Access to European Union law
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">More about the experimental features corner</a>
Choose the experimental features you want to try
EUR-Lex
Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

You are here
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search

Document 32011R0749

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 749/2011 z  29. júla 2011 , ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 142/2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté z povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice Text s významom pre EHP

Ú. v. EÚ L 198, 30.7.2011, pp. 3–22 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

⏵Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní (HR)

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2011/749/oj

30.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 198/3

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 749/2011

z 29. júla 2011,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 142/2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté z povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 2, článok 15 ods. 1 písm. c), článok 15 ods. 1 druhý pododsek, článok 20 ods. 10 a 11, článok 41 ods. 3 prvý a tretí pododsek, článok 42 ods. 2 a článok 45 ods. 4,

keďže:

(1)

V nariadení (ES) č. 1069/2009 sa stanovujú predpisy týkajúce sa verejného zdravia a zdravia zvierat, pokiaľ ide o vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty, s cieľom zabrániť riziku pre verejné zdravie a zdravie zvierat pochádzajúcemu z uvedených produktov a minimalizovať jeho rozsah. Stanovuje sa v ňom aj určenie koncového bodu výrobného reťazca pre určité odvodené produkty, za ktorým sa požiadavky uvedeného nariadenia už nevzťahujú na tieto produkty.

(2)

V nariadení Komisie (EÚ) č. 142/2011 z 25. februára 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu, a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté z povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice (2), sa stanovujú vykonávacie predpisy týkajúce sa nariadenia (ES) č. 1069/2009 vrátane predpisov, ktoré sa vzťahujú na určovanie koncových bodov pre určité odvodené produkty.

(3)

Dánsko predložilo žiadosť o určenie koncového bodu pre rybací olej, ktorý sa používa na výrobu liekov. Keďže sa takýto rybací olej vyrába z materiálov kategórie 3 a spracúva za prísnych podmienok, mal by sa určiť koncový bod pre uvedený olej. Článok 3 nariadenia (EÚ) č. 142/2011 a príloha XIII k uvedenému nariadeniu by sa mali preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(4)

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 142/2011 obsahuje ustanovenia zavedené na vykonávanie nariadenia (ES) č. 1774/2002 a rozhodnutia Komisie 2003/324/ES (3), ktorými sa konkrétne povoľuje Estónsku, Lotyšsku a Fínsku kŕmenie určitých kožušinových zvierat spracovanými živočíšnymi bielkovinami získanými z tiel alebo častí tiel zvierat rovnakého druhu, najmä líšok. Keďže rozhodnutie 2003/324/ES sa zrušilo nariadením (EÚ) č. 142/2011, príloha II by sa mala zmeniť a doplniť tak, aby sa v nej povoľovalo kŕmenie obidvoch bežne chovaných druhov, líšky obyčajnej (Vulpes vulpes) a líšky polárnej (Alopex lagopus), takýmto materiálom.

(5)

V nariadení (ES) č. 1069/2009 sa stanovujú určité pravidlá tlakovej sterilizácie, ako aj vykonávacie opatrenia, ktoré sa majú prijať v prípade iných metód spracovania, ktoré treba uplatňovať na vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty, aby pri používaní alebo odstraňovaní uvedených produktov nevznikli žiadne nežiaduce riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat. Z tohto dôvodu sa v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011 stanovujú štandardné metódy spracovania v spracovateľských závodoch a určitých iných závodoch a zariadeniach.

(6)

V nariadení (ES) č. 1069/2009 sa povoľuje odstraňovanie alebo používanie vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov alternatívnymi metódami za podmienky, že sa takéto metódy schválili na základe posúdenia ich schopnosti znížiť riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat do takej miery, ktorá je pre príslušnú kategóriu vedľajších živočíšnych produktov aspoň ekvivalentná štandardným metódam spracovania. V nariadení (ES) č. 1069/2009 sa stanovuje prijatie štandardného formátu žiadostí o alternatívne metódy. Z tohto dôvodu sa v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011 stanovujú alternatívne metódy spracovania v spracovateľských závodoch a určitých iných závodoch a prevádzkarňach.

(7)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (European Food Safety Authority, ďalej len „EFSA“) prijal v súvislosti s takýmito alternatívnymi metódami tri stanoviská: vedecké stanovisko prijaté 21. januára 2009, ktoré sa týka projektu skúmania alternatív k systémom likvidácie jatočných tiel s použitím bunkrového systému (4) (ďalej len „projekt bunkrového systému“); vedecké stanovisko prijaté 8. júla 2010, ktoré sa týka ošetrenia pevného hnoja z chovu ošípaných a hydiny (5) a vedecké stanovisko prijaté 22. septembra 2010, ktoré sa týka žiadosti Neste Oil o odstraňovanie alebo používanie vedľajších živočíšnych produktov novou alternatívnou metódou (6).

(8)

V projekte bunkrového systému sa ako prvá možnosť navrhuje hydrolýza jatočných tiel ošípaných a iných vedľajších živočíšnych produktov získaných z chovných ošípaných, uskutočnená v uzavretom kontajneri v priestoroch hospodárstva. Po vymedzenom čase sa majú získané hydrolyzované materiály odstrániť spálením alebo spracovaním v súlade so zdravotnými predpismi týkajúcimi sa vedľajších živočíšnych produktov.

(9)

V projekte bunkrového systému sa takisto navrhuje, ako druhá možnosť, rozmliaždiť a následne pasterizovať jatočné telá ošípaných a iné vedľajšie živočíšne produkty získané z chovných ošípaných pred tým, než sa odstránia.

