32000R1522

Nariadenie Rady (ES) č. 1522/2000

z 10. júla 2000,

ktoré ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy syntetickej polyesterovej striže s pôvodom v Austrálii, Indonézii a Thajsku a vyberá s konečnou platnosťou uložené dočasné clo

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na Nariadenie rady (ES) č.384/96 zo dňa 22. decembra 1995 o ochrane proti dumpingovým dovozom z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva [1], a najmä na jeho článok 9,

so zreteľom na návrh predložený komisiou po porade s Poradným výborom,

keďže:

1. KONANIE

1.1. Predbežné opatrenia a konečné vyrovnávacie clo

(1) Nariadením komisie (ES) č.124/2000 [2] bolo uložené predbežné antidumpingové clo na dovozy polyesterovej striže (ďalej len "PSF") patriacej pod číselné znaky KN 55032000 s pôvodom v Austrálii, Indonézii a Thajsku, do spoločenstva.

(2) Na základe výsledkov súbežného protidotačného vyšetrovania bolo nariadením komisie (ES) č.123/2000 [3] uložené dočasné vyrovnávacie clo na dovozy PSF s pôvodom v Austrálii a Taiwane do spoločenstva.

(3) Vzhľadom na vyššie uvedené protidotačné vyšetrovanie bolo nariadením komisie (ES) č.978/2000 [4] uložené konečné vyrovnávacie clo na dovozy s pôvodom v Austrálii, Taiwane a Indonézii, do spoločenstva.

1.2. Nasledujúce konanie

(4) Po uložení predbežných antidumpingových ciel niekoľko strán predložilo svoje písomné pripomienky. V súlade s ustanoveniami článku 6 ods. 5 nariadenia (ES) č.384/96 (ďalej len "základné nariadenie") boli strany na ich žiadosť vypočuté. Strany boli oboznámené s podstatnými skutočnosťami a úvahami, na základe ktorých sa odporúčalo uloženie konečného antidumpingového cla a definitívne vyberanie súm vo výške tohto cla, zabezpečených v podobe dočasného cla. Bola im taktiež poskytnutá lehota na predloženie stanovísk.

(5) Písomné a ústne pripomienky predložené zúčastnenými stranami boli zvážené a v prípade, že boli pokladané za oprávnené, boli v konečných nálezoch brané do úvahy.

1.3. Nespolupráca

(6) Po prijatí predbežných opatrení jeden indonézsky, nespolupracujúci vyvážajúci výrobca požiadal komisiu o opätovné posúdenie jeho postavenia ako nespolupracujúceho. Jeho argumentom bolo, že napriek ťažkostiam v dôsledku nedodržania príslušnej lehoty, na dotazník komisie odpovedal, čo svedčilo o jeho ochote spolupracovať.

(7) Ako to bolo vysvetlené v úvodnom ustanovení 18 dočasného nariadenia ohľadom ciel, odpoveď tohto výrobcu na dotazník v rámci stanovenej lehoty nebola úplná, pričom táto lehota bola viackrát predĺžená s cieľom poskytnúť tejto spoločnosti možnosť dodať zmysluplnú odpoveď. Predbežné ustanovenie o nespolupráci by sa teda malo potvrdiť.

2. POSUDZOVANÉ A PODOBNÉ PRODUKTY

(8) Dotyčným produktom je syntetická polyesterová striž, nemykaná, nečesaná ani iným spôsobom neupravovaná pre pradenie, ktorá sa teraz klasifikuje pod číselný znak KN 55032000 a bežne sa označuje ako polyesterová striž či PSF.

(9) Thajská kráľovská vláda (ďalej len "RTG"), vláda Indonézie (ďalej len "GOI"), niektorí vyvážajúci výrobcovia a združenia užívateľov (ďalej len "Eurofibrefill") vyhlásili, že oznámenie o začatí tohto konania nezahŕňa typy PSF určené na použitie bez pradenia, a preto by tieto PSF mali byť z tohto konania vyňaté.

(10) Boli predložené argumenty, že v akomkoľvek prípade by sa malo rozlišovať medzi typmi PSF určenými na použitie s pradením (taktiež označované ako tkané, v ďalšom "PSFS") a typmi PSF určenými na použitie bez pradenia (taktiež označované ako netkané či rozvláknené, ďalej len "PSFNS"), a to vzhľadom na ich odlišné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti a konečné použitie. Navyše sa ich vzájomná zameniteľnosť uvádza ako veľmi obmedzená, ak je vôbec možná a týka sa len niektorých typov vlákien, pôvodne určených ako PSFS a použiteľných ako PSFNS. Niektoré zo strán teraz naznačili, že na rozlíšenie medzi PSFS a PSFNS sa použije hrúbka, vyjadrená v "denieroch". Podľa ich názoru sa PSF s hrúbkou pod 3 deniery používajú v pradiarenstve a PSF s hrúbkou nad 3 deniery sa používajú na netkané výrobky.

(11) Navyše argumentovali, že priemysel spoločenstva vyrába najmä PSFS, a teda väčšina PSFNS musí pochádzať zo zdrojov mimo spoločenstva.

(12) Podobne, jeden vyvážajúci výrobca v Indonézii vyhlásil, že PSF vyrobené z recyklovaných surovín (ďalej len "recyklované PSF") by sa nemali zaraďovať do rovnakej kategórie ako PSF vyrábané z riadnych surovín (ďalej len "riadne PSF"), pretože obe pochádzajú z rozdielneho výrobného procesu, vyrábajú sa z rozdielnych surovín a majú rozdielnych konečných užívateľov. Argumentovali preto, že recyklované PSF by pod terajšie konanie nemali spadať.

(13) Z tohto hľadiska by sa malo poznamenať, že ako oznámenie o začatí tohto konania, tak aj sťažnosť jasne reprodukujú opis príslušného číselného znaku KN, ktorý pokrýva všetky typy PSF. Bez ohľadu na začatie terajšieho vyšetrovania niektorí vyrábajúci vývozcovia znenie opisu číselného znaku KN vykladali chybne. Potom sa objasnilo, že ako sťažnosť, tak aj oznámenie o začatí tohto konania pokrývali všetky typy PSF vyvážané sledovanými krajinami a vyrábané priemyslom spoločenstva, bez ohľadu na ich konečné použitie.

(14) Priemysel spoločenstva v skutočnosti vyrába všetky typy PSF a osobitne PSFNS. V skutočnosti, na rozdiel od tvrdení uvádzajúcich obmedzenú činnosť spoločenstva v oblasti výroby PSFNS, vyšetrovania ukázali, že počas vyšetrovaného obdobia (ďalej len "IP") (1.apríl 1998 až 31.marec 1999) predaj striže typu PSFS predstavoval asi 25 % objemu odbytu priemyslu spoločenstva, zatiaľ čo odbyt striže PSFNS typov predstavoval asi 75 %.

(15) Zistilo sa taktiež, že okolo 50 % dovozov PSF s pôvodom v Austrálii, Indonézii a Thajsku bolo typu PSFS, zatiaľ čo ostatných 50 % bolo PSFNS typov.

(16) Čo sa týka uvádzaných rozdielov v o fyzikálnych, technických a chemických vlastnostiach, malo by sa pripomenúť, že PSF sa na trhu objavuje v širokom sortimenterôznych typov, ktoré vo všeobecnosti majú rovnaké chemické zloženie. Taktiež sa vyrábajú v rovnakých chemických závodoch, ba dokonca na tých istých výrobných linkách. Prieskum ukázal, že v závislosti na producentovi vyvážajúci výrobcovia a priemysel spoločenstva vyrábajú 15 až 80 typov PSF. Hlavnými charakteristikami, na základe ktorých možno od seba odlíšiť rôzne typy PSF, sú hrúbka (v denieroch), dĺžka, pevnosť v ťahu, nasiakavosť a zrážanie. Rozdiely medzi najnižšou a najvyššou triedou z hľadiska vyššie uvedených technických vlastností sú zjavné. Je teda nutné poznamenať, že dokonca aj pri jednej hrúbke jestvujú rozdiely vo fyzikálnych vlastnostiach, keďže za bežných okolností sa výroba riadi požiadavkami zákazníka.

(17) Uvádzané takmer úplné odlíšenie medzi typmi PSF na základe uplatnenia hrúbkovej hranice 3 denierov pre použitie produktu sa na základe tohto vyšetrovania, a to najmä rozborom údajov získaných od vyvážajúcich výrobcov a priemyslu spoločenstva nepotvrdilo. V skutočnosti sa prišlo na výrazné prekrývanie medzi jednotlivými typmi PSF. Prieskumy ukázali, že predaj PSF tenších ako 3 deniery nepriadiarenskému priemyslu a hrubších ako 3 deniery pradiarenskému priemyslu pokrýva okolo 20 % dovozov z troch sledovaných krajín a predaja z výroby priemyslu spoločenstva. Navyše je 7 % vlákien presne na úrovni hrúbkovej hranice 3 denierov a tieto sa predávajú ako na pradiarenské, tak aj na nepradiarenské účely. Vyšetrovanie teda ukázalo, že pre rozlišovanie medzi rôznymi typmi niet deliacej čiary a že v rámci rozsahu typov dochádza ako ku vzájomnému prekrývaniu, tak aj k nasledujúcej konkurencii medzi "susediacimi" typmi.

(18) Okrem vyššie uvedeného prekrývania už samotná skutočnosť, že rovnaké PSF sa používajú ako v pradiarenstve, tak aj nepradiarenskom priemysle, potvrdila pri istých typoch PSF jestvovanie jasnej jednosmernej zameniteľnosti. V skutočnosti PSFS možno na nepradiarenské účely predávať vtedy, keď vlákno nie je pre svoju akosť vhodné na pradenie. Pre takýto prípad by sa podľa praxe uplatňovanej v rámci spoločenstva mali rôzne typy PSF považovať za tvoriace jeden výrobok.

(19) Z hľadiska uvádzaných rozdielov vo výrobných cenách PSFS a PSFNS je treba poznamenať, že takéto rozdiely sú zanedbateľné. Toto sa odráža aj v neveľkých rozdieloch v predajnej cene PSFS a PSFNS, napr. riadnych typov PSF na pradiarenské a na nepradiarenské účely.

(20) Ako sa uvádza vyššie, všetky PSF sa vyrábajú na rovnakom výrobnom zariadení. Navyše prechod z jedného typu PSF na druhý si okrem určitých nákladov na nastavovanie a kalibráciu nevyžaduje žiadne dodatočné investície. Hoci toto ako také nie je pre o budúce určenie posudzovaného produktu a podobného produktu rozhodujúce, vyplýva z toho, že priemysel spoločenstva je schopný vyrobiť PSF akéhokoľvek typu. Preto aj keď, ako sa uviedlo, určité typy PSF neboli zo strany priemyslu spoločenstva ihneď dostupné, nebolo to z dôvodov technických, ale v dôsledku zníženej cenovej hladiny spôsobenej dumpingovými dovozmi, ktoré zákazníci pri žiadosti o cenové kvóty používali. Preto sa tvrdenie, že určité typy PSF nie sú od priemyslu spoločenstva dostupné, nepotvrdilo.

(21) Konečne, by sa malo pripomenúť, že jestvovanie rôznych typov PSF, zmeny v akosti použitej suroviny, vo výrobných postupoch a v konečnom použití nespôsobujú výrazné rozdiely v základných fyzikálnych a chemických vlastnostiach PSF. Preto by sa pre účely tohto konania mali recyklované a riadne PSF považovať za súčasť posudzovaného produktu.

(22) Na základe predchádzajúceho sa má za to, že prijaté pripomienky súvisiace s posudzovaným produktom a podobnými produktmi nemajú žiaden nepriaznivý vplyv na platnosť záverov úvodných ustanovení 10 až 12 nariadenia o predbežnom cle. Týmto sa teda potvrdzujú tieto závery, ktoré sú v súlade so závermi ku ktorým sa dospelo pri predchádzajúcich vyšetrovaniach.

