(1)

Ak sa množstvo hnoja, ktoré má členský štát v úmysle každoročne aplikovať na jeden hektár, líši od množstva uvedeného v bode 2 druhom odseku prvej vete prílohy III k smernici 91/676/EHS a v písmene a) uvedeného odseku, musí sa toto množstvo stanoviť tak, aby sa neohrozilo dosiahnutie cieľov uvedených v článku 1 danej smernice, a musí byť odôvodnené na základe objektívnych kritérií, akými sú dlhé vegetačné obdobie a plodiny s vysokým príjmom dusíka.

(2)

Komisia 3. novembra 2011 prijala vykonávacie rozhodnutie 2011/721/EÚ (2), ktorým Taliansku umožnila povoliť za určitých podmienok v regiónoch Emilia Romagna, Lombardia, Piemonte a Veneto každoročnú aplikáciu až 250 kg dusíka na hektár pochádzajúceho z maštaľného hnoja a zo spracovaného hnoja ošípaných v poľnohospodárskych podnikoch, v ktorých sa pestuje najmenej 70 % plodín s vysokými požiadavkami na dusík a s dlhým vegetačným obdobím.

(3)

Výnimka udelená vykonávacím rozhodnutím 2011/721/EÚ sa týkala približne 300 poľnohospodárskych podnikov a 13 000 ha pôdy a jej platnosť sa skončila 31. decembra 2015.

(4)

Taliansko 20. januára 2016 predložilo Komisii žiadosť o výnimku pre regióny Lombardia a Piemonte podľa bodu 2 tretieho odseku prílohy III k smernici 91/676/EHS.

(5)

Požadovaná výnimka sa týka zámeru Talianska povoliť v regiónoch Lombardia a Piemonte každoročnú aplikáciu až 250 kg dusíka na hektár pochádzajúceho z maštaľného hnoja a zo spracovaného hnoja ošípaných v poľnohospodárskych podnikoch, v ktorých sa pestuje najmenej 70 % plodín s vysokými požiadavkami na dusík a s dlhým vegetačným obdobím. Výnimka sa potenciálne týka približne 600 poľnohospodárskych podnikov s chovom dobytka, ktoré predstavujú 15 % celkového počtu poľnohospodárskych podnikov s chovom dobytka, a 60 poľnohospodárskych podnikov s chovom ošípaných, ktoré predstavujú 6 % celkového počtu poľnohospodárskych podnikov s chovom ošípaných v regiónoch Lombardia a Piemonte, zároveň sa týka 4 % využívanej poľnohospodárskej plochy, 14 % celkového počtu hospodárskych zvierat chovaných na mlieko a 7,4 % celkového počtu ošípaných v týchto regiónoch. O výnimku môžu požiadať aj poľnohospodárske podniky s rastlinnou výrobou.

(6)

Právne predpisy, ktorými sa vykonáva smernica 91/676/EHS a ustanovujú sa akčné programy v regiónoch Lombardia (Rozhodnutie č. X/5171 zo 16. mája 2016) a Piemonte (Rozhodnutie č. 19/2971 z 29. februára 2016), boli prijaté a uplatňujú sa v spojení s týmto rozhodnutím na obdobie rokov 2016 až 2019.

(7)

Ustanovené zraniteľné oblasti, na ktoré sa vzťahujú akčné programy, predstavujú približne 80 % využívanej poľnohospodárskej pôdy regiónu Lombardia a 44 % využívanej poľnohospodárskej pôdy regiónu Piemonte.

(8)

Z predložených údajov o kvalite vody vyplýva, že v prípade podzemných vôd v regiónoch Lombardia a Piemonte má 87 % útvarov podzemnej vody strednú hodnotu koncentrácie dusičnanov nižšiu ako 50 mg/l, pričom 55 % má strednú hodnotu koncentrácie dusičnanov nižšiu ako 25 mg/l. Pokiaľ ide o povrchové vody, viac ako 90 % monitorovacích miest má strednú hodnotu koncentrácie dusičnanov nižšiu ako 25 mg/l a žiadne miesto nemá hodnotu koncentrácie dusičnanov vyššiu ako 50 mg/l.

(9)

Regióny Lombardia a Piemonte predstavujú viac ako 35 % hospodárskych zvierat v Taliansku, konkrétne 38 % hovädzieho dobytka na mlieko, 60 % ošípaných a 15 % hydiny. V období rokov 2007 – 2013 vykazovali počty hospodárskych zvierat klesajúci trend.

(10)

V období rokov 2003 – 2013 klesla spotreba priemyselných dusíkatých hnojív približne o 27 %, rovnako klesla spotreba priemyselných fosforečných hnojív, a to o 57 %.

