31999R1804

Nariadenie Rady (ES) č. 1804/1999

z 19. júla 1999,

ktorým sa o živočíšnu výrobu dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2092/91 o ekologickej výrobe poľnohospodárskych výrobkov a príslušných označeniach poľnohospodárskych výrobkov a potravín

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 37,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže:

(1) Nariadenie (EHS) č. 2092/91 [4] ustanovuje, že Komisia musí do 30. júna 1995 predložiť návrhy, ktoré sa týkajú zásad a špecifických kontrolných opatrení vzťahujúcich sa na ekologickú výrobu hospodárskych zvierat, nespracované živočíšne výrobky a výrobky určené pre spotrebu ľudí, ktoré obsahujú zložky živočíšneho pôvodu.

(2) Dopyt po ekologicky vyrobených poľnohospodárskych výrobkoch narastá a spotrebiteľov takéto výrobky stále viac priťahujú.

(3) Živočíšna výroba umožňuje, aby sa rozsah výrobkov rozšíril a povoľuje v poľnohospodárskych podnikoch, ktoré praktizujú ekologické poľnohospodárstvo, rozvoj doplnkových aktivít s cieľom zvýšiť príjem.

(4) Toto nariadenie zosúlaďuje pravidlá výroby, označovania a kontroly pre najdôležitejšie druhy hospodárskych zvierat; pre druhy iné ako druhy vodných živočíchov, pre ktoré sa v tomto nariadení nevytvorili žiadne pravidlá výroby, je primerané s cieľom ochrániť spotrebiteľa, aby sa zosúladili aspoň požiadavky na označovanie a systém kontroly; pre poľnohospodárske výrobky by sa takéto pravidlá mali vyvinúť čo najskôr.

(5) Okrem toho je živočíšna výroba pre organizáciu poľnohospodárskej výroby v podnikoch s ekologickou výrobou stále dôležitá, lebo poskytuje organické látky a živiny pre obrábanú pôdu a podľa toho prispieva k zlepšovaniu pôdy a rozvoju trvalo udržateľného poľnohospodárstva.

(6) S cieľom predísť znečisťovaniu životného prostredia, a to najmä prírodných zdrojov, ako sú pôda a voda, musí ekologický chov hospodárskych zvierat v podstate zabezpečovať úzky vzťah medzi takouto výrobou a pôdou, vhodné systémy viacročného striedania plodín a kŕmenie hospodárskych zvierat rastlinnými výrobkami z ekologického poľnohospodárstva vyrobenými v samotnom poľnohospodárskom podniku.

(7) S cieľom zabrániť znečisťovaniu vody dusíkatými zložkami, mali by mať podniky pre ekologickú živočíšnu výrobu primeranú skladovaciu kapacitu a plány pre roztrusovanie pevných a tekutých výkalov hospodárskych zvierat.

(8) Pastevný chov dobytka vykonávaný v súlade s pravidlami ekologického poľnohospodárstva je činnosť, ktorá je vhodná najmä na obhospodarovanie a využitie potenciálu zanedbaných oblastí.

(9) Mala by sa podporovať široká biologická rozmanitosť a výber plemien by mal zohľadňovať ich schopnosť prispôsobovať sa miestnym podmienkam.

(10) Geneticky modifikované organizmy (GMO) a výrobky z nich odvodené nie sú zlúčiteľné so spôsobom ekologickej výroby; s cieľom udržať dôveru spotrebiteľa v ekologickú výrobu by sa nemali geneticky modifikované organizmy, ich časti a od nich odvodené výrobky používať vo výrobkoch označených, že pochádzajú z ekologického spôsobu výroby.

(11) Spotrebitelia by mali dostať záruky, že výrobky boli vyrobené v súlade s týmto nariadením; pokiaľ je to technicky možné, malo by sa to zakladať na možnosti sledovania živočíšnych výrobkov.

(12) Hospodárske zvieratá sa musia kŕmiť trávou, suchým krmivom a krmivom vyrobeným v súlade s pravidlami ekologického poľnohospodárstva.

(13) Za súčasných podmienok môžu mať chovatelia hospodárskych zvierat ťažkosti pri zabezpečovaní zásob krmiva pre ekologický chov hospodárskych zvierat a preto by sa malo dočasne dávať povolenie iba pre ohraničený počet neorganicky vyrobených krmív pre použitie v obmedzených množstvách.

(14) Okrem toho, s cieľom zabezpečiť základné požiadavky na výživné látky pre hospodárske zvieratá, sa môže stať, že bude potrebné za dôsledne stanovených podmienok používať určité minerály, stopové prvky a vitamíny.

(15) Kontrola zdravia zvierat by sa mala zakladať hlavne na prevencii takými opatreniami, ako je primeraná selekcia plemien a rodov, vyrovnaná vysokokvalitná kŕmna dávka a priaznivé prostredie, najmä pokiaľ ide o hustotu chovu, ustajnenie hospodárskych zvierat a spôsoby hospodárenia.

(16) Preventívne použitie alopatických lekárskych výrobkov vyrobených chemickou syntézou sa nepovoľuje v ekologickom poľnohospodárstve.

(17) Keď však zvieratá ochorejú alebo sa zrania, mali by sa ihneď ošetrovať prednostne fytoterapeutickými alebo homeopatickými lekárskymi výrobkami, a tým, že sa na prísne minimum obmedzí použitie alopatických lekárskych výrobkov vyrobených chemickou syntézou s cieľom zaručiť integritu ekologickej výroby pre spotrebiteľa, by malo byť možné prijať obmedzujúce opatrenia, ako je zdvojnásobenie obdobia na stiahnutie alopatických lekárskych výrobkov vyrobených chemickou syntézou po použití.

(18) Vo väčšine prípadov by hospodárske zvieratá mali mať prístup do voľného výbehu alebo na voľné pasienky, ktoré umožňujú poveternostné podmienky, a takéto oblasti voľného výbehu by sa mali v zásade organizovať podľa primeraného systému striedania.

(19) Ustajňovanie všetkých druhov hospodárskych zvierat by malo uspokojovať potreby príslušných zvierat, pokiaľ ide o vetranie, svetlo, priestor a pohodlie a podľa toho by sa mal poskytnúť dostatočný priestor na postačujúce umožnenie slobody pohybu pre každé zviera a na rozvoj prirodzeného sociálneho správania zvieraťa.

(20) Systematické činnosti, ktoré viedli k stresu, ubližovaniu, chorobám alebo utrpeniu zvierat počas štádií výroby, zaobchádzania, prepravy alebo porážania, by sa mali znížiť na minimum; niektoré špecifické zásahy nevyhnutné pre určité typy výroby by sa však mohli povoliť; použitie určitých látok na podporu rastu alebo modifikáciu chovných cyklov nie je zlúčiteľné so zásadami ekologického poľnohospodárstva.

(21) Špecifické vlastnosti chovu včiel vyžadujú osobitné ustanovenia, najmä na zabezpečenie toho, aby zdroje peľu alebo nektár primeranej kvality boli dostupné v dostačujúcich množstvách.

(22) Všetky trhové výrobky ekologicky chovaných hospodárskych zvierat by mali podliehať pravidelným a jednotným kontrolám; v poľnohospodárskych podnikoch by mal byť k dispozícii zoznam a mal by byť obnovovaný podrobnými údajmi o prichádzajúcich a odchádzajúcich zvieratách a o každom vykonanom ošetrení.

(23) Regionálne rozdiely v poľnohospodárskych a klimatologických podmienkach vyžadujú určité prechodné obdobia pre niektoré postupy, a pokiaľ ide o charakterizáciu hospodárskych zvierat, vyžadujú budovy a inštalácie.

(24) Súčasná rozdielnosť zavedených postupov pre ekologický chov hospodárskych zvierat medzi členskými štátmi vyžaduje, aby členské štáty mali možnosť uplatňovať viac obmedzujúce pravidlá pre hospodárske zvieratá a pre živočíšne výrobky vyrobené na ich území.

(25) Údaje pri označovaní, propagačnom materiále alebo komerčných dokladoch, ktoré spotrebiteľ považuje za osvedčenie o ekologickej výrobnej metóde, sú vyhradené nariadením (EHS) č. 2092/91 pre výrobky vyrobené v súlade s uvedeným nariadením.

(26) Určité údaje spotrebiteľ vo všeobecnosti považuje za osvedčenie o ekologickej výrobnej metóde.

(27) Je však potrebné poskytnúť prechodné obdobie, aby sa držiteľom ochrannej známky umožnilo prispôsobiť ich výrobu požiadavkám ekologického poľnohospodárstva za predpokladu, že takéto prechodné obdobie je prípustné iba pre ochranné známky, na ktorých sú vyššie uvedené údaje, ak sa žiadosť o zaregistrovanie podala pred uverejnením nariadenia (EHS) č. 2092/91 a za predpokladu, že spotrebiteľ je primerane informovaný o skutočnosti, že výrobky nie sú vyrobené podľa ekologickej výrobnej metódy,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EHS) č. 2092/91 sa týmto mení a dopĺňa takto:

1. Článok 1 sa nahrádza týmto:

"Článok 1

1. Toto nariadenie sa vzťahuje na tieto výrobky, ktoré sú označené alebo sa uvažuje, že budú označené údajmi, ktoré sa týkajú ekologickej výrobnej metódy:

a) nespracované poľnohospodárske rastlinné výrobky; taktiež hospodárske zvieratá a nespracované živočíšne výrobky do takej miery, že zásady výroby a pravidlá pre ich špecifické kontrolovanie sú uvedené v prílohách I a III;

b) spracované poľnohospodárske rastlinné a živočíšne výrobky určené pre spotrebu ľudí, ktoré sú pripravené v zásade z jednej alebo viacerých zložiek rastlinného a/alebo živočíšneho pôvodu;

c) krmivá, kŕmne zmesi a kŕmne materiály, ktoré nie sú zahrnuté do písm. a), pokiaľ ide o nadobudnutie účinnosti tohto nariadenia uvedeného v odseku 3.

2. Ako výnimka z odseku 1, kedy podrobné pravidlá výroby nie sú ustanovené v prílohe I pre určité druhy zvierat, vzťahujú sa pravidlá stanovené pre označovanie v článku 5 a pre kontrolovanie v článkoch 8 a 9 na takéto druhy a výrobky z nich, s výnimkou vodných živočíchov a výrobkov z vodných živočíchov. Až do zaradenia podrobných pravidiel výroby sa uplatňujú vnútroštátne pravidlá alebo, ak tieto neexistujú, súkromné normy, ktoré členské štáty pripúšťajú alebo uznávajú.

3. Najneskôr do 24. augusta 2001 Komisia navrhne nariadenie v súlade s postupom v článku 14, ktoré ustanoví požiadavky pre označovanie ako aj požiadavky pre kontrolovanie a predbežné opatrenia pre výrobky uvedené v odseku (1) písm. c), pokiaľ sa takéto požiadavky týkajú ekologickej výrobnej metódy.

Až do prijatia nariadenia uvedeného v prvom pododseku pre výrobky vymenované v odseku (1) písm. c) sa uplatňujú vnútroštátne pravidlá v zhode s právom spoločenstva alebo, ak tieto neexistujú, súkromné normy, ktoré členské štáty pripúšťajú alebo uznávajú.";

2. Článok 2 sa nahrádza týmto:

"Článok 2

po španielsky : ecológico,

po dánsky : økologisk,

po nemecky : ökologisch, biologisch,

po grécky : βιολογικό,

po anglicky : organic,

po francúzsky : biologique,

po taliansky : biologico,

po holandsky : biologisch,

po portugalsky : biológico,

po fínsky : luonnonmukainen,

po švédsky : ekologisk,

po slovensky : ekologický";

3. Článok 3 sa nahrádza týmto:

"Článok 3

Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia spoločenstva alebo vnútroštátne ustanovenia, v zhode s právnymi predpismi spoločenstva týkajúcimi sa výrobkov bližšie určených v článku 1, ako sú ustanovenia upravujúce výrobu, prípravu, obchodovanie, označovanie a kontrolovanie vrátane právnych predpisov pre potraviny a živočíšnu výživu.";

4. Definícia "príprava" sa v článku 4 ods. 3 nahrádza touto:

"príprava" : znamená pracovné postupy pre konzervovanie a/alebo spracovanie poľnohospodárskych výrobkov (vrátane porážania a porcovania živočíšnych výrobkov), a taktiež balenie a/alebo zmeny vykonané na označení, ktoré sa týkajú údaju o ekologickej výrobnej metóde čerstvých, konzervovaných a/alebo spracovaných výrobkov;"

;

5. Do článku 4 sa dopĺňajú tieto definície:

"živočíšna výroba"; znamená chov domácich alebo zdomácnených suchozemských zvierat (vrátane hmyzu) a vodných druhov pestovaných v čerstvých, slaných alebo poloslaných vodách. Poľovnícke úlovky divých zvierat a úlovky rybolovu sa nepokladajú za ekologickú výrobu;

"geneticky modifikované organizmy (GMO)"; znamenajú každý organizmus podľa definície v článku 2 smernice Rady 90/220/EHS z 23. apríla 1990 o vedomom vypustení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia;

"derivát GMO"; znamená každú látku, ktorá je vyrobená z geneticky modifikovaných organizmov alebo pomocou nich, avšak ich neobsahuje;

