30.6.2017

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 169/46

---

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/1132

zo 14. júna 2017

týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností

(kodifikované znenie)

(Text s významom pre EHP)

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA A ZALOŽENIE A FUNGOVANIE KAPITÁLOVÝCH SPOLOČNOSTÍ

55

Kapitola I

Predmet úpravy

55

Kapitola II

Založenie a neplatnosť spoločnosti a platnosť jej záväzkov

56

Oddiel 1

Založenie akciovej spoločnosti

56

Oddiel 2

Neplatnosť kapitálovej spoločnosti a platnosť jej záväzkov

57

Kapitola III

Zverejňovanie a prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností

59

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

59

Oddiel 2

Pravidlá zverejňovania vzťahujúce sa na pobočky spoločností iných členských štátov

66

Oddiel 3

Pravidlá zverejňovania vzťahujúce sa na pobočky spoločností z tretích krajín

68

Oddiel 4

Uplatňovanie a vykonávacie opatrenia

69

Kapitola IV

Udržiavanie kapitálu a zmeny

70

Oddiel 1

Kapitálové požiadavky

70

Oddiel 2

Záruky týkajúce sa povinného kapitálu

71

Oddiel 3

Pravidlá týkajúce sa rozdelenia akcionárom

74

Oddiel 4

Pravidlá nadobúdania vlastných akcií spoločnosťou

75

Oddiel 5

Pravidlá pre zvýšenie a zníženie základného imania

80

Oddiel 6

Uplatňovanie a vykonávacie opatrenia

85

HLAVA II

ZLÚČENIA ALEBO SPLYNUTIA A ROZDELENIA KAPITÁLOVÝCH SPOLOČNOSTÍ

86

Kapitola I

Zlúčenia alebo splynutia akciových spoločností

86

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia o zlúčeniach alebo splynutiach

86

Oddiel 2

Zlúčenie

87

Oddiel 3

Splynutie

93

Oddiel 4

Zlúčenie jednej spoločnosti s inou, ktorá vlastní 90 % alebo viac jej akcií

93

Oddiel 5

Ďalšie postupy považované za zlúčenie alebo splynutie

95

Kapitola II

Cezhraničné zlúčenia alebo splynutia kapitálových spoločností

95

Kapitola III

Rozdelenia akciových spoločností

103

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

103

Oddiel 2

Rozdelenie zlúčením

103

Oddiel 3

Rozdelenie splynutím

110

Oddiel 4

Rozdelenie pod kontrolou súdneho orgánu

111

Oddiel 5

Iné operácie podobné rozdeleniu

111

Oddiel 6

Uplatňovanie

112

HLAVA III

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

112

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 50 ods. 1 a článok 50 ods. 2 písm. g),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)	Smernice Rady 82/891/EHS (3) a 89/666/EHS (4) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES (5), 2009/101/ES (6), 2011/35/EÚ (7) a 2012/30/EÚ (8) boli opakovane podstatným spôsobom zmenené (9). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mali uvedené smernice kodifikovať.

(2)

Koordinácia uvedená v článku 50 ods. 2 písm. g) zmluvy a vo Všeobecnom programe na odstránenie obmedzení slobody usadiť sa, ktorá sa začala prvou smernicou Rady 68/151/EHS (10), je obzvlášť dôležitá pre akciové spoločnosti, pretože ich činnosť v hospodárstve členských štátov prevažuje a často prekračuje ich štátne územia.

(3)	S cieľom zabezpečiť minimálnu mieru rovnocennej ochrany akcionárov a veriteľov akciových spoločností je obzvlášť dôležitá koordinácia vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa zakladania takýchto spoločností a udržovania, zvyšovania alebo znižovania ich základného imania.

(4)	V Únii musia stanovy alebo akt o založení akciovej spoločnosti umožniť, aby sa každý záujemca zoznámil so základnými údajmi o spoločnosti, najmä s presným zložením jej základného imania.

(5)	Ochrana tretích osôb by sa mala zabezpečiť ustanoveniami, ktoré v najväčšej možnej miere obmedzujú dôvody, pre ktoré by záväzky prijaté v mene akciových spoločností alebo spoločností s ručením obmedzeným boli neplatné.

(6)	Na zabezpečenie právnej istoty vo vzťahoch medzi spoločnosťami a tretími osobami, a tiež medzi spoločníkmi navzájom je potrebné obmedziť prípady neplatnosti a retroaktívneho účinku vyhlásenia neplatnosti a stanoviť krátku lehotu, v ktorej tretie osoby môžu podať námietku proti takémuto vyhláseniu.

(7)	Koordinácia vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa zverejňovania, platnosti záväzkov prijatých akciovými spoločnosťami alebo spoločnosťami s ručením obmedzeným a neplatnosti týchto spoločností je osobitne dôležitá najmä s cieľom ochrany záujmov tretích osôb.

(8)	Zverejnenie podstatných dokumentov spoločnosti by malo tretím osobám umožniť oboznámiť sa s ich obsahom as inými informáciami týkajúcimi sa spoločnosti, najmä údajmi o osobách, ktoré sú oprávnené ju zaväzovať.

(9)	Bez toho, aby boli dotknuté podstatné náležitosti a formality stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch členských štátov, spoločnosti by mali mať možnosť voľby vyplniť svoje povinné dokumenty a údaje v papierovej podobe alebo elektronicky.

(10)	Zainteresované strany by mali mať možnosť získať z registra kópie takýchto dokumentov a údajov v papierovej podobe alebo elektronicky.

(11)	Členským štátom by sa malo umožniť zachovať celoštátny vestník určený na zverejňovanie povinných dokumentov a údajov v papierovej podobe alebo v elektronickej forme alebo ich poskytnúť na zverejnenie rovnako účinnými spôsobmi.

(12)

Cezhraničný prístup k informáciám spoločností by sa mal zjednodušiť tým, že by sa okrem povinného zverejnenia v jednom z jazykov, ktoré sú povolené v členskom štáte danej spoločnosti, umožnila aj dobrovoľná registrácia požadovaných dokumentov a údajov v ďalších jazykoch. Tretie strany konajúce v dobrej viere by sa mali môcť na tieto preklady spoľahnúť.

(13)

Je vhodné, aby vyhlásenie o povinných údajoch stanovené v tejto smernici bolo súčasťou všetkých obchodných listov a ostatných tlačív spoločností, či už sú v papierovej podobe, alebo sa pri nich používa iné médium. So zreteľom na technologický vývoj je tiež vhodné zabezpečiť, aby sa uvedené vyhlásenie o povinných údajoch nachádzalo na internetovej stránke spoločnosti.

(14)	Vytvorenie pobočky, podobne ako založenie dcérskej spoločnosti, je v súčasnej dobe jednou z možností, ktoré majú spoločnosti pri výkone svojho práva usadiť sa v inom členskom štáte.

(15)

Pokiaľ ide o pobočky, chýbajúca koordinácia, najmä v oblasti zverejňovania, vedie v oblasti ochrany spoločníkov a tretích osôb k rozdielom medzi spoločnosťami pôsobiacimi v iných členských štátoch tým, že vytvorili pobočky, a medzi spoločnosťami, ktoré tam pôsobia na základe založenia dcérskych spoločností.

(16)

Na zabezpečenie ochrany osôb, ktoré konajú so spoločnosťami prostredníctvom pobočky, je nevyhnutné zaviesť opatrenia na zverejňovanie v členskom štáte, kde sa pobočka nachádza. V určitých ohľadoch môže byť hospodársky a sociálny vplyv pobočky porovnateľný s vplyvom dcérskej spoločnosti, čiže existuje verejný záujem na zverejnenie spoločnosti. Pri organizácii takéhoto zverejňovania je potrebné sa odvolať na už zavedené postupy v kapitálových spoločnostiach v Únii.

(17)	Takéto zverejňovanie sa vzťahuje na mnoho dôležitých dokumentov a údajov, ako aj na ich zmeny.

(18)

S výnimkou práva zastupovať spoločnosť, názvu a právnej formy, likvidácie alebo zániku a konania v prípade úpadku spoločnosti môže byť takéto zverejňovanie obmedzené na informácie týkajúce sa pobočky samotnej s odkazom na register spoločnosti, ku ktorej pobočka patrí, pretože podľa súčasných pravidiel Únie sú všetky informácie týkajúce sa spoločnosti ako takej prístupné v uvedenom registri.

(19)

Vnútroštátne právne predpisy, ktoré ustanovujú zverejňovanie účtovných dokladov týkajúcich sa pobočky, stratili svoje opodstatnenie, keď sa zaviedla koordinácia vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti vypracovania, overenia a zverejňovania účtovných dokladov spoločností. Je preto dostačujúce uverejňovať v registri pobočky účtovné doklady overené a zverejnené spoločnosťou.

(20)	Obchodné listy a objednávky, ktoré pobočka používa, by mali obsahovať aspoň rovnaké údaje ako obchodné listy a objednávky používané spoločnosťou, ako aj uvedenie registra, v ktorom je pobočka zapísaná.

(21)

Na úplné dosiahnutie cieľa tejto smernice a zamedzenie akejkoľvek diskriminácie na základe krajiny pôvodu spoločnosti by sa táto smernica mala vzťahovať tiež na pobočky vytvorené spoločnosťami spravujúcimi sa právom tretích krajín a zriadených v právnej forme porovnateľnej s právnymi formami spoločností, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Pri takýchto pobočkách je potrebné uplatňovať osobitné ustanovenia, odlišné od tých, ktoré sa uplatňujú na pobočky spoločností spravujúcich sa právom iných členských štátov, pretože táto smernica sa nevzťahuje na spoločnosti tretích krajín.

(22)	Táto smernica sa v žiadnom prípade netýka povinnosti zverejňovania uloženej pobočkám na základe iných predpisov, napríklad pracovného práva s ohľadom na právo zamestnancov na informácie, daňového práva alebo na štatistické účely.

(23)

Prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností je opatrenie potrebné na vytvorenie právneho a fiškálneho prostredia s ústretovejším vzťahom k podnikom. Malo by prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti európskych podnikov znížením administratívnej záťaže a zvýšením právnej istoty, a tým podporiť prekonanie celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy, čo je jednou z priorít stratégie Európa 2020. Využívajúc inovácie v oblasti informačných a komunikačných technológií by malo zlepšiť aj cezhraničnú komunikáciu medzi registrami.

(24)

Vo viacročnom akčnom pláne na roky 2009 – 2013 týkajúcom sa európskej justície (11) sa stanovilo vytvorenie Európskeho portálu elektronickej justície (ďalej len „portál“) ako jednotného európskeho elektronického miesta prístupu k právnym informáciám, justičným a správnym inštitúciám, registrom, databázam a iným službám a za dôležité sa považuje prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností.

(25)

Cezhraničný prístup k obchodným informáciám o spoločnostiach a ich pobočkách zriadených v iných členských štátoch sa môže zlepšiť jedine vtedy, ak sa všetky členské štáty zaviažu umožniť elektronickú komunikáciu medzi registrami a ak budú jednotlivým používateľom zasielať informácie v štandardizovanej podobe s jednotným obsahom a prostredníctvom interoperabilných technológií v rámci celej Únie. Túto interoperabilitu registrov by mali zabezpečovať registre členských štátov (ďalej len „vnútroštátne registre“) poskytujúce služby, ktoré by mali predstavovať rozhrania s Európskou centrálnou platformou (ďalej len „platforma“). Platforma by mala byť centralizovaným súborom nástrojov informačných technológií prepájajúcich služby a mala by predstavovať spoločné rozhranie. Toto rozhranie by mali využívať všetky vnútroštátne registre. Platforma by mala poskytovať tiež služby predstavujúce rozhranie s portálom, ktorý slúži ako európske elektronické miesto prístupu, a s fakultatívnymi miestami prístupu vytvorenými členskými štátmi. Platforma by mala byť koncipovaná len ako nástroj na prepojenie registrov, a nie ako samostatný subjekt s právnou subjektivitou. Platforma by na základe jedinečných identifikačných znakov mala byť schopná zasielať informácie z registrov jedného členského štátu príslušným registrom iných členských štátov, a to v štandardnom formáte správ (elektronická forma správ, ktoré si vzájomne zasielajú systémy informačných technológií, ako napríklad xml) a v príslušnej jazykovej verzii.

(26)

Cieľom tejto smernice nie je vytvorenie centralizovanej databázy registrov, v ktorej by sa ukladali podstatné informácie o spoločnostiach. Vo fáze implementácie systému prepojenia centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností (ďalej len „systém prepojenia registrov“) by sa mal vymedziť len súbor údajov potrebných na správne fungovanie platformy. Medzi tieto údaje by mali patriť predovšetkým údaje týkajúce sa prevádzky, slovníky a glosáre. Pri určovaní ich rozsahu by sa mala zohľadniť aj potreba zabezpečiť efektívnu prevádzku systému prepojenia registrov. Uvedené údaje by sa mali využívať na umožnenie vykonávania funkcií platformy a v priamej podobe by sa nemali nikdy sprístupniť verejnosti. Platforma by okrem toho nemala meniť obsah údajov o spoločnostiach uložených vo vnútroštátnych registroch ani informácie o spoločnostiach zaslané prostredníctvom systému prepojenia registrov.

(27)

Keďže cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/17/EÚ (12) nie je harmonizovať vnútroštátne systémy centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností, uvedená smernica neukladá členským štátom povinnosť meniť svoje vnútorné systémy registrov, najmä pokiaľ ide o správu a uchovávanie údajov, poplatky a používanie a sprístupňovanie informácií na vnútroštátne účely.

(28)

Portál by mal pomocou platformy vybavovať žiadosti individuálnych používateľov o informácie o spoločnostiach a ich pobočkách zriadených v iných členských štátoch, ktoré sa uchovávajú vo vnútroštátnych registroch. To by malo umožniť, aby výsledky vyhľadávania boli uvedené na portáli vrátane vysvetľujúcich názvov k poskytnutým informáciám, a to vo všetkých úradných jazykoch Únie. Okrem toho by sa s cieľom zlepšiť ochranu tretích strán v iných členských štátoch mali na portáli uviesť základné informácie o právnej povahe dokumentov a údajov zverejnených podľa právnych predpisov členských štátov prijatých v súlade s touto smernicou.

(29)

Členské štáty by mali mať možnosť zriadiť jedno alebo viac fakultatívnych miest prístupu, čo môže ovplyvniť využívanie a fungovanie platformy. Komisii by sa preto malo oznámiť ich zriadenie a akékoľvek dôležité zmeny v ich prevádzke, predovšetkým ich uzavretie. Právomoci členských štátov týkajúce sa zriadenia a prevádzky fakultatívnych miest prístupu by sa touto oznamovacou povinnosťou nemali v žiadnom prípade obmedziť.

(30)

Spoločnosti a ich pobočky zriadené v iných členských štátoch by mali mať jedinečný identifikačný znak, ktorý umožní ich jednoznačnú identifikáciu v Únii. Tento identifikačný znak sa má používať na komunikáciu medzi registrami prostredníctvom systému prepojenia registrov. Spoločnosti a pobočky by preto nemali byť povinné uvádzať jedinečný identifikačný znak vo svojich obchodných listoch alebo objednávkach uvedených v tejto smernici. Na svoje komunikačné účely by mali naďalej používať svoje vnútroštátne registračné číslo.

(31)

Malo by byť možné vytvoriť jasné prepojenie medzi registrom spoločnosti a registrami jej pobočiek zriadených v iných členských štátoch, pozostávajúce z výmeny informácií o začatí alebo ukončení akéhokoľvek konania o zrušení alebo konkurze spoločnosti a o jej výmaze z registra, ak to má v členskom štáte registra spoločnosti právne dôsledky. I keď by členské štáty mali mať možnosť rozhodovať o postupoch, ktoré uplatnia na pobočky zapísané do registra na ich území, mali by zaistiť aspoň to, aby sa pobočky zrušenej spoločnosti bez zbytočného odkladu z registra vymazali, a to v prípade potreby až po ukončení likvidácie danej pobočky. Táto povinnosť by sa nemala vzťahovať na pobočky spoločností, ktoré boli vymazané z registra, ale ktoré majú právneho nástupcu, ako napríklad v prípade akejkoľvek zmeny právnej formy spoločnosti, zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia, alebo cezhraničného premiestnenia jej sídla zapísaného v registri.

(32)	Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa prepojenia registrov by sa nemali uplatňovať na pobočku zriadenú v členskom štáte spoločnosťou, ktorá sa nespravuje právom členského štátu.

(33)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa informácie týkajúce sa spoločností uvedené v registroch v prípade akejkoľvek zmeny bez zbytočného odkladu aktualizovali. Aktualizácia by sa za normálnych okolností mala zverejniť do 21 dní po doručení kompletnej dokumentácie týkajúcej sa týchto zmien vrátane preskúmania zákonnosti podľa vnútroštátneho práva. Uvedená lehota by sa mala vykladať tak, že členské štáty sú povinné vynaložiť primerané úsilie o dodržanie termínu stanoveného v tejto smernici. Lehota by sa nemala vzťahovať na účtovné doklady, ktoré sú spoločnosti povinné predkladať za každý obchodný rok. Uvedené vyňatie z pôsobnosti je opodstatnené preťažením vnútroštátnych registrov počas obdobia predkladania výkazov. V súlade so všeobecnými právnymi zásadami, ktoré sú spoločné pre všetky členské štáty, by sa plynutie 21-dňovej lehoty malo v prípade vyššej moci prerušiť.

(34)

Ak sa Komisia rozhodne zriadiť a/alebo prevádzkovať platformu prostredníctvom tretej strany, malo by k tomu dôjsť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (13). Primeraná miera zapojenia sa členských štátov do tohto procesu by sa mala zabezpečiť ustanovením technických špecifikácií na účel postupu verejného obstarávania prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (14).

(35)

Ak sa Komisia rozhodne prevádzkovať platformu prostredníctvom tretej strany, mala by sa zabezpečiť kontinuita poskytovania služieb prostredníctvom systému prepojenia registrov a riadny verejný dohľad nad fungovaním platformy. Podrobné pravidlá prevádzkového riadenia platformy by sa mali ustanoviť vo vykonávacích aktoch prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. V každom prípade by sa malo zabezpečiť, aby sa do fungovania celého systému zapojili členské štáty, a to prostredníctvom pravidelného dialógu medzi Komisiou a zástupcami členských štátov venovaného otázkam prevádzky systému prepojenia registrov a jeho budúceho rozvoja.

(36)

Prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností si vyžaduje koordináciu vnútroštátnych systémov, ktoré majú rôzne technické charakteristiky. Z tohto dôvodu je potrebné prijať technické opatrenia a špecifikácie, ktoré musia zohľadňovať rozdiely medzi registrami. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aby sa riešili uvedené technické a prevádzkové otázky. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(37)

Touto smernicou by sa nemalo obmedziť právo členských štátov vyberať poplatky za získavanie informácií o spoločnostiach prostredníctvom systému prepojenia registrov, ak sú tieto poplatky ustanovené vo vnútroštátnom práve. Technické opatrenia a špecifikácie systému prepojenia registrov by preto mali umožňovať zavedenie rôznych spôsobov platby. V tejto súvislosti by táto smernica nemala brániť žiadnemu osobitnému technickému riešeniu, keďže možné spôsoby platby by sa mali určiť vo fáze prijímania vykonávacích aktov, pričom by sa mali zohľadniť všeobecne dostupné možnosti platby cez internet.

(38)	V budúcnosti by mohlo byť žiaduce, aby sa na systéme prepojenia registrov mohli zúčastňovať tretie krajiny.

(39)

Spravodlivé riešenie týkajúce sa financovania systému prepojenia registrov znamená, že na financovaní tohto systému by sa mala podieľať Únia aj jej členské štáty. Členské štáty by mali znášať finančné zaťaženie spojené s prispôsobovaním svojich vnútroštátnych registrov tomuto systému, zatiaľ čo centrálne prvky – konkrétne platforma a portál ako európske elektronické miesto prístupu – by sa mali financovať z príslušného rozpočtového riadku všeobecného rozpočtu Únie. V záujme doplnenia nepodstatných prvkov tejto smernice by sa Komisii mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o poplatky účtované za získanie informácií o spoločnostiach. Nemá to vplyv na možnosť vnútroštátnych registrov vyberať poplatky, ale mohlo by to zahŕňať dodatočné poplatky na spolufinancovanie údržby a fungovania platformy. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(40)	Na udržiavanie základného imania sú potrebné predpisy Únie, ktoré predstavujú záruku pre veriteľov, najmä tým, že zakazujú jeho akékoľvek znižovanie prostredníctvom rozdeľovania medzi akcionárov, ak naň nemajú nárok, a obmedzujú možnosti akciovej spoločnosti nadobúdať vlastné akcie.

(41)	Obmedzenia pre akciovú spoločnosť týkajúce sa nadobúdania vlastných akcií by sa nemali vzťahovať len na nadobúdania samotnou spoločnosťou, ale aj na nadobúdania prostredníctvom osoby konajúcej vo vlastnom mene, avšak na účet tejto spoločnosti.

(42)

S cieľom zabrániť akciovej spoločnosti, aby využívala inú spoločnosť, v ktorej má väčšinový podiel na hlasovacích právach alebo v ktorej môže uplatňovať dominantný vplyv na uskutočnenie takýchto nadobúdaní, a to bez toho, aby dodržiavala obmedzenia stanovené pre tento prípad, režim týkajúci sa nadobúdania vlastných akcií spoločnosťou by sa mal vzťahovať na najdôležitejšie a najčastejšie prípady nadobúdania akcií takýmito inými spoločnosťami. Uvedený režim by sa mal vzťahovať na upisovanie akcií akciovej spoločnosti.

(43)

S cieľom zabrániť obchádzaniu tejto smernice by sa na akciové spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ako aj na spoločnosti, ktoré sa spravujú právom tretích krajín a ktoré majú porovnateľnú právnu formu, mal tiež vzťahovať režim uvedený v odôvodnení 42.

(44)

Ak je vzťah medzi akciovou spoločnosťou a inou spoločnosťou, ktorá je uvedená v odôvodnení 42, iba nepriamy, bolo by vhodné zmierniť ustanovenia použiteľné vtedy, ak je tento vzťah priamy, zavedením možnosti pozastavenia hlasovacích práv ako minimálneho opatrenia na dosiahnutie cieľov tejto smernice.

(45)	Okrem iného je opodstatnené vyňať prípady, v ktorých osobitná povaha profesionálnej činnosti vylučuje možnosť, aby došlo k ohrozeniu dosiahnutia cieľov tejto smernice.

(46)

So zreteľom na ciele uvedené v článku 50 ods. 2 písm. g) zmluvy je nutné, aby právne predpisy členských štátov týkajúce sa zvyšovania alebo znižovania základného imania zabezpečovali, aby boli dodržané a harmonizované zásady rovnakého zaobchádzania s akcionármi, ktorí sú v rovnakom postavení, a ochrany veriteľov, ktorých pohľadávky vznikli pred rozhodnutím o znížení základného imania.

(47)	S cieľom rozšíriť štandardizovanú ochranu veriteľov vo všetkých členských štátoch by veritelia mali mať za určitých okolností prístup k súdnemu alebo správnemu konaniu v prípade, keď sú ich pohľadávky v ohrození v dôsledku zníženia základného imania akciovej spoločnosti.

(48)	S cieľom zabezpečiť, aby sa zabránilo zneužívaniu trhu, by mali členské štáty na účely vykonávania tejto smernice vziať do úvahy ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 (15).

(49)	Ochrana záujmov spoločníkov a tretích osôb vyžaduje, aby právne predpisy členských štátov týkajúce sa zlúčení a splynutí akciových spoločností boli koordinované a aby v právnych predpisoch všetkých členských štátov boli zakotvené ustanovenia o zlúčení a splynutí.

(50)

V súvislosti s takouto koordináciou je veľmi dôležité, aby akcionári spoločností, podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí, boli primerane informovaní takým objektívnym spôsobom, ako je len možné, a aby ich práva boli primerane chránené. Neexistuje však žiadny dôvod vyžadovať preskúmanie návrhu zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí nezávislým expertom pre akcionárov, ak sa všetci akcionári dohodnú, že sa môže od neho upustiť.

(51)	Veritelia vrátane majiteľov dlhopisov a osôb, ktoré majú ďalšie práva voči spoločnostiam podieľajúcim sa na zlúčení alebo splynutí, by mali byť chránení tak, aby zlúčenie alebo splynutie negatívne neovplyvnili ich záujmy.

(52)	Vyžadované zverejnenie na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb by malo zahŕňať zlúčenie a splynutie, aby tretie osoby boli dostatočne informované.

(53)	Záruky, ktoré sú poskytnuté spoločníkom a tretím osobám v súvislosti so zlúčením alebo splynutím akciových spoločností, by sa mali vzťahovať na určité právne postupy, ktoré sa významným spôsobom podobajú zlúčeniu alebo splynutiu, aby nebolo možné obchádzanie tejto ochrany.

(54)

Na zabezpečenie právnej istoty, pokiaľ ide o vzťahy medzi dotknutými spoločnosťami, medzi nimi a tretími osobami a medzi akcionármi, je nevyhnutné obmedziť prípady, v ktorých môže dôjsť k neplatnosti zlúčenia alebo splynutia tým, že sa stanoví, že nedostatky sa napravia, kedykoľvek je to možné, a obmedzí sa lehota, počas ktorej sa môže začať konanie o neplatnosť.

(55)

Táto smernica taktiež uľahčuje cezhraničné zlúčenia alebo splynutia kapitálových spoločností. Právne predpisy členských štátov by mali povoliť cezhraničné zlúčenie alebo splynutie kapitálovej spoločnosti zriadenej podľa ich vnútroštátneho práva s kapitálovou spoločnosťou z iného členského štátu, ak vnútroštátne právo príslušných členských štátov povoľuje zlúčenie alebo splynutie takýchto foriem spoločností.

(56)

Aby sa uľahčili cezhraničné zlúčenia alebo splynutia, malo by sa stanoviť, že ak nie je v tejto smernici stanovené inak, na každú spoločnosť ktorá sa podieľa na cezhraničnom zlúčení alebo splynutí, ako aj na každú zúčastnenú tretiu osobu sa naďalej vzťahujú predpisy a formálne náležitosti vnútroštátneho práva, ktoré by sa uplatňovalo v prípade vnútroštátneho zlúčenia alebo splynutia. Žiadne z predpisov a formálnych náležitostí vnútroštátneho práva, na ktoré odkazuje táto smernica, by nemali zavádzať obmedzenia slobody usadiť sa ani obmedzenia voľného pohybu kapitálu, ak nie sú odôvodnené v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, a to najmä požiadavkami verejného záujmu, a sú zároveň potrebné a primerané na dosiahnutie takýchto prevažujúcich požiadaviek.

(57)

Spoločný návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí by mal mať rovnaké znenie pre všetky spoločnosti podieľajúce sa na cezhraničnom zlúčení alebo splynutí v rôznych členských štátoch. Mal by byť teda stanovený minimálny obsah takéhoto spoločného návrhu zmluvy, pričom spoločnostiam ostane možnosť dohodnúť sa na ďalších podmienkach.

(58)

V záujme ochrany záujmov spoločníkov a tretích osôb by sa mali pre každú spoločnosť, ktorá sa podieľa na cezhraničnom zlúčení alebo splynutí, zverejniť prostredníctvom zápisu v príslušnom verejnom registri spoločný návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí, ako aj ukončenie cezhraničného zlúčenia alebo splynutia.

(59)

Právne predpisy všetkých členských štátov by mali stanoviť, že za každú spoločnosť, ktorá sa podieľa na zlúčení alebo splynutí, musí byť jedným alebo viacerými znalcami vypracovaná na vnútroštátnej úrovni správa o spoločnom návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí. Aby sa znížili náklady na znalcov súvisiace s cezhraničným zlúčením alebo splynutím, mala by byť stanovená možnosť vypracovať spoločnú správu pre všetkých spoločníkov spoločností, ktoré sa podieľajú na cezhraničnom zlúčení alebo splynutí. Spoločný návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí by malo schváliť valné zhromaždenie každej z týchto spoločností.

(60)

V záujme uľahčenia cezhraničných zlúčení alebo splynutí by mala byť stanovená povinnosť vykonávať kontrolu ukončenia a zákonnosti prijímania rozhodnutí v každej spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí, ktorú by mal vykonať vnútroštátny orgán príslušný pre každú z týchto spoločností, zatiaľ čo kontrola ukončenia a zákonnosti cezhraničného zlúčenia alebo splynutia by mala byť vykonaná vnútroštátnym orgánom príslušným pre spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia. Týmto vnútroštátnym orgánom by mohol byť súd, notár, alebo akýkoľvek iný príslušný orgán určený dotknutým členským štátom. Okrem toho je potrebné stanoviť, podľa práva ktorého štátu sa určí čas nadobudnutia účinnosti cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, čiže právo, ktorému bude podliehať spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia.

(61)

Na účely ochrany záujmov spoločníkov a tretích osôb by sa mali stanoviť právne následky cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, pričom je potrebné rozlišovať, či spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, je preberajúca spoločnosť alebo nová spoločnosť. V záujme právnej istoty by už nemalo byť možné po dátume, ku ktorému nadobudlo cezhraničné zlúčenie alebo splynutie účinnosť, vyhlásiť toto zlúčenie alebo splynutie za neplatné.

(62)	Touto smernicou nie je dotknuté uplatňovanie právnych predpisov o kontrole koncentrácií medzi podnikmi tak na úrovni Únie nariadením Rady (ES) č. 139/2004 (16), ako aj na úrovni členských štátov.

(63)	Táto smernica nemá vplyv na právne predpisy Únie platné pre spoločnosti sprostredkujúce úvery a iné finančné spoločnosti ani na vnútroštátne právne predpisy vydané podľa takýchto právnych predpisov Únie.

(64)	Touto smernicou nie sú dotknuté právne predpisy členských štátov, ktoré požadujú informáciu o mieste, kde sa nachádza ústredie riadenia alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia.

(65)	Iné práva zamestnancov, ako sú práva účasti na spolurozhodovaní, by sa mali naďalej spravovať vnútroštátnymi ustanoveniami, na ktoré odkazujú smernice Rady 98/59/ES (17) a 2001/23/ES (18) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES (19) a 2009/38/ES (20).

