(1)

Štátne financovanie, ktoré spĺňa kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, predstavuje štátnu pomoc a podľa článku 108 ods. 3 zmluvy sa musí Komisii notifikovať. Podľa článku 109 zmluvy však Rada môže určiť kategórie pomoci, ktoré sú od uvedenej notifikačnej povinnosti oslobodené. V súlade s článkom 108 ods. 4 zmluvy Komisia môže prijať nariadenia týkajúce sa daných kategórií štátnej pomoci. V nariadení (EÚ) 2015/1588 Rada v súlade s článkom 109 zmluvy rozhodla, že pomoc de minimis (t. j. pomoc poskytnutá rovnakému podniku za určité obdobie, ktorá nepresahuje určitú pevne stanovenú sumu) by mohla predstavovať jednu z takýchto kategórií. Na základe uvedenej skutočnosti sa pomoc de minimis považuje za pomoc, ktorá nespĺňa všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, a preto nepodlieha notifikačnému postupu.

(2)

Komisia v mnohých rozhodnutiach objasnila pojem pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Komisia vysvetlila aj svoju politiku, pokiaľ ide o strop de minimis, pod úrovňou ktorého možno zvážiť neuplatnenie článku 107 ods. 1 zmluvy. Urobila tak najskôr vo svojom oznámení o pravidle de minimis pri štátnej pomoci (2) a následne v nariadeniach Komisie (ES) č. 69/2001 (3), (ES) č. 1998/2006 (4) a (EÚ) č. 1407/2013 (5). Týmto nariadením sa nahrádza nariadenie (EÚ) č. 1407/2013 po uplynutí jeho účinnosti.

(3)

Vzhľadom na skúsenosti nadobudnuté pri uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 1407/2013 je vhodné zvýšiť strop pomoci de minimis, ktorú v jednotlivých členských štátoch môže dostať jeden podnik za každé obdobie troch rokov, na 300 000 EUR. Uvedený strop odzrkadľuje infláciu, ktorá vznikla od nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) č. 1407/2013, a odhadovaný vývoj počas obdobia platnosti tohto nariadenia. Uvedený strop je potrebný na zabezpečenie toho, aby žiadne opatrenia patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia nemohli byť považované za opatrenia ovplyvňujúce obchod medzi členskými štátmi a narúšajúce hospodársku súťaž alebo hroziace jej narušením.

(4)

Na účely pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v zmluve sa podnikom rozumie každý subjekt – súkromná alebo právnická osoba – vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (6). Súdny dvor Európskej únie objasnil, že subjekt, ktorý „vlastní kontrolné podiely v spoločnosti“ a ktorý „v skutočnosti vykonáva túto kontrolu tým, že sa priamo alebo nepriamo zapája do jej riadenia“, sa musí považovať za subjekt, ktorý sa zúčastňuje na hospodárskej činnosti danej spoločnosti. Samotný subjekt sa preto musí považovať za podnik v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy (7). Súdny dvor rozhodol, že všetky subjekty, ktoré sú kontrolované (právne alebo de facto) tým istým subjektom, sa majú považovať za jeden podnik (8).

(5)

V záujme právnej istoty a zníženia administratívnej záťaže by sa v tomto nariadení mal stanoviť jasný a vyčerpávajúci zoznam kritérií, podľa ktorých možno určiť, kedy by sa mali dva alebo viaceré subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť v jednom členskom štáte považovať za jeden podnik. Komisia vybrala kritériá, ktoré sú vhodné na účely tohto nariadenia, z ustálených kritérií na vymedzenie „prepojených podnikov“ v rámci definície malých alebo stredných podnikov (MSP) v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (9) a prílohe I k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 651/2014 (10). Dané kritériá by sa mali vzhľadom na rozsah pôsobnosti tohto nariadenia vzťahovať na MSP aj na veľké podniky a mali by zabezpečovať, aby sa skupina prepojených podnikov považovala na účely uplatňovania pravidla de minimis za jeden podnik. Subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť, ktoré však nemajú medzi sebou žiadny vzťah, s výnimkou toho, že každý z nich má priamu väzbu na ten istý verejný subjekt alebo verejné subjekty, by sa však nemali považovať za navzájom prepojené. Mala by sa teda zohľadniť osobitná situácia subjektov vykonávajúcich hospodársku činnosť, ktoré kontroluje ten istý verejný subjekt alebo verejné subjekty, v ktorých môžu mať subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť nezávislú rozhodovaciu právomoc.

