EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli19. 4. 2016

COM(2016) 179 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020

Urýchlenie digitálnej transformácie verejnej správy

{SWD(2016) 108 final}
{SWD(2016) 109 final}

1.Úvod

Elektronickou verejnou správou sa podporujú administratívne postupy, zlepšuje sa kvalita služieb a zvyšuje sa vnútorná efektívnosť verejného sektora. Prostredníctvom digitálnych verejných služieb sa znižuje administratívna záťaž pre podniky a občanov tým, že sa ich interakcia s orgánmi verejnej správy stáva rýchlejšou a efektívnejšou, praktickejšou a transparentnejšou, ako aj lacnejšou. Používanie digitálnych technológií ako integrovanej súčasti stratégií verejných správ zameraných na modernizáciu môže navyše zabezpečiť ďalšie ekonomické a sociálne výhody pre spoločnosť ako celok 1 . Digitálna transformácia verejnej správy je kľúčovým prvkom úspechu jednotného trhu.

Akčné plány pre elektronickú verejnú správu 2 predstavovali politické nástroje na podporu modernizácie verejných správ v celej Európskej únii. Posilňovali koordináciu a spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou a viedli k spoločným opatreniam v oblasti elektronickej verejnej správy.

Výsledky hodnotenia predchádzajúceho akčného plánu pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015 3 4 ukazujú, že daný akčný plán 5 mal pozitívny vplyv na rozvoj elektronickej verejnej správy na európskej úrovni a na úrovni členských štátov. Prispel k zosúladeniu vnútroštátnych stratégií pre elektronickú verejnú správu, ako aj k výmene najlepších postupov a interoperabilite riešení medzi členskými štátmi. Tento akčný plán viedol predovšetkým k vytvoreniu technologických nástrojov, ktoré sú kľúčové na uľahčenie prístupu k verejným službám a ich využívanie. Občania a podniky však zatiaľ nemajú plný prospech z digitálnych služieb, ktoré by mali byť ľahko dostupné v celej EÚ.

Spoločným úsilím na úrovni Európskej únie možno dosiahnuť zvýšenie dostupnosti a využívania služieb elektronickej verejnej správy, čo má za následok rýchlejšie a lacnejšie digitálne verejné služby, ktoré sa viac orientujú na používateľa. Bezproblémové cezhraničné digitálne verejné služby prispievajú ku konkurencieschopnosti a vytvárajú z EÚ príťažlivejšie miesto na investovanie 6 a život.

V stratégii jednotného digitálneho trhu v Európe 7 sa oznamuje začiatok nového akčného plánu pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020, ktorého cieľom je odstrániť existujúce digitálne prekážky na ceste k jednotnému digitálnemu trhu a zabrániť ďalšej roztrieštenosti v kontexte modernizácie verejnej správy. Tento akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu má byť nástrojom na zjednotenie úsilia. Zatiaľ čo členské štáty vykonávajú svoje vlastné stratégie a činnosti, v tomto akčnom pláne založenom na spoločnej dlhodobej vízii sa stanovuje viacero zásad, ktoré by sa mali v budúcich iniciatívach zohľadniť, aby sa podnikom, občanom a samotnej verejnej správe poskytli značné výhody vyplývajúce z používania elektronickej verejnej správy.

Akčný plán vytvára priestor pre dynamický a pružný prístup, aby sa udržal krok s rýchlo sa meniacim prostredím 8 . Okrem opatrení uvedených v tomto akčnom pláne sa môžu navrhnúť ďalšie opatrenia, a to buď zo strany Komisie alebo zainteresovaných strán vrátane členských štátov. Všetky opatrenia pod vedením Komisie sa pripravia v súlade s normami Komisie pre lepšiu právnu reguláciu.

Akčný plán bude slúžiť ako katalyzátor pri koordinácii úsilia verejného sektora o modernizáciu a zdrojov v oblasti elektronickej verejnej správy. Akčný plán nebude mať k dispozícii osobitný rozpočet alebo finančné nástroje. Bude však pomáhať pri koordinácii zdrojov financovania a sprievodných opatrení, ktoré sú členským štátom k dispozícii prostredníctvom rôznych programov EÚ 9 .

2.Vízia a základné zásady

Vlády členských štátov sa dlhodobo snažia o otvorenosť, flexibilitu a ústretovosť vo vzťahu k občanom a podnikom využívajúcim elektronickú verejnú správu s cieľom zvýšiť svoju efektívnosť a účinnosť a neustále zlepšovať verejné služby 10 .

