29.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 270/4

(1)

V súlade s článkom 5 základného nariadenia 30. júna 2005 Komisia uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) oznámenie o začatí antidumpingového konania (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) týkajúceho sa dovozu určitých plastových vriec a vrecúšok s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“), Malajzii a Thajsku (ďalej len „príslušné krajiny“) do Spoločenstva.

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 17. mája 2005 podalo 29 výrobcov plastových vriec a vrecúšok Spoločenstva, ktorí predstavovali veľkú časť (v tomto prípade viac než 25 %) celkovej výroby plastových vriec a vrecúšok v Spoločenstve. Podnet obsahoval dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a o výslednej závažnej ujme, ktoré sa pokladali za dostatočné na začatie konania.

(3)

Komisia oficiálne informovala o začatí konania výrobcov Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi, ich združenie, iných výrobcov Spoločenstva, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, dodávateľov a používateľov, ako aj združenia používateľov, o ktorých vedela, že sa ich konanie týka, a zástupcov vyvážajúcich krajín. Zainteresované strany dostali príležitosť, aby sa písomne vyjadrili a požiadali o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(4)

Vzhľadom na veľký počet známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, Malajzii a Thajsku, ako aj veľký počet známych výrobcov a dovozcov Spoločenstva sa v oznámení o začatí konania predpokladal výber vzorky s cieľom stanoviť dumping a ujmu v súlade s článkom 17 základného nariadenia (ďalšie podrobnosti o výbere vzorky pozri ďalej).

(5)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR predložiť v prípade záujmu žiadosť o trhovohospodársky prístup (ďalej len „THP“) alebo o individuálny prístup (ďalej len „IP“) Komisia zaslala formuláre žiadosti príslušným vyvážajúcim výrobcom a orgánom v ČĽR, o ktorých vedela, že sa ich záležitosť týka. O THP podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia požiadalo 108 spoločností a skupín. Všetky uvedené spoločnosti a skupiny požiadali aj o IP pre prípad, keby prešetrovanie zistilo, že nespĺňajú podmienky pre priznanie THP. Len tri spoločnosti požiadali o IP.

(6)

Komisia zaslala dotazníky všetkým zainteresovaným stranám, o ktorých vedela, že sa ich záležitosť týka, a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v termíne stanovenom v oznámení o začatí konania. Okrem vyplnených dotazníkov, ktoré zaslali strany zaradené do vzorky vývozcov, dovozcov a výrobného odvetvia Spoločenstva, vyplnené dotazníky zaslali aj dvaja maloobchodníci zo Spoločenstva.

(7)

Viacero strán oznámilo svoje pripomienky aj písomne. Všetky strany, ktoré požiadali o vypočutie v rámci stanovenej lehoty a uviedli, že majú na to osobitné dôvody, dostali možnosť byť vypočuté.

(8)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné, s cieľom predbežného stanovenia dumpingu, výslednej ujmy a záujmu Spoločenstva a vykonala prešetrenia v priestoroch týchto spoločností:

(9)

Prešetrovanie dumpingu prebiehalo v období od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie ujmy prebiehalo v období od 1. januára 2002 do 31. marca 2005 (ďalej len „posudzované obdobie“).

(10)

Ako už bolo uvedené, vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, Malajzii a Thajsku bol v oznámení o začatí konania navrhnutý výber vzorky v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia.

(11)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade k nemu pristúpiť, požiadala vyvážajúcich výrobcov, aby sa prihlásili do 15 dní od dátumu začatia prešetrovania a poskytli základné informácie o svojom vývoznom a domácom predaji a uviedli názvy a činnosti všetkých svojich prepojených spoločností, ktoré sú zapojené do výroby a/alebo predaja príslušného výrobku. Oslovené boli aj orgány v ČĽR, Malajzii a Thajsku.

(12)

V rámci uvedenej lehoty sa prihlásilo a poskytlo požadované informácie 108 spoločností a skupín v ČĽR, 36 spoločností z Malajzie a 17 z Thajska. V priebehu obdobia prešetrovania však nahlásilo vývoz do Spoločenstva len 104 spoločností a skupín z ČĽR, 31 spoločností z Malajzie a 14 z Thajska.

(13)

Tí vyvážajúci výrobcovia, ktorí v priebehu obdobia prešetrovania vyvážali príslušný výrobok do Spoločenstva a vyjadrili želanie byť zaradení do vzorky, sa považovali za spolupracujúce spoločnosti a boli zohľadnení pri výbere vzoriek.

(14)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia predstavovali približne 95 % celkového vývozu príslušného výrobku z ČĽR do Spoločenstva, 96 % z Malajzie a 88 % celkového vývozu z Thajska.

(15)

Ostatné spoločnosti boli buď obchodníci, alebo vyvážajúci výrobcovia, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Spoločenstva. Preto sa pre tieto spoločnosti nestanovuje dumpingové rozpätie.

(16)

Vyvážajúci výrobcovia, ktorí sa v uvedenej lehote neprihlásili, sa považovali za nespolupracujúcich v rámci prešetrovania.

(17)

V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia sa pri výbere vzorky brali do úvahy tieto kritériá: objem predaja vyvážajúceho výrobcu vzhľadom na vývozný predaj do Spoločenstva, ako aj objem predaja vyvážajúceho výrobcu vzhľadom na domáci predaj. Uvažovalo sa o tom, že z ďalej uvedených dôvodov by mala vzorka obsahovať dostatočný počet spoločností predávajúcich na domácom trhu. Preto bolo do vzorky zaradených niekoľko hlavných vyvážajúcich spoločností s reprezentatívnym domácim predajom.

(18)

Na tomto základe Komisia vybrala do vzorky pôvodne desiatich čínskych vyvážajúcich výrobcov, šiestich malajzijských vyvážajúcich výrobcov a šiestich thajských vyvážajúcich výrobcov. Vybrané spoločnosti predstavovali asi 52 % vývozu príslušného výrobku do Spoločenstva z ČĽR, 62 % z Malajzie a 71 % z Thajska.

(19)

V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia a orgány príslušných krajín dostali príležitosť vyjadriť sa k výberu vzorky.

(20)

Viacerí čínski vývozcovia tvrdili, že vzhľadom na osobitné okolnosti týkajúce sa ich spoločností, ako sú napríklad druhy výrobku, podnikateľský model, štruktúra nákladov alebo spojenie so skupinami v Hongkongu alebo EÚ, by mali byť zaradení do vzorky. Nebolo by to však praktické a podľa základného nariadenia nie je cieľom vzorky, aby odrážala všetky uvedené faktory vzhľadom na množstvo informácií a čas, ktorý je k dispozícii na výber vzorky. Okrem toho základným nariadením možno obmedziť prešetrovanie na najväčší reprezentatívny objem vývozu, ktorý možno primerane prešetriť v rámci dostupného času.

(21)

Jeden čínsky vývozca tvrdil, že Komisia mala podľa antidumpingovej dohody WTO („ADA“) jednoducho vybrať vývozcov s najväčším objemom vývozného predaja do Spoločenstva bez ohľadu na domáci predaj. V článku 6.10 ADA sa okrem iného uvádza, že vzorku vývozcov možno vybrať na základe „najväčšieho percenta objemu vývozu z danej krajiny, ktorý možno primerane prešetriť“. Tento výklad článku 6.10 ADA treba zamietnuť. Po prvé nič v znení článku 6.10 ADA nebráni tomu, aby boli do vzorky zaradení aj vývozcovia s reprezentatívnym domácim predajom. Po druhé účelom výberu vzorky vyvážajúcich výrobcov je zhromaždiť čo najviac reprezentatívnych údajov, na ktorých základe možno vypočítať dumpingové rozpätie. Vzhľadom na to je dôležité, aby boli do vzorky zaradené spoločnosti predávajúce príslušný výrobok na domácom trhu, aby sa dala určiť normálna hodnota a výška predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku podľa článku 2 ods. 1 až 6. Pre spoločnosti spĺňajúce kritériá THP by bolo problematické stanoviť normálnu hodnotu bez dostatočných informácií o týchto predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku. Najväčší objem vývozu, ktorý možno primerane prešetriť, by mal teda zahŕňať aspoň dostatočný počet spoločností s predajom na domácom trhu v OP. V dôsledku toho boli v súlade s článkom 6.10 ADA a článkom 17 základného nariadenia vybrané len hlavné vyvážajúce spoločnosti, ktoré predstavovali aj hlavnú časť domáceho predaja.

(22)

Počas prešetrovania sa zistilo, že spoločnosti Wuxi Jiayihe Packaging Co., Ltd, a Wuxi Bestpac Packaging Co., Ltd, omylom ohlásili veľkú hodnotu vývozu príslušného výrobku do ES, ktorý nevyrábali sami, ale v skutočnosti spracovali za iných vyvážajúcich výrobcov. Vzhľadom na malú výšku ich skutočného predaja príslušného výrobku vlastnej výroby bola spoločnosť odstránená z čínskej vzorky. Keďže však táto spoločnosť už bola skontrolovaná, bude sa skúmať individuálne.

(23)

Malajzijské združenie výrobcov plastových výrobkov poukázalo na to, že jedna zo spoločností, ktorá nebola vybraná do vzorky, nenahlásila svoj miestny predaj plastových vriec prepojenej spoločnosti, a teda by mala byť vybraná do vzorky. Keďže Komisia dostala informáciu o tejto chybe v hlásení včas, súhlasila so zahrnutím tejto spoločnosti do vzorky namiesto jednej z predtým vybraných spoločností, ktorá mala menší objem vývozného predaja.

(24)

Dotazníky boli zaslané na vyplnenie 22 pôvodne vybraným spoločnostiam a všetky vyplnené dotazníky od nich prišli v rámci uvedených lehôt s výnimkou jednej thajskej spoločnosti, ktorá síce bola vybraná do vzorky, ale potom prestala spolupracovať.

(25)

Vzhľadom na veľký počet príslušných krajín a strán a časové obmedzenia Komisia došla k záveru, že nemožno povoliť žiadne individuálne preskúmanie vyvážajúcich výrobcov vzhľadom na uplatnenie článku 9 ods. 6 a článku 17 ods. 3 základného nariadenia, lebo by bolo nadmieru obťažné a prekážalo by včasnému ukončeniu prešetrovania. Komisia teda informovala všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, že nemá v úmysle povoliť individuálne preskúmania na požiadanie. Okrem toho v rámci 40-dňovej lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania nedostala žiadne takéto žiadosti.

(26)

Treba poznamenať, že jedna spoločnosť v Číne, ktorá nebola zaradená do vzorky, ale spolupracuje v rámci prešetrovania, predložila žiadosť o zmenu názvu spoločnosti z Jiangmen Xiefeng Plastic Co., Ltd., na Jiangmen Toptype Plastic Products Co., Ltd. Predložila dôkazy o tom, že išlo o zmenu názvu rovnakej právnickej osoby, a teda nebola vykonaná žiadna iná zmena štatútu, štruktúry ani vlastníctva spoločnosti. Názov spoločnosti ako taký bol zmenený na nový názov uvedený v prílohe k tomuto nariadeniu.

(27)

Vzhľadom na veľký počet výrobcov Spoločenstva bol v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia v oznámení o začatí konania navrhnutý výber vzorky. Komisia preto požiadala výrobcov Spoločenstva, aby poskytli informácie týkajúce sa výroby a predaja podobného výrobku.

(28)

Prihlásilo sa 34 výrobcov Spoločenstva, ktorí poskytli informácie požadované v oznámení o začatí konania. Do vzorky bolo vybraných spolu päť spoločností (tri vo Francúzsku a dve v Španielsku), lebo predstavovali najväčší reprezentatívny objem výroby v Spoločenstve (okolo 18 %), ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci dostupného času. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa konzultovalo so združením výrobcov Spoločenstva, ktoré nevznieslo žiadnu námietku. Všetci výrobcovia Spoločenstva zaradení do vzorky spolupracovali a zaslali vyplnené dotazníky v rámci lehôt. Okrem toho všetci ostatní výrobcovia, ktorí sú navrhovateľmi, a výrobcovia so sídlom v Belgicku, Dánsku, Francúzsku, Holandsku, Poľsku, Portugalsku, Španielsku a Spojenom kráľovstve, ktorí podporili prešetrovanie, náležite poskytli určité všeobecné údaje na analýzu ujmy.

(29)

Vzhľadom na veľký počet dovozcov v Spoločenstve sa v oznámení o začatí konania predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia. Komisia preto požiadala dovozcov o poskytnutie informácií týkajúcich sa dovozu a predaja príslušného výrobku.

(30)

Na základe získaných informácií Komisia vybrala piatich dovozcov v troch členských štátoch, dvoch vo Francúzsku, jedného v Nemecku a dvoch v Spojenom kráľovstve. Konzultovala s dvoma známymi združeniami dovozcov. Títo dovozcovia predstavovali najväčší reprezentatívny objem predaja známych dovozcov v Spoločenstve (okolo 9 %), ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci dostupného času. Nakoniec spolupracovali dvaja dovozcovia, ktorí zaslali vyplnené dotazníky.

(31)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na ktorých základe sa malo odporúčať uloženie konečného antidumpingového cla na dovoz určitých plastových vriec a vrecúšok s pôvodom v ČĽR a Thajsku a ukončiť konanie týkajúce sa dovozu s pôvodom v Malajzii. Dostali aj lehotu, v rámci ktorej mohli urobiť následné vyhlásenia k základným skutočnostiam a úvahám, na ktorých základe sa ukladajú konečné opatrenia.

(32)

Ústne a písomné pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, sa posúdili a zistenia sa podľa potreby príslušne upravili.

(33)

Plastové vrecia a vrecúška vyrobené z polyetylénu sa zvyčajne distribuujú prostredníctvom maloobchodných predajní spotrebiteľom, ktorí ich používajú najmä na prenášanie nakúpeného tovaru, balenie potravín alebo likvidáciu domového odpadu.