3. DUMPING

3.1. Austrália

3.1.1. Normálna hodnota

(23) Po prijatí predbežných opatrení len jeden austrálsky vyvážajúci výrobca vyhlásil, že Komisia myľne považovala jedného domáceho odberateľa za spriaznenú spoločnosť a nemala by preto pri určovaní bežnej hodnoty transakcie tejto spoločnosti vylučovať. Podľa uvedeného vyvážajúceho výrobcu bol tento odberateľ nezávislým zákazníkom.

(24) Táto námietka bola zamietnutá, pretože podľa informácií získaných na mieste sú ako sledovaný odberateľ, tak aj austrálsky vyvážajúci výrobca vlastnení trustami, pričom oba sú riadené tou istou rodinou. Navyše samotná spoločnosti pripustila, že niektorí riaditelia a podielnici sú v obidvoch spoločnostiach spoloční. Prišlo sa k záveru, že v zmysle článku 2 (1) základného nariadenia sú obidve spoločnosti združené. Navyše spoločnosť nepreukázala, že tento vzťah neovplyvnil cenovú hladiny medzi oboma stranami. Komisia navyše zistila, že sa tieto transakcie nevykonali podľa správnych obchodných pravidiel, keďže boli stratové.

(25) Austrálsky vyvážajúci výrobca taktiež namietol, že pri určovaní ceny suroviny by sa mala namiesto faktúrovaných cien použiť v skutočnosti zaplatená suma.

(26) Táto námietka bola prijatá a výrobná cena použitá pri bežnom priebehu obchodného testu a pri zostavovaní bežnej ceny bola podľa toho revidovaná.

3.1.2. Vývozná cena

(27) Ohľadom stanovenia vývoznej ceny neboli podané žiadne námietky. Závery vyvodené v nariadení o predbežnom cle sa týmto potvrdili.

3.1.3. Porovnávanie

(28) Po prijatí predbežných opatrení, austrálsky vyvážajúci výrobca zopakoval svoju žiadosť o zľavu za technické služby na domácom trhu.

(29) Spoločnosť nepredložila tak, ako to ustanovuje úvodné ustanovenie 40 nariadenia o predbežnom cle, uspokojivé vysvetlenie ohľadom povahy svojich nárokov a taktiež neposkytla uspokojivé vysvetlenie, ani doklady na podporu výšky požadovanej úľavy. Navyše spoločnosť nebola schopná preukázať, že sledovaný činiteľ vedie k stanoveniu odlišných cien pre zákazníkov na domácom a vývoznom trhu.

(30) Námietka tým bola zamietnutá a potvrdil sa záver, ku ktorému sa dospelo v nariadení o predbežnom cle.

3.1.4. Dumpingové rozpätie

(31) Porovnanie revidovanej, váženej priemernej bežnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou podľa typu produktu, vychádzajúc z ceny zo závodu ukázalo na jestvovanie dumpingu. Konečné dumpingové rozpätie, vyjadrené ako percentuálny podiel CIF dovoznej ceny bez cla, je 18 %.

3.2. Indonézia

3.2.1. Vzorkovanie

(32) Ako to bolo vysvetlené v nariadení o predbežnom cle, pre Indonéziu sa použilo vzorkovanie. Po prijatí predbežných opatrení indonézske úrady argumentovali, že nesúhlasia so vzorkou navrhovanou komisiou v čase jej výberu. Malo by sa však pripomenúť, že spoločnosti vybrané do vzorky boli tými, ktoré pre tento cieľ písomne navrhli samotné indonézske orgány. Neboli doručené žiadne pripomienky, a preto sa potvrdili závery, ku ktorým sa dospelo v nariadení o predbežnom cle.

3.2.2. Normálna hodnota

(33) Komisia po prijatí predbežných opatrení revidovala rozsah spolupráce vyvíjanej zo strany indonézskeho vyvážajúceho výrobcu. Z tohto hľadiska sa prišlo k záveru, že ťažkosti, ku ktorým prišlo aj v priebehu poskytovania informácií do dotazníka, aj pri nasledujúcej prehliadke na mieste znamenali, že spoločnosťou poskytnuté údaje sa nedali primeraným spôsobom overiť. Predložené informácie boli zavádzajúce a ako také brzdili vyšetrovanie. Okrem toho vysvetlenia poskytnuté po prijatí predbežných opatrení priniesli ďalšie pochybnosti o pôvodne poskytnutých informácií. Spoločnosť bola teda informovaná, že určité poskytnuté informácie sa nebudú brať do úvahy a poskytla sa jej príležitosť na podanie ďalších vysvetlení. Podané vysvetlenia neboli nepovažované za uspokojivé. Za týchto okolností boli nálezy vypracované na základe údajov dostupných v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Avšak informácie poskytnuté touto spoločnosťou sa pre ciele vyšetrovania používali v čo najširšej miere.

(34) Indonézsky vyvážajúci výrobca namietol, že Komisia mala prepočítať oddelene bežne hodnoty a oddelene dumpingové rozpätia posudzovaných produktov druhej a tretej akosti. Spoločnosť namietla, že uvedením údajov osobitne pre jednotlivé produkty rôznych akostných tried sa riadila pokynmi v dotazníku, keďže technické podrobnosti pre produkty druhej a tretej akosti sú odlišné a keďže sa tieto akosti v záznamoch spoločnosti vedú osobitne. Spoločnosť taktiež pri produktoch odlišných akostných tried uvádzala odlišné výrobné náklady, a to na základe cenového systému, ktorý výrobné náklady rozkalkuluje tak, aby sa pokryli výrobné nákladoy na produkty nižšej akosti. Spoločnosť okrem toho namietla, že porovnávanie zoskupených akostných podtried nie je vhodné.

(35) Zistilo sa, že spoločnosť sa neriadila ani pokynmi pre vyplňovanie dotazníka, ani svojimi vlastnými záznamami poskytnutými komisii. Bez ohľadu na vyššie uvedené, výrobné náklady na produkty rôznej akosti tak, ako ich v dotazníku spoločnosť uviedla, by sa mali naďalej skúmať. Z tohto pohľadu sa stanovilo, že výrobné náklady pri druhej a tretej akostnej triede rozumným spôsobom neodrážali náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaných produktov, ako je to uvedené v článku 5 (5) základného nariadenia. Výrobné náklady pri druhej a tretej akostnej triede neobsahovali cenu za pracovnú silu, odpisy, réžiu a predaj, ani všeobecné a administratívne náklady (ďalej len "SG&A"). Navyše sa o tvrdení spoločnosti, že cena bola stanovená na pokrytie výrobných nákladov zistilo, že bolo v rozpore s predloženými informáciami, ktoré uvádzali vysokú ziskovosť nižších akostných tried. Okrem toho sa nespochybnilo, že cieľom spoločnosti je výroba PSF v prvej akostnej triede. Z toho vyplýva, že skutočné výrobné náklady za všetky PSF, bez ohľadu na akosť boli rovnaké. Preto sa výrobné náklady opäť prepočítali na základe celkových nákladov vynaložených počas obdobia vyšetrovania, neskôr sa podelili celkovým vyrobeným objemom, aby sa stanovili priemerné výrobné náklady.

(36) Podľa metodického postupu, popísaného v nariadení o predbežnom cle, revidované výrobné náklady sa použili na overenie, či domáce ceny boli stanovené v bežnom obchodnom styku. Keď tomu bolo tak, domáce ceny sa použili na stanovenie bežnej hodnoty. Inak bola bežná hodnota zostavená. Na takomto základe tohto nebol príjem ovplyvnený ani kategorizáciou ani uvádzaním nižších akostných tried. Akceptovalo sa však, že spoločnosť má istú časť výroby svojho produktu nižšej akostnej triedy a na tieto záležitosti sa hľadelo ako na vec porovnania.

(37) Ten istý indonézsky vyvážajúci výrobca prehlásil, že všeobecné a administratívne náklady uplatnené pri výpočte bežnej hodnoty sa mali rozpočítať na celú divíziu vyrábajúcu posudzovaný produkt, vrátane vnútorného odbytu.

(38) Toto vyhlásenie bolo zamietnuté, pretože náklady boli spojené s predajom nezávislým odberateľom a nie vnútrofiremným presunom do iných divízií, ďalej spracúvajúcich posudzovaný produkt.

(39) Ten istý indonézsky vyvážajúci výrobca prehlásil, že Komisia mala pre výpočet bežnej hodnoty použiť špecifické SG&A podľa produktov a nie SG&A divízie vyrábajúcej posudzovaný produkt.

(40) Toto vyhlásenie bolo zamietnuté, keďže spoločnosť neposkytla potrebnú podpornú dokumentáciu, ktorá by počas vyšetrovania na mieste napomohla správnemu overeniu špecifických SG&A podľa produktov.

(41) Ten istý indonézsky vyvážajúci výrobca prehlásil, že Komisia pri výpočte bežnej hodnoty náklady do nákladov na produkt predaný na domácom trhu zahrnula aj isté neidentifikovateľné vývozné.

(42) Toto tvrdenie bolo prijaté a rozdelenie SG&A bolo revidované na základe predloženej účtovnej osnovy predloženej s dotazníkom a použitej pri overovaní, a to s podmienkou jasného označenia príslušných účtov spojených s vývozom.

(43) Rovnaký indonézsky vyvážajúci výrobca prehlásil, že Komisia nemala na produkt rozpisovať SG&A jednej organizačnej zložky spoločnosti zapojenej do obchodnej činnosti, keďže táto zložka je samostatným, zisk vytvárajúcim strediskom a nekoná ako ústredný poskytovateľ služieb iným divíziám.

(44) Táto námietka bola zamietnutá. Spoločnosť nepredložila dôkaz o tom, že sledovaná organizačná zložka je jednotkou nezávislou na prevádzkovej divízii, ani že koná ako samostatné ziskové stredisko. Najmä sa v auditovanom finančnom výkaze spoločnosti neuvádzali finančné trhové operácie vykonávané nezávislým, zisk vytvárajúcim strediskom. V skutočnosti sa na základe spoločnosťou predložených dokladov ukázalo, že sledovaná organizačná zložka je centrálne zapojená do operácií spoločnosti tak, ako to bolo definované v auditovaných účtoch. Vykonáva rovnaké činnosti ako tie, ktoré zvykne vykonávať ústredie. Preto sa pri výpočte bežnej hodnoty výdavky za SG&A tejto zložky rozkalkulovali do posudzovaného produktu.

(45) Ten istý indonézsky vyvážajúci výrobca prehlásil, že Komisia nemala započítavať výdavky na úroky vyššie uvedenej organizačnej zložky do posudzovaného produktu. Spoločnosť argumentovala, že sa z pôžičiek deklarovaných pre túto zložku financovali činnosti na finančných trhoch a investície do dcérskych spoločností. Tieto pôžičky neboli preto podľa tejto spoločnosti spojené s výrobou a predajom posudzovaného produktu a ich pripísanie rôznym prevádzkovým zložkám by bolo nesprávne. Taktiež sa argumentovalo, že požiadavky na financovanie divízie, zapojenej do výroby a predaja posudzovaného produktu pokryla samotná divízia.

(46) Táto námietka bola zamietnutá, pretože ako už bolo vo vyššie uvedenom úvodnom ustanovení 44 naznačené, činnosti tejto organizačnej zložky za bežných okolností vykonáva ústredie. Navyše spoločnosť neposkytla žiaden uspokojivý dôkaz, prečo by sa pôžičky nemali použiť na financovanie rôznych prevádzkových divízií. Navyše, vysvetlenie podané v súvislosti s financovaním výroby a činnosťami na finančnom trhu nebolo revidovanými účtovnými výkazmi spoločnosti potvrdené.

