—

so zreteľom na závery Európskej rady z 28. júna a 18. októbra 2018,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2018 s názvom Boj proti dezinformáciám na internete: európsky prístup (COM(2018)0236),

—

so zreteľom na kódex postupov EÚ pri dezinformáciách zverejnený 26. septembra 2018,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2016 o strategickej komunikácii EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii (1),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie zo 6. apríla 2016 s názvom Spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám: reakcia Európskej únie (JOIN(2016)0018),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. apríla 2016 s názvom Napĺňanie Európskeho programu v oblasti bezpečnosti s cieľom bojovať proti terorizmu a pripraviť pôdu pre účinnú a skutočnú bezpečnostnú úniu (COM(2016)0230),

—

so zreteľom na štúdiu uskutočniteľnosti Európskej nadácie na podporu demokracie o iniciatívach médií v ruskom jazyku v krajinách Východného partnerstva a v ďalších krajinách s názvom Vytvorenie plurality a rovnováhy v priestore médií v ruskom jazyku,

—

so zreteľom na správu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) z 18. mája 2015 o Európskej únii v meniacom sa globálnom prostredí – v prepojenejšom, konfliktnejšom a komplexnejšom svete a na to, že sa práve pripravuje nová globálna bezpečnostná stratégia EÚ,

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade, Komisii a ESVČ z 15. novembra 2017 o Východnom partnerstve v rámci príprav na samit v novembri 2017 (2),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 13. septembra 2017 s názvom Odolnosť, odrádzanie a obrana: budovanie silnej kybernetickej bezpečnosti pre EÚ (JOIN(2017)0450),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskemu parlamentu a Rade zo 7. júna 2017 s názvom Strategický prístup k zvyšovaniu odolnosti vo vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2017)0021),

—

so zreteľom na článok 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv (VDĽP), ktorým sa chráni právo každého na presvedčenie bez toho, aby niekto trpel ujmu za svoje presvedčenie, a zahŕňa právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky všetkých druhov bez ohľadu na hranice a akýmikoľvek prostriedkami,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie o spolupráci medzi EÚ a NATO z 10. júla 2018,

—

so zreteľom na spoločnú deklaráciu osobitného spravodajcu Organizácie Spojených národov (OSN) pre slobodu názoru a prejavu, predstaviteľa Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre slobodu médií, osobitného spravodajcu Organizácie amerických štátov (OAS) pre slobodu prejavu a osobitného spravodajcu Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov (ACHPR) pre slobodu prejavu a prístup k informáciám o slobode prejavu a falošných správach, dezinformáciách a propagande z 3. marca 2017,

—

so zreteľom na správu zo 6. apríla 2018 osobitného spravodajcu Organizácie Spojených národov o podpore a ochrane práva na slobodu presvedčenia a prejavu,

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o obrane akademickej slobody vo vonkajšej činnosti EÚ z 29. novembra 2018 (3),

—

so zreteľom na najnovšiu správu Europolu s názvom Situácii a trendy v oblasti terorizmu v EÚ z roku 2018, v ktorej sa zdôrazňuje nárast činnosti teroristických skupín v kybernetickom priestore a ich možné zbližovanie sa s inými zločineckými skupinami;

—

so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 5. decembra 2018 s názvom Akčný plán proti dezinformáciám (JOIN(2018)0036) a na správu Komisie o vykonávaní oznámenia Boj proti dezinformáciám na internete: európsky prístup z toho istého dňa (COM(2018)0794),

—

so zreteľom na činnosť iniciatívy Transatlantic Commission on Election Integrity (transatlantická komisia pre integritu volieb),

—

so zreteľom na zásady zo Santa Clary týkajúce sa transparentnosti a zodpovednosti v oblasti postupov moderovania obsahu,

—

so zreteľom na akčný plán EÚ z 22. júna 2015 pre oblasť strategickej komunikácie,

—

so zreteľom na článok 113 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0031/2019),

1.