(34)

Príslušným výrobkom sú plastové vrecia a vrecúška obsahujúce najmenej 20 % hmotnosti polyetylénu a hrubé najviac 100 mikrometrov (ďalej len „plastové vrecúška“) s pôvodom v ČĽR, Malajzii a Thajsku. Príslušný výrobok je zaradený pod kódmi KN ex 3923 21 00, ex 3923 29 10 a ex 3923 29 90.

(35)

Plastové vrecúška sa vyrábajú z polymérov, ktoré sa extrúziou polyetylénu nafúknu vzduchom do formy súvislej trubice. Potom sa fólia reže, zvára, potláča a prípadne opatrí rúčkami a/alebo uzatváracími systémami. Vrecúška možno vyrábať z polyetylénu rozličných hustôt, ktorý sa mieša s inými živicami alebo prísadami. Zloženie materiálu ovplyvňuje také vlastnosti vrecúška ako pevnosť, trvácnosť alebo rozložiteľnosť, ktorá sa môže vyžadovať na rôzne účely.

(36)

V priebehu prešetrovania orgány ČĽR a niekoľkí dovozcovia a vývozcovia tvrdili, že rozsah prešetrovania je príliš veľký, lebo zahŕňa položky ako tašky, vrecia na odpadky, vrecúška na zmrazovanie potravín, vrecúška na balenie ovocia a zeleniny a ďalšie položky, ktoré sú údajne iné z hľadiska fyzikálnych vlastností, ceny, predajných kanálov, konečného použitia a vnímania zákazníka. Osobitne jeden vývozca a niekoľko dovozcov požadovalo vylúčenie vrecúšok so zipsom (polyetylénové vrecúška s uzatváracou lištou) z rozsahu prešetrovania z dôvodu údajných rozdielov v surovine, výrobného procesu, vzhľadu, použitia, distribúcie, vnímania zákazníka a ceny. Ďalší dovozca predložil podobný argument týkajúci sa vreciek na peniaze, ktoré údajne majú niektoré unikátne technické a fyzikálne vlastnosti a vyrába ich len obmedzený počet spoločností.

(37)

Jeden malajzijský vývozca ďalej tvrdil, že patentovaná vlastnosť v podobe dávkovacieho mechanizmu niektorých jeho vrecúšok znamená, že by mali byť vylúčené z rozsahu prešetrovania, lebo vrecúška s týmito vlastnosťami údajne nemôže vyrábať výrobné odvetvie Spoločenstva. Táto patentovaná vlastnosť, ktorá má zaistiť funkčnú výhodu oproti iným nákupným taškám, však nepredstavuje dostatočný rozdiel vo fyzikálnych vlastnostiach príslušných vrecúšok, aby sa mohli považovať za samostatný výrobok. V skutočnosti sú tieto vrecúška v zásade stále zameniteľné inými nákupnými taškami s podobnými patentovanými systémami alebo bez nich.

(38)

Hoci sa uznáva, že existujú rôzne druhy plastových vrecúšok, ktoré sú určené na rôzne účely vrátane uvedených, prešetrovaním sa ukázalo, že všetky tieto druhy plastových vrecúšok vrátane vrecúšok s patentovanými vlastnosťami majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti: sú to v podstate pružné nádoby vyrobené z polyetylénovej fólie používanej na balenie alebo prepravu tovaru. Použitie plastových vrecúšok je vždy rovnaké napriek tomu, že „tovar“, ktorý sa prepravuje alebo balí, môže byť rôzny (napr. maloobchodný tovar, potraviny, odpad). V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že v základnom nariadení sa nevyžaduje, aby prešetrovania zahŕňali výrobky, ktoré sú vo všetkých ohľadoch rovnaké napr. v zmysle výrobného procesu, ceny, predajných kanálov používania alebo vnímania zákazníka. Komisia skôr zvyčajne vyžaduje, že stačí, aby druhy výrobkov posudzované ako jeden výrobok mali rovnaké základné fyzikálne, technické a/alebo chemické vlastnosti.

(39)

V dôsledku toho sa na účely tohto prešetrovania všetky rôzne druhy plastových vrecúšok zaradené pod kódmi KN ex 3923 21 00, ex 3923 29 10 a ex 3923 29 90 s pôvodom v ČĽR, Malajzii a Thajsku považujú za jeden výrobok.

(40)

Komisia zistila, že plastové vrecúška vyrábané a predávané na príslušných domácich trhoch v ČĽR, Malajzii (ktorá slúžila aj ako analogická krajina) a Thajsku a plastové vrecúška vyvážané do Spoločenstva z príslušných krajín, ako aj tie, ktoré vyrába a predáva v Spoločenstve výrobné odvetvie Spoločenstva, majú rovnaké fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a použitie. Preto dospela k záveru, že vo všetkých prípadoch ide o podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(41)

Uvedená všeobecná metodika sa uplatnila v prípade všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Malajzii a Thajsku, ako aj spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorým bol udelený THP. Prezentácia zistení dumpingu v každej z príslušných krajín preto len opisuje, čo je pre každú vyvážajúcu krajinu osobité.

(42)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv u každého vyvážajúceho výrobcu preskúmala, či bol domáci predaj príslušného výrobku nezávislým zákazníkom reprezentatívny, t. j. či celkový objem tohto predaja bol rovnaký alebo vyšší než 5 % celkového objemu zodpovedajúceho vývozného predaja do Spoločenstva.

(43)

Komisia následne identifikovala tie druhy výrobkov predávaných na domácom trhu spoločnosťami s celkovým reprezentatívnym objemom domáceho predaja, ktoré boli identické alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva. Použili sa tieto kritériá: druh použitej suroviny, rozmery, sfarbenie, potlač, uzáver, rúčky a distribúcia plastových vrecúšok.

(44)

Domáci predaj určitého druhu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny vtedy, keď objem predaja tohto výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom v priebehu obdobia prešetrovania predstavoval najmenej 5 % celkového objemu porovnateľného druhu výrobku predávaného na vývoz do Spoločenstva.

(45)

Komisia následne preskúmala, či domáci predaj každého druhu plastových vrecúšok, ktoré každá spoločnosť predávala v každej vyvážajúcej krajine na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách, možno považovať za predaj uskutočňovaný v rámci bežného obchodovania v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia, a to pomocou stanovenia podielu ziskového domáceho predaja každého vyvážaného druhu výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu v priebehu obdobia prešetrovania.

(46)

V prípade, ak objem predaja niektorého druhu výrobku predávaného za netto predajnú cenu rovnajúcu sa kalkulovaným výrobným nákladom alebo vyššiu predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto druhu, a v prípade, ak bola vážená priemerná cena tohto druhu výrobku rovnaká alebo vyššia ako jeho výrobné náklady, normálna hodnota sa stanovila na základe skutočnej domácej ceny. Táto cena sa vypočítala ako vážená priemerná cena celkového domáceho predaja tohto druhu uskutočneného v priebehu OP bez ohľadu na to, či bol tento predaj ziskový, alebo nie.

(47)

V prípade, ak objem ziskového predaja niektorého druhu výrobku predstavoval 80 % alebo menej celkového objemu predaja tohto druhu výrobku alebo ak bola vážená priemerná cena nižšia ako výrobné náklady, normálna hodnota sa stanovila na základe skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážený priemer ziskového predaja len tohto druhu výrobku za predpokladu, že tento predaj predstavoval najmenej 10 % celkového objemu predaja tohto druhu výrobku.

(48)

V prípade, ak objem ziskového predaja ktoréhokoľvek druhu výrobku predstavoval menej ako 10 % celkového objemu predaja tohto druhu, sa predpokladalo, že tento konkrétny druh sa predával v nedostatočných množstvách, a tak jeho domáca cena nepredstavovala vhodný základ na stanovenie normálnej hodnoty.

(49)

V prípadoch, v ktorých nebolo možné použiť na stanovenie normálnej hodnoty domáce ceny určitého druhu výrobku predávaného vyvážajúcim výrobcom, v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia sa musela použiť iná metóda. V tejto súvislosti Komisia použila stanovenú normálnu hodnotu.

(50)

Normálna hodnota sa stanovila tak, že sa k výrobným nákladom výrobcu vyvážaných druhov, v prípade potreby upravených, pripočítala primeraná suma na predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA“) a primerané rozpätie zisku.

(51)

Vo všetkých prípadoch boli PVA a zisk stanovené podľa metód uvedených v článku 2 ods. 6 základného nariadenia. Komisia preto preskúmala, či vzniknuté PVA a zisk realizovaný každým z príslušných vyvážajúcich výrobcov na domácom trhu predstavoval spoľahlivé údaje.

(52)

Vo všetkých prípadoch vývozu príslušného výrobku nezávislým zákazníkom v Spoločenstve bola vývozná cena stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien.

(53)

V prípade, ak sa vývozný predaj uskutočnil prostredníctvom prepojených dovozcov v Spoločenstve, vývozná cena bola stanovená podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia na základe ceny, za ktorú sa dovážané výrobky prvýkrát opätovne predali nezávislému kupujúcemu, náležite upravenej, berúc do úvahy všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a opätovným predajom, ako aj primerané rozpätie na PVA a zisky. V tomto prípade sa použili vlastné PVA náklady prepojených dovozcov. Ziskové rozpätie sa stanovilo na základe informácií, ktoré poskytli spolupracujúci neprepojení dovozcovia.

(54)

Normálna hodnota a vývozná cena sa porovnali na základe cien zo závodu.

(55)

S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa formou úprav patrične zohľadnili rozdiely, ktoré vplývajú na ceny a porovnateľnosť cien, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. V náležitých a oprávnených prípadoch sa u všetkých prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov zohľadnili úpravy rozdielov v nákladoch na námornú dopravu a poistenie, manipuláciu, naloženie a vedľajšie náklady, náklady na balenie, úverové náklady a provízie.

(56)

V súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia boli dumpingové rozpätia stanovené na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty každého druhu výrobku s predtým uvedenou váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu výrobkov.

(57)

Dumpingové rozpätie pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 17 základného nariadenia, ale neboli zaradení do vzorky, bolo stanovené na základe váženého priemeru dumpingových rozpätí spoločností vo vzorke podľa článku 9 ods. 6 základného nariadenia.

(58)

Na stanovenie dumpingového rozpätia, čiže na stanovenie jednotného dumpingového rozpätia Komisia obvykle považuje prepojených vyvážajúcich výrobcov alebo vyvážajúcich výrobcov patriacich do rovnakej skupiny za jeden subjekt. Je to najmä preto, lebo výpočet individuálnych dumpingových rozpätí by mohol podnietiť obchádzanie antidumpingových opatrení a urobiť ich neúčinnými, lebo prepojeným vyvážajúcim výrobcom umožní uskutočňovať vývoz do Spoločenstva prostredníctvom spoločnosti s najnižším individuálnym dumpingovým rozpätím.

(59)

V súlade s týmto postupom sa prepojení vyvážajúci výrobcovia patriaci do rovnakých skupín považovali za jeden jediný subjekt a bolo im pridelené jedno dumpingové rozpätie vypočítané na základe váženého priemeru dumpingových rozpätí spolupracujúcich výrobcov v príslušných skupinách.

(60)

Na stanovenie dumpingového rozpätia pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa najprv zisťovala úroveň nespolupráce. S týmto cieľom sa porovnal objem vývozu do Spoločenstva, ktorý nahlásili spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, s ekvivalentnou štatistikou dovozu podľa Eurostatu.

(61)

Keďže úroveň spolupráce bola v Malajzii a Thajsku vysoká (viac ako 85 %), považovalo sa za vhodné stanoviť zvyškové dumpingové rozpätie pre všetkých nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov vo všetkých týchto krajinách na úrovni najvyššieho cla uloženého spolupracujúcemu vývozcovi.

(62)

V súvislosti s Čínou je potrebné poznamenať, že hoci spolupráca bola vysoká, traja vyvážajúci výrobcovia poskytli nepravdivé a zavádzajúce informácie, a preto boli podľa článku 18 základného nariadenia, ako sa uvádza ďalej, vyhlásení za nespolupracujúcich. Keďže tieto spoločnosti sa dobrovoľne zdržiavali spolupráce, zvyškové dumpingové rozpätie pre každého nespolupracujúceho výrobcu v ČĽR vychádzalo z dostupných skutočností. Preto sa usúdilo, že by bolo vhodné, aby sa zvyškové dumpingové rozpätie stanovilo na úrovni najvyšších rozpätí určených pre reprezentatívne druhy, uložených nespolupracujúcemu vývozcovi, ktorému nebol udelený THP ani IP. Neexistovali žiadne indikácie, že nespolupracujúci vyvážajúci výrobcovia predávali za dumpingové ceny na nižšej úrovni.

(63)

Globálny reprezentatívny domáci predaj mali tri spoločnosti. Z dôvodu nedostatku zhodných domácich a vyvážaných druhov sa však v súlade s uvedenou metodikou musela stanoviť normálna hodnota pre tieto spoločnosti. Normálnu hodnotu bolo treba stanoviť v súlade s uvedenou metodikou aj pre spoločnosti bez reprezentatívneho domáceho predaja.

(64)

Pri troch spoločnostiach s reprezentatívnym domácim predajom sa na stanovenie normálnej hodnoty použil ich zisk dosiahnutý pri bežnom obchodovaní a domáce PVA na základe ich vlastného domáceho predaja.

(65)

Pri troch spoločnostiach bez reprezentatívneho domáceho predaja sa výška PVA nákladov stanovila na základe priemerných PVA troch spoločností s reprezentatívnym predajom.

(66)

Keďže celkový ziskový predaj podobného výrobku zaznamenal len jeden malajzijský vývozca, na stanovenie normálnej hodnoty pre tri spoločnosti bez domáceho predaja sa v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia použila priemerná výška zisku 5,5 % z domáceho predaja výrobkov rovnakej všeobecnej kategórie.

(67)

Šesť vyvážajúcich výrobcov uskutočňovalo vývozný predaj do Spoločenstva buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlami v Spoločenstve a Indonézii. V prípade, ak sa vývozný predaj uskutočňoval prostredníctvom prepojených dovozcov so sídlom v Spoločenstve, sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia, ako je uvedené v odôvodnení 53.

