28.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 487/75

Spravodajca:

Marian KRZAKLEWSKI

1.1.

EHSV sa domnieva, že stratégia EÚ pre skvapalnený zemný plyn (LNG) a skladovanie plynu predstavená v oznámení COM(2016) 49 final je nevyhnutnou súčasťou projektu energetickej únie.

1.2.

Keďže celosvetový potenciál z hľadiska skvapalňovania plynu v najbližších rokoch vzrastie, čo pravdepodobne povedie k poklesu cien, podľa názoru výboru je to preto príležitosť zvýšiť bezpečnosť a odolnosť plynárenskej sústavy EÚ.

1.3.

Výbor zastáva názor, že je potrebné, aby sa európsky trh plynu stal flexibilnejším vďaka zvýšeniu podielu LNG na tomto trhu.

1.4.

EHSV sa nazdáva, že zvýšenie podielu LNG na trhu EÚ s plynom, zabezpečenie dostatočnej rezervy plynu v skladovacích zariadeniach a ozajstná diverzifikácia dodávok energie sú faktory, ktoré zaistia energetickú bezpečnosť krajín Európskej únie.

1.5.

Komisia sa vo svojom oznámení správne zameriava na zdanlivú dostatočnú kapacitu EÚ na spätné splyňovanie, keďže tento potenciál nie je optimálne rozložený z regionálneho hľadiska.

1.6.

Výbor súhlasí s názorom, že v záujme úplnej a udržateľnej diverzifikácie dodávok plynu do EÚ treba zaujať k výstavbe nových terminálov LNG diferencovaný prístup.

1.6.1.

Prioritu by mali mať investície podporujúce rovnováhu z hľadiska smerovania dodávok. Pri uvážlivom poskytovaní prostriedkov EÚ na výstavbu nových terminálov LNG a cezhraničné prepravné spojenia by sa malo prihliadať na regióny, ktoré sú v súčasnosti izolované a závislé od jediného dodávateľa.

1.6.2.

V záujme rozšírenia trhu s LNG v EÚ je dôležité šikovne a včas investovať do projektov spoločného záujmu. Je nevyhnutné navrhnúť transparentné mechanizmy, ktoré zabezpečia, že investičné a prevádzkové náklady budú spravodlivo rozdelené medzi členskými štátmi a hospodárskymi subjektmi.

1.6.3.

Výbor sa domnieva, že EÚ by mala zaručiť, aby rozvoj terminálov LNG typu „fast-track“ alebo „Floating storage&regasification units (vessels)“ (FSRU) bol technologicky neutrálnou voľbou s využitím čo najúčinnejších investícií.

1.7.

EHSV podporuje zámer Komisie overovať, či sú medzivládne dohody o nákupe LNG od krajín mimo EÚ v súlade s právom EÚ.

1.8.

Výbor upozorňuje, že Komisia v oznámení nepreukazuje spojitosť stratégie na zvýšenie podielu LNG a rozšírenie skladovania plynu s veľkými sieťovými investíciami, ktoré v súčasnosti plánujú niektorí susedia EÚ, ako je napríklad Nord Stream 2.

1.9.

EHSV uznáva a vyzdvihuje význam zemného plynu, ako aj dôležitú úlohu LNG, pri transformácii energetiky EÚ a úsilí znížiť emisie skleníkových plynov, ako aj emisií toxických plynov a prachových častíc (PM10, PM2,5) nebezpečných pre zdravie a život občanov členských štátov.

1.9.1.

V stratégii predostretej v oznámení by sa mala väčšmi vyzdvihnúť dôležitá úloha zemného plynu ako preklenovacej technológie pri transformácii uhoľnej energetiky na energetiku s nízkymi emisiami. Plyn ako čistejší zdroj energie, je obzvlášť dôležitý pre radikálne zníženie emisií, najmä v domácnostiach a doprave.

1.9.2.

Výbor odporúča, aby sa pri transformácii uhoľnej energetiky na hospodárstvo s nízkymi emisiami zvýšil podiel zemného plynu v energetickom mixe členských štátov, najmä tých, v ktorých má najväčší podiel uhlie.

1.10.

EHSV súhlasí s názorom vysloveným v oznámení, že využívanie LNG pri preprave ťažkých nákladov a lodnej preprave môže výrazne pomôcť obmedziť škodlivý vplyv na životné prostredie.

