(1)

Kríza COVID-19 ukázala, aká dôležitá je pripojiteľnosť pre ľudí a podniky v Únii. Elektronické komunikačné siete, predovšetkým vysokokapacitné siete od začiatku zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri reagovaní na krízu, pretože umožňujú teleprácu a televzdelávanie, poskytovanie zdravotnej starostlivosti na diaľku i osobnú komunikáciu a zábavu. Rozsiahla gigabitová pripojiteľnosť podporuje použitia náročné na šírku pásma v oblastiach zdravia, vzdelávania, dopravy, logistiky a médií, ktoré môžu zohrávať kľúčovú rolu v oživení hospodárstva Európy. Vo všeobecnosti možno povedať, že pevná a bezdrôtová pripojiteľnosť výrazne prispieva k finančne dostupným a jednoducho prístupným službám a pomáha prekonať digitálnu priepasť. Prináša dôležité prostriedky na informovanie verejnosti, pomáha príslušným subjektom verejného sektora brániť šíreniu vírusu a umožňuje organizáciám zdravotnej starostlivosti vymieňať si údaje a poskytovať služby na diaľku.

(2)

V dôsledku pandémie sa zmenil hospodársky výhľad na nasledujúce roky. Viac než kedykoľvek doteraz potrebujeme investície a reformy, aby sme zabezpečili konvergenciu a vyvážané a udržateľné oživenie hospodárstva zamerané na budúcnosť. Investície do spoločných priorít Únie, predovšetkým v oblastiach ekologickej, digitálnej a sociálnej politiky zlepšia odolnosť Únie a pomôžu vytvoriť pracovné miesta, zaručiť udržateľný rast a modernizáciu hospodárstiev členských štátov. Členské štáty by preto mali úplne využiť potenciál navrhovaného Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, zabezpečiť efektívne verejné výdavky a vytvoriť čo najpriaznivejšie podmienky pre súkromné investície. Na tento účel toto odporúčanie obsahuje usmernenia pre členské štáty, ktoré v súčasnosti zostavujú svoje návrhy zamerané na oživenie a plány dosahovania odolnosti. Ponúka objasnenie, ako členské štáty môžu zaviesť jednoduché a realistické opatrenia na prideľovanie rádiového frekvenčného spektra sieťam piatej generácie (5G) za podmienok priaznivých pre investovanie, a ako môžu uľahčiť zavádzanie vysokokapacitných pevných a bezdrôtových sietí napríklad tak, že odstránia nepotrebné administratívne prekážky a zjednodušia postupy udeľovania povolení.

(3)

V tomto spoločensko-hospodárskom kontexte je potrebné vyvinúť spoločnú koncepciu Únie, teda súbor nástrojov vychádzajúci z najlepších postupov. Cieľom je poskytnúť stimuly na včasné zavádzanie vysokokapacitných sietí vrátane optických sietí a bezdrôtových sietí novej generácie. Takáto koncepcia by podporila vznikajúce a budúce digitálne procesy a aplikácie a predstavovala priamy prínos k rastu a zamestnanosti ako súčasť oživenia hospodárstva Únie.

(4)

Rada vo svojich záveroch o formovaní digitálnej budúcnosti Európy z 9. júna 2020 (1) zdôraznila, že pandémia COVID-19 ukázala potrebu rýchlej a všadeprítomnej pripojiteľnosti. V tejto situácii je potrebné, aby členské štáty v úzkej spolupráci s Komisiou vypracovali súbor najlepších postupov na zníženie nákladov na zavádzanie sietí a uľahčenie zavádzania vysokokapacitnej infraštruktúry vrátane optických sietí a 5G.

(5)

Mobilné siete 5G používateľom prinesú vysokokapacitnú pripojiteľnosť. Tieto siete zohrajú mimoriadne dôležitú úlohu pri vytváraní základov na digitálnu a zelenú transformáciu v oblastiach ako doprava, energetika, výroba, zdravie, poľnohospodárstvo a médiá. Predpokladom úspechu celej škály využití 5G je neprerušené fungovanie služieb na podstatnej časti územia, a to aj cezhranične. Preto je dôležité, aby členské štáty podnikli primerané kroky na podporu zavádzania technológie 5G na svojich územiach (vrátane vidieckych a vzdialených regiónov) a spolupracovali pri jej zavádzaní vo svojich pohraničných oblastiach.