(68)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnávali na základe cien zo závodu, ako je uvedené v odôvodneniach 54 a 55, ktoré sa podľa potreby upravili v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(69)

Predaj, ktorý sa uskutočňoval prostredníctvom Indonézie, bol v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia upravený o provízie vo výške 3,3 %. Výška provízií bola založená na predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch indonézskej spoločnosti a na ziskovom rozpätí 3 %. Vzhľadom na to, že zisk indonézskej spoločnosti bol ovplyvnený predajom medzi prepojenými spoločnosťami, ziskové rozpätie 3 % sa určilo na základe ziskového rozpätia dosiahnutého neprepojeným obchodníkom.

(70)

Ďalší vývozca tvrdil, že úprava by sa mala vykonať na predajných cenách v Spoločenstve, lebo jeho posledná zmluva (po OP) s konečným zákazníkom umožňuje zvýšiť ceny údajne na účely kompenzácie strát, ktoré vývozcovi vznikli v OP v dôsledku zvýšenia ceny surovín. Keďže v priebehu OP nedošlo k úprave cien a neexistuje žiadny dôkaz o vzťahu medzi novou zmluvou a vývojom nákladov v minulosti, toto nemožno povoliť.

(71)

Dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, sú:

(72)

Komisia preskúmala, či možno dumpingové rozpätie pre celú Malajziu vykázať väčšie než de minimis rozpätie 2 % uvedené v článku 9 ods. 3 základného nariadenia. Na stanovenie dumpingového rozpätia pre spoločnosti nezahrnuté do vzorky sa považovalo za vhodné extrapolovať výsledky vzorky vrátane nedumpingových spoločností. Dumpingové rozpätie vo vzorke vyjadrené ako percento hodnoty CIF vývozu bolo menšie než 2 %. Preto bolo celkové dumpingové rozpätie pre Malajziu stanovené pod úroveň de minimis. Za týchto okolností by sa malo ukončiť konanie týkajúce sa dovozu príslušného výrobku s pôvodom v Malajzii a nemalo by byť uložené žiadne clo.

(73)

Výrobné odvetvie Spoločenstva namietlo, že článok 9 ods. 3 základného nariadenia neumožňuje určiť de minimis celoštátne dumpingové rozpätie.

(74)

Komisia tento výklad zamietla. V článku 9 ods. 3 základného nariadenia je jasne uvedené, že konanie sa musí ukončiť v prípade, ak je dumpingové rozpätie menšie než 2 %. Ak sa proti krajine začalo konanie, týka sa osobitne celoštátneho rozpätia.

(75)

Výrobné odvetvie Spoločenstva ďalej namietlo, že v článku 9 ods. 6 základného nariadenia je uvedené, že na výpočet dumpingového cla uplatňovaného na spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky by sa nemali brať do úvahy nulové a de minimis rozpätia. V tomto článku sa však stanovuje len maximálne clo uplatňované na týchto vyvážajúcich výrobcov v prípadoch, keď sa má clo uplatniť. Keďže sa zistilo, že dumping malajzijských vyvážajúcich výrobcov predstavuje len malú časť celkového vývozu z Malajzie, považovalo sa za vhodné, ako je uvedené v odôvodnení 72, založiť výpočet pre celý štát na extrapolácii výsledkov celej vzorky.

(76)

Globálny reprezentatívny domáci predaj mali tri spoločnosti. Z dôvodu nedostatku porovnateľných domácich a vyvážaných druhov však v súlade s uvedenou metodikou bolo treba pre tieto spoločnosti stanoviť normálnu hodnotu. Normálnu hodnotu bolo treba stanoviť v súlade s uvedenou metodikou aj pre spoločnosti bez reprezentatívneho domáceho predaja.

(77)

Pri týchto troch spoločnostiach sa použili PVA založené na ich vlastnom domácom predaji. Pri dvoch spoločnostiach bez reprezentatívneho domáceho predaja sa výška PVA nákladov stanovila na základe priemerných PVA troch spoločností s domácim predajom.

(78)

Pri dvoch spoločnostiach s reprezentatívnym domácim predajom sa použil zisk dosiahnutý pri bežnom obchodovaní. Pri tretej spoločnosti s reprezentatívnym domácim predajom sa nemohol použiť vlastný zisk, lebo pri bežnom obchodovaní sa uskutočnilo len menej ako 10 % predaja.

(79)

Keďže žiadny thajský vývozca nemal celkove ziskový domáci predaj, na stanovenie normálnej hodnoty pre dve spoločnosti bez domáceho predaja a jednej spoločnosti, ktorá pri bežnom obchodovaní uskutočnila len menej ako 10 % domáceho predaja, sa v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia použilo primerané ziskové rozpätie založené na zisku jednej thajskej spoločnosti z predaja výrobkov rovnakej všeobecnej kategórie na domácom trhu.

(80)

Vývoz piatich spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa uskutočnil priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve. Preto boli vývozné ceny založené na cene skutočne zaplatenej alebo obvykle platenej za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(81)

Ako bolo uvedené, normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnávali na základe cien zo závodu, ktoré sa podľa potreby upravili v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(82)

Dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento CIF ceny na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, sú:

(83)

Pri prešetrovaniach antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu výrobkov s pôvodom v ČĽR sa normálna hodnota určuje v súlade s odsekmi 1 až 6 článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia u tých vyvážajúcich výrobcov, u ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c). Len na pripomenutie v krátkosti uvádzame súhrnne tieto kritériá:

(84)

Zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, u ktorých sa zvažovalo zaradenie do vzorky, 108 požiadalo o THP podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v rámci stanovených lehôt zaslalo vyplnený formulár žiadosti o THP pre vyvážajúcich výrobcov. Tri spoločnosti požiadali len o IP a vrátili formulár žiadosti o THP čiastočne vyplnený tak, ako bolo potrebné. Od desiatich prešetrovaných spoločností si Komisia vyžiadala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné, a v priestoroch predmetných spoločností overila informácie predložené v žiadostiach o THP.

(85)

Bol prijatý záver, že z desiatich prešetrovaných čínskych vyvážajúcich výrobcov sedem preukázalo, že spĺňa kritériá článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a preto by sa im mal udeliť THP, zatiaľ čo v prípade jedného vyvážajúceho výrobcu bolo rozhodnuté, že by mu nemal byť udelený THP.

(86)

Okrem toho sa zistilo, že dvaja zostávajúci prešetrovaní čínski výrobcovia a jeden vyvážajúci výrobca, ktorý nebol zaradený do vzorky, poskytli v zmysle článku 18 základného nariadenia nesprávne a zavádzajúce informácie.

(87)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia sa v príslušných vyplnených formulároch žiadosti o trhovohospodársky prístup a vyplnenom dotazníku o antidumpingu neprihlásili k vzájomnému prepojeniu a jeden z nich predložil sfalšovaný dôkaz, aby čiastočne zatajil existujúce prepojenie.

(88)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že Komisia zvyčajne skúma, či skupina prepojených spoločností ako celok spĺňa podmienky na udelenie THP. Je to nevyhnutné, aby sa v prípade uloženia opatrení vyhlo uskutočňovaniu predaja skupinou spoločností prostredníctvom jednej z prepojených spoločností v skupine s individuálnou colnou sadzbou a ŠTH. Preto v prípadoch, ak dcérska spoločnosť alebo prepojená spoločnosť je výrobcom a/alebo predajcom príslušného výrobku, musia sa všetky takéto prepojené spoločnosti vyhlásiť za prepojené, aby sa zabezpečilo, že na prepojené spoločnosti sa vzťahuje jedno dumpingové rozpätie, v prípade uloženia opatrení. Okrem toho všetky prepojené spoločnosti, ktoré sa zúčastňujú na výrobe alebo predaji príslušného výrobku, musia zaslať vyplnený formulár žiadosti o THP, aby sa preskúmalo, či spĺňajú aj kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Rovnako všetci prepojení výrobcovia by mali zaslať vyplnený dotazník.

(89)

V tomto prípade, napriek tomu, že obidve spoločnosti jednotlivo splnili svoj záväzok predložiť formulár žiadosti o THP, sa prepojené spoločnosti pokúsili zatajiť svoje prepojenie. Keďže prepojenie nebolo známe, jedna z dvoch prepojených spoločností nebola prešetrená spolu s inou, ktorá bola zaradená do vzorky, čo by sa za normálnych okolností uskutočnilo. Z tohto dôvodu na základe informácií poskytnutých Komisii nebolo možné uskutočniť riadne prešetrenie všetkých prepojených spoločností v skupine. To viedlo k tomu, že pre túto skupinu ako celok nebolo možné stanoviť, že splnila podmienky na udelenie THP.

(90)

V dôsledku toho prešetrovaný vyvážajúci výrobca a jeho prepojená spoločnosť, výrobca, ktorý sa zúčastňoval na výrobe a predaji príslušného výrobku, boli vyhlásení za nespolupracujúcich vyvážajúcich vývozcov.

(91)

V prípade ďalšej zostávajúcej spoločnosti sa našiel dôkaz o tom, že vo vyplnenom dotazníku úmyselne predložila nesprávne informácie týkajúce sa vývozného predaja, ako aj sfalšované vývozné faktúry počas overovacej návštevy, ako je to ďalej uvedené v odôvodnení 112. Usúdilo sa, že keďže bola vyhlásená za nespolupracujúceho vývozcu, pokiaľ ide o jej žiadosť o THP, akékoľvek stanovisko bolo irelevantné, pretože za súčasných okolností sa pre túto spoločnosť nemôže vypočítať individuálne rozpätie.

(92)

Príslušní vyvážajúci výrobcovia a výrobné odvetvie Spoločenstva dostali možnosť vyjadriť sa k uvedeným zisteniam.

(93)

Čínsky vyvážajúci výrobca uvedený v odôvodnení 85 nemohol preukázať, že spĺňa kritériá 1, 2 a 3, a preto mu bol THP zamietnutý. Prešetrovanie tejto spoločnosti a s ňou prepojených spoločností ukázalo, že do tejto skupiny patria dva výrobné subjekty, z ktorých jeden je čínska spoločnosť a druhý pobočka hongkonskej materskej spoločnosti v Číne. Spoločnosť nebola schopná preukázať, že riadenie tejto pobočky neovplyvňuje čínsky štát. Okrem toho v obchodnej licencii čínskej výrobnej spoločnosti je uvedené, že by mala vyvážať minimálne percento produkcie. Spoločnosť tvrdila, že môže od miestnych orgánov získať povolenie predávať na domácom trhu, t. j. získať neobmedzenú obchodnú licenciu. Toto tvrdenie však nepodložila ani nepožiadala o odstránenie zjavného obmedzenia zo svojej obchodnej licencie, ba ani nezmenila svoje stanovy, v ktorých bola zahrnutá aj vývozná požiadavka. V dôsledku toho sa prijal záver, že spoločnosť neposkytla dostatok dôkazov o tom, že môže slobodne a flexibilne predávať podľa trhových signálov, čo zahŕňa aj možnosť predávať na domácom trhu. Toto obmedzenie pramení z výrazného zasahovania štátu, t. j. z obchodnej licencie, ktorá obmedzuje rozsah činností spoločnosti na vývozný trh.

(94)

Uvedené znamená, že bola zamietnutá aj žiadosť spoločnosti o individuálny prístup (ďalej len „IP“), lebo spoločnosť nesplnila kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 písm. b) základného nariadenia, a to že vývozné ceny a množstvá sa neurčovali slobodne.

(95)

Pokiaľ ide o kritérium č. 2, keďže pobočka hongkonskej materskej spoločnosti podniká v hotovosti, predpokladá sa, že jej účty sa nevedú v súlade so zásadou časového rozlíšenia podľa medzinárodných účtovných štandardov (ďalej len „IAS“). Okrem toho nedostatočné oddelenie prevádzok tejto pobočky od prevádzok druhej výrobnej spoločnosti vyvoláva vážne obavy o presnosť účtov, najmä v súvislosti s nákladmi oboch subjektov. Preto nemožno považovať kritérium na udelenie THP za splnené.

(96)

Pokiaľ ide o práva na používanie pozemku a budovy závodu tejto pobočky, spoločnosť jasne nepreukázala, ako ich získala alebo či podliehajú odpisom. Preto nemožno tretie kritérium na udelenie THP považovať za splnené, lebo spoločnosť nepreukázala, že si z bývalého systému netrhového hospodárstva nepreniesla žiadne deformácie súvisiace s právami na používanie pozemkov a akvizíciou továrenských budov.

(97)

Ďalší čínsky vyvážajúci výrobca mal vo svojej obchodnej licencii a stanovách uvedené ustanovenie, že by mal vyvážať 100 % produkcie spoločnosti. Sama spoločnosť podliehala počas OP vývoznej povinnosti a Komisia sa spočiatku nazdávala, že nemôže slobodne prijímať obchodné rozhodnutia podľa trhových signálov, a preto nespĺňa prvé kritérium na udelenie THP. Táto spoločnosť však predložila dôkaz o tom, že tieto obmedzenia boli v marci 2006 odstránené. Spoločnosť odôvodnila aj svoje rozhodnutie nepredávať na domácom trhu v období pred prešetrovaním a počas OP a predložila dôkaz o tom, že toto rozhodnutie bolo prijaté výlučne vzhľadom na situáciu spoločnosti a jej trhové perspektívy, a preto bola napriek požiadavke vývozného predaja uvedenej v obchodnej licencii vlastne oslobodená od zasahovania štátu. Keďže obchodná licencia tejto spoločnosti už neobsahuje požiadavku vývozného predaja a keďže spoločnosť dokázala svoje tvrdenie, že zjavné obmedzenie bolo zastarané skôr, než sa odstránilo, spoločnosť spĺňa prvé kritérium na udelenie THP.

(98)

Čínska vláda a niekoľkí vývozcovia tvrdili, že Komisia rozhodla len o štatúte THP spoločností zaradených do vzorky, čím neodpovedala na žiadosti o THP asi 100 spoločností, ktoré neboli zaradené do vzorky. Podľa nich je Komisia povinná individuálne rozhodnúť na základe predložených žiadostí o THP bez ohľadu na to, či vývozca je, alebo nie je zaradený do vzorky.

