28.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/6

(1)

Dňa 29. augusta 2012 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) informovala prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii (ďalej len „príslušné krajiny“) do Únie.

(2)

Prešetrovanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 17. júla 2012 predložila Európska rada pre bionaftu (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú viac ako 60 % celkovej výroby bionafty v Únii. Podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a o značnej ujme, ktorá z neho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

(3)

Komisia 30. januára 2013 zaviedla registráciu dovozov rovnakého výrobku s pôvodom v príslušných krajinách podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 79/2013 z 28. januára 2013 (3).

(4)

Dňa 10. novembra 2012 Komisia informovala prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku E urópskej únie  (4) o začatí antisubvenčného konania v súvislosti s dovozom bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii do Únie a začala osobitné prešetrovanie.

(5)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. júla 2011 do 30. júna 2012 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov, ktoré sú dôležité z hľadiska posúdenia ujmy, sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2009 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(6)

Komisia o začatí prešetrovania oficiálne informovala navrhovateľa, ďalších známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov v Argentíne a Indonézii, známych dovozcov, dodávateľov, distribútorov, používateľov a združenia, o ktorých je známe, že sa ich prešetrovanie týka, a orgány Argentíny a Indonézie. V oznámení o začatí konania boli všetky strany, ktorých sa prešetrovanie týka, vyzvané, aby kontaktovali Komisiu a prihlásili sa.

(7)

Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(8)

Navrhovateľ, vyvážajúci výrobcovia v Argentíne a Indonézii, dovozcovia a orgány Argentíny a Indonézie oznámili svoje stanoviská. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú osobitné dôvody, pre ktoré by mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(9)

Vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov v Argentíne a Indonézii, neprepojených dovozcov v Únii a výrobcov z Únie zapojených do tohto prešetrovania a s cieľom ukončiť prešetrovanie v rámci predpísaných lehôt, Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že by mohla obmedziť počet vyvážajúcich výrobcov v Argentíne a Indonézii, neprepojených dovozcov a výrobcov z Únie podliehajúcich prešetrovaniu na primeraný počet prostredníctvom výberu vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia (tento proces sa tiež nazýva „výber vzorky“).

(10)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, boli všetci vyvážajúci výrobcovia v Argentíne požiadaní, aby sa prihlásili Komisii a poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(11)

Desať vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. Dve spoločnosti však oznámili, že počas OP neuskutočnili žiadny vývoz do Únie (alebo vôbec nevyrábali).

(12)

Zostávajúcich osem (skupín) vyvážajúcich výrobcov predstavovalo celý objem vyvezený do Únie počas OP.

(13)

V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku troch vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu príslušného výrobku do Únie, ktorý možno v rámci stanovenej lehoty primerane preskúmať. Podľa informácií, ktoré poskytli ôsmi vyvážajúci výrobcovia uvedení v odôvodnení 12, vybraná vzorka predstavovala 86 % celkového objemu vývozu príslušného výrobku do Únie počas OP.

(14)

V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa uskutočnili konzultácie o výbere vzorky so všetkými známymi vyvážajúcimi výrobcami, ako aj so združením výrobcov v Argentíne a orgánmi Argentíny a neboli vznesené žiadne námietky.

(15)

O individuálne prešetrovanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia nepožiadala žiadna argentínska spoločnosť zaradená do vzorky.

(16)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, boli všetci vyvážajúci výrobcovia v Indonézii požiadaní, aby sa prihlásili Komisii a poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(17)

Osem vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. Tri spoločnosti však oznámili, že počas OP neuskutočnili žiadny vývoz do Únie.

(18)

Zostávajúcich päť (skupín) vyvážajúcich výrobcov predstavovalo celý objem vyvezený do Únie počas OP.

(19)

V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku štyroch vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu príslušného výrobku do Únie, ktorý možno v rámci stanovenej lehoty primerane preskúmať. Podľa informácií, ktoré poskytli piati vyvážajúci výrobcovia uvedení v odôvodnení 18, vybraná vzorka predstavovala 99 % celkového objemu vývozu príslušného výrobku do Únie počas OP.

(20)

V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa uskutočnili konzultácie so všetkými známymi vyvážajúcimi výrobcami, ako aj s orgánmi Indonézie, a neboli vznesené žiadne námietky.

(21)

O individuálne prešetrovanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia nepožiadala žiadna indonézska spoločnosť zaradená do vzorky.

(22)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, boli všetci neprepojení dovozcovia požiadaní, aby sa prihlásili Komisii a poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Pri tomto prešetrovaní však nespolupracoval ani jeden dovozca.

(23)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Túto vzorku tvorilo osem výrobcov z Únie, o ktorých bolo Komisii pred začatím prešetrovania známe, že vyrábajú bionaftu. Komisia vybrala vzorku na základe objemu výroby, objemu predaja a geografickej polohy. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 27 % výroby v Únii.

(24)

Zainteresované strany boli v oznámení o začatí konania takisto vyzvané, aby oznámili svoje stanoviská k predbežnej vzorke. Dve zo spoločností, ktoré mali byť zaradené do vzorky, odstúpili po zverejnení navrhovanej vzorky od spolupráce a boli nahradené inými dvomi spoločnosťami. Výrobné odvetvie Únie taktiež predložilo pripomienku, že vzhľadom na veľký počet malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) vyrábajúcich bionaftu by sa mal prinajmenšom jeden zahrnúť do vzorky. Táto požiadavka bola prijatá.

(25)

Vzorka sa z hľadiska výrobného odvetvia Únie považuje za reprezentatívnu.

(26)

Dotazníky boli zaslané trom vyvážajúcim výrobcom alebo skupinám výrobcov v Argentíne zaradeným do vzorky, štyrom vyvážajúcim výrobcom alebo skupinám výrobcov v Indonézii zaradeným do vzorky a ôsmim výrobcom z Únie zaradeným do vzorky.

(27)

Vyplnené dotazníky zaslalo sedem vyvážajúcich výrobcov alebo skupín výrobcov v Argentíne a Indonézii zaradených do vzorky, osem výrobcov z Únie zaradených do vzorky a traja používatelia.

(28)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na dočasné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy sa vykonali v prevádzkových priestoroch týchto spoločností:

(29)

Príslušným výrobkom sú monoalkylestery mastných kyselín a/alebo parafínové plynové oleje vyrobené syntézou a/alebo hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, v čistej forme alebo obsiahnuté v zmesi s pôvodom v Argentíne a Indonézii, v súčasnosti zaradené pod kódy KN ex 1516 20 98, ex 1518 00 91, ex 1518 00 95, ex 1518 00 99, ex 2710 19 43, ex 2710 19 46, ex 2710 19 47, 2710 20 11, 2710 20 15, 2710 20 17, ex 3824 90 97, 3826 00 10 a ex 3826 00 90 (ďalej len „príslušný výrobok“, bežne označovaný ako „bionafta“).

(30)

Z prešetrovania vyplynulo, že bionaftu vyrábanú v Argentíne tvorí výlučne „sójový metylester“ (soybean methyl ester, ďalej len „SME“) získavaný zo sójového oleja a bionaftu vyrábanú v Indonézii tvorí výlučne „palmový metylester“ (palm methyl ester, ďalej len „PME“) získavaný z palmového oleja, kým bionaftu, ktorá sa vyrába v Únii, tvorí hlavne „repkový metylester“ (rapeseed methyl ester, ďalej len „RME“), ale vyrába sa aj z iných východiskových surovín vrátane odpadových olejov, ako aj panenských olejov.

(31)

Všetky SME, PME a RME patria do kategórie metylesterov mastných kyselín (fatty-acid methyl esters, ďalej len „FAME“). Termín „ester“ sa vzťahuje na transesterifikáciu rastlinných olejov, konkrétne zmiešavanie oleja s alkoholom, pri ktorom vzniká bionafta a ako vedľajší produkt glycerín. Termín „metyl“ sa vzťahuje na metanol, najbežnejšie používaný alkohol v tomto procese.

(32)

Bionafta zo SME a bionafta z PME by sa mohli používať v čistej forme, ale v Európskej únii sa pred použitím vo všeobecnosti zmiešavajú, a to buď navzájom, alebo s RME. Dôvodom zmiešavania SME s PME je to, že SME vo svojej čistej forme nespĺňa európsku normu EN 14214, pokiaľ ide o jódové a cetánové čísla. Dôvodom zmiešavania PME (a SME) s RME je to, že PME a SME majú vyššiu medznú teplotu filtrovateľnosti (ďalej len „MTF“) ako RME a v chladných oblastiach Európskej únie preto nie sú počas zimných mesiacov vhodné na použitie vo svojej čistej forme.

