PRÍLOHA II

VŠEOBECNÉ VYMEDZENIE POJMOV, KRITÉRIÁ PRE KATEGORIZÁCIU VOZIDIEL, TYPY VOZIDLA A TYPY KAROSÉRIE

ÚVODNÁ ČASŤ

Všeobecné vymedzenie pojmov a všeobecné ustanovenia

1.   Vymedzenie pojmov

1.1.   ‚Miesto na sedenie‘ znamená miesto pre jednu sediacu osobu, ktorá je aspoň tak veľká ako:

a)	figurína zodpovedajúca 50. percentilu mužskej populácie v prípade vodiča;

b)	figurína zodpovedajúca 5. percentilu dospelej ženskej populácie vo všetkých ostatných prípadoch.

1.2.   ‚Sedadlo‘ znamená konštrukčný celok s povrchovou úpravou, ktorý je alebo nie je pevnou súčasťou konštrukcie karosérie vozidla a ktorý je určený na sedenie jednej osoby.

1.2.1.   Pojem ‚sedadlo‘ sa vzťahuje na jednotlivé sedadlo aj na lavicové sedadlo.

1.2.2.   Toto vymedzenie pojmu sa vzťahuje aj na sklápacie a demontovateľné sedadlá.

1.3.   ‚Náklad‘ znamená najmä všetky hnuteľné veci.

Pojem ‚náklad‘ sa vzťahuje na voľne ložené výrobky, spracované výrobky, kvapaliny, živé zvieratá, plodiny, nedeliteľný náklad.

1.4.   ‚Maximálna hmotnosť‘ znamená ‚maximálnu technicky prípustnú celkovú hmotnosť vozidla‘ podľa bodu 2.8 prílohy I.

2.   Všeobecné ustanovenia

2.1.   Počet miest na sedenie

2.1.1.   Požiadavky na počet miest na sedenie platia pre sedadlá určené na používanie pri jazde vozidla na vozovke.

2.1.2.   Požiadavky neplatia pre sedadlá, ktoré sú určené na používanie v stojacom vozidle a ktoré sú pre používateľov jasne označené buď piktogramom alebo príslušným textom.

2.1.3.   Na zistenie počtu miest na sedenie platia tieto požiadavky:

a)	každé jednotlivé sedadlo sa počíta ako jedno miesto na sedenie;

b)	v prípade lavicového sedadla sa za jedno miesto na sedenie považuje každý priestor so šírkou minimálne 400 mm, meraný na úrovni sedacej plochy. Táto podmienka nebráni výrobcovi pri uplatňovaní všeobecných ustanovení uvedených v bode 1.1;

c)

priestor uvedený v bode b) sa však nepovažuje za jedno miesto na sedenie, ak: i) charakteristiky lavicového sedadla bránia spodnej časti figuríny sedieť prirodzene, napríklad z dôvodu prítomnosti pevnej konzoly, nečalúnenej plochy alebo čalúnenia interiéru, ktoré tvoria prekážku v rámci menovitej sedacej plochy; ii) usporiadanie podlahovej plochy pred predpokladaným miestom na sedenie (napríklad prítomnosťou tunela) bráni sediacej osobe umiestniť nohy do prirodzenej polohy.

2.1.4.   Pokiaľ ide o vozidlá, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/85/ES z 20. novembra 2001 týkajúca sa osobitných ustanovení pre vozidlá, používané na prepravu cestujúcich, v ktorých sa nachádza viac ako osem sedadiel, okrem sedadla pre vodiča a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 70/156/EHS a smernica 97/27/ES (1), je rozmer uvedený v bode 2.1.3 b) potrebné prispôsobiť minimálnemu priestoru vyžadovanému pre jednu osobu v súvislosti s rôznymi triedami vozidiel.

2.1.5.   Ak je vozidlo vybavené ukotveniami demontovateľného sedadla, demontovateľné sedadlo sa započítava do počtu miest na sedenie.

2.1.6.   Miesto určené pre obsadený invalidný vozík sa považuje za jedno miesto na sedenie.

2.1.6.1.   Týmto ustanovením nie sú dotknuté požiadavky bodu 3.6.1 a bodu 3.7 prílohy VII k smernici 2001/85/ES.

2.2.   Maximálna hmotnosť

2.2.1.   V prípade ťahača návesu sa za maximálnu hmotnosť na účely klasifikácie vozidla považuje maximálna hmotnosť návesu nesená točnicou.

2.2.2.   V prípade motorového vozidla, ktoré je schopné ťahať príves so stredovou nápravou alebo príves s pevným ojom, sa za maximálnu hmotnosť na účely klasifikácie motorového vozidla považuje maximálna hmotnosť prenášaná na ťažné vozidlo spojovacím zariadením.

2.2.3.   V prípade návesu, prívesu so stredovou nápravou alebo prívesu s pevným ojom sa za maximálnu hmotnosť na účely klasifikácie vozidla považuje maximálna hmotnosť prenášaná na zem kolesami nápravy alebo skupiny náprav pri spojení s ťažným vozidlom.

2.2.4.   V prípade podvozku pod náves sa za maximálnu hmotnosť na účely klasifikácie vozidla považuje maximálna hmotnosť návesu nesená točnicou.

2.3.   Špeciálne vybavenie

2.3.1.   Vozidlá vybavené najmä pripevneným zariadením ako sú stroje alebo prístroje sa považujú za vozidlá kategórií N alebo O.

2.4.   Jednotky

2.4.1.   Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky meracie jednotky a príslušné symboly spĺňajú ustanovenia smernice Rady 80/181/EHS z 20. decembra 1979 (2).

3.   Kategorizácia vozidiel

3.1.   Výrobca je zodpovedný za zaradenie typu vozidla do špecifickej kategórie.

Na tento účel musia byť splnené všetky príslušné kritériá uvedené v tejto prílohe.

3.2.   Schvaľovací orgán môže od výrobcu požadovať ďalšie príslušné informácie s cieľom preukázať, že typ vozidla musí byť zaradený do kategórie vozidla na špeciálne účely v rámci špeciálnej skupiny (kód SG).

ČASŤ A

Kritériá na zaradenie vozidiel do kategórií

1.   Kategórie vozidiel

Na účely európskeho a vnútroštátneho typového schválenia ako aj jednotlivého schválenia sa vozidlá kategorizujú podľa tejto klasifikácie:

(Je zrejmé, že schválenie možno udeliť iba v rámci kategórií uvedených v bodoch 1.1.1 až 1.1.3, 1.2.1 až 1.2.3 a 1.3.1 až 1.3.4.)