"použitie geneticky modifikovaných organizmov a derivátov GMO"; znamená ich použitie ako potraviny, potravinové prísady (vrátane aditív a ochucovadiel), pomôcky na spracovanie (vrátane extrakčných rozpúšťadiel), krmivá, kŕmne zmesi, kŕmne materiály, kŕmne aditíva, prostriedky na spracovanie krmív, určité výrobky používané vo výžive zvierat (podľa smernice 82/471/EHS), výrobky na ochranu rastlín, výrobky veterinárnej medicíny, priemyselné hnojivá, melioračné prípravky, semená, vegetatívny reprodukčný materiál a hospodárske zvieratá;

"výrobky veterinárnej medicíny"; znamenajú výrobky, ako sú definované v článku 1 ods. 2 smernice Rady 65/65/EHS z 26. januára 1965 o aproximácii ustanovení stanovených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením týkajúcich sa lekárskych výrobkov;

"homeopatické výrobky veterinárnej medicíny"; znamenajú výrobky, ako sú definované v článku 1 ods. 1 smernice Rady 92/74/EHS z 22. septembra 1992, ktorá rozširuje pôsobnosť smernice 81/851/EHS o aproximácii ustanovení stanovených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením týkajúcich sa zverolekárskych výrobkov a stanovuje dodatočné ustanovenia o homeopatických výrobkoch veterinárnej medicíny;

"krmivá"; znamenajú výrobky, ako sú definované v článku 2 písm. a) smernice Rady 79/373/EHS z 2. apríla 1979 o obchodovaní s kŕmnymi zmesami;

"kŕmne materiály"; znamenajú výrobky, ako sú definované v článku 2 písm. a) smernice Rady 96/25/ES z 29. apríla 1996 o obehu kŕmnych materiálov, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 70/524/EHS, 74/63/EHS, 82/471/EHS a 93/74/EHS, a ruší smernica 77/101/EHS;

"kŕmne zmesi"; znamenajú výrobky, ako sú definované v článku 2 písm. b) smernice 79/373/EHS;

"kŕmne aditíva"; znamenajú výrobky, ako sú definované v článku 2 písm. a) smernice Rady 70/524/EHS z 23. novembra 1970 o aditívach v krmivách;

"určité výrobky používané vo výžive zvierat"; znamenajú výrobky pre výživu v rámci pôsobnosti smernice Rady 82/471/EHS z 30. júna 1982 o určitých výrobkoch používaných vo výžive zvierat;

"prevádzka/poľnohospodársky podnik/živočíšna farma s ekologickou výrobou"; znamená prevádzku/poľnohospodársky podnik/živočíšnu farmu, ktoré sú v súlade s pravidlami tohto nariadenia;

"ekologicky vyrábané krmivá/kŕmne materiály"; znamenajú krmivá/kŕmne materiály vyrábané v súlade s výrobnými pravidlami ustanovenými v článku 6;

"krmivá/kŕmne materiály počas konverzie"; znamenajú krmivá/kŕmne materiály, ktoré sú v súlade s pravidlami výroby ustanovenými v článku 6, s výnimkou prechodného obdobia, kedy sa takéto pravidlá uplatňujú aspoň jeden rok pred zberom úrody;

"konvenčné krmivá/kŕmne materiály"; znamenajú krmivá/kŕmne materiály, na ktoré sa nevzťahujú kategórie uvedené v odsekoch 23 a 24.";

6. Do článku 5 ods. 3 sa dopĺňa tento pododsek:

"h) výrobok bol vyrobený bez použitia geneticky modifikovaných organizmov a/alebo výrobkov odvodených od takýchto organizmov.";

7. Do článku 5 sa vkladá tento odsek:

"3a. Ako výnimka z odsekov 1 až 3 sa môžu ochranné známky, v ktorých je nejaký údaj uvedený v článku 2, naďalej používať až do 1. júla 2006 pri označovaní a propagovaní výrobkov, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením za predpokladu, že:

- žiadosť o zaregistrovanie ochrannej známky sa podala do 22. júla 1991 – a vo Fínsku, Rakúsku a Švédsku do 1. januára 1995 – a je v zhode s prvou smernicou Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa ochranných známok [5] a že

- ochranná známka je už vytlačená so zreteľným, výrazným a ľahko čitateľným údajom, že výrobky sa nevyrábajú podľa ekologickej výrobnej metódy, ako to predpisuje toto nariadenie.";

8. Začiatok článku 5 ods. 5 znie takto:

"5. Rastlinné výrobky označované alebo propagované v súlade s odsekmi 1 alebo 3 môžu mať údaje, ktoré sa vzťahujú na konverziu na ekologickú výrobnú metódu za predpokladu, že:";

9. Článok 5 ods. 5 písm. d) sa nahrádza týmto:

"d) výrobok obsahuje iba jednu rastlinnú zložku poľnohospodárskeho pôvodu.";

10. Do článku 5 ods. 5 sa dopĺňa tento pododsek:

"f) výrobok bol vyrobený bez použitia geneticky modifikovaných organizmov a/alebo výrobkov odvodených od takýchto organizmov.";

11. Do článku 5 ods. 5a sa dopĺňa tento pododsek:

"i) výrobok bol vyrobený bez použitia geneticky modifikovaných organizmov a/alebo výrobkov odvodených od takýchto organizmov.";

12. Článok 5 ods. 10 sa nahrádza týmto:

"10. Vo výrobe, ako sa uvádza v článku 1 ods. 1, písm. a) a b), sa nenachádza zložka získaná podľa pravidiel ustanovených v článku 6 spolu s rovnakou zložkou nezískanou podľa tých pravidiel.";

13. Článok 6 ods. 1 sa nahrádza týmto:

"1. Ekologická výrobná metóda znamená, že pre výrobu výrobkov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. a), a to iných ako semien a vegetatívneho rozmnožovacieho materiálu:

a) musia sa splniť aspoň požiadavky prílohy I a prípadne s tým súvisiace podrobné pravidlá;

b) iba výrobky zložené z látok uvedených v prílohe I alebo vymenovaných v prílohe II sa môžu použiť ako výrobky pre ochranu rastlín, priemyselné hnojivá, melioračné prípravky, krmivá, kŕmne materiály, kŕmne zmesi, kŕmne aditíva, látky používané vo výžive zvierat podľa smernice 82/471/EHS, ako čistiace a dezinfekčné výrobky pre budovy a zariadenia pre hospodárske zvieratá, ako výrobky na ochranu budov a zariadení pre dobytok proti chorobám a škodcom alebo na iný účel, pokiaľ je takýto účel bližšie určený v prílohe II vzhľadom na určité výrobky. Môžu sa použiť iba za špecifických podmienok ustanovených v prílohách I a II, pokiaľ je príslušné použitie povolené vo všeobecnom poľnohospodárstve v príslušných členských štátoch v súlade s príslušnými ustanoveniami spoločenstva alebo vnútroštátnymi ustanoveniami v zhode s právom spoločenstva;

c) používa sa iba semeno alebo vegetatívny rozmnožovací materiál vyrobený pomocou ekologickej výrobnej metódy uvedenej v odseku 2;

d) nesmú sa použiť geneticky modifikované organizmy a/alebo žiaden výrobok odvodený od takýchto organizmov s výnimkou výrobkov veterinárnej medicíny.";

14. Článok 6 ods. 2 sa nahrádza týmto:

"2. Ekologická výrobná metóda znamená, že materská rastlina v prípade semien a rodičovská rastlina (rastliny) v prípade vegetatívneho rozmnožovacieho materiálu sa pre semená a pre vegetatívny rozmnožovací materiál vypestovala:

a) bez použitia geneticky modifikovaných organizmov a/alebo výrobkov odvodených od takýchto organizmov a

b) v súlade s písm. a) a b) odseku 1 počas aspoň jednej generácie alebo v prípade viacročných plodín aspoň počas dvoch vegetačných období.";

15. V článku 6 ods. 3 písm. a) a b) sa dátum "31. december 2000" nahrádza dátumom "31. december 2003";

16. V článku 6 ods. 4 sa dátum "31. december 1999" nahrádza dátumom "31. december 2002";

17. Úvodná veta článku 7 ods. 1 a písm. a) sa nahrádzajú týmto:

"1. Výrobky, ktoré nie sú povolené k dňu prijatia tohto nariadenia na účel uvedený v článku 6 ods. 1 písm. b), sa môžu zahrnúť do prílohy II, a to za predpokladu, že sa spl nia tieto podmienky:

a) v prípade, že sa použijú na ničenie rastlinných škodcov a chorôb alebo na čistenie a dezinfekciu budov a zariadení pre hospodárske zvieratá:

- majú podstatný význam pre ničenie škodlivých organizmov alebo určitého ochorenia, pre ktoré nie sú dostupné iné biologické, kultúrne, fyzikálne alebo šľachtiteľské alternatívy a

- podmienky pre ich použitie vylučujú každý priamy kontakt so semenom, plodinou, s pracovnými plodinami alebo s hospodárskymi zvieratami a výrobkmi z hospodárskych zvierat; v prípade viacročných plodín však môže dochádzať k priamemu kontaktu, ale iba mimo vegetačného obdobia jedlých častí (plodov), a to za predpokladu, že takéto použitie nemá priamo za následok prítomnosť zvyškov toho výrobku v jedlých častiach a

- ich použitie nemá za následok alebo neprispieva k neprijateľným účinkom na životné prostredie alebo na jeho znečisťovanie;";

18. Do článku 7 sa vkladá tento odsek:

"1b. Pokiaľ ide o minerály a stopové prvky používané vo výžive zvierat, môžu sa do prílohy II zahrnúť dodatočné zdroje pre takéto výrobky za predpokladu, že sú prírodného pôvodu alebo ak nie, tak môžu byť syntetické v rovnakej forme ako prírodné výrobky.";

19. V článku 9 ods. 11 sa vypúšťajú slová "z 26. júna 1989";

20. Do článku 9 sa dopĺňa tento odsek:

"12. a) V prípade výroby mäsa z hospodárskych zvierat, členské štáty zabezpečia, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia prílohy III, že kontroly sa budú vzťahovať na všetky stupne výroby, porážania, porcovania a každej inej prípravy až po predaj spotrebiteľovi, aby sa zabezpečila, pokiaľ je to technicky možné, možnosť sledovania živočíšnych výrobkov počas výroby, spracovania a každého iného reťazca prípravy od fázy produkcie hospodárskych zvierat až po fázu konečného balenia a/alebo označovania. Budú informovať Komisiu o prijatých opatreniach a ich sledovaní a odovzdajú správu o dozore uvedenú v článku 15.

b) V prípade ostatných živočíšnych výrobkov iných ako mäso, sa v prílohe III stanovia ďalšie ustanovenia, aby sa zabezpečila, pokiaľ je to technicky možné, možnosť ich sledovania.

c) V každom prípade, opatrenia prijaté podľa článku 9 zabezpečia, aby spotrebiteľ dostal záruky, že výrobky boli vyrobené v súlade s týmto nariadením.";

21. V článku 11 ods. 6 písm. a) sa dátum "31. december 2002" nahrádza dátumom "31. december 2005";

22. Do článku 12 sa dopĺňa tento pododsek:

"Pokiaľ ide o pravidlá uvedené v prílohe I, časť B, týkajúce sa živočíšnej výroby, môžu však členské štáty uplatňovať prísnejšie pravidlá pre hospodárske zvieratá a živočíšne výrobky vyrobené v rámci ich územia za predpokladu, že takéto pravidlá sú v súlade s právnymi predpismi spoločenstva a že nezakazujú alebo neobmedzujú obchodovanie s inými hospodárskymi zvieratami a živočíšnymi výrobkmi, ktoré spĺňajú požiadavky tohto nariadenia.";

23. Článok 13 sa nahrádza týmto:

"Článok 13

V súlade s postupom ustanoveným v článku 14 je možné prijať:

- podrobné pravidlá pre uplatňovanie tohto nariadenia;

- zmeny a doplnenia k prílohám I až IV, VI, VII a VIII;

- zmeny a doplnenia k prílohe V s cieľom definovať logo spoločenstva na pripojenie alebo nahradenie údaju, že na výrobky sa vzťahuje systém kontroly;

- obmedzenia a vykonávacie opatrenia pre uplatňovanie výnimky, ako sa uvádza v článku 6, ods. 1 písm. d) pre výrobky veterinárnej medicíny;

- vykonávacie opatrenia na základe vedeckých dôkazov alebo technického pokroku s cieľom uplatňovania zákazu na používanie geneticky modifikovaných organizmov a ich derivátov, najmä pokiaľ ide o minimálnu hranicu pre nevyhnutnú kontamináciu, ktorá sa neprekročí.";

24. Za článok 15 sa dopĺňa tento článok:

"Článok 15a

Vzhľadom na opatrenia ustanovené v tomto nariadení, a najmä také, ktoré má vykonať Komisia s úmyslom splniť ciele ustanovené v článkoch 9 a 11 a v technických prílohách, vyčlenia sa každý rok pri tvorbe rozpočtu potrebné dotácie.";

25. Prílohy I, II, III a VI sa menia a dopĺňajú a prílohy VII a VIII sa dopĺňajú v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

S cieľom dodržať etapy konverzie uvedené v prílohe I, oddiely B a C, zohľadní sa obdobie, ktoré uplynulo do 24. augusta 2000, ak prevádzkovateľ môže preukázať pre uspokojenie kontrolného úradu alebo orgánu, že počas toho obdobia vyrábal v súlade s platnými vnútroštátnymi pravidlami, alebo ak chýbajú, v súlade so súkromnými normami prijatými a uznávanými členskými štátmi.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev .

Bude sa uplatňovať od 24. augusta 2000. Zákazy o používaní geneticky modifikovaných organizmov a ich derivátov ustanovených v tomto nariadení, a najmä ustanovenia článku 5 ods. 3 písm. h), 5 písm. f) a ods. 5a bod i) a článku 6 ods. 1 písm. d) a ods. 2 písm. a) a prílohy I, oddiel B, odsek 418 nariadenia (EHS) č. 2092/91, sa však budú uplatňovať ihneď.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. júla 1999

Za Radu

predseda

K. Hemilä

[1] Ú. v. ES C 293, 5.10.1996, s. 23.

[2] Ú. v. ES C 133, 28.4.1997, s. 29.

[3] Ú. v. ES C 167, 2.6.1997, s. 55.

[4] Ú. v. ES L 198, 22.7.1991, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 330/1999 (Ú. v. ES L 40, 13.2.1999, s. 23).

[5] Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 1. Smernica zmenená a doplnená rozhodnutím 92/10/EHS (Ú. v. ES L 6, 11.1.1992, s. 35).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

I. 1.2.3. Príloha I sa mení a dopĺňa takto:

v oddieli pod názvom

"Rastliny a rastlinné výrobky"

sa vypúšťa pododsek o zvieratách a živočíšnych výrobkoch;

názov

"Rastliny a rastlinné výrobky"

sa nahrádza názvom

"A. Rastlina a rastlinné výrobky"

;

dopĺňa satento názov a oddiely:

"B. HOSPODÁRSKE ZVIERATÁ A VÝROBKY Z HOSPODÁRSKYCH ZVIERAT Z TÝCHTO DRUHOV: HOVÄDZÍ DOBYTOK (VRÁTANE DRUHOV BYVOL A BIZÓN), OŠÍPANÉ, OVCE, KOZY, KONE, HYDINA.

1. Všeobecné zásady

1.1. Živočíšna výroba je neoddeliteľnou súčasťou mnohých poľnohospodárskych podnikov, ktoré prevádzkujú ekologické poľnohospodárstvo.

1.2. Živočíšna výroba musí prispievať k vyváženosti systémov poľnohospodárskej výroby zabezpečením požiadaviek výživy plodín a zlepšením organickej hmoty pôdy. Môže tak napomáhať zakladať a udržiavať vzájomnú závislosť pôda – rastlina, rastlina – zviera a zviera – pôda. Ako súčasť tohto konceptu nie je výroba bez pôdy ("production hors sol") v súlade s pravidlami tohto nariadenia.

1.3. Využívaním obnoviteľných prírodných zdrojov (maštaľného hnoja, strukovín a kŕmnych plodín) umožňuje systém pestovania plodín/chovu hospodárskych zvierat ako aj systémy pasienkov, aby sa dlhodobo udržiavala a zlepšovala úrodnosť pôdy a prispievajú k rozvoju trvalo udržateľného poľnohospodárstva.

1.4. Ekologický chov hospodárskych zvierat je činnosť súvisiaca s krajinou. Okrem toho, keď to povoľuje výnimka v tejto prílohe, musí mať dobytok prístup do voľného výbehu a počet zvierat na jednotku plochy sa musí obmedziť, aby sa zabezpečilo jednotné riadenie živočíšnej a rastlinnej výroby na výrobnej jednotke, a aby sa tak minimalizovala každá forma znečisťovania, najmä pôdy a povrchovej a podzemnej vody. Počet kusov zvierat musí úzko súvisieť s dostupnou plochou s cieľom zabrániť problémom nadmerného spásania a erózie a umožniť také rozhadzovanie hnoja, aby sa dalo zabrániť každému škodlivému účinku na životné prostredie. Podrobné pravidlá o používaní maštaľného hnoja sú stanovené v oddieli 7.

1.5. Pri ekologickom chove zvierat musia byť všetky hospodárske zvieratá v jednej a tej istej výrobnej jednotke chované v súlade s pravidlami ustanovenými v tomto nariadení.

1.6. Hospodárske zvieratá, ktoré nie sú chované v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia, sa však môžu zdržiavať v takomto poľnohospodárskom podniku za predpokladu, že budú chované na plochách, kde sú budovy a parcely jasne oddelené od jednotiek, ktoré vyrábajú v súlade s pravidlami tohto nariadenia a za predpokladu, že ide o iné druhy.

1.7. Ako výnimka z tejto zásady môžu zvieratá, ktorý nie sú chované v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia, využívať pasenie na plochách v súlade s týmto nariadením počas ohraničenej obdobia každého roka za predpokladu, že takéto zvieratá pochádzajú z extenzívneho hospodárstva (ako je definované v článku 6 ods. 5 nariadenia (ES) č. 950/97 [1] alebo pre iné druhy, ktoré sa nespomínajú v uvedenom nariadení, kde počet zvierat na ha zodpovedá 170 kg dusíka ročne/hektár, ako je definované v prílohe VII tohto nariadenia) a za predpokladu, že iné zvieratá, ktoré podliehajú požiadavkám tohto nariadenia, sa nenachádzajú na takomto pasienku v rovnakom čase. Táto výnimka musí byť vopred schválená kontrolným úradom alebo orgánom.

1.8. Ako druhá výnimka z tejto zásady sa môžu zvieratá chované v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia pásť na spoločných pozemkoch za predpokladu, že:

a) pozemky sa neošetrovali inými výrobkami, ako sú tie, ktoré sú povolené podľa prílohy II tohto nariadenia, a to aspoň počas troch rokov;

b) všetky zvieratá, ktoré využívajú príslušnú plochu, ktoré nepodliehajú požiadavkám tohto nariadenia, sú odvodené od extenzívnej výroby, ako je definované v článku 6 ods. 5 nariadenia (ES) č. 950/97; alebo pre iné druhy, ktoré sa nespomínajú v uvedenom nariadení, kde počet zvierat na ha zodpovedá 170 kg dusíka ročne/hektár, ako je definované v prílohe VII tohto nariadenia;

c) všetky živočíšne výrobky vyprodukované zo zvierat chovaných v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia, pokiaľ využívajú takúto plochu, sa nepokladajú za také, ktoré sú z ekologickej výroby, kým sa dostatočné oddelenie od iných zvierat, ktoré nevyhovujú požiadavkám tohto nariadenia, nemôže dokázať pre uspokojenie kontrolného úradu alebo orgánu.

2. Konverzia

2.1. Konverzie pozemkov súvisiacich s ekologickou živočíšnou výrobou

2.1.1. V prípade konverzie výrobnej jednotky musí celá plocha jednotky používanej na kŕmenie zvierat spĺňať pravidlá ekologického poľnohospodárstva, pričom sa využijú etapy konverzie ustanovené v časti A tejto prílohy týkajúce sa rastlín a rastlinných výrobkov.

2.1.2. Ako výnimka z tejto zásady sa obdobie konverzie môže znížiť na jeden rok pre pastviny, oblasti voľného výbehu a pohybu na čerstvom vzduchu, ktoré využívajú nebylinožravé druhy. Toto obdobie možno znížiť na šesť mesiacov, ak sa v nedávnej minulosti nepoužili na úpravu príslušných plôch výrobky iné, než výrobky uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu. Táto výnimka musí byť vopred schválená kontrolným úradom alebo orgánom.

2.2. Konverzia hospodárskych zvierat a výrobkov z hospodárskych zvierat

2.2.1. V prípade, že sa živočíšne výrobky majú predávať ako ekologické výrobky, musia byť hospodárske zvieratá chované v súlade s pravidlami ustanovenými v tomto nariadení aspoň počas:

- 12 mesiacov v prípade koní a hovädzieho dobytka (vrátane druhov byvol a bizón) na produkciu mäsa a v každom prípade aspoň počas troch štvrtín ich života,

- šiestich mesiacov v prípade malých prežúvavcov a ošípaných; počas prechodného trojročného obdobia, ktoré končí 24. augusta 2003, je však toto obdobie pre ošípané štyri mesiace,

- šiestich mesiacov v prípade zvierat na produkciu mlieka; počas prechodného trojročného obdobia, ktoré končí 24. augusta 2003, je však toto obdobie tri mesiace,

- 10 týždňov pre hydinu na produkciu mäsa, ktorá bola prinesená nie viac ako tri dni stará,

- šiestich týždňov v prípade hydiny na výrobu vajec.

2.2.2. Ako výnimka z odseku 2.2.1 a pre založenie stáda alebo kŕdľa, môžu sa kravy a malé prežúvavce predávať ako chované ekologicky počas prechodného obdobia, ktoré končí 31. decembra 2003, a to za predpokladu, že:

- pochádzajú z extenzívneho hospodárenia,

- sú chované v jednotke s ekologickou výrobou až do ich predaja alebo porážky, a to minimálne počas šiestich mesiacov pre kravy a dvoch mesiacov pre malé prežúvavce,

- pôvod zvierat je v súlade s podmienkami vyjadrenými vo štvrtej a piatej zarážke odseku 3.4.

2.3. Súbežná konverzia

2.3.1. Ako výnimka z odsekov 2.2.1, 4.2 a 4.4 v prípade, že ide o súbežnú konverziu celej výrobnej jednotky vrátane hospodárskych zvierat, pasienkov a/alebo plôch používaných na kŕmenie zvierat, sa celkové obdobie kombinovanej konverzie tak pre hospodárske zvieratá, pasienky a/alebo aj pre plochy používané na kŕmenie zvierat zredukuje na 24 mesiacov podľa týchto podmienok:

a) výnimka sa uplatňuje iba na existujúce zvieratá a ich potomstvo a zároveň taktiež na plochy používané na kŕmenie zvierat/pasenie pred začatím konverzie;

b) zvieratá sa kŕmia hlavne výrobkami z výrobnej jednotky.

3. Pôvod zvierat

3.1. Pri výbere plemien a rodov sa musí brať do úvahy schopnosť zvierat prispôsobovať sa miestnym podmienkam; ich životaschopnosť a ich odolnosť voči chorobám. Okrem toho sa vyberajú plemená a rody tak, aby sa zabránilo špecifickým ochoreniam alebo zdravotným problémom, ktoré súvisia s niektorými plemenami alebo rodmi používanými v intenzívnej výrobe (napr. stresový syndróm u ošípaných, PSE syndróm, náhla smrť, samovoľný potrat, ťažký pôrod vyžadujúci cisársky rez, atď.). Majú sa uprednostňovať pôvodné plemená a rody.

3.2. Hospodárske zvieratá musia pochádzať z chovných jednotiek, ktoré spĺňajú pravidlá o rôznych druhoch živočíšnej výroby ustanovené v článku 6 a v tejto prílohe. Takýto systém sa musí uplatňovať počas ich celého života.

3.3. Ako prvá výnimka, podliehajúc predchádzajúcemu schváleniu kontrolným úradom alebo orgánom, môžu prejsť konverziou hospodárske zvieratá nachádzajúce sa v jednej výrobnej jednotke, ktoré nespĺňajú pravidlá tohto nariadenia.

3.4. Ako druhá výnimka, keď sa stádo alebo kŕdeľ zakladá po prvýkrát a ekologicky chované zvieratá nie sú dostupné v dostatočnom počte, je možné do výrobnej jednotky s ekologickou živočíšnou výrobou priniesť neekologicky chované hospodárske zvieratá podľa týchto podmienok:

- mládky pre výrobu vajec nesmú byť viac než 18 týždňov staré,

- kuriatka pre produkciu broilerov musia byť menej než tri dni staré v čase, keď opúšťajú výrobnú jednotku, kde boli vyprodukované,

- byvol musí byť menej než šesť mesiacov starý,

- teľatá a kone musia byť chované v súlade s pravidlami tohto nariadenia, akonáhle sa odstavia a každopádne musia byť menej než šesť mesiacov staré,

- ovce a kozy musia byť chované v súlade s pravidlami tohto nariadenia, akonáhle sa odstavia a každopádne musia byť menej než 45 dní staré,

- prasce musia byť chované v súlade s pravidlami tohto nariadenia, akonáhle sa odstavia a musia vážiť menej než 25 kg.

3.5. Táto výnimka, ktorú musí vopred povoliť kontrolný úrad alebo orgán, platí na prechodné obdobie, ktoré skončí 31. decembra 2003.

3.6. Ako tretia výnimka kontrolný úrad alebo orgán povolí obnovenie alebo reorganizáciu stáda alebo kŕdľa, ak nie sú k dispozícii ekologicky chované zvieratá a taktiež v týchto prípadoch:

a) vysoká úmrtnosť zvierat spôsobená zdravotnými alebo katastrofickými okolnosťami;

b) mládky na výrobu vajec nie viac ako 18 týždňov staré;

c) hydina na výrobu mäsa menej ako tri dni stará a ošípané akonáhle sú odstavené a musia vážiť menej než 25 kg.

Prípady b) a c) sa povoľujú iba na prechodné obdobie, ktoré skončí 31. decembra 2003.

3.7. V prípade ošípaných, mládok a hydiny na výrobu mäsa, sa táto prechodná výnimka prehodnotí pred dňom uplynutia jej platnosti, aby sa zistilo, či sú dôvody na predĺženie tohto termínu.

