32001R0466

Nariadenie Komisie (ES) č. 466/2001

z 8. marca 2001,

ktorým sa stanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých cudzorodých látok v potravinách

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 315/93 z 8. februára 1993, ktorým sa stanovujú postupy spoločenstva pre určovanie obsahu cudzorodých látok v potravinách [1], najmä na jej článok 2 ods. 3,

po konzultáciách s Vedeckým výborom pre potraviny (SCF),

keďže:

(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 315/93 stanovuje, že kvôli ochrane ľudského zdravia sa musia stanoviť maximálne hodnoty obsahu niektorých cudzorodých látok v potravinách. Tieto maximálne hodnoty sa musia prijať vo forme neúplného zoznamu na úrovni spoločenstva, v ktorom môžu byť uvedené hodnoty obsahu tej istej cudzorodej látky v rôznych potravinách. Môžu v ňom byť uvedené metódy odberu a analýzy vzoriek, ktoré sa majú používať.

(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 194/97 z 31. januára 1997, ktorým sa stanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých cudzorodých látok v potravinách [2], naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1566/1993 [3], bolo niekoľkokrát podstatne zmenené a doplnené. Keďže sa majú urobiť ďalšie zmeny a doplnky, malo by sa toto nariadenie v záujme jasnosti prepracovať.

(3) Je veľmi dôležité, aby sa kvôli ochrane ľudského zdravia udržiaval obsah cudzorodých látok na takých úrovniach, ktoré sú toxikologicky prijateľné. Prítomnosť cudzorodých látok sa musí všade, kde je to možné, stále dôkladnejšie znižovať prostredníctvom dobrých výrobných alebo poľnohospodárskych postupov tak, aby bola dosiahnutá vyššia úroveň ochrany zdravia, najmä u citlivých skupín obyvateľstva.

(4) Vzhľadom na rozdielnosti medzi právnymi predpismi členských štátov, pokiaľ ide o maximálne hodnoty obsahu cudzorodých látok v niektorých potravinách a z toho vyplývajúce riziko deformácie konkurencie, je potrebné prijať opatrenia na úrovni spoločenstva, ktorými sa zabezpečí jednotnosť trhu pri dodržaní princípu proporcionality.

(5) Členské štáty musia prijať vhodné kontrolné opatrenia týkajúce sa prítomnosti cudzorodých látok v potravinách.

(6) V právnych predpisoch spoločenstva doteraz nie sú stanovené maximálne hodnoty obsahu cudzorodých látok v potravinách určených pre dojčatá a malé deti, na ktoré sa vzťahuje smernica Komisie 91/321/EHS [4], naposledy zmenená a doplnená smernicou 1999/50/ES [5] a smernica Komisie 96/5/ES [6], naposledy zmenená a doplnená smernicou 1999/39/ES [7]. Po konzultáciách so Stálym výborom pre potraviny by sa pre tieto potraviny mali čo najskôr stanoviť špecifické maximálne hodnoty obsahu cudzorodých látok. Dovtedy by mali hodnoty stanovené v tomto nariadení platiť aj pre tieto potraviny, pokiaľ vo vnútroštátnych právnych predpisoch nie sú stanovené prísnejšie hodnoty.

(7) Zložky potravín, ktoré sa používajú pri výrobe zložených potravín, by mali vyhovovať maximálnym hodnotám obsahu cudzorodých látok stanoveným v tomto nariadení ešte pred pridaním do spomínaných potravín, aby sa zabránilo ich zriedeniu.

(8) Zelenina je hlavným zdrojom dusičnanov prijímaných v ľudskej potrave. Stály výbor pre potraviny vo svojom stanovisku z 22. septembra 1995 konštatoval, že celkový príjem dusičnanov je za normálnych okolností oveľa nižší než prijateľný denný príjem. Odporúčal však pokračovať v úsilí o znižovanie príjmu dusičnanov potravou a vodou, pretože dusičnany je možné premeniť na dusitany a nitrozamíny a naliehal na preberanie dobrých poľnohospodárskych postupov, ktorými sa zabezpečia také nízke hodnoty obsahu dusičnanov, aké sú celkovo dosiahnuteľné. Stály výbor pre potraviny zdôraznil, že obavy z prítomnosti dusičnanov by nemali odrádzať od zvyšovania spotreby zeleniny, pretože zelenina má veľmi významnú výživovú funkciu a hrá dôležitú úlohu pri ochrane zdravia.

