31992R2913

Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92

z 12. októbra 1992,

ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na jej články 28, 100a a 113,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

v spolupráci s Európskym parlamentom [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže spoločenstvo je založené na colnej únii; keďže je v záujme podnikateľských subjektov spoločenstva i colných orgánov vhodné zhrnúť do kódexu ustanovenia colnej legislatívy, ktoré sú v súčasnosti obsiahnuté vo veľkom množstve nariadení a smerníc spoločenstva; keďže má táto úloha z hľadiska vnútorného trhu zásadný význam;

keďže takýto Colný kódex spoločenstva (ďalej len "kódex") musí zahrňovať v súčasnosti platné právne predpisy v oblasti colníctva; keďže je však vhodné tieto právne predpisy zmeniť a doplniť v záujme ich zosúladenia a zjednodušenia, ako aj nápravy určitých existujúcich nedostatkov s cieľom prijať v tejto oblasti ucelenú sústavu právnych noriem spoločenstva;

keďže, vychádzajúc z koncepcie vnútorného trhu musí kódex obsahovať všeobecné pravidlá a postupy zabezpečujúce uplatnenie sadzobných a iných opatrení zavádzaných na úrovni spoločenstva v súvislosti s pohybom tovaru medzi spoločenstvom a tretími krajinami; keďže tento kódex musí okrem iného zahrňovať výkon opatrení spoločnej poľnohospodárskej a obchodnej politiky pri zohľadnení požiadaviek týchto spoločných politík;

keďže by bolo vhodné upresniť, že tento kódex sa uplatňuje bez toho, že by tým boli dotknuté osobitné predpisy ustanovené v iných oblastiach; keďže takéto osobitné predpisy môžu existovať alebo môžu byť zavedené medzi iným v rámci legislatívy týkajúcej sa poľnohospodárstva, štatistiky, obchodnej politiky alebo vlastných zdrojov;

keďže v záujme toho, aby sa zabezpečila rovnováha medzi požiadavkami colných orgánov na riadne uplatňovanie colných právnych predpisov na strane jednej a právom podnikateľských subjektov na spravodlivé zaobchádzanie na strane druhej, musia byť týmto orgánom okrem iného poskytnuté rozsiahle kontrolné právomoci a spomínaným podnikateľským subjektom musí byť poskytnuté právo odvolať sa; keďže odvolací systém si bude vyžadovať, aby Spojené kráľovstvo zaviedlo nové administratívne postupy, ktoré nemôžu nadobudnúť účinnosť pred 1. januárom 1995;

keďže by sa vzhľadom na mimoriadny význam zahraničného obchodu spoločenstva mali colné formality a kontroly zrušiť alebo ich prinajmenšom zachovať na minimálnej úrovni;

keďže je dôležité zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto kódexu a na tento účel stanoviť postup spoločenstva, ktorý by umožnil v primeranej lehote prijať vykonávacie predpisy na jeho vykonanie; keďže by sa mal v záujme zabezpečenia úzkej a účinnej spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou v tejto oblasti zriadiť Výbor pre colný kódex;

keďže sa pri prijímaní opatrení potrebných na vykonanie tohto kódexu musí venovať maximálna pozornosť tomu, aby sa zabránilo akýmkoľvek podvodom alebo protiprávnemu konaniu, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na celkový rozpočet Európskych spoločenstiev,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA 1

ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV

Článok 1

Colné predpisy pozostávajú z tohto kódexu a z právnych predpisov prijatých na úrovni spoločenstva alebo jednotlivých štátov s cieľom jeho vykonávania. S výnimkou osobitných predpisov platných v iných oblastiach sa kódex vzťahuje na

- pohyb tovaru medzi spoločenstvom a tretími krajinami,

- tovar, na ktorý sa vzťahuje Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva alebo Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

Článok 2

1. Ak medzinárodné dohovory alebo existujúce obyčajové právo s obmedzeným geografickým a hospodárskym rozsahom pôsobnosti alebo v rámci autonómnych opatrení spoločenstva neustanovujú inak, colné predpisy spoločenstva sa uplatňujú jednotne na celom colnom území spoločenstva.

2. Určité ustanovenia colných predpisov sa môžu uplatňovať aj mimo colného územia spoločenstva, ak to upravujú osobitné predpisy alebo medzinárodné dohovory.

Článok 3

1. Colné územie spoločenstva zahŕňa:

- územie Belgického kráľovstva,

- územie Dánskeho kráľovstva, okrem Faerských ostrovov a Grónska,

- územie Spolkovej republiky Nemecko, okrem ostrova Helgoland a územia Buesingenu (Zmluva z 23. novembra 1964 medzi Spolkovou republikou Nemecko a Švajčiarskou konfederáciou),

- územie Španielskeho kráľovstva, okrem Ceuty a Melilly,

- územie Helénskej republiky,

- územie Francúzskej republiky, okrem zámorských území a "collectivités territoriales",

- územie Írska,

- územie Talianskej republiky, okrem obcí Livigno a Campione 'Italia a pobrežných vôd jazera Lugano nachádzajúcich sa medzi brehom a politickou hranicou územia medzi Ponte Tresa a Porto Ceresio,

- územie Luxemburského veľkovojvodstva,

- územie Holandského kráľovstva v Európe

- územie Portugalskej republiky,

- územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Normanských ostrovov a ostrova Man.

2. Za súčasť colného územia spoločenstva sa považujú nasledujúce územia ležiace mimo územia členských štátov, pričom sa zohľadnia dohovory a zmluvy, ktoré sa na týchto územiach uplatňujú:

a) NEMECKO

Rakúske územia Jungholz a Mittelberg v súlade s ich vymedzením v nasledujúcich zmluvách:

- ohľadom Jungholzu: Zmluva z 3. mája 1868 (Bayrisches Regierungsblatt 1868, s. 1245),

- ohľadom Mittelbergu: Zmluva z 2. decembra 1890 (Reichsgesetzblatt 1891, s. 59).

b) FRANCÚZSKO

Územie Monackého kniežatstva v súlade s jeho vymedzením v Colnom dohovore podpísanom v Paríži 18. mája 1963 (Úradný vestník z 27. septembra 1963, s. 8679).

c) TALIANSKO

Územie Republiky San Marino v súlade s jeho vymedzením v dohovore z 31. marca 1939 (zákon zo 6. júna 1939, č. 1120).

3. Colné územie spoločenstva zahŕňa teritoriálne vody, pobrežné vody a vzdušný priestor členských štátov, ako aj územia uvedené v odseku 2 s výnimkou teritoriálnych vôd, pobrežných vôd a vzdušného priestoru tých území, ktoré nie sú súčasťou colného územia spoločenstva podľa odseku 1.

Článok 4

Na účely tohto kódexu sa rozumie:

1. "osobou":

- fyzická osoba,

- právnická osoba,

- združenia osôb bez právnej subjektivity, ktoré môžu vykonávať právne úkony, pokiaľ to ustanovujú platné právne predpisy.

2. "osobou pôsobiacou v spoločenstve":

- v prípade fyzickej osoby akákoľvek osoba, ktorá tam má obvyklé bydlisko,

- v prípade právnickej osoby alebo združenia osôb akákoľvek osoba, ktorá má v rámci spoločenstva sídlo, miesto, z ktorého riadi svoju činnosť alebo stálu prevádzkareň.

3. "colným orgánom" orgán, ktorý je okrem iného zodpovedný za uplatňovanie colných predpisov.

4. "colným úradom" akýkoľvek úrad, na ktorom je možné splniť všetky alebo niektoré formality ustanovené colnými predpismi.

5. "rozhodnutím" akýkoľvek správny akt vydaný colným orgánom, týkajúci sa colných predpisov, ktorým sa rozhoduje v konkrétnom prípade a ktorý má právne účinky na jednu alebo viacej určitých alebo určiteľných osôb; tento termín okrem iného zahrňuje záväzné tarifné informácie v zmysle článku 12.

6. "colným štatútom" postavenie tovaru, ktoré vyjadruje, či ide o tovar spoločenstva alebo o tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva.

7. "tovarom spoločenstva" tovar:

- ktorý je získaný alebo vyrobený výlučne na colnom území spoločenstva za podmienok uvedených v článku 23 a ktorý nezahŕňa tovar dovezený z krajín alebo území, ktoré nie sú súčasťou colného územia spoločenstva,

- dovezený z krajín alebo území, ktoré netvoria súčasť colného územia spoločenstva a ktorý bol prepustený do voľného obehu,

- získaný alebo vyrobený na colnom území spoločenstva buď z tovaru uvedeného len v druhej zarážke, alebo z tovaru uvedeného v prvej a druhej zarážke.

8. "tovarom, ktorý nie je tovarom spoločenstva" tovar iný ako ten, ktorý je uvedený v pododesku 7.

Bez toho, aby tým boli dotknuté články 163 a 164, stráca tovar spoločenstva svoj colný štatút v okamihu jeho skutočného vývozu z colného územia spoločenstva.

9. "colným dlhom" povinnosť osoby zaplatiť dovozné clo (colný dlh pri dovoze) alebo vývozné clo (colný dlh pri vývoze), ktoré sa vzťahuje na konkrétny tovar podľa platných predpisov spoločenstva.

10. "dovozným clom":

- clo a platby s rovnocenným účinkom ako clo, ktoré sa má zaplatiť pri dovoze tovaru,

- poľnohospodárske odvody a iné platby pri dovoze zavedené v súlade so Spoločnou poľnohospodárskou politikou alebo v súlade s osobitnými opatreniami uplatňovanými na určitý tovar, ktorý je výsledkom spracovania poľnohospodárskych výrobkov.

11. "vývozným clom":

- clo a platby s rovnocenným účinkom ako clo, ktoré sa má zaplatiť pri vývoze tovaru,

- poľnohospodárske odvody a iné platby pri vývoze zavedené v súlade so Spoločnou poľnohospodárskou politikou alebo v súlade s osobitnými opatreniami uplatňovanými na určitý tovar, ktorý je výsledkom spracovania poľnohospodárskych výrobkov.

12. "dlžníkom" osoba, ktorá je zodpovedná za zaplatenie colného dlhu.

13. "colným dohľadom" všeobecná činnosť colných orgánov, ktorou sa zabezpečuje dodržiavanie colných predpisov a prípadne aj ďalších právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na tovar podliehajúci colnému dohľadu.

14. "kontrolou vykonávanou colnými orgánmi" vykonávanie špecifických úkonov, ako je prehliadka tovaru, preverovanie existencie a pravosti dokladov, kontrola účtovných alebo iných dokladov, kontrola dopravných prostriedkov, kontrola batožiny a iného tovaru prepravovaného osobami alebo na osobách a vykonávanie úradných šetrení s cieľom zaistiť, aby boli dodržiavané colné predpisy, prípadne ďalšie právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na tovar podliehajúci colnému dohľadu.

15. "colným schváleným určením alebo použitím":

a) prepustenie tovaru do colného režimu;

b) umiestnenie tovaru do slobodného pásma alebo slobodného skladu;

c) spätný vývoz tovaru z colného územia spoločenstva;

d) zničenie tovaru;

e) prenechanie tovaru v prospech štátu.

16. "colným režimom":

a) voľný obeh;

b) tranzit;

c) colné uskladňovanie;

d) aktívny zošľachťovací styk;

e) prepracovanie pod colným dohľadom;

f) dočasné použitie;

g) pasívny zošľachťovací styk;

h) vývoz.

17. "colným vyhlásením" úkon, ktorým osoba prejavuje stanovenou formou a spôsobom vôľu, aby bol tovar prepustený do navrhovaného colného režimu.

18. "deklarantom" osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie vo vlastnom mene, alebo osoba, v ktorej mene sa colné vyhlásenie podáva.

19. "predložením tovaru colnému úradu" oznámenie colným orgánom stanoveným spôsobom, že tovar sa nachádza na colnom úrade alebo na akomkoľvek inom mieste určenom alebo schválenom colnými orgánmi.

20. "prepustením tovaru" úkon, ktorým colné orgány umožňujú nakladať s tovarom za podmienok stanovených pre colný režim, do ktorého bol tovar prepustený.

21. "držiteľom colného režimu" osoba, na účet ktorej bolo colné vyhlásenie podané alebo osoba, na ktorú boli prevedené práva alebo povinnosti uvedenej osoby vyplývajúce z colného režimu.

22. "držiteľom povolenia" osoba, ktorej bolo udelené povolenie.

23. "platným predpisom" právne predpisy spoločenstva alebo národné právne predpisy.

24. "postupom výboru" je postup, ktorý stanovuje alebo na ktorý sa odvoláva článok 249.

KAPITOLA 2

RÔZNE VŠEOBECNÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA NAJMÄ PRÁV A POVINNOSTÍ OSÔB VO VZŤAHU K COLNÝM PREDPISOM

Oddiel 1

Zastúpenie

Článok 5

1. Za podmienok ustanovených v článku 64 odsek 2 s výnimkou predpisov prijatých na základe článku 243 odsek 2 písmeno b), si môže každá osoba v konaniach pred colnými orgánmi stanoviť zástupcu, ktorý môže vykonať všetky úkony a formality ustanovené colnými predpismi.

2. Zastúpenie môže byť:

- priame, pri ktorom zástupca koná v mene a v prospech inej osoby, alebo

- nepriame, pri ktorom zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby.

Členské štáty môžu na svojom území obmedziť právo podať colné vyhlásenia:

- v priamom zastúpení, alebo

- v nepriamom zastúpení,

a to tak, že zástupca musí byť colným zástupcom, ktorý vykonáva svoju podnikateľskú činnosť na území daného členského štátu.

3. S výnimkou prípadov uvedených v článku 64 odsek 2 písmeno b) a odseku 3 musí byť zástupca pôsobiaci v spoločenstva.

4. Zástupca musí vyhlásiť, že koná v prospech inej osoby, uvedie, či ide o zastúpenie priame alebo nepriame, a preukáže sa plnou mocou.

Osoba, ktorá nevyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby, alebo vyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby bez plnej moci, sa považuje za osobu konajúcu vo svojom vlastnom mene a na vlastný účet.

5. Colné orgány môžu požadovať od akejkoľvek osoby, ktorá vyhlasuje, že koná v mene alebo v prospech inej osoby, aby preukázala svoje plnomocenstvo konať ako zástupca.

Oddiel 2

Rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov

Článok 6

1. Ak osoba požaduje, aby colné orgány vydali rozhodnutie týkajúce sa uplatňovania colných predpisov, musí im poskytnúť všetky informácie a podklady, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia.

2. Rozhodnutie musí byť vydané a oznámené žiadateľovi čo najskôr.

Ak bola žiadosť o rozhodnutie podaná v písomnej forme, musí byť rozhodnutie vydané v rámci zákonom ustanovenej lehoty v súlade s platnými právnymi predpismi, táto lehota začína plynúť odo dňa doručenia tejto žiadosti colným orgánom. Rozhodnutie musí byť žiadateľovi oznámené v písomnej forme.

Ak nie je možné zo strany colných orgánov lehotu dodržať, môže byť táto lehota colnými orgánmi predĺžená. V takomto prípade colné orgány musia o tom informovať žiadateľa, a to pred uplynutím ustanovenej lehoty s uvedením dôvodov, ktoré viedli k nedodržaniu lehoty, s uvedením ďalšej lehoty, ktorá je nevyhnutná na vydanie rozhodnutia.

3. Rozhodnutia colných orgánov vydané v písomnej forme, ktorými boli žiadosti zamietnuté alebo ktoré sú v neprospech osôb, musia obsahovať odôvodnenie. Taktiež musia obsahovať poučenie o možnosti podania odvolania podľa článku 243.

4. Môže byť ustanovené, že prvá veta odseku 3 sa uplatní aj pri ostatných rozhodnutiach.

Článok 7

S výnimkou prípadov uvedených v článku 244, pododsek 2, sú rozhodnutia colnými orgánmi okamžite vykonateľné.

Článok 8

1. Rozhodnutie vydané v prospech dotknutej osoby sa zruší, ak bolo vydané na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, ak:

- žiadateľ vedel alebo musel vedieť o ich nesprávnosti alebo neúplnosti, a

- by nemohlo byť vydané ani pri uvádzaní správnych a úplných údajov.

2. Zrušenie rozhodnutia sa oznámi osobám, ktorým bolo rozhodnutie určené.

3. Zrušenie nadobúda účinnosť dňom, kedy bolo rozhodnutie prijaté.

Článok 9

1. Rozhodnutie vydané v prospech dotknutej osoby sa zruší alebo zmení, keď v prípadoch iných ako uvedených v článku 8 neboli alebo už nie sú splnené jedna alebo viac podmienok potrebných na jeho vydanie.

2. Rozhodnutie vydané v prospech dotknutej osoby sa môže zrušiť, ak osoba ktorej sa toto rozhodnutie dotýka neplní povinnosti, ktoré jej z rozhodnutia vyplývajú.

3. Zrušenie alebo zmena rozhodnutia sa oznámi osobe, ktorej bolo rozhodnutie určené.

4. Zrušenie alebo zmena rozhodnutia nadobudnú účinnosť dňom ich oznámenia. V prípade, ak to vyžadujú oprávnené záujmy dotknutej osoby, môžu vo výnimočných prípadoch colné orgány účinnosť zrušenia alebo zmeny rozhodnutia odložiť.

Článok 10

Články 8 a 9 sa nedotýkajú národných predpisov, m ktoré ustanovujú, že rozhodnutia strácajú účinnosť alebo nenadobúdajú účinnosť a ktoré nesúvisia s colnými predpismi.

Oddiel 3

Informácie

Článok 11

1. Každá osoba môže od colných orgánov požadovať informácie týkajúce sa uplatňovania colných predpisov.

Takáto žiadosť môže byť zamietnutá, ak sa nevzťahuje na skutočne zamýšľaný dovoz alebo vývoz.

2. Informácie sa žiadateľovi poskytujú bezplatne. Avšak ak colným orgánom vzniknú zvláštne výdavky, najmä v dôsledku vykonania rozboru alebo odborného posúdenia tovaru alebo v dôsledku vrátenia tovaru žiadateľovi, môže byť od žiadateľa požadovaná náhrada týchto výdavkov.

Článok 12

1. Colné orgány vydávajú záväzné tarifné informácie na základe písomnej žiadosti, pričom konajú v súlade s postupom výboru.

2. Záväzné tarifné informácie sú pre colné orgány záväzné vo vzťahu k držiteľovi informácií len čo sa týka nomenklatúrneho zaradenia tovaru.

Záväzné tarifné informácie sú pre colné orgány záväzné len čo sa týka tovaru, ohľadom ktorého sú splnené colné formality následne po dni, keď tieto orgány poskytli dané informácie.

3. Držiteľ takýchto informácií musí dokázať, že deklarovaný tovar zodpovedá v každom ohľade tovaru popísanému v informáciách.

4. Záväzné tarifné informácie sú platné na dobu šiestich rokov odo dňa vydania. Ako výnimka z článku 8 sú zrušené tam, kde sú založené na nesprávnych alebo neúplných informáciách zo strany žiadateľa.

5. Záväzné tarifné informácie strácajú platnosť:

a) tam, kde sa prijalo nariadenie a informácie už nezodpovedajú právnym predpisom ustanoveným týmto nariadením;

b) tam, kde už nie sú kompatibilné s výkladom jednej z nomenklatúr uvedených v článku 20 (6) buď na úrovni spoločenstva z dôvodu zmeny a doplnenia kombinovanej nomenklatúry, alebo z dôvodu rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, alebo na medzinárodnej úrovni z dôvodu klasifikačného stanoviska alebo zmeny a doplnenia vysvetľujúcich poznámok k nomenklatúre Harmonizovaného komoditného popisného a kódovacieho systému prijatých Radou pre colnú spoluprácu; v tomto prípade je dňom, kedy záväzné tarifné informácie strácajú platnosť deň uverejnenia spomínaných opatrení alebo v prípade medzinárodných opatrení, deň oznámenia Komisie, v sérii "C"Úradného vestníka Európskych spoločenstiev;

c) tam, kde je držiteľovi poskytnuté oznámenie o ich odvolaní, zrušení alebo zmene a doplnení.

6. Držiteľ záväzných tarifných informácií strácajúcich platnosť podľa odseku 5 b) alebo c) môže tieto informácie naďalej používať šesť mesiacov odo dňa uverejnenia alebo oznámenia za predpokladu, že uzavrel záväzné zmluvy na nákup alebo predaj predmetného tovaru na základe záväzných informácií pred tým, než bolo prijaté tarifné opatrenie. Avšak v prípade výrobkov, pri ktorých sa pri uskutočňovaní colných formalít predkladajú osvedčenia o dovoze, vývoze alebo o pevne stanovenej zálohe sa lehota šiestich mesiacov nahrádza lehotou platnosti daného osvedčenia.

V prípade odseku 5 a) môže toto nariadenie stanoviť lehotu, počas ktorej platí predchádzajúci pododsek.

7. Klasifikácia sa môže v záväzných tarifných informáciách uplatňovať za podmienok stanovených v odseku 6 len s cieľom:

- vymerania dovozného alebo vývozného cla,

- výpočtu výšky vývozných náhrad a akýchkoľvek iných súm udeľovaných na dovozy alebo vývozy ako súčasť Spoločnej poľnohospodárskej politiky,

- použitia osvedčení o dovoze, vývoze alebo pevne stanovenej zálohe predkladaných pri výkone formalít s cieľom prijatia colného vyhlásenia týkajúceho sa daného tovaru za predpokladu, že tieto osvedčenia boli vydané na základe príslušných informácií.

Okrem toho vo výnimočných prípadoch tam, kde by mohol byť ohrozený hladký priebeh postupov stanovených v súlade so Spoločnou poľnohospodárskou politikou, môže byť rozhodnuté o výnimke z odseku 6 v súlade s postupom stanoveným v článku 38 nariadenia (EHS) č. 136/66/EHS [4] a v príslušných článkoch iných nariadení o spoločnej organizácii trhov.

Oddiel 4

Iné ustanovenia

Článok 13

Colné orgány môžu v súlade s podmienkami ustanovenými v platných predpisoch vykonávať akékoľvek kontroly, ktoré považujú za potrebné v záujme zabezpečenia správneho uplatňovania colných predpisov.

Článok 14

Na účely uplatnenia colných predpisov musí každá osoba, ktorá sa priamo alebo nepriamo podieľa na úkonoch súvisiacich s pohybom tovaru poskytnúť na žiadosť colných orgánov v stanovených lehotách všetky podklady a údaje bez ohľadu na použitý nosič informácií a všetku potrebnú súčinnosť.

Článok 15

Na všetky informácie, ktoré majú dôverný charakter alebo sa s nimi nakladá ako s dôvernými, sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti. Colné orgány ich nemôžu ďalej oznamovať bez výslovného súhlasu osoby alebo orgánu, ktorý tieto údaje poskytol; oznámenie týchto informácií sa povolí v takom prípade, ak sú tak colné orgány povinné alebo oprávnené konať na základe platných predpisov, hlavne v súvislosti s ochranou údajov alebo súdnym konaním.

Článok 16

Dotknuté osoby musia uchovávať doklady uvedené v článku 14 na účely kontroly zo strany colných orgánov v lehote stanovenej v platných predpisoch, ale najmenej počas obdobia 3 kalendárnych rokov, bez ohľadu na použitý nosič informácií. Táto lehota začína plynúť:

a) v prípade tovaru prepusteného do voľného obehu za iných podmienok ako sú uvedené v písmene b), alebo v prípade tovaru navrhnutého v colnom vyhlásení na vývoz od konca roka, v ktorom bolo prijaté colné vyhlásenie s návrhom na prepustenie tovaru do voľného obehu alebo vývozu;

b) v prípade tovaru prepusteného do voľného obehu so zníženou alebo nulovou sadzbou cla v dôsledku jeho konečného použitia od konca roka, v ktorom tovar prestáva byť predmetom colného dohľadu;

c) v prípade tovaru prepusteného do iného colného režimu od konca roka, v ktorom je ukončený príslušný colný režim;

d) v prípade tovaru umiestneného v slobodnom pásme alebo slobodnom sklade od konca roku, keď tovar opustí slobodné pásmo alebo slobodný sklad.

Bez toho, že by tým boli dotknuté ustanovenia článku 221 odsek 3 druhá veta, ak colné orgány pri kontrole vo vzťahu k colnému dlhu zistia, že je potrebné opraviť príslušný zápis v účtovných dokladoch, musia byť príslušné doklady uchované aj po lehote uvedenej v prvom odseku, a to v období, ktoré bude potrebné na vykonanie tejto opravy a jej kontroly.

Článok 17

Ak je colnými predpismi stanovená lehota, dátum alebo termín na uplatnenie týchto právnych predpisov, môže byťtáto lehota predĺžená alebo stanovený neskorší dátum a termín, avšak iba v prípadoch, keď to príslušné právne predpisy výslovne ustanovujú.

Článok 18

1. Hodnota ECU v národných menách jednotlivých štátov, ktorá sa má uplatňovať v rámci colnej legislatívy sa pevne stanovuje raz za rok. Kurzy, ktoré sa majú uplatňovať sú tie, ktoré platia v prvý pracovný deň októbra, s účinnosťou od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roku. Ak pre určitú národnú menu nie je dostupný kurz, potom kurz, ktorý sa má uplatňovať pre túto menu je ten, ktorý platí v posledný deň, pre ktorý bol kurz uverejnený v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

2. Avšak tam, kde nastane zmena v bilaterálnom strednom devízovom kurze jednej alebo viacerých národných mien:

a) počas kalendárneho roka, na prepočítavanie ECU na národné meny s cieľom stanovenia nomenklatúrneho zaradenia tovaru a ciel a platieb s rovnocenným účinkom sa používajú zmenené kurzy. Tieto zmenené kurzy nadobúdajú účinnosť od 10. dňa po dni, v ktorý sú tieto kurzy dostupné;

b) po prvom pracovnom dni októbra, na prepočítavanie ECU na národné meny s cieľom stanovenia nomenklatúrneho zaradenia tovaru a ciel a platieb s rovnocenným účinkom sa používajú zmenené kurzy a uplatňujú sa, ako výnimka z odseku 1, počas celého nasledujúceho kalendárneho roku okrem prípadov, kedy počas tejto doby nastane zmena v bilaterálnom strednom devízovom kurze, kedy platí písmeno a).

"Zmenené kurzy" znamená kurzy platné v prvý deň po zmene v bilaterálnom strednom devízovom kurze tam, kde sú takéto kurzy dostupné pre všetky meny spoločenstva.

Článok 19

Prípady a podmienky, za ktorých je možné zjednodušiť uplatňovanie colných predpisov budú stanovené postupom výboru.