(6)

Vzhľadom na osobitné pravidlá, ktoré sa uplatňujú na sektory prvovýroby (najmä sektor prvovýroby poľnohospodárskych výrobkov a odvetvie prvovýroby produktov rybolovu a akvakultúry) a na riziko, že aj výška pomoci nepresahujúca strop stanovený v tomto nariadení by mohla spĺňať kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na uvedené sektory.

(7)

Vzhľadom na podobnosti medzi spracovaním a marketingom poľnohospodárskych výrobkov a spracovaním a marketingom nepoľnohospodárskych výrobkov by sa toto nariadenie malo uplatňovať na spracovanie a marketing poľnohospodárskych výrobkov, ak sa splnia určité podmienky. Poľnohospodárske činnosti potrebné na prípravu výrobku na prvý predaj (napr. zber, sekanie a mlátenie obilnín alebo balenie vajec) alebo prvý predaj ďalším predajcom alebo spracovateľom by sa v tejto súvislosti nemali považovať za spracovanie a marketing a toto nariadenie by sa preto na tieto činnosti nemalo uplatňovať.

(8)

Rovnako by sa vzhľadom na povahu činností pri spracovaní a marketingu produktov rybolovu a akvakultúry a na podobnosti medzi uvedenými činnosťami a inými spracovateľskými a marketingovými činnosťami malo toto nariadenie uplatňovať na podniky pôsobiace v oblasti spracovania a marketingu produktov rybolovu a akvakultúry za predpokladu, že sú splnené určité podmienky. Ani činnosti prebiehajúce v poľnohospodárskom podniku alebo na palube potrebné na prípravu zvieraťa alebo rastliny na prvý predaj (vrátane sekania, filetovania alebo mrazenia), ani prvý predaj ďalším predajcom alebo spracovateľom by sa v tejto súvislosti nemali považovať za spracovanie alebo marketing, a preto by sa na tieto činnosti nemalo vzťahovať toto nariadenie.

(9)

Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že hneď ako Únia prijme právny predpis týkajúci sa zriadenia spoločnej organizácie trhu v príslušnom sektore poľnohospodárstva, členské štáty sú povinné zdržať sa prijatia akéhokoľvek opatrenia, ktoré by ho mohlo porušovať alebo k nemu stanovovať výnimky (11). Z uvedeného dôvodu by sa toto nariadenie nemalo uplatňovať na pomoc, ktorej výška je stanovená na základe ceny alebo množstva kúpených výrobkov alebo výrobkov uvedených na trh v sektore poľnohospodárstva. Nemalo by sa uplatňovať ani na pomoc, ktorá je viazaná na záväzok deliť sa o danú pomoc s poľnohospodárskymi prvovýrobcami. Tieto zásady sa vzťahujú aj na sektor rybolovu a akvakultúry.

(10)

Toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať na pomoc na podporu vývozu ani na pomoc, ktorá je podmienená uprednostňovaním používania domácich výrobkov alebo služieb pred dovážanými. Predovšetkým by sa nemalo uplatňovať na pomoc, ktorou sa financuje zriadenie a prevádzkovanie distribučnej sústavy v iných členských štátoch alebo tretích krajinách. Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že nariadenie (ES) č. 1998/2006 „nevylučuje akúkoľvek pomoc, ktorá by mohla mať vplyv na vývoz, ale len pomoc, ktorej priamym cieľom, samotnou jej formou, je podpora predajov v inom štáte“ a že „pomoc na investície, pod podmienkou, že nie je takou či inou formou určená vo svojej podstate a vo svojej výške množstvom vyvezených výrobkov, nepatrí medzi „pomoci na činnosti súvisiace s vývozom“ v zmysle článku 1 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) č. 1998/2006, a teda nepatrí do pôsobnosti tohto ustanovenia, hoci takto podporované investície umožňujú vývoj výrobkov určených na vývoz“ (12). Pomoc určená na náklady spojené s účasťou na obchodných veľtrhoch alebo na náklady spojené so štúdiami či s poradenskými službami potrebnými na uvedenie nového alebo existujúceho výrobku na nový trh v inom členskom štáte alebo tretej krajine zvyčajne nepredstavuje pomoc na podporu vývozu.