(9) Osobitné opatrenia vytvorené s cieľom poskytnúť lepšiu kontrolu nad zdrojmi dusičnanov spolu s predpismi upravujúcimi dobré poľnohospodárske postupy môžu pomôcť znižovať hodnoty obsahu dusičnanov v zelenine. Na hodnoty obsahu dusičnanov v niektorých druhoch zeleniny však vplývajú aj klimatické podmienky. Preto by sa mali stanovovať rôzne maximálne hodnoty obsahu dusičnanov v zelenine v závislosti od ročného obdobia. Klimatické podmienky sa v rôznych častiach spoločenstva veľmi menia. Preto by sa členským štátom mal umožniť na prechodné obdobie povoliť predaj šalátu a špenátu pestovaného a určeného na spotrebu na ich území, ktorý má vyššie hodnoty obsahu dusičnanov než hodnoty stanovené v bodoch 1.1 a 1.3 prílohy I za predpokladu, že tieto množstvá zostanú prijateľné z hľadiska zdravia obyvateľstva.

(10) Pestovatelia šalátu a špenátu usadení v tých členských štátoch, ktoré udelili uvedené povolenia, by mali postupne meniť svoje pestovateľské metódy uplatňovaním dobrých poľnohospodárskych postupov odporúčaných na vnútroštátnej úrovni tak, aby na konci prechodného obdobia spĺňali maximálne hodnoty obsahu cudzorodých látok stanovených na úrovni spoločenstva. Je žiaduce dosiahnuť spoločné hodnoty čo najskôr.

(11) Hodnoty stanovené pre šalát a špenát by sa mali revidovať a ak je to možné, znížiť do 1. januára 2002. Táto revízia bude založená na sledovaní, ktoré vykonávajú členské štáty a na uplatňovaní predpisov upravujúcich dobré poľnohospodárske postupy takým spôsobom, aby sa stanovili také nízke maximálne hodnoty obsahu cudzorodých látok, aké sú celkovo dosiahnuteľné.

(12) Hodnoty obsahu dusičnanov v šaláte a špenáte by sa mali sledovať a dobré poľnohospodárske postupy by sa mali uplatňovať pomocou prostriedkov úmerných želanému cieľu, výsledkov získaných sledovaním a najmä vzhľadom na riziká a získané skúsenosti. Uplatňovanie predpisov upravujúcich dobré poľnohospodárske postupy v niektorých členských štátoch sa bude pozorne sledovať. Preto je potrebné, aby členské štáty každý rok oznámili výsledky svojho sledovania a hlásili prijaté opatrenia a dosiahnutý pokrok, pokiaľ ide o uplatňovanie predpisov upravujúcich dobré poľnohospodárske postupy zamerané na znižovanie hodnôt obsahu dusičnanov a aby každoročne dochádzalo medzi členskými štátmi k výmene názorov na tieto správy.

(13) Na šalát pestovaný pod holým nebom sú stanovené nižšie limity ako na šalát pestovaný v skleníku a kvôli tomu, aby sa umožnila efektívna kontrola v prípadoch, keď chýba presné označovanie, mali by limity stanovené na šalát pestovaný pod holým nebom platiť aj na šalát pestovaný v skleníku.

(14) Aflatoxíny sú mykotoxíny, ktoré produkujú niektoré druhy Aspergillus a ktoré vznikajú pri vysokej teplote a vlhkosti. Aflatoxíny sú genotoxické karcinogénne látky a môžu sa vyskytovať vo veľkom počte druhov potravín. Pre látky tohto typu neexistuje žiadna prahová hodnota, pod ktorou by sa nepozorovali žiadne škodlivé účinky. Preto nie je možné stanoviť žiadnu tolerovateľnú hodnotu denného príjmu. Súčasné vedecké a technologické poznatky a zlepšovanie metód výroby a skladovania nebránia vzniku týchto plesní a v dôsledku toho neumožňujú celkom vylúčiť prítomnosť aflatoxínov v potravinách. Preto je vhodné stanoviť také nízke limity aflatoxínov, aké sú celkovo dosiahnuteľné.

(15) Mali by sa podporovať snahy o zlepšovanie metód pestovania, zberu a skladovania zamerané na obmedzenie vzniku plesní. Do skupiny aflatoxínov patrí určitý počet zlúčenín s premenlivou toxicitou a frekvenciou výskytu v potravinách. Aflatoxín B1 je zďaleka najtoxickejšia zlúčenina. Odporúča sa obmedziť z bezpečnostných dôvodov celkový obsah aflatoxínov (zlúčeniny B1, B2, G1 a G2) aj obsah aflatoxínu B1 v potravinách. Aflatoxín M1 je produkt metabolizmu aflatoxínu B1 a je prítomný v mlieku a mliečnych výrobkoch zvierat, ktoré konzumovali kontaminované krmivo. I keď sa aflatoxín M1 považuje za menej nebezpečnú genotoxickú karcinogénnu látku ako aflatoxín B1, je potrebné zabrániť ich prítomnosti v mlieku a mliečnych produktoch určených na ľudskú spotrebu a najmä pre malé deti.

