31991R3921

Nariadenie Rady (EHS) č. 3921/91

zo 16. decembra 1991,

ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých môžu dopravcovia z iných štátov vykonávať prepravu tovaru alebo osôb vnútrozemskou vodnou dopravou v rámci členského štátu

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na jej článok 75,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže podľa článku 75 ods. 1 b) zmluvy, vytvorenie spoločnej politiky dopravy znamená, okrem iného, stanovenie podmienok, za ktorých môžu dopravcovia z iných štátov uskutočňovať dopravu v rámci členského štátu;

keďže tieto ustanovenia znamenajú odstránenie všetkých obmedzení voči osobám vykonávajúcim tieto služby na základe štátnej príslušnosti alebo na základe skutočnosti, že je dopravca usadený v inom členskom štáte, než v tom kde služby vykonáva;

keďže v súlade so všeobecnými princípmi zmluvy ukladajúcimi rovnosť zaobchádzania a s prípadovým právom Súdneho dvora v tejto záležitosti, takýmto dopravcom by malo byť povolené uskutočňovať vnútroštátnu dopravu za tých istých podmienok aké členský štát stanoví pre vlastných dopravcov;

keďže je nevyhnutné vyhnúť sa porušeniu hospodárskej súťaže a narušeniu organizácie príslušného trhu;

keďže zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia platné v členskom štáte, v ktorom sú služby poskytované pokiaľ ich uplatňovanie obmedzuje slobodu poskytovať služby, musia byť odôvodnené verejným záujmom; keďže takéto opatrenia sú uplatniteľné len pokiaľ verejný záujem nie je už chránený opatreniami, ktorým podlieha dopravca z iného štátu v členskom štáte kde je usadený a pokiaľ ten istý účinok nemôže byť dosiahnutý menej záväznými pravidlami;

keďže by mali byť vypracované ustanovenia na prechodné obdobie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

S účinnosťou od 1. januára 1993, každý dopravca tovaru alebo cestujúcich vnútrozemskou vodnou dopravou môže vykonávať vnútroštátnu prepravu tovaru alebo osôb v prenájme alebo za úhradu v členskom štáte, v ktorom nie je usadený, ďalej len ako "kabotáž", za predpokladu že:

- je usadený v členskom štáte v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi, a kde je to vhodné,

- je oprávnený vykonávať medzinárodnú prepravu tovaru alebo osôb vnútrozemskou vodnou dopravou.

Ak splní tieto podmienky, môže dočasne vykonávať kabotáž v príslušnom členskom štáte bez toho aby tam musel mať sídlo alebo prevádzkareň.

Článok 2

1. Dopravca, ktorému je dovolené vykonávať kabotáž, môže naďalej používať pre tieto účely iba plavidlá, ktorých vlastník alebo vlastníci sú:

a) fyzické osoby, ktoré majú bydlisko v členskom štáte a ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu;

alebo

b) právnické osoby:

i) ktoré majú sídlo v členskom štáte;

a

ii) v ktorých väčšinu vlastnia štátni príslušníci členského štátu.

2. Členský štát môže výnimočne stanoviť odchýlky od podmienok uvedených v odseku 1, písm. b), bod ii). S Komisiou sa konzultujú určujúce kritériá, ktoré sa majú brať do úvahy.

3. Osvedčenie vydané členským štátom v ktorom je plavidlo registrované, alebo ak nie je registrované, členským štátom v ktorom je usadený dopravca, sa predloží ako dôkaz toho, že dopravca spĺňa podmienky uvedené v odseku 1. Toto osvedčenie musí byť na palube plavidla.

Dokument potvrdzujúci príslušnosť plavidla k Rýnskej plavbe, podľa nariadenia Rady (EHS) č. 2919/85 zo 17. októbra 1985 stanovujúceho podmienky pre prístup k dohodám podľa Revidovanej konvencie pre plavbu na Rýne týkajúcej sa Rýnskej plavby [4], sa nahrádza osvedčením uvedeným v prvom odseku.

Článok 3

1. Výkon kabotáže podlieha zákonom, iným právnym predpisom a správnym opatreniam platným v hostiteľskom štáte v nasledovných oblastiach pri uplatňovaní pravidiel spoločenstva:

a) sadzby a podmienky upravujúce zmluvy o preprave, a postupy pri nájme a výkone činnosti;

b) technické špecifikácie pre plavidlá.

Technické špecifikácie, ktorým musia vyhovovať plavidlá používané na výkon kabotáže sú tie, ktoré platia pre plavidlá oprávnené k výkonu medzinárodnej dopravy;

c) plavebné a policajné predpisy;

d) čas plavby a doba odpočinku;

e) DPH (daň z pridanej hodnoty) pre dopravné služby.

2. Opatrenia uvedené v odseku 1 musia byť platné pre dopravcov z iných štátov za tých istých podmienok, ktoré členský štát stanovil pre vlastných dopravcov, aby bolo zabránené akejkoľvek diskriminácii na základe štátnej príslušnosti alebo miesta usadenia.

3. Ak je stanovené, berúc do úvahy prax, že je potrebné prispôsobiť zoznam oblastí pokrytých opatreniami hostiteľského štátu ako sú uvedené v odseku 1, Rada ho kvalifikovanou väčšinou na návrh komisie zmení a doplní.

Článok 4

Do 1. januára 1995, bez ohľadu na článok 1 a bez toho, aby bol dotknutý článok 5:

a) Francúzska republika môže obmedziť kabotáž na svojom území na dve prepravy na priamej spiatočnej plavbe nadväzujúcej na medzinárodnú prepravu tovaru a osôb;

b) Spolková republika Nemecko môže obmedziť kabotáž na svojom území len na jednu prepravu na priamej spiatočnej plavbe nadväzujúcej na medzinárodnú prepravu tovaru a osôb;

c) doprava medzi prístavmi nachádzajúcimi sa v rámci krajín Brandenbursko, Meklenbursko-západ, Pomoransko, Sasko, Sasko-Anhalt a Durínsko, ako aj Berlín, sú vylúčené z pôsobnosti tohto nariadenia.

Článok 5

Členské štáty nezavedú žiadne nové obmedzenia vzťahujúce sa na dopravcov týkajúce sa slobody poskytovania služieb, ktoré boli pripravené k dátumu, keď toto nariadenie nadobudne účinnosť.

Článok 6

Toto nariadenie sa nedotýka práv existujúce podľa Revidovaného dohovoru pre plavbu na Rýne (Mannheimský dohovor).

Článok 7

Členské štáty prijmú vo vhodnej dobe zákony, iné právne právne predpisy a správne opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia a informujú o tom Komisiu.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 16. decembra 1991

Za Radu

predseda

H. Maij-Weggen

[1] Ú. v. ES C 331, 20.12.1985, s. 2.

[2] Ú. v. ES C 255, 13.10.1986, s. 229.

[3] Ú. v. ES C 328, 22.12.1986, s. 34.

[4] Ú. v. ES L 280, 22.10.1985, s. 4.

--------------------------------------------------