Tento akčný plán sa riadi touto víziou:

Sprístupnením údajov a služieb medzi orgánmi verejnej správy v rámci hraníc aj mimo nich sa zvýši ich efektívnosť a uľahčí voľný pohyb občanov a podnikov. Život občanov sa stáva čoraz digitálnejším, čo zvyšuje očakávania v súvislosti s výkonnosťou verejnej správy 11 . Používatelia by sa chceli dozvedieť viac o fungovaní tejto služby 12 a očakávajú väčšiu transparentnosť. Prostredníctvom otvorenosti vo vzťahu k zainteresovaným stranám a ich zapojením do rozhodovania 13 okrem toho orgány verejnej správy nadobudnú dôveryhodnejší a zodpovednejší charakter. Sprístupnenie údajov a služieb verejného sektora tretím stranám v plnom súlade s právnym rámcom na ochranu osobných údajov a súkromia môže ďalej prispieť k rastu a konkurencieschopnosti.

Iniciatívy v rámci tohto akčného plánu by sa mali zakladať na zásadách, ktoré majú silnú podporu zo strany zainteresovaných strán. Ide o tieto zásady 14 :

Digitálne služby ako štandard: orgány verejnej správy by mali uprednostňovať digitálne poskytovanie služieb (vrátane strojovo čitateľných informácií), (pričom by mali aj naďalej ponechať iné kanály otvorené pre tých, ktorí nie sú pripojení, či už dobrovoľne alebo z nevyhnutnosti). Okrem toho by sa mali verejné služby poskytovať prostredníctvom jednotného kontaktného miesta a prostredníctvom rôznych kanálov.

Stačí len raz: verejné správy by mali zabezpečiť, aby občania a podniky poskytli verejnej správe rovnaké informácie len raz. Ak je to možné, úrady verejnej správy prijmú opatrenia zamerané na opakované interné používanie týchto údajov, pričom budú náležitým spôsobom dodržiavať pravidlá ochrany údajov tak, aby to neviedlo k žiadnemu ďalšiemu zaťaženiu pre občanov a podniky.

Inkluzívnosť a dostupnosť: orgány verejnej správy by mali vytvoriť digitálne verejné služby, ktoré sú štandardne inkluzívne a zohľadňujú rôzne potreby, ako napríklad potreby starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím 15 .

Otvorenosť a transparentnosť: orgány verejnej správy by si mali medzi sebou vymieňať informácie a údaje a poskytnúť občanom a podnikom možnosť kontroly a opravy vlastných údajov. Mali by umožniť používateľom sledovať administratívne postupy, ktoré sa ich týkajú a do koncipovania a poskytovania služieb by mali zapojiť zainteresované strany (ako sú podniky, výskumníci a neziskové organizácie) a otvoriť sa spolupráci s nimi.

Cezhraničné služby ako štandard: orgány verejnej správy by mali príslušné digitálne verejné služby sprístupniť naprieč hranicami a mali by predchádzať ďalšej fragmentácii, čím sa uľahčí mobilita v rámci jednotného trhu.

Interoperabilita ako štandard: verejné služby by mali byť navrhnuté tak, aby fungovali bezproblémovo v rámci jednotného trhu a organizačných štruktúr, opierajúc sa pritom o voľný pohyb údajov a digitálnych služieb v Európskej únii.

Dôveryhodnosť a bezpečnosť: jednotlivé iniciatívy by sa nemali obmedzovať len na bežné dodržiavanie právneho rámca na ochranu osobných údajov a súkromia, ako aj bezpečnosti IT, ale mali by tieto prvky začleniť už vo fáze navrhovania. Sú to dôležité predpoklady na zvyšovanie dôvery v digitálne služby a ich zavádzanie.

Správne a verejné orgány, podniky a používatelia sami najlepšie vedia, čo potrebujú. Voľba systémov a technológií distribuovaného alebo centralizovaného formátu by mala v plnej miere odzrkadľovať ich výber a potreby, pričom však treba plne rešpektovať dohodnuté požiadavky interoperability.

