(1)

Cieľom legislatívnych návrhov Komisie týkajúcich sa spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2020 bolo vytvoriť silný rámec Únie, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie toho, aby SPP zostala spoločnou politikou s rovnakými podmienkami pre všetkých a aby zároveň členské štáty niesli väčšiu zodpovednosť, pokiaľ ide o spôsob plnenia stanovených čiastkových a všeobecných cieľov. Preto majú členské štáty vypracovať strategické plány SPP a po ich schválení zo strany Komisie tieto plány vykonávať.

(2)

Legislatívny postup v súvislosti s legislatívnymi návrhmi Komisie týkajúcimi sa SPP po roku 2020 sa neukončil včas na to, aby členské štáty a Komisia mohli pripraviť všetky prvky potrebné na uplatňovanie nového právneho rámca a strategických plánov SPP od 1. januára 2021, ako Komisia pôvodne navrhovala. Z tohto oneskorenia vyplynula neistota a riziká pre poľnohospodárov v Únii a pre celé odvetvie poľnohospodárstva Únie. S cieľom zmierniť túto neistotu a zachovať životaschopnosť vidieckych oblastí a regiónov, ako aj prispieť k environmentálnej udržateľnosti by sa v tomto nariadení malo ustanoviť, že sa budú naďalej uplatňovať pravidlá súčasného rámca SPP vzťahujúce sa na obdobie rokov 2014 – 2020 (ďalej len „súčasný rámec SPP“) a že sa neprerušia platby poľnohospodárom a iným prijímateľom, čím sa zabezpečí predvídateľnosť a stabilita počas prechodného obdobia v rokoch 2021 a 2022 (ďalej len „prechodné obdobie“) do dátumu začatia uplatňovania nového právneho rámca vzťahujúceho sa na obdobie od 1. januára 2023 (ďalej len „nový právny rámec“).

(3)

Keďže legislatívny postup týkajúci sa legislatívnych návrhov Komisie o SPP po roku 2020 je ešte potrebné dokončiť a členské štáty ešte musia vypracovať strategické plány SPP, pričom je potrebné konzultovať so zainteresovanými stranami, súčasný rámec SPP by sa mal uplatňovať ďalšie dva roky. Cieľom prechodného obdobia je uľahčiť prijímateľom hladký prechod na nové programové obdobie a poskytnúť možnosť zohľadniť oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (ďalej len „Európska zelená dohoda“).

(4)

S cieľom zabezpečiť, aby sa poľnohospodárom a iným prijímateľom mohla poskytovať podpora z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) aj v rokoch 2021 a 2022, by Únia mala naďalej takúto podporu poskytovať počas prechodného obdobia za podmienok súčasného rámca SPP. Súčasný rámec SPP bol stanovený konkrétne v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4), (EÚ) č. 1305/2013 (5), (EÚ) č. 1306/2013 (6), (EÚ) č. 1307/2013 (7) a (EÚ) č. 1308/2013 (8).

(5)

Toto nariadenie by malo členským štátom poskytnúť dostatok času na prípravu ich príslušných strategických plánov SPP, ako aj uľahčiť vytvorenie administratívnych štruktúr potrebných na úspešnú implementáciu nového právneho rámca, a to najmä tým, že umožní zvýšenie technickej pomoci. Všetky strategické plány SPP by mali byť pripravené tak, aby mohli nadobudnúť účinnosť po skončení prechodného obdobia, aby sa pre odvetvie poľnohospodárstva zabezpečila tak potrebná stabilita a istota.

(6)

Vzhľadom na to, že Únia by mala počas prechodného obdobia naďalej podporovať rozvoj vidieka, členské štáty by mali mať možnosť financovať svoje predĺžené programy rozvoja vidieka z príslušných rozpočtových prostriedkov pridelených na roky 2021 a 2022. Tieto predĺžené programy by mali zabezpečiť, aby sa v súlade s novými ambíciami stanovenými v Európskej zelenej dohode vyhradil na opatrenia uvedené v článku 59 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 aspoň rovnaký celkový podiel príspevku z EPFRV.

(7)

V nariadení (EÚ) č. 1303/2013 sa stanovujú spoločné pravidlá uplatniteľné na EPFRV a iné fondy, ktoré fungujú podľa jednotného rámca. Uvedené nariadenie by sa malo naďalej uplatňovať na programy podporované z EPFRV počas programového obdobia 2014 – 2020 a počas programových rokov 2021 a 2022.