HLAVA II

FAKTORY, NA ZÁKLADE KTORÝCH SA UPLATŇUJE DOVOZNÉ CLO ALEBO VÝVOZNÉ CLO A INÉ OPATRENIA STANOVENÉ VO VZŤAHU K POHYBU TOVARU

KAPITOLA 1

COLNÝ SADZOBNÍK EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A SADZOBNÉ ZATRIEDENIE TOVARU

Článok 20

1. Ak vznikne colný dlh, sú clo a platby dlžné na základe právnych predpisov založené na Colnom sadzobníku Európskych spoločenstiev.

2. Ostatné opatrenia uvedené v zvláštnych predpisoch spoločenstva, týkajúce sa pohybu tovaru sa uplatnia, ak je to vhodné, na základe tarifného zatriedenia tohto tovaru.

3. Colný sadzobník Európskych spoločenstiev obsahuje:

a) kombinovanú nomenklatúru tovaru;

b) akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá je úplne alebo čiastočne založená na kombinovanej nomenklatúre alebo ktorá ju dopĺňa o ďalšie členenie a ktorá je stanovená zvláštnymi predpismi spoločenstva, ktoré upravujú uplatňovanie sadzobných opatrení v rámci pohybu tovaru;

c) sadzby a iné podklady pre vymeriavania dávok bežne uplatňovaných pri tovare, ktorý je zahrnutý v kombinovanej nomenklatúre, ak ide o:

- clo; a,

- poľnohospodárske odvody a iné platby pri dovoze stanovené v súlade so Spoločnou poľnohospodárskou politikou alebo v súlade s osobitnými opatreniami uplatňovanými na určitý tovar, ktorý je výsledkom spracovania poľnohospodárskych výrobkov;

d) zvýhodnené sadzobné zaobchádzania obsiahnuté v dohodách, ktoré spoločenstvo uzavrelo s niektorými krajinami alebo s niektorými skupinami krajín a ktoré upravujú poskytovanie zvýhodneného sadzobného zaobchádzania;

e) zvýhodnené sadzobné zaobchádzania prijaté jednostranne spoločenstvom vo vzťahu k niektorým krajinám, skupinám krajín alebo územiam;

f) autonómne dočasne pozastavujúce opatrenia poskytujúce zníženie alebo oslobodenie od dovozného cla na niektoré druhy tovarov;

g) iné sadzobné opatrenia vyplývajúce z ďalších platných predpisov spoločenstva.

4. Bez toho, že by tým boli dotknuté pravidlá pre používanie jednotných colných sadzieb a dotknutý tovar spĺňa podmienky pre použitie opatrení uvedených v odseku 3 písmeno d), e) a f), použijú sa na návrh deklaranta tieto opatrenia namiesto opatrení uvedených v písmene c). Pokiaľ sú splnené príslušné podmienky, je možné podať žiadosť dodatočne.

5. Ak je použitie opatrení v odseku 3 písmeno d), e) a f) obmedzené iba na určitý objem tovaru, prestanú byť uplatňované:

a) v prípade sadzobných kvót, od okamihu dosiahnutia stanoveného limitu pre objem dovážaného tovaru;

b) v prípade sadzobných stropov, na základe nariadení Komisie.

6. Sadzobným zatriedením tovaru je stanovenie, na základe platných predpisov, pre daný tovar určujúcej:

a) podpoložky kombinovanej nomenklatúry alebo podpoložky inej nomenklatúry, uvedenej v odseku 3 písmeno b); alebo

b) podpoložky akejkoľvek inej nomenklatúry, ktorá je úplne alebo čiastočne založená na kombinovanej nomenklatúre alebo ktorá ju dopĺňa o ďalšie členenie a ktorá je stanovená zvláštnymi predpismi spoločenstva, ktoré upravujú uplatňovanie iných ako sadzobných opatrení v rámci pohybu tovaru,

pod ktorú sa má vyššie uvedený tovar zatrieďovať.

Článok 21

1. Na zvýhodnené colné sadzby, ktoré sú stanovené pre určité druhy tovarov z dôvodu ich druhu alebo konečného použitia, sa použijú podmienky stanovené postupom výboru. Ak je potrebné povolenie, postupuje sa podľa článkov 86 a 87.

2. Za "zvýhodnené colné sadzby" podľa odseku 1 sa považuje každé zníženie alebo odpustenie dovozného cla podľa článku 4 odsek 10, a to aj v prípade ak je poskytnuté v rámci sadzobných kvót.

KAPITOLA 2

PÔVOD TOVARU

Oddiel 1

Nepreferenčný pôvod

Článok 22

Články 23 až 26 definujú nepreferenčný pôvod tovaru na účely:

a) uplatňovania Colného sadzobníka Európskych spoločenstiev s výnimkou opatrení uvedených v článku 20 odsek 3 písmeno d) a e);

b) uplatňovania opatrení iných ako sadzobných opatrení ustanovenými zvláštnymi predpismi spoločenstva pre pohyb tovaru;

c) prípravy a vydávania osvedčení o pôvode.

Článok 23

1. Za tovar, ktorý má pôvod v určitej krajine sa považuje tovar, ktorý bol v tejto krajine úplne získaný alebo vyrobený.

2. Výraz "tovar úplne získaný alebo vyrobený v určitej krajine" znamená:

a) minerály vyťažené v danej krajine;

b) rastlinné produkty vypestované v danej krajine;

c) živé zvieratá narodené a odchované v danej krajine;

d) produkty získané zo živých zvierat chovaných v danej krajine;

e) produkty poľovníctva a rybárstva vykonávaného v danej krajine;

f) produkty morského rybárstva a iné produkty získané z mimo teritoriálneho mora registrovanými plavidlami danej krajiny, ktoré sú v danej krajine zaregistrované alebo prihlásené a ktoré sa plavia pod vlajkou tejto krajiny;

g) tovar získaný alebo vyrobený na palube spracovateľských lodí z produktov uvedených v písmene f), ktoré majú pôvod v danej krajine, a ktoré sú v tejto krajine zaregistrované alebo prihlásené a ktoré sa plavia pod vlajkou tejto krajiny;

h) produkty získané z morského dna alebo z pôdy pod morským dnom mimo teritoriálneho mora za podmienky, že daná krajina má výhradné práva na využitie morského dna alebo pôdy pod morským dnom;

i) odpad a vyradené produkty z výrobných operácií a použitý tovar zozbieraný v tejto krajine, ktoré môžu byť použité iba na výrobu surovín;

j) tovar, ktorý je vyrobený v danej krajine výlučne z produktov uvedených v písmenách a) až i) alebo z ich derivátov, a to v akomkoľvek štádiu výroby.

3. Na účely odseku 2 výraz "krajina" zahrňuje taktiež teritoriálne more danej krajiny.

Článok 24

Za krajinu pôvodu tovaru na ktorého výrobe sa podieľali viaceré krajiny sa považuje krajina, v ktorej sa ako v poslednej uskutočnilo jeho podstatné a hospodársky odôvodnené spracovanie, a to v podnikoch na to určených a ktorého výsledkom je nový výrobok, alebo ktoré predstavuje dôležitý stupeň výroby.

Článok 25

Spracovanie alebo prepracovanie pri ktorom sa zistí, alebo pri ktorom zistené skutočnosti nasvedčujú, že jeho jediným účelom je snaha obísť predpisy uplatňované v spoločenstve na tovar z určitých krajín, sa za žiadnych okolností nebude považovať za také, na základe ktorého mu bude pridelený pôvod v danej krajine podľa článku 24.

Článok 26

1. Colné predpisy, alebo iné zvláštne predpisy spoločenstva môžu ustanoviť, že dôkaz o pôvode tovaru je možné preukázať predložením určitého dokumentu.

2. Napriek tomu, že takýto doklad je predložený, môžu colné orgány v prípade vážnych pochybností požadovať predloženie akéhokoľvek ďalšieho dôkazu, aby sa ubezpečili, že označenie pôvodu zodpovedá pravidlám ustanoveným príslušnými právnymi predpismi spoločenstva.

Oddiel 2

Preferenčný pôvod tovaru

Článok 27

Pravidlá týkajúce sa preferenčného pôvodu stanovia podmienky upravujúce nadobudnutie pôvodu, ktoré musí tovar splniť, aby sa naň mohli vzťahovať opatrenia podľa článku 20 odsek 3 písmeno d) alebo e).

Tieto pravidlá sú ustanovené:

a) v prípade tovaru zahrnutého v dohodách, ktoré sú zahrnuté v článku 20 odsek 3 písmeno d), v týchto zmluvách;

b) v prípade tovaru, na ktorý sa vzťahujú zvýhodnené sadzobné opatrenia podľa článku 20 odsek 3 písmeno e), v súlade s postupom výboru.

KAPITOLA 3

COLNÁ HODNOTA TOVARU

Článok 28

Ustanovenia tejto kapitoly určujú colnú hodnotu pre účely uplatňovania Colného sadzobníka Európskych spoločenstiev a iných ako sadzobných opatrení ustanovených zvláštnymi predpismi spoločenstva upravujúcimi určité oblasti týkajúce sa pohybu tovaru.

Článok 29

1. Colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t. j. cena skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie spoločenstva, podľa potreby upravená podľa článku 32 a 33, a to za podmienky že:

a) neexistujú obmedzenia, pokiaľ ide o nakladanie s tovarom a jeho použitie kupujúcim, s výnimkou obmedzení ktoré:

- sú uložené alebo požadované právnymi predpismi alebo štátnymi orgánmi v spoločenstve,

- ohraničujú územie, v ktorom môže byť tovar znovu predaný,

alebo

- podstatným spôsobom neovplyvňujú hodnotu tovaru;

b) predaj alebo cena nepodliehajú žiadnym podmienkam alebo plneniam, ktorých hodnotu vo vzťahu k tovaru, ktorý má byť hodnotený, nie je možné zistiť;

c) žiadna časť výnosu akéhokoľvek ďalšieho predaja, nakladanie alebo použitie tovaru kupujúcim nepripadne priamo ani nepriamo predávajúcemu, pokiaľ nie je možné vykonať primeranú úpravu podľa článku 32; a

d) kupujúci a predávajúci nie sú v spojení alebo, ak sú v spojení, je prevodná hodnota prijateľná pre colné účely podľa odseku 2.

2. a) Pri určovaní, či je prevodná hodnota prijateľná na účely odseku 1, nie je skutočnosť, že kupujúci a predávajúci sú v spojení, sama o sebe dostatočným dôvodom na to, aby prevodná hodnota bola považovaná na neprijateľnú. Pokiaľ je to potrebné, budú preskúmané okolnosti predaja a prevodná hodnota bude prijatá, ak spojenie neovplyvnilo cenu. Ak na základe informácií poskytnutých deklarantom alebo iným spôsobom majú colné orgány dôvody na to, aby považovali cenu za ovplyvnenú spojením, oznámia svoje dôvody deklarantovi a poskytnú mu primeranú možnosť na vyjadrenie. Ak o to požiada deklarant, budú mu tieto dôvody oznámené písomnou formou.

b) Pri predaji medzi osobami, ktoré sú v spojení, bude prevodná hodnota uznaná a tovar bude ohodnotený v súlade s odsekom 1, ak deklarant preukáže, že je táto hodnota veľmi blízka niektorej z nasledujúcich hodnôt z rovnakého obdobia alebo približne z rovnakého obdobia:

i) prevodnej hodnote z predaja rovnakého alebo podobného tovaru na vývoz do spoločenstva medzi kupujúcimi a predávajúcimi, ktorí nie sú v žiadnom konkrétnom prípade v spojení;

ii) colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určenej na základe článku 30 odsek 2 písmeno c);

iii) colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určenej na základe článku 30 odsek 2 písmeno d).

Pri použití predchádzajúcich kritérií je treba prihliadnuť k preukázaným rozdielom v stupňoch predaja, množstve, v prvkoch uvedených v článku 32 a k nákladom, ktoré predávajúci nesie pri predajoch, pri ktorých predávajúci a kupujúci nie sú v spojení a ktoré nenesie pri predajoch, pri ktorých sú predávajúci a kupujúci v spojení.

c) Kritériá ustanovené v písmene b) sa použijú na podnet deklaranta, a to iba na účely porovnania. Náhradné hodnoty podľa uvedeného písmena nie je možné určiť.

3. a) Cenou, ktorá bola alebo ktorá má byť za tovar skutočné zaplatená sa rozumie celková platba, ktorá bola alebo má byť zaplatená kupujúcim predávajúcemu alebo v jeho prospech za dovážaný tovar a zahrňuje všetky platby, ktoré boli platené kupujúcim predávajúcemu alebo kupujúcim tretej osobe ako podmienku predaja dovážaného tovaru predávajúcemu alebo tretej osobe k splneniu záväzku predávajúceho. Platba nemusí byť uskutočnená prevodom peňazí. Môže byť uskutočnená prostredníctvom akreditívu a obchodovateľných cenných papierov, a to buď priamo alebo nepriamo.

b) Činnosti, ktoré prevádza na vlastný účet vrátane činností spojených s odbytom tovaru a s výnimkou tých, u ktorých sa uskutoční úprava podľa článku 32 sa nepovažujú za nepriamu platbu predávajúcemu, aj keď by mohli byť považované za činnosti v prospech predávajúceho alebo boli uskutočnené po dohode s predávajúcim, na účely určenia colnej hodnoty, náklady vyplývajúce z takýchto činností nebudú zahrnuté pri určovaní colnej hodnoty do ceny skutočne platenej alebo do ceny, ktorá sa má skutočne zaplatiť.

Článok 30

1. Ak nemôže byť colná hodnota určená podľa článku 29, určí sa postupne podľa odseku 2 písmeno a), b), c) a d), a to podľa prvého písmena, pod ktorým môže byť určená s tým, že poradie použitia písmen c) a d) je možné na žiadosť deklaranta zameniť; iba v prípade ak nie je možné colnú hodnotu určiť podľa určitého písmena, môže byť použité ďalšie písmeno, a to v poradí ustanovenom v tomto odseku.

2. Colnou hodnotou podľa tohto článku je:

a) prevodná hodnota rovnakého tovaru predávaného na vývoz do spoločenstva, v rovnakej alebo približne rovnakej dobe ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota;

b) prevodná hodnota podobného tovaru predávaného na vývoz do spoločenstva v rovnakej alebo približne rovnakej dobe ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota;

c) hodnota založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar predáva v spoločenstve v najväčšom úhrnnom množstve osobám, ktoré nie sú s predávajúcim v spojení;

d) hodnota vypočítaná z nasledovných hodnôt:

- ceny alebo hodnoty materiálu výroby ako aj iného spracovania alebo prepracovania, ktoré sú vynaložené pri výrobe dovážaného tovaru,

- sumy týkajúce sa zisku a všeobecné výdavky, ktoré zodpovedajú týmto sumám a ktoré výrobcovia v krajinách vývozu zahŕňajú do predaja tovaru rovnakej povahy alebo rovnakého druhu ako tovar, pri ktorom sa určuje jeho hodnota a ktoré sú určené k vývozu do spoločenstva,

- ceny alebo hodnoty všetkých položiek uvedených v článku 32 odsek 1 písmeno e).

3. Ďalšie podmienky a pravidlá pre uplatnenie odseku 2 budú stanovené v súlade s postupom výboru.

Článok 31

1. Ak nemôže byť colná hodnota dovážaného tovaru určená podľa článkov 29 alebo 30, určí sa na základe údajov dostupných v spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlúčiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami:

- dohody o vykonaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode,

- článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode,

- ustanovení tejto kapitoly.

2. Colná hodnota podľa odseku 1 sa nemôže zakladať na:

a) predajnej cene spoločenstva na tovar vyrábaný v spoločenstve;

b) postupe, ktorý stanoví prijímanie vyššie uvedených dvoch alternatívnych hodnôt pre colné účely;

c) cene tovaru na domácom trhu v krajine vývozu;

d) výrobných nákladoch iných ako vypočítané hodnoty, ktoré boli určené pre rovnaký alebo podobný tovar v súlade s článkom 30 odsek 2 písmeno d);

e) cene tovaru na vývoz do krajiny, ktorá netvorí súčasť colného územia spoločenstva;

f) minimálnych colných hodnotách; alebo

g) ľubovoľných alebo fiktívnych hodnotách.

Článok 32

1. Pri určovaní colnej hodnoty podľa článku 29 sa pripočítajú k cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá ma byť za dovážaný tovar zaplatená:

a) nasledujúce platby, ktoré sú platené kupujúcim a nie sú zahrnuté v cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá má byť zaplatená:

i) provízie a odmeny za sprostredkovanie s výnimkou nákupných provízií;

ii) cena kontajnerov, ktoré sa na colné účely považujú s príslušným tovarom za jeden celok;

iii) cena obalu, ktorá zahŕňa tak prácu, ako i materiál;

b) príslušne rozčlenená hodnota nasledujúcich tovarov a služieb pokiaľ ju kupujúci poskytuje priamo alebo nepriamo, bezodplatne alebo za zníženú cenu na použitie v súvislosti s výrobou a predajom tovaru na vývoz, pri ktorom sa určuje colná hodnota v rozsahu v akom táto hodnota nebola zahrnutá do ceny, a ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť:

i) materiály, súčiastky, dielce a podobné predmety zahrnuté v dovážanom tovare;

ii) náradie, matrice, zlievarenské formy a podobné predmety používané pri výrobe dovážaného tovaru;

iii) materiály spotrebované pri výrobe dovážaného tovaru;

iv) technika, vývoj, umelecká práca, dizajn, plány a nákresy vyhotovené mimo spoločenstva a potrebné na výrobu dovážaného tovaru;

c) licenčné poplatky za tovar pri ktorom sa určuje jeho colná hodnota, ktoré musí priamo alebo nepriamo platiť kupujúci ako podmienku predaja tohto tovaru, pokiaľ tieto poplatky nie sú zahrnuté v cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť;

d) hodnota akejkoľvek časti výnosu z ďalšieho predaja, nakladanie alebo použitie použitého tovaru, ktoré pripadne priamo alebo nepriamo predávajúcemu;

e) i) náklady na dopravu a poistenie dovážaného tovaru, a

ii) náklady za nakládku, vykládku a manipuláciu s tovarom spojené s dopravou dovážaného tovaru

až na miesto, kde tovar vstupuje na colné územie spoločenstva.

2. Každá položka, ktorá je na základe tohto článku pripočítateľná k cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo má byť zaplatená, ktorá vychádza iba z údajov objektívnych a kvantitatívne vymerateľných.

3. K cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť, sa pri určovaní colnej hodnoty nepripočítavajú žiadne iné položky s výnimkou tých, ktoré sú ustanovené v tomto článku.

4. "Nákupnými províziami" sa pre účely tejto kapitoly rozumejú platby, ktoré platí dovozca sprostredkovateľovi za služby týkajúce sa jeho zastupovania pri kúpe tovaru, pri ktorom sa určuje colná hodnota.

5. Bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 1 písmeno c):

a) do ceny, ktorá bola skutočne zaplatená alebo sa má zaplatiť, sa pri určovaní colnej hodnoty nezapočítavajú platby za právo reprodukovať tovar dovážaný do spoločenstva, a

b) do ceny, ktorá bola skutočne zaplatená alebo sa má zaplatiť, sa nezapočítavajú platby uskutočnené kupujúcim za právo distribuovať alebo ďalej predávať dovážaný tovar, ak tieto platby nie sú podmienkou predaja dovážaného tovaru určeného na vývoz do spoločenstva.

Článok 33

1. Za predpokladu, že sú odlíšené od ceny, ktorá bola skutočne zaplatená alebo sa má zaplatiť, sa do colnej hodnoty nezapočítavajú:

a) náklady na dopravu tovaru po jeho príchode, kde tovar vstúpil na colné územie spoločenstva;

b) náklady na výstavbu, inštaláciu, montáž, údržbu alebo technickú pomoc vynaložené na dovážaný tovar, ako napríklad priemyselné zariadenia, stroje alebo vybavenie, po jeho dovoze;

c) úroky z finančného usporiadania uzavretého kupujúcim a vzťahujúceho sa na nákup dovážaného tovaru bez ohľadu na to, či úver poskytuje predávajúci alebo iná osoba, ak bolo finančné usporiadanie uzavreté v písomnej forme a ak môže kupujúci na žiadosť preukázať, že:

- tento tovar je skutočné predávaný za cenu deklarovanú ako cena, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť, a

- požadovaná úroková sadzba neprevyšuje obvyklú úrokovú sadzbu uplatňovanú v danej krajine pri podobných operáciách v okamihu poskytnutia úveru;

d) platby za právo reprodukovať dovážaný tovar v spoločenstve;

e) nákupné provízie;

f) dovozné clo alebo iné platby vyberané v spoločenstve v súvislosti s dovozom alebo predajom tovaru.

Článok 34

K určeniu colnej hodnoty nosičov informácií pre zariadenia na spracovanie dát, ktoré obsahujú dáta, alebo inštrukcie sa stanovujú zvláštne pravidlá v súlade s postupom výboru.

Článok 35

Tam, kde sa faktory používané na určovanie colnej hodnoty tovaru vyjadrujú v mene inej ako mena členského štátu, v ktorom sa robí ohodnocovanie, prepočítacím kurzom, ktorý sa má použiť, je kurz pravidelne uverejňovaný príslušnými orgánmi daného členského štátu.

Tento prepočítací kurz musí čo najpresnejšie vystihovať aktuálnu hodnotu tejto meny pri obchodných operáciách vyjadrenú v mene daného členského štátu a platí v období, ktoré sa stanoví v súlade s postupom výboru.

Ak takýto kurz neexistuje, použije sa prepočítací kurz stanovený v súlade s postupom výboru.

Článok 36

1. Ustanoveniami tejto kapitoly nie sú dotknuté zvláštne predpisy o určovaní colnej hodnoty tovarov prepustených do voľného obehu po tom, ako im bolo pridelené iné colne schválené určenie alebo použitie.

2. Odlišne od článkov 29, 30 a 31 je možné na žiadosť deklaranta, určiť colnú hodnotu tovaru, ktorý podlieha rýchlej skaze obvykle dovážaného do konsignačného skladu na základe zjednodušených pravidiel stanovených pre celé spoločenstvo v súlade s postupom výboru.

HLAVA III

USTANOVENIA, KTORÉ SA VZŤAHUJÚ NA TOVAR PREPRAVENÝ NA COLNÉ ÚZEMIE SPOLOČENSTVA DO PRIDELENIA COLNE SCHVÁLENÉHO URČENIA ALEBO POUŽITIA

KAPITOLA 1

VSTUP TOVARU NA COLNÉ ÚZEMIE SPOLOČENSTVA

Článok 37

1. Tovar prepravený na colné územie spoločenstva podlieha colnému dohľadu od jeho vstupu na colné územia spoločenstva. Môže byť podrobený colnej kontrole v súlade s platnými predpismi.

2. Tovar podlieha colnému dohľadu po dobu, ktorá je potrebná na určenie jeho colného štatútu, ak sa nejedná o tovar spoločenstva bez toho, aby tým bol dotknutý článok 82 odsek 1, a to do okamihu zmeny jeho colného štatútu, jeho umiestnenia do slobodného pásma alebo slobodného skladu, jeho spätného vývozu alebo jeho zničenia v súlade s článkom 182.

Článok 38

1. Osoba, ktorá tovar prepravila na colné územie spoločenstva, je povinná ho prepraviť bez zbytočného odkladu a prípadne po ceste určenej colnými orgánmi a v súlade s ich pokynmi:

a) na colný úrad určený colnými orgánmi alebo na akékoľvek iné miesto určené alebo schválené týmito orgánmi; alebo

b) do slobodného pásma, ak sa tovar má doviezť do tohto slobodného pásma priamo:

- vodnou alebo vzdušnou cestou, alebo

- po súši bez toho, aby prešiel inou časťou colného územia spoločenstva, ak je časť hranice slobodného pásma totožná so suchozemskou hranicou medzi členským štátom a treťou krajinou.

2. Každá osoba, ktorá preberá zodpovednosť za prepravu tovaru po tom ako bol tovar prepravený na colné územie spoločenstva, hlavne v dôsledku prekládky, je taktiež zodpovedná aj za dodržiavanie povinností uvedených v odseku 1.

3. S tovarom, ktorý podľa platných predpisov podlieha colnej kontrole niektorého členského štátu, aj keď sa doposiaľ nachádza mimo územia spoločenstva, sa nakladá rovnakým spôsobom ako s tovarom, ktorý už bol prepravený na colné územie spoločenstva, hlavne v tom prípade, ak to tak stanoví dohoda uzavretá medzi týmto členským štátom a treťou krajinou.

4. Ustanovenia odseku 1 písmeno a) nevylučujú uplatnenie platných predpisov v oblasti cestovného ruchu, cezhraničnej prepravy, poštovej prepravy alebo prepravy so zanedbateľným hospodárskym významom za predpokladu, že tým nie sú ohrozené colný dohľad a možnosti colnej kontroly.

5. Odseky 1 až 4 a články 39 až 53 sa nevzťahujú na tovar, ktorý dočasne opustil colné územie spoločenstva, pokiaľ sa dočasne pohybuje medzi dvoma bodmi na tomto území, a to po vodnej alebo vzdušnej ceste a pokiaľ je prepravovaný po priamej trase pravidelnou leteckou alebo lodnou dopravou bez zastávky mimo colného územia spoločenstva.

Toto ustanovenie sa nevzťahuje na tovar naložený v prístavoch alebo na letiskách tretích štátov alebo v slobodných prístavoch.

6. Odsek 1 sa neuplatňuje na tovar, ktorý sa nachádza na palube lodi plávajúcej cez teritoriálne vody alebo na palube lietadla, ktoré prelietava vzdušný priestor členských štátov, ak miestom ich určenia nie je prístav alebo letisko v týchto členských štátoch.

Článok 39

1. Ak nemôže byť povinnosť ustanovená v článku 38 odsek 1 splnená z dôvodov nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci, musí osoba, ktorá má túto povinnosť, alebo iná osoba konajúca v jej mene, bez zbytočného odkladu informovať o tejto skutočnosti colné orgány. Ak v dôsledku nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci nedošlo k úplnému zničeniu tovaru, musia byť colné orgány informované taktiež o mieste, na ktorom sa tovar presne nachádza.

2. Ak boli loď alebo lietadlo uvedené v článku 38 odsek 6 nútené v dôsledku nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci dočasne pristáť na colnom území spoločenstva a povinnosť ustanovená v článku 38 odsek 1 nemôže byť splnená, je osoba, ktorá túto loď alebo toto lietadlo na colné územie spoločenstva prepravila, alebo iná osoba konajúca v jej mene povinná bez zbytočného odkladu o tejto skutočnosti informovať colné orgány.

3. Colné orgány určia opatrenia, ktoré budú vykonané s cieľom zabezpečenia colného dohľadu pri tovare uvedenom v odseku 1, ako aj pri tovare na palube lode alebo lietadla za okolností uvedených v odseku 2, a prípadného zabezpečenia jeho následnej prepravy na colný úrad alebo na iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi.