1.1.	Kategória M	Motorové vozidlá projektované a konštruované najmä na prepravu osôb a ich batožiny.
1.1.1.	Kategória M1	Vozidlá kategórie M s maximálne ôsmimi miestami na sedenie okrem miesta na sedenie vodiča. Vozidlá patriace do kategórie M1 nemajú žiadny priestor pre stojacich cestujúcich. Počet miest na sedenie môže byť obmedzený na jedno (t. j. miesto na sedenie vodiča).
1.1.2.	Kategória M2	Vozidlá kategórie M s viac ako ôsmimi miestami na sedenie okrem miesta na sedenie vodiča, s maximálnou hmotnosťou nepresahujúcou 5 ton. Vozidlá patriace do kategórie M2 môžu mať okrem miest na sedenie priestor pre stojacich cestujúcich.
1.1.3.	Kategória M3	Vozidlá kategórie M s viac ako ôsmimi miestami na sedenie okrem miesta na sedenie vodiča, s maximálnou hmotnosťou presahujúcou 5 ton. Vozidlá patriace do kategórie M3 môžu mať priestor pre stojacich cestujúcich.
1.2.	Kategória N	Motorové vozidlá projektované a konštruované najmä na prepravu nákladu.
1.2.1.	Kategória N1	Vozidlá kategórie N s maximálnou hmotnosťou nepresahujúcou 3,5 tony.
1.2.2.	Kategória N2	Vozidlá kategórie N s maximálnou hmotnosťou presahujúcou 3,5 tony, avšak nepresahujúcou 12 ton.
1.2.3.	Kategória N3	Vozidlá kategórie N s maximálnou hmotnosťou presahujúcou 12 ton.
1.3.	Kategória O	Prípojné vozidlá projektované a konštruované na prepravu nákladu alebo osôb ako aj na ubytovanie osôb.
1.3.1.	Kategória O1	Vozidlá kategórie O s maximálnou hmotnosťou nepresahujúcou 0,75 tony.
1.3.2.	Kategória O2	Vozidlá kategórie O s maximálnou hmotnosťou presahujúcou 0,75 tony, avšak nepresahujúcou 3,5 tony.
1.3.3.	Kategória O3	Vozidlá kategórie O s maximálnou hmotnosťou presahujúcou 3,5 tony, avšak nepresahujúcou 10 ton.
1.3.4.	Kategória O4	Vozidlá kategórie O s maximálnou hmotnosťou presahujúcou 10 ton.

2.   Subkategórie vozidiel

2.1.   Terénne vozidlá

‚Terénne vozidlo‘ znamená vozidlo patriace do kategórie M alebo N so špecifickými technickými vlastnosťami, ktoré umožňujú jeho používanie mimo bežnej vozovky.

V prípade týchto kategórií vozidiel sa k označeniu kategórie vozidla písmenom a číslom pridáva písmeno ‚G‘.

Kritériá na zaradenie vozidiel do subkategórie terénnych vozidiel sú uvedené v oddiele 4 časti A tejto prílohy.

2.2.   Vozidlá na špeciálne účely

2.2.1.   ‚Vozidlo na špeciálne účely‘ znamená vozidlo kategórie M, N alebo O so špecifickými technickými vlastnosťami, ktoré umožňujú vykonávanie funkcie, ktorá si vyžaduje špeciálnu úpravu a/alebo špeciálne vybavenie.

V prípade neúplných vozidiel, ktoré majú patriť do subkategórie vozidiel na špeciálne účely, sa k označeniu kategórie vozidla písmenom a číslom pridáva písmeno ‚S‘.

Rôzne typy vozidiel na špeciálne účely sú vymedzené a uvedené v oddiele 5.

2.3.   Terénne vozidlá na špeciálne účely

2.3.1.   ‚Terénne vozidlo na špeciálne účely‘ znamená vozidlo patriace do kategórie M alebo N so špecifickými technickými vlastnosťami uvedenými v bodoch 2.1 a 2.2.

V prípade týchto kategórií vozidiel sa k označeniu kategórie vozidla písmenom a číslom pridáva písmeno ‚G‘.

V prípade neúplných vozidiel, ktoré majú patriť do subkategórie vozidiel na špeciálne účely sa okrem toho pridáva druhé písmeno ‚S‘.

3.   Kritériá na zaradenie vozidiel do kategórie N

3.1.   Zaradenie typu vozidla do kategórie N je založená na technických vlastnostiach vozidla uvedených v bodoch 3.2 až 3.6.

3.2.   V zásade je priestor, v ktorom sa nachádzajú všetky miesta na sedenie, úplne oddelený od nákladného priestoru.

3.3.   Odchylne od požiadaviek bodu 3.2 sa môžu osoby a náklad prepravovať v tom istom priestore pod podmienkou, že nákladný priestor je vybavený zabezpečovacími zariadeniami určenými na ochranu prepravovaných osôb pred pohybom nákladu počas jazdy vrátane prudkého brzdenia a zatáčania.

3.4.   Zabezpečovacie (uväzovacie) zariadenia určené na zabezpečovanie nákladu podľa bodu 3.3 a systémy priečok určené pre vozidlá do 7,5 tony sa projektujú v súlade s ustanoveniami oddielov 3 a 4 normy ISO 27956: 2009 ‚Cestné vozidlá – Zabezpečenie nákladu v dodávkových vozidlách – Požiadavky a skúšobné metódy‘.

3.4.1.   Požiadavky uvedené v bode 3.4 možno overiť vyhlásením o zhode poskytnutým výrobcom.

3.4.2.   V rámci ďalšej možnosti splnenia požiadaviek bodu 3.4 môže výrobca schvaľovaciemu orgánu preukázať, že namontované zabezpečovacie zariadenia vykazujú rovnakú úroveň ochrany, ako je úroveň stanovená v uvedenej norme.

3.5.   Počet miest na sedenie okrem miesta na sedenie vodiča nepresahuje:

a)	6 v prípade vozidiel N1;

b)	8 v prípade vozidiel N2 alebo N3.

3.6.   Vozidlá majú rovnakú alebo väčšiu kapacitu prepravy nákladu ako kapacitu prepravy osôb vyjadrenú v kg.

3.6.1.   Na tento účel musia byť v rámci všetkých konfigurácií, najmä v prípade obsadenia všetkých miest na sedenie, splnené tieto podmienky:

a)	keď N = 0: P – M ≥ 100 kg;

b)	keď 0 < N ≤ 2: P – (M + N × 68) ≥ 150 kg;

c)	keď N > 2: P – (M + N x 68) ≥ N x 68;

pričom uvedené písmená znamenajú:

‚P‘	je maximálna technicky prípustná celková hmotnosť vozidla;
‚M‘	je hmotnosť v pohotovostnom stave;
‚N‘	je počet miest na sedenie okrem miesta na sedenie vodiča.

3.6.2.   Do hodnoty M sa započítava hmotnosť vybavenia, ktoré je namontované na vozidle, na uloženie nákladu (napr. nádrž, karoséria, atď.), manipuláciu s nákladom (napr. žeriav, zdvíhacie zariadenie) a zabezpečenie nákladu (napr. zariadenie na upevnenie nákladu).

Hmotnosť vybavenia, ktoré sa na uvedené účely nepoužíva (napr. kompresor, navijak, generátor elektrického prúdu, vysielacie zariadenie, atď.), sa na účely uplatňovania uvedených vzorcov do hodnoty M nezapočítava.

3.7.   Požiadavky uvedené v bodoch 3.2 až 3.6 musia byť splnené v prípade všetkých variantov a verzií v rámci typu vozidla.

3.8.   Kritériá na zaradenie vozidiel do kategórie N1.

3.8.1.   Vozidlo sa zaradí do kategórie N1, ak sú splnené všetky uplatniteľné kritériá.

Ak nie je splnené jedno alebo viacero kritérií, vozidlo sa zaradí do kategórie M1.

3.8.2.   Na kategorizáciu vozidiel, v ktorých sa priestor pre vodiča a priestor pre náklad nachádzajú v jednom celku (t. j. karoséria ‚BB‘), musia byť okrem všeobecných kritérií uvedených v bodoch 3.2 až 3.6 splnené aj kritériá uvedené v bodoch 3.8.2.1 až 3.8.2.3.5.

3.8.2.1.   Skutočnosť, že medzi radom sedadiel a priestorom pre náklad je namontovaná úplná alebo čiastočná stena alebo priečka, nevylučuje povinnosť splniť požadované kritériá.