(8)

Lehoty stanovené v nariadení (EÚ) č. 1303/2013 v súvislosti so správami o vykonávaní, výročnými hodnotiacimi zasadnutiami, ex post hodnoteniami a súhrnnými správami, oprávnenosťou výdavkov, zrušením viazanosti, ako aj rozpočtovými záväzkami sú obmedzené na programové obdobie 2014 – 2020. Tieto lehoty by sa mali prispôsobiť tak, aby sa zohľadnilo predĺžené trvanie obdobia, počas ktorého by sa mali vykonávať programy súvisiace s podporou z EPFRV.

(9)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1310/2013 (9) a delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 807/2014 (10) sa stanovuje, že výdavky na určité dlhodobé záväzky prijaté podľa určitých právnych úprav, ktorými sa poskytovala podpora na rozvoj vidieka pred začiatkom uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, by sa za určitých podmienok v programovom období 2014 – 2020 mali naďalej platiť z EPFRV. Tieto výdavky by naďalej mali byť oprávnené počas trvania príslušného právneho záväzku za tých istých podmienok aj v programových rokoch 2021 a 2022. Z dôvodov právnej zrozumiteľnosti a istoty by sa takisto malo objasniť, že právne záväzky prijaté na základe skorších opatrení, ktoré zodpovedajú opatreniam nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, na ktoré sa vzťahuje integrovaný administratívny a kontrolný systém, by mali podliehať tomuto integrovanému administratívnemu a kontrolnému systému a že platby súvisiace s týmito právnymi záväzkami by sa mali zrealizovať v období od 1. decembra do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

(10)

Z EPFRV by malo byť možné podporovať financovanie nákladov na budovanie kapacít a prípravné akcie podporujúce tvorbu a budúce vykonávanie stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou na základe nového právneho rámca.

(11)

V roku 2015 urobili niektoré členské štáty pri prideľovaní platobných nárokov alebo ich prepočítavaní v prípade členských štátov, ktoré si zachovali existujúce platobné nároky podľa nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, chyby pri určovaní počtu alebo hodnoty platobných nárokov. Mnohé z týchto chýb, aj ak sa vyskytli len pri jednom poľnohospodárovi, ovplyvňujú hodnotu platobných nárokov pre všetkých poľnohospodárov a na všetky roky. Niektoré členské štáty urobili chyby aj po roku 2015, keď prideľovali nároky z rezervy, napríklad pri výpočte priemernej hodnoty. Takéto nedodržanie pravidiel je za bežných okolností predmetom finančnej opravy, kým dotknutý členský štát neprijme nápravné opatrenia. Vzhľadom na čas, ktorý uplynul od prvého pridelenia prostriedkov, na úsilie, ktoré členské štáty vynaložili na určenie a v prípade potreby na opravenie nárokov, ako aj v záujme právnej istoty by sa počet a hodnota platobných nárokov mali s účinnosťou od určitého dátumu považovať za zákonné a správne.

(12)

Podľa článku 24 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 mali členské štáty v súvislosti s pridelenými platobnými nárokmi možnosť uplatniť redukčný koeficient na hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré pozostávajú z trvalých trávnych porastov nachádzajúcich sa v oblastiach s náročnými klimatickými podmienkami. Alpské pasienky sa často obhospodarujú kolektívne, a preto sa oblasti prideľujú na ročnej báze, čím medzi poľnohospodármi v dotknutých členských štátoch vzniká výrazná miera neistoty. Implementácia tohto systému sa ukázala mimoriadne zložitá, najmä pokiaľ ide o presné vymedzenie dotknutých oblastí. Keďže hodnota platobných nárokov v oblastiach, v ktorých sa redukčný koeficient neuplatňuje, závisí od súčtu platobných nárokov v určených oblastiach, táto neistota následne ovplyvňuje všetkých poľnohospodárov v dotknutých členských štátoch. S cieľom stabilizovať systém, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje v týchto členských štátoch, a čo najskôr zabezpečiť právnu istotu pre všetkých poľnohospodárov v dotknutých členských štátoch by dotknuté členské štáty mali mať možnosť považovať hodnotu a počet všetkých nárokov pridelených všetkým poľnohospodárom pred 1. januárom 2020 za zákonné a správne. Hodnota týchto nárokov by bez toho, aby boli dotknuté právne prostriedky nápravy, ktoré sú k dispozícii jednotlivým prijímateľom, mala zodpovedať hodnote na kalendárny rok 2019 platnej k 31. decembru 2019.