(99)

Najprv je potrebné poznamenať, že Komisia v tomto konaní riešila neobvykle veľké množstvo spolupracujúcich vývozcov, t. j. viac ako 100. Na základe toho Komisia musela zabezpečiť, aby sa prešetrovanie uskutočnilo v rámci dostupných zdrojov, v právnej lehote a bez porušenia noriem posudzovania žiadostí o THP.

(100)

Komisia sa domnieva, že súčasné ustanovenie týkajúce sa výberu vzorky (článok 17 základného nariadenia) plne pokrýva situáciu spoločností, ktoré žiadajú o THP. Povaha výberu vzorky v skutočnosti bráni individuálne posudzovať krajiny s trhovým hospodárstvom, ako aj transformujúce sa hospodárstva, a závery, ku ktorým sa dospelo v rámci tejto vzorky, sa vzťahujú aj na ne.

(101)

V článku 17 základného nariadenia je stanovená všeobecná metóda na riešenie situácií, ak z dôvodu vysokého počtu zúčastnených spoločností už nie je možné individuálne preskúmanie, t. j. použitie reprezentatívnej vzorky. Nie je dôvod, prečo by sa táto metóda nemala rovnako uplatniť v prípade, ak vysoký počet zúčastnených spoločností zahŕňa vysoký počet spoločností žiadajúcich o THP.

(102)

Otázka, či spoločnosť zaradená do vzorky požiadala o THP/IP a či jej bol, alebo nebol udelený, je v skutočnosti technická otázka a významná len z hľadiska stanovenia dumpingového rozpätia. Má vplyv len na údaje používané na výpočet dumpingu spoločnosti, či sa použijú vlastné údaje spoločnosti, alebo analogickej krajiny. Ako v každom inom prípade výberu vzorky, stanovuje sa vážený priemer všetkých spoločností zaradených do vzorky bez ohľadu na použitú metodiku výpočtu dumpingu pre každú spoločnosť v rámci posúdenia THP/IP. THP/IP by preto nemali brániť uplatňovaniu normálnych techník výberu vzorky.

(103)

Hlavným zmyslom výberu vzorky je vyrovnať administratívne potreby, aby bolo možné posúdenie prípadu v lehote a v rámci rozpätia povinných termínov s čo najširšou možnou individuálnou analýzou. Počet žiadostí o THP v tomto prípade bol taký vysoký, že individuálne preskúmanie žiadostí, ako sa to niekedy robí aj v iných prípadoch, bolo z administratívneho hľadiska nemožné. Preto sa považovalo za primerané uplatniť rovnako na všetky spoločnosti nezaradené do vzorky vážené priemerné rozpätie vyplývajúce zo všetkých spoločností, ktoré boli zaradené do vzorky podľa stanovených kritérií v odôvodnení 17, bez toho, aby sa robil rozdiel medzi spoločnosťami, ktoré THP/IP získali a ktoré nie.

(104)

Výrobné odvetvie Spoločenstva namietalo proti udeleniu THP piatim uvedeným spoločnostiam.

(105)

Výrobné odvetvie Spoločenstva argumentovalo, že jedna zo spoločností, ktorej bol udelený THP, sa vo všeobecnosti považuje za štátnu spoločnosť, a keďže až donedávna bola jednou z najväčších obchodných skupín vo vlastníctve štátu, zrejme ešte stále využíva zvýhodnené postavenie v rámci čínskeho štátu a je ním ovplyvňovaná. Výrobné odvetvie Spoločenstva ďalej zdôraznilo, že prevod aktív z bývalého štátneho podniku na súčasnú spoločnosť má potenciálne prenesené účinky. Komisia preverila vlastníctvo a kontrolné štruktúry tejto spoločnosti a dospela k záveru, že od roku 2002 ju riadia súkromní investori bez kontroly štátu. Komisia preskúmala aj prevod aktív zo štátneho podniku a ubezpečila sa, že prebehol za podmienok trhového hospodárstva. Nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by tieto závery spochybnil. Výrobné odvetvie Spoločenstva argumentovalo aj tým, že spoločnosť by nemala dostať THP, lebo jej vývoz bol subvencovaný. Výška a charakter tejto subvencie však nie sú dôvodom na zamietnutie THP.

(106)

Pokiaľ ide o ďalšiu spoločnosť, ktorej bol udelený THP, výrobné odvetvie Spoločenstva tvrdilo, že aj jej by sa mal zamietnuť THP, lebo tovar, ktorý vyváža, sa zväčša vyrába na základe dohôd o poplatkoch s uvedenou spoločnosťou. Keďže sa však zistilo, že spoločnosť, ktorá bola uvedená ako prvá, spĺňa kritériá pre THP, nie sú žiadne dôvody domnievať sa, že táto spoločnosť nespĺňa kritériá z dôvodu dohôd o poplatkoch medzi týmito dvoma spoločnosťami.

(107)

Pokiaľ ide o tretiu spoločnosť, ktorej bol udelený THP, výrobné odvetvie Spoločenstva sa nazdávalo, že skutočnosť, že spoločnosť musí ešte vytvoriť zisk, znamená, že nemôže fungovať podľa podmienok trhového hospodárstva. Komisia sa však domnievala, že v počiatočnej fáze to nie je nič nezvyčajné a že je to kompatibilné s podmienkami trhového hospodárstva. Výrobné odvetvie Spoločenstva argumentovalo aj tým, že skutočnosť, že obchodná licencia spoločnosti v priebehu OP obsahovala minimálnu vývoznú požiadavku, nie je zlučiteľná s prvým kritériom THP. Komisia sa však nazdáva, že táto požiadavka v priebehu OP nepredstavovala účinné obmedzenie. Po prvé preto, že obmedzenie bolo z obchodnej licencie z roku 2005 odstránené, a po druhé preto, že percento vývozného predaja bolo vždy výrazne nad prahom stanoveným v starej obchodnej licencii, čo naznačuje, že obmedzenie v obchodnej licencii už bolo zastarané. Nakoniec výrobné odvetvie Spoločenstva namietlo, že poznámka audítora týkajúca sa oceňovania surovín touto treťou spoločnosťou znamená, že jej účty nie sú spoľahlivé. Komisia sa však domnieva, že skutočnosť, že audítor túto poznámku urobil a že spoločnosť prijala opatrenia na nápravu situácie, potvrdzuje, že jej účty sú nezávisle kontrolované a spoľahlivé.

(108)

Pokiaľ ide o štvrtú spoločnosť, ktorej bol udelený THP, výrobné odvetvie Spoločenstva tvrdilo, že do pracovnej politiky spoločnosti zasahoval štát, lebo používanú pracovnú zmluvu schválila miestna správa. Toto schválenie sa však týkalo štruktúry modelu zmluvy, a nie jej osobitných podmienok. Ako také sa to teda nepovažovalo za zasahovanie štátu.

(109)

A nakoniec napadlo výrobné odvetvie Spoločenstva udelenie THP piatej spoločnosti, ktorej stanovy počas OP obsahovali ustanovenie, že celá výroba by sa mala vyvážať. Táto spoločnosť však pred OP a počas neho predávala príslušný výrobok na čínskom domácom trhu. V roku 2005 spoločnosť odstránila zo svojich stanov akékoľvek obmedzenia a za týchto okolností neexistuje dôvod, prečo by jej nemal byť udelený THP.

(110)

Dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia uvedení v odôvodneniach 87 až 90, ktorí boli vyhlásení za nespolupracujúcich, namietali proti záverom útvarov Komisie, že by mali byť považovaní za nespolupracujúcich a že by im mal byť zamietnutý THP. Spoločnosti však nepredložili presvedčivé vysvetlenie alebo niečo, čo by odporovalo dôkazu, ktorý má Komisia k dispozícii a ktorý získala počas overovacích návštev na mieste v priestoroch z jednej zo spoločností. Preto sa potvrdilo, že by sa v tomto konaní mali považovať za nespolupracujúcich výrobcov a rovnako by im mal byť zamietnutý THP.

(111)

Konzultovalo sa s poradným výborom aj s priamo zainteresovanými stranami. Hlavné argumenty, ktoré predložili vývozcovia a výrobné odvetvie Spoločenstva, sa už hodnotili.

(112)

Komisii bolo predložených niekoľko tvrdení v súvislosti so spoločnosťou uvedenou v druhej časti odôvodnenia 86, ktorá spochybnila platnosť informácií Komisie získaných počas prešetrovania na mieste, zo žiadosti o THP a z vyplneného dotazníka. Tieto tvrdenia sa overili a zistilo sa, že vývozné faktúry predložené počas overenia na mieste museli byť skutočne zmanipulované s cieľom ukázať podstatne vyššiu vývoznú cenu.

(113)

Dôkaz sa predložil spoločnosti, ktorá namietala proti názoru, že to stačí na to, aby sa táto spoločnosť považovala za nespolupracujúcu v rámci prešetrovania podľa článku 18 základného nariadenia. Nebola však schopná vysvetliť rozdiel medzi týmito dokladmi, a preto sa potvrdilo, že by sa mala v tomto konaní považovať za nespolupracujúcu. Vzhľadom na povahu nespolupráce, t. j. poskytnutie nesprávnych informácií a sfalšovanie dokladov, ako aj času, keď sa to zistilo, t. j. tesne pred koncom prešetrovania, sa v skutočnosti informácie, ktoré predložila táto spoločnosť, zamietli úplne, pretože nemožno vylúčiť, že iné predložené informácie a dokumenty sú rovnako ovplyvnené takýmto správaním.

(114)

Tri zo siedmich spoločností, ktorým bol udelený THP, mali globálny reprezentatívny domáci predaj. Z dôvodu nedostatku zhodných domácich a vyvážaných druhov však musela byť normálna hodnota pre tieto spoločnosti stanovená v súlade s uvedenou metodikou. Normálna hodnota sa musela stanoviť v súlade s uvedenou metodikou aj pre zostávajúcich päť spoločností bez reprezentatívneho domáceho predaja.

(115)

Pre tri spoločnosti s reprezentatívnym domácim predajom sa použil ich zisk dosiahnutý v rámci bežného obchodovania a domáce PVA založené na ich vlastnom domácom predaji.

(116)

Pre štyri zostávajúce spoločnosti, ktorým bol udelený THP a ktoré nemali reprezentatívny domáci predaj, bola výška PVA nákladov stanovená na základe priemerných PVA štyroch spoločností s reprezentatívnym domácim predajom.

(117)

Keďže len jeden čínsky vyvážajúci výrobca, ktorému bol udelený THP, mal celkove ziskový domáci predaj podobného výrobku, na stanovenie normálnej hodnoty pre štyri spoločnosti, ktoré nemali domáci predaj, sa v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia použilo primerané ziskové rozpätie založené na zisku tejto jednej spoločnosti pri predaji tej istej všeobecnej kategórie výrobkov na domácom trhu.

(118)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia treba normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v transformujúcich sa hospodárstvach, ktorým nebol udelený THP, stanoviť na základe ceny alebo stanovenej hodnoty v analogickej krajine.

(119)

V oznámení o začatí konania boli na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR navrhnuté Spojené štáty ako vhodná analogická krajina. Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby sa v tejto súvislosti vyjadrili.

(120)

Rôzne zainteresované strany predložili pripomienky, v ktorých navrhovali ako analogickú krajinu Malajziu, Thajsko, Indonéziu alebo Indiu. Informácie o výrobcoch v Malajzii a Thajsku už boli k dispozícii vďaka ich spolupráci v tomto prešetrovaní. Okrem toho sa kontaktovali ďalšie známe spoločnosti v Spojených štátoch, Indonézii a Indii s cieľom zistiť, či možno tieto krajiny použiť ako analogické krajiny. Svoju ochotu spolupracovať naznačila len jedna spoločnosť v Spojených štátoch a dve spoločnosti v Indii, ale títo výrobcovia nezaslali vyplnené dotazníky.

(121)

Keďže chýbala spolupráca zo strany spoločností v ďalších možných analogických krajinách, skúmala sa vhodnosť Malajzie. Zistilo sa, že Malajzia má reprezentatívny domáci trh, kde vyrába a predáva veľký sortiment druhov príslušného výrobku, a má aj veľký počet dodávateľov, ktorý zabezpečuje dostatočnú úroveň hospodárskej súťaže. Prešetrovaním sa zistilo, že výrazný domáci predaj pri bežnom obchodovaní realizovali traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia z Malajzie, ktorí boli zaradení do vzorky.

(122)

Po zverejnení informačného dokumentu Komisie, ktorý navrhoval ako analogickú krajinu Malajziu, výrobné odvetvie Spoločenstva namietlo, že Komisia by mala ako analogickú krajinu použiť USA, lebo v Malajzii je v porovnaní so Spojenými štátmi malý domáci trh a platia vysoké dovozné clá.

(123)

Tento argument bol zamietnutý z dôvodu výrazného domáceho predaja príslušného výrobku v Malajzii. Okrem toho sa zistilo, že hoci boli dovozné clá v Malajzii vysoké (30 %), dovoz z krajín ASEAN, ktorý bol výrazný, využíval preferenčnú sadzbu (5 %), ktorá bola zhodná s clami v USA. Ďalej treba poznamenať, že napriek najlepším snahám Komisie ani jeden výrobca príslušného výrobku zo Spojených štátov neprejavil ochotu spolupracovať.

(124)

V dôsledku chýbajúcej spolupráce spoločností v Spojených štátoch, Indii a Indonézii a zistenia nulového dumpingu z Malajzie sa rozhodlo, že ako analogická krajina pre ČĽR sa použije Malajzia.

(125)

V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol udelený THP, stanovila na základe overených informácií získaných od výrobcu v analogickej krajine, t. j. na základe zaplatenej alebo splatnej ceny na domácom trhu Malajzie za druhy výrobku, ktoré boli zistené pri bežnom obchodovaní, v súlade s predtým uvedenou metodikou. Tieto ceny sa v prípade potreby upravili tak, aby sa zabezpečilo spravodlivé porovnanie s týmito druhmi výrobkov vyvážaných do Spoločenstva príslušným čínskym výrobcom.

