This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32000F0383
Council framework Decision of 29 May 2000 on increasing protection by criminal penalties and other sanctions against counterfeiting in connection with the introduction of the euro
Rámcové rozhodnutie Rady z 29. mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura
Rámcové rozhodnutie Rady z 29. mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura
Ú. v. ES L 140, 14.6.2000, p. 1–3
(ES, DA, DE, EL, EN, FR, IT, NL, PT, FI, SV) Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní
(CS, ET, LV, LT, HU, MT, PL, SK, SL, BG, RO, HR)
No longer in force, Date of end of validity: 21/05/2014; Nahradil 32014L0062
Official Journal L 140 , 14/06/2000 P. 0001 - 0003
(Akty prijaté podľa hlavy VI Zmluvy o Európskej únii) RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE RADY z 29. mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura (2000/383/JHA) RADA EURÓPSKEJ ÚNIE so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 31 písm. e) a článok 34 ods. 2 písm. b), so zreteľom na iniciatívu Spolkovej republiky Nemecko[1], so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[2], keďže: (1) Nariadenie Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura[3] ustanovuje, že od 1. januára 2002 sa dáva do obehu mena pomenovaná euro a zaväzuje účastnícke členské štáty, aby zabezpečili primerané sankcie proti napodobovaniu a falšovaniu bankoviek a mincí eura. (2) Je potrebné zohľadniť oznámenie komisie z 23. júla 1998 adresované Rade, Európskemu parlamentu a Európskej centrálnej banke s názvom "Ochrana eura - boj proti falšovaniu". (3) Je potrené zohľadniť rezolúciu Európskeho parlamentu zo 17. novembra 1998 týkajúcu sa oznámenia Komisie z 23. júla 1998 adresovaného Rade, Európskemu parlamentu a Európskej centrálnej banke s názvom "Ochrana eura - boj proti falšovaniu"[4]. (4) Je potrebné zohľadniť odporúčanie Európskej centrálnej banky zo 7. júla 1998 týkajúce sa prijatia určitých opatrení na rozšírenie právnej ochrany bankoviek a mincí euro[5]. (5) Je potrebné zobrať do úvahy ustanovenia Medzinárodného dohovoru z 20. apríla 1929 o potláčaní falšovania mien a jeho protokolu. (6) Je potrebné mať na zreteli osobitný európsky význam eura a princíp nediskriminácie uvedený v článku 5 dohovoru z roku 1929, ktorý považuje za nevyhnutné zabezpečiť ukladanie prísnych pokút a ďalších trestných sankcií za závažné trestné činy súvisiace s euro alebo ostatnými menami. (7) Celosvetový význam eura znamená, že táto mena bude obzvlášť vystavená riziku falšovania. (8) Je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že už teraz existujú dôkazy o podvodných aktivitách v súvislosti s euro. (9) Je potrebné zabezpečiť, aby bolo euro odpovedajúco chránené vo všetkých členských štátoch prostredníctvom účinných opatrení trestného práva ešte skôr, ako bude táto mena dňa 1. januára 2002 daná do obehu, s cieľom ochrániť nevyhnutnú dôveryhodnosť novej meny a tým predísť vážnym ekonomickým následkom. (10) Je potrebné zobrať do úvahy rezolúciu rady z 28. mája 1999 o zvýšenej ochrane pred falšovaním v súvislosti so zavádzaním eura prostredníctvom trestných sankcií[6] spolu s jej usmerneniami ako záväzným právnym nástrojom, PRIJALA TOTO RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE: Článok 1 Definície Na účely tohto rámcového rozhodnutia: - "dohovor" znamená Medzinárodný dohovor z 20. apríla 1929 o potláčaní falšovania mien a jeho protokol[7], - "mena" znamená papierové peniaze (vrátane bankoviek) a kovových peňazí, ktorých obeh je právne povolený, vrátane bankoviek euro a mincí euro, ktorých obeh je právne povolený podľa nariadenia (ES) 974/98, - "právnická osoba" znamená akýkoľvek subjekt majúci takéto postavenie podľa platného vnútroštátneho práva, s výnimkou štátov alebo ostatných verejných inštitúcií vykonávajúcich štátnu moc a medzinárodných verejnoprávnych organizácií. Článok 2 Vzťah k dohovoru 1. Účelom tohto rámcového dohovoru je doplniť ustanovenia dohovoru a napomáhať členským štátom pri uplatňovaní dohovoru v súlade s nasledujúcimi ustanoveniami. 