(1)

Cieľ Únie zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti podľa článku 67 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) by sa mal okrem iného dosiahnuť aj prostredníctvom spoločných opatrení týkajúcich sa prechodu osôb cez vnútorné hranice a pohraničných kontrol vonkajších hraníc a spoločnou vízovou politikou, predstavujúcich súčasť konvergentného viacvrstvového systému, ktorý by umožnil výmenu údajov a uvedomenie si celkovej situácie a ktorý sa zameriava na uľahčenie legitímneho cestovania a na riešenie nelegálneho prisťahovalectva.

(2)

Únia potrebuje ucelenejší prístup k vnútorným a vonkajším hľadiskám riadenia migrácie a vnútornej bezpečnosti a mala by zabezpečiť spojitosť medzi bojom proti nelegálnemu prisťahovalectvu a zlepšením bezpečnosti na vonkajších hraniciach Únie, ako aj lepšiu spoluprácu a dialóg s tretími krajinami na účely riešenia nelegálneho prisťahovalectva a podporovaní legálneho prisťahovalectva.

(3)

Je potrebné uplatňovať integrovaný prístup k otázkam vyplývajúcim z migračných tlakov, žiadostiam o azyl a správe vonkajších hraníc Únie, pričom je potrebné, aby boli k dispozícii dostatočné rozpočtové prostriedky na riešenie naliehavých situácií v duchu dodržiavania ľudských práv a solidarity medzi všetkými členskými štátmi so zreteľom na vnútroštátnu zodpovednosť a zabezpečenie jasného vymedzenia úloh.

(4)

Stratégia vnútornej bezpečnosti Európskej únie (ďalej len „stratégia vnútornej bezpečnosti“) prijatá Radou vo februári 2010, predstavuje spoločnú agendu na riešenie týchto spoločných problémov týkajúcich sa bezpečnosti. V oznámení Komisie z novembra 2010 s názvom „Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ“ sa zásady a usmernenia stratégie prevádzajú do konkrétnych opatrení určením piatich strategických cieľov: rozložiť medzinárodné zločinecké siete, zabraňovať terorizmu, radikalizácii a náboru nových členov, zvýšiť úroveň bezpečnosti občanov a podnikov v kybernetickom priestore, zvýšiť bezpečnosť prostredníctvom riadenia hraníc a zvýšiť odolnosť Európy voči krízam a katastrofám.

(5)

Podľa stratégie vnútornej bezpečnosti sú sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť ciele, ktoré je potrebné sledovať súbežne, pričom s cieľom dosiahnuť slobodu a spravodlivosť je potrebné presadzovať bezpečnosť vždy v súlade so zásadami, ktoré sú stanovené v zmluvách, právnym štátom a záväzkami Únie v oblasti základných práv.

(6)

Solidarita medzi členskými štátmi, jasnosť v rozdelení úloh, dodržiavanie základných slobôd a ľudských práv a právneho štátu, silný dôraz na globálne perspektívy a prepojenie s vonkajšou bezpečnosťou a súlad a súdržnosť s cieľmi zahraničnej politiky EÚ stanovenými v článku 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) by mali byť hlavnými zásadami, ktorými sa riadi vykonávanie stratégie vnútornej bezpečnosti.

(7)

S cieľom podporiť vykonávanie stratégie vnútornej bezpečnosti a zabezpečiť, aby sa stala bežnou realitou, by sa členským štátom mala poskytnúť dostatočná finančná podpora Únie prostredníctvom zriadenia Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ďalej len „fond“).

(8)

Vzhľadom na právne špecifiká platné pre hlavu V ZFEÚ nie je právne možné zriadiť fond ako jediný finančný nástroj. Fond by sa preto mal zriadiť ako súhrnný rámec pre finančnú podporu Únie v oblasti vnútornej bezpečnosti, ktorý zahŕňa nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz (ďalej len „nástroj“) zriadený na základe tohto nariadenia, ako aj nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti a boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia zriadený na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 513/2014 (4). Tento súhrnný rámec by malo dopĺňať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014 (5), na ktoré by sa malo toto nariadenie odkazovať, pokiaľ ide o pravidlá programovania, finančného hospodárenia, riadenia a kontroly, zúčtovania, uzatvárania programov a podávania správ a hodnotenia.

(9)

Nová štruktúra pilierov fondu v oblasti vnútorných záležitostí by mala prispieť k zjednodušeniu, racionalizácii, konsolidácii a transparentnosti financovania v uvedenej oblasti. Mala by sa dosiahnuť súčinnosť a doplnkovosť s ostatnými fondmi a programami, a to aj s cieľom alokácie financovania na spoločné ciele. Malo by sa však zamedzovať prekrývaniu rôznych nástrojov financovania.

