3.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/17

(1)

Platné antidumpingové opatrenia vzťahujúce sa na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek (ďalej aj „príslušný výrobok“) s pôvodom v Kórejskej republike a Malajzii (ďalej aj „príslušné krajiny“) boli pôvodne uložené nariadením Rady (ES) č. 1514/2002 (2) (ďalej len „pôvodné opatrenia“).

(2)

Platné antidumpingové clá pre Malajziu predstavujú 75 %, okrem spoločnosti Anggerik Laksana Sdn Bhd, ktorá podlieha antidumpingovému clu vo výške 59,2 %, a spoločnosti Pantech Steel Industries Sdn Bhd, ktorá podlieha antidumpingovému clu vo výške 49,9 %. V prípade Kórejskej republiky je clo 44 % pre všetky spoločnosti.

(3)

Pôvodné opatrenia boli zachované na základe nariadenia Rady (ES) č. 1001/2008 (3) naposledy zmeneného nariadením Rady (EÚ) č. 363/2010 (4) (ďalej len „platné opatrenia“).

(4)

Mimo rozsahu pôsobnosti tohto konania sú v súčasnosti v platnosti antidumpingové opatrenia týkajúce sa vývozu príslušného výrobku z Čínskej ľudovej republiky a Thajska (5). Opatrenia týkajúce sa príslušného výrobku s pôvodom v Číne sa rozšírili na dovoz rovnakého výrobku odosielaného z Taiwanu (6), Indonézie (7), zo Srí Lanky (8) a z Filipín (9). Dňa 3. septembra 2014 Komisia začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia v súvislosti s opatreniami týkajúcimi sa dovozu rúrových a potrubných tvaroviek z Čínskej ľudovej republiky, ktoré boli rozšírené na Taiwan, Indonéziu, Srí Lanku a Filipíny. Komisia uverejnila oznámenie o začatí preskúmania v Úradnom vestníku Európskej únie  (10). Platnosť antidumpingových opatrení na vývoz z Thajska uplynula.

(5)

V januári 2013 boli uložené opatrenia na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Rusku a Turecku (11).

(6)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) uverejnila 8. februára 2013 oznámenie o blížiacom sa uplynutí platnosti (12) platných antidumpingových opatrení týkajúcich sa rúrových a potrubných tvaroviek s pôvodom v Kórejskej republike a Malajzii.

(7)

Komisia dostala 26. júna 2013 žiadosť o začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (ďalej len „základné nariadenie“).

(8)

Žiadosť o preskúmanie predložil Výbor na obranu odvetvia oceľového príslušenstva na zváranie natupo Európskej únie (Defence Committee of the Steel Butt-Welding Fittings Industry of the European Union, ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje viac než 40 % celkovej výroby dotknutého výrobku v Únii.

(9)

Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by mohlo viesť k opätovnému výskytu dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(10)

Komisia začala 15. októbra 2013 revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí preskúmania v Úradnom vestníku Európskej únie  (13).

(11)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby ju kontaktovali a zúčastnili sa revízneho prešetrovania. Komisia osobitne informovala žiadateľa, ostatných známych výrobcov v Únii, používateľov a dovozcov, vyvážajúcich výrobcov v Kórejskej republike a Malajzii a kórejské a malajzijské orgány o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a vyzvala ich, aby spolupracovali.

(12)

Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje pripomienky k začatiu revízneho prešetrovania a požiadať Komisiu a/alebo úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach o vypočutie.

(13)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že možno vyberie vzorku výrobcov z Únie, dovozcov a kórejských vyvážajúcich výrobcov v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(14)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie a vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky. Vzorka sa vyberala na základe objemu výroby a predaja podobného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania v Únii pri súčasnom zabezpečení geografického rozloženia – vzorku tvorili štyria výrobcovia z Únie alebo skupiny výrobcov z Únie (päť jednotlivých spoločností) v Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Rumunsku a Rakúsku. Neboli doručené žiadne pripomienky a predbežne vybrané spoločnosti boli zaradené do konečnej vzorky.

(15)

Po začatí konania však Komisia musela zo vzorky vylúčiť dvoch výrobcov z Únie v dôsledku nedostatočnej spolupráce. Dve zostávajúce spoločnosti/skupina spoločností (tri jednotlivé spoločnosti) predstavujú 49 % výroby a 45 % predaja v Únii a majú výrobné zariadenia v troch rôznych krajinách. Z tohto dôvodu sa upravená vzorka naďalej považovala za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie.

(16)

Aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, aby mohla vzorku vybrať, požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie špecifikované v oznámení o začatí konania. V rámci prešetrovania však nespolupracoval žiadny dovozca.

(17)

Aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, aby mohla vzorku vybrať, požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Kórei, aby poskytli informácie špecifikované v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala Misiu Kórejskej republiky pri Európskej únii o určenie a/alebo kontaktovanie iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(18)

Dvaja kórejskí vyvážajúci výrobcovia poskytli požadované informácie, ale len jeden súhlasil so spoluprácou a zaradením do vzorky. Preto sa rozhodlo, že výber vzorky kórejských vyvážajúcich výrobcov nie je potrebný.

(19)

Vzhľadom na nízky počet známych malajzijských vyvážajúcich výrobcov Komisia nestanovila výber vzorky v oznámení o začatí konania.

(20)

Komisia vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov, aby sa prihlásili do 15 dní od uverejnenia oznámenia o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala Misiu Malajzie pri Európskej únii o určenie a/alebo kontaktovanie iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(21)

Komisia zaslala dotazníky všetkým spoločnostiam v Únii vybraným do vzorky, spolupracujúcej kórejskej spoločnosti a všetkým známym malajzijským vyvážajúcim výrobcom.

(22)

Jeden výrobca z Únie neodpovedal na dotazník a ďalší výrobca z Únie predložil iba čiastočnú odpoveď, pričom nereagoval ani po písomnom upozornení na nedostatky. Títo dvaja výrobcovia z Únie boli následne zo vzorky vylúčení (pozri odôvodnenie 15). Na dotazník odpovedal jeden kórejský vyvážajúci výrobca. Ani jeden z malajzijských vyvážajúcich výrobcov nezaslal vyplnený dotazník.

(23)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu a z neho vyplývajúcej ujmy a na posúdenie toho, či by uloženie opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie. Overovacie návštevy podľa článku 16 základného nariadenia sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

(24)

Prešetrovanie pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2012 do 30. septembra 2013 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

(25)

Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2010 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(26)

Komisia oznámila 12. septembra 2014 všetkým zainteresovaným stranám základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých plánovala navrhnúť zachovanie platných antidumpingových opatrení, a vyzvala všetky zainteresované strany, aby sa vyjadrili. Pripomienky zainteresovaných strán Komisia zvážila a v prípade potreby zohľadnila.

(27)

Výrobkom, ktorý je predmetom revízneho prešetrovania, sú rúrové a potrubné tvarovky (okrem tvaroviek z nekujnej liatiny, prírub a závitových tvaroviek) zo železa alebo z ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele) s najväčším vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm druhu používaného na zváranie natupo alebo na iné účely, s pôvodom v Kórejskej republike a Malajzii (ďalej len „príslušný výrobok“ alebo „rúrové a potrubné tvarovky“), v súčasnosti zaradené pod číselné znaky KN 7307 93 11, ex 7307 93 19 a ex 7307 99 80.

(28)

Revíznym prešetrovaním sa potvrdilo, že rovnako ako pri pôvodnom prešetrovaní, rúrové a potrubné tvarovky vyrábané v príslušných krajinách, predávané na domácom trhu a/alebo vyvážané do Únie a/alebo na iné vývozné trhy, majú rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti a konečné použitie ako výrobky predávané v Únii výrobným odvetvím Únie.

(29)

Komisia rozhodla, že tento výrobok je preto podobným výrobkom v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(30)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by uplynutie platnosti existujúcich opatrení pravdepodobne viedlo k opätovnému výskytu dumpingu z príslušných krajín.