(16) Je známe, že triedenie alebo iné metódy fyzikálneho spracovania umožňujú znižovať obsah aflatoxínov v podzemnici olejnej, orechoch a v sušenom ovocí. V dôsledku toho je kvôli minimalizácii účinkov na obchod vhodné pripustiť vyšší obsah aflatoxínov v tých výrobkoch, ktoré nie sú určené na priamu ľudskú spotrebu alebo ako zložky potravín. V týchto prípadoch boli maximálne limity obsahu aflatoxínov stanovené tak, že sa súčasne zohľadnili známe možné účinky vyššie uvedených metód spracovania podzemnice olejnej, orechov, resp. sušeného ovocia a potreba splniť po spracovaní maximálne limity stanovené pre tieto produkty, ktoré sú určené na priamu ľudskú spotrebu, alebo ktoré sa majú používať ako zložky potravín. V prípade obilnín nie je možné vylúčiť, že metódami triedenia alebo inými metódami fyzikálneho spracovania možno znižovať hodnotu kontaminácie aflatoxínmi. Aby bolo možné riadiť skutočnú efektivitu týchto metód a ak je to potrebné, stanoviť osobitné maximálne limity pre nespracované obilniny, plánuje sa uplatňovať počas obmedzeného obdobia maximálne limity stanovené v prílohe I iba pre obilniny a spracované výrobky z nich určené na priamu ľudskú spotrebu alebo ako zložky potravín. Ak nie sú k dispozícii údaje, ktorými by sa zdôvodnilo stanovenie osobitného maximálneho limitu pre nespracované obilniny, budú maximálne limity stanovené pre obilniny a spracované výrobky z nich určené na priamu ľudskú spotrebu alebo ako zložky potravín platiť po uplynutí definovanej doby aj pre nespracované obilniny.

(17) Aby bolo umožnené efektívne riadenie tohto hľadiska rôznych limitov stanovených pre príslušné výrobky, je potrebné poznať presné miesto určenia prostredníctvom vhodného označenia. Výrobky, v ktorých obsah aflatoxínov prekračuje maximálny limit, nemôžu byť uvedené do obehu ako také, ani po zmiešaní s inými potravinami, ani ako zložky iných potravín. Podľa článku 5 nariadenia (EHS) č. 315/93 môžu členské štáty dodržiavať svoje vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa maximálnych limitov pre aflatoxíny v niektorých potravinách, pre ktoré neboli prijaté žiadne ustanovenia na úrovni spoločenstva.

(18) Absorpcia olova môže predstavovať závažné riziko pre zdravie obyvateľstva. Olovo môže u detí spôsobiť spomalenie rozvoja poznávacích schopností a zníženú intelektuálnu výkonnosť a u dospelých zvýšený krvný tlak a kardiovaskulárne choroby. Hodnoty obsahu olova v potravinách v priebehu posledných desiatich rokov významne poklesli vďaka poznaniu, že olovo je zdravotným problémom a vďaka činnostiam súvisiacim so znižovaním emisií olova a vďaka zabezpečovaniu kvality chemických analýz. Stály výbor pre potraviny dospel vo svojom stanovisku z 19. júna 1992 k záveru, že situácia nevyzerá tak, že by stredná hodnota obsahu olova v potravinách bola príčinou pre poplach, mali by sa však vykonávať dlhodobé činnosti s cieľom ďalej znižovať stredné hodnoty obsahu olova v potravinách. Preto by mali byť maximálne hodnoty jeho obsahu také nízke, aké možno celkovo dosiahnuť.

(19) Kadmium sa môže hromadiť v ľudskom tele a môže vyvolať narušenie funkcie obličiek, poškodenie kostry a nedostatky reprodukcie. Nedá sa vylúčiť, že pôsobí ako ľudský karcinogén. Stály výbor pre potraviny vo svojom stanovisku z 2. júna 1995 odporúčal vyvíjať väčšie úsilie v znižovaní príjmu kadmia potravou, pretože potraviny sú hlavným zdrojom príjmu kadmia do ľudského organizmu. Preto by mali byť maximálne hodnoty jeho obsahu také nízke, aké sú celkovo dosiahnuteľné.

(20) Metylortuť môže vyvolať zmeny v normálnom rozvoji mozgu dojčiat a pri vyšších hodnotách obsahu môže vyvolať neurologické zmeny u dospelých. Ortuť sa ako cudzorodá látka nachádza väčšinou v rybách a rybích výrobkoch. Kvôli ochrane zdravia obyvateľstva boli v rozhodnutí Komisie 93/351/EHS [8] stanovené maximálne hodnoty obsahu ortuti v rybích výrobkoch. Príslušné opatrenia stanovené v tom rozhodnutí by sa mali z dôvodov priehľadnosti preniesť aj do tohto nariadenia a aktualizovať. Tieto hodnoty by mali byť také nízke, aké sú celkovo dosiahnuteľné, pričom by sa malo zohľadniť, že ortuť sa z fyziologických dôvodov hromadí v tkanivách niektorých druhov ľahšie než u iných druhov.

