(1)

Rada uložila nariadením (ES) č. 119/97 (2) konečné antidumpingové clo v rozsahu od 32,5 % do 39,4 % na dovoz určitých mechanizmov na krúžkové bloky (ďalej aj „mechanizmy krúžkových viazačov“ alebo „MKV“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „dotknutá krajina“) a konečné antidumpingové clo na úrovni 10,5 % na dovoz s pôvodom v Malajzii. Tieto colné sadzby sa uplatňovali na iné MKV ako mechanizmy so 17 alebo s 23 krúžkami, pričom MKV so 17 alebo s 23 krúžkami podliehali clu, ktoré sa rovnalo rozdielu medzi minimálnou dovoznou cenou (325 EUR za 1 000 kusov) a frankocenou na hranici Spoločenstva pred preclením v prípade, že bola nižšia ako minimálna dovozná cena.

(2)

Rada nariadením (ES) č. 2100/2000 (3) zvýšila uvedené clá v prípade čínskych MKV iných ako so 17 alebo s 23 krúžkami na základe antiabsorpčného prešetrovania podľa článku 12 základného nariadenia. Zmenené clá uplatniteľné na takýto dovoz z ČĽR sa pohybovali od 51,2 % do 78,8 %.

(3)

Rada po prešetrovaní obchádzania opatrení v zmysle článku 13 základného nariadenia rozšírila nariadením (ES) č. 1208/2004 (4) konečné antidumpingové opatrenia na dovoz určitých MKV odosielaných z Vietnamu bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod vo Vietname.

(4)

Rada nariadením (ES) č. 2074/2004 (5) po revíznom prešetrovaním pred uplynutím platnosti predĺžila konečné antidumpingové opatrenia na dovoz MKV s pôvodom v ČĽR. V súvislosti s opatreniami uplatniteľnými na Malajziu nebola doručená žiadna žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, ktoré sa preto prestali uplatňovať v januári 2002.

(5)

Rada po prešetrovaní obchádzania opatrení podľa článku 13 základného nariadenia rozšírila nariadením (ES) č. 33/2006 (6) konečné antidumpingové opatrenia na dovoz určitých MKV odosielaných z Laoskej ľudovodemokratickej republiky (ďalej len „Laos“) bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Laose.

(6)

Rada nariadením (ES) č. 818/2008 (7) a v dôsledku prešetrovania obchádzania opatrení rozšírila rozsah pôsobnosti opatrení na určité mierne upravené MKV.

(7)

Po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti boli antidumpingové clá na dovoz určitých MKV vo februári 2010 predĺžené o päť rokov vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 157/2010 (8) a po ďalšom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti v máji 2016 o ďalších päť rokov vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2016/703 (9) (ďalej len „platné opatrenia“).

(8)

V súčasnosti platné antidumpingové clá sú na úrovni 51,2 % pre jedného vyvážajúceho výrobcu a 78,8 % pre všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov.

(9)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti platných opatrení (10) bola Komisii doručená žiadosť o začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia.

(10)

Žiadosť o revízne prešetrovanie podal 12. februára 2021 výrobca z Únie, spoločnosť Ring Alliance Ringbuchtechnik GmbH (ďalej len „žiadateľ“), ktorý predstavuje viac ako 25 % celkovej výroby MKV v Únii. Žiadosť o revízne prešetrovanie sa odôvodňuje tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opätovný výskyt dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(11)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 11. mája 2021 na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti opatrení uplatniteľných na dovoz MKV s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a rozšírených na Vietnam a Laoskú ľudovodemokratickú republiku. Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (11) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(12)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2017 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(13)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a orgány ČĽR, známych dovozcov, používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich to týka, o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a vyzvala ich na účasť.

(14)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Žiadna zo zainteresovaných strán nepožiadala o vypočutie.

(15)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(16)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že traja známi výrobcovia z Únie, spoločnosti IML Industria Meccanica Lombarda SRL, Koloman Handler Fémárugyár Magyarország Kft a Ring Alliance Ringbuchtechnik GmbH., musia predložiť vyplnené dotazníky do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí revízneho prešetrovania. Komisia vyzvala aj ďalších výrobcov z Únie a prípadné zastupujúce združenia, aby sa prihlásili a vyžiadali si dotazník. Neprihlásil sa žiadny ďalší výrobca z Únie ani zastupujúce združenie.

(17)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Požadované informácie nepredložili žiadni neprepojení dovozcovia. Komisia sa preto rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(18)

Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(19)

Požadované informácie neposkytli žiadni vyvážajúci výrobca z ČĽR a žiadni nesúhlasili ani so zaradením do vzorky. Čínski výrobcovia teda vôbec nespolupracovali a zistenia vo vzťahu k dovozu z ČĽR sa podľa článku 18 základného nariadenia zakladajú na dostupných skutočnostiach.

(20)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(21)

Komisia zaslala dotazník výrobcom z Únie, neprepojeným dovozcom a vyvážajúcim výrobcom. Tie isté dotazníky boli v deň začatia revízneho prešetrovania sprístupnené na webovom sídle GR pre obchod (12).

(22)

Vyplnené dotazníky zaslali výrobcovia z Únie Ring Alliance Ringbuchtechnik GmbH a Koloman Handler Kft., dve strany patriace do tej istej skupiny s jedným výrobným zariadením a ďalej spoločne uvádzané ako „Ring Alliance Ringbuchtechnik GmbH“, a M.L. Industria Meccanica Lombarda S.r.l.

(23)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

—

Ring Alliance Ringbuchtechnik GmbH, Oroslán, Maďarsko,

—

I.M.L. Industria Meccanica Lombarda S.r.l., Offanengo, Taliansko.

(24)

Prešetrovaným výrobkom je rovnaký výrobok ako v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, konkrétne určité mechanizmy krúžkových viazačov s pôvodom v ČLR pozostávajúce z dvoch oceľových plátov alebo drôtov najmenej so štyrmi k nim pripojenými polkrúžkami vyrobenými z oceľového drôtu, ktoré sú spojené oceľovým krytom. Môžu sa otvárať buď roztiahnutím polkrúžkov, alebo pomocou malého oceľového otváracieho mechanizmu, ktorý je pripevnený k mechanizmu krúžkového viazača (ďalej len „prešetrovaný výrobok“). Mechanizmy krúžkových viazačov patria v čase nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) 2016/703 pod číselný znak KN ex 8305 10 00 (kódy TARIC 8305100011, 8305100013, 8305100019, 8305100021, 8305100023, 8305100029, 8305100034 a 8305100035).

(25)

MKV majú širokú škálu použití, napríklad pri výrobe softvérových príručiek, katalógov a brožúr, technických príručiek, kancelárskych spisov, ako aj prezentačných a iných viazaných spisov a albumov na fotografie a známky.

(26)

Počas obdobia revízneho prešetrovania sa v Únii predal veľký počet rôznych druhov MKV. Rozdiely medzi týmito druhmi boli stanovené na základe šírky základne, druhu mechanizmu, počtu krúžkov, otváracieho systému, nominálnej kapacity viazaného papiera, priemeru krúžkov, tvaru krúžkov, dĺžky odstupu a vzdialenosti medzi krúžkami. Vzhľadom na skutočnosť, že všetky druhy majú rovnaké fyzikálne a technické vlastnosti a sú do určitej miery zameniteľné, bolo stanovené, že na účely súčasného konania všetky MKV predstavujú jeden výrobok. V tejto súvislosti neboli doručené žiadne pripomienky.