KAPITOLA 2

PREDLOŽENIE TOVARU COLNÝM ORGÁNOM

Článok 40

Tovar, ktorý bol podľa článku 38 odsek 1 písmeno a) prepravený na colný úrad alebo na iné miesto stanovené alebo schválené colnými orgánmi, predloží colným orgánom osoba, ktorá tovar na colné územie spoločenstva prepravila alebo prípadne osoba, ktorá preberá zodpovednosť za prepravu tohto tovaru po jeho vstupe na toto územie.

Článok 41

Článok 40 nevylučuje uplatnenie platných predpisov na tovar:

a) prepravovaný cestujúcimi;

b) na tovar prepustený do colného režimu, ale nepredložený colným orgánom.

Článok 42

Po predložení tovaru colným orgánom, a na základe povolenia colných orgánov môže byť tovar prehliadaný alebo môžu byť z neho odoberané vzorky, a to s cieľom pridelenia colne schváleného určenia alebo použitia. Povolenie bude na základe žiadosti udelené osobe oprávnenej prideliť colne schválené určenie alebo použitie.

KAPITOLA 3

PREDBEŽNÉ COLNÉ VYHLÁSENIE A VYKLÁDKA TOVARU PREDLOŽENÉHO COLNÝM ORGÁNOM

Článok 43

S výhradou článku 45 je na tovar predložený colným orgánom podľa článku 40 potrebné podať predbežné colné vyhlásenie.

Predbežné colné vyhlásenie sa podáva súčasne s predložením tovaru colným orgánom. Colné orgány však môžu určiť lehotu na podanie tohto vyhlásenia, ktorá uplynie v prvý pracovný deň nasledujúceho po dni, kedy bol tovar predložený colným orgánom.

Článok 44

1. Predbežné colné vyhlásenie sa podáva na tlačive, ktoré zodpovedá vzoru stanovenému colnými orgánmi. Colné orgány však môžu povoliť použiť ako predbežné colné vyhlásenie akýkoľvek obchodný alebo úradný doklad, ktorý obsahuje náležitosti nevyhnutné na identifikáciu tovaru.

2. Predbežné colné vyhlásenie môže byť podané:

a) osobou, ktorá tovar prepravila na colné územia spoločenstva, alebo prípadne osobou, ktorá prevzala zodpovednosť za prepravu tovaru po jeho vstupe na toto územie; alebo

b) osobou, v ktorej mene konali osoby uvedené v písmena a).

Článok 45

Bez toho, aby tým boli dotknuté predpisy o dovoze tovaru cestujúcimi a predpisy o listových alebo balíkových zásielkach môžu colné orgány odpustiť podanie predbežného colného vyhlásenia, a to v prípade ak tým nie je ohrozený colný dohľad nad tovarom, a ak boli pred uplynutím lehoty uvedené v článku 43 splnené formality nevyhnutné na pridelenie colne schváleného určenia alebo použitia pre daný tovar.

Článok 46

1. Tovar môže byť vykladaný a prekladaný z dopravných prostriedkov, ktorými je prepravovaný, iba so súhlasom colných orgánov, a to na miestach, ktoré na tento účel určia alebo schvália colné orgány.

Takýto súhlas sa nevyžaduje v prípadoch bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva, ktoré vyžaduje okamžité vyloženie všetkého tovaru alebo jeho časti. V tomto prípade o tom musia byť colné orgány bez zbytočného odkladu informované.

2. Na účely kontroly tovaru a dopravných prostriedkov, ktorými je tovar prepravovaný, sú colné orgány oprávnené kedykoľvek požadovať, aby bol tovar vyložený a vybalený.

Článok 47

Tovar nesmie byť bez súhlasu colných orgánov premiestnený zo svojho pôvodného umiestnenia.

KAPITOLA 4

POVINNOSŤ PRIDELIŤ COLNE SCHVÁLENÉ URČENIE ALEBO POUŽITIE TOVARU PREDLOŽENÉMU COLNÝM ORGÁNOM

Článok 48

Tovaru, ktorý nie je tovarom spoločenstva a ktorý bol predložený colným orgánom, musí byť pridelené colne schválené určenie alebo použitie schválené pre takýto tovar.

Článok 49

1. Pri tovare, na ktorý bolo podané predbežné colné vyhlásenie, musia byť formality na pridelenie colne schváleného určenia alebo použitia splnené v týchto lehotách:

a) 45 dní odo dňa, kedy bolo podané predbežné colné vyhlásenie, v prípade tovaru prepravovaného po vodných cestách;

b) 20 dní odo dňa, kedy bolo vydané predbežné colné vyhlásenie, v prípade tovaru prepravovaného inak ako po vodných cestách.

2. Ak to okolnosti vyžadujú, môžu colné orgány stanoviť kratšiu lehotu alebo predĺžiť lehoty ustanovené v odseku 1. Predĺženie lehôt však nesmie prekročiť ich okolnosťami odôvodnenú potrebu.

KAPITOLA 5

DOČASNÉ USKLADNENIE TOVARU

Článok 50

Od predloženia tovaru colným orgánom až do okamihu pridelenia colne schváleného určenia alebo použitia, má tento tovar postavenie dočasne uskladneného tovaru. Takýto tovar sa ďalej označuje ako "dočasne uskladnený tovar".

Článok 51

1. Dočasne uskladnený tovar môže byť uskladnený iba na miestach schválených colnými orgánmi a za podmienok nimi stanovených.

2. Colné orgány môžu od držiteľa tovaru požadovať zabezpečenie akéhokoľvek colného dlhu, ktorý by mohol vzniknúť podľa článku 203 alebo 204.

Článok 52

Bez toho aby bol dotknutý článok 42, môže byť dočasne uskladnený tovar podrobený iba takým úkonom, ktoré sú potrebné na jeho zachovanie v nezmenenom stave bez toho, aby sa menil jeho vonkajší vzhľad alebo technické vlastnosti.

Článok 53

1. Colné orgány vykonajú bez zbytočného odkladu všetky nevyhnutné opatrenia, vrátane predaja tovaru, aby upravili postavenie tovaru, pri ktorom neboli formality potrebné na pridelenie colne schváleného určenia alebo použitia začaté v lehote ustanovenej v článku 49.

2. Pokiaľ nie je postavenie tovaru upravené, môžu colné orgány na náklady a nebezpečenstvo držiteľa tovaru nechať tento tovar premiestniť na zvláštne miesto, ktoré je pod ich dohľadom.

KAPITOLA 6

USTANOVENIA UPLATŇOVANÉ NA TOVAR, KTORÝ NIE JE TOVAROM SPOLOČENSTVA, PREPRAVOVANÉHO V REŽIME TRANZIT

Článok 54

Článok 38 s výnimkou odseku 1 písmeno a) a články 39 až 53 sa nevzťahujú na tovar prepravený na colné územie spoločenstva, ktorý bol prepustený do režimu tranzit.

Článok 55

Akonáhle je tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva a nachádza sa v režime tranzit, prepravený na miesto jeho určenia na colnom území spoločenstva a predložený colným orgánom v súlade s platnými predpismi upravujúcimi tranzit, použijú sa ustanovenia článkov 43 až 53.

KAPITOLA 7

INÉ USTANOVENIA

Článok 56

Ak si to okolnosti vyžadujú, môžu dať colné orgány predložený tovar zničiť. Colné orgány o tom informujú jeho držiteľa. Náklady na zničenie tovaru znáša jeho držiteľ. Oprava nebude mať účinok vydania vyhlásenia vzťahujúceho sa na iné tovary než tie, ktoré pôvodne zahŕňalo.

Článok 57

Ak colné orgány zistia, že tovar bol na colné územie spoločenstva prepravený v rozpore s platnými predpismi alebo bol odňatý spod colného dohľadu, príjmu všetky opatrenia potrebné k náprave jeho postavenia, a to vrátane predaja tovaru.

HLAVA IV

COLNE SCHVÁLENÉ URČENIE ALEBO POUŽITIE

KAPITOLA 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 58

1. Ak nie je ustanovené inak, môže byť tovaru kedykoľvek bez ohľadu na jeho povahu alebo množstvo, alebo jeho krajinu pôvodu, odoslania alebo určenia za stanovených podmienok pridelené akékoľvek colne schválené určenia alebo použitie.

2. Odsek 1 nevylučuje možnosť uplatnenia zákazov alebo obmedzení s cieľom ochrany verejnej mravnosti, verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia a života ľudí, zvierat alebo rastlín, ochrany národného kultúrneho bohatstva s umeleckou, historickou alebo archeologickou hodnotou alebo ochrany priemyselného a obchodného vlastníctva.

KAPITOLA 2

COLNÉ REŽIMY

Oddiel 1

Prepustenie tovaru do colného režimu

Článok 59

1. Všetok tovar určený na prepustenie do colného režimu musí byť uvedený v colnom vyhlásení pre príslušný colný režim.

2. Tovar spoločenstva navrhnutý v colnom vyhlásení do režimu vývoz, pasívny zošľachťovací styk, tranzit alebo colné uskladňovanie, je pod colným dohľadom od okamihu prijatia colného vyhlásenia až do okamihu, keď opustí colné územie spoločenstva alebo je zničený alebo keď je platnosť colného vyhlásenia zrušená.

Článok 60

Pokiaľ colné predpisy neustanovujú žiadne pravidlá v tejto veci, členské štáty určia príslušnosť colných orgánov na svojom území, a to s prípadným prihliadnutím na povahu tovaru alebo colného režimu, do ktorého má byť tovar prepustený.

Článok 61

Colné vyhlásenie sa podáva:

a) v písomnej forme; alebo

b) prostredníctvom zariadenia na spracovanie údajov, ak to umožňujú predpisy ustanovené v súlade s postupom výboru alebo ak to povolili colné orgány; alebo

c) ústnym vyhlásením alebo iným úkonom, ktorým držiteľ tovaru prejavuje svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do príslušného colného režimu, pokiaľ túto možnosť upravujú predpisy prijaté v súlade s postupom výboru.

A. Písomné colné vyhlásenie

I. Bežný postup

Článok 62

1. Písomné colné vyhlásenie musí byť podané na tlačive, ktoré zodpovedá úradnému vzoru stanovenému pre tento účel. Musí byť podpísané a musí obsahovať všetky náležitosti nevyhnutné pre uplatňovanie predpisov upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný v colnom vyhlásení.

2. K písomnému colnému vyhláseniu musia byť pripojené všetky doklady, ktorých predloženie je nevyhnutné pre uplatňovanie predpisov upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný v colnom vyhlásení.

Článok 63

Písomné colné vyhlásenia, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené v článku 62 príjmu colné orgány okamžite za predpokladu, že tovar, na ktorý sa vzťahujú, bol predložený colným orgánom.

Článok 64

1. S výnimkou článku 5 môže colné vyhlásenie podať každá osoba, ktorá môže príslušnému colnému orgánu predložiť predmetný tovar alebo zabezpečiť jeho predloženie so všetkými dokladmi, ktorých predloženie je nevyhnutné pre uplatňovanie predpisov upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný v colnom vyhlásení.

2. Avšak,

a) ak vyplývajú z prijatia colného vyhlásenia pre určitú osobu zvláštne povinnosti, môže byť colné vyhlásenie podané iba touto osobou, alebo na jej účet;

b) deklarant musí pôsobiť v spoločenstve.

Podmienka pôsobenia v spoločenstve sa však neuplatní pre osoby, ktoré:

- podávajú colné vyhlásenie na tranzit alebo dočasné použitie,

- podávajú colné vyhlásenie príležitostne za predpokladu, že to colné orgány považujú za oprávnené.

3. Ustanovenia odseku 2 písmeno b) nevylučujú, aby členské štáty uplatňovali dvojstranné dohody uzavreté s tretími krajinami, alebo zvyklosti s podobnými účinkami, ktoré na základe reciprocity umožňujú štátnym príslušníkom týchto krajín podávať colné vyhlásenie na území daných členských štátov.

Článok 65

Deklarantovi môže byť na základe jeho žiadosti povolené, aby opravil jeden alebo viac údajov uvedených v colnom vyhlásení po tom, ako bolo prijaté colnými orgánmi.

Žiadna oprava colného vyhlásenia sa však nepovolí, ak o jej vykonanie deklarant požiada po tom, ako colné orgány:

a) oznámili deklarantovi, že vykonajú prehliadku tovaru; alebo,

b) zistili, že uvedené údaje sú nesprávne; alebo,

c) už tovar prepustili.

Článok 66

1. Na žiadosť deklaranta colné orgány zrušia už prijaté colné vyhlásenie, ak deklarant preukáže, že tovar bol v colnom vyhlásení navrhnutý do príslušného režimu omylom, alebo že vzhľadom ku zvláštnym okolnostiam tovar už nemôže byť naďalej prepustený do colného režimu, do ktorého bol navrhnutý v colnom vyhlásení.

Avšak, ak colné orgány deklarantovi oznámili svoj úmysel vykonať prehliadku tovaru, nebude žiadosť o zrušeniu colného vyhlásenia prijatá, pokiaľ táto prehliadka nebude vykonaná.

2. Po prepustení tovaru už nie je možné colné vyhlásenie zrušiť, s výnimkou prípadov vymedzených v súlade s postupom výboru.

3. Zrušenie colného vyhlásenia sa nedotýka použitia platných predpisov trestného a priestupkového práva.

Článok 67

Ak nie je výslovne ustanovené inak, použijú sa pri prepustení tovaru do colného režimu do ktorého je tovar uvedený v colnom vyhlásení navrhnutý predpisy platné ku dňu, kedy colné orgány toto vyhlásenie prijali.

Článok 68

Colné orgány môžu s cieľom overenia prijatých colných vyhlásení:

a) kontrolovať colné vyhlásenie a doklady k nemu priložené. Colné orgány môžu požadovať, aby im deklarant predložil ďalšie doklady potvrdzujúce správnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení;

b) prehliadať tovar a s cieľom jeho analýzy alebo podrobnej prehliadky odoberať vzorky.

Článok 69

1. Deklarant zabezpečí prepravu tovaru na miesto vykonania prehliadky, prípadne na miesto, na ktorom majú byť odobraté vzorky, ako aj všetku manipuláciu nevyhnutnú k prehliadke alebo odberu vzoriek, alebo sa uvedené úkony vykonajú na jeho zodpovednosť. Vynaložené náklady znáša deklarant.

2. Deklarant je oprávnený byť prítomný pri prehliadke tovaru a prípadnom odbere vzoriek. Ak to colné orgány považujú za účelné, môžu požadovať, aby bol deklarant alebo jeho zástupca prítomný pri prehliadke tovaru alebo odbere vzoriek a poskytol colným orgánom potrebnú súčinnosť na uľahčenie prehliadky tovaru alebo odberu vzoriek.

3. Ak sú vzorky odoberané v súlade s platnými predpismi, colným orgánom nevzniká povinnosť platiť akúkoľvek náhradu vyplývajúcu z prehliadky tovaru alebo odberu vzoriek, avšak znášajú náklady na jeho analýzu alebo prehliadku.

Článok 70

1. Ak je prehliadaná iba časť tovaru uvedeného v colnom vyhlásení, vzťahuje sa výsledok takejto čiastočnej prehliadky na všetok tovar v ňom uvedený.

Ak sa však deklarant domnieva, že výsledky čiastočnej prehliadky sa nevzťahujú na ostatný tovar uvedený v colnom vyhlásení, môže požiadať o vykonanie dodatočnej prehliadky.

2. Ak colné vyhlásenie obsahuje dve alebo viac položiek, na účely odseku 1, údaje ku každej položke sa považujú za samostatné colné vyhlásenie.

Článok 71

1. Výsledok overovania colného vyhlásenia je podkladom pre uplatňovanie predpisov upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar prepúšťaný.

2. Ak nie je colné vyhlásenie overované, sú predpisy uvedené v odseku 1 uplatňované na základe údajov uvedených v colnom vyhlásení.

Článok 72

1. Ak je na zabezpečenie dodržovania podmienok colného režimu, do ktorého je tovar navrhnutý v colnom vyhlásení, potrebná jeho identifikácia, colné orgány na ten účel vykonajú potrebné opatrenia.

2. Identifikačné znaky na tovare alebo dopravných prostriedkoch môžu byť odstránené alebo zničené iba colnými orgánmi alebo s ich povolením, pokiaľ v dôsledku nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci je ich odstránenie alebo zničenie nevyhnutné s cieľom zabezpečenia ochrany tovaru alebo dopravných prostriedkov.

Článok 73

1. Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 74, ak sú splnené podmienky na prepustenie tovaru do príslušného režimu, a ak sa na tovar nevzťahujú žiadne zákazy a obmedzenia, colné orgány prepustia tento tovar ihneď po tom, ako boli údaje uvedené v colnom vyhlásení overené alebo prijaté bez overenia. Rovnako postupujú v prípadoch, keď overovanie nie je možné v primeranej lehote ukončiť a tovar na účely overovania už nie je potrebný.

2. Všetok tovar, na ktorý sa vzťahuje jedno colné vyhlásenie, bude prepustený súčasne.

Ak colné vyhlásenie obsahuje dve alebo viac položiek, na účely tohto odseku, údaje ku každej položke sa považujú za samostatné colné vyhlásenie.

Článok 74

1. Ak prijatím colného vyhlásenia vzniká colný dlh, nesmie byť tovar, na ktorý sa colné vyhlásenie vzťahuje prepustený, pokiaľ nie je colný dlh zaplatený alebo zabezpečený. Bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 2 sa toto ustanovenie nevzťahuje na režim dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla.

2. Ak colné orgány na základe predpisov upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný, požadujú zabezpečenie colného dlhu, nesmie byť tovar do tohto colného režimu prepustený, pokiaľ nebude takéto zabezpečenie poskytnuté.

Článok 75

Vykonajú sa všetky nevyhnutné opatrenia, vrátane zaistenia a predaja, vo vzťahu k tovaru, ktorý:

a) nemôže byť prepustený, pretože:

- v lehote stanovenej colnými orgánmi nebolo možné vykonať prehliadku tovaru, alebo v nej pokračovať z dôvodov, ktoré je možné pričítať deklarantovi; alebo,

- doklady, ktoré musia byť predložené pred prepustením tovaru do navrhovaného režimu, neboli predložené; alebo,

- platby alebo zabezpečenie, ktoré mali byť vykonané alebo poskytnuté vzhľadom k dovoznému clu alebo vývoznému clu, neboli v stanovenej lehote vykonané alebo poskytnuté; alebo,

- podlieha zákazom alebo obmedzeniam;

b) nebol po prepustení v primeranej lehote vyzdvihnutý.

II. Zjednodušené postupy

Článok 76

1. Na účel zjednodušeného uskutočnenia formalít a postupov v čo najväčšom rozsahu a bez toho, aby tým bol narušený riadny priebeh konania, môžu colné orgány za podmienok stanovených v súlade s postupom výboru povoliť, aby:

a) vyhlásenie podľa článku 62 neobsahovalo niektoré údaje ustanovené v odseku 1 uvedeného článku alebo k nemu neboli priložené niektoré doklady uvedené v odseku 2 uvedeného článku;

b) bol namiesto vyhlásenia podľa článku 62 predložený obchodný alebo úradný doklad spolu so žiadosťou o prepustenie tovaru do navrhovaného colného režimu;

c) vyhlásenie na tovar pre príslušný režim bolo vykonané zápisom tohto tovaru do evidencie; v tomto prípade colné orgány môžu upustiť od požiadavky, aby deklarant predložil tovar colným orgánom.

Zjednodušené vyhlásenie, obchodný alebo úradný doklad alebo zápis do evidencie musí obsahovať aspoň údaje potrebné na identifikáciu tovaru. Zápis do evidencie musí obsahovať dátum tohto zápisu.

2. S výnimkou prípadov určených v súlade s postupom výboru je deklarant povinný podať dodatočné colné vyhlásenie, ktoré môže mať všeobecnú pravidelnú alebo súhrnný povahu.

3. Dodatočné vyhlásenia a zjednodušené vyhlásenia sa podľa odseku 1 písmeno a), b) a c) považujú za jednotný neoddeliteľný doklad, ktorý nadobúda účinnosť dňom prijatia zjednodušených vyhlásení; v prípadoch uvedených v odseku 1 písmeno c) má zápis do evidencie rovnaký právny účinok ako prijatie vyhlásenia podľa článku 62.

4. Zvláštne zjednodušené postupy pre tranzitný režim spoločenstva, budú stanovené v súlade s postupom výboru.

B. Ostatné vyhlásenia

Článok 77

Ak je colné vyhlásenie podávané prostredníctvom zariadení na spracovanie údajov v zmysle článku 61 písmeno b) alebo ústnym vyhlásením alebo iným úkonom v zmysle článku 61 písmeno c), použijú sa články 62 až 76 primerane bez toho, aby tým boli dotknuté zásady v nich ustanovené.

C. Následná kontrola vyhlásení

Článok 78

1. Po prepustení tovaru môžu colné orgány z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta colné vyhlásenia opraviť.

2. Po prepustení tovaru môžu colné orgány kontrolovať obchodné doklady a iné údaje vzťahujúce sa k dovozným alebo vývozným operáciám s tovarom alebo k následným obchodným operáciám s týmto tovarom s cieľom presvedčiť sa o správnosti údajov uvedených v colnom vyhlásení. Kontrolu je možné vykonať u deklaranta alebo inej osoby, ktorá sa priamo alebo nepriamo obchodne podieľa na uvedených operáciách, alebo u akejkoľvek inej osoby, ktorá má u seba uvedené doklady a údaje na obchodné účely. Colné orgány môžu taktiež prehliadať tovar, pokiaľ ho ešte je možné predložiť.

3. Ak výsledky preskúmania vyhlásenia alebo následnej kontroly nasvedčujú tomu, že predpisy upravujúce príslušný colný režim boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colné orgány v súlade s vydanými predpismi môžu prijať opatrenia nevyhnutné na nápravu, pričom zoberú do úvahy nové informácie, ktoré majú k dispozícii.

Oddiel 2

Voľný obeh

Článok 79

Prepustením do voľného obehu získava tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, colný štatút tovaru spoločenstva.

Prepustenie zahŕňa uplatnenia obchodno-politických opatrení, splnenie ďalších formalít stanovených pre dovoz určitého tovaru a vybratie všetkých platieb dlžných na základe právnych predpisov.

Článok 80

1. Odlišne od článku 67 môže deklarant požiadať o priznanie výhodnejšej sadzby, ak je dovozné clo, ktorému tovar podlieha, clom podľa článku 4 odsek 10 prvého pododseku, a ak došlo k zníženiu colných sadziebv období po prijatí colného vyhlásenia s návrhom na prepustenie tovaru do volného obehu, a to ešte pred prepustením tohto tovaru.

2. Ak nebolo možné tovar prepustiť do volného obehu z dôvodov ktoré je možné pričítať iba deklarantovi, odsek 1 sa nepoužije.

Článok 81

Ak zásielku tvoria tovary s odlišnými sadzobnými zatriedeniami, a zaobchádzanie s každým z týchto tovarov v súlade so sadzobným zatriedením by bolo pri vystavovaní vyhlásenia spojené s neprimeranou námahou a nákladmi neúmernými dovoznému clu, ktoré sa na ne vzťahuje, môžu colné orgány na žiadosť deklaranta súhlasiť s tým, že celá zásielka bude podliehať dovoznému clu zodpovedajúcemu sadzobnému zatriedeniu tovaru s najvyššou sadzbou dovozného cla.

Článok 82

1. Tovar prepustený do volného obehu so zníženou alebo nulovou sadzbou cla v dôsledku jeho konečného použitia zostáva pod colným dohľadom. Colný dohľad sa ukončí, akonáhle sa prestanú uplatňovať podmienky stanovené pre takéto zníženie alebo stanovenie nulovej sadzby cla, a to v momente, ak je tovar vyvezený alebo zničený alebo akonáhle je povolené použiť tovar na iné účely, než sú účely uvedené v žiadosti o zníženie alebo o nulovú sadzbu cla a dlžné clo je zaplatené.

2. Články 88 a 90 sa primerane použijú na tovar uvedený v odseku 1.

Článok 83

Tovar prepustený do voľného obehu stráca svoj colný štatút tovaru spoločenstva, ak:

a) je po prepustení tovaru vyhlásenie s návrhom na prepustenie tovaru do volného obehu zrušené v súlade s článkom 66, alebo

b) dovozné clo splatné pri tomto tovare bolo vrátené alebo odpustené:

- v rámci režimu aktívny zošľachťovací styk v systéme vrátenia;

alebo

- podľa článku 238 z dôvodu, že tovar bol chybný alebo nespĺňal zmluvné podmienky; alebo

- v prípadoch uvedených v článku 239, ak je vrátenie alebo odpustenie podmienené vývozom alebo spätným vývozom tovaru alebo pridelením ekvivalentného colne schváleného určenia alebo použitia.

Oddiel 3

Podmienečný systém a colné režimy s ekonomickým účinkom

A. Spoločné ustanovenia pre niektoré režimy

Článok 84

1. V článkoch 85 až 90:

a) "režimom s podmienečným systémom" sa v prípade tovaru, ktorý nie je tovarom spoločenstva, rozumie:

- vonkajší tranzit;

- colné uskladňovanie;

- aktívny zošľachťovací styk v podmienečnom systéme;

- prepracovanie pod colným dohľadom;

- dočasné použitie;

b) "colným režimom s ekonomickým účinkom" sa rozumie:

- colné uskladňovanie;

- aktívny zošľachťovací styk;

- prepracovanie pod colným dohľadom;

- dočasné použitie;

- pasívny zošľachťovací styk.

2. "Dovážaným tovarom" sa rozumie tovar prepustený do režimu s podmienečným systémom a tovar, ktorý v rámci aktívneho zošľachťovacieho styku v systéme vrátenia splnil formality stanovené na prepustenie do volného obehu a formality uvedené v článku 125.

3. "Tovarom v nezmenenom stave" sa rozumie dovážaný tovar, ktorý nebol spracovaný v režime aktívny zošľachťovací styk alebo v režime prepracovanie pod colný dohľadom.

Článok 85

Do colného režimu s ekonomickým účinkom je možné prepustiť tovar iba na základe povolenia vydaného colnými orgánmi.

Článok 86

Bez toho, že by tým boli dotknuté dodatočné zvláštne podmienky upravujúce príslušný režim, povolenie podľa článku 85 alebo článku 100 odsek 1 bude udelené len:

- osobám, ktoré poskytujú všetky záruky potrebné k riadnemu vykonaniu operácií;

- za podmienky, že colné orgány môžu dohliadať na vykonávanie daného režimu a kontrolovať ho bez toho, aby museli zaviesť administratívne opatrenia, ktoré sú neprimerané k hospodárskym potrebám spojených s vykonávaním režimu.

Článok 87

1. V povolení sa stanovia podmienky, na základe ktorých sa daný režim použije.

2. Držiteľ povolenia je povinný oznámiť colným orgánom všetky skutočnosti, ktoré nastali po udelení povolenia a ktoré by mohli mať vplyv na jeho platnosť alebo obsah.