(21) 3-monochlóropropán-1,2-diol (3-MCPD) sa vytvára za určitých podmienok v priebehu spracovania potravín. Môže vznikať najmä počas výroby príchuťovej zložky potravín "hydrolyzovaná rastlinná bielkovina", ktorá sa vyrába metódou hydrolýzy kyselín (kyselinová HVP). V priebehu posledných rokov bol úpravami výrobných procesov dosiahnutý významný pokles tvorby 3-MCPD vo vyššie uvedenom výrobku. Niekoľko členských štátov nedávno ohlásilo aj vysoké hodnoty obsahu 3-MCPD v niektorých vzorkách sójovej šťavy. Kvôli presadeniu dobrého výrobného postupu a ochrane zdravia spotrebiteľov by sa mali stanoviť maximálne hodnoty obsahu 3-MCPD. Stály výbor pre potraviny vo svojom stanovisku zo 16. decembra 1994, ktoré bolo potvrdené 12. júna 1997, odporúčal, aby sa 3-MCPD považoval za genotoxický karcinogén a že obsah rezíduí 3-MCPD v potravinových výrobkoch by mal byť nezistiteľný. Toxikologické štúdie vypracované v poslednom období naznačujú, že táto látka pôsobí ako negenotoxický karcinogén in vivo.

(22) Maximálne hodnoty obsahu stanovené v prílohe I pre 3-MCPD sú založené na stanovisku Stáleho výboru pre potraviny. Stály výbor pre potraviny prehodnotí toxicitu 3-MCPD z pohľadu nových štúdií. Hneď po tom, ako bude k dispozícii stanovisko Stáleho výboru pre potraviny, by sa mala znovu zvážiť primeranosť maximálnych hodnôt obsahu 3-MCPD. Od členských štátov sa vyžaduje, aby preskúmali, či sa aj v ostatných potravinách nevyskytuje 3-MCPD a zvážili, či je potrebné stanoviť maximálne hodnoty jeho obsahu v ďalších potravinách.

(23) Každá maximálna hodnota prijatá na úrovni spoločenstva sa bude musieť pravidelne revidovať, čím sa bude zohľadňovať pokrok vo vedeckých a technických poznatkoch a zlepšovanie výrobných a poľnohospodárskych postupov s cieľom dosahovať stabilne klesajúce hodnoty.

(24) Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potraviny,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Potraviny uvedené v prílohe I nesmú pri uvádzaní na trh obsahovať vyššie hodnoty cudzorodých látok, ako sú hodnoty stanovené v tejto prílohe.

2. Maximálne hodnoty obsahu cudzorodých látok stanovené v prílohe I platia pre jedlú časť uvedených potravín.

3. Musia sa používať tie metódy odberu a analýzy vzoriek, ktoré sú uvedené v prílohe I.

Článok 2

1. V prípade iných výrobkov ako sú výrobky uvedené v článku 4 ods. 1, ktoré sa sušia, riedia, spracovávajú alebo skladajú z viac než jednej zložky, je maximálnou platnou hodnotou tá hodnota, ktorá je stanovená v prílohe I pri zohľadnení nasledujúcich podmienok v tomto poradí:

a) zmeny koncentrácie cudzorodej látky spôsobené procesmi sušenia alebo riedenia;

b) zmeny koncentrácie cudzorodej látky spôsobené spracovaním;

c) pomerné podiely zložiek vo výrobku a

d) analytický limit kvantifikácie.

Prvý pododsek platí, pokiaľ nie sú pre sušené, riedené, spracované alebo zložené výrobky stanovené žiadne osobitné maximálne hodnoty obsahu.

2. Maximálne hodnoty obsahu cudzorodých látok stanovené v prílohe I platia aj pre potraviny určené pre dojčatá a malé deti, na ktoré sa vzťahuje smernica 91/321/EHS a smernica 96/5/ES, pokiaľ pre uvedené potravinové výrobky nie sú vo vnútroštátnych právnych predpisoch stanovené prísnejšie hodnoty pri zohľadnení zmien koncentrácie cudzorodej látky spôsobených sušením, zriedením alebo spracovaním a tiež pomerných koncentrácií zložiek vo výrobku. Osobitné maximálne hodnoty obsahu týchto cudzorodých látok v týchto potravinách musia byť stanovené najneskôr do 5. apríla 2004.

3. Bez toho, aby to ovplyvnilo články 3 ods. 1 a 4 ods. 3, zakazujú sa používať ako zložky potravín na výrobu zložených potravín tie výrobky, ktoré nespĺňajú maximálne hodnoty obsahu cudzorodých látok stanovené v prílohe I.