(47) Pri preskúmavaní námietky týkajúcej sa týchto finančných výdavkov sa prišlo k záveru, že spoločnosť začala so stelážovými operáciami s cieľom obmedziť riziká vyplývajúce z výmenných kurzov, spojené s vyššie uvedenými pôžičkami. Tieto stelážové operácie priniesli ročné náklady v podobe prémií. Hoci spoločnosť vyhlásila, že sa tieto náklady z dôvodov uvedených v úvodnom ustanovení 45 nebudú rozpočítavať na posudzovaný produkt, ma sa za to, že tieto náklady sa majú zahrnúť do výdavkov SG&A a na základe celkového obratu spoločnosti rozpočítať na všetky produkty. Navyše sa zamietlo zvažovanie príjmov zo stelážových operácií v súvislosti s výmennými kurzami, keďže sa na tieto príjmy neberie zreteľ ani pri antidumpingovom vyšetrovaní ani v prípade, že sa neuskutočnia.

(48) Rovnaký indonézsky vyvážajúci výrobca prehlásil, že ak by sa výdavky na úroky rozpočítali na rôzne prevádzkové divízie, mali by sa vyvážiť zodpovedajúcimi príjmami.

(49) Toto prehlásenie bolo akceptované pokiaľ sa týka dotyčného príjmu z krátkodobých vkladov. Výdavku na SG&A boli preto pred svojím použitím pri bežnom priebehu obchodného testu a pri stanovením bežnej hodnoty revidované.

3.2.3. Vývozná cena

(50) Neboli podané žiadne námietky týkajúce sa stanovenia vývoznej ceny. Tým sa potvrdil záver, ku ktorému sa prišlo v nariadení o predbežnom cle.

3.2.4. Porovnanie

(51) Ako to už bolo naznačené v úvodnom ustanovení 36, jeden vyvážajúci výrobca prehlásil, že by sa mal brať zreteľ na rozdiely v akosti výstupov z výroby. Za týchto okolností sa vykonanie úpravy bežnej ceny pre podštandardnú akosť pokladalo za vhodné.

(52) Po prijatí predbežných opatrení jeden indonézsky vyvážajúci výrobca prehlásil, že Komisia mala výšku úverových nákladov na vývoz vypočítať na základe skutočných výdavkov vynaložených spoločnosťou pri diskontovaní akreditívov. Spoločnosť ďalej vyhlásila, že úrokové miery účtované v rámci vývozu sú nižšie, ako úrokové miery pre domáci predaj v rovnakej mene.

(53) Táto námietka bola zamietnutá, pretože v súlade s článkom 2 (10) g) základného nariadenia treba prispôsobiť rozdiely v nákladoch na akýkoľvek úver poskytnutý na zvažovaný predaj len "pod podmienkou, že je to faktor, na ktorý treba pri tvorbe cien brať zreteľ". Spoločnosť vo svojej odpovedi v dotazníku nepodala žiadnu informáciu ohľadom úrokových mier na vývozné úvery, hoci sa to v dotazníku celkom jasne vyžadovalo. Námietka bola, že výška úrokovej miery je nižšia, ako pre domáci predaj, hoci oba sú robené v rovnakej mene, a nedá sa pritom overiť, keďže tento činiteľ nebol v čase overovania známy.

3.2.5. Dumpingové rozpätie

(54) Porovnanie váženého priemeru primerane revidovaných bežných hodnôt s váženým priemerom vývozných cien podľa typu produktu na základe cien zo závodu ukázalo jestvovanie dumpingu pri oboch vyšetrovaných vyvážajúcich výrobcoch, zaradených do vzorky.

(55) Revidovalo sa dumpingové rozpätie jednej vyšetrovanej spoločnosti. Podobne bol revidovaný aj vážený priemer dumpingových rozpätí vypočítaný pre spolupracujúce spoločnosti, nezaradených do vzorky v zmysle článku 9 (6) základného nariadenia. Avšak revidované výpočty neovplyvnili dumpingové rozpätie stanovené pre nespolupracujúce spoločnosti, čo sa týmto potvrdzuje. Konečné dumpingové rozpätia vyjadrené v percentách CIF dovoznej ceny bez cla sú nasledujúce:

- vyšetrovaní vyvážajúci výrobcovia, do vzorky zaradení:

- PT. Indorama Synthetics Tbk.: | 8,4 %; |

- PT. Panasia Indosyntec: | 14,8 %; |

- spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, do vzorky nezaradení:

- PT. GT Petrochem Industries Tbk.: | 14,0 %; |

- PT. Susilia Indah Synthetic Fiber Industries: | 14,0 %; |

- PT. Teijin Indonesia Fiber Corporation Tbk.: | 14,0 %; |

nespolupracujúci vyvážajúci výrobcovia: | 20,8 %. |

3.3. Thajsko

3.3.1. Bežná hodnota

(56) Po prijatí predbežných opatrení jeden vyvážajúci výrobca, ktorý neviedol osobitné účtovné záznamy o nákladoch na odbyt podľa konečných produktov, argumentoval že Komisia mala prijať podrobné výpočty nákladov podľa modelov, ktoré boli urobené výlučne pre potreby dotazníka.

(57) Po prijatí predbežných opatrení tento vyrábajúci výrobca ďalej argumentoval, že hodnota zásob na konci obdobia vyšetrovania vyplývajúca z ich mesačných výsledkov riadenia sa počítala skôr na základe očakávanej trhovej hodnoty, ako na základe nákladov, a preto použitie tejto hodnoty ako výrobných nákladov nie je primerané.

(58) Argumentovalo sa taktiež, že by bolo bývalo omnoho vhodnejšie stanoviť výrobné náklady z hodnoty zásob pri uzávierke skôr na konci finančného roku, ako na konci obdobia vyšetrovania, keďže hodnota stavu zásob na konci roku bola revidovaná, pokrývala deväť mesiacov obdobia vyšetrovania a nie tri mesiace a bola blízka výrobným nákladom špecificky spoločnosťou vypočítaným pre prvých deväť mesiacov vyšetrovaného obdobia.

(59) Navyše, prehlásil, že vzhľadom na kolísanie cien surovín a výmenných kurzov, ako aj skutočnosť, že v niektorých mesiacoch sa vývozy do spoločenstva neuskutočňujú, by sa mali používať mesačné výrobné náklady.

(60) Zistilo sa však, že pri použití uvedenej metódy oceňovania zásob špecificky vypočítané náklady nesúhlasia s určitými uzávierkovými hodnotami zásob, udávanými týmto vyvážajúcim výrobcom v jeho odpovediach na dotazník, t. j. nižšie priemerné náklady alebo čistá realizovateľná hodnota.

(61) Vyvážajúci výrobca vo svojich odpovediach na dotazník odmietol jestvovanie manažérskych účtov pre posudzovaný výrobok a v priebehu overovania na mieste sa nezískali ani neoverovali žiadne výsledky vnútorného manažmentu, obsahujúce uzávierkové hodnoty zásob.

(62) Čo sa týka uvádzaných auditovaných údajov o zásobách, napriek požiadavke sa počas overovacej návštevy nezískali žiadne rozvrhy pre uzávierkové hodnotenie zásob na konci finančného roku, a preto nebolo možné určiť historicky využiteľnú metódu na hodnotenie zásob alebo overovanie hodnoty zásob organizačnej zložky podľa typu produktu alebo celkovom základe na konci roku.

(63) Za týchto okolností sa špecificky vypočítané mesačné a ročné výrobné náklady nepovažujú za spoľahlivé. Preto by sa hodnota zásob na konci obdobia vyšetrovania, ktorá sa podľa všetkých informácií získaných komisiou až do konca overovacej návštevy stanovovala z nižších nákladov alebo čistej realizovateľnej hodnoty, mala pri stanovovaní bežnej hodnoty ponechať ako výrobné náklady.

(64) Požiadavka zo strany ďalšieho vyvážajúceho výrobcu na úpravy jeho SG&A nákladov sa zamietla tam, kde sa už tieto položky zobrali do úvahy alebo so zreteľom na finančné výdaje a príjmy a určité poplatky a dane, pretože tieto námietky neboli v súlade s odpoveďami spoločnosti na dotazník.

(65) Ten istý vyvážajúci výrobca požiadal o odpočítanie určitých zliav pri vracaní a predaji tovarov z kótovania domácich predajných transakcií. Požiadavka súvisiaca s vracaním tovarov bola zamietnutá, keďže sa v priebehu obdobia vyšetrovania vracanie nespájalo s predajom a tieto množstvá neboli zahrnuté do kótovania. Požiadavka súvisiaca so zľavami pri predaji bola zamietnutá, keďže zatiaľ čo pri niektorých zľavách sa pred ukončením vyšetrovania nepreukázalo žiadne priame spojenie s sledovaným predajom, pri ďalších zľavách neboli v dotazníku pre vyvážajúceho výrobcu uvedené žiadne odpovede. Avšak čísla čistého predaja použité na určenie percentuálnej hodnoty SG&A pre obdobie vyšetrovania boli zvýšené, aby sa dosiahla ich zhoda.

(66) Dvaja vyvážajúci výrobcovia argumentovali že pri bežnom priebehu obchodného testu by sa ceny s výrobnými nákladmi mali porovnávať štvrťročne. Taktiež naznačili, že v priebehu obdobia vyšetrovania sa ako ceny surovín, tak aj predajné ceny výrazne znížili, a test je preto nevyhnutné vykonať štvrťročne, aby sa zabezpečilo spravodlivé porovnanie. Toto hľadisko bolo prešetrené a kalkulácia bola upravená na štvrťročnú.

(67) Dvaja vyvážajúci výrobcovia namietli, že pri kalkuláciách domácich nákladov na SG&A, ktoré sa majú započítať do výrobných nákladov, by sa náklady na odbornú pomoc mali rozvrhovať na základe obratu. Tento argument bol prijatý.

(68) Traja vyvážajúci výrobcovia argumentovali, že vylúčenie ziskov a strát z zmien výmenných kurzov z nákladov na SG&A v predbežnom štádiu je neoprávnené. Vo všeobecnosti sa zisky a straty z zmien výmenných kurzov nebrali do úvahy, keďže výmenné kurzy používané komisiou boli kurzy v deň fakturácie. Avšak pokiaľ tieto vznikali pri nákupe surovín, Komisia upravila kalkuláciu bežnej hodnoty s cieľom zobrať do úvahy príslušné zisky a straty zo zmien výmenných kurzov. Jeden z týchto vyvá- žajúcich výrobcov potom vyhlásil, že kalkulácie ziskov zo zmien výmenných kurzov zahrnuté do nákladov na SG&A by sa mali zakladať na revidovaných číslach. Avšak toto nebolo prijaté, keďže uvádzané revidované čísla sa získavali až do neskoršieho štádia vyšetrovania, kedy sa už nedali overiť.

3.3.2. Vývozná cena

(69) Neboli podané žiadne námietky ohľadom stanovenia vývoznej ceny. Závery vyvodené v nariadení o predbežnom cle sa týmto potvrdili.

3.3.3. Porovnanie

(70) Dvaja vyvážajúci výrobcovia požiadali o porovnanie vývozných cien s bežnou hodnotou na štvrťročnom základe a jeden na mesačnom základe. Žiadateľom o štvrťročný základ bolo vyhovené a bola zamietnutá žiadosť tretieho výrobcu, pre ktorého sa na mesačnom alebo štvrťročnom základe spoľahlivá bežne hodnota stanoviť nedá, o mesačný základ.

(71) Jeden vyvážajúci výrobca argumentoval že za dopravné poplatky, zaplatené za vrátený tovar, by sa mala poskytovať náhrada. Táto požiadavka však bola zamietnutá, pretože zahrnutie náhrady za vnútrozemskú prepravu vráteného tovaru vtedy, keď sa odbyt uskutočňuje len čiastočne alebo vôbec nie, sa nepovažuje za vhodné.

(72) Ten istý vyvážajúci výrobca požiadal, aby sa za náklady na odbornú pomoc poskytovala náhrada, ale táto bola odmietnutá, keďže odborná pomoc sa nevykonávala na základe zmluvnej alebo zákonnej povinnosti.

