30.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 135/21

(1)

Podľa článku 104 zmluvy členské štáty majú predchádzať nadmerným deficitom verejných financií.

(2)

Pakt stability a rastu je založený na dosiahnutí cieľa zdravých verejných financií ako prostriedku na posilňovanie podmienok cenovej stability a silného udržateľného rastu smerujúceho k vytváraniu pracovných miest.

(3)

V postupe pri nadmernom deficite podľa článku 104 zmluvy, objasnenom v nariadení Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (1) (ktoré je súčasťou Paktu stability a rastu), sa ustanovuje prijatie rozhodnutia o existencii nadmerného deficitu. V protokole o postupe pri nadmernom deficite pripojenom k zmluve sa ustanovujú ďalšie ustanovenia týkajúce sa vykonávania postupu pri nadmernom deficite. V nariadení Rady (ES) č. 3605/93 (2) sa stanovujú podrobné pravidlá a definície uplatňovania ustanovení uvedeného protokolu.

(4)

Cieľom reformy Paktu stability a rastu v roku 2005 bolo posilniť jeho účinnosť a hospodárske základy, ako aj zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Malo sa ňou zaistiť, aby sa vo všetkých krokoch v rámci postupu pri nadmernom deficite v plnej miere zohľadňovala najmä hospodárska a rozpočtová situácia. V tomto zmysle Pakt stability a rastu vytvára rámec na podporu vládnych politík zameraných na rýchle obnovenie zdravej rozpočtovej pozície so zreteľom na hospodársku situáciu.

(5)

V článku 104 ods. 5 zmluvy sa vyžaduje, aby Komisia predložila Rade stanovisko, ak sa Komisia domnieva, že v členskom štáte existuje alebo by mohol vzniknúť nadmerný deficit. Vzhľadom na svoju správu podľa článku 104 ods. 3 a so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru podľa článku 104 ods. 4 Komisia dospela k záveru, že v Grécku existuje nadmerný deficit. Preto 24. marca 2009 Komisia predložila Rade takéto stanovisko týkajúce sa Grécka (3).

(6)

V článku 104 ods. 6 zmluvy sa uvádza, že Rada by pred tým, ako rozhodne o tom, či existuje nadmerný deficit, mala zvážiť všetky pripomienky, ktoré si dotknutý členský štát želá urobiť po celkovom posúdení. V prípade Grécka toto celkové posúdenie vedie k nasledujúcim záverom.

(7)

Deficit verejných financií Grécka dosiahol v roku 2007 hodnotu 3,5 % HDP, teda prekročil referenčnú hodnotu 3 % HDP. Podľa priebežnej predpovede útvarov Komisie z januára 2009 sa deficit verejných financií na rok 2008 bez jednorazových opatrení odhaduje na 3,6 % HDP (alebo 3,4 % HDP vrátane jednorazových opatrení). Tento odhad vychádza z miery rastu reálneho HDP v roku 2008 na úrovni 2,9 % a zohľadňujú sa v ňom najnovšie informácie o plnení zákona o štátnom rozpočte na rok 2008. V priebežnej predpovedi útvarov Komisie z januára 2009 sa na základe predikcie rastu reálneho HDP na úrovni 0,2 % a vychádzajúc z obozretného hodnotenia zákona o štátnom rozpočte na rok 2009, ktorý schválil Parlament 21. decembra, predpokladá na rok 2009 deficit verejných financií bez jednorazových opatrení na úrovni 4,4 % HDP (3,7 % vrátane jednorazových príjmov). Na základe predpokladu obvyklej nezmenenej politiky a ukončenia pôsobenia jednorazových opatrení sa deficit na rok 2010 odhaduje na úrovni 4,2 % HDP. Kritérium pre deficit podľa ustanovení zmluvy preto nie je splnené.

(8)

Hrubý dlh verejných financií v roku 2007 predstavoval 94,8 % HDP a 94,6 % HDP v roku 2008, teda výrazne prekročil referenčnú hodnotu 60 % HDP stanovenú v zmluve. Podľa priebežnej predpovede útvarov Komisie z januára 2009 sa predpokladá ďalší rast pomeru verejného dlhu na 96,25 % HDP v roku 2009 a 98,5 % HDP do roku 2010. Z aktuálnej úrovne deficitu a z odhadov strednodobého rastu nevyplýva taký pomer dlhu, ktorý by sa približoval k úrovni pod 60 % HDP. Pomer dlhu nemožno považovať za dostatočne sa znižujúci a vyhovujúcim tempom sa približujúci k referenčnej hodnote v zmysle zmluvy a Paktu stability a rastu.

(9)

Podľa článku 2 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1467/97 sa môžu vo fázach vedúcich k rozhodnutiu Rady o existencii nadmerného deficitu podľa článku 104 ods. 6 zohľadňovať „závažné faktory“ len vtedy, ak je v plnom rozsahu splnená dvojitá podmienka – že deficit zostane na úrovni blízko referenčnej hodnoty a že jeho prekročenie nad referenčnú hodnotu je dočasné. V prípade Grécka táto dvojitá podmienka nie je splnená. Preto sa v jednotlivých fázach vedúcich k tomuto rozhodnutiu tieto závažné faktory nezohľadňujú,