9.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 67/8

(1)

V scenári riešenia krízových situácií je dôležité rozlišovať medzi počiatočným ocenením, v ktorom sa odhaduje, či sa splnili podmienky na odpísanie a konverziu kapitálových nástrojov alebo podmienky pre riešenie krízových situácií na jednej strane, a následným ocenením, z ktorého vychádza rozhodnutie uplatniť jeden alebo viaceré nástroje na riešenie krízových situácií, na strane druhej. Pokiaľ ide o počiatočné ocenenie, je vhodné zabezpečiť, aby sa pri určovaní, či sú splnené podmienky na riešenie krízových situácií alebo na odpísanie alebo konverziu kapitálových nástrojov, vykonalo spravodlivé a realistické ocenenie aktív a záväzkov subjektu. Na účely následného ocenenia, aby sa mohlo podložiť rozhodnutie o opatreniach na riešenie krízových situácií informáciami, je dôležité zabezpečiť, aby ocenenie aktív a záväzkov subjektu, ktorým sa určuje výber opatrenia na riešenie krízovej situácie a rozsah prípadného odpísania alebo konverzie kapitálových nástrojov v okamihu životaneschopnosti, vychádzalo zo spravodlivých, obozretných a realistických predpokladov.

(2)

S cieľom zabezpečiť spravodlivosť, obozretnosť a realistickosť uvedeného ocenenia je dôležité, aby sa v ocenení odhadol vplyv udalostí pred akýmkoľvek opatrením na riešenie krízovej situácie alebo pred vykonaním právomoci odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje v okamihu životaneschopnosti, ako aj rôznych opatrení, ktoré by mohol prijať orgán pre riešenie krízových situácií.

(3)

Odhadca by mal mať prístup ku všetkým zdrojom relevantných informácií a odborných znalostí, ako sú napríklad interné záznamy, systémy a modely inštitúcie. Schopnosť vnútorných kapacít a systémov podporovať ocenenia riešenia krízových situácií by mala byť posúdená orgánom pre riešenie krízových situácií ako súčasť posúdenia riešiteľnosti krízových situácií podľa článku 15 smernice 2014/59/EÚ. Odhadca by mal takisto mať možnosť uzatvárať dohody týkajúce sa odborného poradenstva alebo odborných znalostí. Dostupnosť odborného poradenstva alebo odborných znalostí by mohla byť dôležitá napríklad pri príprave odhadu rozdielu v zaobchádzaní podľa článku 36 ods. 8 smernice 2014/59/EÚ. Orgán pre riešenie krízových situácií by sa preto mal uistiť, že odhadca má prístup buď k zoznamu všetkých pohľadávok vrátane podmienených pohľadávok voči subjektu a klasifikovaných podľa ich práv a priority v zmysle bežného konkurzného konania, alebo k primeranej právnej expertíze potrebnej na prípravu tohto zoznamu.

(4)

Určovanie, či subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, môže vykonať buď príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií v súlade s podmienkami stanovenými v článku 32 ods. 1 písm. a) smernice 2014/59/EÚ. Príslušný orgán by mal na účely určenia, či inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, zohľadniť ocenenie stanovené v kapitole II tohto nariadenia, ak už je k dispozícii, a mal by zohľadniť usmernenia, ktoré vydal Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) podľa článku 32 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ, ktoré sú zamerané na podporu zbližovania postupov týkajúcich sa určovania takejto podmienky pre riešenie krízových situácií.

(5)

Ocenenia, ktoré sa vykonávajú na účely podloženia určovania, ktoré vykonal príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií, či sú splnené podmienky na riešenie krízových situácií alebo odpísanie alebo konverziu kapitálových nástrojov informáciami, by mali byť v súlade s uplatniteľným účtovným a prudenciálnym regulačným rámcom. Odhadca by však mal možnosť odchýliť sa od predpokladov, z ktorých vychádzal manažment subjektu pripravujúci účtovnú závierku, a to do tej miery, že takáto odchýlka je v súlade s uplatniteľným účtovným a prudenciálnym regulačným rámcom. Ocenenie by sa pri odchýlení sa od týchto predpokladov malo opierať o najlepšie dostupné informácie a malo by byť v súlade s existujúcimi usmerneniami v oblasti dohľadu alebo inými všeobecne uznávanými zdrojmi interpretácie účtovných štandardov s cieľom poskytnúť spravodlivé a realistické zobrazenie finančnej pozície subjektu.

