8.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 144/11

(1)

Komisia 9. septembra 2004 prostredníctvom oznámenia („oznámenie o začatí konania“) uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) oznámila začatie antidumpingového konania v súvislosti s dovozom granulovaného polytetrafluóretylénu (ďalej len „PTFE“) s pôvodom v Rusku a v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) do Spoločenstva.

(2)

Antidumpingové konanie sa začalo na základe podnetu podaného dňa 26. júla 2004 Európskou radou pre chemický priemysel (ďalej len „CEFIC“ alebo „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú väčšinový podiel, v tomto prípade viac ako 80 % celkovej výroby PTFE v Spoločenstve. Podnet obsahoval dôkaz o dumpingu uvedeného výrobku a o ním spôsobenej značnej ujme, čo Komisia považovala za postačujúci dôvod na začatie konania.

(3)

Komisia úradne informovala o začatí konania vyvážajúcich výrobcov v Rusku a v ČĽR, dovozcov/obchodníkov a ich združenia, dodávateľov a užívateľov, o ktorých vedela, že sa ich záležitosť týka, predstaviteľov príslušných vyvážajúcich krajín a navrhovateľov, ako aj všetkých známych výrobcov Spoločenstva. Zúčastnené strany dostali príležitosť, aby v lehote stanovenej v oznámeniach o začatí konania písomne predložili svoje stanoviská a požiadali o vypočutie.

(4)

Vzhľadom na veľký počet známych čínskych vyvážajúcich výrobcov uvedených v sťažnosti sa v oznámení o začatí konania v súlade s článkom 17 základného nariadenia uviedla informácia o výbere vzorky na určenie dumpingu.

(5)

V snahe umožniť Komisii, aby rozhodla, či bude výber vzorky nevyhnutný, a v kladnom prípade vybrala vzorku, Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov z ČĽR, aby sa jej prihlásili a poskytli, ako sa uvádza v oznámení o začatí konania, základné informácie o svojich aktivitách súvisiacich s PTFE počas obdobia prešetrovania (od 1. júla 2003 do 30. júna 2004).

(6)

Po preskúmaní informácií, ktoré predložili vyvážajúci výrobcovia, a v dôsledku nízkeho počtu odpovedí na otázky spojené s výberom vzorky Komisia rozhodla, že výber vzorky v súvislosti s vývozcami z ČĽR nie je potrebný.

(7)

V snahe umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR predložiť v prípade záujmu žiadosť o trhovohospodársky prístup (ďalej len „THP“) alebo o individuálny prístup (ďalej len „IP“) Komisia zaslala formuláre žiadosti čínskym vyvážajúcim výrobcom, o ktorých vedela, že sa ich záležitosť týka. Žiadosti o THP alebo o IP v prípade, že sa prešetrovaním zistí, že nespĺňajú podmienky udelenia THP, Komisia dostala od troch vyvážajúcich výrobcov.

(8)

Komisia zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých vedela, že sa ich záležitosť týka, a všetkým ďalším spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v rámci lehôt stanovených v oznámení o začatí konania. Komisia dostala vyplnené dotazníky od troch čínskych vyvážajúcich výrobcov, od dvoch ruských vyvážajúcich výrobcov, od troch výrobcov Spoločenstva a od jedného nespriazneného dovozcu.

(9)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, spôsobenej ujmy a záujmu Spoločenstva, a vykonala overovacie návštevy v priestoroch týchto spoločností:

(10)

Vzhľadom na potrebu stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorým THP nemohol byť udelený, sa uskutočnila overovacia návšteva s cieľom stanoviť normálnu hodnotu na základe údajov tretej krajiny, Spojených štátov amerických (ďalej len „USA“), a to v priestoroch týchto spoločností:

(11)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa uskutočnilo v období od 1. júla 2003 do 30. júna 2004 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Skúmanie trendov v súvislosti s analýzou ujmy sa uskutočnilo v období od 1. januára 2001 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(12)

Fluoropolyméry tvoria skupinu vysokoúčinných plastov, z ktorých je polytetrafluóretylén (ďalej len „PTFE“) najznámejší a najširšie používaný.

(13)

Granulovaný PTFE je chemický výrobok (fluoropolymér), ktorý sa vyznačuje viacerými vysokoodolnými vlastnosťami (ako je vysoká teplota topenia, vysoká tepelná stálosť, nerozpustnosť, nehorľavosť, nízka dielektrická konštanta). Používa sa ako zložka v širokom rozsahu priemyselných sektorov, napríklad v chemickom, strojárskom, elektrotechnickom (vnútorný plášť káblov), automobilovom, stavebnom (ako izolačný prostriedok) sektore, vo výrobe kuchynských potrieb (panvice), v textilnom alebo biomedicínskom (chirurgické nástroje) sektore. Najznámejšia obchodná značka, pod ktorou sa s týmto výrobkom obchoduje, je „Teflón“.

(14)

Príslušný výrobok je takzvaný granulovaný polytetrafluóretylén (PTFE), ktorý neobsahuje viac než 3 % inej monomerovej jednotky, ako je tetrafluóretylén, bez plnív, vo forme prášku alebo tabliet, okrem mikromletých materiálov, a jeho nespracovaný polymér (reaktorová perla). Posledne menovaný sa môže vyskytovať v mokrej alebo suchej forme. Napriek rôznym možným druhom výrobku v dôsledku rôznej formy, veľkosti častíc, tepelnej úpravy alebo obsahu komonomérov, všetky predstavujú na účely tohto konania jeden výrobok, pretože majú tie isté fyzikálne charakteristiky a v podstate aj tie isté použitia. Príslušný výrobok možno v súčasnosti zaradiť pod číselný kód KN ex 3904 61 00.