(126)

Výsledkom bolo stanovenie normálnej hodnoty ako váženej priemernej domácej predajnej ceny pri bežnom obchodovaní, za ktorú predávali spolupracujúci výrobcovia s reprezentatívnym domácim predajom v Malajzii neprepojeným zákazníkom.

(127)

Čínski vyvážajúci výrobcovia uskutočňovali vývozný predaj do Spoločenstva buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom obchodných spoločností so sídlom v Hongkongu a Spoločenstve. Vývozné ceny boli stanovené pomocou uvedenej všeobecnej metodiky. Pri predaji uskutočňovanom prostredníctvom prepojených obchodných spoločností v Hongkongu sa vykonala úprava o provízii v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia v prípade, ak sa ukázalo, že tieto prepojené predajné spoločnosti si plnili povinnosti komisionára. Výška provízie bola založená na PVA nákladoch obchodnej spoločnosti a na základe informácií získaných od neprepojených obchodníkov v Hongkongu sa použilo ziskové rozpätie 3 %.

(128)

Ako bolo uvedené, normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnávali na základe cien zo závodu, ktoré sa podľa potreby upravili v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(129)

Jeden čínsky vyvážajúci výrobca žiadal o úpravu podľa článku 2 ods. 10 písm. d) základného nariadenia vo výške trhovej hodnoty rozdielu medzi vývozným predajom a určitým predajom na domácom trhu. Sumy, o ktoré táto spoločnosť žiadala, však nebolo možné podložiť zodpovedajúcim rozdielom v cenových úrovniach na domácom trhu, a preto úprava nebola povolená.

(130)

Dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, sú:

(131)

Ako bolo uvedené predtým, dumpingové rozpätie sa vypočítalo pre spolupracujúcu spoločnosť vo vzorke, ktorej nebol udelený THP ani IP, s cieľom výpočtu priemerného dumpingového rozpätia pre celú vzorku. Tejto spoločnosti však nebola udelená individuálna colná sadzba, ako to bolo uvedené v odôvodnení 227, pretože jej nebol udelený THP ani IP.

(132)

Príslušný výrobok vyrábajú v Spoločenstve stovky výrobcov. Toto odvetvie je veľmi rozdrobené a tvoria ho predovšetkým malé a stredné podniky.

(133)

Pri výpočte výroby Spoločenstva počas OP sa za východisko brala odhadovaná spotreba Spoločenstva, odhadnutá podľa vysvetlenia v odôvodneniach 158 a 159. Od údaju o spotrebe sa odpočítal dovoz do Spoločenstva podľa záznamov Eurostatu. Výsledný ukazovateľ výroby bol v prípade potreby upravený na základe informácií, ktoré predložili združenia výrobcov v jednotlivých krajinách. Toto množstvo sa následne znížilo o množstvá vyrobené spoločnosťami, ktoré neboli zahrnuté do definície výrobného odvetvia Spoločenstva, uvedenej v odôvodnení 153. Výsledkom výpočtu bola celková výroba Spoločenstva vo výške 1 175 000 ton.

(134)

Určití vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia a maloobchodníci namietli, že percento výroby výrobného odvetvia Spoločenstva vo vzťahu k celkovej výrobe Spoločenstva bolo nižšie než 25 %, a preto by sa malo konanie ukončiť z dôvodu chýbajúcej podpory prípadu. Toto podanie vychádzalo z argumentu, že podľa hlavného poskytovateľa komerčného trhového spravodajstva AMI (3) by odhadované množstvo extrudovaných polyetylénových fólií použitých na výrobu podobného výrobku bolo vyššie ako údaj o výrobe Spoločenstva použitý na posúdenie podpory.

(135)

AMI poskytuje vo svojich dvoch správach, na ktoré sa určité strany odvolávajú, určité informácie o výrobnom odvetví polyetylénových fólií:

(136)

Na žiadosť Komisie AMI udelil povolenie reprodukovať výňatky z uvedených správ. Treba poznamenať, že v „poznámke vydavateľa“ k týmto správam AMI uvádza, že „neprijíma žiadnu právnu zodpovednosť za akékoľvek chyby alebo neúplnosť v týchto informáciách bez ohľadu na to, či sú tieto chyby alebo neúplnosť výsledkom nedbalosti, náhody, alebo akejkoľvek inej príčiny, a neprijíma žiadnu zodpovednosť ani za dobré meno akýchkoľvek uvedených firiem a spoločností“. Okrem toho sa povolenie reprodukovať informácie obsiahnuté v uvedených správach získalo len na základe tejto osobitnej výhrady zodpovednosti: „[AMI] nezodpovedá za žiadny mylný výklad našich informácií zo strany zástupcov výrobného odvetvia, ktorí nadviazali spojenie [s Komisiou], ani za interpretáciu údajov [AMI] zo strany Európskej komisie.“

(137)

Ďalej treba poznamenať, že hoci AMI v dvoch uvedených správach poskytuje určité informácie o výrobnom odvetví polyetylénových fólií, nepredkladá žiadny odhad veľkosti trhu prešetrovaného výrobku v Spoločenstve ako takom. V správach AMI sa odhadujú účely konečného použitia extrudovaných polyetylénových fólií takto (4):

(138)

V správach AMI (5) sa nedefinujú presné metódy výpočtu výrobnej kapacity alebo spotreby surovín. V správach sa odhaduje, že spotreba polyetylénu na extrudovanie fólií v Európe, ako je definovaná v odôvodnení 139, by v roku 2004 mala byť 7 699 000 ton. V prípade výroby AMI uvádza údaj o výrobnej kapacite, ktorý, ako ukázalo prešetrovanie, obvykle predstavuje množstvo polyetylénu vyrobeného extrudovaním. V súvislosti s výrobou vriec a vrecúšok by tento údaj mal zahŕňať aj množstvá priemyselného odpadu (odpad pri rezaní, počiatočný odpad a iné extrudované fólie nižšej kvality) efektívne recyklovaného v procese. V dôsledku recyklácie by sa teda tento odpad mal dvakrát započítať do ukazovateľov výroby, lebo určité množstvá pôvodne panenskej suroviny sa do procesu extrudovania dostávajú viackrát než raz.

(139)

AMI vyjadruje všetky výrobné ukazovatele ako percento, ktoré predstavuje účely konečného použitia spotreby polyetylénu na extrudovanie fólií v Európe. Správa zahŕňa z geografického hľadiska Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Spojené kráľovstvo, Benelux (Belgicko, Holandsko a Luxembursko), Škandináviu (Dánsko, Fínsko, Nórsko a Švédsko), Španielsko, ďalšie štáty západnej Európy (Rakúsko, Írsko, Grécko, Portugalsko, Švajčiarsko) a strednej Európy (Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Českú republiku a Slovenskú republiku) (6). Z členských štátov správa nepokrýva Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Maltu a Cyprus, ale zahŕňa Švajčiarsko, Nórsko a Rumunsko, ktoré nepatria do rozsahu tohto prešetrovania.

(140)

Keďže údaje AMI sa týkajú iného geografického regiónu než Spoločenstva, najprv bolo potrebné stanoviť spotrebu polyetylénu na extrudovanie fólií v Spoločenstve. V tejto súvislosti dvaja dodávatelia polyetylénovej živice v Spoločenstve poskytli také informácie, že spotreba polyetylénovej živice na extrudovanie fólií sa v roku 2004 pohybovala v Spoločenstve od 6 100 000 do 6 500 000 ton. Nižšie uvedené množstvá sa preto vypočítali na základe tohto rozsahu spotreby.

(141)

Strany uvedené v odôvodnení 134 namietli, že z kategórií uvedených v odôvodnení 137 by mali byť do prešetrovaného výrobku čiastočne alebo úplne zahrnuté kategórie vi), viii), (ix) a (x).

(142)

Je jasné, že kategória „nákupné tašky“ predstavujúca 8,3 % (t. j. od 506 300 do 539 500 ton) konečných použití patrí do prešetrovaného výrobku na základe fyzikálnych vlastností. Je však aj pravdepodobné, že časť vriec na odpadky, ktoré spolu predstavujú 5,8 % (t. j. od 353 800 do 377 000 ton) konečných použití, do tejto definície nepatrí, lebo vrecia na odpadky pravdepodobne zahŕňajú aj vrecia hrubšie než 100 mikrónov, a preto by časť tejto kategórie mala byť z definície vylúčená.

(143)

Určité strany tvrdili, že údajne až 65 % kategórie „fólie v rolkách“ (ktorá predstavuje 15,3 % (7) celkových konečných použití) patrí do definície prešetrovaného výrobku. V tomto smere sa pripomína, že sám AMI uviedol, že táto kategória obsahuje použitia „ako fólie na prádlo, hygienické fólie, povrchové fólie na papierové výrobky a univerzálne fólie na ochranu povrchu“. Treba poznamenať, že uvedené účely konečného použitia sú definované ako „fólie“, a teda nepatria do kategórie vrecúšok a vriec. Okrem toho kontroly na mieste vykonané v priebehu prešetrovania v priestoroch siedmich výrobných závodov piatich výrobcov Spoločenstva v dvoch krajinách ukázali, že fólie v rolkách, ktoré sa nevyrábajú externým extrudovaním, sa nepoužívajú na výrobu podobného výrobku. Okrem toho kontrolné návštevy vykonané v priestoroch 21 vyvážajúcich výrobcov v troch príslušných krajinách nepodporili tvrdenie, že fólie v rolkách, ktoré sa nevyrábajú externým extrudovaním, sa používajú na výrobu príslušného výrobku. Na základe uvedeného bolo treba zamietnuť argument, že veľká časť kategórie „fólie v rolkách“ by sa mala zahrnúť do výroby podobného výrobku v Spoločenstve.

(144)

Niektoré strany ďalej tvrdili, že účel konečného použitia definovaný v správe ako „iné vrecúška/vrecia“, ktorý predstavoval 11,9 % (8) všetkých konečných použití, by mal byť zahrnutý do údajov o výrobe Spoločenstva. Treba poznamenať, že tieto strany nepodložili toto tvrdenie množstvami. Táto kategória sa v „Sprievodcovi AMI výrobným odvetvím polyetylénu v Európe“ uvádza v údajoch o výrobe jednotlivých krajín ako „iné fólie“ a na tejto úrovni nie je definovaná ako vrecúška alebo vrecia. Hoci nie je jasné, ktoré výrobky zahrnul AMI do kategórie „iné vrecúška a vrecia“, z odhadu by mali byť vylúčené prinajmenšom všetky výrobky, ktoré sa nezhodujú s opisom výrobku. V tejto súvislosti kategória „iné vrecia a vrecúška“ zahŕňa aj fólie používané na „FFS balenia“ potravín, čiže „vytvorenie, naplnenie a utesnenie (form, fill and seal) balenia“, čo je spôsob balenia, pri ktorom sa vrecúško vytvorí, naplní a utesní v integrovanom procese. FFS zariadenie je zvyčajne úplne automatické. Tento výrobok sa nepredáva ako vrecúška alebo vrecia a dovoz tohto výrobku sa nezaraďuje ani pod kódy KN 3923 21 00, 3923 29 10 a 3923 29 90. Keďže odhady zainteresovaných strán týkajúce sa podielu prešetrovaného výrobku v tejto skupine sa pohybovali od 15 % do 100 % a neboli podložené, nebolo možné urobiť presný odhad, aká časť tejto skupiny by sa mala zahrnúť do prešetrovaného výrobku. Preto vzhľadom na skutočnosť, že v tomto smere chýbali akékoľvek podložené informácie, považovalo sa za primerané zahrnúť na účely výpočtu 50 % tejto kategórie výrobku. Výsledná výroba v tejto skupine sa teda pohybuje od 363 000 do 387 000 ton.

(145)

Určité strany tvrdili, že na výrobu podobného výrobku sa použije až 1 milión ton recyklovaného materiálu. Podľa AMI sa na extrudovanie polyetylénu skutočne použije asi 1 milión ton (9) recyklovaného materiálu. AMI nešpecifikuje, ktorým osobitným kategóriám výrobkov možno takéto použitie pripísať. Okrem toho kontroly na mieste ukázali, že na trhu existuje len veľmi obmedzená zásoba recyklovaného materiálu od spotrebiteľov, zatiaľ čo priemyselný odpad vytvorený vo výrobnom procese sa efektívne recykluje. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že priemyselný odpad je už zahrnutý v údajoch o výrobe vtedy, keď sa použil ako panenský materiál, a teda akékoľvek zahrnutie tohto množstva do výroby by malo za následok dvojnásobnú výrobu. Prešetrovaním sa ukázalo, že recyklovaný materiál od spotrebiteľov sa používa väčšinou na výrobu vriec na odpadky. Určité strany tvrdili, že až 25 % suroviny tejto kategórie podobného výrobku predstavuje recyklovaný materiál od spotrebiteľov. Na základe informácií získaných od zainteresovaných strán to môže predstavovať až 20 % výroby týchto vrecúšok. Keďže toto množstvo nie je zahrnuté v odhade konečného použitia tohto výrobku podľa AMI, toto množstvo by sa malo pripočítať k výrobnému odhadu. Preto sa vykonala príslušná úprava množstva vriec na odpadky o 20 %, čoho výsledkom bola ďalšia výroba príslušného výrobku v rozsahu od 88 000 do 94 000 ton.

(146)

Výsledné celkové množstvo výroby založené na úvahách uvedených v odôvodneniach 135 až 145 je v rozsahu od 1 311 000 do 1 398 000 ton prešetrovaného výrobku. Tento odhad však zahŕňa všetky vrecia na odpadky a treba pripomenúť, že niektoré vrecia na odpadky môžu byť hrubšie ako 100 mikrónov, čiže nepatria do definície výrobku. Preto tento rozsah predstavuje skôr nadhodnotenie výroby.

(147)

Na to, aby sa dospelo k výrobe Spoločenstva, od uvedených údajov by sa mala odrátať výroba spoločností vylúčených z výrobného odvetvia Spoločenstva vo výške 119 000 ton. Výsledkom je výroba Spoločenstva v rozsahu od 1 193 000 do 1 279 000 ton prešetrovaného výrobku. Odhad výroby Spoločenstva na začiatku konania vo výške 1 240 000 ton teda patrí do rozsahu tohto výpočtu a 25-percentný prah týkajúci sa podpory prípadu spĺňa horný limit rozsahu.