(66)

Ak v jednej zo spoločností, ktorá sa podieľa na zlúčení alebo splynutí, majú zamestnanci právo účasti na spolurozhodovaní za okolností stanovených touto smernicou a ak vnútroštátne právo členského štátu, v ktorom má spoločnosť, ktorá vznikla cezhraničným zlúčením alebo splynutím, svoje sídlo, neustanovuje rovnaký rozsah tohto práva, ako je to v spoločnostiach, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí vrátane výborov dozorného orgánu s rozhodovacou právomocou, alebo nestanovuje rovnaký rozsah práv zamestnancov organizačných zložiek spoločnosti vzniknutej cezhraničným zlúčením alebo splynutím, účasť zamestnancov na spolurozhodovaní v spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, by mala byť nanovo upravená. Pri tom by sa mali použiť zásady a postupy uvedené v nariadení Rady (ES) č. 2157/2001 (21) a v smernici Rady 2001/86/ES (22), avšak so zmenami, ktoré sa považujú za potrebné, keďže nová spoločnosť bude podliehať vnútroštátnemu právu členského štátu, v ktorom má svoje sídlo. Členské štáty môžu podľa článku 3 ods. 2 písm. b) smernice 2001/86/ES zabezpečiť rýchly začiatok rokovaní podľa článku 133 tejto smernice, aby sa zlúčenia a splynutia zbytočne nespomaľovali.

(67)

Pri stanovení rozsahu účasti zamestnancov na spolurozhodovaní, uplatňovaného v spoločnostiach, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, by sa mal zohľadniť aj podiel zástupcov zamestnancov medzi členmi v riadiacom výbore zodpovednom za útvary spoločnosti, ktoré sú zodpovedné za zisk, podľa ustanovení upravujúcich účasť zamestnancov na spolurozhodovaní.

(68)	Ochrana záujmov spoločníkov a tretích osôb si vyžaduje koordinovať právne predpisy členských štátov týkajúcich sa rozdelenia akciových spoločností, ak členské štáty túto operáciu umožňujú.

(69)	V rámci takejto koordinácie je najmä dôležité zaistiť primeranú a objektívnu informovanosť akcionárov spoločností zúčastnených na rozdelení a zaručiť príslušnú ochranu ich práv.

(70)	Veritelia vrátane držiteľov dlhopisov a osôb majúcich iné pohľadávky voči spoločnostiam zúčastneným na rozdelení akciových spoločností, by mali byť chránení tak, aby rozdelenie nepoškodilo ich záujmy.

(71)	Požiadavky na zverejnenie podľa hlavy I kapitoly III oddielu 1 tejto smernice by mali zahŕňať operácie rozdelenia tak, aby tretie osoby o ňom boli dostatočne informované.

(72)	Záruky poskytnuté spoločníkom a tretím osobám v rámci rozdelenia by sa mali vzťahovať na niektoré právne operácie, ktoré majú v podstatných bodoch znaky podobné znakom rozdelenia tak, aby sa povinnosť poskytnúť takúto ochranu nemohla obchádzať.

(73)

Na zaistenie právnej istoty vo vzťahoch medzi akciovými spoločnosťami zúčastňujúcimi sa rozdelenia, medzi týmito spoločnosťami a tretími osobami a medzi akcionármi, by sa mali obmedziť prípady neplatnosti stanovením, že nedostatky by mali byť odstránené vždy, keď je to možné, a skrátením lehoty pre namietanie neplatnosti.

(74)

Internetové stránky spoločností alebo iné internetové stránky predstavujú v istých prípadoch alternatívu k zverejňovaniu prostredníctvom obchodného registra. Členské štáty by mali byť schopné zriadiť takéto iné internetové stránky, ktoré môžu spoločnosti bezplatne využívať na toto zverejnenie, ako napríklad internetové stránky obchodných združení alebo obchodných komôr alebo centrálna elektronická platforma uvedená v tejto smernici. Ak existuje možnosť využiť internetové stránky spoločností alebo iné internetové stránky na zverejnenie návrhu zmluvy o zlúčení, splynutí a/alebo projektu rozdelenia, ako aj iných dokumentov, ktoré je v rámci tohto postupu potrebné dať k dispozícii akcionárom a veriteľom, záruky súvisiace s bezpečnosťou internetovej stránky a pravosťou dokumentov by sa mali dodržať.

(75)

Členské štáty by mali byť schopné zabezpečiť, že nebude potrebné dodržiavanie žiadnych rozsiahlych požiadaviek na predkladanie správ ani informačných požiadaviek v súvislosti so zlúčením, splynutím alebo rozdelením stanovených v kapitole I a kapitole III hlavy II, ak všetci akcionári spoločností zapojených do zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia budú súhlasiť s tým, že toto dodržiavanie nebudú požadovať.

(76)

Žiadna zmena kapitol I a III hlavy II umožňujúca takúto dohodu zo strany akcionárov by sa nemala dotknúť systému ochrany záujmov veriteľov príslušných spoločností ani žiadnych pravidiel zabezpečujúcich informovanosť zamestnancov týchto spoločností a orgánov verejnej správy, ako napríklad daňových úradov, ktoré kontrolujú zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia v súlade s platným právom Únie.

(77)	Nie je potrebné požadovať spísanie účtovného výkazu v prípade, ak emitent cenných papierov, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, zverejňuje polročné finančné správy v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES (23).

(78)

Správa nezávislého odborníka o nepeňažných vkladoch často nie je potrebná v prípadoch, keď sa musí správa nezávislého odborníka chrániaca záujmy akcionárov alebo veriteľov vypracovať aj v kontexte zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia. Členské štáty by preto mali mať možnosť oslobodiť v takýchto prípadoch spoločnosti od požiadavky na predkladanie správ o nepeňažných vkladoch alebo ustanoviť, že obe správy môže vypracovať ten istý odborník.

(79)

Spracovanie osobných údajov vrátane elektronického prenosu osobných údajov v rámci členských štátov sa riadi smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (24) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (25). Registre členských štátov, Komisia, prípadne akákoľvek tretia strana, ktorá sa podieľa na prevádzke platformy, by mali osobné údaje spracúvať v súlade s uvedenými aktmi. Vykonávacie akty, ktoré sa majú prijať v súvislosti so systémom prepojenia registrov, by v prípade potreby mali takýto súlad zabezpečiť, a to najmä ustanovením príslušných úloh a zodpovedností všetkých dotknutých zúčastnených strán a organizačných a technických pravidiel, ktoré sa na ne budú vzťahovať.

(80)	Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady zakotvené v Charte základných práv Európskej únie, najmä v jej článku 8, v ktorom sa uvádza, že každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú.

(81)	Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a dátumov uplatňovania tých smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe III časti B,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA A ZALOŽENIE A FUNGOVANIE KAPITÁLOVÝCH SPOLOČNOSTÍ

KAPITOLA I

Predmet úpravy

Článok 1

Predmet úpravy

Táto smernica stanovuje opatrenia týkajúce sa:

—

koordinácie ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb od obchodných spoločností v zmysle článku 54 druhého odseku zmluvy, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností a udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení;

—

koordinácie záruk, ktoré členské štáty vyžadujú na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb od obchodných spoločností v zmysle článku 54 druhého odseku zmluvy, pokiaľ ide o sprístupnenie údajov, platnosť záväzkov akciových spoločností alebo spoločností s ručením obmedzeným a neplatnosť takýchto spoločností s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto záruk;

—	požiadaviek na sprístupnenie údajov týkajúcich sa pobočiek zriadených v určitom členskom štáte určitými druhmi obchodných spoločností, ktoré sa spravujú právom iného štátu;

—	zlúčenia a splynutia akciových spoločností;

—	cezhraničných zlúčení a splynutí kapitálových spoločností;

—	rozdelenia akciových spoločností.

KAPITOLA II

Založenie a neplatnosť spoločnosti a platnosť jej záväzkov

Oddiel 1

Založenie akciovej spoločnosti

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Koordinačné opatrenia stanovené týmto oddielom sa vzťahujú na ustanovenia stanovené zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami v členských štátoch týkajúce sa právnych foriem spoločnosti uvedených v prílohe I. Obchodné meno každej spoločnosti, ktorá má jednu z právnych foriem uvedených v prílohe I, musí obsahovať dodatok odlišný od dodatku predpísaného pre iné formy spoločností alebo musí byť k nemu taký dodatok pripojený.

2.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že sa tento oddiel neuplatní na investičné spoločnosti s premenlivým základným imaním a družstvá s právnou formou uvedenou v prílohe I. Pokiaľ právne predpisy členských štátov využijú túto možnosť, uložia takýmto spoločnostiam, aby uvádzali výrazy „investičná spoločnosť s premenlivým základným imaním“ alebo „družstvo“ na všetkých dokumentoch uvedených v článku 26.

Pojem „investičná spoločnosť s premenlivým základným imaním“ v zmysle tejto smernice znamená výlučne spoločnosti:

—	ktorých jediným predmetom podnikania je investovanie svojich finančných prostriedkov do rôznych cenných papierov, rôznych nehnuteľností alebo iných majetkových hodnôt s výlučným cieľom rozložiť investičné riziká a poskytovať svojim akcionárom podiel na zisku z hospodárenia s ich majetkom,

—	ktoré vydali verejnú výzvu na upisovanie ich akcií a

—	ktorých stanovy určujú, že v medziach minimálneho a maximálneho základného imania môžu kedykoľvek vydávať, odkupovať alebo ďalej predávať svoje akcie.

Článok 3

Povinné údaje uvádzané v stanovách alebo v aktoch o založení spoločnosti

Stanovy alebo akt o založení spoločnosti musia obsahovať aspoň tieto údaje:

a)	právnu formu a obchodné meno spoločnosti;

b)	predmet podnikania spoločnosti;

c)	pokiaľ spoločnosť nemá schválené základné imanie, výšku upísaného základného imania;

d)	pokiaľ má spoločnosť schválené základné imanie, jeho výšku a aj výšku základného imania upísaného v čase založenia spoločnosti alebo v čase získania povolenia na začatie činnosti, ako aj v čase každej zmeny jej schváleného základného imania bez toho, aby bol dotknutý článok 14 písm. e);

e)	ak to nevyplýva z právnych predpisov, pravidlá, ktoré určujú počet a spôsob menovania členov orgánov poverených zastupovaním spoločnosti voči tretím osobám, správou, riadením, dozorom alebo kontrolou spoločnosti, ako aj rozdelenie právomocí medzi tieto orgány;

f)	doba, na ktorú bola spoločnosť založená, ak nie je založená na dobu neurčitú.

Článok 4

Povinné údaje uvádzané v stanovách alebo v aktoch o založení spoločnosti alebo v oddelených dokumentoch

V stanovách alebo akte o založení spoločnosti alebo v oddelenom dokumente, ktoré musia byť zverejnené spôsobom stanoveným právnymi predpismi každého členského štátu v súlade s článkom 16, musia byť obsiahnuté aspoň tieto údaje:

a)	sídlo spoločnosti;

b)	menovitá hodnota upísaných akcií a najmenej raz ročne ich počet;

c)	počet upísaných akcií bez uvedenia ich menovitej hodnoty, pokiaľ vnútroštátne právo vydanie takýchto akcií umožňuje;

d)	prípadne osobitné podmienky obmedzujúce prevoditeľnosť akcií;

e)	ak je viac druhov akcií, údaje podľa písmen b), c) a d) za každý z nich a práva spojené s akciami každého druhu;

f)	či ide o akcie na meno alebo na doručiteľa, pokiaľ vnútroštátne právo stanovuje tieto dve formy, ako aj ustanovenia o ich premene, pokiaľ ju právne predpisy neupravujú;

g)	výška upísaného základného imania splateného v čase založenia spoločnosti alebo v čase získania povolenia na začatie jej činnosti;

h)	menovitá hodnota akcií alebo ak menovitá hodnota nie je stanovená, počet akcií vydaných ako protiplnenie za nepeňažný vklad, ako aj predmet tohto vkladu a meno vkladateľa;

i)

totožnosť fyzických alebo právnických osôb alebo spoločností, ktoré podpísali alebo v mene ktorých boli podpísané stanovy alebo akt o založení spoločnosti, alebo pokiaľ založenie spoločnosti nebolo okamžité, totožnosť fyzických alebo právnických osôb alebo spoločností, ktoré podpísali alebo v mene ktorých boli podpísané návrhy uvedených dokumentov;

j)	celková alebo aspoň približná výška všetkých nákladov, ktoré spoločnosť uhradí alebo ktoré sú jej vyúčtované z dôvodu jej založenia, a tiež prípadne tých, ktoré jej vznikli pred získaním povolenia na začatie činnosti;

k)	všetky zvláštne výhody poskytnuté pri založení spoločnosti alebo pred získaním povolenia na začatie činnosti osobám, ktoré sa zúčastnili na založení spoločnosti alebo na činnostiach vedúcich k udeleniu tohto povolenia.

Článok 5

Povolenie na vykonávanie činnosti

1.   Ak právne predpisy členského štátu stanovia, že spoločnosť nemôže začať vykonávať svoju činnosť bez povolenia, musia tiež stanoviť pravidlá týkajúce sa ručenia za záväzky prijaté spoločnosťou alebo v jej mene počas obdobia, ktoré predchádza udeleniu alebo zamietnutiu tohto povolenia.

2.   Odsek 1 sa nevzťahuje na záväzky vyplývajúce zo zmlúv, ktoré spoločnosť uzavrela s podmienkou, že dostane povolenie na začatie činnosti.

Článok 6

Spoločnosti s viacerými spoločníkmi

1.   Ak právne predpisy členského štátu požadujú, aby spoločnosť založilo viac spoločníkov, spojenie všetkých akcií v rukách jednej osoby alebo zníženie počtu spoločníkov po založení spoločnosti pod minimum stanovené zákonom neznamená automatický zánik spoločnosti.

2.   Ak je podľa právnych predpisov členského štátu v prípadoch uvedených v odseku 1 možné súdne nariadiť zrušenie spoločnosti, príslušný sudca má možnosť poskytnúť tejto spoločnosti dostatočnú lehotu na nápravu tohto stavu.

3.   Nariadením zrušenia spoločnosti podľa odseku 2 vstupuje spoločnosť do likvidácie.

Oddiel 2

Neplatnosť kapitálovej spoločnosti a platnosť jej záväzkov

Článok 7

Všeobecné ustanovenia a solidárna zodpovednosť

1.   Koordinačné opatrenia stanovené týmto oddielom sa vzťahujú na zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov týkajúce sa foriem spoločností uvedených v prílohe II.

2.   Ak pred nadobudnutím právnej subjektivity zriaďovanej spoločnosti bol v jej mene vykonaný úkon a spoločnosť neprevezme záväzky vyplývajúce z tohto úkonu, osoby, ktoré vykonali úkon, za to ručia bez obmedzenia, spoločne a nerozdielne, ak sa nedohodne inak.

Článok 8

Účinky zverejnenia voči tretím stranám

Splnenie náležitostí zverejnenia údajov o osobách, ktoré sú ako orgán spoločnosti oprávnené za ňu konať, má za následok, že žiadny nedostatok pri ich vymenovaní nemožno uplatniť voči tretím osobám, okrem prípadov, ak spoločnosť preukáže, že tieto tretie osoby o nedostatku vedeli.

Článok 9

Úkony orgánov spoločnosti a jej zastúpenie

1.   Úkony orgánov spoločnosti sú pre ňu záväzné, aj keď tieto úkony nepatria do okruhu cieľov spoločnosti, pokiaľ tieto úkony neprekračujú právomoci, ktoré zákon udeľuje týmto orgánom alebo povoľuje, aby im boli udelené.

Členské štáty však môžu ustanoviť, že spoločnosť nie je viazaná v prípade, že tieto úkony sú mimo cieľov spoločnosti, ak preukáže, že tretia osoba vedela, že tieto úkony sú mimo týchto cieľov alebo so zreteľom na okolnosti nemohla byť o tom neinformovaná Zverejnenie stanov samé osebe nie je toho dostatočným dôkazom.

2.   Voči tretím osobám nemožno uplatniť obmedzenia právomocí orgánov spoločnosti vyplývajúce zo stanov alebo z rozhodnutia príslušných orgánov, aj keby boli zverejnené.

3.   Ak vnútroštátne právne predpisy stanovujú, že právomoc zastupovať spoločnosť môže byť na základe odchýlky od právnych predpisov upravujúcich daný predmet udelená v stanovách jedinej osobe alebo viacerým osobám konajúcim spoločne, tieto právne predpisy môžu stanoviť, že toto ustanovenie v stanovách možno uplatniť voči tretím osobám, ak sa vzťahuje na všeobecnú právomoc zastupovať; podľa článku 16 sa určí, či toto ustanovenie v stanovách možno uplatniť voči tretím osobám.

Článok 10

Zostavenie a úradné overenie aktu o založení spoločnosti a stanov spoločnosti

Vo všetkých členských štátoch, ktorých právne predpisy neustanovujú preventívnu správnu alebo súdnu kontrolu v čase zakladania spoločnosti, musia byť akt o založení spoločnosti, stanovy spoločnosti a všetky zmeny týchto dokumentov úradne overené.

Článok 11

Podmienky neplatnosti spoločnosti

Právne predpisy členských štátov môžu upravovať režim neplatnosti spoločností iba v súlade s týmito ustanoveniami:

a)	neplatnosť musí byť vyslovená rozhodnutím súdu;

b)

neplatnosť môže byť vyslovená len v prípadoch, ak: i) nebol vyhotovený akt o založení spoločnosti alebo neboli dodržané náležitosti pre preventívnu kontrolu alebo náležitosti úradného overenia; ii) ciele spoločnosti sú protiprávne alebo v rozpore s verejným poriadkom; iii) akt o založení spoločnosti alebo stanovy neobsahujú obchodné meno spoločnosti, výšku vkladov, celkovú sumu upísaného základného imania alebo ciele spoločnosti; iv) nie sú dodržané ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa minimálnej výšky základného imania, ktoré sa musí splatiť; v) všetci zakladajúci spoločníci nie sú spôsobilí na právne úkony; vi) počet zakladateľov je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi predpismi platnými pre spoločnosť nižší ako dva.

Okrem dôvodov neplatnosti uvedených v prvom odseku nemôže byť spoločnosť zo žiadneho dôvodu neexistujúca, absolútne neplatná, relatívne neplatná alebo vyhlásená za neplatnú.

Článok 12

Dôsledky neplatnosti

1.   Podľa článku 16 sa určí, či rozhodnutie súdu o neplatnosti možno uplatniť voči tretím osobám. Ak vnútroštátne právne predpisy oprávňujú tretiu osobu napadnúť rozhodnutie, môže tak urobiť len do šiestich mesiacov od zverejnenia rozhodnutia súdu.

2.   Neplatnosť má za následok likvidáciu spoločnosti ako pri zrušení.

3.   Neplatnosť sama osebe nemá vplyv na platnosť záväzkov prijatých spoločnosťou bez toho, aby boli dotknuté dôsledky vyplývajúce z likvidácie spoločnosti.

4.   Dôsledky neplatnosti medzi spoločníkmi navzájom môžu upraviť právne predpisy každého členského štátu.

5.   Povinnosť držiteľov podielov alebo akcií spoločnosti splatiť nesplatené upísané základné imanie zostáva zachovaná v rozsahu, ktorý vyžadujú záväzky prijaté vo vzťahu k veriteľom.

KAPITOLA III

Zverejňovanie a prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 13

Rozsah pôsobnosti

Koordinačné opatrenia stanovené týmto oddielom sa vzťahujú na zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov týkajúce sa foriem spoločností uvedených v prílohe II.

Článok 14

Dokumenty a údaje zverejňované spoločnosťami

Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby spoločnosti povinne zverejňovali prinajmenšom tieto dokumenty a údaje:

a)	akt o založení spoločnosti a stanovy, ak predstavujú osobitný dokument;

b)	zmeny dokumentov uvedených v písmene a) vrátane predĺženia doby, na ktorú bola spoločnosť založená;

c)	po každej zmene aktu o založení spoločnosti alebo stanov úplný text aktu o založení spoločnosti alebo stanov v platnom znení;

d)

vymenovanie, skončenie funkcie a údaje o osobách, ktoré buď ako zákonom stanovený orgán, alebo ako členovia takéhoto orgánu: i) sú oprávnené zastupovať spoločnosť v konaniach s tretími osobami a v konaniach pred súdom; zo zverejnených údajov musí byť jasné, či osoby oprávnené zastupovať spoločnosť môžu tak robiť samostatne, alebo musia konať spoločne; ii) sa zúčastňujú na správe spoločnosti, dohľade alebo kontrole nad ňou;

e)	minimálne raz ročne výšku upísaného základného imania, ak sa v akte o založení spoločnosti alebo v stanovách uvádza schválené základné imanie, pokiaľ zvýšenie upísaného základného imania nevyžaduje zmenu stanov;

f)	účtovné doklady na každý finančný rok, ktorých zverejnenie sa vyžaduje v súlade so smernicami Rady 86/635/EHS (26) a 91/674/EHS (27) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (28);

g)	každú zmenu sídla spoločnosti;

h)	zrušenie spoločnosti;

i)	každé rozhodnutie súdu o neplatnosti spoločnosti;

j)	vymenovanie konkurzných správcov, údaje o nich a ich právomoci, pokiaľ tieto právomoci výslovne a výhradne nevyplývajú zo zákona alebo zo stanov spoločnosti;

k)	ukončenie likvidácie a v členských štátoch, v ktorých má výmaz z registra právne dôsledky, aj takýto výmaz z registra.

Článok 15

Zmeny v dokumentoch a údajoch

1.   Členské štáty prijmú požadované opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa akékoľvek zmeny v dokumentoch a údajoch uvedených v článku 14 zapísali do príslušného registra uvedeného v článku 16 ods. 1 prvom pododseku a zverejnili v súlade s článkom 16 ods. 3 a 5 za normálnych okolností do 21 dní po doručení kompletnej dokumentácie týkajúcej sa uvedených zmien vrátane prípadného preskúmania zákonnosti, ako sa vyžaduje podľa vnútroštátneho práva v súvislosti s vložením do spisu.

2.   Odsek 1 sa nevzťahuje na účtovné doklady uvedené v článku 14 písm. f).

Článok 16

Zverejňovanie v registri

1.   V každom členskom štáte sa v centrálnom registri, obchodnom registri alebo v registri spoločností (ďalej len „register“) založí spis pre každú spoločnosť v ňom zapísanú.

Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti mali jedinečný identifikačný znak, ktorý umožňuje ich jednoznačnú identifikáciu v komunikácii medzi registrami prostredníctvom systému prepojenia centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností zriadeného v súlade s článkom 22 ods. 2 (ďalej len „systém prepojenia registrov“). Tento jedinečný identifikačný znak pozostáva minimálne z prvkov umožňujúcich identifikáciu členského štátu, v ktorom sa nachádza register, vnútroštátneho registra pôvodu a čísla spoločnosti v tomto registri, a v prípade potreby z prvkov na zabránenie chybám v identifikácii.

2.   Na účely tohto článku „elektronicky“ znamená, že informácie sa zašlú a prijmú sa na mieste určenia elektronickým zariadením na spracovanie (vrátane digitálnej kompresie) a ukladanie údajov a celé sa zašlú, odovzdajú a prijmú spôsobom, ktorý určia členské štáty, prostredníctvom vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami.

3.   Všetky dokumenty a údaje, ktoré sa majú zverejniť podľa článku 14, sa uchovajú v spise alebo sa vložia do registra; predmet zápisu do registra v každom prípade musí byť zrejmý zo spisu.

Členské štáty zabezpečia, aby bolo možné, aby spoločnosti, ako aj ostatné osoby a orgány, na ktoré sa vzťahuje ohlasovacia povinnosť alebo povinnosť spolupracovať, mohli odovzdať všetky dokumenty a údaje, ktoré sa majú zverejniť podľa článku 14, v elektronickej forme. Okrem toho členské štáty môžu vyžadovať, aby všetky alebo určité kategórie spoločností odovzdávali všetky alebo určité typy týchto dokumentov a údajov elektronicky.

Všetky dokumenty a údaje uvedené v článku 14, ktoré sa zakladajú v papierovej podobe alebo elektronicky, sa uchovávajú v spisoch alebo vkladajú do registra elektronicky. Preto členské štáty zabezpečia, aby register konvertoval všetky takéto dokumenty a údaje, ktoré sú založené v papierovej podobe, do elektronickej podoby.

Nevyžaduje sa, aby register automaticky konvertoval do elektronickej podoby tie dokumenty a údaje uvedené v článku 14, ktoré boli založené v papierovej podobe do 31. decembra 2006. Členské štáty však zabezpečia, aby ich register konvertoval do elektronickej podoby na základe prijatia žiadosti o elektronické zverejnenie v súlade s opatreniami prijatými na vykonanie odseku 4 tohto článku.

4.   Kópiu všetkých alebo časti dokumentov alebo údajov uvedených v článku 14 musí byť možné získať na základe podania žiadosti. Žiadosti sa môžu predkladať do registra v papierovej podobe alebo elektronicky podľa voľby žiadateľa.

Kópie uvedené v prvom pododseku sa musia dať získať z registra v papierovej podobe alebo elektronicky podľa voľby žiadateľa. Uvedený postup platí v prípade všetkých už podaných dokumentov a údajov. Členské štáty sa však môžu rozhodnúť, že všetky alebo určité typy dokumentov a údajov, ktoré boli založené v papierovej podobe najneskôr do 31. decembra 2006, sa nebudú dať získať z registra elektronicky, ak medzi dátumom založenia a dátumom podania žiadosti do registra uplynul určitý stanovený čas. Tento stanovený čas nesmie byť kratší než 10 rokov.

Cena za získanie kópie všetkých alebo časti dokumentov alebo údajov uvedených v článku 14, v papierovej podobe alebo elektronicky, nepresiahne administratívne náklady na jej zhotovenie.

Kópie vytlačené na papieri poskytnuté žiadateľovi sa osvedčia ako overené kópie, pokiaľ sa žiadateľ takéhoto osvedčenia nevzdá. Elektronické kópie sa neosvedčujú ako overené kópie, pokiaľ žiadateľ výslovne nežiada takéto osvedčenie.

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby osvedčenie elektronických kópií zaručovalo autenticitu ich pôvodu a integritu ich obsahu aspoň pomocou zdokonaleného elektronického podpisu v zmysle článku 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES (29).

5.   Dokumenty a údaje uvedené v odseku 3 sa zverejnia uverejnením v celoštátnom vestníku, ktorý na tento účel určí členský štát, a to v úplnosti alebo čiastočne alebo odkazom na dokument, ktorý sa založil do súboru alebo vložil do registra. Celoštátny vestník určený na tento účel sa môže uchovávať elektronicky.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nahradia uverejnenie v celoštátnom vestníku rovnako účinným prostriedkom, ktorý vyžaduje aspoň využívanie systému, pomocou ktorého môžu byť zverejnené informácie prístupné v chronologickom poradí cez centrálnu elektronickú platformu.

6.   Spoločnosť môže uplatniť dokumenty a údaje voči tretím osobám až po tom, čo boli zverejnené v súlade s odsekom 5, pokiaľ spoločnosť nepreukáže, že tretie strany o nich vedeli.

Vo vzťahu k úkonom vykonaným pred 16. dňom odo dňa zverejnenia však dokumenty a údaje nemožno uplatniť voči tretím osobám, ak preukážu, že bolo pre ne nemožné o nich vedieť.

7.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zamedziť akýmkoľvek rozporom medzi tým, čo sa zverejní v súlade s odsekom 5, a tým, čo sa uvedie v registri alebo v spise.

V prípadoch rozporu nemožno znenie zverejnené v súlade s odsekom 5 uplatniť voči tretím osobám; tieto tretie osoby sa však naň môžu odvolávať, pokiaľ spoločnosť nepreukáže, že vedeli o znení vloženom do spisu alebo do registra.

Okrem toho sa tretie osoby vždy môžu odvolávať na dokumenty a údaje, s ohľadom na ktoré sa formality zverejnenia ešte neukončili, pokiaľ toto nezverejnenie nevedie k tomu, že dokumenty a náležitosti sú neúčinné.

Článok 17

Aktuálne informácie vysvetľujúce ustanovenia vnútroštátneho práva s ohľadom na práva tretích osôb

1.   Členské štáty zabezpečia, aby boli sprístupnené aktuálne informácie s vysvetlením ustanovení vnútroštátneho práva, na základe ktorých sa tretie osoby môžu v súlade s článkom 16 ods. 5, 6 a 7 spoľahnúť na údaje a všetky typy dokumentov uvedené v článku 14.

2.   Členské štáty poskytnú informácie požadované na uverejnenie na Európskom portáli elektronickej justície (ďalej len „portál“) v súlade s pravidlami a technickými požiadavkami portálu.

3.   Komisia uverejní uvedené informácie na portáli vo všetkých úradných jazykoch Únie.

Článok 18

Sprístupnenie elektronických kópií dokumentov a údajov

1.   Elektronické kópie dokumentov a údajov uvedených v článku 14 sa prostredníctvom systému prepojenia registrov sprístupnia aj verejnosti.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby boli dokumenty a údaje uvedené v článku 14 prístupné prostredníctvom systému prepojenia registrov v štandardnom formáte správ a aby boli elektronicky prístupné. Členské štáty takisto zabezpečia, aby sa dodržiavali minimálne normy pre bezpečnosť prenosu údajov.

3.   Komisia zabezpečí službu vyhľadávania spoločností zapísaných do registra v členských štátoch vo všetkých úradných jazykoch Únie, aby sa prostredníctvom portálu sprístupnili:

a)	dokumenty a údaje uvedené v článku 14;

b)	vysvetľujúce názvy k týmto údajom a druhom uvedených dokumentov, a to vo všetkých úradných jazykoch Únie.

Článok 19

Poplatky za dokumenty a údaje

1.   Poplatky účtované za získavanie dokumentov a údajov uvedených v článku 14 prostredníctvom systému prepojenia registrov nesmú prekročiť s tým spojené administratívne náklady.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby prostredníctvom systému prepojenia registrov boli bezplatne k dispozícii tieto údaje:

a)	obchodné meno a právna forma spoločnosti;

b)	sídlo spoločnosti zapísané v registri a členský štát, v ktorom je spoločnosť zapísaná v registri, a

c)	registračné číslo spoločnosti.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že okrem uvedených údajov sprístupnia bezplatne ďalšie dokumenty a údaje.

