(1)

V smernici 2008/98/ES sa členským štátom ukladá povinnosť zahrnúť predchádzanie vzniku potravinového odpadu do svojich programov predchádzania vzniku odpadu a monitorovať a posudzovať vykonávanie svojich opatrení na predchádzanie vzniku potravinového odpadu, a na tento účel merať úrovne potravinového odpadu na základe spoločnej metodiky. Túto spoločnú metodiku má stanoviť Komisia a takisto má určiť minimálne požiadavky na kvalitu jednotného merania úrovní potravinového odpadu na základe výsledkov práce platformy EÚ pre potravinové straty a plytvanie potravinami.

(2)

Vymedzenie pojmu „potraviny“ v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (2) zahŕňa potraviny ako celok, v celom potravinovom dodávateľskom reťazci od výroby po konzumáciu. Zahŕňa aj nejedlé časti, ktoré neboli pri výrobe oddelené od jedlých častí, napríklad kosti v mäse určenom na ľudskú spotrebu. Potraviny teda môžu obsahovať prvky pozostávajúce z častí potravín určených na konzumáciu a častí potravín neurčených na konzumáciu.

(3)

Plytvanie potravinami sa nevzťahuje na straty vo fázach potravinového dodávateľského reťazca, v ktorých sa určité produkty ešte nestali potravinami podľa vymedzenia v článku 2 nariadenia (ES) č. 178/2002, ako sú napríklad jedlé rastliny pred zberom úrody. Ani v prípade vedľajších produktov z potravinárskej výroby, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 5 ods. 1 smernice 2008/98/ES nejde o plytvanie potravinami, pretože vedľajšie produkty nie sú odpad.

(4)

Plytvaniu potravinami treba predchádzať a treba jeho mieru znižovať v celom potravinovom dodávateľskom reťazci. Typy potravinového odpadu a faktory podmieňujúce jeho vznik sa medzi jednotlivými fázami potravinového dodávateľského reťazca výrazne odlišujú, a preto by sa potravinový odpad mal merať v každej fáze osobitne.

(5)

Priradenie potravinového odpadu jednotlivým fázam potravinového dodávateľského reťazca by sa malo vykonávať v súlade s bežnou štatistickou klasifikáciou ekonomických činností v Európskej únii stanovenou v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 (3) ako „NACE Revision 2“. Bez náležitej klasifikácie NACE Rev. 2 by sa priradenie potravinového odpadu „domácnostiam“ malo vykonávať s odkazom na prílohu I časť 8 bod 1.2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2150/2002 (4).

(6)

Hoci presná identifikácia potravinového odpadu na základe rozhodnutia Komisie 2000/532/ES (5), ktorým sa stanovuje európsky katalóg odpadov, nie je vždy možná, vnútroštátne orgány sa ním môžu riadiť pri meraní objemu potravinového odpadu.

(7)

Poľnohospodársky materiál uvedený v článku 2 ods. 1 písm. f) smernice 2008/98/ES a živočíšne vedľajšie produkty uvedené v článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2008/98/ES sú vylúčené z rozsahu uvedenej smernice, a preto by sa nemali zahrnúť do merania potravinového odpadu.

(8)

Na to, aby metodika bola v praxi použiteľná a aby záťaž spojená s monitorovaním bola primeraná a opodstatnená, by sa niektoré toky odpadu, pri ktorých sa obsah potravinového odpadu neočakáva alebo je zanedbateľný, nemali merať ako potravinový odpad.

(9)

V záujme spresnenia meraní potravinového odpadu by sa z hmotnosti potravinového odpadu mali v maximálnej možnej miere vylúčiť nepotravinové materiály zmiešané s potravinovým odpadom (napr. pôda alebo obaly).

(10)

Existuje niekoľko typov potravín, ktoré sa spravidla vylievajú ako odpadová voda alebo spolu s ňou, napríklad fľašovaná pitná a minerálna voda, nápoje a iné tekutiny. V súčasnosti neexistuje žiadna metóda merania tohto druhu odpadu, ktorá by zaručila potrebnú úroveň spoľahlivosti a porovnateľnosti nahlasovaných údajov. Preto by sa odpad z týchto potravín nemal merať. Členské štáty by však mali mať možnosť nahlasovať údaje o týchto typoch potravín dobrovoľne.

(11)

Hoci látky určené na použitie ako kŕmne suroviny uvedené v článku 2 ods. 2 písm. e) smernice 2008/98/ES sú z rozsahu uvedenej smernice vylúčené, a nemali by sa teda merať ako potravinový odpad, údaje o potravinách pôvodne určených na ľudskú spotrebu a potom presmerované na použitie ako krmivo [vrátane bývalých potravín vymedzených v časti A bode 3 prílohy k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 68/2013 (6)] sú dôležité na pochopenie materiálových tokov súvisiacich s potravinami a môžu byť užitočné pri plánovaní presne zameranej politiky predchádzania vzniku potravinového odpadu. Preto by členské štáty mali mať možnosť nahlasovať tieto údaje dobrovoľne a jednotným spôsobom.

(12)

Členské štáty by v záujme presného určenia množstva potravinového odpadu, ktorý vznikne v každej fáze potravinového dodávateľského reťazca, mali vykonávať hĺbkové merania množstiev potravinového odpadu. Takéto hĺbkové merania by sa mali vykonávať pravidelne v každej fáze potravinového dodávateľského reťazca a minimálne raz za štyri roky.

(13)

Podľa článku 37 ods. 3 smernice 2008/98/ES sú členské štáty povinné nahlasovať množstvá potravinového odpadu každoročne. S cieľom zabezpečiť proporcionalitu a znížiť administratívnu záťaž by sa členským štátom mala poskytnúť široká škála metód merania potravinového odpadu na účely uvedených ročných správ vrátane existujúcich analýz vzniku potravinového odpadu, nových špecializovaných štúdií o potravinovom odpade, ako aj údajov získaných zo štatistík o odpadoch alebo povinností nahlasovať údaje o odpade a iné sociálno-ekonomické údaje, alebo kombinácií uvedených možností. Etablované zdroje údajov, ako napríklad Európsky štatistický systém, by sa mali využívať v čo najväčšej možnej miere.

(14)

V záujme zabezpečenia jednotného monitorovania materiálových tokov v potravinovom dodávateľskom reťazci v kontexte presne zameranej politiky predchádzania vzniku potravinového odpadu by sa malo zaručiť, aby členské štáty, ktoré sa rozhodnú merať potravinový odpad podrobnejšie alebo rozšíriť meranie aj na súvisiace materiálové toky, mohli tento zámer plniť jednotným spôsobom.

(15)

Členské štáty by s cieľom umožniť overenie nahlásených údajov a zlepšenie metód merania a s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť daných metód mali stanoviť dodatočné informácie súvisiace s metódami merania a kvalitou získaných údajov,