(27)

Ako sa ukázalo pri prešetrovaní vedúcom k uloženiu platných opatrení (13), rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia, majú tieto výrobky:

Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(28)

Dovoz prešetrovaného výrobku z ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval, hoci v oveľa menšej miere ako v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (t. j. od januára 2014 do decembra 2014). Podľa databázy Comext (Eurostat) predstavoval dovoz mechanizmov krúžkových viazačov z ČĽR v období revízneho prešetrovania približne 0,7 % trhu Únie v porovnaní s podielom na trhu 2,3 % počas predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti.

(29)

Ako sa uvádza v odôvodnení 19, v rámci prešetrovania nespolupracoval ani jeden vývozca/výrobca z ČĽR. Komisia preto informovala čínsku vládu, že vzhľadom na neexistenciu spolupráce Komisia môže pri zisteniach vo vzťahu k Čínskej ľudovej republike uplatniť článok 18 základného nariadenia. Komisii v tomto ohľade neboli predložené žiadne pripomienky ani žiadosti o intervenciu úradníka pre vypočutie.

(30)

V dôsledku toho sa v súlade s článkom 18 základného nariadenia zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu zakladali na dostupných skutočnostiach, najmä na informáciách uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, verejne dostupných údajoch o dvoch tureckých spoločnostiach vykonávajúcich činnosť pod kódom 2599 NACE Rev. 2, informáciách poskytnutých žiadateľom, informáciách z tureckého národného štatistického úradu, databáze Eurostatu Comext, databáze Global Trade Atlas, webovom sídle OECD Náklady na medzinárodnú dopravu a poistenie tovaru (ITIC), webovej stránke Svetovej banky venovanej podnikaniu (Doing Business).

(31)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy, ktoré v súvislosti s ČĽR nasvedčovali existencii výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia začala prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(32)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(33)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné vhodné krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a prvej zarážke základného nariadenia.

(34)

Komisia 20. októbra 2021 prostredníctvom záznamu (ďalej len „prvý záznam“) informovala zainteresované strany o príslušných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe prešetrovaného výrobku. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt určila možné reprezentatívne krajiny a za vhodnú reprezentatívnu krajinu označila Turecko. Komisii bola doručená od žiadateľa jedna pripomienka k prvému záznamu.

(35)

Komisia 7. februára 2022 prostredníctvom druhého záznamu (ďalej len „druhý záznam“) informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty, pričom reprezentatívnou krajinou bude Turecko. Takisto informovala zainteresované strany o svojom zámere použiť dve turecké spoločnosti (D S C Otomotiv a Samet Kalip ve Madeni), ktoré vykonávajú činnosť pod kódom 2599 NACE Rev. 2 a vyrábajú výrobky v rovnakej všeobecnej kategórii ako mechanizmy krúžkových viazačov, ako základ na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku na vytvorenie normálnej hodnoty.

(36)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(37)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(38)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a vyvážajúcich výrobcov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(39)

Komisia v nedávnych prešetrovaniach týkajúcich sa oceliarskeho odvetvia v ČĽR (14) (keďže oceľ je hlavným výrobným faktorom mechanizmov krúžkových viazačov) zistila, že v ňom existujú výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Komisia dospela v tomto prešetrovaní k záveru, že na základe dostupných dôkazov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia takisto primerané.

(40)

Pri uvedených prešetrovaniach Komisia zistila, že existuje značné zasahovanie vlády v ČĽR, ktoré má za následok deformáciu efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami (15). Komisia najmä dospela k záveru, že v odvetví ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu prešetrovaného výrobku, nielen pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskou vládou v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (16), ale čínska vláda je prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách takisto schopná ovplyvňovať ceny a náklady v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (17). Komisia navyše zistila, že na trh má ďalej rušivý vplyv aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. V skutočnosti systém plánovania v ČĽR celkovo vedie ku koncentrácii zdrojov v odvetviach, ktoré čínska vláda určila za strategické alebo inak politicky významné, namiesto toho, aby sa prideľovali v súlade s trhovými silami (18). Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy sa udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR (19). V rovnakom duchu Komisia zistila v odvetví ocele deformácie v oblasti mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (20), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR (21).

(41)

Žiadosť obsahovala informácie o deformáciách v oceliarskom odvetví, najmä sa v nej poukázalo na nedávne zistenia v antidumpingových prešetrovaniach vedených Európskou komisiou, ktorými sa potvrdila existencia deformácií v oceliarskom odvetví. Žiadosť ďalej obsahovala informácie o deformáciách v odvetví neželezných kovov, najmä pokiaľ ide o nikel, ktorý je dôležitou surovinou na výrobu prešetrovaného výrobku. V žiadosti sa okrem toho odkazuje na správu Komisie o výrazných deformáciách v Číne (22) (ďalej len „správa“), pričom sa zdôraznili najmä deformácie na trhu práce a v prístupe k financovaniu.

(42)

V tomto prešetrovaní Komisia preskúmala, či je vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný výskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR.

(43)

Značná miera vlastníctva čínskej vlády pretrváva najmä v odvetví ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu prešetrovaného výrobku. Mnohí z najväčších výrobcov ocele sú vo vlastníctve štátu. Niektorí z nich sa konkrétne uvádzajú v „Pláne na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu na roky 2016 – 2020“. Čínska štátom vlastnená spoločnosť Shanxi Taiyuan Iron & Steel Co. Ltd. (ďalej len „Tisco“) na svojom webovom sídle napríklad uvádza, že je „obrovským železiarskym a oceliarskym gigantom“, z ktorého „sa stal výnimočne rozsiahly železiarsky a oceliarsky komplex, ktorý je prepojený s podnikaním v oblasti ťažby železnej rudy, výroby, spracúvania, dodávok železa a ocele a obchodovania so železom a s oceľou (23)“. Spoločnosť Baosteel je ďalší veľký čínsky štátny podnik, ktorý sa zaoberá výrobou ocele a je súčasťou nedávno konsolidovanej spoločnosti China Baowu Steel Group Co. Ltd. (predtým Baosteel Group a Wuhan Iron & Steel) (24) .. Hoci sa odhaduje, že nominálny rozdiel medzi počtom štátom vlastnených podnikov a súkromných spoločností je takmer vyrovnaný, z piatich čínskych výrobcov ocele zaradených do rebríčka desiatich najväčších svetových výrobcov ocele sú štyri štátom vlastnené podniky (25). Hoci podiel desiatich najväčších výrobcov na celkovej produkcii odvetvia predstavoval v roku 2016 len približne 36 %, čínska vláda si zároveň v tom istom roku stanovila cieľ do roku 2025 konsolidovať 60 až 70 % výroby ocele približne do desiatich veľkých podnikov (26). Čínska vláda zopakovala tento úmysel v apríli 2019, keď oznámila vydanie usmernení o konsolidácii oceliarskeho priemyslu (27). Takáto konsolidácia môže zahŕňať nútené fúzie ziskových súkromných spoločností so štátom vlastnenými podnikmi, ktoré dosahujú horšie výsledky (28).