(10)

EFSA vo svojom stanovisku z 21. januára 2009 k projektu bunkrového systému skonštatovala, že poskytnuté informácie netvoria dostatočný základ na to, aby sa druhá možnosť považovala za bezpečný spôsob odstraňovania vedľajších živočíšnych produktov získaných z ošípaných. Pokiaľ ide o prvú možnosť, založenú na hydrolýze, EFSA nebol schopný poskytnúť konečný posudok. Uviedol však, že hydrolyzovaný materiál by nepredstavoval dodatočné riziko, ak by sa ďalej spracoval v súlade so zdravotnými predpismi pre materiály kategórie 2.

(11)

Preto by sa mala hydrolýza vedľajších živočíšnych produktov v priestoroch poľnohospodárskeho podniku povoliť za podmienok, za ktorých sa predchádza prenosu chorôb prenosných na ľudí a na zvieratá a zabraňuje nepriaznivým účinkom na životné prostredie. Hydrolýza by sa mala konkrétne, ako tretia možnosť, uskutočniť v uzavretom, utesnenom kontajneri, ktorý je oddelený od akýchkoľvek chovných zvierat v tých istých priestoroch. Keďže však hydrolýza nie je spracovateľskou metódou, nemali by sa na ňu vzťahovať špecifické podmienky spracúvania vedľajších živočíšnych produktov v takýchto závodoch. Kontajner by sa mal pod úradným dohľadom pravidelne kontrolovať, aby sa predišlo úniku materiálov do zeme spôsobenému koróziou kontajnera.

(12)

Schopnosť znížiť možné zdravotné riziká metodikou hydrolýzy sa ešte nepreukázala. Preto by sa malo zakázať akékoľvek zaobchádzanie s hydrolyzovaným materiálom alebo jeho používanie, okrem spálenia alebo spoločného spálenia, ktorý bol alebo nebol vopred spracovaný, alebo jeho odstránenia na povolenej skládke, kompostovania alebo premeny na bioplyn, ak každú z posledných troch možností predchádza tlaková sterilizácia.

(13)

Španielsko, Írsko, Lotyšsko, Portugalsko a Spojené kráľovstvo vyjadrili záujem o to, aby sa prevádzkovateľom povolilo používanie metodiky hydrolýzy. Príslušné orgány uvedených členských štátov potvrdili, že sa u takýchto prevádzkovateľov majú vykonať prísne kontroly, aby sa predišlo možným zdravotným rizikám.

(14)

Vo svojom stanovisku z 8. júla 2010, ktoré sa týka ošetrenia pevného hnoja z chovu ošípaných a hydiny, dospel EFSA k záveru, že navrhované miešanie hnoja s vápnom by sa mohlo považovať za bezpečný proces inaktivácie príslušných bakteriálnych a vírusových patogénov s ohľadom na zamýšľané použitie odvodeného produktu, konkrétne zmesi vápna a hnoja, v zemi. Keďže sa jeho použitím preukázala účinnosť procesu len v prípade konkrétneho miešacieho zariadenia, EFSA odporučil, aby sa vykonala validácia na základe meraní pH, času a teploty, s cieľom preukázať, že pri použití odlišného miešacieho zariadenia sa dosiahne ekvivalentná inaktivácia patogénov.

(15)

Validácia podľa uvedených zásad by sa mala vykonať pri výmene páleného vápna (CaO), ktoré sa použilo pri procese posudzovanom úradom EFSA, za kalcinovaný dolomit (CaOMgO).

(16)

EFSA skonštatovala vo svojom stanovisku z 22. septembra 2010 o katalytickom procese pri výrobe obnoviteľných palív skladajúcom sa z viacerých krokov, že proces možno považovať za bezpečný, ak sa kafilerické tuky získané z materiálov kategórie 2 a 3 používajú ako východiskové materiály a ak boli uvedené kafilerické tuky spracované v súlade so štandardnými metódami spracovávania vedľajších živočíšnych produktov. Na základe predložených dôkazov však nebolo možné dospieť k záveru, že týmto procesom možno zmierniť potenciálne riziká TSE, ktoré môžu predstavovať kafilerické tuky získané z materiálov kategórie 1. Preto by sa mal katalytický proces skladajúci sa z viacerých krokov povoliť v prípade kafilerických tukov získaných z materiálov kategórie 2 a kategórie 3, zatiaľ čo by sa mal tento proces zamietnuť v prípade kafilerických tukov získaných z materiálu kategórie 1. Napriek tomu, že takéto zamietnutie nebráni žiadateľovi predložiť úradu EFSA ďalšie dôkazy na nové posúdenie, malo by byť používanie kafilerických tukov získaných z materiálu kategórie 1 pri procese zakázané až do vyhotovenia takéhoto posúdenia.

(17)

Príloha IV k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011 by sa mala zmeniť a doplniť s ohľadom na závery uvedených troch vedeckých stanovísk EFSA.

(18)

V nariadení (ES) č. 1069/2009 sa stanovuje prijatie vykonávacích opatrení týkajúcich sa premeny vedľajších živočíšnych produktov na bioplyn alebo kompost. Ak sa v závode na výrobu bioplynu alebo kompostu miešajú vedľajšie živočíšne produkty s materiálmi neživočíšneho pôvodu alebo inými materiálmi, na ktoré sa nevzťahuje uvedené nariadenie, príslušný orgán by mal mať možnosť povoliť odber reprezentatívnych vzoriek po pasterizácii a pred miešaním, s cieľom testovania ich súladu s mikrobiologickými kritériami. Odberom takýchto vzoriek by sa malo preukázať, či sa pasterizáciou vedľajších živočíšnych produktov zmiernili mikrobiologické riziká vedľajších živočíšnych produktov určených na premenu.