a)

zdôrazňovať, že sloboda prejavu a vyjadrovania, ako aj pluralita médií sú v odolných demokratických spoločnostiach na ústrednom mieste a poskytujú účinné záruky proti dezinformačným kampaniam a nepriateľskej propagande; vyjadriť znepokojenie nad zhoršujúcou sa slobodou médií a nad prípadmi útokov na novinárov; konštatuje, že by sa mali prijať ďalšie kroky so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom zaručiť transparentnosť vlastníctva a plurality médií bez presadzovania cenzúry a chrániť prostredie umožňujúce širokú škálu informácií, myšlienok, rôznorodého prostredia médií a občianskej spoločnosti, ako aj úsilie zamerané na identifikáciu a zvyšovanie povedomia o dezinformáciách a propagande; zapojiť do týchto procesov všetky relevantné zainteresované strany vrátane hlavných združení tlače, novinárov a médií; zdôrazňuje význam fungujúceho systému verejného vysielania, ktorý bude normou toho, ako poskytovať nestranné a objektívne informácie v súlade s najlepšími postupmi a etikou žurnalistiky;

b)

zvážiť vytvorenie právneho rámca na úrovni EÚ aj na medzinárodnej úrovni na riešenie hybridných hrozieb vrátane kybernetickej a informačnej vojny, ktorý by umožnil silnú reakciu Únie a zahŕňal by aj cielené sankcie, ktorých potrebu preukázalo najmä nepriateľské konanie štátnych a neštátnych aktérov v týchto oblastiach, voči osobám zodpovedným za organizovanie a konanie týchto kampaní;

c)

vziať do úvahy, že Dá’iš mení svoju taktiku a presúva sa z webových sídiel do služby poskytujúcej šifrované správy, ktorá je medzi islamistickými skupinami obľúbená;

d)

podporiť nielen rastúci počet štátnych inštitúcií, think tankov a mimovládnych organizácií zaoberajúcich sa propagandou a dezinformáciami, ale aj činnosti na miestnej úrovni; vyzýva PK/VP a Komisiu, aby sa užšie angažovali v tejto oblasti a pripravili dôsledné posúdenie nových nariadení vrátane všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR) a nadchádzajúceho nariadenia o súkromí na internete ako ochrany pred zlomyseľným používaním sociálnych platforiem; zabezpečiť, aby sa strategická komunikácia EÚ stala otázkou prvoradej priority európskej agendy a aby inštitúcie EÚ a členské štáty spolupracovali na predchádzaní takýmto javom, pričom treba mať na pamäti, že dezinformácie a propaganda prospievajú k polarizovanému prostrediu s klesajúcou úrovňou dôvery v médiá;

e)

vyzvať členské štáty, ktoré naďalej popierajú existenciu dezinformácie a nepriateľskej propagandy, hlavné zdroje dezinformácií v Európe a vplyv dezinformácií a propagandy na verejnú mienku, aby ich uznali, a nabádať tieto členské štáty, aby prijali aktívne opatrenia s cieľom bojovať proti takejto propagande a skoncovať s ňou vrátane preukázaných prípadov špionáže tretími krajinami; vyzvať všetky členské štáty, aby zhodnotili situáciu na svojom území a investovali do vlastných kapacít s cieľom bojovať proti strategickej komunikácii nepriateľských tretích strán a zlepšiť schopnosť občanov odhaľovať dezinformácie, ako aj nabádať členské štáty, aby zabezpečili účinnú výmenu informácií o tejto otázke; vyzvať európskych lídrov, ktorí tejto hrozbe ešte stále nevenujú dostatočnú pozornosť, aby uznali bezprostrednú nutnosť strategického prebudenia s cieľom bojovať proti nepriateľskej informačnej vojne;

f)

naliehať na členské štáty, aby aktívne investovali do vzdelávacích opatrení vysvetľujúcich rozličné spôsoby vytvárania a šírenia dezinformácií s cieľom zlepšiť schopnosti občanov odhaľovať dezinformácie a reagovať na ne;

g)

nabádať členské štáty, aby zaistili účinnú výmenu informácií medzi všetkými svojimi orgánmi príslušnými pre boj proti propagande, manipulácii a dezinformovaniu vrátane kybernetickej a informačnej vojny;

h)

zvyšovať informovanosť o dezinformačných kampaniach Ruska, keďže ide o hlavný zdroj dezinformácií v Európe;

i)