(6)

Je vhodné mať pravidlá, ktoré zabezpečujú, aby ocenenia, ktoré sa vykonávajú na účely podloženia výberu a koncepcie opatrení na riešenie krízových situácií alebo rozsahu odpísania a konverzie kapitálových nástrojov v okamihu životaneschopnosti informáciami, boli spravodlivé, obozretné a realistické s cieľom zabezpečiť, aby všetky straty boli vykázané v plnej miere v okamihu uplatnenia nástrojov na riešenie krízových situácií alebo výkonu právomoci odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje. Pri zvažovaní jednotlivých opatrení na riešenie krízových situácií by mal orgán pre riešenie krízových situácií vybrať najvhodnejšiu oceňovaciu základňu (hodnotu pri držbe alebo hodnotu pri odpredaji).

(7)

Je vhodné, aby ocenenia, ktoré sa vykonávajú na účely podloženia výberu a koncepcie opatrení na riešenie krízových situácií alebo rozsahu odpísania a konverzie kapitálových nástrojov v okamihu životaneschopnosti informáciami, posudzovali ekonomickú hodnotu a nie účtovnú hodnotu. Tieto ocenenia by mali zohľadňovať súčasnú hodnotu peňažných tokov, ktorú subjekt môže odôvodnene očakávať, a to aj vtedy, ak si to vyžaduje odchýlenie sa od účtovných alebo prudenciálnych rámcov.

(8)

Ocenenia, ktoré sa vykonávajú na účely podloženia výberu a koncepcie opatrení na riešenie krízových situácií informáciami, by mali zohľadňovať, že peňažné toky môžu vzniknúť z pokračovania držania aktív, pričom by mali zohľadňovať možné účinky riešenia krízových situácií na budúce peňažné toky, ako aj spravodlivé, obozretné a realistické predpoklady, pokiaľ ide o miery zlyhania a závažnosti strát. Na určenie kapitálovej hodnoty akcií po konverzii by mal odhadca okrem toho mať možnosť vziať do úvahy odôvodnené očakávania týkajúce sa hodnoty koncesie.

(9)

Ak subjekt nemá schopnosť držať aktíva alebo ich odpredaj sa považuje za potrebný alebo vhodný na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií, ocenenie by prípadne malo odrážať tie peňažné toky, ktoré môžu vzniknúť z odpredaja aktív, záväzkov alebo oblastí obchodnej činnosti posudzovaných počas stanoveného obdobia odpredaja.

(10)

Hodnota pri odpredaji by sa vo všeobecnosti mala chápať ako rovnocenná pozorovateľnej trhovej cene, ktorá by sa mohla dosiahnuť na trhu pre príslušné aktívum alebo skupinu aktív a ktorá môže odrážať zľavu primeranú sume prevádzaných aktív. Odhadca by však mal mať v prípade potreby a so zreteľom na opatrenia, ktoré sa majú prijať v zmysle programu riešenia krízových situácií, možnosť určiť hodnotu pri odpredaji uplatnením zníženia na takúto pozorovateľnú trhovú cenu pre prípadnú zľavu pri urýchlenom odpredaji. Ak pre aktíva neexistuje likvidný trh, hodnota pri odpredaji by sa mala určiť odkazom na pozorovateľné ceny na trhoch, na ktorých sa obchoduje s podobnými aktívami, alebo na modelové výpočty používajúce pozorovateľné parametre trhu, v prípade potreby odrážajúce zľavy pre nelikviditu. Ak sa zvažuje odpredaj obchodnej činnosti alebo použitie nástroja preklenovacej inštitúcie, pri určovaní hodnoty pri odpredaji sa môžu pre určenie hodnoty koncesie zohľadniť odôvodnené očakávania týkajúce sa hodnoty koncesie.

(11)

Na účely zabezpečenia jednotnosti medzi výpočtom, ako sa vyžaduje v článku 36 ods. 8 smernice 2014/59/EÚ, odhadu zaobchádzania, ktoré by sa podľa očakávaní uplatňovalo na akcionárov a každú triedu veriteľov, ak by sa inštitúcia alebo subjekt likvidovali na základe bežného konkurzného konania, a ocenením po riešení krízovej situácie podľa článku 74 uvedenej smernice, je dôležité, aby odhadca v prípade potreby použil kritériá stanovené pre toto ocenenie.