3.8.2.2.   Kritériá sú:

a)	náklad možno nakladať zadnými dverami, zadnými vyklápacími dverami alebo bočnými dverami projektovanými a konštruovanými na tento účel;

b)

v prípade zadných dverí alebo zadných vyklápacích dverí musí otvor na nakladenie spĺňať tieto požiadavky: i) ak je vozidlo vybavené iba jedným radom sedadiel alebo iba sedadlom pre vodiča, minimálna výška otvoru na nakladanie je aspoň 600 mm; ii) ak je vozidlo vybavené dvoma alebo viacerými radmi sedadiel, minimálna výška otvoru na nakladanie je aspoň 800 mm a tento otvor má plochu aspoň 12 800 cm2.

c)

Nákladný priestor musí spĺňať tieto požiadavky: ‚nákladný priestor‘ znamená časť vozidla za radom(-mi) sedadiel alebo za vodičom sedadla, ak je vozidlo vybavené iba jedným sedadlom pre vodiča; i) ložná plocha nákladného priestoru je vo všeobecnosti rovná; ii) ak je vozidlo vybavené iba jedným radom sedadiel alebo jedným sedadlom, minimálna dĺžka nákladného priestoru je aspoň 40 % rázvoru kolies; iii) ak je vozidlo vybavené dvoma alebo viacerými radmi sedadiel, minimálna dĺžka nákladného priestoru je aspoň 30 % rázvoru kolies. Ak možno posledný rad sedadiel z vozidla demontovať jednoducho bez použitia špeciálnych nástrojov, požiadavky týkajúce sa dĺžky nákladného priestoru musia byť splnené so všetkými sedadlami namontovanými vo vozidle; iv) požiadavky týkajúce sa dĺžky nákladného priestoru musia byť splnené so sedadlami prvého, prípadne posledného radu vo vzpriamenej normálnej polohe, ktorá umožňuje cestujúcim sedieť.

3.8.2.3.   Špecifické podmienky merania

3.8.2.3.1.   Vymedzenie pojmov

a)	‚Výška otvoru na nakladanie‘ znamená vertikálnu vzdialenosť medzi dvoma horizontálnymi rovinami dotýkajúcimi sa najvyššieho bodu spodnej časti dverí resp. najnižšieho bodu vrchnej časti dverí;

b)	‚plocha otvoru na nakladanie‘ znamená najväčšiu plochu otvoru na nakladanie pri maximálnom otvorení zadných dverí alebo zadných vyklápacích dverí v pravouhlom priemete na vertikálnu rovinu kolmú na os vozidla;

c)

‚rázvor kolies‘ na účely uplatňovania vzorcov uvedených v bodoch 3.8.2.2 a 3.8.3.1 znamená vzdialenosť medzi: i) osou prednej nápravy a osou druhej nápravy v prípade dvojnápravového vozidla alebo ii) osou prednej nápravy a osou virtuálnej nápravy v rovnakej vzdialenosti od druhej a tretej nápravy v prípade trojnápravového vozidla.

3.8.2.3.2.   Nastavenie sedadiel

a)	sedadlá sa nastavujú do polohy úplne vzadu;

b)	v prípade nastaviteľného operadla sedadla sa operadlo nastavuje tak, aby bolo možné umiestniť trojrozmerný mechanizmus na určenie bodu H pri uhle trupu 25 stupňov;

c)	v prípade nenastaviteľného operadla sedadla sa operadlo nachádza v polohe určenej výrobcom vozidla;

d)	v prípade výškovo nastaviteľného sedadla sa sedadlo nastavuje do najnižšej polohy.

3.8.2.3.3.   Stav vozidla

a)	vozidlo sa musí nachádzať v naloženom stave zodpovedajúcom jeho maximálnej hmotnosti;

b)	kolesá vozidla smerujú priamo vpred.

3.8.2.3.4.   Požiadavky bodu 3.8.2.3.2 sa neuplatňujú, ak je vozidlo vybavené stenou alebo priečkou.

3.8.2.3.5.   Meranie dĺžky nákladného priestoru

a)	Ak vozidlo nie je vybavené priečkou alebo stenou, dĺžka sa meria od vertikálnej roviny dotýkajúcej sa najzadnejšieho bodu vrchnej časti operadla sedadla k zadnej vnútornej ploche alebo k zadným dverám alebo k zadným vyklápajúcim dverám v zatvorenej polohe.

b)	Ak vozidlo je vybavené priečkou alebo stenou, dĺžka sa meria od vertikálnej roviny dotýkajúcej sa najzadnejšieho bodu priečky alebo steny k zadnej vnútornej ploche alebo k zadným dverám alebo k zadným vyklápajúcim dverám v zatvorenej polohe.

c)	Požiadavky týkajúce sa dĺžky sa spĺňajú aspoň pozdĺž horizontálnej priamky vedenej pozdĺžnou vertikálnou rovinou prechádzajúcou stredovou osou vozidla na úrovni podlahy nákladného priestoru.

3.8.3.   Na kategorizáciu vozidiel, v ktorých sa priestor pre vodiča a priestor pre náklad nenachádzajú v jednom celku (t. j. karoséria ‚BE‘), musia byť okrem všeobecných kritérií uvedených v bodoch 3.2 až 3.6 splnené aj kritériá uvedené v bodoch 3.8.3.1 až 3.8.3.4.

3.8.3.1.   V prípade vozidla s uzatvoreným typom karosérie sa uplatňuje toto:

a)	náklad možno nakladať zadnými dverami, zadnými vyklápacími dverami alebo vyklápacím dielom alebo inak;

b)	minimálna výška otvoru na nakladanie je aspoň 800 mm a tento otvor má plochu aspoň 12 800 cm2;

c)	minimálna dĺžka nákladného priestoru je aspoň 40 % rázvoru kolies.

3.8.3.2.   V prípade vozidla s otvoreným typom nákladného priestoru sa uplatňujú iba ustanovenia uvedené v bodoch 3.8.3.1 a) a c).

3.8.3.3.   Na uplatňovanie ustanovení uvedených v bode 3.8.3 platí obdobne vymedzenie pojmov uvedené v bode 3.8.2.

3.8.3.4.   Požiadavky týkajúce sa dĺžky nákladného priestoru musia však byť splnené pozdĺž horizontálnej priamky vedenej pozdĺžnou rovinou prechádzajúcou stredovou osou vozidla na úrovni podlahy nákladného priestoru.

4.   Kritériá na zaradenie vozidiel do subkategórie terénnych vozidiel

4.1.   Vozidlá M1 alebo N1 sa zaradia do subkategórie terénnych vozidiel, ak zároveň spĺňajú tieto podmienky:

a)	najmenej jedna predná náprava a najmenej jedna zadná náprava sú konštruované tak, aby boli poháňané súčasne, bez ohľadu na to, či možno pohon jednej nápravy vypnúť;

b)	vozidlo má aspoň jeden uzáver diferenciálu alebo zariadenie s podobným účinkom;

c)	stúpavosť samotného vozidla je najmenej 25 %;

d)

vozidlá spĺňajú päť z týchto šiestich požiadaviek: i) predný nájazdový uhol je najmenej 25 stupňov; ii) zadný nájazdový uhol je najmenej 20 stupňov; iii) prechodový uhol je najmenej 20 stupňov; iv) svetlá výška pod prednou nápravou je najmenej 180 mm; v) svetlá výška pod zadnou nápravou je najmenej 180 mm; vi) svetlá výška medzi nápravami je najmenej 200 mm.