Článok 20

Informácie o začatí a ukončení konania o zrušení alebo konkurze spoločnosti a o jej výmaze z registra

1.   Register spoločnosti bezodkladne sprístupní prostredníctvom systému prepojenia registrov informácie o začatí a ukončení akéhokoľvek konania o zrušení alebo konkurze spoločnosti a o jej výmaze z registra, ak to má v členskom štáte registra spoločnosti právne dôsledky.

2.   Register pobočky zabezpečí prostredníctvom systému prepojenia registrov bezodkladné prijatie informácií uvedených v odseku 1.

3.   Výmena informácií uvedených v odsekoch 1 a 2 je pre registre bezplatná.

Článok 21

Jazyk zverejnenia a preklad dokumentov a údajov, ktoré sa majú zverejniť

1.   Dokumenty a údaje, ktoré sa majú zverejniť podľa článku 14, sa vyhotovia a vyplnia v jednom z jazykov povolených podľa jazykových pravidiel platných v členskom štáte, v ktorom sa zakladá súbor uvedený v článku 16 ods. 1

2.   Okrem povinného zverejnenia uvedeného v článku 16 členské štáty umožnia, aby sa preklady dokumentov a údajov uvedených v článku 14 zverejnili dobrovoľne v súlade s článkom 16 v ktoromkoľvek úradnom jazyku Únie.

Členské štáty môžu stanoviť osvedčenie prekladu takýchto dokumentov a údajov.

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na uľahčenie prístupu tretích strán k dobrovoľne zverejneným prekladom.

3.   Okrem povinného zverejnenia uvedeného v článku 16 a dobrovoľného zverejnenia stanoveného podľa odseku 2 tohto článku môžu členské štáty umožniť zverejnenie príslušných dokumentov a údajov v súlade s článkom 16 v ktoromkoľvek inom jazyku.

Členské štáty môžu stanoviť osvedčenie prekladu takýchto dokumentov a údajov.

4.   Ak je rozpor medzi dokumentmi a údajmi zverejnenými v úradných jazykoch registra a dobrovoľne zverejneným prekladom, tento preklad nemožno uplatniť voči tretím osobám. Tretie osoby sa však môžu odvolávať na dobrovoľne zverejnené preklady, pokiaľ spoločnosť nepreukáže, že tieto tretie osoby vedeli o verzii, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zverejnenia.

Článok 22

Systém prepojenia registrov

1.   Týmto sa ustanovuje Európska centrálna platforma (ďalej len „platforma“).

2.   Systém prepojenia registrov tvoria:

—	registre členských štátov,

—	platforma,

—	portál slúžiaci ako európske elektronické miesto prístupu.

3.   Členské štáty zabezpečia prostredníctvom platformy interoperabilitu svojich registrov v rámci systému prepojenia registrov.

4.   Členské štáty môžu zriadiť fakultatívne miesta prístupu k systému prepojenia registrov. Zriadenie takýchto miest prístupu a akékoľvek podstatné zmeny v ich prevádzke oznámia bez zbytočného odkladu Komisii.

5.   Prístup k informáciám zo systému prepojenia registrov sa zabezpečí prostredníctvom portálu a fakultatívnych miest prístupu zriadených členskými štátmi.

6.   Zriadením systému prepojenia registrov nie sú dotknuté existujúce dvojstranné dohody o výmene informácií o spoločnostiach uzavreté medzi členskými štátmi.

Článok 23

Zriadenie a prevádzkovanie platformy

1.   Komisia rozhodne, či zriadi a/alebo bude prevádzkovať platformu vlastnými prostriedkami, alebo prostredníctvom tretej strany.

Ak sa Komisia rozhodne zriadiť a/alebo prevádzkovať platformu prostredníctvom tretej strany, výber tretej strany a presadzovanie dohody uzavretej s touto treťou stranou uskutoční Komisia v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

2.   Ak sa Komisia rozhodne zriadiť platformu prostredníctvom tretej strany, prostredníctvom vykonávacích aktov určí technické špecifikácie na účel postupu verejného obstarávania a dobu trvania dohody, ktorá sa má uzatvoriť s touto treťou stranou.

3.   Ak sa Komisia rozhodne prevádzkovať platformu prostredníctvom tretej strany, prostredníctvom vykonávacích aktov prijme podrobné pravidlá prevádzkového riadenia platformy.

Prevádzkové riadenie platformy zahŕňa najmä:

—	dohľad nad fungovaním platformy,

—	zabezpečenie a ochranu údajov zasielaných a vymieňaných prostredníctvom platformy,

—	koordináciu vzťahov medzi registrami členských štátov a treťou stranou.

Dohľad nad fungovaním platformy vykonáva Komisia.

4.   Vykonávacie akty uvedené v odsekoch 2 a 3 sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 164 ods. 2

Článok 24

Vykonávacie akty

Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov:

a)	technickú špecifikáciu, ktorou sa vymedzia metódy komunikácie elektronickými prostriedkami na účel systému prepojenia registrov;

b)	technickú špecifikáciu komunikačných protokolov;

c)	technické opatrenia na zabezpečenie minimálnych bezpečnostných noriem v oblasti informačných technológií na komunikáciu a šírenie informácií v rámci systému prepojenia registrov;

d)	technickú špecifikáciu, ktorou sa vymedzia metódy výmeny informácií medzi registrom spoločnosti a registrom pobočky podľa článkov 20 a 34;

e)	podrobný zoznam údajov, ktoré sa majú zaslať na účel výmeny informácií medzi registrami podľa článkov 20, 34 a 130;

f)	technickú špecifikáciu, ktorou sa vymedzí štruktúra štandardného formátu správ na účel výmeny informácií medzi registrami, platformou a portálom;

g)	technickú špecifikáciu, ktorou sa vymedzí súbor údajov potrebných na to, aby platforma mohla plniť svoje funkcie, ako aj metóda uchovávania, využívania a ochrany takýchto údajov;

h)	technickú špecifikáciu, ktorou sa vymedzí štruktúra a používanie jedinečného identifikačného znaku na komunikáciu medzi registrami;

i)

špecifikáciu, ktorou sa vymedzia technické metódy prevádzky systému prepojenia registrov, pokiaľ ide o zasielanie a výmenu informácií, a špecifikáciu, ktorou sa vymedzia služby v oblasti informačných technológií, ktoré poskytuje platforma a ktorými sa zabezpečuje zasielanie správ v príslušnej jazykovej verzii;

j)	harmonizované kritériá služby vyhľadávania, ktorú poskytuje portál;

k)	spôsoby platby, pričom sa zohľadnia dostupné možnosti platby, napríklad platba cez internet;

l)	podrobné informácie o vysvetľujúcich názvoch k údajom a druhom dokumentov uvedeným v článku 14;

m)	technické podmienky dostupnosti služieb, ktoré poskytuje systém prepojenia registrov;

n)	postup a technické požiadavky na pripojenie fakultatívnych miest prístupu k platforme.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 164 ods. 2

Článok 25

Financovanie

1.   Zriadenie a budúci vývoj platformy, ako aj úpravy portálu, ktoré vyplývajú z tejto smernice, sa financujú zo všeobecného rozpočtu Únie.

2.   Údržba a fungovanie platformy sa financujú zo všeobecného rozpočtu Únie a môžu sa spolufinancovať z poplatkov za prístup k systému prepojenia registrov účtovaných jeho jednotlivým používateľom. Žiadne ustanovenie tohto odseku nemá vplyv na poplatky na vnútroštátnej úrovni.

3.   Komisia môže prostredníctvom delegovaných aktov a v súlade s článkom 163 prijať pravidlá týkajúce sa možnosti spolufinancovať platformu účtovaním poplatkov, a v tom prípade aj stanoviť výšku poplatkov účtovaných jednotlivým používateľom v súlade s odsekom 2 tohto článku.

4.   Akékoľvek poplatky uložené v súlade s odsekom 2 tohto článku nemajú vplyv na poplatky, ak takéto poplatky existujú, uvedené v článku 19 ods. 1, ktoré členské štáty účtujú za získavanie dokumentov a údajov.

5.   Za získanie údajov uvedených v článku 19 ods. 2 písm. a), b) a c) sa neúčtujú žiadne poplatky, ktoré sa ukladajú podľa odseku 2 tohto článku.

6.   Každý členský štát znáša náklady na prispôsobenie svojich vnútroštátnych registrov, ako aj náklady na ich údržbu a fungovanie vyplývajúce z tejto smernice.

Článok 26

Informácie o listoch a ostatných tlačivách

Členské štáty stanovia, aby listy a ostatné tlačivá, či už v papierovej podobe alebo použitím iného média, obsahovali tieto údaje:

a)	informácie potrebné na určenie registra, v ktorom sa uchováva spis uvedený v článku 16, spolu s číslom spoločnosti v uvedenom registri;

b)	právnu formu spoločnosti, miesto jej sídla, a ak je to vhodné, skutočnosť, že spoločnosť je v likvidácii.

Ak je v uvedených dokumentoch uvedené základné imanie spoločnosti, uvádza sa upísané a splatené základné imanie.

Členské štáty vyžadujú, aby internetové stránky spoločnosti obsahovali aspoň údaje uvedené v prvom odseku a prípadne odkaz na upísané a splatené základné imanie.

Článok 27

Osoby vykonávajúce náležitosti zverejnenia

Každý členský štát určí, ktoré osoby majú splniť náležitosti zverejnenia.

Článok 28

Sankcie

Členské štáty stanovia primerané sankcie aspoň v prípade:

a)	nezverejnenia účtovných dokladov, ako to vyžaduje článok 14 písm. f);

b)	vynechania povinných údajov stanovených v článku 26 v obchodných dokumentoch alebo na internetovej stránke spoločnosti.

Oddiel 2

Pravidlá zverejňovania vzťahujúce sa na pobočky spoločností iných členských štátov

Článok 29

Zverejňovanie dokumentov a údajov týkajúcich sa pobočky

1.   Dokumenty a údaje týkajúce sa pobočiek vytvorených v členskom štáte spoločnosťami, ktoré majú niektorú z foriem uvedených v prílohe II, ktoré sa spravujú právnymi predpismi iného členského štátu, sa zverejňujú v súlade s článkom 16 podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom sa nachádza pobočka.

2.   Ak sa požiadavky na zverejňovanie vzťahujúce sa pobočku odlišujú od požiadaviek vzťahujúcich sa na spoločnosť, v prípade operácií s pobočkou majú prednosť požiadavky vzťahujúce sa na pobočku.

3.   Dokumenty a údaje uvedené v článku 30 ods. 1 sa sprístupnia verejnosti prostredníctvom systému prepojenia registrov. Článok 18 a článok 19 ods. 1 sa uplatnia primerane.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby pobočky mali jedinečný identifikačný znak, ktorý umožňuje ich jednoznačnú identifikáciu v komunikácii medzi registrami prostredníctvom systému prepojenia registrov. Uvedený jedinečný identifikačný znak pozostáva minimálne z prvkov umožňujúcich identifikáciu členského štátu, v ktorom sa nachádza register, vnútroštátneho registra pôvodu a čísla pobočky v uvedenom registri a v prípade potreby z prvkov na zabránenie chybám v identifikácii.

Článok 30

Zverejňované dokumenty a údaje

1.   Povinné zverejňovanie stanovené v článku 29 sa vzťahuje iba na tieto dokumenty a údaje:

a)	adresa pobočky;

b)	predmet činnosti pobočky;

c)	register, v ktorom je vedený pre spoločnosť spis uvedený v článku 16, a číslo zápisu spoločnosti do tohto registra;

d)	obchodné meno a právna forma spoločnosti a názov pobočky, ak sa líši od obchodného mena spoločnosti;

e)

vymenovanie, ukončenie funkcie a údaje o totožnosti osôb, ktoré sú oprávnené zastupovať spoločnosť voči tretím osobám a v súdnych konaniach; — ako štatutárny orgán alebo členovia takéhoto orgánu v súlade so zverejňovaním vykonávaným spoločnosťou podľa článku 14 písm. d), — ako stáli zástupcovia spoločnosti pre činnosti pobočky s uvedením rozsahu ich právomocí;

f)	— likvidácia spoločnosti, vymenovanie, totožnosť a právomoci likvidátorov a ukončenie likvidácie, v súlade so zverejňovaním vykonávaným spoločnosťou podľa článku 14 písm. h), j) a k), — konkurzné konanie, vyrovnanie alebo iné podobné konanie, ktorého predmetom je spoločnosť;

g)	účtovné doklady v súlade s článkom 31;

h)	zrušenie pobočky.

2.   Členský štát, v ktorom bola pobočka zriadená, môže stanoviť zverejňovanie tak, ako je uvedené v článku 29,

a)	podpisu osôb uvedených v odseku 1 písm. e) a f) tohto článku;

b)	aktu, ktorým sa spoločnosť zakladá, a stanov, ak sú obsahom samostatného dokumentu, v súlade s článkom 14 písm. a), b) a c), a zmien týchto dokumentov;

c)	osvedčenia z registra uvedeného v odseku 1 písm. c) tohto článku o existencii spoločnosti;

d)	údaje o zábezpekách zaťažujúcich majetok spoločnosti nachádzajúci sa v tomto členskom štáte, ak sa toto zverejňovanie týka platnosti takých zábezpek.

Článok 31

Obmedzenie povinného zverejňovania účtovných dokladov

Povinnosť zverejňovania stanovená v článku 30 ods. 1 písm. g) sa týka iba účtovných dokladov spoločnosti tak, aby boli v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES (30) a smernicou 2013/34/EÚ vypracované, overené a uverejnené podľa práva členského štátu, ktorým sa spoločnosť spravuje.

Článok 32

Jazyk zverejnenia a preklad dokumentov, ktoré sa majú zverejniť

Členský štát, v ktorom bola pobočka zriadená, môže nariadiť, že zverejňovanie dokumentov uvedených v článku 30 ods. 2 písm. b) a v článku 31 sa má vykonať v inom úradnom jazyku Únie a že preklady týchto dokumentov musia byť overené.

Článok 33

Zverejňovanie v prípade viacerých pobočiek v členskom štáte

Ak v členskom štáte existuje viac pobočiek zriadených tou istou spoločnosťou, zverejňovanie stanovené v článku 30 ods. 2 písm. b) a článku 31 možno vykonať v registri pobočky podľa voľby spoločnosti.

V prípade uvedenom v prvom odseku sa povinnosť zverejňovania ostatnými pobočkami vzťahuje na uvedenie registra pobočky, v ktorom bolo zverejnenie vykonané, a číslo tejto pobočky v uvedenom registri.

Článok 34

Informácie o začatí a ukončení konania o zrušení alebo konkurze a o výmaze spoločnosti z registra

1.   Článok 20 sa uplatní na register spoločnosti, ako aj na register pobočky.

2.   Členské štáty určia postup, ktorý sa má dodržiavať pri prijatí informácií uvedených v článku 20 ods. 1 a 2. Takýmto postupom sa zaistí, že ak došlo k zrušeniu spoločnosti alebo iným spôsobom k jej výmazu z registra, bez zbytočného odkladu sa z registra vymažú aj jej pobočky.

3.   Druhá veta odseku 2 sa nevzťahuje na pobočky spoločností, ktoré sa z registra vymazali v dôsledku akejkoľvek zmeny právnej formy dotknutej spoločnosti, zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia, alebo cezhraničného premiestnenia jej sídla zapísaného v registri.

Článok 35

Informácie o obchodných listoch a objednávkach

Členské štáty nariadia, aby obchodné listy a objednávky používané pobočkou uvádzali popri údajoch stanovených v článku 26 taktiež register, v ktorom je vedený spis pobočky, a číslo tejto pobočky v uvedenom registri.

Oddiel 3

Pravidlá zverejňovania vzťahujúce sa na pobočky spoločností z tretích krajín

Článok 36

Zverejňovanie dokumentov a údajov týkajúcich sa pobočky

1.   Dokumenty a údaje týkajúce sa pobočiek vytvorených v členskom štáte spoločnosťami, ktoré sa nespravujú právom členského štátu, ale ktoré majú právnu formu porovnateľnú s právnymi formami spoločností uvedenými v prílohe II, sa zverejňujú podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom bola pobočka zriadená, v súlade s článkom 16.

2.   Uplatní sa článok 29 ods. 2

Článok 37

Povinne zverejňované dokumenty a údaje

Povinné zverejňovanie stanovené v článku 36 sa vzťahuje aspoň na tieto dokumenty a údaje:

a)	adresa pobočky;

b)	predmet činnosti pobočky;

c)	právo štátu, ktorým sa spravuje spoločnosť;

d)	ak to právo stanovuje, register, do ktorého je spoločnosť zapísaná, a číslo zápisu spoločnosti do uvedeného registra;

e)	akt o založení spoločnosti a stanovy, ak sú obsahom samostatného aktu, ako aj všetky zmeny v uvedených dokumentoch;

f)	právna forma, sídlo a predmet podnikania spoločnosti, ako aj aspoň jedenkrát do roka výška upísaného základného imania, ak nie sú uvedené údaje obsahom dokumentov uvedených v písmene e);

g)	obchodné meno spoločnosti a názov pobočky, ak sa odlišuje od obchodného mena spoločnosti;

h)

vymenovanie, ukončenie funkcie a totožnosť osôb, ktoré sú oprávnené zastupovať spoločnosť voči tretím osobám a v súdnych konaniach: — ako štatutárny orgán alebo členovia takéhoto orgánu, — ako stáli zástupcovia spoločnosti pre činnosti pobočky. Uvedie sa rozsah právomocí osôb oprávnených zastupovať spoločnosť, ako aj to, či uvedené osoby môžu zastupovať spoločnosť jednotlivo alebo či musia konať spoločne;

i)	— zrušenie spoločnosti a vymenovanie, totožnosť a právomoci likvidátorov a ukončenie likvidácie, — konkurzné konanie, vyrovnanie alebo iné podobné konanie, predmetom ktorého je spoločnosť;

j)	účtovné doklady v súlade s článkom 38;

k)	zrušenie pobočky.

Článok 38

Obmedzenie povinného zverejňovania účtovných dokladov

1.   Povinnosť zverejňovania stanovená v článku 37 písm. j) sa týka účtovných dokladov spoločnosti tak, ako boli vypracované, overené a uverejnené podľa práva členského štátu, ktorým sa spravuje spoločnosť. Ak tieto doklady nie sú vypracované v súlade so smernicou 2013/34/EÚ alebo rovnocenným spôsobom, členské štáty môžu žiadať vypracovanie a zverejňovanie účtovných dokladov, ktoré sa vzťahujú na činnosti pobočky.

2.   Uplatnia sa články 32 a 33.

Článok 39

Informácie o obchodných listoch a objednávkach

Členské štáty nariadia, aby obchodné listy a objednávky používané pobočkou uvádzali register, v ktorom je vedený spis pobočky, a číslo pobočky v uvedenom registri. Ak právo štátu, ktorým sa spoločnosť spravuje, vyžaduje zápis do registra, uvedie sa aj register, do ktorého je spoločnosť zapísaná, a číslo zápisu spoločnosti do uvedeného registra.

Oddiel 4

Uplatňovanie a vykonávacie opatrenia

Článok 40

Sankcie

Členské štáty stanovia primerané sankcie pre prípad, že nedôjde k zverejneniu stanovenému v článkoch 29, 30, 31, 36, 37 a 38 a ak v obchodných listoch a objednávkach nie sú uvedené povinné údaje stanovené v článkoch 35 a 39.

Článok 41

Osoby plniace náležitosti zverejňovania

Každý členský štát určí osoby, ktoré sú povinné splniť náležitosti zverejňovania stanovené v oddieloch 2 a 3.

Článok 42

Výnimky z ustanovení o zverejňovaní účtovných dokladov pre pobočky

1.   Články 31 a 38 sa nevzťahujú na pobočky zriadené úverovými a finančnými inštitúciami, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 89/117/EHS (31).

2.   Až do ďalšej koordinácie nemusia členské štáty uplatňovať články 31 a 38 na pobočky zriadené poisťovňami.

Článok 43

Kontaktný výbor

Kontaktný výbor zriadený podľa článku 52 smernice Rady 78/660/EHS (32) taktiež:

a)	napomáha bez toho, aby boli dotknuté články 258 a 259 zmluvy, zosúladenému uplatňovaniu ustanovení oddielov 2, 3 a tohto oddielu pomocou pravidelných rokovaní, najmä o jednotlivých problémoch vznikajúcich v súvislosti s jej uplatňovaním;

b)	radí Komisii v prípade potreby vo veciach dodatkov alebo zmien ustanovení oddielov 2, 3 a tohto oddielu.

KAPITOLA IV

Udržiavanie kapitálu a zmeny

Oddiel 1

Kapitálové požiadavky

Článok 44

Všeobecné ustanovenia

1.   Koordinačné opatrenia stanovené touto kapitolou sa vzťahujú na ustanovenia stanovené zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami v členských štátoch týkajúcimi sa foriem spoločností uvedených v prílohe I.

2.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že sa ustanovenia tejto kapitoly neuplatňujú na investičné spoločnosti s premenlivým základným imaním a družstvá s právnou formou uvedenou v prílohe I. Pokiaľ právne predpisy členských štátov využijú túto možnosť, uložia takýmto spoločnostiam, aby uvádzali výrazy „investičná spoločnosť s premenlivým základným imaním“ alebo „družstvo“ na všetkých dokumentoch uvedených v článku 26.

Článok 45

Minimálne základné imanie

1.   Na založenie spoločnosti alebo na získanie povolenia na začatie činnosti požadujú právne predpisy členských štátov upísanie minimálneho základného imania, ktoré predstavuje najmenej 25 000 EUR.

2.   Európsky parlament a Rada, konajúci na návrh Komisie v súlade s článkom 50 ods. 1 a článkom 50 ods. 2 písm. g) zmluvy, každých päť rokov preskúmajú a v prípade potreby zrevidujú čiastku uvedenú v odseku 1 a vyjadrenú v eurách vzhľadom na hospodársky a menový vývoj v Únii, ako aj na snahu umožňovať výber foriem spoločnosti uvedených v prílohe I len veľkým a stredným podnikom.

Článok 46

Aktíva

Upísané základné imanie môžu tvoriť len aktíva, ktoré je možné hospodársky oceniť. Súčasťou týchto aktív však nemôžu byť záväzky na vykonanie práce alebo poskytnutie služieb.

Článok 47

Hodnota akcií pri ich vydaní

Akcie nemôžu byť vydané za nižšiu hodnotu, než je ich menovitá hodnota, alebo ak ich menovitá hodnota nie je známa, za nižšiu hodnotu, než je ich účtovná paritná hodnota.

Členské štáty však môžu povoliť, aby tí, ktorí umiestňujú akcie pri výkone svojho povolania, platili menej než celkovú hodnotu akcií, ktoré upisujú počas tejto transakcie.

Článok 48

Splatenie akcií vydaných ako protiplnenie

Akcie vydávané ako protiplnenie za vklady musia byť splatené v čase založenia spoločnosti alebo získania povolenia na začatie činnosti vo výške najmenej 25 % ich menovitej hodnoty, alebo ak ich menovitá hodnota nie je známa, ich účtovnej paritnej hodnoty.

Akcie vydávané ako protiplnenie za nepeňažné vklady v čase založenia spoločnosti alebo získania povolenia na začatie činnosti však musia byť úplne splatené v lehote piatich rokov od založenia spoločnosti alebo získania povolenia.

Oddiel 2

Záruky týkajúce sa povinného kapitálu

Článok 49

Správa experta o nepeňažných vkladoch

1.   Nepeňažné vklady sa uvedú v správe, ktorú pred založením spoločnosti alebo získaním povolenia na začatie činnosti vypracuje jeden alebo viac nezávislých expertov vymenovaných alebo schválených správnym orgánom alebo súdom. Takýmito expertmi môžu byť v súlade s právnymi predpismi každého členského štátu fyzické osoby, ako aj právnické osoby a spoločnosti.

2.   Správa experta uvedená v odseku 1 musí obsahovať aspoň opis každého z vkladov, použité metódy oceňovania a musí uvádzať, či hodnoty získané týmito postupmi zodpovedajú aspoň počtu a menovitej hodnote, alebo ak ich menovitá hodnota nie je známa, účtovnej paritnej hodnote a prípadne aj emisnému ážiu akcií, ktoré majú byť vydané ako protiplnenie.

3.   Správa experta sa zverejní spôsobom stanoveným právnymi predpismi každého členského štátu v súlade s článkom 16.

4.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že neuplatnia tento článok, ak 90 % menovitej hodnoty, alebo ak ich menovitá hodnota nie je známa, účtovnej paritnej hodnoty všetkých akcií vydaných ako protiplnenie za nepeňažné vklady, vložila jedna alebo viac spoločností, a ak sú splnené tieto požiadavky:

a)	v prípade spoločnosti prijímajúcej tieto vklady sa osoby uvedené v článku 4 písm. i) dohodli vzdať sa vypracovania správy experta;

b)	takáto dohoda sa zverejnila v súlade s odsekom 3;

c)	spoločnosti poskytujúce tieto vklady majú rezervné fondy, ktoré podľa právneho predpisu alebo podľa stanov nie je možné rozdeliť a ktorých výška dosahuje aspoň menovitú hodnotu, alebo ak ich menovitá hodnota nie je známa, účtovnú paritnú hodnotu akcií vydaných ako protiplnenie za nepeňažné vklady;

d)

spoločnosti poskytujúce tieto vklady vyhlásia, že budú ručiť do výšky uvedenej v písmene c) za dlhy prijímajúcej spoločnosti, ktoré vzniknú medzi okamihom vydania akcií ako protiplnenia za nepeňažné vklady a jedným rokom po zverejnení ročnej účtovnej závierky tejto spoločnosti vzťahujúcej sa na účtovné obdobie, počas ktorého boli tieto vklady poskytnuté. Počas uvedenej doby je prevod takýchto akcií zakázaný;

e)	ručiteľský záväzok uvedený v písmene d) sa zverejní v súlade s odsekom 3 a

f)

spoločnosti poskytujúce tieto vklady uložia čiastku rovnajúcu sa čiastke uvedenej v písmene c) do rezervného fondu, ktorý je možné rozdeliť až po uplynutí troch rokov od zverejnenia ročnej účtovnej závierky prijímajúcej spoločnosti za účtovné obdobie, počas ktorého boli tieto vklady poskytnuté, alebo prípadne neskôr po uspokojení všetkých nárokov vyplývajúcich z ručiteľského záväzku uvedeného v písmene d), ktoré boli uplatnené počas uvedenej doby.

5.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že neuplatnia tento článok na vytváranie nových spoločností zlúčením, splynutím alebo rozdelením v prípade, že bola vypracovaná správa jedným alebo viacerými nezávislými expertmi o návrhu zmluvy o zlúčení alebo splynutí, alebo projekte rozdelenia.

Ak sa členské štáty rozhodnú uplatňovať tento článok v prípadoch uvedených v prvom pododseku, môžu stanoviť, že správu vypracovanú podľa odseku 1 tohto článku a správu vypracovanú jedným alebo viacerými nezávislými expertmi o návrhu zmluvy o zlúčení alebo splynutí, alebo o projekte rozdelenia môže vypracovať ten istý expert alebo tí istí experti.

Článok 50

Odchýlka od požiadavky na správu experta

1.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že neuplatnia článok 49 ods. 1, 2 a 3 tejto smernice, ak sú na základe rozhodnutia správneho alebo riadiaceho orgánu prevoditeľné cenné papiere, ako sú vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 44 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (33), alebo nástroje peňažného trhu, ako sú vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 17 uvedenej smernice, vložené ako nepeňažný vklad a tieto cenné papiere alebo nástroje peňažného trhu sú ocenené váženou priemernou cenou, pri ktorej sa s nimi obchodovalo na jednom alebo viacerých regulovaných trhoch, ako sú vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 21 uvedenej smernice, počas dostatočnej doby predo dňom splatenia príslušného nepeňažného vkladu, pričom jej dĺžku určí vnútroštátne právo.

Avšak v prípadoch, keď bola cena ovplyvnená výnimočnými okolnosťami, ktoré by významne zmenili hodnotu tohto aktíva ku dňu splatenia tohto vkladu, vrátane situácií, keď sa trh s takýmito prevoditeľnými cennými papiermi alebo nástrojmi peňažného trhu stane nelikvidným, vykoná sa nové ocenenie na podnet a na zodpovednosť správneho alebo riadiaceho orgánu.

Na účely takého nového ocenenia sa uplatňuje článok 49 ods. 1, 2 a 3.

2.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že neuplatnia článok 49 ods. 1, 2 a 3, ak sú na základe rozhodnutia správneho alebo riadiaceho orgánu iné aktíva než prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu uvedené v odseku 1 tohto článku vložené ako nepeňažný vklad a ich primeraná cena už bola stanovená nezávislým právom uznaným znalcom, a ak sú splnené tieto podmienky:

a)	primeraná cena je stanovená k dátumu nie neskoršiemu ako šesť mesiacov pred splatením aktíva a

b)	ocenenie bolo vykonané v súlade so všeobecne uznávanými normami a zásadami oceňovania v príslušnom členskom štáte, ktoré sa uplatňujú na druh aktív, ktoré majú byť splatené.

V prípade nových pozmeňujúcich okolností, ktoré by výrazne zmenili primeranú hodnotu aktíva ku dňu splatenia tohto vkladu, sa vykoná nové ocenenie na podnet a na zodpovednosť správneho alebo riadiaceho orgánu.

Na účely nového ocenenia uvedeného v druhom pododseku sa uplatňuje článok 49 ods. 1, 2 a 3.

Ak sa nevykoná takéto nové ocenenie, jeden alebo viacerí akcionári, ktorí vlastnia spolu aspoň 5 % upísaného základného imania spoločnosti v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania, môžu požadovať ocenenie nezávislým expertom, pričom sa uplatňuje článok 49 ods. 1, 2 a 3.

Takíto akcionári môžu predložiť žiadosť až do dňa splatenia tohto aktíva, ak v deň predloženia žiadosti, ako aj v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania stále vlastnia aspoň 5 % upísaného základného imania spoločnosti.