(73) Dvaja vyvážajúci výrobcovia namietli, že pri vývoze a domácom predaji jestvujú dve rozdielne úrovne obchodu. Táto námietka bola prijatá, ale vzhľadom na to, že sa jestvujúce rozdiely v úrovniach obchodu nedajú vyčísliť, pretože chýba úroveň domáceho obchodu, vykonala sa na základe článku 2 ods.10 písm.d) zarážka ii) základného nariadenia osobitná úprava.

(74) Dvaja vyvážajúci výrobcovia žiadali o úpravu z dôvodu konverzie mien pretože argumentovali že v priebehu piatich mesiacov prišlo k významným pohybom menových kurzov (viac, ako 10 %). Táto úprava sa nevykonala, keďže sa malo za to, že kurzy mien skôr kolísali, ako by prichádzalo k ich ustálenému pohybu.

3.3.4. Dumpingové rozpätie

(75) Podľa potreby vykonané porovnanie revidovaných vážených priemerov bežnej hodnoty s váženým priemerom vývozných cien podľa typu produktu a na mimozávodnom základe poukázalo na jestvovanie dumpingu pri všetkých vyšetrovaných vyvážajúcich výrobcov.

(76) Po zmenách v kalkuláciách v súlade s vyššie uvedenými zisteniami sa revidovali dumpingové rozpätia jednej spoločnosti a jednej skupiny spoločností. V dôsledku toho sa taktiež revidovalo dumpingové rozpätie stanovené pre akúkoľvek nespolupracujúcu spoločnosť, ktoré zodpovedá úrovni najväčšieho dumpingového rozpätia stanoveného pre spolupracujúcu spoločnosť. Konečné dumpingové rozpätia vyjadrené v percentách CIF dovoznej ceny bez cla sú nasledujúce:

- Indo Poly (Thailand) Ltd.: | 15,5 %; |

- Teijin Polyester (Thailand) Ltd.: | 26,9 %; |

- Teijin (Thailand) Ltd.: | 26,9 %; |

- Tuntex (Thailand) Public Co. Ltd.: | 27,7 %; |

- nespolupracujúci vyvážajúci výrobcovia | 27,7 %. |

4. UJMA

4.1. Procedurálne otázky

(77) RTG a jeden vyvážajúci výrobca v Indonézii prehlásili, že súhrny nedôvernej povahy, ktoré predložili niektorí výrobcovia spoločenstva, spadajúci pod definíciu priemyslu spoločenstva, boli na účinné vykonávanie práva na obhajobu buď neúplné, alebo neboli dostatočne podrobné. Argumentovali teda, že Komisia to nebrala do úvahy, čím sa porušila Dohoda WTO o antidumpingových opatreniach (ďalej len "WTO ADA") a článok 19 základného nariadenia.

(78) So zreteľom na túto námietku je treba poznamenať, že týmto stranám bolo v súlade s článkom 19 ods.4 základného nariadenia poskytnuté plné znenie nálezu. Tento nález obsahoval všeobecné informácie a podrobné dôkazy, o ktoré sa Komisia pri svojich nálezoch opierala. Komisia navyše sledovaných výrobcov spoločenstva požiadala o predloženie dodatočných informácií nedôvernej povahy. Po konečnom zverejnení nálezu zúčastneným stranám komisiou sledovaní výrobcovia spoločenstva tieto informácie nedôvernej povahy predložili, čo im dalo právo na obhajobu. V akomkoľvek prípade, aj keby jeden z výrobcov spoločenstva bol z definície priemyslu spoločenstva vyňatý tak, ako to argumentujú vyššie uvedené strany, nebol by takýto vývoj ovplyvnil celkové závery o situácii v priemysle spoločenstva. V skutočnosti sa uznalo, že takéto vyňatie nebude mať žiaden dopad na trendy hospodárskych ukazovateľov priemyslu spoločenstva, ani na postavenie priemyslu spoločenstva, keďže výroba tohto výrobcu spoločenstva bola v porovnaní s celkovou výrobou ostatných priemyselných výrobcov spoločenstva malá.

4.2. Definícia priemyslu spoločenstva

(79) RTG a jeden vyvážajúci výrobca z Indonézie argumentovali, že objem výroby priemyslu spoločenstva, ako to bolo naznačené v úvodnom ustanovení 64 nariadenia o predbežnom cle, bol prehnaný. Presnejšie povedané zdôraznili, že bolo určené, že sedem spolupracujúcich výrobcov spo- ločenstva spadajúcich pod definíciu priemyslu spoločenstva predstavovuje okolo 85 % celkovej výroby spoločenstva, keďže sa v sťažnosti hovorilo že deväť sťažujúcich sa výrobcov predstavovuje rovnaký podiel celkovej výroby spoločenstva.

(80) Navyše sa argumentovalo, že dvaja sťažujúci sa výrobcovia spoločenstva spadajúci pod definíciu priemyslu spoločenstva sú spojení s vyvážajúcim výrobcom zo sledovanej krajiny. Podľa ustálenej praxe komisie by títo dvaja výrobcovia mali byť z priemyslu spoločenstva vylúčení.

(81) Čo sa týka zastúpenia sledovaného priemyslu spoločenstva, bolo by treba pripomenúť, že na jednej strane údaje obsiahnuté v sťažnosti pokrývajú 10 mesiacov roku 1998. Tieto údaje sa teda extrapolovali, aby bola pokrytá doba 12 mesiacov. Na takomto základe teda deväť sťažujúcich sa spoločností v skutočnosti predstavovalo okolo 89 % celkovej výroby spoločenstva v roku 1998. Na druhej strane sa na základe údajov získaných v priebehu súčasného vyšetrovania a overených na úrovni siedmych výrobcov spoločenstva, predstavujúcich priemysel spoločenstva, ukázalo, že títo predstavovali okolo 85 % celkovej výroby spoločenstva v roku 1998. Týmto sa potom podiel na celkovej výrobe spoločenstva, uvedený v úvodnom ustanovení 64 nariadenie o predbežnom cle, potvrdil.

(82) Malo by sa zdôrazniť, že ustanovenia článku 41 ods.1 písm. a) základného nariadenia nežiadajú automatické vylúčenie výrobcov spoločenstva z priemyslu spoločenstva vtedy, keď sú spojení so sledovanými vyvážajúcimi výrobcami. Tento článok hovorí, že pojem "priemysel spoločenstva" možno vykladať ako odkaz na zvyšok výrobcov vtedy, keď sa príde na spojenie určitých výrobcov s vývozcami. Situácia by sa teda mala skúmať od prípadu k prípadu z hľadiska článku 4 ods.2 základného nariadenia. V skutočnosti musia byť výrobcovia spoločenstva napojení na vývozcov spod definície výroby spoločenstva vyňať vtedy, keď toto spojenie vedie k tomu, že sa sledovaný výrobca správa inak, ako výrobcovia ostatní.

(83) Z pohľadu vyššie uvedených úvah vyšetrovanie ukázalo, že sa dvaja sledovaní výrobcovia spoločenstva nesprávali odlišne od ostatných výrobcov, ktorí neboli so sledovanými vyvážajúcimi výrobcami spojení. Plne podporovali sťažnosť vedúcu k začatiu súčasného konania a aktívne sa na vyšetrovaní podieľali. Navyše, počas overovania na mieste a na základe dostupných dôkazov sa neprišlo na žiadne štatutárne alebo organizačné obmedzenia spojené s prevádzkovými alebo obchodnými rozhodnutiami sledovaných dvoch spoločností a kladené zo strany podielnikov v sledovanej krajine. Konečne, RTG a vyššie uvedený vyvážajúci výrobca neposkytli žiaden dôkaz o takejto obmedzujúcej kontrole. V dôsledku toho sa potvrdilo, že dvaja výrobcovia spoločenstva nebudú vyňatí spod definície výroby spoločenstva, a preto ani z definície priemyslu spoločenstva. Keďže ohľadom definície priemyslu spoločenstva neprišli žiadne pripomienky, závery úvodného ustanovenia 64 nariadenia o predbežnom cle sa týmto potvrdzujú.

4.3. Obdobie rozboru ujmy

(84) GOI vyhlásila, že pre dosiahnutie zmysluplného zhodnotenia trendov, na ktorých sa zakladá určenie ujmy, informácie spojené so skúmanými ukazovateľmi, sa majú zakladať na 12 mesačných obdobiach, počnúc rokom 1996 v súlade s IP.

(85) Je potrebné poznamenať, že IP pokrýva posledných deväť mesiacov roku 1998 a prvé tri mesiace roku 1999. Skúmanie ukazovateľov za kalendárne roky 1996 až 1998 taktiež pokrýva tri štvrťroky IP. Porovnanie čísiel za rok 1998 a IP jednoducho poukazuje na dopad prvého štvrťroku 1999 na tieto ukazovatele a nesmie sa považovať za znevažujúci skúmanie trendov, založených na týchto ukazovateľoch. Táto námietka bola taktiež zamietnutá.

(86) GOI ďalej namietal, že obdobie hodnotenia ujmy, ktoré pokrývalo rok 1996 až po IP sa odlišovalo od obdobia hodnotenia dumpingu, t. j. IP. Keďže sa tieto dve obdobia časovo nezhodovali, boli závery o ujme zo strany GOI považované za právne neplatné. Okrem toho sa argumentovalo, že ak základ pre hodnotenie ujmy bol stanovený pri roku 1998, budú trendy všetkých ukazovateľov výrazne rozdielne.

(87) Cieľom vyšetrovania ujmy je hodnotenie účinku dumpingových dovozov na hospodársku situáciu priemyslu spoločenstva počas IP, čo prináša zistenie ujmy počas IP. Na vykonanie takéhoto rozboru sa pre istý počet ukazovateľov na základe informácií spojených s počtom rokov predchádzajúcich IP stanovujú trendy. Preto porovnanie ukazovateľov medzi IP a jedným z predchádzajúcich rokov podľa návrhu GOI neovplyvňuje výsledky rozboru odvodeného z tohto porovnania. Pre dosiahnutie záverov o ujme sú dôležitými práve trendy ukazovateľov, ktoré sa skúmajú v priebehu rokov až po IP, a nie absolútne porovnanie číselných hodnôt IP s ktorýmkoľvek osobitným rokom, ktorý mu predchádzal.

4.4. Spotreba v spoločenstve

(88) Dvaja vyvážajúci výrobcovia argumentovali, že spotreba v spoločenstve uvedená v úvodnom ustanovení 65 nariadenia o predbežnom cle bola výrazne nesprávna. Osobitne argumentovali tým, že sa nezrovnalosti v číselných údajoch o výrobe, predaji a zásobách priemyslu spoločenstva nedajú urovnať. Navyše vyhlásili, že Komisia nezverejňuje na akom základe sa robia odhady súvisiace s predajom nespolupracujúcich výrobcov spoločenstva.

(89) Čo sa týka urovnávania nezrovnalostí v číselných údajoch o spotrebe, je treba pripomenúť, že jeden z výrobcov spoločenstva spojený so spoločnosťou patriacou priemyslu spoločenstva bol pred IP uzatvorený. Od tejto spoločnosti teda nemožno získať žiadne spoľahlivé údaje ani o jej výrobe ani o výrobných kapacitách. Čo sa týka informácií o predaji a zásobách, táto spoločnosť uskutočňovala svoj predaj výlučne cez pridruženú spoločnosť patriacu priemyslu spoločenstva. Preto sa spoľahlivé informácie o predaji a zásobách získavali od tejto posledne menovanej spoločnosti, čím sa pokrylo celé zvažované obdobie a nezrovnalosti v údajoch sa vhodným spôsobom urovnali.

(90) Konečne, Komisia v nariadení o predbežnom cle odhadla na základe dostupných skutočností objem predaja nespolupracujúcich výrobcov spoločenstva. Pre jedného nespolupracujúceho výrobcu spoločenstva sa použili údaje poskytnuté v čiastočne vyplnenom dotazníku komisie, zatiaľ čo pre ďalších sa použili číselné údaje uvedené v sťažnosti.

(91) Z pohľadu vyššie uvedených vysvetlení sa potvrdili číselné údaje o spotrebe uvedené v úvodnom ustanovení 65 nariadenie o predbežnom cle.