4.2.   Vozidlá M2, N2 alebo M3, ktorých maximálna hmotnosť nepresahuje 12 ton, sa zaradia do subkategórie terénnych vozidiel, ak spĺňajú podmienky uvedené v bode a) alebo obe podmienky uvedené v bodoch b) a c):

a)	všetky nápravy sú poháňané súčasne, bez ohľadu na to, či možno pohon jednej alebo viacerých náprav vypnúť;

b)	i) najmenej jedna predná náprava a najmenej jedna zadná náprava sú konštruované tak, aby boli poháňané súčasne, bez ohľadu na to, či možno pohon jednej nápravy vypnúť; ii) vozidlo má aspoň jeden uzáver diferenciálu alebo zariadenie s rovnakým účinkom; iii) stúpavosť samotného vozidla je 25 %;

c)

ak ich maximálna hmotnosť nepresahuje 7,5 tony, vozidlá spĺňajú aspoň päť a ak ich maximálna hmotnosť presahuje 7,5 tony, vozidlá spĺňajú aspoň štyri z týchto šiestich požiadaviek: i) predný nájazdový uhol je najmenej 25 stupňov; ii) zadný nájazdový uhol je najmenej 25 stupňov; iii) prechodový uhol je najmenej 25 stupňov; iv) svetlá výška pod prednou nápravou je najmenej 250 mm; v) svetlá výška medzi nápravami je najmenej 300 mm; vi) svetlá výška pod zadnou nápravou je najmenej 250 mm.

4.3.   Vozidlá M3 alebo N3, ktorých maximálna hmotnosť presahuje 12 ton, sa zaradia do subkategórie terénnych vozidiel, ak spĺňajú podmienky uvedené v bode a) alebo obe podmienky uvedené v bodoch b) a c):

a)	všetky nápravy sú poháňané súčasne, bez ohľadu na to, či možno pohon jednej alebo viacerých náprav vypnúť;

b)

i) najmenej polovica náprav (alebo dve nápravy z troch v prípade trojnápravového vozidla a obdobne v prípade päťnápravového vozidla) je konštruovaná tak, aby boli poháňané súčasne, bez ohľadu na to, či možno pohon jednej nápravy vypnúť; ii) vozidlo má aspoň jeden uzáver diferenciálu alebo zariadenie s podobným účinkom; iii) stúpavosť samotného vozidla je 25 %;

c)

vozidlá spĺňajú najmenej štyri z týchto šiestich požiadaviek: i) predný nájazdový uhol je najmenej 25 stupňov; ii) zadný nájazdový uhol je najmenej 25 stupňov; iii) prechodový uhol je najmenej 25 stupňov; iv) svetlá výška pod prednou nápravou je najmenej 250 mm; v) svetlá výška medzi nápravami je najmenej 300 mm; vi) svetlá výška pod zadnou nápravou je najmenej 250 mm.

4.4.   Postup kontroly splnenia geometrických ustanovení uvedených v tomto oddiele je stanovený v doplnku 1.

5.   Vozidlá na špeciálne účely

	Názov	Kód	Vymedzenie
5.1.	Obytný automobil	SA	Vozidlo kategórie M s priestorom na ubytovanie osôb, ktoré obsahuje aspoň túto výbavu: a) sedadlá a stôl; b) zariadenie na spanie, ktoré môže byť vytvorené zo sedadiel; c) zariadenia na varenie; d) skladovacie zariadenia. Toto vybavenie je v obytnom priestore pevne prichytené. Stôl však môže byť konštruovaný tak, aby sa dal ľahko odstrániť.
5.2.	Pancierové vozidlo	SB	Vozidlo s pancierom proti strelám určené na ochranu prepravovaných osôb alebo nákladu.
5.3.	Sanitné vozidlo	SC	Vozidlo kategórie M určené na prepravu chorých alebo ranených osôb, ktoré je na tento účel špeciálne vybavené. Priestor pre pacienta musí spĺňať technické požiadavky normy EN 1789: 2007 ‚Zdravotnícke dopravné prostriedky a ich vybavenie – Cestné sanitné vozidlá‘ s výnimkou oddielu 6.5 ‚Zoznam vybavenia‘.
5.4.	Pohrebné vozidlo	SD	Vozidlo kategórie M určené na prepravu zosnulých osôb, ktoré je na tento účel špeciálne vybavené.
5.5.	Vozidlo na prepravu osôb na invalidnom vozíku	SH	Vozidlo kategórie M1 osobitne konštruované alebo upravené tak, aby zodpovedalo potrebám jednej alebo viacerých osôb sediacich počas jazdy na svojom invalidnom vozíku.
5.6.	Obytný príves	SE	Vozidlo kategórie O definované v bode 3.2.1.3 normy ISO 3833: 1977.
5.7.	Pojazdný žeriav	SF	Vozidlo kategórie N3, ktoré nie je vybavené na prepravu nákladu a je vybavené žeriavom, ktorého moment bremena sa rovná 400 kNm alebo je vyšší.
5.8.	Špeciálna skupina	SG	Vozidlo na špeciálne účely, ktoré nezodpovedá žiadnemu vymedzeniu uvedenému v tomto oddiele.
5.9.	Podvozok pod náves	SJ	Vozidlo kategórie O vybavené točnicou na podopretie návesu s cieľom zmeniť náves na príves.
5.10.	Prípojné vozidlo na prepravu nadmerného nákladu	SK	Vozidlo kategórie O4 určené na prepravu nedeliteľného nákladu, ktorý vzhľadom na svoje rozmery podlieha rýchlostným a dopravným obmedzeniam. Toto vymedzenie sa vzťahuje aj na prípojné vozidlá s hydraulickými modulmi bez ohľadu na počet modulov.

6.   Poznámky

6.1.   Typové schválenie sa neudeľuje:

a)	podvozku pod náves uvedenému v oddiele 5 časti A tejto prílohy;

b)	prípojným vozidlám s pevným ojom uvedeným v oddiele 4 časti C tejto prílohy;

c)	prípojným vozidlám, v ktorých možno pri jazde po vozovke prevážať osoby.

6.2.   Bodom 6.1 nie sú dotknuté ustanovenia článku 23 o vnútroštátnom typovom schválení malých sérií.

ČASŤ B

Kritériá pre typy, varianty a verzie vozidla

1.   Kategória M1

1.1.   Typ vozidla

1.1.1.   ‚Typ vozidla‘ tvoria vozidlá, ktoré majú spoločné všetky tieto znaky:

a)	názov spoločnosti výrobcu. Zmena právnej formy vlastníctva spoločnosti si nevyžaduje udelenie nového typového schválenia;

b)	konštrukcia a montáž hlavných častí karosérie v prípade samonosnej konštrukcie. Uvedené sa uplatňuje obdobne na vozidlá, ktorých karoséria je priskrutkovaná alebo privarená k samostatnému rámu;

c)	výrobca a typ vozidla predchádzajúceho stupňa v prípade vozidiel vyrábaných vo viacerých stupňoch.

1.1.2.   Odchylne od požiadaviek bodu 1.1.1 písm. b), ak výrobca používa podlahovú časť karosérie a hlavné stavebné časti tvoriace prednú časť karosérie priamo pred čelným sklom na konštrukciu rôznych typov karosérie (napríklad sedan a kupé), tieto vozidlá sa môžu považovať za vozidlá rovnakého typu. Túto skutočnosť preukazuje výrobca.

1.1.3.   Typ tvorí aspoň jeden variant a jedna verzia.

1.2.   Variant

1.2.1.   ‚Variant‘ v rámci typu vozidla tvorí skupina vozidiel, ktoré majú spoločné všetky tieto konštrukčné znaky:

a)	počet bočných dverí alebo typ karosérie podľa oddielu 1 časti C, ak výrobca uplatňuje kritérium bodu 1.1.2;

b)	hnacia jednotka vzhľadom na tieto konštrukčné znaky: i) typ dodávky energie (spaľovací motor, elektromotor alebo iné); ii) pracovný princíp (zážihový, vznetový alebo iné); iii) počet a usporiadanie valcov v prípade spaľovacieho motora (L4, V6 alebo iné);

c)	počet náprav;

d)	počet a prepojenie poháňaných náprav;

e)	počet riadených náprav;

f)	stupeň dokončenia (napr. dokončené/nedokončené).