2. Za týmto účelom sa členské štáty, ktoré tak zatiaľ neurobili, zaväzujú, že pristúpia k dohovoru. 3. Záväzky vyplývajúce z dohovoru tým nie sú ovplyvnené. Článok 3 Všeobecné trestne činy 1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nasledujúce konanie bolo považované za trestné: a) akékoľvek falšovanie alebo pozmeňovanie meny bez ohľadu na použité spôsoby; b) úmyselné uvádzanie falšovanej meny do obehu; c) dovoz, vývoz, preprava, prijatie alebo získanie falšovanej meny s cieľom uviesť ju do obehu s vedomím, že ide o falšovanú menu; d) podvodné vyrobenie, prijatie, získanie alebo vlastnenie - nástrojov, článkov, počítačových programov a akýchkoľvek ďalších prostriedkov výhradne prispôsobených na falšovanie alebo pozmeňovanie meny, alebo - hologramov alebo ďalších prvkov, ktoré slúžia na ochranu pred falšovaním. 2. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby účasť alebo nabádanie ku konaniu uvedenému v odseku 1 a pokus o konanie uvedené v bodoch a) až c) odseku 1 boli považované za trestné. Článok 4 Ďalšie trestné činy Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby konanie uvedené v článku 3 bolo považované za trestné taktiež v súvislosti s bankovkami a mincami vyrábanými alebo vyrobenými použitím legálnych zariadení alebo z legálnych materiálov porušením práv alebo podmienok, podľa ktorých môžu príslušné orgány vydávať menu, bez súhlasu týchto orgánov. Článok 5 Mena ešte nevydaná, ale určená do obehu Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby konanie uvedené v článkoch 3 a 4 bolo považované za trestné, ak: a) sa týka budúcich bankoviek a mincí eura a je spáchané pred 1. januárom 2002; b) sa týka bankoviek a mincí, ktoré zatiaľ nie sú vydané, ale sú určené do obehu a sú menou, ktorá je zákonným platidlom. Článok 6 Sankcie 1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby konanie uvedené v článkoch 3 až 5 bolo trestané účinnými, primeranými a odrádzajúcimi sankciami, vrátane trestov odňatia slobody, ktoré môžu byť dôvodom pre extradíciu. 2. Trestné činy úmyselného falšovania alebo pozmeňovania meny ustanovené v článku 3 ods. 1 písm. a) sa majú trestať odňatím slobody s hornou hranicou minimálne osem rokov. Článok 7 Príslušnosť 1. Bez dopadu na odsek 2 tohto článku: - každý členský štát prijme potrebné opatrenia na určenie svojej príslušnosti nad trestnými činmi uvedenými v článkoch 3 až 5, ak je trestný čin spáchaný celý alebo čiastočne na jeho území, - články 8 a 9, ako aj článok 17 dohovoru sa vzťahujú na trestné činy uvedené v článkoch 3 až 5 tohto rámcového dohovoru. 2. Aspoň tie členské štáty, ktoré prijali euro, prijmú odpovedajúce opatrenia na zabezpečenie toho, aby bolo možné trestné stíhanie falšovania, aspoň v súvislosti s euro, bez ohľadu na štátnu príslušnosť páchateľa a bez ohľadu na miesto, kde bol trestný čin spáchaný. 