Článok 88

Colné orgány môžu podmieniť prepustenie tovaru do režimu v podmienečnom systéme zabezpečením colného dlhu, ktorý môže pri tomto tovare vzniknúť.

V rámci určitého režimu v podmienečnom systéme môžu byť stanovené zvláštne podmienky týkajúce sa zabezpečenia colného dlhu.

Článok 89

1. Režim v podmienečnom systéme s ekonomickým účinkom sa ukončí, keď je tovaru prepustenému do tohto režimu alebo výrobkom spracovaným alebo zušľachteným v rámci tohto režimu pridelené nové colne schválené určenie alebo použitie.

2. Colné orgány príjmu všetky opatrenia potrebné na to, aby napravili postavenie tovaru, pri ktorom nebol príslušný režim ukončený v súlade so stanovenými podmienkami.

Článok 90

Práva a povinnosti držiteľa colného režimu s ekonomickým účinkom môžu byť za podmienok stanovených colnými orgánmi prevedené postupne na iné osoby, ktoré spĺňajú podmienky stanovené pre daný režim.

B. Vonkajší tranzit

I. Všeobecné ustanovenia

Článok 91

1. Režim vonkajší tranzit umožňuje prepravu medzi dvoma miestami v rámci colného územia spoločenstva:

a) tovaru, ktorý nie je tovarom spoločenstva bez toho, aby tovar podliehal dovoznému clu alebo iným platbám alebo obchodno-politickým opatreniam;

b) k tovaru spoločenstva, ktorý podlieha opatreniu spoločenstva zahrňujúcemu vývoz tohto tovaru do tretích krajín a vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnili zodpovedajúce colné formality pre režim vývoz.

2. Preprava podľa odseku 1 sa môže uskutočniť:

a) vo vonkajšom tranzitnom režime spoločenstva; alebo

b) na podklade karnetu TIR (Dohovor TIR), pokiaľ táto preprava:

1. začala alebo sa má skončiť mimo spoločenstva; alebo

2. sa týka zásielok tovaru, ktoré musia byť vyložené na colnom území spoločenstva a ktoré sú prepravované spoločne s tovarom, ktorý má byť vyložený v tretej krajine; alebo

3. sa uskutočňuje medzi dvomi miestami v spoločenstve cez územie tretej krajiny;

c) na podklade karnetu ATA (Dohovor ATA) používaného ako tranzitný doklad; alebo

d) pod ochranou Rýnskeho manifestu (článok 9 revidovaného Dohovoru pre plavbu na Rýne); alebo

e) na podklade formuláru 302 používaného na základe Dohovoru medzi zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy o štatúte ich ozbrojených síl, podpísanom v Londýne 19. júna 1951; alebo

f) poštou (vrátane balíkovej pošty).

3. Použitím vonkajšieho tranzitného režimu nie sú dotknuté zvláštne predpisy upravujúce prepravu tovaru prepusteného do colného režimu s ekonomickým účinkom.

Článok 92

Režim vonkajšieho tranzitu sa končí, keď sa tovar a zodpovedajúce doklady predložia na colnom úrade určenia v súlade s ustanoveniami platnými pre daný režim.

II. Osobitné ustanovenia týkajúce sa vonkajšieho tranzitu spoločenstva

Článok 93

Režimu vonkajšieho tranzitu spoločenstva podlieha tovar, ktorý je prepravovaný cez územia tretieho štátu, a to len vtedy ak:

a) túto možnosť stanoví medzinárodná dohoda; alebo

b) sa preprava cez túto krajinu vykonáva na podklade jednotného prepravného dokumentu vystaveného na colnom území spoločenstva; v tomto prípade sa uplatňovanie tohto režimu na území tretej krajiny preruší.

Článok 94

1. Podliehajúc článku 95, hlavný dlžník poskytuje záruku s cieľom zabezpečenia platby akéhokoľvek colného dlhu alebo iných poplatkov, ktoré môžu vzniknúť vo vzťahu k danému tovaru.

2. Okrem prípadov, ktoré sa podľa potreby majú určovať v súlade s postupom výboru, žiadnu záruku nie je potrebné poskytovať na:

a) cesty po mori a letecky;

b) prepravu tovaru po Rýne a po rýnskych vodných cestách;

c) prepravu potrubím;

d) operácie uskutočňované železničnými spoločnosťami členských štátov.

3. Prípady, v ktorých sa môže upustiť od poskytovania záruky vo vzťahu k preprave tovaru po vodných cestách iných ako tie, o ktorých sa hovorí v odseku 2 b) sa určujú v súlade s postupom výboru.

Článok 95

1. Akákoľvek osoba spĺňajúca podmienky stanovené v odseku 2 môže, podliehajúc obmedzeniam stanoveným v odseku 3, získať od colných orgánov v členskom štáte, v ktorom je oprávnená podnikať, upustenie od záruky pre operácie v režime vonkajšieho tranzitu spoločenstva uskutočňované touto osobou z akéhokoľvek členského štátu odoslania a cez územie akéhokoľvek členského štátu.

2. Upustenie od záruky, o ktorom sa hovorí v odseku 1 sa priznáva len osobám:

a) ktoré sú oprávnené podnikať v členskom štáte, v ktorom sa priznáva upustenie od záruky;

b) ktoré sú pravidelnými užívateľmi tranzitného režimu spoločenstva;

c) ktorých finančná situácia je taká, že im umožňuje plniť ich záväzky;

d) ktoré žiadnym vážnym spôsobom neporušili colné alebo daňové zákony; a

e) ktoré sa v súlade so vzorovým formulárom, ktorý sa má určiť, zaväzujú zaplatiť pri prvej písomnej žiadosti colných orgánov akékoľvek sumy požadované vo vzťahu k ich tranzitným operáciám spoločenstva.

3. Upustenie od záruky priznané v súlade s odsekmi 1 a 2 sa neuplatňuje na operácie vonkajšieho tranzitu spoločenstva zahrňujúce tovar:

a) celková hodnota ktorého presahuje sumu, ktorá sa má určiť v súlade s postupom výboru; alebo

b) ktorý predstavuje zvýšené riziko z dôvodu výšky dovozného cla a iných poplatkov, ktorým tovar podlieha v jednom alebo vo viacerých členských štátoch.

4. Orgány priznávajúce upustenie od záruky vydávajú každej osobe, ktorá toto upustenie získava, jednu alebo viac kópií osvedčenia o upustení od záruky.

Článok 96

1. Hlavný zodpovedný je držiteľom vonkajšieho tranzitného režimu spoločenstva. Je zodpovedný za:

a) predloženie tovaru v stanovenej lehote colnému úradu určenia v nezmenenom stave a zároveň za dodržanie opatrení prijatých colnými orgánmi k identifikácii tovaru;

b) dodržiavanie predpisov vzťahujúcich sa na tranzitný režim spoločenstva.

2. Bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti hlavného zodpovedného podľa odseku 1, je dopravca alebo príjemca tovaru, ktorý prijíma tovar a je si vedomý, že tento tovar je prepravovaný v rámci tranzitu spoločenstva, taktiež povinný predložiť tovar v stanovenej lehote colnému úradu určenia v nezmenenom stave a za dodržania opatrení prijatých colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tovaru.

Článok 97

1. Podrobné pravidlá ohľadom vykonávania režimu a výnimiek sa určujú v súlade s postupom výboru.

2. Za predpokladu, že je zabezpečené vykonanie opatrení spoločenstva uplatňované na tovar:

a) členské štáty majú právo na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych dohôd zavádzať medzi sebou zjednodušené postupy zodpovedajúce kritériám, ktoré je potrebné stanoviť podľa okolností a ktoré sa uplatňujú na určité druhy obchodovania s tovarom alebo na osobitné druhy podnikania;

b) každý členský štát má právo zaviesť za určitých okolností zjednodušené postupy pre tovar, ktorý sa nemusí pohybovať na území iného členského štátu.

C. Colné uskladňovanie

Článok 98

1. Režim colné uskladňovanie umožňuje uskladňovať v colnom sklade:

a) tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, bez toho, aby tento tovar podliehal dovoznému clu alebo obchodno-politickým opatreniam;

b) tovar spoločenstva, pre ktorý ustanovujú zvláštne predpisy spoločenstva, že v dôsledku jeho umiestnenia v colnom sklade sa na neho vzťahujú opatrenia obvykle uplatňované pri vývoze takéhoto tovaru.

2. Colným skladom sa rozumie akékoľvek miesto schválené colnými orgánmi a nachádzajúcom sa pod colným dohľadom, kde je tovar za stanovených podmienok skladovaný.

3. Prípady, v ktorých môže byť tovar podľa odseku 1 prepustený do režimu colné uskladňovanie, bez toho aby bol uskladňovaný v colnom sklade, budú stanovené v súlade s postupom výboru.

Článok 99

Colným skladom môže byť buď verejný sklad, alebo súkromný sklad.

"Verejným skladom" sa rozumie colný sklad, ktorý môže na uskladňovanie tovaru použiť akákoľvek osoba;

"súkromným skladom" sa rozumie colný sklad vyhradený na uskladňovanie tovaru skladovateľom.

Skladovateľom je osoba, ktorej bolo udelené povolenie na prevádzkovanie colného skladu.

Ukladateľom je osoba viazaná colným vyhlásením, na základe ktorého bol tovar prepustený do režimu colné uskladňovanie alebo osoba, na ktorú boli prevedené práva alebo povinnosti tejto osoby.

Článok 100

1. Prevádzkovanie colného skladu podlieha vydaniu povolenia colnými orgánmi, pokiaľ tieto orgány sami neprevádzkujú colný sklad.

2. Akákoľvek osoba, ktorá má v úmysle prevádzkovať colný sklad, musí podať písomnú žiadosť obsahujúcu údaje požadované na vydanie povolenia a hlavne je povinná preukázať, že zriadenie colného skladu je hospodársky odôvodnené. Povolením sa stanovia podmienky prevádzkovania colného skladu.

3. Povolenie prevádzkovať colný sklad môže byť vydané iba osobe pôsobiacej v spoločenstve.

Článok 101

Skladovateľ je zodpovedný za to, že:

a) tovar nebude počas uskladňovania v colnom sklade odňatý spod colného dohľadu;

b) povinnosti vyplývajúce z uskladňovania tovaru v režime colné uskladňovanie budú splnené; a

c) jednotlivé podmienky stanovené v povolení budú dodržané.

Článok 102

1. Odlišne od článku 101 môže povolenie týkajúce sa prevádzkovania verejného skladu stanoviť, že za plnenie povinností podľa článku 101 písmeno a) a/alebo b) zodpovedá výlučne ukladateľ.

2. Ukladateľ vždy zodpovedá za splnenie povinností vyplývajúcich z prepustenia tovaru do režimu colné uskladňovanie.

Článok 103

Práva a povinnosti skladovateľa môžu byť so súhlasom colných orgánov prevedené na inú osobu.

Článok 104

Bez toho, že by tým bol dotknutý článok 88, môžu colné orgány požadovať v súvislosti s povinnosťami uvedenými v článku 101, aby skladovateľ poskytol záruku.

Článok 105

Osoba určená colnými orgánmi vedie skladovú evidenciu všetkého tovaru uskladňovaného v režime colné uskladňovanie vo forme schválenej týmito orgánmi. Skladová evidencia nie je potrebná, ak verejný sklad prevádzkujú colné orgány.

S výnimkou uplatňovania článku 86 colné orgány nemusia vyžadovať skladovú evidenciu, pokiaľ zodpovednosť podľa článku 101 písmeno a) a/alebo b) znáša výlučne ukladateľ a tovar je prepustený do tohto režimu na základe písomného vyhlásenia, ktoré je súčasťou bežného postupu alebo na základe administratívneho dokladu v súlade s článkom 76 odsek 1 písmeno b).

Článok 106

1. Ak je to z hospodárskych dôvodov potrebné a nesťaží sa tým colný dohľad, môžu colné orgány povoliť, aby:

a) tovar spoločenstva iný ako je uvedený v článku 98 odsek 1 písmeno b) bol uskladňovaný v priestoroch colného skladu;

b) tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, bol v priestoroch colného skladu spracovávaný v režime aktívny zošľachťovací styk za podmieno kstanovených pre tento režim. Formality, ktoré nemusia byť v colnom sklade vyžadované, budú stanovené v súlade s postupom výboru;

c) tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, bol v priestoroch colného skladu spracovaný v režime prepracovanie pod colným dohľadom za podmienok stanovených pre tento režim. Formality, ktoré nemusia byť v colnom sklade vyžadované, budú stanovené v súlade s postupom výboru.

2. V prípadoch uvedených v odseku 1 sa tovar nemôže prepustiť do režimu colné uskladňovanie.

3. Colné orgány môžu požadovať, aby skladovateľ zapísal tovar uvedený v odseku 1 do skladovej evidencie podľa článku 105.

Článok 107

Tovar prepustený do režimu colné uskladňovanie sa zapisuje do skladovej evidencie podľa článku 105 ihneď po tom, ako bol prepravený do colného skladu.

Článok 108

1. Časové obdobie, počas ktorého môže byť tovar ponechaný v colnom sklade, nie je obmedzené.

Vo výnimočných prípadoch však môžu colné orgány stanoviť lehotu, v ktorej je ukladateľ povinný prideliť tovaru nové colné schválené určenie alebo použitie.

2. Zvláštne lehoty pre určitý tovar uvedený v článku 98 odsek 1 písmeno b), ktorý podlieha Spoločnej poľnohospodárskej politike, môžu byť stanovené v súlade s postupom výboru.

Článok 109

1. Dovážaný tovar je možné podrobiť obvyklým formám manipulácie potrebným k zabezpečeniu jeho zachovania, zlepšenia jeho vzhľadu alebo predajnej kvality alebo k jeho úprave pre distribúciu alebo ďalší predaj.

V miere nevyhnutnej k riadnemu fungovaniu spoločného organizovania trhov je možné zostaviť zoznam prípadov, v ktorých sú zakázané tieto formy manipulácie s tovarom, ktorý podlieha Spoločnej poľnohospodárskej politike.

2. Tovar spoločenstva uvedený v článku 98 odsek 1 písmeno b), ktorý bol prepustený do režimu colné uskladňovanie a ktorý podlieha Spoločnej poľnohospodárskej politike, je možné podrobiť iba takým formám manipulácie, ktoré sú pre takýto tovar výslovne stanovené.

3. Formy manipulácie podľa odseku 1 prvého pododseku a v odseku 2 musia byť vopred povolené colnými orgánmi, ktoré stanovia podmienky, za ktorých môžu byť vykonané.

4. Zoznamy foriem manipulácie podľa odseku 1 a 2 budú zostavené v súlade s postupom výboru.

Článok 110

Pokiaľ je to okolnosťami odôvodnené, môže byť tovar prepustený do režimu colné uskladňovanie dočasne vyňatý z colného skladu. Takéto vyňatie musí byť vopred povolené colnými orgánmi, ktoré stanovia podmienky, za ktorých sa môže vykonať.

Pokiaľ sa tovar nachádza mimo colný sklad, môže byť podrobený formám manipulácie podľa článku 109 za podmienok ustanovených v tomto článku.

Článok 111

Colné orgány môžu povoliť, aby tovar prepustený do režimu colné uskladňovanie bol premiestnený z jedného colného skladu do druhého.

Článok 112

1. Ak pri dovážanom tovare vznikol colný dlh a colná hodnota tohto tovaru je založená na cene skutočne platenej alebo ktorá sa má zaplatiť, a ktorá zahŕňa náklady za skladovanie a uchovanie tovaru počas jeho umiestnenia v colnom sklade, nebudú tieto náklady zahrnuté do colnej hodnoty, ak sú uvádzané oddelene od ceny skutočne platenej alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť.

2. Ak pri uvedenom tovare boli vykonané obvyklé formy manipulácie v zmysle článku 109, charakter tovaru, colná hodnota a jeho množstvo, ktoré sú rozhodujúce pre vymeranie dovozného cla, sa na žiadosť deklaranta posudzujú rovnako ako tie, ktoré by boli brané do úvahy pri takom tovare, v okamihu uvedenom v článku 214, ktorý takúto manipuláciu nepodstúpil.

3. Tam, kde sa v súlade s článkom 76 prepúšťa dovážaný tovar do režimu voľného obehu bez predloženia na colné konanie a pred podaním zodpovedajúceho colného vyhlásenia a pravidlá posudzovania týkajúce sa tohto tovaru boli vymedzené alebo prijaté v čase, keď bol tovar umiestnený do režimu uskladňovania v colnom sklade, za spomínané pravidlá sa považujú tie, ktoré sa majú brať do úvahy na účely článku 214, bez toho, že by tým bola dotknutá kontrola po prepustení tovaru v zmysle článku 78.

Článok 113

Tovar spoločenstva uvedený v článku 98 odsek 1 písmeno b), ktorý podlieha Spoločnej poľnohospodárskej politike a bol prepustený do režimu colné uskladňovanie musí byť vyvezený, alebo mu musí byť pridelené colné schválené určenie alebo použitie podľa zvláštnych predpisov spoločenstva súvisiacich s uvedeným článkom.

D. Aktívny zošľachťovací styk

I. Všeobecná časť

Článok 114

1. Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 115, režim aktívny zušľachťovací styk umožňuje, aby pre účely jednej alebo niekoľkých spracovateľských operácií na colnom území spoločenstva bol použitý:

a) tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva a ktorý má byť spätne vyvezený z colného územia spoločenstva vo forme zošľachtených výrobkov bez toho, aby podliehal dovoznému clu alebo obchodno-politickým opatreniam;

b) tovar prepustený do volného obehu s vrátením alebo odpustením dovozného cla, ktorému tento tovar podlieha, ak je vyvezený z colného územia spoločenstva vo forme zušľachtených výrobkov.

2. Nasledujúcim výrazmi sa rozumie:

a) podmienečný systém: aktívny zošľachťovací styk podľa odseku 1 písmeno a);

b) systém vrátenia: aktívny zošľachťovací styk podľa odseku 1 písmeno b);

c) spracovateľské operácie:

- prepracovanie tovaru vrátane jeho montáže, zostavenia alebo prispôsobenia inému tovaru;

- spracovanie tovaru;

- oprava tovaru vrátane jeho obnovy a nastavenia;

a

- použitie určitého tovaru určeného v súlade s postupom výboru, ktorý nie je obsiahnutý v zošľachtených výrobkoch, avšak umožňuje alebo uľahčuje ich výrobu, a to aj vtedy, ak sa pri spracovávaní celkom alebo čiastočne spotrebuje;

d) zošľachtené výrobky: všetky výrobky, ktoré sú výsledkom spracovateľských operácií;

e) náhradný tovar: tovar spoločenstva, ktorý bol použitý pri výrobe zošľachtených výrobkov namiesto dovážaného tovaru;

f) výťažnosť: množstvo alebo percentuálny podiel zošľachtených výrobkov získaných z prepracovania daného množstva dovážaného tovaru.

Článok 115

1. Ak sú splnené podmienky ustanovené v odseku 2 a s prihliadnutím na odsek 4, colné orgány povolia, aby:

a) zošľachtené výrobky boli získané z náhradného tovaru;

b) zošľachtené výrobky získané z náhradného tovaru boli vyvezené zo spoločenstva pred dovozom dovážaného tovaru.

2. Náhradný tovar musí byť rovnakej kvality a rovnakých vlastností ako dovážaný tovar. Vo zvláštnych prípadoch stanovených v súlade s postupom výboru môže byť povolené, aby náhradný tovar dosiahol vyššieho stupňa spracovania ako dovážaný tovar.

3. Ak sa postupuje podľa odseku 1, dovážaný tovar sa na colné účely posudzuje ako náhradný tovar a náhradný tovar ako dovážaný tovar.

4. V súlade s postupom výboru je možné prijať opatrenia zamerané na zákaz alebo obmedzenie použitia odseku 1.

5. Ak sa postupuje podľa odseku 1 písmeno b) a zošľachtené výrobky by podliehali vývoznému clu, ak by neboli vyvezené alebo spätne vyvezené v režime aktívny zošľachťovací styk, musí držiteľ povolenia zabezpečiť zaplatenie cla ktoré by vzniklo, ak by nebol dovážaný tovar dovezený v stanovenej lehote.

II. Udeľovanie povolenia

Článok 116

Povolenie sa vydáva na žiadosť osoby, ktorá vykonáva spracovateľské operácie alebo ktorá zabezpečuje ich vykonávanie.

Článok 117

Povolenie sa udeľuje len:

a) osobám pôsobiacim v spoločenstve. V prípade dovozov, ktoré ale nemajú obchodný charakter, povolenie môže byť udelené aj osobám pôsobiacim mimo spoločenstva;

b) ak môže byť dovážaný tovar, bez toho aby bolo dotknuté použitie tovaru uvedeného v článku 114 odsek 2 písmeno c) posledná zarážka, identifikovaný v zošľachtených výrobkoch, alebo v prípadoch uvedených v článku 115, ak môže byť overené plnenie podmienok stanovených pre náhradný tovar;

c) ak môže režim aktívny zošľachťovací styk napomôcť k vytvoreniu priaznivejších podmienok pre vývoz alebo spätný vývoz zošľachtených výrobkov, ak tým nie sú nepriaznivo ovplyvnené zásadné záujmy výrobcov v spoločenstve (hospodárske podmienky).

III. Vykonávanie režimu

Článok 118

1. Colné orgány stanovia lehotu, v ktorej musia byť zošľachtené výrobky vyvezené alebo spätne vyvezené, alebo im musí byť pridelené iné colne schválené určenie alebo použitie. Pri stanovení tejto lehoty sa prihliada na časové obdobie potrebné na vykonanie spracovateľských operácií a na zabezpečenie odbytu zošľachtených výrobkov.

2. Lehota začína plynúť odo dňa prepustenia tovaru, ktorý nie je tovarom spoločenstva do režimu aktívny zošľachťovací styk. Colné orgány môžu túto lehotu predĺžiť na základe dostatočne odôvodnenej žiadosti predloženej držiteľom povolenia.

Na účel zjednodušenia môže byť rozhodnuté že lehota, ktorá začína plynúť v priebehu kalendárneho mesiaca alebo štvrťroka sa ukončí v posledný deň nasledujúceho mesiaca alebo štvrťroka.

3. Ak sa uplatňuje článok 115 odsek 1 písmeno b), colné orgány stanovia lehoty, v ktorých musí byť tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva navrhnutý do daného režimu. Táto lehota začína plynúť odo dňa prijatia vývozného vyhlásenia, vzťahujúceho sa na zošľachtené výrobky získané zo zodpovedajúceho náhradného tovaru.

4. Pre niektoré spracovateľské operácie a pre niektorý dovážaný tovar môžu byť v súlade s postupom výboru stanovené zvláštne lehoty.

Článok 119

1. Colné orgány stanovia buď vyťaženosť operácie alebo prípadne spôsob, ako ju určiť. Vyťaženosť sa určí na základe skutočných okolností, za ktorých sú alebo budú spracovateľské operácie vykonávané.

2. Ak to okolnosti vyžadujú a hlavne najmä ak sú spracovateľské operácie obvykle vykonávané za presne stanovených technických podmienok, ktoré sa vzťahujú na tovar s výrazne jednotnými vlastnosťami a pri ktorých sú získavané zušľachtené výrobky jednotnej kvality, je možné na základe predchádzajúcich zistení stanoviť štandardnú výťažnosť v súlade s postupom výboru.

Článok 120

Prípady a podmienky keď sú tovar v nezmenenom stave alebo zošľachtené výrobky považované za prepustené do volného obehu, môžu byť stanovené v súlade s postupom výboru.

Článok 121

1. S výnimkou článku 122, pri vzniku colného dlhu sa výška tohto dlhu stanoví na základe podkladov, ktoré je možné uplatniť na dovážaný tovar v okamihu prijatia vyhlásenia s návrhom na prepustenie tohto tovaru do režimu aktívny zošľachťovací styk.

2. Ak v okamihu uvedenom v odseku 1 spĺňa dovážaný tovar podmienky kvality pre zvýhodnené sadzobné zaobchádzanie v rámci colných kvót alebo stropov, je možné na tieto výrobky uplatniť zvýhodnené sadzobné zaobchádzanie uplatňované na rovnaký tovar v okamihu prijatia vyhlásenia s návrhom na prepustenie do volného obehu.

Článok 122

Odlišne od článku 121 zošľachtené výrobky:

a) podliehajú príslušnému dovoznému clu, pokiaľ:

- boli prepustené do volného obehu a sú uvedené v zozname prijatom v súlade s postupom výboru, a to v takom rozsahu v akom sú úmerne vymedzené časti zošľachtených výrobkov nezaradených do tohto zoznamu vyvážané. Držiteľ povolenia však môže požiadať, aby clo vzťahujúce sa na tieto výrobky bolo vymerané spôsobom uvedeným v článku 121;

- podliehajú dávkam stanoveným v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a tak stanovujú predpisy prijaté v súlade s postupom výboru;

b) podliehajú dovoznému clu vypočítanému v súlade s pravidlami vzťahujúcimi sa na daný colný režim alebo na slobodné pásma alebo slobodné sklady, pokiaľ boli prepustené do režimu v podmienečnom systéme alebo do slobodného pásma alebo slobodného skladu;

Avšak,

- dotknutá osoba môže požiadať, aby bolo clo vymerané podľa článku 121;

- v prípadoch, keď zošľachteným výrobkom bolo pridelené vyššie uvedené colne schválené určenie alebo použitie iné ako prepustenie do režimu prepracovanie pod colným dohľadom, musí sa vymeraná suma dovozného cla rovnať aspoň sume vypočítanej podľa článku 121;

c) môžu podliehať pravidlám pre vymeriavanie cla stanoveného pre režim prepracovanie pod colným dohľadom, pokiaľ by dovážaný tovar mohol byť do tohto režimu prepustený;

d) vzťahuje sa na ne zvýhodnené sadzobné zaobchádzanie vzhľadom na ich zvláštne použitie, ak je takého zaobchádzanie ustanovené pre rovnaký dovážaný tovar;

e) budú oslobodené od dovozného cla, ak je takéto oslobodenie v súlade s článkom 184 ustanovené pre rovnaký dovážaný tovar.

IV. Spracovateľské operácie mimo colného územia spoločenstva

Článok 123

1. Niektoré alebo všetky zošľachtené výrobky alebo tovary v nezmenenom stave môžu byť na základe povolenia colného orgánu a v súlade s podmienkami ustanovenými pre režim pasívny zošľachťovací styk dočasne vyvezené z colného územia spoločenstva s cieľom ďalšieho spracovania.