(44)

Okrem toho sú v odvetví ocele mnohí z najväčších výrobcov konkrétne uvedení v Pláne na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu na roky 2016 – 2020. Čínska štátom vlastnená spoločnosť Tisco na svojom webovom sídle napríklad uvádza, že je „obrovským železiarskym a oceliarskym gigantom“, z ktorého „sa stal výnimočne rozsiahly železiarsky a oceliarsky komplex, ktorý je prepojený s podnikaním v oblasti ťažby železnej rudy, výroby, spracúvania, dodávok železa a ocele a obchodovania so železom a s oceľou“ (29).

(45)

Keďže odvetvie MKV je veľmi roztrieštené a väčšina výrobcov sú štátom vlastnené podniky, počas prešetrovania nebolo možné stanoviť presný pomer výrobcov MKV vo vlastníctve štátu k výrobcom MKV v súkromnom vlastníctve.

(46)

Vzhľadom na vysoký podiel štátom vlastnených podnikov v odvetví ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu mechanizmov krúžkových viazačov, sa vo vykonávaní činnosti za trhových podmienok bráni dokonca aj súkromným výrobcom. Verejné aj súkromné podniky v odvetví MKV totiž podliehajú politickému dohľadu a usmerneniu, ako sa uvádza v odôvodneniach 47 až 53.

(47)

Pokiaľ ide o to, že čínska vláda je schopná zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia, v prešetrovaní sa neriešili jednotlivé spoločnosti, keďže odvetvie MKV je veľmi rozdrobené a väčšinou ho tvoria MSP.

(48)

V odvetví mechanizmov krúžkových viazačov sú okrem toho zavedené diskriminačné politiky v prospech domácich výrobcov alebo inak ovplyvňujúce trh v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia.

(49)

Odvetvie ocele, ktorá je hlavnou zložkou vo výrobe MKV, považuje čínska vláda za kľúčové odvetvie (30). Túto skutočnosť potvrdzuje množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov týkajúcich sa ocele, ktoré sa vydávajú na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni, ako je napríklad Plán na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu na roky 2016 – 2020. V tomto pláne sa uvádza, že oceliarsky priemysel je „dôležitým, zásadným odvetvím čínskeho hospodárstva, národným základným kameňom (31)“. Hlavné úlohy a ciele stanovené v tomto pláne sa vzťahujú na všetky aspekty rozvoja tohto priemyselného odvetvia (32).

(50)

V 13. päťročnom pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja (33) sa plánuje podpora pre podniky vyrábajúce druhy oceľových výrobkov vyššej kategórie (34). Tento plán sa zameriava aj na zabezpečenie kvality výrobku, jeho trvanlivosti a spoľahlivosti prostredníctvom podporovania spoločností, ktoré využívajú technológie čistej výroby ocele, presného valcovania a zvyšovania kvality (35).

(51)

V Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (znenie z roku 2011) (v znení zmien z roku 2013) (36) (ďalej len „katalóg“) sa oceľ uvádza medzi podporovanými odvetviami.

(52)

Čínska vláda ďalej usmerňuje rozvoj odvetvia v súlade so širokou škálou politických nástrojov a smerníc, ktoré sa okrem iného týkajú: zloženia a reštrukturalizácie trhu, surovín, investícií, odstraňovania kapacít, sortimentu výrobkov, premiestňovania, modernizácie atď. Prostredníctvom týchto a ďalších prostriedkov čínska vláda usmerňuje a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia (37). Súčasný problém nadmernej kapacity je zrejme najjednoznačnejším prejavom dôsledkov politík čínskej vlády a následných deformácií.

(53)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia na podnietenie subjektov k tomu, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky zameranými na posilnenie podporovaných odvetví vrátane výroby ocele, železa a ferozliatin ako hlavnej suroviny používanej na výrobu mechanizmov krúžkových viazačov. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(54)

Pri tomto prešetrovaní sa nezistil žiadny dôkaz o tom, že by diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie právnych predpisov v oblasti konkurzného práva a majetkového práva podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia v odvetví ocele uvedených v odôvodnení 40 neovplyvnili výrobcov mechanizmov krúžkových viazačov.

(55)

Odvetvie mechanizmov krúžkových viazačov nepriaznivo ovplyvňujú aj deformácie mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 40. Tieto deformácie ovplyvňujú odvetvie jednak priamo (pri výrobe mechanizmov krúžkových viazačov alebo hlavných vstupov), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému pracovného práva v ČĽR) (38).

(56)

Navyše pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie mechanizmov krúžkových viazačov neovplyvňuje zasahovanie vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 40. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(57)

Komisia napokon pripomína, že na výrobu mechanizmov krúžkových viazačov sú potrebné viaceré vstupy. ČĽR je jedným z hlavných výrobcov ocele – kľúčovej suroviny v procese výroby MKV. Keď výrobcovia mechanizmov krúžkových viazačov nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(58)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja mechanizmov krúžkových viazačov na domácom trhu, ale dotknuté sú všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď. Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(59)

Ako sa uvádza v odôvodnení 29, čínska vláda nepredložila pripomienky ani dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v predmetnom spise vrátane správy a ďalších dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ, o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(60)

Celkovo z dostupných dôkazov vyplynulo, že ceny prešetrovaného výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako ukazuje skutočný alebo možný vplyv jedného alebo viacerých relevantných prvkov, ktoré sú v ňom uvedené. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu. Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj v primeranej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom bode.

(61)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(62)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 34 a 35, Komisia vyhotovila dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty: prvý záznam o výrobných faktoroch z 20. októbra 2021 (ďalej len „prvý záznam“) a druhý záznam o výrobných faktoroch zo 7. februára 2022 (ďalej len „druhý záznam“). V týchto záznamoch sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a rozoberajú pripomienky, ktoré predložili strany k týmto prvkom a k relevantným zdrojom. V druhom zázname Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere považovať v tomto prípade Turecko za vhodnú reprezentatívnu krajinu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(63)

V prvom zázname o výrobných faktoroch Komisia identifikovala Turecko a Thajsko ako krajiny s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR podľa Svetovej banky, t. j. Svetová banka ich obe klasifikuje ako krajiny s „vyššími strednými príjmami“ na základe hrubého národného dôchodku, v ktorých sa podľa dostupných informácií vyrába prešetrovaný výrobok alebo výrobok v rovnakej všeobecnej kategórii a/alebo odvetví prešetrovaného výrobku.

(64)

K záznamu bola doručená jedna pripomienka od žiadateľa. Žiadateľ súhlasil s tým, že obe krajiny boli klasifikované ako krajiny s vyššími strednými príjmami. Žiadateľ však vo svojej reakcii na prvý záznam uviedol, že na základe desaťročí výroby a predaja prešetrovaného výrobku nevedel o spoločnostiach v Turecku a Thajsku vyrábajúcich mechanizmy krúžkových viazačov. Okrem toho žiadateľ trval na tom, že dochádza k zamieňaniu výroby krúžkových viazačov, t. j. výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca, a mechanizmov krúžkových viazačov, t. j. kovovej časti viazača. Pokiaľ ide o spoločnosti, ktoré Komisia uviedla ako výrobcov v Turecku a Thajsku, žiadateľ poznamenal, že všetky spoločnosti uvedené v zázname z 20. októbra boli papiernické spoločnosti vyrábajúce výrobok v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca. Žiadateľ vysvetlil, že v žiadosti o revízne prešetrovanie vybral Turecko vzhľadom na jeho veľkosť a hospodársky rozvoj, pričom si dobre uvedomoval absenciu výroby MKV v Turecku. Navrhol preto spoločnosti s podobnými výrobnými metódami, výrobnými faktormi a výrobnými prvkami na základe kódu 2599 NACE Rev. 2.