1.3.   Verzia

1.3.1.   ‚Verziu‘ v rámci variantu tvorí skupina vozidiel, ktoré majú spoločné všetky tieto znaky:

a)	maximálna technicky prípustná celková hmotnosť vozidla;

b)	zdvihový objem v prípade spaľovacieho motora;

c)	maximálny výkon motora alebo maximálny trvalý menovitý výkon (elektrický motor);

d)	druh paliva (benzín, nafta, LPG, dvojpalivová prevádzka alebo iné);

e)	maximálny počet miest na sedenie;

f)	hlučnosť pri jazde;

g)	úroveň výfukových emisií (napríklad Euro 5, Euro 6 alebo iné);

h)	kombinované alebo vážené, kombinované emisie CO2;

i)	spotreba elektrickej energie (vážená, kombinovaná);

j)	kombinovaná alebo vážená, kombinovaná spotreba paliva;

k)

existencia jedinečného súboru inovačných technológií, ako je uvedené v článku 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 z 23. apríla 2009, ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel (3).

2.   Kategórie M2 a M3

2.1.   Typ vozidla

2.1.1.   ‚Typ vozidla‘ tvoria vozidlá, ktoré majú spoločné všetky tieto znaky:

a)	názov spoločnosti výrobcu. Zmena právnej formy vlastníctva spoločnosti si nevyžaduje udelenie nového typového schválenia;

b)	kategória;

c)	tieto výrobné a konštrukčné znaky: i) konštrukcia a výroba hlavných častí podvozku; ii) konštrukcia a výroba hlavných častí karosérie v prípade samonosnej konštrukcie;

d)	počet podlaží (jedno alebo dve);

e)	počet častí (pevných, kĺbových);

f)	počet náprav;

g)	režim dodávky energie (interný alebo externý);

h)	výrobca a typ vozidla predchádzajúceho stupňa v prípade vozidiel vyrábaných vo viacerých stupňoch.

2.1.2.   Typ tvorí aspoň jeden variant a jedna verzia.

2.2.   Variant

2.2.1.   ‚Variant‘ v rámci typu vozidla tvorí skupina vozidiel, ktoré majú spoločné všetky tieto konštrukčné znaky:

a)	typ karosérie podľa oddielu 2 časti C;

b)	trieda alebo kombinácia tried vozidiel podľa bodu 2.1.1 prílohy I k smernici 2001/85/ES (iba v prípade dokončených a dokončovaných vozidiel);

c)	stupeň dokončenia (napr. dokončené/nedokončené/dokončované);

d)	hnacia jednotka vzhľadom na tieto konštrukčné znaky: i) typ dodávky energie (spaľovací motor, elektromotor alebo iné); ii) pracovný princíp (zážihový, vznetový alebo iné); iii) počet a usporiadanie valcov v prípade spaľovacieho motora (L6, V8 alebo iné).

2.3.   Verzia

2.3.1.   ‚Verziu‘ v rámci variantu tvorí skupina vozidiel, ktoré majú spoločné všetky tieto znaky:

a)	maximálna technicky prípustná celková hmotnosť vozidla;

b)	schopnosť vozidla ťahať prípojné vozidlo;

c)	zdvihový objem v prípade spaľovacieho motora;

d)	maximálny výkon motora alebo maximálny trvalý menovitý výkon (elektrický motor);

e)	druh paliva (benzín, nafta, LPG, dvojpalivová prevádzka alebo iné);

f)	hlučnosť pri jazde;

g)	úroveň výfukových emisií (napríklad Euro IV, Euro V alebo iné).

3.   Kategória N1

3.1.   Typ vozidla

3.1.1.   ‚Typ vozidla‘ tvoria vozidlá, ktoré majú spoločné všetky tieto znaky:

a)	názov spoločnosti výrobcu. Zmena právnej formy vlastníctva spoločnosti si nevyžaduje udelenie nového typového schválenia;

b)	konštrukcia a výroba hlavných častí karosérie v prípade samonosnej konštrukcie;

c)	konštrukcia a výroba hlavných častí podvozku v prípade nesamonosnej konštrukcie;

d)	výrobca a typ vozidla predchádzajúceho stupňa v prípade vozidiel vyrábaných vo viacerých stupňoch.

3.1.2.   Odchylne od požiadaviek bodu 3.1.1 písm. b), ak výrobca používa podlahovú časť karosérie a hlavné stavebné časti tvoriace prednú časť karosérie priamo pred čelným sklom na konštrukciu rôznych typov karosérie (napríklad dodávkové vozidlo a podvozok s kabínou vodiča), tieto vozidlá sa môžu považovať za vozidlá rovnakého typu. Túto skutočnosť preukazuje výrobca.

3.1.3.   Typ tvorí aspoň jeden variant a jedna verzia.

3.2.   Variant

3.2.1.   ‚Variant‘ v rámci typu vozidla tvorí skupina vozidiel, ktoré majú spoločné všetky tieto konštrukčné znaky:

a)	počet bočných dverí alebo typ karosérie podľa oddielu 3 časti C (v prípade dokončených a dokončovaných vozidiel), ak výrobca uplatňuje kritérium bodu 3.1.2;

b)	stupeň dokončenia (napr. dokončené/nedokončené/dokončované);

c)	hnacia jednotka vzhľadom na tieto konštrukčné znaky: i) typ dodávky energie (spaľovací motor, elektromotor alebo iné); ii) pracovný princíp (zážihový, vznetový alebo iné); iii) počet a usporiadanie valcov v prípade spaľovacieho motora (L6, V8 alebo iné);

d)	počet náprav;

e)	počet a prepojenie poháňaných náprav;

f)	počet riadených náprav.

3.3.   Verzia

3.3.1.   ‚Verziu‘ v rámci variantu tvorí skupina vozidiel, ktoré majú spoločné všetky tieto znaky:

a)	maximálna technicky prípustná celková hmotnosť vozidla;

b)	zdvihový objem v prípade spaľovacieho motora;

c)	maximálny výkon motora alebo maximálny trvalý menovitý výkon (elektrický motor);

d)	druh paliva (benzín, nafta, LPG, dvojpalivová prevádzka alebo iné);

e)	maximálny počet miest na sedenie;

f)	hlučnosť pri jazde;

g)	úroveň výfukových emisií (napríklad Euro 5, Euro 6 alebo iné);

h)	kombinované alebo vážené, kombinované emisie CO2;

i)	spotreba elektrickej energie (vážená, kombinovaná);

j)	kombinovaná alebo vážená, kombinovaná spotreba paliva.

4.   Kategórie N2 a N3

4.1.   Typ vozidla

4.1.1.   ‚Typ vozidla‘ tvoria vozidlá, ktoré majú spoločné všetky tieto hlavné znaky:

a)	názov spoločnosti výrobcu. Zmena právnej formy vlastníctva spoločnosti si nevyžaduje udelenie nového typového schválenia;

b)	kategória;

c)	konštrukcia a montáž podvozku je spoločná v prípade jedného radu výrobku;

d)	počet náprav;

e)	výrobca a typ vozidla predchádzajúceho stupňa v prípade vozidiel vyrábaných vo viacerých stupňoch.