(10)

Fond by mal odrážať potrebu posilnenia flexibility a zjednodušenia pri súčasnom dodržaní požiadaviek predvídateľnosti a zaručovať spravodlivé a transparentné rozdeľovanie prostriedkov v záujme splnenia všeobecných a konkrétnych cieľov ustanovených v tomto nariadení.

(11)

Účinnosť opatrení a kvalita nákladov sú hlavnými zásadami pri vykonávaní fondu. Okrem toho by sa mal fond tiež vykonávať najúčinnejším a užívateľsky najprívetivejším spôsobom.

(12)

V rámci fondu by sa mali osobitne zohľadňovať členské štáty, ktoré v dôsledku svojej zemepisnej polohy čelia mimoriadnemu tlaku migračných tokov.

(13)

Solidarita a deľba zodpovednosti medzi členskými štátmi a Úniou je hlavnou zložkou spoločnej politiky v oblasti riadenia vonkajších hraníc.

(14)

Fond by mal vyjadrovať solidaritu prostredníctvom finančnej pomoci poskytovanej tým členským štátom, ktoré v plnom rozsahu uplatňujú schengenské ustanovenia o vonkajších hraniciach, ako aj tým štátom, ktoré sú pripravené na plnohodnotnú účasť v Schengene, a členské štáty by ho mali používať v záujme spoločnej politiky Únie v oblasti riadenia vonkajších hraníc.

(15)

V záujme prispenia k dosiahnutiu všeobecného cieľa fondu by členské štáty mali zaručiť, aby sa v ich národných programoch uvádzali osobitné ciele nástroja a aby bolo prideľovanie prostriedkov medzi ciele úmerné výzvam a potrebám a aby umožňovalo splnenie cieľov. Ak sa v národnom programe neuvádza jeden z osobitných cieľov alebo je pridelenie prostriedkov pod minimálnymi percentami pre niektoré ciele národných programov stanovených v tomto nariadení, príslušný členský štát to v programe zdôvodní.

(16)

Vo vzťahu ku každému z osobitných cieľov nástroja by sa mali stanoviť spoločné ukazovatele s cieľom zhodnotiť výsledky fondu. Meranie dosiahnutia osobitných cieľov prostredníctvom spoločných ukazovateľov neukladá povinnosť vykonávania opatrení súvisiacich s uvedenými ukazovateľmi.

(17)

Účasť členského štátu by nemala byť v súbehu s jeho účasťou na dočasnom finančnom nástroji Únie, ktorý podporuje prijímajúce členské štáty okrem iného aj financovaním opatrení na nových vonkajších hraniciach Únie na účely vykonávania schengenského acquis upravujúceho problematiku hraníc, víz a kontroly vonkajších hraníc.

(18)

Nástroj by mal vychádzať z procesu budovania kapacít rozvíjaného s pomocou Fondu pre vonkajšie hranice na obdobie rokov 2007-2013 zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 574/2007/ES (6) a mal by ho rozšíriť tak, aby zohľadňoval aj nové zmeny.

(19)

Členské štáty pri plnení úloh na vonkajších hraniciach a konzulátoch v súlade so schengenským acquis o hraniciach a vízach vykonávajú činnosti v záujme alebo v mene všetkých ostatných členských štátov v schengenskom priestore, čím poskytujú verejnú službu Únii. Nástroj by mal prispievať k podpore prevádzkových nákladov súvisiacich s politikou v oblasti kontroly hraníc a vízovou politikou a mal by umožňovať členským štátom udržiavanie schopností dôležitých pre túto službu pre všetkých. Takáto podpora predstavuje plnú refundáciu zvolených špecifických nákladov súvisiacich s cieľmi nástroja a mala by tvoriť nedeliteľnú súčasť národných programov.