(65)

Keďže všetky krajiny, v ktorých sa vyrába prešetrovaný výrobok, majú inú úroveň hospodárskeho rozvoja ako ČĽR, Komisia uviedla, že s cieľom stanoviť vhodnú reprezentatívnu krajinu na účely uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia použije výrobu výrobku v rovnakej všeobecnej kategórii výrobku, pod kódom 2599 NACE Rev. 2, ako prešetrovaný výrobok.

(66)

V prípade uvedených zvažovaných krajín Komisia ďalej overovala dostupnosť verejných údajov, a najmä verejných finančných údajov od výrobcov vo všeobecnej kategórii kódu 2599 NACE Rev. 2.

(67)

Komisia ďalej prešetrila verejne dostupné finančné údaje spoločností identifikovaných žiadateľom (kód 2599 NACE Rev. 2). Hoci tieto spoločnosti nevyrábajú žiadne výrobky, ktoré by boli predmetom revízneho prešetrovania, vo svojich výrobných procesoch používajú podobné výrobné faktory. Komisia zistila, že len dve zo šiestich identifikovaných spoločností vykonávali činnosť pod kódom 2599 NACE Rev. 2, a to D S C Otomotiv a Samet Kalip ve Madeni, obe v Turecku. Komisia zistila, že obe identifikované spoločnosti boli v období revízneho prešetrovania ziskové. Pomerne vysoké úrovne predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku pri použití váženého priemeru týchto dvoch spoločností možno vysvetliť skutočnosťou, že obe tieto spoločnosti sú hlavnými výrobcami vo svojich príslušných odvetviach. Spoločnosť D S C Otomotiv je dodávateľom pre automobilový priemysel, kým spoločnosť Samet Kalip je významným aktérom na svetovom trhu v odvetví príslušenstva nábytku. V každom prípade Komisia nezískala žiadne informácie, ktoré by naznačovali, že úrovne predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku spoločností D S C Otomotiv a Samet Kalip by neboli primerané pre odvetvie, v ktorom pôsobia.

(68)

Komisia analyzovala aj dovoz hlavných výrobných faktorov do Turecka. Z analýzy údajov o dovoze vyplynulo, že dovoz hlavných výrobných faktorov do Turecka nebol podstatne ovplyvnený dovozom z ČĽR ani žiadnej z krajín uvedených v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (41), a preto by sa Turecko mohlo použiť ako vhodná reprezentatívna krajina.

(69)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia v druhom zázname zainteresovaným stranám oznámila, že v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia zamýšľa použiť Turecko ako vhodnú reprezentatívnu krajinu, aby získala nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty na výpočet normálnej hodnoty.

(70)

Zainteresované strany boli vyzvané, aby sa vyjadrili k vhodnosti Turecka ako reprezentatívnej krajiny. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(71)

Pôvodný výber potenciálnych reprezentatívnych krajín a vhodných spoločností s verejne dostupnými údajmi nebráni Komisii v neskoršom doplnení alebo spresnení svojho výberu a svojho prieskumu vrátane predkladania nových návrhov na potenciálne reprezentatívne krajiny. Účelom záznamov o výrobných faktoroch je práve vyzvať zainteresované strany, aby predkladali pripomienky k predbežnému prieskumu útvarov Komisie, a ak sú opodstatnené, prijímať alternatívne návrhy, ktoré môžu útvary Komisie ďalej zvážiť. Záznamy obsahujú konkrétnu prílohu na usmernenie strán pri predkladaní informácií o možných dodatočných reprezentatívnych krajinách a/alebo spoločnostiach na účely článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(72)

Po určení Turecka ako vhodnej reprezentatívnej krajiny na základe všetkých spomínaných prvkov nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(73)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Turecko vyhovuje kritériám stanoveným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(74)

V prvom zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia spotrebujú pri výrobe prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách za každý výrobný faktor uvedený v danom zázname.

(75)

V druhom zázname Komisia následne uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) na stanovenie nedeformovaných nákladov väčšiny výrobných faktorov, najmä surovín a vedľajších produktov. Komisia ďalej uviedla, že mieni využiť národný štatistický úrad Turecka (42) na stanovenie nedeformovaných nákladov na prácu a energiu.

(76)

Komisia do výpočtu zahrnula hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Na stanovenie tejto sumy použila finančné údaje jedného z výrobcov z Únie, ktorý spolupracoval pri prešetrovaní a ktorý na tento účel poskytol osobitné informácie (43), spoločnosti Koloman Handler Kft (ďalej len „KH“). Metodika sa riadne vysvetľuje v bode 3.3.5.

(77)

Ako sa napokon uvádza v druhom zázname, Komisia použila finančné údaje vybraných tureckých spoločností uvedených v odôvodnení 67 na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

(78)

V dvoch záznamoch o výrobných faktoroch sa Komisia snažila zostaviť zoznam výrobných faktorov a zdrojov, ktorý sa mal použiť na zostavenie úplného zoznamu vstupov, ako je materiál, energia a práca, ktoré výrobcovia v ČĽR používajú pri výrobe prešetrovaného výrobku. Komisia nedostala žiadne pripomienky týkajúce sa zoznamu výrobných faktorov.

(79)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia počas postupu revízneho prešetrovania nespolupracovali, Komisia musela pri určení výrobných faktorov použitých pri výrobe MKV vychádzať z informácií európskeho výrobcu KH. Na základe údajov zhromaždených od čínskych spoločností v pôvodnom prešetrovaní a informácií dostupných na webových sídlach čínskych výrobcov MKV sa zdá, že ich výrobný proces a použité materiály sú podobné ako tie, ktoré uviedla spoločnosť KH.

(80)

Vzhľadom na nespoluprácu Komisia nemala podrobnejšie kódy tovaru pre jednotlivé výrobné faktory ako šesťmiestne kódy harmonizovaného systému (ďalej len „HS“).

(81)

S ohľadom na všetky informácie predložené spoločnosťou KH a neexistenciu pripomienok k dvom záznamom o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty výrobných faktorov boli identifikované tieto výrobné faktory a kódy HS (ak sa uplatňujú):

Výrobné faktory MKV

(82)

S cieľom stanoviť nedeformované ceny surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ v prípade každej suroviny použitej pri výrobe MKV spoločnosťou KH vážený priemer dovoznej ceny do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Komisia overila nahlásené použité suroviny a príslušné jednotkové spotreby pri výrobe prešetrovaného výrobku. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a z krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2015/755 (44). Údaje o štatistike dovozu zostali po vylúčení tohto dovozu dostatočne reprezentatívne. Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v odôvodnení 60 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny.

(83)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín dodaných k bráne továrne výrobcu Komisia uplatnila dovozné clo reprezentatívnej krajiny na príslušných úrovniach v závislosti od krajiny pôvodu dovážaných objemov (45). Komisia pripočítala náklady na vnútroštátnu dopravu vypočítané na kg na základe údajov o cenách za dodávky z Istanbulu na hranice do Kapikule uvedených v správe Svetovej banky o podnikaní (Doing Business) (46).