(6)

Opatrenia zamerané na spektrum, na ktoré sa toto odporúčanie vzťahuje, môžu poslúžiť Komisii pri vypracúvaní budúceho aktualizovaného akčného plánu pre 5G a 6G v Európe, ktorý avizovala vo svojom oznámení „Formovanie digitálnej budúcnosti Európy“ (2). V aktualizovanom pláne by zbilancovala dosiahnutý pokrok, zamerala sa na aktuálne nedostatky pri zavádzaní sietí a vytýčila novú úroveň ambícií zavádzania 5G v budúcnosti na úrovni EÚ v snahe zabezpečiť, aby pripojiteľnosť 5G rozvinula svoj plný potenciál a EÚ pomohla naplniť dlhodobejšie ciele digitálnej transformácie hospodárstva.

(7)

Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ (3) („smernica o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie“) je uľahčiť a stimulovať zavádzanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. Komisia vo svojej správe o vykonávaní smernice o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie (4) odhalila viacero problémov z hľadiska účinnosti, a to vrátane skutočnosti, že členské štáty nerealizujú úplný potenciál niektorých z nepovinných opatrení. Toto odporúčanie by preto malo zahŕňať návrhy opatrení na stimulovanie včasného zavádzania udržateľných vysokokapacitných elektronických komunikačných sietí vrátane sietí 5G.

(8)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (5), ktorú členské štáty musia transponovať a začať uplatňovať od 21. decembra 2020, sa podporuje pripojiteľnosť k vysokokapacitným sieťam, prístup k nim a ich používanie pre všetkých občanov a podniky Únie. Účelom tohto oznámenia je prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa, a je teda zamerané na zavádzanie vysokokapacitných sietí.

(9)

Členské štáty by mali spolupracovať navzájom i s Komisiou v snahe čo najrýchlejšie zostaviť súbor nástrojov obsahujúci najlepšie postupy uplatňovania smernice o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie a vychádzajúci z jej minimálnych požiadaviek, pričom k zlepšeniam by sa malo dospieť v týchto oblastiach: i) zjednodušiť postupy udeľovania povolení v kontexte širšieho úsilia zlepšiť efektívnosť a transparentnosť verejnej správy a prispieť u uľahčeniu podnikateľských činností; ii) zvýšiť transparentnosť a posilniť jednotné informačné miesto; iii) rozšíriť právo na prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre pod kontrolou subjektov verejného sektora a iv) zlepšiť mechanizmus urovnávania sporov. Členské štáty by navyše mali určiť opatrenia, ktoré by pomohli znížiť vplyv elektronických komunikačných sietí na životné prostredie a zabezpečiť ich udržateľnosť.

(10)

Podľa článku 7 smernice o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby príslušné orgány rozhodovali o všetkých povoleniach na potrebné stavebné práce s cieľom zaviesť prvky vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí do štyroch mesiacov, pričom táto lehota sa môže predĺžiť len výnimočne v náležite odôvodnených prípadoch alebo s cieľom dodržať iné lehoty alebo povinnosti stanovené vo vnútroštátnom práve v záujme správneho vykonania postupu. Aby sa predišlo nejednotným postupom v Únii, členské štáty by sa mali usilovať o dodržanie stanovenej štvormesačnej lehoty na udelenie alebo zamietnutie všetkých potrebných povolení a takisto by spoločne mali určiť najlepšie postupy pri ďalšom zefektívňovaní postupov udeľovania povolení, akým je napríklad tichý súhlas alebo zjednodušené povoľovacie postupy.