(11)

Trojročné obdobie, ktoré sa má zohľadniť na účely tohto nariadenia, by sa malo posudzovať priebežne. Pri každom novom poskytnutí pomoci de minimis treba zohľadniť celkovú výšku pomoci de minimis poskytnutej v predchádzajúcich troch rokoch.

(12)

Ak podnik pôsobí v jednom z odvetví, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a zároveň pôsobí v iných odvetviach alebo vykonáva iné činnosti, toto nariadenie by sa malo vzťahovať na tieto iné odvetvia alebo činnosti za predpokladu, že dotknutý členský štát vhodnými spôsobmi, ako je oddelenie činností alebo účtov, zabezpečí, aby činnosti vykonávané vo vylúčených odvetviach nevyužívali pomoc de minimis. Tá istá zásada by sa mala uplatňovať aj vtedy, ak podnik pôsobí v sektoroch, na ktoré sa uplatňujú nižšie stropy pomoci de minimis. Ak podnik nedokáže zabezpečiť, aby činnosti vykonávané v sektoroch, na ktoré sa uplatňujú nižšie stropy pomoci de minimis, využívali pomoc de minimis iba do výšky daných nižších stropov, mal by sa na všetky činnosti podniku uplatniť najnižší strop.

(13)

Mali by sa stanoviť pravidlá na zabezpečenie toho, aby nebolo možné obchádzať maximálne intenzity pomoci stanovené v príslušných nariadeniach o štátnej pomoci alebo rozhodnutiach Komisie. Mali by sa stanoviť aj jasné pravidlá kumulácie.

(14)

Týmto nariadením sa nevylučuje možnosť, že opatrenie by sa nemuselo pokladať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy na základe iných dôvodov, než sú dôvody stanovené v tomto nariadení, ako napríklad preto, že opatrenie je v súlade so zásadou súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, alebo preto, že nezahŕňa presun štátnych zdrojov. Najmä financovanie z prostriedkov Únie, ktoré centrálne spravuje Komisia a ktoré nie je priamo ani nepriamo pod kontrolou členského štátu, nepredstavuje štátnu pomoc a pri určovaní toho, či bol dodržaný strop stanovený v tomto nariadení, by sa nemalo brať do úvahy.

(15)

Toto nariadenie nezahŕňa všetky situácie, v ktorých opatrenie nemusí mať žiadny vplyv na obchod medzi členskými štátmi a nemusí narúšať hospodársku súťaž ani hroziť narušením hospodárskej súťaže. Môžu nastať situácie, keď príjemca dodáva tovar alebo služby na obmedzenom území (napr. v ostrovnom regióne alebo v najvzdialenejšom regióne) v rámci členského štátu a je nepravdepodobné, že príjemca priláka zákazníkov z iného členského štátu, a že nebolo možné predvídať, že toto opatrenie bude mať viac ako len okrajový vplyv na podmienky cezhraničných investícií alebo usadzovanie. Takéto opatrenia by sa mali posudzovať individuálne.

(16)

Na účely transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a účinného monitorovania by sa toto nariadenie malo uplatňovať len na pomoc de minimis, pri ktorej je možné vopred vypočítať presný ekvivalent hrubého grantu bez akejkoľvek potreby vykonať posúdenie rizika („transparentná pomoc de minimis“). Takýto presný výpočet je možný napríklad v prípade grantov, bonifikácie úrokových sadzieb, obmedzených oslobodení od dane či iných nástrojov so stanovenou hornou hranicou, ktorá zaručuje, že nebude prekročený príslušný strop. Stanovenie hornej hranice znamená, že pokiaľ nie je známa presná výška pomoci, členský štát musí vychádzať z predpokladu, že výška pomoci sa rovná hornej hranici uplatniteľnej na opatrenie, aby sa zabezpečilo, že viacero opatrení pomoci spolu nepresiahne strop stanovený v tomto nariadení, a aby sa dodržali pravidlá kumulácie.