(20)

Nástroj by mal dopĺňať a posilňovať činnosti vykonávané na účely rozvoja operačnej spolupráce pod záštitou Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (ďalej len „agentúra Frontex“) zriadenej nariadením Rady (ES) č. 2007/2004 (7), vrátane nových činností vyplývajúcich zo zmien a doplnení vykonaných nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1168/2011 (8), a tým ďalej posilňovať solidaritu medzi tými členskými štátmi, ktoré kontrolujú vonkajšie hranice v záujme a v mene schengenského priestoru ako celku. Znamená to okrem iného, že členské štáty by pri navrhovaní svojich národných programov mali zohľadňovať analytické nástroje a operačné a technické usmernenia vypracované agentúrou Frontex, ako aj vypracované osnovy odbornej prípravy, a síce spoločné hlavné osnovy pre odbornú prípravu pohraničnej stráže vrátane ich prvkov týkajúcich sa základných práv a prístupu k medzinárodnej ochrane. V záujme dosiahnutia doplnkovosti medzi jej poslaním a zodpovednosťami členských štátov za kontrolu a dozor na vonkajších hraniciach, ako aj v záujme zaručenia súdržnosti a zamedzenia nákladovej neefektívnosti by sa Komisia mala s agentúrou radiť o návrhoch národných programov, ktoré predkladajú členské štáty, a najmä o činnostiach financovaných v rámci operačnej podpory.

(21)

Nástroj by sa mal vykonávať pri úplnom dodržaní práv a zásad zakotvených v Charte základných práv Európskej únie a v medzinárodných záväzkoch Únie a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie osobitných ustanovení týkajúcich sa práva na azyl a medzinárodnú ochranu.

(22)

Jednotná a vysokokvalitná kontrola vonkajších hraníc má zásadný význam pre posilňovanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. V súlade so spoločnými normami Únie by mal nástroj podporovať opatrenia týkajúce sa riadenia vonkajších hraníc, ktoré sa majú vykonávať v súlade so štvorstupňovým modelom kontroly prístupu, ktorý zahŕňa opatrenia v tretích krajinách, spoluprácu so susednými krajinami, opatrenia na kontrolu hraníc a kontrolné opatrenia v oblasti voľného pohybu, aby sa zabránilo nelegálnemu prisťahovalectvu a cezhraničnej trestnej činnosti v schengenskom priestore.

(23)

Podľa článku 3 ZEÚ by mal nástroj podporovať činnosti zamerané na zabezpečovanie ochrany detí, ktoré by na vonkajších hraniciach mohli utrpieť ujmu. Najmä pri vykonávaní opatrení týkajúcich sa identifikácie, okamžitej pomoci a odovzdávania do starostlivosti služieb určených na ochranu, by členské štáty mali všade tam, kde je to možné, venovať zvláštnu pozornosť zraniteľným osobám, najmä deťom a maloletým bez sprievodu.

(24)

Na zabezpečenie jednotnej a vysoko kvalitnej kontroly vonkajších hraníc a uľahčenie legitímneho cestovania cez vonkajšie hranice v rámci stratégie vnútornej bezpečnosti, nástroj by mal prispievať k rozvoju spoločného európskeho integrovaného systému riadenia hraníc. Uvedený systém zahŕňa všetky opatrenia zahŕňajúce politiku, právo, systematickú spoluprácu, rozdelenie záťaže, vyhodnocovanie situácie a meniacich sa okolností, pokiaľ ide o hraničné prechody neregulárnych migrantov, personál, vybavenie a technológie prijímané na rozličných úrovniach príslušnými orgánmi členských štátov konajúcimi v spolupráci s agentúrou Frontex, s tretími krajinami a v prípade potreby aj s inými subjektmi, najmä s Europolom a Agentúrou na prevádzkové riadenie rozsiahlych systémov IT, využívajúc okrem iného štvorstupňový model bezpečnosti hraníc a integrovanú analýzu rizík Únie.

(25)

V súlade s protokolom č. 5 k Aktu o pristúpení z roku 2003 o pozemnom tranzite osôb medzi Kaliningradskou oblasťou a ostatnými časťami Ruskej federácie by mal nástroj znášať všetky dodatočné náklady, ktoré vzniknú vykonávaním osobitných ustanovení acquis Únie o tomto tranzite, t. j. nariadenia Rady (ES) č. 693/2003 (9) a nariadenia Rady (ES) č. 694/2003 (10). Potreba pokračujúcej finančnej podpory pre uniknuté poplatky by však mala závisieť od vízového režimu Únie platného pre Ruskú federáciu.

(26)

Nástroj by mal zahŕňať podporu vnútroštátnych opatrení a spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti vízovej politiky a iné predhraničné činností, ktoré predchádzajú kontrolám na vonkajších hraniciach a mal by plne využívať vízový informačný systém (VIS). Efektívne riadenie činností organizovaných útvarmi členských štátov v tretích krajinách je v záujme spoločnej vízovej politiky ako súčasti viacvrstvového systému zameraného na uľahčenie legitímneho cestovania a riešenie nelegálneho prisťahovalectva do Únie a predstavuje neoddeliteľnú súčasť spoločného integrovaného systému riadenia hraníc.

