32002D0494

Rozhodnutie Rady

z 13. júna 2002,

ktorým sa vytvára Európska sieť kontaktných miest, pokiaľ ide o osoby zodpovedné za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny

(2002/494/SVV)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na hlavu VI Zmluvy o Európskej únii, najmä na jej článok 30 a článok 34 ods. 2 písm. c),

so zreteľom na iniciatívu Holandského kráľovstva,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [1],

keďže:

(1) medzinárodné trestné súdy pre bývalú Juhosláviu a Rwandu od roku 1995 vyšetrujú, stíhajú a súdia porušenia vojnových zákonov a zvyklostí, genocídu a zločiny proti ľudskosti;

(2) Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu zo 17. júla 1998 tvrdí, že najvážnejšie zločiny, týkajúce sa medzinárodného spoločenstva ako celku, najmä genocída, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, nesmú zostať nepotrestané a že ich účinné stíhanie musí byť zabezpečené prijatím opatrení na národnej úrovni a posilnením medzinárodnej spolupráce;

(3) Rímsky štatút pripomína, že každý štát je povinný vykonávať svoju trestnú právomoc nad osobami zodpovednými za tieto medzinárodné zločiny;

(4) Rímsky štatút zdôrazňuje, že Medzinárodný trestný súd, ktorý bol ním zriadený, musí dopĺňať národné trestné jurisdikcie.

(5) všetky členské štáty Európskej únie podpísali alebo ratifikovali Rímsky štatút;

(6) vyšetrovanie a stíhanie genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov, a výmena informácií o nich musia zostať v kompetencii národných orgánov, pokiaľ ich neovplyvňuje medzinárodné právo.

(7) členské štáty sú konfrontované s osobami, ktoré sa podieľali na týchto trestných činoch a hľadajú útočisko v rámci hraníc Európskej únie;

(8) úspech účinného vyšetrovania a stíhania týchto zločinov na národnej úrovni závisí do veľkej miery od úzkej spolupráce medzi jednotlivými orgánmi, ktoré sa zúčastňujú na boji proti nim;

(9) je dôležité, aby príslušné orgány štátov – signatárov Rímskeho štatútu, vrátane členských štátov Európskej únie, úzko spolupracovali v tejto súvislosti;

(10) úzka spolupráca sa zvýši, ak členské štáty umožnia priamu komunikáciu medzi centralizovanými, špecializovanými kontaktnými miestami;

(11) úzka spolupráca medzi týmito kontaktnými miestami môže poskytnúť úplnejší zoznam osôb, podieľajúcich sa na týchto zločinoch, vrátane otázky, v ktorých členských štátoch sú predmetom vyšetrovania;

(12) členské štáty v spoločnej pozícii Rady 2001/443/CFSP z 11. júna 2001 o Medzinárodnom trestnom súde [2] vyjadrili presvedčenie, že zločiny v jurisdikcii Medzinárodného trestného súdu sa týkajú všetkých členských štátov, ktoré sú rozhodnuté spolupracovať s cieľom predchádzať týmto zločinom a ukončiť beztrestnosť ich páchateľov;

(13) toto rozhodnutie neovplyvňuje žiadnu dohodu alebo zmluvu, týkajúcu sa vzájomnej pomoci v trestných záležitostiach, medzi súdnymi orgánmi;

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Určenie a oznámenie kontaktných miest

1. Každý členský štát určí kontaktné miesto pre výmenu informácií, týkajúcich sa vyšetrovania genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov, ktoré sú definované v článkoch 6, 7 a 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu zo 17. júla 1998.

2. Každý členský štát písomne oznámi Generálnemu sekretariátu Rady svoje kontaktné miesto v zmysle tohto rozhodnutia. Generálny sekretariát zabezpečí, aby toto oznámenie bolo postúpené členským štátom, a bude informovať členské štáty o všetkých zmenách v týchto oznámeniach.

Článok 2

Získavanie a výmena informácií

1. Úlohou každého kontaktného miesta bude poskytnúť na požiadanie, v súlade s platnými dohodami medzi členskými štátmi a platným národným právom, všetky dostupné informácie, ktoré môžu byť dôležité v rámci vyšetrovania genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov uvedených v článku 1(1), alebo uľahčiť spoluprácu s príslušnými národnými orgánmi.

2. V medziach platných vnútroštátnych právnych predpisov si kontaktné miesta môžu vymieňať informácie aj bez požiadania.

Článok 3

Informovanie Európskeho parlamentu

Rada bude informovať Európsky parlament o fungovaní a účinnosti európskej siete kontaktných miest v rámci každoročnej rozpravy, vedenej Európskym parlamentom v zmysle článku 39 zmluvy.

Článok 4

Implementácia

Členské štáty zabezpečia, aby boli schopné úplne spolupracovať v súlade s ustanoveniami tohto rozhodnutia najneskôr jeden rok po nadobudnutí účinnosti tohto rozhodnutia.

Článok 5

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobudne účinnosť dňom jeho prijatia.

V Luxemburgu 13. júna 2002

Za Radu

predseda

M. Rajoy Brey

[1] Ú. v. C 295, 20.10.2001, s. 7.

[2] Stanovisko vydané 9. apríla 2002 (zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku).

--------------------------------------------------