4.1.2.   Typ tvorí aspoň jeden variant a jedna verzia.

4.2.   Variant

4.2.1.   ‚Variant‘ v rámci typu vozidla tvorí skupina vozidiel, ktoré majú spoločné všetky tieto konštrukčné znaky:

a)	konštrukcia alebo typ podvozku podľa oddielu 3 časti C a doplnku 2 (iba v prípade dokončených a dokončovaných vozidiel);

b)	stupeň dokončenia (napr. dokončené/nedokončené/dokončované);

c)	hnacia jednotka vzhľadom na tieto konštrukčné znaky: i) typ dodávky energie (spaľovací motor, elektromotor alebo iné); ii) pracovný princíp (zážihový, vznetový alebo iné); iii) počet a usporiadanie valcov v prípade spaľovacieho motora (L6, V8 alebo iné);

d)	počet a prepojenie poháňaných náprav;

e)	počet riadených náprav.

4.3.   Verzia

4.3.1.   ‚Verziu‘ v rámci variantu tvorí skupina vozidiel, ktoré majú spoločné všetky tieto znaky:

a)	maximálna technicky prípustná celková hmotnosť vozidla;

b)

schopnosť ťahať prípojné vozidlo: i) nebrzdený prípojné vozidlo; ii) prípojné vozidlo s nájazdovým brzdovým systémom vymedzeným v bode 2.12 predpisu EHK OSN č. 13; iii) prípojné vozidlo s priebežným a polopriebežným brzdovým systémom vymedzeným v bodoch 2.9 a 2.10 predpisu EHK OSN č. 13; iv) prípojné vozidlo kategórie O4, pričom maximálna hmotnosť jazdnej súpravy nepresahuje 44 ton; v) prípojné vozidlo kategórie O4, pričom maximálna hmotnosť jazdnej súpravy presahuje 44 ton;

c)	zdvihový objem motora;

d)	maximálny výkon motora;

e)	druh paliva (benzín, nafta, LPG, dvojpalivová prevádzka alebo iné);

f)	hlučnosť pri jazde;

g)	úroveň výfukových emisií (napríklad Euro IV, Euro V alebo iné).

5.   Kategórie O1 a O2

5.1.   Typ vozidla

5.1.1.   ‚Typ vozidla‘ tvoria vozidlá, ktoré majú spoločné všetky tieto znaky:

a)	názov spoločnosti výrobcu. Zmena právnej formy vlastníctva spoločnosti si nevyžaduje udelenie nového typového schválenia;

b)	kategória;

c)	konštrukcia podľa vymedzenia v oddiele 4 časti C;

d)	tieto výrobné a konštrukčné znaky: i) konštrukcia a výroba hlavných častí podvozku; ii) konštrukcia a výroba hlavných častí karosérie v prípade samonosnej konštrukcie;

e)	počet náprav;

f)	výrobca a typ vozidla predchádzajúceho stupňa v prípade vozidiel vyrábaných vo viacerých stupňoch.

5.1.2.   Typ tvorí aspoň jeden variant a jedna verzia.

5.2.   Variant

5.2.1.   ‚Variant‘ v rámci typu vozidla tvorí skupina vozidiel, ktoré majú spoločné všetky tieto konštrukčné znaky:

a)	typ karosérie uvedený v doplnku 2 (v prípade dokončených a dokončovaných vozidiel);

b)	stupeň dokončenia (napr. dokončené/nedokončené/dokončované);

c)	typ brzdového systému (napr. nebrzdený/nájazdový/s posilnením).

5.3.   Verzia

5.3.1.   ‚Verziu‘ v rámci variantu tvorí skupina vozidiel, ktoré majú spoločné všetky tieto znaky:

a)	maximálna technicky prípustná celková hmotnosť vozidla;

b)	princíp zavesenia (vzduchové, oceľové alebo gumové odpruženie, torzná tyč alebo iné);

c)	konštrukcia oja (trojuholníková, rúrová alebo iné).

6.   Kategórie O3 a O4

6.1.   Typ vozidla

6.1.1.   ‚Typ vozidla‘ tvoria vozidlá, ktoré majú spoločné všetky tieto znaky:

a)	názov spoločnosti výrobcu. Zmena právnej formy vlastníctva spoločnosti si nevyžaduje udelenie nového typového schválenia;

b)	kategória;

c)	koncepcia prípojného vozidla z hľadiska vymedzení v oddiele 4 časti C;

d)	tieto výrobné a konštrukčné znaky: i) konštrukcia a výroba hlavných častí podvozku; ii) konštrukcia a výroba hlavných častí karosérie v prípade prípojných vozidiel so samonosnou konštrukciou;

e)	počet náprav;

f)	výrobca a typ vozidla predchádzajúceho stupňa v prípade vozidiel vyrábaných vo viacerých stupňoch.

6.1.2.   Typ tvorí aspoň jeden variant a jedna verzia.

6.2.   Varianty

6.2.1.   ‚Variant‘ v rámci typu vozidla tvorí skupina vozidiel, ktoré majú spoločné všetky tieto konštrukčné a koncepčné znaky:

a)	typ karosérie uvedený v doplnku 2 (v prípade dokončených a dokončovaných vozidiel);

b)	stupeň dokončenia (napr. dokončené/nedokončené/dokončované);

c)	konštrukcia zavesenia (oceľové, vzduchové alebo hydraulické odpruženie);

d)	tieto technické vlastnosti: i) možnosť rozšírenia podvozku; ii) výška podlažia (normálna, nízka, stredne nízka, atď.).

6.3.   Verzie

6.3.1.   ‚Verziu‘ v rámci variantu tvorí skupina vozidiel, ktoré majú spoločné všetky tieto znaky:

a)	maximálna technicky prípustná celková hmotnosť vozidla;

b)	ďalšie rozdelenie alebo kombinácia ďalších rozdelení uvedených v bodoch 3.2 a 3.3 prílohy I k smernici 96/53/ES, do ktorých patrí vzdialenosť medzi dvoma susednými nápravami tvoriacimi skupinu;

c)	vymedzenie náprav vzhľadom na: i) zdvíhateľné nápravy (počet a umiestnenie); ii) zaťažiteľné nápravy (počet a umiestnenie); iii) riadené nápravy (počet a umiestnenie).

7.   Všeobecné požiadavky na všetky kategórie vozidiel

7.1.   Ak vozidlo patrí do niekoľkých kategórií vzhľadom na maximálnu hmotnosť a/alebo počet miest na sedenie, na vymedzenie variantov a verzií sa výrobca môže rozhodnúť uplatniť kritériá jednej alebo druhej kategórie vozidiel.

7.1.1.   Príklady:

a)	vozidlo ‚A‘ môže byť vzhľadom na svoju maximálnu hmotnosť typovo schválené ako N1 (3,5 tony) a N2 (4,2 tony). V takomto prípade sa parametre uvedené v kategórii N1 môžu použiť aj na vozidlo, ktoré patrí do kategórie N2 (alebo naopak);

b)	vozidlo ‚B‘ môže byť vzhľadom na počet miest na sedenie typovo schválené ako M1 a M2 (7 + 1 alebo 10 + 1), parametre uvedené v kategórii M1 sa môžu použiť aj na vozidlo, ktoré patrí do kategórie M2 (alebo naopak).

7.2.   Vozidlo kategórie N môže byť typovo schválené na základe požiadaviek kategórie M1, prípadne M2, ak sa má prestavať na vozidlo tejto kategórie v rámci ďalšieho stupňa viacstupňového postupu typového schvaľovania.

7.2.1.   Táto možnosť sa týka iba nedokončených vozidiel.

Tieto vozidlá sa identifikujú špecifickým kódom variantu určeným výrobcom základného vozidla.

7.3.   Označenia typu, variantu a verzie

7.3.1.   Výrobca prideľuje každému typu, variantu a verzii vozidla alfanumerický kód, ktorý pozostáva z latinských písmen a/alebo arabských číslic.