(11)

Niektoré členské štáty pri niektorých typoch zavádzania sietí vytvorili zjednodušené povoľovacie postupy v snahe výrazne znížiť administratívne zaťaženie prevádzkovateľov i vnútroštátnych správ. Členské štáty by mali zvážiť využívanie zjednodušených povoľovacích postupov alebo výnimiek z povolení presahujúcich rámec článku 57 európskeho kódexu elektronických komunikácií, ako aj určiť scenáre zavádzania sietí, na ktoré by boli vhodné (napr. dočasné zavádzanie potrebné na zabezpečenie nepretržitosti elektronických komunikačných služieb alebo jednoduchá modernizácia existujúcich sietí vrátane zavedenia 5G pri existujúcich mobilných základňových staniciach).

(12)

V snahe znížiť administratívne zaťaženie a zjednodušiť postupy udeľovania povolení by sa malo uľahčiť využívanie elektronických postupov a mala by sa posilniť úloha jednotného informačného miesta. Na tento účel by sa členské štáty mali zaoberať otázkou, ako by sa jednotné informačné miesto mohlo stať účinným jednotným kontaktným miestom na podávanie elektronických žiadostí o povolenia na všetkých administratívnych úrovniach.

(13)

Ako ďalší krok by priniesla nezanedbateľnú pridanú hodnotu integrovaná koncepcia vydávania povolení v zodpovednosti jednotného informačného miesta. V prípade zapojenia viacerých než len jedného príslušného orgánu by sa to mohlo diať v rámci úplne koordinovaného postupu. Členské štáty by preto mali zvážiť, že jednotnému informačnému miestu prisúdia aktívnu úlohu pri koordinovaní a monitorovaní postupov udeľovania povolení jednotlivých príslušných orgánov a pri zabezpečení správnej výmeny relevantných informácií.

(14)

V snahe zabrániť neželaným oneskoreniam by sa postupy udeľovania povolení a práv vstupu (vrátane pozdĺž komunikácií, ako sú cesty a železničné trate) podľa článku 43 európskeho kódexu elektronických komunikácií mali vykonávať súbežne. Členské štáty by mali preskúmať možnosť udeliť práva vstupu čo najrýchlejšie a v každom prípade v rámci maximálnej štvormesačnej lehoty vzťahujúcej sa na povolenia, čím sa tento postup zladí s ustanoveniami článku 7 ods. 3 smernice o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie.

(15)

Vzhľadom na narastajúci počet povolení na zavádzanie elektronických komunikačných sietí a ich prevažne miestny charakter sa poplatky za povolenia na stavebné práce môžu v rámci členských štátov a medzi nimi výrazne líšiť. Takisto môžu predstavovať značnú časť nákladov na zavádzanie, predovšetkým vo vidieckych a vzdialených regiónoch, kde sú náklady na zavedenie technológie na používateľa najvyššie. Preto by bolo veľmi užitočné, keby si členské štáty vymieňali poznatky a dohodli sa na spôsoboch, ako udržať náklady na udeľovanie povolení na úrovni, ktorá by neodrádzala od investovania, pričom treba zohľadniť mnohorakosť povolení, ktoré sú často potrebné.

(16)

Prístup k obsiahlym, presným a aktuálnym informáciám je predpokladom zabezpečenia efektívneho používania existujúcej fyzickej infraštruktúry a primeranej koordinácie stavebných prác. Úloha jednotného informačného miesta je z tohto hľadiska kľúčová. Stransparentnenie existujúcej infraštruktúry a plánovaných stavebných prác je nevyhnutným prvým krokom na umožnenie prístupu k existujúcej infraštruktúre a zlepšenie koordinácie stavebných prác, čo zas povedie k ďalším prínosom pre životné prostredie a jednotlivcov. Členské štáty by preto mali zvážiť poskytnutie všetkých dostupných informácií (z rôznych zdrojov) o fyzickej infraštruktúre v určitej oblasti jednotnému informačnému miestu a pomáhať pri poskytovaní georeferencovaných informácií.

(17)

Ďalej by členské štáty mali skúmať možnosti stransparentnenia existujúcej fyzickej infraštruktúry tak, že sa zvýši množstvo a zlepší kvalita informácií dostupných prostredníctvom jednotného informačného miesta. Zahŕňa to informácie, ktoré si na základe článku 4 ods. 2 a 4 smernice o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie poskytujú na vyžiadanie bilaterálne prevádzkovatelia, ako aj informácie o fyzickej infraštruktúre pod kontrolou subjektov verejného sektora.