(15)

Ukázalo sa, že príslušný výrobok a PTFE, ktorý v Spoločenstve vyrába a predáva výrobné odvetvie Spoločenstva, PTFE vyrábaný a predávaný na domácom trhu obidvoch vyvážajúcich krajín a PTFE vyrábaný a predávaný na domácom trhu tretej krajiny majú v podstate tie isté fyzikálne a technické charakteristiky a tie isté základné použitia. Preto sa dočasne považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(16)

Dvaja výrobcovia tvrdili, že výrobok dovážaný z Ruska a Číny pri niektorých aplikáciách vôbec nekonkuruje PTFE vyrábaným a predávaným na trhu Spoločenstva. Toto sa týka najmä odpadu alebo PTFE mimo špecifikácie, ktorý sa používa na výrobu PTFE s drobnými časticami. Tento výrobok s drobnými časticami sa používa napríklad ako prísada pri spracovaní plastov alebo do tlačovej farby, ako aj do povlakov kovov. Toto tvrdenie sa muselo odmietnuť, pretože sa ukázalo, že výrobné odvetvie Spoločenstva vyrába aj odpadový materiál alebo materiál mimo špecifikácie, ktorý sa predáva tým istým zákazníkom.

(17)

Všeobecná metodika je opísaná nižšie. Následná prezentácia záverov o dumpingu pre príslušné krajiny preto iba opisuje otázky špecifické pre každú vyvážajúcu krajinu.

(18)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa najprv u každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu skúmalo, či je jeho domáci predaj PTFE reprezentatívny, t. j. či celkový objem tohto predaja predstavoval najmenej 5 % celkového objemu vývozného predaja výrobcu do Spoločenstva.

(19)

Komisia následne identifikovala tie druhy PTFE predávané na domácom trhu, ktoré sú totožné alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva. Pokiaľ ide o skúmanie na základe druhu výrobku, Komisia považovala za totožné alebo priamo porovnateľné tie druhy výrobku, predávané na domácom trhu a vyvážané, ktoré majú podobnú priemernú veľkosť častíc, tepelnú úpravu a obsah komonomérov.

(20)

Pre každý druh, ktorý vyvážajúci výrobcovia predávajú na svojich domácich trhoch a pri ktorom sa ukázalo, že je priamo porovnateľný s druhom PTFE predávaným na vývoz, Komisia zisťovala, či je domáci predaj dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj určitého druhu PTFE sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja daného druhu počas OP predstavoval 5 % alebo viac celkového objemu predaja porovnateľného druhu PTFE vyvážaného do Spoločenstva.

(21)

Komisia následne skúmala, či domáci predaj každého druhu PTFE predávaného v reprezentatívnych množstvách môže byť považovaný za predaj uskutočnený v rámci bežného obchodovania v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia prostredníctvom stanovenia podielu ziskových predajov príslušného druhu PTFE nezávislým zákazníkom. Keďže objem predaja každého druhu PTFE predávaného za čistú predajnú cenu, ktorá je rovnaká alebo vyššia ako vypočítané výrobné náklady, predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto druhu a vážený priemer ceny tohto druhu výrobku bol rovnaký alebo vyšší ako výrobné náklady, normálna hodnota sa zakladala na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer cien všetkých domácich predajov tohto druhu výrobku uskutočneného počas obdobia prešetrovania, bez ohľadu na to, či bol tento predaj ziskový alebo nie.

(22)

Vo všetkých prípadoch sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien.

(23)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnávali na základe cien zo závodu. S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa formou úprav patrične zohľadnili rozdiely, ktoré vplývajú na ceny a na porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Primerané úpravy boli umožnené vo všetkých prípadoch, v ktorých boli opodstatnené, presné a podložené overenými dôkazmi.

(24)

Podľa článku 2 ods. 11 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie v prípade každého vyvážajúceho výrobcu stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou pripadajúcou na druh výrobku.

(25)

Normálna hodnota sa v procese antidumpingového prešetrovania v súvislosti s dovozom s pôvodom v ČĽR stanoví v súlade s bodmi 1 až 6 článku 2 základného nariadenia pre tých výrobcov, o ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritéria ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(26)

V krátkosti a len pre informatívne účely sú kritéria v článku 2 ods. 7 písm. c), ktorých splnenie musia žiadajúce spoločnosti preukázať, uvedené v zosumarizovanej podobe:

(27)

Traja vyvážajúci výrobcovia v ČĽR požiadali o THP v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a vyplnili formulár žiadosti o THP určený pre vyvážajúcich výrobcov. Komisia si vyžiadala a v priestoroch týchto troch výrobcov preverila všetky informácie predložené v žiadosti o THP, ktoré považovala za potrebné.

(28)

Prešetrovanie ukázalo, že ani jedna z troch uvedených spoločností nesplnila požadované kritériá a ich žiadosti museli byť zamietnuté. V uvedenej tabuľke sú zhrnuté rozhodnutia pre tri spoločnosti v súvislosti s každým z piatich kritérií uvedených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(29)

Príslušné spoločnosti dostali možnosť pripomienkovať uvedené zistenia. Všetky tri spoločnosti vyjadrili nesúhlas s prijatými rozhodnutiami a požadovali, aby im bol udelený THP.

(30)

Jedna spoločnosť vyjadrila pochybnosti o tom, či prax Komisie pri posudzovaní žiadostí o THP na základe piatich kritérií ustanovených článkom 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia možno považovať za zhodujúcu sa s ustanoveniami GATT/WTO. Spoločnosť ďalej tvrdila, že Komisia sa pri svojom rozhodovaní opierala o náznaky a domnienky a že neuplatňovala článok 2 ods. 7 základného nariadenia objektívne.