(84)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia počas postupu revízneho prešetrovania nespolupracovali, Komisia s cieľom určiť vedľajšie produkty získané pri výrobe MKV vychádzala z údajov, ktoré poskytla spoločnosť KH. Spoločnosť oznámila iba jeden vedľajší produkt: odpad a šrot z pocínovaného železa alebo ocele.

(85)

Keďže nedošlo k dovozu uvedenej položky do Turecka, Komisia hľadala alternatívny referenčný zdroj. Na základe extrakcie údajov z databázy GTA Komisia identifikovala najväčšieho svetového vývozcu daného výrobku – Spojené štáty americké (ďalej len „USA“). Referenčná hodnota sa následne vypočítala ako vážený priemer jednotkovej vývoznej frankoceny na hranici Únie po preclení (CIF + dovozné clá v krajinách s dovozom z USA) na základe vývozu USA do zvyšku sveta v období revízneho prešetrovania.

(86)

Na stanovenie referenčnej hodnoty nákladov práce Komisia použila verejne dostupné turecké národné štatistiky, ktoré obsahujú dane a odvody zamestnávateľov (47).

(87)

Komisia použila ako základ na výpočet štatistiky z dátového portálu Turkstat, v ktorom sú uvedené podrobné informácie o hodinových nákladoch práce v rôznych hospodárskych odvetviach podľa rokov. Komisia použila ako referenciu hodnotu vykázanú v rámci kódu C.25 NACE Rev. 2 „Výroba kovových konštrukcií, okrem strojov a zariadení“.

(88)

Na stanovenie referenčnej hodnoty pre elektrinu Komisia použila ceny elektriny tohto odvetvia podľa pásiem spotreby uverejnených na webovom sídle tureckého národného štatistického úradu (ďalej len „Turkstat“) (48).

(89)

Komisia použila údaje o cenách elektriny dostupné na dátovom portáli Turkstat, na ktorom sa uvádzajú polročné priemerné jednotkové ceny elektriny. Komisia použila ako referenčnú hodnotu priemer priemyselných sadzieb uvedených za obdobie revízneho prešetrovania.

(90)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo vyššie uvedených výrobných faktoroch.

(91)

Okrem výrobných faktorov uvedených v odôvodnení 81 Komisia vypočítala režijné náklady spojené s výrobou. Vzhľadom na nespoluprácu čínskych výrobcov vychádzal výpočet týchto režijných nákladov spojených s výrobou z pomeru režijných nákladov spojených s výrobou k priamym výrobným nákladom podľa informácii od spoločnosti KH. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(92)

V prípade predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia použila finančné údaje dvoch tureckých výrobcov uvedených v odôvodnení 67. Komisia najprv stanovila percentuálny podiel predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku z nákladov na predaný tovar za každého výrobcu. Potom sa stanovili priemerné predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk v reprezentatívnej krajine (vážené podľa obratov spoločností). Verejne dostupné audítorsky overené účtovné závierky týchto spoločnosti boli zainteresovaným stranám sprístupnené ako príloha k druhému záznamu.

(93)

Na základe uvedených referenčných hodnôt Komisia vytvorila normálnu hodnotu podľa tejto metodiky.

(94)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Keďže vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia vychádzala z informácií o spotrebe každého výrobného faktora (surovín, práce a energie) pri výrobe prešetrovaného výrobku, ktoré poskytla spoločnosť KH. Tieto objemy spotreby sa vynásobili nedeformovanými jednotkovými nákladmi stanovenými v Turecku, ako sa opisuje v bode 3.3.4.

(95)

Po druhé Komisia navýšila nedeformované priame výrobné náklady o percentuálny podiel režijných nákladov spojených s výrobou určený v súlade s opisom v odôvodnení 90, aby získala nedeformované výrobné náklady.

(96)

Napokon popri výrobných nákladoch stanovených v súlade s opisom v odôvodnení 95 Komisia navyše uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk v reprezentatívnej krajine, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 92. Predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady predstavovali 31,3 % v prípade predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a 24,7 % v prípade zisku.

(97)

Normálna hodnota vypočítaná podľa opisu v odôvodneniach 93 až 96 sa znížila o nedeformovanú hodnotu vedľajšieho produktu. Nedeformovaná hodnota vedľajšieho produktu sa stanovila vynásobením množstva predaného v období revízneho prešetrovania, ako ho vykázala spoločnosť KH, jeho nedeformovanou jednotkovou cenou stanovenou v Turecku, ako sa uvádza v bode 3.3.4.2.

(98)

V prípade určitých výrobkov ČĽR uplatňuje politiku iba čiastočného vrátenia DPH pri vývoze. Na zabezpečenie toho, aby bola normálna hodnota vyjadrená na rovnakej úrovni zdanenia ako vývozná cena, normálna hodnota sa upraví smerom nahor o časť DPH účtovanej pri vývoze prešetrovaného výrobku, ktorá sa čínskym vyvážajúcim výrobcom nevrátila. Z údajov na webovom sídle čínskej daňovej a colnej správy a z údajov z databázy Transcustoms (49) vyplynulo, že v období revízneho prešetrovania sa DPH účtovaná pri vývoze MKV nevracala v plnom rozsahu. Konečná normálna hodnota sa preto zodpovedajúcim spôsobom upravila o 3 % smerom nahor.

(99)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Vzhľadom na skutočnosť, že nespolupracoval ani jeden vyvážajúci výrobca, normálna hodnota platí pre celú krajinu.

(100)

Vzhľadom na nespoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 18 základného nariadenia na základe dostupných skutočností.

(101)

Podľa Eurostatu sa počas obdobia revízneho prešetrovania z ČĽR doviezlo len 356 tisíc kusov MKV. Toto množstvo je zanedbateľné nielen vzhľadom na celkovú spotrebu v Únii, ale aj preto, že, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 26, počas obdobia revízneho prešetrovania sa v Únii predával veľký počet rôznych druhov MKV. Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia nemá žiadne informácie o sortimente výrobkov v rámci takýchto malých objemov dovozu. Z uvedených dôvodov Komisia dospela k záveru, že tieto nízke objemy neposkytujú dostatočný základ na konštatovanie pokračovania dumpingu, a preskúmala pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(102)

Komisia v nadväznosti na záver uvedený v odôvodnení 101 v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrila pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Analyzovali sa tieto prvky: existencia dumpingu na základe vývozu do tretích krajín, výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR a atraktívnosť trhu Únie.

(103)

Na základe dovozných štatistík z databázy GTA Komisia identifikovala štyroch najväčších dovozcov MKV z ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania, a to: Mexiko, USA, Malajziu a Vietnam (50). Tieto štyri krajiny predstavovali 61 % celkového „svetového“ dovozu prešetrovaného výrobku z Číny.

(104)

Pokiaľ ide o čínsky vývoz MKV na tieto štyri hlavné trhy, výpočty dumpingu sa vykonali podľa metodiky opísanej v ďalšom texte.

(105)

Na posúdenie dumpingu z ČĽR do tretích krajín Komisia použila normálnu hodnotu vytvorenú spôsobom opísaným v odôvodneniach 93 až 99.

(106)

Keďže čínski výrobcovia nespolupracovali, pravdepodobná vývozná cena do Únie sa odhadla analýzou čínskych vývozných cien do tretích krajín v období revízneho prešetrovania na základe príslušných štatistík o dovoze z databázy GTA pre jednotlivé krajiny.