(33)

Napokon v odvetví dopravy sa ako palivo v naftových motoroch cestných vozidiel, ako sú automobily, nákladné vozidlá, autobusy a tiež vlaky, používa zmes bionafty a minerálnej nafty. Bionafta sa vo svojej čistej forme alebo zmiešaná s minerálnou naftou môže používať aj ako vykurovacie palivo v domácich, komerčných alebo priemyselných kotloch a ako palivo pre generátory na výrobu elektrickej energie.

(34)

Z prešetrovania vyplynulo, že príslušný výrobok, výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu Argentíny a Indonézie a výrobok vyrábaný výrobným odvetvím Únie a predávaný v Únii majú podobné základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a použitia. Preto sa tieto výrobky dočasne považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(35)

Jeden indonézsky výrobca požiadal o vylúčenie frakcionovaných metylesterov zo sortimentu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje konanie. Metylestery mastných kyselín sa pomocou frakčnej destilácie separujú na zložky s rôznymi chemickými vlastnosťami, ktoré majú rôzne konečné použitia. Výrobca uviedol, že frakcionované metylestery, ktoré spoločnosť vyrábala a vyvážala do EÚ, neboli bionaftou a nepoužívali sa na palivo, ale na iné priemyselné použitia. Uviedol tiež, že na výrobu týchto frakcionovaných metylesterov sa ako surovina nepoužil surový palmový olej, ktorý sa v Indonézii obvykle používa na výrobu bionafty, ale olej z kokosových orechov alebo olej z palmových jadier.

(36)

Na frakcionované metylestery sa vzťahuje opis výrobku zodpovedajúci príslušnému výrobku, keďže sú to metylestery mastných kyselín a vyrábajú sa zo surovín, ktoré sa používajú na výrobu bionafty. Aj keď samotný výrobok nespĺňa európsku normu (EN 14214), môže sa zmiešavať s inými bionaftami a vytvoriť zmes, ktorá túto normu spĺňa. Je to presne to isté ako v prípade bionafty z PME, ktorá sama osebe bez zmiešavania nespĺňa európsku normu. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(37)

Jeden európsky dovozca metylesteru mastných kyselín na báze oleja z palmových jadier z Indonézie, ktorý nebol učený na použitie ako palivo, ale na spracovanie na nenasýtený mastný alkohol, však požiadal o úľavu pre koncového používateľa na svoj dovoz.

(38)

Úľava pre koncového používateľa je systém spravovaný vnútroštátnymi colnými orgánmi, podľa ktorého sa na clo zaplatené pri dovoze vzťahuje úľava na základe autorizovaného konečného použitia dovezených surovín. Tento systém je stanovený vo vykonávacích ustanoveniach Colného kódexu Spoločenstva (6).

(39)

Táto požiadavka sa bude riešiť v záverečnej fáze prešetrovania, potom ako Komisia dostane pripomienky od zainteresovaných strán v súvislosti s tým, či by sa tejto konkrétnej žiadosti týkajúcej sa dovozu metylesteru mastných kyselín na báze oleja z palmových jadier, ktoré sa nepoužívajú ako palivá, malo vyhovieť. Zainteresované strany by sa mali v týchto pripomienkach zaoberať aj tým, či by sa táto úľava v prípade uloženia akéhokoľvek konečného cla mohla využiť na jeho obchádzanie, a účinkom na dovoz bionafty používanej na nepalivové účely z krajín, ktoré už podliehajú opatreniam.

(40)

Komisia najprv v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky skúmala, či bol celkový objem domáceho predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom v Argentíne reprezentatívny, t. j. či celkový objem tohto predaja predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja príslušného výrobku vyvezeného do Únie počas OP. Komisia zistila, že celkový objem tohto predaja v prípade každej spoločnosti alebo skupiny spoločností zaradenej do vzorky predstavoval počas OP prinajmenšom 5 % celkového objemu predaja určeného na vývoz do Únie.

(41)

Komisia následne určila tie druhy výrobkov, ktoré každá spoločnosť alebo skupina spoločností zaradená do vzorky predávala na domácom trhu a ktoré boli rovnaké ako druhy výrobkov predávané na vývoz do Únie, alebo ktoré s nimi boli porovnateľné.

(42)

V súvislosti s každým druhom výrobku, ktorý jednotlivé spoločnosti alebo skupiny spoločností zaradené do vzorky predávali na svojom domácom trhu a o ktorom sa zistilo, že je rovnaký ako druh výrobku predávaný na vývoz do Únie alebo je s ním porovnateľný, sa preskúmalo, či je jeho predaj na domácom trhu dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho druhu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem tohto druhu výrobku predaného na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas OP predstavoval aspoň 5 % celkového objemu porovnateľného druhu výrobku predaného na vývoz do Únie.

(43)

Komisia potom v prípade každej spoločnosti alebo skupiny spoločností zaradenej do vzorky posúdila, či sa predaj podobného výrobku na domácom trhu uskutočnil pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Na tento účel bol pre každý druh výrobku stanovený podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas OP.

(44)

Z prešetrovania vyplynulo, že argentínsky trh významne reguluje štát. V Argentíne je zmiešavanie fosílnej nafty a bionafty povinné (počas OP na úrovni 7 % bionafty). Celkové množstvo bionafty potrebnej na splnenie tejto požiadavky na zmiešavanie je určené prostredníctvom prideľovania kvót vybranému počtu argentínskych výrobcov bionafty. Ropné spoločnosti sú povinné nakupovať bionaftu od týchto argentínskych spoločností vyrábajúcich bionaftu, aby splnili požiadavku povinného zmiešavania. Cenu stanovuje štát a uverejňuje argentínske ministerstvo energetiky. Táto štátom stanovená referenčná cena sa počas OP vypočítala podľa zložitého vzorca, ktorý zohľadňoval výrobné náklady (náklady na suroviny, dopravu a iné náklady) a zaisťoval dosiahnutie určitej sumy zisku. Parametre použité na určenie referenčnej ceny sa stanovili na základe odhadnutých nákladov najmenej výkonného výrobcu so sídlom v najvzdialenejšej oblasti krajiny a vyústili do významnej ziskovosti argentínskych výrobcov.

(45)

Za týchto podmienok sa domáci predaj nepovažoval za realizovaný pri bežnom obchodovaní a normálna hodnota podobného výrobku sa musela predbežne vytvoriť podľa článku 2 ods. 3 a ods. 6 základného nariadenia tak, že k vlastným výrobným nákladom spoločnosti počas obdobia prešetrovania sa pripočítali predajné, všeobecné a administratívne výdavky a primerané ziskové rozpätie. Žiadatelia tvrdili, že systém rozdielnej vývoznej dane v Argentíne znižuje ceny sójových bôbov a sójového oleja, a preto skresľuje náklady výrobcov bionafty. Komisia nemá v tejto fáze dostatok informácií na to, aby mohla dospieť čo najvhodnejším spôsobom k rozhodnutiu o riešení tohto tvrdenia. Otázka, či náklady primerane odrážajú náklady spojené s výrobou príslušného výrobku, sa preto ďalej preskúma v záverečnej fáze a tiež v rámci pokračujúceho antisubvenčného prešetrovania.

(46)

Komisia vzhľadom na prevládajúce trhové podmienky opísané v odôvodnení 44 usúdila, že výška zisku sa nemôže stanoviť na základe skutočných údajov spoločností zaradených do vzorky. Preto sa výška zisku použitá na vytvorenie normálnej hodnoty určila podľa článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia na základe primeranej sumy zisku, ktorú by mohlo dosahovať mladé a inovačné kapitálovo náročné výrobné odvetvie tohto typu za bežných podmienok hospodárskej súťaže na voľnom a otvorenom trhu, t. j. vo výške 15 % obratu.

(47)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky uskutočňovali vývoz do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených spoločností.

(48)

V prípadoch, keď sa príslušný výrobok vyvážal priamo nezávislým zákazníkom v Únii, sa vývozná cena stanovila na základe skutočne zaplatenej alebo splatnej ceny za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(49)

Ak sa predaj na vývoz do Únie uskutočňoval prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlom v Únii, vývozná cena sa v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia stanovila na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát predal nezávislým zákazníkom v Únii. V týchto prípadoch sa vykonali úpravy o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, a o nahromadený zisk. Na účely tohto výpočtu sa považovala za primeranú úroveň zisku vo výške 5 % obratu.

(50)

Normálna hodnota a vývozná cena vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa porovnali na základe cien zo závodu.