3.8. Ako štvrtá výnimka, s podmienkou maximálneho počtu 10 % dospelých koní alebo hovädzieho dobytka (vrátane druhov byvol a bizón) a 20 % dospelých ošípaných, oviec a kôz, sa môžu každoročne dovážať zvieratá ako samičky (nulliparous) z fariem s neekologickým chovom, na dopĺňanie prirodzeného rastu a na obnovenie stáda alebo kŕdľa, ak nie sú dostupné ekologicky chované zvieratá a iba vtedy, ak to povolil kontrolný úrad alebo orgán.

3.9. Percentuálny podiel vo vyššie uvedenej výnimke sa neuplatňuje na výrobnú jednotku, kde je menej ako 10 koní alebo kusov hovädzieho dobytka, alebo kde je menej ako päť ošípaných, oviec alebo kôz. Pre takéto jednotky sa každé obnovenie, ako sa spomína vyššie, obmedzí na maximálne jedno zviera za rok.

3.10. Takéto percentuálne podiely sa môžu zvýšiť až do 40 % na základe stanoviska a súhlasu kontrolného úradu alebo orgánu, a to v osobitných prípadoch:

- v prípade, že sa uskutočňuje rozšírenie živočíšnej farmy väčšieho rázu;

- v prípade zmeny plemena;

- v prípade vývinu novej živočíšnej špecializácie.

3.11. Ako piata výnimka je možné dovážať samcov na plemeno z fariem s neekologickou výrobou za predpokladu, že zvieratá sa následne chovajú a vždy kŕmia v súlade s pravidlami uvedenými v tomto nariadení.

3.12. V prípade hospodárskych zvierat prichádzajúcich z jednotiek, ktoré nevyhovujú tomuto nariadeniu, sa musia v súlade s podmienkami a obmedzeniami, ktoré sú vyššie stanovené v odsekoch 3.3 až 3.11, sledovať obdobia uvedené v odseku 2.2.1, ak sa výrobky majú predávať ako také, ktoré pochádzajú z ekologickej výroby a počas vyššie uvedených období musia byť splnené všetky pravidlá ustanovené v tomto nariadení.

3.13. V prípade hospodárskych zvierat získaných z jednotiek, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, sa musí osobitná pozornosť venovať opatreniam pre zdravie zvierat. Kontrolný úrad alebo orgán musí v závislosti od miestnych okolností uplatňovať osobitné opatrenia, ako sú monitorovacie previerky a karanténne obdobia.

3.14. Do 31. decembra 2003 predloží Komisia správu týkajúcu sa dostupnosti pôvodne chovaných hospodárskych zvierat s cieľom predložiť prípadne stálemu výboru návrh zameraný na zabezpečenie toho, aby celá ekologická výroba mäsa pochádzala zo zvierat, ktoré sa narodili a chovali na farmách s ekologickou výrobou.

4. Krmivo

4.1. Krmivo je zamerané viac na zabezpečenie kvality výroby ako na maximalizáciu výroby, pokiaľ sa spĺňajú nutričné požiadavky hospodárskych zvierat na rôznych stupňoch ich vývoja. Výkrmové postupy sa povoľujú, pokiaľ sú zmeniteľné na každom stupni chovného procesu. Nútené kŕmenie je zakázané.

4.2. Hospodárske zvieratá sa musia kŕmiť ekologicky vyrobenými krmivami.

4.3. Okrem toho sa zvieratá musia chovať v súlade s pravidlami uvedenými v tejto prílohe, prednostne pritom používajúc krmivo z výrobnej jednotky alebo v prípade, že to nie je možné, používajúc krmivo z iných jednotiek alebo podnikov podľa ustanovení tohto nariadenia.

4.4. V priemere až do 30 % receptúr kŕmnych dávok môže zahŕňať konverzné krmivá. Ak konverzné krmivá pochádzajú z jednotky vlastného poľnohospodárskeho podniku, môže sa tento percentuálny podiel zvýšiť na 60 %.

4.5. Základom krmiva mladých cicavcov musí byť prírodné mlieko, a to prednostne materské mlieko. Všetky cicavce sa musia kŕmiť prírodným mliekom, a to v závislosti od príslušných druhov, počas určitého minimálneho obdobia, ktorá je tri mesiace pre hovädzí dobytok (vrátane druhu byvol a bizón) a pre kone, 45 dní pre ovce a kozy a 40 dní pre ošípané.

4.6. Kde je to dôležité, určia členské štáty územia alebo oblasti, kde je možné praktizovať presun zvierat (vrátane sťahovania zvierat na horské pasienky) bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kŕmení hospodárskych zvierat uvedené v tejto prílohe.

4.7. Základom chovných systémov pre bylinožravce musí byť čo najväčšie využitie pastvín podľa dostupnosti pasienkov počas rôznych ročných období. Aspoň 60 % sušiny v denných dávkach musí pozostávať z objemového krmiva, z čerstvého alebo suchého krmiva, alebo zo siláže. Napriek tomu môže kontrolný úrad alebo orgán povoliť zníženie na 50 % pre mliečny dobytok maximálne počas troch mesiacov na začiatku laktácie.

4.8. Ako výnimka z odseku 4.2 sa na prechodné obdobie, ktoré skončí 24. augusta 2005, povoľuje použiť obmedzený podiel konvenčných krmív v prípade, keď farmár nie je schopný získať krmivo výlučne z ekologickej produkcie. Maximálny percentuálny podiel konvenčných krmív povolený za rok je 10 % v prípade bylinožravcov a 20 % pre ostatné druhy. Tieto množstvá sa každoročne vypočítajú ako percentuálny podiel sušiny v krmivách poľnohospodárskeho pôvodu. Maximálny povolený percentuálny podiel konvenčných krmív v dennej dávke, okrem obdobia presunu zvierat, musí byť 25 %, ktorý sa vypočíta ako percentuálny podiel sušiny.

4.9. Ako výnimka z odseku 4.8, keď príde k stratám vo výrobe krmiva, najmä v dôsledku výnimočných poveternostných podmienok, môžu príslušné úrady členských štátov povoliť na obmedzené obdobie a vo vzťahu k špecifickej oblasti, vyšší percentuálny podiel konvenčných krmív v prípade, že takáto výnimka je oprávnená. Po schválení príslušným úradom uplatní kontrolný úrad alebo orgán takúto výnimku na jednotlivých prevádzkovateľov.

4.10. Receptúra kŕmnej zmesi pre hydinu používaná v štádiu výkrmu musí obsahovať aspoň 65 % obilnín.

4.11. Do dennej dávky pre ošípané a hydinu sa musí pridávať objemové, čerstvé alebo suché krmivo alebo siláž.

4.12. Ako aditíva a pomôcky pri spracovaní, prípadne do siláže sa môžu použiť iba výrobky vymenované v prílohe II, časť D, oddiely 1.5 a 3.1.

4.13. Konvenčné kŕmne materiály poľnohospodárskeho pôvodu sa môžu použiť na kŕmenie zvierat iba vtedy, ak sú v zozname prílohy II, časť C, oddiel 1 (kŕmne materiály rastlinného pôvodu), podliehajúc obmedzeniam množstva, ktoré predpisuje táto príloha a iba vtedy, ak sa vyrobili alebo pripravili bez použitia chemických roztokov.

4.14. Kŕmne materiály živočíšneho pôvodu (vyrobené konvenčne alebo ekologicky) sa môžu použiť iba vtedy, ak sú v zozname v prílohe II, časť C oddiel 2 a podliehajú obmedzeniam množstva, ktoré predpisuje táto príloha.

4.15. Časť C, oddiely 1, 2, 3 a časť D prílohy II sa preveria najneskôr 24. augusta 2003 s cieľom odstrániť v dostatočnom množstve v rámci spoločenstva najmä konvenčné kŕmne materiály poľnohospodárskeho pôvodu vyrobené ekologicky.

4.16. S cieľom uspokojiť nutričné požiadavky hospodárskych zvierat je možné použiť na kŕmenie zvierat iba výrobky vymenované v prílohe II, časť C, oddiel 3 (kŕmne materiály minerálneho pôvodu) a v časti D, oddiely 1.1 (stopové prvky) a 1.2 (vitamíny, provitamíny a chemicky riadne definované látky majúce podobný účinok).

4.17. Na účely uvedené vzhľadom na vyššie zmienené kategórie je v krmive zvierat možné použiť iba výrobky vymenované v prílohe II, časť D, oddiely 1.3 (enzýmy), 1.4 (mikroorganizmy), 1.6 (pojivá, prípravky proti hrudkovitosti a koagulanty), 2 (určité výrobky používané vo výžive zvierat) a 3 (pomocný materiál pre spracovanie krmív). V krmive zvierat sa nepoužijú žiadne antibiotiká, coccidiostatiká, medicinálne zložky, prípravky na podporu rastu ani žiadne iné látky určené na stimuláciu rastu alebo výroby.

4.18. Krmivá, kŕmne materiály, kŕmne aditíva do kŕmnych zmesí, pomocné materiály na spracovanie krmív a niektoré výrobky používané vo výžive zvierat nesmú byť vyrobené s použitím geneticky modifikovaných organizmov alebo z nich odvodených výrobkov.

5. Predchádzanie chorobám a veterinárna liečba

5.1. Predchádzanie chorobám pri ekologickej živočíšnej výrobe sa zakladá na týchto zásadách:

a) výber primeraných plemien alebo rodov zvierat podľa podrobných údajov v oddieli 3;

b) uplatňovanie zásad chovu hospodárskych zvierat primeraných pre požiadavky každého druhu zvierat, podporovanie silnej odolnosti voči chorobám a predchádzanie infekciám;

c) používanie krmiva vysokej kvality spolu s pravidelným pohybom zvierat a vypúšťaním na pasienky, ktoré majú vplyv na podporu prirodzenej imunologickej obrany zvierat;

d) zabezpečenie primeranej hustoty hospodárskych zvierat, a tým zabránenie prehusteniu stavov a všetkým následným zdravotným problémom zvierat.

5.2. Vyššie uvedené zásady by mali obmedzovať zdravotné problémy zvierat tak, aby sa dali kontrolovať najmä prevenciou.

5.3. V prípade, že zviera ochorie alebo sa zraní napriek všetkým vyššie uvedeným preventívnym opatreniam, musí sa ihneď ošetriť, ak je to nevyhnutné izolovane a vhodným spôsobom ustajnenia.

5.4. Použitie výrobkov veterinárnej medicíny v ekologickom farmárstve je v súlade s týmito zásadami:

a) fytoterapeutické výrobky (napr. rastlinné extrakty (vrátane antibiotík), esencie, atď.), homeopatické výrobky (napr. rastlinné, živočíšne alebo minerálne látky) a stopové prvky a výrobky vymenované v časti C, oddiel 3 prílohy II sa použijú prednostne pred syntetizovanými alopatickými výrobkami veterinárnej medicíny alebo pred antibiotikami za predpokladu, že majú skutočný terapeutický účinok pre daný druh zvierat ako aj pre stav, pre ktorý je liečba určená;

b) v prípade, že použitie vyššie uvedených výrobkov sa neukáže byť účinným alebo je nepravdepodobné, že bude účinné v boji s chorobou alebo so zranením a liečba je dôležitá, aby sa zabránilo utrpeniu zvieraťa alebo nešťastiu zvieraťa, môžu sa použiť chemicky vyrobené alopatické výrobky veterinárnej medicíny alebo antibiotiká podľa zodpovednosti veterinára;

c) použitie chemicky vyrobených alopatických výrobkov veterinárnej medicíny alebo antibiotík pre preventívnu liečbu je zakázané;

5.5. Okrem vyššie uvedených zásad sa uplatňujú tieto pravidlá:

a) zakazuje sa použitie látok na podporu rastu alebo výrobkivity (vrátane antibiotík, coccidiostatík a iných umelých pomôcok pre účely rastovej stimulácie) a použitie hormónov alebo podobných látok na kontrolu reprodukcie (napr. indukciu alebo synchronizáciu estrónu) alebo na iné účely. Napriek tomu sa hormóny môžu podávať jednotlivým zvieratám ako forma terapeutickej veterinárnej liečby;

b) povoľujú sa veterinárne liečby zvierat alebo starostlivosť o budovy, vybavenia a zariadenia, ktoré sú povinné podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo právnych predpisov spoločenstva, vrátane použitia imunologických výrobkov veterinárnej medicíny, ak sa zistí výskyt ochorenia v špecifickej oblasti, v ktorej je umiestnená výrobná jednotka.

5.6. Vždy, keď sa majú použiť výrobky veterinárnej medicíny, musí sa zreteľne zaznačiť druh výrobku (vrátane údajov o aktívnej farmaceutickej látke, ktorú obsahuje) spolu s podrobnou diagnózou; dávkovanie; spôsob podávania; dĺžka liečby a zákonná lehota vyradenia. Takéto informácie sa musia oznámiť kontrolnému úradu alebo orgánu skôr, ako sa hospodárske zvieratá alebo živočíšne výrobky predajú ako ekologicky vyrobené. Liečené hospodárske zvieratá sa musia jasne označiť, v prípade väčších zvierat jednotlivo; jednotlivo alebo hromadne v prípade hydiny a malých zvierat.

5.7. Lehota vyradenia zvieraťa medzi posledným podaním alopatických výrobkov veterinárnej medicíny zvieraťu za normálnych podmienok použitia a výroba ekologicky vyrábaných potravín z takýchto zvierat sa musí rovnať dvojnásobku lehoty vyradenia alebo v prípade, keď takáto lehota nie je bližšie určená, musí byť 48 hodín.