3.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že neuplatnia článok 49 ods. 1, 2 a 3, ak sú na základe rozhodnutia správneho alebo riadiaceho orgánu vložené ako nepeňažný vklad iné aktíva než prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu uvedené v odseku 1 tohto článku, ktorých primeraná cena je odvodená od hodnoty jednotlivého aktíva z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie, pokiaľ bola táto závierka predmetom auditu v súlade so smernicou 2006/43/ES.

Druhý až piaty pododsek odseku 2 tohto článku sa uplatňujú primerane.

Článok 51

Nepeňažný vklad bez správy experta

1.   Ak sa vloží nepeňažný vklad, ako je uvedené v článku 50, bez správy experta uvedenej v článku 49 ods. 1, 2 a 3, okrem splnenia požiadaviek stanovených v článku 4 písm. h) a do jedného mesiaca odo dňa splatenia aktíva musí byť zverejnené vyhlásenie obsahujúce tieto informácie:

a)	opis nepeňažného vkladu;

b)	jeho hodnota, zdroj jeho ocenenia a prípadne metóda jeho ocenenia;

c)	vyjadrenie, či získaná hodnota zodpovedá aspoň počtu, menovitej hodnote, alebo ak menovitá hodnota nie je známa, účtovnej paritnej hodnote a prípadne emisnému ážiu akcií, ktoré sa majú vydať za túto protihodnotu, a

d)	vyhlásenie, že nenastali nové pozmeňujúce okolnosti, pokiaľ ide o pôvodné ocenenie.

Zverejnenie vyhlásenia sa uskutoční spôsobom, ktorý ustanovujú právne predpisy každého členského štátu v súlade s článkom 16.

2.   Ak sa bez správy experta uvedenej v článku 49 ods. 1, 2 a 3 navrhne, aby sa vložil nepeňažný vklad v súvislosti s návrhom zvýšiť základné imanie podľa článku 68 ods. 2, musí sa uverejniť oznámenie udávajúce dátum prijatia rozhodnutia o zvýšení a informácie uvedené v odseku 1 tohto článku, a to spôsobom, ktorý stanovia právne predpisy každého členského štátu podľa článku 16 skôr než má byť nepeňažný vklad splatený. V tomto prípade sa vyhlásenie podľa odseku 1 tohto článku obmedzí iba na oznámenie, že od uverejnenia vyššie uvedeného oznámenia nenastali žiadne nové pozmeňujúce okolnosti.

3.   Každý členský štát v primeranej miere zaručí súlad s postupom stanoveným v článku 50 a v tomto článku v prípadoch, keď dôjde k nepeňažnému vkladu bez správy experta uvedenej v článku 49 ods. 1, 2 a 3.

Článok 52

Významné nadobudnutie od založenia spoločnosti alebo získania povolenia na začatie činnosti

1.   Ak pred uplynutím lehoty, ktorú stanovuje vnútroštátne právo a ktorá predstavuje aspoň dva roky od času založenia spoločnosti alebo získania povolenia na začatie jej činnosti, spoločnosť nadobudne aktíva, ktoré patria osobe alebo spoločnosti uvedenej v článku 4 písm. i), v protihodnote najmenej jednej desatiny upísaného základného imania, nadobudnutie sa preskúma a jeho podrobnosti sa zverejnia spôsobom uvedeným v článku 49 ods. 1, 2 a 3 a podlieha schváleniu valného zhromaždenia.

Články 50 a 51 sa uplatňujú primerane.

Členské štáty môžu tiež požadovať, aby sa uvedené ustanovenia uplatnili, keď aktíva patria akcionárovi alebo inej osobe.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje na nadobudnutia uskutočnené v rámci bežných obchodov spoločnosti ani na nadobudnutia na podnet správneho orgánu alebo súdu alebo pod ich dohľadom, ani na nadobudnutia na burze.

Článok 53

Povinnosť akcionárov splatiť vklad

Ak ustanovenia o znížení upísaného základného imania nestanovia inak, nemôžu byť akcionári oslobodení od povinnosti splatiť svoj vklad.

Článok 54

Záruky v prípade konverzie

Kým nedôjde k ďalšej koordinácii vnútroštátnych právnych predpisov, členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby boli v prípade premeny inej formy spoločnosti na akciovú spoločnosť poskytnuté záruky zodpovedajúce aspoň tým, ktoré sú stanovené v článkoch 3 až 6 a článkoch 45 až 53.

Článok 55

Zmena stanov alebo aktu o založení spoločnosti

Článkami 3 až 6 a článkami 45 až 54 nie sú dotknuté predpisy členských štátov o právomoci a postupe pri zmenách stanov alebo aktu o založení spoločnosti.

Oddiel 3

Pravidlá týkajúce sa rozdelenia akcionárom

Článok 56

Všeobecné pravidlá týkajúce sa rozdelenia akcionárom

1.   S výnimkou prípadov zníženia upísaného základného imania nesmie dôjsť k rozdeleniu akcionárom, pokiaľ by sa ku dňu skončenia posledného účtovného obdobia čisté obchodné imanie vyplývajúce z ročnej účtovnej závierky spoločnosti alebo čisté obchodné imanie po tomto rozdelení znížilo pod výšku upísaného základného imania zvýšenú o rezervné fondy, ktoré nie je možné podľa právnych predpisov ani stanov spoločnosti rozdeliť.

2.   Výška upísaného základného imania uvedená v odseku 1 sa zníži o výšku nesplateného upísaného základného imania, pokiaľ toto nesplatené upísané základné imanie ešte nie je zúčtované v aktívach uvedených v súvahe.

3.   Čiastka na rozdelenie akcionárom nesmie prekročiť výšku zisku na konci posledného účtovného obdobia zvýšenú o zisk z predchádzajúcich období a platby z rezervných fondov určených na tento účel a zníženú o straty z predchádzajúcich období a o čiastky vložené do rezervných fondov v súlade s právnymi predpismi alebo stanovami.

4.   Pojem „rozdelenie“ použitý v odsekoch 1 a 3 zahŕňa najmä výplatu dividend a úrokov spojených s akciami.

5.   Ak právne predpisy členského štátu umožňujú výplatu preddavkov na dividendy, musia byť dodržané aspoň tieto podmienky:

a)	zostaví sa predbežná účtovná závierka, z ktorej je zrejmé, že finančné prostriedky použiteľné na rozdelenie sú dostatočné;

b)

čiastka určená na rozdelenie nesmie prekročiť výšku zisku vytvoreného od konca posledného účtovného obdobia, za ktoré je účtovná závierka vypracovaná, zvýšenú o zisk z predchádzajúcich období a platby z rezervných fondov určených na tento účel a zníženú o straty z predchádzajúcich období a o čiastky vložené do rezervných fondov v súlade s právnymi predpismi alebo stanovami.

6.   Odsekmi 1 až 5 nie sú dotknuté predpisy členských štátov o zvýšení upísaného základného imania kapitalizáciou rezervných fondov.

7.   Právne predpisy členského štátu môžu stanoviť odchýlku od odseku 1 pre investičné spoločnosti s pevným základným imaním.

Na účely tohto odseku pojem „investičná spoločnosť s pevným základným imaním“ znamená len spoločnosti:

a)	ktorých jediným predmetom podnikania je investovanie ich prostriedkov do rôznych cenných papierov, nehnuteľností alebo iných majetkových hodnôt s výlučným cieľom rozložiť investičné riziká a poskytovať svojim akcionárom podiel na zisku z hospodárenia s ich aktívami, a

b)	ktoré vydali verejnú výzvu na upisovanie ich akcií.

Pokiaľ právne predpisy členských štátov využívajú túto možnosť:

a)	uložia takýmto spoločnostiam povinnosť, aby uvádzali označenie „investičná spoločnosť“ na všetkých dokumentoch uvedených v článku 26;

b)

nepovolia takejto spoločnosti, ktorej čisté obchodné imanie je nižšie než čiastka uvedená v odseku 1, rozdelenie akcionárom, pokiaľ je na konci posledného účtovného obdobia celková výška obchodného imania tejto spoločnosti, vyplývajúca z ročnej účtovnej závierky, nižšia než jedenapolnásobok celkovej výšky záväzkov spoločnosti voči veriteľom, ako vyplýva z ročnej účtovnej závierky, alebo by sa po rozdelení akcionárom pod túto hranicu znížila, a

c)	uložia každej takejto spoločnosti, ktorá pristúpi k rozdeleniu akcionárom, aj keď je jej čisté obchodné imanie nižšie než čiastka uvedená v odseku 1, aby v poznámke k ročnej účtovnej závierke túto skutočnosť spresnila.

Článok 57

Vrátenie nezákonného rozdelenia

Každé rozdelenie akcionárom, ktoré nie je v súlade s článkom 56, musia akcionári, ktorí ho dostali, vrátiť, pokiaľ spoločnosť preukáže, že títo akcionári vedeli alebo vzhľadom na okolnosti mali vedieť o neprípustnosti rozdelenia v ich prospech.

Článok 58

Závažná strata upísaného základného imania

1.   V prípade závažnej straty upísaného základného imania musí byť zvolané valné zhromaždenie v lehote stanovenej právnymi predpismi členských štátov, aby posúdilo, či by sa mala spoločnosť zrušiť, alebo prijať iné opatrenia.

2.   Právne predpisy členského štátu nemôžu stanoviť výšku straty považovanú za závažnú v zmysle odseku 1 na viac než polovicu upísaného základného imania.

Oddiel 4

Pravidlá nadobúdania vlastných akcií spoločnosťou

Článok 59

Zákaz upisovania vlastných akcií

1.   Spoločnosť nesmie upisovať vlastné akcie.

2.   Pokiaľ boli upísané akcie spoločnosti osobou konajúcou vo vlastnom mene, avšak na účet tejto spoločnosti, na upisovateľa sa hľadí, akoby ich upísal na svoj účet.

3.   Osoby alebo spoločnosti uvedené v článku 4 písm. i) alebo v prípade zvýšenia upísaného základného imania členovia správneho alebo riadiaceho orgánu sú povinní splatiť akcie upísané v rozpore s týmto článkom.

Právne predpisy členského štátu však môžu stanoviť, že každá takáto osoba sa môže tejto povinnosti zbaviť, pokiaľ preukáže, že nie je osobne zodpovedná.

Článok 60

Nadobúdanie vlastných akcií

1.   Bez toho, aby bola dotknutá zásada rovnakého zaobchádzania so všetkými akcionármi, ktorí sú v rovnakom postavení, a bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) č. 596/2014, členské štáty môžu povoliť, aby spoločnosť nadobudla svoje vlastné akcie buď priamo, alebo prostredníctvom osoby konajúcej vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti. V rozsahu, v akom je nadobudnutie povolené, členské štáty podriadia takéto nadobudnutie týmto podmienkam:

a)

povolenie udeľuje valné zhromaždenie, ktoré stanoví základné podmienky takéhoto nadobudnutia, a najmä maximálny počet akcií, ktoré sa môžu nadobudnúť, dobu, na ktorú sa povolenie udeľuje a ktorej maximálnu dĺžku stanoví vnútroštátne právo, pričom však táto nesmie presiahnuť päť rokov, a v prípade nadobudnutia za úhradu tiež najvyššiu a najnižšiu protihodnotu; členovia správneho alebo riadiaceho orgánu sa presvedčia, že podmienky uvedené v písmenách b) a c) sú dodržané v čase uskutočnenia každého schváleného nadobudnutia;

b)	nadobudnutie vrátane akcií, ktoré spoločnosť nadobudla už skôr a ktoré vlastní, a akcií nadobudnutých osobou konajúcou vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti, nesmie mať za následok zníženie čistého obchodného imania pod čiastku uvedenú v článku 56 ods. 1 a 2, a

c)	do transakcie môžu byť zahrnuté len akcie, ktorých menovitá hodnota je úplne splatená.

Okrem toho môžu členské štáty podmieniť nadobudnutie v zmysle prvého pododseku ktoroukoľvek z týchto podmienok:

a)

menovitá hodnota alebo, ak nie je známa menovitá hodnota, účtovná paritná hodnota nadobudnutých akcií vrátane akcií, ktoré spoločnosť nadobudla už skôr a ktoré vlastní, a akcií nadobudnutých osobou konajúcou vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti, neprekročí hranicu, ktorú stanovia členské štáty; táto hranica nesmie byť nižšia než 10 % upísaného základného imania;

b)	oprávnenie udelené spoločnosti na nadobudnutie vlastných akcií v zmysle prvého pododseku, maximálny počet akcií, ktoré možno nadobudnúť, doba platnosti oprávnenia a najvyššia alebo najnižšia protihodnota musia byť určené v stanovách alebo v akte o založení spoločnosti;

c)	spoločnosť spĺňa požiadavky príslušného vykazovania a oznamovania;

d)

podľa rozhodnutia členských štátov možno od určitých spoločností žiadať, aby vyhlásili nadobudnuté akcie za neplatné, ak čiastka rovnajúca sa menovitej hodnote akcií, ktoré boli vyhlásené za neplatné, musí byť zahrnutá do rezervy, ktorú nemožno rozdeliť akcionárom, okrem zníženia upísaného základného imania; túto rezervu možno použiť iba na účely zvýšenia upísaného základného imania kapitalizáciou rezervného fondu;

e)	nadobudnutie sa nedotkne uspokojenia pohľadávok veriteľov.

2.   Právne predpisy členského štátu môžu stanoviť odchýlky od odseku 1 prvého pododseku písm. a) prvej vety, pokiaľ je nadobudnutie vlastných akcií spoločnosťou nevyhnutné pre odvrátenie vážnej a bezprostredne hroziacej ujmy spoločnosti. V takom prípade musí správny alebo riadiaci orgán informovať nasledujúce valné zhromaždenie o dôvodoch a povahe vykonaného nadobudnutia, o počte a menovitej hodnote, alebo ak menovitá hodnota nie je známa, o účtovnej paritnej hodnote nadobudnutých akcií, o podiele nadobudnutých akcií na upísanom základnom imaní, a o protihodnote za uvedené akcie.

3.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že neuplatnia odsek 1 prvý pododsek písm. a) prvú vetu na akcie nadobudnuté samotnou spoločnosťou alebo osobou konajúcou vo vlastnom mene, avšak na účet spoločnosti, ktoré sa majú rozdeliť zamestnancom tejto spoločnosti alebo zamestnancom spoločnosti, ktorá je s touto spoločnosťou prepojená. K rozdeleniu takýchto akcií musí dôjsť v lehote 12 mesiacov odo dňa ich nadobudnutia.

Článok 61

Odchýlka od pravidiel o nadobúdaní akcií

1.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že článok 60 neuplatnia na:

a)	akcie nadobudnuté na vykonanie rozhodnutia o znížení základného imania alebo v prípade uvedenom v článku 82;

b)	akcie nadobudnuté v dôsledku univerzálneho prevodu majetku;

c)	akcie úplne splatené, nadobudnuté bezplatne alebo bankami a inými finančnými inštitúciami ako nákupné provízie;

d)

akcie nadobudnuté na základe právnej povinnosti alebo v dôsledku súdneho rozhodnutia na ochranu menšinových akcionárov, najmä v prípade zlúčenia a splynutia, zmeny predmetu podnikania alebo právnej formy spoločnosti, prenesenia sídla spoločnosti do zahraničia alebo zavedenia obmedzení na prevod akcií;

e)	akcie nadobudnuté od akcionára v prípade ich nesplatenia;

f)	akcie nadobudnuté na odškodnenie menšinových akcionárov prepojených spoločností;

g)	akcie úplne splatené, nadobudnuté počas súdnej dražby uskutočnenej s cieľom splatenia pohľadávky spoločnosti voči majiteľovi týchto akcií a

h)

akcie úplne splatené, vydané investičnou spoločnosťou s pevným základným imaním, ako je vymedzená v článku 56 ods. 7 druhom pododseku, a nadobudnuté na žiadosť investora touto spoločnosťou alebo spoločnosťou s ňou prepojenou. Uplatní sa článok 56 ods. 7 tretí pododsek písm. a). Takéto nadobudnutia nesmú spôsobiť zníženie čistého obchodného imania pod čiastku upísaného základného imania zvýšenú o rezervné fondy, ktorých rozdelenie právne predpisy zakazujú.

2.   Akcie nadobudnuté v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b) až g) však musia byť scudzené najneskôr v lehote troch rokov odo dňa ich nadobudnutia, pokiaľ menovitá hodnota, alebo ak menovitá hodnota nie je známa, účtovná paritná hodnota nadobudnutých akcií vrátane akcií, ktoré spoločnosť nadobudla prostredníctvom osoby konajúcej vo vlastnom mene, avšak na účet spoločnosti, nepresahuje 10 % upísaného základného imania

3.   Ak nedôjde k scudzeniu akcií v lehote stanovenej v odseku 2, akcie sa musia zrušiť. Právne predpisy členského štátu môžu pre toto zrušenie vyžadovať zníženie upísaného základného imania o zodpovedajúcu čiastku. Takéto zníženie sa musí nariadiť, pokiaľ nadobudnutie akcií, ktoré sa majú zrušiť, má za následok zníženie čistého obchodného imania pod čiastku uvedenú v článku 56 ods. 1 a 2.

Článok 62

Dôsledky nezákonného nadobudnutia vlastných akcií

Akcie nadobudnuté v rozpore s článkami 60 a 61 sa musia scudziť v lehote jedného roka od ich nadobudnutia. Ak k ich scudzeniu v stanovenej lehote nedôjde, uplatní sa článok 61 ods. 3

Článok 63

Držanie vlastných akcií a výročná správa v prípade nadobudnutia vlastných akcií

1.   Ak právne predpisy členského štátu umožňujú, aby spoločnosť samostatne alebo prostredníctvom osoby konajúcej vo vlastnom mene, avšak na účet spoločnosti, nadobúdala vlastné akcie, podriadia vždy vlastníctvo týchto akcií prinajmenšom týmto podmienkam:

a)	z práv, ktoré sú spojené s akciami, sa v každom prípade musí pozastaviť hlasovacie právo spojené s vlastnými akciami spoločnosti;

b)	pokiaľ sú tieto akcie vykázané v aktívach súvahy, musí byť v pasívach uvedený nerozdeliteľný rezervný fond v rovnakej výške.

2.   Ak právne predpisy členského štátu umožňujú, aby spoločnosť samostatne alebo prostredníctvom osoby konajúcej vo vlastnom mene, avšak na účet spoločnosti, nadobúdala vlastné akcie, musia požadovať, aby výročná správa obsahovala prinajmenšom:

a)	dôvody nadobudnutí, ku ktorým došlo počas účtovného obdobia;

b)	počet a menovitú hodnotu, alebo ak menovitá hodnota nie je známa, účtovnú paritnú hodnotu akcií nadobudnutých a scudzených počas účtovného obdobia a podiel na upísanom základnom imaní, ktorý tieto akcie predstavujú;

c)	v prípadoch nadobudnutia alebo prevodu za úhradu protihodnotu týchto akcií;

d)	počet a menovitú hodnotu, alebo ak menovitá hodnota nie je známa, účtovnú paritnú hodnotu všetkých akcií, ktoré spoločnosť nadobudla a vlastní vo svojom portfóliu, ako aj podiel na upísanom základnom imaní, ktorý tieto akcie predstavujú.

Článok 64

Finančná pomoc spoločnosti pre nadobudnutie jej akcií treťou osobou

1.   Ak členské štáty povolia spoločnosti buď priamo, alebo nepriamo poskytovať preddavky, pôžičky alebo zábezpeky s cieľom nadobúdať jej akcie treťou osobou, podmienia takéto transakcie splnením podmienok stanovených v odsekoch 2 až 5.

2.   Transakcie sa uskutočnia na zodpovednosť správneho alebo riadiaceho orgánu za spravodlivých trhových podmienok, najmä pokiaľ ide o úrok vyplatený spoločnosti a pokiaľ ide o zábezpeky poskytnuté spoločnosti za pôžičky a preddavky uvedené v odseku 1.

Úverová bonita tretej osoby, alebo v prípade transakcie za účasti viacerých strán úverová bonita každej zo zúčastnených protistrán musí byť náležite preverená.

3.   Správny alebo riadiaci orgán predloží transakcie na predchádzajúce schválenie valnému zhromaždeniu, pričom valné zhromaždenie koná v súlade s pravidlami týkajúcimi sa uznášaniaschopnosti a väčšiny stanovenými v článku 83.

Správny alebo riadiaci orgán predloží valnému zhromaždeniu písomnú správu, v ktorej uvedie:

a)	dôvody pre danú transakciu;

b)	záujem spoločnosti na vykonaní takejto transakcie;

c)	podmienky, za akých sa transakcia vykoná;

d)	riziká súvisiace s transakciou, pokiaľ ide o likviditu a platobnú schopnosť spoločnosti, a

e)	cenu, za akú tretia osoba akcie nadobudne.

Táto správa sa predloží registru na zverejnenie podľa článku 16.

4.   Celková finančná pomoc poskytnutá tretím osobám nesmie mať za žiadnych okolností za následok zníženie čistého obchodného imania pod čiastku uvedenú v článku 56 ods. 1 a 2, a to ani pri zohľadnení zníženia čistého obchodného imania, ku ktorému môže dôjsť, keď svoje vlastné akcie nadobúda spoločnosť alebo niekto na jej účet v súlade s článkom 60 ods. 1

Spoločnosť zahrnie do pasív v súvahe nerozdeliteľnú rezervu vo výške celkovej finančnej pomoci.

5.   V prípadoch, keď tretia osoba nadobúda s finančnou pomocou spoločnosti vlastné akcie tejto spoločnosti v zmysle článku 60 ods. 1 alebo upisuje akcie vydané v dôsledku zvyšovania upísaného základného imania, musí byť takéto nadobudnutie alebo upisovanie uskutočnené za primeranú cenu.

6.   Odseky 1 až 5 sa neuplatnia na transakcie uskutočnené v rámci bežných obchodov bankami a inými finančnými inštitúciami ani na transakcie uskutočnené s cieľom nadobudnutia akcií zamestnancami alebo pre zamestnancov spoločnosti alebo spoločnosti s ňou prepojenej.

Uvedené transakcie však nesmú spôsobiť zníženie čistého obchodného imania pod čiastku stanovenú v článku 56 ods. 1

7.   Odseky 1 až 5 sa neuplatňujú na transakcie uskutočnené s cieľom nadobudnúť akcie podľa článku 61 ods. 1 písm. h).

Článok 65

Dodatočné ochranné opatrenia v prípade transakcií so spriaznenými stranami

V prípadoch, keď jednotliví členovia správneho alebo riadiaceho orgánu spoločnosti, ktorá je súčasťou transakcie uvedenej v článku 64 ods. 1 tejto smernice, alebo členovia správneho alebo riadiaceho orgánu materskej spoločnosti v zmysle článku 22 smernice 2013/34/EÚ, alebo samotná materská spoločnosť, alebo osoby konajúce vo vlastnom mene, ale na účet členov týchto orgánov alebo na účet takejto spoločnosti, sú protistranou tejto transakcie, členské štáty zaistia prostredníctvom primeraných ochranných opatrení, aby takáto transakcia nebola v rozpore s najlepším záujmom spoločnosti.

Článok 66

Prijatie vlastných akcií ako záruky

1.   Prijatie vlastných akcií samotnou spoločnosťou alebo prostredníctvom osoby konajúcej vo vlastnom mene, avšak na účet spoločnosti, ako záruky sa považuje za nadobudnutie na účely článku 60, článku 61 ods. 1 a článkov 63 a 64.

2.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že neuplatnia odsek 1 na transakcie uzavreté v rámci bežných obchodov bánk a iných finančných inštitúcií.

Článok 67

Upísanie, nadobudnutie alebo vlastníctvo akcií spoločnosťou, v ktorej má akciová spoločnosť väčšinu hlasovacích práv, alebo v ktorej môže uplatňovať dominantný vplyv

1.   Ak akcie akciovej spoločnosti upíše, nadobudne alebo vlastní iná spoločnosť, ktorá má právnu formu uvedenú v prílohe II a v ktorej má akciová spoločnosť priamo alebo nepriamo väčšinu hlasovacích práv alebo v ktorej môže priamo alebo nepriamo uplatňovať dominantný vplyv, považuje sa to za konanie samotnej akciovej spoločnosti.

Prvý pododsek sa uplatní aj vtedy, ak sa táto iná spoločnosť spravuje právom tretej krajiny a má právnu formu porovnateľnú s právnou formou uvedenou v prílohe II.

Ak však akciová spoločnosť má nepriamo väčšinu hlasovacích práv alebo môže nepriamo uplatňovať dominantný vplyv, nemusia členské štáty uplatniť prvý ani druhý pododsek, ak stanovia pozastavenie hlasovacích práv spojených s akciami akciovej spoločnosti, ktorých majiteľom je iná spoločnosť.

2.   Ak nedôjde ku koordinácii vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti práva koncernov, môžu členské štáty:

a)

vymedziť prípady, v ktorých sa predpokladá, že akciová spoločnosť je schopná uplatňovať dominantný vplyv na inú spoločnosť; ak členský štát využije túto možnosť, jeho vnútroštátne právo v každom prípade stanoví, že možnosť uplatňovať dominantný vplyv existuje, ak akciová spoločnosť: i) má právo menovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu a zároveň je akcionárom alebo spoločníkom tejto inej spoločnosti, alebo ii) je akcionárom alebo spoločníkom tejto inej spoločnosti a sama kontroluje väčšinu hlasovacích práv jej akcionárov alebo spoločníkov na základe dohody uzatvorenej s ostatnými akcionármi alebo spoločníkmi tejto spoločnosti. Členské štáty nie sú povinné stanoviť iné prípady ako tie, ktoré sú uvedené v bodoch i) a ii) prvého pododseku;

b)	vymedziť prípady, keď je akciová spoločnosť považovaná za nepriameho držiteľa hlasovacích práv alebo za schopnú nepriamo uplatňovať dominantný vplyv;

c)	spresniť okolnosti, za akých je akciová spoločnosť považovaná za držiteľa hlasovacích práv.

3.   Členské štáty nemusia uplatňovať prvý a druhý pododsek odseku 1, ak k upisovaniu, nadobúdaniu alebo vlastneniu dochádza na účet inej osoby ako tej, ktorá upisuje, nadobúda alebo je majiteľom akcií, a táto osoba nie je akciovou spoločnosťou uvedenou v odseku 1 ani inou spoločnosťou, v ktorej má akciová spoločnosť priamo či nepriamo väčšinový podiel na hlasovacích právach, alebo v ktorej môže priamo či nepriamo uplatňovať dominantný vplyv.

4.   Členské štáty nemusia uplatňovať prvý a druhý pododsek odseku 1, ak akcie upisuje, nadobúda alebo je ich majiteľom iná spoločnosť, ktorá je obchodníkom s cennými papiermi, v rámci svojho predmetu podnikania, ak je členom burzy s cennými papiermi so sídlom alebo pôsobením v členskom štáte, alebo ide o spoločnosť schválenú orgánom alebo pod dohľadom orgánu členského štátu príslušného pre dohľad nad obchodníkmi s cennými papiermi, medzi ktorých možno zahrnúť v zmysle tejto smernice aj úverové inštitúcie.

5.   Členské štáty nemusia uplatňovať prvý a druhý pododsek odseku 1, ak akcie akciovej spoločnosti držané inou spoločnosťou boli nadobudnuté pred tým, ako vzťah medzi týmito dvoma spoločnosťami zodpovedal podmienkam stanoveným v odseku 1.

Hlasovacie práva spojené s týmito akciami sa však pozastaví a tieto akcie sa vezmú do úvahy pri stanovení, či je splnená podmienka podľa článku 60 ods. 1 písm. b).

6.   Členské štáty nemusia uplatňovať článok 61 ods. 2 alebo 3 ani článok 62 v prípade nadobudnutia akcií akciovej spoločnosti inou spoločnosťou, ak stanovia:

a)	pozastavenie hlasovacích práv spojených s akciami akciovej spoločnosti, ktoré drží iná spoločnosť, a

b)

členovia správneho alebo riadiaceho orgánu akciovej spoločnosti sú povinní odkúpiť od tejto inej spoločnosti akcie uvedené v článku 61 ods. 2 a 3 a v článku 62 za cenu, za akú ich táto iná spoločnosť nadobudla; táto sankcia sa neuplatní výlučne v prípade, ak členovia správneho alebo riadiaceho orgánu akciovej spoločnosti preukážu, že táto spoločnosť sa na upisovaní ani nadobúdaní uvedených akcií nepodieľala.

Oddiel 5

Pravidlá pre zvýšenie a zníženie základného imania

Článok 68

Rozhodnutie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania

1.   O každom zvýšení základného imania musí rozhodnúť valné zhromaždenie. Toto rozhodnutie a aj zvýšenie upísaného základného imania sa zverejnia spôsobom stanoveným v právnych predpisoch každého členského štátu v súlade s článkom 16.

2.   Stanovy alebo akt o založení spoločnosti, alebo valné zhromaždenie, ktorého rozhodnutie sa má zverejniť v súlade s pravidlami uvedenými v odseku 1, môžu povoliť zvýšenie upísaného základného imania až do maximálnej výšky, ktorú stanovia vzhľadom na maximálnu výšku stanovenú zákonom. V prípade potreby sa rozhodne o zvýšení upísaného základného imania v medziach výšky stanovenej na to splnomocneným orgánom spoločnosti. Toto splnomocnenie orgánu je maximálne na dobu piatich rokov a valné zhromaždenie ho môže raz alebo viackrát obnoviť vždy na obdobie nepresahujúce päť rokov.

3.   Ak bolo vydaných viac druhov akcií, rozhodnutie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania uvedené v odseku 1 alebo povolenie na zvýšenie základného imania uvedené v odseku 2 musí byť predmetom oddeleného hlasovania aspoň pre každý druh akcionára, ktorého práva sú transakciou dotknuté.

4.   Tento článok sa uplatňuje na vydanie všetkých cenných papierov, ktoré sú prevoditeľné na akcie alebo s ktorými je spojené právo upisovať akcie, ale neuplatňuje sa na premenu takýchto cenných papierov ani na výkon práva na upísanie.

Článok 69

Splatenie akcií vydaných ako protiplnenie za vklad

Akcie vydané ako protiplnenie za vklad v súvislosti so zvýšením upísaného základného imania musia byť splatené aspoň do výšky 25 % ich menovitej hodnoty, alebo ak menovitá hodnota nie je známa, ich účtovnej paritnej hodnoty. Ak je stanovené emisné ážio, musí byť úplne splatené.