1.10.1.

Zároveň sa domnieva, že v časti oznámenia venovanej LNG sa nevenuje dostatočná pozornosť intenzívnemu rozvoju európskeho systému dodávok a využívania LNG ako paliva v doprave, či už cestnej alebo námornej.

1.11.

Výbor upozorňuje, že skladovanie plynu je mimoriadne dôležité pre európsky systém bezpečnosti a zachovanie stability dodávok zemného plynu. EÚ má značné skladovacie kapacity[COM(2016) 49 final], ale ich rozloženie nie je dostatočné.

1.12.

EHSV zastáva názor, že v záujme rovnováhy a bezpečnosti dodávok energie by prevádzkovatelia sústav mali prijať zásadu, že minimálna úroveň uskladneného plynu musí pokryť 100 % dopytu po plyne na celoštátnom trhu v zimnom období, pričom najlepšou alternatívou by bolo vyvažovanie rozloženia uskladneného plynu v regionálnom meradle.

1.13.

Výbor podporuje a považuje za dôležité zámery Komisie odstrániť prekážky brániace obchodovaniu medzi efektívnymi regionálnymi plynárenskými centrami a trhmi jednotlivých krajín.

1.14.

Pokiaľ ide o otázku vybudovania chýbajúcej infraštruktúry zdôraznenú v oznámení, EHSV sa nazdáva, že treba využiť možnosti Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) na financovanie projektov v oblasti kritickej energetickej a telekomunikačnej infraštruktúry.

2.1.

Európska rada prijala v marci 2015 závery o energetickej únii. V najdôležitejšej časti tohto dokumentu sa uvádza: „EÚ je odhodlaná budovať energetickú úniu s výhľadovou politikou v oblasti klímy na základe rámcovej stratégie Komisie, ktorej päť rozmerov je úzko prepojených a navzájom sa posilňujú

2.2.

EHSV upozorňuje, že v spomínanom dokumente (v bode 2 písm. a) Európska rada vyzvala, aby sa urýchlila práca na projektoch v oblasti infraštruktúry pre elektrinu a plyn, vrátane prepojení – najmä s okrajovými regiónmi – s cieľom dosiahnuť energetickú bezpečnosť a dobre fungujúci vnútorný trh s energiou.

2.3.

EHSV analyzuje stratégiu EÚ pre skvapalnený zemný plyn (LNG) a skladovanie plynu predstavenú v oznámení (COM(2016) 49 final). Táto stratégia je dôležitou súčasťou projektu energetickej únie (COM(2015) 80) vzhľadom na jej prínos k bezpečnosti dodávok energie, konkurencieschopnosti trhov s energiou a cieľom v oblasti klímy a životného prostredia realizovaných v rámci energetickej únie aj mimo nej.

2.4.

Zemný plyn je dôležitým palivom v energetickej bilancii EÚ. V celkovej spotrebe palív predstavuje 25 %. Treba podotknúť, že jeho ťažba v členských krajinách uspokojí 34 % dopytu po energii v priemysle, službách a na súkromné účely.

2.5.

Ťažba zemného plynu v EÚ zaznamenáva dosť rýchly pokles. V roku 2004 sa vyťažilo 229,5 mld. m3 a v roku 2 014 132,3 mld. m3. Navyše zostávajúce zdroje nie sú veľké a vystačia na 11,3 roka. V tejto situácii je pochopiteľné, prečo je Európska únia najväčším dovozcom zemného plynu na svete. V roku 2014 sa v EÚ spotrebovalo 383,9 mld. m3 plynu. Bolo to najmenej za uplynulých 10 rokov, o 11,6 % menej než v predchádzajúcom roku, zatiaľ čo priemerná ročná spotreba plynu v EÚ v rokoch 2004 až 2013 predstavovala 477 mld. m3.

2.6.

Dostupné zdroje zemného plynu v celosvetovom meradle sú rozsiahle (187 000 mld. m3) a ukazovateľ R/P predstavuje 54 rokov. Ak sa k tomu pripočítajú netradičné zdroje plynu, mohli by naše zdroje zemného plynu vystačiť až na 290 rokov.

2.7.