Článok 3

1. Členské štáty môžu v odôvodnených prípadoch povoliť na prechodné obdobie dodávať na trh čerstvý šalát a čerstvý špenát pestovaný a určený na spotrebu na ich území s vyššími hodnotami obsahu dusičnanov, ako sú hodnoty uvedené v bodoch 1.1 a 1.3 prílohy I za predpokladu, že uplatňujú predpisy dobrých poľnohospodárskych postupov takým spôsobom, aby dosahovali postupný pokrok smerom k hodnotám stanoveným v tomto nariadení.

Členské štáty musia každý rok informovať ostatné členské štáty a Komisiu o opatreniach, ktoré vykonali pri uplatňovaní prvého pododseku.

2. Členské štáty musia do 30. júna každého roku oznámiť Komisii výsledky ich sledovania a podať správu o prijatých opatreniach a dosiahnutom pokroku pri uplatňovaní a zlepšovaní predpisov upravujúcich dobré poľnohospodárske postupy a zameraných na znižovanie hodnôt obsahu dusičnanov v šaláte a špenáte. Informácie musia obsahovať aj údaje, na ktorých sú založené predpisy členských štátov upravujúce dobré poľnohospodárske postupy.

3. Členské štáty, ktoré neuplatňujú pododsek 1, musia sledovať hodnoty obsahu dusičnanov v šaláte a špenáte a uplatňovať dobré poľnohospodárske postupy pomocou prostriedkov, ktoré sú primerané želanému cieľu, výsledkom získaným sledovaním, najmä vzhľadom na riziká a získané skúsenosti.

Článok 4

1. Maximálne limity aflatoxínov platné pre výrobky stanovené v bodoch 2.1.1.1 a 2.1.2.1 prílohy I sú platné aj pre výrobky vznikajúce spracovaním týchto výrobkov, pokiaľ pre tieto spracované výrobky nie sú stanovené žiadne osobitné maximálne limity.

2. Vzhľadom na obsah aflatoxínov vo výrobkoch uvedených v bode 2.1 prílohy I sa zakazuje:

a) miešať výrobky, ktoré spĺňajú maximálne hodnoty stanovené v prílohe I s výrobkami, ktoré tieto maximálne hodnoty prekračujú, alebo miešať výrobky, ktoré sa budú triediť niektorou z metód triedenia, alebo sa budú fyzikálne spracovávať s výrobkami určenými na priamu ľudskú spotrebu alebo ako zložky potravín;

b) používať výrobky, ktoré nespĺňajú maximálne hodnoty stanovené v bodoch 2.1.1.1, 2.1.2.1 a 2.1.3 prílohy I, ako zložky pri výrobe iných potravín;

c) znižovať toxicitu výrobkoch chemickým spracovaním.

3. Podzemnica olejná, orechy a sušené ovocie, ktoré nespĺňa maximálne hodnoty obsahu aflatoxínov stanovené v bode 2.1.1.1 prílohy I a obilniny, ktoré nespĺňajú maximálne hodnoty obsahu aflatoxínov stanovené v bode 2.1.2.1 je možné uvádzať na trh za predpokladu, že tieto výrobky:

a) nie sú určené na priamu ľudskú spotrebu alebo sa nepoužívajú ako zložky potravín;

b) spĺňajú maximálne hodnoty obsahu aflatoxínov stanovené v bode 2.1.1.2 prílohy I pre podzemnicu olejnú a v bode 2.1.1.3 prílohy I pre orechy a sušené ovocie;

c) podliehajú druhotnému spracovaniu, v rámci ktorého sa budú triediť alebo inak fyzicky spracovávať a za predpokladu, že po tomto spracovaní nebudú prekročené maximálne limity stanovené v bodoch 2.1.1.1 a 2.1.2.1 prílohy I a že pri tomto spracovaní nevzniknú iné škodlivé rezíduá;

d) sú jasne označené, ich označenie obsahuje miesto ich určenia a oznam "pred spotrebovaním alebo použitím ako zložky potravín sa výrobok musí triediť alebo inak fyzikálne spracovať kvôli zníženiu znečistenia aflatoxínmi".

Článok 5

1. Na základe výsledkov kontrol, ktoré vykonávajú členské štáty kvôli overovaniu zhody s maximálnymi hodnotami obsahu dusičnanov stanovenými v kapitole 1 prílohy I, správ o uplatňovaní a zlepšovaní predpisov upravujúcich dobré poľnohospodárske postupy pri znižovaní hodnôt obsahu dusičnanov a vyhodnocovania údajov, na ktorých členské štáty zakladajú svoje dobré poľnohospodárske postupy, Komisia zreviduje každých päť rokov a po prvýkrát do 1. januára 2002 maximálne hodnoty s celkovým cieľom znižovať uvedené hodnoty.

