11.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 266/10

(1)

Rada uložila nariadením (ES) č. 2604/2000 (2) konečné antidumpingové clo na dovoz určitého polyetylén tereftalátu (ďalej len „PET“) s koeficientom viskozity 78 ml/g alebo vyšším podľa DIN (Deutsche Industrienorm) 53728 („príslušný výrobok“), ktorý sa štandardne zatrieďuje do kódu KN 3907 60 20, s pôvodom okrem iného v Indii. Opatrenia nadobúdajú formu špecifického cla vo výške 181,7 EUR na tonu s výnimkou dovozov z viacerých výslovne uvedených spoločností, pre ktoré platia individuálne colné sadzby.

(2)

Rada súčasne uložila nariadením (ES) č. 2603/2000 (3) konečné vyrovnávacie clo vo výške 41,3 EUR na tonu na dovoz toho istého výrobku s pôvodom v Indii do Spoločenstva, s výnimkou dovozov z viacerých výslovne uvedených spoločností, pre ktoré platia individuálne colné sadzby.

(3)

Následne po uložení konečných opatrení Komisia dostala od vyvážajúceho indického výrobcu, t. j. South Asian Petrochem Limited („spoločnosť“), žiadosť o začatie preskúmania nariadenia (ES) č. 2604/2000 v prípade „nového vývozcu“ podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia. Spoločnosť tvrdila, že nie je prepojená so žiadnymi vyvážajúcimi výrobcami v Indii, na ktorých sa vzťahujú platné antidumpingové opatrenia v súvislosti s príslušným výrobkom. Okrem toho tvrdila, že nevyvážala príslušný výrobok počas pôvodného obdobia prešetrovania (od 1. októbra 1998 do 30. septembra 1999), ale že príslušný výrobok vyvážala do Spoločenstva po tomto období.

(4)

Komisia preskúmala dôkazy predložené spoločnosťou a posúdila ich ako dostatočné na začatie preskúmania v súlade s článkom 11 ods. 4 základného nariadenia. Po porade s poradným výborom a po tom, ako príslušné výrobné odvetvie Spoločenstva malo možnosť vyjadriť svoje pripomienky, začala Komisia prostredníctvom nariadenia (ES) č. 33/2005 (4) preskúmanie nariadenia č. 2604/2000 v súvislosti so spoločnosťou a začala prešetrovanie.

(5)

Podľa nariadenia (ES) č. 33/2005, ktorým sa začalo preskúmanie, antidumpingové clo uložené nariadením (ES) č. 2604/2000 bolo zrušené vo vzťahu k dovozu príslušného výrobku vyrábaného a vyvážaného spoločnosťou do Spoločenstva. Zároveň bolo podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia nariadené colným správam, aby podnikli primerané kroky na registráciu takéhoto dovozu.

(6)

V tom istom čase a z rovnakých dôvodov začala Komisia na základe žiadosti spoločnosti zrýchlené preskúmanie nariadenia (ES) č. 2603/2000 podľa článku 20 nariadenia Rady (ES) č. 2026/97 zo 6. októbra 1997 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (5).

(7)

Komisia oficiálne informovala spoločnosť a zástupcov Indie („vyvážajúca krajina“) o začatí preskúmania „nového vývozcu“. Priamo zainteresovaným stranám bola ďalej poskytnutá možnosť oznámiť svoje stanoviská písomne a požiadať o vypočutie. Komisia však nedostala takúto žiadosť.

(8)

Komisia zaslala spoločnosti dotazník a dostala ho vyplnený v stanovenej lehote. Komisia chcela overiť všetky údaje, ktoré považovala za potrebné na účely stanovenia dumpingu, preto sa v priestoroch žiadateľa uskutočnilo overovanie na mieste.

(9)

Prešetrovanie dumpingu pokrývalo obdobie od 1. októbra 2003 do 30. septembra 2004 („obdobie prešetrovania“).

(10)

Prešetrovanie potvrdilo, že spoločnosť nevyvážala príslušný výrobok počas pôvodného obdobia prešetrovania a že začala vývoz do Spoločenstva až po uplynutí tohto obdobia.

(11)

Spoločnosť bola ďalej schopná uspokojivo dokázať, že nemala priame ani nepriame prepojenie so žiadnymi indickými vyvážajúcimi výrobcami, na ktorých sa vzťahujú platné antidumpingové opatrenia v súvislosti s príslušným výrobkom.

