by bolo vhodné požadovať, aby boli splnené rovnaké podmienky pred tým, než sa zábezpeka alebo zdroj likvidity vo forme zábezpeky môžu kvalifikovať ako patriace do kategórie „vysoko likvidná zábezpeka s minimálnym úverovým a trhovým rizikom“ alebo do kategórie „kvalifikované likvidné zdroje“.

(18)

V článku 59 ods. 3 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 sa vyžaduje, aby poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára na riadenie svojho zodpovedajúceho úverového rizika prijal vysoko likvidnú zábezpeku s minimálnym úverovým a trhovým rizikom. To isté sa môže v osobitných situáciách použiť aj v prípade iných druhov zábezpeky, než je vysoko likvidná zábezpeka s minimálnym úverovým a trhovým rizikom, pri uplatnení primeranej zrážky. Na uľahčenie tohto postupu by sa mala stanoviť jasná hierarchia kvality zábezpeky, aby bolo možné rozlíšiť, ktorá zábezpeka by mala byť prijateľná na plné krytie expozícií voči úverovým rizikám, ktorá zábezpeka je prijateľná ako zdroj likvidity a ktorá zábezpeka, aj keď je naďalej prijateľná na zmierňovanie úverového rizika, si vyžaduje kvalifikované zdroje likvidity. Poskytovateľom zábezpeky by sa nemalo brániť v slobodnom nahradzovaní zábezpeky v závislosti od dostupnosti zdrojov alebo ich stratégií riadenia aktív a pasív. Preto by mali byť povolené bežné postupy týkajúce sa zábezpeky, ako je spoliehanie sa na záložné účty účastníkov v prípade, keď účastník uložil zábezpeku na svojich záložných účtoch s cieľom plne kryť akúkoľvek expozíciu voči úverovým rizikám, na nahradenie zábezpeky, pokiaľ sa kvalita a likvidita zábezpeky monitoruje a je v súlade s požiadavkami tohto nariadenia. V rámci takýchto mechanizmov záložných účtov má účastník zábezpeku uloženú na svojich záložných účtoch s cieľom plne kryť akúkoľvek expozíciu voči úverovým rizikám. Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára by okrem toho mal prijať zábezpeku s prihliadnutím na stanovenú hierarchiu, ale speňaženie prijatej zábezpeky v prípade zlyhania účastníka môže podľa potreby vykonať tým najefektívnejším spôsobom. Z obozretného hľadiska by však poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára mal byť schopný priebežne monitorovať dostupnosť zábezpeky, jej kvalitu a likviditu s cieľom plne kryť expozície voči úverovým rizikám. Mal by tiež mať uzavreté dohody s vypožičiavajúcimi účastníkmi, aby bolo zabezpečené neustále plnenie všetkých požiadaviek na zábezpeku stanovených v tomto nariadení.

(19)

Na účely merania vnútrodenného úverového rizika by mali byť poskytovatelia bankových služieb centrálneho depozitára v pozícii predvídať vrcholové expozície pre daný deň. To by si nemalo vyžadovať prognózu presného počtu, ale mali by sa určiť trendy daných vnútrodenných expozícií. Podporuje to aj odkaz na „predvídanie vrcholových expozícií“ v normách Bazilejského výboru pre bankový dohľad (7).

(20)

V tretej časti hlave II nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sú stanovené rizikové váhy, ktoré sa majú uplatňovať na expozície voči úverovým rizikám vo vzťahu k Európskej centrálnej banke a ďalším oslobodeným subjektom. Pri meraní úverového rizika na účely regulácie sa takéto rizikové váhy všeobecne považujú za najlepšie dostupné referenčné hodnoty. Preto sa rovnaká metodika môže uplatniť v prípade vnútrodenných expozícií voči úverovým rizikám. Aby sa však zaručila koncepčná spoľahlivosť daného prístupu, sú potrebné niektoré úpravy, predovšetkým pri vykonávaní výpočtov s použitím rámca úverového rizika podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 pre štandardizovaný prístup a podľa kapitoly 3 uvedeného nariadenia pre prístup na základe interných ratingov, mali by sa vnútrodenné expozície považovať za expozície na konci dňa, keďže taký je predpoklad uvedeného nariadenia.

(21)

V súlade s článkom 59 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ktorý obsahuje výslovný odkaz na článok 46 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, bankové záruky alebo akreditívy by podľa potreby mali byť v súlade so zásadami CPSS – IOSCO a spĺňať podobné požiadavky, aké sú stanovené v nariadení (EÚ) č. 648/2012. Patrí k nim požiadavka, aby bankové záruky a akreditívy plne zabezpečili zábezpekou ručitelia. S cieľom zachovať efektívnosť vyrovnania transakcií s cennými papiermi v rámci Únie by sa však v prípade, keď sa bankové záruky alebo akreditívy používajú vo vzťahu k expozíciám voči úverovým rizikám, ktoré môžu vzniknúť z interoperabilných prepojení centrálnych depozitárov, malo umožniť zváženie vhodných alternatívnych faktorov zmierňovania rizika, pokiaľ poskytujú rovnakú alebo vyššiu úroveň ochrany než ustanovenia v nariadení (EÚ) č. 648/2012. Toto osobitné zaobchádzanie by sa malo vzťahovať len na bankové záruky alebo akreditívy, ktoré chránia interoperabilné prepojenie centrálnych depozitárov, a mali by sa týkať výlučne expozície voči úverovým rizikám medzi dvomi prepojenými centrálnymi depozitármi. Keďže banková záruka alebo akreditív chránia nezlyhávajúce centrálne depozitáre pred úverovými stratami, potreby likvidity nezlyhávajúcich centrálnych depozitárov by sa tiež mali riešiť buď včasným vyrovnaním záväzkov ručiteľov, alebo alternatívne držbou kvalifikovaných zdrojov likvidity.

(22)

V článku 59 ods. 4 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 sa vyžaduje, aby poskytovatelia bankových služieb centrálneho depozitára zmierňovali riziká likvidity prostredníctvom kvalifikovaných likvidných zdrojov v každej mene. V dôsledku toho sa na splnenie požiadaviek stanovených v uvedenom článku nemôžu použiť nekvalifikované likvidné zdroje. Nič však nebráni použitiu nekvalifikovaných likvidných zdrojov, ako sú napríklad menové swapy, pri riadení dennej likvidity popri kvalifikovaných likvidných zdrojoch. Je to tiež v súlade s medzinárodnými normami, ktoré sú odzrkadlené v zásadách CPSS – IOSCO. Nekvalifikované likvidné zdroje by sa preto mali na tento účel merať a monitorovať.

