20.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 301/3

(1)

Spoločenstvo môže prostredníctvom akcií v oblasti verejného zdravia prispieť k ochrane zdravia a bezpečnosti občanov. Pri vymedzovaní a vykonávaní všetkých politík a činností Spoločenstva by sa mala zabezpečiť vysoká úroveň ochrany zdravia. Podľa článku 152 zmluvy sa od Spoločenstva v súlade so zásadou subsidiarity vyžaduje, aby zohrávalo aktívnu úlohu pri prijímaní opatrení, ktoré nemôžu prijímať jednotlivé členské štáty. Spoločenstvo plne rešpektuje zodpovednosť členských štátov za organizáciu zdravotníctva a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti.

(2)

Sektor zdravotníctva sa na jednej strane vyznačuje významným potenciálom rastu, inovácie a dynamiky a na strane druhej stoja pred touto oblasťou výzvy s ohľadom na finančnú a sociálnu udržateľnosť a účinnosť systémov zdravotnej starostlivosti okrem iného v dôsledku starnutia obyvateľstva a lekárskeho pokroku.

(3)

Akčný program Spoločenstva v oblasti verejného zdravia (2003 – 2008) prijatý rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1786/2002/ES (4) bol prvým integrovaným programom Spoločenstva v tejto oblasti a zaslúžil sa už o niekoľko dôležitých zmien a zlepšení.

(4)

Je potrebné naďalej sa usilovať o splnenie cieľov, ktoré Spoločenstvo už stanovilo v oblasti verejného zdravia. Je preto vhodné ustanoviť druhý akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013) (ďalej len „program“).

(5)

Existujú mnohé závažné cezhraničné ohrozenia zdravia, ktoré môžu nadobudnúť celosvetový rozmer, a objavujú sa nové, ktoré si vyžadujú ďalšiu akciu Spoločenstva. Spoločenstvo by sa v prvom rade malo zaoberať vážnymi cezhraničnými ohrozeniami zdravia. Program by mal klásť dôraz na posilnenie celkových kapacít Spoločenstva prostredníctvom ďalšieho rozvoja spolupráce medzi členskými štátmi. Monitorovanie, včasné varovanie pred závažnými ohrozeniami zdravia a akcie na boj proti nim sú dôležitými oblasťami, pri ktorých by sa účinná a koordinovaná reakcia na ohrozenie zdravia mala podporovať na úrovni Spoločenstva. Akcia na zabezpečenie spolupráce v oblasti vysokokvalitnej diagnostiky medzi laboratóriami je pre reakciu na ohrozenie zdravia nevyhnutná. Program by mal podporiť založenie systému referenčných laboratórií Spoločenstva. Takýto systém však musí byť založený na pevnom právnom základe.

(6)

Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o zdraví v Európe z roku 2005 sú najčastejšími príčinami chorôb, pokiaľ ide o roky života v zhoršenom zdraví (Disability Adjusted Life-Years, DALYs), v európskom regióne definovanom WHO neprenosné choroby (77 % z celkového počtu), vonkajšie príčiny poranení a otravy (14 %) a prenosné choroby (9 %). Sedem hlavných ochorení – ischemické ochorenie srdca, unipolárne depresívne poruchy, cerebrovaskulárne ochorenie, choroby spôsobené užívaním alkoholu, chronické choroby pľúc, rakovina pľúc a dopravné úrazy – predstavujú 34 % DALYs v európskom regióne. Sedem hlavných rizikových faktorov – tabak, alkohol, vysoký krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu, nadváha, nízka konzumácia ovocia a zeleniny a nedostatok fyzickej aktivity – predstavuje 60 % DALYs. Okrem toho sa aj prenosné choroby, ako napríklad HIV/AIDS, chrípka, tuberkulóza a malária stávajú hrozbou pre zdravie všetkých ľudí v Európe. Dôležitou úlohou programu bude lepšie identifikovanie hlavných zdravotných ťažkostí v Spoločenstve, v prípade potreby v spolupráci so štatistickým programom Spoločenstva.