(12)

Tým sa potvrdilo, že spoločnosť by sa podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia mala považovať za „nového vývozcu“, a preto by sa pre ňu malo určiť individuálne rozpätie.

(13)

Komisia v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia najprv preskúmala, či celkový objem predaja PET spoločnosťou na domácom trhu bol reprezentatívny v porovnaní s jej celkovým objemom vývozného predaja do Spoločenstva. Keďže tento predaj predstavoval viac ako 5 % jej celkového objemu vývozného predaja do Spoločenstva, považoval sa za reprezentatívny.

(14)

Následne Komisia určila tie typy PET, predávané spoločnosťou na domácom trhu, ktoré boli zhodné alebo priamo porovnateľné s typmi predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(15)

Prešetrovaním sa zistilo, že len dva typy výrobkov vyvážaných do Spoločenstva sú zhodné alebo priamo porovnateľné s výrobkami predávanými na domácom trhu. Pre každý z týchto dvoch typov výrobkov sa potom preskúmalo, či predaj na domácom trhu je dostatočne reprezentatívny vo vzťahu k zodpovedajúcemu vývoznému predaju. Keďže predaj každého z týchto typov na domácom trhu bol výrazne vyšší ako limit 5 %, obidva typy výrobkov sa považovali za reprezentatívne.

(16)

Taktiež sa skúmalo, či predaj každého typu výrobku na domácom trhu možno považovať za predaj uskutočnený v rámci bežného obchodovania, a to stanovením podielu objemu predaja podobného výrobku predávaného za čistú predajnú cenu rovnajúcu sa alebo vyššiu ako výrobné náklady (ziskový predaj) nezávislým zákazníkom príslušného typu výrobku. Keďže objem ziskového predaja príslušného výrobku predstavoval menej ako 80 %, ale 10 % alebo viac z celkového objemu predaja, normálna hodnota sa zakladala na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer len ziskového predaja každého typu.

(17)

Keďže všetok vývozný predaj príslušného výrobku do Spoločenstva bol uskutočnený priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, vývozná cena bola stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných.

(18)

S cieľom zabezpečiť objektívne porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny boli v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia formou úprav patrične zohľadnené rozdiely, ktoré vplývajú na porovnateľnosť cien.

(19)

Všetky úpravy objemu vývozného predaja, o ktoré spoločnosť požiadala, boli prijaté. Tieto úpravy sa týkajú provízií, nákladov spojených s vnútrozemskou dopravou, nákladov spojených s námornou dopravou, poistenia, nákladov na manipuláciu a balenie a bankových poplatkov.

(20)

V prípade predaja na domácom trhu boli prijaté úpravy požadované v súvislosti s províziami, vnútrozemskou dopravou, poistením, nákladmi na balenie a bankovými poplatkami. Úpravy požadované spoločnosťou v súvislosti s nepriamymi daňami a dovoznými prirážkami na základe článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia a v súvislosti s výdavkami na pobočky na základe článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia boli zamietnuté z ďalej uvedených dôvodov.

(21)

Úpravy žiadané v súvislosti s nepriamymi daňami sa zakladajú na argumente, že domáci zákazníci spoločnosti zaplatili pri nákupe príslušného výrobku na domácom trhu nerefundovateľnú sumu spotrebnej dane, kým vývozní zákazníci spoločnosti neboli povinní platiť túto daň. Spoločnosť požiadala, aby sa normálna hodnota upravila o túto sumu nerefundovateľnej spotrebnej dane. Normálna hodnota, ktorá bola porovnaná s vývoznou cenou, však bola určená na základe čistej domácej predajnej ceny bez akýchkoľvek daní. Normálna hodnota preto neobsahovala žiadnu spotrebnú daň, ktorá má vplyv na cenu a cenovú porovnateľnosť v zmysle článku 2 ods. 10 základného nariadenia. Okrem tohto sa dospelo k záveru, že daňovú povinnosť domácich zákazníkov vyvážajúceho výrobcu nemožno uplatniť pre úpravu podľa článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia, keďže takáto daň nie je „platená z podobného výrobku a materiálov fyzicky v ňom zahrnutých“. Spotrebná daň zaplatená domácimi zákazníkmi spoločnosti sa vymeriava z čistej predajnej ceny spoločnosti a nemá žiadny vplyv na výrobné náklady spoločnosti, ani na určovanie cien. Keďže akýkoľvek rozdiel v nepriamych daniach na domácom a vývoznom trhu bol už úplne zohľadnený porovnaním čistých domácich predajných cien spoločnosti s jej čistými vývoznými predajnými cenami, žiadosť spoločnosti o úpravu bola zamietnutá.