(148)

Uvedená analýza jasne ukazuje, že informácie uvedené určitými stranami v odôvodnení 134 nie sú také, aby spochybnili odhad výroby prešetrovaného výrobku v Spoločenstve, ktorý urobila Komisia a ktorý je uvedený v odôvodnení 150.

(149)

Na základe uvedeného bolo treba zamietnuť argumenty týkajúce sa chýbajúcej podpory prípadu, ktoré vzniesli tieto strany.

(150)

V počiatočnom štádiu súhrnná výroba 29 výrobcov Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi, predstavovala 331 500 ton, t. j. 26,7 % celkovej výroby Spoločenstva 1 240 000 ton meranej v počiatočnom štádiu. Súhrnná výroba výrobcov Spoločenstva, ktorí namietli proti konaniu, tvorila menej ako polovicu uvedenej podpory.

(151)

Okrem toho sa pripomína, že podnet v počiatočnej fáze podporilo ďalších 21 spoločností s celkovou výrobou 302 000 ton. Celkove preto podnet podporili výrobcovia Spoločenstva, ktorí v rámci celkovej výroby Spoločenstva predstavujúcej 1 240 000 ton reprezentujú viac ako 50 % výroby.

(152)

Počas prešetrovania nespolupracovalo v rámci prešetrovania päť z výrobcov Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi. V tom čase spolupracovalo v rámci prešetrovania sedem iných výrobcov, ktorí podporili konanie.

(153)

Ďalšie tri spolupracujúce spoločnosti boli z definície výrobného odvetvia Spoločenstva vylúčené, čiže ich výroba sa nezahrnula do výroby výrobného odvetvia Spoločenstva, lebo jedna spoločnosť dovážala výrazné množstvá od svojho prepojeného vývozcu v Číne a dve ďalšie spoločnosti dovážali z príslušných krajín výrazné množstvá pre svoju výrobu v Spoločenstve. Z definície výrobného odvetvia Spoločenstva bola vylúčená aj štvrtá spoločnosť, ktorá namietala proti konaniu a nespolupracovala v rámci prešetrovania ako výrobca Spoločenstva, lebo mala prepojeného vyvážajúceho výrobcu v jednej z príslušných krajín a dovážala výrazné objemy príslušného výrobku do Spoločenstva pre svoju výrobu v Spoločenstve.

(154)

Určité strany sa sťažovali, že spoločnosť British Polyethylene Industries plc (ďalej len „BPI“), ktorá namietala proti konaniu, bola vylúčená z definície výrobného odvetvia Spoločenstva, a tým aj z celkovej výroby Spoločenstva, zatiaľ čo iná spoločnosť, Cedo Ltd., ktorá podporovala konanie, bola do nej zahrnutá, hoci obe spoločnosti majú podobnú situáciu, čiže vyrábajú aj v Spoločenstve, aj v príslušných krajinách. V tejto súvislosti treba poznamenať, že obidve spoločnosti sa posudzovali na rovnakom základe a obidve spoločnosti boli vylúčené na základe dôvodov uvedených v odôvodnení 153.

(155)

Určité strany tvrdili, že dvaja výrobcovia zo Spoločenstva zaradení do vzorky by mali byť vylúčení z definície výrobného odvetvia Spoločenstva, pretože dovážali významné množstvá príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR a Thajsku. V tejto súvislosti by sa malo najprv poznamenať, že hoci je naozaj dlhodobou praxou vylúčiť dovážajúcich výrobcov Spoločenstva z výrobného odvetvia Spoločenstva, ak sú pred dumpingom chránení alebo z neho majú prospech, avšak nie sú vylúčení, ak sa zistí, že výrobcovia Spoločenstva boli nútení sa dočasne a len veľmi obmedzene obrátiť na dovoz vzhľadom na zlú cenovú situáciu na trhu Spoločenstva. V tomto prípade celkový dovoz týchto dvoch spoločností počas OP predstavoval 1 % a 0,1 % ich príslušnej celkovej výroby. Vzhľadom na malé množstvo, ktorého sa to týka, sa títo dvaja výrobcovia v Spoločenstve môžu považovať za súčasť definície výrobného odvetvia Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia. Na základe uvedeného bol argument zamietnutý.

(156)

Preto 24 výrobcov Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi, a sedem ďalších výrobcov, ktorí spolupracovali v rámci prešetrovania, predstavujú výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Tieto spoločnosti celkove predstavujú približne 358 000 ton, čiže 31 % výroby Spoločenstva zistenej počas prešetrovania.

(157)

Poznamenáva sa, že prešetrovaniu vyjadrilo svoju podporu ďalších deväť spoločností s výrobou 57 000 ton, tieto spoločnosti však nezvládli plnú spoluprácu v rámci prešetrovania, a preto neboli zaradené do definície výrobného odvetvia Spoločenstva.

(158)

Zrejmá spotreba Spoločenstva sa stanovila na základe údajov uvedených v podnete, ktorý podal navrhovateľ. Za základ sa bralo trhové spravodajstvo navrhovateľov na rôznych trhoch a údaje odvodené z trhových informácií, ktoré poskytli dve komerčné agentúry. Na extrapoláciu spotreby Spoločenstva v ostatných členských štátoch sa potom použili zhromaždené informácie o trhoch v Belgicku, Francúzsku, Taliansku, Luxembursku, Holandsku a Španielsku.

(159)

Na základe uvedenej analýzy sa spotreba Spoločenstva v posudzovanom období zvýšila od začiatku posudzovaného obdobia o 6 %, t. j. z 1 582 000 ton v roku 2001 na 1 674 000 ton v OP. Podrobné údaje vyjadrené v tonách sú takéto:

(160)

Komisia preskúmala, či možno dovoz určitých plastových vriec a vrecúšok s pôvodom v príslušných krajinách posúdiť súhrnne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia. V tomto článku je uvedené, že ak sú účinky dovozu z dvoch alebo viacerých krajín súčasne predmetom antidumpingových prešetrovaní, účinky sa vyhodnocujú súhrnne len vtedy, ak sa zistí, že: a) dumpingové rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozu z každej krajiny je väčšie ako de minimis uvedené v článku 9 ods. 3 základného nariadenia a objem dovozu z každej krajiny nie je zanedbateľný a b) súhrnné posúdenie účinkov je primerané z hľadiska podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podobným výrobkom Spoločenstva.

(161)

Keďže sa zistilo, že celkové dumpingové rozpätie pre Malajziu je nižšie ako 2 %, t. j. nižšie ako de minimis, dovoz z Malajzie sa vylúčil zo súhrnného posúdenia. V tejto súvislosti sa zistilo, že dumpingové rozpätia stanovené v súvislosti s dovozom s pôvodom v ČĽR a Thajsku boli väčšie ako de minimis úroveň 2 % uvedená v článku 9 ods. 3 základného nariadenia. Okrem toho, keďže v priebehu OP mal dovoz z ČĽR podiel na trhu 14,4 % a dovoz z Thajska trhový podiel 4 %, objemy dovozu z ČĽR a Thajska neboli zanedbateľné.

(162)

Pokiaľ ide o podmienky hospodárskej súťaže, prešetrovaním sa ukázalo, že výrobky dovážané z ČĽR a Thajska mali všetky základné fyzikálne vlastnosti podobné. Okrem toho boli na tomto základe plastové vrecia a vrecúška dovážané z ČĽR a Thajska navzájom zameniteľné a v Spoločenstve sa v posudzovanom období predávali prostredníctvom porovnateľných predajných kanálov a za podobných obchodných podmienok. Dovoz z oboch krajín vykazoval podobné trendy cien a objemov a obidve krajiny vykazovali výrazné podhodnotenie. Okrem toho sa pripomína zistenie, že dovážaný výrobok bol podobný plastovým vreciam a vrecúškam vyrábaným v Spoločenstve a ako taký by im mal konkurovať za rovnakých podmienok hospodárskej súťaže.

(163)

Na základe uvedeného sa usúdilo, že boli splnené všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia a že dovoz z ČĽR a Thajska by sa mal preto skúmať súhrnne.

(164)

Objem dumpingového dovozu príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR a Thajsku sa podľa údajov Eurostatu zvýšil približne z 219 000 ton v roku 2001 na 307 000 ton v OP, čo predstavuje zvýšenie o 40 %. Prudké zvýšenie dovozu za posudzované obdobie absorbovalo 96-percentné zvýšenie spotreby, ktoré nastalo v rovnakom čase na trhu Spoločenstva.

(165)

Každý dovoz príslušného výrobku bol vyhlásený pod kódom KN ex 3923 21 00 (vrecia a vrecúška z polymérov etylénu). Do výpočtu nebol zahrnutý dovoz pod kódmi KN ex 3923 29 10 (vrecia a vrecúška z polyvinylchloridu) a ex 3923 29 90 (vrecia a vrecúška z iných plastov), lebo podľa dostupných informácií sa vrecia a vrecúška vôbec nevyrábali, ak neprevažovala hmotnosť polyetylénu, a preto sa príslušný výrobok momentálne nedováža pod týmito kódmi KN.

(166)

Počas posudzovaného obdobia sa zvýšil podiel dumpingového dovozu s pôvodom v ČĽR a Thajsku na trhu Spoločenstva o 33 %, z 13,8 % v roku 2001 na 18,3 % v OP.

(167)

Uvedené informácie o cenách boli odvodené z údajov Eurostatu založených na objemoch dovozu stanovených pomocou opísanej metodiky. Tieto informácie ukázali, že priemerné ceny CIF dovozu s pôvodom v ČĽR a Thajsku sa od roku 2001 do OP znížili o 14 %. Ceny sa výrazne zhoršili v roku 2003 a do OP sa mierne zvýšili. Nedosiahli však cenovú úroveň rokov 2001 a 2002 a zostali nízke.

(168)

Pri určovaní cenového podhodnotenia príslušného dovozu Komisia založila svoju analýzu na informáciách, ktoré v priebehu prešetrovania predložili vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a výrobcovia Spoločenstva vo vzorke. V tejto analýze sa porovnali skutočné CIF ceny jednotlivých druhov výrobkov vyvážajúcich výrobcov na hranici Spoločenstva, upravené o akékoľvek podovozné náklady, s príslušnými váženými priemernými predajnými cenami pre nezávislých zákazníkov výrobného odvetvia Spoločenstva, upravených na úroveň cien zo závodu.

(169)

Týmto porovnaním sa ukázalo, že na základe druhov výrobkov definovaných v dotazníku a na základe váženého priemeru sa príslušné výrobky s pôvodom v príslušných krajinách predávali v Spoločenstve v priebehu OP za ceny, ktorými sa podhodnotilo výrobné odvetvie Spoločenstva. Vyjadrené ako percento cien výrobného odvetvia Spoločenstva, ceny dovozu z ČĽR a Thajska boli o 4,1 % až 37,9 % nižšie ako predtým.

(170)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Spoločenstva zahŕňalo zhodnotenie všetkých príslušných hospodárskych faktorov a indexov, ktoré ovplyvňovali stav výrobného odvetvia Spoločenstva v priebehu posudzovaného obdobia. Táto analýza sa vykonala v uvedených spoločnostiach zaradených do vzorky. Na tomto základe sa stanovila výkonnosť výrobného odvetvia podľa takých faktorov, ako sú ceny, platy, investície, zisky, návratnosť investícií, peňažný tok a schopnosť zvýšenia kapitálu na základe informácií od spoločností vo vzorke. Aby však vznikol úplný obraz o situácii výrobného odvetvia Spoločenstva, informácie o indikátoroch, o ktorých boli spoľahlivé informácie k dispozícii za výrobné odvetvie Spoločenstva ako celok, sú uvedené aj nižšie. Z tohto dôvodu boli faktory ujmy, ako trhový podiel, objem predaja, zamestnanosť, výrobná kapacita, zásoby a výroba, stanovené pre celé výrobné odvetvie Spoločenstva.

(171)

Výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva sa v posudzovanom období zvýšila o 66 000 ton, čiže o 17 %. Za to isté obdobie sa výroba zvýšila len o 9 %. V dôsledku toho sa využiteľnosť kapacity výrobného odvetvia Spoločenstva znížila o 6 %.

(172)

Šesť výrobcov nezaradených do vzorky nemohlo poskytnúť príslušné informácie o svojich zásobách, lebo nemali dostatočné informácie o podobnom výrobku zo svojich systémov riadenia skladov. Údaje od týchto spoločností sa teda museli vylúčiť z analýzy skladových zásob za posudzované obdobie. Táto analýza bola založená na informáciách, ktoré poskytli výrobcovia vo vzorke a 20 výrobcov nezaradených do vzorky.

(173)

Počas OP zásoby hotových výrobkov predstavovali okolo 8 % celkového objemu výroby výrobného odvetvia Spoločenstva. Úroveň konečných zásob výrobného odvetvia Spoločenstva sa v roku 2003 najprv zvýšila o 11 % a potom v roku 2004 zaznamenala pokles o 7 percentuálnych bodov s následným zvýšením v OP o 20 percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2001.

(174)

Objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšil o 10 %. Vrchol dosiahol v roku 2004, ale potom v OP mierne poklesol. Celkové úmerné zvýšenie bolo vyššie ako celková spotreba, ktorá bola 6 %.

(175)

Trhový podiel výrobného odvetvia Spoločenstva sa za posudzované obdobie zvýšil o 4 %. Po prvom zvýšení o 5 % medzi rokmi 2001 a 2002 zostal až do roku 2004 nezmenený a v OP vykázal mierny pokles. Zároveň sa za posudzované obdobie zvýšila spotreba Spoločenstva o 6 %. Preto mohlo výrobné odvetvie Spoločenstva využiť výhodu rastu trhu v období medzi rokom 2001 a OP.

(176)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa za posudzované obdobie znížila o 1 %. Za rovnaké obdobie sa jeho produktivita meraná ako výstup na zamestnanca za rok zvýšila o 10 %.

