Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52008IP0125

Prispôsobenie sa zmene klímy v Európe – možnosti na uskutočnenie opatrení na úrovni Európskej únie
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. apríla 2008 o Zelenej knihe Komisie s názvom Prispôsobenie sa zmene klímy v Európe – možnosti na uskutočnenie opatrení na úrovni Európskej únie (KOM(2007)0354)

Ú. v. EÚ C 247E, 15.10.2009, p. 41–47 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

15.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 247/41


štvrtok 10 apríl 2008
Prispôsobenie sa zmene klímy v Európe – možnosti na uskutočnenie opatrení na úrovni Európskej únie

P6_TA(2008)0125

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. apríla 2008 o Zelenej knihe Komisie snázvom „Prispôsobenie sa zmene klímy v Európe – možnosti na uskutočnenie opatrení na úrovni Európskej únie“ (KOM(2007)0354)

2009/C 247 E/08

Európsky parlament,

so zreteľom na Zelenú knihu Komisie s názvom Prispôsobenie sa zmene klímy v Európe – možnosti na uskutočnenie opatrení na úrovni EÚ (KOM(2007)0354) (Zelená kniha o prispôsobení sa zmene klímy),

so zreteľom na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC), a najmä na jeho článok 2 a článok 4.1 písm. b), e) a f), na Kjótsky protokol k UNFCCC a postupy na jeho plnenie,

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Stratégia pre najvzdialenejšie regióny: výsledky a vyhliadky“ (KOM(2007)0507),

so zreteľom na štvrtú hodnotiacu správu Medzivládneho panela pre zmenu klímy (IPPC), a najmä na príspevok 2. pracovnej skupiny k tejto správe,

so zreteľom na diskusiu na pôde Bezpečnostnej rady OSN o vplyve klimatických zmien na mier a bezpečnosť, ktorá sa konala 17. apríla 2007,

so zreteľom na trinástu konferenciu zmluvných strán (COP 13) k UNFCCC a tretiu konferenciu zmluvných strán, na ktorej sa stretli zmluvné strany Kjótskeho protokolu (COP/MOP 3) a ktorá sa konala na Bali v Indonézii od 3. do 15. decembra 2007,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, ktoré sa týkajú klimatických zmien, najmä na uznesenie zo 16. novembra 2005 o víťazstve v zápase s globálnymi klimatickými zmenami (1), z 18. januára 2006 o klimatických zmenách (2), ktoré sa zaoberá výsledkami montrealskej konferencie (COP 11 – COP/MOP 1), zo 4. júla 2006 o obmedzení vplyvu leteckej dopravy na klimatické zmeny (3), zo 14. februára 2007 o klimatických zmenách (4) a z 15. novembra 2007 o obmedzení globálnych klimatických zmien na 2 stupne Celzia – Postup do konferencie o klimatických zmenách na Bali a neskôr (COP 13 a COP/MOP 3) (5),

so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie B6-0014/2008, ktorú v súlade s článkom 108 rokovacieho poriadku predložil Dočasný výbor pre klimatické zmeny, a so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie v tejto súvislosti,

so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 8. a 9. marca 2007,

so zreteľom na pracovný program Komisie na rok 2008,

so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.

keďže podľa príspevku 2. pracovnej skupiny k štvrtej hodnotiacej správe IPCC budú klimatickými zmenami v budúcnosti pravdepodobne negatívne ovplyvnené takmer všetky regióny Európy; keďže tento vplyv bude pre mnohé hospodárske odvetvia výzvou, ale rovnako bude predstavovať ďalšiu hrozbu pre európsku biodiverzitu a zasahovať do sociálneho rozvoja,

B.

keďže regionálne vedecké pozorovania zo všetkých svetadielov a mnohých oceánov dokazujú, že klimatické zmeny ovplyvňujú prírodu, najmä z dôvodu zvyšovania teploty, ale aj inými vplyvmi meniacej sa klímy; keďže toto pozorované zvyšovanie teploty zapríčiňuje ľudská činnosť a samo ovplyvňuje fyzikálne a biologické systémy,