(22)

Spoločnosť pri poskytnutí informácií argumentovala, že je irelevantné, či sa porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou robí na základe čistých cien, t. j. bez všetkých nepriamych daní. Ďalej argumentovala, že spotrebná daň sa bude platiť z podobného výrobku a že má vplyv na cenovú porovnateľnosť, takže domáci zákazníci nedostanú úplnú refundáciu a musia v konečnom dôsledku zaplatiť časť spotrebnej dane. Jej zákazníci preto zaplatia vyššiu cenu na domácom trhu ako zákazníci na vývoznom trhu. Ako však už bolo uvedené, domáca cena používaná ako normálna hodnota už neobsahuje spotrebnú daň, preto nemôže mať vplyv na cenovú porovnateľnosť. Spoločnosť ďalej nepredložila žiadne informácie ani dôkazy o iných vplyvoch na porovnateľnosť normálnej hodnoty a vývoznej ceny. Tieto argumenty boli preto zamietnuté.

(23)

Požadovaná úprava v súvislosti s vylúčením dovoznej prirážky sa zakladala na argumente, že keď spoločnosť predáva príslušný výrobok na domácom trhu, dovozné clá na suroviny sa stanú splatné vo forme „zvýšenej“ spotrebnej dane. Termín „zvýšená“ spotrebná daň sa týka rozdielnej daňovej schémy platnej pre spoločnosť, ktorá je zriadená ako subjekt orientovaný na vývoz („SOV“) v porovnaní s inými indickými spoločnosťami (subjekty, ktoré nie sú orientované na vývoz). V rámci tejto schémy boli SOV spoločnosti oslobodené od všetkých dovozných ciel zo surovín, ale vzťahovala sa na ne vyššia sadzba spotrebnej dane, ak sa tovar, ktorý vyrobili tieto spoločnosti, predával na domácom trhu. Keďže takáto spotrebná daň nie je splatná z vývozného predaja, spoločnosť žiadala, aby sa normálna hodnota primerane upravila. Táto žiadosť bola zamietnutá, keďže spoločnosť nakupovala suroviny bez dane bez ohľadu na to, či sa finálny výrobok predáva na domácom trhu, alebo sa vyváža. Preto žiadne dovozné clá neboli platené z podobného výrobku a materiálov fyzicky v ňom zahrnutých, ak výrobok bol určený na spotrebu vo vyvážajúcej krajine, a neboli vyberané ani refundované vo vzťahu k výrobku vyvážanému do Spoločenstva v zmysle požiadavky článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia. Cenová porovnateľnosť medzi domácim trhom a vývozným trhom preto nebola dotknutá. Treba tiež uviesť, že spoločnosť nebola schopná dokázať platbu žiadneho dodatočného cla alebo nepriamej dane inej ako spotrebná daň z predaja hotového výrobku, ktorá sa opisuje v odôvodnení 21. Napokon nebola schopná v žiadnom prípade jasne stanoviť, či a koľko dovezenej alebo miestne nakúpenej suroviny sa použilo na výrobu finálneho výrobku.

(24)

Spoločnosť žiadala o úpravu aj v súvislosti s výdavkami jej miestnych pobočiek, poverených predajom na domácom trhu. Táto žiadosť bola zamietnutá, keďže výdavky na tieto pobočky zahŕňali PVA náklady aj na predaj iných výrobkov ako príslušný výrobok a nemuseli byť preto priamo spojené s predajom príslušného výrobku na domácom trhu. Spoločnosť teda nedokázala, že výdavky pobočiek mali vplyv na cenu alebo cenovú porovnateľnosť. Spoločnosť pri poskytnutí informácií argumentovala, že vyrába len jeden výrobok, ktorým je príslušný výrobok. To však bolo v rozpore so zisteniami. Okrem toho a v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia relevantnou na účel určenia normálnej hodnoty je predajná cena z pobočiek k prvému nezávislému zákazníkovi. Keďže pobočky predstavujú súčasť tej istej právnickej osoby a štruktúry spoločnosti, argumenty spoločnosti boli zamietnuté a žiadosť o túto úpravu nebola oprávnená.

(25)

Podľa článku 2 ods. 11 základného nariadenia bola vážená priemerná normálna hodnota každého typu príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva porovnaná s váženou priemernou vývoznou cenou každého zodpovedajúceho typu príslušného výrobku.