(27)

Okrem toho by mal nástroj podporovať opatrenia na území krajín schengenského priestoru ako súčasť rozvoja spoločného integrovaného systému riadenia hraníc, ktorý posilňuje celkové fungovanie schengenského priestoru.

(28)

Nástroj by mal tiež podporovať Úniu pri rozvoji systémov IT založených na existujúcich a/alebo nových systémoch IT, ktoré by mohli vybaviť členské štáty nástrojmi na efektívnejšie riadenie pohybu štátnych príslušníkov tretích krajín cez hranice a zabezpečiť lepšiu identifikáciu a overovanie cestujúcich, a tak uľahčiť cestovanie a zvýšiť bezpečnosť hraníc. V tejto súvislosti by sa mal stanoviť program v súlade so stratégiou riadenia informácií v oblasti vnútornej bezpečnosti EÚ, ktorého cieľom by bolo pokrývanie nákladov na rozvoj tak centrálnych, ako aj národných prvkov týchto systémov, v záujme zabezpečenia technickej súdržnosti, interoperability s inými systémami IT v Únii, úspory nákladov a hladkého vykonávania v členských štátoch. Uvedené systémy IT by mali byť v súlade so základnými právami vrátane ochrany osobných údajov.

(29)

Členské štáty by mali venovať nevyhnutné finančné prostriedky Európskemu systému hraničného dozoru (EUROSUR), ktorý bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 (11) s cieľom zabezpečiť dobré fungovanie tohto systému.

(30)

Na účely okamžitého riešenia nepredvídaného migračného tlaku a rizík pre bezpečnosť hraníc by malo byť možné poskytnúť pomoc v núdzových situáciách v súlade s rámcom stanoveným v nariadení (EÚ) č 514/2014.

(31)

Okrem toho by v záujme väčšej solidarity v schengenskom priestore ako celku mal dotknutý členský štát v prípade zistenia slabých stránok alebo potenciálnych rizík, a to najmä na základe schengenského mechanizmu hodnotenia, primerane konať v danej záležitosti, a to s využitím prostriedkov dostupných v rámci vnútroštátnych programov v súlade s prioritami a v prípade potreby aj prijatím opatrení pomoci v núdzových situáciách.

(32)

Členské štáty by sa mali na účely posilnenia solidarity a spoločnej zodpovednosti podnecovať na využívanie časti prostriedkov dostupných na základe vnútroštátnych programov na osobitné priority vymedzené Úniou, napríklad na nákup technického vybavenia potrebného pre agentúru Frontex a rozvoj konzulárnej spolupráce pre Úniu. Je potrebné maximalizovať vplyv financovania Únie využívaním a spájaním verejných a súkromných finančných prostriedkov a zvýšením ich pákového efektu. Mala by sa zabezpečiť čo najvyššia transparentnosť, zodpovednosť a demokratická kontrola inovatívnych finančných nástrojov a mechanizmov, ktoré využívajú rozpočet Únie.

(33)

Na účely zabezpečenia uplatňovania schengenského acquis v celom schengenskom priestore by sa malo v rámci tohto nástroja podporovať aj vykonávanie nariadenia Rady (EÚ) č. 1053/2013 (12), ako podstatného nástroja na uľahčovanie vykonávania politík Únie v oblasti slobody, spravodlivosti a bezpečnosti zabezpečovaním vysokého stupňa ochrany vonkajších hraníc a absenciou hraničných kontrol osôb v rámci schengenského priestoru.

(34)

Na základe skúseností získaných s Fondom pre vonkajšie hranice a pri vývoji SIS II a VIS sa považuje za vhodné umožniť určitý stupeň flexibility v súvislosti s potenciálnymi presunmi prostriedkov medzi rozličnými spôsobmi vykonávania cieľov sledovaných v rámci tohto nástroja, bez toho, aby bola dotknutá zásada, že treba od začiatku zabezpečiť kritické množstvo prostriedkov a finančnú stabilitu pre programy, prevádzkovú podporu pre členské štáty a bez toho, aby bola dotknutá kontrola zo strany Európskeho parlamentu a Rady.