(13)

Potvrdenie platobných nárokov nepredstavuje výnimku zo zodpovednosti, ktorú členské štáty majú v rámci zdieľaného riadenia EPZF za zabezpečenie ochrany rozpočtu Únie pred neoprávnenými výdavkami. Potvrdením platobných nárokov pridelených poľnohospodárom pred 1. januárom 2021 alebo na základe odchýlky pred 1. januárom 2020 by nemala byť dotknutá právomoc Komisie prijímať rozhodnutia uvedené v článku 52 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na neoprávnené platby poskytnuté na ktorýkoľvek kalendárny rok až do roku 2020 vrátane alebo na základe odchýlky až do roku 2019 vrátane, ktoré sú výsledkom chybného stanovenia počtu alebo hodnoty predmetných platobných nárokov.

(14)

Vzhľadom na to, že nový právny rámec pre SPP zatiaľ nebol prijatý, malo by sa ozrejmiť, že by sa mali stanoviť prechodné opatrenia s cieľom regulovať prechod z existujúcich režimov podpory stanovených na viacročnom základe na nový právny rámec.

(15)

S cieľom obmedziť výrazný prenos záväzkov v oblasti rozvoja vidieka zo súčasného programového obdobia do strategických plánov SPP by trvanie nových viacročných záväzkov v súvislosti s agroenvironmentálno-klimatickými otázkami, otázkami ekologického poľnohospodárstva a otázkami dobrých životných podmienok zvierat malo byť spravidla obmedzené na maximálne tri roky. Predĺženie existujúcich záväzkov by sa od roku 2022 malo obmedziť na jeden rok.

(16)

V článku 31 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 sa ustanovili prechodné opatrenia na uľahčenie postupného rušenia platieb v oblastiach, ktoré sa z dôvodu uplatňovania nových kritérií vymedzenia už nebudú považovať za oblasti s prírodnými prekážkami. Takéto platby sa mali vyplácať do roku 2020 a na obdobie najviac štyroch rokov. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 (11) sa pôvodná lehota na nové vymedzenie takýchto oblastí predĺžila do roku 2019. V prípade poľnohospodárov v členských štátoch, ktoré stanovili vymedzenie v rokoch 2018 a 2019, by postupné rušenie platieb nemohlo trvať maximálne štyri roky. S cieľom pokračovať v postupnom rušení platieb by členské štáty mali mať možnosť v príslušných prípadoch ich naďalej vyplácať v rokoch 2021 a 2022. S cieľom zabezpečiť primeranú úroveň platieb na hektár v súlade s článkom 31 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 by sa výška platieb v rokoch 2021 a 2022 mala stanoviť na 25 EUR na hektár.

(17)

Keďže poľnohospodári sú v dôsledku zmeny klímy a zvýšenej cenovej volatility vystavení rastúcim ekonomickým a environmentálnym rizikám, v nariadení (EÚ) č. 1305/2013 sa ustanovuje opatrenie riadenia rizík s cieľom pomôcť poľnohospodárom pri riešení týchto rizík. Toto opatrenie zahŕňa finančné príspevky do vzájomných fondov a nástroj stabilizácie príjmov. Na poskytnutie podpory v rámci tohto opatrenia sa stanovili osobitné podmienky s cieľom zabezpečiť, aby sa s poľnohospodármi zaobchádzalo rovnako v celej Únii, aby sa nenarúšala hospodárska súťaž a aby sa dodržali medzinárodné záväzky Únie. S cieľom ďalej presadzovať využívanie tohto opatrenia poľnohospodármi vo všetkých sektoroch by sa členským štátom mala poskytnúť možnosť znížiť 30 % prahovú hodnotu poklesu výroby alebo príjmu, pri ktorej majú poľnohospodári nárok na kompenzáciu v rámci príslušného nástroja, avšak nie na menej než 20 %.

(18)

Poľnohospodári a vidiecke podniky boli bezprecedentným spôsobom zasiahnutí dôsledkami výskytu ochorenia COVID-19. Predĺženie rozsiahlych obmedzení pohybu zavedených členskými štátmi, ako aj povinné zatváranie obchodov, trhovísk, reštaurácií a iných stravovacích a ubytovacích zariadení viedli k narušeniu hospodárenia v poľnohospodárskom sektore a vo vidieckych komunitách a poľnohospodárom a malým podnikom pôsobiacim v oblasti spracovania, uvádzania na trh alebo vývoja poľnohospodárskych výrobkov spôsobili problémy s likviditou a peňažnými tokmi. V reakcii na vplyv krízy spôsobenej výskytom ochorenia COVID-19 by sa malo predĺžiť trvanie opatrenia uvedeného v článku 39b nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 s cieľom riešiť pretrvávajúce problémy s likviditou, ktoré ohrozujú kontinuitu poľnohospodárskych činností a malých podnikov pôsobiacich v oblasti spracovania, uvádzania na trh alebo vývoja poľnohospodárskych výrobkov. Podpora na uvedené opatrenie by sa mala financovať do výšky 2 % zdrojov EPFRV pridelených členským štátom v programovom období 2014-2020.