(12)

Predbežné ocenenie podľa článku 36 ods. 9 smernice 2014/59/EÚ, z ktorého vychádza rozhodnutie o vykonaní vhodného opatrenia na riešenie krízovej situácie, by malo zahŕňať rezervu, aby sa mohla približne stanoviť suma dodatočných strát. Uvedená rezerva by mala vychádzať zo spravodlivého, obozretného a realistického posúdenia týchto dodatočných strát. Rozhodnutia a predpoklady, o ktoré sa opiera výpočet rezervy, by sa mali náležite vysvetliť a odôvodniť v správe o ocenení.

(13)

Pri ocenení uvedenom v článku 36 ods. 15 písm. a) a c) smernice 2014/59/EÚ by mal odhadca vysvetliť a odôvodniť kľúčové predpoklady, neistoty, ako aj citlivosť ocenenia pre takéto kľúčové predpoklady a neistoty. Do správy o ocenení by sa mali zahrnúť významné rozdiely medzi predpokladmi použitými pri ocenení a predpokladmi, ktoré tvoria podklad pre účtovné alebo regulačné informácie, ak sú známe odhadcovi. V uvedenej správe by odhadca mal takisto zaznamenať akékoľvek dodatočné súvisiace informácie, ktoré by podľa jeho náhľadu boli nápomocné orgánu pre riešenie krízových situácií.

(14)

Kritériá stanovené v tomto nariadení by sa mali výlučne stanoviť na vykonávanie ocenení podľa článku 36 smernice 2014/59/EÚ. Nemali by nahradiť ani meniť účtovné zásady a štandardy ani prudenciálny regulačný rámec, ktoré sa uplatňujú na subjekty v iných kontextoch než pri riešení krízových situácií. Malo by však byť možné používať informácie vyplývajúce z ocenenia, aby sa mohli identifikovať možné nesprávne uplatňovania účtovných noriem alebo prudenciálneho regulačného rámca subjektom, alebo určiť zmeny účtovných politík subjektu alebo predpokladov alebo úsudkov, z ktorých vychádza ocenenie aktív a záväzkov. Tieto okolnosti by sa mali napríklad zohľadniť pri príprave aktualizovanej súvahy podľa článku 36 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ. Odhadca by mal na tento účel poskytnúť primerané vysvetlenie rozdielov medzi existujúcimi a aktualizovanými súvahami.

(15)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré orgán EBA predložil Komisii.

(16)

Orgán EBA vykonal otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 o stanovisko (2),

a)

„ocenenie“ je buď posúdenie aktív a záväzkov subjektu vykonané odhadcom podľa článku 36 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ, alebo predbežné ocenenie vykonané orgánom pre riešenie krízových situácií podľa článku 36 ods. 2 uvedenej smernice alebo prípadne odhadcom podľa článku 36 ods. 9 uvedenej smernice;

b)

„odhadca“ je buď nezávislý odhadca v zmysle článku 38 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1075 (3) alebo orgán pre riešenie krízových situácií pri vykonávaní predbežného ocenenia podľa článku 36 ods. 2 a 9 smernice 2014/59/EÚ;

c)

„subjekt“ je inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ;

d)

„reálna hodnota“ je cena, ktorá by sa získala za predaj aktíva alebo bola zaplatená za prevod záväzku pri riadnej transakcii medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia v zmysle vymedzenia v príslušnom účtovnom rámci;

e)

„hodnota pri držbe“ je súčasná hodnota peňažných tokov diskontovaná primeranou sadzbou, ktorú subjekt môže odôvodnene očakávať za spravodlivých, obozretných a realistických predpokladov od konkrétnych aktív a záväzkov, ktoré si ponecháva, pričom sa zohľadňujú faktory ovplyvňujúce správanie klienta alebo protistrany alebo iné parametre ocenenia v kontexte riešenia krízových situácií;

f)

„hodnota pri odpredaji“ je oceňovacia základňa uvedená v článku 12 ods. 5;

g)