(17)

Na účely transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a správneho uplatňovania stropu de minimis by všetky členské štáty mali uplatňovať tú istú metódu výpočtu celkovej sumy poskytnutej pomoci, S cieľom uľahčiť tento výpočet by sa mali sumy pomoci, ktoré sa neposkytujú formou hotovostného grantu, prepočítať na ich ekvivalent hrubého grantu. Výpočet ekvivalentu hrubého grantu v prípade transparentných druhov pomoci iných než granty a pomoc splatná v niekoľkých splátkach si vyžaduje používanie trhových úrokových sadzieb platných v čase poskytnutia takejto pomoci. S cieľom uľahčiť jednotné, transparentné a jednoduché uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci by trhovými sadzbami uplatniteľnými na účely tohto nariadenia mali byť referenčné sadzby stanovené v súlade s oznámením Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (13).

(18)

Pomoc v podobe úverov vrátane pomoci de minimis na rizikové financovanie vo forme úverov by sa mala považovať za transparentnú pomoc de minimis, ak sa ekvivalent hrubého grantu vypočítal na základe trhových úrokových sadzieb platných v čase poskytnutia pomoci. Aby sa zjednodušilo zaobchádzanie s malými krátkodobými úvermi, treba stanoviť jasné a jednoducho použiteľné pravidlo, ktoré zohľadňuje výšku úveru aj dĺžku jeho trvania. Úvery zabezpečené kolaterálom, ktorý kryje aspoň 50 % úveru, a nepresahujúce buď sumu 1 500 000 EUR počas najviac piatich rokov, alebo sumu 750 000 EUR počas najviac desiatich rokov, možno považovať za úvery s ekvivalentom hrubého grantu, ktorý neprekračuje strop de minimis. Toto je založené na skúsenostiach Komisie a na inflácii, ku ktorej došlo od nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) č. 1407/2013, a na odhadovanom vývoji inflácie počas obdobia uplatňovania tohto nariadenia. Vzhľadom na ťažkosti spojené s určovaním ekvivalentu hrubého grantu pomoci poskytnutej podnikom, ktoré nemusia byť schopné úver splatiť (napríklad preto, že proti danému podniku je vedené kolektívne insolvenčné konanie, alebo preto, že podľa jeho vnútroštátneho práva spĺňa kritériá na to, aby sa proti nemu na žiadosť jeho veriteľov začalo kolektívne insolvenčné konanie), by sa toto pravidlo nemalo na také podniky uplatňovať.

(19)

Pomoc vo forme kapitálových injekcií by sa nemala považovať za transparentnú pomoc de minimis s výnimkou prípadu, keď celková výška injekcie z verejných zdrojov nepresahuje strop de minimis. Pomoc spočívajúca v opatreniach rizikového financovania vo forme kapitálových alebo kvázi kapitálových investícií, ako sa uvádza v usmerneniach o rizikovom financovaní (14), by sa nemala považovať za transparentnú pomoc de minimis okrem prípadov, keď sa príslušným opatrením poskytuje kapitál nepresahujúci strop de minimis.

(20)