(19)

S cieľom vyhnúť sa tomu, že by sa finančné prostriedky na miestny rozvoj vedený komunitou v programových rokoch 2021 a 2022 nevyčerpali, členské štáty, ktoré využijú možnosť prevodu súm z priamych platieb na rozvoj vidieka, by mali mať možnosť uplatniť minimálnu alokáciu na miestny rozvoj vedený komunitou vo výške 5 %, a v prípade Chorvátska 2,5 %, len na príspevok z EPFRV na rozvoj vidieka predĺžený do 31. decembra 2022 vypočítaný pred uskutočnením prevodu súm z priamych platieb.

(20)

V súlade s nariadením Rady (EÚ) 2020/2094 (12), ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu (ďalej len „nástroj EURI“) s cieľom podporiť obnovu po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 (ďalej len „nariadenie o EURI“), by sa mali na roky 2021 a 2022 uvoľniť dodatočné zdroje na riešenie vplyvu krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a jej dôsledkov pre odvetvie poľnohospodárstva a vidiecke oblasti Únie.

(21)

Vzhľadom na bezprecedentné výzvy, ktorým v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 čelí odvetvie poľnohospodárstva a vidiecke oblasti Únie, by sa dodatočné zdroje poskytnuté v rámci nástroja EURI mali použiť na financovanie opatrení podľa nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, čím sa pripraví pôda pre odolné, udržateľné a digitálne oživenie hospodárstva v súlade s cieľmi obsiahnutými v záväzkoch Únie v oblasti životného prostredia a klímy a s novými ambíciami stanovenými v Európskej zelenej dohode.

(22)

Členské štáty by preto nemali znižovať environmentálne ambície svojich existujúcich programov rozvoja vidieka. Mali by zabezpečiť, aby sa aj na dodatočné zdroje vyhradil rovnaký celkový podiel, aký v rámci príspevku z EPFRV vyhradili vo svojich programoch rozvoja vidieka na opatrenia, ktoré sú osobitne prospešné pre životné prostredie a klímu (ďalej len „zásada zákazu zníženia úrovne ochrany“). Okrem toho by sa aspoň 37 % dodatočných zdrojov poskytnutých z nástroja EURI malo vyčleniť na opatrenia, ktoré sú osobitne prospešné pre životné prostredie a klímu, ako aj na otázku dobrých životných podmienok zvierat a na iniciatívu LEADER. Navyše by sa aspoň 55 % týchto dodatočných zdrojov malo vyčleniť na opatrenia, ktorými sa podporuje hospodársky a sociálny rozvoj vo vidieckych oblastiach, a to na investície do hmotného majetku, rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti, podporu základných služieb a obnovu dedín vo vidieckych oblastiach a na spoluprácu.

(23)

V prípade, že členské štáty nie sú z rôznych dôvodov schopné dodržať zásadu zákazu zníženia úrovne ochrany, mali by mať možnosť odchýliť sa od povinnosti vyčleniť najmenej 55 % dodatočných zdrojov z nástroja EURI na opatrenia, ktoré podporujú hospodársky a sociálny rozvoj vo vidieckych oblastiach, a mali by prednostne podporovať opatrenia, ktoré sú osobitne prospešné pre životné prostredie a klímu. S cieľom poskytnúť členským štátom dostatočnú flexibilitu by však členské štáty mali mať tiež možnosť odchýliť sa od zásady zákazu zníženia úrovne ochrany, pokiaľ ide o tieto dodatočné zdroje, a to v rozsahu potrebnom na splnenie uvedenej 55 % povinnosti.

(24)

Dodatočné zdroje z nástroja EURI podliehajú osobitným podmienkam. Tieto dodatočné zdroje by sa preto mali plánovať a monitorovať oddelene od podpory Únie na rozvoj vidieka, pričom by sa vo všeobecnosti mali uplatňovať pravidlá stanovené v nariadení (EÚ) č. 1305/2013. Tieto dodatočné zdroje by sa preto mali vykonávať prostredníctvom nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a v rámci uvedeného nariadenia by sa mali považovať za sumy, z ktorých sa financujú opatrenia v rámci EPFRV. V dôsledku toho by sa mali uplatňovať pravidlá stanovené v nariadení (EÚ) č. 1305/2013 vrátane pravidiel týkajúcich sa zmien programov rozvoja vidieka, v nariadení (EÚ) č. 1306/2013 vrátane pravidiel automatického zrušenia viazanosti a v nariadení (EÚ) č. 1307/2013, pokiaľ sa v tomto nariadení nestanovuje inak.