(31)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že prebiehajúce prešetrovanie, vrátane posudzovania, či vyvážajúci výrobca vykonáva svoju činnosť v súlade s podmienkami trhového hospodárstva, sa vykonáva v súlade s platnými ustanoveniami základného nariadenia, ktoré sú plne v súlade so záväzkami Svetovej obchodnej organizácie.

(32)

Ako potvrdil súd prvého stupňa, bremeno dôkazu spočíva na vyvážajúcom výrobcovi, ktorý má preukázať, že spĺňa podmienky ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Ak takýto dôkaz nepredloží, žiadosť o THP musí byť zamietnutá. Tento záver sa urobí na základe objektívnej analýzy opodstatnených dôkazov zistených v súvislosti s príslušnou spoločnosťou a podlieha súdnemu preskúmaniu.

(33)

Pokiaľ ide o prvé kritérium, t. j. že obchodné rozhodnutia sa robia na základe trhových signálov, bez závažných zásahov štátu, a náklady odzrkadľujú trhové hodnoty, Komisia dospela k záveru, že v prípade jednej spoločnosti neexistujú žiadne dôkazy, že sa dodržiavali stanovy. Neboli teda k dispozícii žiadne dôkazy o tom, že rozhodnutia tejto spoločnosti nemôžu byť výrazne ovplyvnené štátom, a to aj cez štátom vlastnených akcionárov. Spoločnosť namietala proti záverom Komisie, tvrdiac, že jej stanovy ponúkajú spoľahlivú záruku, že štát nemôže vykonávať významný vplyv na jej rozhodnutia a navyše, že štátom vlastnený akcionár je správca majetku konajúci v mene súkromnej spoločnosti. Stanovy spoločnosti však zakotvujú jej organizáciu a rozhodovacie procesy. Keďže prešetrovanie odhalilo, že tieto stanovy sa nedodržiavali a sama spoločnosť by ich mohla ľahko zmeniť, možno odôvodnene usúdiť, že konečné ustanovenia takýchto stanov, v snahe zabezpečiť, aby štát nemohol významne ovplyvňovať rozhodovanie spoločnosti, nie sú spoľahlivé a nemôžu poskytovať v tomto smere žiadnu záruku. Okrem toho, spoločnosť neposkytla žiadne vysvetlenie, okrem „očividnosti“, prečo štátom vlastnený trustový fond je jeho faktickým akcionárom. Naopak, počas preverovania na mieste sa tvrdilo, že to by umožnilo spoločnosti, okrem iného, lepší prístup k financovaniu v budúcnosti. Preto Komisia považovala riziko zasahovania štátu za závažné.

Spoločnosť ďalej tvrdila, že v rozpore so závermi útvarov Komisie, ceny jej materiálov odzrkadľujú trhové hodnoty. Okrem toho, že spoločnosť nepredložila žiadne dôkazy, že je to skutočne tak, uskutočnili sa porovnateľné nákupy materiálov za rôzne ceny bez toho, aby spoločnosť bola schopná podať akékoľvek odôvodnené vysvetlenie, pokiaľ ide o tieto závažné rozdiely.

Komisia musela preto dospieť k záveru, že vyvážajúci výrobca neposkytol dostatočné informácie o tom, že svoju činnosť vykonáva v súlade s podmienkami trhového hospodárstva. Ani jeden z argumentov, ktoré príslušná spoločnosť predložila po uvedenom odhalení, nemohol vyvrátiť tento záver, a žiadosť musela byť zamietnutá.

(34)

Jedna spoločnosť tvrdila, že absencia minimálneho kvóra na zasadaní akcionárov, ktoré umožňuje štátom vlastnenému akcionárovi významne ovplyvňovať rozhodnutia spoločnosti, nie je relevantná, pretože takéto zasadanie nezodpovedá za prevádzkové rozhodnutia. Napriek tomu vplyv štátu je relevantný nielen vtedy, keď súvisí s prevádzkovými rozhodnutiami. Okrem toho, v súlade so stanovami spoločnosti, zasadanie akcionárov je kompetentné, okrem iného, rozhodovať o obchodných operáciách a investičných plánoch, skúmať a schvaľovať finančný rozpočet a záverečné účty, ako aj plán rozdelenia zisku spoločnosti. Štát teda môže významne ovplyvňovať rozhodnutia spoločnosti o takýchto dôležitých záležitostiach. Preto spoločnosť tvrdila, že skutočnosť, že vývozný predaj sa uskutočňoval cez štátom čiastočne vlastneného obchodníka počas polovice OP, nie je dôvodom na vyvodenie záveru, že došlo k zasahovaniu štátu. V tejto súvislosti treba poznamenať, že tento obchodník sa angažoval v predaji príslušného výrobku (vrátane podpisovania zmlúv, prijímania platieb a vystavovania faktúr pre zákazníkov), ale nepodal žiadosť o THP. Spoločnosť preto nebola schopná preukázať, že pôsobila bez závažného zásahu štátu.

(35)

Jedna spoločnosť tiež tvrdila, že štátom vlastnený akcionár, držiteľ väčšiny akcií spoločnosti, ktorý na tomto základe menoval väčšinu členov predstavenstva, nemohol závažne ovplyvniť rozhodnutia spoločnosti. V tejto súvislosti pripomíname, že v súlade s dôslednou praxou Komisie, ak má štát možnosť vykonávať závažný vplyv na rozhodnutia spoločnosti, či už de jure, alebo de facto, vyvodzujeme, že prvé kritérium článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia nie je splnené. Preto musela byť táto žiadosť zamietnutá.