4.5. Dovozy PSF zo sledovaných krajín do spoločenstva

4.5.1. Kumulatívny odhad dovozov

(92) Niektorí vyvážajúci výrobcovia argumentovali, že dovozy PSF z Thajska by sa nemali kumulatívne hodnotiť s dovozmi z Austrálie a Indonézie, lebo predstavujú menej ako 1 % spotreby v rokoch 1996 a 1997.

(93) V súvislosti s kumuláciou sa má za to, že odhad, či je dovoz zo sledovanej krajiny pri antidumpingovom vyšetrovaní zanedbateľný, by sa mal robiť výlučne počas IP. Dumpingové rozpätia, ako aj jestvovanie ujmy sa v skutočnosti stanovujú počas IP. Keďže dovozy z Thajska boli počas tohto obdobia taktiež nad hranicou zanedbateľnosti, táto námietka sa zamietla.

4.5.2. Znižovanie cien

(94) Niektorí vyvážajúci výrobcovia namietli, že Komisia pri stanovovaní zníženia cien neberie zreteľ na rozdiely v akosti jednotlivých typov PSF, čo viedlo k nesprávnym výsledkom. Podľa ich názoru by sa porovnávanie cien pri produktoch prvej a nižšej akosti, ako aj pri recyklovaných typoch PSF malo vykonávať oddelene. Taktiež žiadali o poskytovanie úprav pre úroveň obchodu pod podmienkou, že ich predaj je určený najmä pre veľkoobchody a distribútorov, zatiaľ čo priemysel spoločenstva predáva PSF hlavne konečným odberateľom.

(95) Podľa týchto námietok sa oddelene porovnávali ceny pre nižšiu akosť a pre recyklované PSF a malo sa za to, aby sa u všetkých vyvážajúcich výrobcoch vrátane tých, ktorí predávajú len veľkoobchodníkom a distribútorom, vykonávala úprava rozdielov úrovne obchodu. Výsledky tohto porovnávania cien poukázali na mierne vyššie rozpätia pri znižovaní cien v porovnaní s tými, aké boli v predbežnej etape stanovené pre Austráliu a mierne nižšie pre Indonéziu a Thajsko. Výsledky revidovaných kalkulácií znižovania cien sa prejavili na obrate priemyslu spoločenstva, a berúc zreteľ na vyššie uvedené požiadavky, boli medzi 24,9 % až 46,8 % pre sledované krajiny a medzi 17,7 % až 61 % pre jednotlivé spoločnosti.

4.6. Hospodárske postavenie priemyslu spoločenstva

4.6.1. Všeobecne

(96) RTG a jeden vyvážajúci výrobca namietali, že na základe výkladu WTO ADA si skúmanie hospodárskeho postavenia priemyslu spoločenstva vyžaduje vyhodnotenie všetkých sledovaných činiteľov a ukazovateľov, ktoré sa týkajú postavenia priemyslu vrátane takých činiteľov, ako sú produktivita, návratnosť investícií, veľkosť skutočného dumpingového rozpätia, nepriaznivé účinky na cash flow, mzdy a rast.

(97) Okrem toho spochybnili presnosť údajov poskytnutých pre určité činitele ujmy v nariadení o predbežnom cle. Podľa ich názoru že hoci sú siedmi výrobcovia spoločenstva tvoriaci priemysel spoločenstva tí istí ako v predchádzajúcom konaní, údaje poskytnuté pre niektoré činitele ujmy sú rozdielne. Taktiež požadovali odtajnenie názvov spoločností zúčastnených na predchádzajúcom konaní.

(98) V tomto smere by sa malo pripomenúť, že v článku 3 (5) základného nariadenia uvádza istý počet činiteľov a hospodárskych ukazovateľov a že Komisia zozbierala informácie umožňujúce jej zvážiť všetky činitele a ukazovatele rozhodujúce pre zmysluplný rozbor postavenia priemyslu spoločenstva. Z toho vyplýva, že tvrdenie o neúplnosti rozboru vykonaného komisiou neplatí.

(99) Potvrdilo sa, že siedmi výrobcovia spoločenstva tvoriaci priemysel spoločenstva v predchádzajúcom konaní nie sú rovnakí ako v tomto konaní. Avšak požiadavke o odtajnenie názvov spoločností by sa nemalo vyhovieť, keďže RTG a sledovaný vyvážajúci výrobca neboli zúčastnenými stranami predchádzajúceho konania.

4.6.2. Výroba, kapacita a využitie kapacít

(100) Austrálska vláda spochybnila metódu uplatňovanú komisiou pri hodnotení výrobných kapacít priemyslu spoločenstva v oblasti príslušného produktu. Podľa jej názoru bolo zníženie poklesu výrobnej kapacity o 7 % určené s ohľadom na kapacity využívané na výrobu ostatných produktov a bolo preto nesprávne. Austrálska vláda brala na zreteľ to, že kapacita výroby PSF by sa mala hodnotiť výlučne a na základe skutočnej, pod vyšetrovanie spadajúcej produkcie PSF.

(101) V každom prípade sa austrálska vláda domnieva, že zníženie výrobnej kapacity priemyslu spoločenstva nebolo porovnateľné so zisteniami hmotnej ujmy. Za prvé preto, lebo toto zníženie neumožnilo priemyslu spoločenstva podieľať sa na značnom raste trhu (+ 27 %) v priebehu sledovaného obdobia; a za druhé preto, lebo zníženie kapacity bolo motivované skutočnosťou že výroba sa orientovala na ziskovejšie produkty, ako je PSF.

(102) S ohľadom na hodnotenie výrobnej kapacity je treba podčiarknuť, že posudzovaný produkt sa vyrába na rovnakej výrobnej linke, ako iné produkty rovnakej skupiny. Je preto nemožné a bezúčelné, aby sa priamo identifikovala kapacita inštalovaná výlučne a len na výrobu jedného produktu a porovnaná so všetkými produktmi vyrábanými na tej istej výrobnej linke. Hodnotenie výrobnej kapacity PSF sa skutočne zakladalo na pomernom porovnávaní skutočnej výroby PSF a celkovej výroby všetkých produktov na rovnakých výrobných linkách. Z toho vyplýva, že napriek námietke zo strany vlády Austrálie sa pri hodnotení výrobnej kapacity PSF berie do úvahy skutočná výroba PSF.

(103) Ďalej by bolo treba poznamenať, že prechod z výroby PSF na výrobu ostatných produktov bol motivovaný najmä dlhodobými stratami nesenými priemyslom spoločenstva pri výrobe a predaji, ktorý čelí nečestnej súťaži dumpingového a dotovaného dovozu z tretích krajín. Zníženie výrobnej kapacity je preto pre stanovenie ujmy osobitne významné, ale ešte osobitnejšie pre rozbor príčiny a spojenia medzi dumpingovými dovozmi a nižšie uvedenou ujmou, ktorú trpí priemysel spoločenstva.

(104) Na tomto základe sa má za nepodloženosť námietky vlády Austrálie. Podľa toho sa týmto potvrdili poskytnuté údaje, popísaná metóda na hodnotenie výrobnej kapacity PSF a závery uvedené v úvodných ustanoveniach 72 až 74 nariadenia o predbežnom cle.

4.6.3. Predajné ceny priemyslu spoločenstva

(105) Po podrobnejšom rozbore predajných cien priemyslu spoločenstva Komisia zistila, že číselné údaje uvedené v úvodnom ustanovení 76 nariadenia o predbežnom cle by sa mali mierne revidovať nasledujúcim spôsobom:

Priemerná predajná cena | 1996 | 1997 | 1998 | IP |

Priemysel spoločenstva – index (1996 – 100) | 100 | 92 | 92 | 88 |

(106) Niektorí vyvážajúci výrobcovia argumentovali, že na vyššie uvedený pokles predajných cien priemyslu spoločenstva by sa malo nazerať z pohľadu výrazného poklesu nákupných cien surovín, a to najmä v počas IP. Podľa toho pokles predajných cien nie je v tomto prípade platným ukazovateľom ujmy.

(107) Z tohto hľadiska by sa malo objasniť, že 31 %-ný pokles výrobných nákladov uvedený v úvodnom ustanovení 79 nariadenia o predbežnom cle by sa mal v skutočnosti čítať ako 31 %-ný pokles nákupných cien surovín. Komisia vykonala rozbor dopadu poklesu nákladov na nákup surovín na predajnú cenu. Tento rozbor ukázal, že za celkový priemysel spoločenstva predstavovali náklady na nákup surovín okolo 23 % celkových nákladov alebo 21 % predajnej ceny medzi rokom 1996 a IP. Na základe tohto sa týmto teda potvrdil údaj uvádzaný v úvodnom ustanovení 79 nariadenia o predbežnom cle, že sa výrobné náklady znižujú rýchlejšie, ako predajné ceny. Táto situácia teda umožnila v priebehu sledovaného obdobia zvýšenie ziskovosti o 10,7 percentuálneho bodu v absolútnych hodnotách (z – 4 % v roku 1996 na 6,7 % v IP).

(108) Avšak má sa za to, že na vývoj predajných cien priemyslu spoločenstva by sa malo hľadieť z pohľadu cenového vývoja v sledovaných krajinách. Ako sa tvrdilo v úvodnom ustanovení 69 naradenia o predbežnom cle, pripomína sa, že PSF dovážané zo sledovaných krajín sledovali počas sledovaného obdobia nepretržitú klesajúcu tendenciu. Pokles v priebehu tejto doby bol až o 22 % a ak by bol priemysel spoločenstva v tomto trende pokračoval, stále by ešte bol stratový na rovnakej úrovni, ako v roku 1996.

(109) Konečne, pri vykonávaní rozboru cien priemyslu spoločenstva na trhu spoločenstva je treba mať na mysli, že priemysel spoločenstva nedosiahol počas IP najnižšiu úroveň ziskovosti 10 %. Za týchto okolností sa má za to, že predajné ceny priemyslu spoločenstva predstavujú závažný ukazovateľ ujmy za podmienky, že mal dopad na stav priemyslu.

4.6.4. Ziskovosť priemyslu spoločenstva

(110) Austrálska vláda namietla, že pri chýbajúcich údajoch ohľadom ziskovosti priemyslu spoločenstva pred objavením sa dumpingových dovozov, nemožno odhadnúť, či ujma ktorú priemysel spoločenstva utrpel, bola materiálna.

(111) Niektorí vyvážajúci výrobcovia vyhlásili, že zvýšenie ziskovosti priemyslu spoločenstva nenaznačuje jestvovanie ujmy. Ziskovosť sa v priebehu sledovaného obdobia skutočne významne zvýšila, a to najmä zo straty okolo 4 % na zisk cez 6 %. Tiež argumentovali, že celkový zisk dosiahnutý priemyslom spoločenstva počas IP by so súčasným sortimentom komodít a špeciálnych produktov nemohol ďalej narastať, ak by sa nevyrábali a na trhu spoločenstva nepredávali špecializovanejšie typy PSF.

(112) Toto vyšetrovanie ukázalo, že zvýšenie ziskovosti bolo hlavne dôsledkom ako reštrukturalizácie priemyslu spoločenstva, tak aj zníženia nákladov spojených s odbytom, všeobecných a administratívnych nákladov a poklesu nákupných cien surovín. Výrobné náklady sa znížili rýchlejšie, ako predajné ceny, čo v roku 1998 priemyslu spoločenstva umožnilo návrat k zisku. Predsa však je potrebné zdôrazniť, že toto zvýšenie ziskovosti môže byť len dočasné a akékoľvek nepriaznivé činitele, a to najmä nepriaznivý vývoj cien surovín by mohli mať nepriaznivý dopad na terajšiu ziskovosť. Toto tvrdenie bolo posilnené skutočnosťou, že hlavné suroviny používané v priemysle PSF sú do veľkej miery ovplyvnené cenou ropy.