uznať prácu, ktorá sa vykonala na rôznych úrovniach s cieľom identifikovať druhy vplyvu a nástroje používané proti EÚ a jej susedstvu; zvýšiť informovanosť o prebiehajúcich dezinformačných kampaniach a presunúť pozornosť na hĺbkovú analýzu a výskum ich vplyvu a účinnosti, aby sa vypracovali opatrenia s cieľom aktívne a rýchlo pôsobiť proti nim; nabádať členské štáty, aby vytvorili trvalé štruktúry na identifikovanie dezinformácií, predchádzanie týmto činnostiam a boj proti nim; zdôrazňuje, že dezinformačné kampane sú súčasťou širšej stratégie a zvyčajne ich sprevádzajú iné nepriateľské činnosti a že najmä informačná vojna, ktorá sprevádza vojenské ofenzívy, by sa mala brať vážne a malo by sa proti nej bojovať odhodlane, jednote a so silou;

j)

upozorniť na vplyv umelej inteligencie a jej rýchly rozvoj pri šírení falošných správ, so znepokojením konštatuje, že umelá inteligencia bude čoskoro schopná nezávisle vytvárať ďalšie schopnosti v oblasti umelej inteligencie; vyčleniť značné finančné prostriedky na výskum a vývoj na križovatke umelej inteligencie a informačnej vojny, a to so zreteľom na rýchlo rastúce schopnosti umelej inteligencie v oblasti šírenia propagandy a dezinformácií, a to aj prostredníctvom falošných videí;

k)

zamerať sa na pretrvávajúce využívanie dezinformácií autoritárskymi aktérmi ako Irán, ktorého šírenie falošných správ podnecuje a zvyšuje napätie v nestálych oblastiach konfliktov a súčasne sa zameriava na Európanov, aby sa skryl hanebný úmysel; naliehavo žiada členské štáty, aby proti takýmto činnostiam bojovali zlepšovaním spolupráce a využívaním poučení získaných podobne zmýšľajúcimi krajinami a MVO;

l)

zamerať sa na reakciu EÚ a členských štátov a prispôsobiť ju neustále rastúcej prepracovanosti nástrojov používaných na vytváranie a šírenie dezinformácií vrátane nových spôsobov šírenia propagandy využívaním viacerých nízkoúrovňových webových sídiel, aplikácií pre súkromné výmeny správ, optimalizácie vyhľadávačov, zmanipulovaných zvukových nahrávok, obrazových správ alebo videonahrávok, umelej inteligencie, online informačných portálov a televíznych staníc s cieľom šíriť hlavné príbehy, a to najmä tvorcami verejnej mienky a štátnymi inštitúciami kontrolovanými alebo financovanými inštitúciami, ktoré poskytujú kľúčové posolstvá a argumentáciu pre autoritárskych aktérov; dôrazne odsudzuje čoraz agresívnejšie kroky Ruska, Číny, Iránu, Severnej Kórey a iných v tejto súvislosti, ktoré sa snažia oslabiť alebo pozastaviť normatívne základy a zásady európskych demokracií a zvrchovanosť všetkých krajín Východného partnerstva, ako aj ovplyvňovať voľby a podporovať extrémistické hnutia, berúc do úvahy, že rozsah kybernetických útokov sa neustále zvyšuje;

m)

venovať osobitnú pozornosť správam a obsahu, ktorých cieľom je nabádať k násiliu, rasizmu, samovražedným útokom, náboru tzv. zahraničných bojovníkov, rôznym trestným činom alebo podnecovať k jednej či viacerým takýmto činnostiam;

n)

uznať nové investície, ktoré vyvíjajú spoločnosti pôsobiace v oblasti sociálnych médií na boj proti dezinformáciám, venovať však osobitnú pozornosť účinnému vykonávaniu Kódexu postupov EÚ v oblasti dezinformácií a zároveň vyzvať susedné a partnerské krajiny EÚ, aby podpísali Kódex postupov v oblasti dezinformácií na úrovni EÚ, a zároveň venovať osobitnú pozornosť novej taktike využívania šifrovaných správ a sociálnych médií, ktoré sa napriek ich úsiliu považujú za najbežnejší nástroj na šírenie dezinformácií, nepriateľskú propagandu a obsah, ktorý podnecuje k nenávisti a násiliu;

o)