3.Politické priority

V stratégii jednotného digitálneho trhu sa vymedzujú strategické ciele na modernizáciu verejnej správy, dosiahnutie cezhraničnej interoperability a zjednodušenie interakcie s občanmi, ktoré sú zamerané na urýchlenie digitálnej transformácie verejných správ členských štátov a Komisie. Vzhľadom na tieto politické priority sa v tomto akčnom pláne stanovujú konkrétne opatrenia na urýchlenie vykonávania existujúcich právnych predpisov a súvisiaceho zavádzania verejných služieb online.

3.1.Modernizácia verejnej správy pomocou IKT s použitím kľúčových digitálnych nástrojov

Z nedávnych ročných prieskumov rastu 16 vyplynulo, že moderné a efektívne orgány verejnej správy musia zabezpečiť rýchle a vysokokvalitné služby pre občanov, ako aj priaznivé podnikateľské prostredie. Orgány verejnej správy musia prebudovať oddelenia, ktoré sa starajú o ich chod, opätovne premyslieť a prepracovať existujúce postupy a služby a sprístupniť svoje údaje a služby iným správam a prípadne podnikom a občianskej spoločnosti.

Tieto snahy sa musia opierať o kľúčové digitálne nástroje. Digitálne verejné služby by sa mali zakladať na spoločných a opätovne využiteľných riešeniach a službách opierajúcich sa o dohodnuté normy a technické špecifikácie s cieľom znížiť náklady na vybudovanie a čas na ich zavádzanie, a zvýšiť interoperabilitu. Spoločné chápanie interoperability v celej Európskej únii sa zabezpečuje prostredníctvom európskeho rámca interoperability 17 . Z tejto interoperability môže významne ťažiť cezhraničné investovanie.

Pokračuje sa v práci na podporu prechodu verejnej správy členských štátov na plne elektronické verejné obstarávanie, používanie registrov zmlúv a interoperabilných elektronických podpisov 18 . So zreteľom na jednotný európsky dokument pre obstarávanie, systém e-Certis a elektronickú fakturáciu, ako aj koordinovaný prístup k rozvoju vnútroštátnych systémov elektronického verejného obstarávania je cieľom, aby sa do roku 2018 mohli podniky uchádzať o verejné zákazky v celej Európskej únii elektronickou cestou a aby do roku 2019 verejné správy v EÚ akceptovali elektronickú fakturáciu.

Na urýchlenie zavádzania elektronickej identifikácie a dôveryhodných služieb pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (služby eIDAS 19 ) je potrebné ďalšie úsilie všetkých správnych orgánov. Ďalšie opatrenia na zrýchlenie cezhraničného a medzisektorového využívania elektronickej identifikácie (eID) vrátane mobilnej identifikácie a dôveryhodných služieb (najmä elektronického podpisu, autentifikácie webovej lokality a elektronickej doručovacej služby pre registrované zásielky) sa budú zavádzať v podnikoch, ktoré sú vybavené digitálnymi nástrojmi (napr. bankovníctvo, finančníctvo, elektronický obchod a hospodárstvo spoločného využívania zdrojov), ako aj vo verejnom sektore, a to na Európskom portáli elektronickej justície. Komisia tiež preskúma potrebu uľahčiť používanie diaľkovej identifikácie a bezpečnej autentifikácie v oblasti maloobchodných finančných služieb 20 .

Opakované používanie verejne prístupných služieb a technických modulov (napríklad elektronickej identifikácie, elektronického podpisu, elektronického prenosu a elektronickej faktúry) členskými štátmi je pre interoperabilitu kľúčové. Dostupnosť týchto služieb je v súčasnosti zaručená prostredníctvom financovania z Nástroja na prepájanie Európy (NPE). Je však potrebné zabezpečiť ich dostupnosť a dlhodobú udržateľnosť nad rámec tohto programu financovania. Komisia preto predstaví spôsob ich udržateľnosti po roku 2020.

Ako sa oznámilo v stratégii jednotného digitálneho trhu, Komisia plánuje predložiť návrh revidovaného európskeho rámca interoperability do konca roka 2016 a podporí jeho využívanie zo strany vnútroštátnych správnych orgánov s cieľom posilniť interoperabilitu verejných služieb v EÚ.

Je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie s cieľom zabezpečiť využívanie existujúcich európskych a medzinárodných noriem a technických špecifikácií, ako aj nových príslušných noriem a špecifikácií, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú v rámci plánu pre prioritné normy IKT. Komisia bude s členskými štátmi koordinovať vývoj prototypu európskeho katalógu noriem IKT pre verejné obstarávanie, ktorým sa bude podporovať interoperabilita pri získavaní digitálnych riešení tým, že sa bude odkazovať na spoločné súbory noriem v oblasti IKT a na profily vo výzvach verejných obstarávateľov na predloženie ponúk.