(31)

Pri prešetrovaní spolupracoval jeden z najväčších kórejských výrobcov rúrových a potrubných tvaroviek – TK Corporation. Táto spolupracujúca spoločnosť predstavovala 25 % – 40 % kórejského vývozu rúrových a potrubných tvaroviek (presný číselný údaj nie je uvedený z dôvodu dôvernosti údajov). Spoločnosť TK Corporation predložila Komisii vyplnený dotazník vrátane údajov o predaji na domácom trhu, vývoze a výrobných nákladoch. Komisia konštatuje, že analýza kórejského dumpingu počas ORP a časti analýzy jeho opätovného výskytu by mohli vychádzať z údajov tejto spoločnosti vzhľadom na jej podiel na kórejskom vývoze rúrových a potrubných tvaroviek. Odpoveď TK Corporation bola overená.

(32)

Počas ORP bolo z Kórey do Únie dovezené iba zanedbateľné množstvo rúrových a potrubných tvaroviek (menej ako 50 ton). Niektoré z týchto operácií predaja realizoval jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca – spoločnosť TK Corporation. Bolo jasné, že tieto množstvá neboli reprezentatívne, keďže predstavovali menej než 0,1 % výroby TK Corporation. Navyše nebolo jasné, či v prípade dovozu TK Corporation bolo zaplatené antidumpingové clo, čo vyvoláva pochybnosti o tom, či ich výrobky skutočne vstúpili na colné územie Únie. Okrem toho sa tieto operácie predaja týkali troch špecifických projektov s ich vlastnými špecifikáciami tvaroviek (teda nešlo o reprezentatívny predaj) a operácie predaja sa uskutočnili ako „balík“ s inými tvarovkami (hlavne z nehrdzavejúcej ocele). Z uvedených dôvodov nebolo možné vykonať zmysluplnú analýzu dumpingu na základe dovozu rúrových a potrubných tvaroviek od TK Corporation do Únie počas ORP.

(33)

Po poskytnutí informácií spoločnosť TK Corporation uviedla, že Komisia sa pri svojej analýze dumpingu mala opierať o údaje o vývoze do Únie vykonanom spoločnosťou, a to z týchto dôvodov: i) jej vývoz do Únie počas ORP bol značný, a preto bol reprezentatívny, pretože pozostával z „najmenej 26 faktúr s 282 individuálnymi transakciami, napriek zavedeným clám“; ii) v dôsledku nejasností týkajúcich sa platby antidumpingového cla nebolo na niektoré operácie predaja (určené pre projekt v zahraničí) uvalené antidumpingové clo, zatiaľ čo pri iných operáciách predaja, ktoré sa realizovali počas ORP, nehradili dovozcovia antidumpingové clo vždy – dôvodom bolo nesprávne zatriedenie týchto výrobkov, následkom čoho si dovozcovia neuvedomili, že majú uhradiť antidumpingové clo. Medzičasom boli dovozcovia na túto chybu upozornení a toto antidumpingové clo spätne uhradili, a iii) podmienky vývozu do Únie boli bežné, keďže sa neuplatňovali kratšie dodacie lehoty a ani účtované ceny neboli predmetom krížovej kompenzácie.

(34)

Tieto pripomienky boli riadne analyzované. Spoločnosť TK Corporation nenamietala voči nízkej úrovni vývozu do Únie v absolútnom vyjadrení, ako aj v porovnaní s celkovým objemom výroby spoločnosti v prípade podobného výrobku (menej ako 0,1 %). Komisia tvrdí, že takýto veľmi malý objem v relatívnom aj absolútnom vyjadrení nemožno považovať za reprezentatívny.

(35)

Komisia okrem toho nemohla na základe poskytnutých dokumentov zistiť, ktorá časť údajného vývozu realizovaného spoločnosťou TK Corporation do Únie bola správne zatriedená a dovezená, ani overiť a akceptovať tvrdenie, že ceny neboli predmetom krížovej kompenzácie, keďže podporné dokumenty boli poskytnuté až po overovacej návšteve. V každom prípade, pokiaľ ide o obidva dôvody, vzhľadom na záver analýzy v odôvodnení 34 nie je potrebné, aby Komisia prijala konečné rozhodnutie, keďže ani celkový vykázaný objem predaja TK Corporation do Únie nemožno považovať za dostatočne reprezentatívny

(36)

Komisia preto potvrdzuje, že predaj do Únie vykonaný zo strany spoločnosti TK Corporation počas ORP nemožno použiť na účely zmysluplnej analýzy dumpingu v rámci tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti.

(37)

Komisia analyzovala, či existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu, ak by platnosť opatrení uplynula. Analyzovali sa tieto prvky: vývozná cena do iných destinácií, výrobná kapacita a voľná kapacita v Kórei, ako aj atraktívnosť trhu Únie.

(38)

Vzhľadom na malý objem dovozu rúrových a potrubných tvaroviek z Kórey do Únie a vzhľadom na nedostatočnú spoľahlivosť cien takéhoto predaja (odôvodnenia 32 až 36) Komisia dospela k záveru, že údaje týkajúce sa predaja rúrových a potrubných tvaroviek z Kórey do iných krajín by sa mali použiť na posúdenie pravdepodobnej budúcej vývoznej ceny do Únie, ak by platnosť opatrení uplynula.

(39)

Považovalo sa za vhodné analyzovať najprv kórejský predaj do Spojených štátov amerických (ďalej len „USA“), keďže na rozdiel od všetkých ostatných destinácií kórejského vývozu má tento trh podobnú veľkosť ako trh Únie, s mnohými domácimi výrobcami, ale zároveň aj so značným podielom dovozu a s nízkymi dovoznými colnými sadzbami, čo znamená, že ide o veľmi konkurenčný trh. USA sú navyše hlavnou destináciou kórejského vývozu vo všeobecnosti, ako aj vývozu realizovaného spoločnosťou TK Corporation.

(40)

Okrem toho sa počas prešetrovania skúmal aj každý iný vývoz rúrových a potrubných tvaroviek z Kórey.

(41)

Výpočty dumpingu sa vykonali pre predaj do USA a predaj do všetkých ostatných vývozných destinácií (okrem Únie z dôvodov uvedených v odôvodneniach 32 až 36).

(42)

V súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia normálna hodnota pre TK Corporation, keď to bolo možné, bola založená na cenách zaplatených alebo splatných v bežnom obchodnom styku nezávislými zákazníkmi na domácom trhu.

(43)

Pre druhy výrobkov, pri ktorých použitie tejto metodiky nie je možné, sa normálna hodnota zistila v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

(44)

Stalo sa tak na základe údajov o skutočných nákladoch na výrobu spoločnosti TK Corporation, ktoré boli poskytnuté v rámci odpovede na dotazník, konkrétne na základe skutočných nákladov na výrobu s pripočítaním skutočných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia.

(45)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 32 až 36, predaj realizovaný spoločnosťou TK Corporation do Únie nemohol byť použitý na výpočet dumpingu, a preto sa vývozné ceny opierali o jej vývoz na trhy tretích krajín.

(46)

V súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia sa vývozná cena TK Corporation do iných krajín upravila na úroveň ceny zo závodu tak, že sa tam, kde to bolo vhodné, zohľadnili, okrem iného náklady na dopravu, clá a dane.

(47)

Vážená priemerná normálna hodnota sa porovnávala s váženou priemernou vývoznou cenou rúrových a potrubných tvaroviek v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia, pričom obidve ceny boli porovnávané na úrovni ceny zo závodu.

(48)

V záujme zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa zobrali do úvahy rozdiely vo faktoroch, ktoré majú vplyv na ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. V tejto súvislosti sa zohľadnili náklady na vnútroštátnu a námornú dopravu, náklady na poistenie, náklady na manipuláciu, náklady na nakládku a na pomocné činnosti.