spolu s členskými štátmi regulovať činnosť spoločností pôsobiacich v oblasti sociálnych médií, služieb doručovania správ a poskytovateľov vyhľadávačov a zabezpečiť ich plnú transparentnosť, a najmä zodpovednosť s celounijným prístupom, umožniť zistenie totožnosť a sídla nielen autorov, ale aj sponzorov predkladaného politického obsahu, a brať spoločnosti na zodpovednosť za sociálny vplyv automatizovaných odporúčacích systémov, ktoré propagujú dezinformácie, pričom treba zdôrazniť, že spoločnosti majú zodpovednosť za rýchle odstránenie systémových falošných správ; naliehavo vyzýva členské štáty, kandidátske krajiny a pridružené krajiny, aby prijali účinné a jasné právne predpisy, ktoré zabezpečia transparentnosť vlastníctva médií; venovať osobitnú pozornosť financovaniu, transparentnosti a cieľom mimovládnych organizácií, ktoré majú väzby s autoritárskymi štátmi pôsobiacimi v EÚ a v jej partnerských krajinách;

p)

zaistiť, aby príslušné odvetvie a internetové platformy splnili záväzky prijaté v Kódexe postupov v oblasti dezinformácií a skutočne riešili problém dezinformácií: i) zaistením transparentnosti politickej reklamy na základe účinných a s náležitou starostlivosťou vykonaných kontrol totožnosti sponzorov; ii) podniknutím rozhodných krokov proti falošným profilom, ktoré sú v rámci ich služieb aktívne; iii) identifikovaním zneužívania automatizovaných softvérových robotov; a iv) účinnou spoluprácou s nezávislými subjektmi, ktoré sa venujú preverovaniu faktov;

q)

naliehať na spoločnosti prevádzkujúce sociálne médiá a prevádzkovateľov služieb doručovania správ, aby zaistili plný súlad s právnou úpravou EÚ v oblasti ochrany údajov a inými predpismi a aby reagovali v reálnom čase a pri každom vyšetrovaní údajného využívania ich platforiem na nepriateľské účely úzko spolupracovali s príslušnými orgánmi a aby vykonali transparentné audity subjektov podozrivých zo šírenia dezinformácií a propagandy; vyzýva technologické spoločnosti, aby viac investovali do nástrojov na identifikáciu propagandy, do zlepšenia zodpovednosti na internete a do zaistenia lepšej kontroly totožnosti používateľov predtým, ako vstúpia do príslušných platforiem, s cieľom odstrániť botnety, ako aj do zníženie finančnej motivácie osôb, ktoré z dezinformácií profitujú; naliehať na spoločnosti prevádzkujúce sociálne médiá, aby v prípade šírenia podozrivého obsahu politickej povahy naliehavo reagovali, najmä ak podnecuje nenávisť alebo násilie;

r)

dbať na to, že zákaz podozrivých účtov možno považovať za cenzúru, a teda uistiť sa o tom, že je takéto konanie odôvodnené, ak je stanovené zákonom, transparentné a v spolupráci s príslušnými orgánmi a občianskou spoločnosťou v členských štátoch a partnerských krajinách, s plným pochopením dôvodov konania, a to aj tak, že sa vyzvú spoločnosti prevádzkujúce sociálne médiá, aby všetkým používateľom poskytli jasné informácie o tom, aké druhy obsahu sú zakázané, a aby každému dotknutému používateľovi oznámili dôvody na zrušenie obsahu alebo pozastavenie účtu; vyzýva na zosúladenie vnútorných pravidiel stanovených sociálnymi médiami pre ich používateľov s právnym poriadkom krajiny, v ktorej pôsobia;

s)

naďalej zvyšovať odolnosť založenú na prístupoch celej verejnej správy a celej spoločnosti a schopnosť odpovedať na hrozby v reálnom čase, navrhovať preventívne opatrenia a myslieť dopredu namiesto reagovania na útoky, ktoré sa už v kybernetickej a informačnej oblasti stali, a ich analyzovania; upozorňovať na technický pokrok v tejto oblasti a vymieňať si príklady najlepších postupov vo forme opatrení, ktoré už jednotlivé členské štáty prijali, vrátane preskúmania fungovania vnútroštátnych prístupov zavedených členskými štátmi, a zároveň rozvíjať spôsoby podpory úzkej spolupráce so Spojeným kráľovstvom po brexite a pracovať v spolupráci so spravodajskými službami a spojencami, ako sú USA a Kanada, NATO a Spravodajské a situačné centrum EÚ (INTCEN);