Do roku 2020 výrazne vzrastie celosvetový potenciál skvapalňovania plynu (o 50 %), najmä v USA a Austrálii (viac než 100 miliónov ton za rok), čo bude mať určite za následok pokles cien. Pre členské štáty EÚ je to príležitosť zvýšiť bezpečnosť a odolnosť plynárenskej sústavy EÚ voči prípadnému prerušeniu dodávok.

2.8.

V prvej dekáde 21. storočia sa plyn dovážal do EÚ najmä prostredníctvom systému plynovodov, pričom skvapalnený plyn (LNG) predstavoval sotva 1/5 dovozu, napriek tomu, že má 600-násobne menší objem, a preto je jeho preprava a skladovanie úspornejšie.

3.1.

EHSV uznáva význam plynu v transformácii energetiky EÚ a v úsilí o zníženie emisií. Zabezpečiť členským štátom vyvážený a voľný prístup k diferencovaným a politicky stabilným trhom výrobcov plynu je v krátkodobom i strednodobom horizonte veľmi dôležitou prioritou, ktorá pomôže realizovať politiku EÚ v oblasti klímy a energetiky a vytvoriť stabilnú energetickú úniu. Politika týkajúca sa podielu plynu na energetickom mixe by mala zohľadňovať dlhodobý cieľ stanovený v parížskej dohode (COP 21), t. j. udržať nárast celosvetovej priemernej teploty pod 1,5 oC.

3.2.

Výbor konštatuje, že oznámenie Komisie (COM(2016) 49 final) nadväzuje na dohodu o rámci politík v oblasti klímy a energetiky, ktorú Európska rada prijala na zasadnutí 23. – 24. októbra 2014 a v ktorej sa do roku 2030 stanovujú tieto ciele:

3.3.

O hospodárskej konkurencieschopnosti plynu ako paliva v krajinách EÚ, ako aj o tom, či sa plyn stane reálnym konkurentom tuhých palív (najmä uhlia), rozhodne v najbližšej dekáde interakcia piatich faktorov, ktorými sú:

3.4.

EHSV podporuje a považuje za dôležité zámery Komisie odstrániť prekážky brániace obchodovaniu medzi efektívnymi regionálnymi plynárenskými centrami a trhmi jednotlivých krajín. Preto je nevyhnutné dobudovať vnútorné trhy s plynom, odstrániť regulačné, obchodné a právne prekážky a zabezpečiť prístup na tieto trhy.

3.4.1.

Keďže dovoz skvapalneného bridlicového plynu z USA môže mať pozitívny vplyv na európsky trh s plynom, EHSV naliehavo žiada EÚ, aby aktívne rokovala v rámci TTIP s cieľom odstrániť prekážky dovozu tohto plynu v USA.

3.5.

Treba poznamenať, že Komisia v oznámení nepreukazuje spojitosť stratégie na zvýšenie podielu LNG a rozšírenie skladovania plynu s plánovanými investíciami do plynovodu Nord Stream 2 [COM(2016) 49 final].

3.6.

V stratégii predostretej v oznámení by sa mala väčšmi vyzdvihnúť dôležitá úloha zemného plynu ako preklenovacej technológie pri transformácii uhoľnej energetiky na energetiku s nízkymi emisiami. Plyn ako palivo sa obzvlášť hodí na rýchlu a stabilnú výrobu elektrickej a tepelnej energie, a preto sa môže využiť v technológiách na zabezpečenie obnoviteľných zdrojov energie.

3.7.

Výbor odporúča, aby sa pri transformácii uhoľnej energetiky na hospodárstvo s nízkymi emisiami zvýšil podiel zemného plynu v energetickom mixe členských štátov, najmä tých, v ktorých má najväčší podiel uhlie. Je to obzvlášť dôležité najmä pre zlepšenie kvality ovzdušia, čo bude mať pozitívny vplyv na zdravie občanov príslušných krajín a ich susedov, a pomôže výrazne obmedziť emisie skleníkových a toxických plynov.

3.7.1.