(25)

Mala by sa stanoviť osobitná maximálna miera spolufinancovania Únie, ako aj zvýšená miera podpory investícií prospievajúcich k odolnému, udržateľnému a digitálnemu oživeniu hospodárstva a podpora pre mladých poľnohospodárov, aby sa zabezpečil primeraný pákový efekt dodatočných zdrojov, ktoré sa poskytujú prostredníctvom nástroja EURI.

(26)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu počas prechodného obdobia by sa v rokoch 2021 a 2022 mala zachovať rezerva na krízy v poľnohospodárskom sektore. Do tejto rezervy by sa mala zahrnúť príslušná suma tejto rezervy na roky 2021 a 2022.

(27)

Pokiaľ ide o úpravy predbežného financovania z EPFRV, malo by sa objasniť, že predĺženie programov podporovaných z EPFRV do 31. decembra 2022 v súlade s týmto nariadením ani dodatočné zdroje dostupné na základe nariadenia o EURI by nemalo viesť k poskytovaniu dodatočného predbežného financovania dotknutých programov.

(28)

V článku 11 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa v súčasnosti členským štátom ukladá povinnosť podávať oznámenia o ich rozhodnutiach prijatých v súlade s uvedeným článkom a o odhadovanom výsledku vo vzťahu k zníženiu časti sumy priamych platieb, ktorá sa má poskytnúť poľnohospodárovi v danom kalendárnom roku, ktorá presahuje 150 000 EUR na roky 2015 až 2020. V záujme zabezpečenia pokračovania existujúceho systému by členské štáty mali oznamovať svoje rozhodnutia prijaté v súlade s uvedeným článkom a odhadovaný výsledok vo vzťahu k zníženiu aj v súvislosti s kalendárnymi rokmi 2021 a 2022.

(29)

V článku 14 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa členským štátom umožňuje presun finančných prostriedkov medzi priamymi platbami a rozvojom vidieka, pokiaľ ide o kalendárne roky 2014 až 2020. S cieľom zabezpečiť, aby členské štáty mohli uplatňovať vlastnú stratégiu, pružnosť medzi piliermi by sa mala umožniť aj na kalendárny rok 2021 (rozpočtový rok 2022) a na kalendárny rok 2022 (rozpočtový rok 2023).

(30)

Na to, aby Komisia mohla stanoviť rozpočtové stropy v súlade s článkom 22 ods. 1, článkom 36 ods. 4, článkom 42 ods. 2, článkom 49 ods. 2, článkom 51 ods. 4 a článkom 53 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, je potrebné, aby členské štáty oznámili svoje rozhodnutia o pridelení finančných prostriedkov na jednotlivé schémy na kalendárny rok 2021 do 19. februára 2021 a na kalendárny rok 2022 do 1. augusta 2021.

(31)

V článku 22 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa stanovuje lineárna úprava hodnoty platobných nárokov v prípade zmeny stropu režimu základnej platby z jedného roka na ďalší v dôsledku určitých rozhodnutí členských štátov, ktoré ovplyvnili strop režimu základnej platby. Rozšírenie prílohy II k uvedenému nariadeniu aj na vnútroštátne stropy po kalendárnom roku 2020 a možné ročné zmeny od daného dátumu by mohli mať vplyv na strop režimu základnej platby. Preto, aby členské štáty mohli dodržiavať povinnosť zabezpečiť, aby sa celkové hodnoty platobných nárokov a rezerv rovnali stropu režimu základnej platby, ako sa stanovuje v článku 22 ods. 4 uvedeného nariadenia, je vhodné stanoviť lineárnu úpravu s cieľom prispôsobiť sa rozšíreniu alebo zmenám prílohy II k uvedenému nariadeniu počas prechodného obdobia. Navyše v záujme väčšej flexibility pre členské štáty je podľa všetkého vhodné povoliť im prispôsobiť hodnotu platobných nárokov alebo rezervy, aj s možnosťou rôznych mier prispôsobenia.

(32)

Členské štáty v súlade so súčasným právnym rámcom v roku 2014 oznámili svoje rozhodnutia až do kalendárneho roku 2020, týkajúce sa rozdelenia ročných vnútroštátnych stropov pre režim základných platieb medzi regióny a možných postupných ročných úprav na obdobie, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1307/2013. Je potrebné, aby členské štáty uvedené rozhodnutia oznámili aj pre kalendárne roky 2021 a 2022.