(19)

Príloha V k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(20)

V nariadení (ES) č. 1069/2009 sa stanovuje prijatie štandardného formátu žiadostí o alternatívne metódy používania a odstraňovania vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov. Uvedený formát majú používať zainteresované strany pri predkladaní žiadosti o povolenie takýchto metód.

(21)

EFSA prijal na žiadosť Komisie vedecké stanovisko zo 7. júla 2010 týkajúce sa prehlásenia o technickej pomoci s formátom žiadostí o nové alternatívne metódy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov (7). V uvedenom prehlásení EFSA konkrétne odporúča bližšie objasnenie informácií, ktoré by mali zainteresované strany uviesť pri predkladaní žiadosti o povolenie novej alternatívnej metódy.

(22)

Pri zohľadnení odporúčaní v uvedenom vedeckom stanovisku by sa mal štandardný formát žiadostí o nové alternatívne metódy stanovený v prílohe VII k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011 zmeniť a doplniť.

(23)

Keďže obnoviteľné palivá získané katalytickým procesom skladajúcim sa z viacerých krokov je možné vyrobiť aj z dovezených kafilerických tukov, mali by sa objasniť požiadavky na dovoz takýchto tukov a podmienky stanovené v zdravotnom osvedčení, ktoré musí sprevádzať zásielky kafilerických tukov v mieste vstupu do Únie, kde sa vykonávajú veterinárne kontroly. Prílohy XIV a XV k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(24)

Z tohto dôvodu by sa mal zmeniť a doplniť článok 3 a prílohy II, IV, V, VII, VIII, XI, ako aj prílohy XIII až XVI.

(25)

Po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia by sa malo poskytnúť prechodné obdobie s cieľom umožniť, aby sa do Únie naďalej plynule dovážali kafilerické tuky neurčené na ľudskú spotrebu, ale na určité účely mimo krmivového reťazca, ako to bolo stanovené v nariadení (EÚ) č. 142/2011 pred zmenami a doplneniami zavedenými týmto nariadením.

(26)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) č. 142/2011 sa mení a dopĺňa takto:

1.

V článku 3 sa písm. g) nahrádza takto:

„g)

kožušinu, ktorá spĺňa osobitné požiadavky na koncový bod pri výrobe uvedeného produktu stanovené v kapitole VIII prílohy XIII;

h)

rybací olej na výrobu liekov, ktorý spĺňa osobitné požiadavky na koncový bod pri výrobe uvedeného produktu stanovené v kapitole XIII prílohy XIII;

i)

benzín a palivá, ktoré spĺňajú osobitné požiadavky na produkty katalytického procesu skladajúceho sa z viacerých krokov pri výrobe obnoviteľných palív stanovené v písm. c) bodu 2 oddielu 3 kapitoly IV prílohy IV.“

2.

Prílohy II, IV, V, VII, VIII, XI a prílohy XIII a XVI sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Počas prechodného obdobia, ktoré sa končí 31. januára 2012, sa naďalej prijímajú na dovoz do Únie zásielky kafilerických tukov neurčených na ľudskú spotrebu, ktoré sa majú používať na určité účely mimo krmivového reťazca a ktoré sprevádza zdravotné osvedčenie, podpísané a vyplnené podľa vzoru uvedeného v písm. B kapitoly 10 prílohy XV k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011 pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, ak sa takéto osvedčenia vyplnili a podpísali pred 30. novembrom 2011.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 29. júla 2011

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1)   Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 1.

(2)   Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2011, s. 1.

(3)   Ú. v. EÚ L 117, 13.5.2003, s. 37.

(4)  EFSA Journal (2009) 971, 1-12.

(5)  EFSA Journal (2010); 8(7):1681.

(6)  EFSA Journal (2010); 8(10):1825.

(7)  EFSA Journal 2010; 8(7):1680.

PRÍLOHA

Nariadenie (EÚ) č. 142/2011 sa mení a dopĺňa takto:

1)

V prílohe II kapitole I sa bod 1 písm. a) nahrádza takto:

„a)

líšky (Vulpes vulpes a Alopex lagopus);“

2)

V prílohe IV sa kapitola IV mení a dopĺňa takto:

a)

V oddiele 1 sa bod 1 nahrádza takto:

„1.

 Materiály, ktoré sú výsledkom spracovania materiálov kategórie 1 a 2 sa trvalo označujú v súlade s požiadavkami na označovanie určitých odvodených produktov, ktoré sú uvedené v kapitole V prílohy VIII.

Takéto označovanie sa však nevyžaduje v prípade týchto materiálov uvedených v oddiele 2:

a)

bionafta vyrobená v súlade s bodom D;

b)

hydrolyzované materiály uvedené v bode H;

c)

zmesi hnoja ošípaných a hydiny s páleným vápnom vyrobené v súlade s bodom I;

d)

obnoviteľné palivá vyrobené z kafilerických tukov, ktoré sú odvodené z materiálov kategórie 2 v súlade s bodom J.“

b)

V oddiele 2 sa dopĺňajú tieto body:

„H.   Hydrolýza s následným odstránením

1.   Dotknuté členské štáty

Proces hydrolýzy s následným odstránením sa môže použiť v Španielsku, Írsku, Lotyšsku, Portugalsku a Spojenom kráľovstve.

Po hydrolýze musí príslušný splnomocňujúci orgán zabezpečiť, aby sa materiály zozbierali a odstránili na území toho istého uvedeného členského štátu.

2.   Východiskové materiály

Pri tomto procese sa môžu použiť iba tieto materiály:

a)

materiály kategórie 2 uvedené v článku 9 písm. f) bodoch i), ii) a iii) nariadenia (ES) č. 1069/2009, ktoré pochádzajú z ošípaných;

b)

materiály kategórie 3 uvedené v článku 10 písm. h) daného nariadenia, ktoré pochádzajú z ošípaných.