(7)

K ôsmym hlavným príčinám úmrtia a chorobnosti v dôsledku neprenosných chorôb patria v európskom regióne WHO kardiovaskulárne choroby, neuropsychiatrické poruchy, rakovina, choroby tráviaceho ústrojenstva, choroby dýchacích ciest, poruchy zmyslových orgánov, choroby pohybového ústrojenstva a diabetes mellitus. Program by mal s pomocou ďalších iniciatív a financovania Spoločenstva prispieť k lepším poznatkom a informáciám o prevencii, diagnostikovaní a kontrole závažných ochorení. Komisia môže preto v priebehu programu predložiť návrhy na príslušné odporúčania Rady. Program by mal takisto podporovať vhodnú koordináciu a synergie v rámci iniciatív Spoločenstva, pokiaľ ide o zber porovnateľných údajov o závažných ochoreniach vrátane údajov o rakovine.

(8)

Hrozbou pre zdravie v Európe sa stáva mikrobiálna odolnosť na antibiotiká a nozokomiálne infekcie. Závažným problémom je nedostatok nových účinných antibiotík, ako aj zabezpečenie správneho používania existujúcich antibiotík. Preto je dôležité zhromažďovať a analyzovať relevantné údaje.

(9)

Pre boj proti prenosným chorobám je dôležité posilnenie úlohy Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 851/2004 (5).

(10)

Program by mal nadväzovať na výsledky, ktoré sa dosiahli v rámci predchádzajúceho akčného programu Spoločenstva v oblasti verejného zdravia (2003 – 2008). Mal by prispievať k dosiahnutiu vysokej úrovne fyzického a duševného zdravia a väčšej rovnosti v otázkach zdravia v celom Spoločenstve zameraním akcií na zlepšenie verejného zdravia, prevenciu chorôb ľudí a porúch a odstránením zdrojov ohrozenia zdravia s cieľom bojovať proti chorobnosti a predčasnej úmrtnosti. Ďalej by mal prispievať k tomu, aby zabezpečil obyvateľom lepší prístup k informáciám, a tým zvýšil ich schopnosť prijímať rozhodnutia, ktoré najlepšie vyhovujú ich záujmom.

(11)

Program by mal klásť dôraz na zlepšovanie zdravotného stavu detí a mládeže a na podporu ich zdravého životného štýlu a významu prevencie.

(12)

Program by mal podporovať začleňovanie zdravotných cieľov do všetkých politík a činností Spoločenstva bez toho, aby sa opakovali činnosti uskutočňované v rámci iných politík Spoločenstva. Koordinácia s ostatnými politikami a programami Spoločenstva je kľúčovým bodom spoločného cieľa začleňovania zdravotnej problematiky do iných politík. S cieľom presadzovať synergie a predchádzať duplikácii sa môžu vykonávať spoločné akcie v rámci súvisiacich programov a akcií Spoločenstva a vhodne využiť ostatné fondy a programy Spoločenstva v rámci ich príslušných činností, vrátane súčasných a budúcich rámcových programov Spoločenstva pre výskum a ich výsledkov, štrukturálnych fondov, Fondu solidarity Európskej únie, Európskej stratégie pre ochranu zdravia pri práci, akčného programu Spoločenstva v oblasti spotrebiteľskej politiky (2007 – 2013) (6), programu „Protidrogová prevencia a informovanosť“, programu „Boj proti násiliu (Daphne)“ a štatistického programu Spoločenstva.

(13)

Osobitné úsilie by sa malo vyvinúť na zabezpečenie súdržnosti a synergie medzi programom a vonkajšou činnosťou Spoločenstva najmä v oblastiach vtáčej chrípky, HIV/AIDS, tuberkulózy a iných cezhraničných ohrození zdravia. Okrem toho by sa malo na medzinárodnej úrovni spolupracovať s cieľom podporiť všeobecnú reformu zdravotníctva a všeobecné inštitucionálne otázky v oblasti zdravotníctva v tretích krajinách.