(33)

Základným procesom v záujme spravodlivejšej distribúcie priamej podpory príjmu medzi poľnohospodárov je mechanizmus vnútornej konvergencie. Je čoraz náročnejšie opodstatniť výrazné individuálne rozdiely na základe zastaraných referenčných odkazov z minulosti. Základný model vnútornej konvergencie v nariadení (EÚ) č. 1307/2013 spočíva v tom, že členské štáty od roku 2015 uplatňujú jednotnú paušálnu sadzbu na všetky platobné nároky na vnútroštátnej i regionálnej úrovni. S cieľom zabezpečiť hladší prechod na jednotnú hodnotu sa však stanovila výnimka, podľa ktorej členské štáty v období 2015 až 2019 môžu rozlišovať hodnoty platobných nárokov uplatňovaním čiastočnej konvergencie (tzv. tunelový model). Niektoré členské štáty túto výnimku využili. S cieľom pokračovať v procese dosahovania spravodlivejšej distribúcie priamych platieb by členské štáty po roku 2019 mali mať možnosť ďalej sa priblížiť k vnútroštátnemu alebo regionálnemu priemeru namiesto zavedenia jednotnej paušálnej sadzby alebo zachovania hodnoty platobných nárokov na úrovni z roku 2019. Táto možnosť členských štátov by sa preto mala uplatňovať od 1. januára 2021. Členské štáty by mali každoročne oznamovať Komisii svoje rozhodnutia týkajúce sa nasledujúceho roka.

(34)

Ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 týkajúce sa úpravy všetkých platobných nárokov, ktoré sa menia týmto nariadením, by sa mali uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2020, aby sa objasnilo, že členské štáty mohli vykonávať konvergenciu po roku 2019.

(35)

V článku 30 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa stanovujú postupné ročné úpravy hodnoty platobných nárokov pridelených z rezervy, ktoré majú zodpovedať ročným zmenám vnútroštátneho stropu stanoveným v prílohe II k uvedenému nariadeniu, a teda viacročnému riadeniu rezervy. Uvedené pravidlá by sa mali upraviť tak, aby sa v nich zohľadňovala skutočnosť, že je možné zmeniť hodnotu všetkých pridelených platobných nárokov aj hodnotu rezervy s cieľom prispôsobiť sa zmene sumy v prílohe II k uvedenému nariadeniu medzi dvoma rokmi. V členských štátoch, ktoré sa rozhodnú pokračovať vo vnútornej konvergencii, sa táto vnútorná konvergencia realizuje každý rok. Na kalendárne roky 2020, 2021 a 2022 je potrebné v roku pridelenia určiť len hodnotu platobného nároku aktuálneho roka. Jednotková hodnota platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť z rezervy v danom roku, by sa mala vypočítať po možnej úprave rezervy v súlade s článkom 22 ods. 5 uvedeného nariadenia. V akomkoľvek nasledujúcom roku by sa hodnota platobných nárokov pridelených z rezervy mala prispôsobiť v súlade s článkom 22 ods. 5 uvedeného nariadenia.

(36)

V článku 36 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa stanovuje uplatňovanie režimu jednotnej platby na plochu do 31. decembra 2020. Je vhodné povoliť predĺženie režimu jednotnej platby na plochu aj v rokoch 2021 a 2022.

(37)

Keďže zmena prílohy II k nariadeniu (EÚ) č. 1307/2013 stanovená v tomto nariadení nadobudne pre členské štáty účinnosť príliš neskoro na dodržanie pôvodnej lehoty pre niektoré povinnosti podávať oznámenia v roku 2020, je potrebné predĺžiť lehotu, v ktorej majú členské štáty prijať rozhodnutie o tom, či redistributívnu platbu prvýkrát zavedú od roku 2021 alebo 2022, a v ktorej majú toto rozhodnutie oznámiť Komisii. Túto lehotu je vhodné stanoviť na rovnaký dátum ako lehotu na prijatie rozhodnutia o pružnosti medzi piliermi.

(38)

Podľa článku 37 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa môžu členské štáty, ktoré uplatňujú režim jednotnej platby na plochu, rozhodnúť, že v období rokov 2015 – 2020 poskytnú prechodnú vnútroštátnu pomoc s cieľom zabrániť náhlemu a podstatnému zníženiu podpory v tých sektoroch, ktoré využívali prechodnú vnútroštátnu pomoc do roku 2014. Aby sa zabezpečilo, že počas prechodného obdobia bude takáto pomoc naďalej zohrávať svoju úlohu pri podpore príjmov poľnohospodárov v týchto špecifických sektoroch, malo by sa ustanoviť pokračovanie tejto pomoci za rovnakých podmienok a obmedzení ako v období rokov 2015 – 2020.

(39)

V záujme právnej istoty by sa malo objasniť, že články 41 a 42 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 umožňujú členským štátom každoročne preskúmať svoje rozhodnutia o redistributívnej platbe. Lehota na preskúmanie uplatniteľná v rokoch 2021 a 2022 by sa mala stanoviť na rovnaký dátum ako lehota na prijatie rozhodnutia o pružnosti medzi piliermi.