2. Ak pri spätnom dovoze výrobkov vznikne colný dlh, ktorý sa vymeria:

a) z dovozného cla zo zošľachtených výrobkov alebo z tovaru v nezmenenom stave uvedených v odseku 1, a to podľa článkov 121 a 122; a

b) z dovozného cla zo spätne dovážaných výrobkov po tom, čo boli spracované mimo colného územia spoločenstva v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú režim pasívny zošľachťovací styk, a to za rovnakých podmienok ako keby výrobky vyvezené v tomto režime boli pred ich vývozom prepustené do volného obehu.

V. Osobitné ustanovenia týkajúce sa systému vrátenia

Článok 124

1. Systém vrátenia sa môže použiť na všetok tovar s výnimkou toho, ktorý v čase prijatia colného vyhlásenia navrhujúceho prepustenie do režimu voľného obehu:

- podlieha kvantitatívnym dovozným obmedzeniam,

- by v rámci kvót mohol spĺňať podmienky nároku na preferenčné sadzobné opatrenie alebo na autonómne podmienečné opatrenie v zmysle článku 20 (3) d) až f),

- podlieha poľnohospodárskemu odvodu alebo akémukoľvek inému dovoznému poplatku ustanovenému v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky alebo v rámci osobitných opatrení uplatňovaných na určitý tovar, ktorý je výsledkom spracovania poľnohospodárskych výrobkov.

2. Okrem toho sa systém vrátenia môže použiť len vtedy, ak nebola pre zušľachtené výrobky stanovená žiadna vývozná náhrada v čase prijatia colného vyhlásenia navrhujúceho prepustenie dovážaného tovaru do režimu voľného obehu.

3. Povolenie použiť systém vrátenia sa udeľuje len vtedy, ak v čase prijatia colného vyhlásenia navrhujúceho vývoz zušľachtených výrobkov:

- dovážaný tovar nepodlieha jednému z poplatkov uvedených v tretej zarážke prvého odseku,

- pre zošľachtené výrobky nebola stanovená žiadna vývozná náhrada.

Článok 125

1. Vo vyhlásení s návrhom na prepustenie tovaru do volného obehu musí byť uvedené, že bude použitý systém vrátenia a odkaz na príslušné povolenie.

2. Na žiadosť colných orgánov musí byť uvedené povolenie priložené k colnému vyhláseniu s návrhom na prepustenie do volného obehu.

Článok 126

Na systém vrátenia sa nevzťahujú článok 115 odsek 1 písmeno b) a odsek 3 a 5, článok 118 odsek 3, články 120 a 121, článok 122 písmeno a) druhá zarážka a písmeno c) a článok 129.

Článok 127

Dočasný vývoz zošľachtených výrobkov vykonávaný podľa článku 123 odsek 1 sa nepovažuje za vývoz v zmysle článku 128 s výnimkou prípadov, ak tieto výrobky nie sú spätne dovezené do spoločenstva v stanovenej lehote.

Článok 128

1. Držiteľ povolenia môže požiadať o vrátenie alebo odpustenie dovozného cla tam, kde môže k spokojnosti colných orgánov preukázať, že zošľachtený výrobok získaný z dovážaného tovaru prepusteného do režimu voľný obeh v systéme vrátenia bol buď:

- vyvezený, alebo

- prepustený, s ohľadom na následný spätný vývoz, do režimu tranzit, do režimu colné uskladňovanie, do režimu dočasné použitie alebo do režimu aktívny zošľachťovací styk (v podmienečnom systéme), alebo umiestnený do slobodného pásma alebo slobodného skladu,

za predpokladu, že súčasne boli splnené všetky podmienky stanovené pre použitie režimu.

2. Na účely pridelenia colne schváleného určenia alebo použitia uvedeného v odseku 1 druhá zarážka sa zošľachtené výrobky alebo tovar v nezmenenom stave považujú za tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva.

3. Lehota, v rámci ktorej sa musí podať žiadosť o vrátenie platby bude stanovená v súlade s postupom výboru.

4. Zošľachtené výrobky umiestnené do určitého colného režimu alebo do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu v súlade s ustanoveniami odseku 1 sa prepúšťajú do režimu voľného obehu len tam, kde to povolia colné orgány, ktoré udeľujú takéto povolenie tam, kde je to vzhľadom na okolnosti opodstatnené.

V tomto prípade a bez dotknutia sa ustanovení článku 122, písmeno b), suma vráteného alebo odpusteného dovozného cla sa považuje za vytvárajúcu obnos colného dlhu.

5. Na účely vymerania dovozného cla, ktoré má byť vrátené alebo odpustené sa primerane použije článok 122 písmeno a) prvá zarážka.

VI. Iné ustanovenia

Článok 129

Režim aktívny zošľachťovací styk v podmienečnom systéme sa rovnako použije s cieľom, aby zošľachtené výrobky boli oslobodené od vývozného cla, ktorému by podliehali rovnaké výrobky, ktoré boli získané namiesto z dovážaného tovaru, z tovaru spoločenstva.

E. Prepracovanie pod colným dohľadom

Článok 130

Režim prepracovanie pod colným dohľadom umožňuje podrobiť tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, na colnom území spoločenstva takým operáciám, ktoré zmenia jeho vlastnosti alebo stav bez toho, aby podliehal dovoznému clu alebo obchodno-politickým opatreniam a umožňuje prepustiť do volného obehu výrobky, ktoré vznikli pri týchto operáciách s uplatnením pre ne platného dovozného cla. Tieto výrobky sa označujú ako prepracované výrobky.

Článok 131

Zoznam prípadov, v ktorých je možné použiť režim prepracovania pod colným dohľadom sa určuje v súlade s postupom výboru.

Článok 132

Povolenie na prepracovanie pod colným dohľadom sa udelí na žiadosť osoby, ktorá vykonáva prepracovanie alebo zabezpečí jeho vykonanie.

Článok 133

Povolenie sa udeľuje iba:

a) osobám pôsobiacim v spoločenstve;

b) ak môže byť dovážaný tovar identifikovaný v prepracovaných výrobkoch;

c) ak nie je možné tovaru po prepracovaní hospodárskym spôsobom vrátiť jeho vlastnosti alebo stav, v ktorom sa nachádzal v okamihu jeho prepustenia do režimu;

d) ak použitím tohto režimu nedôjde k obchádzaniu pravidiel týkajúcich sa stanovenia pôvodu alebo množstevných obmedzení vzťahujúcich sa na dovezený tovar;

e) ak sú splnené podmienky potrebné na to, aby tento režim prispel k vytvoreniu alebo zachovaniu prepracovateľskej činnosti v spoločenstve bez toho, aby tým boli nepriaznivo ovplyvnené zásadné záujmy výrobcov rovnakého tovaru v spoločenstve (hospodárske podmienky).

Článok 134

Ustanovenia článku 118 odsek 1, 2 a 4 a článku 119 sa použijú primerane.

Článok 135

Ak colný dlh pri tovare v nezmenenom stave alebo pri výrobkoch, ktoré sú v porovnaní s tými na ktoré sa vzťahuje povolenie, v štádiu čiastočného prepracovania, suma tohto dlhu sa stanoví na základe podkladov stanovených pre jeho vymeranie, platných pre dovážaný tovar v okamihu prijatia vyhlásenia s návrhom na prepustenie tovaru do režimu prepracovanie pod colným dohľadom.

Článok 136

1. Ak dovážaný tovar spĺňa v okamihu svojho prepustenia do režimu prepracovanie pod colným dohľadom podmienky na priznanie zvýhodneného sadzobného zaobchádzania a toto je použiteľné na rovnaké výrobky, ako sú prepracované výrobky prepustené do volného obehu, dovozné clo, ktorému prepracované výrobky podliehajú sa vypočíta podľa sadzby platnej v rámci tohto zaobchádzania.

2. Ak zvýhodnené sadzobné zaobchádzanie podľa odseku 1 platné pre dovážaný tovar podlieha sadzobným kvótam alebo sadzobným stropom, je použitie colnej sadzby na prepracované výrobky podľa odseku 1 podmienené taktiež tým, že uvedené sadzobné zaobchádzanie sa vzťahuje na dovážaný tovar v okamihu prijatia vyhlásenias návrhom na prepustenie do volného obehu. V tomto prípade sa množstvo dovážaného tovaru skutočne použitého pri výrobe prepracovaných výrobkov prepustených do volného obehu započíta do sadzobných kvót alebo stropov platných v okamihu prijatia vyhlásenia s návrhom na prepustenie do volného obehu a žiadne množstvá nebudú započítané do sadzobných kvót alebo stropov zavedených pre výrobky totožné s prepracovanými výrobkami.

F. Dočasné použitie

Článok 137

Režim dočasné použitie umožňuje aby tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva a ktorý má byť spätne vyvezený v nezmenenom stave, s výnimkou bežne zníženej hodnoty spôsobenej jeho obvyklým použitím, bol na colnom území spoločenstva používaný s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla a bez toho, aby bol predmetom obchodno-politických opatrení.

Článok 138

Povolenie na dočasné použitie sa udelí na žiadosť osoby, ktorá bude tovar používať alebo zabezpečí jeho používanie.

Článok 139

Colné orgány odmietnu povoliť použiť režim dočasné použitie, ak nie je možné zabezpečiť identifikáciu dovážaného tovaru.

Colné orgány však môžu povoliť použiť režim dočasné použitie bez zabezpečenia identifikácie tovaru, ak — s ohľadom na charakter tovaru alebo úkonov, ktoré majú byť vykonané — neexistencia identifikačných opatrení nedáva príležitosť na akékoľvek zneužitie režimu.

Článok 140

1. Colné orgány stanovia lehotu, počas ktorej musí byť dovážaný tovar spätne vyvezený alebo mu musí byť pridelené nové colne schválené určenie alebo použitie. Táto lehota musí byť dostatočná pre dosiahnutie cieľa povoleného použitia.

2. Bez toho aby tým boli dotknuté zvláštne lehoty ustanovené v súlade s článkom 141, môže byť tovar prepustený do režimu dočasné použitie maximálne na obdobie 24 mesiacov. Colné orgány však môžu po dohode s dotknutou osobou stanoviť aj kratšie lehoty.

3. Ak je to odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami, colné orgány môžu na žiadosť dotknutej osoby a v prijateľnom rozsahu predĺžiť lehoty stanovené podľa odsekov 1 a 2, aby umožnili povolené použitie.

Článok 141

Prípad a zvláštne podmienky, na základe ktorých môže byť uplatnený režim dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla, budú stanovené v súlade s postupom výboru.

Článok 142

1. Použitie režimu dočasného dovozu s čiastočným oslobodením od dovozného cla sa povoľuje vo vzťahu k tovaru, na ktorý pokiaľ je vo vlastníctve osoby oprávnenej podnikať mimo colného územia spoločenstva sa nevzťahujú ustanovenia prijaté v súlade s článkom 141 alebo na ktorý sa tieto ustanovenia vzťahujú, ale nespĺňa všetky podmienky ustanovené v tomto článku pre povolenie dočasného dovozu s úplným oslobodením od dovozného cla.

2. Zoznam tovaru, vo vzťahu ku ktorému sa režim dočasného dovozu s čiastočným oslobodením od dovozného cla nemôže použiť sa vypracuje v súlade s postupom výboru.

Článok 143

1. Suma dovozného cla, ktorá sa má zaplatiť pri tovare prepustenom do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla je za každý mesiac alebo začatý mesiac počas ktorého bol tovar prepustený do tohto režimu 3 % zo sumy cla, ktoré by malo byť zaplatené za uvedený tovar, ak by v okamihu prepustenia do režimu dočasné použitie bol prepustený do volného obehu.

2. Suma dovozného cla, ktorá sa má zaplatiť nesmie byť vyššia ako suma, ktorá by sa mala zaplatiť, ak by daný tovar v okamihu prepustenia do režimu dočasné použitie bol prepustený do režimu volný obeh, pričom sa neprihliada na prípadný úrok.

3. Prevod práv a povinností, ktoré vyplývajú z režimu dočasné použitie podľa článku 90 neznamená že by pre každé obdobie použitia, ktoré sa má zohľadniť, museli byť uplatnené rovnaké podmienky oslobodenia.

4. Ak je prevod práv a povinností podľa odseku 3 s čiastočným oslobodením od dovozného cla uskutočnený medzi dvomi osobami, ktoré majú povolenie používať režim počas toho istého mesiaca, je prvý držiteľ povolenia povinný zaplatiť sumu dovozného cla za celý tento mesiac.

Článok 144

1. Ak vznikne colný dlh pri dovážanom tovare, suma tohto dlhu sa stanoví na základe podkladov na jeho vymeranie platných pre tento tovar v okamihu prijatia vyhlásenia s návrhom na jeho prepustenie do režimu dočasné použitie. Avšak pokiaľ tak ustanovuje článok 141, táto suma dlhu sa stanoví na základe podkladov na jeho vymeranie platných pre daný tovar v okamihu uvedenom v článku 214.

2. Ak vznikne colný dlh pri tovare prepustenom do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla z iných dôvodov ako je prepustenie tovaru do tohto režimu, suma tohto dlhu sa rovná rozdielu medzi sumou cla vypočítanej podľa odseku 1 a sumou, ktorá sa má zaplatiť podľa článku 143.

G. Pasívny zošľachťovací styk

I. Všeobecná ustanovenia

Článok 145

1. Bez toho aby tým boli dotknuté ustanovenia článkov 154 až 159 a článok 123 týkajúce sa zvláštnych predpisov systému jednoduchej výmeny, umožňuje režim pasívny zošľachťovací styk aby bol tovar spoločenstva dočasne vyvezený z colného územia spoločenstva s cieľom jeho podrobenia spracovateľským operáciám a aby tieto výrobky mohli byť prepustené do volného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla.

2. Dočasný vývoz tovaru spoločenstva podlieha vymeraniu vývozného cla, obchodno-politickým opatreniam alebo iným formalitám spojených s výstupom tovaru z colného územia spoločenstva.

3. Nasledujúcimi výrazmi sa rozumie:

a) "dočasne vyvezeným tovarom" tovar, ktorý bol prepustený do režimu pasívny zošľachťovací styk;

b) "spracovateľskými operáciami" operácie uvedené v článku 114, odsek 2, písmeno c), prvá, druhá a tretia zarážka;

c) "zošľachtenými výrobkami" všetky výrobky, ktoré sú výsledkom spracovateľských operácií;

d) "výťažnosťou" množstvo alebo percentuálny podiel zušľachtených výrobkov získaných spracovaním daného množstvo dočasne vyvezeného tovaru.

Článok 146

1. Do režimu pasívny zošľachťovací styk nie je možné prepustiť tovar spoločenstva:

- ktorého vývoz je spojený s vrátením alebo odpustením dovozného cla,

- ktorý bol pred jeho vývozom prepustený do volného obehu s úplným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, ak podmienky pre toto oslobodenie stále trvajú,

- ktorého vývoz je spojený s vývoznou náhradou alebo ktorému je na základe jeho vývozu priznaná iná finančná výhoda v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

2. V súlade s postupom výboru je však možné stanoviť odchýlky od ustanovení odseku 1 druhá zarážka.

II. Udelenie povolenia

Článok 147

1. Povolenie na použitie režimu pasívny zošľachťovací styk sa udelí na žiadosť osoby, ktorá zabezpečuje vykonanie spracovateľských operácií.

2. Odlišne od odseku 1 možno inej osobe udeliť povolenie na použitie pasívny zošľachťovací styk na tovar s pôvodom v spoločenstve v zmysle hlavy 2, kapitoly 2, odsek 1, ak spracovateľská operácia spočíva v zapracovaní tohto tovaru do tovaru vyrobeného alebo získaného mimo spoločenstva a dovezeného ako zušľachtené výrobky za predpokladu, že uplatnenie tohto režimu napomáha odbytu vyvážaného tovaru bez toho, aby tým boli nepriaznivo ovplyvnené zásadné záujmy výrobcov rovnakého alebo podobného tovaru v spoločenstve, akým sú dovážané zošľachtené výrobky.

Prípady a podmienky za ktorých sa použije vyššie uvedený pododsek, budú stanovené v súlade s postupom výboru.

Článok 148

Povolenie sa udeľuje iba:

a) osobám, pôsobiacim v spoločenstve;

b) ak je možné zistiť, že zošľachtené výrobky pochádzajú zo spracovania dočasne vyvezeného tovaru.

Prípady, keď môžu byť použité odchýlky od pododseku b), a podmienky, podľa ktorých majú byť tieto odchýlky uplatnené, budú stanovené v súlade s postupom výboru;

c) za predpokladu, že povolenie použitia režimu pasívny zošľachťovací styk nepoškodí zásadné záujmy spracovateľov v spoločenstve (hospodárske podmienky).

III. Vykonávanie režimu

Článok 149

1. Colné orgány stanovia lehotu, v ktorej musia byť zušľachtené výrobky spätne dovezené na colné územie spoločenstva. Na základe príslušne odôvodnenej žiadosti držiteľa povolenia môžu túto lehotu predĺžiť.

2. Colné orgány stanovia buď výťažnosť operácie, alebo v prípade potreby spôsob jej určenia.

Článok 150

1. Úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného cla uvedeného v článku 151 odsek 1 bude udelené iba v prípade, ak sú zušľachtené výrobky navrhnuté na prepustenie do volného obehu v mene alebo v prospech:

a) držiteľa povolenia, alebo

b) akejkoľvek inej osoby pôsobiacej v spoločenstve, pokiaľ táto osoba získala súhlas držiteľa povolenia a podmienky povolenia sú splnené.

2. Úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného cla podľa článku 151 sa neudelí, ak niektorá z podmienok alebo povinností vzťahujúcich s k režimu pasívny zošľachťovací styk nie je splnená a ak tento nedostatok nemá výrazný vplyv na riadne uplatňovanie tohto režimu.

Článok 151

1. Úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného cla sa uskutoční tak, že zo sumy dovozného cla vymeranej zo zošľachtených výrobkov prepustených do volného obehu sa odpočíta suma dovozného cla, ktorá by sa mohla uplatniť na dočasne vyvezený tovar v ten istý deň ako by bol dovezený na colné územie spoločenstva z krajiny, v ktorej bola uskutočnená spracovateľská alebo posledná spracovateľská operácia.

2. Suma, ktorá sa má odpočítať podľa odseku 1, sa stanoví na základe množstva a povahy tovaru v deň prijatia vyhlásenia s návrhom na prepustenie do režimu pasívny zošľachťovací styk a na základe ostatných podkladov na vymeranie platieb použiteľných ku dňu prijatia vyhlásenia na prepustenie zušľachtených výrobkov do volného obehu.

Hodnotou dočasne vyvážaného tovaru je hodnota, ktorá sa berie do úvahy pri určení colnej hodnoty zošľachtených výrobkov podľa článku 32 odsek 1 písmeno b) bod i), alebo ak nemôže byť táto hodnota určená týmto spôsobom, je to rozdiel medzi colnou hodnotou zušľachtených výrobkov a spracovateľskými nákladmi určenými rozumnými metódami.

Avšak,

- niektoré náklady určené v súlade s postupom výboru nie je potrebné zohľadniť pri výpočte sumy, ktorá sa má odpočítať;

- ak bol dočasne vyvážaný tovar pred prepustením do režimu pasívny zošľachťovací styk prepustený do volného obehu so zníženou sadzbou v dôsledku jeho konečného použitia a podmienky pre uplatnenie zníženej sadzby trvajú, suma ktorá sa má odpočítať bude sumou zodpovedajúcou skutočne vymeraného dovozného cla pri prepustení tohto tovaru do volného obehu.

3. V prípade ak v dôsledku jeho konečného použitia môže byť dočasne vyvážaný tovar prepustený do volného obehu so zníženou alebo nulovou sadzbou, táto sadzba sa zohľadní za predpokladu, že tovar bol podrobený operáciám zodpovedajúcim konečnému použitiu v krajine, v ktorej bola spracovateľská alebo posledná spracovateľská operácia uskutočnená.

4. Ak sa na zošľachtené výrobky vzťahuje zvýhodnené sadzobné opatrenie v zmysle článku 20 odsek 3 písmeno d) alebo e) a toto opatrenie je možné uplatniť na tovar s rovnakým sadzobným zatriedením ako má dočasne vyvážaný tovar, použije sa pre určenie sumy, ktorá má byť odpočítaná podľa odseku 1 sadzba dovozného cla, ktorá by sa použila ak by dočasne vyvážaný tovar spĺňal podmienky, na základe ktorých môžu byť uplatnené zvýhodnené opatrenia.

5. Týmto článkom nie je dotknuté uplatnenie opatrení súvisiacich s obchodom medzi spoločenstvom a tretími krajinami, ktoré boli prijaté alebo majú byť prijaté a ktoré ustanovujú oslobodenie od dovozného cla pre určité zošľachtené výrobky.

Článok 152

1. Ak je účelom spracovateľskej operácie oprava dočasne vyvážaného tovaru, je tento tovar pri prepustení do volného obehu úplne oslobodený od dovozného cla, ak colným orgánom bude dostatočne preukázané, že tovar bol opravený bezplatne v dôsledku zmluvných alebo zákonných záručných povinností alebo v dôsledku výrobnej chyby.

2. Odsek 1 sa nevzťahuje na prípady, keď vada bola zohľadnená už pri jeho prvom prepustení do volného obehu.

Článok 153

Ak účelom spracovateľskej operácie je oprava dočasne vyvážaného tovaru vykonávaná odplatne, bude čiastočné oslobodenie od dovozného cla podľa článku 145 priznané tým spôsobom, že suma cla bude stanovená na základe podkladov na vymeranie vzťahujúcich sa na zošľachtené výrobky v okamihu prijatia vyhlásenia s návrhom na prepustenie týchto výrobkov do volného obehu s tým, že za colnú hodnotu sa považuje suma rovnajúca sa nákladom na opravu, za predpokladu, že tieto náklady predstavujú jedinú úhradu držiteľa povolenia a nie sú ovplyvnené spojením medzi držiteľom a osobou, ktorá operáciu vykonala.

IV. Pasívny zošľachťovací styk s použitím systému jednoduchej výmeny

Článok 154

1. Za podmienok stanovených v tomto pododdiely IV, ktoré sa použijú nad rámec predchádzajúcich ustanovení, umožňuje systém jednoduchej výmeny, aby dovezený výrobok (ďalej len "náhradný výrobok") nahradil zošľachťovaný výrobok.

2. Colné orgány povolia použitie systému jednoduchej výmeny, ak spracovateľská operácia zahŕňa opravu tovaru spoločenstva, ktorý nie je predmetom Spoločnej poľnohospodárskej politiky alebo sa naň nevzťahujú zvláštne opatrenia platné pre určitý tovar, ktorý je výsledkom spracovania poľnohospodárskych výrobkov.

3. Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 159, ustanovenia platné pre zušľachtené výrobky sa vzťahujú aj na náhradné výrobky.

4. Colné orgány povolia za podmienok nimi stanovených dovoz náhradných výrobkov ešte pred dočasným vývozom tovaru (skorší dovoz).

V prípade skoršieho dovozu náhradných výrobkov, musí byť poskytnuté zabezpečenie sumy dovozného cla.

Článok 155

1. Náhradné výrobky musia mať rovnaké sadzobné zatriedenie, rovnakú obchodnú kvalitu a rovnaké technické vlastnosti, aké by mal dočasne vyvážaný tovar, ak by bol podrobený predmetnej oprave.

2. Ak bol dočasne vyvážaný tovar pred vývozom používaný, musia byť náhradné výrobky taktiež použitými a nesmú byť novými výrobkami.

Ak však náhradné výrobky boli bezplatne dodané v dôsledku zmluvných alebo zákonných záručných povinností alebo v dôsledku výrobnej chyby, môžu colné orgány povoliť výnimku z tohto pravidla.

Článok 156

Jednoduchá výmena sa povolí iba vtedy ak je možné overiť, že podmienky ustanovené v článku 155 sú splnené.

Článok 157

1. V prípade skoršieho dovozu, musí byť vyvážaný tovar dočasne vyvezený v lehote 2 mesiacov od okamihu prijatia vyhlásenia colnými orgánmi s návrhom na prepustenie náhradných výrobkov do volného obehu.

2. Pokiaľ to však odôvodňujú mimoriadne okolnosti, môžu colné orgány na žiadosť dotknutej osoby lehotu uvedenú v odseku 1 primerane predĺžiť.

Článok 158

Ak sa pri skoršom dovoze postupuje podľa článku 151, stanoví sa suma, ktorá sa má odpočítať podľa podkladov pre vymeranie platieb vzťahujúcich sa na dočasne vyvážaný tovar v okamihu prijatia vyhlásenia s návrhom na jeho prepustenie do režimu.

Článok 159

Ustanovenia článku 147 odsek 2 a článku 148 písmeno b) sa neuplatnia v súvislosti s jednoduchou výmenou.

V. Iné ustanovenia

Článok 160

Postupy stanovené pre režim pasívny zošľachťovací styk sa taktiež použijú na vykonávanie nesadzobných spoločných obchodno-politických opatrení.

Oddiel 4

Vývoz

Článok 161

1. Režim vývoz umožňuje, aby tovar spoločenstva opustil colné územie spoločenstva.

Vývoz zahŕňa uplatnenie výstupných formalít vrátane obchodno-politických opatrení a prípadného vývozného cla.

2. S výnimkou tovaru prepusteného do režimu pasívny zošľachťovací styk alebo do režimu tranzit podľa článku 163 a bez toho, aby tým bol dotknutý článok 164, všetok tovar spoločenstva, ktorý je určený na vývoz, sa prepustí do režimu vývoz.

3. Tovar odosielaný na ostrov Helgoland sa nepovažuje za tovar vyvážaný z colného územia spoločenstva.

4. Prípad, keď tovar opúšťajúci colné územie spoločenstva nepodlieha vývoznému vyhláseniu a podmienky s tým spojené budú stanovené v súlade s postupom výboru.

5. Vývozné vyhlásenie sa podáva colnému úradu, ktorý je zodpovedný za vykonávanie dohľadu nad miestom, kde vývozca pôsobí alebo kde sa tovar balí alebo nakladá na vývoznú prepravu. Výnimky budú stanovené v súlade s postupom výboru.

Článok 162

Prepustenie do vývozu bude povolené za podmienky, že predmetný tovar opustí colné územie spoločenstva v rovnakom stave, v akom sa nachádzal v okamihu prijatia vývozného vyhlásenia.

Oddiel 5

Vnútorný tranzit

Článok 163

1. Režim vnútorný tranzit umožňuje prepravu tovaru spoločenstva v súlade s podmienkami ustanovenými v odsekoch 2 až 4, medzi dvoma miestami nachádzajúcimi sa na colnom území spoločenstva cez územie tretej krajiny bez akejkoľvek zmeny jeho colného štatútu. Týmto ustanovením nie je dotknuté uplatňovanie článku 91 odsek 1 písmeno b).