(35)

V rovnakom duchu by sa mal rozšíriť rozsah pôsobnosti opatrení a stropy pre prostriedky, ktoré zostávajú dostupné pre Úniu (ďalej len „opatrenia Únie“), aby sa posilnila schopnosť Únie vykonať v danom rozpočtovom roku viacero činností v súvislosti s riadením vonkajších hraníc a spoločnou vízovou politikou v záujme Únie ako celku, ak a pokiaľ vznikne taká potreba. Medzi takéto opatrenia Únie patria štúdie a pilotné projekty na posilnenie riadenia vonkajších hraníc a spoločnej vízovou politiky a ich uplatňovania, odborná príprava príslušníkov pohraničnej stráže v oblasti ochrany ľudských práv, opatrenia alebo mechanizmy v tretích krajinách zaoberajúce sa migračnými tlakmi z týchto krajín v záujme optimálneho riadenia migračných tokov do Únie a efektívnej organizácie súvisiacich úloh na vonkajších hraniciach a konzulátoch.

(36)

Opatrenia v tretích krajinách a vo vzťahu k tretím krajinám podporované prostredníctvom nástroja by mali vytvárať synergické efekty a byť súdržné s ostatnými opatreniami mimo Únie podporovanými prostredníctvom geografických a tematických nástrojov vonkajšej pomoci Únie. Pri vykonávaní takýchto opatrení by sa malo dbať predovšetkým na dosiahnutie plného súladu so zásadami a všeobecnými cieľmi vonkajšej činnosti a zahraničnej politiky Únie vo vzťahu k dotknutej krajine alebo regiónu. Nemali by byť určené na podporu opatrení, ktoré sú priamo zamerané na rozvoj, a ak je to vhodné, mali by dopĺňať finančnú pomoc poskytovanú prostredníctvom nástrojov vonkajšej pomoci. Usilovať sa tiež bude o súdržnosť s humanitárnou politikou Únie, najmä pokiaľ ide o vykonávanie opatrení v núdzových situáciách.

(37)

Financovanie z rozpočtu Únie by sa malo sústrediť na tie činnosti, pri ktorých zásahy zo strany Únie môžu priniesť pridanú hodnotu v porovnaní s tým, ak by opatrenia členské štáty vykonávali samy. Keďže je Únia v lepšej pozícii ako členské štáty pri zabezpečovaní rámca pre vyjadrenie solidarity Únie v oblasti kontroly hraníc, vízovej politiky a riadenia migračných tokov, ako aj v súvislosti s poskytnutím platformy pre rozvoj spoločných informačných systémov podporujúcich uvedené politiky, finančná podpora poskytovaná na základe tohto nariadenia osobitne prispeje k posilňovaniu vnútroštátnych schopností a schopností Únie v týchto oblastiach.

(38)

V tomto nariadení by sa malo stanoviť pridelenie základných súm členským štátom. Základná suma pre každý členský štát sa vypočíta na základe prostriedkov pridelených z Fondu pre vonkajšie hranice pre každý členský štát v rokoch 2010 – 2012 a vydelením získaného čísla celkovými rozpočtovými prostriedkami dostupným na spoločné hospodárenie na uvedené tri roky. Výpočty sa robili v súlade s kritériami rozdeľovania stanovenými v rozhodnutí č. 574/2007/ES.

(39)

Komisia by mala sledovať vykonávanie nástroja v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 514/2014 s pomocou kľúčových ukazovateľov na hodnotenie výsledkov a účinkov. Ukazovatele vrátane príslušných základných údajov by mali poskytovať minimálnu základňu na hodnotenie rozsahu, v akom boli dosiahnuté ciele nástroja.

(40)

S cieľom doplniť alebo zmeniť ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa vymedzenia osobitných opatrení v rámci národných programov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(41)

Pri uplatňovaní tohto nariadenia vrátane prípravy delegovaných aktov by Komisia mala uskutočňovať konzultácie s expertmi zo všetkých členských štátov.

(42)

S cieľom zabezpečiť jednotné, účinné a včasné uplatňovanie ustanovení o prevádzkovej podpore uvedených v tomto nariadení by sa Komisii mali zveriť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (13).

(43)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečenie rozdelenia solidarity a zodpovednosti medzi členskými štátmi a Úniou v oblasti riadenia vonkajších hraníc a vízovej politiky, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(44)

Rozhodnutie č. 574/2007/ES by sa malo zrušiť, s výhradou prechodných ustanovení uvedených v tomto nariadení.

(45)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (14), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A a B rozhodnutia Rady 1999/437/ES (15).

(46)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (16), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 body A a B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (17).

(47)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (18), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A a B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (19).

(48)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(49)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (20); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(50)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (21). Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(51)

Je vhodné zosúladiť dobu uplatňovania tohto nariadenia s dobou uplatňovania nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č.1311./2013 (22). Preto by sa malo toto nariadenie uplatňovať od 1. januára 2014,