(36)

Pokiaľ ide o druhé kritérium, t. j. že firmy majú jednu jasnú sadu základných účtovných záznamov, ktoré sú predmetom nezávislého auditu v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi, všetky tri spoločnosti uviedli, že plnia toto kritérium, pretože ich účtovné záznamy sú predmetom nezávislého auditu. Ukázalo sa však, že audítorské správy týchto spoločností obsahovali závažné nezrovnalosti s ich účtovníctvom, alebo že sa nezaoberali zmenami v účtovnej politike príslušných spoločností, ako to vyžadujú medzinárodné účtovné štandardy. V jednom prípade sa tiež zistilo, že účtovné záznamy uvedené v poznámkach audítora k účtovníctvu sa nezhodovali s účtovnými záznamami spoločnosti. Ďalšia spoločnosť nepredložila anglickú verziu úplnej finančnej uzávierky, vrátane poznámok audítora, čo zabránilo jej riadnemu preskúmaniu. Preto Komisia musela prijať záver, že účtovné záznamy všetkých troch príslušných spoločností neboli predmetom auditu v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi, ako to vyžaduje druhá zarážka článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a ich žiadosti boli zamietnuté.

(37)

Pokiaľ ide o tretie kritérium, uvedené tri spoločnosti uviedli, že v rozpore so závermi Komisie neexistovali žiadne závažné deformácie, ktoré by boli dôsledkom bývalého systému netrhového hospodárstva. Jedna spoločnosť nesúhlasila s tým, že nie sú k dispozícii žiadne dôkazy o tom, že jej práva na používanie pôdy odzrkadľujú trhové hodnoty, a predložila verejné informácie týkajúce sa cien pôdy. Spoločnosť predložila tieto informácie so značným oneskorením po lehote na predloženie riadne doloženej žiadosti o THP. Informácie sa teda už nedali overiť a žiadosť musela byť odmietnutá. Pokiaľ ide o druhú spoločnosť, ukázalo sa, že svoje zariadenia na výrobu príslušného výrobku zakúpila od štátnej spoločnosti, avšak s výraznou zľavou v porovnaní s hodnotou stanovenou nezávislými hodnotiteľmi. Ďalej sa zistilo, že jej odpisovanie základných prostriedkov je nedôsledné. V prípade tretej spoločnosti Komisia zistila, že táto spoločnosť získala záruky na bankový úver od svojho štátom vlastneného akcionára a že spravovala vyrovnávací účet takým spôsobom, že nebolo možné dať faktúry a platby do vzájomnej súvislosti. To znamená, že existovali závažné deformácie, ktoré boli dôsledkom bývalého systému netrhového hospodárstva.

(38)

Komisia preto dospela k záveru, že príslušné spoločnosti nespĺňajú podmienky uvedené v tretej zarážke článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a ich žiadosti museli byť preto zamietnuté.

(39)

Spoločnosť, ktorá nespĺňala štvrté kritérium, tvrdila, že zákon o konkurze a vyrovnaní zaručuje, v rozpore so závermi Komisie, stabilitu a právnu istotu. Ukázalo sa však, že táto spoločnosť čelila značným finančným ťažkostiam, keďže bola niekoľko po sebe idúcich rokov stratová, a zachránil ju jej štátom vlastnený akcionár. Spoločnosť síce tvrdila, že takéto značné finančné ťažkosti nemusia nevyhnutne viesť k bankrotu, no skutočnosť, že štátom vlastnený akcionár zachránil spoločnosť (a to aj odpísaním dlhov) v situácii, v ktorej by to za normálnych trhových podmienok akcionár neurobil, naznačuje, že uplatňovanie tohto zákona na tento konkrétny prípad je pochybné. Preto Komisia dospela k záveru, že nejestvujú nijaké dôkazy o tom, že sa na túto spoločnosť uplatňoval zákon o konkurze a vyrovnaní. Vzhľadom na absenciu takýchto dôkazov Komisia usúdila, že toto kritérium nie je splnené.

(40)

Po porade s poradným výborom Komisia zodpovedajúcim spôsobom informovala priamo dotknuté strany. Hlavnými argumentmi, ktoré vzniesli vývozcovia, sa už zaoberalo vyššie. Výrobné odvetvie Spoločenstva tiež dostalo príležitosť na pripomienky a súhlasilo s rozhodnutím ohľadne THP.

(41)

Na základe článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa zavádza celoštátne clo, v prípade zavedenia cla, pre krajiny spadajúce pod článok 2 ods. 7 základného nariadenia, s výnimkou prípadov, keď sú spoločnosti schopné preukázať, že spĺňajú všetky kritériá uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia na získanie individuálneho prístupu.

(42)

Traja vyvážajúci výrobcovia, ktorí žiadali o udelenie THP, požiadali aj o individuálny prístup v prípade, ak im THP nebude udelený.

(43)

Keďže ani jedna z troch spoločností nebola schopná preukázať, že zasahovanie štátu, či už skutočné alebo potenciálne, nebolo také, aby ovplyvňovalo aj ich vývozné ceny a množstvá, ako aj ich podmienky predaja, Komisia musela prijať záver, že nespĺňajú podmienky ustanovené v článku 9 ods. 5 písm. b) základného nariadenia.