Vzhľadom na vlastnú digitálnu transformáciu a s cieľom splniť právne záväzky stanovené pre orgány verejnej správy EÚ Európska komisia takisto prijme niekoľko konkrétnych opatrení.

Pri vykonávaní svojej regulačnej vhodnosti (REFIT) s cieľom preskúmať existujúce acquis v oblasti vnútorného trhu a/alebo pri vytváraní nových návrhov bude Komisia venovať osobitnú pozornosť interoperabilite a výhodám, ktoré jej môže priniesť účinné využívanie digitálnych technológií. Cieľom je odstrániť zbytočne zložité, papierové alebo zdvojené postupy (napríklad množstvo kontaktných miest, postupov vykazovania, požiadaviek týkajúcich sa výmeny údajov alebo systémov).

Vzhľadom na vlastnú digitálnu transformáciu Komisia uverejní svoje údaje na Portáli otvorených dát EÚ 21 , ktorý bude začlenený do Európskeho portálu otvorených dát 22 , zapojí sa do výmeny a opakovaného používania prevádzkových modulov, ako napríklad infraštruktúry digitálnych služieb, ak to bude možné, a uplatní revidovanú verziu európskeho rámca interoperability. Komisia bude pri online interakcii s externými zainteresovanými stranami postupne zavádzať zásadu, aby digitálne služby boli štandardom, a to s použitím služieb eIDAS (v roku 2018), elektronickej fakturácie (v roku 2018) a elektronického obstarávania (v roku 2019). V záujme zníženia administratívnej záťaže bude Komisia zároveň postupne zavádzať zásadu „stačí len raz“ vo vzťahoch s dodávateľmi a prijímateľmi grantov a preskúma možnosti zavedenia zásady „stačí len raz“ aj pre iné zainteresované strany. Komisia posúdi dôsledky možného zavedenia zásady aktualizácie systémov (obnovenie informačných systémov a technológií po uplynutí určitého času, aby zodpovedali stále sa meniacemu technologickému prostrediu a vývoju) vo verejnej správe.

Dodatočné iniciatívy by sa mohli zamerať na zníženie administratívnej záťaže a zlepšenie efektívnosti a účinnosti verejných správ tým, že sa digitálne verejné služby prispôsobia potrebám a stanú sa užívateľsky ústretovejšími alebo prostredníctvom opätovného využívania údajov a služieb medzi orgánmi verejnej správy (v súlade s pravidlami ochrany údajov a súkromia).

Ďalšie iniciatívy by sa mohli zamerať na rozvoj nových spoločných základných modulov, ktoré by doplnili už existujúce nástroje 23 , pričom by sa podporilo ich zavádzanie a posilnilo by sa využívanie cloudových, dátových a počítačových infraštruktúr. Iniciatívy by mohli podporovať aj používanie veľkých dát, internetu vecí, a to napríklad v prípade služieb, pri ktorých sa spracúva veľký objem dát, a v prípade tvorby, vykonávania a presadzovania politík založených na dôkazoch a podporuje sa ich vhodná infraštruktúra. Spoločná cloudová infraštruktúra na hosťovanie služieb elektronickej verejnej správy by mohla pomôcť dosiahnuť výrazné úspory z rozsahu, zlepšiť čas potrebný na ich preniknutie na trh, ako aj sprístupnenie údajov a služieb orgánov verejnej správy. Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu 24 ponúkne infraštruktúru pre vedu, ale rozšíri ju aj na orgány verejnej správy, pričom sprístupní bezprecedentný dátový a počítačový výkon s cieľom poskytnúť lepšie služby na všetkých úrovniach (od miestnej cez celoštátnu až po úroveň EÚ).

3.2.Zabezpečenie cezhraničnej mobility prostredníctvom interoperabilných verejných digitálnych služieb

Jednotný trh EÚ nemôže efektívne fungovať bez cezhraničných digitálnych verejných služieb. Tieto služby uľahčujú prístup k trhom, zvyšujú dôveru v jednotný trh a stimulujú hospodársku súťaž na tomto trhu. Orgány verejnej správy by podnikom mali pomáhať pôsobiť online naprieč hranicami v rámci jednotného trhu a zjednodušiť prístup k informáciám v súlade s právom obchodných spoločností a podnikov EÚ. Zároveň by podnikom mali uľahčiť začatie podnikateľskej činnosti a umožniť im rásť a vykonávať činnosť v iných členských štátoch prostredníctvom komplexných elektronických verejných služieb.