t)

venovať osobitnú pozornosť zlepšeniu úsilia o vyšetrenie prebiehajúceho procesu outsourcingu propagandy a využívania súboru nástrojov na násobenie sily nepriateľskými tretími stranami, ako aj významu nielen odkrývania a odhaľovania takýchto útokov, ale aj tomu, aby boli jednoznačne verejne pomenovaní páchatelia, ich sponzori a ciele, ktoré sa snažia dosiahnuť, a tiež posudzovaniu účinkov týchto útokov na cieľové publikum; zverejňovať všetky odkryté prípady nepriateľskej propagandy prostredníctvom podrobného informačného prehľadu v rámci snahy varovať verejnosť tak, aby sa informácie dostali k publik, na ktoré je daný prípad nepriateľskej propagandy namierený;

u)

podporovať a zapájať občiansku spoločnosť, odbornú komunitu, súkromné inštitúcie, akademickú obec, miestnych aktivistov v oblasti kybernetiky, mienkotvorné médiá, združenia novinárov a médiá a rastúci počet zúčastnených aktérov, ktorí majú vplyv na ďalšie posilnenie opatrení zameraných na overovanie a odhaľovanie dezinformácií, prehĺbenie výskumu vrátane hĺbkových štúdií a sociologického výskumu a účinnejšej analýzy manipulácie s informáciami; podporovať profesionálnu žurnalistiku, investigatívne reportáže a projekty, ktoré sa snažia odhaľovať dezinformácie, ako aj technologické startupy, ktoré vytvárajú digitálne nástroje, ktorými môže publikum bojovať proti dezinformačným útokom; zdôrazniť význam a potrebu poskytovania financovania a vzdelávania vrátane seminárov a kurzov odbornej prípravy v spolupráci s členskými štátmi a občianskou spoločnosťou, ako napríklad online knižnica mediálnej gramotnosti a vzdelávacie centrum zamerané na zvyšovanie povedomia a boj proti dezinformáciám a zvyšovanie mediálnej gramotnosti;

v)

uvítať súbor opatrení, ktoré prijalo NATO a ktoré sa zameriavajú na boj proti novým typom hybridných hrozieb a spoločné oznámenie o spolupráci v tejto záležitosti medzi EÚ a NATO; vyzvať EÚ, aby zaistila účinné a urýchlené vykonávanie týchto odporúčaní, a to aj na úrovni spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP);

w)

privítať vytvorenie nových pracovných skupín ESVČ pre strategickú komunikáciu tvorených odborníkmi s primeranými jazykovými zručnosťami a znalosťami, konkrétne pracovnej skupiny pre západný Balkán a pracovnej skupiny Juh pre krajiny na Blízkom východe, v severnej Afrike a v oblasti Perzského zálivu, ktorých úlohou je zaistiť koordinovanú a konzistentnú komunikáciou EÚ v týchto regiónoch a reagovať na dezinformácie a propagandu namierené proti EÚ;

x)

uznať konkrétne výsledky, ktoré dosiahla pracovná skupina East StratCom, vrátane vytvorenia účtov euvsdisinfo.eu a @EUmythbuster na Twitteri; zdôrazňuje, že od svojho vzniku odhalila viac ako 4 000 dezinformačných kampaní na rôzne témy; pokračovať v podpore spoločného úsilia Komisie a ESVČ a pracovnej skupiny EÚ East StratCom po analýze jej silných a slabých stránok a potrebných zlepšení vrátane zlepšenia spôsobilostí v oblasti detekcie, analyzovania a odhaľovania dezinformácií tým, že sa pracovné skupiny ESVČ pre strategickú komunikáciu a delegácie EÚ vybavia novým personálom, nástrojmi a zručnosťami vrátane nových nástrojov na analýzu dát, náboru ďalších dátových vedcov a odborníkov na dezinformácie, ako aj pokrytím širšieho spektra zdrojov a jazykov, pokiaľ ide o dosah a vplyv dezinformácií;

y)