3. Ak má viac členských štátov príslušnosť a možnosť uskutočniteľného trestného stíhania trestného činu na základe rovnakej skutkovej podstaty, tieto členské štáty musia spolupracovať a prijať rozhodnutie o tom, ktorý členský štát bude páchateľa alebo páchateľov stíhať, s cieľom sústrediť, ak je to možné, trestné stíhanie do jedného členského štátu. Článok 8 Zodpovednosť právnických osôb 1. Každý členský štát príjme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli právnické osoby považované za zodpovedné za trestné činy uvedené v článkoch 3 až 5, ktoré by boli spáchané v ich prospech akoukoľvek osobou, konajúcou či už individuálne alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby, ktorá má v rámci právnickej osoby vedúce postavenie založené na: - oprávnení zastupovať túto právnickú osobu, alebo - právomoci prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby, alebo - právomoci vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, ako aj za účasť v úlohe spolupáchateľov alebo podnecovateľov takýchto trestných činov alebo pokusov o spáchanie trestných činov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) a b). 2. Okrem prípadov už uvedených v odseku 1 každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnická osoba niesla zodpovednosť, ak nedostatočný dohľad alebo kontrola osoby uvedenej v odseku 1 umožnili spáchanie trestného činu uvedeného v článkoch 3 až 5 v prospech tejto právnickej osoby osobou konajúcou na základe oprávnenia od tejto právnickej osoby. 3. Zodpovednosť právnickej osoby podľa odsekov 1 a 2 nevylučuje trestné konanie proti fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi, podnecovateľmi alebo spolupáchateľmi trestných činov uvedených v článku 3 až 5. Článok 9 Sankcie pre právnické osoby 1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnická osoba zodpovedná podľa článku 8 ods. 1 bola potrestaná účinnými, primeranými a odrádzajúcimi sankciami, ktoré musia zahŕňať trestnoprávne alebo iné ako trestnoprávne pokuty, a okrem iných sankcií môžu zahŕňať napríklad: a) zbavenie nároku na príspevky alebo pomoc z verejných zdrojov; b) dočasný alebo trvalý zákaz vykonávania obchodných činností; c) uloženie súdneho dohľadu; d) súdny príkaz na likvidáciu spoločnosti. 2. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnická osoba zodpovedná podľa článku 8 ods. 2 bola potrestaná účinnou, primeranou a odrádzajúcou sankciou alebo opatrením. Článok 10 Územná platnosť Toto rámcové rozhodnutie sa vzťahuje na Gibraltár. Článok 11 Implementácia 1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s týmto rámcovým rozhodnutím do 31. decembra 2000, čo sa týka článku 5a) a najneskôr do 29. mája 2001, čo sa týka ostatných ustanovení. 2. Do rovnakých termínov členské štáty oznámia generálnemu sekretariátu Rady, Komisii a Európskej centrálnej banke znenie ustanovení transponujúcich záväzky vyplývajúce z tohto rámcového rozhodnutia do ich vnútroštátneho právneho predpisu. Na základe správy vypracovanej na základe týchto informácií a na základe písomnej správy komisie Rada posúdi, do akej miery členské štáty dosiahli súlad s ustanoveniami tohto rámcového rozhodnutia. Článok 12 Nadobudnutie účinnosti Toto rámcové rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. V Bruseli 29. mája 2000 Za Radu predseda A. Costa PRÍLOHA vyhlásenie RAKÚSKEJ SPOLKOVEJ REPUBLIKY Rakúsko sa odvoláva na možnosť uvedenú v článku 18 ods. 2 druhého protokolu k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES C 221, 19. 7. 1997, s. 11) nebyť viazané článkami 3 a 4 uvedeného protokolu po dobu piatich rokov a týmto konštatuje, že si splní svoje záväzky podľa článkov 8 a 9 rámcového rozhodnutia v rovnakej lehote. [1] Ú. v. ES C 322, 10. 11. 1999, s. 6. [2] Stanovisko doručené 17. februára 2000 (zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku). [3] Ú. v. ES L 139, 11. 5. 1998, s. 1. [4] Ú. v. ES C 379, 7. 12. 1998, s. 39. [5] Ú. v. ES C 11, 15. 1. 1999, s. 13. [6] Ú. v. ES C 171, 18. 6. 1999, s. 1. [7] Č. 2623, s. 372. Séria zmlúv Ligy národov z roku 1931. Podpísaná v Ženeve dňa 20. apríla 1929.