Telá alebo časti tiel zvierat, ktoré uhynuli na epizootickú chorobu alebo pri jej eradikácii, sa však nesmú použiť.

3.   Metodika

Hydrolýza s následným odstránením predstavuje dočasné uskladnenie na mieste. Vykonáva sa v súlade s týmito normami:

a)

Vedľajšie živočíšne produkty sa po ich zbere v poľnohospodárskom podniku, ktorému príslušný orgán povolil používať spracovateľskú metódu na základe posúdenia hustoty zvierat v podniku, pravdepodobnej úmrtnosti a možných rizík vyplývajúcich pre verejnosť a zdravie zvierat, musia umiestniť v kontajneri skonštruovanom v súlade s písm. b) (ďalej len ‚kontajner‘) a umiestnenom na mieste, ktoré bolo určené na tento účel v súlade s písm. c) a d) (ďalej len ‚určené miesto‘).

b)

Kontajner musí:

i)

mať zariadenie na jeho uzavretie;

ii)

byť vodotesný, nepriepustný a hermeticky uzavretý;

iii)

byť natretý tak, aby sa predišlo korózii;

iv)

byť vybavený zariadením na kontrolu emisií v súlade s písm. e).

c)

Kontajner sa musí umiestniť na určenom mieste, ktoré je fyzicky oddelené od poľnohospodárskeho podniku.

K uvedenému miestu musia viesť prístupové cesty určené na presun materiálov zbernými vozidlami.

d)

Kontajner a jeho miesto musia byť navrhnuté a vybudované v súlade s právnymi predpismi Únie na ochranu životného prostredia s cieľom zabrániť zápachu a rizikám pre pôdu a podzemnú vodu.

e)

Z kontajnera musí viesť potrubie na plynné emisie, ktoré musí byť vybavené vhodnými filtrami na zabránenie prenosu chorôb prenosných na ľudí a zvieratá.

f)

Kontajner sa musí uzavrieť na proces hydrolýzy aspoň počas troch mesiacov, a to takým spôsobom, aby sa predišlo akémukoľvek nepovolenému otvoreniu kontajnera.

g)

Prevádzkovateľ musí zaviesť postupy na zabránenie prenosu chorôb prenosných na ľudí a zvieratá prostredníctvom presunov personálu.

h)

Prevádzkovateľ musí:

i)

prijať preventívne opatrenia proti vtákom, hlodavcom, hmyzu a iným škodcom;

ii)

zaviesť zdokumentovaný program kontroly škodcov.

i)

Prevádzkovateľ musí viesť záznamy o:

i)

akomkoľvek uložení materiálu do kontajnera;

ii)

akomkoľvek zbere hydrolyzovaného materiálu z kontajnera.

j)

Prevádzkovateľ musí kontajner pravidelne vyprázdniť, aby bolo možné skontrolovať:

i)

absenciu korózie;

ii)

zistiť možný únik tekutých materiálov do zeme a zabrániť mu.

k)

Po hydrolýze sa musia materiály zozbierať, použiť a odstrániť v súlade s nariadením (ES) č. 1069/2009 článkom 13 písm. a), b), c) alebo článkom 13 písm. e) bodom i).

l)

Tento proces sa musí vykonávať v dávkovom systéme.

m)

Akákoľvek manipulácia alebo používanie hydrolyzovaných materiálov vrátane ich aplikácie do zeme sa zakazuje.

I.   Ošetrenie hnoja ošípaných a hydiny vápnom

1.   Východiskové materiály

Pri tomto procese možno použiť hnoj uvedený v článku 9 písm. a) nariadenia č. 1069/2009, ktorý pochádza z ošípaných a hydiny.

2.   Spracovateľská metóda

a)

 Obsah sušiny v hnoji sa musí určiť prostredníctvom metódy CEN EN 12880:2000 (*1)‚Charakterizácia kalov. Stanovenie sušiny a obsahu vody‘.

Pri tomto procese sa musí obsah sušiny pohybovať medzi 15 % až 70 %.

b)

 Množstvo vápna, ktoré sa má pridať, sa musí určiť tak, aby sa dosiahla jedna z kombinácií času a teploty uvedených v písm. f).

c)

 Veľkosť častíc vedľajších živočíšnych produktov určených na spracovanie nesmie presahovať 12 mm.

V prípade potreby sa veľkosť častíc hnoja musí zredukovať tak, aby sa dosiahla maximálna veľkosť častíc.

d)

 Hnoj sa musí zmiešať s páleným vápnom (CaO) so strednou až vysokou reaktivitou, pri ktorej sa do menej ako 6 minút dosahuje zvýšenie teploty o 40 °C podľa kritérií testu reaktivity 5.10 uvedených v metóde CEN EN 459-2:2002 (*2).

Miešanie sa musí vykonať s dvomi miešačkami prevádzkovanými na jednej linke, z ktorých každá má dve skrutky.

Obidve miešačky musia:

i)

mať skrutku s priemerom 0,55 m a dĺžkou 3,5 m;

ii)

fungovať s výkonom 30 kW a rotačnou rýchlosťou skrutky 156 rpm;

iii)

mať kapacitu spracovania 10 ton za hodinu.