(177)

Za posudzované obdobie sa celkové mzdové náklady na zamestnanca zvýšili o 7 %. Po 8-percentnom zvýšení v rokoch 2001 až 2004 priemerná mzda poklesla od roku 2004 do OP o 1 %.

(178)

Priemerné netto predajné ceny výrobcov výrobného odvetvia Spoločenstva vo vzorke sa znížili z 1,50 EUR za kg v roku 2001 na 1,47 EUR za kg v OP. Najprv sa ceny v roku 2002 zvýšili o 4 % a v roku 2003 o ďalšie 2 %. Od roku 2003 do roku 2004 vykázali mierne zvýšenie o 0,7 % a v OP sa zvýšili o ďalšieho 3,5 %. Tento pomerne stabilný vývoj cien by sa mal posudzovať z hľadiska vývoja cien surovín, ktoré sa podstatne zvýšili, t. j. o 23 %.

(179)

V priebehu posudzovaného obdobia ziskovosť predaja výrobcov výrobného odvetvia Spoločenstva vo vzorke neprepojeným zákazníkom poklesla o 82 %. V rokoch 2001 a 2002 výrobné odvetvie Spoločenstva vo vzorke však ešte dosahovalo udržateľnú úroveň ziskovosti. Od roku 2002 do OP však ziskovosť zaznamenala silný pokračujúci pokles a v OP dosahovala len 1,1 %, pričom niekoľko spoločností vo vzorke zaznamenalo straty.

(180)

Ročné investície výrobného odvetvia Spoločenstva do výroby podobného výrobku poklesli v posudzovanom období o 30 %, približne zo 16 miliónov EUR na menej ako 12 miliónov EUR.

(181)

Návratnosť investícií výrobcov výrobného odvetvia Spoločenstva vo vzorke, ktorá vyjadruje ich výsledok pred zdanením ako percento priemernej vstupnej a záverečnej čistej účtovnej hodnoty aktív použitých na výrobu podobného výrobku, sa v dôsledku klesajúcej ziskovosti dramaticky znížila. Hoci v rokoch 2001 až 2002 bola návratnosť investícií stabilná, v OP sa potom prudko znížila na 6 %, čo predstavovalo celkový pokles o 84 % od roku 2001 do OP.

(182)

Výrobcovia výrobného odvetvia Spoločenstva vo vzorke zaznamenali v priebehu posudzovaného obdobia čistý prílev peňazí z prevádzkových činností. Keď sa však čistý prílev peňazí vyjadril ako percento obratu, ukázal sa výrazný percentuálny pokles, najmä v priebehu OP, v zhode s poklesom ziskovosti.

(183)

Väčšinu výrobného odvetvia Spoločenstva tvoria malé alebo stredné podniky. V dôsledku toho bola v posudzovanom období schopnosť výrobného odvetvia Spoločenstva zvýšiť kapitál do určitej miery znížená, najmä v druhej časti, keď bola ziskovosť extrémne nízka.

(184)

Výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo v takej situácii, v ktorej sa muselo zotavovať z účinkov minulého poškodzujúceho vplyvu dumpingu alebo subvencovania.

(185)

Pokiaľ ide o vplyv veľkosti skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Spoločenstva, v dôsledku objemu a cien dovozu z ČĽR a Thajska je tento vplyv závažný.

(186)

Preskúmaním uvedených faktorov sa ukázalo, že od roku 2001 do OP sa dumpingový dovoz prudko zvýšil v zmysle objemu a trhového podielu. V skutočnosti sa za posudzované obdobie zvýšil objem o 40 % a v OP dosiahol trhový podiel 18,3 %. Treba poznamenať, že v OP predstavoval tento dovoz približne 57 % celkového dovozu príslušného výrobku do Spoločenstva. Okrem toho boli v OP predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva podstatne podhodnotené (od 4,1 % do 37,9 %) cenami dovozu príslušného výrobku. V dôsledku toho ceny výrobného odvetvia Spoločenstva poklesli a dostali sa až na hranicu rovnováhy medzi nákladmi a predajnými cenami.

(187)

Zistilo sa, že situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia zhoršovala. Výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo dramatický pokles ziskovosti o 5,2 percentuálneho bodu a v OP sa dostalo až na hranicu jej rovnováhy. V rovnakom čase poklesla aj návratnosť investícií o 31 percentuálnych bodov a peňažný tok sa výrazne znížil o 69 %. Okrem toho poklesla využiteľnosť kapacít o 5 %, predajné ceny sa znížili o 2 %, zamestnanosť sa znížila o 1 %, konečné zásoby sa zvýšili o 20 %, investície poklesli o 30 % a postupne sa zhoršovala aj schopnosť zvýšenia kapitálu.

(188)

V priebehu posudzovaného obdobia sa výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva do určitej miery zvýšila. To však treba posudzovať v kontexte celkovej výroby Spoločenstva, ktorú postihlo zatvorenie viacerých spoločností s výrobnou kapacitou viac ako 140 000 ton. Výrobné odvetvie Spoločenstva zvýšilo svoju kapacitu akvizíciou výrobných aktív spoločností, ktoré museli zastaviť výrobu.

(189)

Z hľadiska uvedeného sa došlo k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva sa nachádza v ťažkej hospodárskej a finančnej situácii a trpí závažnou ujmou v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(190)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia preskúmala, či dumpingový dovoz s pôvodom v Thajsku a ČĽR spôsobuje výrobnému odvetviu Spoločenstva ujmu takého stupňa, ktorý možno považovať za značný. Okrem dumpingového dovozu sa preskúmali aj iné známe faktory, ktoré tiež spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, aby sa zabezpečilo, že možnú ujmu spôsobenú týmito inými faktormi nemožno pripísať dumpingovému dovozu.

(191)

Od roku 2001 do OP sa objem dumpingového dovozu s pôvodom v ČĽR a Thajsku zvýšil o 40 %. Súčasne sa zvýšil trhový podiel tohto dovozu z 13,8 % v roku 2001 na 18,3 % v OP. Dovozné ceny týchto krajín sa v posudzovanom období značne znížili a podhodnotili ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v OP od 4,1 % do 37,9 %.

(192)

Toto podhodnotenie cien je v podstate výsledkom cien, ktoré nepokrývajú ani všetky náklady v obchodnom reťazci.

(193)

Podstatné zvýšenie objemu dovozu za veľmi nízke a dumpingové ceny a nárast jeho trhového podielu za posudzované obdobie sa zhoduje so zhoršovaním situácie výrobného odvetvia Spoločenstva v rovnakom období najmä v zmysle ziskovosti, predajných cien, konečných zásob, investícií, využitia kapacít, peňažného toku, schopnosti zvýšenia kapitálu a návratnosti investícií.

(194)

Dospelo sa preto k záveru, že v situácii ujmy výrobného odvetvia Spoločenstva zohral rozhodujúcu úlohu tlak, ktorý naň vyvíja príslušný dovoz.

(195)

Pokiaľ ide o predajné objemy iných výrobcov Spoločenstva, ich objem sa od roku 2001 do OP znížil o 7,1 % a za rovnaké obdobie sa ich trhový podiel znížil o 7,8 %. Nenašiel sa žiadny náznak, že by boli ceny iných výrobcov Spoločenstva nižšie ako ceny v spolupracujúcom výrobnom odvetví Spoločenstva alebo že by ich celková situácia bola odlišná. Dospelo sa preto k záveru, že výrobky, ktoré vyrábajú a predávajú iní výrobcovia Spoločenstva, neprispeli k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(196)

Podľa informácií získaných z Eurostatu sa objem dovozu s pôvodom v iných tretích krajinách (napr. v Malajzii, Turecku, Indii a Indonézii) za posudzované obdobie zvýšil o 22 % a v OP dosiahol úroveň približne 231 000 ton. Zodpovedá to trhovému podielu vo výške 13,8 %. Za rovnaké obdobie sa ceny tohto dovozu znížili o 11 % (z 1,66 EUR/kg v roku 2001 na 1,48 EUR/kg v OP). Treba však poznamenať, že v priebehu OP bola priemerná cena tohto dovozu vyššia ako cena dovozu s pôvodom v ČĽR a Thajsku a dokonca aj o niečo vyššia ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Dospelo sa preto k záveru, že dovoz z iných tretích krajín podstatne neprispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(197)

Niektoré strany tvrdili, že cena polyetylénu bola tradične vždy nižšia v Ázii než v EÚ. Evolúcia cien polyetylénu však odhaľuje, že ceny surovín v Ázii sa v posudzovanom období pohybovali pod aj nad zodpovedajúcimi európskymi cenami. Na základe údajov, ktoré tieto strany predložili v súvislosti so situáciou v ČĽR, sa rozdiel medzi priemernou cenou surovín v ČĽR v porovnaní s EÚ znížil od roku 2001 do roku 2004 z 20,3 % na 12,3 %, zatiaľ čo za rovnaký čas sa rozdiel priemernej ceny hotového výrobku zvýšil z 0,7 % na 14,8 %. Keďže vývoj cien surovín by mal viesť skôr k zníženiu ako k zvýšeniu rozdielu medzi cenou hotového výrobku, prešetrovanie ukázalo, že medzi vývojom ceny surovín a ceny hotového výrobku vyvážaného do Spoločenstva neexistuje logická korelácia. Naopak, výrobné odvetvie Spoločenstva bolo na tom v roku 2001 relatívne dobre, hoci bol rozdiel v cenách na najvyššom bode, a zhoršenú situáciu vykazovalo v roku 2004 a OP, keď bol cenový rozdiel omnoho menší. Preto je potrebné vyvodiť tento záver: nemožno sa domnievať, že by rozdiel v cenách surovín výrazne prispel k závažnej ujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(198)

Niektoré strany ďalej tvrdili, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, údajne spôsobilo zvyšovanie cien polyetylénu v Spoločenstve v posudzovanom období, a nie dumpingový dovoz. V tejto súvislosti treba poznamenať, že ceny polyetylénu sa v priebehu posudzovaného obdobia v priemere skutočne zvýšili. Výrobné odvetvie Spoločenstva však nemohlo primerane zvýšiť príslušné predajné ceny. Túto neflexibilnosť cien spôsobil simultánny nárast dumpingového dovozu s pôvodom v ČĽR a Thajsku za ceny výrazne podhodnocujúce ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, ktoré v podstate nepokrývajú ani výrobné náklady v ČĽR a Thajsku. Za týchto okolností sa došlo k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva je vystavené silnému cenovému tlaku tohto dumpingového dovozu a nemá možnosť následne kompenzovať zvýšenie cien surovín príslušným zvyšovaním svojich predajných cien.

(199)

Nakoniec sa pripomína, že v kontexte prešetrovania kauzálneho spojenia treba preskúmať, či značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva spôsobuje dumpingový dovoz (v zmysle cien a objemov), alebo či túto značnú ujmu spôsobujú iné faktory. V tomto zmysle je v článku 3 ods. 6 základného nariadenia vzhľadom na ceny uvedené, že treba preukázať, že cenová úroveň dumpingového dovozu spôsobuje ujmu. V článku sa teda odvoláva len na rozdiel medzi cenovou úrovňou dumpingového dovozu a výrobného odvetvia Spoločenstva. Preto neexistuje žiadna požiadavka analyzovať faktory ovplyvňujúce výšku dovozných cien, napríklad výšku nákladov na prácu, výšku cien surovín alebo výšku PVA nákladov.

(200)

Uvedené potvrdzuje aj znenie článku 3 ods. 7 základného nariadenia, ktoré sa odvoláva na iné známe faktory než dumpingový dovoz. V skutočnosti v zozname iných známych faktorov v tomto článku nie je odkaz na iný faktor ovplyvňujúci cenovú úroveň dumpingového dovozu. Skrátka, ak je vývoz dumpingový, a dokonca aj ak využíva výhody priaznivého vývoja cien surovín, je ťažké zistiť, ako môže byť priaznivý vývoj takýchto vstupných cien ďalším faktorom spôsobujúcim ujmu.

(201)

Analýza faktorov ovplyvňujúcich výšku cien dumpingového dovozu, či už ide o rozdiely v cenách surovín, alebo o niečo iné, teda nemôže byť nezvratná, a táto analýza by išla nad rámec požiadaviek základného nariadenia. Na tomto základe sa rovnako odmietajú aj argumenty týkajúce sa cien surovín.

(202)

Ťažká situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa časovo zhoduje s prudkým nárastom dovozu z ČĽR a Thajska a podstatným podhodnotením cien spôsobeným týmto dovozom.

(203)

Pokiaľ ide o dovoz z iných tretích krajín, vzhľadom na jeho nižší trhový podiel v priebehu OP v porovnaní s podielom príslušného dovozu, a najmä vzhľadom na vyššiu priemernú cenu, než je cena príslušného dovozu v priebehu OP, a čo je ešte dôležitejšie, vyššiu než cena výrobného odvetvia Spoločenstva, sa došlo k záveru, že vplyv týchto iných faktorov nemohol značne prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Okrem toho vplyv rozdielu v cenách surovín v Spoločenstve a príslušných krajinách na negatívny vývoj výrobného odvetvia Spoločenstva v zmysle ziskovosti, výkonnosti a zníženia trhového podielu bol zanedbateľný a v skutočnosti mal pozitívne prispievať k situácii výrobného odvetvia Spoločenstva.

(204)

Zainteresované strany nespomenuli žiadne iné faktory, ktoré mohli zároveň spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, a žiadne ďalšie faktory neboli identifikované ani v priebehu prešetrovania.

(205)

Na základe uvedenej analýzy, ktorou sa dôsledne rozlíšili a oddelili vplyvy všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva od nepriaznivých účinkov dumpingového dovozu, sa prešetrovaním potvrdilo, že tieto iné faktory ako také nevyvracajú skutočnosť, že posudzovaná ujma sa musí pripísať dumpingovému dovozu.