(40)

V článku 52 ods. 10 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty, ktorými sa členským štátom umožňuje, aby rozhodli o pokračovaní vyplácania dobrovoľnej viazanej podpory až do roku 2020 na základe jednotiek produkcie, pre ktoré bola táto podpora poskytnutá v minulom referenčnom období. Cieľom tohto splnomocnenia je zabezpečiť čo najväčší súlad medzi schémami Únie zameranými na sektory, ktoré môžu byť poznačené štrukturálnymi nerovnováhami na trhu. Je preto vhodné predĺžiť uvedené splnomocnenie tak, aby sa vzťahovalo aj na roky 2021 a 2022.

(41)

Keďže zmena prílohy II k nariadeniu (EÚ) č. 1307/2013 stanovená v tomto nariadení nadobudne pre členské štáty účinnosť príliš neskoro na dodržanie pôvodnej lehoty pre niektoré povinnosti podávať oznámenia v roku 2020, je potrebné predĺžiť lehotu, v ktorej majú členské štáty prijať rozhodnutie o tom, či dobrovoľnú viazanú podporu prvýkrát zavedú od roku 2021 alebo 2022, a v ktorej majú toto rozhodnutie oznámiť Komisii. Túto lehotu je vhodné stanoviť na rovnaký dátum ako lehotu na prijatie rozhodnutia o pružnosti medzi piliermi. Podobne by sa mala posunúť na rovnaký dátum aj lehota pre rozhodnutie členských štátov o tom, či chcú naďalej poskytovať dobrovoľnú viazanú podporu v rokoch 2021 a 2022 alebo ju prestanú poskytovať, a pre oznámenie tohto rozhodnutia Komisii.

(42)

V článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa stanovujú prvky oznámení členských štátov o dobrovoľnej viazanej podpore. Je vhodné objasniť, že uvedené oznámenia za kalendárne roky 2021 a 2022 by mali obsahovať percentuálny podiel vnútroštátneho stropu použitý na financovanie tejto podpory na roky 2021 a 2022.

(43)

V nariadení (EÚ) č. 1308/2013 sa stanovujú pravidlá spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov vrátane určitých schém pomoci. V legislatívnych návrhoch Komisie o SPP po roku 2020 sa ustanovilo, že sa tieto schémy pomoci majú začleniť do budúcich strategických plánov SPP členských štátov. S cieľom zabezpečiť bezproblémové začlenenie týchto schém pomoci do budúcej SPP by sa mali stanoviť pravidlá trvania každej z týchto schém pomoci v čase, keď sa majú počas prechodného obdobia obnoviť. Preto pokiaľ ide o schému pomoci v sektore olivového oleja a stolových olív, po existujúcich pracovných programoch vypracovaných na obdobie od 1. apríla 2018 do 31. marca 2021 by mali nasledovať nové pracovné programy na obdobie od 1. apríla 2021 do 31. decembra 2022. Existujúce operačné programy v sektore ovocia a zeleniny, ktoré nedosiahli maximálnu dĺžku trvania päť rokov, sa môžu predĺžiť len do 31. decembra 2022. Nové operačné programy v sektore ovocia a zeleniny by sa mali schváliť len na obdobie najviac troch rokov. Existujúce vnútroštátne programy pre sektor včelárstva vypracované na obdobie od 1. augusta 2019 do 31. júla 2022 by sa mali predĺžiť do 31. decembra 2022.

(44)

Vzhľadom na krízu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19 bolo vinohradníkom, ktorí majú povolenia na novú výsadbu alebo na opätovnú výsadbu, ktorých platnosť uplynie v roku 2020, do značnej miery znemožnené plánované použitie týchto povolení v poslednom roku ich platnosti. S cieľom predísť strate týchto povolení a znížiť riziko zhoršenia podmienok, za ktorých by sa musela vykonávať výsadba, je potrebné umožniť predĺženie platnosti povolení na novú výsadbu alebo na opätovnú výsadbu, ktorých platnosť uplynie v roku 2020. Platnosť všetkých povolení na novú výsadbu alebo na opätovnú výsadbu, ktorá uplynie v roku 2020, by sa preto mala predĺžiť do 31. decembra 2021. Okrem toho, berúc do úvahy zmeny trhových vyhliadok, by držitelia povolení na výsadbu, ktorých platnosť uplynie v roku 2020, mali mať možnosť nepoužiť svoje povolenia bez toho, aby podliehali administratívnym sankciám.