(51)

Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(52)

Na tomto základe boli vykonané úpravy nákladov na dopravu, námornú prepravu a poistenie, manipuláciu, nakladanie a úpravy vedľajších nákladov, vývozného cla a provízií vo všetkých prípadoch, keď sa preukázal ich vplyv na porovnateľnosť cien.

(53)

V prípade, keď sa predaj na vývoz do Únie uskutočňoval prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlom mimo Únie, Komisia preskúmala, či sa títo prepojení obchodníci mali považovať za oddelenie vývozného predaja vyvážajúceho výrobcu alebo za zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.

(54)

Jedna obchodná spoločnosť bola úzko prepojená s vyvážajúcim výrobcom, ktorý mal nad ňou úplnú kontrolu, nemala žiadnu rokovaciu právomoc ani vplyv na ceny a dodacie podmienky a obchodovala výlučne s výrobkami vyrobenými vyvážajúcim výrobcom v Argentíne. Táto spoločnosť sa preto považovala za oddelenie vývozného predaja vyvážajúceho výrobca a nevykonala sa nijaká úprava za províziu. Zistilo sa, že jedna obchodná spoločnosť so sídlom mimo EÚ je úzko prepojená s vyvážajúcim výrobcom v Argentíne, nie je ním riadená a obchoduje s viacerými ďalšími výrobkami vyrábanými inými výrobcami. V tomto prípade sa usúdilo, že obchodná spoločnosť vykonáva podobné funkcie ako obchodník konajúci na základe provízie. Preto sa vývozné predajné ceny upravili v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, aby sa zohľadnila hypotetická prirážka, ktorú dostane obchodník.

(55)

Skutočný rozdiel medzi predajnými cenami účtovanými vyvážajúcim výrobcom v Argentíne prepojenému obchodníkovi a predajnými cenami, ktoré účtujú prepojení obchodníci prvému nezávislému zákazníkovi v EÚ, sa nepoužil na výpočet úpravy. Úprava sa vypočítala na základe predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov a primeranej sumy zisku V dôsledku charakteru vzájomného vzťahu sa skutočný zisk spoločnosti nepovažoval za spoľahlivý.

(56)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku porovnal s váženým priemerom vývoznej ceny, ako je stanovené v článku 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia.

(57)

Vážené priemerné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky, sa vypočítalo v súlade s ustanoveniami článku 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa stanovilo na základe rozpätí určených pre troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(58)

Pokiaľ ide o všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Argentíne, dumpingové rozpätie sa stanovilo na základe dostupných skutočností podľa článku 18 základného nariadenia. Na tento účel sa najprv určila úroveň spolupráce porovnaním objemu vývozu do Únie, ktorý uviedli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, so zodpovedajúcimi štatistickými údajmi Eurostatu týkajúcimi sa dovozu. Keďže úroveň spolupráce bola veľmi vysoká a predstavovala 100 % celkového vývozu do Únie počas OP, zostatkové dumpingové rozpätie vzťahujúce sa na všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Argentíne sa stanovilo na úrovni zodpovedajúcej úrovni zistenej v súvislosti so spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom vo vzorke s najväčším dumpingovým rozpätím.

(59)

Takto stanovené dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel z ceny CIF na hranici Únie pri nezaplatenom cle, sú takéto:

Dumpingové rozpätie

(60)

Komisia najprv v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky skúmala, či bol celkový objem domáceho predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom v Indonézii reprezentatívny, t. j. či celkový objem takéhoto predaja predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja príslušného výrobku určeného na vývoz do Únie počas OP. Komisia zistila, že okrem dvoch vyvážajúcich výrobcov domáci predaj nebol reprezentatívny.

(61)

Komisia následne určila tie druhy výrobkov, ktoré vyvážajúci výrobcovia s celkovou reprezentatívnosťou predávali na domácom trhu a ktoré boli rovnaké ako druhy výrobkov predávané na vývoz do Únie, alebo ktoré s nimi boli porovnateľné.

(62)

Pri týchto rovnakých alebo porovnateľných druhoch výrobkov sa skúmalo, či je ich predaj na domácom trhu dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho druhu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem tohto druhu výrobku predaný vyvážajúcimi vývozcami na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas OP predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja porovnateľného druhu výrobku vyvezeného do Únie. V prípade vyvážajúcich výrobcov s celkovou reprezentatívnosťou nebol zistený reprezentatívny predaj vyvážaného druhu výrobku na domácom trhu alebo sa zistilo, že sa takýto výrobok na domácom trhu vôbec nepredával.

(63)

Preto sa normálna hodnota podobného výrobku pre všetkých vyvážajúcich výrobcov predbežne vytvorila v súlade s článkom 2 ods. 3 a ods. 6 základného nariadenia tak, že k vlastným výrobným nákladom spoločnosti počas obdobia prešetrovania sa pripočítali vzniknuté predajné, všeobecné a administratívne výdavky a primerané ziskové rozpätie. Žiadatelia tvrdili, že systém rozdielnej vývoznej dane v Indonézii znižuje cenu palmového oleja, a preto skresľuje náklady výrobcov bionafty. Komisia nemá v tejto fáze dostatok informácií na to, aby mohla dospieť čo najvhodnejším spôsobom k rozhodnutiu o riešení tohto tvrdenia. Otázka, či náklady primerane odrážajú náklady spojené s výrobou príslušného výrobku, sa preto ďalej preskúma v záverečnej fáze a tiež v rámci prebiehajúceho antisubvenčného prešetrovania.

(64)

Z prešetrovania vyplynulo, že indonézsky domáci trh s bionaftou významne reguluje štát. Ropná a plynárenská spoločnosť Pertamina, ktorá je v úplnom vlastníctve štátu, je zďaleka najväčšou spoločnosťou pôsobiacou na domácom trhu (predstavuje viac ako 90 % domáceho nákupu bionafty od výrobcov zaradených do vzorky). Spoločnosť Pertamina je poverená štátom, aby na svojich čerpacích staniciach predávala bionaftu zmiešanú s fosílnymi palivami. Indonézske ministerstvo obchodu každý mesiac administratívne stanovuje takzvanú „cenu HPE (alebo kontrolnú vývoznú cenu)“, ktorá predstavuje referenčnú cenu používanú na výpočet mesačnej úrovne vývozného cla. Spoločnosť Pertamina nakupuje bionaftu na úrovni ceny HPE stanovenej indonézskou vládou.

(65)

Za týchto podmienok nie je možné založiť sumu zisku na skutočných údajoch od spoločností zaradených do vzorky, keďže domáci predaj sa nepovažuje za predaj pri bežnom obchodovaní. Preto sa suma zisku použitá na vytvorenie normálnej hodnoty určila podľa článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia na základe primeranej sumy zisku, ktorú by mohlo dosahovať mladé a inovačné kapitálovo náročné výrobné odvetvie tohto typu za bežných podmienok hospodárskej súťaže na voľnom a otvorenom trhu, t. j. vo výške 15 % obratu.

(66)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky uskutočňovali vývoz do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených spoločností.

(67)

V prípadoch, keď sa príslušný výrobok vyvážal priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozná cena sa stanovila na základe skutočne zaplatenej alebo splatnej ceny za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(68)

Ak sa predaj na vývoz do Únie uskutočňoval prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlom v Únii, sa vývozná cena v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia stanovila na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát predal nezávislým zákazníkom v Únii. V týchto prípadoch sa vykonali úpravy o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, a za primeranú sa považovala úroveň zisku vo výške 5 % obratu.

(69)

Za súčasť vývoznej ceny sa nepovažovali príplatky účtované zákazníkom v jednom členskom štáte, ktorí chceli – následne po zakúpení bionafty – ťažiť z regulačného rámca „dvakrát započítavanej“ bionafty (7). Tieto príplatky nesúvisia s príslušným výrobkom ako takým, ale skôr s poskytnutím dokumentácie prepojeným dovozcom s cieľom získať vládny certifikát, ktorý umožňuje zákazníkovi prepojeného dovozcu splniť nevyhnutné podmienky na miešanie len polovičného množstva bionafty (vzhľadom na to, že táto bionafta sa môže započítavať „dvakrát“).

(70)

Normálna hodnota a vývozná cena vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa porovnali na základe cien zo závodu.

(71)

Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(72)

Na tomto základe boli vykonané úpravy nákladov na dopravu, námornú prepravu a poistenie, manipuláciu, nakladanie a úpravy vedľajších nákladov, úverových nákladov, vývozného cla, havarijných poplatkov, bankových poplatkov a provízií vo všetkých prípadoch, keď sa preukázal ich vplyv na porovnateľnosť cien.