(14)

Zvýšenie počtu rokov zdravého života (Healthy Life Years – HLY) predchádzaním chorobám a presadzovaním politík, ktoré vedú k zdravšiemu spôsobu života, je dôležité pre pohodu občanov EÚ a napomáha plneniu cieľov lisabonského procesu, pokiaľ ide o znalostnú spoločnosť a udržateľnosť verejných financií, ktoré sú pod tlakom spôsobeným zvyšovaním nákladov na zdravotnú starostlivosť a sociálne zabezpečenie.

(15)

Rozšírenie EÚ so sebou prinieslo ďalšie obavy v súvislosti s nerovnosťami v oblasti zdravia v rámci EÚ, ktoré sa pri ďalších rozšíreniach pravdepodobne ešte zvýraznia. Táto skutočnosť by preto mala byť jednou z priorít programu.

(16)

Program by mal pomôcť pri určovaní príčin nerovnosti v oblasti zdravia a podporiť okrem iného výmenu najlepších postupov na ich riešenie.

(17)

Na účinné monitorovanie zdravotného stavu v Európskej únii je nevyhnutné v rámci vnútroštátnych obmedzení systematicky zhromažďovať, spracúvať a analyzovať porovnateľné údaje. Komisii a členským štátom by to umožnilo zlepšiť informovanie verejnosti a stanoviť vhodné stratégie, politiky a akcie na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia. Zlučiteľnosť a vzájomné prepojenie systémov a sietí na výmenu informácií a údajov o vývoji verejného zdravia by mali byť súčasťou akcií a podporných opatrení. Rod, sociálno-ekonomické postavenie a vek sú dôležité zdravotné hľadiská. Zber údajov by mal, pokiaľ je to možné, vychádzať z existujúcej činnosti a návrhy na nový zber údajov by mali obsahovať odhad nákladov a mali by byť založené na zrejmej potrebe. Zber údajov by sa mal uskutočňovať v súlade s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov o ochrane osobných údajov.

(18)

Najlepšie postupy majú veľký význam, pretože podpora zdravia a prevencia by sa mali merať na základe účinnosti a efektívnosti, a nie iba z ekonomického hľadiska. Mali by sa presadzovať najlepšie postupy a najnovšie metódy liečby chorôb a zranení, aby sa mohlo predchádzať ďalšiemu zhoršovaniu zdravia, a mali by sa vybudovať európske referenčné siete pre konkrétne druhy chorôb.

(19)

Mali by sa podniknúť kroky na predchádzanie zraneniam zhromažďovaním údajov, analyzovaním faktorov zranení a šírením príslušných informácií.

(20)

Za zdravotnícke služby sú v prvom rade zodpovedné členské štáty, ale spolupráca na úrovni Spoločenstva môže byť prínosom pre pacientov aj zdravotnícke systémy. Činnosti financované v rámci programu, ako aj nové návrhy vypracované v ich dôsledku by mali náležite zohľadniť závery Rady o spoločných hodnotách a zásadách v zdravotníckych systémoch Európskej únie (7) prijaté v júni 2006, ktoré schvaľujú vyhlásenie o spoločných hodnotách a zásadách zdravotníckych systémov EÚ a vyzývajú inštitúcie Európskej únie, aby ich pri svojej práci rešpektovali. Program by mal náležite zohľadniť budúci vývoj v súvislosti s činnosťou Spoločenstva v oblasti zdravotníckych služieb, ako aj činnosť skupiny na vysokej úrovni pre zdravotnícke služby a zdravotnú starostlivosť, ktorá je dôležitým fórom pre spoluprácu a výmenu najlepších postupov medzi zdravotníckymi systémami členských štátov.