(23)

Riziko likvidity môže potenciálne vyplynúť z akýchkoľvek vedľajších služieb bankového typu, ktoré poskytuje centrálny depozitár. V rámci riadenia pre riziká likvidity by sa mali určiť riziká vyplývajúce z rôznych vedľajších služieb bankového typu vrátane požičiavania cenných papierov a podľa potreby rozlišovať ich riadenie.

(24)

S cieľom pokryť všetky potreby likvidity vrátane potrieb vnútrodennej likvidity poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára by sa v rámci riadenia pre riziko likvidity centrálneho depozitára malo zabezpečiť, aby sa záväzky týkajúce sa platieb a vyrovnania vrátane vnútrodenných záväzkov plnili pri splatnosti, a to vo všetkých menách vyrovnania systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovaného centrálnym depozitárom.

(25)

Vzhľadom na to, že na všetky riziká likvidity okrem vnútrodenných sa už vzťahuje smernica 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 575/2013, toto nariadenie by malo byť zamerané na vnútrodenné riziká.

(26)

Keďže poskytovatelia bankových služieb centrálneho depozitára sú systémovo významnými infraštruktúrami trhu, je nevyhnutné zabezpečiť, aby poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára riadil svoje úverové riziká a riziká likvidity konzervatívnym spôsobom. Preto by mal mať poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára povolené poskytnúť vypožičiavajúcim účastníkom v priebehu poskytovania bankových služieb vedľajšieho typu iba neviazané úverové linky, ako je uvedené v nariadení (EÚ) č. 909/2014.

(27)

S cieľom zabezpečiť, aby postupy riadenia rizík poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára boli dostatočne spoľahlivé aj v nepriaznivých podmienkach, stresové testovanie likvidných finančných zdrojov poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára by malo byť prísne a zamerané do budúcnosti. Z rovnakého dôvodu by sa mala v rámci testov zohľadňovať škála extrémnych, ale reálnych scenárov, a testy by sa mali vykonávať pre každú relevantnú menu, ktorú ponúka poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára, pričom by sa malo brať do úvahy možné zlyhanie jedného z vopred dohodnutých mechanizmov financovania. Scenáre by mali zahŕňať, ale nie výlučne, zlyhanie dvoch najväčších účastníkov poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára v danej mene. Je to potrebné na zavedenie pravidla, ktoré je na jednej strane obozretné, keďže zohľadňuje skutočnosť, že okrem najväčšieho účastníka aj ďalší účastníci môžu vytvoriť riziko likvidity, a na druhej strane je to pravidlo takisto primerané cieľu, keďže neberie do úvahy tých ostatných účastníkov, ktorí predstavujú nižší potenciál na vytvorenie rizika likvidity.

(28)

V článku 59 ods. 4 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 sa vyžaduje, aby poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára zabezpečil dostatočné likvidné zdroje vo všetkých relevantných menách vo veľmi rôznorodých potenciálnych stresových scenároch. Preto by pravidlá vymedzujúce rámce a nástroje riadenia rizika likvidity v stresových scenároch mali predpisovať metodiku na určenie mien, ktoré sú relevantné pre riadenie rizika likvidity. Určenie relevantných mien by malo byť založené na zásade významnosti, spoliehať sa na určenú čistú kumulatívnu expozíciu likvidity a byť založené na údajoch zhromaždených počas dlhšieho a riadne vymedzeného časového obdobia. Okrem toho by sa s cieľom zachovať súdržný regulačný rámec v Únii mali medzi relevantné meny štandardne zahrnúť najrelevantnejšie meny v Únii určené v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2017/392 (8) podľa článku 12 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

(29)

Zhromaždenie dostatočných údajov na určenie všetkých ďalších mien okrem najrelevantnejších mien Únie si vyžaduje aspoň minimálne časové obdobie, ktoré by malo uplynúť od udelenia povolení pre poskytovateľov bankových služieb centrálneho depozitára až do konca danej doby. Preto by malo byť na určenie všetkých ďalších mien okrem najrelevantnejších mien Únie povolené použitie alternatívnych metód počas prvého roka od udelenia povolení pre poskytovateľov bankových služieb centrálneho depozitára podľa nového regulačného rámca stanoveného v nariadení (EÚ) č. 909/2014 pre tých poskytovateľov bankových služieb centrálneho depozitára, ktorí už poskytovali vedľajšie služby bankového typu v čase nadobudnutia účinnosti technických predpisov uvedených v článku 69 nariadenia (EÚ) č. 909/2014. Tento prechodný mechanizmus by nemal ovplyvňovať požiadavku, aby poskytovatelia bankových služieb centrálneho depozitára zabezpečili dostatočné likvidné zdroje ako také, ale iba určenie tých mien, ktoré podliehajú stresovému testovaniu na účely riadenia likvidity.

(30)

V článku 59 ods. 4 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 sa vyžaduje, aby poskytovatelia bankových služieb centrálneho depozitára mali zavedené vopred dohodnuté a vysoko spoľahlivé mechanizmy financovania zabezpečujúce, aby sa zábezpeka, ktorú poskytol zlyhávajúci klient, mohla previesť na peňažné prostriedky aj za extrémnych, ale reálnych trhových podmienok. V tom istom nariadení sa vyžaduje, aby poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára zmierňoval vnútrodenné riziká prostredníctvom vysoko likvidnej zábezpeky s minimálnym úverovým a trhovým rizikom. Keďže likvidita musí byť okamžite dostupná, poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára by mal byť schopný riešiť akúkoľvek potrebu likvidity v ten istý deň. Keďže poskytovatelia bankových služieb centrálneho depozitára môžu pôsobiť vo viacerých časových pásmach, pri vykonávaní prevodu zábezpeky na peňažné prostriedky v ten istý deň prostredníctvom vopred dohodnutých mechanizmov financovania by sa mala zohľadňovať otváracia doba miestnych platobných systémov každej jednotlivej meny, ktorej sa to týka.

(31)

Ustanovenia v tomto nariadení sú úzko prepojené, keďže sa zaoberajú prudenciálnymi požiadavkami na centrálne depozitáre. V záujme zabezpečenia súdržnosti medzi uvedenými ustanoveniami, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase, a s cieľom uľahčiť komplexný prehľad a kompaktný prístup k týmto ustanoveniam osobami, ktoré podliehajú uvedeným povinnostiam, je žiaduce zahrnúť všetky regulačné technické predpisy vyžadované v nariadení (EÚ) č. 909/2014 do jedného nariadenia.

(32)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré Európsky orgán pre bankovníctvo predložil Komisii.