5.8. S výnimkou vakcinácií, liečby na ochorenia parazitmi a prípadov všetkých projektov povinného vyhubenia, ktoré ustanovia členské štáty v prípade, keď zviera alebo skupina zvierat obdrží viac než tri cykly liečby s chemicky vyrobenými alopatickými výrobkami veterinárnej medicíny alebo antibiotikami počas jedného roka (alebo viac než jeden cyklus liečby, keď je ich produktívny životný cyklus menej než jeden rok), nesmú sa príslušné hospodárske zvieratá alebo z nich odvodené výrobky predávať ako výrobky, ktoré sa vyrobili v súlade s týmto nariadením a hospodárske zvieratá sa musia podrobiť obdobiam konverzie ustanoveným v oddieli 2 tejto prílohy, podliehajúc dohode kontrolného úradu alebo orgánu.

6. Spôsoby riadenia hospodárstva, preprava a označovanie výrobkov z hospodárskych zvierat

6.1. Spôsoby hospodárenia

6.1.1. Základom reprodukcie ekologicky chovaných hospodárskych zvierat by v podstate mali byť prirodzené metódy. Napriek tomu je povolená umelá inseminácia. Iné formy umelej alebo asistovanej reprodukcie (napríklad prenos embrya) sú zakázané.

6.1.2. Operácie takého druhu ako sú pripevňovanie elastických pásikov na chvosty oviec, kupírovanie chvosta, orezávanie zubov, pristrihovanie zobáka a odstraňovanie rohov sa v ekologickom poľnohospodárstve nesmú vykonávať systematicky. Kontrolný úrad alebo orgán však môže povoliť niektoré z takýchto operácií z bezpečnostných dôvodov (napríklad odstraňovanie rohov u malých zvierat) alebo v prípade, že ich zámerom je zlepšenie zdravia, správnej starostlivosti alebo hygieny hospodárskych zvierat. Takéto operácie musí v najprimeranejšom veku vykonávať kvalifikovaný personál a každé utrpenie zvierat sa musí zredukovať na minimum.

6.1.3. Fyzická kastrácia sa povoľuje s cieľom udržať kvalitu výrobkov a tradičných spôsobov výroby (ošípané mäsového typu, mladé býky, kapon, atď.) ale iba za podmienok stanovených v poslednej vete odseku 6.1.2.

6.1.4. Zakazuje sa držať hospodárske zvieratá priviazané. Ako výnimku z tejto zásady môže kontrolný úrad alebo orgán však povoliť, aby sa takýto spôsob praktizoval pre jednotlivé zvieratá na základe zdôvodnenia prevádzkovateľom, že je to potrebné z bezpečnostných dôvodov alebo dôvodov správnej starostlivosti, a že takéto priviazanie bude iba na obmedzený čas.

6.1.5. Ako výnimka z ustanovení uvedených v odseku 6.1.4 je možné priväzovanie dobytka v budovách, ktoré existovali už pred 24. augustom 2000, a to za predpokladu, že sa im zabezpečí pravidelný pohyb a že chov sa uskutočňuje v súlade s požiadavkami na pohodlie v priestoroch s pohodlnou podstielkou a pri individuálnom hospodárení. Táto výnimka, ktorú musí povoliť kontrolný úrad alebo orgán, sa uplatní počas prechodného obdobia, ktoré skončí 31. decembra 2010.

6.1.6. Ako ďalšia výnimky je možné priväzovať dobytok v malých hospodárstvách v prípade, že nie je možné držať dobytok v skupinách primeraných požiadavkám ich správania, a to za predpokladu, že aspoň dvakrát do týždňa majú prístup na pasienky, von na čerstvý vzduch alebo do voľného výbehu. Táto výnimka, ktorú musí povoliť kontrolný úrad alebo orgán, sa uplatňuje na hospodárstva, ktoré spĺňajú prirodzené pravidlá týkajúce sa ekologickej produkcie hospodárskych zvierat s účinnosťou do 24. augusta 2000 alebo v prípade, že takéto pravidlá neexistujú, súkromné normy schválené a uznávané členskými štátmi.

6.1.7. Najneskôr 31. decembra 2006 predloží Komisia správu o vykonávaní ustanovení odseku 6.1.5.

6.1.8. V prípade, že sa hospodárske zvieratá chovajú v skupinách, musí veľkosť skupiny závisieť od stupňa ich vývoja a od potrieb správania sa príslušných druhov. Chov hospodárskych zvierat v podmienkach alebo na strave, ktoré by podporovali anémiu, je zakázaný.

6.1.9. Minimálny jatočný vek v prípade hydiny je:

81 dní pre kurčatá,

150 dní pre kapúnov,

49 dní pre pekingské kačice,

70 dní pre kačice pižmové,

84 dní pre káčery pižmové,

92 dní pre divé kačice (Mallard),

94 dní pre perličky,

140 dní pre morky a husi na pečenie.

V prípade, že výrobcovia neuplatnia vyššie uvedený minimálny vek pre porážanie, musia použiť pomalšie rastúce rody.

6.2. Preprava

6.2.1. Preprava hospodárskych zvierat sa musí uskutočňovať tak, aby sa obmedzil stres, ktorým trpia zvieratá, a to v súlade s príslušnými platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo právnymi predpismi spoločenstva. Nakladanie a vykladanie sa musí vykonávať opatrne a bez použitia akékoľvek druhu elektrickej stimulácie s cieľom donucovania zvierat. Zakazuje sa používať akékoľvek alopatické utišujúce prostriedky pred prepravou a počas prepravy.

6.2.2. Počas obdobia pred porážkou a v čase porážky sa musí so zvieratami zaobchádzať takým spôsobom, aby sa stres zredukoval na minimum.

6.3. Označovanie živočíšnych výrobkov

6.3.1. Hospodárske zvieratá a výrobky z nich sa musia označovať na všetkých stupňoch ich produkcie, prípravy, prepravy a obchodovania.

7. Maštaľný hnoj

7.1. Celkové množstvo hnoja, ako je definované v smernici 91/676/EHS, [2] ktoré sa použije v poľnohospodárskom podniku nesmie prekročiť 170 kg dusíka za rok/hektár používanej poľnohospodárskej pôdy, množstvo je bližšie určené v prílohe III vyššie uvedenej smernice. V prípade potreby sa zníži celková zaťaženosť pasienka, aby sa zabránilo prekročeniu vyššie uvedenej hranice.

7.2. Na určenie vyššie uvedenej primeranej hustoty hospodárskych zvierat stanovia príslušné úrady členských štátov jednotky hospodárskych zvierat zodpovedajúce 170 kg dusíka za rok/hektár používanej poľnohospodárskej pôdy pre rôzne kategórie zvierat, pričom pre usmernenie použijú počty zvierat ustanovené v prílohe VII.

7.3. Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom každú odchýlku od takéhoto počtu a poskytnú zdôvodnenie oprávňujúce také zmeny. Táto požiadavka sa vzťahuje iba na výpočet maximálneho počtu hospodárskych zvierat, aby sa zabezpečilo, že hranica 170 kg dusíka za rok/hektár sa neprekročí. Týmto nebude dotknutá zaťaženosť pasienkov na účely zdravia a pohodlia zvierat ustanovené v oddieli 8 a v prílohe VIII.

7.4. Hospodárstva s ekologickou výrobou môžu nadviazať spoluprácu s inými hospodárstvami a podnikmi, ktoré sú v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia s cieľom rozhadzovať nadbytočný hnoj z ekologickej výroby. Maximálna hranica 170 kg dusíka za rok/hektár používanej poľnohospodárskej pôdy sa vypočíta na základe všetkých jednotiek s ekologickou výrobou, ktoré sú zapojené do takejto spolupráce.

7.5. Členské štáty môžu zaviesť nižšie limity ako tie, ktoré sú špecifikované v odsekoch 7.1 až 7.4, pričom sa zohľadní charakteristika príslušnej oblasti, aplikácia iných dusíkatých priemyselných hnojív do tejto pôdy a prívod dusíka do plodín z pôdy.

7.6. Skladovacie zariadenia pre živočíšny hnoj musia mať takú kapacitu, aby zabraňovali znečisťovaniu vody priamym vyprázdňovaním alebo odtekaním a infiltráciou pôdy.

7.7. Na zabezpečenie rozumného riadenia hnojenia musí kapacita takéhoto skladovacieho zariadenia pre maštaľný hnoj prevyšovať skladovaciu kapacitu požadovanú počas najdlhšieho obdobia roka, v ktorom by každá aplikácia priemyselného hnojiva do pôdy bola buď neprimeraná (v súlade s predpismi o dobrej poľnohospodárskej praxi, ktoré zaviedli členské štáty), alebo keď je takáto aplikácia hnoja zakázaná v prípadoch, keď sa výrobná jednotka nachádza v rámci citlivej zóny, ktorú je možné nitrátmi poškodiť.

8. Plochy voľného chovu a ustajnenie hospodárskych zvierat

8.1. Všeobecné zásady

8.1.1. Podmienky pre ustajnenie hospodárskych zvierat musia spĺňať biologické a etologické potreby hospodárskych zvierat (napr. potreby správania, pokiaľ ide o primeranú slobodu pohybu a pohodlie). Hospodárske zvieratá musia mať ľahký prístup k potrave a vode. Izolácia, kúrenie a vetranie budovy musia zabezpečiť, aby sa prúdenie vzduchu, prašnosť, teplota, relatívna vlhkosť vzduchu a koncentrácia plynov udržiavali v rámci hraníc, ktoré nie sú škodlivé pre zvieratá. Budova musí umožňovať dostatok prirodzeného vetrania a prístup svetla.

8.1.2. Voľná plocha, plochy pre pohyb na čerstvom vzduchu alebo voľné výbehy musia v prípade potreby poskytovať dostatočnú ochranu proti dažďu, vetru, slnku a extrémne vysokým teplotám, ktoré sú závislé od miestnych poveternostných podmienok a príslušného plemena.

8.2. Hustota zvierat a zabránenie nadmernému spásaniu

8.2.1. V oblastiach s primeranými klimatickými podmienkami, ktoré umožňujú, aby zvieratá žili vonku, nebude ustajňovanie hospodárskych zvierat povinné.

8.2.2. Hustota zvierat v budovách zabezpečí pohodlie a dobrý stav zvierat, čo závisí najmä od druhov, plemena a veku zvierat. Taktiež sa pritom zohľadnia potreby správania sa zvierat, ktoré závisia najmä od veľkosti skupiny a pohlavia zvieraťa. Optimálna hustota sa bude snažiť zabezpečiť pohodlie zvieraťa tým, že mu poskytne dostatočný priestor, aby mohlo prirodzene stáť, ľahko si ľahnúť, otočiť sa, upraviť sa, zaujať všetky prirodzené polohy a robiť všetky prirodzené pohyby, ako sú naťahovanie sa a trepotanie krídlami.

8.2.3. Minimálne plochy pre vnútorné ustajnenie a plochy pre vonkajší pohyb a iné vlastnosti ustajnenia pre rôzne druhy a kategórie zvierat sú ustanovené v prílohe VIII.

8.2.4. Hustota zvierat vonku na pasienku pri chove hospodárskych zvierat na pasienkoch, lúkach, vresoviskách, močariskách, vresovcoch a iných prírodných a poloprírodných prostrediach musí byť dosť nízka, aby sa zabránilo rozdupaniu pôdy a nadmernému spásaniu vegetácie.

8.2.5. Budovy, ohrady, vybavenie a náradie sa musia dôkladne čistiť a dezinfikovať, aby sa zabránilo prenosu infekcie a vnášaniu organizmov prenášajúcich choroby. Pre takéto čistenie a dezinfekciu budov a zariadení pre hospodárske zvieratá sa môžu použiť iba výrobky vymenované v časti E prílohy II. Výkaly, moč a nezožratá alebo rozliata potrava sa musia odstraňovať tak často, ako je to potrebné, aby sa minimalizoval zápach a aby sa zabránilo prilákaniu hmyzu a hlodavcov. Na vylúčenie hmyzu a iných škodcov z budov a iných zariadení, kde sa chovajú hospodárske zvieratá, sa môžu použiť iba výrobky vymenované v časti B, oddiel 2, prílohy II.

8.3. Cicavce

8.3.1. S výhradou ustanovení v odseku 5.3 musia mať všetky cicavce prístup na pasienky alebo na plochy pre pohyb na čerstvom vzduchu alebo na voľné výbehy, ktoré môžu byť čiastočne zakryté a musia mať možnosť využívať takéto plochy vždy, keď im to dovoľujú fyziologické podmienky zvieraťa, poveternostné podmienky a stav terénu, kým neexistujú požiadavky spoločenstva alebo vnútroštátne požiadavky týkajúce sa špecifických zdravotných problémov zvierat, ktoré to zabraňujú. Bylinožravce musia mať prístup na pasienky vždy, keď to dovoľujú podmienky.

8.3.2. V prípadoch, keď bylinožravce majú prístup na pasienky počas obdobia pasenia a keď systém zimného ustajnenia umožňuje zvieratám voľnosť pohybu, je možné odstúpiť od povinnosti poskytnúť plochy pre pohyb na čerstvom vzduchu alebo voľné výbehy počas zimných mesiacov.

8.3.3. Napriek poslednej vete odseku 8.3.1 musia mať býky viac ako rok staré prístup na pasienky alebo na plochy pre pohyb na čerstvom vzduchu alebo do voľných výbehov.