Na dosiahnutie týchto politických priorít sa do tohto akčného plánu zahrnulo niekoľko konkrétnych opatrení s cieľom prispieť k vytváraniu cezhraničných verejných správ, ktoré zabezpečujú priaznivé prostredie pre podnikanie, a posilniť mobilitu občanov.

V súčasnosti informácie v oblasti jednotného trhu, poradenstvo, mechanizmy riešenia problémov, kontaktné miesta a postupy nefungujú ako celok, ale sú roztrúsené, neúplné, nedostatočne prepojené a nie vždy ústretové voči používateľom, a to na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Pre používateľov je preto zložité nájsť správne informácie a potrebnú pomoc. Komisia preto navrhne vytvoriť jednotnú digitálnu bránu, pričom bude vychádzať z existujúcich portálov, kontaktných miest a sietí, čím sa rozšíria, zlepšia a zjednodušia všetky služby zabezpečujúce informácie, pomoc a riešenie problémov, ktoré sú potrebné na efektívne cezhraničné fungovanie. Používatelia tak budú môcť v plnej miere uskutočniť najčastejšie používané vnútroštátne postupy online.

Komisia vytvorí z Európskeho portálu elektronickej justície jednotné kontaktné miesto, pokiaľ ide o informácie o európskej justícii a prístup k súdnym konaniam v členských štátoch. V roku 2016 sa v tejto súvislosti zavedú do prevádzky nástroje priamej komunikácie medzi občanmi a súdmi v iných členských štátoch (e-CODEX), ako aj európsky identifikátor judikatúry (vyhľadávací nástroj ECLI). Ďalší vývoj bude nadväzovať na viacročný akčný plán týkajúci sa európskej elektronickej justície na obdobie rokov 2014 – 2018.

Komisia bude naďalej spolupracovať s členskými štátmi na zriadení povinného prepojenia obchodných registrov všetkých členských štátov 25 s cieľom umožniť prístup k určitým informáciám o obchodných spoločnostiach registrovaných v členských štátoch prostredníctvom Európskeho portálu elektronickej justície a zabezpečiť, aby všetky obchodné registre EÚ mohli navzájom elektronicky komunikovať bezpečným a chráneným spôsobom. Zvýši sa tým dôvera v jednotný trh prostredníctvom transparentnosti a aktualizovaných informácií o spoločnostiach a zníži sa tým záťaž pre podniky.

Komisia bude ďalej rozvíjať elektronické prepojenie insolvenčných registrov na účely zvýšenia transparentnosti a právnej istoty na vnútornom trhu 26 . Nariadením 2015/848 sa členským štátom ukladá povinnosť vytvoriť vlastné vnútroštátne elektronické insolvenčné registre do roku 2018, zatiaľ čo vzájomné prepojenie insolvenčných registrov sa stanovuje na rok 2019. Tieto registre budú k dispozícii na Európskom portáli elektronickej justície.

Jednoduchšie a menej náročné riešenia pre podniky by sa dosiahli lepším využívaním digitálnych nástrojov na dodržiavanie požiadaviek týkajúcich sa práva obchodných spoločností v rôznych fázach životného cyklu spoločnosti. Okrem návrhu týkajúceho sa spoločností s jediným spoločníkom Komisia v rámci iniciatívy načrtnutej v stratégii jednotného trhu zváži ďalšie spôsoby 27 na uľahčenie využívania digitálnych riešení počas celého životného cyklu spoločnosti, najmä v súvislosti s registračnými postupmi online a elektronickým zaraďovaním dokumentov a informácií 28 spoločnosti do obchodných registrov, a to aj v cezhraničnom kontexte.

Komisia navrhne právne predpisy na rozšírenie jednotného elektronického mechanizmu registrácie a platieb DPH pre cezhraničný online predaj fyzického tovaru medzi podnikmi a spotrebiteľmi s cieľom znížiť administratívnu záťaž, ktorá predstavuje jednu z hlavných prekážok pre podnikateľské subjekty pôsobiace cezhranične.

Ako bolo oznámené v rámci jednotného digitálneho trhu, rozsiahly pilotný projekt na cezhraničné zavedenie zásady „stačí len raz“ vo vzťahu medzi podnikmi a verejnou správou sa spustí v roku 2016, a to s účasťou členských štátov.