(33)

Európsky orgán pre bankovníctvo pred predložením návrhu technických predpisov, z ktorých vychádza toto nariadenie, úzko spolupracoval s Európskym systémom centrálnych bánk (ESCB) a s Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA). Uskutočnil aj otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (9),

a)

ide o upísané základné imanie v zmysle článku 22 smernice Rady 86/635/EHS (10);

b)

boli splatené vrátane súvisiaceho emisného ážia;

c)

plne absorbujú straty pri nepretržitom pokračovaní v činnosti;

d)

v prípade konkurzu alebo likvidácie sa radia za všetky ostatné pohľadávky v rámci konania o platobnej neschopnosti alebo podľa uplatniteľných právnych predpisov o platobnej neschopnosti.

a)

spĺňajú podmienky uvedené v odseku 1;

b)

predstavujú „nástroje vlastných zdrojov“ podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 119 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

podliehajú ustanoveniam nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

a)

kapitálových požiadaviek centrálneho depozitára na prevádzkové a právne riziká a riziká spojené so správou cenných papierov uvedené v článku 47 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, vypočítaných v súlade s článkom 4;

b)

kapitálových požiadaviek centrálneho depozitára na investičné riziká uvedené v článku 47 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, vypočítaných v súlade s článkom 5;

c)

kapitálových požiadaviek centrálneho depozitára na obchodné riziká uvedené v článku 47 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, vypočítaných v súlade s článkom 6;

d)

kapitálových požiadaviek centrálneho depozitára na likvidáciu alebo reštrukturalizáciu jeho činností uvedených v článku 47 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, vypočítaných v súlade s článkom 7.

a)

centrálny depozitár, ktorému nebolo udelené povolenie v súlade s článkom 54 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

b)

centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ale ktorý nemá povolenie používať pokročilé prístupy merania uvedené v článkoch 321 až 324 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ale ktorý nemá povolenie používať štandardizovaný prístup uvedený v článkoch 317 až 320 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

a)

8 % hodnoty rizikovo váženej expozície centrálneho depozitára v súvislosti s oboma týmito rizikami:

b)

kapitálových požiadaviek centrálneho depozitára na trhové riziko v súlade s odsekmi 4 a 5.

a)

ak centrálnemu depozitáru nebolo udelené povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, centrálny depozitár uplatňuje štandardizovaný prístup pre kreditné riziko podľa článkov 107 až 141 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v kombinácii s článkami 192 až 241 uvedeného nariadenia týkajúcimi sa zmierňovania kreditného rizika;

b)

ak centrálnemu depozitáru bolo udelené povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ale nemá povolenie používať prístup interných ratingov (prístup IRB) uvedený v článkoch 142 až 191 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, centrálny depozitár uplatňuje štandardizovaný prístup pre kreditné riziko podľa článkov 107 až 141 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v kombinácii s ustanoveniami týkajúcimi sa zmierňovania kreditného rizika uvedenými v článkoch 192 až 241 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

ak centrálnemu depozitáru bolo udelené povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a má povolenie používať prístup IRB, centrálny depozitár uplatňuje prístup IRB pre kreditné riziko stanovený v článkoch 142 až 191 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v kombinácii s ustanoveniami týkajúcimi sa zmierňovania kreditného rizika uvedenými v článkoch 192 až 241 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

a)

jednu z metód uvedených v článkoch 271 až 282 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)

súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom, v rámci ktorej sa uplatňujú úpravy z dôvodu volatility, uvedenú v článkoch 220 až 227 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

a)

centrálny depozitár, ktorému nebolo udelené povolenie v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

b)

centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie podľa článku 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ale ktorý nemá povolenie používať interné modely na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko.

a)

odhad vychádzajúci z použitia odseku 2 mínus najnižšia z týchto hodnôt:

b)

25 % ročných hrubých prevádzkových výdavkov centrálneho depozitára uvedených v odseku 3.

a)

odhadne kapitál potrebný na krytie strát vyplývajúcich z obchodného rizika na základe primerane predvídateľných nepriaznivých scenárov relevantných pre jeho obchodný model;

b)

zdokumentuje predpoklady a metodiky použité na odhad očakávaných strát uvedených v písmene a);

c)

aspoň raz ročne preskúma a aktualizuje scenáre uvedené v písmene a).

a)

ročné hrubé prevádzkové výdavky centrálneho depozitára pozostávajú aspoň z:

b)

ročné hrubé prevádzkové výdavky centrálneho depozitára sa určujú v súlade s jedným z tohto:

c)

centrálny depozitár môže od ročných hrubých prevádzkových výdavkov odpočítať odpisovanie a amortizáciu hmotného a nehmotného majetku;

d)

centrálny depozitár používa najnovšie auditované informácie zo svojej ročnej účtovnej závierky;

e)

centrálny depozitár, ktorý vykonáva svoju obchodnú činnosť menej ako jeden rok od dátumu, kedy začal svoje činnosti, uplatňuje hrubé prevádzkové výdavky predpokladané vo svojom obchodnom pláne.

a)

odhadne časové obdobie potrebné na likvidáciu alebo reštrukturalizáciu činností pre všetky stresové scenáre uvedené v prílohe, a to v súlade s plánom uvedeným v článku 47 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

b)

vydelí ročné hrubé prevádzkové výdavky centrálneho depozitára, určené v súlade s článkom 6 ods. 3, dvanástimi („mesačné hrubé prevádzkové výdavky“);

c)

vynásobí mesačné hrubé prevádzkové výdavky uvedené v písmene b) dlhším z týchto časových období:

a)

vypočítať priemer piatich najvyšších vnútrodenných expozícií voči úverovým rizikám za posledný kalendárny rok („vrcholové expozície“) vyplývajúcich z poskytovania služieb stanovených v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014;

b)

uplatniť zrážku z hodnoty celej zábezpeky zhromaždenej vo vzťahu k vrcholovým expozíciám a predpokladať, že po uplatnení zrážok z hodnoty (haircut) v súlade s článkami 222 až 227 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zábezpeka stratí 5 % svojej trhovej hodnoty;

c)

vypočítať priemer požiadaviek na vlastné zdroje vo vzťahu k vrcholovým expozíciám vypočítaných v súlade s odsekom 2, pričom tieto expozície považuje za expozície na konci dňa („kapitálová požiadavka“).

a)

štandardizovaný prístup pre kreditné riziko podľa článkov 107 až 141 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak nemajú povolenie používať prístup IRB;

b)

prístup IRB a požiadavky stanovené v článkoch 142 až 191 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak majú povolenie používať prístup IRB.