(49)

V záujme diferencovania medzi rôznymi druhmi príslušného výrobku sa na účely odlíšenia druhov výrobkov počíta v rámci pôvodnej metodiky kontrolného čísla výrobku (PCN) so systémom 11 číslic. Výpočty dumpingu sa vykonali použitím mierne zjednodušenej štruktúry kontrolného čísla výrobku so 7 číslicami. Polia týkajúce sa špecifikačnej normy a kvality materiálu boli nahradené zjednodušeným kritériom, ktoré rozlišuje medzi výrobkami z uhlíkovej ocele a legovanej ocele. Urobilo sa to preto, lebo sa zistilo, že existoval malý rozdiel medzi používanými špecifikačnými normami (napr. ANSI alebo EN) a že systémy klasifikácie kvality materiálu zodpovedali použitej norme. V dôsledku toho zjednodušený systém zvýšil úroveň zhody pre výpočet dumpingu (a ujmy) pre tisíce kontrolných čísel výrobkov bez toho, aby sa skreslil samotný výsledok výpočtu.

(50)

Spoločnosť TK Corporation požiadala Komisiu, aby rozšírila pôvodný systém PCN na 16 číslic, ale jej žiadosť bola zamietnutá, pretože používaný systém už dokáže efektívne zaradiť príslušný výrobok. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že bolo zjavné, že vypočítané dumpingové rozpätia (a rozpätia ujmy) by sa významným spôsobom nezmenili, ak by boli založené na 7, 11 alebo 16 čísliciach, pretože priemerné ceny, za aké spoločnosť TK Corporation predávala na rôznych trhoch, sa značne líšili.

(51)

Druhá otázka v súvislosti s výpočtom sa týkala metódy výpočtu objemu, ktorá sa má použiť pri výpočte dumpingu. Spoločnosť TK Corporation tvrdila, že keďže sa na jej faktúrach, v cenových odporúčaniach pre (potenciálnych) zákazníkov a v účtovných dokladoch zaznamenáva množstvo v kusoch, mali by byť kusy použité ako merná jednotka aj pri výpočte. V dotazníku sa požadovalo vyjadrenie množstva podľa hmotnosti, ale pre niektoré svoje operácie predaja uviedla spoločnosť TK Corporation v odpovedi počet kusov. Pre tieto operácie predaja previedla spoločnosť TK Corporation v rámci postupu odstraňovania nedostatkov kusy na hmotnosť. Komisia rozhodla, že najlepšou metódou je hmotnosť, pretože:

(52)

Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že sa vo všeobecnosti nezdalo, že by sa vypočítané dumpingové rozpätia významným spôsobom menili, ak sa pri ich výpočte vychádzalo z kusov, a to z dôvodu zistených značných rozdielov v priemerných cenách, za aké spoločnosť TK Corporation predávala na rôznych trhoch.

(53)

Po poskytnutí informácií spoločnosť TK Corporation opätovne predložila pripomienku, že Komisia mala založiť svoje výpočty dumpingu na kusoch, a nie na hmotnosti. Jedným z dôvodov bolo, že údaje o predaji a nákladoch spoločnosti TK Corporation sú vyjadrené v kusoch, takže ich prevod na hmotnosť by viedol k skresleniu výpočtu dumpingového rozpätia.

(54)

Pokiaľ ide o porovnateľnosť s výrobným odvetvím Únie, TK Corporation poznamenala, že Komisia nevypočítala rozpätie ujmy a že v prípade dumpingového rozpätia nie je potrebné vykonať porovnanie s údajmi o nákladoch a predaji výrobného odvetvia Únie. Okrem toho TK Corporation tvrdila, že mernou jednotkou použitou – aj výrobným odvetvím Únie – pri transakciách je kus a nie kilogram alebo tona.

(55)

Spoločnosť TK Corporation nechápala, prečo by skutočnosť, že v údajoch colných úradov Únie a v kórejskej vývoznej štatistike sa zaznamenáva hmotnosť, mala byť relevantná.

(56)

Tieto pripomienky boli riadne analyzované. V prvom rade je dôležité uviesť, že TK Corporation nepredložila „alternatívny“ výpočet dumpingu na základe kusov. Hoci tvrdila, že „výpočet na základe kusov“ by poskytol presnejšie výsledky, nepreukázala to. Komisia pripomína, že vypočítané dumpingové rozpätia sú značné, a ako bolo vysvetlené v odôvodnení 52, nezistili sa žiadne podstatné rozdiely medzi dumpingovými rozpätiami vypočítanými na základe hmotnosti a dumpingovými rozpätiami vypočítanými na základe kusov. Inými slovami, je nesporné, že bez ohľadu na to, ktorá metóda sa použije, zistili by sa veľké dumpingové rozpätia. Okrem toho je dôležité pripomenúť, že prevod z kusov na hmotnosť v údajoch o predaji a nákladoch spoločnosti TK Corporation vykonala práve spoločnosť TK Corporation s použitím vlastnej metodiky. Okrem toho v katalógu, ktorý sa nachádza na jej internetovej stránke, sa pre každý typ tvarovky uvádza približná hmotnosť.

(57)

Transakcie výrobného odvetvia Únie sú vyjadrené ako hmotnosť a aj v kusoch, čo dokazujú aj faktúry overené Komisiou. Okrem fakturácie sa hmotnosť používa ako metodika na stanovenie kapacity, objemu výroby a výrobných nákladov, a to nielen v EÚ, ale na celom svete vrátane Kórey. Suroviny, ktoré tvoria najväčší podiel nákladov na výrobu príslušného výrobku, sa nakupujú v tonách. Ostatné faktory, ako napríklad spotreba energie, náklady práce a prepravné náklady sa vypočítajú na základe hmotnosti. Výrobné odvetvie Únie takisto určuje koncoročné zľavy pre zákazníkov na základe objemu (v tonách), ktorý zákazník zakúpil, a nie na základe počtu kusov. Okrem toho rozpätia cenového podhodnotenia v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti museli byť (a boli – pozri odôvodnenia 98 až 105) vypočítané, a preto je tvrdenie, že kórejské údaje a údaje výrobného odvetvia Únie nie je potrebné porovnávať (ako sa navrhovalo v tvrdení zhrnutom v odôvodnení 54) nesprávne.

(58)

Celosvetové štatistické údaje, ktoré boli zhromaždené a použité v rámci prešetrovania, vrátane kórejských vývozných štatistík a colných štatistík Únie, boli vyjadrené len v hmotnostných jednotkách. Boli použité okrem iného na analýzu kórejského vývozu príslušného výrobku do Únie a do tretích krajín. Na zistenie podielu spoločnosti TK Corporation na tomto vývoze a na účely kontroly údajov o jej objemoch predaja do Únie uvedených v jej odpovedi na dotazník bolo potrebné vykonať prevod údajov spoločnosti TK Corporation na hmotnosť, pretože vykonanie prevodu kórejských vývozných štatistík a colných štatistík Únie na kusy by nebolo možné.

(59)

Je dôležité uviesť, že v predchádzajúcich prešetrovaniach (napr. v prešetrovaní, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení, a v prvom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, ktoré viedlo k platným opatreniam), ako aj v nedávnych prešetrovaniach týkajúcich sa toho istého výrobku z Ruska a Turecka, sa takisto použila metodika založená na hmotnosti.

(60)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia potvrdzuje, že tvrdenie, že výpočty by sa mali robiť na základe kusov, by sa malo odmietnuť.

(61)

Dumpingové rozpätia vypočítané pre TK Corporation boli 46 % a 27 % v závislosti od vývoznej destinácie.

(62)

Pokiaľ ide o celkovú výrobnú kapacitu Kórey a voľnú kapacitu, Komisia nezískala v rámci prešetrovania informácie od žiadneho iného kórejského výrobcu okrem TK Corporation. Komisia sa preto musela pri svojich záveroch opierať o článok 18 základného nariadenia, pričom k dispozícii mala overené informácie poskytnuté spoločnosťou TK Corporation, ktoré sa týkali iba tejto spoločnosti, a celoštátne informácie uvedené v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti.