(18)

Okrem požiadaviek smernice o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie týkajúcich sa prístupu k existujúcej fyzickej infraštruktúre možno zavádzanie vysokokapacitných sietí ďalej uľahčiť tak, že sa prevádzkovateľom umožní prístup k relevantnej fyzickej infraštruktúre pod kontrolou subjektov verejného sektora, a to za podobných podmienok, ako sú podmienky stanovené v článku 3 uvedenej smernice. K takejto fyzickej infraštruktúre by patrili budovy (predovšetkým strechy) a mestský mobiliár (napr. stĺpy pouličného osvetlenia, dopravné značky, semafory, bilbordy, autobusové a električkové zastávky a stanice metra).

(19)

V smernici o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie sa pre prípady zlyhania rokovaní o prístupe k infraštruktúre stanovuje možnosť riešenia sporov. Členské štáty by mali zintenzívniť úsilie a spoločne hľadať najlepšie postupy v záujme účinného a efektívneho mechanizmu riešenia sporov a dobrého fungovania orgánov na riešenie sporov v celej Únii. V snahe o transparentnosť by tieto postupy mali zahŕňať včasné uverejňovanie rozhodnutí orgánov na riešenie sporov.

(20)

Environmentálna stopa sektora elektronickej komunikácie sa zväčšuje a je mimoriadne dôležité zvážiť všetky možné prostriedky na zvrátenie tohto trendu. Stimuly na zavádzanie sietí napríklad so zmiernenou uhlíkovou stopou môžu prispieť k udržateľnosti sektora i zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu. Komisia členské štáty vyzýva, aby v úzkej spolupráci s ňou určovali a propagovali takéto stimuly, medzi nimi napríklad urýchlené postupy udeľovania povolení alebo znížené poplatky za povolenie a prístup pri sieťach, ktoré spĺňajú určité environmentálne kritériá.

(21)

Členské štáty by si s cieľom predísť nenáležitým omeškaniam pri postupoch schvaľovania využívania spektra a pri inštalácii bezdrôtových komunikačných sietí mali vymieňať najlepšie postupy, ako zohľadniť výsledky posúdenia vplyvov na životné prostredie, ak sa vyžaduje, a predovšetkým keď orgány zostavujú rámec pre budúce povoľovanie realizácie projektov, pri úplnom dodržiavaní právnych predpisov Únie, najmä smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES (6) („smernica o strategickom environmentálnom hodnotení“), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ (7) (smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie) a smernice Rady 92/43/EHS (8) („smernica o biotopoch“). Posúdenie vplyvov na životné prostredie by sa malo vykonať vo fáze, keď možno vplyvy na životné prostredie identifikovať a posúdiť.

(22)

V európskom kódexe elektronických komunikácií sa stanovuje spoločná lehota koncom roka 2020, do ktorej majú členské štáty umožniť používanie pásma 3,4 – 3,8 GHz a minimálne 1 GHz priekopníckeho pásma 24,25 – 27,5 GHz pre 5G. Okrem toho sa v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/899 (9) stanovuje spoločná lehota do 30. júna 2020, do ktorej majú členské štáty umožniť používanie priekopníckeho pásma 700 MHz pre 5G. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa pri spravovaní spektra podporovala vysokokvalitná pripojiteľnosť pre podniky a spoločnosť s cezhraničným rozmerom, ako aj digitalizácia priemyselného sektora, čím sa dosiahnu prínosy pre hospodárstvo a spoločnosť ako celok, a to aj z hľadiska prístupnosti, rovnakých príležitostí a inkluzivity. Dosiahnutie tohto cieľa by sa dalo uľahčiť včasnou výmenou názorov a najlepších postupov pred partnerským preskúmaním stanoveným v európskom kódexe elektronických komunikácií a počas neho.