a)

jednoznačne odlišuje zábezpeku od iných cenných papierov vypožičiavajúceho účastníka;

b)

prijíma zábezpeku, ktorá spĺňa podmienky článku 10, alebo iné druhy zábezpeky, ktoré spĺňajú požiadavky článku 11, a to podľa tejto hierarchie:

c)

aspoň raz denne monitoruje úverovú kvalitu, trhovú likviditu a cenovú volatilitu všetkých cenných papierov prijatých ako zábezpeka a oceňuje ich v súlade s článkom 12;

d)

musí stanoviť metodiky týkajúce sa zrážky z hodnoty zábezpeky v súlade s článkom 13;

e)

musí zabezpečiť, aby zábezpeka zostala dostatočne diverzifikovaná, aby sa mohla speňažiť v rámci časového obdobia uvedeného v článkoch 10 a 11 bez významného trhového vplyvu, v súlade s článkom 14.

a)

vydáva ich alebo výslovne za ne ručí jeden z týchto subjektov:

b)

centrálny depozitár vie preukázať, že predstavujú nízke úverové a trhové riziko, a to na základe vlastného interného posúdenia s použitím definovanej a objektívnej metodiky, ktorá sa nespolieha výlučne na externé stanoviská a zohľadňuje riziko konkrétnej krajiny, v ktorej je emitent usadený;

c)

sú denominované v mene, ktorej riziká je poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára schopný riadiť;

d)

sú voľne prevoditeľné bez akéhokoľvek právneho obmedzenia alebo nárokov tretej strany, ktoré ovplyvňujú ich speňaženie;

e)

spĺňajú jednu z týchto požiadaviek:

f)

spoľahlivé cenové údaje o takýchto dlhových nástrojoch sa uverejňujú aspoň denne;

g)

sú okamžite dostupné a prevoditeľné na peňažné prostriedky v ten istý deň.

a)

finančné nástroje vydal emitent, ktorý má na základe primeraného interného posúdenia vykonaného poskytovateľom bankových služieb centrálneho depozitára s použitím definovanej a objektívnej metodiky, ktorá sa nespolieha výlučne na externé stanoviská a zohľadňuje riziko vyplývajúce z usadenia emitenta v konkrétnej krajine, nízke úverové riziko;

b)

finančné nástroje majú na základe primeraného interného posúdenia vykonaného poskytovateľom bankových služieb centrálneho depozitára s použitím definovanej a objektívnej metodiky, ktorá sa nespolieha výlučne na externé stanoviská, nízke trhové riziko;

c)

sú denominované v mene, ktorej riziká je poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára schopný riadiť;

d)

sú voľne prevoditeľné a bez akéhokoľvek právneho obmedzenia alebo nárokov tretej strany, ktoré ovplyvňujú ich speňaženie;

e)

spĺňajú jednu z týchto požiadaviek:

f)

dajú sa speňažiť v ten istý deň;

g)

cenové údaje o týchto nástrojoch sú verejne dostupné takmer v reálnom čase;

h)

nevydal ich žiadny z týchto subjektov:

i)

ani inak nepodliehajú významnému riziku nesprávnej voľby v zmysle článku 291 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

a)

sú voľne prevoditeľné bez akéhokoľvek právneho obmedzenia alebo nárokov tretej strany, ktoré ovplyvňujú ich speňaženie;

b)

sú prípustné u centrálnej banky v Únii, ak má poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára v danej centrálnej banke prístup k pravidelnému, nie príležitostnému úveru („bežný úver“);

c)

sú denominované v mene, ktorej riziko je poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára schopný riadiť;

d)

poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára má vopred dohodnutý mechanizmus financovania s niektorou z druhu spoľahlivej finančnej inštitúcie uvedenej v článku 59 ods. 4 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a bližšie určenej v článku 38 tohto nariadenia, ktorá zabezpečuje prevod týchto nástrojov na peňažné prostriedky v ten istý deň.

a)

sú voľne prevoditeľné bez akéhokoľvek právneho obmedzenia alebo nárokov tretej strany, ktoré ovplyvňujú ich speňaženie;

b)

sú denominované v mene, ktorej riziko je poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára schopný riadiť;

c)

poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára má oba tieto prvky:

a)

finančné nástroje uvedené v článku 10 sú aspoň denne oceňované podľa trhovej hodnoty;

b)

finančné nástroje uvedené v článku 11 ods. 1 sú oceňované aspoň denne, a ak takéto denné oceňovanie nie je možné, sú oceňované na základe modelu;

c)

finančné nástroje uvedené v článku 11 ods. 2 sú oceňované aspoň denne, a ak takéto denné oceňovanie nie je možné, sú oceňované na základe modelu.

a)

pravidelne, teda aspoň raz ročne;

b)

ak zásady a postupy oceňovania ovplyvní významná zmena.

a)

ak je zábezpeka prípustná u centrálnej banky, v ktorej má poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára prístup k bežnému úveru, za spodnú hranicu minimálnej zrážky možno považovať zrážky uplatňované centrálnou bankou na daný druh zábezpeky;

b)

ak zábezpeka nie je prípustná u centrálnej banky, v ktorej má poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára prístup k bežnému úveru, za spodnú hranicu minimálnej zrážky sa považujú zrážky uplatňované centrálnou bankou vydávajúcou menu, v ktorej je finančný nástroj denominovaný.

a)

druh aktíva;

b)

úroveň úverového rizika spojeného s finančným nástrojom;

c)

krajina emisie aktíva;

d)

splatnosť aktíva;

e)

historická a hypotetická budúca cenová volatilita aktíva v stresových trhových podmienkach;

f)

likvidita podkladového trhu vrátane rozpätí medzi nákupnou a predajnou cenou;

g)

devízové riziko, ak existuje;

h)

riziko nesprávnej voľby v zmysle článku 291 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak existuje.

a)

zásady a postupy, ktoré sa uplatňujú, ak dôjde k výskytu porušenia limitov koncentrácie;

b)

opatrenia na zmierňovanie rizika, ktoré sa uplatnia, ak dôjde k prekročeniu limitov koncentrácie definovaných v zásadách;

c)

načasovanie očakávaného vykonávania opatrení podľa písmena b).

a)

individuálni emitenti so zreteľom na štruktúru skupiny;

b)

krajina emitenta;

c)

druh emitenta;

d)

druh aktíva;

e)

mena vyrovnania;

f)

zábezpeka s úverovým rizikom, rizikom likvidity a trhovým rizikom nad minimálnymi úrovňami;

g)

prípustnosť zábezpeky, aby mal poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára prístup k bežnému úveru v centrálnej emisnej banke;

h)

každý vypožičiavajúci účastník;

i)

všetci vypožičiavajúci účastníci;

j)

finančné nástroje vydané emitentmi rovnakého druhu z hľadiska hospodárskeho odvetvia, činnosti, geografického regiónu;

k)