Stredný čas zmiešavania musí byť približne dve minúty.

e)

 Zmes sa musí miešať počas minimálne šiestich hodín až do vytvorenia skládky s minimálnou hmotnosťou dvoch ton.

f)

 V monitorovacích bodoch povinne zavedených do skládky sa musia vykonávať pravidelné merania, aby bolo možné preukázať, že zmes v skládke dosahuje hodnotu pH najmenej 12, a to počas jedného z nasledujúcich časových úsekov, v ktorom sa musí dosiahnuť jedna zo zodpovedajúcich teplôt:

i)

60 °C počas 60 minút; alebo

ii)

70 °C počas 30 minút.

g)

 Tento proces sa musí vykonávať v dávkovom systéme.

h)

 Musí sa zaviesť stály písomný postup založený na zásadách HACCP.

i)

 Prevádzkovatelia môžu príslušnému orgánu prostredníctvom validácie podľa nasledujúcich požiadaviek preukázať, že proces, pri ktorom sa používa miešacie zariadenie, ktoré je odlišné od miešacieho zariadenia uvedeného v písm. d), alebo pri ktorom sa používa dolomitické vápno (CaOMgO) namiesto páleného vápna, je aspoň taký efektívny ako proces uvedený v písm. a) až h):

Požiadavky na uvedenú validáciu:

—

musí sa ňou preukázať, že použitím miešacieho zariadenia odlišného od toho, ktoré je uvedené v písm. d), prípadne použitím dolomitického vápna, je možné vyprodukovať zmes s hnojom, ktorá dosahuje parametre týkajúce sa pH, času a teploty uvedené v písm. f);

—

musí byť založená na monitorovaní času a teploty v spodnej, strednej a vrchnej časti skládky s reprezentatívnym počtom monitorovacích bodov (aspoň štyri monitorovacie body v spodnej časti, ktoré sú umiestnené najviac 10 cm od dna a najviac 10 cm pod vrchom, jeden monitorovací bod v strede – v polovici vzdialenosti medzi dnom a vrchom skládky a štyri monitorovacie body na kraji vo vrchnej časti skládky, ktoré sú umiestnené najviac 10 cm pod povrchom a najviac 10 cm pod vrchom skládky);

—

musí sa vykonať počas dvoch aspoň 30-dňových období, z ktorého jedno musí byť v studenom ročnom období na geografickom mieste, kde sa má použiť miešacie zariadenie.

J.   Katalytický proces s viacerými krokmi, určený na produkciu obnoviteľných palív

1.   Východiskové materiály

a)

 Pri tomto procese sa môžu použiť tieto materiály:

i)

kafilerické tuky získané z materiálu kategórie 2, ktoré boli spracované prostredníctvom spracovateľskej metódy 1 (tlakovej sterilizácie);

ii)

rybací olej alebo kafilerické tuky získané z materiálu kategórie 3, ktoré boli spracované:

—

prostredníctvom ktorejkoľvek zo spracovateľských metód 1 až 5 alebo prostredníctvom spracovateľskej metódy 7; alebo

—

v prípade materiálu získaného z rybacieho oleja, prostredníctvom ktorejkoľvek zo spracovateľských metód 1 až 7;

iii)

rybací olej alebo kafilerické tuky vyprodukované v súlade s oddielmi VIII alebo XII prílohy III k nariadeniu (ES) č. 853/2004 v tomto poradí.

b)

 Pri tomto procese sa zakazuje používanie kafilerických tukov získaných z materiálu kategórie 1.

2.   Spracovateľská metóda

a)

 Kafilerické tuky sa musia podrobiť predpríprave, ktorá pozostáva z týchto krokov:

i)

bielenie odstredených materiálov prostredníctvom ich pasírovania cez hlinený filter;

ii)

odstránenie zvyšných nerozpustných nečistôt filtráciou.

b)

 Predpripravené materiály sa musia podrobiť katalytickému procesu, ktorý pozostáva z dvoch krokov: hydro-deoxygenizácia a následná izomerizácia.

Materiály musia byť aspoň 20 minút pod tlakom najmenej 20 barov pri teplote najmenej 250 °C.

(*1)  BS EN 12880:2000, Characterization of sludges. Determination of dry residue and water content. Európsky výbor pre normalizáciu."

(*2)  Metóda CEN EN 459-2:2002 CEN/TC 51 - Cement a stavebné vápno. Európsky výbor pre normalizáciu.“ "

c)

Bod 2 v oddiele 3 sa mení a dopĺňa takto:

i)

Druhá zarážka písm. b) bodu iii) sa nahrádza takto:

„—

získaného z materiálu kategórie 3 okrem materiálu uvedeného v článku 10 písm. p) nariadenia (ES) č. 1069/2009 použité na kŕmenie;“

ii)

Dopĺňajú sa tieto body:

„c)

s katalytickým procesom s viacerými krokmi, určeným na produkciu obnoviteľných palív, môžu byť:

i)

v prípade benzínu a iných palív, ktoré sú výsledkom procesu, použité ako palivo bez obmedzení v zmysle tohto nariadenia (koncový bod);

ii)

v prípade hliny použitej pri bielení a kalu z procesu predprípravy, ktorý je uvedený v oddiele 2 bode J ods. 2 písm. a):

—

odstránené spaľovaním alebo spoločným spaľovaním,

—

premenené na bioplyn,

—

kompostované alebo použité pri výrobe odvodených produktov uvedených v článku 36 písm. a) bode i) nariadenia (ES) č. 1069/2009,

d)

so zmesou hnoja ošípaných a hydiny ošetrenou vápnom sa môžu aplikovať na zem ako spracovaný hnoj.“

3)

V prílohe V kapitole III oddiele 3 sa dopĺňa tento bod 3:

„3.