Okrem toho Komisia zriadi európske jednotné kontaktné miesto, ktoré sa zameria aj na zásadu „stačí len raz“ na účely vykazovania v námornej doprave. V širších súvislostiach Komisia v súčasnosti pracuje na digitalizácii prepravných dokladov pre všetky druhy dopravy a na podpore ich prijatia verejnými orgánmi.

Na podporu cezhraničnej mobility občanov Komisia zriadi elektronickú výmenu informácií o sociálnom zabezpečení (EESSI), ktorá umožní prepojenie medzi správnymi orgánmi zodpovedajúcimi za riadenie sociálneho zabezpečenia na účely elektronickej výmeny údajov medzi 32 krajinami 29 . Účelom EESSI je posilniť ochranu občianskych práv prostredníctvom elektronickej výmeny osobných informácií o sociálnom zabezpečení v EÚ medzi príslušnými orgánmi členských štátov.

Komisia bude ďalej rozvíjať Európsky portál pre pracovnú mobilitu EURES, pričom bude ponúkať viac služieb pre uchádzačov o zamestnanie a zamestnávateľov a zvyšovať integráciu medzi systémami verejných služieb zamestnanosti a portálom aj prostredníctvom výmeny profilov uchádzačov o zamestnanie (životopisov) 30 . Uľahčí sa tým mobilita uchádzačov o zamestnanie v EÚ.

Komisia bude podporovať členské štáty pri vývoji služieb elektronického zdravotníctva, ktoré tiež umožňujú cezhraničnú výmenu elektronických lekárskych predpisov na základe usmernení o elektronických predpisoch prijatých v rámci siete elektronického zdravotníctva 31 a riešení v oblasti telemedicíny a telemonitorovania, najmä na úspešné poskytovanie starostlivosti zo strany európskych referenčných sietí 32 . Okrem toho podporí sieť elektronického zdravotníctva pri vypracovaní správy a usmernení, ktoré sa týkajú elektronického prístupu občanov k údajom týkajúcim sa ich zdravia.

Budúce iniciatívy navrhované v rámci tejto priority by sa mohli zameriavať na poskytovanie bezproblémových cezhraničných služieb občanom v súvislosti s ich „životnými udalosťami“ (napr. zmena pracovného miesta, sťahovanie alebo uzavretie manželstva) a podnikom, uľahčujúc im tak prvé kroky v oblasti podnikania, rozširovanie a vykonávanie činnosti v iných členských štátoch. Ďalšie iniciatívy v rámci tejto priority by sa mali zameriavať aj na zlepšenie kvality existujúcich služieb elektronickej verejnej správy poskytovaných občanom a podnikom z iných členských štátov.

3.3.Uľahčenie digitálnej interakcie medzi orgánmi verejnej správy a občanmi/podnikmi pre vysokokvalitné verejné služby

Nové digitálne prostredie ponúka príležitosti na uľahčenie interakcie občanov, podnikov a mimovládnych organizácií s orgánmi verejnej správy. Verejné služby vysokej kvality sú spojené s konkurencieschopnosťou a majú vplyv na to, kde sa investície uskutočňujú. Nedávne skúsenosti preukázali, že existuje sľubný potenciál poskytovať takéto vysokokvalitné verejné služby prostredníctvom posilnenia účasti podnikov a občanov, ako aj výskumných pracovníkov pri ich navrhovaní a uskutočňovaní, a prostredníctvom zabezpečenia spätnej väzby na prípadné zlepšenie. To má za následok ďalšie znižovanie byrokracie, zjednodušenie používania, zníženie nákladov na poskytovanie.

Sprístupnením údajov a služieb verejného sektora a uľahčením ich opakovaného používania tretími stranami s náležitým ohľadom na zásadu dôveryhodnosti a bezpečnosti môžu okrem toho orgány verejnej správy podporiť nové príležitosti pre vedomosti, rast a zamestnanosť. Sprístupnením svojich údajov orgány verejnej správy nadobúdajú väčšiu transparentnosť, zvyšujú svoju zodpovednosť, pričom sa približujú k svojim občanom.