V niektorých členských štátoch priemerne 2/3 finálnej energie slúži na vykurovanie bytov, pričom toto teplo vzniká v uhoľných tepelných elektrárňach s nízkou účinnosťou. Investíciami do plynových tepelných elektrární s malým výkonom by sa zlepšila stabilita energetickej sústavy a kvalita ovzdušia. Investície tohto typu sa dajú zrealizovať v krátkom čase (2 roky), finančné náklady (CAPEX) sú pomerne nízke (hoci sa zvyšujú v dôsledku prevádzkových nákladov) a čiastočne kompenzujú vysoké náklady na palivo. Ďalšou výhodou plynových tepelných elektrární s malým výkonom je veľmi krátky čas synchronizácie s distribučnou energetickou sústavou, preto sú vynikajúcim kompenzačným zdrojom energie v obdobiach energetickej špičky.

3.8.

Pokiaľ ide o otázku vybudovania chýbajúcej infraštruktúry zdôraznenú v oznámení, treba využiť možnosti, ktoré ponúka Európsky fond pre strategické investície (EFSI). V rámci tohto programu majú byť okrem iného financované tieto projekty v oblasti kritickej energetickej a telekomunikačnej infraštruktúry:

4.1.

Výbor zastáva názor, že je potrebné, aby sa európsky trh plynu stal flexibilnejším vďaka zvýšeniu podielu LNG na tomto trhu.

4.2.

Zvýšenie podielu LNG na trhu EÚ s plynom, zabezpečenie dostatočnej rezervy plynu nahromadenej v skladovacích zariadeniach a ozajstná diverzifikácia trás dodávok sú faktory, ktoré krajinám Európskej únie zaistia väčšiu energetickú bezpečnosť.

4.3.

V oznámení Komisie sa správne poukazuje na zdanlivú dostatočnú kapacitu EÚ na spätné splyňovanie. Zdanlivú preto, lebo tento potenciál nie je z geografického hľadiska optimálne rozložený. V krajinách Pyrenejského polostrova, vo Francúzsku, Veľkej Británii a Holandsku je potenciál spätného splyňovania málo využitý, zatiaľ čo členské štáty v pobaltských regiónoch, v strednej a východnej Európe, ako aj v juhovýchodnej Európe sú do veľkej miery závislé od jediného dodávateľa.

4.4.

Výbor súhlasí s názorom, že v záujme úplnej a udržateľnej diverzifikácie dodávok plynu na európsky trh je nevyhnutné zaujať k výstavbe nových terminálov LNG diferencovaný prístup. Prioritu by mali mať investície podporujúce rovnováhu z hľadiska smerovania dodávok.

4.5.

Pri uvážlivom poskytovaní prostriedkov EÚ na výstavbu nových terminálov LNG a cezhraničné prepravné spojenia by sa malo prednostne prihliadať na regióny, ktoré sú v súčasnosti izolované a závislé od jediného dodávateľa. Tento spôsob stimulovania investícií by mal mnohým dodávateľom plynu zabezpečiť rovnaký prístup do týchto regiónov, na zásadách slobodnej a spravodlivej hospodárskej súťaže. V rámci toho je mimoriadne dôležité rozšíriť prepojenia, ktoré uľahčujú obchodovanie medzi vnútornými trhmi členských krajín, najmä v krajinách, ktoré v súčasnosti nemajú dostatočnú úroveň bezpečnosti dodávok.

4.6.

V záujme rozšírenia trhu s LNG v EÚ je veľmi dôležité šikovne a včas investovať do projektov spoločného záujmu (PCI). Treba navrhnúť jasné mechanizmy, ktoré zabezpečia, že investičné a prevádzkové náklady budú spravodlivo rozdelené medzi členské štáty, ktoré majú odlišnú úroveň infraštruktúry LNG a odlišné kapacity skladovania plynu.

4.7.

EÚ by mala zaručiť, aby rozvoj terminálov LNG typu „fast-track“ alebo FSRU bol technologicky neutrálnou voľbou s využitím čo najúčinnejších investícií, ktoré by mali zabezpečiť čo najnižšie sadzby spätného splyňovania, rýchlejšie zavádzanie výrobkov na trh, menšie riziko pri realizácii a väčšiu istotu na trhu.

4.8.

EHSV plne podporuje zámer Európskej komisie overovať, či sú medzivládne dohody o nákupe LNG uzatvárané medzi členskými štátmi a krajinami mimo EÚ v súlade s právom EÚ.

4.9.

Výbor súhlasí s názorom vysloveným v oznámení EK, že využívanie LNG namiesto nafty alebo ťažkého vykurovacieho oleja pri preprave ťažkých nákladov a lodnej preprave môže výrazne pomôcť obmedziť škodlivý vplyv na životné prostredie.