(113) Malo by sa taktiež poznamenať, že zvýšenie ziskovosti počas sledovaného obdobia automaticky nevedie k záveru, že priemysel spoločenstva netrpí materiálnou ujmou. Hodnotenie toho, či ujma ktorú utrpel priemysel spoločenstva bola materiálna, sa nemôže zakladať na porovnávaní ziskovosti medzi rokom 1996 a IP. Ustanovenia nariadenia o predbežnom cle vymenúvajú rad činiteľov, spomedzi ktorých sú objem dumpingových dovozov a ich účinok na ceny na trhu spoločenstva s podobnými produktmi a špecifikuje, že jeden alebo viac týchto činiteľov môžu byť rozhodujúcimi pre negatívny nález ohľadom ujmy.

(114) Ako sa uvádza v úvodných ustanoveniach 82 až 85 nariadenia o predbežnom cle týkajúcich sa záverov o hospodárskom postavení priemyslu spoločenstva, spoločenstvom dosiahnutá ziskovosť sa nepovažuje za hlavný ukazovateľ ujmy utrpenej priemyslom spoločenstva. Pri väčšine hospodárskych ukazovateľov týkajúcich sa tohto priemyslu sa pozoruje negatívny vývoj: podiel na trhu, výrobná kapacita, objem predaja, zásoby, investície, zamestnanosť a významné zníženie cien dumpingovými dovozmi z sledovaných krajín.

(115) Keďže ohľadom ziskovosti priemyslu spoločenstva neprišli žiadne pripomienky, na základe predchádzajúceho možno týmto potvrdiť záver o neprimeranosti ziskovosti počas IP.

4.6.5. Podiel na trhu

(116) Je treba pripomenúť, ako sa už spomínalo v úvodnom ustanovení 77 nariadenia o predbežnom cle, že podiel priemyslu spoločenstva na trhu spoločenstva sa významne znížil z 68 % v roku 1996 na 50,3 % počas IP.

(117) Niektorí vyvážajúci výrobcovia argumentovali, že na straty priemyslu spoločenstva na trhu treba nazerať z pohľadu nákladových nevýhod, ktorými v porovnaní so sledovanými krajinami trpí. Podľa ich názoru nemožno očakávať, že by si priemysel udržal svoj podiel na trhu vtedy, keď sú jeho výrobné náklady vyššie ako výrobné náklady posudzovaných vyvážajúcich výrobcov.

(118) Tento argument sa v súvislostiach s antidumpingovým vyšetrovaním považoval za nevýznamný. Pri takomto vyšetrovaní sa malo zistiť, či sú dovozy dumpingové a či priemyslu spoločenstva spôsobujú ujmu, ako sa to zistilo v tomto prípade. Týmto bolo povedané, že vyvážajúci výrobcovia môžu plne využívať nákladové výhody, ktoré môžu mať vo svojich predajných cenách pokiaľ sa tak deje na domácich a vývozných trhoch.

4.6.6. Záver

(119) Na základe predchádzajúceho sa má za to, že vyššie uvedené argumenty a námietky nie sú také, aby menili nálezy v nariadení o predbežnom cle. Preto sa týmto potvrdzuje obsah úvodných ustanovení 82 až 85 nariadenia o predbežnom cle a závery, že priemysel spoločenstva utrpel materiálnu ujmu.

5. PRÍČINNÉ SÚVISLOSTI

5.1. Účinok dumpingových dovozov

(120) Austrálska vláda vyhlásila, že nejestvuje dôkaz o ujme spôsobenej priemyslu spoločenstva obmedzeným objemom dovozov z Austrálie. Austrálska vláda vyhlásila, že podiel austrálskych dovozov na trhu bol príliš obmedzený (2 % spotreby) na to, aby ovplyvnil ceny na trhu spoločenstva. Tieto sa skôr museli prispôsobiť cenám diktovaným veľkými výrobcami na trhu spoločenstva. V dôsledku toho sa austrálska vláda domnieva, že akákoľvek ujma bola spôsobená veľkými dovozmi z ostatných tretích krajín.

(121) Kráľovská vláda Thajska podobne vyhlásila, že keďže dovozy z Thajska boli v rokoch 1996 a 1997 zanedbateľné, nemohli priemyslu spoločenstva spôsobiť ujmu, a preto by sa rozbor dopadu týchto dovozov mal začať až od roku 1998.

(122) Kráľovská vláda Thajska a jeden vyvážajúci výrobca z Indonézie tvrdli, že z pohľadu údajov zverejnených v nariadení o predbežnom cle je záver o oslabení priemyslu spoločenstva, ku ktorému prišla Komisia, chybný. Ich tvrdenie sa zakladalo najmä na zlepšení ziskovosti priemyslu spoločenstva počas IP. Ďalej sa zakladalo na rozbore podielu na trhu a ukazovateľoch predaja týkajúcich sa ako súčasných vyšetrovaní, tak aj príslušných ukazovateľov za rok 1996 v súvislosti s revíziou ukončenia účinnosti ciel uložených na PSF z Taiwanu a Kórei, ako o tom svedčí nariadenie (ES) č.1728/1999 [5].

(123) Tie isté strany neskôr vyhlásili, že niektorí výrobcovia spadajúci pod definíciu priemyslu spoločenstva sa sústredili na výrobu vysoko ziskových špeciálnych produktov. Podľa toho sa nedá vyvodiť záver, že priemysel spoločenstva je osobitne zraniteľný vo veľkom vykonávanými indonézskymi dovozmi riadnych PSF. Podľa ich názoru vysoké zisky zo špeciálnych vlákien naznačujú, že priemysel spoločenstva je pred dovozmi mohutne chránený.

(124) Ohľadom tvrdení zo strany vlády Austrálie o jej podielu na trhu sa pripomína, že sa zistilo že počas IP boli dovozy z Austrálie jasne nad úrovňou de minimis. Okrem toho sa zistilo, že boli splnené všetky podmienky pre vykonanie kumulatívneho rozboru. Za takýchto okolností sa pripomienky ohľadom podielov jednotlivých krajín na trhu počas IP a v rokoch pred ňou nepovažovali za dôležité. Rovnaká poznámka sa týka aj podobných tvrdení zo strany kráľovskej thajskej vlády.

(125) Navyše je treba pripomenúť, že ceny dumpingových dovozov PSF zo všetkých sledovaných krajín znižovali ceny priemyslu spoločenstva na trhu spoločenstva, čo malo záporný dopad na hospodárske postavenie priemyslu spoločenstva. Tento nález podporila skutočnosťou, že trh s PSF je prehľadný a že cenové rozdiely alebo nízke cenové ponuky znižujú ceny.

(126) Ďalej sa má za to, že austrálska vláda nepredložila dôkaz, ktorý by odporoval predbežným zisteniam, že priemysel spoločenstva utrpel v dôsledku lacných dumpingových dovozov hmotnú ujmu. Týmto sa potvrdilo, že dumpingové dovozy, ako také, spôsobili hmotnú ujmu priemyslu spoločenstva.

(127) V úvodnom ustanovení 79 nariadenia o predbežnom cle sa vykonal široký rozbor vývoja ziskovosti priemyslu spoločenstva a ďalšie informácie boli poskytnuté vo vyššie uvedenom v oddiely 4.6.4. V tomto smere treba poznamenať že tvrdenie o sústredení sa priemyslu spoločenstva na vysoko ziskové PSF nie je správne. Odbyt takzvaných komoditných typov PSF, obyčajne priemyslom spoločenstva dovážaných zo sledovaných krajín, predstavoval počas IP okolo 72 % ich celkového predaja. Toto zistenie teda vedie k záveru, že priemysel spoločenstva ako celok je nepriaznivo ovplyvňovaný lacnými, dumpingovými dovozmi.

(128) Čo sa týka platnosti údajov pre rok 1996, vybraných z revízie vypršania účinných ciel uložených na PSF z Taiwanu a Kórei, ako je to vysvetlené v úvodnom ustanovení 99, tí výrobcovia spoločenstva, ktorí vytvárajú priemysel spoločenstva neboli pri tejto revízii ti istí, ako tí, ktorí predstavujú priemysel spoločenstva v tomto konaní. V dôsledku toho sa na základe hospodárskych ukazovateľov pre rok 1996 a na základe číselných údajov pre nasledujúce roky predložených v tomto konaní nemôže v tejto revízii zostaviť súvislý a spoľahlivý trend. Takýto prístup by viedol k chybným a bezúčelným výsledkom.

5.2. Ostatné činitele

5.2.1. Kolísanie menových kurzov

(129) Austrálska vláda tvrdila, že Komisia nehľadela na to, že kolísanie menových kurzov vplývalo na ceny dovozov z Austrálie a špecifikovala, že počas obdobia vyšetrovania z Austrálie dovážané PSF získavali z priaznivého výmenného kurzu.

(130) Z tohto hľadiska treba poznamenať, že dovozy z tejto krajiny na trhu spoločenstva boli faktúrované v USD, DEM, GBP, a nie v AUD. Parita austrálskej meny nebola preto pri určovaní dôležitá.

(131) V každom prípade by sa malo poukázať na to, že austrálska mena počas prvých siedmych mesiacov IP stratila na svojej hodnote a potom v priebehu nasledujúcich piatich mesiacov jej hodnota oproti ECU/EUR v porovnaní s prvým mesiacom IP stúpla. Preto potom počas IP k stálemu poklesu hodnoty austrálskej meny neprichádzalo.

1.1.1. Cena surovín vo vyvážajúcich krajinách

(132) Kráľovská thajská vláda tvrdila, že pri určovaní dopadu cien thajského dovozu na priemysel spoločenstva by Komisia mala brať zreteľ na prudký pokles cien surovín v Thajsku.

(133) Má sa za to, že vyššie uvedené tvrdenie nie je pre rozbor príčiny ujmy priemyslu spoločenstva dôležité. Cena výrobných činiteľov v ktorejkoľvek vyvážajúcej krajine je dôležitá len pri stanovovaní dumpingu. Pre úvahy o ujme a jej príčine je dôležitým parametrom cena, za ktorú sa posudzovaný dovážaný výrobok predáva na trhu spoločenstva.

1.2. Záver

(134) Keďže ohľadom ujmy utrpenej priemyslom spoločenstva žiadne nové argumenty doručené neboli, potvrdil sa záver, že dumpingové dovozy, ako také, spôsobili priemyslu spoločenstva ujmu, ako sa uvádza v úvodnom ustanovení 99 nariadenia o predbežnom cle.

2. ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

2.1. Záujem priemyslu spoločenstva

(135) Keďže ohľadom vyššie uvedených otázok neprišli žiadne pripomienky, potvrdzujú sa týmto nálezy o záujme priemyslu spoločenstva uvedenom v úvodnom ustanovení 101 nariadenia o predbežnom cle.

2.2. Dosah na užívateľov

(136) Po zverejnení nariadenia o predbežnom cle istý počet užívateľov spoločenstva vyhlásil, že uloženie antidumpingových ciel bude mať záporný dopad na ich konkurencieschopnosť v oblasti petrochemických produktov a v konečnom dôsledku ohrozí ich prežitie. Uložením antidumpingových ciel podľa ich názoru spustí zvyšovanie cien, ktoré užívatelia budú musieť zohľadniť v oblasti petrochemických produktov. Vývoj teda spustí zvyšovanie dovozov lacných petrochemických produktov z ostatných tretích krajín a krajín podliehajúcich tomuto vyšetrovaniu.

(137) Okrem toho Eurofibrefill reagoval na nariadenie o predbežnom cle a tvrdil, že špecifické PSFNS buď priemysel spoločenstva nevyrábal vôbec, alebo nevyrábal ich v množstve dostatočnom na pokrytie dopytu spoločenstva. Podľa ich názoru bola táto situácia spôsobená skutočnosťou, že sa priemysel spoločenstva zameral len na výrobu PSFS. Preto bolo treba hľadať zdroj PSFNS v zahraničí, a to aj napriek uloženiu antidumpingových ciel.