 Ak sa vedľajšie živočíšne produkty transformujú na bioplyn alebo sa kompostujú spolu s materiálmi, ktoré nie sú živočíšneho pôvodu, môže príslušný orgán prevádzkovateľom povoliť, aby odobrali reprezentatívne vzorky po pasterizácii uvedenej v kapitole I oddiele 1 bode 1 písm. a), prípadne po kompostovaní uvedenom v oddiele 2 bode 1, a pred zmiešaním s materiálmi, ktoré nie sú živočíšneho pôvodu, s cieľom monitorovať účinnosť transformácie, prípadne kompostovania vedľajších živočíšnych produktov.“

4)

V prílohe VII kapitole II sa body 1, 2 a 3 nahrádzajú takto:

„1.

 Žiadosti obsahujú všetky informácie potrebné na to, aby EFSA mohol posúdiť bezpečnosť alternatívnej metódy, a to najmä opis:

—

kategórií vedľajších živočíšnych produktov, na ktoré sa má alternatívna metóda vzťahovať,

—

celého procesu,

—

biologických nebezpečenstiev pre zdravie ľudí a zvierat, ktoré metóda zahŕňa, a

—

stupňa zníženia rizika, ktorý sa má procesom dosiahnuť.

2.

 Okrem toho sa v žiadosti uvedenej v odseku 1:

a)

uvádzajú uplatniteľné body v článkoch 8, 9 a 10 nariadenia (ES) č. 1069/2009 vrátane fyzikálneho stavu uvedených materiálov a podľa potreby akúkoľvek predprípravu, ktorej boli uvedené materiály podrobené, ako aj všetky materiály okrem vedľajších živočíšnych produktov, ktoré sa majú v procese použiť;

b)

zahŕňa plán HACCP a vývojový diagram, v ktorom sa jasne uvádzajú jednotlivé kroky v procese, identifikujú parametre, ktoré sú dôležité pre inaktiváciu príslušných patogénov, ako sú teplota, tlak, čas expozície, úprava hodnoty pH a veľkosti častíc, a ktorý je doplnený kartami technických údajov o zariadení použitom počas procesu;

c)

identifikujú a charakterizujú biologické nebezpečenstvá pre zdravie ľudí a zvierat, ktoré predstavujú kategórie vedľajších živočíšnych produktov, na ktoré sa má vzťahovať metóda;

d)

poukazuje na skutočnosť, že najodolnejšie biologické nebezpečenstvá spojené s kategóriou materiálov, ktoré sa majú spracovať, sú znížené vo všetkých produktoch vzniknutých počas procesu vrátane odpadovej vody, a to aspoň na stupeň dosiahnutý spracovateľskými normami stanovenými v tomto nariadení pre tú istú kategóriu vedľajších živočíšnych produktov. Stupeň zníženia rizika sa musí určiť validovanými priamymi meraniami, pokiaľ nie je prijateľné modelovanie alebo porovnávanie s inými procesmi.

3.

 Validované priame merania uvedené v ods. 2 písm. d) znamenajú:

a)

meranie zníženia životaschopnosti/infekčnosti: vnútorných indikačných organizmov počas procesu, v ktorom je indikátor:

—

trvale prítomný v surovine vo veľkých množstvách,

—

nemenej odolný voči smrteľným aspektom procesu ošetrenia, ale ani podstatne odolnejší ako patogény, pre ktoré sa používa ako prostriedok na monitorovanie,

—

pomerne jednoducho vyčísliteľný a dá sa pomerne jednoducho zistiť a potvrdiť; alebo

b)

používanie dobre určeného testovacieho organizmu alebo vírusu, ktorý bol zavedený vo vhodnom testovacom prostredí do východiskového materiálu.

Ak ošetrenie pozostáva z niekoľkých krokov, musí sa vykonať posúdenie toho, do akej miery jednotlivé kroky na zníženie titra pôsobia aditívne alebo otázky, či počiatočné kroky v procese môžu ohroziť účinnosť krokov po nich nasledujúcich;

c)

sprostredkovanie kompletných výsledkov prostredníctvom:

i)

podrobného opisu použitej metodiky;

ii)

opisu povahy vzoriek, ktoré boli podrobené analýze;

iii)

preukázania reprezentatívnosti počtu analyzovaných vzoriek;

iv)

odôvodnenia počtu vykonaných testov a výberu bodov merania;

v)

uvedenia citlivosti a špecifickosti použitých detekčných metód;

vi)

poskytovania údajov o opakovateľnosti a štatistickej variabilite meraní uskutočnených počas pokusov;

vii)

odôvodnenia významu náhrad priónov, ak sa použili;

viii)

preukázaním skutočnosti, že ak sa pri absencii priamych meraní použijú modely a porovnania s inými procesmi, faktory vedúce k zníženiu rizika sú dobre známe a model zníženia rizika je riadne určený;

ix)

poskytnutím údajov o priamych meraniach všetkých faktorov v celom procese vedúcich k zníženiu rizika, ktorými sa preukáže homogénna aplikácia týchto faktorov v celej ošetrenej dávke.

4.

 Plán HACCP uvedený v odseku 2 písm. b) sa musí zakladať na kľúčových parametroch, ktoré slúžia na zníženie rizika, konkrétne:

—

teplota,

—

tlak,

—

čas a

—

mikrobiologické kritériá.

Kľúčové limity uvedené v pláne HACCP sa musia vymedziť na základe výsledkov pokusnej validácie a/alebo poskytnutého modelu.

Ak úspešné fungovanie procesu možno preukázať iba odkazom na technické parametre, ktoré sa špecificky viažu na zariadenie používané v procese, musí plán HACCP zahŕňať aj technické limity, ktoré treba dodržať, najmä spotrebu energie, počet zdvihov čerpadla a dávku chemikálií.

Je nutné informovať o kritických a technických parametroch, ktoré sa majú sledovať a zapisovať buď neprerušene, alebo po vymedzených intervaloch, a o metódach použitých na meranie a monitorovanie.