(73)

V prípade, keď sa predaj na vývoz do Únie uskutočňoval prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlom mimo Únie, Komisia preskúmala, či by sa títo prepojení obchodníci mali považovať za oddelenie vývozného predaja vyvážajúceho výrobcu alebo za zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.

(74)

Zistilo sa, že jedna spoločnosť alebo skupina spoločností uzatvorila s prepojenou obchodnou spoločnosťou zmluvu, ktorej súčasťou je okrem iného aj obchodovanie s bionaftou výmenou za províziu. V tomto prípade sa dospelo k záveru, že tento prepojený obchodník by sa mal považovať za zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu, a preto sa vývozné predajné ceny upravili v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, aby sa zohľadnila prirážka, ktorú dostal obchodník.

(75)

V prípade jedného vyvážajúceho výrobcu sa príslušný výrobok (PME) pred predajom prvému nezávislému zákazníkovi zmiešaval s RME. Preto sa v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. a) vykonala úprava s ohľadom na rozdiely vo fyzikálnych vlastnostiach príslušného výrobku.

(76)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku porovnal s váženým priemerom vývoznej ceny, ako je stanovené v článku 2 ods. 11 a článku 2 ods. 12 základného nariadenia.

(77)

Vážené priemerné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky, sa vypočítalo v súlade s ustanoveniami článku 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa určilo na základe rozpätí stanovených pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, pričom rozpätie vyvážajúceho výrobcu s nulovým dumpingovým rozpätím sa nebralo do úvahy.

(78)

Pokiaľ ide o všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Indonézii, dumpingové rozpätie sa stanovilo na základe dostupných skutočností podľa článku 18 základného nariadenia. Na tento účel sa najprv stanovila úroveň spolupráce porovnaním objemu vývozu do Únie, ktorý uviedli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, so zodpovedajúcimi štatistickými údajmi Eurostatu týkajúcimi sa dovozu. Keďže úroveň spolupráce bola veľmi vysoká a predstavovala 99 % celkového vývozu do Únie počas OP, zostatkové dumpingové rozpätie vzťahujúce sa na všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Indonézii sa stanovilo na úrovni zodpovedajúcej úrovni zistenej v súvislosti so spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom vo vzorke s najväčším dumpingovým rozpätím.

(79)

Takto stanovené dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel z ceny CIF na hranici Únie pri nezaplatenom cle, sú takéto:

Dumpingové rozpätie

(80)

Podobný výrobok vyrába v Únii 254 výrobcov. Títo výrobcovia tvoria výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia a ďalej v texte sa uvádzajú ako „výrobné odvetvie Únie“.

(81)

Boli doručené tvrdenia, že významný počet veľkých výrobcov z Únie je prepojený s vývozcami v Argentíne a/alebo dováža bionaftu z Argentíny, a preto by mali byť vylúčení z vymedzenia výrobného odvetvia Únie.

(82)

Po prešetrení boli z vymedzenia výrobného odvetvia Únie vylúčené tri spoločnosti z dôvodu ich odkázanosti na dovoze z príslušných krajín, keď dovoz v priebehu OP dosiahol 63 %, 85 % a 71 % ich vlastnej výroby. Dve ďalšie spoločnosti boli vylúčené, pretože počas obdobia prešetrovania nevyrábali bionaftu. V nasledujúcich oddieloch sa nevyužívajú žiadne údaje od týchto spoločnosti. Dospelo sa k predbežnému záveru, že na vylúčenie akýchkoľvek iných výrobcov z Únie z vymedzenia výrobného odvetvia Únie nie sú žiadne dôvody.

(83)

Na stanovenie celkovej výroby v Únii počas OP sa použili všetky dostupné informácie o výrobnom odvetví Únie vrátane informácií poskytnutých v podnete a údajov zhromaždených od výrobcov z Únie pred začiatkom prešetrovania a po ňom. Na základe týchto informácií sa zistilo, že celková výroba v Únii počas OP predstavovala okolo 9 052 871 ton. Ako už bolo uvedené, do vzorky bolo vybraných osem výrobcov z Únie, ktorí predstavujú 27 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(84)

Spotreba v Únii bola stanovená na základe objemu celkovej výroby Únie všetkých výrobcov z Únie, s odpočítaním ich vývozu a s pripočítaním dovozu z Argentíny a Indonézie a dovozu z iných tretích krajín na trhu Únie.

(85)

Objem dovozu z Argentíny a Indonézie bol prevzatý z údajov Eurostatu týkajúcich sa rôznych kódov KN, pod ktorými je výrobok zaradený.

(86)

Na základe uvedeného sa spotreba bionafty v Únii od roku 2009 do konca OP zvýšila o 5 %.

(87)

Ako sa uvádza v článku 3 ods. 4 základného nariadenia, účinky dovozu z dvoch krajín sa súhrnne vyhodnotia, len ak sa splnia dve podmienky.

(88)

Prvou podmienkou je to, že dumpingové rozpätie vo vzťahu k dovozu z oboch krajín je väčšie ako de minimis a že objem dovozu nie je zanedbateľný. Dumpingové rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozu z Argentíny a Indonézie bolo väčšie ako prah de minimis, ktorý je stanovený v článku 9 ods. 3 základného nariadenia, a objem dovozu z každej z týchto príslušných krajín nebol zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia, pričom podiely na trhu počas OP dosahovali 10,8 % a 8,5 %.

(89)

Druhou podmienkou je to, že dovážané výrobky si navzájom konkurujú a konkurujú podobnému výrobku Únie. Bionaftu dovážanú z Argentíny a Indonézie zmiešavajú s minerálnou naftou a predávajú zákazníkom v celej Únii tie isté obchodné spoločnosti, ktoré priamo konkurujú bionafte vyrábanej výrobným odvetvím Únie.

(90)

Na základe uvedeného sa predbežne usúdilo, že všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia sú splnené a dovoz z Argentíny a Indonézie by sa mal na účely analýzy ujmy preskúmať súhrnne.

(91)

Objem dovozu z Argentíny a Indonézie od roku 2009 do OP významne vzrástol, pričom dovoz z Indonézie rástol rýchlejšie ako dovoz z Argentíny. Podiel na trhu vzrástol počas toho istého obdobia z 9,1 % na 19,3 %.

(92)

Hoci dovozné ceny počas posudzovaného obdobia rástli, najmä v období od roku 2010 do roku 2011, ceny bionafty z Argentíny aj Indonézie zostávali počas celého posudzovaného obdobia pod úrovňou cien výrobného odvetvia Únie.

(93)

S cieľom stanoviť cenové podhodnotenie v priebehu OP sa porovnali vážené priemerné predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravené na úroveň cien zo závodu, so zodpovedajúcimi váženými priemernými dovoznými cenami od argentínskych a indonézskych výrobcov zaradených do vzorky pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, stanovené na základe cien CIF s primeranými úpravami o clo a náklady po dovoze.

(94)

Porovnanie SME z Argentíny a PME z Indonézie s výrobkom vyrábaným a predávaným na trhu Únie sa vykonalo na základe medznej teploty filtrovateľnosti (ďalej len „MTF“), čo je teplota, pri ktorej sa bionafta mení späť na tuk a nemôže sa používať ako palivo.

(95)

Všetka bionafta predávaná z Argentíny do EÚ mala hodnotu MTF 0 stupňov Celzia. Preto sa tento predaj bionafty porovnal s predajom bionafty, ktorú vyrábajú výrobcovia z Únie, s hodnotou MTF 0 stupňov Celzia.

(96)

Všetka bionafta, ktorá bola predaná z Indonézie do EÚ, mala hodnotu MTF 13 stupňov Celzia. Priame porovnanie sa nepovažovalo za primerané vzhľadom na veľmi malý objem predaja bionafty s touto hodnotou MTF, ktorú vyrábajú výrobcovia z Únie, keďže PME z Indonézie sa pred predajom prvému nezávislému zákazníkovi takmer vždy mieša s inou bionaftou z ďalších zdrojov. Preto sa vývozná cena PME z Indonézie s hodnotou MTF 13 stupňov Celzia upravila smerom nahor na cenu bionafty s hodnotou MTF 0 stupňov Celzia zohľadnením cenového rozdielu na trhu Únie medzi predajom PME s hodnotou MTF 13 stupňov Celzia vyrobenej výrobným odvetvím Únie a priemernou cenou bionafty s hodnotou MTF 0 stupňov Celzia.

(97)

Na základe uvedenej metodiky sa rozdiel medzi cenami Argentíny a Indonézie a cenami Únie vyjadrený ako percento váženej priemernej ceny výrobného odvetvia Únie zo závodu, t. j. rozpätie cenového podhodnotenia, pohyboval v rozpätí od 2,5 % do 9,1 %.