4.9.1.

Výbor sa domnieva, že v časti oznámenia venovanej LNG sa nevenuje dostatočná pozornosť európskemu systému dodávok a využívania LNG ako paliva v doprave, či už cestnej alebo námornej. Ide najmä o inovatívny rozvoj systému dodávok a sietí čerpacích staníc v cestnej doprave a čerpania paliva v námornej doprave. Tieto ciele sa realizujú okrem iného v rámci projektu „Blue Corridor“, do ktorého sú zapojené krajiny EÚ od Francúzska až po Baltské more.

4.10.

V niektorých členských štátoch EÚ sa vzhľadom na malú prístupnosť plynových sústav na výrobu energie a tepla stále vo veľkom využívajú fosílne palivá. Používaním LNG ako alternatívneho paliva v miestnych sústavách, kde môže nahradiť tradičné palivá, ktoré v dôsledku emisií plynov a tuhých častíc spôsobujú značné znečistenie, sa môže rýchlo zlepšiť kvalita ovzdušia. Za týchto podmienok a v súlade s dlhodobými cieľmi trvalo udržateľného rozvoja nemôže LNG vytláčať obnoviteľné zdroje energie.

4.11.

EHSV súhlasí s názorom Komisie uvedeným v oznámení, že obnoviteľné zdroje energie a energetická účinnosť by mali byť nákladovo efektívnymi riešeniami a že pri rozhodovaní o infraštruktúre LNG treba dôkladne zvážiť všetky možnosti, aby sa v budúcnosti predišlo odkázanosti na určitého dodávateľa technológie alebo uviaznutiu aktív. Nemožno pripustiť, aby došlo k odlúčeniu investícií do zdrojov energie od hospodárskeho rozvoja EÚ.

5.1.

Výbor upozorňuje, že skladovanie plynu je mimoriadne dôležité pre európsky systém bezpečnosti a zachovanie stability dodávok zemného plynu do hospodárstva EÚ. EÚ má značné skladovacie kapacity, ale ich rozloženie nie je ani zďaleka dostatočné. Viac než 83 % kapacity skladovania plynu sa nachádza v západnej a juhozápadnej Európe. Cezhraničné využívanie skladovacích kapacít do veľkej miery sťažujú regulačné a tarifné prekážky, ako aj nedostatočná sieť prepojení v niektorých európskych regiónoch.

5.2.

EHSV upozorňuje, že v záujme rovnováhy a bezpečnosti dodávok energie by prevádzkovatelia sústav mali prijať zásadu, že minimálna úroveň uskladneného plynu musí pokryť 100 % dopytu po plyne na celoštátnom trhu v zimnom období. Zároveň by ekonomicky najvhodnejšou alternatívou bolo vyvažovanie rozloženia uskladneného plynu v regionálnom meradle. Takýto optimálny model môže byť dosiahnutý po vybudovaní prepojení v severovýchodnej Európe (Fínsko, Švédsko, pobaltské krajiny a Poľsko), juhovýchodnej Európe (Bulharsko, Turecko, Srbsko a Chorvátsko) a v juhozápadnej Európe (Portugalsko, Španielsko a Francúzsko). Druhou podmienkou je odstránenie všetkých prekážok v cezhraničnej preprave, najmä hraničných poplatkov, resp. colných sadzieb.

5.3.

Výbor oceňuje návrh Európskej komisie zabezpečiť rovnaké podmienky pre konkurenčné nástroje flexibility a vypracovať celoeurópske sieťové predpisy, ktoré by zohľadňovali jednotné tarify za prepravu plynu do/zo skladovacích, zariadení, pričom tarifné štruktúry by mali odrážať náklady na skladovanie.

5.4.

Okrem toho sú nevyhnutné aj opatrenia, ktoré zabezpečia voľný fyzický prístup k skladovacím zariadeniam a ku kapacite v prepravnej sústave, a to aj v cezhraničnom systéme. EHSV je rovnako ako Európska komisia presvedčený, že je nevyhnutné optimalizovať využívanie existujúcej kapacity skladovania prostredníctvom dokončenia sieťových predpisov. Preto je dôležité, aby členské štáty účinne spolupracovali so susednými krajinami, pokiaľ ide o optimálne využívanie kapacít skladovania oboch strán.