Vzhľadom na tieto politické priority bude Komisia poskytovať vysokokvalitné, dostupné online služby pre občanov a podniky v EÚ, a to na základe premeny webových lokalít spravovaných Komisiou tak, aby bol tento webový priestor tematický a zameraný na používateľov. Tým sa výrazne zmení spôsob, akým Komisia vstupuje do vzájomného vzťahu s občanmi online, pretože jej prítomnosť na webe bude relevantná, súdržná a nákladovo efektívna. Zvýši sa tým transparentnosť a umožní zapojenie a účasť občanov a podnikov na programoch a tvorbe politiky EÚ.

S cieľom uľahčiť interakciu občanov s verejnou správou Komisia posúdi možnosť uplatnenia zásady „stačí len raz“ pre občanov v cezhraničnom kontexte s náležitým ohľadom na právny rámec týkajúci sa ochrany osobných údajov a súkromia.

Komisia v rámci európskej iniciatívy v oblasti cloud computingu 33 zriadi pre verejné orgány platformu s cieľom sprístupniť ich údaje a služby a pre EÚ vytvorí základňu „verejná správa ako služba“.

Dopyt podnikov a občanov, pokiaľ ide o prístup k vysokokvalitným, interoperabilným a opakovane použiteľným údajom na poskytovanie nových služieb, a to predovšetkým v oblasti priestorových údajov, je čoraz väčší. Využívanie priestorových údajov na mestské účely, na územné plánovanie, na plánovanie dopravy a na vedecké účely môže vytvoriť priestor pre nové inovácie, ktoré sú odozvou na spoločenské potreby, ako je zníženie negatívneho vplyvu na životné prostredie. V tomto ohľade bude Komisia podporovať rozvoj aplikácií pre konečných používateľov vrátane osobitných aplikácií na úrovni EÚ s cieľom efektívnejšieho zberu údajov od občanov a podnikov poskytnutých prostredníctvom priestorových údajov (Inspire) určených na tvorbu a vykonávanie politiky na úrovni EÚ, a to najmä v súvislosti s podávaním správ a dodržiavaním predpisov 34 . Zlepší sa tak tvorba politiky na základe dôkazov a podporia sa postupy elektronickej verejnej správy, kde sú potrebné vysokokvalitné priestorové údaje (napr. katastre, mapy, adresy, stavby, parky, chránené lokality, zóny prírodného rizika atď.).

Budúce iniciatívy, ktoré by sa mohli navrhnúť v rámci tejto priority, by mali prispievať k zapájaniu sa občanov, podnikov a občianskej spoločnosti do spoločného projektovania, vytvárania a poskytovania verejných služieb a uľahčiť spoluprácu medzi orgánmi verejnej správy a podnikmi a občanmi. Ostatné nové iniciatívy by mohli zahŕňať zber údajov z akéhokoľvek zdroja a opakované použitie údajov a služieb verejného sektora na vytváranie nových, inovačných služieb zo strany iných subjektov (či už verejných alebo súkromných). Iniciatívy sa okrem toho môžu zameriavať na zvýšenie transparentnosti orgánov verejnej správy, keďže zapojenie a účasť zainteresovaných strán by takisto mali zvýšiť zodpovednosť a dôveru a obmedziť príležitosti na korupciu.

4.Vykonávanie akčného plánu

Tento akčný plán zahŕňa opatrenia, ktoré sa majú prijať v rokoch 2016 a 2017. Na dosiahnutie cieľov stanovených v rámci každej z uvedených priorít politiky a na prispôsobenie sa rýchlo sa meniacemu technologickému prostrediu budú možno potrebné ďalšie kroky.

Komisia môže navrhnúť nové opatrenia s cieľom vykonať právne predpisy EÚ alebo iniciovať jednotnú akciu. Zainteresované strany (vrátane skupiny členských štátov) môžu tiež navrhnúť opatrenia, ktoré sa majú vykonávať v rámci akčného plánu pre elektronickú verejnú správu a ktoré sa zameriavajú najmä na rôzne životné udalosti prostredníctvom interaktívnej digitálnej platformy spolupráce.

Komisia zároveň zriadi riadiaci výbor pre akčný plán pre elektronickú verejnú správu zložený zo zástupcov členských štátov zodpovedných za svoje vnútroštátne stratégie elektronickej verejnej správy. Riadiaci výbor bude zodpovedať za riadenie akčného plánu (nie však za jednotlivé opatrenia v akčnom pláne), aby sa tak predovšetkým umožnili posúdenie a výber nových určených opatrení počas celého trvania akčného plánu a koordinácia účinného vykonávania a monitorovania opatrení akčného plánu. Ak navrhované opatrenie vyústi do iniciatívy Komisie, bude sa riadiť jej požiadavkami na lepšiu právnu reguláciu 35 .