2. Preprava podľa odseku 1 sa môže uskutočniť:

a) v režime vnútorný tranzit spoločenstva, ak je táto možnosť upravená v medzinárodnej dohode;

b) na podklade karnetu TIR (Dohovor TIR);

c) na podklade karnetu ATA (Dohovor ATA) používaného ako tranzitný doklad;

d) na podklade Rýnskeho manifestu (článok 9 revidovaného Dohovoru pre plavbu na Rýne);

e) na podklade formuláru 302 používaného na základe Dohovoru medzi zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy o štatúte ich ozbrojených síl, podpísanom v Londýne 19. júna 1951, alebo

f) poštou (vrátane balíkovej pošty).

3. V prípade uvedenom v odseku 2 písmeno a) sa články 92, 94, 95, 96 a 97 použijú primerane.

4. V prípadoch uvedených v odseku 2 písmeno b) až f) si tovar zachová svoj colný štatút iba vtedy, ak tento štatút je určený za podmienok a vo forme stanovenej v predpisoch prijatých v súlade s postupom výboru.

Článok 164

Podmienky, na základe ktorých môže byť tovar spoločenstva prepravovaný medzi dvoma miestami nachádzajúcimi sa na colnom území spoločenstva a dočasne tiež mimo tohto územia bez zmeny jeho colného štatútu bez toho, aby podliehal niektorému colného režimu, budú stanovené v súlade s postupom výboru.

Článok 165

Režim vnútorný tranzit spoločenstva sa taktiež uplatní vtedy, ak to výslovne stanoví niektorý právny predpis spoločenstva.

KAPITOLA 3

INÉ DRUHY COLNE SCHVÁLENÉHO URČENIA ALEBO POUŽITIA

Oddiel 1

Slobodné pásma a slobodné sklady

A. Všeobecné ustanovenia

Článok 166

Slobodné pásma a slobodné sklady sú časti colného územia spoločenstva alebo objekty umiestnené na tomto území a oddelené od zvyšnej časti tohto územia, v ktorých:

a) sa s cieľom uplatňovania dovozného cla a obchodno-politických opatrení považuje tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, za tovar nenachádzajúci sa na colnom území spoločenstva, pokiaľ nebol prepustený do volného obehu alebo prepustený do iného colného režimu alebo použitia alebo spotrebovaný za podmienok iných ako ustanovených v colných predpisoch;

b) sa na tovar spoločenstva, pri ktorom tak ustanovia zvláštne predpisy spoločenstva, vzťahujúv dôsledku jeho umiestnenia v slobodnom pásme a slobodnom sklade opatrenia, ktoré sú obvykle spojené s vývozom tovaru.

Článok 167

1. Členské štáty môžu vyhlásiť niektoré časti colného územia spoločenstva za slobodné pásma alebo povoliť zriadenie slobodných skladov.

2. Členské štáty určia územné vymedzenie každého pásma. Objekty, ktoré majú byť vyhlásené za slobodné sklady, musia byť schválené členskými štátmi.

3. Slobodné colné pásma sú uzavreté. Členské štáty vymedzujú vstupné a výstupné miesta každého slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu.

4. K výstavbe akejkoľvek budovy v slobodnom pásme sa vyžaduje predchádzajúci súhlas colných orgánov.

Článok 168

1. Obvod a vstupné a výstupné miesta slobodných colných pásiem a slobodných colných skladov podliehajú dohľadu colných orgánov.

2. Osoby a dopravné prostriedky vstupujúce alebo opúšťajúce slobodné pásmo alebo slobodný sklad môžu byť predmetom colnej kontroly.

3. Prístup do slobodného pásma alebo slobodného skladu môže byť odoprený osobám, ktoré neposkytujú všetky potrebné záruky na dodržiavanie pravidiel uvedených v tomto kódexe.

4. Colné orgány môžu kontrolovať tovar, ktorý vstupuje do slobodného pásma alebo slobodného skladu, je v nich umiestnený alebo ich opúšťa. K umožneniu vykonania takýchto kontrol musí byť colným orgánom predložená kópia prepravného dokladu sprevádzajúca tovar pri jeho vstupe alebo výstupe alebo musí byť uchovaná pre potreby colného orgánu u osoby, ktorú k tomuto účelu určil. Ak sú takéto kontroly požadované, musí byť tovar colným orgánom sprístupnený.

B. Umiestňovanie tovaru v slobodných pásmach a slobodných skladoch

Článok 169

V slobodnom pásme alebo slobodnom sklade môže byť umiestnený tak tovar spoločenstva ako aj tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva.

Colné orgány však môžu požadovať, aby nebezpečný tovar alebo tovar, ktorý môže znehodnotiť iný tovar alebo ktorý si z iných dôvodov vyžaduje zvláštne zariadenia, bol umiestnený v objektoch na to špeciálne vybavených.

Článok 170

1. Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 168 odsek 4, nemusí byť tovar vstupujúci do slobodného pásma alebo slobodného skladu predložený colným orgánom a nemusí byť predložené colné vyhlásenie.

2. Tovar musí byť predložený colným orgánom a podrobený ustanoveným colným formalitám iba vtedy, ak:

a) bol prepustený do colného režimu, ktorý bol ukončený vstupom tovaru do slobodného pásma alebo slobodného skladu; ak však daný colný režim umožňuje, aby tovar nebol predložený, takéto predloženie sa nebude vyžadovať;

b) bol umiestnený do slobodného pásma alebo slobodného skladu na základe úradného rozhodnutia o vrátení alebo odpustení dovozného cla;

c) sa naň vzťahujú opatrenia uvedené v článku 166 písmeno b).

3. Colné orgány môžu požadovať, aby tovar podliehajúci vývoznému clu alebo iným vývozným opatreniam bol oznámený colnému úradu.

4. Na žiadosť dotknutej strany colné orgány potvrdia, že tovar umiestnený v slobodnom pásme alebo slobodnom sklade má štatút tovaru spoločenstva alebo tovaru, ktorý nie je tovarom spoločenstva.

C. Prevádzka slobodných pásiem a slobodných skladov

Článok 171

1. Časové obdobie počas ktorého môže byť tovar ponechaný v slobodných pásmach alebo slobodných skladoch nie je obmedzené.

2. Pre určitý tovar uvedený v článku 166 písmeno b), ktorý je predmetom Spoločnej poľnohospodárskej politiky môžu byť zvláštne lehoty stanovené v súlade s postupom výboru.

Článok 172

1. Za podmienok stanovených v tomto kódexe je v slobodnom pásme alebo slobodnom sklade povolená akákoľvek priemyselná a obchodná činnosť alebo poskytovanie služieb. Vykonávanie týchto činností a poskytovanie služieb musí byť vopred oznámené colným orgánom.

2. S ohľadom na povahu daného tovaru alebo na požiadavky colného dohľadumôžu colné orgány určité činnosti uvedené v odseku 1 zakázať alebo obmedziť.

3. Colné orgány môžu zakázať výkon činnosti v slobodnom pásme alebo slobodnom sklade osobám, ktoré neposkytujú potrebné záruky dodržiavania ustanovení tohto kódexu.

Článok 173

Tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, umiestnený v slobodnom pásme alebo v slobodnom sklade môže byť počas jeho ponechania v slobodnom pásme alebo slobodnom sklade:

a) prepustený do volného obehu za podmienok stanovených pre tento režim a v článku 178;

b) bez povolenia podrobený obvyklým manipuláciám uvedeným v článku 109 odsek 1;

c) prepustením do režimu aktívny zošľachťovací styk za podmienok stanovených pre tento režim.

Hospodárske podmienky sa však nevzťahujú na spracovateľské operácie na území starého slobodného prístavu Hamburg, slobodných pásmach Kanárskych ostrovov, Azúr, Madeiry a zámorských oblastí.

Ak sa však v prípade starého slobodného prístavu Hamburg stane, že budú v dôsledku tejto výnimky dotknuté podmienky hospodárskej súťaže v určitom hospodárskom odvetví spoločenstva, rozhodne Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie, že sa hospodárske podmienky budú vzťahovať aj na zodpovedajúcu hospodársku činnosť na území starého slobodného prístavu Hamburg;

d) prepustený do režimu prepracovanie pod colným dohľadom za podmienok stanovených pre tento režim;

e) prepustený do režimu dočasné použitie za podmienok stanovených pre tento režim;

f) prenechaný v súlade s článkom 182;

g) zničený za predpokladu, že dotknutá osoba poskytne colným orgánom všetky potrebné informácie, ktoré považuje za potrebné.

Ak je tovar prepustený do niektorého z režimov uvedených v písmene c), d) alebo e), môžu členské štáty upraviť podmienky stanovené kontrolnými opatreniami v miere nevyhnutnej k tomu, aby bolo prihliadané k prevádzkovým podmienkam a podmienkam colného dohľadu v slobodných pásmach alebo slobodných skladoch.

Článok 174

Tovar spoločenstva uvedený v článku 166 písmeno b), ktorý je predmetom Spoločnej poľnohospodárskej politiky, môže byť podrobený iba takým formám manipulácie, ktoré sú výslovne pre takýto tovar stanovené v súlade s článkom 109 odsek 2. Takáto manipulácia môže byť vykonaná bez povolenia.

Článok 175

1. Pokiaľ nie sú uplatňované články 173 a 174, nesmie byť tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva a ani tovar spoločenstva uvedený v článku 166 písmeno b) v slobodných pásmach alebo slobodných skladoch spotrebovaný alebo použitý.

2. Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa dodávok tovaru alebo zásob, pri ktorých to daný režim povoľuje, odsek 1 nevylučuje použitie alebo spotrebovanie tovaru, ktorého prepustenie do volného obehu alebo dočasného použitia by nepodliehalo uplatneniu dovozného cla, opatrení v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky alebo obchodno-politických opatrení. V tomto prípade sa nevyžaduje žiadne vyhlásenie s návrhom na prepustenie do volného obehu alebo dočasného použitia.

Takéto vyhlásenie sa však požaduje, ak sa na takýto tovar vzťahuje kvóta alebo strop.

Článok 176

1. Všetky osoby, ktoré v slobodnom pásme alebo slobodnom sklade vykonávajú činnosť zahrňujúcu skladovanie, spracovanie alebo prepracovanie, alebo predaj či nákup tovaru, sú povinné viesť skladovú evidenciu vo forme schválenej colnými orgánmi. Tovar musí byť zapísaný do skladovej evidencie v momente keď bol dodaný do objektov tejto osoby. Skladová evidencia musí colným orgánom umožniť identifikáciu tovaru a musí zaznamenávať jeho pohyb.

2. V prípade prekládky tovaru v rámci slobodného pásma musia byť doklady vzťahujúce sa na túto operáciu uchované pre potrebu colných orgánov. Krátkodobé skladovanie tovaru spojené s takouto prekládkou sa považuje za súčasť tejto operácie.

D. Premiestnenie tovaru zo slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu

Článok 177

Ak zvláštne colné predpisy neustanovujú inak, môže byť tovar opúšťajúci slobodné pásmo alebo slobodný sklad:

- vyvezený alebo spätne vyvezený z colného územia spoločenstva, alebo

- premiestnený do inej časti colného územia spoločenstva.

Ustanovenia hlavy III, s výnimkou článkov 48 až 53, pokiaľ sa to týka tovaru spoločenstva, sa uplatnia na tovar premiestnený do inej časti tohto územia s výnimkou prípadu, keď tovar opustítoto pásmo vodnou alebo vzdušnou cestou bez toho, aby bol prepustený do režimu tranzit alebo do iného colného režimu.

Článok 178

1. Ak pri tovare, ktorý nie je tovarom spoločenstva vznikol colný dlh a colná hodnota takéhoto tovaru je založená na cene skutočne platenej alebo ktorá sa má zaplatiť, a ktorá zahŕňa náklady za uskladňovanie alebo uchovanie tovaru počas jeho umiestnenia v slobodnom pásme alebo slobodnom sklade, tieto náklady nebudú zahrnuté do colnej hodnoty, ak sú uvedené oddelene od ceny skutočne platenej alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť.

2. Ak bol tovar v slobodnom pásme alebo slobodnom sklade podrobený obvyklým manipuláciám v zmysle článku 109 odsek 1, na žiadosť deklaranta a za predpokladu, že manipulácie boli vykonané na základe povolenia vydaného v súlade s odsekom 3 uvedeného článku sa pri vymeraní dovozného cla prihliada na povahu tovaru, colnú hodnotu a množstvo, ktoré by bolo brané do úvahy pri určovaní sumy dovozného cla v okamihu uvedenom v článku 214, ak by tieto manipulácie neboli vykonané. Výnimky z tohto ustanovenia sa však môžu stanoviť v súlade s postupom výboru.

Článok 179

1. Tovaru spoločenstva uvedenému v článku 166 písmeno b), ktorý je predmetom Spoločnej poľnohospodárskej politiky, a ktorý je umiestnený v slobodnom pásme alebo v slobodnom sklade sa musí prideliť také určenie alebo použitie stanovené predpismi, na základe ktorých sa na tento tovar v dôsledku jeho umiestnenia v slobodnom pásme alebo slobodnom sklade vzťahujú opatrenia, ktoré sú obvykle spojené s vývozom takéhoto tovaru.

2. Ak by bol tovar vrátený do inej časti colného územia spoločenstva, alebo ak v lehote uvedenej v článku 171, odsek 2 nebola podaná žiadosť o pridelenie určenia alebo použitia uvedeného v odseku 1, colné orgány príjmu opatrenia stanovené príslušnými zvláštnymi predpismi pre prípady nedodržania prideleného určenia alebo použitia.

Článok 180

1. Ak bol tovar premiestnený alebo vrátený do inej časti colného územia spoločenstva alebo prepustený do colného režimu, môže byť potvrdenie uvedené v článku 170, odsek 4 použité na preukázanie, či má tento tovar štatút spoločenstva, alebo nemá štatút spoločenstva.

2. Ak nie je potvrdením alebo inými prostriedkami preukázané, že ide o tovar so štatútom spoločenstva alebo o tovar, ktorý nemá štatút spoločenstva, považuje sa tovar:

- s cieľom uplatnenia vývozného cla a vývozných povolení alebo vývozných obchodno-politických opatrení za tovar spoločenstva;

- v ostatných prípadoch za tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva.

Článok 181

Colné orgány sa presvedčia o tom, že pri vývoze alebo spätnom vývoze zo slobodného pásma alebo slobodného skladu sú dodržané pravidlá upravujúce vývoz alebo spätný vývoz tovaru.

Oddiel 2

Spätný vývoz, zničenie a prenechanie v prospech štátu

Článok 182

1. Tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, môže byť:

- spätne vyvezený z colného územia spoločenstva;

- zničený;

- prenechaný v prospech štátu pokiaľ to umožňujú národné právne predpisy.

2. Spätný vývoz podlieha prípadným formalitám stanoveným pre opúšťajúci tovar vrátane obchodno-politických opatrení.

Prípady, v ktorých je možné tovar ktorý nie je tovarom spoločenstva prepustiť do režimu v podmienečnom systéme so zreteľom na neuplatnenie obchodno-politických opatrení pri vývoze, môžu byť stanovené v súlade s postupom výboru.

3. Spätný vývoz a zničenie tovaru je potrebné vopred oznámiť colným orgánom. Pokiaľ to tak stanovia formality alebo opatrenia podľa odseku 2 prvý pododsek, colné orgány spätný vývoz zakážu. Ak má byť tovar prepustený na colnom území spoločenstva do colného režimu s ekonomickým účinkom spätne vyvezený, musí sa colné vyhlásenie podať v súlade s článkom 59 až 78. V týchto prípadoch sa uplatní článok 161 odsek 4 a 5.

Prenechanie v prospech štátu sa vykonáva v súlade s národnými právnymi predpismi.

4. Zo zničenia alebo prenechania nesmú štátu vzniknúť žiadne náklady.

5. Akýmkoľvek odpadom alebo zvyškom, ktoré vznikli pri zničení, môže byť pridelené colne schválené určenie alebo použitie stanovené pre tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva.

Tieto zostávajú pod colným dohľadom do okamihu stanoveného v článku 37, odsek 2.

HLAVA V

TOVAR OPÚŠŤAJÚCI COLNÉ ÚZEMIE SPOLOČENSTVA

Článok 183

Tovar opúšťajúci colné územie spoločenstva podlieha colnému dohľadu. Colné orgány ho môžu kontrolovať v súlade s platnými predpismi. Tento tovar musí opustiť uvedené územie cestou, ktorú určia colné orgány a v súlade s postupmi stanovenými týmito orgánmi.

HLAVA VI

ZVÝHODNENÉ OPERÁCIE

KAPITOLA 1

OSLOBODENIA

Článok 184

Rada stanoví kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie prípady, v ktorých je možné s ohľadom na zvláštne okolnosti priznať oslobodenie od dovozného alebo vývozného cla na tovar, ktorý je prepustený do voľného obehu alebo vyvezený.

KAPITOLA 2

VRÁTENÝ TOVAR

Článok 185

1. Tovar spoločenstva, ktorý bol po vývoze z colného územia spoločenstva vrátený na toto územie a prepustený do voľného obehu v lehote 3 rokov, je na žiadosť dotknutej osoby oslobodený od dovozného cla.

Avšak:

- táto trojročná lehota môže byť predĺžená, pokiaľ je to zdôvodnené zvláštnymi okolnosťami;

- ak bol vrátený tovar pred jeho vývozom z colného územia spoločenstva prepustený do voľného obehu so zníženým alebo nulovým dovozným clom v dôsledku jeho konečného použitia, bude oslobodenie od dovozného cla uvedené v odseku 1 priznané len vtedy, ak tento tovar bude opätovne dovezený s cieľom rovnakého použitia.

Ak nemá byť vrátený tovar dovezený s cieľom rovnakého použitia, zníži sa vymeraná suma dovozného cla o akúkoľvek vybranú sumu pri prvom prepustení tohto tovaru do voľného obehu. Ak je táto suma vyššia ako suma vyplývajúca z prepustenia vráteného tovaru do voľného obehu, žiadna náhrada sa neposkytuje.

2. Oslobodenie od dovozného cla podľa odseku 1 na nepriznáva, ak:

a) tovar bol vyvezený z colného územia spoločenstva v režime pasívny zošľachťovací styk, s výnimkou prípadov, keď je vrátený v stave, v akom bol vyvezený;

b) sa na tovar vzťahovalo opatrenie spoločenstva spojené s vývozom do tretích krajín. Okolnosti a podmienky na základe ktorých je možné odchýliť sa od tohto ustanovenia, budú stanovené v súlade s postupom výboru.

Článok 186

Oslobodenie od dovozného cla podľa článku 185 sa priznáva len vtedy, ak je tovar opätovne dovezený v stave, v ktorom bol vyvezený. Okolnosti a podmienky na základe ktorých je možné odchýliť sa od tohto ustanovenia, budú stanovené v súlade s postupom výboru.

Článok 187

Články 185 a 186 sa použijú primerane na zošľachtené výrobky, ktoré boli pôvodne vyvezené alebo spätne vyvezené v rámci režimu aktívny zošľachťovací styk.

Suma dovozného cla dlžná podľa zákona sa vymeria podľa pravidiel uplatňovaných pre režim aktívny zošľachťovací styk, pričom za okamih spätného vývozu sa považuje okamih prepustenia do voľného obehu.

KAPITOLA 3

PRODUKTY MORSKÉHO RYBOLOVU A INÉ PRODUKTY ZÍSKANÉ Z MORA

Článok 188

Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 23, odsek 1, písmeno f), sú nasledujúce produkty pri prepustení do voľného obehu oslobodené od dovozného cla:

a) produkty morského rybolovu a iné produkty získané z teritoriálnych vôd tretej krajiny loďami evidovanými alebo zapísanými v registri členského štátu a plávajúcimi pod vlajkou tohto štátu;

b) produkty získané z produktov uvedených v písmene a) na palube spracovateľských lodí spĺňajúcich podmienky stanovené v uvedenom pododseku.

HLAVA VII

COLNÝ DLH

KAPITOLA 1

ZABEZPEČENIE COLNÉHO DLHU

Článok 189

1. Pokiaľ colné orgány v súlade s colnými predpismi požadujú zabezpečenie colného dlhu, musí byť takéto zabezpečenie poskytnuté dlžníkom alebo osobou, ktorá sa ním môže stať.

2. Colné orgány môžu požadovať na jeden colný dlh iba jedno zabezpečenie.

Ak je zabezpečenie poskytnuté v rámci colného režimu, ktorý môže byť použitý pri určitom tovare vo viacerých členských štátoch, platí toto zabezpečenie tak ako je to ustanovené v predpisoch prijatých v súlade s postupom výboru platných vo všetkých týchto členských štátoch.

3. Colné orgány môžu povoliť, aby zabezpečenie bolo poskytnuté inou osobou než tou, od ktorej sa požaduje.

4. Ak je dlžníkom alebo osobou, ktorá sa ním môže stať, štátny orgán, zabezpečenie sa nepožaduje.

5. Colné orgány môžu upustiť od požiadavky na zabezpečenie ak suma, ktorá má byť zabezpečená, nepresahuje 500 ECU.

Článok 190

1. Ak to tak ustanovujú colné predpisy, že zabezpečenie nie je povinné, môžu colné orgány zvážiť požadovanie zabezpečenia, pokiaľ posúdia, že colný dlh, ktorý vznikol alebo ktorý by mohol vzniknúť, nebude v stanovenej lehote zaplatený.

Ak sa zabezpečenie podľa prvého pododseku nepožaduje, môžu colné orgány napriek tomu požadovať od osoby uvedenej v článku 189, odsek 1, aby sa zaviazala, že splní záväzky vyplývajúce jej z právnych predpisov.

2. Zabezpečenie uvedené v odseku 1, prvý pododsek sa požaduje:

- v čase uplatňovania predpisov, ktoré vyžadujú takéto zabezpečenie, alebo

- kedykoľvek potom, ako colné orgány zistia, že nie je isté, že colný dlh, ktorý vznikol alebo ktorý by mohol vzniknúť, bude v stanovenej lehote zaplatený.

Článok 191

Na žiadosť osoby uvedenej v článku 189, odsek 1 alebo 3 colné orgány povolia celkové zabezpečenie na krytie dvoch alebo viacerých operácií, pri ktorých vznikol alebo by mohol vzniknúť colný dlh.

Článok 192

1. Tam, kde colné predpisy ustanovujú povinné zabezpečenie colného dlhu, colné orgány stanovia sumu takéhoto zabezpečenia vo výške, ktorá sa rovná:

- presnej výške daného colného dlhu alebo dlhov, ak je možno túto výšku bezpečne určiť v čase, kedy je toto zabezpečenie požadované,

- v ostatných prípadoch najvyššej možnej výške daného colného dlhu alebo dlhov, ktoré vznikli alebo by mohli vzniknúť, odhadnutej colnými orgánmi.

Ak je poskytnuté celkové zabezpečenie na colné dlhy, ktorých suma sa časom mení, určí sa v takej výške, ktorá umožní, aby colný dlh bol vždy zabezpečený.

2. Ak colné predpisy ustanovujú, že zabezpečenie nie je povinné a colné orgány toto zabezpečenie požadujú, suma zabezpečenia sa týmito orgánmi stanoví tak, aby nepresahovala výšku uvedenú v odseku 1.

3. Okolnosti a podmienky, na základe ktorých je možné poskytovať paušálne zabezpečenie, sa stanovia v súlade s postupom výboru.

Článok 193

Zabezpečenie môže byť poskytnuté buď:

- zložením hotovosti, alebo

- ručiteľom.

Článok 194

1. Zloženie hotovosti sa vykoná v mene členského štátu, v ktorom je zaistenie požadované.

Za zabezpečenie rovnocenného zloženia hotovosti sa považuje:

- predloženie šeku, ktorého preplatenie je zaručené inštitúciou, na ktorú je vystavený, akýmkoľvek spôsobom prijateľným pre colné orgány,

- predloženie akejkoľvek inej hodnoty uznanej colnými orgánmi ako platobný prostriedok.

2. Zabezpečenie vo forme zloženia hotovosti alebo rovnocennej zloženiu hotovosti sa vykonáva v súlade s platnými predpismi členského štátu, v ktorom je zabezpečenie požadované.

Článok 195

Ručiteľ sa písomne zaviaže, že spoločne a nerozdielne s dlžníkom splní zaručenú sumu colného dlhu, ak sa táto stane splatnou.

Ručiteľom musí byť tretia osoba pôsobiaca v spoločenstve, ktorú schválili colné orgány členského štátu.

Colné orgány môžu odmietnuť schváliť ručiteľa, pokiaľ nie je spôsobilý, alebo spôsob navrhovaného zabezpečenia, pokiaľ nie je dostatočné na zabezpečenie zaplatenia colného dlhu v stanovenej lehote.

Článok 196

Osoba, od ktorej sa požaduje zabezpečenie si môže vybrať, ktorým zo spôsobov zabezpečenia ustanovených v článku 193 colný dlh zabezpečí.

Colné orgány však môžu odmietnuť prijatie navrhovaného spôsobu zabezpečenia, pokiaľ nie je zlúčiteľný s riadnym vykonávaním daného colného režimu. Rovnaké podmienky platia aj pre navrhované zabezpečenie. Colné orgány môžu požadovať, aby bol zvolený spôsob zabezpečenia zachovaný pre určité obdobie.

Článok 197

1. Ak to umožňujú predpisy prijaté v súlade s postupom výboru, môžu colné orgány prijať iné spôsoby zabezpečenia než tie, ktoré sú uvedené v článku 193, ak poskytujú rovnocennú záruku, že colný dlh bude zaplatený.

Colné orgány odmietnu zabezpečenie navrhované dlžníkom, pokiaľ ho posúdia za nedostatočné na zaplatenie colného dlhu.

2. S výnimkou odseku 1 druhého pododseku colné orgány môžu prijať zloženie hotovosti aj bez splnenia podmienok ustanovených v článku 194 odsek 1.

Článok 198

Ak colné orgány zistia, že poskytnuté zabezpečenie už naďalej nepredstavuje istú alebo dostatočnú záruku zaplatenia colného dlhu v stanovenej lehote, budú požadovať od osoby uvedenej v článku 189 odsek 1, aby podľa svojho uváženia poskytla dodatočné zabezpečenie alebo aby nahradila pôvodné zabezpečenie novým zabezpečením.

Článok 199

1. Zabezpečenie nebude uvoľnené dovtedy, pokiaľ zabezpečený colný dlh nezanikne alebo by ešte mohol vzniknúť. Akonáhle colný dlh zanikne, alebo už nemôže vzniknúť, zabezpečenie bude uvoľnené okamžite.

2. Ak colný dlh zanikne čiastočne, alebo môže vzniknúť už len pre časť zabezpečenej sumy, uvoľní sa na žiadosť dotknutej osoby zodpovedajúca časť zabezpečenia, toto neplatí, pokiaľ príslušná suma tento úkon neopodstatňuje.

Článok 200

V súlade s postupom výboru, ak je to potrebné, je možné prijať ustanovenia odlišné od ustanovení uvedených v tejto kapitole tak, aby zohľadňovali medzinárodné dohovory.