C.

keďže EÚ by mala zvážiť, do akej miery môže prispôsobenie sa klimatickým zmenám pripraviť pôdu novému modelu hospodárskeho rastu a rozvoja, ktorý bude chrániť životné prostredie, podporovať zamestnanosť a dávať sociálnej politike nový rozmer,

D.

keďže klimatické zmeny sú problémom týkajúcim sa celej modernej spoločnosti a významnú úlohu v rámci opatrení na prispôsobenie môžu a mali by zohrávať všetky úrovne správy, a to od úrovne EÚ a orgánov verejnej moci až po jednotlivých občanov,

E.

keďže opatrenia na prispôsobovanie sa, ktorých cieľom je zabrániť škodám, nie sú potrebné len na riešenie budúcich vplyvov klimatických zmien v Európe a mimo nej, ale musia sa vypracovať a uplatňovať už dnes ako odpoveď na regionálnej a miestnej úrovni na dôsledky súčasných hodnôt globálneho otepľovania spôsobených historicky najvyššími emisiami skleníkových plynov; keďže tieto opatrenia na prispôsobovanie sa si vyžadujú skutočne prierezový prístup a v širšom zmysle aj začlenenie sociálnych, hospodárskych a environmentálnych hľadísk,

F.

keďže v regionálnom a miestnom rozsahu boli vypracované početné štúdie a modely pravdepodobných dôsledkov klimatických zmien; keďže v mnohých týchto štúdiách chýba ekvivalentný prieskum sociálno-ekonomického rozmeru a predvídateľného vplyvu na obyvateľstvo príslušných krajín,

G.

keďže prvoradou úlohou by malo byť monitorovanie klimatických zmien na úrovni EÚ a koordinácia opatrení na ich zvládnutie, aby sa tak umožnila spoločná stratégia riešenia tohto problému,

H.

keďže verejné aj súkromné investície do výskumných a vývojových aktivít v oblasti klimatických zmien budú pri zabezpečení čo najväčšej účinnosti snáh o prispôsobovanie sa a zmierňovanie klimatických zmien pri obmedzovaní ich dôsledkov prvoradé,

I.

keďže je potrebné skoordinovať národný výskum otázok týkajúcich sa klimatických zmien s výskumom v rámci siedmeho rámcového programu,

J.

keďže proces prispôsobovania sa klimatickým zmenám nebol tak často témou verejnej diskusie, pretože sa väčší dôraz kládol na nevyhnutné opatrenia na zmierňovanie globálneho otepľovania,

K.

keďže splnenie cieľa EÚ udržať globálne otepľovanie na úrovni 2 °C by pre Európu stále znamenalo otepľovanie vyznačujúce sa extrémnymi regionálnymi klimatickými zmenami s mnohými dôsledkami pre dotknuté obyvateľstvo, miestne a regionálne hospodárstvo a životné prostredie, čo by viedlo k ďalšiemu prehĺbeniu existujúcich nerovností a regionálnych rozdielov v zdrojoch a bohatstve v Európe,

L.

keďže treba zintenzívniť výskum predpokladov extrémnych výkyvov počasia, ako aj úsilie o ich pochopenie ako nevyhnutný základ preventívnych opatrení vrátane realizácie systémov včasného varovania a budúcich krokov, aby sa zabránilo obetiam a škodám, pokiaľ ide o ľudí, majetok, biodiverzitu a životné prostredie, a keďže je potrebné vyvinúť nástroje na hodnotenie účinnosti týchto opatrení,

M.

keďže prístup zameraný na mechanizmy na prispôsobovanie sa, založený len na analýze nákladov a prínosov nie je vhodný, pretože sa predpokladá, že aj v Európe budú najviac zasiahnutí tí najchudobnejší, pretože všeobecne nie sú dostatočne poistení, informovaní ani mobilní na to, aby reagovali na zmeny životného prostredia,

N.