(23)

Členské štáty by s cieľom zabezpečiť včasné zavedenie sietí 5G a zavádzanie inovačných služieb od roku 2020 (v súlade s akčným plánom pre 5G (10)) a s ohľadom na súbor nástrojov podľa odporúčania Komisie o kybernetickej bezpečnosti sietí 5G (11) mali predísť omeškaniam pri povoľovaní používania priekopníckych pásem 5G z dôvodu krízy COVID-19 alebo takéto omeškania minimalizovať.

(24)

Vzhľadom na veľký význam bezpečnej a odolnej infraštruktúry 5G pre oživenie hospodárstva a hospodársky rast by postupy povoľovania spektra mali vo vhodných prípadoch podporovať investície do infraštruktúry a na tento účel v súlade s pravidlami štátnej pomoci zmierniť finančné zaťaženie používateľov rádiového frekvenčného spektra, predovšetkým prevádzkovateľov. Význam tohto aspektu práve za okolností súvisiacich s krízou COVID-19 ešte viac narástol. Na tento účel by sa členské štáty mali podporovať v tom, aby určovali pravidlá povoľovania spektra zamerané na uplatňovanie metodiky stanovovania cien spektra priaznivej pre investície. Takéto praktiky môžu zahŕňať prípadné stimuly na poskytovanie vysokokvalitného bezdrôtového pokrytia v snahe zabezpečiť široko dostupné služby, a to aj v cezhraničnom kontexte.

(25)

V snahe zabrániť nedostatku spektra, ktoré má za následok vyššie ponuky na aukciách spektra, môžu najlepšie postupy zahŕňať opatrenia, podľa ktorých sa podľa možnosti spektrum na účely verejnej bezpečnosti a obrany nerezervuje v priekopníckom pásme 5G, či opatrenia na rezervovanie rádiového spektra harmonizovaného na úrovni EÚ pre elektronické komunikačne služby pre súkromných používateľov rádiového frekvenčného spektra (tak z hľadiska veľkosti spektra, ako aj výberu konkrétneho frekvenčného pásma) len v náležite odôvodnených prípadoch.

(26)

Siete 5G si v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami technológií vyžadujú podstatne hustejšie zavádzanie rádiových buniek vo vyšších frekvenčných pásmach. Prostredníctvom spoločného využívania pasívnej a aktívnej infraštruktúry a spoločného zavádzania bezdrôtovej infraštruktúry možno znížiť náklady na toto zavádzanie (vrátane prírastkových nákladov), predovšetkým pri využívaní frekvenčných pásem 3,4 – 3,8 GHz a 24,25 – 27,5 GHz, a tak ho urýchliť, podporovať narastajúce sieťové pokrytie a umožniť účinnejšie a efektívnejšie využívanie rádiového frekvenčného spektra v prospech spotrebiteľov. Preto by príslušné orgány mali takéto spoločné postupovanie vnímať pozitívne, najmä v oblastiach s obmedzenou ekonomickou návratnosťou.

(27)

Aj pružné režimy udeľovania povolení stimulujúce investície do bezdrôtových sietí a zabezpečujúce efektívne využívanie spektra by znamenali výhody pre zavádzanie hustých bezdrôtových sietí 5G. Vysokofrekvenčné pásma nad 24 GHz („frekvenčné pásma mm vĺn“), ako napríklad frekvenčné pásmo 24,25 – 27,5 GHz, ponúkajú široké rozpätie rádiového frekvenčného spektra s obmedzenými vlastnosťami šírenia z geografického hľadiska. Hoci by členské štáty vo všeobecnosti mali uplatňovať súťažné konania (napríklad aukcie) na udelenie práv na používanie frekvenčných pásem so zmenšenou dostupnosťou, takéto postupy môžu v určitých prípadoch obmedziť potenciál investovania do hustých bezdrôtových sietí 5G i flexibilitu a vyplývajúcu efektívnosť používania spektra. Individuálne povoľovanie harmonizovaných frekvenčných pásem mm vĺn na základe urýchleného administratívneho postupu, ktorý je otvorený, objektívny, primeraný, nediskriminačný a riadi sa transparentnými kritériami a postupmi, možno považovať za najlepší postup.