(44)

V prípade všetkých troch spoločností sa tiež zistilo, že ak by sa týmto vývozcom udelila individuálna colná sadzba, nedalo by sa vylúčiť riziko obchádzania opatrení. Toto riziko vyplýva z uvedeného skutočného alebo potenciálneho vplyvu štátu na prevádzku spoločností. Navyše, vzhľadom na povahu a prezentáciu PTFE je obvykle veľmi ťažké, najmä pre colné orgány, identifikovať výrobcu vyvážaného PTFE. Riziko porušovania opatrení prostredníctvom vývozu cez krajinu s nižšou úrovňou cla, ktoré sa zhoršuje skutočnosťou, že existuje významné riziko zásahu štátu, sa preto tiež považovalo za významné. Podmienky uvedené v článku 9 ods. 5 písm. e) základného nariadenia neboli teda splnené.

(45)

Keďže ani jedna zo spoločností nespĺňa kritériá uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia, Komisia sa predbežne rozhodla neudeliť im IP.

(46)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol udelený THP, musí stanoviť na základe cien alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom (ďalej len „tretia krajina“).

(47)

V oznámení o začatí konania Komisia oznámila svoj zámer použiť USA ako vhodnú tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom na stanovenie normálnej hodnoty pre ČĽR a vyzvala zainteresované strany, aby v tejto súvislosti predložili svoje pripomienky. Dvaja vyvážajúci výrobcovia v ČĽR tvrdili, že USA nie sú vhodnou voľbou a navrhli namiesto toho Rusko. Uviedli, že na trhu USA s PTFE neexistuje dostatočná súťaž, pretože sú na ňom od roku 1988 zavedené antidumpingové clá na dovoz z Talianska a Japonska. Ďalej tvrdili, že najväčší americký výrobca je spriaznený s jedným navrhovateľom z Európskej únie. Okrem toho sa uvádzalo, že existujú rozdiely v technickej úrovni, kvalite a konečnom použití medzi PTFE predávanom na trhu USA a vyvážanom čínskymi výrobcami do Spoločenstva. Navyše sa tvrdilo, že existujú rozdiely v prístupe k materiálu, keďže výrobcovia v USA musia dovážať fluorit, pričom čelia vývozným kvótam, ktoré zaviedla ČĽR a ktoré predstavujú 50 % celosvetovej výroby tohto výrobku. Na druhej strane čínski vývozcovia majú priamy prístup k fluoritu vyrábanému v Číne. Napokon sa uvádzalo, že hospodársky rozvoj Číny (s nižšími mzdovými nákladmi ako v USA) sa viac podobá rozvoju v Rusku, ktoré je tiež predmetom toho istého prešetrovania

(48)

Treba poznamenať, že PTFE sa vyrába v obmedzenom počte krajín. Jeden indický výrobca vystúpil s podporou tvrdení o údajnom dumpingu proti čínskym vyvážajúcim výrobcom a Komisia ho požiadala, aby spolupracoval ako výrobca v potenciálnej tretej krajine. Indický výrobca však so spoluprácou nesúhlasil.

(49)

Pokiaľ ide o navrhovaný výber Ruska, ukázalo sa, že z dôvodov, vysvetlených v odôvodneniach 70 až 75, nie sú údaje týkajúce sa normálnej hodnoty, ktoré predložili ruskí vyvážajúci výrobcovia, spoľahlivé, a preto ich nemožno použiť. Z tohto dôvodu používanie takýchto údajov na stanovenie normálnej hodnoty pre čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol udelený trhovohospodársky prístup, nemožno akceptovať. Navyše, krajina, ktorá je tiež predmetom prešetrovania, sa obvykle nepovažuje za vhodnú tretiu krajinu, pretože jej vnútorný trh by mohol byť deformovaný.

(50)

V súvislosti s výberom USA analýza všetkých dostupných informácií ukázala, že USA sa zdajú byť najvhodnejšou treťou krajinou. Spojené štáty americké majú veľký a silne konkurenčný trh pre príslušný výrobok s tromi výrobcami a, napriek antidumpingovým clám, so značným dovozom (viac ako 20 % vnútorného trhu), vrátane dovozu z ČĽR a Ruska. Clá na dovoz PTFE sú v USA nižšie (5,8 %) ako v Rusku (10 %).

(51)

Pokiaľ ide o vzťah medzi výrobcom v tretej krajine a v Spoločenstve, toto samo osebe nie je dôvodom na to, aby sa výber USA považoval za nevhodný. Údaje, ktoré predložili výrobcovia v USA, overili útvary Komisie, ktoré boli plne uspokojené, pokiaľ ide o ich primeranosť a spoľahlivosť.

(52)

Ukázalo sa, že tvrdenie o rozdieloch v prístupe k materiálu (k fluoritu) takisto nie je prekážkou pre výber USA. Neboli predložené žiadne dôkazy o vplyve čínskych vývozných kvót na trh USA tak, aby umožnili kvantifikáciu takýchto prípadných vplyvov. Zistilo sa však, že fluorit je štvrtá dodávaná surovina pre PTFE, a preto by mal predstavovať len veľmi malú časť jeho výrobných nákladov (odhadovanú približne na menej ako 5 %). Za týchto okolností by bol vplyv čínskych vývozných kvót na trh USA pre PTFE minimálny. Navyše oveľa dôležitejším vstupom pre PTFE je chloroform, pri ktorom je ČĽR znevýhodnená v dôsledku svojej závislosti od dovozu a vysokých antidumpingových ciel uplatňovaných voči viacerým vyvážajúcim krajinám. Preto Komisia dospela k záveru, že žiadny rozdiel v prístupe k materiálu medzi USA a ČĽR nie je taký, aby v jeho dôsledku výber USA ako tretej krajiny bol neodôvodnený.