2. Na základe nových vedeckých údajov a výsledkov kontrol, ktoré vykonávajú členské štáty kvôli overovaniu zhody s maximálnymi hodnotami obsahu ťažkých kovov a 3-MCPD stanovenými v kapitolách 3 a 4, Komisia zreviduje každých päť rokov a po prvýkrát do 5. apríla 2003 maximálne hodnoty s celkovým cieľom zabezpečovať vysokú úroveň ochrany zdravia spotrebiteľov.

Článok 6

Nariadenie (ES) č. 194/97 sa zrušuje s účinnosťou od 5. apríla 2002.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a interpretujú sa v súlade s tabuľkou zhody v prílohe II.

Článok 7

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 20. deň po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Platí od 5. apríla 2002. Kapitoly 3 (ťažké kovy) a 4 (3-MCPD) prílohy I sa nevzťahujú na tie výrobky, ktoré boli zákonne uvedené na trh spoločenstva pred týmto dňom.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 8. marca 2001

Za Komisiu

David Byrne

člen Komisie

[1] Ú. v. ES L 37, 13.2.1993, s. 1.

[2] Ú. v. ES L 31, 1.2.1997, s. 48.

[3] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 17.

[4] Ú. v. ES L 175, 4.7.1991, s. 35.

[5] Ú. v. ES L 139, 2.6.1999, s. 29.

[6] Ú. v. ES L 49, 28.2.1996, s. 17.

[7] Ú. v. ES L 124, 18.5.1999, s. 8.

[8] Ú. v. ES L 144, 16.6.1993, s. 23.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

MAXIMÁLNE HODNOTY OBSAHU NIEKTORÝCH CUDZORODÝCH LÁTOK V POTRAVINÁCH

Oddiel 1: Dusičnany [1]

Výrobok | 3Maximálna hodnota obsahu (mg NO/kg) | Metóda odberu vzoriek | Referenčná metóda analýzy |

| |

1.1.Čerstvý špenát (Spinacia Oleracea) | Zberaný od 1. novembra do 31. marca: | 3000 | Smernica Komisie 79/700/EHS |

Zberaný od 1. apríla do 31. októbra: | 2500 | |

1.2.Sterilizovaný, hlboko zmrazený alebo mrazený špenát | | 2000 | Smernica 79/700/EHS | |

1.3.Čerstvý šalát (Lactuca sativa L.) (šalát postrekovaný a pestovaný pod holým nebom) | Zberaný od 1. októbra do 31. marca: Zberaný od 1. apríla do 30. septembra: s výnimkou šalátu pestovaného pod holým nebom a zberaného od 1. mája do 31. augusta | 450035002500 | Smernica 79/700/EHS. Avšak minimálny počet jednotiek na jednu laboratórnu vzorku je 10. | |

Oddiel 2: Mykotoxíny

Výrobok | Maximálna hodnoty obsahu (μg/kg) | Metóda odberu vzoriek | Kritériá realizácie pre metódy analýzy |

B1 | B1 + B2 + G1 + G2 | M1 |

2.1.AFLATOXÍNY

2.1.1.Podzemnica olejná, orechy a sušené ovocie | | | |

2.1.1.1.Podzemnica olejná, orechy, sušené ovocie a spracované výrobky z nich určené pre priamu ľudskú spotrebu alebo ako zložky potravín | 1 | 4 | – | Smernica 98/53/ES | Smernica 98/53/ES |

2.1.1.2.Podzemnica olejná, ktorá sa má triediť, alebo inak fyzikálne spracovať ešte pred spotrebovaním alebo pred použitím ako zložky potravín | 8 | 15 | – | Smernica Komisie 98/53/ES | Smernica 98/53/ES |

2.1.1.3.Orechy a sušené ovocie, ktoré sa má triediť alebo inak fyzikálne spracovať ešte pred spotrebovaním alebo pred použitím ako zložky potravín | 5 | 10 | – | Smernica 98/53/ES | Smernica 98/53/ES |

2.1.2.Obilniny (vrátane pohánky, Fagopyrum sp.) | | | | | |

2.1.2.1.Obilniny (vrátane pohánky Fagopyrum sp.) a spracované výrobky z nich určené pre priamu ľudskú spotrebu alebo ako zložky potravín | 2 | 4 | – | Smernica 98/53/ES | Smernica 98/53/ES |

2.1.2.2.Obilniny (vrátane pohánky Fagopyrum sp.), ktoré sa majú triediť, alebo inak fyzikálne spracovať ešte pred spotrebovaním alebo pred použitím ako zložky potravín | – | – | – | Smernica 98/53/ES | Smernica 98/53/ES |