úroveň úverového rizika finančného nástroja alebo emitenta určená prostredníctvom interného posúdenia vykonaného poskytovateľom bankových služieb centrálneho depozitára na základe definovanej a objektívnej metodiky, ktorá sa nespolieha výlučne na externé stanoviská a zohľadňuje riziko vyplývajúce z usadenia emitenta v konkrétnej krajine;

l)

likvidita a cenová volatilita finančných nástrojov.

a)

jediná úverová inštitúcia;

b)

finančná inštitúcia z tretej krajiny, ktorá podlieha prudenciálnym pravidlám, ktoré sú aspoň tak prísne ako pravidlá stanovené v smernici 2013/36/EÚ a v nariadení (EÚ) č. 575/2013, a to v súlade s článkom 114 ods. 7 uvedeného nariadenia;

c)

komerčný subjekt, ktorý je súčasťou rovnakej skupiny ako inštitúcia uvedená v písmene a) alebo b).

a)

vydal ich emitent, ktorý má na základe primeraného interného posúdenia vykonaného poskytovateľom bankových služieb centrálneho depozitára s použitím definovanej a objektívnej metodiky, ktorá sa nespolieha výlučne na externé stanoviská a zohľadňuje riziko vyplývajúce z usadenia emitenta v konkrétnej krajine, nízke úverové riziko;

b)

sú denominované v mene, ktorej riziko je poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára schopný primerane riadiť;

c)

sú neodvolateľné, bezpodmienečné a neexistuje žiadna právna ani zmluvná výnimka alebo opcia, ktorá by emitentovi umožnila namietať platbu záruky;

d)

môžu byť splatné na požiadanie v rámci jedného pracovného dňa, počas obdobia speňažovania portfólia zlyhávajúceho vypožičiavajúceho účastníka, bez akéhokoľvek regulačného, právneho alebo prevádzkového obmedzenia;

e)

nevydal ich subjekt, ktorý je súčasťou rovnakej skupiny ako vypožičiavajúci účastník krytý zárukou, ani subjekt, ktorého obchodná činnosť zahŕňa poskytovanie služieb kľúčových pre fungovanie poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára, s výnimkou prípadu, keď uvedeným subjektom je centrálna banka Európskeho hospodárskeho priestoru alebo centrálna banka vydávajúca menu, v ktorej má poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára expozície;

f)

nepodliehajú významnému riziku nesprávnej voľby v zmysle článku 291 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

g)

sú úplne zaistené zábezpekou, ktorá spĺňa tieto podmienky:

a)

vydala ich centrálna banka v Únii alebo centrálna banka vydávajúca menu, v ktorej má poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára expozície;

b)

sú denominované v mene, ktorej riziko je poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára schopný primerane riadiť;

c)

sú neodvolateľné, bezpodmienečné a emitujúca centrálna banka sa nemôže spoliehať na žiadnu právnu alebo zmluvnú výnimku alebo opciu, ktorá by emitentovi umožnila namietať platbu záruky;

d)

sú splatné v rámci jedného pracovného dňa.

a)

kryjú iba expozície voči úverovým rizikám medzi dvomi prepojenými centrálnymi depozitármi;

b)

boli vydané konzorciom spoľahlivých finančných inštitúcií spĺňajúcich požiadavky stanovené v článku 38 ods. 1, v ktorom každá z týchto finančných inštitúcií je povinná uhradiť časť celkovej sumy, ktorá bola zmluvne dohodnutá;

c)

sú denominované v mene, ktorej riziko je poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára schopný primerane riadiť;

d)

sú neodvolateľné, bezpodmienečné a emitujúca inštitúcia sa nemôže spoliehať na žiadnu právnu alebo zmluvnú výnimku alebo opciu, ktorá by emitentovi umožnila namietať platbu akreditívu;

e)

môžu byť splatné na požiadanie bez akéhokoľvek regulačného, právneho alebo prevádzkového obmedzenia;

f)

neemituje ich:

g)

nepodliehajú významnému riziku nesprávnej voľby v zmysle článku 291 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

h)

poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára pravidelne monitoruje úverovú bonitu emitujúcich finančných inštitúcií nezávislým posudzovaním úverovej bonity týchto inštitúcií a prideľovaním a pravidelným preskúmavaním interných úverových ratingov vo vzťahu k jednotlivým finančným inštitúciám;

i)

môžu byť splatné počas obdobia speňažiteľnosti do troch pracovných dní od okamihu, keď zlyhávajúci poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára nesplní svoje platobné záväzky v čase splatnosti;

j)

kvalifikované likvidné zdroje uvedené v článku 34 sú dostupné v dostatočnom objeme, ktorý pokrýva časový odstup do okamihu, keď musia byť banková záruka a akreditív splatné v prípade zlyhania jedného z prepojených centrálnych depozitárov;

k)

riziko, že banková záruka a akreditív nebudú konzorciom splatené v plnom objeme, je zmiernené:

l)

mechanizmy sa pravidelne testujú a preskúmavajú podľa článku 41 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

a)

vnútrodenné úverové riziko a jednodňové úverové riziko;

b)

príslušnú záruku a iné rovnocenné finančné zdroje používané v súvislosti s rizikami uvedenými v písmene a);

c)

prípadné reziduálne expozície voči úverovým rizikám;

d)

postupy úhrady a sankčné sadzby.

a)

požiadavky oddielu 2 týkajúce sa monitorovania, merania, riadenia, podávania správ a zverejňovania v súvislosti s rizikami likvidity;

b)

požiadavky nariadenia (EÚ) č. 575/2013 týkajúce sa monitorovania, merania, riadenia, podávania správ a zverejňovania v súvislosti s inými rizikami likvidity, na ktoré sa vzťahuje písmeno a).

a)

meranie vnútrodenného a jednodňového úverového rizika v súlade s pododdielom 1;

b)

monitorovanie vnútrodenného a jednodňového úverového rizika v súlade s pododdielom 2;

c)

riadenie vnútrodenného a jednodňového úverového rizika v súlade s pododdielom 3;

d)

meranie, monitorovanie a riadenie zábezpeky a iných rovnocenných finančných zdrojov, ako je uvedené v článku 59 ods. 3 písm. c) a d) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, v súlade s kapitolou I tohto nariadenia;

e)

analýzy a plány, ako riešiť akékoľvek potenciálne reziduálne expozície voči úverovým rizikám, v súlade s pododdielom 4;

f)

riadenie jeho postupov úhrady a sankčných sadzieb v súlade s pododdielom 5;

g)

podávanie správ o jeho úverových rizikách v súlade s pododdielom 6;

h)

zverejňovanie jeho úverového rizika v súlade s pododdielom 7.