(28)

S cieľom zabrániť rozličným riešeniam pri udeľovaní práv na používanie rádiového frekvenčného spektra na účely poskytovania cezhraničných bezdrôtových služieb by členské štáty mali lepšie koordinovať svoje kroky pri prideľovaní rádiového frekvenčného spektra, aby sa podporovala bezdrôtová pripojiteľnosť v prospech priemyselnej transformácie a digitálnej nezávislosti Únie na báze pružnej infraštruktúry 5G vhodnej pre mnohoraké služby. Koordinované prideľovanie spektra je mimoriadne dôležité z hľadiska spĺňania požiadaviek na pripojiteľnosť pri nových využitiach, ktoré prispievajú k digitalizácii operácií v cestnej a železničnej doprave a mobilite i v priemyselnej výrobe. Tieto podmienky sa týkajú konkrétne kvality služby, teda kapacity, priepustnosti, oneskorenia, spoľahlivosti a bezpečnosti a odolnosti siete.

(29)

Na tento účel by členské štáty mali prispieť k súboru najlepších postupov a dohodnúť sa na ňom v úzkej spolupráci s Komisiou a s podporou skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra, pričom by sa tieto postupy mali vzťahovať na dôležité inovačné príklady v sektoroch hospodárstva s cezhraničným rozmerom, ako je cestná a železničná doprava (vrátane cezhraničných koridorov na kooperatívnu, prepojenú a automatizovanú mobilitu) či inteligentné továrne. Takéto praktiky by mohli profitovať z výsledkov pilotných projektov financovaných zo zdrojov EÚ a pokusov vo vertikálnych sektoroch vrátane cezhraničných koridorov 5G. V rámci takýchto postupov by sa mali určiť relevantné spoločné frekvenčné rozsahy, režimy udeľovania povolení a podmienky pre prevádzkovateľov na účely poskytovania špecializovaných (sektorových) bezdrôtových služieb. Spoločné režimy udeľovania povolení by mohli byť zamerané na individuálne povolenia pre prevádzkovateľov a odvetvové zainteresované strany vrátane otázky spoločného používania spektra. Spoločné podmienky povoľovania by mohli byť zamerané na zavádzanie, kvalitu služby, spoločné používanie spektra, koexistenciu bezdrôtových systémov, hromadenie frekvenčného spektra, kybernetickú bezpečnosť, vyrokované dohody medzi mobilnými operátormi a priemyselnými aktérmi, ako aj opatrenia na ochranu komunikácií potrebných pre leteckú dopravu. Z tohto hľadiska by skupina pre politiku rádiového frekvenčného spektra mala pomáhať Komisii pri určovaní, či je potrebné udeliť mandát Európskej konferencii poštových a telekomunikačných administratív na vypracovanie harmonizovaných technických podmienok na používanie spektra.

(30)

Členské štáty by mali pri vykonávaní súboru najlepších postupov, ktorý zostavili v spolupráci s Komisiou, koordinovať postup povoľovania spektra a predovšetkým využívať spoločný postup povoľovania v súlade s článkom 37 európskeho kódexu elektronických komunikácií. Takýto postup môže zahŕňať pridelenie spoločného vyhradeného frekvenčného rozsahu za spoločných podmienok povoľovania.

(31)

Používaniu súboru nástrojov by pomohol jednoznačný postup, primerané monitorovanie, zvýšená transparentnosť a dialóg na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Únie.

(32)

Členské štáty by mali pri zostavovaní súboru nástrojov spolupracovať medzi sebou a intenzívne aj s Komisiou. V prípade potreby by sa intenzívne mala zapojiť skupina pre politiku rádiového frekvenčného spektra, Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie, národné regulačné orgány, sieť úradov pre širokopásmové pripojenie, orgány zodpovedné za riešenie sporov a príslušné orgány zodpovedné za fungovanie jednotného informačného miesta.

(33)

Týmto odporúčaním nie je dotknuté uplatňovanie práva hospodárskej súťaže a pravidiel štátnej pomoci,

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

Konkrétne by členské štáty mali nahlásiť všetky relevantné opatrenia, ktorých cieľom je:

21.

22.

23.

24.