(138) Eurofibrefill ďalej tvrdil, že pri hodnotení dopadu navrhovaných opatrení na užívateľov by sa taktiež mali brať do úvahy aj jestvujúce antidumpingové a protidotačné opatrenia na dovozy z iných krajín (napríklad z Taiwanu). Podľa ich názoru priemysel spoločenstva stále žiada o ochranu a o to, aby v blízkej budúcnosti všetky zdroje podliehali antidumpingovým a vyrovnávacím opatreniam.

(139) Na podporu tvrdenia Eurofibrefillu dvaja z jeho členov predložili komisii listy určené výrobcom, patriacim do priemyslu spoločenstva, v ktorým sa ukázalo, že títo výrobcovia neboli v krátkej dobe schopní dodať požadované typy PSF.

(140) Bolo by treba poznamenať, že určití vyššie uvedení užívatelia, ktorí po uložení predbežných ciel prichádzali v úvahu, sa v rámci časovej lehoty uvedenej v oznámení o začatí tohto konania neohlásili alebo na dotazník komisie v tomto štádiu neodpovedali. V dôsledku toho sa väčšina z nich podľa článku 21 ods.2 základného nariadenia nemohla považovať za zúčastnené strany a v konečnom štádiu konania sa za bežných okolností ich hľadiská nemohli brať do úvahy.

(141) Okrem toho, ako sa uvádza v úvodnom ustanovení 102 nariadenia o predbežnom cle, celková úroveň spolupráce pri skúmaní záujmov spoločenstva bola veľmi nízka. Odberateľské spoločnosti, ktoré sa podieľali na vyšetrovaní predstavovali len okolo 4 % celkovej spotreby na trhu spoločenstva. Malo sa teda za to, že na širšej úrovni skutočné obavy o dopad antidumpingových opatrení proti PSF na ich činnosť nejestvovali. V každom prípade sa malo za to, že na základe takýchto obmedzených informácií sa nedá prísť k žiadnym zmysluplným záverom.

(142) Čo sa týka tvrdenia Eurofibrefillu, že priemysel spoločenstva sa sústreďuje najmä na PSFS, je treba poznamenať, že ako to už bolo vysvetlené vyššie, výroba a predaj PSFNS priemyslom spoločenstva predstavovali počas IP len 75 % celkovej výroby. Preto sa tvrdenie o sústredení sa priemyslu spoločenstva na PSFNS nemohlo potvrdiť.

(143) Čo sa týka dostupnosti špecifických typov PSF pripomína sa, že pri výrobe akéhokoľvek typu vlákna nejestvujú žiadne alebo len obmedzené technické ťažkosti. Pokiaľ ide o sledovaný priemysel spoločenstva a ako už bolo uvedené v úvodnom ustanovení 20, zistilo sa, že tento môže vyrobiť všetky typy PSF bez akýchkoľvek významnejších dodatočných investícií. Dôležitým parametrom vplývajúcim na rozhodnutie vyrábať určité typy je, či cena, ktorú je odberateľ schopný zaplatiť, pokryje výrobné náklady a umožní dosiahnutie zisku. Pokiaľ vyvážajúci výrobcovia praktizujúci dumping využívali výhody nečestných obchodných praktík a ponúkali na trhu spoločenstva PSF za nízke ceny, nebol priemysel spoločenstva schopný a ochotný konkurovať, a preto tieto typy v prevládajúcich podmienkach trhu nevyrábal. Avšak v budúcnosti by sa mohlo očakávať že keby opäť prišlo k situácii, v ktorej by vyvážajúci výrobcovia svoje vývozy uskutočňovali za čestných podmienok trhu, priemysel spoločenstva by obnovil výrobu takéhoto typu produktu.

(144) V každom prípade, dostupné informácie o štruktúre nákladov užívateľského priemyslu, úroveň navrhovaných opatrení a podiel dumpingových dovozov a iných zdrojov dodávok naznačujú, že:

- PSF predstavujú 25 % až 45 % celkových výrobných nákladov užívateľov na petrochemické produkty;

- priemerné antidumpingové clo je pre sledované krajiny okolo 22 %;

- podiel dumpingových dovozov na celkovej spotrebe je 9 %.

Navrhované opatrenia môžu teda mať dopad v podobe zvýšených výrobných nákladov užívateľov o 0,5 % až 0,9 %. Toto pravdepodobne najvyššia hodnota sa v porovnaní s kladným účinkom navrhovaných opatrení pri obnovení účinnej konkurencie na trhu spoločenstva považuje za pomerne nízku.

(145) Rozbor dopadu navrhovaných opatrení na užívateľov teda naznačuje, že uloženie antidumpingových opatrení pravdepodobne nebude mať za následok zvyšovanie dovozu lacných petrochemických produktov na trh spoločenstva. K tomuto záveru sa taktiež príde v prípade chýbania akýchkoľvek dôkazov od sledovaných odberateľov, opodstatňujúcich ich nároky, že napríklad minulé opatrenia ohľadom tohto produktu v minulosti k takýmto účinkom neviedli.

(146) Okrem toho, čo sa týka jestvujúcich opatrení súvisiacich s výrobnými nákladmi priemyslu užívateľov, malo by sa poznamenať, že v súčasnosti sa účinné antidumpingové opatrenia proti tretím krajinám súvisiace s PSF už odrazili v informáciách o nákladoch, používaných komisiou v súčasnom skúmaní záujmov spoločenstva.

(147) Čo sa týka vyrovnávacích opatrení uložených v rámci súbežných protidotačných konaní, má sa zato, že ich dopad môže spôsobiť zvýšenie výrobných nákladov odberateľského priemyslu o 0,1 % až 0,16 %. V dôsledku toho by celkový dopad navrhovaných antidumpingových a vyrovnávacích opatrení mohol viesť k možnému nárastu výrobných nákladov celého odberateľského priemyslu o 0,6 % až 1,06 %.

(148) V týchto súvislostiach je treba pripomenúť, že podiel dovozov z krajín zúčastnených vo všetkých antidumpingových konaniach, vrátane terajšieho a súbežného protidotačného konania, predstavoval okolo 37 % dovozov na trh spoločenstva počas IP. Z toho preto vyplýva, jestvujú iné významné zdroje, ktorých sa antidumpingové a vyrovnávacie clá netýkajú.

(149) Keďže overovanie vyššie uvedených tvrdení predložených užívateľskými spoločnosťami neviedlo k žiadnym záverom, potvrdzuje sa týmto úvaha vyslovená v úvodnom ustanovení 105 nariadenia o predbežnom cle o dopade navrhovaných opatrení na užívateľov.

2.3. Záver

(150) Nové argumenty prijaté ohľadom určenia záujmov spoločenstva sa nepovažujú za také, aby zvrátili záver, že nejestvujú žiadne donucujúce dôvody proti prijatiu antidumpingových opatrení. Predbežné zistenia sa teda potvrdzujú.

3. KONEČNÉ CLO

(151) Z hľadiska záverov, ku ktorým sa ohľadom dumpingu, ujmy, príčinné súvislosti a záujmov spoločenstva prišlo, má sa za to, že by sa mali prijať konečné antidumpingové opatrenia s cieľom zabrániť ďalšej ujme spôsobenej priemyslu spoločenstva dumpingovými dovozmi z Austrálie, Indonézie a Thajska.

3.1. Miera odstránenia ujmy

(152) Ako vysvetľuje úvodné ustanovenie 108 nariadenia o predbežnom cle, bola stanovená taká úroveň cien, ktorá nespôsobí priemyslu spoločenstva ujmu a ktorá pokryje výrobné náklady, ako aj zabezpečí rozumný zisk, ktorý by sa dosiahol v prípade neprítomnosti dumpingových dovozov zo sledovaných krajín na trh spoločenstva.

(153) Kráľovská thajská vláda a niektorí vyvážajúci výrobcovia argumentovali, že zatiaľ čo sa v nariadení o predbežnom cle uvádza, že 6,7 % -ná ziskovosť dosiahnutá priemyslom spoločenstva počas IP je v súčasnom konaní stále neprimeraná, v predchádzajúcich konaniach [6] sa zahrnutie PSF a PTY (polyesterová tkaná vláknitá priadza) nepovažovalo za odôvodnené. Na tomto základe v súčasnom konaní spochybnili úroveň požadovaného 10 %-ného ziskového rozpätia, ku ktorému Komisia podľa ich názoru neoprávňuje.

(154) Ostatní vyvážajúci výrobcovia argumentovali, že odôvodňovanie komisie v nariadení o predbežnom cle, že požadovaný zisk by mal priemyslu spoločenstva zabezpečiť dlhodobú životnosť, nie je podľa posledného vyjadrenia právnej vedy Súdu prvej inštancie o tejto otázke platné.

(155) Čo sa týka požadovaného zisku, bolo by treba spomenúť, že Komisia v úvodnom ustanovení 79 nariadenia o predbežnom cle naznačila, že rozpätie vo výške 10 % by sa malo pre zabezpečenie životaschopnosti priemyslu považovať za minimálne. Na toto tvrdenie treba nazerať v kontexte úvodného ustanovenia 101 nariadenia o predbežnom cle, ktorý naznačuje, že priemysel spoločenstva po desaťročie trpel ujmou v dôsledku lacných dumpingových dovozov z rôznych krajín a vzniknutej straty. V týchto súvislostiach nie je priemyslom spoločenstva dosiahnutý zisk pred objavením sa dumpingových dovozov z Austrálie, Indonézie a Thajska spoľahlivým základom pre určenie takéhoto zisku.

(156) Okrem toho je treba poznamenať, ako to uznali samotní vyvážajúci výrobcovia, že priemysel vyrábajúci PTY sa úplne odlišuje od priemyslu vyrábajúceho PSF. Preto sa uznalo, že zisk z výroby PTY nie je pre stanovenie zisku pre PSF dôležitý.

(157) Navyše sa uznalo, že nie je nevyhnutné, aby sa z úrovne zisku považovaného v roku 1994 za primeraný pre priemysel spoločenstva určovalo rozpätie, ktoré sa má uplatniť o štyri roky neskôr. Po prvé, pretože priemysel spoločenstva v roku 1994 naďalej utrpel finančné straty. Po druhé, pretože rozumný zisk v roku 1994 bol v tej dobe stanovený so zreteľom na dlhodobé potreby investícií, zatiaľ čo v terajšom prípade boli dlhodobé straty spôsobené priemyslu spoločenstva dôkladne vyšetrené a ako niektorí vyvážajúci výrobcovia vyzdvihli, úroveň zisku sa pri chýbajúcich dumpingových dovozoch mohla dosiahnuť. V každom prípade by sa však dokonca aj pri použití navrhnutej 6 %-nej úrovne rozpätia zisku nemala úroveň navrhnutých opatrení meniť, pretože tieto opatrenia by stále mali určovať na základe dumpingového rozpätia.

(158) Nakoniec by sa malo zdôrazniť, že vyššie uvedení vyvážajúci výrobcovia nepredložili žiaden dôkaz o tom, že prístup komisie o primeranej úrovni zisku nie je správny a nevykonali žiaden spoľahlivý rozbor preukazujúci, aké veľké by toto rozpätie malo byť.

(159) V dôsledku toho sa na základe vyššie uvedeného potvrdzuje obsah úvodného ustanovenia 108 nariadenia o predbežnom cle.

3.2. Podoba a výška cla

(160) V súlade s článkom 9 ods.4 základného nariadenia zodpovedajú výšky antidumpingového cla dumpingovým rozpätiam, pretože sa zistilo, že rozpätie ujmy je pre všetkých vývozcov v sledovaných krajinách vyššie.

(161) Avšak berúc zreteľ na súbežné protidotačné konanie, v zmysle článku 24 ods.1 nariadenia (ES) č.2026/97 [7] (ďalej len "základné protidotačné nariadenie") a článku 14 ods.1 základného nariadenia nesmie žiaden výrobok podliehať aj antidumpingovému aj vyrovnávaciemu clu s cieľom vyriešiť jednu a tú istú situáciu spôsobenej dumpingom a podporou vývozu. Pri tomto vyšetrovaní sa zistilo, že na dovozy produktu s pôvodom v Austrálii, Indonézii a Thajsku by sa malo uložiť konečné antidumpingové clo, a preto je nevyhnutné stanoviť, či a do akej miery sú dotačné rozpätie a dumpingové rozpätie dôsledkom tej istej situácie.