(45)

Ustanovenie nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 o povoleniach na novú výsadbu alebo na opätovnú výsadbu, ktorých platnosť uplynie v roku 2020, zmenené týmto nariadením, by sa malo z dôvodu narušení spôsobených pandémiou ochorenia COVID-19 a následných ťažkostí, pokiaľ ide o využívanie týchto povolení na výsadbu, uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2020.

(46)

V roku 2013 sa stanovili prechodné ustanovenia s cieľom zabezpečiť plynulý prechod z bývalého režimu práv na výsadbu viniča na nový systém povolení na výsadbu, najmä s cieľom zabrániť nadmernej výsadbe pred začatím tohto nového systému. Posledná lehota na predloženie žiadostí o zmenu práv na výsadbu na povolenia sa končí 31. decembra 2020. Povolenia však musí použiť žiadateľ a nie sú obchodovateľné ako bývalé práva na výsadbu. Okrem toho sa od žiadateľov o povolenie môže požadovať, aby mali zodpovedajúcu plochu vinohradov, čo môže viesť k situáciám, keď držitelia práv na výsadbu ešte nenadobudli príslušné plochy vinohradov na využitie povolení, ktoré by vyplynuli z prevodu ich práv na výsadbu. Vážny hospodársky vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na sektor vinohradníctva a vinárstva spôsobil vinohradníkom problémy s peňažným tokom, ako aj neistotu v súvislosti s budúcim dopytom po víne. Vinohradníci, ktorí sú stále držiteľmi práv na výsadbu, by nemali byť nútení rozhodnúť sa, či chcú svoje práva na výsadbu previesť na povolenia, keď čelia mimoriadnym ťažkostiam spôsobeným krízou vyplývajúcou z pandémie ochorenia COVID-19, najmä preto, že v prípade, ak nebudú využívať svoje povolenia na výsadbu vyplývajúce z takéhoto prevodu, by im bola uložená administratívna sankcia. Tie členské štáty, ktoré umožnili vinohradníkom predložiť žiadosti o prevod práv na výsadbu do 31. decembra 2020, by preto mali mať možnosť predĺžiť lehotu na predloženie týchto žiadostí do 31. decembra 2022. V dôsledku toho by sa mal upraviť aj posledný dátum platnosti povolení vyplývajúcich z tohto prevodu, a to na 31. decembra 2025.

(47)

Článok 214a nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 umožnil Fínsku za určitých podmienok poskytnúť s povolením Komisie vnútroštátnu pomoc v južnom Fínsku do roku 2020. Aby sa zabezpečila kontinuita platieb tejto pomoci počas prechodného obdobia, poskytnutie tejto vnútroštátnej pomoci je potrebné povoliť naďalej za rovnakých podmienok a v rovnakej výške ako v roku 2020.

(48)

S cieľom zlepšiť fungovanie trhu s olivovým olejom by členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť o vykonávaní pravidiel uvádzania na trh na účely regulácie ponuky. Z rozsahu týchto rozhodnutí by sa však mali vylúčiť postupy, ktoré by mohli narušiť hospodársku súťaž.

(49)

Nedávne udalosti ukázali, že poľnohospodári čoraz väčšmi čelia riziku volatility príjmov čiastočne pre trhovú expozíciu a čiastočne pre extréme poveternostné udalosti a časté sanitárne a fytosanitárne krízy, ktoré postihujú hospodárske zvieratá a agronomické aktíva Únie. S cieľom zmierniť účinky volatility príjmov a podnietiť poľnohospodárov, aby si v dobrých rokoch vytvárali rezervy na zlé roky, by sa na vnútroštátne daňové opatrenia, podľa ktorých sa základ dane z príjmu poľnohospodárov počíta na základe viacročného obdobia, nemali uplatňovať pravidlá štátnej pomoci.

(50)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to ustanoviť pokračujúce uplatňovanie pravidiel súčasného rámca SPP a neprerušené platby poľnohospodárom a iným prijímateľom, a tým zabezpečiť predvídateľnosť a stabilitu počas prechodného obdobia, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(51)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (13) a upravujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien a nepriameho plnenia a stanovujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(52)

Nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013, (EÚ) č. 1307/2013 a (EÚ) č. 1308/2013 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(53)

S cieľom zabezpečiť, aby dodatočné zdroje poskytnuté na základe nariadenia o EURI boli k dispozícii od 1. januára 2021, by ustanovenia o podpore z nástroja EURI v tomto nariadení mali mať retroaktívny účinok od uvedeného dátumu.

(54)

S ohľadom na nevyhnutnú potrebu okamžite zaistiť právnu istotu pre odvetvie poľnohospodárstva za súčasných okolností by toto nariadenie malo z dôvodu naliehavosti nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,