Článok 70

Akcie vydané ako protiplnenie za nepeňažné vklady

1.   Akcie vydané ako protiplnenie za nepeňažné vklady v súvislosti so zvýšením upísaného základného imania musia byť úplne splatené v lehote piatich rokov od rozhodnutia zvýšiť upísané základné imanie.

2.   Vklady uvedené v odseku 1 tvoria predmet správy vypracovanej pred zvýšením základného imania jedným alebo viacerými expertmi nezávislými od spoločnosti, menovanými alebo schválenými správnym orgánom alebo súdom. Takýmito expertmi môžu byť v súlade s právnymi predpismi každého členského štátu fyzické osoby, ako aj právnické osoby a spoločnosti.

Uplatňuje sa článok 49 ods. 2 a 3 a články 50 a 51.

3.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že neuplatnia odsek 2 v prípade zvýšenia upísaného základného imania vykonaného s cieľom zlúčiť, rozdeliť alebo verejne ponúknuť na nákup alebo výmenu akcie a vyplatiť akcionárov spoločnosti, ktorá zaniká alebo sa delí pri zlúčení alebo rozdelení, alebo spoločnosti, ktorá je predmetom verejnej ponuky na nákup alebo výmenu akcií.

V prípade zlúčenia alebo rozdelenia však členské štáty uplatňujú prvý pododsek len vtedy, ak bola vypracovaná správa jedným alebo viacerými nezávislými expertmi o návrhu zmluvy o zlúčení alebo oprojekte rozdelenia.

Ak sa členské štáty rozhodnú, že uplatnia odsek 2 v prípade zlúčenia alebo rozdelenia, môžu stanoviť, že správu podľa tohto článku a správu vypracovanú jedným alebo viacerými nezávislými expertmi o návrhu zmluvy o zlúčení alebo o projekte rozdelenia môže vypracovať ten istý expert alebo tí istí experti.

4.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že neuplatnia odsek 2, pokiaľ sú všetky akcie vydané v súvislosti so zvýšením upísaného základného imania vydané ako protiplnenie za nepeňažné vklady jednej alebo viacerých spoločností za podmienky, že sa všetci akcionári spoločnosti prijímajúcej vklady dohodli vzdať sa vypracovania správy experta a že sú splnené požiadavky článku 49 ods. 4 písm. b) až f).

Článok 71

Zvýšenie základného imania, ktoré nie je úplne upísané

Pokiaľ zvýšenie základného imania nie je úplne upísané, zvýši sa základné imanie o upísanú výšku, len ak túto možnosť výslovne stanovia podmienky emisie.

Článok 72

Zvýšenie základného imania upisovaného peňažnými vkladmi

1.   V priebehu každého zvyšovania základného imania upisovaného peňažnými vkladmi sa musia akcie prednostne ponúknuť akcionárom pomerne podľa podielu ich akcií na základnom imaní.

2.   Právne predpisy členského štátu:

a)	nemusia uplatniť odsek 1 na akcie, s ktorými je spojené obmedzené právo na účasť na rozdelení v zmysle článku 56 a/alebo na rozdelení majetku spoločnosti v prípade jej likvidácie, alebo

b)

môžu povoliť, ak sa upísané základné imanie spoločnosti, ktoré tvorí viac druhov akcií s rozdielnym hlasovacím právom alebo právom na účasť na rozdelení v zmysle článku 56, alebo právom na rozdelení majetku spoločnosti v prípade likvidácie, zvyšuje vydaním nových akcií len jedného z týchto druhov, výkon predkupného práva akcionárov vlastniacich iné druhy akcií až po uplatnení tohto práva akcionármi vlastniacimi druh akcií, ktorý sa vydáva.

3.   Ponuka na prednostné upísanie akcií a lehota, v ktorej sa musí toto právo uplatniť, musia byť zverejnené vo vnútroštátnom vestníku určenom v súlade s článkom 16. Právne predpisy členského štátu však nemusia požadovať toto zverejnenie, pokiaľ všetky akcie spoločnosti znejú na meno. V tomto prípade musia byť všetci akcionári informovaní písomne. Predkupné právo musí byť uplatnené v lehote najmenej 14 dní odo dňa zverejnenia ponuky alebo odo dňa odoslania listov akcionárom.

4.   Stanovy alebo akt o založení spoločnosti nemôžu predkupné právo obmedziť ani vylúčiť. Môže sa tak však stať na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Správny alebo riadiaci orgán je povinný predložiť takému valnému zhromaždeniu písomnú správu, v ktorej uvedie dôvody obmedzenia alebo vylúčenia predkupného práva a stanovenia navrhovanej ceny emisie. Valné zhromaždenie prijme rozhodnutie podľa pravidiel o uznášaniaschopnosti a pravidiel o väčšinovom rozhodovaní ustanovených v článku 83. Jeho rozhodnutie sa zverejní spôsobom stanoveným právnymi predpismi každého členského štátu v súlade s článkom 16.

5.   Právne predpisy členského štátu môžu stanoviť, že stanovy, akt o založení spoločnosti alebo valné zhromaždenie uznášajúce sa podľa pravidiel o uznášaniaschopnosti, o väčšinovom rozhodovaní a o zverejňovaní stanovených v odseku 4 tohto článku môžu udeliť právomoc obmedziť alebo vylúčiť predkupné právo orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený rozhodovať o zvýšení upísaného základného imania v medziach schválenej výšky základného imania. Táto právomoc sa nemôže udeliť na dlhšie obdobie, než je oprávnenie, ktoré je stanovené v článku 68 ods. 2

6.   Odseky 1 až 5 sa uplatňujú na vydanie všetkých cenných papierov, ktoré sú prevoditeľné na akcie alebo s ktorými je spojené právo na upísanie akcií, ale neuplatňuje sa na premenu týchto cenných papierov ani na výkon práva na upísanie akcií.

7.   Ak sa akcie vydajú bankám alebo iným finančným inštitúciám s cieľom ponúknuť ich akcionárom spoločnosti v súlade s odsekmi 1 a 3 na základe rozhodnutia o zvýšení upísaného základného imania, k vylúčeniu predkupného práva na účely odsekov 4 a 5 nedôjde.

Článok 73

Rozhodnutie valného zhromaždenia o znížení upísaného základného imania

Každé zníženie upísaného základného imania s výnimkou zníženia nariadeného súdnym rozhodnutím musí podliehať aspoň rozhodnutiu valného zhromaždenia, ktoré sa uznáša podľa pravidiel o uznášaniaschopnosti a o väčšinovom rozhodovaní ustanovených v článku 83 bez toho, aby boli dotknuté články 79 a 80. Takéto rozhodnutie sa zverejní spôsobom stanoveným právnymi predpismi každého členského štátu v súlade s článkom 16.

V oznámení o zvolaní valného zhromaždenia sa uvedie aspoň účel zníženia základného imania a spôsob jeho vykonania.

Článok 74

Zníženie upísaného základného imania v prípade viacerých druhov akcií

Ak bolo vydaných viac druhov akcií, rozhodnutie valného zhromaždenia o znížení upísaného základného imania musí byť predmetom oddeleného hlasovania aspoň pre každý druh akcionárov, ktorých práva sú touto transakciou dotknuté.

Článok 75

Ochranné opatrenia pre veriteľov v prípade zníženia upísaného základného imania

1.   V prípade zníženia upísaného základného imania majú prinajmenšom veritelia, ktorých pohľadávky vznikli pred zverejnením rozhodnutia o znížení, právo aspoň na zábezpeku pohľadávok, ktoré nie sú splatné v deň zverejnenia. Členské štáty nesmú takéto právo vylúčiť, pokiaľ veriteľ nemá k dispozícii primerané zabezpečenie pohľadávok, alebo ak takéto zabezpečenie nie je nevyhnutné so zreteľom na aktíva spoločnosti.

Členské štáty stanovia podmienky uplatňovania práva stanoveného v prvom pododseku. V každom prípade členské štáty zabezpečia, aby boli veritelia oprávnení obrátiť sa na príslušný správny orgán alebo súd, aby získali primerané zabezpečenie pohľadávok, pokiaľ môžu spoľahlivo preukázať, že v dôsledku zníženia upísaného základného imania je ohrozené uspokojenie ich pohľadávok a že od spoločnosti nedostali primerané zabezpečenie pohľadávok.

2.   Právne predpisy členských štátov stanovia aspoň to, že zníženie základného imania bude neplatné alebo že v prospech akcionárov nedôjde k žiadnej platbe, pokým nebudú uspokojení veritelia alebo pokým súd nerozhodne, že žiadosti veriteľov sa nemá vyhovieť.

3.   Tento článok sa uplatňuje, pokiaľ k zníženiu upísaného základného imania dôjde úplným alebo čiastočným odpustením splatenia zostatkov vkladov akcionárov.

Článok 76

Odchýlka od ochranných opatrení pre veriteľov v prípade zníženia upísaného základného imania

1.   Členské štáty nemusia uplatňovať článok 75 na zníženie upísaného základného imania, ktorého cieľom je vyrovnať vzniknuté straty alebo zahrnúť finančné čiastky do rezervného fondu za podmienky, že následne výška tohto rezervného fondu nepresiahne 10 % zníženého upísaného základného imania. Tento rezervný fond sa nemôže s výnimkou zníženia upísaného základného imania rozdeliť medzi akcionárov; môže sa použiť len na vyrovnanie vzniknutej straty alebo na zvýšenie upísaného základného imania kapitalizáciou tohto rezervného fondu, pokiaľ členské štáty túto operáciu umožňujú.

2.   V prípadoch uvedených v odseku 1 stanovia právne predpisy členských štátov aspoň opatrenia potrebné na to, aby sa zabezpečilo, že sa čiastky plynúce zo zníženia upísaného základného imania nemôžu použiť na vykonanie platieb alebo na rozdelenie akcionárom ani na zbavenie akcionárov povinnosti splatiť svoj vklad.

Článok 77

Zníženie upísaného základného imania a minimalneho základného imania

Upísané základné imanie sa nesmie znížiť na čiastku nižšiu, než je minimálne základné imanie stanovené v článku 45.

Členské štáty však môžu povoliť takéto zníženie, pokiaľ zároveň stanovia, že rozhodnutie znížiť upísané základné imanie nadobudne účinnosť, len ak dôjde k zvýšeniu upísaného základného imania na úroveň, ktorá sa rovná aspoň stanovenému minimu.

Článok 78

Amortizácia upísaného základného imania bez zníženia

Ak právne predpisy členského štátu umožňujú úplnú alebo čiastočnú amortizáciu upísaného základného imania bez jeho súčasného zníženia, musia vyžadovať splnenie aspoň týchto podmienok:

a)

ak stanovy alebo akt o založení spoločnosti umožňujú amortizáciu, o tejto amortizácii rozhodne valné zhromaždenie aspoň za obvyklých podmienok uznášaniaschopnosti a väčšinového rozhodovania; ak stanovy alebo akt o založení spoločnosti neumožňujú amortizáciu, rozhodne o nej valné zhromaždenie aspoň za podmienok uznášaniaschopnosti a väčšinového rozhodovania stanovených v článku 83; toto rozhodnutie sa zverejní spôsobom stanoveným právnymi predpismi členských štátov v súlade s článkom 16;

b)	amortizácia sa môže uskutočniť len z prostriedkov určených na rozdelenie v zmysle článku 56 ods. 1 až 4;

c)	akcionári, ktorých akcie sú amortizované, si ponechajú svoje práva v spoločnosti s výnimkou práva na vrátenie vkladu a práva na účasť na rozdelení prvej dividendy z neamortizovaných akcií.

Článok 79

Zníženie upísaného základného imania povinným stiahnutím akcií z obehu

1.   Ak právne predpisy členského štátu umožňujú spoločnostiam znížiť ich upísané základné imanie povinným stiahnutím akcií z obehu, musia vyžadovať splnenie aspoň týchto podmienok:

a)	povinné stiahnutie musí byť stanovené alebo povolené v stanovách alebo v akte o založení spoločnosti pred upísaním akcií, ktoré majú byť stiahnuté;

b)	ak je povinné stiahnutie povolené len stanovami alebo aktom o založení spoločnosti, rozhodne o ňom valné zhromaždenie, pokiaľ ho jednomyseľne neschvália dotknutí akcionári;

c)	orgán spoločnosti, ktorý rozhodne o povinnom stiahnutí, určí podmienky a spôsob uskutočnenia tejto operácie, pokiaľ neboli určené už v stanovách alebo v akte o založení spoločnosti;

d)

článok 75 sa uplatňuje okrem prípadu úplne splatených akcií, ktoré sú spoločnosti poskytnuté bezplatne alebo ktoré sú stiahnuté s využitím prostriedkov určených na rozdelenie v súlade s článkom 56 ods. 1 až 4; v týchto prípadoch musí byť do rezervného fondu zahrnutá čiastka rovnajúca sa menovitej hodnote, alebo ak menovitá hodnota nie je známa, účtovnej paritnej hodnote všetkých stiahnutých akcií; tento rezervný fond sa nesmie s výnimkou zníženia upísaného základného imania rozdeliť akcionárom; tento rezervný fond je možné použiť len na vyrovnanie vzniknutých strát alebo na zvýšenie upísaného základného imania kapitalizáciou tohto rezervného fondu, pokiaľ to členské štáty umožňujú, a

e)	rozhodnutie o povinnom stiahnutí sa musí zverejniť spôsobom stanoveným právnymi predpismi každého členského štátu v súlade s článkom 16.

2.   Článok 73 prvý odsek ani články 74, 76 a 83 sa neuplatňujú na prípady uvedené v odseku 1 tohto článku.

Článok 80

Zníženie upísaného základného imania stiahnutím z obehu akcií nadobudnutých samotnou spoločnosťou alebo v jej mene

1.   V prípade zníženia upísaného základného imania stiahnutím z obehu akcií nadobudnutých samotnou spoločnosťou alebo prostredníctvom osoby konajúcej vo vlastnom mene, avšak na účet tejto spoločnosti, o stiahnutí vždy rozhodne valné zhromaždenie.

2.   Článok 75 sa uplatní, ak nejde o úplne splatené akcie, ktoré boli nadobudnuté bezodplatne alebo s využitím prostriedkov určených na rozdelenie v súlade s článkom 56 ods. 1 až 4; v týchto prípadoch musí byť do rezervného fondu zahrnutá čiastka rovnajúca sa menovitej hodnote, alebo ak menovitá hodnota nie je známa, účtovnej paritnej hodnote všetkých stiahnutých akcií. Tento rezervný fond nesmie byť s výnimkou zníženia upísaného základného imania rozdelený medzi akcionárov. Tento rezervný fond je možné použiť len na vyrovnanie vzniknutých strát alebo na zvýšenie upísaného základného imania kapitalizáciou tohto rezervného fondu, pokiaľ to členské štáty umožňujú.

3.   Články 74, 76 a 83 sa neuplatnia v prípadoch uvedených v odseku 1 tohto článku.

Článok 81

Amortizácia upísaného základného imania alebo jeho zníženie stiahnutím akcií z obehu v prípade viacerých druhov akcií

Ak v prípadoch uvedených v článku 78, článku 79 ods. 1 písm. b) a článku 80 ods. 1 existuje viac druhov akcií, rozhodnutie valného zhromaždenia o amortizácii upísaného základného imania alebo o jeho znížení stiahnutím akcií z obehu musí byť predmetom oddeleného hlasovania najmenej pre každý druh akcionárov, ktorých práva sú touto transakciou dotknuté.

Článok 82

Podmienky pre odkúpenie akcií

Ak právne predpisy členského štátu povoľujú spoločnostiam vydávať odkúpiteľné akcie, požadujú pre odkúpenie takýchto akcií splnenie aspoň týchto podmienok:

a)	odkúpenie musia povoľovať stanovy alebo akt o založení spoločnosti pred upísaním odkúpiteľných akcií;

b)	tieto akcie musia byť úplne splatené;

c)	podmienky a podrobnosti odkúpenia musia určovať stanovy alebo akt o založení spoločnosti;

d)	k odkúpeniu môže dôjsť len z prostriedkov určených na rozdelenie v súlade s článkom 56 ods. 1 až 4 alebo z výnosu novej emisie uskutočnenej s cieľom tohto odkúpenia;

e)

čiastka, ktorá sa rovná menovitej hodnote, alebo ak menovitá hodnota nie je známa, účtovnej paritnej hodnote všetkých odkúpených akcií, musí byť zahrnutá do rezervného fondu, ktorý nie je možné s výnimkou zníženia upísaného základného imania rozdeliť akcionárom; tento rezervný fond je možné použiť len na zvýšenie upísaného základného imania kapitalizáciou tohto rezervného fondu;

f)	písmeno e) sa neuplatňuje na odkúpenie s využitím výnosu z novej emisie uskutočnenej s cieľom tohto odkúpenia;

g)

ak je v dôsledku odkúpenia stanovená výplata ážia akcionárom, môže byť toto ážio vyplatené len z prostriedkov určených na rozdelenie v súlade s článkom 56 ods. 1 až 4 alebo z iného rezervného fondu než uvedeného v písmene e) tohto článku, ktorý nie je možné s výnimkou znižovania upísaného základného imania rozdeliť akcionárom; tento rezervný fond je možné použiť len na zvýšenie upísaného základného imania kapitalizáciou tohto rezervného fondu alebo na vyrovnanie nákladov uvedených v článku 4 písm. j), alebo na vyrovnanie nákladov na emisiu akcií alebo dlhopisov, alebo na výplatu ážia majiteľom odkupovaných akcií alebo dlhopisov;

h)	oznámenie o odkúpení musí byť zverejnené spôsobom stanoveným právnymi predpismi každého členského štátu v súlade s článkom 16.

Článok 83

Požiadavky na hlasovanie týkajúce sa rozhodnutí valného zhromaždenia

Právne predpisy členských štátov stanovia, že rozhodnutia uvedené v článku 72 ods. 4 a 5 a článkoch 73, 74, 78 a 81 sa majú prijať aspoň dvojtretinovou väčšinou hlasov spojených so zastúpenými cennými papiermi alebo zastúpeným upísaným základným imaním.

Právne predpisy členských štátov však môžu stanoviť, že ak je zastúpená aspoň polovica upísaného základného imania, postačuje jednoduchá väčšina hlasov uvedených v prvom odseku.

Oddiel 6

Uplatňovanie a vykonávacie opatrenia

Článok 84

Odchýlka od niektorých požiadaviek

1.   Členské štáty sa môžu odchýliť od článku 48 prvého odseku, článku 60 ods. 1 písm. a) prvej vety a článkov 68, 69 a 72 v rozsahu, v akom sú takéto odchýlky nevyhnutné na prijatie alebo uplatňovanie ustanovení určených na podporu účasti zamestnancov alebo ďalších skupín osôb určených vnútroštátnym právom na základnom imaní podnikov.

2.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že neuplatnia článok 60 ods. 1 písm. a) prvú vetu ani články 73, 74, 79 až 82 na spoločnosti založené podľa osobitných právnych predpisov, ktoré vydávajú podielové a zamestnanecké akcie, pričom zamestnanecké akcie sa vydávajú v prospech združenia zamestnancov spoločnosti, ktorí sú na valnom zhromaždení akcionárov zastupovaní splnomocnenými zástupcami s hlasovacím právom.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa článok 49, článok 58 ods. 1, článok 68 ods. 1, 2 a 3, článok 70 ods. 2 prvý pododsek, články 72 až 75 a články 79, 80 a 81 neuplatňovali v prípade použitia nástrojov na riešenie krízových situácií, príslušných právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (34).

Článok 85

Rovnaké zaobchádzanie so všetkými akcionármi v rovnakom postavení

Na účely vykonávania tejto kapitoly zabezpečia právne predpisy členských štátov rovnaké zaobchádzanie so všetkými akcionármi v rovnakom postavení.

Článok 86

Prechodné ustanovenia

Členské štáty môžu rozhodnúť, že neuplatnia článok 4 písm. g), i), j) a k) na spoločnosti existujúce ku dňu nadobudnutia účinnosti zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení prijatých na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 77/91/EHS (35).

HLAVA II

ZLÚČENIA ALEBO SPLYNUTIA A ROZDELENIA KAPITÁLOVÝCH SPOLOČNOSTÍ

KAPITOLA I

Zlúčenia alebo splynutia akciových spoločností

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia o zlúčeniach alebo splynutiach

Článok 87

Všeobecné ustanovenia

1.   Koordinačné opatrenia stanovené touto kapitolou sa vzťahujú na zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov týkajúce sa foriem spoločností uvedených v prílohe I.

2.   Členské štáty nemusia uplatňovať túto kapitolu na družstvá zapísané ako jedna z foriem spoločností uvedených v prílohe I. Pokiaľ právne predpisy členských štátov využijú túto možnosť, vyžadujú od takýchto spoločností, aby vo všetkých dokumentoch uvedených v článku 26 používali slovo „družstvo“.

3.   Členské štáty nemusia uplatňovať túto kapitolu v prípadoch, ak spoločnosť alebo spoločnosti, ktoré sú preberané alebo prestanú existovať, sú predmetom konkurzného konania, reštrukturalizácie, vyrovnania alebo podobného konania.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby sa táto kapitola neuplatňovala na spoločnosť alebo spoločnosti, ktoré podliehajú použitiu nástrojov na riešenie krízových situácií, príslušných právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice 2014/59/EÚ.

Článok 88

Pravidlá pre zlúčenie a splynutie

Členské štáty stanovia pre spoločnosti spravujúce sa ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, pravidlá upravujúce zlúčenie jednej alebo viacerých spoločností s inou spoločnosťou a pravidlá pre splynutie.

Článok 89

Vymedzenie pojmu „zlúčenie“

1.   Na účely tejto kapitoly „zlúčenie“ znamená postup, pri ktorom sa jedna alebo viac spoločností zrušia bez likvidácie a prevedú svoje imanie na inú spoločnosť, pričom sa akcionárom spoločnosti alebo spoločností, ktoré sú preberané, poskytnú akcie v preberajúcej spoločnosti, a prípadne doplatok v peniazoch vo výške neprekračujúcej 10 % menovitej hodnoty takto vydaných akcií, alebo ak nie je dostupná menovitá hodnota, ich účtovnej hodnoty.

2.   Právne predpisy členského štátu môžu stanoviť, že zlúčenie sa tiež môže vykonať, ak jedna alebo viac z nadobúdaných spoločností je v likvidácii, a to za predpokladu, že táto možnosť je obmedzená na spoločnosti, ktoré zatiaľ ešte nezačali rozdeľovať svoje aktíva svojim akcionárom.

Článok 90

Vymedzenie pojmu „splynutie“

1.   Na účely tejto kapitoly „splynutie“ znamená postup, pri ktorom sa niekoľko spoločností zruší bez likvidácie a prevedú imanie na spoločnosť, ktorú vytvárajú, pričom svojim akcionárom poskytnú akcie novej spoločnosti, a prípadne doplatok v peniazoch vo výške neprekračujúcej 10 % menovitej hodnoty takto vydaných akcií, alebo ak nie je dostupná menovitá hodnota, ich účtovnej hodnoty

2.   Právne predpisy členského štátu môžu stanoviť, že splynutie sa môže rovnako vykonať, ak jedna alebo viac zanikajúcich spoločností je v likvidácii, a to za predpokladu, že táto možnosť je obmedzená na spoločnosti, ktoré ešte nezačali rozdeľovať svoje aktíva svojim akcionárom.

Oddiel 2

Zlúčenie

Článok 91

Návrh zmluvy o zlúčení

1.   Správne alebo riadiace orgány spoločností podieľajúcich sa na zlúčení vypracujú písomne návrh zmluvy o zlúčení.

2.   Návrh zmluvy o zlúčení obsahuje aspoň:

a)	právnu formu, obchodné meno a sídlo každej zlučovanej spoločnosti;

b)	výmenný pomer akcií a výšku doplatku v peniazoch;

c)	podmienky prerozdelenia akcií v preberajúcej spoločnosti;

d)	dátum, od ktorého môžu majitelia takýchto akcií uplatniť právo na podiel na zisku, a všetky osobitné podmienky týkajúce sa tohto práva;

e)	dátum, od ktorého sa úkony preberanej spoločnosti považujú na účely účtovníctva za úkony preberajúcej spoločnosti;

f)	práva poskytnuté preberajúcou spoločnosťou majiteľom akcií s osobitnými právami a majiteľom iných cenných papierov ako akcií alebo navrhnuté opatrenia, ktoré sa ich týkajú;

g)	akákoľvek osobitná výhoda poskytnutá znalcom uvedeným v článku 96 ods. l a členom správnych, riadiacich, dozorných alebo kontrolných orgánov spoločností podieľajúcich sa na zlúčení.

Článok 92

Zverejnenie návrhu zmluvy o zlúčení

Návrh zmluvy o zlúčení sa musí zverejniť spôsobom stanoveným právnymi predpismi členských štátov v súlade s článkom 16 pre každú zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení minimálne jeden mesiac pred dátumom stanoveným na valné zhromaždenie, ktoré má o ňom rozhodnúť.

Ktorákoľvek zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení je vyňatá z požiadavky na zverejnenie stanovenej v článku 16, ak v nepretržitom období začínajúcom najneskôr jeden mesiac pred dňom určeným ako deň konania valného zhromaždenia, ktoré má rozhodnúť o návrhu zmluvy o zlúčení, a končiacom najskôr po ukončení tohto valného zhromaždenia, sprístupní verejnosti bezplatne návrh zmluvy o zlúčení na svojej internetovej stránke. Členské štáty nepodmienia túto výnimku inými požiadavkami alebo obmedzeniami, ako sú tie, ktoré sú potrebné na zaručenie bezpečnosti internetovej stránky a pravosti dokumentov, a môžu ukladať takéto požiadavky alebo obmedzenia len v rozsahu, v ktorom sú primerané na dosiahnutie uvedených cieľov.

Odchylne od druhého odseku tohto článku môžu členské štáty požadovať, aby sa zverejnenie uskutočnilo prostredníctvom centrálnej elektronickej platformy uvedenej v článku 16 ods. 5 Členské štáty môžu alternatívne požadovať, aby sa takéto zverejnenie uskutočnilo na akejkoľvek inej internetovej stránke, ktorú určili na tento účel. Ak členské štáty využijú jednu z uvedených možností, zabezpečia, aby spoločnosti za takéto zverejnenie neplatili osobitné poplatky.

Ak sa použije iná internetová stránka ako centrálna elektronická platforma, zverejní sa na centrálnej elektronickej platforme odkaz, ktorý umožní prístup na uvedenú internetovú stránku, a to najneskôr jeden mesiac pred dňom určeným ako deň konania valného zhromaždenia. Súčasťou uvedeného odkazu je aj dátum zverejnenia návrhu zmluvy o zlúčení na internetovej stránke a odkaz je prístupný verejnosti bezplatne. Spoločnosti neplatia za zverejnenie osobitné poplatky.

Zákaz vyžadovať od spoločností osobitné poplatky za zverejnenie, ktorý je ustanovený v treťom a štvrtom odseku, nemá vplyv na možnosť členských štátov preniesť náklady týkajúce sa centrálnej elektronickej platformy na spoločnosti.

Členské štáty môžu požadovať od spoločností, aby počas určitého obdobia po uskutočnení valného zhromaždenia ponechali informácie na svojich internetových stránkach alebo prípadne na centrálnej elektronickej platforme alebo inej internetovej stránke určenej dotknutým členským štátom. Členské štáty môžu určiť dôsledky dočasného prerušenia prístupu na internetovú stránku alebo do centrálnej elektronickej platformy spôsobeného technickými alebo inými faktormi.

Článok 93

Schválenie valným zhromaždením každej zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení

1.   Zlúčenie vyžaduje aspoň schválenie valným zhromaždením každej zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení. Právne predpisy členských štátov stanovia, že toto rozhodnutie o schválení vyžaduje najmenej väčšinu dvoch tretín hlasov zastúpených akcií alebo zastúpeného upísaného základného imania.

Právne predpisy členského štátu však môžu stanoviť, že jednoduchá väčšina hlasov uvedených v prvom pododseku stačí, ak je zastúpená najmenej polovica upísaného základného imania. Navyše, ak je to vhodné, uplatnia sa predpisy o zmenách spoločenskej zmluvy a stanov.

2.   Ak je vydaných viac ako jeden druh akcií, rozhodnutie týkajúce sa zlúčenia podlieha osobitnému hlasovaniu akcionárov každého druhu akcií, ktorých práva sú týmto úkonom dotknuté.

3.   Rozhodnutie sa vzťahuje na schválenie návrhu zmluvy o zlúčení a na schválenie všetkých zmien spoločenskej zmluvy a stanov, ktoré si zlúčenie vyžaduje.

Článok 94

Výnimka z požiadavky schválenia zlúčenia na valnom zhromaždení preberajúcej spoločnosti

Právne predpisy členského štátu nemusia vyžadovať schválenie zlúčenia na valnom zhromaždení preberajúcej spoločnosti, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	zverejnenie stanovené v článku 92 sa musí uskutočniť v prípade preberajúcej spoločnosti najmenej jeden mesiac pred dátumom stanoveným na valné zhromaždenie spoločnosti alebo spoločností, ktoré sú preberané, a ktoré má rozhodnúť o návrhu zmluvy o zlúčení;

b)	najmenej jeden mesiac pred dátumom uvedeným v písmene a) musia mať všetci akcionári preberajúcej spoločnosti možnosť nahliadnuť do dokumentov uvedených v článku 97 ods. 1 v sídle preberajúcej spoločnosti;

c)

jeden alebo viac akcionárov preberajúcej spoločnosti, ktorí vlastnia isté minimálne percento upísaného základného imania, musia mať možnosť zvolať valné zhromaždenie preberajúcej spoločnosti, aby rozhodlo o schválení zlúčenia. Toto minimálne percento nesmie byť stanovené na viac ako 5 %. Členské štáty však môžu vyňať akcie bez hlasovacieho práva z tohto výpočtu.

Na účely písmena b) prvého odseku sa uplatní článok 97 ods. 2, 3 a 4.