urýchlene vytvoriť z pracovnej skupiny East StratCom plnohodnotný útvar alebo ešte väčšiu štruktúru v rámci ESVČ a pri nadchádzajúcom prideľovaní finančných prostriedkov Európskym parlamentom podporovať všetky tri strategické komunikačné skupiny ESVČ tým, že im poskytnú primerané finančné a ľudské zdroje, ktoré sú stále potrebné, zamerané na výrazné zvýšenie ich potenciálu, účinnosti, profesionality, inštitucionálnej kontinuity a kvality práce, ako aj ich ochranu pred politickým zasahovaním zo strany úradníkov a krajín podporujúcich ruské dezinformácie;

z)

odstrániť aktuálne nedostatky pracovnej skupiny East StratCom vrátane chýbajúcich regionálnych odborných znalostí, veľkej fluktuácie zamestnancov a nedostatočnej inštitucionálnej kontinuity a zabezpečiť primerané finančné zdroje a organizačnú štruktúru, keďže len tak sa dá zabezpečiť úplná profesionalita, účinnosť a výsledky;

aa)

vyzvať členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby do troch pracovných skupín StratCom pridelili vlastných vyslaných národných expertov, čím sa zabezpečí, aby odborníci, ktorých EÚ angažuje v boji proti dezinformáciám, neboli politicky zaujatí alebo aktívni účastníci vnútorných politických sporov v danej krajiny; takisto vyzvať blízke partnerské krajiny, aby pracovnej skupine poskytovali poradenstvo v oblasti taktiky spoločných štátnych a neštátnych protivníkov, a aby uznali význam a potrebu lepšej koordinácie verejnej správy EÚ;

ab)

zintenzívniť spoluprácu medzi pracovnou skupinou East StratCom a všetkými inštitúciami EÚ, členskými štátmi a podobne zmýšľajúcimi partnermi; podporiť zastúpenia EÚ v rámci EÚ a delegácie EÚ mimo EÚ, aby podporovali činnosť pracovnej skupiny East StratCom, pracovnej skupiny Juh a pracovnej skupiny pre západný Balkán napríklad aj spoločným využívaním medzinárodných skúseností a najlepších postupov, ako aj zabezpečením prekladu ich publikácií do miestnych jazykov; požaduje, aby sa na prácu v oblasti strategickej komunikácie vyčlenilo viac pracovníkov, najmä v delegáciách EÚ vo východnom a v južnom susedstve a na západnom Balkáne;

ac)

zamerať sa na pristupujúce krajiny a partnerov v susedstve EÚ a pomáhať im v úsilí pôsobiť proti nepriateľskej propagande a dezinformačným aktivitám a začleniť aj odborníkov z tretích krajín v susedstve EÚ, ktorí sú vystavení rovnakým hrozbám, ako aj uprednostňovať rozvoj dlhodobého strategického prístupu a dosahu najmä na krajiny Východného partnerstva; posilniť spôsobilosti delegácií EÚ v zahraničí, zastúpení Komisie a styčných úradníkov Európskeho parlamentu v členských štátoch, pokiaľ ide o rozvoj miestnej schopnosti zisťovať a odhaľovať dezinformácie a komunikovať o hodnotách a politikách EÚ, rozšíriť komunikáciu na základe kampane a lepšie koordinovať a posilňovať pozitívnu argumentáciu vo všetkých inštitúciách a členských štátoch EÚ; vziať do úvahy súčasné šírenie dezinformácií a budúce hrozby v tejto oblasti zamerané na ohrozenie nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti všetkých krajín Východného partnerstva v rámci ich medzinárodne uznávaných hraníc; prioritne sa venovať najmä tvorbe dlhodobého strategického prístupu a dosahu smerom ku krajinám Východného partnerstva so zameraním na medziľudské kontakty a so spoluprácou s existujúcimi sieťami občianskej spoločnosti, ktoré už dnes predstavujú zdroj komunitnej odolnosti;

ad)

prioritne sa venovať strategickej komunikácii a vykonávať pravidelné preskúmanie politiky EÚ v tejto oblasti; naďalej podporovať prácu Európskej nadácie na podporu demokracie (EED) na hľadaní praktických riešení v oblasti podpory a posilňovania demokratických, nezávislých a rôznorodých médií v ruštine v krajinách Východného partnerstva aj inde; vyzvať Komisiu a všetky členské štáty a podobne zmýšľajúce krajiny, aby sa do tohto projektu pozitívne zapojili a podporovali ho; venovať pozornosť každému medzinárodnému subjektu, ktorý sa v súčasnosti správa podobne;

ae)