(63)

Voľná kapacita, ktorú vykázala spoločnosť TK Corporation, bola riadne overená. Extrapoláciou voľnej kapacity vykázanej spoločnosťou TK Corporation počas ORP na základe jej podielu na celkovom objeme kórejského vývozu Komisia vypočítala, že celková voľná kapacita v Kórei je najmenej 15 000 ton, čo predstavuje približne 25 % celkovej spotreby Únie. Pokiaľ však ide o tento výpočet, je potrebné poznamenať, že objem výroby v porovnaní s výrobnou kapacitou závisí od daného podniku, a okrem toho, hoci je TK Corporation jedným z najväčších výrobcov podobného výrobku v Kórei, je len jedným z mnohých a určite nie dominantným výrobcom. Toto zistenie preto Komisia overila s pomocou informácií obsiahnutých v žiadosti.

(64)

Voľná kapacita uvedená v žiadosti bola založená na odhadovanej kapacite a na číselných údajoch o výrobe týkajúcich sa všetkých kórejských výrobcov, ktorých uviedol žiadateľ. Pokiaľ ide o výrobnú kapacitu troch najväčších výrobcov, použili sa verejne dostupné údaje. Pre ostatných (oveľa menších) kórejských výrobcov neboli takéto verejne dostupné údaje k dispozícii, a žiadateľ preto použil na odhad ich výrobnej kapacity iné primerané metódy. Žiadateľ ďalej pri vypracovávaní odhadu voľnej kapacity vychádzal z predpokladu určitej úrovne kórejskej domácej spotreby a započítal dovoz do Kórey, ako aj vývoz z Kórey. Pre výpočet výrobnej kapacity a voľnej kapacity sa vykonali primerané odpočty na účely zohľadnenia výroby iných druhov výrobkov, na ktoré sa nevzťahuje definícia výrobku. Všetky tieto informácie sa jednoznačne považovali za úplnejšie a presvedčivejšie než informácie uvedené v odôvodnení 63. Neboli doručené žiadne podania, ktoré by tieto údaje vyvrátili. Na základe týchto skutočností sa s využitím disponibilných faktov odhadla voľná kapacita v Kórei na 119 300 ton, čo sa samo osebe rovná dvojnásobku veľkosti trhu Únie počas ORP.

(65)

Je potrebné pripomenúť, že rúrové a potrubné tvarovky sa používajú najmä v ropnom a plynárskom priemysle, stavebníctve, vo výrobe energie, v lodnom staviteľstve a v priemyselných zariadeniach. Žiadne z disponibilných faktov nepoukazujú na značný nárast alebo pokles týchto odvetví v Kórei a očakáva sa, že kórejský domáci trh rúrových a potrubných tvaroviek zostane aj v nasledujúcich rokoch pomerne stabilný, pričom pre kórejské rúrové a potrubné tvarovky neposkytuje žiadne výrazné možnosti rozšírenia. Okrem Kórey sú hlavnými vývoznými trhmi pre tieto odvetvia Únia, USA, krajiny Blízkeho východu a juhovýchodná Ázia. Žiadne z informácií, ktoré boli získané počas prešetrovania, nenaznačujú, že by sa dopyt na ktoromkoľvek z týchto trhov mal v nasledujúcich rokoch do značnej miery znížiť alebo zvýšiť.

(66)

Kórejský vývoz do USA, krajín Blízkeho východu a juhovýchodnej Ázie je už teraz vysoký, a preto tieto trhy nemajú pre kórejský priemysel významný potenciál rastu. Je potrebné tiež pripomenúť, že v prípade kórejského vývozu do USA bol zistený značný dumping vo výške 46 %. Trh Únie, ktorý je jedným z najväčších trhov na svete, by sa v prípade zrušenia opatrení stal atraktívnym trhom, pokiaľ ide o možnosti rastu, pretože vzhľadom na platné opatrenia kórejskí vyvážajúci výrobcovia tento trh zatiaľ nevyužívajú v plnej miere.

(67)

Pokiaľ ide o veľkosť a podmienky na trhu, americký trh a trh Únie sú si podobné. Na oboch trhoch existuje veľký počet domácich výrobcov a dovoz má značný podiel na trhu. Prešetrovaním sa zistilo, že priemerné predajné ceny na trhu Únie (berúc do úvahy celý predaj výrobcov z Únie, ako aj celý dovoz do Únie) dosahujú 2 600 EUR za tonu. Priemerná cena na trhu Únie je preto podobná priemernej cene, za ktorú kórejskí vyvážajúci výrobcovia predávajú výrobky na trhu USA (2 700 EUR za tonu), avšak s tým rozdielom, že tieto výrobky nie sú predmetom antidumpingových opatrení v USA. Skutočnosť, že súčasný kórejský predaj do Únie je marginálny, je preto s najväčšou pravdepodobnosťou dôsledkom existujúcich opatrení vzťahujúcich sa na príslušný výrobok. Je potrebné pripomenúť, že počas ORP bol trh USA najväčším vývozným trhom pre kórejských vývozcov. To dokazuje, že Únia by bola pre kórejských vývozcov atraktívnym trhom a že v prípade zrušenia ciel by bolo možné očakávať, že trh Únie by pritiahol podobné veľké objemy, aké priťahuje trh USA. Kórejské rúrové a potrubné tvarovky predstavovali počas ORP 20 % až 25 % celkového dovozu do USA a mali 10 % až 15 % podiel na celkovom trhu USA pre rúrové a potrubné tvarovky (nie sú uvedené presné údaje, pretože ide o dôverné informácie). Je teda pravdepodobné, že ak by sa opatrenia zrušili, kórejskí výrobcovia by využili disponibilnú voľnú kapacitu, ktorá je uvedená v odôvodnení 64, na účely opätovného vstupu na trh Únie.

(68)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 39, okrem USA neexistuje žiadna iná destinácia pre kórejský vývoz, ktorú možno spoľahlivo použiť na účely analýzy vývoja trhu Únie v prípade uplynutia platnosti opatrení. Preto sa použitie zhrnutia celého vývozu do destinácií iných ako Únia alebo USA spolu nepokladá v tejto analýze za postup poskytujúci spoľahlivé priemerné ceny, a to z dôvodu rozličných okolností vzťahujúcich sa na všetky tieto (oveľa menšie) jednotlivé trhy. Vzhľadom na obmedzenia tejto analýzy, ako sú opísané vyššie, a vzhľadom na nedostatok značného potenciálu rastu týchto „ostatných trhov“ v blízkej budúcnosti nemožno očakávať, že by tieto trhy mohli absorbovať väčší dodatočný dovoz z Kórey.

(69)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by došlo k opätovnému výskytu dumpingu. Prešetrovanie ukázalo, že kórejský vývoz rúrových a potrubných tvaroviek do USA a do iných tretích krajín sa realizoval za dumpingové ceny s dumpingovými maržami na úrovni 46 % v prípade USA a 27 % v prípade ostatných tretích krajín.

(70)

Navyše voľná kapacita Kórey je v porovnaní so spotrebou Únie počas ORP značná. Ak by sa táto kapacita využila na vývoz do Únie a na cenovú konkurenciu s výrobcami v Únii alebo s cenami veľkých objemov dovozu z tretích krajín, je dosť pravdepodobné, že by sa tento vývoz uskutočňoval za dumpingové ceny.

(71)

Pri absencii spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Malajzii musela byť celková analýza založená na informáciách, ktoré mala Komisia k dispozícii z iných zdrojov. V tejto súvislosti a v súlade s ustanoveniami článku 18 základného nariadenia Komisia preskúmala rôzne štatistické zdroje. Dovozné štatistiky zhromaždené podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia (ďalej len „databáza podľa článku 14 ods. 6“) poskytli najlepšie disponibilné informácie pre stanovenie dovážaných množstiev a dovozných cien pre trh EÚ. Iné zdroje, ako je Eurostat, sa nepoužili, pretože príslušný výrobok nebolo možné oddeliť od ostatných výrobkov, ktoré taktiež používajú 8-miestny kód.