keďže prístup zdola nahor, v rámci ktorého spoločenstvá so skúsenosťami s negatívnymi vplyvmi klimatických zmien predstavia techniky, ktoré sa im pri riešení týchto dôsledkov osvedčili, by bol pre EÚ pomocným ukazovateľom zastrešujúcim presadzovanie stratégií, rozvoj príslušných podporných programov a koordináciu hlavných politík prostredníctvom vedeckých, regionálnych alebo miestnych sietí a partnerstiev,

O.

keďže kľúčovým prvkom reakcie na vplyvy klimatických zmien je zintenzívnenie a zlepšenie odborného a verejného vzdelávania v oblasti krokov na prispôsobovanie sa,

P.

keďže je očividné, že klimatické zmeny ovplyvňujú výsledky dosiahnuté v oblasti rozvoja a ohrozujú úspešný rozvoj v Európe, ale oveľa viac vplývajú na rozvojové krajiny; keďže otázku financovania opatrení na prispôsobovanie sa treba ďalej prehodnocovať tak v rámci EÚ, ako aj z hľadiska poskytovania podpory rozvojovým krajinám,

Q.

keďže podľa koncepcie plného začleňovania sa musí prispôsobovanie sa klimatickým zmenám zahrnúť do procesu rozhodovania o otázkach týkajúcich sa spôsobu a smerovania investícií; keďže do diskusií v rámci tohto rozhodovacieho procesu sa musia rovnako zapojiť aj miestne a regionálne zainteresované strany a subjekty s rozhodovacími právomocami,

R.

keďže Zelená kniha o prispôsobení sa zmene klímy osobitne neuznáva výnimky z geografického, klimatického a rozvojového hľadiska, ktoré predstavujú najvzdialenejšie regióny EÚ a ktoré sú pravdepodobne citlivejšie, než tie, ktoré sa očakávajú na európskom kontinente, ani osobitne neskúma klimatické podmienky mestských oblastí alebo vysoko zaľudnených častí Európy,

S.

keďže klimatické zmeny pravdepodobne ovplyvnia tie regióny, ktoré sú vzhľadom na svoju topografickú charakteristiku osobitne závislé od dynamiky prírody (okrem iného ľadovcové pásma a horské regióny), čím miestne hospodárstvo, kultúru a obyvateľstvo ako celok vystaví silnému tlaku a nákladom na prispôsobenie sa, pričom potenciálne viac zvýrazní rozdiely medzi regiónmi,

T.

keďže južná Európa a stredomorská panva sú dve z najzraniteľnejších oblastí v Európe, ktoré sa už teraz musia vyrovnávať s nedostatkom vody, suchami a lesnými požiarmi,

U.

keďže úspešné stratégie na prispôsobenie sa neodvrátiteľným klimatickým zmenám si budú vyžadovať podporu vzdelávania a komunikácie zapojením masovokomunikačných prostriedkov a účasťou občanov na riešení environmentálnych otázok,

V.

keďže podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie majú prírodné katastrofy súvisiace s klímou už teraz na svedomí 60 000 úmrtí ročne; keďže v štvrtej hodnotiacej správe IPCC sa upozorňuje na dosah klimatických zmien na verejné zdravie; keďže existujú vážne obavy, pokiaľ ide o prenikanie tropických chorôb a ich prenášateľov do mierneho podnebného pásma; keďže najmä v dôsledku toho sa zdravotnícke zariadenia zamerané na najzraniteľnejšie vrstvy spoločnosti pravdepodobne budú musieť najviac prispôsobiť klimatickým zmenám,

W.

keďže zmena klímy spôsobí ďalšie vážne škody na už aj tak citlivých a ohrozených ekosystémoch a ovplyvní biologickú rozmanitosť v Európe; keďže takéto škody sa budú najviac pociťovať nepriamo, cez zhoršovanie ekosystémov, ktoré sú veľmi dôležité pre blahobyt ľudstva; keďže ochrana ekosystémov musí byť preto základom stratégie EÚ pre prispôsobenia sa, keďže pôda je najväčším zásobníkom organického uhlíka na povrchu zeme a neprispôsobené postupy hospodárenia s pôdou prispievajú k jeho zmenšovaniu; keďže je potrebné túto tendenciu zvrátiť a zabezpečiť, aby sa príslušné opatrenia na zachovanie a prípadne zvýšenie objemu organického uhlíka v pôde stali neoddeliteľnou súčasťou stratégie EÚ na prispôsobenie sa,