(98)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia vyhodnotenie účinkov dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých hospodárskych faktorov stanovených pre výrobné odvetvie Únie v priebehu analyzovaného obdobia.

(99)

Ako už bolo uvedené, na preskúmanie možnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie sa použili overené údaje zo vzorky výrobcov z Únie.

(100)

Pri analýze ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia analyzovala makroekonomické ukazovatele pre posudzované obdobie na základe údajov o všetkých výrobcoch z Únie, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie. Mikroekonomické ukazovatele Komisia analyzovala na základe overených údajov zhromaždených od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(101)

Na základe informácií o všetkých výrobcoch bionafty v Únii sa hodnotili tieto makroekonomické ukazovatele: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, rozsah dumpingového rozpätia a zotavenie sa z minulého dumpingu.

(102)

Na základe informácií o výrobcoch bionafty v Únii zaradených do vzorky sa hodnotili tieto mikroekonomické ukazovatele: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(103)

Počas posudzovaného obdobie rástla výroba výrobného odvetvia Únie v súlade so spotrebou. Kapacita zostala relatívne stabilná, najmä v období od roku 2010 do OP, a preto zostalo využitie kapacity počas tohto obdobia nízke. Výrobné odvetvie Únie nebolo schopné využiť predtým inštalovanú kapacitu ani do akejkoľvek miery využiť zvýšenie kapacity počas tohto obdobia na základe predpokladaného účinku zavedenia opatrení proti USA alebo očakávaných systémov kvót a zvýšeného počtu poverení od niektorých členských štátov.

(104)

Objemy predaja neprepojeným spoločnostiam v Únii zostali počas tohto obdobia pomerne stabilné. Vzhľadom na to, že spotreba počas tohto obdobia mierne stúpla, stabilný objem predaja viedol k zníženiu podielu na trhu (o 5,5 percentuálneho bodu) v prospech dovozu z príslušných krajín.

(105)

Rast výrobného odvetvia Únie sa odráža v jeho ukazovateľoch objemu, ako sú výroba, predaj, ale najmä jeho podiel na trhu. Napriek zvýšeniu spotreby počas analyzovaného obdobia podiel výrobcov z Únie na trhu nerástol v súlade so spotrebou. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu počas tohto obdobia poklesol, zatiaľ čo objem dovozu vzrástol. Počas toho istého obdobia sa dovozu z Indonézie a Argentíny podarilo získať viac ako 10 percentuálnych bodov podielu na trhu. Skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie nemohlo v plnej miere využiť výhody plynúce z rastu trhu, mala celkový negatívny vplyv na jeho hospodársku situáciu.

(106)

Počty ľudí zamestnaných v odvetví výroby bionafty nie sú veľké, pretože toto odvetvie je kapitálovo veľmi náročné, vo výrobnom procese si nevyžaduje veľkú pracovnú silu, a aj vzhľadom na to, že na skutočnej výrobe bionafty sa zúčastňuje množstvo subdodávateľov. Keďže počas tohto obdobia sa mierne zvýšil objem výroby, vzrástla aj zamestnanosť.

(107)

Produktivita sa však v období od roku 2009 do konca OP znížila o 7 percentuálnych bodov, pretože zamestnanosť rástla rýchlejšie ako výroba.

(108)

Výrobné odvetvie Únie trpelo ujmou vplyvom dumpingového dovozu zo Spojených štátov amerických až do roku 2009, keď sa začína obdobie prešetrovania v rámci tohto konania. Clo uložené na dovoz zo Spojených štátov amerických bolo navrhnuté tak, aby zabezpečilo rovnaké podmienky, za ktorých by výrobné odvetvie Únie mohlo spravodlivo súťažiť s týmto dovozom a zotaviť sa z ujmy, ktorú utrpelo.

(109)

To sa očividne nestalo. Výrobné odvetvie Únie je teraz menej ziskové ako v roku 2009 a stratilo svoj podiel na trhu, dokonca aj v porovnaní s rokom 2009, v dôsledku dovozu z Argentíny a Indonézie, ktorý podhodnocuje ceny Únie. Využitie kapacity je nižšie, aj keď spotreba v Únii stúpla. Je zrejmé, že k zotaveniu sa z minulého z dumpingu nedošlo.

(110)

Dumpingové rozpätia pre vyvážajúcich výrobcov v Argentíne a Indonézii sú stanovené v časti venovanej dumpingu. Zistilo sa, že na jedného vyvážajúceho výrobcu v Indonézii, ktorý predstavoval nízku úroveň dovozu z Indonézie, sa dumping nevzťahuje. Konštatovalo sa však, že zostávajúci vyvážajúci výrobcovia v Indonézii a všetci vyvážajúci výrobcovia v Argentíne predávajú bionaftu na trhu Únie za dumpingové ceny. Navyše vzhľadom na objemy a ceny dumpingového dovozu z týchto dvoch príslušných krajín sa vplyv skutočného dumpingového rozpätia nemôže považovať za zanedbateľný.

(111)

Aj keď výrobné odvetvie Únie dokázalo počas posudzovaného obdobia zvýšiť svoju predajnú cenu, v dôsledku slabej úrody repkového semena v roku 2011 výrobné náklady stúpli v takom rozsahu, že ich nebolo možné pokryť zvýšením predajnej ceny. Pre výrobné odvetvie Únie bolo v dôsledku zavedených daňových režimov nerentabilné dovážať alternatívne suroviny z Argentíny a Indonézie, a preto, aby udržalo svoje náklady na nízkej úrovni a znížilo tak celkové straty, bolo nútené pristúpiť k dovozu vyrobenej bionafty.

(112)

Počas posudzovaného obdobia zároveň vzrástli mzdové náklady spoločností zaradených do vzorky, čo opäť spôsobovalo, že spoločnosti museli hľadať spôsoby, ako znížiť svoje celkové nákladové zaťaženie.

(113)

V priebehu analyzovaného obdobia sa zásoby bionafty zvýšili približne o 40 %. K tomuto nárastu zásob došlo počas analyzovaného obdobia. Údaje týkajúce sa zásob však majú pre potreby hodnotenia hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie len obmedzenú hodnotu, keďže bionafta sa nemôže skladovať dlhšie ako 6 mesiacov (priemerné obdobie skladovania je približne len 3 mesiace).

(114)

Ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa stanovila pomocou čistého zisku z predaja podobného výrobku na trhu Únie pred zdanením vyjadreného ako percento obratu z tohto predaja. V priebehu analyzovaného obdobia sa ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky výrazne znížila z 3,5 % na – 2,5 %.

(115)

Úroveň investícií do výroby bionafty uskutočnených výrobcami z Únie zaradenými do vzorky počas tohto obdobia klesla, čo svedčí o tom, že aj keď výrobcovia zaradení do vzorky boli stále schopní investovať do výroby bionafty, množstvo dostupných zdrojov na takéto investície sa znížilo spolu s podielom výrobcov z Únie na trhu.

(116)

Návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktorá vyjadruje ich výsledok pred zdanením ako percento priemernej počiatočnej a konečnej zostatkovej hodnoty majetku použitého pri výrobe bionafty, sa vyvíjala negatívne, podobne ako ziskovosť. Zhoršenie návratnosti investícií je jasným ukazovateľom zhoršenia hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania.

(117)

Peňažný tok, ktorý predstavuje schopnosť výrobného odvetvia samofinancovať svoju činnosť, sa v priebehu analyzovaného obdobia významne znížil, a poukázal tak na problém spoločností zaradených do vzorky konkurovať dumpingovým dovozom z Argentíny a Indonézie.

(118)

Z analýzy overených údajov jasne vyplýva, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 5 základného nariadenia. Výrobné odvetvie Únie stratilo v čase zvyšovania spotreby podiel na trhu a ziskovosť, kým dovoz získal podiel na trhu a podhodnotil ceny výrobcov z Únie.

(119)

Klesajúci alebo stabilný trend sa ukázal aj v prípade ďalších ukazovateľov, a to aj po zavedení opatrení proti Spojeným štátom americkým a rozšírení cla na dovoz z Kanady, pri ktorom sa opatrenia obchádzali.

(120)

V období od roku 2010 do roku 2011 boli výrobcovia z Únie schopní preniesť väčšinu zvýšených výrobných nákladov (+ 33 percentuálnych bodov), ale len za cenu zníženia ziskovosti na prah rentability. Nedokázali však preniesť ďalšie zvýšenie nákladov v období od roku 2011 do OP spôsobené zvýšením ceny východiskovej suroviny, ktorá predstavuje takmer 80 % celkových nákladov na výrobu bionafty. Toto zvýšenie nákladov nebolo možné v plnej miere preniesť na zákazníkov na trhu Únie, a to spôsobilo straty v OP.