8.3.4. Ako výnimka z odseku 8.3.1 sa posledná výkrmová fáza u hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec na mäso musí uskutočňovať vo vnútri za predpokladu, že toto obdobie vo vnútri nepresahuje jednu pätinu obdobia ich života a v každom prípade maximálne počas troch mesiacov.

8.3.5. Maštale pre hospodárske zvieratá musia mať hladkú ale nešmykľavú podlahu. Aspoň polovica celkovej plochy podlahy musí byť pevná, to znamená, že nemá roštovú alebo mriežkovú podložku.

8.3.6. Ustajnenie musí byť vybavené pohodlnou, čistou a suchou plochou dostatočnej veľkosti na ležanie/oddych, ktorá musí pozostávať z pevnej konštrukcie, ktorá nie je roštová. V oddychovej časti musí byť zabezpečené dostatočné množstvo suchej podstielky z roztrúseného podstielkového materiálu. Podstielka musí pozostávať zo slamy alebo vhodného prírodného materiálu. Podstielku je možné vylepšiť a obohatiť akýmkoľvek minerálnym výrobkom, ktorý je povolený na použitie ako priemyselné hnojivo v ekologickom poľnohospodárstve v súlade s časťou A prílohy II.

8.3.7. Pokiaľ ide o chov teliat, od 24. augusta 2000 musia byť všetky hospodárstva bez výnimky v súlade so smernicou 91/629/EHS, [3] ktorou sa ustanovujú minimálne normy na ochranu teliat. Po dosiahnutí veku jedného týždňa je ustajňovanie teliat v samostatných boxoch zakázané.

8.3.8. Pokiaľ ide o chov ošípaných, od 24. augusta 2000 musia byť všetky hospodárstva v súlade so smernicou rady 91/630/EHS, [4] ktorou sa ustanovujú minimálne normy na ochranu ošípaných. Prasnice však musia byť v skupinách s výnimkou posledného štádia gravidity a počas obdobia dojčenia. Prasiatka sa nesmú držať na rovných doskách alebo v kotercoch. Plochy na voľný pohyb musia umožňovať zvieratám vypúšťať trus a rýpať sa. S cieľom rýpania sa je možné použiť rôzne substráty.

8.4. Hydina

8.4.1. Hydina sa musí chovať za podmienok voľného pohybu a nesmie sa držať v klietkach.

8.4.2. Vodné vtáctvo musí mať prístup k potoku, rybníku alebo jazeru vždy, keď to dovoľujú poveternostné podmienky, aby sa rešpektovalo pohodlie zvierat alebo hygienické podmienky.

8.4.3. Budovy pre všetky druhy hydiny musia spĺňať tieto podmienky:

- aspoň jedna tretina musí byť pevná, to znamená bez roštových alebo mriežkových konštrukcií a musí byť pokrytá výstelkovým materiálom, ako sú slama, hobliny z dreva, piesok alebo rašelina;

- v hydinárskych zariadeniach pre nosnice musí byť dostatočne veľká časť podlažnej plochy dostupnej pre sliepky uspôsobená pre zozbieranie vtáčieho trusu;

- musia mať bidlá takej veľkosti a počtu, ktoré sú primerané veľkosti skupiny a vtákom, ako je ustanovené v prílohe VIII;

- musia mať priechody na vstup a výstup takej veľkosti, ktorá je primeraná zvieratám a takéto priechody musia mať kombinovanú dĺžku aspoň 4 m na 100 m2 plochy haly, ktorá je pre vtáky k dispozícii;

- žiadna hydináreň nesmie obsahovať viac než:

4800 kurčiat,

3000 nosníc,

5200 perličiek,

4000 kačíc pižmových alebo pekingských kačíc, alebo 3200 káčerov pižmových, alebo iných kačíc,

2500 kapúnov, husí alebo moriek;

- celková úžitková plocha hál pre hydinu na produkciu mäsa každej samostatnej výrobnej jednotky nesmie prevyšovať 1600 m2.

8.4.4. V prípade nosníc je možné nahradiť prirodzené svetlo umelým osvetlením, aby sa zabezpečilo maximálne 16 hodín svetla za deň s nepretržitým nočným časom oddychu bez umelého osvetlenia aspoň počas ôsmich hodín.

8.4.5. Hydina musí mať umožnený voľný výbeh vždy, keď to dovoľujú poveternostné podmienky a vždy keď je to možné, musia mať umožnený takýto výbeh aspoň počas tretiny ich života. Takéto plochy voľného výbehu musia byť pokryté hlavne vegetáciou, musia byť zabezpečené ochranným zariadením a musia dovoľovať zvieratám, aby mali ľahký prístup k primeranému množstvu napájacích a kŕmnych žľabov.

8.4.6. Zo zdravotných dôvodov musia byť haly hospodárskych zvierat vyprázdnené medzi každou skupinou chovanej hydiny. Počas tohto času musia byť budovy a inštalácie očistené a dezinfikované. Okrem toho po ukončení chovu každej skupiny hydiny sa musia výbehy nechať prázdne, aby sa umožnilo opätovné vyrastenie vegetácie a taktiež zo zdravotných dôvodov. Členské štáty stanovia obdobie, počas ktorého musia výbehy zostať prázdne a oznámia svoje rozhodnutie Komisii a ostatným členským štátom. Tieto požiadavky sa neuplatňujú na malé množstvá hydiny, ktorá nie je chovaná s možnosťou výbehov a ktorá má voľnosť priestoru počas celého dňa.

8.5. Všeobecná výnimka o ustajňovaní hospodárskych zvierat

8.5.1. Ako výnimka z požiadaviek ustanovených v odsekoch 8.3.1, 8.4.2, 8.4.3 a 8.4.5 a z hustoty zvierat ustanovenej v prílohe VIII, môžu príslušné úrady členských štátov povoliť výnimky požiadaviek vyššie uvedených odsekov a prílohy VIII na prechodné obdobie, ktoré skončí 31. decembra 2010. Táto výnimka sa môže uplatňovať iba na hospodárstva s produkciou hospodárskych zvierat v existujúcich budovách, ktoré boli postavené najneskôr 24. augusta 1999 a vtedy, ak takéto budovy pre hospodárske zvieratá sú v súlade s vnútroštátnymi pravidlami týkajúcimi ekologickej živočíšnej výroby, ktoré boli v platnosti pred vyššie uvedeným dátumom alebo v prípade, že neexistujú, v súlade so súkromnými normami, ktoré schvaľujú a uznávajú členské štáty.

8.5.2. Prevádzkovatelia, ktorí požívajú výhody z tejto výnimky, predložia kontrolnému úradu alebo orgánu plán obsahujúci opatrenia, ktoré zabezpečia po skončení výnimky zhodu s ustanoveniami tohto nariadenia.

8.5.3. Najneskôr 31. decembra 2006 predloží Komisia správu o vykonávaní ustanovení odseku 8.5.1.

C. VČELÁRSTVO A VČELÁRSKE VÝROBKY

1. Všeobecné zásady

1.1. Včelárstvo je dôležitou činnosťou, ktorá prispieva k ochrane životného prostredia a poľnohospodárskej a lesníckej výroby prostredníctvom opeľovacej činnosti včiel.

1.2. Kvalifikácia včelárskych výrobkov ako výrobkov pochádzajúcich z ekologického spôsobu výroby úzko súvisí tak s priebehom ošetrovania úľov, ako aj s kvalitou životného prostredia. Táto kvalifikácia taktiež závisí od podmienok vyberania medu, spracovania a skladovania včelárskych výrobkov.

1.3. V prípade, že prevádzkovateľ prevádzkuje niekoľko včelárskych jednotiek v rovnakej oblasti, musia byť všetky jednotky v súlade s požiadavkami tohto nariadenia. Ako výnimka z tejto zásady môže prevádzkovateľ prevádzkovať jednotky, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, a to za predpokladu, že všetky požiadavky tohto nariadenia sú splnené s výnimkou ustanovenia uvedeného v odseku 4.2 o umiestnení včelínov. V takomto prípade sa výrobok nemôže predávať s označením odvolávajúcim sa na ekologickú výrobnú metódu.

2. Obdobie konverzie

2.1. Včelárske výrobky sa môžu predávať s údajmi odvolávajúcimi sa na ekologickú výrobnú metódu iba vtedy, keď sú ustanovenia uvedené v tomto nariadení splnené už aspoň jeden rok. Počas obdobia konverzie sa vosk musí nahradiť v súlade s požiadavkami uvedenými v odseku 8.3.

3. Pôvod včiel

3.1. Pri výbere chovu sa musí zohľadňovať schopnosť zvierat prispôsobiť sa miestnym podmienkam, ich životaschopnosť a ich odolnosť voči chorobám. Uprednostní sa využitie európskych chovov Apis mellifera a ich miestne ekotypy.

3.2. Včelíny sa musia zakladať prostredníctvom rozdelenia kolónií alebo získaním rojov alebo úľov z jednotiek, ktoré sú v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

3.3. Ako prvá výnimka, podliehajúc predchádzajúcemu schváleniu kontrolným úradom alebo orgánom, môžu prejsť premenou včelíny nachádzajúce sa vo výrobnej jednotke, ktorá nespĺňa pravidlá tohto nariadenia.

3.4. Ako druhá výnimka je možné získať samostatné roje od chovateľov včiel, ktorí nevyrábajú v súlade s týmto nariadením počas prechodného obdobia, ktoré skončí 24. augusta 2002 podliehajúc obdobiu konverzie.

3.5. Ako tretia výnimka povolí kontrolný úrad alebo orgán prestavbu včelínov, ak nie sú k dispozícii včelíny, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, v prípade vysokej úmrtnosti zvierat spôsobenej zdravotnými alebo katastrofickými okolnosťami v priebehu obdobia konverzie.

3.6. Ako štvrtá výnimka je s cieľom renovácie včelínov možné ročne zaradiť 10 % včelích kráľovien a rojov, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, do jednotky s ekologickou výrobou za predpokladu, že včelie kráľovné a roje sú umiestnené v úľoch s plástom alebo základom plástov, ktoré pochádzajú z jednotiek s ekologickou výrobou. V takom prípade neplatí obdobie konverzie.

4. Umiestnenie včelínov

4.1. Členské štáty môžu určiť regióny alebo oblasti, kde nie je možné prevádzkovať včelárstvo v súlade s týmto nariadením. Chovateľ včiel poskytne kontrolnému úradu alebo orgánu mapu v primeranej mierke, na ktorej bude uvedené umiestnenie úľov, ako je ustanovené v prílohe III, časť A1, oddiel 2, prvá zarážka. V prípade, že takéto oblasti nie sú označené, musí chovateľ včiel poskytnúť kontrolnému úradu alebo orgánu primeranú dokumentáciu a v prípade potreby dôkaz vrátane vhodnej analýzy, že oblasti prístupné pre jeho kolónie spĺňajú podmienky požadované v tomto nariadení.

4.2. Umiestnenie včelínov musí:

a) zabezpečovať dostatočný zdroj prírodného nektáru, medovice a peľu pre včely a prístup k vode;

b) byť také, aby zdroje nektáru a peľu v rámci okruhu 3 km od miesta včelína pozostávali zásadne z ekologicky produkovaných plodín a/alebo spontánnej vegetácie v súlade s požiadavkami článku 6 a prílohy I tohto nariadenia, ako aj z plodín, ktoré nepodliehajú ustanoveniam tohto nariadenia, sú však ošetrované metódami, ktoré majú iba slabý dopad na životné prostredie ako napríklad tie, ktoré sú opísané v programe vypracovanom podľa nariadenia (EHS) č. 2078/92, [5] ktorý nemôže podstatne ovplyvňovať kvalifikovanie včelárskej výroby ako výroby ekologického pôvodu;

c) udržiavať dostatočný odstup od všetkých zdrojov s nepoľnohospodárskou výrobou, ktoré by mohli viesť ku kontaminácii, ako sú napríklad: mestské centrá, diaľnice, priemyselné oblasti, skládky odpadu, pece na spaľovanie odpadu, atď. Kontrolné úrady alebo orgány zavedú opatrenia na zabezpečenie tejto požiadavky.

Vyššie uvedené požiadavky neplatia pre oblasti, kde neprebieha kvitnutie alebo ak sú úle nevyužité.

5. Kŕmenie

5.1. Na konci produkčnej sezóny sa v úľoch musia ponechať dostatočne bohaté rezervy medu a peľu na prežitie zimy.

5.2. Umelé kŕmenie kolónií sa povoľuje vtedy, ak sú úle ohrozené kvôli extrémnym klimatickým podmienkam. Umelé kŕmenie sa vykonáva ekologicky vyrobeným medom, a to prednostne z rovnakej jednotky s ekologickou výrobou.

5.3. Ako prvá výnimka z odseku 5.2 môžu príslušné úrady členských štátov povoliť použitie ekologicky vyrobeného cukrového sirupu alebo ekologickej cukrovej melasy namiesto ekologicky vyrobeného medu pri umelom prikrmovaní, najmä ak si to vyžadujú klimatické podmienky, ktoré vyvolávajú kryštalizáciu medu.

5.4. Ako druhá výnimka môže kontrolný úrad alebo orgán povoliť, aby sa cukrový sirup, cukrová melasa a med, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie, mohli použiť na umelé kŕmenie počas prechodného obdobia, ktoré skončí 24. augusta 2002.