KAPITOLA 2

VZNIK COLNÉHO DLHU

Článok 201

1. Colný dlh pri dovoze vzniká:

a) prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu, alebo

b) prepustením takéhoto tovaru do režimu dočasné použitie, s čiastočným oslobodením od dovozného cla.

2. Colný dlh vzniká v okamihu prijatia daného colného vyhlásenia.

3. Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom taktiež osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie predkladá.

Ak je colné vyhlásenie s návrhom na prepustenie tovaru do jedného z režimov uvedených v odseku 1 vystavené na základe údajov, v dôsledku ktorých neboli celé clo alebo jeho časť vybraté, každá osoba, ktorá poskytla údaje k vystaveniu vyhlásenia a ktorá si bola alebo si mala byť vedomá, že takéto údaje nie sú pravdivé, môže byť taktiež považovaná za dlžníka v súlade s platnými národnými predpismi.

Článok 202

1. Colný dlh pri dovoze vzniká:

a) nezákonným dovozom tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu na colné územie spoločenstva, alebo

b) nezákonným dovozom takého tovaru, ktorý je umiestnený v slobodnom pásme alebo v slobodnom sklade a je premiestnený na inú časť tohto územia.

Na účely tohto článku nezákonným dovozom sa rozumie akýkoľvek dovoz tovaru v rozpore s ustanoveniami článkov 38 až 41 a článku 177, druhá zarážka.

2. Colný dlh vzniká v okamihu nezákonného dovozu tovaru.

3. Dlžníkmi sú:

- osoba, ktorá takýto tovar nezákonne doviezla,

- akékoľvek osoby, ktoré sa zúčastnili na nezákonnom dovoze tovaru a ktoré si boli vedomé alebo si mali byť vedomé, že takýto dovoz je nezákonný, a

- akékoľvek osoby, ktoré nezákonne dovezený tovar získali alebo prechovávali a ktoré si boli alebo si mali byť v čase získania alebo prijatia takéhoto tovaru vedomé, že tento bol dovezený nezákonne.

Článok 203

1. Colný dlh pri dovoze vzniká:

- nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu spod colného dohľadu.

2. Colný dlh vzniká v okamihu, keď je tovar odňatý spod colného dohľadu.

3. Dlžníkmi sú:

- osoba, ktorá odňala tovar spod colného dohľadu,

- akékoľvek osoby, ktoré sa tohto odňatia zúčastnili a ktoré si boli vedomé alebo si mali byť vedomé toho, že tovar je odnímaný spod colného dohľadu,

- akékoľvek osoby, ktoré tovar odňatý spod colného dohľadu získali alebo prechovávali a ktoré si boli alebo si mali byť v čase získania alebo prijatia takéhoto tovaru vedomé, že tento bol odňatý spod colného dohľadu, a

- prípadne taktiež osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tovar prepustený.

Článok 204

1. Colný dlh pri dovoze vzniká:

a) neplnením jednej z povinností vyplývajúcej z dočasného uskladnenia tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tento prepustený, alebo

b) nedodržaním niektorej podmienky stanovenej na prepustenie tovaru do daného režimu alebo pre udelenie zníženej alebo nulovej sadzby dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru,

s výnimkou prípadov, ktoré sú uvedené v článku 203, pokiaľ sa nezistí, že nedodržanie týchto podmienok nemá podstatný vplyv na správne vykonávanie dočasného uskladnenia alebo daného colného režimu.

2. Colný dlh vzniká buď v okamihu, keď prestane byť plnená povinnosť, ktorej nesplnením colný dlh vzniká, alebo okamihom, keď je tovar prepustený do daného režimu a ak sa dodatočne zistí, že podmienky stanovené na prepustenie tovaru do uvedeného režimu alebo udelenie zníženej alebo nulovej sadzby dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru neboli v skutočnosti splnené.

3. Dlžníkom je osoba, ktorá má buď plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tento tovar prepustený, alebo osoba, ktorá má plniť podmienky spojené s prepustením tovaru do daného režimu.

Článok 205

1. Colný dlh pri dovoze vzniká:

- spotrebovaním alebo použitím tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, v slobodnom pásme alebo slobodnom sklade za iných podmienok ako tých, ktoré sú ustanovené platnými právnymi predpismi.

Ak dôjde k zmiznutiu tovaru a jeho zmiznutie nie je colným orgánom dostatočne vysvetlené, môžu tieto orgány považovať tento tovar za tovar spotrebovaný alebo použitý v slobodnom pásme alebo v slobodnom sklade.

2. Dlh vzniká okamihom, keď je tovar spotrebovaný alebo prvý raz použitý v rozpore s podmienkami stanovenými platnými právnymi predpismi.

3. Dlžníkom je osoba, ktorá tovar spotrebovala alebo použila, a akékoľvek osoby, ktoré sa takejto spotreby alebo použitia zúčastnili a ktoré si boli alebo si mali byť vedomé, že je tento tovar spotrebovávaný alebo používaný v rozpore s podmienkami stanovenými platnými právnymi predpismi.

Ak colné orgány považujú zmiznutý tovar za tovar, ktorý bol spotrebovaný alebo použitý v slobodnom pásme alebo v slobodnom sklade, a nie je možné postupovať podľa predchádzajúceho pododseku, je osobou povinnou zaplatiť colný dlh osoba, ktorá je colným orgánom známa ako posledný držiteľ tovaru.

Článok 206

1. Odlišne od článku 202 a článku 204, odsek 1, písmeno a) sa colný dlh pri dovoze určitého tovaru považuje za nevzniknutý, ak dotknutá osoba preukáže, že k nesplneniu povinností vyplývajúcich z:

- ustanovení článkov 38 až 41 a článku 177 druhá zarážka, alebo

- dočasného uskladnenia predmetného tovaru, alebo

- použitie colného režimu, do ktorého bol tovar prepustený,

došlo v dôsledku úplného zničenia alebo nenahraditeľnej straty uvedeného tovaru z dôvodu jeho povahy alebo následkom nepredvídaných okolností alebo vyššej moci, alebo na základe povolenia colných orgánov.

Na účely tohto odseku sa tovar považuje za nenahraditeľne stratený, ak už nemôže byť nikým používaný.

2. Colný dlh sa pri dovoze nepovažuje za vzniknutý pri tovare prepustenom do voľného obehu so zníženou alebo nulovou sadzbou dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, ak je takýto tovar so súhlasom colných orgánov vyvezený alebo spätne vyvezený.

Článok 207

Ak sa v súlade s článkom 206, odsek 1 považuje colný dlh, pri tovare prepustenom do voľného obehu so zníženou alebo nulovou sadzbou dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, za nevzniknutý, akýkoľvek odpad alebo zvyšky vyplývajúce zo zničenia tovaru sa považujú za tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva.

Článok 208

Ak colný dlh vznikne za podmienok uvedených v článku 203 alebo 204 pri tovare prepustenom do voľného obehu so zníženou sadzbou dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, odpočíta sa suma už zaplatená pri prepustení tovaru do voľného obehu od sumy colného dlhu.

Toto ustanovenie sa použije primerane, ak colný dlh vznikol pri odpade alebo zvyškoch vzniknutých pri zničení takéhoto tovaru.

Článok 209

1. Colný dlh pri vývoze vzniká:

- vývozom tovaru, ktorý podlieha vývoznému clu z colného územia spoločenstva na podklade colného vyhlásenia.

2. Colný dlh vzniká v okamihu keď takéto colné vyhlásenie je prijaté.

3. Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom taktiež osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie predkladá.

Článok 210

1. Colný dlh pri vývoze vzniká:

- vývozom tovaru, ktorý podlieha vývoznému clu z colného územia spoločenstva bez colného vyhlásenia.

2. Colný dlh vzniká v okamihu, keď uvedený tovar skutočne opustí toto územie.

3. Dlžníkom je:

- osoba, ktorá tovar vyviezla, a

- akékoľvek osoby, ktoré sa na tomto vývoze zúčastnili a ktoré si boli alebo si mali byť vedomé, že colné vyhlásenie nebolo podané, pričom malo byť podané.

Článok 211

1. Colný dlh pri vývoze vzniká:

- nedodržaním podmienok, na základe ktorých bolo povolené, aby tovar opustil colné územie spoločenstva s úplným alebo čiastočným oslobodením od vývozného cla.

2. Colný dlh vzniká v okamihu, keď bol tovar dodaný na iné miesto určenia než to, na ktoré sa vzťahuje povolenie umožňujúce, aby tento opustil colné územie spoločenstva s úplným alebo čiastočným oslobodením od vývozného cla, ak colné orgány nemôžu tento okamih určiť, colný dlh vzniká uplynutím lehoty stanovenej na predloženie dôkazu o tom, že podmienky vzťahujúce sa na priznanie tohto oslobodenia boli splnené.

3. Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom taktiež osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie predkladá.

Článok 212

Colný dlh podľa článkov 201 až 205 a 209 až 211 vzniká aj vtedy, ak sa na tovar vzťahujú akékoľvek zákazy alebo obmedzenia na dovoz alebo vývoz. Colný dlh však nevznikne, ak sú na colné územie spoločenstva nezákonne dovezené falšované peniaze alebo omamné a psychotropné látky, ktoré nie sú dovážané s cieľom ich uvedenia do hospodárskeho obehu pod prísnym dohľadom príslušných orgánov s cieľom ich použitia na lekárske alebo vedecké účely. Na účely trestného práva vzťahujúceho sa na porušenie colných predpisov sa však colný dlh považuje za vzniknutý, pokiaľ je podľa trestného práva členského štátu clo základom na stanovenie trestu, alebo pokiaľ je existencia colného dlhu podkladom na začatie trestných konaní.

Článok 213

Ak je za zaplatenie jedného colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov tohto dlhu.

Článok 214

1. Ak tento kódex neustanovuje inak, bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 2, suma dovozného alebo vývozného cla uplatňovaná na tovar sa vymeriava na základe pravidiel pre vymeriavanie platných pre daný tovar v okamihu, keď colný dlh naň vzťahujúci vznikol.

2. Ak nie je možné presne určiť okamih, kedy colný dlh vznikol sa pri stanovení pravidiel pre vymeriavanie platných pre daný tovar berie do úvahy okamih kedy colné orgány zistia, že tovar sa nachádza v situácii, v ktorej colný dlh vzniká.

Ak však informácie dostupné colný orgánom umožnia zistiť, že colný dlh vznikol pred týmto okamihom, určí sa suma dovozného alebo vývozného cla pri danom tovare na základe pravidiel pre vymeriavanie platných pre daný tovar v najskoršom okamihu, v ktorom bolo na základe dostupných informácií možné zistiť existenciu colného dlhu vyplývajúceho z tejto situácie.

3. Za okolností a podmienok stanovených predpismi prijatými v súlade s postupom výboru je možné vymerať vyrovnávací úrok s cieľom zamedziť, aby na základe odkladu okamihu vzniku colného dlhu alebo jeho zápisu do účtovnej evidencie vznikol finančný prospech.

Článok 215

1. Colný dlh vzniká na mieste, kde sa odohrávajú udalosti, pri ktorých vzniká.

2. Tam, kde nie je možné určiť miesto uvedené v odseku 1 sa colný dlh považuje za taký, ktorý vznikol na mieste, na ktorom colné orgány prídu k záveru, že tovar je v situácii, v ktorej vzniká colný dlh.

3. Tam, kde sa uplatnenie colného režimu pre tovar neskončilo, colný dlh sa považuje za taký, ktorý vznikol na mieste, kde:

- bol tovar umiestnený do tohto režimu alebo

- tovar vstúpil do spoločenstva v rámci tohto režimu.

4. Tam, kde colné orgány na základe im dostupných informácií môžu preukázať, že colný dlh už vznikol, keď bol tovar na inom mieste v skoršom čase, colný dlh sa považuje za taký, ktorý vznikol na mieste, ktoré môže byť preukázané ako prvé miesto, v ktorom je možné preukázať existenciu colného dlhu.

Článok 216

1. Ak vyplýva zo zmlúv uzavretých medzi spoločenstvom a určitými tretími krajinami, že pri dovoze do týchto krajín bude priznané zvýhodnené sadzobné zaobchádzanie pre tovar, ktorý v zmysle týchto zmlúv pochádza zo spoločenstva za podmienky, že tento bol získaný v režime aktívny zošľachťovací styk, tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva a ktorý je obsiahnutý v uvedenom pôvodnom tovare podlieha zaplateniu dovozného cla, colný dlhvzniká vydaním dokumentov potrebných na priznanie zvýhodneného sadzobného zaobchádzania v týchto tretích krajinách.

2. Za okamih vzniku takéhoto colného dlhu sa považuje okamih, kedy colné orgány prijali vývozné vyhlásenie vzťahujúce sa na daný tovar.

3. Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom taktiež osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie predkladá.

4. Suma dovozného cla zodpovedajúca tomuto colnému dlhu sa vymeria za rovnakých podmienok ako v prípade colného dlhu, ktorý by vznikol ak by v rovnakom okamihu bolo prijaté vyhlásenie s návrhom na prepustenie daného tovaru do voľného obehu s cieľom ukončenia režimu aktívny zošľachťovací styk.

KAPITOLA 3

VYBERANIE SUMY COLNÉHO DLHU

Oddiel 1

Zápis colného dlhu do účtovnej evidencie a jeho oznámenie dlžníkovi

Článok 217

1. Colné orgány vypočítajú sumu dovozného alebo vývozného cla vyplývajúcu z colného dlhu, ďalej len "sumu cla", akonáhle majú potrebné údaje, a zapíšu ju do účtovnej evidencie alebo do iného rovnocenného nosiča informácií (zápis).

Prvý pododsek sa nepoužije:

a) ak bolo zavedené dočasné antidumpingové alebo vyrovnávacie clo;

b) tam, kde suma cla splatná podľa zákona prevyšuje sumu určenú na základe záväznej tarifnej informácie;

c) pokiaľ predpisy prijaté v súlade s postupom výboru zbavujú colné orgány povinnosti zapisovať do účtovnej evidencie sumy cla nižšej než stanovenej výšky.

Colné orgány nemusia po uplynutí stanovenej lehoty zapísať do účtovnej evidencie sumy cla, ktoré nebolo možné oznámiť dlžníkovi v súlade s článkom 221, odsek 3.

2. Členské štáty stanovia podrobné postupy na zapisovanie súm cla do účtovnej evidencie. Tieto postupy sa môžu odlišovať podľa toho, akú istotu majú colné orgány s ohľadom na okolnosti za ktorých colný dlh vznikol, že uvedené sumy budú zaplatené.

Článok 218

1. Ak colný dlh vznikne prijatím vyhlásenia s návrhom na prepustenie tovaru do iného colného režimu ako dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla alebo v dôsledku akéhokoľvek iného úkonu, ktorý má rovnaký právny účinok ako toto prijatie, musí byť suma zodpovedajúca tomuto colnému dlhu zapísaná do účtovnej evidencie ihneď potom, ako bola vypočítaná a najneskôr v deň nasledujúci po dni v ktorom bol tovar prepustený.

Ak však bol colný dlh zabezpečený, môže byť celková suma cla vzťahujúca sa na všetok tovar prepustený jednej a tej istej osobe počas lehoty stanovenej colnými orgánmi, ktorá nesmie presiahnuť 31 dní, zapísaná do účtovnej evidencie celkove na konci tejto lehoty. Takýto zápis do účtovnej evidencie sa musí vykonať do 5 dní odo dňa uplynutia danej lehoty.

2. Ak je ustanovené, že tovar môže byť prepustený, pokiaľ sú splnené určité podmienky ustanovené právnymi predpismi spoločenstva, ktoré upravujú vymeranie sumy dlhu alebo jeho vybratie, musí byť zapísanie do účtovných evidencie vykonané najneskôr do 2 dní nasledujúcich po dni, v ktorom je určená alebo stanovená suma dlhu alebo povinnosť zaplatiť clo vyplývajúce z tohto dlhu.

Ak sa však colný dlh týka predbežného antidumpingového alebo vyrovnávacieho cla, musia byť tieto clá zapísané do účtovnej evidencie najneskôr do 2 mesiacov nasledujúcich odo dňa zverejnenia nariadenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev, v ktorom sa stanoví konečné antidumpingové alebo vyrovnávacie clo.

3. Ak colný dlh vznikne za iných podmienok než tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, je potrebné príslušnú sumu cla zapísať do účtovnej evidencie do 2 dní odo dňa, v ktorom colné orgány môžu:

a) vypočítať sumu daného cla, a

b) určiť dlžníka.

Článok 219

1. Lehoty na vykonanie zápisu do účtovnej evidencie ustanovené v článku 218 je možné predĺžiť:

a) z dôvodov vyplývajúcich zo správneho usporiadania členských štátov a hlavne vtedy, ak sú účty centralizované, alebo

b) ak zvláštne okolnosti bránia colným orgánom, aby uvedené lehoty dodržali.

Takto predĺžená lehota nesmie byť dlhšia ako 14 dní.

2. Lehoty ustanovené v odseku 1 sa nepoužijú pri nepredvídateľných okolnostiach alebo v prípadoch vyššej moci.

Článok 220

1. Ak suma cla vyplývajúca z colného dlhu nebola zapísaná do účtovnej evidencie v súlade s článkami 218 a 219 alebo ak bola zapísaná do účtovnej evidencie vo výške nižšej ako suma dlžná na základe právnych predpisov, zapíše sa suma cla, ktorá má byť vybratá alebo zostáva na vybratie do 2 dní odo dňa, kedy sa colné orgány o tejto skutočnosti dozvedeli a môžu vypočítať sumu dlžnú na základe právnych predpisov a určiť dlžníka (dodatočné zapísanie do účtovnej evidencie). Táto lehota môže byť predĺžená v súlade s článkom 219.

2. S výnimkou prípadov uvedených v článku 217, odsek 1, druhý a tretí pododsek sa dodatočné zapísanie do účtovnej evidencie nevykoná, pokiaľ:

a) bolo pôvodné rozhodnutie nezapísať clo do účtovnej evidencie alebo zapísať ho do účtovnej evidencie vo výške, ktorá je nižšia ako suma cla dlžná na základe právnych predpisov, vykonané na základe všeobecných predpisov, ktoré boli neskôr vyhlásené za neplatné rozhodnutím súdu;

b) sa suma cla dlžná podľa zákona nezapísala do účtovných dokladov v dôsledku chyby na strane colných orgánov, ktorú osoba zodpovedná za zaplatenie cla nemohla zistiť, pričom na svojej strane konala v dobrej viere a dodržala všetky ustanovenia vyplývajúce z platných právnych predpisov týkajúcich colného vyhlásenia;

c) predpisy prijaté v súlade s postupom výboru zbavujú colné orgány povinnosti zapísať do účtovnej evidencie sumy cla nižšej než stanovenej výšky.

Článok 221

1. Akonáhle je suma cla zapísaná do účtovnej evidencie, musí byť oznámená dlžníkovi v súlade s ustanovenými postupmi.

2. Ak je suma splatného cla zapísaná do colného vyhlásenia z informatívnych dôvodov, môžu colné orgány stanoviť že nebude oznámená v súlade s odsekom 1, s výnimkou ak takto uvedená suma cla nezodpovedá sume nimi stanovenej.

Bez toho, aby tým bolo dotknuté uplatňovanie článku 218, odsek, druhý pododsek, a ak je využitá možnosť uvedená v predchádzajúcom pododseku, má prepustenie tovaru colnými orgánmi rovnaký účinok ako oznámenie sumy cla zapísanej v účtovnej evidencii dlžníkovi.

3. Oznámenie dlžníkovi sa neuskutočňuje po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa, kedy vznikol colný dlh. Avšak tam, kde colné orgány nemohli určiť presnú sumu splatnú podľa zákona v dôsledku konania, ktoré by mohlo viesť k trestnému súdnemu konaniu, sa môže takéto oznámenie, pokiaľ to povoľujú platné právne predpisy, urobiť po uplynutí takejto trojročnej lehoty.

Oddiel 2

Lehoty a postupy pri platbe sumy cla

Článok 222

1. Sumy cla oznámené v súlade s článkom 221 musia dlžníci zaplatiť v nasledujúcich lehotách:

a) ak osoba nemá žiadny nárok na niektorý zo spôsobov uľahčenia platby ustanovených v článkoch 224 až 229, platba musí byť vykonaná v stanovenej lehote.

Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 244 druhý odsek, nesmie táto lehota presiahnuť 10 dní odo dňa, keď je dlžníkovi oznámená suma dlžného cla, a v prípade súhrnného zapísania do účtovnej evidencie za podmienok stanovených v článku 218, odsek 1, druhý pododsek musí byť táto lehota stanovená tak, aby neumožnila dlžníkovi získať dlhšiu lehotu splatnosti, než ktorú by získal v prípade, ak by mu bol udelený odklad platby.

Dotknutá osoba, v prípade ktorej je zrejmé, že prijala oznámenie neskoro a z tohto dôvodu je neschopná vykonať platbu v stanovenej lehote, má nárok na automatické predĺženie tejto lehoty.

Na žiadosť dlžníka môžu colné orgány predĺžiť lehotu aj vtedy, ak suma splatného cla vyplýva z úkonu smerujúceho k úhrade sumy cla, ktorá bola zistená následnou kontrolou. Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 229, písmeno a) nesmie toto predĺženie presiahnuť obdobie nevyhnutné pre dlžníka, na prijatie príslušných opatrení smerujúcich k splneniu jeho povinností;

b) ak osoba má nárok na niektorý zo spôsobov uľahčenia platby stanovenej v článkoch 224 až 229, platbu musí vykonať najneskôr do uplynutia lehoty alebo lehôt stanovených v súvislosti s týmito uľahčeniami.

2. Tam, kde je podaná žiadosť o odpustenie cla v súlade s článkom 237, 238 alebo 239 alebo tam, kde sa tovar zaistí s cieľom následného zhabania v súlade s článkom 233 b), c), druhá zarážka, alebo d), povinnosť dlžníka zaplatiť clo sa podmienečne odkladá v súlade s podmienkami ustanovenými prostredníctvom postupu výboru.

Článok 223

Platba musí byť vykonaná v hotovosti alebo akýmikoľvek inými prostriedkami, ktoré majú rovnaký účinok v súlade s platnými právnymi predpismi. Môže byť taktiež vykonaná vyrovnaním kreditného zostatku, pokiaľ to platné právne predpisy povoľujú.

Článok 224

Ak sa suma cla vzťahuje na tovar navrhnutý v colnom vyhlásení do colného režimu, ktorý zahŕňa povinnosť zaplatiť toto clo, colné orgány na žiadosť dotknutej osoby povolia odklad platby tejto sumy za podmienok ustanovených v článkoch 225, 226 a 227.

Článok 225

Odklad platby bude povolený iba vtedy, ak žiadateľ zabezpečí colný dlh.

V dôsledku povolenia odkladu platby je možné ďalej žiadateľovi účtovať dodatočné náklady za otvorenie evidencií alebo poskytnuté služby.

Článok 226

Colné orgány rozhodnú, ktorý z nasledujúcich postupov musí byť použitý pri povolení odkladu platby:

a) oddelene pre jednotlivé sumy cla zapísané do účtovnej evidencie za podmienok ustanovených v článku 218, odsek 1, prvý pododsek alebo v článku 220, odsek 1; alebo

b) súhrnne pre všetky sumy cla zapísané do účtovnej evidencie za podmienok ustanovených v článku 218, odsek 1, prvý pododsek v lehote stanovenej colnými orgánmi, ktorá nepresiahne 31 dní; alebo

c) súhrnne pre všetky sumy cla, ktoré tvoria jednotný zápis v súlade s článkom 218, odsek 1, druhý pododsek.

Článok 227

1. Lehota pre odklad platby je 30 dní a počíta sa nasledujúcim spôsobom:

a) ak je platba odložená v súlade s článkom 226 písmeno a), lehota sa počíta odo dňa nasledujúceho po dni, kedy colné orgány sumu cla zapísali do účtovnej evidencie.

Ak sa uplatní článok 219, lehota 30 dní počítaná podľa prvého pododseku sa zníži o počet dní, ktoré zodpovedajú lehote presahujúcej 2 dni uplatnených na zapísanie do účtovnej evidencie;

b) ak je platba odložená v súlade s článkom 226, písmeno b), lehota sa počíta odo dňa nasledujúceho po dni, kedy uplynie súhrnná lehota. Táto sa zníži o počet dní, ktoré zodpovedajú polovici počtu dní súhrnnej lehoty;

c) ak je platba odložená v súlade s článkom 226, písmeno c), lehota sa počíta odo dňa nasledujúceho po dni v ktorom uplynula lehota, počas ktorej bol daný tovar prepustený. Táto sa zníži o počet dní, ktoré zodpovedajú polovici počtu dní predmetnej lehoty.

2. Ak je počet dní v lehotách podľa odseku 1, písmeno b) a c) nepárny, počet dní odpočítaných od 30-dňovej lehoty podľa odseku 1, písmeno b) a c) sa rovná polovici najbližšieho nižšieho párneho čísla.

3. Ak je lehota podľa odseku 1, písmeno b) a c) kalendárnym týždňom alebo kalendárnym mesiacom, môžu členské štáty z dôvodu zjednodušenia stanoviť, že suma cla, pri ktorej bol povolený odklad platby, sa zaplatí:

a) v piatok 4. týždňa nasledujúceho po tomto kalendárnom týždni, ak je lehota kalendárnym týždňom;

b) do 16. dňa mesiaca nasledujúceho po tomto kalendárnom mesiaci, ak je lehota kalendárnym mesiacom.

Článok 228

1. Odklad platby nebude povolený pri sumách cla, ktoré sa týkajú tovaru navrhnutého do colného režimu s povinnosťou zaplatiť takéto clo, avšak ktoré sú zapísané do účtovnej evidencie v súlade s platnými právnymi predpismi upravujúcimi prijatie neúplných vyhlásení vzhľadom k tomu, že deklarant v stanovenej lehote neposkytol údaje nevyhnutné pre konečné určenie colnej hodnoty tovaru alebo nedodal údaje alebo doklady v okamihu prijatia neúplného vyhlásenia.

2. Odklad platby však je možné povoliť v prípadoch uvedených v odseku 1, ak je suma cla, ktorá sa má vybrať, zapísaná do účtovnej evidencie pred uplynutím lehoty 30 dní odo dňa, kedy bola pôvodne vymeraná suma zapísaná do účtovnej evidencie alebo, ak do účtovnej evidencie nebola zapísaná, odo dňa prijatia vyhlásenia vzťahujúceho sa na daný tovar. Trvanie odkladu platby povoleného za týchto okolností nesmie presiahnuť deň uplynutia lehoty, ktorá bola podľa článku 227 povolená pre pôvodne stanovenú sumu cla, alebo ktorá by bola povolená, ak by suma cla dlžná na základe právnych predpisov bola zapísaná do účtovnej evidencie v okamihu, kedy bolo na daný tovar podané colné vyhlásenie.