(107)

Malajzia a Vietnam vykázali hodnoty svojho dovozu len na úrovni CIF. Komisia preto upravila vykázané hodnoty na úroveň FOB odpočítaním nákladov na námornú prepravu a poistenie (51). Táto úprava nebola potrebná v prípade Mexika a USA, keďže hodnoty dovozu na úrovni FOB boli k dispozícii.

(108)

V druhom kroku boli dovozné hodnoty FOB všetkých štyroch krajín upravené na úroveň zo závodu odpočítaním nákladov na vnútroštátnu dopravu v Číne (52).

(109)

Komisia porovnala vytvorenú normálnu hodnotu a vývozné ceny do tretích krajín na základe ceny zo závodu.

(110)

Z uvedeného porovnania vyplynuli dumpingové rozpätia pre celú krajinu, pokiaľ ide o čínsky vývoz do týchto štyroch krajín, vyjadrené ako percentuálny podiel príslušných hodnôt CIF (53) takto:

(111)

Priemerná vývozná cena zistená počas obdobia revízneho prešetrovania za každú z uvedených krajín by viedla k dumpingovému rozpätiu viac ako 20 % v porovnaní s normálnou hodnotou stanovenou v bode 3.3.6. To naznačuje, že ak by dovoz z ČĽR prišiel do Únie na tejto úrovni, takýto dovoz by bol dumpingový.

(112)

Voľná kapacita v Číne, ktorá sa podľa žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti odhaduje na 375 miliónov kusov, presahuje viac ako sedemnásobne celkovú spotrebu v Únii na úrovni 40 miliónov kusov – 60 miliónov kusov počas obdobia revízneho prešetrovania. Za posledné desaťročie došlo k podstatnému zvýšeniu čínskej kapacity, ktorá v súčasnosti dosahuje približne 830 miliónov kusov, čo výrazne presahuje jej súčasnú produkciu vo výške 455 miliónov kusov.

(113)

Komisia dospela na základe uvedených skutočností k záveru, že čínski vyvážajúci výrobcovia majú značné voľné kapacity, ktoré by v prípade uplynutia platnosti opatrení mohli použiť na výrobu mechanizmov krúžkových viazačov na vývoz do Únie.

(114)

Podľa údajov z databázy GTA čínski vyvážajúci výrobcovia vyvážali na svoje hlavné trhy tretích krajín za ceny, ktoré boli o 1,2 % až 32,5 % nižšie ako priemerné predajné ceny výrobcov z Únie na trhu Únie. Vzhľadom na túto cenovú úroveň je vývoz do Únie pre čínskych vývozcov potenciálne atraktívny, keďže uplynutie platnosti opatrení by im umožnilo predávať za vyššie ceny, než sú ceny, za ktoré vyvážajú do iných krajín, ale stále pod úrovňou cien výrobného odvetvia EÚ.

(115)

Trh Únie je atraktívny aj pre čínskych výrobcov vzhľadom na svoju veľkosť, keďže podľa žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti je v prípade niektorých druhov MKV celosvetovo najväčším trhom.

(116)

Komisia vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela k záveru, že existuje veľká pravdepodobnosť, že v prípade uplynutia platnosti súčasných opatrení by došlo k opätovnému výskytu dumpingu. Najmä úroveň normálnej hodnoty stanovenej v ČĽR, hladina čínskych vývozných cien na trhy tretích krajín, atraktívnosť trhu Únie a dostupnosť značnej výrobnej kapacity v ČĽR poukazujú na veľkú pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade uplynutia platnosti súčasných opatrení.

(117)

Počas obdobia prešetrovania vyrábali v Únii podobný výrobok dvaja výrobcovia: Ring Alliance Ringbuchtechnik GmbH (Oroslán, Maďarsko) a I.M.L. Industria Meccanica Lombarda S.r.l. (Offanengo, Taliansko). Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(118)

Obidvaja výrobcovia (pričom prvý z nich je žiadateľ) spolupracovali na prešetrovaní. Keďže obidve spoločnosti spolu predstavovali celkovú výrobu MKV v Únii v období revízneho prešetrovania, usudzuje sa, že predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(119)

Celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania bola stanovená na približne [40 000 – 60 000] kusov (54). Komisia stanovila tento údaj na základe vyplnených dotazníkov od dvoch výrobcov. Keďže mikroekonomické a makroekonomické údaje boli stanovené na základe údajov dvoch výrobcov z Únie, údaje boli v záujme zaistenia dôvernosti poskytnuté v rozpätiach.

(120)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe a) overených objemov predaja podobného výrobku výrobným odvetvím Únie na trh Únie vykázaných v príslušných vyplnených dotazníkoch výrobcov z Únie a b) objemov dovozu MKV (úroveň TARIC) na trh Únie vykázaných Eurostatom a prepočítaných na kusy. V rámci nomenklatúry TARIC platnej v čase nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) 2016/703 Komisia identifikovala dve skupiny MKV:

(121)

Eurostat ako mernú jednotku MKV používa hmotnosť (kg). Komisia vypočítala konverzný faktor pre každú z uvedených skupín MKV na základe overených údajov o výrobe výrobného odvetvia Únie. Takto vypočítané konverzné faktory použila na stanovenie príslušných objemov dovozu v kusoch.

(122)

Výpočet týchto konverzných faktorov bol riadne vysvetlený v zázname do spisu (55). V tomto zázname Komisia uviedla zdroj údajov, ktoré použila na výpočet dvoch konverzných faktorov (údaje o predaji výrobného odvetvia Únie za obdobie revízneho prešetrovania uvedené v hmotnosti a jednotkách), a použitú metodiku (celková hmotnosť predaja každej skupiny výrobkov v Únii vydelená zodpovedajúcim počtom kusov). V súvislosti s týmto záznamom do spisu neboli doručené žiadne pripomienky.

(123)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba na trhu Únie

(124)

Z revízneho prešetrovania vyplynulo, že v posudzovanom období sa spotreba MKV v Únii zmenšila o 31 %, teda približne zo 70 až 90 miliónov kusov v roku 2017 na 40 až 60 miliónov kusov počas obdobia revízneho prešetrovania (56).

(125)

Pokračujúci pokles spotreby v Únii sa vysvetľuje digitalizáciou. Výrobné odvetvie Únie sa však domnieva, že vplyv digitalizácie je v poslednej fáze a že trh sa bude postupne stabilizovať, najmä pokiaľ ide o hlavné trhy, t. j. školský trh a trh so vzorkami. Okrem toho vypuknutie pandémie COVID-19 v roku 2020 viedlo k ďalšiemu dočasnému zníženiu dopytu v danom roku.

(126)

Komisia stanovila objem dovozu na základe štatistík Eurostatu, ako je riadne vysvetlené v odôvodnení 120. Podiel na trhu bol stanovený porovnaním dovozu so spotrebou v Únii uvedenou v tabuľke 1.

(127)

Dovoz z dotknutej krajiny sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu a podiel na trhu

(128)

Objem dovozu MKV s pôvodom v ČĽR zostal počas celého posudzovaného obdobia na veľmi nízkej úrovni a pohyboval sa okolo 1 % podielu na trhu.