Článok 95

Podrobná písomná správa a informácie o zlúčení

1.   Správne alebo riadiace orgány každej spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení musia vypracovať podrobnú písomnú správu, ktorá vysvetľuje návrh zmluvy o zlúčení a pojednáva o jej právnom a ekonomickom základe, najmä o výmennom pomere akcií.

Uvedená správa musí tak isto uviesť všetky ťažkosti, ktoré vznikli pri hodnotení.

2.   Správne alebo riadiace orgány každej spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení sú povinné informovať valné zhromaždenie svojej spoločnosti a správne alebo riadiace orgány ostatných spoločností podieľajúcich sa na zlúčení, aby mohli informovať valné zhromaždenie ich spoločností o každej dôležitej zmene aktív a pasív, ku ktorej došlo medzi dňom prípravy návrhu zmluvy o zlúčení a dňom konania valných zhromaždení, ktoré rozhodujú o návrhu zmluvy o zlúčení.

3.   Členské štáty môžu určiť, že správa uvedená v odseku 1 a/alebo informácie uvedené v odseku 2 sa nevyžadujú v prípade, keď sa na tom dohodli akcionári a majitelia ostatných cenných papierov, s ktorými je spojené hlasovacie právo, všetkých spoločností podieľajúcich sa na zlúčení.

Článok 96

Preskúmanie návrhu zmluvy o zlúčení expertmi

1.   Jeden alebo viac nezávislých expertov vymenovaných alebo schválených súdom alebo správnym orgánom preskúmajú návrh zmluvy o zlúčení a vypracujú písomnú správu pre akcionárov každej zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení. Právne predpisy členských štátov však môžu stanoviť vymenovanie jedného alebo viacerých nezávislých expertov pre všetky spoločnosti podieľajúce sa na zlúčení, ak také vymenovanie vykoná súd alebo správny orgán na spoločnú žiadosť týchto spoločností. Takíto nezávislí experti môžu, v závislosti od právnych predpisov každého členského štátu, byť fyzickými alebo právnickými osobami alebo spoločnosťami.

2.   V správe uvedenej v odseku 1 nezávislí experti v každom prípade uvedú, či podľa ich názoru je výmenný pomer akcií primeraný. Vo svojom vyhlásení uvedú prinajmenšom:

a)	metódu alebo metódy použité na stanovenie navrhovaného výmenného pomeru akcií;

b)	či táto metóda alebo metódy sú primerané v danom prípade, hodnoty, ku ktorým sa dospelo použitím každej z tejto metód, a vyjadrenie k pomernej závažnosti pripisovanej jednotlivým metódam pri stanovení hodnoty, o ktorej sa rozhodlo.

Správa musí taktiež uviesť všetky ťažkosti, ktoré vznikli pri hodnotení.

3.   Každý nezávislý expert je oprávnený získať od spoločností podieľajúcich sa na zlúčení všetky dôležité informácie a dokumenty a vykonať všetky nutné preskúmania.

4.   Preskúmanie návrhu zmluvy o zlúčení ani písomná správa nezávislého experta nie sú potrebné, ak sa tak dohodli všetci akcionári a majitelia iných cenných papierov, s ktorými je spojené hlasovacie právo, každej zo spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení.

Článok 97

Dostupnosť dokumentov akcionárom na nahliadnutie

1.   Všetci akcionári majú právo najmenej jeden mesiac pred dátumom stanoveným na valné zhromaždenie, ktoré má rozhodnúť o návrhu zmluvy o zlúčení, nahliadnuť v sídle spoločnosti aspoň do týchto dokumentov:

a)	návrh zmluvy o zlúčení;

b)	ročné účtovné závierky a výročné správy zlučovaných spoločností za predchádzajúce tri účtovné obdobia;

c)

tam, kde je to vhodné, priebežná účtovná závierka zostavená ku dňu, ktorý nesmie predchádzať prvému dňu tretieho mesiaca, ktorý predchádza dátumu návrhu zmluvy o zlúčení, ak sa posledná riadna účtovná závierka vzťahovala k účtovnému obdobiu, ktorého koniec predchádza o viac než šesť mesiacov tomuto dňu;

d)	tam, kde je to vhodné, správy správnych orgánov alebo riadiacich orgánov spoločností podieľajúcich sa na zlúčení uvedené v článku 95;

e)	prípadne správa uvedená v článku 96 ods. 1

Priebežná účtovná závierka sa na účely písmena c) prvého pododseku nevyžaduje, ak spoločnosť zverejňuje polročnú finančnú správu podľa článku 5 smernice 2004/109/ES a dáva ju k dispozícii akcionárom podľa tohto odseku.Členské štáty môžu navyše stanoviť, že priebežná účtovná závierka sa nevyžaduje, ak sa tak dohodli všetci akcionári a majitelia ostatných cenných papierov, s ktorými je spojené hlasovacie právo, a všetkých spoločností podieľajúcich sa na zlúčení.

2.   Priebežné účtovné závierky uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. c) musia byť vypracované použitím rovnakých metód a rovnakej štruktúry ako posledná ročná súvaha.

Právne predpisy členského štátu však môžu stanoviť, že:

a)	nie je potrebné vykonať novú fyzickú inventarizáciu;

b)	ocenenia uvedené v poslednej súvahe sa zmenia len v rozsahu, v akom odrážajú účtovníctvo; napriek tomu je však potrebné vziať do úvahy: — odpisy, oprávky a rezervy, — významné zmeny v reálnej hodnote nevyplývajúce z účtovníctva.

3.   Každý akcionár má právo na základe žiadosti bezplatne získať úplné kópie dokumentov uvedených v odseku 1, prípadne ich častí.

Ak akcionár súhlasil s tým, že spoločnosť môže využívať elektronické prostriedky informovania, takéto kópie možno poskytnúť elektronickou poštou.

4.   Spoločnosť je vyňatá z požiadavky poskytnúť na nahliadnutie dokumenty uvedené v odseku 1 v mieste jej sídla v prípade, ak v nepretržitom období začínajúcom najneskôr jeden mesiac pred dňom určeným ako deň konania valného zhromaždenia, ktoré má rozhodnúť o návrhu zmluvy o zlúčení, a končiacom po ukončení valného zhromaždenia, uverejní tieto dokumenty na svojej internetovej stránke. Členské štáty nepodmienia túto výnimku inými požiadavkami ani obmedzeniami, než sú tie, ktoré sú potrebné na zaručenie bezpečnosti internetovej stránky a pravosti dokumentov, a môžu ukladať takéto požiadavky alebo obmedzenia len v rozsahu, v akom sú primerané na dosiahnutie uvedených cieľov.

Odsek 3 sa neuplatňuje, ak internetová stránka umožňuje akcionárom stiahnuť si a vytlačiť dokumenty uvedené v odseku 1 počas celého obdobia uvedeného v prvom pododseku tohto odseku. V tomto prípade však členské štáty môžu stanoviť, že spoločnosť poskytne akcionárom tieto dokumenty na nahliadnutie v mieste jej sídla.

Členské štáty môžu požadovať od spoločností, aby počas určitého obdobia po uskutočnení valného zhromaždenia ponechali informácie na svojich internetových stránkach. Členské štáty môžu určiť dôsledky dočasného prerušenia prístupu na internetovú stránku spôsobeného technickými alebo inými faktormi.

Článok 98

Ochrana práv zamestnancov

Ochrana práv zamestnancov každej zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení sa spravuje smernicou 2001/23/ES.

Článok 99

Ochrana záujmov veriteľov spoločností podieľajúcich sa na zlúčení

1.   Právne predpisy členských štátov musia stanoviť primeraný systém ochrany záujmov veriteľov spoločností podieľajúcich sa na zlúčení, ktorých pohľadávky vznikli pred zverejnením návrhu zmluvy o zlúčení a neboli splatné v čase tohto zverejnenia.

2.   Na účely uvedené v odseku 1 právne predpisy členského štátu prinajmenšom stanovia, že takíto veritelia sú oprávnení získať primerané záruky, ak finančná situácia spoločností podieľajúcich sa na zlúčení vyžaduje takúto ochranu a ak títo veritelia ešte nedisponujú takýmito zárukami.

Členské štáty stanovia podmienky ochrany uvedené v odseku 1 a v prvom pododseku tohto odseku. Členské štáty v každom prípade zabezpečia, aby mali veritelia právo požiadať príslušný správny alebo súdny orgán o primerané záruky, ak veritelia vierohodne preukážu, že v dôsledku zlúčenia sú ohrozené ich pohľadávky a spoločnosť im neposkytla primerané záruky.

3.   Takáto ochrana môže byť odlišná pre veriteľov preberajúcej spoločnosti a pre veriteľov preberanej spoločnosti.

Článok 100

Ochrana záujmov majiteľov dlhopisov spoločností podieľajúcich sa na zlúčení

Bez toho, aby to boli dotknuté predpisy o kolektívnom výkone ich práv, článok 99 sa uplatní na majiteľov dlhopisov spoločností podieľajúcich sa na zlúčení s výnimkou prípadov, keď bolo zlúčenie schválené na schôdzi majiteľov dlhopisov, ak je takáto schôdza stanovená vnútroštátnymi právnymi predpismi, alebo ak zlúčenie schválili jednotlivo majitelia dlhopisov.

Článok 101

Ochrana majiteľov iných cenných papierov, s ktorými sú spojené osobitné práva

Majitelia iných cenných papierov, s ktorými sú spojené osobitné práva a ktoré nie sú akciami, musia v preberajúcej spoločnosti dostať práva minimálne rovnocenné právam, ktoré mali v preberanej spoločnosti, pokiaľ zmenu uvedených práv neschválila schôdza majiteľov takýchto cenných papierov, ak je takáto schôdza stanovená vnútroštátnymi právnymi predpismi, alebo jednotlivo majitelia takýchto cenných papierov, alebo pokiaľ majitelia nie sú oprávnení, aby preberajúca spoločnosť odkúpila späť ich cenné papiere.

Článok 102

Úradné spísanie a osvedčenie dokumentov

1.   Ak právne predpisy členského štátu nestanovia súdnu alebo správnu preventívnu kontrolu zákonnosti zlúčenia, alebo ak sa taká kontrola nevzťahuje na všetky právne úkony vyžadované na zlúčenie, musia byť úradne osvedčené zápisnice z valných zhromaždení, ktoré rozhodujú o zlúčení, a ak je to vhodné, zmluva o zlúčení nasledujúca po takých valných zhromaždeniach. Ak zlúčenie nemusia schváliť valné zhromaždenia všetkých spoločností podieľajúcich sa na zlúčení, musí byť úradne spísaný a osvedčený návrh zmluvy o zlúčení.

2.   Notár alebo orgán príslušný pre spísanie dokumentu a vydanie úradného osvedčenia musí preskúmať a potvrdiť existenciu a platnosť právnych úkonov a splnenie náležitostí vyžadovaných od spoločnosti, pre ktorú uvedený notár alebo orgán koná, a tiež existenciu a platnosť návrhu zmluvy o zlúčení.

Článok 103

Deň nadobudnutia účinnosti zlúčenia

Právne predpisy členských štátov stanovia deň, ku ktorému nadobudne zlúčenie účinnosť.

Článok 104

Náležitosti zverejnenia

1.   Zlúčenie musí byť zverejnené spôsobom stanoveným právnymi predpismi každého členského štátu v súlade s článkom 16 samostatne pre každú spoločnosť podieľajúcu sa na zlúčení.

2.   Preberajúca spoločnosť môže sama zabezpečiť splnenie náležitostí zverejnenia vzťahujúce sa na preberanú spoločnosť alebo preberane spoločnosti.

Článok 105

Právne dôsledky zlúčenia

1.   Zlúčenie má tieto právne dôsledky, ktoré nastanú súčasne:

a)	prechod imania preberanej spoločnosti na preberajúcu spoločnosť, a to tak vo vzťahoch medzi nimi navzájom, ako aj vo vzťahoch k tretím osobám;

b)	akcionári preberanej spoločnosti sa stávajú akcionármi preberajúcej spoločnosti, a

c)	preberaná spoločnosť zaniká.

2.   Akcie preberajúcej spoločnosti sa nevymieňajú za akcie preberanej spoločnosti, ktoré sú vo vlastníctve:

a)	preberajúcej spoločnosti alebo osoby, ktorá koná vo vlastnom mene, avšak na účet preberajúcej spoločnosti, alebo

b)	preberanej spoločnosti alebo osoby, ktorá koná vo vlastnom mene, avšak na účet preberanej spoločnosti.

3.   Predchádzajúcim nie sú dotknuté právne predpisy členských štátov, ktoré vyžadujú splnenie osobitných náležitostí na účinnosť prevodu určitých aktív, práv a pasív nadobúdanej spoločnosti voči tretím osobám. Nadobúdajúca spoločnosť môže splniť takéto náležitosti sama; právne predpisy členských štátov však môžu povoliť nadobúdanej spoločnosti, aby pokračovala v plnení takýchto náležitostí po obmedzené obdobie, ktoré nemôže, s výnimkou výnimočných prípadov, byť stanovené na dlhšie ako na šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti zlúčenia.

Článok 106

Občianskoprávna zodpovednosť členov správnych orgánov alebo riadiacich orgánov preberanej spoločnosti

Právne predpisy členských štátov stanovia aspoň pravidlá upravujúce občianskoprávnu zodpovednosť členov správnych orgánov alebo riadiacich orgánov preberanej spoločnosti voči akcionárom tejto spoločnosti, a to vo vzťahu k pochybeniu na strane členov týchto orgánov pri príprave a realizácii zlúčenia.

Článok 107

Občianskoprávna zodpovednosť nezávislých expertov za vypracovanie správy v mene preberanej spoločnosti

Právne predpisy členských štátov stanovia aspoň pravidlá upravujúce občianskoprávnu zodpovednosť nezávislých expertov za vypracovanie správy uvedenej v článku 96 ods. 1 v mene preberanej spoločnosti voči akcionárom tejto spoločnosti, a to vo vzťahu k pochybeniu na strane týchto expertov pri výkone ich povinností.

Článok 108

Podmienky neplatnosti zlúčenia

1.   Právne predpisy členských štátov môžu ustanoviť neplatnosť zlúčenia len v súlade s týmito podmienkami:

a)	neplatnosť musí vyslovená rozhodnutím súdu;

b)

zlúčenie, ktoré nadobudlo účinnosť podľa článku 103, možno vyhlásiť za neplatné len vtedy, ak neexistovala žiadna súdna alebo správna preventívna kontrola jeho zákonnosti alebo ak nebolo úradne osvedčené, alebo ak sa ukázalo, že rozhodnutie valného zhromaždenia je neplatné či napadnuteľné podľa vnútroštátnych právnych predpisov;

c)	konanie o neplatnosti nemožno začať neskôr ako šesť mesiacov po dátume, kedy sa zlúčenie stalo účinným voči osobám namietajúcim neplatnosť, alebo ak boli nedostatky odstránené;

d)	ak je možné napraviť nedostatok, kvôli ktorému možno vysloviť neplatnosť zlúčenia, príslušný súd poskytne dotknutým spoločnostiam lehotu na jeho odstránenie;

e)	rozhodnutie súdu, ktorým bola vyslovená neplatnosť zlúčenia, sa zverejní spôsobom stanoveným v právnych predpisoch každého členského štátu v súlade s článkom 16;

f)	ak právne predpisy členského štátu povoľujú tretej osobe napadnúť takéto rozhodnutie, môže tak uvedená osoba učiniť len v priebehu šiestich mesiacov od zverejnenia rozhodnutia podľa oddielu 1 kapitoly III hlavy I;

g)	samotným rozhodnutím, ktorým bola vyslovená neplatnosť zlúčenia, nie je dotknutá účinnosť záväzkov na ťarchu alebo v prospech preberajúcej spoločnosti, ktoré vznikli od nadobudnutia účinnosti zlúčenia do zverejnenia rozhodnutia súdu, a

h)	spoločnosti podieľajúce sa na zlúčení sú spoločne a nerozdielne zodpovedné za záväzky preberajúcej spoločnosti uvedené v písmene g).

2.   Právne predpisy členského štátu môžu odchylne od odseku 1 písm. a) stanoviť, že neplatnosť zlúčenia vysloví správny orgán, ak sa proti takémuto rozhodnutiu možno odvolať na súd. Odsek 1 písm. b) a d) až h) sa primerane uplatnia na správny orgán. Takéto konanie o neplatnosti nemožno začať viac ako šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti zlúčenia.

3.   Právne predpisy členského štátu o neplatnosti zlúčenia vyslovenej v rámci inej ako súdnej alebo správnej preventívnej kontroly zákonnosti nie sú dotknuté.

Oddiel 3

Splynutie

Článok 109

Splynutie

1.   Bez toho, aby boli dotknuté články 11 a 12, sa na splynutie uplatnia články 91, 92, 93 a 95 až 108. Na tieto účely „spoločnosť podieľajúca sa na splynutí“ a „preberaná spoločnosť“ znamenajú zanikajúcu spoločnosť a „preberajúca spoločnosť“ znamená novozaloženú spoločnosť.

Článok 91 ods. 2 písm. a) sa uplatní aj na novozaloženú spoločnosť.

2.   Návrh zmluvy o splynutí a, ak sú obsiahnuté v osobitnom dokumente, spoločenská zmluva alebo návrh spoločenskej zmluvy a stanovy alebo návrh stanov novozaloženej spoločnosti sa schvália na valnom zhromaždení každej zo zanikajúcich spoločností.

Oddiel 4

Zlúčenie jednej spoločnosti s inou, ktorá vlastní 90 % alebo viac jej akcií

Článok 110

Prevod celého imania jednou alebo viacerými spoločnosťami na inú spoločnosť, ktorá je držiteľom všetkých ich akcií a ostatných cenných papierov

Pre spoločnosti, ktoré sa spravujú ich právom, upravia členské štáty postup, ktorým sa jedna alebo viac spoločností zruší bez likvidácie a prevedú svoje imanie na inú spoločnosť, ktorá je majiteľom všetkých ich akcií a ostatných cenných papierov, s ktorými je spojené právo hlasovať na valnom zhromaždení. Na tento postup sa uplatnia ustanovenia oddielu 2 tejto kapitoly. Členské štáty však nesmú uložiť požiadavky stanovené v článku 91 ods. 2 písm. b), c) a d), v článkoch 95 a 96, článku 97 ods. 1 písm. d) a e), článku 105 ods. 1 písm. b) a v článkoch 106 a 107.

Článok 111

Výnimka z požiadavky schválenia valným zhromaždením

Členské štáty nesmú uplatňovať článok 93 na postupy uvedené v článku 110, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	zverejnenie podľa článku 92 sa vykoná vo vzťahu ku každej spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení najmenej jeden mesiac predtým, ako zlúčenie nadobudne účinnosť;

b)	najmenej jeden mesiac pred tým, ako zlúčenie nadobudne účinnosť, všetci akcionári preberajúcej spoločnosti musia mať možnosť nahliadnuť do dokumentov uvedených v článku 97 ods. 1 písm. a), b) a c) v sídle spoločnosti;

c)	uplatní sa článok 94 prvý odsek písm. c).

Na účely písmena b) prvého odseku tohto článku sa uplatní článok 97 ods. 2, 3 a 4.

Článok 112

Akcie držané preberajúcou spoločnosťou alebo na jej účet

Členské štáty môžu uplatniť články 110 a 111 na postup, ktorým sa jedna alebo viac spoločností zruší bez likvidácie a prevedú svoje imanie na inú spoločnosť, ak všetky akcie a ostatné cenné papiere uvedené v článku 110 preberanej spoločnosti alebo spoločností vlastní preberajúca spoločnosť a/alebo osoby, ktoré vlastnia tieto akcie a cenné papiere vo vlastnom mene, ale na účet tejto spoločnosti.

Článok 113

Zlúčenie vykonané spoločnosťou, ktorá vlastní 90 % alebo viac akcií preberanej spoločnosti

Ak zlúčenie vykoná spoločnosť, ktorá vlastní 90 % alebo viac, nie však všetky akcie a iné cenné papiere, s ktorými je spojené hlasovacie právo na valných zhromaždeniach preberanej spoločnosti alebo spoločností, nesmú členské štáty vyžadovať schválenie zlúčenia valným zhromaždením preberajúcej spoločnosti, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	zverejnenie podľa článku 92 sa vykoná, pokiaľ ide o preberajúcu spoločnosť, najmenej jeden mesiac pred dátumom stanoveným na valné zhromaždenie preberanej spoločnosti alebo preberaných spoločností, kde sa má rozhodnúť o návrhu zmluvy o zlúčení;

b)	najneskôr jeden mesiac pred dátumom uvedeným v písmene a) musia mať všetci akcionári preberajúcej spoločnosti možnosť nahliadnuť do dokumentov uvedených v článku 97 ods. 1 písm. a), b) a v prípade potreby v článku 97 ods. 1 písm. c), d) a e) v mieste sídla spoločnosti;

c)	uplatní sa článok 94 prvý odsek písm. c).

Na účely písmena b) prvého odseku tohto článku sa uplatní článok 97 ods. 2, 3 a 4.

Článok 114

Výnimka z požiadaviek, ktoré sa uplatňujú v prípade zlúčenia

Členské štáty nesmú ukladať požiadavky uvedené v článkoch 95, 96 a 97 v prípade zlúčenia v zmysle článku 113, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	menšinoví akcionári preberanej spoločnosti majú právo, aby boli ich akcie odkúpené preberajúcou spoločnosťou;

b)	ak uplatnia uvedené právo, majú nárok na protiplnenie zodpovedajúce hodnote ich akcií;

c)	v prípade nezhody ohľadne protiplnenia musí byť umožnené, aby hodnotu odmeny určil súd alebo správny orgán určený členským štátom na tento účel.

Členský štát nemusí uplatňovať prvý odsek, ak jeho právne predpisy oprávňujú preberajúcu spoločnosť k tomu, aby bez predchádzajúcej verejnej ponuky na prevzatie od všetkých majiteľov zostávajúcich cenných papierov spoločnosti alebo spoločností, ktorá má byť prebraná alebo ktoré majú byť prebrané, požadovala, aby jej tieto cenné papiere predali za primeranú cenu pred zlúčením.

Článok 115

Prevod imania spoločnosťou alebo spoločnosťami na inú spoločnosť, ktorá vlastní 90 % alebo viac ich akcií

Členské štáty môžu uplatňovať články 113 a 114 na postupy, ktorými sa jedna alebo viac spoločností zruší bez likvidácie a prevádzajú svoje imanie na inú spoločnosť, ak 90 % alebo viac, nie však všetky akcie a iné cenné papiere uvedené v článku 113 preberanej spoločnosti alebo preberaných spoločností vlastní preberajúca spoločnosť a/alebo osoby, ktoré vlastnia tieto akcie a cenné papiere vo vlastnom mene, ale na účet preberajúcej spoločnosti.

Oddiel 5

Ďalšie postupy považované za zlúčenie alebo splynutie

Článok 116

Zlúčenie s doplatkom v peniazoch prekračujúcim 10 %

Ak v prípade jedného z postupov uvedených v článku 88 právne predpisy členského štátu povoľujú, aby doplatok v peniazoch prekročil 10 %, uplatnia sa oddiely 2 a 3 tejto kapitoly a články 113, 114 a 115.

Článok 117

Zlúčenie bez zániku všetkých preberaných spoločností

Ak právne predpisy členského štátu povoľujú jeden z postupov uvádzaných v článkoch 88, 110 a 116 bez toho, aby všetky z preberaných spoločností takto zanikli, uplatní sa oddiel 2 s výnimkou článku 105 ods. 1 písm. c) a oddiel 3 alebo 4 tejto kapitoly.

KAPITOLA II

Cezhraničné zlúčenia alebo splynutia kapitálových spoločností

Článok 118

Všeobecné ustanovenia

Táto kapitola sa uplatňuje na zlúčenia alebo splynutia kapitálových spoločností, ktoré boli založené podľa práva členského štátu a ktoré majú svoje sídlo, ústredie riadenia alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti na území Únie, ak sa aspoň dve z nich riadia právom rôznych členských štátov (ďalej len „cezhraničné zlúčenia alebo splynutia“).

Článok 119

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto kapitoly:

1.

„kapitálová spoločnosť“ (ďalej len „spoločnosť“) je: a) spoločnosť, ktorá má niektorú z právnych foriem uvedených v prílohe II, alebo b) spoločnosť, ktorá povinne vytvára základné imanie, má právnu subjektivitu a disponuje osobitným majetkom, ktorý sám o sebe slúži na krytie jej záväzkov, a ktorá podľa vnútroštátneho práva, ktorým sa riadi, podlieha podmienkam o zárukách, ako sú uvedené v oddiele 2 kapitoly II hlavy I a oddiele 1 kapitoly III hlavy I na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb;

2.

„zlúčenie alebo splynutie“ je postup, pri ktorom: a) jedna alebo viac spoločností ku dňu svojho zrušenia bez likvidácie prevedú všetky svoje pohľadávky a záväzky na inú existujúcu spoločnosť (ďalej len „preberajúca spoločnosť“) za vydanie cenných papierov alebo poskytnutie podielov predstavujúcich základné imanie tejto spoločnosti spoločníkom, prípadne za doplatok v peniazoch, ktorý nesmie prekročiť 10 % nominálnej hodnoty alebo, ak takáto nominálna hodnota neexistuje, 10 % účtovnej hodnoty týchto podielov, alebo b) dve alebo viac spoločností ku dňu svojho zrušenia bez likvidácie prevedú všetky svoje pohľadávky a záväzky na nimi založenú novú spoločnosť („nová spoločnosť“) za vydanie cenných papierov alebo poskytnutie podielov predstavujúcich základné imanie tejto novej spoločnosti svojim spoločníkom, prípadne za doplatok v peniazoch, ktorý nesmie prekročiť 10 % nominálnej hodnoty alebo, ak takáto nominálna hodnota neexistuje, 10 % účtovnej hodnoty týchto podielov, alebo c) jedna spoločnosť ku dňu svojho zrušenia bez likvidácie prevedie všetky svoje pohľadávky a záväzky na spoločnosť, ktorá je vlastníkom všetkých cenných papierov alebo podielov predstavujúcich jej základné imanie.

Článok 120

Ďalšie ustanovenia o rozsahu pôsobnosti

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 119 bod 2, sa táto kapitola uplatňuje aj na cezhraničné zlúčenia alebo splynutia, pri ktorých právo najmenej jedného z dotknutých členských štátov umožňuje doplatok v peniazoch uvedený v článku 119 bode 2 písm. a) a b) prekročiť 10 % nominálnej hodnoty alebo, ak takáto nominálna hodnota neexistuje, 10 % účtovnej hodnoty cenných papierov alebo podielov predstavujúcich základné imanie spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia.

2.   Členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že nebudú uplatňovať túto kapitolu na cezhraničné zlúčenia alebo splynutia, na ktorých sa podieľa družstvo, a to aj v prípadoch, ak by toto družstvo spadalo pod vymedzenie pojmu „kapitálová spoločnosť“ stanovené v článku 119 bode 1.

3.   Táto kapitola sa neuplatňuje na cezhraničné zlúčenia alebo splynutia, na ktorých sa podieľa spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je kolektívne investovanie kapitálu poskytnutého verejnosťou, podnikajúca na základe zásady rozloženia rizika, ktorej podiely sú spätne odkupované alebo vyplácané na požiadanie ich vlastníkov a to priamo alebo nepriamo z majetku tejto spoločnosti. Činnosť takejto spoločnosti smerujúca k zaisteniu toho, aby sa burzová hodnota jej účastí príliš nelíšila od jej čistého obchodného imania, sa považuje za obdobu takéhoto spätného odkúpenia alebo vyplatenia.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby sa táto kapitola neuplatňovala na spoločnosť alebo spoločnosti, ktoré podliehajú použitiu nástrojov na riešenie krízových situácií, príslušných právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice 2014/59/EÚ.

Článok 121

Podmienky cezhraničných zlúčení alebo splynutí

1.   Ak nie je v tejto kapitole ustanovené inak,

a)	cezhraničné zlúčenia alebo splynutia sú možné len medzi spoločnosťami takých právnych foriem, ktoré sa môžu podieľať na zlúčení alebo splynutí podľa vnútroštátneho práva dotknutých členských štátov;

b)

spoločnosť, ktorá sa podieľa na cezhraničnom zlúčení alebo splynutí, musí dodržať ustanovenia a formálne náležitosti podľa vnútroštátneho práva, ktorému podlieha. Ak právo jedného členského štátu umožňuje svojim vnútroštátnym orgánom zakázať zlúčenie alebo splynutie v tomto štáte z dôvodov verejného záujmu, potom toto platí aj pre cezhraničné zlúčenie alebo splynutie, ak aspoň jedna spoločnosť, ktorá sa podieľa na zlúčení alebo splynutí, podlieha právu tohto členského štátu. Toto ustanovenie sa neuplatňuje v rozsahu, v akom sa uplatňuje článok 21 nariadenia (ES) č. 139/2004.

2.   K ustanoveniam a formálnym náležitostiam uvedeným v odseku 1 písm. b) patria najmä ustanovenia vzťahujúce sa na rozhodovací proces týkajúci sa zlúčenia alebo splynutia, berúc do úvahy cezhraničnú povahu zlúčenia alebo splynutia, ochranu veriteľov spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, vlastníkov dlhopisov a cenných papierov alebo podielov, ako aj zamestnancov, pokiaľ ide o ich práva iné ako práva podľa článku 133. Členský štát môže prijať ustanovenia, týkajúce sa spoločností podieľajúcich sa na cezhraničnom zlúčení alebo splynutí, ktoré sa riadia jeho právnym poriadkom, na účely zaistenia primeranej ochrany menšinových spoločníkov, ktorí boli proti cezhraničnému zlúčeniu alebo splynutiu.