a)

zásady a postupy podliehajú významnej zmene;

b)

ak poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára dobrovoľne vykoná zmenu po posúdení uvedenom v článku 19.

a)

parametre uvedené v článku 19;

b)

zrážky uplatňované v súlade s článkom 13, hlásené podľa druhu zábezpeky;

c)

zmeny zásad alebo postupov podľa odseku 3.

a)

vrcholové a priemerné vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám pre vedľajšie služby bankového typu uvedené v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014;

b)

vrcholové a priemerné vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám podľa vypožičiavajúceho účastníka a ďalšie členenie zábezpeky, ktorá tieto expozície voči úverovým rizikám kryje;

c)

vrcholové a priemerné vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám voči iným protistranám, a ak sú zabezpečené zábezpekou, ďalšie členenie zábezpeky, ktorá tieto vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám kryje;

d)

celková hodnota vnútrodenných úverových liniek poskytnutých účastníkom;

e)

ďalšie členenie expozícií voči úverovým rizikám uvedených v písmenách b) a c) sa vzťahuje na:

a)

prostredníctvom automatického systému hlásenia priebežne monitorovať vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám vyplývajúce z vedľajších služieb bankového typu uvedených v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014;

b)

minimálne počas obdobia desiatich rokov uchovávať záznamy o denných vnútrodenných vrcholových a priemerných expozíciách voči úverovým rizikám vyplývajúcich z vedľajších služieb bankového typuuvedených v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014;

c)

zaznamenávať vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám pochádzajúce od každého subjektu, voči ktorému vznikajú vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám, vrátane:

d)

v plnom rozsahu opísať, ako sa v rámci riadenia úverového rizika zohľadňujú vzájomné závislosti a viacnásobné vzťahy, ktoré môže poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára mať s každým zo subjektov uvedených v písmene c);

e)

špecifikovať pre každú protistranu, ako poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára monitoruje koncentráciu svojich vnútrodenných expozícií voči úverovým rizikám vrátane svojich expozícií voči subjektom skupín, ktoré pozostávajú zo subjektov uvedených v písmene c);

f)

špecifikovať, ako poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára posudzuje primeranosť zrážok uplatňovaných na zhromaždenú zábezpeku;

g)

špecifikovať, ako poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára monitoruje krytie expozícií voči úverovým rizikám zábezpekou a krytie expozícií voči úverovým rizikám inými rovnocennými finančnými zdrojmi.

a)

minimálne počas obdobia desiatich rokov uchovávať záznamy o súčte skutočných expozícií voči úverovým rizikám na konci dňa;

b)

denne zaznamenávať informácie uvedené v písmene a).

a)

špecifikovať, ako posudzuje koncepciu a prevádzku svojho rámca riadenia úverového rizika vo vzťahu ku všetkým činnostiam uvedeným v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014;

b)

poskytovať iba úverové linky, ktoré môže poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára kedykoľvek bezpodmienečne zrušiť a bez predchádzajúceho oznámenia vypožičiavajúcim účastníkom systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje centrálny depozitár;

c)

ak sa v interoperabilných prepojeniach použije banková záruka uvedená v článku 16, poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí posúdiť a analyzovať prepojenosť, ktorá môže vyplynúť z toho, že túto bankovú záruku poskytujú rovnakí účastníci.

a)

expozície voči členom Európskeho systému centrálnych bánk a ostatným orgánom členských štátov vykonávajúcim podobné funkcie a voči iným verejným orgánom v Únii, ktoré sú poverené riadením verejného dlhu alebo zasahujú do riadenia verejného dlhu;

b)

expozície voči jednej z multilaterálnych rozvojových bánk uvedených v článku 117 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

expozície voči jednej z medzinárodných organizácií uvedených v článku 118 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

d)

expozície voči subjektom verejného sektora v zmysle článku 4 bodu 8 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak ich vlastnia ústredné vlády a majú uzatvorené výslovné dohody o zárukách ústredných vlád za ich expozície voči úverovým rizikám;

e)

expozície voči centrálnym bankám tretích krajín, ktoré sú denominované v národnej mene danej centrálnej banky, za predpokladu, že Komisia prijala vykonávací akt v súlade s článkom 114 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, v ktorom potvrdzuje, že táto tretia krajina sa považuje za krajinu uplatňujúcu také postupy/režimy dohľadu a regulácie, ktoré sú aspoň rovnocenné postupom/režimom uplatňovaným v Únii.

a)

posúdenie úverovej bonity vypožičiavajúceho účastníka na základe metodiky, ktorá sa nespolieha výlučne na externé stanoviská;

b)

overenie súladu zábezpeky a iných rovnocenných finančných zdrojov, ktoré účastník poskytol na krytie vnútrodenných expozícií voči úverovým rizikám, s požiadavkami stanovenými v článku 9, resp. v článku 15;

c)

stanovenie úverových limitov pre vypožičiavajúceho účastníka na základe viacnásobných vzťahov, ktoré má poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára s vypožičiavajúcim účastníkom, vrátane prípadu, keď poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára poskytuje tomu istému účastníkovi viaceré vedľajšie služby bankového typu zo služieb uvedených v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014;

d)

zohľadnenie úrovne kvalifikovaných likvidných zdrojov v súlade s článkom 34;

e)

preskúmanie úverových limitov pre vypožičiavajúceho účastníka s cieľom zabezpečiť oboje z tohto:

f)

preskúmanie úverových liniek, ktoré boli poskytnuté vypožičiavajúcim účastníkom, na základe ich skutočného využitia úveru, a to aspoň raz ročne;

g)

zabezpečenie, aby sa hodnota jednodňových expozícií voči úverovým rizikám zahrnula do využitia úverového limitu poskytnutého účastníkovi;

h)

zabezpečenie, aby sa výška jednodňového úveru, ktorý ešte nebol uhradený, zahrnula do vnútrodenných expozícií nasledujúceho dňa a bola zhora obmedzená úverovým limitom.

a)

špecifikovať, ako sa alokujú potenciálne nekryté úverové straty, vrátane splácania akýkoľvek finančných prostriedkov, ktoré si poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára môže vypožičať od poskytovateľov likvidity na krytie likvidnej medzery súvisiacej s takýmito stratami;

b)

zahŕňať priebežné posúdenie vyvíjajúcich sa trhových podmienok v súvislosti s hodnotou zábezpeky alebo iných rovnocenných finančných zdrojov po speňažení, ktoré sa môžu vyvinúť na potenciálne reziduálnu expozíciu voči úverovým rizikám;

c)