(53)

Pokiaľ ide o fyzické a technické rozdiely a konečné použitia, dostupné informácie naznačujú, že výrobok, ktorý vyvážajú čínski výrobcovia, hoci má obvykle nižšiu kvalitu v dôsledku rozdielnych úrovní kontaminácie v porovnaní s PTFE vyrábaným v USA, stále zodpovedá priemyselným normám a všeobecne sa používa na tie isté aplikácie. Napriek tomu, aby sa zohľadnila možnosť rozdielnych úrovní kontaminácie medzi príslušným výrobkom a podobným výrobkom, a pri absencii akéhokoľvek iného základu, úprava sa dočasne stanovila na úroveň 10 % na základe odhadov, ktoré poskytli výrobcovia v USA.

(54)

Napokon, pokiaľ ide o rozdielne úrovne hospodárskeho rozvoja USA a ČĽR, neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by mohli dokumentovať, či a do akej miery takéto rozdiely ovplyvnili normálnu hodnotu. Navyše, takýto rozdiel sám osebe nie je relevantným faktorom pri výbere tretej krajiny. V skutočnosti môže výber moderného a nákladovo efektívneho trhu charakterizovaného intenzívnou hospodárskou súťažou viesť k nižšej normálnej hodnote než v prípade, ak má tretia krajina hospodársky rozvoj porovnateľný s krajinou s netrhovým hospodárstvom.

(55)

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že USA sú najvhodnejšou treťou krajinou a že za týchto okolností sa výber USA zdá byť rozumný a odôvodnený v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia.

(56)

Komisia zaslala výrobcom v USA podrobnejší dotazník požadujúci informácie o domácich pre dajných cenách a výrobných nákladoch podobného výrobku. Odpoveď výrobcu sa preverovala na mieste.

(57)

Normálna hodnota sa pre čínskych vyvážajúcich výrobcov stanovila podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia na základe overených informácií získaných od dvoch výrobcov v tretej krajine, t. j. na základe cien zaplatených alebo splatných na vnútornom trhu USA za porovnateľné druhy výrobku, pretože sa ukázalo, že boli vyrobené v rámci bežného spôsobu obchodovania a v reprezentatívnych množstvách.

(58)

Pokiaľ ide o stanovenie normálnej hodnoty, Komisia sa riadila tou istou metodikou, aká je opísaná v odôvodneniach 18 až 28.

(59)

Všetky vývozné predaje do Spoločenstva realizované čínskymi vyvážajúcimi výrobcami sa uskutočnili priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve a z tohto dôvodu sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien.

(60)

Tam, kde to bolo vhodné a odôvodnené, sa vykonali úpravy týkajúce sa zliav a rabatov, provízií, nákladov spojených s dopravou, poistením a balením, úverových a popredajných nákladov a bankových poplatkov.

(61)

Ako sa uvádza v odôvodnení 53, vykonala sa podľa článku 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia úprava normálnej hodnoty vzhľadom na rozdiely v mierach kontaminácie medzi výrobkom predávaným čínskymi výrobcami do Spoločenstva a výrobkom predávaným na vnútornom trhu v USA.

(62)

Okrem toho, jeden druh výrobku, ktorý vyvážajú čínski vyvážajúci výrobcovia, mal inú tepelnú úpravu ako porovnateľný druh predávaný v tretej krajine. Preto sa v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia vykonala úprava. Pri absencii akýchkoľvek dôveryhodnejších informácií sa úprava stanovila na základe cenového rozdielu súvisiaceho so špecifickými charakteristikami zistenými v tretej krajine.

(63)

V prípade jedného druhu výrobku, ktorý vyvážajú čínski vyvážajúci výrobcovia, s priemernou veľkosťou častice 100 až 400 mikrónov, spolupracujúci výrobcovia v USA nevyrobili počas OP žiadny priamo zodpovedajúci druh výrobku a nemohol sa urobiť žiadny odhad trhového rozdielu. Napriek tomu Komisia, na základe informácií, ktoré poskytol jeden výrobca v USA, prijala predbežný záver, že tento druh výrobku predávaný čínskymi vývozcami, s nekonzistentnými veľkosťami častíc, mal charakteristiky blízko pripomínajúce charakteristiky nízkotokového PTFE (menej ako 100 mikrónov). Preto Komisia považovala za vhodné, aby sa normálna hodnota pre tento druh zakladala na normálnej hodnote zistenej pre nízkotokový PTFE predávaný na trhu USA.

(64)

Vykonala sa aj úprava v súvislosti s požadovanými rozdielmi v náhrade čínskej DPH.

(65)

U každého čínskeho vyvážajúceho výrobcu sa vážený priemer normálnej hodnoty pre druhy vyvážané do Spoločenstva stanovený pre tretiu krajinu porovnával s váženým priemerom vývoznej ceny zodpovedajúceho druhu vyvážaného do Spoločenstva, ako ustanovuje článok 2 ods. 11 základného nariadenia.

(66)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 41 a 43, ani jednej z troch spolupracujúcich čínskych spoločností nebol udelený individuálny prístup. Preto Komisia stanovila jednotné celoštátne dumpingové rozpätie na základe váženého priemeru dumpingových rozpätí zistených pre každého z troch čínskych výrobcov.

(67)

Celoštátne dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento CIF na hranici Spoločenstva bez cla je 99,7 %.

(68)

Keďže sa ukázalo, že traja známi vyvážajúci výrobcovia reprezentujú všetok čínsky vývoz príslušného výrobku do Spoločenstva, nebol žiadny dôvod domnievať sa, že sa ktorýkoľvek vyvážajúci výrobca zdržal spolupráce. Preto Komisia predbežne usúdila, že celoštátne dumpingové rozpätie má byť stanovené na tej istej úrovni.