Musí sa zohľadniť variabilita parametrov za typických podmienok produkcie.

Plán HACCP musí odrážať normálne a abnormálne/mimoriadne prevádzkové podmienky vrátane zlyhania procesu a musia sa uviesť možné nápravné opatrenia, ktoré sa majú aplikovať v prípade abnormálnych/mimoriadnych prevádzkových podmienok.

5.

 Žiadosti obsahujú takisto dostatočné informácie o:

a)

rizikách spojených so vzájomne závislými procesmi a najmä o výsledku hodnotenia možných nepriamych vplyvov, ktoré môžu:

i)

ovplyvniť úroveň zníženia rizika konkrétneho procesu;

ii)

súvisieť s prepravou či skladovaním akýchkoľvek produktov generovaných počas procesu a s bezpečným odstraňovaním takýchto produktov vrátane odpadovej vody.

b)

riziká spojené s plánovaným konečným použitím produktov, konkrétne:

i)

plánované konečné použitie akýchkoľvek produktov generovaných počas procesu sa musí špecifikovať;

ii)

pravdepodobné riziká pre zdravie ľudí a zvierat a možné vplyvy na životné prostredie sa musia posúdiť na základe zníženia rizika odhadnutého v súlade s bodom 2 písm. d).

6.

 Žiadosti sa predkladajú spolu s listinným dôkazom, konkrétne ide o túto dokumentáciu:

a)

vývojový diagram, na ktorom je znázornené fungovanie procesu;

b)

dôkazy uvedené v bode 2 písm. d), ako aj dôkazy na podloženie informácií poskytnutých v žiadosti, ako sa uvádza v bode 2.

7.

 Žiadosti obsahujú kontaktnú adresu zainteresovanej strany, ktorá zahŕňa meno a úplnú adresu, telefónne a/alebo faxové číslo a/alebo e-mailovú adresu konkrétnej osoby, ktorá vystupuje ako zainteresovaná strana alebo v mene zainteresovanej strany.“

5)

Príloha VIII sa mení a dopĺňa takto:

a)

V kapitole II sa ods. 2 písm. b) bod xvii) nahrádza takto:

„xvii)

v prípade exemplárov určených na výstavy slová ‚exemplár určený na výstavy, nie na ľudskú spotrebu‘ namiesto etikety s textom stanoveným v písm. a);

xviii)

v prípade rybacieho oleja na výrobu liekov uvedeného v kapitole XIII prílohy XIII slová ‚rybací olej na výrobu liekov‘ namiesto textu na etikete stanoveného v písm. a);

xix)

v prípade hnoja, ktorý bol ošetrený vápnom podľa bodu I oddielu 2 kapitoly IV prílohy IV, slová, zmes hnoja a vápna‛.“

b)

V kapitole V ods. 3 písm. d) sa bod ii) nahrádza takto:

„ii)

určené na výskumné alebo iné osobitné účely uvedené v článku 17 nariadenia (ES) č. 1069/2009, ktoré schválil príslušný orgán;

e)

obnoviteľné palivá vyprodukované z kafilerických tukov, ktoré sú získané z materiálov kategórie 2 v súlade s bodom J oddielu 2 kapitoly IV prílohy IV.“

(6)

V prílohe XI kapitole I oddiele 2 sa úvodná veta nahrádza takto:

„Uvádzanie spracovaného hnoja, produktov získaných zo spracovaného hnoja a guána z netopierov na trh podlieha nasledujúcim podmienkam. Okrem toho sa v prípade guána z netopierov vyžaduje súhlas členského štátu určenia uvedeného v článku 48 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1069/2009.“

(7)

V prílohe XIII sa dopĺňa táto kapitola XIII:

„KAPITOLA XIII

Osobitné požiadavky na rybací olej určený na výrobu liekov

Koncový bod pre rybací olej určený na výrobu liekov

Rybací olej získaný z materiálov uvedených v ods. A.2 oddielu 3 kapitoly II prílohy X, ktorý bol odkyslený roztokom NaOH pri teplote 80 °C alebo viac a ktorý bol následne purifikovaný destiláciou pri teplote 200 °C alebo viac, sa môže uviesť na trh na účely výroby liekov, a to bez obmedzení v súlade s týmto nariadením.“

(8)

Príloha XIV sa mení a dopĺňa takto:

a)

Kapitola I sa mení a dopĺňa takto:

i)

Oddiel 1 sa mení a dopĺňa takto:

—

v úvodnom odseku sa písmeno e) nahrádza takto:

„e)

na mieste vstupu do Únie, na ktorom sa vykonávajú veterinárne kontroly, sa predkladajú spolu s dokladom zodpovedajúcim vzoru uvedenému v tabuľke 1 v stĺpci ‚osvedčenia/vzory dokladov‘;

f)

musia pochádzať z prevádzkarne alebo závodu, ktorá/ý je registrovaná/ý, prípadne schválená/ý príslušným orgánom tretej krajiny a ktorá/ý sa nachádza v zozname takýchto prevádzkarní a závodov uvedenom v článku 30.“

—

v tabuľke 1 riadku č. 1 sa opis produktu v druhom stĺpci nahrádza takto:

„spracovaná živočíšna bielkovina vrátane zmesí a produktov iných ako krmivo pre spoločenské zvieratá s obsahom takejto bielkoviny a kŕmne zmesi s obsahom takýchto bielkovín definované v článku 3 ods. 2 písm. h) nariadenia (ES) č. 767/2009“.

ii)

V oddiele 2 sa názov nahrádza takto:

„ Dovoz spracovanej živočíšnej bielkoviny vrátane zmesí a produktov iných ako krmivo pre spoločenské zvieratá obsahujúcich takúto bielkovinu a kŕmnych zmesí obsahujúcich takúto bielkovinu definovaných v článku 3 ods. 2 písm. h) nariadenia (ES) č. 767/2009 “.