1.

víta Zelenú knihu Komisie o prispôsobení sa zmene klímy a konzultačný postup so zainteresovanými stranami;

2.

zdôrazňuje význam silného prepojenia snáh o prispôsobovanie sa klimatickým zmenám a snáh o ich zmierňovanie, ktoré vedú k využívaniu synergie na obmedzenie dôsledkov klimatických zmien; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako možno vyvážiť obe tieto snahy a cieľom zlepšiť ich vzájomnú účinnosť a vypracovať jasnú holistickú stratégiu;

3.

uznáva, že hoci Zelená kniha Komisie o prispôsobení sa zmene klímy uvádza jednotlivé otázky podľa sektorov, mnohé z týchto sektorov sú silne vzájomne prepojené; domnieva sa, že vplyvy na jeden sektor a adaptačné rozhodnutia, ktoré sa v ňom vykonajú, budú mať často vplyv na ďalšie sektory, a preto žiada Komisiu, aby pri uplatňovaní opatrení na prispôsobenie sa klimatickým zmenám tieto vzájomné väzby vzala do úvahy;

4.

potvrdzuje potrebu ďalšieho vedeckého vytvárania modelov a štúdií podľa prístupu založeného na riziku, aby sa lepšie analyzoval, chápal a predvídal vplyv klimatických zmien na ľudí a ich sociálny vplyv v súvislosti s cieľom EÚ zmierniť nárast teploty na 2 °C a s nevyhnutným miestnym a regionálnym prispôsobovaním sa;

5.

žiada Komisiu, aby pripravila štúdiu o hospodárskych aspektoch prispôsobovania s cieľom pripraviť scenár na vypracovanie bilancie nákladov na prispôsobovanie a jeho prínosov a aby stimulovala a urýchlila hospodárske opatrenia; zdôrazňuje význam využitia sektorového prístupu smerom zdola nahor zohľadňujúceho rozdiely v prirodzených európskych biotopoch, ako sú napríklad horské oblasti alebo ostrovné regióny; vyzýva Komisiu, aby zmapovala zmeny v oblasti zamestnanosti v tých odvetviach, ktoré rastú, ako aj v tých, ktoré stagnujú;

6.

vyzýva Komisiu, aby koordinovala a podporovala vedeckú prípravu spoločnej európskej databázy citlivosti s cieľom pochopiť, ako by sa vplyv klimatických zmien v budúcnosti dotkol spoločenských skupín a európskeho kultúrneho a národného dedičstva, a ako by naň spoločnosti reagovali; je presvedčený, že by sa tiež mali vytvoriť databázy obsahujúce ďalšie dôležité informácie o činnostiach a politikách na prispôsobenie sa, napríklad ukazovatele, politiky a opatrenia;

7.

vyzýva Komisiu, aby koordinovala existujúce siete na monitorovanie environmentálnych údajov a vo vhodných prípadoch ich kombinovala s novými štruktúrami s cieľom zostaviť databázy s jednotnými meraniami, ktoré možno použiť na vytváranie modelov umožňujúcich vymedzenie najnaliehavejších opatrení potrebných na kontinentálnej, regionálnej a miestnej úrovni;

8.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti ďalšieho rozvoja a podpory celoeurópskej siete univerzít, sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti, prevádzkových organizácií, a to najmä vnútroštátnych meteorologických ústavov, ktoré majú rozsiahle zdroje údajov, a miestnych a regionálnych subjektov s rozhodovacou právomocou, aby bolo možné podporiť medzirezortné partnerstvá v oblasti prispôsobovania sa, v rámci ktorých by sa vymieňali poznatky a politiky a vyvíjali sa nástroje na hodnotenie úspešnosti prijatých opatrení a podporovala by sa komunikácia alebo šírenie vedeckých zistení a scenárov nevyhnutného prispôsobovania sa klimatickým zmenám verejnosti;