Článok 229

Okrem odkladu platby môžu colné orgány dlžníkovi povoliť iné uľahčenia platby.

Povolenie takéhoto uľahčenia platby:

a) je podmienené poskytnutím zabezpečenia. Takéto zabezpečenie však nie je potrebné vyžadovať, pokiaľ by to s ohľadom na pomery dlžníka mohlo vyvolať vážne hospodárske alebo sociálne ťažkosti;

b) vedie k započítaniu úverového úroku na sumu cla. Suma úverového úroku sa vypočíta tak, aby sa rovnala sume, ktorá by bola za týmto účelom požadovaná na národnom peňažnom alebo finančnom trhu meny, v ktorej je suma splatná.

Colné orgány môžu od vyžadovania úverového úroku upustiť, pokiaľ by to s ohľadom na pomery dlžníka mohlo vyvolať vážne hospodárske alebo sociálne ťažkosti.

Článok 230

Bez ohľadu na povolený spôsob uľahčenia platby môže dlžník zaplatiť časť alebo celú sumu cla pred uplynutím lehoty, ktorá mu bola na platbu povolená.

Článok 231

Každú dlžnú sumu cla môže namiesto dlžníka uhradiť tretia osoba.

Článok 232

1. Ak suma cla nebola zaplatená v stanovenej lehote:

a) colné orgány použijú všetky možnosti, ktoré im poskytujú platné právne predpisy, vrátane vymáhania, aby zabezpečili zaplatenie tejto sumy.

V súlade s postupom výboru je možné prijať zvláštne predpisy týkajúce sa ručiteľov v rámci režimu tranzit;

b) vymeria sa k sume cla úrok z omeškania. Miera úroku z omeškania môže byť vyššia ako miera úverového úroku. Nesmie však byť nižšia ako miera úverového úroku.

2. Colné orgány môžu upustiť od vyžadovania úroku z omeškania:

a) pokiaľ by s ohľadom na pomery dlžníka mohol vyvolať vážne hospodárske alebo sociálne ťažkosti;

b) ak jeho suma nepresahuje výšku stanovenú v súlade s postupom výboru, alebo

c) ak je clo zaplatené do 5 dní od uplynutia lehoty stanovenej pre danú platbu.

3. Colné orgány môžu stanoviť:

a) minimálne lehoty pre výpočet úroku;

b) minimálne sumy splatné ako úrok z omeškania.

KAPITOLA 4

ZÁNIK COLNÉHO DLHU

Článok 233

Bez tohto, aby tým boli dotknuté platné právne predpisy týkajúce sa premlčania colného dlhu a nevybratia tohto dlhu z dôvodu vyhlásenia platobnej neschopnosti dlžníka súdom, colný dlh zaniká:

a) zaplatením sumy cla;

b) odpustením sumy cla;

c) ak je pri tovare navrhnutom v colnom vyhlásení do režimu s povinnosťou zaplatiť clo:

- platnosť colného vyhlásenia zrušená v súlade s článkom 66,

- tovar pred jeho prepustením zaistený a súčasne alebo následne zhabaný, zničený na pokyn colných orgánov, zničený alebo prenechaný v prospech štátu podľa článku 182, alebo zničený či nenahraditeľne stratený v dôsledku jeho povahy alebo nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci;

d) ak je tovar, pri ktorom vznikol colný dlh podľa článku 202, zaistený pri nezákonnom dovoze a súčasne alebo následne zhabaný.

V prípade zaistenia a zhabania pre účely trestného práva sa považuje colný dlh za nezaniknutý, ak sú podľa trestného práva členského štátu colné platby základom pre určenie trestu alebo ak je existencia colného dlhu podkladom na začatie trestného konania.

Článok 234

Colný dlh podľa článku 216 taktiež zanikne, ak boli zrušené formality vykonané s cieľom uplatniť zvýhodnené sadzobné zaobchádzanie uvedené v článku 216.

KAPITOLA 5

VRÁTENIE A ODPUSTENIE CLA

Článok 235

Platí nasledujúce vymedzenie základných pojmov:

a) "vrátením" sa rozumie úplné alebo čiastočné vrátenie zaplateného dovozného alebo vývozného cla;

b) "odpustením" sa rozumie rozhodnutie netrvať na zaplatení celej sumy colného dlhu alebo jej časti, alebo rozhodnutie vyhlásiť zapísanie celej sumy dovozného alebo vývozného cla alebo jej časti do účtovnej evidencie za neplatné, ak toto clo ešte nebolo zaplatené.

Článok 236

1. Dovozné alebo vývozné clo bude vrátené ak sa zistí, že v čase, kedy bolo zaplatené, nebola suma tohto cla dlžná na základe právnych predpisov, alebo že bola zapísaná do účtovnej evidencie v rozpore s článkom 220, odsek 2.

Dovozné alebo vývozné clo bude odpustené ak sa zistí, že v čase keď toto bolo zapísané do účtovnej evidencie, nebolo dlžné na základe právnych predpisov alebo že bolo zapísané do účtovnej evidencie v rozpore s článkom 220, odsek 2.

Vrátenie alebo odpustenie nebude povolené, ak skutočnosti, ktoré viedli k zaplateniu alebo zapísaniu sumy cla do účtovnej evidencie, ktorá nebola dlžná na základe právnych predpisov, vyplývajú z úmyselného konania dotknutej osoby.

2. Dovozné alebo vývozné clo bude vrátené alebo odpustené na základe žiadosti podanej príslušnému colnému úradu v lehote 3 rokov odo dňa, kedy bola suma tohto cla oznámená dlžníkovi.

Táto lehota bude predĺžená, ak dotknutá osoba preukáže, že nemohla podať žiadosť v stanovenej lehote z dôvodov nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci.

Colné orgány vrátia alebo odpustia clo z vlastného podnetu, ak v tejto lehote zistia, že nastala niektorá zo skutočností uvedených v odseku 1, prvý a druhý pododsek.

Článok 237

Dovozné alebo vývozné clo bude vrátené, ak je colné vyhlásenie zrušené a toto už bolo zaplatené. Vrátenie cla sa povolí na základe žiadosti dotknutej osoby podanej v lehote ustanovenej na podanie žiadosti o zrušenie colného vyhlásenia.

Článok 238

1. Dovozné alebo vývozná clo bude vrátené alebo odpustené, ak sa zistí, že suma tohto cla zapísaná do účtovnej evidencie sa vzťahuje na tovar, ktorý bol prepustený do daného colného režimu a odmietnutý dovozcom vzhľadom k tomu, že tovar bol v okamihu uvedenom v článku 67 chybný alebo nezodpovedal podmienkam zmluvy, na základe ktorej bol dovezený.

Za chybný tovar sa v zmysle prvého pododseku považuje taký tovar, ktorý bol poškodený pred jeho prepustením.

2. Dovozné clo bude vrátené alebo odpustené za podmienky, ak:

a) tovar nebol použitý, s výnimkou takého počiatočného použitia, ktoré je potrebné na zistenie chyby alebo skutočnosti, že nezodpovedá zmluvným podmienkam;

b) je tovar vyvezený z colného územia spoločenstva.

Colné orgány na žiadosť dotknutej osoby povolia, aby bol tovar namiesto vývozu buď zničený, alebo s cieľom spätného vývozu prepustený do režimu vonkajší tranzit alebo do režimu colné uskladňovanie, alebo aby bol umiestnený do slobodného pásma alebo slobodného skladu.

Na účel pridelenia jedného z colne schválených určení alebo použití podľa predchádzajúceho odseku sa tento tovar považuje za tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva.

3. Dovozné clo nebude vrátené alebo odpustené vo vzťahu k tovaru, ktorý bol pred podaním colného vyhlásenia dovezený na dočasné použitie s cieľom jeho testovania, s výnimkou prípadov, keď skutočnosť, že je tovar chybný alebo nezodpovedá zmluvným podmienkam, nemohla byť za obvyklých okolností počas takýchto testov zistená.

4. Dovozné clo bude vrátené alebo odpustené z dôvodov uvedených v odseku 1 na základe žiadosti podanej príslušnému colnému úradu v lehote 12 mesiacov odo dňa, kedy bola suma uvedeného cla dlžníkovi oznámená.

Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch však colné orgány môžu túto lehotu predĺžiť.

Článok 239

1. Dovozné clo alebo vývozné clo môže byť vrátené alebo odpustené aj v iných prípadoch, než sú uvedené v článkoch 236, 237 a 238:

- ak bude stanovené v súlade s postupom výboru;

- ak vyplýva z okolností, ktoré nie je možné považovať za podvodné konanie alebo hrubú nedbanlivosť dotknutej osoby. Prípady, kedy je možné toto ustanovenie uplatniť, a postupy na ich uplatnenie sa stanovia v súlade s postupom výboru. Vrátenie alebo odpustenie môže podliehať zvláštnym podmienkam.

2. Clo môže byť vrátené alebo odpustené z dôvodov uvedených v odseku 1 na základe žiadosti podanej príslušnému colnému úradu do 12 mesiacov odo dňa, kedy bola suma cla dlžníkovi oznámená.

Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch však colné orgány môžu túto lehotu predĺžiť.

Článok 240

Dovozné a vývozné clo bude vrátené alebo odpustené za podmienok ustanovených v tejto kapitole, a to len vtedy, ak suma cla, ktorá má byť vrátená alebo odpustená, presahuje sumu stanovenú v súlade s postupom výboru.

Colné orgány však môžu vyhovieť žiadosti o vrátenie alebo odpustenie nižšej sumy cla.

Článok 241

Ak colné orgány vrátia dovozné alebo vývozné clo alebo úverový úrok alebo úrok z omeškania vybratý pri platbe týchto ciel, nie sú povinné zaplatiť úroky. Colné orgány však úrok zaplatia, ak:

- rozhodnutie o vyhovení žiadosti o vrátenie cla nebolo vykonané do 3 mesiacov od jeho prijatia,

- tak ustanovujú národné právne predpisy.

Suma takéhoto úroku sa vypočíta tak, aby sa rovnala sume, ktorá by bola na tento účel požadovaná na národnom peňažnom alebo finančnom trhu.

Článok 242

Pôvodný colný dlh je opäť splatný, ak bol odpustený omylom alebo príslušná suma bola vrátená omylom. Úrok, ktorý bol prípadne zaplatený podľa článku 241, musí byť vrátený.

HLAVA VIII

ODVOLANIA

Článok 243

1. Každá osoba má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov, ktoré sa týka uplatňovania colných predpisov, ktoré sa ich priamo a osobne dotýkajú.

Právo podať odvolanie má taktiež každá osoba, ktorá požiadala colné orgány o rozhodnutie týkajúce sa colných predpisov a v lehote podľa článku 6, odsek 2 ho neobdržala.

Odvolanie musí byť podané v členskom štáte, kde bolo rozhodnutie prijaté alebo o jeho prijatie bolo požiadané.

2. Odvolanie môže byť podané:

a) na prvom stupni colným orgánom určeným na tento účel členskými štátmi;

b) na druhom stupni nezávislému orgánu, ktorým môže byť s súlade s platnými právnymi predpismi členských štátov súd alebo rovnocenný zvláštny orgán.

Článok 244

Podanie odvolania nemá odkladný účinok na výkon napadnutého rozhodnutia.

Colné orgány však prerušia výkon rozhodnutia, a to úplne alebo čiastočne, ak majú dôvodné pochybnosti o tom, či je napadnuté rozhodnutie v súlade s colnými predpismi, alebo ak hrozí dotknutej osobe nenahraditeľná škoda.

Ak je v dôsledku napadnutého rozhodnutia vymerané dovozné alebo vývozné clo, je prerušenie výkonu tohto rozhodnutia podmienené zabezpečením colného dlhu. Toto zabezpečenie však nemusí byť požadované, ak by táto požiadavka dlžníkovi, vzhľadom na pomery, spôsobila vážne hospodárske alebo sociálne ťažkosti.

Článok 245

Predpisy o postupe pri podávaní odvolania budú stanovené členskými štátmi.

Článok 246

Ustanovenia tejto hlavy sa nevzťahujú na odvolania, ktoré smerujú k zrušeniu alebo zmene rozhodnutia prijatého colnými orgánmi na náklade predpisov trestného práva.

HLAVA IX

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA 1

VÝBOR PRE COLNÝ KÓDEX

Článok 247

1. Týmto sa ustanovuje Výbor pre colný kódex, v ďalšom texte len "výbor", ktorý je zložený zo zástupcov členských štátov a ktorému predsedá zástupca Komisie.

2. Výbor schváli svoj rokovací poriadok.

Článok 248

Výbor môže preskúmať akúkoľvek otázku týkajúcu sa colnej legislatívy, ktorú vznesie predseda buď z vlastnej iniciatívy, alebo na žiadosť zástupcu niektorého z členských štátov.

Článok 249

1. Opatrenia potrebné na výkon tohto kódexu vrátane vykonania nariadenia, o ktorom sa hovorí v článku 184, s výnimkou hlavy VIII a podliehajúc článkom 9 a 10 nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 [5] a odseku 4, sa prijímajú v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 2 a 3, v súlade s medzinárodnými záväzkami, do ktorých vstúpilo spoločenstvo.

2. Zástupca Komisie predloží výboru návrh opatrení, ktoré sa majú prijať. Výbor predloží svoje stanovisko k návrhu do termínu, ktorý môže predseda určiť podľa naliehavosti veci. Stanovisko sa predkladá na základe väčšiny ustanovenej v článku 148 (2) zmluvy v prípade rozhodnutí, v ktorých sa od Rady požaduje prijať návrh Komisie. Hlasy zástupcov členských štátov vo výbore sa vážia spôsobom ustanoveným v uvedenom článku. Predseda nehlasuje.

3. a) Komisia prijme zamýšľané opatrenia, ak sú v súlade so stanoviskom výboru.

b) Ak zamýšľané opatrenia nie sú v súlade so stanoviskom výboru alebo ak nie je predložené žiadne stanovisko, Komisia bezodkladne predloží Rade návrh týkajúci sa opatrení, ktoré sa majú prijať. Rada koná na základe rozhodnutia kvalifikovanej väčšiny.

c) Ak po uplynutí lehoty troch mesiacov odo dňa postúpenia Rade táto nekoná, navrhované opatrenia prijme Komisia.

4. Opatrenia potrebné na vykonanie článkov 11, 12 a 21 sa príjmu v súlade s postupom uvedeným v článku 10 nariadenia (EHS) č. 2658/87.

KAPITOLA 2

PRÁVNE ÚČINKY PRIJATÝCH OPATRENÍ V ČLENSKOM ŠTÁTE, VYDANÉ DOKUMENTY A ZISTENIA VYKONANÉ V INOM ČLENSKOM ŠTÁTE

Článok 250

Ak sa používa určitý colný režim vo viacerých členských štátoch,

- rozhodnutia, prijaté alebo dohodnuté opatrenia na identifikáciu a dokumenty vydané colnými orgánmi jedného členského štátu majú v ostatných členských štátoch rovnaké právne účinky ako rozhodnutia, prijaté alebo dohodnuté opatrenia a dokumenty vydané colnými orgánmi v každom z týchto členských štátov;

- zistenia vykonané počas kontroly vykonávanej colnými orgánmi jedného členského štátu majú v ostatných členských štátoch rovnakú dôkaznú silu, ako zistenia vykonané colnými orgánmi v každom z týchto členských štátov.

KAPITOLA 3

INÉ ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 251

1. Rušia sa nasledovné nariadenia a smernice:

- nariadenie Rady (EHS) č. 802/68 z 27. júna 1968 o spoločnej definícii pojmu pôvod tovaru [6], naposledy zmenené a doplnené nariadením (EHS) č. 456/91 [7];

- nariadenie Rady (EHS) č. 754/76 z 25. marca 1976 o sadzobných opatreniach na tovar vrátený na colné územie spoločenstva [8], naposledy zmenené a doplnené nariadením (EHS) č. 1147/86 [9];

- nariadenie Rady (EHS) č. 2779/78 z 23. novembra 1978 o uplatňovaní európskej zúčtovacej jednotky (EZJ) v právnych predpisoch prijatých v oblasti ciel [10], zmenené a doplnené nariadením (EHS) č. 289/84 [11];

- nariadenie Rady (EHS) č. 1430/79 z 2. júla 1979 o vrátení alebo odpustení dovozného alebo vývozného cla [12], naposledy zmenené a doplnené nariadením (EHS) č. 1854/89 [13];

- nariadenie Rady (EHS) č. 1697/79 z 24. júla 1979 o vyberaní dovozného alebo vývozného cla po vykonaní následnej kontroly, ktoré nebolo požadované od osoby zodpovednej za zaplatenie cla za tovar [14], navrhnutého v colnom vyhlásení na prepustenie do colného režimu s povinnosťou zaplatiť takéto clo, naposledy zmenené a doplnené nariadením (EHS) č. 1854/89 [15];

- smernica Rady 79/695/EHS z 24. júla 1979 o harmonizácii režimov na prepustenie tovaru do voľného obehu [16], naposledy zmenená a doplnená smernicou 90/504/EHS [17];

- nariadenie Rady (EHS) č. 1224/80 z 28. mája 1980 o colnom hodnotení tovaru [18], naposledy zmenené a doplnené nariadením (EHS) č. 4046/89 [19];

- smernica Rady 81/177/EHS z 24. februára 1981 o harmonizácii režimov týkajúcich sa vývozu tovaru spoločenstva [20], naposledy zmenená a doplnená nariadením (EHS) č. 1854/89 [21];

- nariadenie Rady (EHS) č. 3599/82 z 21. decembra 1982 o režime dočasné použitie [22], naposledy zmenené a doplnené nariadením (EHS) č. 1620/85 [23];

- nariadenie Rady (EHS) č. 2763/83 z 26. septembra 1983 o opatreniach umožňujúcich prepracovanie tovaru pod colným dohľadom pred jeho prepustením do voľného obehu [24], naposledy zmenené a doplnené nariadením (EHS) č. 720/91 [25];

- nariadenie Rady (EHS) č. 2151/84 z 23. júla 1984 o colnom území spoločenstva [26], naposledy zmenené a doplnené Aktom o pristúpení Španielska a Portugalska;

- nariadenie Rady (EHS) č. 1999/85 zo 16. júla 1985 o oslobodzovacích opatreniach pre režim aktívny zošľachťovací styk [27];

- nariadenie Rady (EHS) č. 3632/85 z 12. decembra 1985 o podmienkach, za ktorých osoba môže podať colné vyhlásenie [28];

- nariadenie Rady (EHS) č. 2473/86 z 24. júla 1986 o oslobodzovacích opatreniach pre režim pasívny zošľachťovací styk a systém jednoduchej výmeny [29];

- nariadenie Rady (EHS) č. 2144/87 z 13. júla 1987 o colnom dlhu [30], naposledy zmenené a doplnené nariadením (EHS) č. 4108/88 [31];

- nariadenie Rady č. 1031/88 z 18. apríla 1988 o určení osôb povinných uhradiť colný dlh [32], naposledy zmenené a doplnené nariadením (EHS) č. 1716/90 [33];

- nariadenie Rady (EHS) č. 1970/88 z 30. júna 1988 o oslobodzovacích opatreniach pri triangulárnej preprave v rámci pasívneho zošľachťovacieho styku a systém jednoduchej výmeny [34];

- nariadenie Rady (EHS) č. 2503/88 z 25 júla 1988 o colných skladoch [35] v znení nariadenia (EHS) č. 2561/90 [36];

- nariadenie Rady (EHS) č. 2504/88 z 25. júla 1988 o slobodných pásmach a o slobodných skladoch [37], zmenené a doplnené nariadením (EHS) č. 1604/92 [38];

- nariadenie Rady (EHS) č. 4151/88 z 21. decembra 1988, ktorým sa ustanovujú predpisy uplatňované na tovar vstupujúci na územie spoločenstva [39];

- nariadenie Rady (EHS) č. 1854/89 zo 14. júna 1989 o zapisovaní do účtovnej evidencie a lehotách platby sumy dovozného cla alebo vývozného cla vyplývajúcej z colného dlhu [40];

- nariadenie Rady (EHS) č. 1855/89 zo 14. júna 1989 o dočasnom dovoze dopravných prostriedkov [41];

- nariadenie Rady (EHS) č. 3312/89 z 30. októbra 1989 o dočasnom dovoze kontajnerov [42];

- nariadenie Rady (EHS) č. 4046/89 z 21. decembra 1989 o zabezpečení platby colného dlhu [43];

- nariadenie Rady (EHS) č. 1715/90 z 20. júna 1990 o informáciách poskytovaných colnými orgánmi členských štátov o zatrieďovaní tovaru do colnej nomenklatúry [44];

- nariadenie Rady (EHS) č. 2726/90 zo 17. septembra 1990 o spoločnom tranzite spoločenstva [45], s výnimkou článku 3, odsek, písmeno b);

- nariadenie Rady (EHS) č. 717/91 z 21. marca 1991 o jednotnom colnom doklade [46];

- nariadenie Rady (EHS) č. 719/91 z 21. marca 1991 o používaní karnetov TIR a ATA v spoločenstve, ako tranzitných dokladov [47].

2. Odkazy na nariadenia alebo smernice uvedené v odseku 1 sa vo všetkých právnych predpisoch spoločenstva považujú za odkazy na tento kódex.

Článok 252

1. Zrušujú sa články 141,142 a 143 a nariadenie Rady (EHS) č. 918/83 [48].

2. Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 [49], naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (EHS) č. 3492/91 [50], sa mení a dopĺňa takto:

"a) článok 8 sa týmto mení a dopĺňa nasledovne: za slovo "výbor" sa vkladajú slová "zriadený podľa článku 247 Colného kódexu spoločenstva";

b) v článku 10, ods. 1 je úvodná veta zmenená a doplnená nasledovne: "Zástupca Komisie predloží výboru ustanoveného článkom 247 Colného kódexu spoločenstva na návrh…".

c) zrušujú sa články 7 a 11."

Článok 253

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretí deň po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Uplatňuje sa od 1. januára 1994.

Hlava VIII sa neuplatňuje na Spojené kráľovstvo do 1. januára 1995.

Článok 161 a, pokiaľ sa týkajú spätného vývozu, i články 182 a 183 nadobúdajú účinnosť od 1. januára 1993. Pokiaľ sa v týchto článkoch odkazuje na ustanovenia tohto kódexu, považujú sa až do nadobudnutia účinnosti týchto ustanovení, všetky odkazy na ne za odkazy na príslušné ustanovenia nariadení a smerníc uvedených v článku 251.

Do 1. októbra 1993 preskúma Rada otázku obchodu s tovarom medzi členskými štátmi v súvislostiach vnútorného trhu, a to na základe správy Komisie o pokroku pri prerokovávaní dôsledkov vyplývajúcich z prepočítaného koeficientu používaného pri uplatňovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Komisia k správe priloží svoje návrhy, o ktorých Rada rozhodne v súlade s ustanoveniami zmluvy.

Do 1. januára 1998 Rada na základe správy Komisie preskúma tento kódex a vykoná nevyhnutné úpravy, hlavne s ohľadom na dosiahnutie vnútorného trhu. Komisia ku správe priloží svoje návrhy, ak také existujú, o ktorých Rada rozhodne v súlade s ustanoveniami zmluvy.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Luxemburgu 12. októbra 1992

Za Radu

predseda

W. Waldegrave

[1] Ú. v. ES C 128, 23.5.1990, s. 1.

[2] Ú. v. ES C 72, 18.3.1991, s. 176, a rozhodnutie zo 16. septembra 1992 (ešte neuverejnené v úradnom vestníku ES).

[3] Ú. v. ES C 60, 8.3.1991, s. 5.

[4] Ú. v. ES 172, 30.9.1966, s. 3025/66.

[5] Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1.

[6] Ú. v. ES L 148, 28.6.1968, s. 1.

[7] Ú. v. ES L 54, 28.2.1991, s. 4.

[8] Ú. v. ES L 89, 2.4.1976, s. 1.

[9] Ú. v. ES L 105, 22.4.1986, s. 1.

[10] Ú. v. ES L 333, 30.11.1978, s. 5.

[11] Ú. v. ES L 33, 4.2.1984, s. 2.

[12] Ú. v. ES L 175, 12.7.1979, s. 1.

[13] Ú. v. ES L 186, 30.6.1989, s. 1.

[14] Ú. v. ES L 197, 3.8.1979, s. 1.

[15] Ú. v. ES L 186, 30.6.1989, s. 1.

[16] Ú. v. ES L 205, 13.8.1979, s. 19.

[17] Ú. v. ES L 281, 12.10.1990, s. 28.

[18] Ú. v. ES L 134, 31.5.1980, s. 1.

[19] Ú. v. ES L 388, 30.12.1989, s. 24.

[20] Ú. v. ES L 83, 30.3.1981, s. 40.

[21] Ú. v. ES L 186, 30.6.1989, s. 1.

[22] Ú. v. ES L 376, 31.12.1982, s. 1.

[23] Ú. v. ES L 155, 14.6.1985, s. 54.

[24] Ú. v. ES L 272, 5.10.1985, s. 1.

[25] Ú. v. ES L 78, 26.3.1991, s. 9.

[26] Ú. v. ES L 197, 27.7.1984, s. 1.

[27] Ú. v. ES L 188, 20.7.1985, s. 1.

[28] Ú. v. ES L 350, 27.12.1985, s. 1.

[29] Ú. v. ES L 212, 2.8.1986, s. 1.

[30] Ú. v. ES L 201, 22.7.1987, s. 15.

[31] Ú. v. ES L 361, 29.12.1988, s. 2.

[32] Ú. v. ES L 102, 21.4.1988, s. 5.

[33] Ú. v. ES L 160, 26.6.1990, s. 6.

[34] Ú. v. ES L 174, 6.7.1988, s. 1.

[35] Ú. v. ES L 225, 15.8.1988, s. 1.

[36] Ú. v. ES L 246, 10.9.1990, s. 1.

[37] Ú. v. ES L 225, 15.8.1988, s. 8.

[38] Ú. v. ES L 173, 26.6.1992, s. 30.

[39] Ú. v. ES L 367, 31.12.1988, s. 1.

[40] Ú. v. ES L 186, 30.6.1989, s. 1.

[41] Ú. v. ES L 186, 30.6.1989, s. 8.

[42] Ú. v. ES L 321, 4.11.1989, s. 5.

[43] Ú. v. ES L 388, 30.12.1989, s. 1.

[44] Ú. v. ES L 160, 26.6.1990, s. 1.

[45] Ú. v. ES L 262, 26.9.1990, s. 1.

[46] Ú. v. ES L 78, 26.3.1991, s. 1.

[47] Ú. v. ES L 78, 26.3.1991, s. 6.

[48] Ú. v. ES L 105, 23.4.1983, s. 1.

[49] Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1.

[50] Ú. v. ES L 262, 26.9.1990, s. 1.

--------------------------------------------------