(72)

Z databázy podľa článku 14 ods. 6 vyplynulo, že nedošlo k dovozu z Malajzie na trh EÚ. Preto sa dospelo k záveru, že počas ORP v prípade malajzijského vývozu dumping nepokračoval.

(73)

Komisia analyzovala, či existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu, ak by platnosť opatrení uplynula. Analyzovali sa tieto prvky: vývozná cena do iných destinácií, výrobná kapacita a voľná kapacita v Malajzii, ako aj atraktívnosť trhu Únie.

(74)

Vzhľadom na to, že sa dovoz rúrových a potrubných tvaroviek z Malajzie na trh Únie neuskutočňoval, Komisia sa rozhodla použiť údaje z inej krajiny. Za vhodnú krajinu sa považovali USA, keďže ide o trh podobnej veľkosti ako trh Únie s mnohými domácimi výrobcami, ale zároveň aj so značným podielom dovozu, čo znamená, že ide o veľmi konkurenčný trh. Okrem toho USA sú najväčšou destináciou pre vývoz z Malajzie – počas ORP boli cieľom 87 % malajzijského vývozu. Tento prístup je rovnaký ako prístup použitý v predchádzajúcom prešetrovaní v prípade Malajzie a ako prístup použitý na posúdenie „pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy“.

(75)

Pri absencii spolupracujúcich malajzijských vyvážajúcich výrobcov bola normálna hodnota v súlade s článkom 18 základného nariadenia založená na údajoch poskytnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie, t. j. na odhadovaných výrobných nákladoch, ku ktorým sa pridalo 6 % na predajné, všeobecné a administratívne náklady a napokon zisk, vyjadrené ako percentuálny podiel z nákladov zo závodu. Uvedený percentuálny podiel sa pokladá za konzervatívny. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že v prípade jediného spolupracujúceho výrobcu v tomto konaní (TK Corporation, Kórea) bola skutočná hodnota výrazne nad 6 %.

(76)

V súlade s článkom 18 základného nariadenia a vzhľadom na absenciu spolupracujúcich malajzijských vyvážajúcich výrobcov sa vývozná cena vypočítala s použitím cien, za aké sa príslušný výrobok vyvážal do USA a ktoré boli odvodené z dovoznej štatistiky USA.

(77)

Vážená priemerná normálna hodnota sa porovnávala s váženou priemernou vývoznou cenou rúrových a potrubných tvaroviek v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia, pričom obidve ceny boli porovnávané na úrovni ceny zo závodu.

(78)

V záujme zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa zobrali do úvahy rozdiely vo faktoroch ovplyvňujúcich ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. V tejto súvislosti je percentuálny podiel predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku uvedený v odôvodnení 75 založený na cene zo závodu s odpočítaním nákladov na vnútrozemskú a zaoceánsku prepravu, poistenie, manipuláciu, nakládku a na pomocné činnosti.

(79)

Na základe vyššie uvedenej metodiky použitej aj v prvom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, na základe ktorého bola predĺžená platnosť opatrení (ďalej len „platné opatrenia“), predstavovalo dumpingové rozpätie 57,7 %.

(80)

Vzhľadom na absenciu spolupráce zo strany Malajzie neboli predložené žiadne informácie týkajúce sa výrobnej a voľnej kapacity. Informácie v žiadosti poukazujú na celkovú inštalovanú výrobnú kapacitu v Malajzii vo výške približne 55 000 ton a voľnú kapacitu vo výške cca 27 000 ton. Z analýzy, z ktorej vyplynul tento objem, bola vyňatá výroba (výrobná kapacita) iných výrobkov, a preto sa považuje za primeranú. Malajzijské voľná kapacita vo výške 27 000 ton predstavuje približne 40 % celkovej spotreby Únie počas ORP.

(81)

Pokiaľ ide o vývoj na celosvetovom trhu hlavného používateľského odvetvia, ako je vysvetlené v odôvodnení 65, trh Únie je jedným z najväčších trhov pre rúrové a potrubné tvarovky a nie sú k dispozícii žiadne informácie, z ktorých by vyplývalo, že by sa dopyt na týchto trhoch mal v nasledujúcich rokoch do značnej miery znížiť alebo zvýšiť.

(82)

Prešetrovaním sa zistilo, že ceny výrobcov z Únie pre výrobky určené na predaj na trhu Únie sú vyššie ako malajzijské vývozné ceny v prípade výrobkov určených na iné vývozné trhy, najmä na trh USA. Priemerná trhová cena v Únii je 2 600 EUR za tonu, zatiaľ čo zo štatistík USA vyplýva, že priemerná cena dovozu z Malajzie do USA je 1 600 EUR za tonu. Ak by boli opatrenia zrušené, stal by sa teda trh Únie pre malajzijských vývozcov atraktívnym trhom. Táto skutočnosť je veľmi dôležitá vzhľadom na malajzijskú voľnú kapacitu; takisto je však potrebné pripomenúť, že v súčasnosti 87 % malajzijského vývozu smeruje do USA, kde malajzijskí vyvážajúci výrobcovia predávajú za oveľa nižšie ceny.

(83)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by došlo k opätovnému výskytu dumpingu. Zistilo sa, že malajzijský vývoz rúrových a potrubných tvaroviek do USA sa uskutočňuje za dumpingové ceny s dumpingovými maržami vo výške 57,7 %.

(84)

Navyše voľná kapacita Malajzie je v porovnaní so spotrebou Únie počas ORP značná. Vzhľadom na úroveň cien v Únii je pravdepodobné, že ak by sa opatrenia zrušili, táto kapacita by sa aspoň čiastočne použila na pokrytie vývozu do Únie. Možno takisto očakávať, že v takomto prípade by sa veľká časť vývozu do USA presmerovala na trh Únie vzhľadom na prevládajúce ceny na trhu Únie v porovnaní s cenami v USA.

(85)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, t. j. na vysoké dumpingové rozpätia, veľkú voľnú kapacitu v príslušných krajinách a ich vývoznú kapacitu, ako aj vzhľadom na atraktívnosť trhu Únie, pokiaľ ide o ceny a jeho veľkosť, možno dospieť k záveru, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by došlo k obnoveniu dumpingového dovozu z Kórey a Malajzie do Únie.

(86)

V rámci výrobného odvetvia Únie nedošlo k žiadnym veľkým štrukturálnym zmenám v porovnaní so situáciou, ktorá je opísaná v nariadení Rady č. 1001/2008, na ktoré sa odkazuje v odôvodnení 3. Podobný výrobok vyrábalo počas ORP 22 známych výrobcov z Únie. Títo výrobcovia predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(87)

Celková výroba v Únii počas ORP bola stanovená približne na 57 736 ton. Komisia tento údaj stanovila na základe všetkých dostupných faktov týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie, ako sú overené údaje spoločností zaradených do vzorky a údaje, ktoré poskytol žiadateľ.

(88)

Spoločnosti zaradené do vzorky/skupina spoločností zaradených do vzorky na prešetrovanie predstavujú 49 % výroby a 45 % predaja EÚ (pozri odôvodnenie 15). Údaje zo vzorky sú preto reprezentatívne pre situáciu výrobného odvetvia Únie.

(89)

Komisia stanovila spotrebu Únie na základe: i) objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie na základe údajov, ktoré poskytol žiadateľ, a ii) dovozu z tretích krajín na základe databázy podľa článku 14 ods. 6.

(90)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba Únie (v tonách)

(91)

V roku 2011 sa spotreba zvýšila o 12 % v porovnaní s úrovňou v roku 2010. V roku 2012 sa opäť znížila, ale zostala nad úrovňou roku 2010 (zvýšenie o 6 %). Medzi rokom 2010 a ORP sa spotreba Únie zvýšila o 8 %.