(26)

Porovnanie ukázalo existenciu dumpingu. Vážené priemerné dumpingové rozpätie určené pre spoločnosť, vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Spoločenstva, predstavuje 25,5 %.

(27)

Z hľadiska výsledkov prešetrovania sa dospelo k záveru, že konečné antidumpingové clo by sa malo uložiť na úrovni zisteného dumpingového rozpätia, ale v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by nemalo byť vyššie ako celoštátne rozpätie ujmy určené pre Indiu pri prešetrovaní, ktoré vedie k uloženiu súčasných opatrení.

(28)

Pri preskúmaní nového vývozcu nemožno stanoviť žiadne individuálne rozpätie ujmy, keďže sa prešetrovanie podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia obmedzuje na preskúmanie individuálneho dumpingového rozpätia. Dumpingové rozpätie sa preto porovnalo s celoštátnym rozpätím ujmy určeným pre Indiu v konečnom nariadení. Keďže celoštátne rozpätie ujmy bolo vyššie ako dumpingové rozpätie, úroveň opatrení by sa mala zakladať na dumpingovom rozpätí.

(29)

V súlade s článkom 14 ods. 1 základného nariadenia a článkom 24 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2026/97 žiadny výrobok nepodlieha antidumpingovému clu aj vyrovnávaciemu clu na účely riešenia jednej a tej istej situácie vyplývajúcej z dumpingu alebo subvencovania vývozu.

(30)

Pri súbežnom zrýchlenom preskúmaní nariadenia (ES) č. 2603/2000 sa pre spoločnosť stanovila individuálna sadzba vyrovnávacieho cla vo výške 106,5 EUR na tonu, zodpovedajúca sadzbe vyrovnávacieho cla ad valorem vo výške 13,9 %.

(31)

Keďže sa v súbežnom zrýchlenom preskúmaní zistilo, že všetky subvencie sú vývozné subvencie, antidumpingové clo treba upraviť, aby odrážalo skutočné dumpingové rozpätie zostávajúce po uložení vyrovnávajúcich ciel kompenzujúcich vplyv týchto subvencií.

(32)

Antidumpingové clo uplatniteľné na cenu CIF na hranici Spoločenstva a zohľadňujúce výsledky súbežného antisubvenčného konania preto je:

(33)

Keďže preskúmanie viedlo k zisteniu dumpingu v súvislosti so spoločnosťou, antidumpingové clo uplatniteľné na spoločnosť by sa malo vyberať spätne na dovozy príslušného výrobku, ktoré sa stali predmetom registrácie podľa článku 3 nariadenia (ES) č. 33/2005.

(34)

Spoločnosť ponúkla v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia cenový záväzok ohľadom svojho vývozu príslušného výrobku do Spoločenstva.

(35)

Komisia dospela po preskúmaní tejto ponuky k záveru, že tento záväzok je prijateľný, keďže bude eliminovať poškodzujúce účinky dumpingu. Okrem toho pravidelné a podrobné správy, ktoré sa spoločnosť zaviazala poskytovať Komisii, umožnia účinné monitorovanie. Okrem toho, povaha výrobku a štruktúra predaja spoločnosti je taká, že sa Komisia domnieva, že riziko obchádzania záväzku je obmedzené.

(36)

V snahe zabezpečiť účinné dodržiavanie a monitorovanie záväzku po predložení žiadosti o prepustenie do voľného obehu v súlade so záväzkom, oslobodenie od cla je podmienené predložením platnej „obchodnej faktúry“ vydanej spoločnosťou, ktorá obsahuje informácie uvedené v prílohe k nariadeniu (ES) č. 2604/2000, colnej správe príslušného členského štátu. Ak sa takáto faktúra nepredloží, alebo ak nezodpovedá výrobku predloženému colnej správe, na zabezpečenie účinného uplatňovania záväzku by mala byť splatná primeraná miera antidumpingového cla.

(37)

V prípade porušenia alebo odvolania záväzku môže byť uložené antidumpingové clo podľa článku 8 ods. 9 a ods. 10 základného nariadenia.

(38)

Skutočnosti a úvahy, na základe ktorých sa dospelo k uloženiu konečného antidumpingového cla na dovoz do Spoločenstva, boli oznámené spoločnosti a spoločnosť dostala možnosť predložiť pripomienky.

(39)

Toto preskúmanie nemá vplyv na dátum, ku ktorému nariadenie (ES) č. 2604/2000 stratí účinnosť podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.