9.

domnieva sa, že v záujme zefektívnenia výskumu venujúceho sa vplyvu klimatických zmien by sa mal výskum v rámci siedmeho rámcového programu koordinovať s výskumom na národnej úrovni (najmä vesmírne programy pozorovania Zeme);

10.

domnieva sa, že EÚ musí vyvinúť značné úsilie na zintenzívnenie technického rozvoja v rámci opatrení na prispôsobenie sa, a tak podporiť vlastné hospodárstvo a prenos týchto technológií do rozvojových krajín; je presvedčený, že vývoj účinných, bezpečných a lacných technológií je základnou formou prispôsobenia sa klimatickým zmenám a domnieva sa, že budúca konferencia/schôdza zmluvných strán v Poznani (COP 14) by sa mala zamerať na túto problematiku;

11.

žiada Komisiu, aby prispôsobenie sa začlenila do návrhu a úprav platných a do všetkých budúcich právnych predpisov, stratégií a projektov financovania s ďalekosiahlym vplyvom, aby sa obmedzili dôsledky klimatických zmien; vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú analýzu existujúcich európskych finančných nástrojov a ich využívania na financovanie opatrení na prispôsobenie sa klimatickým zmenám v ich pôvodných oblastiach uplatňovania, a aby upozornila na to, kde by boli potrebné ďalšie finančné prostriedky;

12.

naliehavo žiada Radu, aby bezodkladne prijala rozhodnutie o návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity EÚ, a zohľadnila skutočnosť, že Európsky parlament prijal svoje stanovisko už 18. mája 2006 (6); verí, že navrhované nariadenie, ktoré spolu s ďalšími opatreniami znižuje limity na mobilizáciu tohto fondu, umožní riešiť škody spôsobené prírodnými katastrofami alebo katastrofami spôsobenými činnosťou človeka účinnejším, flexibilnejším a včasnejším spôsobom; trvá na tom, že takýto finančný nástroj je veľmi dôležitý, najmä preto, že aj z dôvodu klimatických zmien sa v budúcnosti očakáva nárast počtu prírodných katastrof;

13.

vyzýva Komisiu, aby zvážila začlenenie finančných opatrení určených na prispôsobenie sa do nasledujúceho dlhodobého finančného rámca pre regionálne politiky a štrukturálne fondy, a aby tiež navrhla vyčlenenie dodatočných zdrojov na hľadanie inovatívnych riešení s cieľom čeliť klimatickým zmenám;

14.

upozorňuje na to, že strategické usmernenia pre kohéznu politiku EÚ jasne ukazujú, že je potrebné posilniť synergiu medzi životným prostredím a rastom; konštatuje, že programy regionálnej politiky investujú do infraštruktúry v oblasti vody, odpadu a ovzdušia, biodiverzity, podpory plánovania využívania pôdy a do verejnej dopravy; upozorňuje na skutočnosť, že prispievajú k plneniu záväzkov v oblasti klímy a podporujú opatrenia na predchádzanie rizikám prostredníctvom inovatívnych politík verejnej správy, napríklad preventívneho monitorovania; poukazuje aj na potrebu zintenzívniť spoluprácu Komisie a členských štátov pri organizačných činnostiach civilnej obrany a plánovaní výnimočných situácií; v tomto zmysle poukazuje na činnosť v rámci programu OSN s názvom Medzinárodná stratégia obmedzovania katastrof;

15.