2.1.3.Mlieko (surové mlieko, mlieko určené na výrobu mliečnych výrobkov a tepelne spracované mlieko definované v smernici Rady 92/46/EHS , naposledy zmenenej a doplnenej smernicou Rady 94/71/ES . | – | – | 0,05 | Smernica 98/53/ES | Smernica 98/53/ES |

Oddiel 3: Ťažké kovy

Výrobok | Maximálna hodnota obsahu (mg/kg mokrej hmotnosti) | Kritériá realizácie pre odber vzoriek | Kritériá realizácie pre metódy analýzy |

3.1.OLOVO (Pb)

3.1.1.Kravské mlieko (surové mlieko, mlieko určené na výrobu mliečnych výrobkov a tepelne spracované mlieko definované v smernici Rady 92/46/EHS) | 0,02 | Smernica Komisie 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.1.2.Receptúry pre dojčatá a následné receptúry definované v smernici 91/321/EHS | 0,02 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.1.3.Mäso hovädzie, ovčie, bravčové a hydinové definované v článku 2 a) smernice Rady 64/433/EHS , naposledy zmenenej a doplnenej smernicou 95/23/ESa v článku 2 ods. 1 smernice Rady 71/118/EHS , naposledy zmenenej a doplnenej smernicou 97/79/ES okrem vnútorností definovaných v článku 2 písm. e) smernice 64/433/EHS a v článku 2 ods. 5 smernice 71/118/EHS | 0,1 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.1.3.1.Jedlé časti vnútorností hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných a hydiny definované v článku 2 písm. e) smernice 64/433/EHS a v článku 2 ods. 5 smernice 71/118/EHS | 0,5 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.1.4.Mäso zo svalov rýb definované v kategórii a), b) a e) zoznamu v článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 104/2000 okrem tých druhov rýb, ktoré sú uvedené v bode 3.1.4.1 | 0,2 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.1.4.1.Mäso zo svalov wedge sole (Dicologoglossa cuneata), úhora (Anguilla anguilla), morský okúň škvrnitý (Dicentrarchus punctatus), makrely škvrnitej alebo kranasa (Trachurus trachurus), parmice šedej (Mugil labrosus labrosus), dvojpásového pleskáča morského obyčajného (Diplodus vulgaris), grunt (Pomadasys benneti), pilcharda európskeho alebo sardinky (Sardina pilchardus) | 0,4 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.1.5.Kôrovce okrem hnedého mäsa kraba | 0,5 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.1.6.Dvojchlopňové mäkkýše | 1,0 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.1.7.Hlavonožce (bez vnútorností) | 1,0 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.1.8.Obilniny (vrátane pohánky), strukoviny | 0,2 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.1.9.Zelenina definovaná v článku 1 smernice Rady 90/642/EHS , naposledy zmenenej a doplnenej smernicou 2000/48/ES okrem brassica, listovej zeleniny, čerstvých bylín a všetkých húb. Maximálna hodnota obsahu ťažkých kovov v zemiakoch platí pre lúpané zemiaky | 0,1 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.1.9.1.Brassica, listová zelenina a všetky pestované huby | 0,3 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.1.10.Ovocie definované v článku 1 smernice 90/642/EHS okrem bobulí a drobného ovocia | 0,1 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.1.10.1.Bobule a drobné ovocie definované v článku 1 smernice 90/642/EHS | 0,2 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.1.11.Tuky a oleje vrátane mliečneho tuku | 0,1 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.1.12.Ovocné šťavy, koncentrované ovocné šťavy (určené pre priamu spotrebu) a ovocné nektáre definované v smernici Rady 93/77/EHS | 0,05 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.1.13.Vína definované v nariadení Rady (ES) č. 1493/1999 (vrátane šumivých vín a okrem likérových vín), aromatizované vína, aromatizované nápoje na báze vín a aromatizované koktejly pripravované z vínových výrobkov definované v nariadení Rady (EHS) č. 1601/91 a jablčný mušt, hruškový mušt a ovocné vína. Maximálna hodnota obsahu ťažkých kovov platí pre produkty vyrobené počnúc zberom v roku 2001 | 0,2 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.2.KADMIUM (Cd)