„hodnota koncesie“ je čistá súčasná hodnota peňažných tokov, ktorú možno odôvodnene očakávať ako výsledok udržiavania a obnovovania aktív a záväzkov alebo obchodných činností, pričom zahŕňa vplyv všetkých prípadných podnikateľských príležitostí vrátane tých, ktoré vyplývajú z rozličných opatrení na riešenie krízových situácií, ktoré posudzuje odhadca. Hodnota koncesie môže byť vyššia alebo nižšia ako hodnota vyplývajúca zo zmluvných podmienok aktív a záväzkov existujúcich k dátumu ocenenia;

h)

„hodnota vlastného kapitálu“ je odhadovaná trhová cena prevedených alebo emitovaných akcií, ktorá vyplýva z uplatnenia všeobecne uznávaných metodík ocenenia. V závislosti od povahy aktív alebo obchodnej činnosti môže hodnota kapitálu zahŕňať hodnotu koncesie;

i)

„oceňovacia základňa“ je prístup na určenie peňažných hodnôt, v ktorých odhadca prezentuje aktíva alebo záväzky;

j)

„dátum rozhodnutia o riešení krízových situácií“ je dátum prijatia rozhodnutia o riešení krízových situácií subjektu podľa článku 82 smernice 2014/59/EÚ.

a)

hodnota pohľadávok každej triedy v zmysle uplatniteľného konkurzného práva a, ak je to relevantné a uskutočniteľné, podľa zmluvných práv žiadateľov udelených oprávneným osobám;

b)

získané výnosy každej triedy, ak by sa subjekt likvidoval na základe bežného konkurzného konania;

Pri výpočte odhadov podľa prvého pododseku písm. a) a b) odhadca môže v prípade potreby uplatniť kritériá stanovené v článku 4 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/344 zo 14. novembra 2017, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa stanovujú kritériá týkajúce sa metodík oceňovania rozdielu v zaobchádzaní pri riešení krízovej situácie.

a)

referenčný dátum, ako ho stanovil odhadca, pričom vychádzal z dátumu, ktorý je čo najbližšie pred očakávaným dátumom rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií, či sa krízová situácia subjektu začne riešiť alebo nie, alebo či sa vykoná právomoc odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje;

b)

ak sa vykoná konečné ocenenie ex post požadované v článku 36 ods. 10 smernice 2014/59/EÚ, tak dátum rozhodnutia o riešení krízových situácií;

c)

pokiaľ ide o záväzky vyplývajúce zo zmlúv o derivátoch, okamih určený podľa článku 8 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1401 (4).

a)

aktualizovanú účtovnú závierku a regulačné vykazovanie vypracované subjektom čo najbližšie k dátumu ocenenia;

b)

vysvetlenie kľúčových metodík, predpokladov a úsudkov, ktoré subjekt použil na prípravu účtovnej závierky a regulačného vykazovania;

c)

údaje obsiahnuté v záznamoch subjektu;

d)

relevantné trhové údaje;

e)

závery odhadcu z diskusie s manažmentom a audítormi;

f)

ak sú k dispozícii, posúdenia finančnej situácie subjektu zo strany orgánov dohľadu vrátane informácií získaných podľa článku 27 ods. 1 písm. h) smernice 2014/59/EÚ;

g)

ak je to relevantné pre aktíva subjektu, celoodvetvové posúdenia kvality aktív, ako aj výsledky stresových testov;

h)

ocenenia partnerov, primerane upravené s cieľom zachytiť špecifické okolnosti subjektu;

i)

historické informácie, primerane upravené s cieľom odstrániť faktory, ktoré už nie sú relevantné, ako aj začleniť iné faktory, ktoré nemali vplyv na historické informácie; alebo

j)

analýzy trendov, primerane upravené s cieľom odrážať špecifické okolnosti subjektu.

a)

informácie uvedené v článku 36 ods. 6 písm. a) až c) smernice 2014/59/EÚ, s výnimkou ustanovení článku 36 ods. 9 uvedenej smernice;

b)

informácie uvedené v článku 36 ods. 8 smernice 2014/59/EÚ, s výnimkou ustanovení článku 36 ods. 9 uvedenej smernice;

c)

ocenenie záväzkov vyplývajúcich z derivátov vykonané v súlade delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2016/1401;

d)

zhrnutie ocenenia vrátane vysvetlenia najlepšieho bodového odhadu, rozpätí hodnôt a zdrojov neistoty ocenenia;

e)

vysvetlenie kľúčových metodík a predpokladov použitých odhadcom pri vykonávaní ocenenia, citlivosť ocenenia na výbery metodík a predpokladov, ako aj, ak je to uskutočniteľné, vysvetlenie, ako sa tieto metodiky a predpoklady odlišujú od tých, ktoré sa používajú pre iné relevantné ocenenia vrátane akýchkoľvek predbežných ocenení riešenia krízových situácií;

f)

akékoľvek ďalšie informácie, ktoré by podľa náhľadu odhadcu boli nápomocné orgánu pre riešenie krízových situácií alebo príslušnému orgánu na účely článku 36 ods. 1 až 11 smernice 2014/59/EÚ.