(11)

Trávny porast, kukurica na zrno, kukurica na siláž a oziminy tvoria v regiónoch Lombardia a Piemonte približne 65 % celkovej poľnohospodárskej plochy.

(12)

Z predložených podkladových dokumentov k žiadosti o výnimku vyplýva, že navrhované každoročné množstvo 250 kg dusíka na hektár pochádzajúceho z maštaľného hnoja a zo spracovaného hnoja ošípaných je odôvodnené na základe objektívnych kritérií, ako sú vysoké čisté zrážky, dlhé vegetačné obdobie a vysoké výnosy plodín s vysokým príjmom dusíka.

(13)

Komisia po preskúmaní žiadosti dospela k záveru, že navrhované množstvo 250 kg dusíka na hektár pochádzajúceho z maštaľného hnoja a zo spracovaného hnoja ošípaných neohrozí dosiahnutie cieľov smernice 91/676/EHS, ak budú splnené určité prísne podmienky.

(14)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (3) sa stanovuje komplexný cezhraničný prístup k ochrane vôd postavený na správnych územiach povodí, pričom cieľom je dosiahnuť dobrý stav európskych vodných útvarov do roku 2015. Neoddeliteľnou súčasťou tohto cieľa je aj znižovanie objemu živín. Výnimkou podľa tohto rozhodnutia nie sú dotknuté ustanovenia smernice 2000/60/ES, ani sa ňou nevylučuje, že na splnenie z nich vyplývajúcich povinností môžu byť potrebné ďalšie opatrenia.

(15)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (4) sa stanovujú všeobecné pravidlá zamerané na zriadenie Infraštruktúry pre priestorové informácie v Únii na účely politík Únie v oblasti životného prostredia a politík alebo činností, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie. Priestorové informácie zhromaždené v kontexte tohto rozhodnutia by podľa možnosti mali byť v súlade s ustanoveniami uvedenej smernice. V záujme zníženia administratívnej záťaže a zvýšenia koherentnosti údajov by Taliansko malo pri zbere potrebných údajov podľa tohto rozhodnutia podľa potreby použiť informácie získané v rámci integrovaného administratívneho a kontrolného systému zriadeného podľa hlavy V kapitoly II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (5).

(16)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre dusičnany zriadeného podľa článku 9 smernice 91/676/EHS,

a)

„poľnohospodárske podniky“ sú podniky s chovom alebo bez chovu hospodárskych zvierat;

b)

„parcela“ je samostatné pole alebo skupina polí, ktoré sú homogénne, pokiaľ ide o plodiny, druh pôdy a spôsoby hnojenia;

c)

„trávny porast“ je plocha trvalo alebo dočasne zatrávnená (vo všeobecnosti dočasne znamená menej ako päť rokov);

d)

„neskorá kukurica“ je kukurica triedy FAO 600-700, ktorá sa seje od polovice marca až do začiatku apríla, s pestovateľským cyklom najmenej 145 – 150 dní;

e)

„kukurica alebo cirok, za ktorými nasledujú zimné medziplodiny“ je stredne neskorá alebo skorá kukurica (podľa medzinárodnej klasifikácie FAO) alebo cirok, za ktorými nasledujú zimné medziplodiny, ako mätonoh mnohokvetý, jačmeň, tritikale alebo ozimná raž;

f)

„oziminy, za ktorými nasledujú letné medziplodiny“ sú ozimná pšenica, ozimný jačmeň alebo tritikale, za ktorými nasledujú letné medziplodiny, ako kukurica, cirok, mohár taliansky (Setaria) alebo proso (Panicum sp.);

g)

„plodiny s vysokými požiadavkami na dusík a dlhým vegetačným obdobím“ sú trávny porast, neskorá kukurica, kukurica alebo cirok, za ktorými nasledujú zimné medziplodiny, a oziminy, za ktorými nasledujú letné medziplodiny;

h)

„maštaľný hnoj“ je hnoj vyprodukovaný hovädzím dobytkom, aj počas pasenia, alebo v spracovanej forme;

i)

„spracovanie hnoja“ je spracovanie hnoja ošípaných na dve frakcie, pevnú a tekutú, s cieľom zlepšiť použiteľnosť na pôde a zvýšiť zhodnotenie dusíka a fosforu;

j)

„spracovaný hnoj“ je tekutá frakcia vznikajúca pri spracovaní hnoja ošípaných, s minimálnym pomerom dusíka k fosforečnanom (N/P2O5) rovným 2,5;

k)

„spracovaný hnoj s odstráneným dusíkom“ je spracovaný hnoj s obsahom dusíka nižším ako 30 % v porovnaní s obsahom dusíka v surovom hnoji ošípaných;

l)

„pôdy s nízkym obsahom organických látok“ sú pôdy s obsahom organického uhlíka nižším ako 2 % vo vrchných 30 centimetroch pôdy;

m)