(21)

Program by mal prispieť k zberu údajov, k podpore a vypracúvaniu metód a nástrojov, vytváraniu sietí a rôznych druhov spolupráce a k podpore príslušných politík pre mobilitu pacientov, ako aj zdravotníckych pracovníkov. Mal by prostredníctvom spoločných európskych iniciatív s ďalšími oblasťami politikami EÚ vrátane regionálnej politiky napomáhať ďalšiemu rozvoju európskej oblasti e-zdravia a podieľať sa na vypracovaní kritérií kvality pre tvorbu internetových stránok zameraných na zdravotníctvo a na vytvorení európskeho preukazu zdravotného poistenia. Do úvahy by sa mala brať telemedicína, pretože jej aplikácie môžu prispievať k cezhraničnej starostlivosti a zároveň zabezpečovať zdravotnú starostlivosť doma.

(22)

Znečisťovanie životného prostredia predstavuje vážne riziko pre zdravie a hlavný zdroj znepokojenia európskych občanov. Osobitná akcia by sa mala zamerať na deti a ďalšie skupiny, ktoré sú mimoriadne citlivé na nebezpečné podmienky životného prostredia. Program by mal dopĺňať akcie, ktoré sa prijali v rámci Európskeho akčného plánu pre životné prostredie a zdravie na obdobie rokov 2004 – 2010.

(23)

Program by sa mal zaoberať otázkami zdravia z rodového hľadiska a v súvislosti so starnutím obyvateľstva.

(24)

Program by mal uznať dôležitosť holistického prístupu k verejnému zdraviu a v prípade, kde je to vhodné a kde existuje vedecký alebo klinický dôkaz o účinnosti tohto prístupu, počítať pri svojich akciách aj s komplementárnou a alternatívnou medicínou.

(25)

Zásada predchádzania a hodnotenie rizika sú základné faktory ochrany ľudského zdravia a mali by byť preto súčasťou intenzívnejšieho začlenenia do ďalších politík a činností Spoločenstva.

(26)

Týmto rozhodnutím sa ustanovuje finančné krytie pre celé trvanie programu, ktoré predstavuje základný odkaz v zmysle bodu 37 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 uzavretej medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (8) pre rozpočtový orgán v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(27)

S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň koordinácie medzi akciami a iniciatívami Spoločenstva a členských štátov pri vykonávaní programu je potrebné podporovať spoluprácu medzi členskými štátmi a zvýšiť efektívnosť existujúcich a budúcich sietí v oblasti verejného zdravia. S ohľadom na vykonávanie programu by sa mala vziať do úvahy účasť národných, regionálnych a miestnych orgánov na príslušnej úrovni, ktorá by bola v súlade s vnútroštátnymi systémami.

(28)

Je potrebné zvýšiť investície EÚ do zdravotníctva a do projektov, ktoré s ním súvisia. Členské štáty sa v tomto ohľade nabádajú k tomu, aby zlepšovanie zdravia stanovili ako jednu z priorít svojich národných programov. Je potrebné zvýšiť informovanosť o možnostiach financovania oblasti zdravia z prostriedkov EÚ. Mala by sa podporiť výmena skúseností medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o financovanie oblasti zdravia prostredníctvom štrukturálnych fondov.

(29)

Aj mimovládne subjekty a špecializované siete môžu zohrávať dôležitú úlohu pri plnení cieľov programu. S cieľom sledovať jeden alebo viacero cieľov programu môžu žiadať o príspevky Spoločenstva na ich fungovanie. Z tohto dôvodu by sa mali stanoviť, v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (9), podrobné kritériá oprávnenosti, ustanovenia o finančnej transparentnosti a dobu poskytovania príspevkov Spoločenstva pre mimovládne subjekty a špecializované siete spôsobilé na podporu Spoločenstva. Medzi takéto kritériá by mala patriť povinnosť takýchto subjektov a sietí stanoviť jasné ciele, akčné plány a merateľné výsledky, ktoré predstavujú výrazný európsky rozmer a skutočnú pridanú hodnotu pre ciele programu. S ohľadom na osobitý charakter príslušnej organizácie a v prípadoch mimoriadnej prospešnosti by malo byť možné vyňať obnovu podpory Spoločenstva pre fungovanie takýchto subjektov a špecializovaných sietí zo zásady postupného znižovania podpory Spoločenstva.