zdôrazňuje, že členské štáty musia využívať fondy pre rozvoj vidieka na posilnenie procesu prispôsobovania sa klimatickým zmenám v poľnohospodárstve a lesníctve; pripomína úlohu organickej hmoty, pokiaľ ide o úrodnosť pôdy a schopnosť zadržiavať vodu, ako aj uhlík, a vyzýva Spoločenstvo na prijatie a podporovanie vhodných postupov hospodárenia s pôdou, ktoré zachovajú množstvo organickej hmoty v európskych pôdach ako účinný spôsob prispôsobovania sa zvyšovaniu teplôt a zmenám distribúcie zrážok; zdôrazňuje potrebu primeraných opatrení na predchádzanie krízam a na riadenie rizík na úrovni Spoločenstva, ako aj na národných a regionálnych úrovniach, a to vzhľadom na skutočnosť, že počet kríz v budúcnosti evidentne vzrastie, s osobitným dôrazom na systematické úsilie v oblasti pôdneho hospodárstva, ktorým sa zabezpečí zadržiavanie vody na dlhší čas a nižšie riziko vzniku lesných požiarov; domnieva sa, že riadenie rizík by malo tvoriť neodlučiteľnú a významnú súčasť kohéznej politiky EÚ;

16.

vyzýva Komisiu na predloženie rámca EÚ na plánovanie a pripravenosť na prispôsobovanie sa; zdôrazňuje potrebu riadneho zohľadňovania zásady subsidiarity v boji proti dôsledkom klimatických zmien prostredníctvom konkrétnych opatrení na prispôsobenie sa, pretože regióny a miestne orgány v Európe budú môcť lepšie politicky reagovať na vlastné skúsenosti, zdôrazňuje však potrebu koherentnosti a koordinácie plánov prispôsobovania sa na úrovni EÚ;

17.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu miestnych spoločenstiev v boji proti klimatickým zmenám; vyzýva preto na realizáciu integrovaných stratégií udržateľného mestského, regionálneho a vidieckeho rozvoja, ktoré v plnej miere zohľadňujú opatrenia na zmierňovanie a prispôsobovanie sa, a vyzýva na vypracovanie vedeckých štúdií, ktoré by analyzovali najlepší typ infraštruktúry z hľadiska jej schopnosti reagovať na klimatické zmeny;

18.

vyzýva na užšiu spoluprácu a výmenu osvedčených postupov medzi európskymi inštitúciami a regionálnymi a miestnymi orgánmi a medzi nimi, pokiaľ ide o výstavbu, zariadenia verejných služieb a služby, ktoré sa vo svojich príslušných oblastiach zameriavajú na dosiahnutie stavu s neutrálnou bilanciou uhlíka, napríklad systémy diaľkového vykurovania, vylepšené recyklačné služby, integrovaná hromadná doprava, energeticky efektívne budovy a budovy s efektívnym využívaním vody, intenzívnejšia výroba a využívanie alternatívnej energie a výraznejšie informovanie verejnosti o spotrebe energie;

19.

zdôrazňuje skutočnosť, že poľnohospodárstvo patrí medzi odvetvia, ktoré najcitlivejšie reagujú na klimatické zmeny, súčasne však k nemu smerujú obvinenia z poškodzovania životného prostredia; je presvedčený, že opatrenia na prispôsobovanie sa v tomto odvetví musia byť zamerané na znižovanie citlivosti a zvyšovanie udržateľnosti tak z environmentálneho, ako aj z hospodárskeho hľadiska;

20.

zdôrazňuje skutočnosť, že postupné prispôsobovanie poľnohospodárstva novým potrebám vyvolaným klimatickými zmenami by sa malo preskúmať v rámci „kontroly stavu“;

21.

zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo sa môže prispôsobiť klimatickým zmenám a zmierniť ich účinky uplatňovaním právnych predpisov, ktoré zintenzívňujú trvalú udržateľnosť a podporujú nové spôsoby využívania a riadenia vodných a ďalších prírodných zdrojov;

22.

zdôrazňuje významnú úlohu členských štátov a Komisie pri určovaní dopravnej infraštruktúry, ktorú by meniace sa klimatické podmienky mohli najviac ovplyvniť a ktorá si vyžaduje viac úsilia a investícií na zabezpečenie jej nepretržitej a bezpečnej prevádzky;