(206)

Dospelo sa preto k záveru, že dumpingový dovoz s pôvodom v ČĽR a Thajsku spôsobuje výrobnému odvetviu Spoločenstva značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(207)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek záveru o poškodzujúcom dumpingu existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Spoločenstva prijať opatrenia v tomto osobitnom prípade. Zvažoval sa vplyv možných opatrení na všetky zainteresované strany v tomto konaní a aj dôsledky neprijatia opatrení.

(208)

Očakáva sa, že uloženie opatrení zabráni ďalším deformáciám a obnoví uspokojivú hospodársku súťaž na trhu. Výrobné odvetvie Spoločenstva je konkurencieschopné a životaschopné výrobné odvetvie, čo dokazuje jeho situácia v roku 2001, keď na tom bolo relatívne dobre aj napriek ostrej celosvetovej konkurencii. Uloženie opatrení by mu teda malo umožniť zvýšiť svoj podiel na trhu a predajné ceny, a tým dosiahnuť primerané zisky potrebné na zlepšenie finančnej situácie výrobného odvetvia. Tie mu umožnia pokračovať aj v investovaní do výrobných zariadení a zaručia prežitie výrobného odvetvia Spoločenstva.

(209)

Na druhej strane, keby neboli uložené antidumpingové opatrenia, je pravdepodobné, že zhoršovanie už aj tak zlej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva bude pokračovať. Nebude schopné zrealizovať potrebné investície, aby mohlo efektívne súťažiť s dumpingovým dovozom z príslušných tretích krajín. To v blízkej budúcnosti prinúti niektoré spoločnosti zrušiť výrobu a prepustiť svojich zamestnancov. V stávke by bolo 3 300 priamych pracovných miest v spolupracujúcom výrobnom odvetví Spoločenstva. Celková výroba vriec a vrecúšok v Spoločenstve zahŕňa približne 12 000 pracovných miest, ktoré sú väčšinou v malých a stredných podnikoch. S uzavretím výroby v Spoločenstve by sa Spoločenstvo stalo závislejšie od dodávateľov zvonka Spoločenstva.

(210)

Dospelo sa preto k záveru, že uloženie antidumpingových opatrení umožní výrobnému odvetviu Spoločenstva zotaviť sa z poškodzujúceho vplyvu dumpingu, ktorý mu spôsobil ujmu, a že je teda v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(211)

Komisia zaslala dotazník štyrom dovozcom/obchodníkom zaradeným do vzorky, ktorí predstavovali 9 % celkového predaja dovozu z príslušných krajín. Vyplnený dotazník však zaslali len dvaja dovozcovia/obchodníci, ktorí predstavovali 3 % celkového dovozu z príslušných krajín. Spolupracujúci neprepojení dovozcovia predložili informáciu, že ak sa uložia opatrenia, predajná cena príslušného výrobku sa zvýši a spotrebitelia budú musieť zaplatiť za príslušný výrobok viac a účinok cla sa takto prenesie na spotrebiteľov. Vzhľadom na to budú mať teda určitý negatívny vplyv na neprepojených dovozcov.

(212)

Príslušný výrobok do veľkej miery distribuujú maloobchodníci. Určité druhy výrobku ako vrecúška na potraviny a nákupné tašky sa jednotlivým zákazníkom v niektorých krajinách v Spoločenstve dávajú zadarmo, zatiaľ čo niektoré iné druhy, ako napr. vrecúška na zmrazovanie potravín, vrecúška na plienky a vrecia do odpadkových košov, sa zákazníkom predávajú. Treba poznamenať, že v súčasnosti zákazníci v určitých členských štátoch, ako napr. v Spojenom kráľovstve, neplatia za jednorazové nákupné tašky.

(213)

Prešetrovaním sa ukázalo, že tvrdenia týkajúce sa finančného vplyvu antidumpingového cla na rôznych prevádzkovateľov, najmä v maloobchodnom sektore, boli pomerne nadsadené. Niektorí maloobchodníci tvrdili, že 10-percentné clo zvýši náklady len v samom maloobchodnom sektore o ďalších 220 miliónov EUR ročne. Keďže celková colná hodnota príslušného dovozu na základe prešetrovania predstavuje okolo 375 miliónov EUR, maximálny vplyv priemerného cla vo výške 10 % by v celom Spoločenstve predstavoval 38 miliónov EUR ročne. Okrem toho na základe dvoch vyplnených dotazníkov od maloobchodníkov priemerné nákupy príslušného výrobku predstavovali menej než 0,1 % obratu týchto maloobchodníkov. Preto vplyv antidumpingového cla v uvedenej výške prispeje len k okrajovému zvýšeniu ich nákladov. Okrem toho sa niektoré z týchto doplnkových nákladov rozložia na rôzne úrovne dodávacieho reťazca. Preto bol argument týchto maloobchodníkov zamietnutý.

(214)

Títo maloobchodníci tvrdili aj to, že výrobné odvetvie ES nielenže nedodáva určité druhy príslušného výrobku, ale že výrobné odvetvie ES nemá ani kapacitu na uspokojenie dopytu Spoločenstva ako celku. V tejto súvislosti je potrebné vzhľadom na dodávky vriec a vrecúšok najprv poznamenať, že uloženie antidumpingových opatrení nezastaví dodávky výrobku z príslušných krajín, ale len obnoví rovnaké podmienky na trhu. Dovoz vriec a vrecúšok bude naďalej uspokojovať niektoré dodávky na trh Spoločenstva. Okrem toho výrobné odvetvie Spoločenstva má kapacitu uspokojiť akékoľvek zvýšenie dopytu. V každom prípade bude naďalej možné dodávať všetky druhy plastových vriec a vrecúšok z tretích krajín, ktorých sa opatrenia nedotknú. Tieto argumenty boli preto zamietnuté.

(215)

Združenie zastupujúce maloobchodníkov, ktorí zhromažďujú finančné prostriedky na charitatívne účely, tvrdilo, že clo neúmerne poškodí ich činnosti, lebo nakupovali vrecúška, ktoré svojim klientom rozdávali zadarmo. Ďalej tvrdili, že uloženie antidumpingového cla sa dotkne aj vriec používaných na zber recyklovaných položiek na charitatívne účely. V tejto súvislosti treba poznamenať, že tento druh zhromažďovania finančných prostriedkov, aj keď na charitatívne účely, sa robí na komerčnom základe. Preto podlieha rovnakým rizikám ako akákoľvek iná obchodná činnosť a mal by sa posudzovať na rovnakom základe. Vplyv cla na týchto maloobchodníkov nebude výrazne odlišný od vplyvu na akýchkoľvek iných maloobchodníkov. Tento argument bol preto zamietnutý.

(216)

V rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania sa neprihlásili žiadne združenia spotrebiteľov.

(217)

Niektorí dovozcovia namietli, že uloženie antidumpingových opatrení povedie k zvýšeniu cien účtovaných konečnému zákazníkovi, lebo výška predajných cien sa upraví v súlade s clami.

(218)

Ako sa však už uviedlo, niektorí maloobchodníci rozdávajú svojim klientom výrobok sčasti zdarma. Pokiaľ títo maloobchodníci nezmenia svoju dobre zavedenú prax, spotrebitelia v týchto prípadoch nepocítia účinok uloženého antidumpingového opatrenia.

(219)

Priemerné 10-percentné clo zvýši cenu každého dovezeného vrecúška v priemere o 0,086 centa a cenu každého vreca predaného v Spoločenstve o 0,016 centa (za predpokladu hypotetickej hmotnosti jedného vreca 7 g). Tento prírastok je zanedbateľný, aj keby ho znášali len spotrebitelia. V skutočnosti bude účinok cla znášaný spotrebiteľmi ešte nižší, lebo náklady sa rozložia na rôznych úrovniach dodávacieho reťazca.

(220)

Pokiaľ ide o vplyv možných opatrení na hospodársku súťaž v Spoločenstve, príslušní vyvážajúci výrobcovia budú schopní naďalej predávať určité plastové vrecia a vrecúška, lebo majú silné postavenie na trhu. Toto spolu s veľkým počtom výrobcov v Spoločenstve a dovozom z iných tretích krajín zabezpečí, že používatelia a maloobchodníci budú mať naďalej široký výber rôznych dodávateľov podobného výrobku za primerané ceny.

(221)

Takto bude na trhu značný počet aktérov schopných uspokojiť dopyt. Na základe uvedeného sa teda došlo k záveru, že konkurencieschopnosť pravdepodobne zostane silná aj po uložení antidumpingových opatrení.

(222)

Uloženie opatrení na dovoz určitých plastových vriec a vrecúšok s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Thajsku bude jednoznačne v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva. Výrobnému odvetviu Spoločenstva umožní rásť a zotaviť sa z ujmy, ktorú jej spôsobil dumpingový dovoz. Ak sa však opatrenia neuložia, je možné, že výroba Spoločenstva bude naďalej klesať a viac prevádzkovateľov skončí s podnikaním. Okrem toho sa to dovozcov a maloobchodníkov výrazne nedotkne, lebo vrecia a vrecúška vrátane dovozov z iných tretích krajín budú na trhu stále k dispozícii za slušné ceny.

(223)

Vzhľadom na uvedené sa dospelo k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody neuložiť na dovoz určitých plastových vriec a vrecúšok s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Thajsku antidumpingové clá.

(224)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v otázke dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa mali uložiť antidumpingové opatrenia na dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Thajsku, aby sa zabránilo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Spoločenstva spôsobuje dumpingový dovoz.

(225)

Opatrenia by mali byť uložené na úrovni dostatočnej na elimináciu ujmy, ktorú tento dovoz spôsobil, ale nie vyššej ako zistené dumpingové rozpätie. Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie účinkov poškodzujúceho dumpingu sa uvažovalo, že akékoľvek opatrenia by mali výrobnému odvetviu Spoločenstva umožniť pokryť výrobné náklady a dosiahnuť celkový zisk pred zdanením vo výške, ktorú by výrobné odvetvie tohto druhu mohlo v sektore primerane dosiahnuť z predaja podobného výrobku v Európe za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. bez dumpingového dovozu. Ziskové rozpätie pred zdanením, použité na tento výpočet, predstavovalo 6 % obratu z predaja podobného výrobku, čo je primeraná výška zisku, ktorý možno pripísať výrobnému odvetviu za normálnych podmienok hospodárskej súťaže a ktorý výrobné odvetvie dosahovalo pred vlnou dumpingového dovozu.

(226)

Sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti stanovené v tomto nariadení boli určené na základe zistení tohto prešetrovania. Preto odrážajú situáciu v týchto spoločnostiach zistenú v priebehu tohto prešetrovania. Tieto sadzby cla sa preto vzťahujú výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušných krajinách a vyrábaných spoločnosťami, čiže uvedenými osobitnými právnickými osobami.

(227)

Keďže jednému čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi bol zamietnutý THP a IP, táto spoločnosť by mala získať individuálnu sadzbu antidumpingového cla napriek tomu, že podľa odôvodnenia 131 bolo vypočítané dumpingové rozpätie. Na dovoz výrobkov, ktoré vyrába táto spoločnosť, ktorá je spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, by sa mala preto sťahovať priemerná sadzba cla stanovená pre spolupracujúcich vývozcov, ktorí neboli zaradení do vzorky, ako sa uvádza v odôvodnení 228.

(228)

Sadzby cla pre spolupracujúcich vývozcov nevybraných do vzorky sú pre každú krajinu váženým priemerom dumpingových rozpätí zistených pre spoločnosti vo vzorke podľa odôvodnenia 54. Dovážané výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú osobitne uvedené v hlavnej časti ani v prílohách, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými spoločnosťami, nemôžu využívať tieto sadzby a vzťahuje sa na nich sadzba cla platná pre „všetky ostatné spoločnosti“.

(229)

Akúkoľvek žiadosť o uplatnenie týchto sadzieb antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po vzniku nových výrobných alebo obchodných subjektov) treba okamžite predložiť Komisii spolu so všetkými relevantnými informáciami, najmä o akejkoľvek zmene činností spoločnosti spojených s výrobou, domácim predajom a vývozným predajom, ktoré súvisia napr. s touto zmenou názvu alebo s touto zmenou vo výrobných a obchodných subjektoch. Podľa potreby bude nariadenie príslušne zmenené a doplnené aktualizovaným zoznamom spoločností, ktoré využívajú individuálne sadzby cla. Podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia sa v tomto konaní nemôže začať nové preskúmanie vývozcu s cieľom stanoviť individuálne dumpingové rozpätia, pretože výber vzorky sa uplatňoval v prípade vyvážajúcich výrobcov z ČĽR, Malajzie a Thajska. S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s akýmkoľvek novým vyvážajúcim výrobcom a spolupracujúcimi spoločnosťami, ktoré neboli zaradené do vzorky, sa však usúdilo, že je potrebné prijať opatrenie na uloženie cla platného pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky a akýchkoľvek nových vyvážajúcich vývozcov, ktorí môžu preukázať, že sú oprávnení na preskúmanie podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia.

(230)

Akúkoľvek žiadosť o pridanie nového vyvážajúceho výrobcu v ČĽR alebo Thajsku do zoznamov uvedených v prílohe I alebo II k nariadeniu treba okamžite predložiť Komisii spolu so všetkými relevantnými informáciami, najmä s dôkazmi, že táto spoločnosť spĺňa tri kritériá uvedené v článku 2 nariadenia. Podľa potreby bude nariadenie príslušne zmenené a doplnené aktualizovaným zoznamom spoločností v prílohe I alebo II, ktoré využívajú priemernú sadzbu vzorky.

(231)

Vzhľadom na uvedené zistenia by sadzby antidumpingového cla mali byť takéto:

—

počas obdobia prešetrovania (od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005) nevyvážal do Spoločenstva výrobky uvedené v článku 1 ods. 1,

—

nie je prepojený so žiadnym z vývozcov alebo výrobcov v ČĽR ani v Thajsku, ktorí podliehajú antidumpingovým opatreniam uloženým týmto nariadením, a

—

skutočne vyvážal príslušné výrobky do Spoločenstva až po období prešetrovania, na ktorom sú opatrenia založené, alebo sa zaviazal neodvolateľnou zmluvnou povinnosťou vyvážať značné množstvo do Spoločenstva,