Pomoc v podobe záruk vrátane pomoci de minimis na rizikové financovanie vo forme záruk by sa mala považovať za transparentnú, ak sa ekvivalent hrubého grantu vypočítal na základe poplatkov podľa pravidla bezpečného prístavu (safe harbour premiums) stanovených v oznámení Komisie pre daný druh dotknutého podniku (15). V tomto nariadení by sa mali stanoviť jasné pravidlá, ktoré zohľadňujú výšku podkladového úveru aj trvanie záruky. Stanovenie jasných pravidiel by malo pomôcť zjednodušiť zaobchádzanie s krátkodobými zárukami zabezpečujúcimi maximálne 80 % relatívne malého úveru, ak veriteľ a ručiteľ znášajú straty úmerne a za rovnakých podmienok a čisté vymožené prostriedky plynúce z vymoženia úveru z cenných papierov, ktoré poskytol dlžník, úmerne znižujú straty znášané veriteľom a ručiteľom. Toto pravidlo by sa nemalo používať na záruky za súvisiace transakcie, ktoré nepredstavujú úver, ako sú záruky za transakcie s vlastným kapitálom. Na základe skúseností Komisie a inflácie, ku ktorej došlo od nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) č. 1407/2013, a odhadovaného vývoja inflácie počas obdobia platnosti tohto nariadenia by sa záruka mala považovať za záruku s ekvivalentom hrubého grantu, ktorý nepresahuje strop de minimis, ak i) výška záruky nepresahuje 80 % podkladového úveru; ii) zaručená suma nepresahuje 2 250 000 EUR a iii) trvanie záruky nepresahuje 5 rokov. To isté platí, ak i) výška záruky nepresahuje 80 % podkladového úveru; ii) zaručená suma nepresahuje 1 125 000 EUR a iii) trvanie záruky nepresahuje desať rokov.

(21)

Členské štáty môžu okrem toho použiť metodiku na výpočet ekvivalentu hrubého grantu záruk, ktorá bola oznámená Komisii podľa iného nariadenia Komisie v oblasti štátnej pomoci platného v danom čase a ktorá bola prijatá Komisiou ako metodika, ktorá je v súlade s oznámením o zárukách (16) alebo akýmkoľvek nasledujúcim oznámením. Členské štáty tak môžu spraviť iba, ak prijatá metodika výslovne upravuje druh záruky a druh príslušnej operácie v kontexte uplatňovania tohto nariadenia.

(22)

Ak sa pomoc de minimis poskytuje prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, členské štáty by mali zabezpečiť, aby títo finanční sprostredkovatelia nedostávali žiadnu štátnu pomoc. Dá sa to uskutočniť napríklad tým, že i) od finančných sprostredkovateľov, ktorí využívajú štátnu záruku, sa bude vyžadovať, aby zaplatili poplatok zodpovedajúci trhovým podmienkam alebo ii) postúpili všetky zvýhodnenia konečným príjemcom, alebo iii) že sa na úrovni sprostredkovateľov bude vyžadovať dodržiavanie stropu de minimis a iných podmienok tohto nariadenia. Aby sa zjednodušilo zaobchádzanie s finančnými sprostredkovateľmi vykonávajúcimi schémy pomoci de minimis, pokiaľ členské štáty vychádzajú z možnosti iii), malo by sa v tomto nariadení stanoviť jasné a jednoducho uplatniteľné pravidlo, v ktorom sa zohľadní celková suma úverov zahŕňajúcich pomoc de minimis, ktorú finančný sprostredkovateľ poskytol počas troch rokov. Na základe skúseností Komisie možno finančných sprostredkovateľov, ktorí poskytujú zaručené úvery de minimis a pracujú s mechanizmom na prenesenie výhody obsiahnutej v záruke na konečných príjemcov, považovať za príjemcov ekvivalentu hrubého grantu, ktorý nepresahuje strop de minimis, ak je celková výška portfólia zaručených úverov de minimis nižšia ako 10 miliónov EUR alebo ak je celková výška portfólia zaručených úverov de minimis nižšia ako 40 miliónov EUR a skladá sa z jednotlivých súm úverov de minimis nižších ako 100 000 EUR, a to za predpokladu, že schéma de minimis je za rovnakých podmienok k dispozícii všetkým finančným sprostredkovateľom pôsobiacim v príslušnom členskom štáte.

(23)

Komisia by mala po notifikácii zo strany členského štátu preskúmať, či opatrenie, ktoré nemá podobu grantu, úveru, záruky, kapitálovej injekcie alebo opatrenia rizikového financovania v podobe kapitálových alebo kvázi kapitálových investícií, oslobodení od dane so stanoveným limitom alebo iných nástrojov so stanoveným limitom, vedie k ekvivalentu hrubého grantu, ktorý nepresahuje strop pomoci de minimis, a či by preto mohlo patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(24)