a)

úvery alebo úverové portfóliá, očakávané peňažné toky, od ktorých závisí schopnosť, ochota alebo motivácia protistrany dodržať svoju povinnosť, ak takéto očakávania vychádzajú z predpokladov týkajúcich sa mier nesplácania dlhu, pravdepodobností zlyhania, straty v prípade zlyhania alebo vlastností nástroja, najmä ak sú doložené modelmi strát pre portfólio úverov;

b)

odobraté aktíva, ktorých peňažné toky sú ovplyvnené reálnou hodnotou aktíva v okamihu, keď subjekt vypovedá súvisiacu zábezpeku alebo záložné právo, aj očakávaným vývojom tejto hodnoty po tomto zrušení;

c)

nástroje oceňované reálnou hodnotou, ak určovanie reálnej hodnoty v súlade s účtovnými alebo prudenciálnymi požiadavkami na ich oceňovanie trhovou cenou alebo oceňovanie na základe modelu už nie sú uplatniteľné ani platné, ak sa zohľadňujú okolnosti;

d)

goodwill a nehmotné aktíva, ak test na zníženie hodnoty môže závisieť od subjektívneho úsudku, a to aj pokiaľ ide o odôvodnene dosiahnuteľný prúd peňažného toku, diskontné sadzby a veľkosť jednotiek vytvárajúcich peňažné prostriedky;

e)

právne spory a regulačné opatrenia, ktorých očakávané peňažné toky môžu byť predmetom rôznych stupňov neistoty týkajúcej sa sumy a/alebo časového hľadiska;

f)

položky vrátane dôchodkových aktív a záväzkov, ako aj položiek odloženej dane.

a)

hospodárske a priemyselné okolnosti, ktoré majú vplyv na subjekt vrátane relevantného vývoja trhu;

b)

obchodný model subjektu a zmeny jeho stratégie;

c)

kritériá výberu aktív subjektu vrátane politík upisovania úverov;

d)

okolnosti a postupy, ktoré pravdepodobne môžu viesť k platobným otrasom;

e)

okolnosti ovplyvňujúce parametre použité na určenie rizikovo vážených aktív na výpočet minimálnych kapitálových požiadaviek;

f)

vplyv finančnej štruktúry subjektu na jeho schopnosť ponechať si aktíva na očakávané obdobie držby a schopnosť subjektu generovať predvídateľné peňažné toky;

g)

obavy, ktoré sú všeobecné alebo špecifické pre subjekt a ktoré sa týkajú likvidity alebo financovania.

a)

zmien v predpokladoch alebo očakávaniach v porovnaní s predpokladmi a očakávaniami prevládajúcimi k dátumu ocenenia, ktoré sú v súlade s dlhodobými historickými trendmi a primeraným časovým horizontom nachádzajúcim sa v súlade so zvažovaným obdobím držby aktív alebo ozdravením subjektu; alebo

b)

dodatočných alebo alternatívnych oceňovacích základov alebo metodík ocenenia, ktoré odhadca považuje za primerané a v súlade s týmto nariadením, a to aj v súvislosti s posudzovaním kapitálovej hodnoty akcií po konverzii.

a)

hodnôt pri odpredaji a období odpredaja pozorovaných pri podobných transakciách, primerane upravených tak, aby sa zohľadnili rozdiely v obchodnom modeli a finančnej štruktúre zmluvných strán týchto transakcií;

b)

výhod alebo nevýhod konkrétnej transakcie, ktoré sú špecifické pre zapojené strany alebo podskupinu účastníkov trhu;

c)

osobitných vlastností aktíva alebo obchodnej činnosti, ktoré môžu byť relevantné iba pre potenciálneho kupujúceho alebo podskupinu účastníkov trhu;

d)

pravdepodobného vplyvu očakávaných odpredajov na hodnotu koncesie subjektu.