Článok 122

Spoločný návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí

Riadiaci alebo správny orgán spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, vypracuje spoločný návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí. Návrh zmluvy musí obsahovať aspoň tieto náležitosti:

a)	právnu formu, obchodné meno a sídlo spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, a právnu formu, obchodné meno a sídlo, ktoré by mala mať spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia;

b)	výmenný pomer cenných papierov alebo podielov predstavujúcich základné imanie spoločnosti a prípadne výšku doplatku v peniazoch;

c)	podmienky prerozdelenia cenných papierov alebo podielov predstavujúcich základné imanie spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia;

d)	pravdepodobné vplyvy cezhraničného zlúčenia alebo splynutia na zamestnanosť;

e)	dátum, od ktorého si budú môcť vlastníci takýchto cenných papierov alebo podielov predstavujúcich základné imanie spoločnosti uplatniť právo na podiel na zisku s tým spojené, ako aj všetky osobitné podmienky týkajúce sa tohto oprávnenia;

f)	dátum, od ktorého sa budú na účely účtovníctva považovať úkony zanikajúcich spoločností za úkony spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia;

g)	práva udelené spoločnosťou, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, spoločníkom požívajúcim osobitné práva alebo vlastníkom iných cenných papierov ako tých, ktoré predstavujú podiel na základnom imaní spoločnosti, alebo navrhované opatrenia, ktoré sa týchto osôb týkajú;

h)	akékoľvek osobitné výhody, ktoré sa poskytnú znalcom, ktorí preskúmajú návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí, alebo členom správnych, riadiacich, dozorných alebo kontrolných orgánov spoločností, ktoré sa podieľajú na cezhraničnom zlúčení alebo splynutí;

i)	stanovy spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia;

j)	tam, kde je to potrebné, informácie o postupoch, podľa ktorých sa podľa článku 133 upraví účasť zamestnancov na riadení, definovaním ich práv na spolurozhodovanie v spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia;

k)	informácie o ohodnotení záväzkov a pohľadávok, ktoré sa prevedú na spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia;

l)	rozhodný deň ročných závierok spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí, ktorý sa použije na stanovenie podmienok cezhraničného zlúčenia alebo splynutia.

Článok 123

Zverejnenie

1.   Spoločný návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí sa zverejní za každú zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí spôsobom stanoveným právnymi predpismi každého členského štátu podľa článku 16 najmenej jeden mesiac pred konaním valného zhromaždenia, ktoré má o ňom rozhodovať.

Ktorákoľvek zo spoločností zúčastnených na zlúčení alebo splynutí je vyňatá z požiadavky na zverejnenie uloženej článkom 16, ak v nepretržitom období začínajúcom najneskôr jeden mesiac pred dňom určeným ako deň konania valného zhromaždenia, ktoré má rozhodnúť o spoločnom návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí, a končiacom po skončení tohto valného zhromaždenia, sprístupní verejnosti bezplatne spoločný návrh zmluvy o zlúčení alebo splynutí na svojej internetovej stránke. Členské štáty nepodmienia túto výnimku inými požiadavkami ani obmedzeniami okrem tých, ktoré sú potrebné na zaručenie bezpečnosti internetovej stránky a pravosti dokumentov, a môžu ukladať takéto požiadavky alebo obmedzenia len v rozsahu, v ktorom sú primerané na dosiahnutie uvedených cieľov.

Odchylne od druhého pododseku môžu členské štáty požadovať, aby sa zverejnenie uskutočnilo prostredníctvom centrálnej elektronickej platformy uvedenej v článku 16 ods. 5 Členské štáty môžu alternatívne požadovať, aby sa takéto zverejnenie uskutočnilo na akejkoľvek inej internetovej stránke, ktorú určia na tento účel. Ak členské štáty využijú jednu z uvedených možností, zabezpečia, aby spoločnosti za takéto zverejnenie neplatili osobitné poplatky.

Ak sa použije iná internetová stránka ako centrálna elektronická platforma, zverejní sa na centrálnej elektronickej platforme odkaz, ktorý umožní prístup na uvedenú internetovú stránku, a to najneskôr jeden mesiac pred dňom určeným ako deň konania valného zhromaždenia. Súčasťou uvedeného odkazu je aj dátum zverejnenia spoločného návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí na internetovej stránke a odkaz musí byť bezplatne prístupný verejnosti. Spoločnosti za takéto zverejnenie neplatia osobitné poplatky.

Zákaz vyžadovať od spoločností osobitný poplatok za zverejnenie, ktorý je ustanovený v treťom a štvrtom pododseku, nemá vplyv na možnosť členských štátov preniesť na spoločnosti náklady týkajúce sa centrálnej elektronickej platformy.

Členské štáty môžu od spoločností požadovať, aby počas určitého obdobia po uskutočnení valného zhromaždenia ponechali informácie na svojich internetových stránkach alebo prípadne na centrálnej elektronickej platforme alebo inej internetovej stránke, ktorú určí dotknutý členský štát. Členské štáty môžu určiť dôsledky dočasného prerušenia prístupu na internetovú stránku alebo na centrálnu elektronickú platformu spôsobeného technickými alebo inými faktormi.

2.   Podliehajúc dodatočným požiadavkám členského štátu, ktorého právu podlieha dotknutá spoločnosť, sa musia pre každú zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí zverejniť vo vestníku tohto členského štátu tieto údaje:

a)	právna forma, obchodné meno a sídlo každej zo spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí;

b)	register, v ktorom sú uložené dokumenty každej spoločnosti, ktorá sa podieľa na zlúčení alebo splynutí, uvedené v článku 16 ods. 3, ako aj číslo zápisu v tomto registri;

c)	odkaz na úpravu výkonu práv veriteľov a menšinových spoločníkov každej zo spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, a adresu, na ktorej je možné o tom bezplatne získať všetky uvedené informácie.

Článok 124

Správa riadiaceho alebo správneho orgánu

Riadiaci alebo správny orgán každej zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí vypracuje pre spoločníkov správu obsahujúcu vysvetlenie a odôvodnenie právnych a hospodárskych aspektov cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, ako aj vysvetlenie dôsledkov cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, vyplývajúcich pre spoločníkov, veriteľov a zamestnancov.

Táto správa sa dá k dispozícii spoločníkom a zástupcom zamestnancov najneskôr jeden mesiac pred konaním valného zhromaždenia podľa článku 126.

Ak riadiaci alebo správny orgán niektorej zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí dostane včas stanovisko od zástupcov ich zamestnancov, ako to stanovuje vnútroštátne právo, toto stanovisko sa priloží k uvedenej správe.

Článok 125

Správa nezávislého znalca

1.   Nezávislý znalec vypracuje pre spoločníkov každej zo spoločností, ktorá sa podieľa na zlúčení alebo splynutí, správu, ktorá musí byť dostupná najneskôr jeden mesiac pred konaním valného zhromaždenia podľa článku 126. V závislosti od práva členského štátu možno za takýchto znalcov vymenovať fyzické alebo právnické osoby.

2.   Namiesto znalcov vykonávajúcich činnosť pre niektorú zo spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, môže na základe spoločného návrhu spoločností preskúmať spoločný návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí a vypracovať o nej spoločnú písomnú správu pre všetkých spoločníkov jeden alebo viac nezávislých znalcov vymenovaných alebo schválených na tento účel súdom alebo správnym orgánom členského štátu, ktorého právu podlieha jedna zo spoločností podieľajúca sa na zlúčení alebo splynutí, alebo, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia.

3.   Správa znalca obsahuje aspoň údaje stanovené v článku 96 ods. 2 Znalec má právo na poskytnutie všetkých informácií, ktoré považuje za potrebné na splnenie svojich povinností, od každej zo spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí.

4.   Preskúmanie spoločného návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí nezávislým znalcom ani vypracovanie správy znalca nie je potrebné, ak sa tak dohodli všetci spoločníci každej zo spoločností, ktoré sa podieľajú na cezhraničnom zlúčení alebo splynutí.

Článok 126

Schválenie valným zhromaždením

1.   Valné zhromaždenie každej spoločnosti, ktorá sa podieľa na zlúčení alebo splynutí, vezme na vedomie správy uvedené v článkoch 124 a 125 a rozhodne o schválení spoločného návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí.

2.   Valné zhromaždenie každej spoločnosti, ktorá sa podieľa na zlúčení alebo splynutí, si môže vyhradiť právo, že podmienkou uskutočnenia cezhraničného zlúčenia alebo splynutia je jeho výslovný súhlas s úpravou účasti zamestnancov na spolurozhodovaní v spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia.

3.   Ak sú splnené podmienky stanovené v článku 94, právne predpisy členského štátu nemusia vyžadovať súhlas valného zhromaždenia preberajúcej spoločnosti.

Článok 127

Osvedčenie predchádzajúce zlúčeniu alebo splynutiu

1.   Každý členský štát poverí súd, notára alebo iný príslušný orgán, aby preskúmali dodržanie postupu ustanoveného právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na cezhraničné zlúčenie alebo splynutie, pokiaľ ide o tú časť operácie týkajúcej sa každej spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí, pri ktorej táto spoločnosť podlieha vnútroštátnemu právnemu poriadku.

2.   V každom z dotknutých členských štátov vydá orgán uvedený v odseku 1 bez zbytočného odkladu každej zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí, ktorá podlieha právu tohto členského štátu, osvedčenie, z ktorého nepochybne vyplýva, že sa riadne uskutočnili právne úkony a formálne náležitosti, ktoré predchádzali zlúčeniu alebo splynutiu.

3.   Ak právo členského štátu, ktorému podlieha spoločnosť podieľajúca sa na zlúčení alebo splynutí, upravuje postup umožňujúci preveriť a zmeniť výmenný pomer cenných papierov alebo podielov, alebo postup umožňujúci odškodniť menšinových spoločníkov, pričom tento postup nebráni zápisu cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, uplatní sa tento postup iba vtedy, ak ostatné spoločnosti podieľajúce sa na splynutí alebo zlúčení, ktoré majú sídlo v členských štátoch, ktorých právne poriadky tieto postupy neupravujú, pri schválení návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí podľa článku 126 ods. 1 výslovne súhlasia s tým, že spoločníci tejto prvej spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí môžu uplatniť s tým súvisiace práva na súde príslušnom pre danú spoločnosť. V tomto prípade môže orgán uvedený v odseku 1 vydať osvedčenie uvedené v odseku 2 aj vtedy, keď sa konanie o uplatnenie práv začalo. V osvedčení však musí uviesť, že takéto konanie prebieha. Rozhodnutie v konaní o uplatnenie práv je pre spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného splynutia alebo zlúčenia, a pre všetkých jej spoločníkov záväzné.

Článok 128

Preskúmanie zákonnosti cezhraničného zlúčenia alebo splynutia

1.   Každý členský štát určí súd, notára alebo iný príslušný orgán, aby preskúmali dodržanie postupu ustanoveného právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na cezhraničné zlúčenie alebo splynutie, pokiaľ ide o tú časť operácie, ktorá sa týka uskutočnenia cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, a prípadne vzniku novej spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného splynutia, ak spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, podlieha jeho vnútroštátnemu právnemu poriadku. Tento orgán preskúma najmä to, či spoločnosti, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, schválili spoločný návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí v rovnakom znení a prípadne, či bola dohoda o účasti zamestnancov na spolurozhodovaní uzavretá v súlade s článkom 133.

2.   Na účel uvedený v odseku 1 každá zo spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, predloží orgánu uvedenému odseku 1 osvedčenie uvedené v článku 127 ods. 2 do šiestich mesiacov od jeho vydania, ako aj návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí schválený valným zhromaždením podľa článku 126.

Článok 129

Deň nadobudnutia účinnosti cezhraničného zlúčenia alebo splynutia

Právo členského štátu, ktorému podlieha spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, určí deň, keď cezhraničné zlúčenie alebo splynutie nadobudne účinnosť. Uvedený deň musí nasledovať až po uskutočnení preskúmania uvedeného v článku 128.

Článok 130

Zápis do registra

Právo každého z členských štátov, ktorému podliehali spoločnosti podieľajúce sa na zlúčení alebo splynutí, vzhľadom na územie daného štátu a v súlade s článkom 16, určí postup, akým sa zverejní vykonanie cezhraničného zlúčenia alebo splynutia vo verejnom registri, v ktorom bola každá zo spoločností povinná ukladať dokumenty.

Register, do ktorého sa zapisuje spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, bezodkladne oznámi prostredníctvom systému prepojenia registrov zriadeného v súlade s článkom 22 ods. 2 registru, do ktorého bola každá zo spoločností povinná zakladať dokumenty, že cezhraničné zlúčenie alebo splynutie nadobudlo účinnosť. Výmaz pôvodných zápisov sa v prípade potreby uskutoční najskôr po prijatí tohto oznámenia.

Článok 131

Účinky cezhraničného zlúčenia alebo splynutia

1.   Cezhraničné zlúčenie uskutočnené podľa článku 119 bodu 2 písm. a) a c) má odo dňa uvedeného v článku 129 tieto účinky:

a)	všetky pohľadávky a záväzky preberanej spoločnosti prechádzajú na preberajúcu spoločnosť;

b)	spoločníci preberanej spoločnosti sa stávajú spoločníkmi v preberajúcej spoločnosti;

c)	preberaná spoločnosť zaniká.

2.   Cezhraničné splynutie uskutočnené podľa článku 119 bodu 2 písm. b) má odo dňa uvedeného v článku 129 tieto účinky:

a)	všetky pohľadávky a záväzky spoločností podieľajúcich sa na splynutí prechádzajú na novú spoločnosť;

b)	spoločníci spoločností podieľajúcich sa na splynutí sa stávajú spoločníkmi v novej spoločnosti;

c)	spoločnosti podieľajúce sa na splynutí zanikajú.

3.   Ak právo členského štátu vyžaduje v prípade niektorej zo spoločností podieľajúcich sa na cezhraničnom zlúčení alebo splynutí podľa tejto kapitoly vykonanie osobitných formálnych náležitostí ako podmienku účinnosti prevodu niektorých vecí, práv a záväzkov spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí voči tretím osobám, tieto formálne náležitosti vykoná spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia.

4.   Práva a povinnosti spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí vyplývajúce z pracovných zmlúv alebo zamestnaneckých vzťahov, ktoré existovali v čase, keď cezhraničné zlúčenie alebo splynutie nadobudlo účinnosť, prechádzajú z tohto dôvodu na spoločnosť, ktorá je výsledkom tohto zlúčenia alebo splynutia, a to ku dňu nadobudnutia účinnosti cezhraničného zlúčenia alebo splynutia.

5.   Podiely na preberajúcej spoločnosti sa nevymenia za podiely na preberanej spoločnosti, ak je ich vlastníkom:

a)	samotná preberajúca spoločnosť alebo iná osoba konajúca vo svojom mene, ale na účet preberajúcej spoločnosti, alebo

b)	preberaná spoločnosť alebo iná osoba konajúca vo svojom mene, ale na účet preberanej spoločnosti.

Článok 132

Zjednodušené formálne náležitosti

1.   Ak cezhraničné zlúčenie alebo splynutie uskutoční spoločnosť, ktorá je vlastníkom všetkých podielov alebo iných cenných papierov, s ktorými sú spojené hlasovacie práva na valných zhromaždeniach preberanej spoločnosti alebo preberaných spoločností, potom:

—	sa článok 122 písm. b), c) a e), článok 125 a článok 131 ods. 1 písm. b) neuplatní,

—	sa článok 126 ods. 1 neuplatní na preberanú spoločnosť alebo na preberané spoločnosti.

2.   Ak cezhraničné zlúčenie uskutoční spoločnosť, ktorá je vlastníkom 90 % alebo viac, nie však všetkých podielov a iných cenných papierov, s ktorými je spojené hlasovacie právo na valnom zhromaždení preberanej spoločnosti alebo na valných zhromaždeniach preberaných spoločností, vyžaduje sa správa jedného alebo viacerých nezávislých odborníkov, ako aj podklady potrebné na preskúmanie len do takej miery, do akej to vyžaduje vnútroštátne právo vzťahujúce sa na preberajúcu spoločnosť alebo na preberané spoločnosti podľa kapitoly I hlavy II.

Článok 133

Účasť zamestnancov

1.   Na spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, sa bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, uplatní úprava účasti zamestnancov na spolurozhodovaní, ktorá prípadne platí v tom členskom štáte, v ktorom má táto spoločnosť sídlo.

2.   Pravidlá o účasti zamestnancov na spolurozhodovaní, ktoré prípadne platia v členskom štáte, v ktorom má sídlo spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, sa však neuplatnia, ak je aspoň v jednej zo spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, šesť mesiacov pred zverejnením plánov o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí uvedených v článku 123 priemerný počet zamestnancov viac ako 500 a v tejto spoločnosti existuje systém účasti zamestnancov na spolurozhodovaní v zmysle článku 2 písm. k) smernice 2001/86/ES alebo pokiaľ vnútroštátne právo uplatniteľné na spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia:

a)

neustanovuje účasť zamestnancov na spolurozhodovaní najmenej v takom rozsahu, v akom toto právo existovalo v spoločnostiach podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí, pričom sa vyjadrí rozsah ako podiel zástupcov zamestnancov medzi členmi v správnych alebo dozorných orgánoch, alebo v ich výboroch, alebo v riadiacom výbore zodpovednom za útvary spoločnosti, ktoré sú zodpovedné za zisk, za predpokladu, že existujú zástupcovia zamestnancov, alebo

b)

neustanovuje pre zamestnancov organizačných zložiek spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, ktoré sa nachádzajú v iných členských štátoch, rovnaký nárok na výkon práva účasti na spolurozhodovaní ako pre zamestnancov v členskom štáte, v ktorom má spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, svoje sídlo.

3.   V prípadoch uvedených v odseku 2 upravia členské štáty účasť zamestnancov na spolurozhodovaní v spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, ako aj ich spolurozhodovanie o určení takýchto práv, obdobne a s prihliadnutím na odseky 4 až 7 podľa zásad a postupov ustanovených v článku 12 ods. 2, 3 a 4 nariadenia (ES) č. 2157/2001 a v týchto ustanoveniach smernice 2001/86/ES:

a)	článok 3 ods. 1, 2, 3, článok 3 ods. 4 prvý pododsek prvá zarážka, článok 3 ods. 4 druhý pododsek a článok 3 ods. 5 a 7;

b)	článok 4 ods. 1, článok 4 ods. 2 písm. a), g) a h) a článok 4 ods. 3;

c)

článok 5;

d)

článok 6;

e)

článok 7 ods. 1, článok 7 ods. 2 prvý pododsek písm. b), článok 7 ods. 2 druhý pododsek a článok 7 ods. 3 Na účely tejto kapitoly sa však zvyšuje percentuálny podiel, ktorý je potrebný podľa článku 7 ods. 2 prvého pododseku písm. b) smernice 2001/86/ES na uplatnenie štandardnej úpravy v súlade s časťou 3 prílohy k uvedenej smernici, z 25 % na 33 1/3 %;

f)	články 8, 10 a 12;

g)	článok 13 ods. 4;

h)	písmeno b) časti 3 prílohy.

4.   Pri stanovení zásad a postupov uvedených v odseku 3 členské štáty:

a)

udelia príslušným orgánom spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí právo, aby sa bez akékoľvek predchádzajúceho rokovania rozhodli bezprostredne používať a dodržiavať odo dňa zápisu štandardné pravidlá pre účasť uvedené v odseku 3 písm. h), tak ako sú stanovené na základe práva toho členského štátu, v ktorom má mať sídlo spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia;

b)

udelia osobitnému vyjednávaciemu orgánu právo, aby dvojtretinovou väčšinou hlasov svojich členov, ktorí zastupujú najmenej dve tretiny zamestnancov, ktoré zahŕňajú hlasy členov zastupujúcich zamestnancov z najmenej dvoch rôznych členských štátoch, rozhodol o tom, že sa rokovania vôbec nezačnú alebo že sa už začaté rokovania ukončia a uplatní sa pravidlo o účasti zamestnancov na spolurozhodovaní, ktoré platí v tom členskom štáte, v ktorom bude mať sídlo spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia;

c)

v prípade, ak po predchádzajúcich rokovaniach platia štandardné pravidlá pre účasť a bez toho, aby boli takéto pravidlá dotknuté, môžu rozhodnúť o obmedzení účasti zamestnancov v správnom orgáne spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia. Ak však v správnom alebo dozornom orgáne aspoň jednej spoločnosti, ktorá sa podieľala na cezhraničnom zlúčení alebo splynutí, tvorili zástupcovia zamestnancov aspoň jednu tretinu, potom výsledkom tohto zníženia počtu nesmie byť nižší počet zástupcov zamestnancov v správnom orgáne ako je jedna tretina.

5.   Rozšírenie práv účasti na spolurozhodovaní na zamestnancov spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, zamestnaných v inom členskom štáte, uvedených v odseku 2 písm. b), nezaväzuje členské štáty, ktoré rozhodli o takomto rozšírení, aby zohľadňovali počet týchto zamestnancov pri výpočte prahovej hodnoty počtu zamestnancov, pri ktorej prekročení vzniká právo účasti na spolurozhodovaní podľa vnútroštátneho práva.

6.   V prípade, ak má najmenej jedna zo spoločností, ktoré sa podieľajú na cezhraničnom zlúčení alebo splynutí, zavedený systém účasti zamestnancov na spolurozhodovaní a takýto systém sa podľa pravidiel uvedených v odseku 2 uplatní na spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, musí mať táto spoločnosť takú právnu formu, ktorá umožňuje uplatňovanie práva účasti na spolurozhodovaní.

7.   Ak sa v spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, uplatňuje systém účasti zamestnancov na spolurozhodovaní, táto spoločnosť musí prijať opatrenie na zabezpečenie ochrany práva účasti zamestnancov na spolurozhodovaní pre prípady následného vnútroštátneho zlúčenia alebo splynutia počas troch rokov po dni, v ktorom nadobudne účinnosť toto cezhraničné zlúčenie alebo splynutie, a to s pomocou primeraného uplatnenia pravidiel obsiahnutých v tomto článku.

Článok 134

Platnosť

Cezhraničné zlúčenie alebo splynutie, ktoré nadobudlo účinnosť v súlade s článkom 129, nemôže byť vyhlásené za neplatné.

KAPITOLA III

Rozdelenia akciových spoločností

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 135

Všeobecné ustanovenia o rozdelení spoločností

1.   Ak členské štáty umožnia spoločnostiam, ktoré majú niektorú z foriem uvedených v prílohe I, podľa ich právnych predpisov vykonať operáciu rozdelenia zlúčením stanoveným v článku 136, podriadia túto operáciu oddielu 2 tejto kapitoly.

2.   Ak členské štáty umožnia spoločnostiam, ktoré majú niektorú z foriem uvedených v odseku 1, vykonať operáciu rozdelenia splynutím stanoveným v článku 155, podriadia túto operáciu oddielu 3 tejto kapitoly.

3.   Ak členské štáty umožnia spoločnostiam, ktoré majú niektorú z foriem uvedených v odseku 1, vykonať operáciu, pri ktorej je rozdelenie spoločnosti zlúčením podľa článku 136 ods. 1 spojené s rozdelením spoločnosti splynutím podľa článku 155 ods. 1, podriadia túto operáciu oddielu 2 tejto kapitoly a článku 156.

4.   Uplatní sa článok 87 ods. 2, 3 a 4.

Oddiel 2

Rozdelenie zlúčením

Článok 136

Vymedzenie pojmu „rozdelenie zlúčením“

1.   Na účely tejto kapitoly sa „rozdelením zlúčením“ rozumie operácia, prostredníctvom ktorej spoločnosť po zrušení bez likvidácie prevedie na niekoľko spoločností všetky svoje aktíva a pasíva s tým, že sa akcionárom rozdeľovanej spoločnosti pridelia akcie spoločnosti nadobúdajúcej vklady vyplývajúce z rozdelenia (ďalej len „nadobúdajúca spoločnosť“) a prípadne vyrovnávajúci doplatok v hotovosti nepresahujúci 10 % menovitej hodnoty pridelených akcií alebo, ak nie je menovitá hodnota dostupná, ich účtovnej paritnej hodnoty.

2.   Uplatní sa článok 89 ods. 2

3.   Ak táto kapitola odkazuje na ustanovenia kapitoly I hlavy II, pojem „zlučované spoločnosti“ znamená „spoločnosti zúčastnené na rozdelení“, pojem „nadobúdaná spoločnosť“ znamená „spoločnosť, ktorá sa rozdeľuje“, pojem „nadobúdajúca spoločnosť“ znamená „každú nadobúdajúcu spoločnosť“ a pojem „návrh podmienok zlúčenia“ znamená „návrh podmienok rozdelenia“.

Článok 137

Návrh podmienok rozdelenia

1.   Správne alebo riadiace orgány spoločností zúčastnených na rozdelení vyhotovia písomný návrh podmienok rozdelenia.

2.   Návrh podmienok rozdelenia obsahuje najmä:

a)	formu, obchodné meno a sídlo spoločností zúčastnených na rozdelení;

b)	výmenný pomer akcií a prípadne výšku vyrovnávajúceho doplatku;

c)	podmienky rozdeľovania akcií nadobúdajúcich spoločností;

d)	dátum, od ktorého tieto akcie zaručujú právo podieľať sa na zisku, a všetky osobitné podmienky, vzťahujúce sa na toto právo;

e)	dátum, od ktorého operácie spoločnosti, ktorá sa rozdeľuje, sú považované z účtovného hľadiska za operácie realizované na účet jednotlivých nadobúdajúcich spoločností;

f)	práva udelené nadobúdajúcimi spoločnosťami akcionárom, ktorí majú osobitné práva, a držiteľov iných cenných papierov než sú akcie, alebo navrhované opatrenia pre nich;

g)	všetky osobitné výhody udelené znalcom podľa článku 142 ods. 1 a členom správnych, riadiacich, dozorných alebo kontrolných orgánov spoločností zúčastnených na rozdelení;

h)	presný opis a rozdelenie aktív a pasív, ktoré sa majú previesť na jednotlivé nadobúdajúce spoločnosti;

i)	rozdelenie akcií nadobúdajúcich spoločností medzi akcionárov spoločnosti, ktorá sa rozdeľuje, a kritérium, o ktoré sa toto rozdelenie opiera.

3.   Ak určitý prvok aktív nie je pridelený v návrhu podmienok rozdelenia a jeho výklad neumožňuje rozhodnúť o jeho rozdelení, je tento prvok alebo jeho protihodnota rozdelená medzi všetky nadobúdajúce spoločnosti v pomere k čistému majetku, ktorý prechádza na každú nadobúdajúcu spoločnosť v návrhu podmienok rozdelenia.

Ak určitý prvok pasívneho majetku nie je pridelený v návrhu podmienok rozdelenia a jeho výklad neumožňuje rozhodnúť o jeho rozdelení, ručia za neho všetky nadobúdajúce spoločnosti solidárne. Členské štáty môžu stanoviť, že toto solidárne ručenie je obmedzené výškou čistého majetku, ktoré prešlo na každú nadobúdajúcu spoločnosť.

Článok 138

Zverejnenie návrhu podmienok rozdelenia

Návrh podmienok rozdelenia sa zverejní spôsobom, ktorý je stanovený právnymi predpismi jednotlivých členských štátov, v súlade s článkom 16 u každej spoločnosti zúčastnenej na rozdelení, najmenej jeden mesiac pred konaním valného zhromaždenia, ktoré sa má vyjadriť k návrhu podmienok rozdelenia.

Ktorákoľvek zo spoločností zúčastnených na rozdelení je vyňatá z požiadavky na zverejnenie ustanovenej v článku 16, ak v nepretržitom období začínajúcom najneskôr jeden mesiac pred dňom určeným ako deň konania valného zhromaždenia, ktoré má rozhodnúť o návrhu podmienok rozdelenia, a končiacom po skončení tohto valného zhromaždenia, sprístupní verejnosti bezplatne návrh podmienok rozdelenia na svojej internetovej stránke. Členské štáty nepodmienia túto výnimku inými požiadavkami a obmedzeniami okrem tých, ktoré sú potrebné na zaručenie bezpečnosti internetovej stránky a pravosti dokumentov, a môžu ukladať takéto požiadavky alebo obmedzenia len v rozsahu, v ktorom sú primerané na dosiahnutie uvedených cieľov.

Odchylne od druhého odseku môžu členské štáty požadovať, aby sa zverejnenie uskutočnilo prostredníctvom centrálnej elektronickej platformy uvedenej v článku 16 ods. 5 Členské štáty môžu alternatívne požadovať, aby sa takéto zverejnenie uskutočnilo na akejkoľvek inej internetovej stránke, ktorú členské štáty určili na tento účel. Ak členské štáty využijú jednu z uvedených možností, zabezpečia, aby spoločnosti za takéto zverejnenie neplatili osobitné poplatky.

Ak sa použije iná internetová stránka ako centrálna elektronická platforma, zverejní sa na centrálnej elektronickej platforme odkaz, ktorý umožní prístup na túto internetovú stránku, a to najneskôr jeden mesiac pred dňom určeným ako deň konania valného zhromaždenia. Súčasťou tohto odkazu je aj dátum zverejnenia návrhu podmienok rozdelenia na internetovej stránke a odkaz je prístupný verejnosti bezplatne. Spoločnosti za toto zverejnenie neplatia osobitné poplatky.

Zákaz vyžadovať od spoločností osobitné poplatky za zverejnenie, ktorý je ustanovený v treťom a štvrtom odseku, nemá vplyv na možnosť členských štátov preniesť na spoločnosti náklady týkajúce sa centrálnej elektronickej platformy.

Členské štáty môžu od spoločností požadovať, aby počas určitého obdobia po uskutočnení valného zhromaždenia ponechali informácie na svojich internetových stránkach alebo prípadne na centrálnej elektronickej platforme alebo na inej internetovej stránke, ktorú určí dotknutý členský štát. Členské štáty môžu určiť dôsledky dočasného prerušenia prístupu na internetovú stránku alebo do centrálnej elektronickej platformy spôsobeného technickými alebo inými faktormi.

Článok 139

Schválenie rozdelenia valným zhromaždením každej spoločnosti zúčastnenej na rozdelení

1.   Rozdelenie vyžaduje prinajmenšom schválenie valného zhromaždenia každej spoločnosti zúčastnenej na rozdelení. Článok 93 sa uplatní z hľadiska požadovanej väčšiny pre takéto rozhodnutia, ich rozsahu a nutnosti oddeleného hlasovania.

2.   Ak sú akcie nadobúdajúcich spoločností pridelené akcionárom rozdeľovanej spoločnosti neúmerne k ich právam voči základnému imaniu tejto spoločnosti, môžu členské štáty stanoviť, že minoritní akcionári tejto spoločnosti môžu uplatniť právo na odkúpenie svojich akcií. V takom prípade majú právo na získanie protihodnoty zodpovedajúcej hodnote ich akcií. V prípade sporu ohľadne takejto protihodnoty môže byť táto protihodnota stanovená súdom.