navrhnúť Európskej rade, aby sa boju proti dezinformáciám a nepriateľskej propagande udelila priorita s dostatočnými zdrojmi a nástrojmi na ochranu objektívneho spravodajstva a šírenia informácií;

af)

vytvoriť celoeurópsku sieť vnútroštátnych a miestnych špecializovaných centier, spravodajských médií, think tankov, mimovládnych organizácií a ďalších subjektov a inštitúcií, najmä NATO, ktoré sa zaoberajú hybridnou vojnou, ktorá by pomohla koordinovať ich činnosti a zhromažďovala ich zistenia; vyčleniť na tento účel primerané prostriedky; zdôrazňuje, že táto sieť by mala byť otvorená podobne zmýšľajúcim partnerom EÚ, ktorí by sa mohli podeliť o svoje skúsenosti so situáciami, keď boli terčom dezinformácií a nepriateľskej propagandy, a s bojom proti nim; zabezpečiť účinné a rýchle vykonávanie odporúčaní EÚ a NATO týkajúcich sa boja proti novým druhom hybridných hrozieb, a to aj na úrovni SBOP, a začleniť tému boja proti strategickej propagande do osnov Európskej akadémie bezpečnosti a obrany a jej siete;

ag)

dôrazne odsúdiť akékoľvek zasahovanie tretích strán vrátane súkromných spoločností do volieb a referend, zneužívanie botov, algoritmov, umelej inteligencie, trollov, realistických montáží a falošných profilov v politických kampaniach, a vyzvať postihnuté členské štáty, aby urýchlene, uskutočnili dôkladné vyšetrovanie týchto nepriateľských kampaní; vyjadruje znepokojenie nad nedávnym vývojom v algoritmoch veľkých sociálnych sietí a ich potenciálne škodlivou úlohou pri zvýrazňovaní obsahu s falošnými informáciami alebo nenávistnými prejavmi; podčiarknuť schopnosť nezávislej demokratickej spoločnosti prijímať vlastné legitímne nezávislé politické rozhodnutia;

ah)

vyzvať členské štáty a podobne zmýšľajúce krajiny, aby si vzájomne poskytovali informácie o akomkoľvek zahraničnom či vnútornom zasahovaní do volebných procesov a aby si vymieňali najlepšie postupy, ako proti nim bojovať s cieľom zvyšovať odolnosť proti takýmto aktom;

ai)

vyzvať členské štáty, aby zabezpečili, aby boli v právnych predpisoch o voľbách zohľadnené možné hrozby vyplývajúce z dezinformačných kampaní, kybernetických útokov, kybernetických trestných činov a prípadov narušenia slobodného volebného prejavu, a zdôrazňuje, že tieto právne predpisy by sa mali primerane aktualizovať, aby mohli členské štáty účinne pôsobiť proti takýmto hrozbám; v tomto smere chváli iniciatívy ako švédska agentúra pre pre nepredvídané udalosti v oblasti civilnej ochrany; podporovať pridružené krajiny EÚ a krajiny západného Balkánu najlepšími postupmi, ako aj ľudskými zdrojmi a technológiami, aby sa zaistila pevná obrana ich volebných procesov pred zlomyseľnými kybernetickými, dezinformačnými a propagandistickými aktivitami prichádzajúcimi z Ruska a od iných nepriateľských subjektov;

aj)

vyzvať členské štáty, aby aktualizovali svoje volebné pravidlá týkajúce sa kampaní na internete a aby sledovali a posudzovali ustanovenia týkajúce sa transparentnosti v súvislosti s politickou reklamou, ktorú zaviedli digitálne platformy;

ak)

navrhnúť právne predpisy na riešenie využívania dát vo volebných kampaniach, a to po odhalení zneužívania dát spoločnosťou Cambridge Analytica v kampani pred referendom, ktoré sa konalo v roku 2016 v Spojenom kráľovstve, s cieľom lepšie ochrániť budúce volebné kampane pred nenáležitým ovplyvňovaním;

al)

zohľadniť také iniciatívy, ako nadstranícka Transatlantická komisia pre volebnú integritu (Transatlantic Commission on Election Integrity), ktorá spája predstaviteľov z oblastí politiky, technológií, médií a podnikov, s cieľom ochrániť volebný proces pred zahraničným zasahovaním;

2.