Uskutočňovanie opatrení navrhovaných v tomto akčnom pláne pre elektronickú verejnú správu bude možné len prostredníctvom spoločného úsilia a spoločnej zodpovednosti medzi Komisiou a členskými štátmi na všetkých úrovniach správy.

(1)  Odporúčanie Rady o stratégiách digitálnej verejnej správy, OECD, 2014.

(2)  Akčný plán i2010 pre elektronickú verejnú správu na roky 2006 – 2010 a akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015.

(3)   https://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/mid-term-evaluation-e-government-action-plan-2011-2015-implementation-smart-2012-006020 .

(4)  Pracovný dokument útvarov Komisie pre hodnotenie, ktorý je sprievodným dokumentom k oznámeniu o akčnom pláne EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020.

(5)  KOM(2010) 743 v konečnom znení.

(6)  V súlade s Investičným plánom pre Európu, http://ec.europa.eu/priorities/jobs-growth-and-investment_sk.

(7)  COM(2015) 192 final.

(8)   https://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/mid-term-evaluation-e-government-action-plan-2011-2015-implementation-smart-2012-006020 .

(9)  Vrátane Nástroja na prepájanie Európy (NPE), programu ISA² (riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy), programu Horizont 2020, európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), programu Spravodlivosť a programu podpory štrukturálnych reforiem (SRSP).

(10)  Ministerské vyhlásenie z Malmö o elektronickej verejnej správe z roku 2009.

(11)  Porovnávacia správa EÚ o elektronickej verejnej správe z roku 2014.

(12)  Porovnávacia správa EÚ o elektronickej verejnej správe z roku 2015.

(13)  Odporúčanie Rady o stratégiách digitálnej verejnej správy, OECD, 2014.

(14) https://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/contributions-and-preliminary-trends-public-consultation-egovernment-action-plan-2016-2020 .

(15)  Návrhom smernice o prístupnosti webových stránok sa v súčasnosti zaoberajú spoluzákonodarcovia, COM(2012) 721.

(16)  Ročný prieskum rastu na roky 2015 a 2016.

(17)  Revidovaný európsky rámec interoperability sa uverejní v roku 2016.

(18)  COM(2015) 192 final, http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1447773803386&uri=CELEX:52015DC0192.

(19)  Nariadenie (EÚ) č. 910/2014.

(20)  http://ec.europa.eu/finance/consultations/2015/retail-financial-services/index_en.htm.

(21)   http://open-data.europa.eu . 

(22)   http://data.europa.e/europeandataportal .

(23)  Ako sú elektronická identifikácia, elektronický podpis, elektronický prenos, elektronická fakturácia, elektronické preklady.

(24)  Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe.

(25)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/17/EÚ z 13. júna 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/666/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES a 2009/101/ES, pokiaľ ide o prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností (Ú. v. EÚ L 156, 16.6.2012, s. 1).
COM(2015) 192 final, http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1447773803386&uri=CELEX:52015DC0192.

(26)  Podľa nariadenia (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie).

(27)  Ako sa uvádza v oznámení Komisie „Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky“ COM(2015) 550, s. 5.

(28)  Pozri takisto COM(2015) 550, s. 5.

(29)  28 členských štátov Európskej únie (EÚ), Švajčiarsko a tri krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP): Nórsko, Island, Lichtenštajnsko.

(30)  Cieľom siete EURES je poskytovať informácie, poradenstvo a služby súvisiace s náborom pracovníkov a ich umiestnením na pracovnom trhu tak, aby z toho mali prospech pracovníci i zamestnávatelia, ako aj občania, ktorí chcú využiť zásadu voľného pohybu osôb.

(31)  Usmernenia týkajúce sa údajov o elektronických lekárskych predpisoch pre elektronickú výmenu podľa smernice 2011/24/EÚ o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

(32)  Podľa článku 12 smernice 2011/24/EÚ o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

(33)  Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe.

(34)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve, Ú. v.  EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1. (Správa bude čoskoro k dispozícii na tejto webovej stránke: http://inspire.ec.europa.eu/.)

(35)  V súlade s usmerneniami Komisie pre lepšiu právnu reguláciu, SWD(2015) 111.