23.

s radosťou víta dôležitý záver MOP 3 z Bali, ktorým je rozhodnutie sprevádzkovať fond na prispôsobenie sa klimatickým zmenám, spájajúci konkrétne projekty na prispôsobovanie sa s finančnými prostriedkami získanými z poplatkov z projektov mechanizmu čistého rozvoja, uskutočňovaných v rozvojových krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami Kjótskeho protokolu; zdôrazňuje skutočnosť, že k tomuto prelomovému rozhodnutiu o financovaní prispôsobovania sa v rozvojových krajinách nezávisle od darcov sa dospelo pred prijatím balijského akčného plánu;

24.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby v rámci environmentálneho hodnotenia vplyvu všetky stavebné povolenia a mestské plánovania brali do úvahy rôzne scenáre prispôsobovania sa, a tak sa predišlo investovaniu do nekompatibilnej infraštruktúry; poukazuje na to, že v mnohých prípadoch by namiesto budovania mechanizmov ochrany v rámci prípravy na negatívne klimatické vplyvy bolo vhodnejšie nezastavať citlivé oblasti či renaturalizovať už zastavané oblasti;

25.

považuje za nevyhnutné, aby sa spolupracovali pri podporovaní chudobnejších častí Európy a rozvojových krajín, keďže tieto oblasti budú pravdepodobne najviac zasiahnuté klimatickými zmenami, ale najmenej si budú vedieť poradiť s ich dôsledkami; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zelená kniha o prispôsobení sa zmene klímy sa nedostatočne venuje potrebe spolupráce EÚ a rozvojových krajín v otázkach prispôsobovania sa; zdôrazňuje najmä potrebu prenosu technológie a budovania kapacít; v tejto súvislosti víta iniciatívu Komisie na začatie činnosti globálnej aliancie proti zmene klímy, ale zdôrazňuje, že zatiaľ je výrazne nedostatočne financovaná;

26.

uznáva súvislosť medzi rozvojovými cieľmi a opatreniami na zmierňovanie klimatických zmien a prispôsobovanie sa im; zdôrazňuje, že klimatické zmeny sa musia začleniť do rozvojovej spolupráce EÚ vrátane súčasných programov partnerstva, akým je dialóg EUROMED alebo partnerstvo EÚ a Afriky v oblasti energetiky; zdôrazňuje aj veľký význam posilňovania partnerstiev s rozvojovými krajinami s cieľom zvýšiť úsilie o predchádzanie odlesňovaniu, čo prináša výhody tak z hľadiska zmierňovania klimatických zmien, ako aj z hľadiska prispôsobovania sa im;

27.

vyzýva na vypracovanie významných a predvídateľných finančných nástrojov v rámci politík EÚ, ako napríklad systému obchodovania s emisiami (ETS), s cieľom pomôcť rozvojovým krajinám prispôsobiť sa klimatickým zmenám a poskytovať tiež finančné prostriedky na politiky prispôsobovania sa v členských štátoch;

28.

upozorňuje na to, že klimatické zmeny by mohli urýchliť znižovanie dostupnosti prírodných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby zvážila ďalšie opatrenia na prispôsobenie sa novým úlohám pri zabezpečovaní potravín a dodávok energie;

29.

vyzýva Komisiu, aby na európskej úrovni a v medzinárodných súvislostiach preskúmala spôsob, akým začleniť nevyhnutné opatrenia na prispôsobovanie sa klimatickým zmenám do rozvojových plánov a do rokovaní o rozpočte; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako tieto opatrenia uplatniť v odvetvových politikách s cieľom riadiť verejné a súkromné financovanie a investície; zdôrazňuje, že takéto úsilie o začlenenie musí pokrývať všetky oblasti vedy, začleňovanie do hlavných politík, zvyšovanie povedomia, informácie, spoluprácu a monitorovanie, a to jednoznačne podľa kritérií, ktorých dodržiavanie sa pravidelne kontroluje s cieľom odôvodniť ďalšiu podporu, a o ktorom sa podá správa Európskemu parlamentu a Rade;