(121)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a článkom 3 ods. 7 základného nariadenia sa preskúmalo, či dumpingový dovoz s pôvodom v príslušných krajinách spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie v takom rozsahu, že ju možno klasifikovať ako značnú.

(122)

aktiež sa preskúmali iné známe faktory ako dumpingový dovoz, ktoré mohli súčasne spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, aby sa zabezpečilo, že možná ujma spôsobená týmito inými faktormi sa nepripíše dumpingovému dovozu.

(123)

Počas obdobia prešetrovania sa zistilo, že iba malá časť dovozu z Indonézie do EÚ (na úrovni od 2 % do 6 %) nebola dumpingová. Zistilo sa, že zostávajúci objem dovozu z Indonézie a všetok dovoz z Argentíny bol dumpingový. Odstránenie tohto malého množstva nedumpingového dovozu z celkového deklarovaného dovozu z Indonézie nemá vplyv na trend dovozu, ktorý bol podrobne opísaný v predchádzajúcom texte.

(124)

Z prešetrovania vyplynulo, že počas posudzovaného obdobia sa výrazne zvýšil objem dumpingového dovozu za nízke ceny z príslušných krajín (viac ako dvojnásobne). Výsledkom bolo výrazné zvýšenie podielu dumpingového dovozu na trhu o 10 percentuálnych bodov, z 9,1 % v roku 2009 na 18,8 % na konci OP.

(125)

Počas posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Únie napriek zvýšeniu spotreby zároveň stratilo 5,5 percentuálneho bodu podielu na trhu.

(126)

V období od roku 2009 do OP sa priemerné ceny dumpingového dovozu zvýšili o 48 %, ale boli výrazne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie počas rovnakého obdobia. Dumpingový dovoz počas OP podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie, pričom priemerné rozpätie podhodnotenia predstavovalo 4 % v prípade Indonézie a 8 % v prípade Argentíny.

(127)

Tlak, ktorý vyvíjal nárast dumpingového dovozu za nízke ceny na trh Únie, nedovolil výrobnému odvetviu Únie stanoviť svoje predajné ceny tak, aby zodpovedali trhovým podmienkam a zvýšeniu nákladov. Spoločnosti zaradené do vzorky boli schopné preniesť na svojich zákazníkov zvýšenie cien len o 38 %, pričom počas rovnakého obdobia sa ich celkové náklady zvýšili o 47 %.

(128)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že rozhodujúcu úlohu pri vzniku značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, mal dumpingový dovoz za nízke ceny z príslušných krajín, ktorý počas OP podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie a ktorého objem sa tiež výrazne zvýšil.

(129)

Dovoz z tretích krajín, najmä USA, Nórska a Južnej Kórey, v období od roku 2009 do konca OP výrazne klesol. Tento pokles bol spôsobený zavedením opatrení na dovoz zo Spojených štátov v roku 2009 a následným prešetrovaním zameraným na obchádzanie opatrení proti dovozu odosielanému z Kanady v roku 2010. Dovoz z iných tretích krajín mohol prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, len zanedbateľným spôsobom, pretože podiel dovozu z iných tretích krajín na trhu sa v čase zhoršenia finančnej situácie výrobného odvetvia Únie znížil. Preto nemožno dospieť k záveru, že dovoz z iných tretích krajín narušil príčinnú súvislosť medzi ujmou a vplyvom dumpingového dovozu.

(130)

Zistilo sa, že z príslušných krajín sa uskutočnil dovoz za nedumpingové ceny, ale len v druhej polovici roku 2011. Tento dovoz mohol vzhľadom na krátke časové obdobie, v ktorom sa uskutočňoval, a jeho obmedzené množstvá spôsobiť výrobnému odvetviu Únie len zanedbateľnú ujmu a nemohol narušiť príčinnú súvislosť medzi ujmou a vplyvom dumpingového dovozu.

(131)

Vzhľadom na malý objem výroby výrobcov z Únie vylúčených z vymedzenia výrobného odvetvia Únie a malý objem z hľadiska ich celkového dovozu sa títo výrobcovia nepovažovali za príčinu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(132)

Podľa tvrdenia združenia argentínskych výrobcov bionafty CARBIO bola ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobená dovozom z Argentíny a Indonézie, ktorý uskutočnili výrobcovia z Únie. Združenie tento dovoz vymedzilo ako ujmu spôsobenú vlastným zavinením a tvrdilo, že by sa nemal brať do úvahy ako príčina ujmy založená na správaní argentínskych výrobcov.

(133)

Z údajov, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie, je zrejmé, že výrobcovia z Únie dovážali počas posudzovaného obdobia bionaftu z Argentíny a Indonézie, pričom množstvá dovezené počas OP predstavovali až 60 % celkového dovozu z týchto krajín. Výrobcovia z Únie však uviedli, že tieto dovozy sa uskutočnili v sebaobrane. Možnosť krátkodobého využitia výhod dumpingových cien pri tomto dovoze pomohla výrobcom z Únie pokračovať v strednodobom časovom horizonte v činnosti.

(134)

V roku 2011 a počas OP sa dovoz bionafty výrobným odvetvím Únie za dumpingové ceny výrazne zvýšil. Došlo k tomu vtedy, keď bolo možné najviac pociťovať účinok rozdielnej vývoznej dane na bionaftu a jej suroviny, pretože to bolo v čase, keď sa dovoz surovín (sójového oleja a palmového oleja) stal ekonomicky nevýhodným v porovnaní s dovozom hotového výrobku. Systém diferenciálnej vývoznej dane v obidvoch krajinách ukladá vyššiu daň na vývoz surovín ako na vývoz hotového výrobku. V rámci prebiehajúceho antisubvenčného prešetrovania sa preskúma, či túto diferenciálnu vývoznú daň možno považovať za subvenciu v zmysle článku 2 základného antisubvenčného nariadenia.

(135)

Napríklad počas niektorých mesiacov OP bola dovozná cena sójového oleja z Argentíny vyššia ako dovozná cena SME, čo viedlo k tomu, že nákup sójového oleja sa stal ekonomicky nevýhodným. V tejto situáciu bol nákup SME jedinou ekonomicky opodstatnenou možnosťou.

(136)

V každom prípade, ak by výrobné odvetvie Únie nedoviezlo tieto objemy bionafty, doviezli by ich obchodné spoločnosti v Únii, podhodnotili by výrobné odvetvie Únie a predávali ich na trhu Únie, pretože bionaftu z týchto krajín už dovážajú na predaj naftovým rafinériám a konkurujú výrobnému odvetviu Únie. Príčinná súvislosť nie je týmto dovozom narušená a tento argument sa preto predbežne zamieta.

(137)

Združenie CARBIO ďalej tvrdí, že výrobnému odvetviu Únie vznikla ujma v dôsledku nadmernej kapacity spôsobenej nadmerným rozšírením. Uvádza, že výrobné odvetvie v situácii, keď v roku 2008 využívalo kapacitu len na 50 %, pokračovalo v rozširovaní bez zodpovedajúceho zvýšenia dopytu.

(138)

Počas posudzovaného obdobia využívanie kapacity v celej Únii naozaj zostalo na nízkej úrovni, pričom počas OP dosiahlo najnižšiu úroveň 40 %. Niektoré spoločnosti preto nevyužívali kapacitu, ktorú inštalovali.

(139)

Využitie kapacity však bolo nízke už na začiatku posudzovaného obdobia a zostalo nízke počas celého obdobia a v spoločnostiach zaradených do vzorky bolo tiež stabilné.

(140)

Spoločnosti zaradené do vzorky boli na začiatku posudzovaného obdobie ziskové a na konci obdobia stratové, pričom využitie kapacity bolo stabilné. Možno odôvodnene usúdiť, že sa znížila aj ziskovosť celého výrobného odvetvia, zatiaľ čo využitie kapacity zostalo stabilné. Nadmernú kapacitu preto nemožno považovať za hlavnú príčinu ujmy, pretože podľa všetkého neexistuje príčinná súvislosť. Toto tvrdenie sa preto predbežne zamieta.

(141)

Združenie CARBIO tiež tvrdí, že výrobnému odvetviu Únie vzniká ujma z dôvodu nedostatočnej efektívnosti, najmä preto, lebo nie je vertikálne integrované a nie je situované v blízkosti surovín.