(92)

Komisia stanovila objem dovozu na základe informácií z databázy podľa článku 14 ods. 6. Podiel dovozu na trhu sa stanovil na základe údajov z databázy podľa článku 14 ods. 6 a údajov poskytnutých žiadateľom.

(93)

Dovoz z Kórejskej republiky do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu (v tonách) a podiel na trhu

(94)

Počas posudzovaného obdobia bol objem dovozu z Kórejskej republiky v porovnaní s celkovou spotrebou Únie veľmi nízky. Počas ORP objem ešte viac klesol na 18 ton. Úrovne dovozu boli na tejto nízkej úrovni od uloženia pôvodných opatrení v roku 2002, a preto sa možno domnievať, že sú výsledkom platných antidumpingových opatrení.

(95)

Komisia stanovila objem dovozu na základe informácií z databázy podľa článku 14 ods. 6. Podiel dovozu na trhu sa stanovil na základe údajov z databázy podľa článku 14 ods. 6 a údajov poskytnutých žiadateľom.

(96)

Dovoz z Malajzie do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tonách) a podiel na trhu

(97)

Počas posudzovaného obdobia bol objem dovozu z Malajzie v porovnaní s celkovou spotrebou Únie veľmi nízky. Objem dovozu bol najvyšší (ale stále veľmi nízky) v roku 2010 (19,4 tony), ale od roku 2010 sa dovoz prakticky zastavil. Úrovne dovozu od uloženia pôvodných opatrení v roku 2002 kolísali, avšak nikdy už nedosiahli úrovne dosahované pred uložením opatrení. Z toho možno usúdiť, že veľmi nízka úroveň dovozu od uloženia pôvodných opatrení v roku 2002 je výsledkom platných antidumpingových opatrení.

(98)

Počas ORP boli ceny v prípade malého objemu dovozu výrobkov spoločností spolupracujúcich v rámci prešetrovania (TK Corporation) do Únie výrazne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie na úrovni CIF. Ako sa však uvádza v odôvodnení 32, nie je isté, či tieto výrobky skutočne vstúpili na colné územie Únie.

(99)

Celkový objem kórejského dovozu do Únie je aj tak veľmi nízky – pozri odôvodnenie 32 –, pretože ide len o 0,03 % podiel na trhu Únie (pozri tabuľku 2). Vzhľadom na veľmi obmedzený dovoz z Kórejskej republiky do Únie a vzhľadom na širokú škálu rôznych druhov výrobkov sa ceny tohto dovozu nemohli použiť na zistenie cenového podhodnotenia.

(100)

Komisia preto použila ceny uplatňované pri vývoze z Kórey do USA a do iných krajín ako náhradné ceny na zistenie toho, aké by bolo cenové podhodnotenie v prípade, že by kórejské spoločnosti predávali do Únie za tieto ceny.

(101)

Keďže vývoz TK Corporation na celom svete predstavoval približne 40 % celého vývozu rúrových a potrubných tvaroviek z Kórejskej republiky, tento predaj sa považoval za reprezentatívny kórejský vývoz. Tieto ceny boli teda použité pri porovnaní. Komisia upravila vývozné ceny smerom nahor, aby zohľadnila clo, poplatky súvisiace s nakládkou a manipulačné poplatky.

(102)

Zistilo sa rozpätie cenového podhodnotenia vo výške 17 % v prípade predaja do USA a 10 % v prípade celosvetového predaja.

(103)

V rámci prešetrovania nespolupracovala žiadna malajzijská spoločnosť. Na základe informácií zo štatistiky z databázy podľa článku 14 ods. 6 bol dovoz do Únie počas ORP zanedbateľný (pozri tabuľku 3). Vzhľadom na veľmi obmedzený dovoz z Malajzie do Únie a vzhľadom na širokú škálu rôznych druhov výrobkov sa ceny tohto dovozu nemohli použiť na zistenie cenového podhodnotenia.

(104)

Komisia preto zistila cenové podhodnotenie s použitím rovnakej metodiky, aká sa použila pri predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, t. j. porovnaním cien vývozu z Malajzie do USA s predajnými cenami na trhu Únie. Komisia upravila vývoznú cenu, aby zohľadnila clo, poplatky súvisiace s nakládkou a manipulačné poplatky.

(105)

Zistilo sa rozpätie cenového podhodnotenia vo výške 34 % v prípade predaja do USA. Komisia porovnala aj predajné ceny z Malajzie do iných krajín a rozpätie cenového podhodnotenia pre tento predaj bolo 28 %.

(106)

V nižšie uvedenej tabuľke je zobrazený vývoj dovozu z iných tretích krajín do Únie počas posudzovaného obdobia z hľadiska objemu a podielu na trhu, ako aj z hľadiska priemernej ceny tohto dovozu.

Tabuľka 4

Dovoz z tretích krajín

(107)

Podiel na trhu v prípade dovozu pochádzajúceho z tretích krajín iných ako príslušné krajiny dosiahol počas ORP 31 % spotreby Únie. Najväčší podiel na trhu dosiahol dovoz z Čínskej ľudovej republiky – 11 % celkovej spotreby Únie. Počas ORP sa ďalšie značné objemy dovozu realizovali z Thajska (4 % trhu Únie), Vietnamu (3 % trhu Únie) a Saudskej Arábie (vývoj od žiadneho dovozu v roku 2010 k 4 % podielu na trhu počas ORP).

(108)

Ceny, za aké tento dovoz vstupoval do Únie, boli pomerne nízke v porovnaní s priemernými cenami výrobného odvetvia Únie – platí to najmä pre dovoz z Čínskej ľudovej republiky. Aj pri uplatnení antidumpingového cla vo výške 58,6 % na dovoz z Čínskej ľudovej republiky je priemerná cena čínskeho dovozu nižšia ako domáca cena v Únii (tabuľka 4).

(109)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(110)

Na účely analýzy ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov, ktoré sa nachádzali v žiadosti o revízne prešetrovanie a v štatistikách. Údaje sa týkajú všetkých známych výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov, ktoré sa nachádzali v odpovediach, ktoré na dotazník zaslali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Údaje sa týkajú výrobcov z Únie zaradených do vzorky. V prípade oboch súborov údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(111)

Makroekonomickými ukazovateľmi sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, rozsah dumpingového rozpätia a zotavenie sa z minulého dumpingu.

(112)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál. Údaje týkajúce sa mikroekonomických ukazovateľov vychádzajú iba z overených údajov od dvoch spoločností vybraných do vzorky alebo skupiny spoločností. Tieto údaje sú preto poskytnuté vo forme indexov alebo rozpätí s cieľom zabezpečiť, aby sa zachoval ich dôverný charakter.

(113)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(114)

Počas posudzovaného obdobia sa objem výroby zvýšil o 20 %. Keďže spotreba Únie sa v rovnakom období zvýšila len o 8 %, zvyšná časť produkcie sa vyvážala.

(115)

Využitie kapacity počas ORP sa zdá byť malé (32 % počas ORP). V súlade so štandardnou praxou tohto konkrétneho výrobného odvetvia a metódou použitou v predchádzajúcich konaniach vychádzala oznámená kapacita uvedená v tabuľke vyššie z teoretickej maximálnej kapacity na báze 3 zmien za deň, 6 dní v týždni, 48 týždňov ročne. V skutočnosti však výrobné odvetvie funguje na báze 2 zmien za deň, 5 dní v týždni, 48 týždňov ročne. Oznámená kapacita preto nemusí nevyhnutne presne odrážať skutočnú kapacitu počas ORP.

(116)

Využitie kapacity sa počas posudzovaného obdobia mierne zvýšilo. Zvýšenie využitia kapacity o 20 % odráža zvýšenie objemu výroby počas posudzovaného obdobia.

(117)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

(118)

Objem predaja na trhu Únie v roku 2011 sa v porovnaní s objemom predaja v roku 2010 zvýšil o 14 %. Následne sa objem predaja znížil na 41 350 ton, čo predstavuje nárast o 9 % počas posudzovaného obdobia.