špecifikovať, že posúdenie uvedené v písmene b) sprevádza postup, v ktorom sú stanovené:

a)

sú vyššie ako zabezpečená jednodňová trhová sadzba na medzibankovom peňažnom trhu a sadzba pre jednodňové refinančné operácie centrálnej banky, ktorá vydáva menu expozície voči úverovým rizikám;

b)

zohľadňujú náklady na financovanie meny expozície voči úverovým rizikám a úverovú bonitu účastníka, ktorý má jednodňovú expozíciu voči úverovým rizikám.

a)

aspoň raz ročne predkladá kvalitatívne vyhlásenie, v ktorom uvedie prijaté opatrenia týkajúce sa spôsobu merania, monitorovania a riadenia úverových rizík vrátane vnútrodenných úverových rizík;

b)

oznamuje každú významnú zmenu týkajúcu sa opatrení prijatých v súlade s písmenom a), a to okamžite po vykonaní takejto významnej zmeny;

c)

mesačne predkladá parametre uvedené v článku 19.

a)

merania vnútrodenného a jednodňového rizika likvidity v súlade s pododdielom 1;

b)

monitorovania vnútrodenného a jednodňového rizika likvidity v súlade s pododdielom 2;

c)

riadenia rizika likvidity v súlade s pododdielom 3;

d)

podávania správ o vnútrodennom a jednodňovom riziku likvidity v súlade s pododdielom 4;

e)

zverejňovania rámca a nástrojov monitorovania, merania, riadenia a podávania správ vo vzťahu k riziku likvidity v súlade s pododdielom 5.

a)

maximálne využitie vnútrodennej likvidity vypočítané na základe najväčšej kladnej čistej kumulatívnej pozície a najväčšej zápornej čistej kumulatívnej pozície;

b)

celkové dostupné vnútrodenné likvidné zdroje na začiatku pracovného dňa, v členení podľa všetkých týchto prvkov:

c)

celková hodnota všetkých týchto prvkov:

a)

parametre uvedené v článku 30 ods. 1;

b)

ochotu poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára podstupovať riziká;

c)

pohotovostný plán financovania s opisom prostriedkov nápravy, ktoré sa majú použiť, ak dôjde k porušeniu ochoty podstupovať riziká.

a)

minimálne počas obdobia desiatich rokov uchováva záznam o dennej najväčšej kladnej čistej kumulatívnej vnútrodennej pozícii a najväčšej zápornej čistej kumulatívnej vnútrodennej pozícii pre každú menu vyrovnania systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, pre ktorý koná ako agent vyrovnania;

b)

priebežne monitoruje expozície vnútrodennej likvidity vo vzťahu k maximálnej expozícii vnútrodennej likvidity, ktorá bola v minulosti zaznamenaná.

a)

minimálne počas obdobia desiatich rokov uchovávať záznam o rizikách likvidity vyplývajúcich z využívania jednodňového úveru, a to pre každú menu vyrovnania systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, pre ktorý koná ako agent vyrovnania,

b)

monitorovať riziko likvidity vyplývajúce z poskytnutého jednodňového úveru vo vzťahu k maximálnej expozícii likvidity vyplývajúcej z poskytnutého jednodňového úveru, ktorá bola v minulosti zaznamenaná.

a)

peňažných prostriedkov uložených v centrálnej emisnej banke;

b)

dostupných peňažných prostriedkov uložených v jednej zo spoľahlivých finančných inštitúcií určených v článku 38 ods. 1;

c)

viazaných úverových liniek alebo podobných nástrojov;

d)

aktív, ktoré spĺňajú požiadavky článku 10 a článku 11 ods. 1 tohto nariadenia uplatniteľné na zábezpeku, alebo finančných nástrojov, ktoré sú v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) 2017/392, ktoré sú okamžite dostupné a prevoditeľné na peňažné prostriedky na základe vopred dohodnutých a vysoko spoľahlivých mechanizmov financovania v súlade s článkom 38 tohto nariadenia;

e)

zábezpeky uvedenej v článku 10 a v článku 11 ods. 1.

a)

odhadnúť kladné a záporné toky vnútrodennej likvidity pre všetky poskytované vedľajšie služby bankového typu;

b)

predvídať vnútrodenné načasovanie týchto tokov;

c)

predpovedať potreby vnútrodennej likvidity, ktoré môžu vzniknúť v rôznych obdobiach počas dňa.

a)

zabezpečiť získanie dostatočného vnútrodenného financovania na splnenie vnútrodenných cieľov, ktoré vyplývajú z analýzy uvedenej v odseku 1;

b)

riadiť a byť pripravený previesť na peňažné prostriedky zábezpeku potrebnú na získanie vnútrodenných finančných prostriedkov v stresových situáciách, a to pri zohľadnení zrážok v súlade s článkom 13 a limitov koncentrácie v súlade s článkom 14;

c)

riadiť načasovanie svojich záporných tokov likvidity v súlade s vnútrodennými cieľmi;

d)

mať zavedené mechanizmy riešenia neočakávaných prerušení svojich tokov vnútrodennej likvidity.

a)

rad historických scenárov vrátane období extrémnych trhových pohybov pozorovaných počas uplynulých 30 rokov alebo za obdobie, počas ktorého boli k dispozícii spoľahlivé údaje, ktoré by poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára vystavili najväčšiemu finančnému riziku, pokiaľ poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára nepreukáže, že opakovanie historického prípadu veľkých cenových pohybov nie je reálne;

b)

rad potenciálnych budúcich scenárov, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

a)

štruktúru a činnosti poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára, a to aj vo vzťahu k subjektom uvedeným v článku 30 ods. 2 a k prepojeným infraštruktúram finančných trhov alebo k iným subjektom, ktoré môžu predstavovať významné riziko likvidity pre poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára a prípadne pokrývajú viacdňové obdobie;

b)

akékoľvek silné vzťahy alebo podobné expozície medzi účastníkmi poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára, a to aj medzi účastníkmi a ich materskou spoločnosťou a dcérskymi spoločnosťami;

c)

posúdenie pravdepodobnosti viacnásobných zlyhaní účastníkov a účinkov, ktoré môžu takéto zlyhania mať na účastníkov;

d)

vplyv viacnásobných zlyhaní uvedených v písmene c) na peňažné toky poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára a na jeho vyrovnávaciu kapacitu a horizont prežitia;

e)

to, či modelovanie odráža rôzne vplyvy, ktoré môže mať ekonomický stres na aktíva poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára aj na jeho kladné a záporné toky likvidity.