5.5. Do záznamov o včelínoch sa zapíšu tieto informácie týkajúce sa použitia umelého kŕmenia: druh výrobku, dátum, množstvo a úle, v ktorých sa to použije.

5.6. Pri chove včiel, ktoré je v súlade s týmto nariadením, sa nemôžu použiť iné výrobky ako tie, ktoré sú uvedené v odsekoch 5.1 až 5.4.

5.7. Umelé prikrmovanie sa môže vykonávať iba medzi posledným zberom medu a 15 dní pred obdobím nektárovej alebo medovej znášky.

6. Predchádzanie chorobám a veterinárna liečba

6.1. Predchádzanie chorobám pri chove včiel je založené na týchto zásadách:

a) výber primeraných otužilých rodov;

b) uplatňovanie určitých zásad, ktoré podporujú silnú odolnosť voči chorobám a predchádzanie infekciám, ako sú: pravidelné obnovovanie včelích kráľovien, systematická kontrola úľov, aby sa zistila každá zdravotná anomália, kontrola samčieho potomstva v úľoch, dezinfekcia materiálu a zariadenia v pravidelných intervaloch, zničenie kontaminovaného materiálu alebo zdrojov, pravidelné obnovovanie včelieho vosku a dostatočné rezervy peľu a medu v úľoch.

6.2. V prípade, že kolónie ochorejú alebo sa nainfikujú napriek všetkým vyššie uvedeným preventívnym opatreniam, musia sa ihneď ošetriť, ak je to nevyhnutné, môžu sa kolónie umiestniť do izolovaných včelínov.

6.3. Použitie výrobkov veterinárnej medicíny pri chove včiel, ktorý je v súlade s týmto nariadením, zohľadňuje tieto zásady:

a) môžu sa použiť iba vtedy, ak je ich zodpovedajúce použitie povolené v členskom štáte v súlade s príslušnými ustanoveniami spoločenstva alebo vnútroštátnymi ustanoveniami v zhode s právom spoločenstva;

b) fytoterapeutické a homeopatické výrobky sa použijú prednostne pred chemicky vyrobenými alopatickými výrobkami veterinárnej medicíny alebo pred antibiotikami za predpokladu, že majú skutočný terapeutický účinok pre stav, pre ktorý je liečba určená;

c) v prípade, že použitie vyššie uvedených výrobkov sa neukáže byť účinným alebo je nepravdepodobné, že bude účinné na vyhubenie choroby alebo zamorenia, čo ohrozuje zničenie kolónií, môžu sa použiť chemicky vyrobené alopatické výrobky veterinárnej medicíny podľa zodpovednosti veterinára alebo iných osôb, ktoré oprávni členský štát bez toho, aby boli dotknuté zásady ustanovené v odsekoch a) a b);

d) použitie chemicky vyrobených alopatických výrobkov veterinárnej medicíny pre preventívnu liečbu je zakázané;

e) bez toho, aby bola dotknutá zásada v bode a), môže sa v prípadoch zamorenia ochorením Varroa jacobsoni použiť kyselina mravčia, kyselina mliečna, kyselina acetónová a kyselina oxálová a tieto látky: mentol, tymol, eukalyptol alebo gáfor.

6.4. Okrem vyššie uvedených zásad sa povoľujú veterinárne liečby alebo ošetrenia úľov, plástov, atď., ktoré sú povinné v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov spoločenstva.

6.5. V prípade aplikácie liečby chemicky vyrobenými alopatickými výrobkami sa musia kolónie ošetriť počas takého obdobia v izolovaných včelínoch a všetok vosk sa musí nahradiť takým voskom, ktorý je v súlade s podmienkami tohto nariadenia. Následne sa pre vyššie uvedené kolónie uplatní jednoročné obdobie konverzie.

6.6. Požiadavky ustanovené v predchádzajúcom odseku sa neuplatňujú na výrobky vymenované v odseku 6.3 e).

6.7. Vždy, keď sa musia použiť výrobky veterinárnej medicíny, musí sa zreteľne zaznačiť druh výrobku, ktorý sa musí použiť (vrátane údajov o aktívnej farmaceutickej látke) spolu s podrobnou diagnózou, dávkovanie, spôsob podávania, dĺžka liečby a zákonná lehota vyradenia zvieraťa a musí sa to oznámiť kontrolnému orgánu alebo úradu skôr, ako sa výrobky predajú ako ekologicky vyrobené.

7. Spôsoby riadenia hospodárstva a označovanie výrobkov

7.1. Zakazuje sa zničenie včiel v plástoch ako metóda spojená so zberom úrody včelárskej výroby.

7.2. Zakazuje sa mrzačenie ako je zopnutie krídiel včelích kráľovien.

7.3. Povoľuje sa nahrádzanie včelích kráľovien vrátane zabitia starej kráľovnej.

7.4. Spôsob ničenia samčieho potomstva sa povoľuje iba na ovládnutie zamorenia chorobou Varroa jacobsoni.

7.5. Zakazuje používanie chemických syntetických repelentov počas činnosti pri stáčaní medu.

7.6. Zóna, kde je umiestnený včelín, sa musí zaznamenať spolu s identifikačným označením úľa. Kontrolný orgán alebo úrad musia byť informované o sťahovaní včelínov v termíne, ktorý sa odsúhlasí s kontrolným úradom alebo orgánom.

7.7. Vynaloží sa náležitá starostlivosť na zabezpečenie zodpovedajúceho stáčania, spracovania a skladovania včelárskych výrobkov. Zaznamenajú sa všetky opatrenia s cieľom splnenia týchto požiadaviek.

7.8. Do záznamov o včelíne sa musí zapísať odstránenie medníka a stáčanie medu.

8. Charakteristika úľov a materiálov používaných vo včelárstve

8.1. Úle sa musia vyrábať zásadne z prírodných materiálov, ktoré nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo znečistenia životného prostredia alebo včelárskych výrobkov.

8.2. S výnimkou výrobkov uvedených v odseku 6.3 e), je v úľoch možné použiť iba prírodné výrobky, ako sú propolis, vosk a rastlinné oleje.

8.3. Včelí vosk z novozaložených včelínov musí pochádzať z jednotiek s ekologickou výrobou. Ako výnimka, najmä v prípade nových inštalovaní alebo počas obdobia konverzie, môže kontrolný úrad alebo orgán za výnimočných okolností povoliť včelí vosk, ktorý nepochádza z takýchto jednotiek, ak nie je na trhu dostupný ekologicky vyrobený včelí vosk a za predpokladu, že pochádza z viečka.

8.4. Pre stáčanie medu sa zakazuje používanie plástov, ktoré obsahujú mláďatá.

8.5. Na účely ochrany materiálu (rámy, úle a plásty) najmä pred škodcami, je možné použiť iba primerané výrobky vymenované v časti B, oddiel 2, prílohy II.

8.6. Povoľuje sa fyzické ošetrenie, ako je prúd vody alebo priamy oheň.

8.7. Na čistenie a dezinfekciu materiálu, budov, zariadenia, pomôcok alebo výrobkov používaných vo včelárskej výrobe sa povoľujú iba primerané látky vymenované v prílohe II, časť E."

II. 1.2.3.4. Príloha II sa mení a dopĺňa takto:

Hlava časti B sa nahrádza týmto:

"B. PESTICÍDY

1. Výrobky na ochranu rastlín."

Za časť B, oddiel 1, sa vkladá toto:

"2. Výrobky na ochranu proti škodcom a chorobám v budovách a zariadeniach živočíšnej výroby:

Výrobky vymenované v oddieli 1

Rodenticídy"

Časť C

"Iné výrobky"

sa nahrádza touto:

"C. KŔMNE MATERIÁLY

1. Kŕmne materiály rastlinného pôvodu

1.1. Obilniny, zrná, ich výrobky a vedľajšie výrobky. Do tejto kategórie sú zahrnuté tieto látky:

ovos ako zrno, vločky, mlynské zvyšky, lusky a otruby; jačmeň ako zrno, proteín a mlynské zvyšky; ryža ako zrno, ryža lámaná, otruby a na klíčenie; proso ako zrno; raž ako zrno, mlynské zvyšky, krmivo a otruby; cirok ako zrno; pšenica ako zrno, mlynské zvyšky, otruby, škrobové krmivo, škrob a klíčky; pšenica špalda ako zrno; triticale ako zrno; kukurica ako zrno, otruby, mlynské zvyšky, otruby, na klíčenie a škrob; sladový kvet; pivné zrná.

1.2. Olejné semená, olejné plody, ich výrobky a vedľajšie výrobky. Do tejto kategórie sú zahrnuté tieto látky:

repkové semeno, na klíčenie a lusky; sójové zrná ako zrno, opekané, na klíčenie a lusky; slnečnicové semeno ako semeno a na klíčky; bavlna ako semeno a na klíčky; ľanové semeno ako semeno a na klíčky; sezamové semeno ako semeno a na klíčky; palmové jadrá ako klíčky; semeno repky olejnej ako klíčky a lusky; tekvicové semeno ako klíčky; olivová dužina (z fyzického zberu olív).

1.3. Semená strukovín, ich výrobky a vedľajšie výrobky. Do tejto kategórie sú zahrnuté tieto látky:

cícer baraní ako semeno; ervil ako semeno; hrachor siaty ako semeno dodaný na primerané tepelné ošetrenie; hrach ako semeno, mlynské zvyšky a otruby; bôb obyčajný ako semeno, mlynské zvyšky a otruby; bôb konský ako semeno, viky ako semeno a vlčí bôb ako semeno.

1.4. Hľuznaté korene, ich výrobky a vedľajšie výrobky. Do tejto kategórie sú zahrnuté tieto látky:

repné rezky, sušená repa, zemiaky, sladké zemiaky ako hľuza, maniok ako koreň, zemiakové výpalky (vedľajší výrobok extrakcie zemiakového škrobu), zemiakový škrob, zemiakový proteín a tapioka.

1.5. Iné semená a plody, ich výrobky a vedľajšie výrobky. Do tejto kategórie sú zahrnuté tieto látky:

svätojánsky chlebík struky, citrusová dužina, jablkové výlisky, paradajková dužina a hroznová dužina.

1.6. Krmivá a objemové krmivá. Do tejto kategórie sú zahrnuté tieto látky:

lucerna, lucernová múčka, ďatelina, ďatelinová múčka, tráva (získaná z kŕmnych plodín), trávová múčka, seno, siláž, slama z obilnín a koreňová zelenina na kŕmenie.

1.7. Iné rastliny, ich výrobky a vedľajšie výrobky. Do tejto kategórie sú zahrnuté tieto látky:

melasa ako viažuci prvok v kŕmnych zmesiach, múčka z morských rias (získaná sušením a drvením morských rias a umývaním, aby sa znížil obsah jódu), prášky a výťažky z rastlín, extrakty rastlinného proteínu (podávané výhradne mladým zvieratám), koreniny a byliny.

2. Kŕmny materiál živočíšneho pôvodu

2.1. Mlieko a mliečne výrobky. Do tejto kategórie sú zahrnuté:

surové mlieko, ako je definované v článku 2 smernice 92/46/EHS, [6] práškové mlieko, odstredené mlieko, práškové odstredené mlieko, cmar, cmarový prášok, srvátka, srvátkový prášok, srvátkový prášok s malým obsahom cukru, srvátkový proteínový prášok (extrahovaný fyzickým ošetrením), kazeínový prášok a prášok laktózy.

2.2. Ryby, iné morské živočíchy, ich výrobky a vedľajšie výrobky. Do tejto kategórie sú zahrnuté:

ryby, rybí olej a nerafinovaný olej z tresčej pečene; ryby z rodu mäkkýšovité alebo kôrovité autolyzáty, hydrolyzáty a proteolyzáty získané činnosťou enzýmu, aj v rozpustnej forme, výlučne podávané iba mladým zvieratám; rybia múčka.

3. Kŕmny materiál minerálneho pôvodu

Do tejto kategórie sú zahrnuté tieto látky:

Sodík:

nerafinovaná morská soľ

hrubá kamenná soľ

síran sodný

uhličitan sodný

sóda bikarbóna

chlorid sodný

Vápnik:

lithotamnion a maerl

lastúry vodných živočíchov (vrátane kostí sépie)

uhličitan vápenatý

laktát vápenatý

glukonát vápenatý

Fosfor:

precipitát kostného dikalciumfosfátu

defluorovaný dikalciumfosfát

defluorovaný monokalciumfosfát

Magnézium:

bezvodé magnéziá

síran horečnatý

chlorid horečnatý

uhličitan horečnatý

Síra:

síran sodný."

Dopĺňajú sa tieto časti:

"D. PRÍSADY DO KRMÍV POUŽÍVANÉ VO VÝŽIVE ZVIERAT (SMERNICA 82/471/EHS) A POMÔCKY POUŽÍVANÉ PRI SPRACOVANÍ KRMÍV

1. Prísady do krmiva

1.1. Stopové prvky. Do tejto kategórie sú zahrnuté tieto látky:

E1 | Železo: uhličitan železnatý (II)síran železnatý (II)oxid železitý (III) |

E2 | Jód: jodičnan vápenatý, bezvodýjodičnan vápenatýjodid draselný |

E3 | Kobalt: síran kobaltnatý (II)uhličitan kobaltnatý (II) |

E4 | Meď: oxid meďnatý (II)uhličitan meďnatý (II)síran meďnatý (II) |

E5 | Mangán: uhličitan manganatý (II)oxid manganatý a oxid manganitýsíran manganatý (II) |

E6 | Zinok: uhličitan zinočnatýoxid zinočnatýsíran zinočnatý |

E7 | Molybdén: molybdénan amónny, molybdénan sodný |

E8 | Selén: seleničnan sodnýseleničitan sodný. |

1.2. Vitamíny, provitamíny a chemicky definované látky, ktoré majú podobný účinok. Do tejto kategórie sú zahrnuté tieto látky:

vitamíny povolené podľa smernice 70/524/EHS [7]:

- prednostne odvodené od surovín, ktoré sa prirodzene vyskytujú v krmivách alebo

- syntetické vitamíny, ktoré sú identické s prírodnými vitamínmi, iba pre monogastrické živočíchy.