Používanie zátvoriek a spojovníkov sa povoľuje za predpokladu, že nenahrádzajú písmeno alebo číslicu.

7.3.2.   Predpísaná štruktúra kódu: typ-variant-verzia alebo ‚TVV‘.

7.3.3.   Kódom TVV sa jasne a nezameniteľne označuje jedinečná kombinácia technických vlastností vo vzťahu ku kritériám uvedeným v časti B tejto prílohy.

7.3.4.   Rovnaký výrobca môže na označenie typu vozidla použiť rovnaký kód, ak vozidlo patrí do dvoch alebo viacerých kategórií.

7.3.5.   Rovnaký výrobca nesmie na označenie typu vozidla použiť rovnaký kód pre viac ako jedno typové schválenie v rámci rovnakej kategórie vozidla.

7.4.   Počet znakov kódu TVV.

7.4.1.   Počet znakov nesmie presiahnuť:

a)	15 v prípade kódu typu vozidla;

b)	25 v prípade kódu jedného variantu;

c)	35 v prípade kódu jednej verzie.

7.4.2.   Celý alfanumerický kód TVV nesmie obsahovať viac ako 75 znakov.

7.4.3.   Pri použití celého kódu sa medzi typ, variant a verziu vkladá medzera.

Príklad kódu TVV: 159AF[…medzera]0054[…medzera]977K(BE).

ČASŤ C

Vymedzenia typov karosérie

0.   Všeobecne

0.1.   Typ karosérie uvedený v oddiele 9 prílohy I a v časti 1 prílohy III a kód karosérie uvedený v bode 38 prílohy IX sa označujú kódom.

Zoznam kódov platí najmä pre dokončené a dokončované vozidlá.

0.2.   Pokiaľ ide o vozidlá kategórie M, kód typu karosérie pozostáva z dvoch písmen uvedených v oddieloch 1 a 2.

0.3.   Pokiaľ ide o vozidlá kategórií N a O, kód typu karosérie pozostáva z dvoch písmen uvedených v oddieloch 3 a 4.

0.4.   V prípade potreby (najmä v prípade typov karosérií uvedených v bodoch 3.1 a 3.6 resp. v bodoch 4.1 až 4.4) sa môžu doplniť dvoma číslicami.

0.4.1.   Zoznam číslic je stanovený v doplnku 2 k tejto prílohe.

0.5.   V prípade vozidiel na špeciálne účely označenie typu karosérie závisí od kategórie vozidla.

1.   Vozidlá patriace do kategórie M1

Ref.	Kód	Názov	Vymedzenie
1.1.	AA	Sedan	Vozidlo vymedzené v bode 3.1.1.1 normy ISO č. 3833-1977 najmenej so štyrmi bočnými oknami.
1.2.	AB	Hatchback	Sedan vymedzený v bode 1.1 so skosenou zadnou časťou.
1.3.	AC	Kombi	Vozidlo vymedzené v bode 3.1.1.4 normy ISO č. 3833-1977.
1.4.	AD	Kupé	Vozidlo vymedzené v bode 3.1.1.5 normy ISO č. 3833-1977.
1.5.	AE	Kabriolet	Vozidlo vymedzené v bode 3.1.1.6 normy ISO č. 3833-1977. Kabriolet však nemusí mať žiadne dvere.
1.6.	AF	Viacúčelové vozidlo	Vozidlo iné ako vozidlo AG a vozidlá uvedené v AA až AE, určené na prepravu osôb a ich batožiny alebo príležitostného nákladu v jedinom priestore.
1.7.	AG	Úžitkové kombi	Vozidlo vymedzené v bode 3.1.1.4.1 normy ISO č. 3833-1977. Priestor na batožinu však musí byť úplne oddelený od priestoru pre cestujúcich. Referenčný bod miesta na sedenie pre vodiča sa musí okrem toho nachádzať aspoň 750 mm nad nosným povrchom vozidla.

2.   Vozidlá patriace do kategórie M2 alebo M3

Ref.	Kód	Názov	Vymedzenie
2.1.	CA	Jednopodlažné vozidlo	Vozidlo s priestorom pre osoby usporiadaným v jednej úrovni alebo tak, že nevznikajú dve úrovne nad sebou.
2.2.	CB	Dvojpodlažné vozidlo	Vozidlo vymedzené v bode 2.1.6 prílohy I k smernici 2001/85/ES.
2.3.	CC	Jednopodlažné kĺbové vozidlo	Vozidlo vymedzené v bode 2.1.3 prílohy I k smernici 2001/85/ES.
2.4.	CD	Dvojpodlažné kĺbové vozidlo	Vozidlo vymedzené v bode 2.1.3.1 prílohy I k smernici 2001/85/ES.
2.5.	CE	Jednopodlažné vozidlo so zníženou podlahou	Vozidlo vymedzené v bode 2.1.4 prílohy I k smernici 2001/85/ES.
2.6.	CF	Dvojpodlažné vozidlo so zníženou podlahou	Vozidlo vymedzené v bode 2.1.4 prílohy I k smernici 2001/85/ES.
2.7.	CG	Kĺbové jednopodlažné vozidlo so zníženou podlahou	Vozidlo, ktoré je kombináciou technických vlastností vozidiel uvedených v bode 2.3 a 2.5.
2.8.	CH	Kĺbové dvojpodlažné vozidlo so zníženou podlahou	Vozidlo, ktoré je kombináciou technických vlastností vozidiel uvedených v bode 2.4 a 2.6.
2.9.	CI	Jednopodlažné vozidlo s otvorenou strechou	Vozidlo čiastočne alebo úplne bez strechy.
2.10.	CJ	Dvojpodlažné vozidlo s otvorenou strechou	Vozidlo čiastočne alebo úplne bez strechy nad vrchným podlažím.
2.11.	CX	Podvozok autobusu	Nedokončené vozidlo iba s podvozkovým rámom alebo montážnym celkom, hnacou jednotkou a nápravami, ktoré je určené na dokončenie s karosériou podľa potrieb dopravcu.

3.   Motorové vozidlá kategórie N1, N2 alebo N3

Ref.	Kód	Názov	Vymedzenie
3.1.	BA	Nákladný automobil	Vozidlo projektované a konštruované výlučne alebo najmä na prepravu nákladu. Takisto môže ťahať prípojné vozidlo.
3.2.	BB	Dodávkové vozidlo	Nákladný automobil s priestorom pre vodiča a nákladným priestorom v jednom celku.
3.3.	BC	Ťahač návesu	Ťažné vozidlo projektované a konštruované výlučne alebo najmä na ťahanie návesov.
3.4.	BD	Ťahač prívesu	Ťažné vozidlo projektované a konštruované výlučne alebo najmä na ťahanie prípojných vozidiel iných ako návesy.
3.5.	BE	Ľahký nákladný automobil	Vozidlo s maximálnou hmotnosťou nepresahujúcou 3,5 tony, pričom miesta na sedenie a nákladný priestor sa nenachádzajú v jednom celku.
3.6.	BX	Podvozok s kabínou alebo krytom	Nedokončené vozidlo iba s kabínou (úplnou alebo čiastočnou) podvozkovým rámom, hnacou jednotkou a nápravami, ktoré je určené na dokončenie s karosériou podľa potrieb dopravcu.