(142)

Tieto argumenty sa predbežne zamietajú. Niektoré spoločnosti zaradené do vzorky sídlia pri prístavoch a majú neprerušovaný prístup k surovinám dovážaným loďou a iné spoločnosti zaradené do vzorky umiestnili svoje závody na výrobu bionafty priamo na tom istom mieste ako svoje závody na výrobu rastlinného oleja. Mnohí výrobcovia bionafty na juhu Európy sa zámerne usídlili v blízkosti prístavných miest, aby mali prístup k surovinám dovážaným z Argentíny a Indonézie, alebo na rovnakých miestach ako ich zákazníci (ktorými sú ropné rafinérie). Vzhľadom na to, že vplyvom diferencovanej vývoznej dane boli suroviny drahšie ako hotový výrobok, je zrejmé, že táto skutočnosť spôsobila ujmu výrobnému odvetviu Únie tým, že znemožnila hospodárnu výrobu PME a SME v EÚ.

(143)

Združenie CARBIO uviedlo aj niektoré regulačné faktory, ktoré podľa neho spôsobili ujmu výrobnému odvetviu Únie. Sú medzi nimi aj návrhy, ktoré sa doteraz nerealizovali. CARBIO však kladie dôraz na systém „dvojitého započítavania“, ktorý je opísaný ďalej v texte.

(144)

Podľa požiadavky uvedenej v smernici o energii z obnoviteľných zdrojov majú členské štáty nariadiť, aby sa pred predajom používateľom určité percento bionafty zmiešavalo s minerálnou naftou. Niektoré členské štáty využili ustanovenie uvedené v smernici o energii z obnoviteľných zdrojov, ktoré umožňuje, aby sa v prípade, ak sa používaná bionafta vyrobila z odpadových olejov alebo použitých živočíšnych tukov, tento podiel znížil na polovicu. Ak napríklad príslušný členský štát požaduje, aby sa 7 % bionafty zmiešavalo s 93 % minerálnej nafty, potom sa v prípade bionafty z odpadového oleja týchto 7 % zníži na 3,5 %.

(145)

Združenie CARBIO tvrdí, že pravidlá dvojitého započítavania spôsobili počas OP pokles predaja takzvanej bionafty prvej generácie o 1 milión ton a že sú príčinou ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Toto tvrdenie sa zamieta, pretože vo vzorke výrobcov z Únie sú zaradené niektoré spoločnosti, ktoré vyrábajú dvakrát započítavanú bionaftu a ich finančná situácia sa výrazne nelíši od situácie spoločností zaradených do vzorky, ktoré vyrábajú bionaftu z panenských rastlinných olejov. Počas overovania údajov týchto spoločností sa ukázalo, že cena ich bionafty bola ovplyvnená nízkou cenou dumpingových dovozov z Argentíny a Indonézie, pretože nepriamo konkurujú PME a SME z príslušných krajín.

(146)

Takisto bol predložený argument, že výrobnému odvetviu Únie vzniká ujma preto, lebo neinvestuje viac do biopalív druhej generácie, napríklad do využívania odpadových olejov. Tento argument sa predbežne zamietol, pretože v Únii nie je k dispozícii dostatočné množstvo odpadového oleja, ktoré by významné zvýšilo objem spracovania oproti tomu súčasnému.

(147)

Združenie CARBIO taktiež tvrdilo, že výrobnému odvetviu Únie nemohol spôsobiť ujmu dovoz z príslušných krajín, pretože v rôznych členských štátoch existujú systémy kvót a daňové režimy, ktoré obmedzujú prístup na tieto trhy. Združenie tiež tvrdilo, že niektoré trhy v EÚ sú vzhľadom na klimatické podmienky zatvorené pre SME a PME.

(148)

Združenie má pravdu, keď uvádza, že medzná teplota filtrovateľnosti (MTF) v prípade PME (pri + 13 stupňoch Celzia) znamená, že PME sa nemôže používať v celej Únii bez zmiešavania s inými bionaftami, aby sa znížila MTF. Hodnota MTF v prípade SME na úrovni 0 stupňov Celzia však umožňuje, aby sa bionafta využívala v širšom rozsahu, najmä počas letných mesiacov.

(149)

Tvrdenie, že výrobnému odvetviu Únie spôsobuje ujmu regulačný systém v niektorých členských štátoch, sa počas prešetrovania podrobne preskúmalo.

(150)

V niektorých členských štátoch sú zavedené systémy kvót, prostredníctvom ktorých sa spoločnostiam v danom členskom štáte alebo v iných členských štátoch v celej Únii udeľujú osobitné výrobné kvóty. Väčšina krajín však poskytovala výhody pomocou daňového systému a tieto výhody sa znižujú alebo rušia.

(151)

Napríklad vo Francúzsku sa v prípade bionafty vyrobenej v rámci kvóty uplatňuje výhoda oslobodenia od dane vo výške 90 EUR na tonu. Vzhľadom na nízke ceny dumpingového dovozu je však často lacnejšie bionaftu dovážať, než nakupovať od výrobného odvetvia Únie, dokonca aj vrátane daňovej úľavy. Dôkazom toho je skutočnosť, že na francúzskom trhu je jasne prítomný dovoz z Argentíny.

(152)

V niektorých členských štátoch dovoz z Argentíny alebo Indonézie neexistuje, buď v dôsledku klimatických podmienok, alebo systémov kvót. Na trhu väčšiny členských štátov Únie je však dovoz z Argentíny a Indonézie prítomný, a to buď preto, lebo nemajú zavedený systém kvót, alebo preto, lebo cena je nižšia než akékoľvek daňové zvýhodnenie, ktoré by mohol členský štát poskytnúť.

(153)

Tento argument sa predbežne zamieta, pretože existujúce systémy kvót a daňové režimy nedokážu narušiť príčinnú súvislosť medzi ujmou a vplyvom dumpingového dovozu, vzhľadom na to, že PME a SME sa po zmiešaní s RME vyrobenou v Únii alebo s inou bionaftou môžu predávať v celej Únii, a na to, že sa vo veľkých množstvách a za dumpingové ceny dovážajú dokonca aj do tých členských štátov, ktoré majú zavedené systémy daňového zvýhodnenia.

(154)

Na základe uvedenej analýzy sa preukázalo, že došlo k podstatnému zvýšeniu objemu dumpingového dovozu za nízke ceny s pôvodom v príslušných krajinách a jeho podielu na trhu. Súčasne sa zistilo, že tento dovoz počas OP podhodnocoval cenu výrobného odvetvia Únie.

(155)

Na základe údajov vidieť, ako sa s nárastom objemu dovozu za nízke ceny z príslušných krajín výrazne zhoršuje hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie.

(156)

Pomocou uvedenej analýzy sa jasne rozlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od poškodzujúcich účinkov dumpingového dovozu. Na základe tejto analýzy sa dospelo k predbežnému záveru, že dumpingový dovoz z príslušných krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(157)

V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia sa vyhodnotili iné známe faktory, ako sú dumpingové dovozy, a nezistili sa žiadne dôkazy, že tieto faktory narušili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie.

(158)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či napriek záveru o poškodzujúcom dumpingu neexistujú závažné dôvody na prijatie záveru, že v tomto konkrétnom prípade prijatie opatrení nie je v záujme Únie. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na zhodnotení všetkých príslušných rôznorodých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, dodávateľov surovín a používateľov.

(159)

Ako už bolo uvedené, výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom s pôvodom v príslušných krajinách. Neprijatie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k pokračovaniu negatívneho vývoja finančnej situácie výrobného odvetvia Únie. Situácia výrobného odvetvia Únie bola poznačená najmä znížením ziskovosti z + 3 % v roku 2009 na – 2,5 % na konci OP. Akékoľvek ďalšie zníženie výkonnosti by nakoniec viedlo k obmedzeniu výroby a ďalšiemu zatváraniu výrobných prevádzok, čo by následne ohrozilo zamestnanosť a investície v Únii.

(160)

Zavedením opatrení by sa obnovila spravodlivá hospodárska súťaž na trhu. Klesajúci trend ziskovosti výrobného odvetvia Únie je výsledkom jeho ťažkostí konkurovať dumpingovému dovozu za nízke ceny s pôvodom v príslušných krajinách, ako aj výsledkom režimu vývoznej dane v obidvoch krajinách, ktorý znižuje cenu dovozu SME a PME na trhu Únie, pričom zvyšuje cenu surovín. Zavedenie antidumpingových opatrení by preto umožnilo výrobnému odvetviu Únie zvýšiť svoju ziskovosť na takú úroveň, ktorá sa v prípade tohto kapitálovo náročného výrobného odvetvia považuje za potrebnú.