30.

zdôrazňuje význam väčšej potreby racionálneho využívania vody prostredníctvom riadenia jej spotreby, keďže voda sa stáva vzácnym zdrojom; žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali integračné opatrenia na zaistenie dostupnosti, prístupu, využívania a ochrany vody a aby presadzovali inovatívne technológie a postupy vrátane pilotných projektov, ktoré pomôžu znížiť škody spôsobené suchom a riziko povodní; v tejto súvislosti uznáva význam ekosystémového prístupu pri prevencii a zmierňovaní účinkov pôdnej erózie, povodní, dezertifikácie, stúpajúcej hladiny morí a cudzích inváznych druhov, a pri zvyšovaní odolnosti voči lesným požiarom;

31.

uznáva, že klimatické zmeny prispievajú k celosvetovej chorobnosti a k predčasným úmrtiam tým, že ovplyvňujú najmä najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva; vyzýva členské štáty, aby zvážili opatrenia na posilnenie kapacity zdravotných systémov s cieľom prispôsobiť sa negatívnym účinkom klimatických zmien; vyzýva Komisiu, aby vytvorila systém na úrovni EÚ na monitorovanie a pozorovanie účinkov klimatických zmien na zdravie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že hrozby pre ľudské zdravie vyplývajúce z klimatických zmien budú ústredným bodom politiky EÚ prispôsobovania sa klimatickým zmenám a zmierňovania ich účinkov;

32.

zdôrazňuje potrebu diferencovaného prístupu k otázkam klímy a rozvoja vo vzťahu k oblastiam a regiónom obzvlášť zraniteľným klimatickými zmenami, ako sú horské alebo pobrežné oblasti, ostrovy alebo napríklad sedem najvzdialenejších regiónov EÚ, ktoré vzhľadom na svoje topografické charakteristiky a štrukturálne nevýhody osobitne závisia od dynamiky prírodných udalostí; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby rozšírila zoznam najzraniteľnejších oblastí a aby spolupracovala s existujúcimi regionálnymi iniciatívami, napríklad s Alpským dohovorom a Karpatským dohovorom, s cieľom čo najlepšie využiť existujúce poznatky získané prostredníctvom takýchto iniciatív;

33.

vyzýva Komisiu, aby zvážila významnú úlohu, ktorú môžu zohrávať zdravé ekosystémy v politike prispôsobovania sa; zdôrazňuje skutočnosť, že platné právne predpisy EÚ (napr. smernica o vtákoch (7), smernica o biotopoch (8), Natura 2000 a rámcová smernica o (9)) môžu v Európe pomôcť pri riešení tejto otázky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávaniu týchto politík prikladali prvoradý význam tak, aby sa zaistilo rýchle a účinné prispôsobenie sa klimatickým zmenám;

34.

víta iniciatívu Komisie zameranú na vytvorenie európskej poradnej skupiny pre prispôsobenie sa klimatickým zmenám a zdôrazňuje, že je potrebné, aby bola táto skupina odborníkov schopná poskytnúť možnosti na realizáciu súdržných medziodvetvových stratégií na úrovni EÚ a na zlepšovanie politických rámcov, ktoré by mohli poskytnúť podnety na investovanie do činností zameraných na prispôsobovanie sa klimatickým zmenám a ich zmiernenie;

35.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii ako príspevok Európskeho parlamentu v rámci konzultácie so zainteresovanými stranami o Zelenej knihe, ktorú Komisia iniciovala.


(1)  Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 120.

(2)  Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 182.

(3)  Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 119.

(4)  Ú. v. EÚ C 287 E, 29.11.2007, s. 344.

(5)  Prijaté texty, P6_TA(2007)0537.

(6)  Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 331.

(7)  Smernica Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/105/ES (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 368).

(8)  Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/105/ES.

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2008/32/ES (Ú. v. EÚ L 81, 20.3.2008, s. 60).


Top