3.2.1.Mäso hovädzie, ovčie, bravčové alebo hydinové definované v článku 2 písm. a) smernice 64/433/EHS a v článku 2 ods. 1 smernice 71/118/EHS okrem vnútorností definovaných v článku 2 písm. e) smernice 64/433/EHS a v článku 2 ods. 5 smernice 71/118/EHS | 0,05 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.2.2.Konské mäso | 0,2 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.2.3.Pečeň dobytka, oviec, ošípaných a hydiny | 0,5 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.2.4.Obličky dobytka, oviec, ošípaných a hydiny | 1,0 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.2.5.Mäso zo svalov rýb definované v kategórii a), b) a e) zoznamu v článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 104/2000 okrem tých druhov rýb, ktoré sú uvedené v bode 3.2.5.1. | 0,05 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.2.5.1.Mäso zo svalov wedge sole (Dicologoglossa cuneata), úhora (Anguilla anguilla), ančovičky európskej (Engraulis encrasicholus), luvara (Luvarus imperialis), makrely škvrnitej alebo kranasa (Trachurus trachurus), parmice šedej (Mugil labrosus labrosus), dvojpásového pleskáča morského obyčajného (Diplodus vulgaris), pilcharda európskeho alebo sardinky (Sardina pilchardus) | 0,1 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.2.6.Kôrovce okrem hnedého mäsa kraba | 0,5 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.2.7.Dvojchlopňové mäkkýše | 1,0 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.2.8.Hlavonožce (bez vnútorností) | 1,0 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.2.9.Obilniny okrem otrúb, klíčkov, pšeničného zrna a ryže | 0,1 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

3.2.9.1.Otruby, klíčky, pšeničné zrno a ryža | 0,2 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/20/ES |

3.2.10.Sójové bôby | 0,2 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/20/ES |

3.2.11.Zelenina a ovocie definované v článku 1 smernice 90/642/EHS okrem listovej zeleniny, čerstvých bylín, všetkých húb, kmeňovej zeleniny, koreňovej zeleniny, a zemiakov | 0,05 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/20/ES |

3.2.11.1.Listová zelenina, čerstvé byliny, zeler a všetky pestované huby | 0,2 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/20/ES |

3.2.11.2.Kmeňová zelenina, koreňová zelenina a zemiaky okrem zeleru. Maximálna hodnota obsahu ťažkých kovov v zemiakoch platí pre lúpané zemiaky | 0,1 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/20/ES |

3.3.ORTUŤ (HG)

3.3.1.Rybie výrobky okrem tých výrobkov, ktoré sú uvedené v bode 3.3.1.1 | 0,5 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/20/ES |

3.3.1.1.Ďas morský (Lophius spp .),sumec atlantický (Anarhichas lupus),bass (Dicentrarchus labrax),mieň modrý (Molva dipterygia),makrelovité ryby (Sarda spp.)úhor (Anguilla spp.),halibut (Hippoglossus hippoglossus),tuniak malý (Euthynnus spp .),marlin (Makaira spp.),šťuka (Esox lucius)jednofarebné makrelovité ryby (Orcynopsis unicolor)žralok portugalský (Centros-cymnes coelolepis)raje (Raja spp.)losos (Sebastes marinus, S. mentella, S. viviparus)žralok veľký (Istiophorus platypterus)šupinoplutvovec (Lepidopus caudatus, Aphanopus carbo)žralok (všetky druhy)makrela hadia (Lepidocybium flavobrunneum, Ruvettus pretiosus. Gempylus serpens)jeseter (Acipenser spp.)mečúň (Xiphias gladius)tuniak (Thunnus spp.) | 1,0 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/20/ES |

Oddiel 4: 3-monochlóropropán-1,2-diol (3-MCPD)

Výrobok | Maximálna hodnota obsahu 3-MCPD (mg/kg) | Kritériá realizácie pre odber vzoriek | Kritériá realizácie pre metódy analýzy |

4.1.Hydrolyzovaná rastlinná bielkovina | 0,02 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

4.2.Sójová šťava | 0,02 | Smernica 2001/22/ES | Smernica 2001/22/ES |

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

TABUĽKA ZHODY

Toto nariadenie | Nariadenie (ES) č. 194/97 |

– | Článok 1 |

Článok 1 ods. 1 | Článok 2 ods. 1 písm. a) |

Článok 2 ods. 1 | Článok 2 ods. 1 písm. b) |

Článok 2 ods. 1 | Článok 2 ods. 1 písm. c) |

Článok 3 ods. 1 | Článok 2 ods. 2 |

Článok 3 ods. 1 | Článok 2 ods. 3 |

Článok 4 ods. 2 | Článok 2 ods. 4 |

Článok 4 ods. 3 | Článok 2 ods. 5 |

Článok 3 ods. 2 | Článok 3, prvý odsek |

Článok 3 ods. 3 | Článok 3, druhý odsek |

Článok 5 ods. 1 | Článok 3, tretí odsek |

Článok 1 ods. 3 | Článok 4 |

Príloha I, oddiel 1, "Dusičnany" | Príloha I, Cudzorodé látky v poľnohospodárstve, bod 1, "Dusičnany" |

Príloha I, oddiel 2, "Mykotoxíny" | Príloha I, Cudzorodé látky v poľnohospodárstve, bod 2, "Mykotoxíny" |

– | Príloha II, "Iné cudzorodé látky" |

--------------------------------------------------