„nezasolené pôdy a pôdy s nízkym zasolením“ sú pôdy, v prípade ktorých elektrická vodivosť extraktu zo saturovanej pôdnej kaše je ECe < 4 mS/cm, alebo v prípade ktorých elektrická vodivosť vodného extraktu s pomerom pôda/voda 1:2 je EC 1:2 < 1 mS/cm, alebo sú to oblasti vymedzené ako oblasti, ktorým podľa pôdnej mapy vymedzenej na úrovni regiónu určite nehrozí riziko zasolenia;

n)

„efektívnosť využitia dusíka“ je percentuálny podiel celkového dusíka aplikovaného vo forme maštaľného hnoja, ktoré je dostupné pre plodiny v roku aplikácie.

a)

na 70 % alebo na ešte väčšej výmere poľnohospodárskeho podniku sa pestujú plodiny vyžadujúce vysoké dávky dusíka s dlhým vegetačným obdobím;

b)

plochy s dočasným trávnym porastom sa na jar preorú;

c)

dočasný a trvalý trávny porast neobsahuje viac ako 50 % strukovín alebo iných rastlín, ktoré viažu vzdušný dusík;

d)

neskorá kukurica sa musí pozberať (celá rastlina);

e)

zimné medziplodiny, ako mätonoh mnohokvetý, jačmeň, tritikale alebo ozimná raž, sa zasejú do dvoch týždňov od zberu kukurice alebo ciroku a pozberajú sa najskôr dva týždne pred výsevom kukurice alebo ciroku;

f)

letné medziplodiny, ako kukurica, cirok, mohár taliansky (Setaria) alebo proso (Panicum), sa zasejú do dvoch týždňov od zberu ozimín a pozberajú sa najskôr dva týždne pred sejbou ozimín;

g)

plodiny vyžadujúce vysoké dávky dusíka sa zasejú do dvoch týždňov po zaoraní trávy a v roku zaorania trvalého trávneho porastu sa hnojivá nesmú aplikovať.

a)

hodnotenie plnenia podmienok udelenia výnimky založené na kontrolách na úrovni poľnohospodárskych podnikov, ako aj na kontrolách prepravy hnoja, a informáciách o nevyhovujúcich poľnohospodárskych podnikoch založené na výsledkoch administratívnej kontroly a inšpekcie v teréne;

b)

informácie o spracovaní hnoja vrátane ďalšieho spracovania a použitia pevných frakcií, a podrobné údaje o charakteristike systémov spracovania, ich efektívnosti a o zložení spracovaného hnoja, ako aj o konečnom určení pevných frakcií;

c)

mapy znázorňujúce oblasti s nízkym obsahom organických látok, ako aj opatrenia prijaté na podporu využívania stabilizovanej pôdnej frakcie na pôdach s nízkym obsahom organických látok v zmysle článku 5 ods. 2;

d)

metodiku posudzovania zloženia spracovaného hnoja, odchýlok v zložení a efektívnosti spracovania za každý poľnohospodársky podnik, ktorý využíva individuálnu výnimku, v zmysle článku 5 ods. 3;

e)

súpis amoniaku a iných emisií zo spracovania hnoja v zmysle článku 5 ods. 4;

f)

vypracovaný protokol na meranie elektrickej vodivosti a mapy znázorňujúce oblasti, ktoré sú postihnuté zasolením, v zmysle článku 6 ods. 12;

g)

metodiku na overenie zlučiteľnosti udelených výnimiek s kapacitnými možnosťami zariadení na spracovanie hnoja v zmysle článku 8 ods. 1;

h)

metodiku overenia zlučiteľnosti každej udelenej výnimky s povoleným využívaním vody v poľnohospodárskom podniku využívajúcom výnimku, a to v zmysle článku 8 ods. 2;

i)

mapy znázorňujúce percentuálny podiel poľnohospodárskych podnikov, percentuálny podiel hospodárskych zvierat a percentuálny podiel poľnohospodárskej pôdy, na ktoré sa vzťahujú individuálne výnimky, a mapy znázorňujúce miestne využívanie pôdy, ako aj údaje o striedaní plodín a poľnohospodárskych postupoch v poľnohospodárskych podnikoch využívajúcich výnimku v zmysle článku 10 ods. 1 a 2;

j)

výsledky monitorovania vôd vrátane informácií o trendoch v oblasti kvality podzemných a povrchových vôd vrátane pobrežných vôd, ako aj vplyv výnimky na kvalitu vody v zmysle článku 10 ods. 3;

k)

zoznam najzraniteľnejších vodných útvarov v zmysle článku 10 ods. 4;

l)

zhrnutie a vyhodnotenie údajov získaných z monitorovacích miest v zmysle článku 10 ods. 5.