(161)

Opatrenia by mali výrobnému odvetviu Únie poskytnúť príležitosť začať sa zotavovať z poškodzujúceho dumpingu zisteného počas tohto prešetrovania.

(162)

Neprepojení dovozcovia/obchodníci v Únii boli vyzvaní, aby sa prihlásili Komisii. V rámci prešetrovania však nespolupracoval žiadny dovozca.

(163)

Keďže neprepojení dovozcovia alebo obchodníci neposkytli žiadne údaje, neexistujú žiadne dôkazy o tom, že zavedenie opatrení by bolo zjavne v rozpore so záujmami týchto strán.

(164)

Na začiatku konania boli zaslané dotazníky všetkým známym spoločnostiam používateľov, ktoré sú zapojené do výroby a distribúcie minerálnej nafty, ako aj do povinného zmiešavania minerálnej nafty s bionaftou.

(165)

Traja používatelia bionafty odovzdali vyplnené dotazníky pre používateľov, ale uviedli, že bionafta tvorí veľmi malú časť ich celkovej obchodnej činnosti. Uviedli, že ak by boli právne zaviazaní nakupovať bionaftu a ak by clo zvýšilo cenu bionafty podobne ako predtým, toto zvýšenie by sa automaticky prenieslo na ich zákazníkov.

(166)

Podľa obmedzeného množstva dostupných informácií by zavedenie opatrení malo mať na konečného spotrebiteľa veľmi malý vplyv – vzhľadom na malý percentuálny podiel bionafty, ktorá sa primiešava do minerálnej nafty, ktorú nakupujú spotrebitelia na čerpacej stanici. Nezistili sa žiadne dôkazy o tom, že zavedenie opatrení by bolo zjavne v rozpore so záujmami používateľov alebo spotrebiteľov.

(167)

Vyplnený dotazník zaslaný dodávateľom surovín odovzdalo jedno združenie dodávateľov surovín – FEDIOL (federácia zastupujúca európske odvetvie výroby rastlinných olejov a proteínových preparátov v Európe). Združenie uviedlo, že dovoz z príslušných krajín spôsobil zníženie dopytu po repkovom oleji v celej Únii, pričom v období od roku 2009 do roku 2011 klesol dopyt o viac ako 1 milión ton.

(168)

Podľa názoru združenia FEDIOL bude mať zavedenie opatrení priaznivý vplyv na odvetvie dodávateľov v EÚ, pretože sa zvýši využívanie kapacity. Akékoľvek zvýšenie dopytu po repkovom oleji by sa potom prenieslo do sektora výroby kŕmnych zmesí, pretože zvyšok z výroby repkového leja sa využíva na výrobu kŕmnych zmesí, a do poľnohospodárskeho sektora v EÚ, ktoré je producentom repky.

(169)

Zo získaných dôkazov preto vyplýva, že zavedenie opatrení by bolo v záujme dodávateľov surovín v Únii.

(170)

Zavedenie opatrení na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii by bolo nepochybne v záujme výrobného odvetvia Únie. Výrobnému odvetviu Únie by to umožnilo, aby rástlo a aby sa začalo zotavovať z ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom. Ak by sa však nezaviedli žiadne opatrenia, hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie by sa naďalej zhoršovala a viac hospodárskych subjektov by muselo prestať podnikať. Aj keď v súvislosti s používateľmi a dovozcami nebolo možné dospieť k jednoznačným záverom, zavedenie opatrení by malo byť v záujme dodávateľov surovín.

(171)

Neexistujú presvedčivé dôvody, z ktorých by vyplývalo, že uloženie dočasných antidumpingových opatrení na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii by bolo v zjavnom rozpore so záujmom Únie.

(172)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinné súvislosti a záujem Únie, dočasné antidumpingové opatrenia by sa mali uložiť, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(173)

Na účely stanovenia úrovne týchto opatrení sa zohľadnili zistené dumpingové rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie, bez toho, aby boli prekročené zistené dumpingové rozpätia.

(174)

Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie účinkov poškodzujúceho dumpingu sa dospelo k záveru, že všetky opatrenia by mali umožniť, aby výrobné odvetvie Únie mohlo pokryť svoje výrobné náklady a dosiahnuť pred zdanením zisk, ktorý by bolo možné primerane dosiahnuť za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. ak by dumpingový dovoz neexistoval.

(175)

Za vhodnú úroveň, ktorú by výrobné odvetvie Únie podľa predpokladu mohlo dosiahnuť v prípade neexistencie poškodzujúceho dumpingu, ktorá sa zakladá na zisteniach z predchádzajúceho prešetrovania týkajúceho sa dovozu zo Spojených štátov amerických, kde sa považovala za primeranú na zaručenie produktívnych investícií v prípade tohto odvetvia z dlhodobého hľadiska, by sa na tento účel mohlo považovať ziskové rozpätie vo výške 15 %.

(176)

Na tomto základe sa vypočítala cena podobného výrobku, ktorá nepoškodzuje výrobné odvetvie Únie. Cena nespôsobujúca ujmu sa získala úpravou predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky o skutočný zisk/stratu počas OP a pripočítaním už uvedeného ziskového rozpätia.

(177)

Potrebné zvýšenie ceny sa potom určilo na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny vyvážajúcich výrobcov v príslušných krajinách zaradených do vzorky, stanovenej na účely výpočtov v súvislosti s cenovým podhodnotením, s cenou podobného výrobku predávaného výrobcami z Únie zaradenými do vzorky na trhu Únie počas OP, ktorá nespôsobuje ujmu. Každý rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percentuálny podiel celkovej dovoznej hodnoty CIF.

(178)

Podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia by sa dočasné antidumpingové clo na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii malo uložiť v súlade s pravidlom nižšieho cla, t. j. podľa nižšieho z dvoch vypočítaných rozpätí – dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy.

(179)

Sadzby antidumpingového cla sa stanovili porovnaním rozpätí odstránenia ujmy a dumpingových rozpätí. Sadzby dočasného antidumpingového cla, vyjadrené pomocou ceny CIF na hranici Únie pri nezaplatenom cle, sú teda takéto:

(180)

Keďže však antidumpingové clo sa bude uplatňovať na zmesi, ktoré obsahujú bionaftu (úmerne k ich hmotnostnému obsahu bionafty), ako aj na čistú bionaftu, z hľadiska správneho uplatňovania cla colnými orgánmi členských štátov bude presnejšie a vhodnejšie vyjadriť clo vo forme pevne stanovených súm v EUR na tonu čistej hmotnosti dovezenej bionafty a uplatňovať tieto sumy na dovezenú čistú bionaftu alebo na podiel binafty v zmiešanom produkte.

(181)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Odráža sa v nich preto situácia, ktorá bola zistená v súvislosti s týmito spoločnosťami počas tohto prešetrovania. Tieto colné sadzby (na rozdiel od cla platného pre „všetky ostatné spoločnosti“ v celej krajine) sa teda môžu uplatňovať výlučne na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v príslušných krajinách, ktorý vyrábajú dané spoločnosti, t. j. uvedené konkrétne právnické osoby. Na dovážaný príslušný výrobok vyrábaný akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, sa tieto sadzby nemôžu uplatniť, pričom tento príslušný výrobok podlieha colnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na „všetky ostatné spoločnosti“.

(182)

Každú žiadosť o uplatňovanie tejto sadzby individuálneho antidumpingového cla pre spoločnosť (napr. po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných alebo predajných subjektov) treba bezodkladne predložiť Komisii (8) spolu so všetkými náležitými informáciami, najmä pokiaľ ide o všetky zmeny v činností spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a predajom na vývoz, napr. v súvislosti so zmenou názvu alebo so zmenou výrobných alebo predajných subjektov. V prípade potreby sa nariadenie príslušným spôsobom zmení prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(183)

Nariadením Komisie (EÚ) č. 79/2013 z 28. januára 2013 Komisia zaviedla registráciu dovozov príslušného výrobku s pôvodom v príslušných krajinách. Komisia pristúpila k tomuto kroku vzhľadom na možné spätné uplatňovanie antidumpingových opatrení podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia. V tejto etape konania nie je možné prijať žiadne rozhodnutie o možnom spätnom uplatňovaní antidumpingových opatrení.

(184)

V záujme riadneho úradného postupu zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v rámci lehoty uvedenej v oznámení o začatí konania, môžu písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie do jedného mesiaca od zverejnenia tohto nariadenia. Zistenia týkajúce sa uloženia ciel na účely tohto nariadenia sú dočasné a pred uložením akýchkoľvek konečných opatrení sa môžu prehodnotiť,