(162) Pri súbežnom protidotačnom konaní sa zistilo, že v Thajsku (všetky spoločnosti) a Indonézii (spolupracujúce spoločnosti) bola medzi iným úroveň dotácií pod úrovňou de minimis, a preto sa im neuložilo žiadne vyrovnávacie clo.

(163) Čo sa týka Austrálie, bolo v súlade s článkom 15 ods.1 základného protidotačného nariadenia navrhnuté konečné vyrovnávacie clo zodpovedajúce výške dotácie, ktoré bolo nižšie, ako rozpätie ujmy. V zmysle článku 3 ods.4 písm.a) základného protidotačného nariadenia všetky v Austrálii skúmané dotačné schémy pozostávali z vývozných dotácií. Dotácie by, ako také mohli len nepriaznivo ovplyvniť vývoznú cenu austrálskeho vyvážajúceho výrobcu, teda viedli by k zvýšenému dumpingovému rozpätiu. Inými slovami povedané, konečné dumpingové rozpätie stanovené pre jediného austrálskeho spolupracujúceho výrobcu je čiastočne dôsledkom jestvovania vývozných dotácií. Za takýchto okolností sa uloženie ako vyrovnávacieho, tak aj antidumpingového cla v plnom rozsahu definitívne stanoveného príslušného dotačného a dumpingového rozpätia nepovažuje za vhodné. Konečné antidumpingové clo by sa preto malo upraviť, aby sa v ňom odrazilo súčasné dumpingové rozpätie, ktoré ostalo po uložení konečného vyrovnávacieho cla na vyrovnávanie účinku vývozných dotácií.

(164) Pre nespolupracujúcich indonézskych vyvážajúcich výrobcov bolo v súlade s článkom 15 ods.1 základného protidotačného nariadenia navrhnuté konečné vyrovnávacie clo zodpovedajúce výške dotácií, o ktorých sa zistilo, že sú pod hranicou rozpätia ujmy. Stanovilo sa, že polovicu dotačnej schémy v Indonézii tvorili vývozné dotácie, čo takto viedlo k zvýšeniu dumpingového rozpätia. Inými slovami povedané, konečné dumpingové rozpätie stanovené pre týchto nespolupracujúcich indonézskych vyvážajúcich výrobcov čiastočne vychádza z jestvujúcich vývozných dotácií. Za takýchto okolností sa uloženie aj countervailing aj antidumpingového cla v plnom rozsahu príslušného dotačného a dumpingového rozpätia nepokladá za vhodné. Konečné antidumpingové clo pre nespolupracujúceho indonézskeho vyvážajúceho výrobcu by sa preto malo upraviť, aby sa v ňom odrazilo súčasné dumpingové rozpätie, ktoré ostalo po uložení konečného vyrovnávacieho cla na vyrovnávanie účinku vývozných dotácií.

(165) Na základe vyššie uvedeného sú výšky konečných ciel, vyjadrených v percentách CIF cena hranica spoločenstva bez cla, berúc do úvahy výsledky antidumpingového konania, nasledujúce:

Krajina | Spoločnosť | Výška antidumpingového cla |

Austrália | všetky spoločnosti | 12,0 % |

Indonézia | PT. Indorama Synthetics Tbk | 8,4 % |

PT. Panasia Indosyntec | 14,8 % |

PT. GT Petrochem Industries Tbk | 14,0 % |

PT. Susilia Indah Synthetic Fiber Industries | 14,0 % |

PT. Teijin Indonesia Fiber Corporation Tbk | 14,0 % |

všetky ostatné spoločnosti | 15,8 % |

Thajsko | Indo Poly (Thailand) Ltd. | 15,5 % |

Teijin Polyester (Thailand) Ltd. | 26,9 % |

Teijin (Thailand) Ltd.: | 26,9 % |

všetky ostatné spoločnosti | 27,7 % |

(166) Výšky ciel pre jednotlivé spoločnosti uvedená v tomto nariadení boli stanovené na základe zistení tohto vyšetrovania. Preto sa v nich odráža situácia zistená v priebehu vyšetrovania so zreteľom na tieto spoločnosti. Tieto výšky ciel (oproti paušálnemu clu uplatňovanému na "všetky ostatné spoločnosti" krajiny) sa teda uplatňujú výlučne na dovozy produktov s pôvodom v sledovanej krajine a vyrobených týmito spoločnosťami, teda špecificky vymenovanými právnymi subjektami. Dovážané produkty, vyrobené ostatnými spoločnosťami, špecificky nevymenovanými vo výrokovej časti tohto nariadenia, s uvedením názvu a adresy, nemôžu využiť výhody týchto ciel a budú podliehať výške cla, uplatňovanej na "všetky ostatné spoločnosti".

(167) Akákoľvek námietka požadujúca uloženie týchto špecifických antidumpingových ciel (napríklad v dôsledku zmeny názvu subjektu alebo založením nových výrobných alebo odbytových subjektov) by sa bezodkladne a so všetkými príslušnými informáciami, a to najmä ohľadom akejkoľvek zmeny v činnosti spojenej s výrobou, domácim odbytom a vývozom, spojenými napríklad so zmenou názvu alebo takouto zmenou u jej výrobných a predajných subjektov, mali adresovať komisii [8]. Komisia v prípade potreby a po konzultácii s Poradným výborom podľa toho zmení a doplní znenie tohto nariadenia aktualizáciou zoznamu spoločností využívajúcich individuálne clá.

(168) Čo sa týka Indonézie, keďže sa v nej počas vyšetrovania dumpingu použilo vzorkovanie, v tomto konaní sa nemôže začať revízia nových vývozcov v zmysle článku 11 ods.4 základného nariadenia s cieľom stanovenia individuálnych dumpingových rozpätí ciel. Avšak aby sa pre ktoréhokoľvek nového, pravého indonézskeho vyvážajúceho výrobcu a spolupracujúce spoločnosti nezahrnuté do tejto vzorky zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie, má sa za to, že by sa mali vytvoriť ustanovenia s cieľom stanoviť vážené priemerné clo uvaľované na tieto spoločnosti, ktoré by sa uplatnilo pre ktoréhokoľvek nového indonézskeho vyvážajúceho výrobcu, ktorý by inak v zmysle článku 11 ods.4 základného nariadenia mal právo na revíziu.

4. VYBERANIE PREDBEŽNÉHO CLA

(169) Zo zreteľom na veľkosť dumpingového rozpätia zisteného u vyvážajúcich výrobcov a z hľadiska vážnosti ujmy spôsobenej priemyslu spoločenstva sa považuje za potrebné, aby sa vybrali sumy zabezpečené predbežným antidumpingovým clom v zmysle predpisov o predbežnom cle, a to vo výške rovnajúcej sa výške konečného, uloženého cla, ak je toto clo rovné alebo nižšie ako výška predbežného cla. Inak by sa v konečnom dôsledku mala vybrať len suma predbežného cla.

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Týmto sa na dovozy syntetickej polyesterovej striže, nečesanej, nemykanej ani inak neupravenej pre pradiarenské účely, patriacej pod číselný znak KN 55032000 a s pôvodom v Austrálii, Indonézii a Thajsku uvaľuje konečné antidumpingové clo.

2. Výška konečného cla uplatniteľného na netto cena franko hranica spoločenstva, bez cla na produkty vyrobené nižšie uvedenými spoločnosťami bude nasledujúca:

Krajina | Spoločnosť | Výška cla | dodatočný číselný znak TARIC |

Austrália | všetky spoločnosti | 12,0 % | - |

Indonézia | PT. Indorama Synthetics Tbk,Graha Irama, 17th floor,Jl. H.R. Rasuna Said Blok X-1,Kav. 1-2, P.O.Box 3375 Jakarta 12950, Indonesia | 8,4 % | A051 |

PT. Panasia Indosyntec Jl. Garuda 153/74,Bandung 40184, Indonesia | 14,8 % | A052 |

PT. GT Petrochem Industries Tbk,Exim Melati Building – 9th floor,Jl. M.H. Thamrin Kav. 8-9,Jakarta 10230 | 14,0 % | A053 |

PT. Susilia Indah Synthetic Fiber Industries Jl. Kh. Zainul Airfin KompleksKetapang IndahBlok B 1 No.: 23,Jakarta 11140, Indonesia | 14,0 % | A054 |

PT. Teijin Indonesia Fiber Corporation Tbk,5th floor Mid Plaza 1,Jl. Jend. Sudirman Kav. 10-11,Jakrat, 11140 | 14,0 % | A055 |

všetky ostatné spoločnosti | 15,8 % | A999 |

Thajsko | Indo Poly (Thailand) Ltd. 35/8 moo 4, Tambol Khunkaew Amphur Nakhornchaisri, Nakhornprathom 73120, Thailand. | 15,5 % | A056 |

Teijin Polyester (Thailand) Ltd. 19th floor, Ploenchit Tower, 898 Ploenchit road, Lumpinee, Patumwan Bangkok 10330, Thailand | 26,9 % | A155 |

Teijin (Thailand) Ltd.19th floor, Ploechit Tower898 Ploenchit road, Lumpinee, Patumwan Bangkok 10330, Thailand | 26,9 % | A155 |

všetky ostatné spoločnosti | 27,7 % | A999 |

3. Ak nebolo stanovené inak, uplatnia sa v súčasnosti účinné ustanovenia upravujúce výšku ciel.

Článok 2

Keď ktorýkoľvek nový vyvážajúci výrobca v Indonézii predloží komisii dostatočné dôkazy o tom, že:

- počas IP nevyvážal do spoločenstva produkty popísané v článku 1 ods.1;

- nie je v spojení so žiadnym z vývozcov alebo výrobcov v Indonézii, ktorí podliehajú antidumpingovým opatreniam uloženým týmto nariadením;

- skutočne po IP, na ktorej sa opatrenia zakladali, do spoločenstva vyvážal posudzované produkty alebo vstúpil do neodvolateľného zmluvného záväzku vyviezť významné množstvo do spoločenstva;

Rada konajúc jednoduchou väčšinou na návrh komisie a po porade s Poradným výborom smie zmeniť a doplniť článok 1 ods.2 pripísaním nového vyvážajúceho výrobcu k spoločnostiam podliehajúcim priemernému váženému clu, ako to bolo tým článkom stanovené.

Článok 3

Sumy zabezpečené predbežným antidumpingovým clom uloženým v zmysle nariadenia o predbežnom cle na dovozy, s pôvodom v Austrálii, Indonézii a Thajsku, sa vyberajú vo výške cla, konečne stanoveného týmto nariadením. Zabezpečené sumy presahujúce výšku konečného antidumpingového cla sa uvoľňujú. V prípadoch, keď je konečné uložené clo vyššie, ako výška predbežného cla, mala by sa definitívne vyberať len suma zabezpečená na úrovni predbežného cla.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť v deň nasledujúci po dni jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 10. júla 2000

Za Radu

predseda

H. Védrine

[1] OJ č. L 56, 6.3.1996, s. 1. Nariadenie, zmenené a doplnené nariadením (ES) č.905/98 (OJ č. L 128, 30.4.1998, s. 18).

[2] OJ č. L 16, 21.1.2000, s. 3.

[3] OJ č. L 16, 21.1.2000, s. 30.

[4] OJ č. L 113, 12.5.2000, s. 1.

[5] OJ č. L 204, 4.8.1999, s. 3.

[6] PSF z Bieloruska, PTY z Indonézie a Thajska.

[7] OJ č. L 288, 21.10.1997, s. 1.

[8] Európska Komisia, Generálne riaditeľstvo pre obchod, riaditeľstvo C, DEM 24-8/38, Rue de la Loi/Wetsraat 200, B-1049 Brussels/Belgicko.

--------------------------------------------------