(30)

Vykonávanie programu by sa malo uskutočňovať v úzkej spolupráci s príslušnými organizáciami a agentúrami, najmä s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb.

(31)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím 1999/468/ES, rešpektujúc tak potrebu transparentnosti, ako aj rozumnej rovnováhy medzi rozličnými cieľmi programu.

(32)

Dohoda o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „dohoda o EHP“) ustanovuje spoluprácu v oblasti zdravia medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a krajinami Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré patria do Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „krajiny EZVO/EHP“), na strane druhej. Malo by sa ustanoviť, že programu sa môžu zúčastniť aj iné krajiny, najmä krajiny, ktoré susedia so Spoločenstvom, a krajiny, ktoré sa uchádzajú o členstvo v Európskej únii, kandidátske alebo pristupujúce krajiny, s osobitým zreteľom na potenciálne ohrozenia zdravia, ktoré vznikajú v iných krajinách a môžu mať dosah na Spoločenstvo.

(33)

S cieľom napomôcť dosiahnutie cieľov programu by sa mali podporovať zodpovedajúce vzťahy s tretími krajinami, ktoré sa na programe nezúčastňujú, a mali by sa zohľadňovať všetky príslušné dohody medzi týmito krajinami a Spoločenstvom. V dôsledku toho sa môžu činnosti financované týmto programom v oblastiach spoločného záujmu dopĺňať o činnosti, ktoré uskutočňujú tretie krajiny, ale nemal by sa na ne vzťahovať finančný príspevok v rámci programu.

(34)

S ohľadom na príslušnú kapacitu a úlohy rôznych organizácií je vhodné rozvíjať spoluprácu s príslušnými medzinárodnými organizáciami, ako je Organizácia Spojených národov a jej špecializované agentúry, najmä WHO, ako aj s Radou Európy a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj s cieľom vykonávania programu prostredníctvom zvyšovania účinnosti a efektívnosti akcií, ktoré sa týkajú zdravia na úrovni Spoločenstva a medzinárodnej úrovni.

(35)

Úspešné plnenie cieľov programu by sa malo zakladať na dobrom pokrytí otázok začlenených do ročných pracovných plánov, na výbere vhodných opatrení a financovaní projektov, súčasťou ktorých je vhodný postup monitorovania a hodnotenia, a na pravidelnom monitorovaní a hodnotení vrátane nezávislých vonkajších hodnotení, s pomocou ktorých by sa mal merať vplyv akcií a preukazovať ich prínos k celkovým cieľom programu. Pri hodnotení programu by sa mala zohľadniť skutočnosť, že dosiahnutie cieľov programu si môže vyžadovať viac času, ako je doba trvania programu.

(36)

Ročné pracovné plány by mali zahŕňať hlavné predvídateľné činnosti, ktoré budú financované z programu prostredníctvom všetkých mechanizmov financovania vrátane vyhlásenia verejnej súťaže.

(37)

Keďže ciele tohto rozhodnutia sa vzhľadom na nadnárodnú povahu tejto problematiky nedajú uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a môžu sa teda ľahšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, pretože opatrenia Spoločenstva v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti občanov môžu byť účinnejšie a efektívnejšie ako iba opatrenia na vnútroštátnej úrovni, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(38)

V súlade s článkom 2 zmluvy, v ktorom sa ustanovuje, že rovnosť medzi ženami a mužmi je zásada Spoločenstva, a v súlade s článkom 3 ods. 2 zmluvy, v ktorom sa ustanovuje, že Spoločenstvo sa vo všetkých svojich činnostiach zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi ženami a mužmi vrátane dosiahnutia vysokej úrovne ochrany zdravia, prispejú všetky ciele a činnosti, na ktoré sa vzťahuje program, k lepšiemu porozumeniu a rozpoznaniu príslušných potrieb mužov a žien a ich postoju k zdraviu.