Povinnosťou Komisie je zabezpečiť, aby sa dodržiavali pravidlá štátnej pomoci a aby boli v súlade so zásadou lojálnej spolupráce stanovenou v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii. Členské štáty by mali uľahčiť plnenie tejto úlohy zavedením potrebných nástrojov na zabezpečenie toho, aby celková výška pomoci de minimis poskytnutej jednému podniku podľa pravidla de minimis nepresiahla celkový prípustný strop. Členské štáty by mali poskytnutú pomoc monitorovať, aby zabezpečili, že nebude prekročený strop stanovený v tomto nariadení a že budú dodržané pravidlá kumulácie. Na splnenie tejto povinnosti by členské štáty mali uvádzať úplné informácie o poskytnutej pomoci de minimis v centrálnom registri na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Únie najneskôr od 1. januára 2026 a kontrolovať, či žiadna novo poskytnutá pomoc nepresahuje strop stanovený v tomto nariadení. Centrálny register pomôže znížiť administratívnu záťaž pre podniky. Od podnikov sa podľa tohto nariadenia už nepožaduje, aby sledovali a ohlasovali akúkoľvek inú prijatú pomoc de minimis, len čo bude centrálny register obsahovať údaje za trojročné obdobie. Na účely tohto nariadenia sa kontrola dodržiavania stropu stanoveného v tomto nariadení v zásade zakladá na informáciách uvedených v centrálnom registri.

(25)

Každý členský štát môže zriadiť národný centrálny register. Existujúce národné centrálne registre, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení, sa môžu naďalej používať. Komisia zriadi centrálny register na úrovni Únie, ktorý môžu členské štáty používať od 1. januára 2026.

(26)

Vzhľadom na to, že administratívna záťaž a regulačné prekážky predstavujú problém pre väčšinu MSP a že cieľom Komisie je znížiť záťaž vyplývajúcu z požiadaviek na vykazovanie (17) o 25 %, každý centrálny register by sa mal zriadiť tak, aby sa znížila administratívna záťaž. Osvedčené administratívne postupy, ako sú postupy stanovené v nariadení o jednotnej digitálnej bráne (18), sa môžu použiť ako referencia na zriadenie a prevádzku centrálneho registra na úrovni Únie a národných centrálnych registrov.

(27)

Cieľom pravidiel transparentnosti je zabezpečiť lepšie dodržiavanie predpisov, väčšiu zodpovednosť, partnerské hodnotenie a v konečnom dôsledku účinnejšie vynakladanie verejných prostriedkov. Zverejnenie mena/názvu príjemcu pomoci v centrálnom registri slúži oprávnenému záujmu o transparentnosť poskytovaním informácií verejnosti o použití finančných prostriedkov členského štátu. Nezasahuje neprimerane do práva príjemcov na ochranu ich osobných údajov, pokiaľ je zverejnenie osobných údajov v centrálnom registri v súlade s pravidlami Únie o ochrane údajov (19). Členské štáty by mali mať možnosť pseudonymizovať konkrétne záznamy, ak je to potrebné na dodržanie pravidiel Únie o ochrane údajov.

(28)

V tomto nariadení by sa mal stanoviť súbor podmienok, podľa ktorých žiadne opatrenie patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia nemôže byť považované za opatrenie ovplyvňujúce obchod medzi členskými štátmi a narúšajúce hospodársku súťaž alebo hroziace jej narušením. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať aj na pomoc poskytnutú pred nadobudnutím jeho účinnosti, ak sú splnené všetky v ňom stanovené podmienky. Podobne by sa podpora, ktorá spĺňala kritériá nariadenia (EÚ) č. 1407/2013 a ktorá bola poskytnutá medzi 1. januárom 2014 a 31. decembrom 2023, mala považovať za podporu oslobodenú od notifikačnej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 zmluvy.

(29)

So zreteľom na frekvenciu, v akej je zvyčajne potrebné revidovať politiku štátnej pomoci, by sa malo obdobie uplatňovania tohto nariadenia obmedziť.

(30)

Ak by obdobie uplatňovania tohto nariadenia uplynulo bez toho, aby bolo predĺžené, členské štáty by mali mať v súvislosti s pomocou de minimis, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, šesťmesačné adaptačné obdobie,