a)

včasného monitorovania likvidných aktív vrátane kvality aktív, ich koncentrácie a okamžitej dostupnosti;

b)

primeranej zásady monitorovania trhových podmienok, ktoré môžu ovplyvniť likviditu vnútrodenných kvalifikovaných likvidných zdrojov;

c)

hodnoty vnútrodenných kvalifikovaných likvidných zdrojov, ocenených a kalibrovaných v stresových trhových podmienkach vrátane scenárov uvedených v článku 36 ods. 7.

a)

umiestnenie jeho likvidných aktív na oddelenom účte pod priamou správou funkcie riadenia likvidity, ktoré sa môžu používať iba ako zdroj podmieneného financovania počas stresových období;

b)

zriadenie vnútorných systémov a kontrol, ktoré poskytnú funkcii riadenia likvidity účinnú prevádzkovú kontrolu na vykonávanie oboch týchto činností:

c)

kombinácia požiadaviek stanovených v písmenách a) a b), ak takáto kombinácia zaručuje porovnateľný výsledok.

a)

vykonáva sa na základe faktorov uvedených v odsekoch 4 a 5, ako aj osobitných scenárov uvedených v odseku 6;

b)

zahŕňa pravidelné testovanie postupov poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára týkajúcich sa prístupu ku kvalifikovaným likvidným zdrojom od poskytovateľa likvidity s použitím vnútrodenných scenárov;

c)

spĺňa požiadavky odsekov 2 až 6.

a)

podať správu o výsledkoch stresových testov svojmu výboru pre riziká a prípadne aj výboru centrálneho depozitára pre riziká;

b)

preskúmať a upraviť svoj pohotovostný plán uvedený v článku 32 ods. 1 písm. c), ak sa porušenia nedajú napraviť do konca dňa;

c)

mať pravidlá a postupy na hodnotenie a upravovanie primeranosti rámca pre riadenie rizika likvidity a poskytovateľov likvidity v súlade s výsledkami a analýzou svojich stresových testov.

a)

platieb, ktoré neboli od účastníkov prijaté včas;

b)

prechodného zlyhania alebo neschopnosti jedného z poskytovateľov likvidity pre poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára, a to aj poskytovateľov uvedených v článku 59 ods. 4 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, správcovských bánk, nostro agentov alebo akejkoľvek súvisiacej infraštruktúry vrátane interoperabilných centrálnych depozitárov;

c)

simultánnych tlakov na trhoch s financovaním a aktívami vrátane poklesu hodnoty kvalifikovaných likvidných zdrojov;

d)

stresu v devízovej konvertibilite a prístupu na devízové trhy;

e)

nepriaznivých zmien dobrého mena poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára, ktoré spôsobia, že určití poskytovatelia likvidity stiahnu svoju likviditu;

f)

relevantnej vrcholovej historickej cenovej volatility zábezpeky alebo aktív ako periodickej udalosti;

g)

zmien v dostupnosti úverov na trhu.

a)

zoradenie mien od najvyššej po najnižšiu na základe priemeru troch najväčších denných záporných čistých kumulatívnych pozícií, prevedených na euro, za obdobie dvanástich mesiacov;

b)

zohľadnenie ako relevantné:

a)

priebežná analýza vývoja potrieb likvidity umožňujúca určenie udalostí, ktoré sa môžu vyvinúť na nepredvídané a potenciálne nekryté nedostatky likvidity, vrátane plánu na obnovenie mechanizmov financovania pred uplynutím ich platnosti;

b)

pravidelné praktické testovanie samotných pravidiel a postupov.

a)

ako poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára získa prístup k hotovostným vkladom alebo jednodňovým investíciám hotovostných vkladov;

b)

ako poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára uskutočňuje trhové transakcie v ten istý deň;

c)

ako poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára čerpá vopred dohodnuté linky likvidity.

a)

výboru poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára pre riziká a prípadne výboru centrálneho depozitára pre riziká;

b)

dotknutému príslušnému orgánu uvedenému v článku 60 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 spôsobom stanoveným v článku 39 tohto nariadenia.

a)

úverovú inštitúciu povolenú v súlade s článkom 8 smernice 2013/36/EÚ, u ktorej môže poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára preukázať, že má nízke úverové riziko na základe interného posúdenia vykonaného s použitím definovanej a objektívnej metodiky, ktorá sa nespolieha výlučne na externé stanoviská;

b)

finančná inštitúcia tretej krajiny, ktorá spĺňa všetky tieto požiadavky:

a)

podrobenie daných inštitúcií pravidelnému a nezávislému posudzovaniu ich úverovej bonity;

b)

prideľovanie a pravidelné preskúmavanie interných úverových ratingov pre každú finančnú inštitúciu, s ktorou centrálny depozitár zaviedol vopred dohodnutý a vysoko spoľahlivý mechanizmus financovania.

a)

limity koncentrácie sú stanovené pre jednotlivé meny;

b)

sú zavedené najmenej dva mechanizmy pre každú významnú menu;

c)

poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára nie je nadmerne odkázaný na žiadnu individuálnu finančnú inštitúciu, keď sa zohľadnia všetky meny.

a)

akýchkoľvek významných zmenách v zásadách a postupoch týkajúcich sa limitov koncentrácie voči jeho poskytovateľom likvidity určeným v súlade s týmto článkom,

b)

prípadoch, keď prekročí limit koncentrácie voči jeho poskytovateľom likvidity stanovený v jeho zásadách a postupoch, ako je uvedené v odseku 5.

a)

aktíva určené ako zábezpeka sú preňho viditeľné v reálnom čase;

b)

zábezpeka je oddelená od iných cenných papierov vypožičiavajúceho účastníka;

c)

dohody so subjektom tretej strany zabraňujú tomu, aby poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára utrpel stratu aktív.

a)

aspoň raz ročne predkladá kvalitatívne vyhlásenie, v ktorom uvedie všetky prijaté opatrenia týkajúce sa spôsobu merania, monitorovania a riadenia rizík likvidity vrátane vnútrodenných rizík,

b)

oznamuje každú významnú zmenu týkajúcu sa prijatých opatrení podľa písmena a), a to okamžite po vykonaní takejto významnej zmeny;

c)

mesačne predkladá parametre uvedené v článku 30 ods. 1.

a)

dostatočne veľkého relatívneho podielu každej meny na celkovej hodnote vyrovnania zo strany centrálneho depozitára podľa pokynov na vyrovnanie vo vzťahu k platbe vypočítanej za obdobie jedného roka;

b)

vplyvu nedostupnosti každej meny na hladké fungovanie činností poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára v rámci širokej škály potenciálnych stresových scenárov uvedených v článku 36.