(119)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu zostal počas posudzovaného obdobia stabilný.

(120)

V súlade s miernym rastom spotreby Únie počas posudzovaného obdobia (+ 8 %) predaj výrobcov v Únii vzrástol o 9 %.

(121)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(122)

V posudzovanom období sa počet zamestnancov postupne znížil o 10 %. V dôsledku toho a vzhľadom na zvýšenie výroby sa produktivita pracovných síl výrobcov z Únie meraná ako výkon (v tonách) na jedného zamestnanca za rok zvýšila medzi rokom 2010 a ORP o 34 %.

(123)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny v Únii

(124)

V posudzovanom období sa predajné ceny v Únii znížili o 6 %. Zatiaľ čo medzi rokmi 2010 a 2012 zostali ceny relatívne stabilné, k najväčšiemu poklesu došlo v období medzi rokom 2011 a ORP.

(125)

Vzhľadom na vysoké fixné náklady pri výrobe by zvýšenie výroby o 20 % počas ORP malo za následok zníženie jednotkových výrobných nákladov. Priemerná jednotková predajná cena zodpovedajúcim spôsobom klesla.

(126)

Náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(127)

Priemerné náklady práce na zamestnanca mali v posudzovanom období stúpajúci trend. V období od roku 2010 do ORP sa priemerné náklady práce na zamestnanca zvýšili o 10 %.

(128)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

(129)

Konečné zásoby sa v roku 2011 v porovnaní s rokom 2010 najprv znížili o 7 % a potom sa počas ORP v porovnaní s rokom 2010 zvýšili o 10 %. V porovnaní s úrovňou výroby sa konečné zásoby medzi rokom 2010 a ORP znížili o 13 %.

(130)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(131)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky pomocou čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii vyjadreného ako percentuálny podiel obratu dosiahnutého z tohto predaja.

(132)

Počas posudzovaného obdobia utrpelo výrobné odvetvie Únie značné straty. V roku 2010 odvetvie zaznamenalo stratu – 20 %/– 15 %. Medzi rokom 2010 a ORP sa straty znížili o 33 %, no počas ORP zostal výsledok záporný – 14 %/– 9 %. Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie financovať svoje činnosti. Peňažný tok bol v roku 2010 pozitívny. V roku 2011 sa náhle znížil, dosiahol záporné hodnoty a počas ORP zostal záporný.

(133)

Investície sa zvyšovali. V porovnaní s rokom 2010 sa v roku 2011 zvýšili o 15 % a v roku 2012 o 12 % a počas ORP zostali o 5 % nad úrovňou roku 2010.

(134)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. V roku 2010 predstavovala návratnosť investícií – 25 %/– 20 % a potom nasledoval pokles približne na – 45 %/– 40 % a počas ORP zostala na tejto úrovni.

(135)

Keďže dovoz z príslušných krajín výrazne poklesol a počas posudzovaného obdobia bol zanedbateľný (pozri tabuľky 2 a 3), nemožno posúdiť rozsahy dumpingového rozpätia. Vzhľadom na posúdenie uvedené v odôvodneniach 136 až 144 sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie sa naďalej nachádza v neistej a zraniteľnej situácii.

(136)

V nariadení (ES) č. 1001/2008 Rada dospela k záveru, že antidumpingové opatrenia na dovoz príslušného výrobku z Kórejskej republiky a Malajzie zavedené v roku 2002 viedli k iba čiastočnému zotaveniu výrobného odvetvia Únie. (Pozitívny) vývoj ukazovateľov ujmy počas obdobia posudzovaného v rámci predchádzajúceho revízneho prešetrovania (január 2002 – jún 2007) bol do značnej miery spôsobený zvýšením dopytu v roku 2007 a v roku 2008.

(137)

Po roku 2008 sa však situácia výrobného odvetvia Únie podstatne zhoršila (v porovnaní so situáciou v roku 2007 a 2008). Tento vývoj bol do veľkej miery dôsledkom poklesu dopytu po roku 2008.

(138)

Niektoré ukazovatele ukazujú pozitívny vývoj od roku 2010. Napríklad medzi rokom 2010 a ORP sa výroba v Únii zvýšila o 20 %. Toto zvýšenie bolo sčasti spôsobené nárastom spotreby Únie, ktorá počas toho istého obdobia vzrástla o 8 %. Zvýšenie výroby viedlo k lepšiemu využitiu kapacity, ktoré sa zvýšilo o viac než 20 %. Objem predaja výrobného odvetvia Únie vzrástol o 9 %, čo zodpovedá nárastu spotreby Únie, pričom podiel na trhu spoločností Únie zostal rovnaký. V dôsledku zníženia počtu zamestnancov o 10 % sa zvýšila aj produktivita (o 34 %).

(139)

Využitie kapacity však bolo nízke. To sa čiastočne vysvetľuje skutočnosťou, že sa plánovalo využitie existujúcej infraštruktúry na 3 zmeny za deň, 6 dní v týždni, a podľa toho sa vypočítala maximálna kapacita. Počas posudzovaného obdobia sa však vo výrobnom odvetví Únie pracovalo len na 2 zmeny za deň a 5 dní v týždni.

(140)

Vzhľadom na vysoké fixné náklady pri výrobe zaznamenalo výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia značné straty. Napriek zlepšeniu finančných výsledkov medzi rokom 2010 a ORP o 30 % zostali straty počas ORP značné (strata v rozmedzí od – 14 % do – 9 %).

(141)

Tieto značné straty spolu so značne negatívnym peňažným tokom sú dôležitými ukazovateľmi zraniteľnej situácie výrobného odvetvia Únie.

(142)

Je potrebné poznamenať, že v nariadení Rady (EÚ) č. 78/2013, ktorým boli na dovoz príslušného výrobku z Ruska a Turecka uložené antidumpingové opatrenia, bolo uvedené, že výrobné odvetvie Únie je v nepriaznivej hospodárskej situácii, v ktorej mu vzniká ujma. Obdobie posudzované v uvedenom konaní trvalo od januára 2008 do septembra 2011 a čiastočne sa prekrývalo s obdobím posudzovaným v rámci súčasného prešetrovania (14).

(143)

Zdá sa, že opatrenia prijaté v uvedeného nariadení mali pozitívny vplyv, keďže viaceré ukazovatele ujmy (napríklad výroba, využitie kapacity, produktivita a ziskovosť) vykazujú pozitívny trend. Súčasné prešetrovanie však ukázalo, že výrobné odvetvie Únie sa z minulého dumpingu celkom nezotavilo.

(144)

Komisia preto dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie sa aj naďalej nachádza v zraniteľnej situácii a v niektorých aspektoch zďaleka nedosahuje úroveň, ktorá by sa dala očakávať, keby sa výrobné odvetvie Únie plne zotavilo z ujmy, ktorá bola zistená v predchádzajúcich prešetrovaniach.

(145)

V odôvodnení 85 Komisia dospela k záveru, že zrušenie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k opätovnému výskytu dumpingového dovozu z príslušných krajín.

(146)

Prešetrovanie ukázalo, že výrobné odvetvie Únie je v zraniteľnej situácii. Hoci sa situácia počas ORP mierne zlepšila, počas posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Únie nikdy nedosiahlo zisky.

(147)

Akýkoľvek opätovný výskyt dumpingového dovozu z príslušných krajín by preto problematickú situáciu výrobného odvetvia Únie ešte viac zhoršil. Tieto dovozy by mohli prevziať podiel, ktorý má na trhu Únie výrobné odvetvie. To by malo za následok ešte nižšie využitie kapacity výrobného odvetvia Únie, čo je jedným z kľúčových prvkov prispievajúcich k negatívnym výsledkom výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(148)

Akýkoľvek opätovný výskyt dumpingových dovozov by vyvolal ešte väčší tlak na ceny výrobného odvetvia Únie a prispel by k ďalšiemu zhoršeniu finančných výsledkov výrobného odvetvia Únie.