(69)

Komisia dostala vyplnené dotazníky od dvoch známych vyvážajúcich výrobcov a od spriaznených spoločností jedného z vývozcov (jedného obchodníka v Rusku a jedného dovozcu v Spoločenstve).

(70)

Vyplnené dotazníky obidvoch spoločností boli značne nedostačujúce. Navyše, preverovanie na mieste v obidvoch prípadoch ukázalo, že tieto spoločnosti predložili neúplné, nesprávne a zavádzajúce informácie.

(71)

Účtovníctvo jednej z týchto spoločností vykazovalo značné nedostatky a bolo, ako sa zistilo, nedôveryhodné. Preto nebolo možné overiť úplnosť a presnosť predložených údajov. Navyše, značné množstvo odpovedí z dotazníka nemohlo byť overené vôbec (keďže spoločnosť nepredložila zosúladenie so svojimi účtami) a v niektorých prípadoch spoločnosť dokonca odmietla predložiť určité informácie potrebné na výpočet dumpingového rozpätia alebo neposkytla tieto informácie včas, takže už ich nebolo možné overiť.

(72)

Ani odpovede druhej spoločnosti neboli dostačujúce a Komisia zistila na mieste, že spoločnosť poskytla zavádzajúce informácie základného charakteru, pokiaľ ide o jej organizačnú štruktúru. Počas prešetrovania na mieste sa teda zistilo iba to, že spoločnosť sa na začiatku OP fakticky rozdelila na dva subjekty (jeden z ktorých vyrába príslušný výrobok). Skutočnosť, že spoločnosť pred overovacou návštevou nedeklarovala svoju komplexnú štruktúru, značne narušila prešetrovanie vzhľadom na ďalekosiahle následky, pokiaľ ide o účtovníctvo a stanovenie nákladov.

(73)

Navyše, spoločnosť nepredložila základné prvky odpovede, vrátane auditovanej finančnej uzávierky, pričom tvrdila, že táto nebola dostupná. Počas overovacej návštevy sa však ukázalo, že to nebola pravda. Okrem toho, spoločnosť na začiatku prešetrovania opätovne predložila rozsiahle množstvo svojich odpovedí z dotazníka, čím narušila overovanie vyplneného dotazníka.

(74)

Ruský spriaznený obchodník spoločnosti uvedenej v predchádzajúcom odôvodnení nespolupracoval. Spoločnosť skutočne narušila overovanie tým, že odmietla sprístupniť informácie týkajúce sa organizácie, predaja príslušného výrobku a platieb, takým spôsobom, že túto stranu nemožno považovať za spolupracujúcu. Napokon, spriaznený obchodník v Spojenom kráľovstve nemohol poskytnúť žiadny finančný údaj týkajúci sa OP.

(75)

Vzhľadom na uvedené Komisia usúdila, že dumpingové rozpätia pre obidvoch vyvážajúcich výrobcov nemohli byť stanovené na základe ich vlastných údajov. Preto boli dumpingové rozpätia dočasne stanovené na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(76)

Vzhľadom na absenciu akýchkoľvek ďalších informácií sa normálna hodnota predbežne vypočítala na základe informácií obsiahnutých v podnete. Priemerná normálna hodnota sa vypočítala z cien uvedených v cenníku vnútorného trhu počas OP obidvoch vyvážajúcich výrobcov. Vzhľadom na absenciu akéhokoľvek vhodnejšieho základu sa jednotná normálna hodnota vypočítala pre celý príslušný výrobok.

(77)

Vývozná cena sa predbežne vypočítala na základe údajov Eurostatu týkajúcich sa OP.

(78)

V súlade s článkom 2 ods. 10 písm. e) základného nariadenia sa vykonali úpravy normálnej hodnoty s prihliadnutím na skutočnosť, že ceny v cenníkoch zahŕňali dodacie podmienky odlišné od podmienok dodania „zo závodu“, a úpravy vývoznej ceny s prihliadnutím na rozdiely v dodacích podmienkach a iné zmeny vzniknuté medzi podmienkami dodania zo závodu a dodacími podmienkami CIF v zahraničnom obchode.

(79)

Všetky úpravy sa vykonali na základe informácií poskytnutých v podnete.

(80)

Komisia stanovila dočasné dumpingové rozpätie na základe porovnania váženého priemeru normálnej hodnoty s váženým priemerom vývoznej ceny, ako bolo stanovené vyššie.

(81)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou preukázalo existenciu dumpingu. Dočasné dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento CIF na hranici Spoločenstva bez cla je 36,6 %.

(82)

Keďže dve uvedené spoločnosti predstavovali celkový vývozný predaj z Ruska do Spoločenstva a keďže nebol žiadny dôvod domnievať sa, že sa ktorýkoľvek vyvážajúci výrobca zdržal spolupráce, Komisia stanovila aj zvyškové clo na tej istej úrovni.

(83)

Je známe, že v Spoločenstve príslušný výrobok vyrábajú v Nemecku, Taliansku, Holandsku, Spojenom kráľovstve a v Poľsku:

(84)

Komisia zistila, že všetky uvedené spoločnosti by sa mohli považovať za výrobcov Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia. Celkový objem výroby všetkých uvedených spoločností predstavuje výrobu Spoločenstva stanovenú pridaním k objemu výroby, ktorý oznámili traja výrobcovia podporujúci podnet, odhadovanú výrobu dvoch nesťažujúcich sa výrobcov obsiahnutú v podnete.