Článok 140

Výnimka z požiadavky schválenia rozdelenia valným zhromaždením nadobúdajúcej spoločnosti

Právne predpisy členského štátu nemusia vyžadovať schválenie rozdelenia valným zhromaždením nadobúdajúcej spoločnosti, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	zverejnenie stanovené v článku 138 sa vykoná pre každú nadobúdajúcu spoločnosť najmenej jeden mesiac pred zvolaním valného zhromaždenia rozdeľovanej spoločnosti, ktoré sa má vyjadriť k návrhu podmienok rozdelenia;

b)	všetci akcionári nadobúdajúcej spoločnosti majú právo najmenej jeden mesiac pred dňom uvedeným v písmene a) zoznámiť sa v sídle tejto spoločnosti s dokumentmi uvedenými v článku 143 ods. 1;

c)

jeden alebo niekoľko akcionárov nadobúdajúcej spoločnosti, ktorí disponujú minimálnym percentom akcií upísaného základného imania, sú oprávnení požadovať, aby valné zhromaždenie takejto nadobúdajúcej spoločnosti bolo vyzvané, aby sa vyjadrilo k schváleniu rozdelenia. Takéto minimálne percento nesmie byť stanovené nad 5 %. Členské štáty môžu však stanoviť, aby akcie bez hlasovacieho práva boli vylúčené z výpočtu tohto percenta.

Na účely písmena b) prvého odseku sa uplatní článok 143 ods. 2, 3 a 4.

Článok 141

Podrobná písomná správa a informácie o rozdelení

1.   Správne alebo riadiace orgány každej spoločnosti zúčastnenej na rozdelení pripravia podrobnú písomnú správu vysvetľujúcu a zdôvodňujúcu z právneho a ekonomického hľadiska návrh podmienok rozdelenia a najmä koeficient výmeny akcií a kritérium určujúce pridelenie akcií.

2.   Správa taktiež uvedie osobitné problémy pri oceňovaní, pokiaľ sa vyskytli.

Tam, kde je to vhodné, taktiež sa zmieni o príprave správy o overení nepeňažných vkladov uvedenej v článku 70 ods. 2 pre nadobúdajúce spoločnosti a o registri, v ktorom musí byť táto správa uložená.

3.   Správne alebo riadiace orgány rozdeľovanej spoločnosti informujú valné zhromaždenie tejto spoločnosti a správne alebo riadiace orgány nadobúdajúcich spoločností, aby informovali valné zhromaždenie ich spoločností o každej dôležitej zmene aktív a pasív, ku ktorej došlo medzi dňom prípravy návrhu podmienok rozdelenia a dňom konania valného zhromaždenia rozdeľovanej spoločnosti, ktoré sa má vyjadriť k návrhu podmienok rozdelenia.

Článok 142

Preskúmanie návrhu podmienok rozdelenia znalcami

1.   Jeden alebo viac znalcov za každú spoločnosť zúčastnenú na rozdelení, ktorých vymenoval alebo schválil súdny alebo správny orgán, preskúmajú návrh podmienok rozdelenia a pripravia písomnú správu pre akcionárov. Právne predpisy členského štátu však môžu stanoviť vymenovanie jedného alebo viacerých nezávislých znalcov pre všetky spoločnosti zúčastnené na rozdelení, ak také vymenovanie vykoná na spoločnú žiadosť týchto spoločností súdny alebo správny orgán. Takýmito znalcami môžu byť podľa právnych predpisov každého členského štátu fyzické alebo právnické osoby alebo spoločnosti.

2.   Uplatní sa článok 96 ods. 2 a 3.

Článok 143

Dostupnosť dokumentov akcionárom na nahliadnutie

1.   Každý akcionár má právo najmenej jeden mesiac pred konaním valného zhromaždenia, ktoré sa má vyjadriť k návrhu podmienok rozdelenia, nahliadnuť v sídle spoločnosti aspoň do týchto dokumentov:

a)	návrh podmienok rozdelenia;

b)	ročná účtovná závierka a výročné správy o hospodárení za posledné tri účtovné obdobia spoločností zúčastnených na rozdelení;

c)	v prípade potreby účtovný výkaz zostavený ku dňu, ktorý nesmie predchádzať prvému dňu tretieho mesiaca, ktorý predchádza dátumu návrhu podmienok rozdelenia, ak sa posledná ročná účtovná závierka vzťahovala k účtovnému obdobiu, koniec ktorého predchádza o viac než šesť mesiacov tomuto dňu;

d)	v prípade potreby správy správnych alebo riadiacich orgánov spoločností zúčastnených na rozdelení, uvedené v článku 141 ods. 1;

e)	prípadne správy stanovené v článku 142.

Na účely písmena c) prvého pododseku sa účtovný výkaz nebude požadovať v prípade, ak spoločnosť zverejňuje polročnú finančnú správu podľa článku 5 smernice 2004/109/ES a sprístupňuje ju akcionárom podľa tohto odseku.

2.   Účtovný výkaz uvedený v odseku 1 písm. c) je pripravený podľa rovnakých metód a v rovnakej prezentácii ako posledná výročná súvaha

Právne predpisy členského štátu však môžu stanoviť, že:

a)	nie je potrebné vykonať novú fyzickú inventarizáciu;

b)	ocenenie uvedené v poslednej súvahe sa zmení iba v závislosti na zmenách v účtovných zápisoch; zohľadnia sa však: i) odpisy, oprávky a dočasné rezervy, ii) významné zmeny v reálnej hodnote nevyplývajúce z účtovníctva.

3.   Opis úplného alebo čiastočného znenia dokumentov, uvedených v odseku 1, môže získať každý akcionár bezodplatne a na požiadanie.

Ak akcionár súhlasil s tým, že spoločnosť môže využívať elektronické prostriedky informovania, takéto kópie možno poskytnúť elektronickou poštou.

4.   Spoločnosť je vyňatá z požiadavky sprístupňovať dokumenty uvedené v odseku 1 v mieste jej sídla, ak v nepretržitom období začínajúcom najneskôr jeden mesiac pred dňom určeným ako deň konania valného zhromaždenia, ktoré má rozhodnúť o návrhu podmienok rozdelenia, a končiacom po skončení tohto valného zhromaždenia, sprístupní tieto dokumenty na svojej internetovej stránke. Členské štáty nepodmienia túto výnimku inými požiadavkami alebo obmedzeniami okrem tých, ktoré sú potrebné na zaručenie bezpečnosti internetovej stránky a pravosti dokumentov a môžu ukladať takéto požiadavky alebo obmedzenia len v rozsahu, v ktorom sú primerané na dosiahnutie uvedených cieľov.

Odsek 3 sa neuplatňuje v prípade, ak internetová stránka umožňuje akcionárom stiahnuť si a vytlačiť dokumenty uvedené v odseku 1 počas celého obdobia uvedeného v prvom pododseku tohto odseku. V tomto prípade však členské štáty môžu stanoviť, že spoločnosť sprístupní akcionárom tieto dokumenty na preskúmanie v mieste jej sídla.

Členské štáty môžu od spoločností požadovať, aby počas určitého obdobia po uskutočnení valného zhromaždenia ponechali informácie na svojich internetových stránkach. Členské štáty môžu určiť dôsledky dočasného prerušenia prístupu na internetovú stránku spôsobeného technickými alebo inými faktormi.

Článok 144

Zjednodušené formálne náležitosti

1.   Nevyžaduje sa žiadne preskúmanie návrhu projektu rozdelenia ani znalecká správa stanovená v článku 142 ods. 1, ak sa tak dohodli všetci akcionári a držitelia iných cenných papierov, s ktorými je spojené hlasovacie právo, každej zo spoločností zúčastnených na rozdelení.

2.   Členské štáty môžu povoliť, aby sa článok 141 a článok 143 ods. 1 písm. c) a d) neuplatňovali, ak sa tak dohodli všetci akcionári a držitelia iných cenných papierov, s ktorými je spojené hlasovacie právo, každej zo spoločností zúčastnených na rozdelení.

Článok 145

Ochrana práv zamestnancov

Ochrana práv zamestnancov jednotlivých spoločností zúčastnených na rozdelení sa upraví v súlade so smernicou 2001/23/ES.

Článok 146

Ochrana záujmov veriteľov spoločností zúčastnených na rozdelení, solidárne ručenie nadobúdajúcich spoločností

1.   Právne predpisy členských štátov stanovia primeraný systém ochrany záujmov veriteľov spoločností zúčastnených na rozdelení, ktorých pohľadávky vznikli pred zverejnením návrhu podmienok rozdelenia, ktoré nie sú splatné v okamihu tohto zverejnenia.

2.   Na účel uvedený v odseku 1 právne predpisy členských štátov minimálne stanovia, že títo veritelia sú oprávnení získať primerané záruky, ak finančná situácia rozdeľovanej spoločnosti a spoločnosti, na ktorú bude záväzok prevedený v súlade s návrhom podmienok rozdelenia, túto ochranu vyžaduje a ak títo veritelia ešte nedisponujú takými zárukami.

Členské štáty stanovia podmienky ochrany uvedené v odseku 1 a v prvom pododseku tohto odseku. Členské štáty v každom prípade zabezpečia, aby mali veritelia právo požiadať príslušný správny alebo súdny orgán o primerané záruky, ak veritelia vierohodne preukážu, že v dôsledku rozdelenia sú ohrozené ich pohľadávky a spoločnosť im neposkytla primerané záruky.

3.   Ak veriteľ spoločnosti, na ktorú prešiel záväzok v súlade s návrhom podmienok rozdelenia, nebol uspokojený, ručia nadobúdajúce spoločnosti za tento záväzok solidárne. Členské štáty môžu obmedziť toto ručenie výškou čistého majetku, ktorý prešiel na iné spoločnosti ako tie, na ktoré bol tento záväzok prevedený. Nemusia uplatňovať tento odsek, ak operácia rozdelenia podlieha kontrole súdneho orgánu v súlade s článkom 157 a ak väčšina veriteľov, predstavujúcich tri štvrtiny výšky pohľadávok, alebo väčšina určitej kategórie veriteľov rozdelenej spoločnosti, predstavujúcich tri štvrtiny výšky pohľadávok tejto kategórie, sa vzdala nároku na toto solidárne ručenie na schôdzi podľa článku 157 ods. 1 písm. c).

4.   Uplatňuje sa článok 99 ods. 3

5.   Bez toho, aby tým boli dotknuté predpisy vzťahujúce sa na spoločné uplatňovanie ich práv, na držiteľov dlhopisov spoločností zúčastnených na rozdelení sa uplatnia odseky 1 až 4, pokiaľ rozdelenie nebolo schválené zhromaždením držiteľov dlhopisov, ak vnútroštátne právne predpisy ustanovujú takéto zhromaždenie, alebo individuálne držitelimi dlhopisov.

6.   Členské štáty môžu stanoviť, že nadobúdajúce spoločnosti solidárne ručia za záväzky spoločnosti, ktorá sa rozdeľuje. V takom prípade nemusia uplatniť odseky 1 až 5.

7.   Ak členský štát kombinuje systém ochrany veriteľov stanovený v odsekoch 1 až 5 so solidárnym ručením nadobúdajúcich spoločností stanoveným v odseku 6, môže takéto ručenie obmedziť výškou čistého majetku, ktoré prešlo na každú spoločnosť.

Článok 147

Ochrana držiteľov iných cenných papierov ako akcií, s ktorými sú spojené osobitné práva

Držitelia iných cenných papierov ako akcií, s ktorými sú spojené osobitné práva, majú práva v nadobúdajúcich spoločnostiach, voči ktorým je možné práva z týchto cenných papierov uplatňovať v súlade s návrhom podmienok rozdelenia, minimálne rovnocenné práva, aké užívali v rozdeľovanej spoločnosti, pokiaľ zmena týchto práv nebola schválená zhromaždením držiteľov takýchto cenných papierov, ak vnútroštátne právne predpisy stanovujú takéto zhromaždenie, alebo individuálne držiteľmi týchto cenných papierov, alebo ak títo držitelia majú právo na odkúpenie svojich cenných papierov.

Článok 148

Zostavenie a certifikácia dokumentov v náležitej právnej forme

Ak právne predpisy členského štátu nestanovujú preventívnu súdnu alebo správnu kontrolu zákonnosti rozdelenia, alebo ak sa táto kontrola nevzťahuje na všetky úkony nevyhnutné pre rozdelenie, uplatní sa článok 102

Článok 149

Deň nadobudnutia účinnosti rozdelenia

Právne predpisy členských štátov určia deň, od ktorého je rozdelenie účinné.

Článok 150

Náležitosti zverejnenia

1.   Rozdelenie musí byť zverejnené spôsobom stanoveným právnymi predpismi každého členského štátu v súlade s článkom 16 pre každú spoločnosť zúčastnenú na rozdelení.

2.   Každá prijímajúca spoločnosť môže pre rozdelenú spoločnosť sama zabezpečiť náležitosti zverejnenia.

Článok 151

Účinky rozdelenia

1.   Rozdelenie má ipso iure a súbežne tieto účinky:

a)

prevod všetkých aktív a pasív rozdeľovanej spoločnosti na nadobúdajúce spoločnosti tak vo vzťahu medzi rozdeľovanou spoločnosťou a nadobúdajúcimi spoločnosťami, ako aj vo vzťahu k tretím osobám; tento prevod sa uskutoční po častiach v súlade s rozdelením stanoveným v návrhu podmienok rozdelenia alebo s článkom 137 ods. 3;

b)	akcionári rozdeľovanej spoločnosti sa stanú akcionármi nadobúdajúcich spoločností v súlade s rozdelením stanoveným v návrhu podmienok rozdelenia;

c)	rozdeľovaná spoločnosť zanikne.

2.   Žiadna akcia nadobúdajúcej spoločnosti sa nevymení za akcie vlastnené rozdeľovanou spoločnosťou:

a)	buď samotnou nadobúdajúcou spoločnosťou alebo osobou konajúcou vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti, alebo

b)	samotnou rozdeľovanou spoločnosťou, alebo osobou konajúcou vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti.

3.   Predchádzajúcimi ustanoveniami nie sú dotknuté právne predpisy členských štátov, ktoré požadujú osobitné náležitosti pre možnosť podať voči tretím osobám námietku na prevod určitého majetku, práv a záväzkov vložených rozdelenou spoločnosťou. Nadobúdajúca spoločnosť alebo spoločnosti, na ktoré sa prevádzajú takéto aktíva, práva alebo záväzky v súlade s návrhom podmienok rozdelenia alebo s článkom 137 ods. 3, môžu samy uvedené náležitosti zabezpečiť; právne predpisy členských štátov však môžu umožniť rozdeľovanej spoločnosti ďalej pokračovať v plnení uvedených náležitostí v priebehu obmedzeného obdobia, ktoré nesmie byť okrem výnimočných prípadov stanovené na viac ako šesť mesiacov od nadobudnutia účinnosti rozdelenia.

Článok 152

Občianskoprávna zodpovednosť členov správneho alebo riadiaceho orgánu spoločnosti, ktorá sa rozdeľuje

Právne predpisy členských štátov upravia aspoň občianskoprávnu zodpovednosť členov správneho alebo riadiaceho orgánu spoločnosti, ktorá sa rozdeľuje, voči akcionárom tejto spoločnosti úmerne k zavinenému konaniu členov tohto orgánu pri príprave a realizácii rozdelenia, a taktiež občianskoprávnu zodpovednosť znalcov poverených vypracovať pre túto spoločnosť správu uvedenú v článku 142 úmerne k zavinenému konaniu týchto znalcov pri výkone ich úloh.

Článok 153

Podmienky neplatnosti rozdelenia

1.   Právne predpisy členských štátov môžu upraviť neplatnosť rozdelenia len v súlade s týmito podmienkami:

a)	neplatnosť musí byť vyslovená rozhodnutím súdu;

b)

neplatnosť rozdelenia, ktoré nadobudlo účinnosť v zmysle článku 149, môže byť vyhlásená iba pri chýbajúcej preventívnej súdnej alebo správnej kontrole zákonnosti, alebo ak listiny neboli úradne overené, alebo pri zistení, že rozhodnutie valného zhromaždenia je neplatné alebo napadnuteľné podľa vnútroštátneho práva;

c)	konanie o neplatnosti nemožno začať po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa, od ktorého je rozdelenie účinné voči tomu, kto sa dovoláva neplatnosti, alebo ak boli nedostatky odstránené;

d)	ak je možné odstrániť nedostatok, kvôli ktorému možno vysloviť neplatnosť rozdelenia, poskytne príslušný súd dotknutým spoločnostiam lehotu na jeho odstránenie;

e)	rozhodnutie, ktorým je vyslovená neplatnosť rozdelenia, musí byť uverejnené spôsobom stanoveným v právnych predpisoch každého členského štátu v súlade s článkom 16;

f)	ak právne predpisy členského štátu povoľujú tretej osobe napadnúť takýto rozsudok, môže tak učiniť len v priebehu šiestich mesiacov od uverejnenia rozsudku podľa kapitoly III hlavy I;

g)	samotným rozhodnutím vyhlasujúcim neplatnosť rozdelenia nie je dotknutá platnosť záväzkov voči alebo v prospech nadobúdajúcich spoločností, ktoré vznikli pred uverejnením rozhodnutia súdu, ale po dátume stanovenom v článku 149;

h)

každá nadobúdajúca spoločnosť ručí za záväzky, ktoré vznikli voči nej po dátume nadobudnutia účinnosti rozdelenia a pred dňom uverejnenia rozhodnutia vyhlasujúceho neplatnosť rozdelenia; rozdeľovaná spoločnosť ručí taktiež za tieto záväzky; členské štáty môžu stanoviť, aby toto ručenie bolo obmedzené výškou čistého majetku, ktorý prešiel na nadobúdajúcu spoločnosť, voči ktorej tieto záväzky vznikli.

2.   Odchylne od odseku 1 písm. a) tohto článku môžu právne predpisy členského štátu tiež stanoviť, že neplatnosť rozdelenia vysloví správny orgán, ak možno proti takému rozhodnutiu podať opravný prostriedok na súd. Odsek 1 písm. b) a d) až h) tohto článku sa primerane uplatní na správny orgán. Takéto konanie o neplatnosti nemožno začať po uplynutí šiestich mesiacov od dátumu stanoveného v článku 149.

3.   Predchádzajúcimi ustanoveniami nie sú dotknuté právne predpisy členských štátov vzťahujúce sa na neplatnosť rozdelenia vyslovenú po akejkoľvek kontrole zákonnosti.

Článok 154

Výnimka z požiadavky schválenia valným zhromaždením rozdeľovanej spoločnosti

Ak nadobúdajúce spoločnosti vlastnia spoločne všetky akcie rozdelenej spoločnosti a všetky iné cenné papiere, s ktorými je spojené hlasovacie právo na valnom zhromaždení rozdeľovanej spoločnosti, bez toho, aby bol dotknutý článok 140, členské štáty nesmú vyžadovať schválenie rozdelenia valným zhromaždením rozdeľovanej spoločnosti, ak sú splnené aspoň tieto podmienky:

a)	dôjde k zverejneniu stanovenému v článku 138 u jednotlivých spoločností zúčastňujúcich sa operácie najmenej jeden mesiac predtým, ako táto operácia nadobudne účinnosť;

b)	všetci akcionári spoločností zúčastňujúcich sa operácie majú právo zoznámiť sa s dokumentmi uvedenými v článku 143 ods. 1 v sídle ich spoločnosti najmenej jeden mesiac predtým, ako operácia nadobudne účinnosť;

c)	ak nedôjde k zvolaniu valného zhromaždenia rozdeľovanej spoločnosti, ktoré sa má vyjadriť k schváleniu rozdelenia, tak sa informácia uvedená v článku 141 ods. 3 týka každej dôležitej zmeny aktív a pasív, ku ktorej došlo po dátume vyhotovenia návrhu podmienok rozdelenia.

Na účely písmena b) prvého odseku sa uplatní článok 143 ods. 2, 3 a 4 a článok 144

Oddiel 3

Rozdelenie splynutím

Článok 155

Vymedzenie pojmu „rozdelenie splynutím“

1.   Na účely tejto kapitoly „rozdelenie splynutím“ znamená operáciu, ktorou prevedie spoločnosť po zrušení bez likvidácie na viaceré novozaložené spoločnosti všetky svoje aktíva a pasíva s tým, že akcionárom spoločnosti, ktorá sa rozdeľuje, sa pridelia akcie nadobúdajúcich spoločností a prípadne vyrovnávací doplatok v hotovosti, nepresahujúci 10 % menovitej hodnoty pridelených akcií alebo, ak nie je dostupná menovitá hodnota, ich účtovnej paritnej hodnoty.

2.   Uplatní sa článok 90 ods. 2

Článok 156

Uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa rozdelenia spoločností zlúčením

1.   Články 137, 138, 139 a 141, článok 142 ods. 1 a 2 a články143 až 153 sa uplatňujú na splynutie bez toho, aby boli dotknuté články 11 a 12. Na tento účel sa pojmom „spoločnosti zúčastnené na rozdelení“ označuje rozdeľovaná spoločnosť a pojmom „nadobúdajúca spoločnosť“ každá z nových spoločností.

2.   Návrh podmienok rozdelenia obsahuje okrem informácií uvedených v článku 137 ods. 2 právnu formu, obchodné meno a sídlo všetkých nových spoločností.

3.   Návrh podmienok rozdelenia a v prípade oddelených dokumentov akt o založení alebo jeho návrh a stanovy alebo návrh stanov jednotlivých nových spoločností schváli valné zhromaždenie rozdeľovanej spoločnosti.

4.   Členské štáty nesmú klásť požiadavky uvedené v článkoch 141 a 142 a článku 143 ods. 1 písm. c), d) a e) v prípade, ak sú akcie v každej z nových spoločností pridelené akcionárom rozdeľovanej spoločnosti primerane k ich právam k základnému imaniu tejto spoločnosti.

Oddiel 4

Rozdelenie pod kontrolou súdneho orgánu

Článok 157

Rozdelenie pod kontrolou súdneho orgánu

1.   Členské štáty môžu uplatniť odsek 2, ak operácia rozdelenia podlieha kontrole súdneho orgánu, ktorý má právomoc:

a)	zvolať valné zhromaždenie akcionárov rozdeľovanej spoločnosti, aby sa vyjadrilo k rozdeleniu;

b)

uistiť sa, že akcionári každej spoločnosti zúčastnenej na rozdelení dostali alebo mohli získať prinajmenšom dokumenty stanovené v článku 143 v lehote, ktorá im umožní preštudovať ich včas predo dňom konania valného zhromaždenia ich spoločnosti, ktoré sa má vyjadriť k rozdeleniu; pokiaľ členský štát uplatní možnosť uvedenú v článku 140, lehota musí byť dostatočne dlhá, aby umožnila akcionárom nadobúdajúcich spoločností uplatniť práva, ktoré sú im priznané v uvedenom článku;

c)	zvolať schôdzu veriteľov jednotlivých spoločností zúčastnených na rozdelení, aby sa vyjadrili k rozdeleniu;

d)	uistiť sa, že veritelia jednotlivých spoločností zúčastnených na rozdelení dostali alebo mohli získať prinajmenšom návrhy podmienok rozdelenia včas na preštudovanie predo dňom uvedeným v písmene b);

e)	schváliť návrh podmienok rozdelenia.

2.   Ak súdny orgán zistí, že podmienky uvedené v odseku 1 písm. b) a d) sú splnené a že nemôže dôjsť k žiadnej ujme akcionárov a veriteľov, môže oslobodiť spoločnosti zúčastnené na rozdelení od uplatňovania:

a)	článku 138 za podmienky, že primeraný systém ochrany záujmov veriteľov uvedený v článku 146 ods. 1 pokrýva všetky pohľadávky nezávisle od ich dátumu vzniku;

b)	podmienok stanovených v článku 140 písm. a) a b), ak členský štát uplatní možnosť stanovenú v článku 140;

c)	článku 143 vo vzťahu k lehote a podmienkam kontroly dokumentov, ktoré sú v ňom uvedené.

Oddiel 5

Iné operácie podobné rozdeleniu

Článok 158

Rozdelenie s vyrovnávacím doplatkom presahujúcim 10 %

Ak právne predpisy členského štátu umožnia u jednej z operácií uvedených v článku 135, aby vyrovnávací doplatok v hotovosti presiahol 10 %, uplatnia sa oddiely 2, 3 a 4 tejto kapitoly.

Článok 159

Rozdelenie bez toho, aby rozdeľovaná spoločnosti zanikla

Ak právne predpisy členského štátu umožnia jednu z operácií stanovených v článku 135 bez toho, aby rozdeľovaná spoločnosti zanikla, uplatnia sa oddiely 2, 3 a 4 tejto kapitoly s výnimkou článku 151 ods. 1 písm. c).

Oddiel 6

Uplatňovanie

Článok 160

Prechodné ustanovenia

Členské štáty nemusia uplatňovať články 146 a 147 vo vzťahu k držiteľom dlhopisov a iných cenných papierov prevoditeľných na akcie, ak v čase nadobudnutia účinnosti ustanovení uvedených v článku 26 ods. 1 alebo 2 smernice 82/891/EHS stanovili vopred emisné podmienky postavenia týchto držiteľov v prípade rozdelenia.

HLAVA III

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 161

Ochrana údajov

Spracúvanie osobných údajov uskutočňované v kontexte tejto smernice podlieha smernici 95/46/ES (36).

Článok 162

Správa, pravidelný dialóg o systéme prepojenia registrov a preskúmanie

1.   Komisia najneskôr 8. júna 2022 zverejní správu o fungovaní systému prepojenia registrov, v ktorej sa preskúma najmä jeho technická prevádzka a jeho finančné aspekty.

2.   K uvedenej správe sa v prípade potreby pripoja návrhy na zmenu ustanovení tejto smernice vzťahujúcich sa na systém prepojenia registrov.

3.   Komisia a zástupcovia členských štátov sa pravidelne schádzajú v rámci akéhokoľvek vhodného fóra, aby diskutovali záležitosti, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, týkajúce sa systému prepojenia registrov.

4.   Komisia preskúma do 30. júna 2016 fungovanie ustanovení, ktoré sa týkajú predkladania správ a požiadaviek na dokumenty v prípade zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia spoločností, a ktoré boli zmenené alebo doplnené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/109/ES (37), a to najmä ich účinky na zníženie administratívnej záťaže spoločností na základe skúseností získaných pri ich uplatňovaní, a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej podľa potreby pripojí návrhy na zmenu uvedených ustanovení.

Článok 163

Výkon delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 25 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 25 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 25 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 164

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 165

Komunikácia

Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 166

Zrušenie

Smernice 82/891/EHS, 89/666/EHS, 2005/56/ES, 2009/101/ES, 2011/35/EÚ a 2012/30/EÚ, zmenené smernicami uvedenými v prílohe III časti A, sa zrušujú bez vplyvu na povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a dátumov uplatňovania smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe III časti B.

Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody v prílohe IV.

Článok 167

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 168

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 82.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 29. mája 2017.

(3)  Šiesta smernica Rady 82/891/EHS zo 17. decembra 1982 o rozdelení akciových spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 bod g) zmluvy (Ú. v. ES L 378, 31.12.1982, s. 47).

(4)  Jedenásta Smernica Rady 89/666/EHS z 21. decembra 1989 o požiadavkách na sprístupnenie údajov týkajúcich sa pobočiek zriadených v určitom členskom štáte určitými druhmi obchodných spoločností, ktoré sa spravujú právom iného štátu (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 36).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností (Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2005, s. 1).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES zo 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (Ú. v. EÚ L 258, 1.10.2009, s. 11).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/35/EÚ z 5. apríla 2011 o zlúčení a splynutí akciových spoločností (Ú. v. EÚ L 110, 29.4.2011, s. 1).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/30/EÚ z 25. októbra 2012 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností a udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 74).

(9)  Pozri prílohu III časť A.

(10)  Prvá smernica Rady 68/151/EHS z 9. marca 1968 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 zmluvy s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto ochranných opatrení v rámci celého spoločenstva (Ú. v. ES L 65, 14.3.1968, s. 8).

(11)  Ú. v. EÚ C 75, 31.3.2009, s. 1.

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/17/EÚ z 13. júna 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/666/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES a 2009/101/ES, pokiaľ ide o prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností (Ú. v. EÚ L 156, 16.6.2012, s. 1).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 1).

(16)  Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách). (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(17)  Smernica Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (Ú. v. ES L 225, 12.8.1998, s. 16).

(18)  Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Ú. v. ES L 82, 22.3.2001, s. 16).

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 29).

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES zo 6. mája 2009 o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a porady s nimi (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2009, s. 28).

(21)  Nariadenie Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE) (Ú. v. ES L 294, 10.11.2001, s. 1).

(22)  Smernica Rady 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení (Ú. v. ES L 294, 10.11.2001, s. 22).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(25)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(26)  Smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1).

(27)  Smernica Rady 91/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Ú. v. ES L 374, 31.12.1991, s. 7).

(28)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(29)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy (Ú. v. ES L 13, 19.1.2000, s. 12).

(30)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87).

(31)  Smernica Rady 89/117/EHS z 13. februára 1989 o povinnostiach pobočiek úverových inštitúcií a finančných inštitúcií zriadených v členskom štáte majúcich svoje ústredie mimo tohto členského štátu, týkajúcich sa uverejňovania ročných účtovných dokladov (Ú. v. ES L 44, 16.2.1989, s. 40).

(32)  Štvrtá smernica Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11).

(33)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(34)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(35)  Druhá smernica Rady 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 Zmluvy pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení (Ú. v. ES L 26, 31.1.1977, s. 1).

(36)  Smernica 95/46/ES sa ruší a nahrádza s účinnosťou od 25. mája 2018 nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(37)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/109/ES zo 16. septembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 77/91/EHS, 78/855/EHS, 82/891/EHS a smernica 2005/56/ES, pokiaľ ide o požiadavky na predkladanie správ a dokumentačné požiadavky v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia (Ú. v. EÚ L 259, 2.10.2009, s. 14).

---

---

---

---

---