(39)

Je vhodné zabezpečiť prechod medzi programom a predchádzajúcim programom, ktorý tento program nahrádza, najmä pokiaľ ide o pokračovanie viacročných opatrení na jeho riadenie, ako je napr. financovanie technickej a administratívnej pomoci. Od 1. januára 2014 by mali rozpočtové prostriedky na technickú a administratívnu pomoc pokrývať v prípade potreby výdavky spojené s riadením tých akcií, ktoré sa neukončili do konca roku 2013.

(40)

Toto rozhodnutie nahrádza rozhodnutie č. 1786/2002/ES. Uvedené rozhodnutie by sa preto malo zrušiť,

—

zlepšenie zdravotného zabezpečenia občanov,

—

podpora zdravia vrátane zmenšovania nerovností v oblasti zdravia,

—

tvorenie a šírenie informácií a poznatkov z oblasti zdravia.

a)

60 % nákladov na akciu plánovanú na podporu dosiahnutia cieľa, ktorý predstavuje časť tohto programu, okrem prípadov mimoriadnej prospešnosti, keď príspevok Spoločenstva nesmie presiahnuť 80 %, a

b)

60 % nákladov na fungovanie mimovládneho subjektu alebo špecializovanej siete, ktorá je nezisková, nezávislá od priemyselných, komerčných a podnikateľských alebo iných konfliktných záujmov, s členskou základňou aspoň v polovici členských štátov s vyváženým geografickým pokrytím, a ktorá si za prvoradý cieľ kladie jeden alebo viacero cieľov programu, pokiaľ je takáto podpora potrebná na vykonávanie týchto cieľov. V prípadoch mimoriadnej prospešnosti nesmie príspevok Spoločenstva presiahnuť 80 %.

a)

priame alebo nepriame vykonávanie Komisiou na centralizovanom základe a

b)

prípadné spoločné riadenie s medzinárodnými organizáciami.

a)

usiluje sa o porovnateľnosť údajov a informácií a o kompatibilitu a vzájomné prepojenie systémov a sietí na výmenu údajov a informácií o zdraví a

b)

zabezpečí potrebnú spoluprácu a komunikáciu s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb a s inými príslušnými agentúrami EÚ, aby sa optimalizovalo využívanie fondov Spoločenstva.

a)

ročným pracovným plánom vykonávania programu, ktorý stanovuje:

b)

kritériami výberu, kritériami na vyhodnotenia ponuky a ďalšími kritériami na finančné príspevky pre činnosti programu v súlade s článkom 4.

a)

krajiny EZVO/EHP v súlade s podmienkami ustanovenými v Dohode o EHP a

b)

tretie krajiny, najmä krajiny, na ktoré sa uplatňuje Európska susedská politika, krajiny, ktoré sa uchádzajú o členstvo v Európskej únii, kandidátske krajiny alebo krajiny pristupujúce k Európskej únii, krajiny západného Balkánu, ktoré sú súčasťou procesu stabilizácie a pridruženia, v súlade s podmienkami ustanovenými v príslušných dvojstranných alebo viacstranných dohodách, ktorými sa ustanovujú všeobecné zásady ich účasti na programoch Spoločenstva.

a)

najneskôr 31. decembra 2010 vonkajšiu a nezávislú predbežnú hodnotiacu správu o výsledkoch dosiahnutých v súvislosti s cieľmi programu a o kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch jeho vykonávania, ako aj o jeho súlade a komplementárnosti s inými príslušnými programami, akciami a fondmi Spoločenstva. Správa umožní predovšetkým hodnotenie vplyvu opatrení na všetky krajiny. Obsahuje zhrnutie hlavných záverov a priložia sa ku nej pripomienky Komisie;

b)

najneskôr 31. decembra 2011 oznámenie o pokračovaní programu;

c)

najneskôr 31. decembra 2015 vonkajšiu a nezávislú hodnotiacu ex post správu o hodnotení týkajúcu sa vykonávania a výsledkov programu.