(129)

Keďže vyvážajúci výrobcovia v ČĽR nespolupracovali, a vzhľadom na veľmi malé množstvo dovážané do Únie z ČĽR, ako je vysvetlené v odôvodnení 101, nebolo možné stanoviť spoľahlivé dovozné ceny počas obdobia revízneho prešetrovania, a preto sa nemohol vykonať zmysluplný výpočet cenového podhodnotenia.

(130)

Komisia za týchto okolností určila cenové podhodnotenie dovozu z ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania tak, že porovnala:

(131)

Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Vyplynulo z neho cenové podhodnotenie až o 32,5 % v závislosti od použitých cien na hlavné vývozné trhy. V prípade uplynutia platnosti opatrení sa očakávajú podobné úrovne cenového podhodnotenia na trhu Únie.

(132)

Komisia stanovila objemy a ceny dovozu pomocou rovnakej metodiky ako v prípade ČĽR (pozri odôvodnenie 126).

(133)

Objem dovozu z tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Dovoz z tretích krajín

(134)

Počas celého posudzovaného obdobia boli hlavnými krajinami vývozu MKV do Únie India a Kambodža. Dovoz z týchto krajín si počas celého posudzovaného obdobia udržal na trhu Únie značné podiely, pričom sa pohyboval od 10 % do 16 %. Treba však takisto poznamenať, že objem dovozu z Indie a Kambodže a jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia výrazne znížil. Klesli aj ceny takéhoto dovozu a výrobné odvetvie Únie nepredložilo žiadny dôkaz o tom, že takýto dovoz na trh Únie je dumpingový.

(135)

Dovoz z iných tretích krajín je zanedbateľný. Thajsko, ktoré kedysi bolo druhým najväčším vývozcom do Únie, sa takmer vytratilo z trhu.

(136)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(137)

Ako sa uvádza v odôvodnení 16, na stanovenie možnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa výber vzorky nepoužil. V dôsledku toho Komisia na účely stanovenia ujmy nerozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy, pretože všetci výrobcovia z Únie spolupracovali pri revíznom prešetrovaní.

(138)

S cieľom rešpektovať dôverné obchodné informácie bolo potrebné predkladať informácie týkajúce sa oboch výrobcov z Únie v rozpätiach. Predloženie presných hodnôt by umožnilo jednému z výrobcov z Únie vypočítať presné údaje o výrobe druhého výrobcu, pričom by existovalo riziko, že by podobne mohli postupovať ostatní účastníci trhu, ktorí disponujú údajmi o trhu.

(139)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(140)

Výroba výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížila o 22 %. Tento trend zodpovedal vývoju spotreby, hoci pokles výrobnej produkcie výrobného odvetvia Únie bol miernejší než pokles spotreby. Počas posudzovaného obdobia zaznamenalo výrobné odvetvie Únie rovnaký pokles miery využitia kapacity o 22 %, keďže samotná kapacita zostala stabilná. Miera využitia kapacity dosiahla v období revízneho prešetrovania rekordne nízku úroveň 50 % až 60 % v absolútnom vyjadrení.

(141)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Objem predaja a podiel na trhu

(142)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom sa v posudzovanom období znížil o 21 %. Hoci hlavným dôvodom tohto poklesu bol súčasný pokles spotreby, zníženie objemu predaja bolo menej výrazné ako zníženie spotreby a dovozu prešetrovaného výrobku z tretích krajín. V dôsledku toho sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu počas posudzovaného obdobia zvýšil o 15 % a v období revízneho prešetrovania dosahoval 70 % – 80 %.

(143)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii a jednotkové výrobné náklady sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Predajné ceny v Únii a výrobné náklady

(144)

Pokles vážených priemerov jednotkových predajných cien o 7 % bol oveľa výraznejší ako mierny pokles výrobných nákladov.

(145)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie zodpovedali vývoju vážených priemerov predajných cien v Únii hlavných krajín vývozu MKV do Únie, ako sa uvádza v tabuľke 3. Napriek nízkemu využitiu kapacity sa priemerné výrobné náklady počas posudzovaného obdobia mierne znížili, najmä v dôsledku zníženia nákladov práce po reštrukturalizačnom úsilí výrobcov z Únie.

(146)

Zamestnanosť, produktivita a priemerné náklady práce výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(147)

Zamestnanosť v ekvivalente plného pracovného času sa počas posudzovaného obdobia znížila o 22 % v dôsledku pokračujúcej reštrukturalizácie výrobného odvetvia Únie v snahe riešiť meniace sa podmienky na trhu. Zároveň v dôsledku tohto pokračujúceho reštrukturalizačného úsilia zostala produktivita práce výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia stabilná napriek výraznému poklesu výroby, ako sa uvádza v tabuľke 4.

(148)

Priemerné náklady práce na zamestnanca od roku 2017 do roku 2019 plynule rástli a potom v období revízneho prešetrovania výrazne klesli o 4 % v porovnaní s rokom 2017, a to najmä v dôsledku dočasných opatrení vzhľadom na pandémiu COVID-19.

(149)

Úroveň zásob oboch výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 8

Zásoby

(150)

Úrovne koncoročného stavu zásob výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 12 %. Vzhľadom na súčasný pokles výroby však boli zásoby počas celého posudzovaného obdobia na pomerne vysokej úrovni, čo výrobcovia z Únie považovali za normálne v záujme toho, aby bolo možné pružne reagovať na dopyt, a najmä na sezónne výkyvy.

(151)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(152)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v EÚ ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. V rokoch 2017 až 2019 sa zisk výrobného odvetvia Únie pohyboval okolo minimálnej úrovne ziskovosti, ktorú možno očakávať za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, podľa článku 7 ods. 2c základného nariadenia (6 %). V období revízneho prešetrovania sa však prepadol hlboko pod túto úroveň. Pokles ziskovosti je spôsobený najmä znížením predajnej ceny.

(153)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie financovať svoju činnosť z vlastných zdrojov. Výrobnému odvetviu Únie sa podarilo udržať si kladný peňažný tok počas posudzovaného obdobia, hoci v období revízneho prešetrovania sa v porovnaní s rokom 2017 znížil o 28 %.

(154)

Z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie si nedokázalo počas posudzovaného obdobia udržať svoju úroveň investícií. Investície klesli v období revízneho prešetrovania o 60 % v porovnaní s rokom 2017. Okrem toho sa súčasné investície týkajú údržby, a nie strojov na zvýšenie výroby.

(155)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Výrobnému odvetviu Únie sa takisto podarilo udržať si kladnú návratnosť investícií počas posudzovaného obdobia, hoci v období revízneho prešetrovania sa v porovnaní s rokom 2017 znížila o 47 %.

(156)

Schopnosť výrobcov z Únie získať kapitál nebola počas posudzovaného obdobia nahlásená ako problém.

(157)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 101, dovoz z ČĽR v období revízneho prešetrovania neposkytuje dostatočný základ na konštatovanie pokračovania dumpingu. Antidumpingové opatrenia proti MKV sú v platnosti od roku 1997 a výrobné odvetvie Únie je odvtedy neustále konfrontované so súvisiacimi nekalými obchodnými praktikami, čo viedlo k ďalším prešetrovaniam a niekoľkým rozšíreniam opatrení (pozri odôvodnenia 1 až 7). Z uvedených ukazovateľov vyplýva, že pokračujúce praktiky dumpingu, obchádzania a absorpcie z minulosti oslabili výrobné odvetvie Únie, ktoré je tak naďalej zraniteľné voči účinkom akéhokoľvek dumpingového dovozu na trh Únie spôsobujúcim ujmu.