b)

Kapitola II sa mení a dopĺňa takto:

i)

Oddiel 1 sa mení a dopĺňa takto:

—

v úvodnom odseku sa písm. d) a e) nahrádzajú takto:

„d)

musia pochádzať z prevádzkarne alebo závodu, ktorý/á je registrovaný/á, prípadne schválený/á príslušným orgánom tretej krajiny a ktorý/á sa nachádza v zozname takýchto prevádzkarní a závodov uvedenom v článku 30; a

e)

počas prevozu na miesto vstupu do Únie, na ktorom sa vykonávajú veterinárne kontroly, je k nim priložené zdravotné osvedčenie uvedené v tabuľke 1 v stĺpci ‚osvedčenia/vzory dokladov‘; alebo

f)

na mieste vstupu do Únie, na ktorom sa vykonávajú veterinárne kontroly, sa predkladajú spolu s dokladom zodpovedajúcim vzoru uvedenému v tabuľke 2 v stĺpci ‚osvedčenia/vzory dokladov‘.“

—

v tabuľke 2 sa riadok č. 17 nahrádza takto:

„17

Kafilerické tuky na určité účely mimo krmivového reťazca pre chovné zvieratá

a)

V prípade materiálov určených na výrobu bionafty:

materiály kategórií 1, 2 a 3 uvedené v článkoch 8, 9 a 10.

b)

V prípade materiálov určených na výrobu obnoviteľných palív uvedených v bode J oddielu 2 kapitoly IV prílohy IV:

materiály kategórií 2 a 3 uvedené v článkoch 9 a 10.

c)

V prípade materiálov určených na výrobu organických hnojív a zúrodňovačov pôdy:

materiály kategórie 2 uvedené v článku 9 písm. c) a d) a písm. f) bode i) a materiály kategórie 3 uvedené v článku 10, iné ako v písm. c) a p).

d)

V prípade materiálov určených na iné účely:

materiály kategórie 1 uvedené v článku 8 písm. b), c) a d), materiály kategórie 2 uvedené v článku 9 písm. c) a d) a písm. f) bode i) a materiály kategórie 3 uvedené v článku 10, iné ako v písm. c) a p).

Kafilerické tuky spĺňajú požiadavky stanovené v oddiele 9.

Tretie krajiny uvedené v časti 1 prílohy II k nariadeniu (EÚ) č. 206/2010 a v prípade materiálov z rýb tretie krajiny uvedené v prílohe II k rozhodnutiu 2006/766/ES.

Príloha XV kapitola 10 (B).“

ii)

V oddiele 9 písm. a) sa bod iii) nahrádza takto:

„iii)

v prípade materiálov určených na výrobu obnoviteľných palív uvedených v bode J oddielu 2 kapitoly IV prílohy IV k tomuto nariadeniu, materiálov kategórie 2 uvedených v článku 9 nariadenia (ES) č. 1069/2009 a materiálov kategórie 3 uvedených v článku 10 uvedeného nariadenia;

iv)

v prípade iných materiálov kategórie 1 uvedených v písm. b), c) a d) článku 8 nariadenia (ES) č. 1069/2009, materiálov kategórie 2 uvedených v písm. c) a d) a písm. f) bode i) článku 9 nariadenia (ES) č. 1069/2009 alebo materiálov kategórie 3 iných ako materiály uvedené v písm. c) a p) článku 10 uvedeného nariadenia;“

9)

V prílohe XV sa kapitola 10(B) nahrádza takto:

„KAPITOLA 10(B)

Zdravotné osvedčenie

Pre kafilerické tuky neurčené na ľudskú spotrebu, ktoré sa majú použiť na určité účely mimo krmivového reťazca a ktoré sa majú odosielať do Európskej únie alebo prepravovať cez Európsku úniu

Image 1

Text obrazu

Image 2

Text obrazu

Image 3

Text obrazu

Image 4

Text obrazu

Image 5

Text obrazu

10)

V prílohe XVI kapitole III sa dopĺňa tento oddiel 11:

„ Oddiel 11

Úradné kontroly týkajúce sa hydrolýzy s následným odstránením

Príslušný orgán vykoná kontroly na miestach, kde sa vykonáva hydrolýza s následným odstránením v súlade s bodom H oddielu 2 kapitoly IV prílohy IV.

Takéto kontroly zahŕňajú v záujme súladu množstiev hydrolyzovaných materiálov odoslaných a odstránených vrátane kontrol dokumentácie:

a)

o množstve materiálov, ktoré sú hydrolyzované na mieste;

b)

v prevádzkarniach alebo závodoch, kde sa hydrolyzované materiály odstraňujú.

Kontroly sa vykonávajú pravidelne na základe posúdenia rizika.

Počas obdobia prvých dvanástich mesiacov fungovania sa vykoná kontrolná návšteva miesta, kde sa nachádza kontajner na hydrolýzu, a to pri každom zbere hydrolyzovaného materiálu z kontajnera.

Po uplynutí prvých dvanástich mesiacov fungovania sa vykoná kontrolná návšteva takýchto miest pri každom vyprázdňovaní kontajnera a kontrole absencie korózie a úniku v súlade s písm. j) bodu H oddielu 2 kapitoly IV prílohy IV.“

(*1)  BS EN 12880:2000, Characterization of sludges. Determination of dry residue and water content. Európsky výbor pre normalizáciu.

(*2)  Metóda CEN EN 459-2:2002 CEN/TC 51 - Cement a stavebné vápno. Európsky výbor pre normalizáciu.“ “

Top