1.3. Enzýmy. Do tejto kategórie sú zahrnuté tieto látky:

enzýmy povolené podľa smernice 70/524/EHS.

1.4. Mikroorganizmy. Do tejto kategórie sú zahrnuté tieto látky:

mikroorganizmy povolené podľa smernice 70/524/EHS.

1.5. Ochranné látky. Do tejto kategórie sú zahrnuté tieto látky:

E 236 kyselina mravčia iba na siláž

E 260 kyselina acetónová iba na siláž

E 270 kyselina mliečna iba na siláž

E 280 kyselina propiónová iba na siláž

1.6. Spojivá, protihrudkové činitele a koagulanty. Do tejto kategórie sú zahrnuté tieto látky:

E 551b silica koloidná

E 551c kremelina

E 553 sepiolit

E 558 bentonit

E 559 kaolinitové íly

E 561 vermikulit

E 599 perlit

2. Niektoré výrobky používané vo výžive zvierat

Do tejto kategórie sú zahrnuté tieto látky:

—

3. Pomôcky používané pri spracovaní krmív

3.1. Pomôcky používané pri spracovaní siláže. Do tejto kategórie sú zahrnuté tieto látky:

morská soľ, hrubá kamenná soľ, enzýmy, kvasinky, srvátka, cukor, repné rezky, obilná múka, melasa a baktérie mliečne, octové, mravčie a propiónové.

V prípade, že poveternostné podmienky nedovolia primeranú fermentáciu, môže kontrolný úrad alebo orgán povoliť pri výrobe siláže použitie kyseliny mliečnej, mravčej, propiónovej a octovej.

E. VÝROBKY POVOLENÉ NA ČISTENIE A DEZINFEKCIU BUDOV A ZARIADENÍ PRE HOSPODÁRSKE ZVIERATÁ (NAPR. VYBAVENIE A POMÔCKY)

mydlo draselné a sodné

voda a para

mlieko vápenné

vápno

nehasené vápno

chlórnan sodný (napr. ako tekuté bielidlo)

nehasená sóda

nehasená potaš

peroxid vodíka

neutrálne esencie rastlín

kyselina citrónová, peracetónová, mravčia, mliečna, oxálová a acetónová

alkohol

kyselina dusičná (vybavenie pre chov dojníc)

kyselina fosforová (vybavenie pre chov dojníc)

formaldehyd

čistiace a dezinfekčné výrobky pre vemenné struky a dojacie zariadenia

uhličitan sodný

F. INÉ VÝROBKY"

III. 1.2.3.4. Príloha III sa mení a dopĺňa takto:

Názov časti A sa nahrádza názvom

"A.1 Rastliny a rastlinné výrobky z poľnohospodárskej výroby/alebo zo zberu"

.

Vkladá sa tento oddiel:

"A.2. Hospodárske zvieratá a výrobky z hospodárskych zvierat vyrobené v živočíšnej výrobe

1. Ak sa po prvýkrát uskutočňuje systém kontroly, ktorý sa vzťahuje špecificky na živočíšnu výrobu, musia výrobca a kontrolný orgán vypracovať:

- úplný rozpis budov pre hospodárske zvieratá, pasienkov, plôch na voľný pohyb, výbehových plôch, atď., a prípadne budov na skladovanie, balenie a spracovanie hospodárskych zvierat, výrobkov z hospodárskych zvierat, surovín a vstupov,

- úplný rozpis zariadení na skladovanie maštaľného hnoja,

- plán na rozhadzovanie takého hnoja odsúhlasený kontrolným orgánom alebo úradom spolu s rozpisom plôch odovzdaných na rastlinnú výrobu,

- v prípade potreby zmluvne ustanovené dojednania s inými farmami, pokiaľ ide o rozhadzovanie hnoja,

- plán riadenia pre jednotku s ekologickou živočíšnou výrobou (napr. riadenie kŕmenia, reprodukcie, zdravotného stavu, atď.),

- všetky praktické opatrenia, ktoré sa musia prijať, aby sa zabezpečilo dosiahnutie zhody s týmto nariadením.

Rozpis a príslušné opatrenia sa musia uviesť do správy o kontrole, ktorú podpíše príslušný výrobca.

Okrem toho musí správa špecifikovať, čo podnikne výrobca, aby vykonal činnosti podľa článkov 5 a 6, a aby pripustil, v prípade porušenia zmluvy, uplatnenie opatrení uvedených v článku 9 ods. 9, a kde je to dôležité, v článku 10 ods. 3.

2. Všeobecné požiadavky pre kontrolu v bodoch 1 a 4 až 8 časť A.1, ktoré sa vzťahujú na plodiny a výrobky z plodín, platia pre hospodárske zvieratá a výrobky z hospodárskych zvierat.

Ako výnimka z vyššie uvedených pravidiel sa skladovanie alopatických výrobkov veterinárnej medicíny a antibiotík povoľuje v poľnohospodárskych podnikoch za predpokladu, že ich predpísal veterinár v súvislosti s liečbou, ako je to uvedené v prílohe I, že sú skladované na mieste, ktoré je pod dozorom a že sa zaznačujú do podnikových záznamov.

3. Hospodárske zvieratá sa neustále musia označovať používaním techník, ktoré sa prijali pre každý druh, v prípade veľkých cicavcov individuálne a v prípade hydiny a malých cicavcov individuálne alebo podľa skupín.

4. Záznamy o hospodárskych zvieratách sa musia zostavovať formou registra a musia sa uchovávať, aby boli kedykoľvek k dispozícii pre kontrolné úrady alebo orgány v sídle poľnohospodárskeho podniku.

Takéto záznamy, ktoré musia poskytovať úplný rozpis systému riadenia stáda alebo kŕdľa, musia obsahovať tieto informácie:

- podľa druhov, pokiaľ ide o hospodárske zvieratá prichádzajúce do podniku: pôvod a dátum príchodu, obdobie konverzie, identifikačné označenie a veterinárny záznam,

- pokiaľ ide o hospodárske zvieratá, ktoré odchádzajú z hospodárstva: vek, počet hláv, váhu v prípade porážky, identifikačné označenie a miesto určenia,

- podrobnosti o všetkých stratených zvieratách a dôvody,

- pokiaľ ide o krmivo: druh, vrátane prídavkov do krmiva, podiely rôznych prísad dávok a obdobia pre vypúšťanie na voľného chovu, obdobia presunu, ak sa na ne vzťahujú obmedzenia,

- pokiaľ ide o predchádzanie ochoreniam a o liečbu a veterinárnu starostlivosť: dátum liečby, diagnózu, druh liečebného výrobku, spôsob liečby a predpis zverolekára na veterinárnu starostlivosť s odôvodnením a lehoty na vyradenie zvieraťa týkajúce sa obdobia predtým, ako je možné živočíšne výrobky predať.

5. V prípade, že výrobca riadi niekoľko hospodárstiev v rovnakom regióne, budú jednotky, ktoré produkujú hospodárske zvieratá alebo výrobky z hospodárskych zvierat, na ktoré sa nevzťahuje článok 1, taktiež podliehať systému kontroly, pokiaľ ide o prvú, druhú a tretiu zarážku bodu 1 tohto oddielu o hospodárskych zvieratách a výrobkoch z hospodárskych zvierat, a pokiaľ ide o ustanovenia o riadení živočíšnej výroby, budú podliehať záznamom o hospodárskych zvieratách a zásadám upravujúcim skladovanie používaných výrobkov živočíšnej výroby."

Hlava časti B sa nahrádza touto:

"B. Jednotky pre prípravu rastlinných a živočíšnych výrobkov a potravín skladajúcich sa z rastlinných a živočíšnych výrobkov."

Hlava časti C sa nahrádza touto:

"C. Dovozcovia rastlinných výrobkov, živočíšnych výrobkov a potravín skladajúcich sa z rastlinných a/alebo živočíšnych výrobkov z tretích krajín."

IV. V prílohe VI vkladá tento odsek sa za prvý odsek nazvaný "Všeobecné zásady":"Až do prijatia pravidiel v oddieloch A a B tejto prílohy a s cieľom špecificky zahrnúť prípravu potravín skladajúcich sa z jedného alebo viacerých živočíšnych výrobkov sa uplatňujú vnútroštátne pravidlá."

V. tieto prílohy Dopĺňajú sa:"

PRÍLOHA VII

Maximálny počet zvierat na ha Trieda alebo druh | Maximálny počet zvierat na ha zodpovedajúci 170 kg N/ha/rok |

Kone staršie ako šesť mesiacov | 2 |

Teľatá na výkrm | 5 |

Iný hovädzí dobytok/menej ako jeden rok starý | 5 |

Samčí hovädzí dobytok vo veku od jedného do dvoch rokov | 3,3 |

Samičí hovädzí dobytok vo veku od jedného do dvoch rokov | 3,3 |

Samčí hovädzí dobytok vo veku dvoch rokov a vyššie | 2 |

Plemenné jalovice | 2,5 |

Jalovice na výkrm | 2,5 |

Dojnice | 2 |

Vyradené dojnice | 2 |

Iné/kravy | 2,5 |

Samičie plemenné králiky | 100 |

Ovce | 13,3 |

Kozy | 13,3 |

Prasiatka | 74 |

Plemenné prasnice | 6,5 |

Ošípané na výkrm | 14 |

Iné ošípané | 14 |

Stolové kurčatá | 580 |

Nosnice | 230 |

PRÍLOHA VIII

Minimálne vnútorné a vonkajšie plochy povrchu a iné vlastnosti ustajnenia pri rôznych druhoch zvierat a rôznych typoch výroby

1. HOVÄDZÍ DOBYTOK, OVCE A OŠÍPANÉ

| | Vnútorná plocha (netto plocha dostupná pre zvieratá) | Vonkajšia plocha (plocha na pohyb vrátane pasienkov) |

| | Minimálna živá hmotnosť (kg) | M2/kus | M2/kus |

Hovädzí dobytok na plemeno a na kŕmenie a kone | | do 100 | 1,5 | 1,1 |

| do 200 | 2,5 | 1,9 |

| do 350 | 4,0 | 3 |

| nad 350 | 5 pri minime 1 m2/100 kg | 3,7 pri minime 0,75 m2/100 k |

Dojnice | | | 6 | 4,5 |

Býky na plemeno | | | 10 | 30 |

Ovce a kozy | | | 1,5 ovca/koza | 2,5 |

| | 0,35 jahňa/kozľa | 2,5 pri 0,5 na jahňa/kozľa |

Prasné prasnice s prasiatkami až do 40 dní | | | 7,5 prasníc | 2,5 |

Ošípané na výkrm | | do 50 | 0,8 | 0,6 |

| do 85 | 1,1 | 0,8 |

| do 110 | 1,3 | 1 |

Prasiatka | | nad 40 dní a do 30 kg | 0,6 | 0,4 |

Plemenné ošípané | | | 2,5 samičie | 1,9 |

| | 6,0 samčie | 8,0 |

2. HYDINA

| Vnútorná plocha (netto plocha dostupná pre zvieratá) | Vonkajšia plocha (m2 dostupnej plochy pri otáčaní/kus) |

| Počet zvierat/m2 | cm bidlo/zviera | hniezdo |

Nosnice | 6 | 18 | 8 nosníc na hniezdo alebo v prípade spoločného hniezda 120 cm2/vták | 4 za predpokladu, že sa neprekročí limit 170 kg N/ha/rok |

Hydina na výkrm(v stálych halách) | 10 pri max. 21 kg živej hmotnosti/m2 | 20 (iba pre perličky) | | 4 brojlerov a perličiek4,5 kačíc10 moriek15 husí Pri všetkých uvedených druhoch sa neprekročí limit 170 kg N/ha/rok |

Hydina na výkrm(v mobilných hydinárniach) | 16 v mobilných hydinárniach pri max. hmotnosti 30 kg živej hmotnosti/m2 | | | 2,5 za predpokladu, že sa neprekročí limit 170 kg N/ha/rok |

[1] Ú. v. ES L 142, 2.6.1997, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2331/98 (Ú. v. ES L 291, 30.10.1998, s. 10).

[2] Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1.

[3] Ú. v. ES L 340, 11.12.1991, s. 28. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 97/2/ES (Ú. v. ES L 25, 28.1.1997, s. 24).

[4] Ú. v. ES L 340, 11.12.1991, s. 33.

[5] Ú. v. ES L 215, 30.7.1992, s. 85. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2772/95 (Ú. v. ES L 288, 1.12.1995, s. 35).

[6] Ú. v. ES L 268, 14.9.1992, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 94/71/ES (Ú. v. ES L 368, 31.12.1994, s. 33).

[7] Ú. v. ES L 270, 14.12.1970, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 98/19/ES (Ú. v. ES L 96, 28.3.1998, s. 39).

--------------------------------------------------