(149)

Komisia preto dospela k záveru, že zrušenie opatrení voči Kórejskej republike a Malajzii by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k opätovnému výskytu dumpingových dovozov z týchto krajín, čo by vyvolalo tlak na znižovanie cien výrobného odvetvia Únie, objem jeho predaja a jeho podiel na trhu a zhoršenie jeho hospodárskej situácie. Zrušenie opatrení voči Kórejskej republike a Malajzii by preto pravdepodobne viedlo k opätovnému výskytu ujmy vzhľadom na pravdepodobné zhoršenie už aj tak zlej hospodárskej situácie, v ktorej sa výrobné odvetvie Únie v súčasnosti nachádza.

(150)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení voči Kórejskej republike a Malajzii bolo proti záujmu Únie ako celku. Zisťovanie záujmu Únie sa zakladalo na zhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, veľkoobchodníkov a používateľov.

(151)

Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje stanoviská podľa článku 21 ods. 2 základného nariadenia.

(152)

Pri pôvodnom prešetrovaní sa zastával názor, že uloženie opatrení nie je v rozpore so záujmom Únie. Keďže ide o revízne prešetrovanie a opatrenia sú účinné už od roku 2002, analýzou sa umožňuje posúdenie akéhokoľvek neprimeraného nepriaznivého vplyvu na strany, ktorých sa platné antidumpingové opatrenia týkajú.

(153)

Na tomto základe sa skúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu a pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy existujú nevyvrátiteľné dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovanie existujúcich opatrení nie je v záujme Únie.

(154)

Aj keď platné antidumpingové opatrenia zabránili dumpingovému dovozu vo vstupe na trh Únie, výrobné odvetvie Únie sa stále nachádza v neistej situácii, čo potvrdzuje negatívny vývoj niektorých kľúčových ukazovateľov ujmy.

(155)

Ak by sa platnosť opatrení nechala uplynúť, je pravdepodobné, že pravdepodobný príliv veľkého objemu dumpingového dovozu z príslušných krajín by spôsobil opätovný výskyt ujmy. Tento príliv by pravdepodobne okrem iného spôsobil stratu trhového podielu, pokles predajnej ceny, nižšie využitie kapacity a celkové vážne zhoršenie finančnej situácie výrobného odvetvia Únie.

(156)

Komisia preto dospela k záveru, že zachovanie antidumpingových opatrení voči Kórejskej republike a Malajzii by nebolo v rozpore so záujmom výrobného odvetvia Únie.

(157)

Pri pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že vplyv uloženia opatrení pravdepodobne nebude mať závažný nepriaznivý účinok na situáciu dovozcov a používateľov v Únii. Žiadny dovozca či používateľ pri súčasnom prešetrovaní nespolupracoval. Vzhľadom na to, že neexistujú dôkazy preukazujúce, že platné opatrenia mali na tieto skupiny značný vplyv, je možné dospieť k záveru, že dovozcovia a používatelia z Únie nebudú vo významnej miere negatívne ovplyvnení zachovaním opatrení.

(158)

Na základe uvedených skutočností dospela Komisia k názoru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody, pre ktoré by uloženie dočasných opatrení na dovoz rúrových a potrubných tvaroviek s pôvodom v Kórejskej republike a Malajzii nemalo byť v záujme Únie.

(159)

Z uvedených úvah vyplýva, že podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia by sa antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek s pôvodom v Kórejskej republike a Malajzii mali zachovať.

(160)

Ako však vyplýva z tohto prešetrovania, celková situácia výrobného odvetvia Únie sa postupne zlepšuje a zdá sa, že uloženie konečných antidumpingových opatrení v roku 2013 voči dovozu rovnakého výrobku z Ruska a Turecka (pozri odôvodnenie 5) malo dodatočný pozitívny vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie, ako je vysvetlené v odôvodnení 143. V dôsledku toho sa usúdilo, že vzhľadom na analýzu celkovej ujmy a pravdepodobný vývoj trhu v prípade platnosti opatrení by na konečné hospodárske a finančné zotavenie výrobného odvetvia mohlo stačiť obdobie kratšie ako päť rokov.

(161)

Okrem toho nemožno situáciu výrobného odvetvia Únie a analýzu ujmy posudzovať len vzhľadom na (potenciálny) dovoz príslušného výrobku z Kórejskej republiky a Malajzie – na situáciu výrobného odvetvia Únie má vplyv iný dovoz a opatrenia proti týmto dovozom, ako sú najmä vyššie uvedené opatrenia zavedené voči Rusku a Turecku.

(162)

Preto sa usudzuje, že vzhľadom na osobitné okolnosti tohto prípadu by sa opatrenia nemali výnimočne predĺžiť na celé päťročné obdobie podľa základného nariadenia, ale ich platnosť by mala uplynúť v rovnakom čase ako platnosť konečných opatrení uplatňovaných na dovoz z Turecka a Ruska. Takéto zosúladenie trvania opatrení by umožnilo komplexné a ucelené preskúmanie účinkov možných dumpingových praktík na výrobné odvetvie Únie, ak by takéto revízne prešetrovanie bolo v budúcnosti potrebné.

(163)

Platnosť týchto opatrení, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú na dovoz rúrových a potrubných tvaroviek z Ruska a Turecka, uplynie 29. januára 2018. Konečné antidumpingové opatrenia proti dovozu rúrových a potrubných tvaroviek s pôvodom v Kórei a Malajzii by sa teda mali zodpovedajúcim spôsobom zosúladiť a ich platnosť by preto mala uplynúť v ten istý deň.

(164)

Výbor na obranu odvetvia oceľového príslušenstva na zváranie natupo Európskej únie súhlasí s tým, že navrhovaný dátum uplynutia platnosti by umožnil spoločné revízne prešetrovanie v budúcnosti, ak by sa takéto revízne prešetrovanie požadovalo, a teda aj komplexnú analýzu dumpingu a ujmy vo vzťahu k dovozu z viacerých krajín. Bolo však uvedené, že po období revízneho prešetrovania (ORP) sa celkový dovoz dotknutého výrobku zo všetkých krajín výrazne zvýšil, pričom priemerná cena tohto dovozu prudko klesla. Tento vývoj po ORP údajne viedol k zhoršeniu situácie výrobného odvetvia Únie, a preto už neexistujú podmienky na uloženie konečných antidumpingových opatrení na obdobie kratšie ako päť rokov.

(165)

Komisia konštatuje, že údajný vývoj po ORP (t. j. zvýšenie dovozu za znížené ceny) vychádza z verejne dostupných údajov Eurostatu, ktoré zahŕňajú druhy výrobkov, ktoré nie sú predmetom súčasného prešetrovania. Štatistiky dovozu po ORP, ktoré má Komisia k dispozícii a ktoré sa vzťahujú len na príslušný výrobok, však naznačujú, že po ORP dovoz klesol o 10 % až 15 % a priemerná cena tohto dovozu sa takisto znížila (15 % – 20 %). Komisia sa domnieva, že pri absencii ďalších podporných dôkazov týkajúcich sa situácie výrobného odvetvia Únie z vývoja dovozu príslušného výrobku po ORP nevyplýva, že by závery Komisie týkajúce sa primeraného obdobia na uloženie konečných antidumpingových opatrení boli neplatné (pozri odôvodnenia 160 až 163). Toto tvrdenie je preto odmietnuté.

(166)

Z týchto skutočností a aj vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu a ujmy, teda vyplýva, že antidumpingové opatrenia uplatňované na dovoz rúrových a potrubných tvaroviek s pôvodom v Kórejskej republike a Malajzii, ktoré boli zachované na základe nariadenia Rady (ES) č. 1001/2008 naposledy zmeneného nariadením Rady (EÚ) č. 363/2010 by sa mali zachovať do 29. januára 2018.

(167)

Výbor zriadený podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia nevydal stanovisko,