4.   Vozidlá kategórie O

Ref.	Kód	Názov	Vymedzenie
4.1.	DA	Náves	Prípojné vozidlo projektované a konštruované na spojenie s ťažnou jednotkou alebo s podvozkom pod náves a na prenášanie značného vertikálneho zaťaženia na ťažné vozidlo alebo na podvozok pod náves. Zariadenie na spojenie jazdnej súpravy pozostáva z návesového čapu a točnice.
4.2.	DB	Ojové prípojné vozidlo	Prípojné vozidlo s najmenej dvoma nápravami, z ktorých je jedna riadená náprava: a) vybavená vlečným zariadením, ktoré sa môže pohybovať vertikálne (voči prípojnému vozidlu) a b) prenášajúca na ťažné vozidlo statické vertikálne zaťaženie menšie ako 100 daN.
4.3.	DC	Prípojné vozidlo so stredovou nápravou	Prípojné vozidlo, ktorého náprava(-y) je (sú) umiestnené blízko ťažiska vozidla (keď je rovnomerne zaťažené) tak, že na ťažné vozidlo sa prenáša iba malé statické vertikálne zaťaženie nepresahujúce 10 % zaťaženia zodpovedajúceho maximálnej hmotnosti prípojného vozidla alebo zaťaženie 1 000 daN (podľa toho, ktoré je menšie).
4.4.	DE	Prípojné vozidlo s pevným ojom	Prípojné vozidlo s jednou nápravou alebo skupinou náprav s ojami, ktorý vzhľadom na svoju konštrukciu prenáša na ťažné vozidlo statické zaťaženie nepresahujúce 4 000 daN, a ktorý nespĺňa vymedzenie prípojného vozidla so stredovou nápravou. Zariadenie na spojenie jazdnej súpravy nesmie pozostávať z návesového čapu a točnice.

Doplnok 1

Postup kontroly vozidla na zaradenie do kategórie terénnych vozidiel

0.   Všeobecne

0.1.   Na účely zaradenia vozidla do kategórie terénnych vozidiel sa uplatňuje postup uvedený v tomto doplnku.

1.   Podmienky skúšky pre geometrické merania

1.1.   Vozidlá patriace do kategórie M1 alebo N1 musia byť v nenaloženom stave, s figurínou s hmotnosťou 50. percentilu mužskej populácie na sedadle vodiča a musia byť vybavené chladiacou kvapalinou, mazivami, palivom, náradím a náhradným kolesom (ak je súčasťou povinnej výbavy).

Uvedená figurína sa môže nahradiť podobným zariadením s rovnakou hmotnosťou.

1.2.   Vozidlá iné ako vozidlá uvedené v bode 1.1 musia byť naložené na svoju maximálnu technicky prípustnú celkovú hmotnosť vozidla.

Rozloženie hmotnosti na nápravy musí zodpovedať najnepriaznivejšiemu prípadu, pokiaľ ide o splnenie príslušných kritérií.

1.3.   Reprezentatívny typ vozidla sa technickej službe odovzdá v stave uvedenom v bode 1.1 alebo 1.2. Vozidlo stojí a kolesá smerujú priamo vpred.

Plocha, na ktorej sa uskutočňujú merania, je pokiaľ možno plochá a vodorovná (maximálny spád 0,5 %).

2.   Meranie predného nájazdového, zadného nájazdového a prechodového uhla

2.1.   Predný nájazdový uhol sa meria v súlade s bodom 6.10 normy ISO 612 : 1978.

2.2.   Zadný nájazdový uhol sa meria v súlade s bodom 6.11 normy ISO 612 : 1978.

2.3.   Prechodový uhol sa meria v súlade s bodom 6.9 normy ISO 612 : 1978.

2.4.   Pri meraní zadného nájazdového uhla sa môžu výškovo nastaviteľné zariadenia zadnej ochrany proti podbehnutiu nastaviť do hornej polohy.

2.5.   Predpis uvedený v bode 2.4 nepredstavuje povinnosť v prípade základného vozidla, na ktoré sa má namontovať zadná ochrana proti podbehnutiu ako súčasť pôvodného vybavenia. Výrobca základného vozidla však informuje výrobcu ďalšieho stupňa, že vozidlo vybavené zadnou ochranou proti podbehnutiu musí spĺňať požiadavky týkajúce sa zadného nájazdového uhla.

3.   Meranie svetlej výšky

3.1.   Svetlá výška medzi nápravami.

3.1.1.

‚Svetlá výška medzi nápravami‘ je najkratšia vzdialenosť medzi rovinou vozovky a najnižším pevným bodom vozidla. Na účely uplatňovania tohto vymedzenia sa posudzuje vzdialenosť medzi poslednou nápravou prednej skupiny náprav a prvou nápravou zadnej skupiny náprav.

3.1.2.

Žiadna pevná časť vozidla nesmie zasahovať do šrafovanej plochy na obrázku.

3.2.   Svetlá výška pod nápravou

3.2.1.

‚Svetlá výška pod jednou nápravou‘ je vzdialenosť vrcholu kruhového oblúka prechádzajúceho stredom stôp pneumatík kolies jednej nápravy na vozovke (pri dvojitých kolesách sa posudzujú vnútorné kolesá) a dotýkajúca sa najnižšieho bodu vozidla medzi kolesami od základne.

3.2.2.

V prípade potreby sa meranie svetlej výšky vykonáva na každej náprave zo skupiny náprav.

4.   Stúpavosť

4.1.   ‚Stúpavosť‘ znamená schopnosť vozidla prekonávať stúpanie.

4.2.   Na účely kontroly stúpavosti nedokončeného a dokončeného vozidla kategórie M2, M3, N2 a N3 sa vykonáva skúška.

4.3.   Túto skúšku vykonáva technická služba na reprezentatívnom vozidle typu, ktorý sa má skúšať.

4.4.   Na žiadosť výrobcu a na základe podmienok uvedených v prílohe XVI možno stúpavosť typu vozidla preukázať virtuálnou skúškou.

5.   Skúšobné podmienky a kritérium splnenia/nesplnenia

5.1.   Do 31. októbra 2014 sa uplatňujú podmienky uvedené v oddiele 7.5 prílohy 1 k smernici 97/27/ES.

Od 1. novembra 2014 sa uplatňujú skúšobné podmienky prijaté podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 (4) v súlade s článkom 14 uvedeného nariadenia.

5.2.   Vozidlo musí prekonať stúpanie rovnomernou rýchlosťou bez pozdĺžneho alebo priečneho preklzávania kolies.

Doplnok 2

Číslice používané na doplnenie kódov na označenie rôznych typov karosérie

01

Plošina

02

Bočnica

03	Skriňová karoséria

04	Klimatizovaná karoséria s izolovanými stenami a zariadením na udržiavanie vnútornej teploty

05	Klimatizovaná karoséria s izolovanými stenami, avšak bez zariadenia na udržiavanie vnútornej teploty

06	Bočná plachta

07	Výmenná nadstavba

08	Preprava kontajnerov

09	Vozidlá s hákovým zdvíhacím zariadením

10	Sklápacie vozidlo

11

Cisterna

12	Cisterna určená na prepravu nebezpečného nákladu

13	Preprava živých zvierat

14	Preprava vozidiel

15	Automiešačka betónu

16	Vozidlo s čerpadlom na betón

17	Preprava dreva

18	Vozidlo na zber odpadu

19	Zametanie a čistenie ulíc a čistenie kanálov

20

Kompresor

21	Preprava lodí

22	Preprava vetroňov

23	Vozidlá na predajné alebo reklamné účely

24	Vyslobodzovacie vozidlo

25	Vozidlo s rebríkom

26	Nákladný automobil so žeriavom (iný ako pojazdný žeriav uvedený v oddiele 5 časti A prílohy II)

27	Vozidlo s výsuvnou pracovnou plošinou

28	Vŕtacie vozidlo

29	Nízkopodlažné prípojné vozidlo

30	Preprava skla

31	Požiarnícke vozidlo

99	Karoséria neuvedená v tomto zozname.