(158)

Objem vývozu výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 10

Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie

(159)

Objem vývozu výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom sa v posudzovanom období znížil o 23 %. Vývoz výrobného odvetvia Únie predstavoval v posudzovanom období 10 až 15 % celkového predaja výrobného odvetvia Únie.

(160)

Priemerná jednotková vývozná cena pre neprepojených zákazníkov sa počas posudzovaného obdobia znížila dvakrát viac ako priemerná jednotková predajná cena v Únii na celkovom trhu.

(161)

Objem dovozu MKV s pôvodom v ČĽR zostal počas posudzovaného obdobia veľmi nízky.

(162)

Z revízneho prešetrovania vyplynulo, že pokračovanie opatrení od roku 1997 a nízky objem dumpingových výrobkov dovážaných za nízke ceny z ČĽR umožnili výrobnému odvetviu Únie udržať si kladnú ziskovosť počas celého posudzovaného obdobia. Napriek tomu bola dosiahnutá ziskovosť v období revízneho prešetrovania nízka a výrazne nižšia ako 6 %.

(163)

Ukazovatele ujmy poukazujú na to, že hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie je v kontexte celosvetovej hospodárskej súťaže a klesajúcej spotreby zložitá. Výrobné odvetvie Únie reagovalo na tieto výzvy reštrukturalizáciou v oblasti zamestnanosti.

(164)

Z preskúmaných ukazovateľov vyplýva, že antidumpingovými opatreniami sa dosiahli zamýšľané výsledky, pokiaľ ide o odstránenie ujmy, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie.

(165)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(166)

Keďže Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu, Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či by v prípade uplynutia platnosti opatrení existovala pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom z ČĽR. Na základe opísaného vývoja sa zdá, že antidumpingovými opatreniami sa dosiahli zamýšľané výsledky, pokiaľ ide o odstránenie ujmy, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie.

(167)

V tejto súvislosti Komisia preskúmala výrobnú a voľnú kapacitu v dotknutej krajine, atraktívnosť trhu Únie a pravdepodobný vplyv dovozu z dotknutej krajiny na situáciu výrobného odvetvia Únie v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(168)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 113, čínski vývozcovia majú významnú voľnú kapacitu na rýchle zvýšenie svojho vývozu. Ich voľná kapacita sa odhaduje na približne 375 miliónov kusov, čo je viac ako sedemnásobok spotreby v Únii.

(169)

Čínski vyvážajúci výrobcovia sa podieľali na viacerých rôznych nekalých obchodných praktikách s cieľom obísť opatrenia proti dovozu čínskych MKV, ako je vysvetlené v odôvodneniach 3, 5 a 6. Z prešetrovania okrem toho vyplynulo, že ceny na trhu Únie sú vyššie v porovnaní s cenami na trhoch tretích krajín, ako je opísané v odôvodnení 114.

(170)

Všetky uvedené skutočnosti poukazujú na to, že čínski vyvážajúci výrobcovia považujú trh Únie za atraktívny, a je pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti antidumpingových opatrení by sa značné množstvá, ktoré sa v súčasnosti vyvážajú do iných krajín, ako aj výroba z niektorých existujúcich voľných kapacít nasmerovali na trh Únie.

(171)

V prípade uplynutia platnosti opatrení sa očakáva zvýšenie dovozu z dotknutej krajiny v dôsledku existujúcich voľných kapacít a atraktívnosti trhu Únie, ako sa uvádza v odôvodneniach 168 až 170. Tento dovoz bude pravdepodobne podhodnocovať ceny výrobného odvetvia Únie alebo aspoň vyvíjať silný tlak na znižovanie cien výrobného odvetvia Únie pod úroveň cien nespôsobujúcich ujmu, ako sa uvádza v odôvodneniach 129 až 131.

(172)

V prípade pravdepodobného príchodu veľkého objemu čínskeho dovozu s dumpingovými cenami by výrobné odvetvie Únie bolo nútené obmedziť svoju výrobu alebo ešte viac znížiť ceny v porovnaní s nákladmi. Výrobné odvetvie Únie sa už nachádza v nestabilnej situácii s nízkymi úrovňami ziskovosti, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 162 až 163. Situácia mu tak neumožňuje ešte viac znížiť ceny ani obetovať objemy predaja bez toho, aby to ohrozilo jeho životaschopnosť.

(173)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že uplynutie platnosti opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k opätovnému výskytu značnej ujmy pre výrobné odvetvie Únie. V prípade neexistencie opatrení by totiž pravdepodobné výrazné zvýšenie dumpingového dovozu z ČĽR za ceny, ktoré by podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, ešte viac zhoršilo už aj tak nestabilnú hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie a v dôsledku toho by ohrozilo jeho životaschopnosť.

(174)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či by zachovanie daných opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení jednotlivých dotknutých záujmov, konkrétne záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(175)

V súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia dostali všetky zainteresované strany možnosť vyjadriť svoje stanovisko.

(176)

Na základe toho Komisia preskúmala, či napriek záverom o pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu a pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovanie existujúcich opatrení nie je v záujme Únie.

(177)

Ako sa konštatuje v odôvodnení 165, výrobnému odvetviu Únie sa už nespôsobuje ujma, ale jeho stav je nestabilný. V takejto situácii výrobné odvetvie Únie nedokáže zvládnuť odstránenie opatrení, čo pravdepodobne povedie k výraznému zvýšeniu dumpingového dovozu. Zrušenie opatrení by tak ohrozilo životaschopnosť výrobného odvetvia. Pokračovanie opatrení je preto v záujme výrobného odvetvia Únie.

(178)

Všetci známi neprepojení dovozcovia a používatelia boli informovaní o začatí revízneho prešetrovania. S Komisiou však nespolupracovali žiadni neprepojení dovozcovia ani používatelia. Prihlásil sa jeden neprepojený dovozca, ktorý bol zaevidovaný ako zainteresovaná strana, ale táto strana nepredložila žiadne podania do spisu.

(179)

Nič preto nenasvedčovalo tomu, že by zachovanie opatrení malo na používateľov a/alebo dovozcov negatívny vplyv, ktorý by prevažoval nad pozitívnym vplyvom týchto opatrení.

(180)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody, z ktorých by vyplývalo, že zachovanie opatrení na dovoz určitých mechanizmov krúžkových viazačov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike nie je v záujme Únie.

(181)

Na základe záverov, ku ktorým dospela Komisia, o pokračovaní či opätovnom výskyte dumpingu, opätovnom výskyte ujmy a záujme Únie by sa antidumpingové opatrenia uplatniteľné na určité mechanizmy krúžkových viazačov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike mali zachovať.

(182)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 4 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(183)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 4 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(184)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(185)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti uvedené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia sa uplatňujú výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v ČĽR, ktorý vyrábajú vymenované právnické osoby. Na dovoz prešetrovaného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(186)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (57). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré preukazujú, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(187)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Všetkým stranám sa poskytla aj lehota na vyjadrenie sa k tomuto poskytnutiu informácií a na požiadanie o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Vyjadrenia a pripomienky sa riadne zohľadnili.

(188)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (58), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(189)

Výbor zriadený článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036 vydal pozitívne stanovisko,