(85)

Akumulovaná výroba troch výrobcov Spoločenstva, ktorí spolupracovali s Komisiou, predstavuje 81 % celkovej výroby granulovaného PTFE v Spoločenstve. Preto sa považujú za výrobcov tvoriacich „výrobné odvetvie Spoločenstva“ v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(86)

Spotreba Spoločenstva bola stanovená na základe objemov predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva plus odhadované predaje realizované ostatnými výrobcami Spoločenstva plus dovoz z Ruska, ČĽR a iných tretích krajín v rámci kódu KN ex 3904 61 00. Treba však poznamenať, že dovoz z Ruska v rámci kódu KN ex 3904 61 00 zahŕňa príslušný výrobok a iné výrobky. Celkový objem dovozu PTFE z Ruska sa preto odhadoval na základe metodiky uvedenej v podnete. Pokiaľ ide o ostatné krajiny, žiadne informácie nenaznačovali, že by dovozy v rámci uvedeného číselného kódu KN obsahovali PTFE v inej ako granulovanej forme.

(87)

Zdanlivá spotreba Spoločenstva medzi rokom 2001 a OP klesla zo 16 185 ton na 14 725 ton, t. j. o 9 %. Tento pokles spotreby bol do značnej miery spôsobený celkovým hospodárskym poklesom v období od roku 2002.

(88)

Komisia preskúmala, či dovoz granulovaného PTFE s pôvodom v Rusku a v ČĽR má byť posudzovaný súhrnne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(89)

Rozpätie dumpingu stanovené vo vzťahu k dovozu z každej z príslušných krajín bolo nad minimálnym prahom definovaným v článku 9 ods. 3 základného nariadenia a objem dovozu z každej z týchto krajín nebol zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia (to značí, že ich podiely na trhu dosahovali počas OP v uvedenom poradí 10,8 % a 23,7 %).

(90)

Pokiaľ ide o podmienky hospodárskej súťaže, prešetrovanie ukázalo, že granulovaný PTFE dovážaný z príslušných krajín a granulovaný PTFE výrobného odvetvia Spoločenstva sú si podobné vo všetkých základných fyzikálnych a technických charakteristikách. Z tohto dôvodu sú PTFE s pôvodom v Rusku a v ČĽR na jednej strane a PTFE vyrábané a predávané v Spoločenstve na druhej strane vzájomne zameniteľné. Podobne, tieto výrobky sa v Spoločenstve predávali prostredníctvom porovnateľných odbytových kanálov a za podobných komerčných podmienok. Ďalej sa zistilo, že vývozné ceny z Ruska a Číny mali počas posudzovaného obdobia podobný trend a mali značný dumpingový vplyv na ceny výrobkov Spoločenstva.

(91)

Ruskí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že PTFE dovážaný z Ruska na jednej strane a PTFE dovážaný z ČĽR na druhej strane boli vystavené rozdielnym podmienkam hospodárskej súťaže a že dovoz s pôvodom v Rusku má byť preto vyňatý zo súhrnného posudzovania. V tejto súvislosti sa tvrdilo, že trendy dovozu z Ruska mali v posudzovanom období klesajúci charakter, zatiaľ čo dovozy z Číny vykazovali rastúci trend. Po druhé, poukazovalo sa na to, že dovozy z Číny a z Ruska sa sústreďovali prevažne v jednom členskom štáte (v Taliansku). Preto ruské a čínske PTFE výrobky nepredstavovali konkurenciu v ostatných 24 členských štátoch.

(92)

No i napriek klesajúcemu trendu objem dovozov s pôvodom v Rusku stále nie je ani zďaleka zanedbateľný s podielom na trhu predstavujúcim 23,7 % spotreby Spoločenstva počas OP. Navyše PTFE dovážaný z Ruska mal podobnú kvalitu ako PTFE dovážaný z ČĽR a bol určený na podobné konečné použitia a aplikácie. Okrem toho, ako sa uvádza vyššie, vývozné ceny výrobkov z Ruska a Číny mali počas posudzovaného obdobia podobný trend a mali značný dumpingový vplyv na ceny výrobkov Spoločenstva. Napokon treba poznamenať, že aj predaj výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva sa sústreďoval prevažne v Taliansku a bol teda v priamej konkurencii s dovozmi s pôvodom v Rusku a ČĽR. PTFE vyrábaný výrobným odvetvím Spoločenstva sa predával cez ten istý druh distribučných kanálov v Taliansku ako PTFE z Ruska a Číny. Treba tiež poznamenať, že nič nenasvedčovalo tomu, že sa výrobky dovážané do Talianska z Ruska a Číny nepredávajú ďalej do iných častí trhu Spoločenstva, a teda vstupujú do hospodárskej súťaže s výrobkami Spoločenstva aj mimo Talianska. Z tohto dôvodu argument, že výrobok dovážaný z Ruska na jednej strane a výrobok dovážaný z ČĽR na strane druhej boli vystavené rozdielnym podmienkam hospodárskej súťaže, musel byť zamietnutý.

(93)

Na základe uvedeného Komisia predbežne usúdila, že boli splnené všetky kritériá uvedené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia a že dovozy z príslušných krajín sa majú skúmať súhrnne.

(94)

Hoci dovozy príslušného výrobku z Ruska a z ČĽR do Spoločenstva klesli zo 6 281 ton v roku 2001 na 4 838 ton v roku 2002, od roku 2002 sa zvýšili a v OP dosiahli 5 079 ton.

(95)

Zodpovedajúci podiel na trhu klesol z 38,8 % v roku 2001 na 34,5 % v OP, zostal však veľmi významný. Poznamenávame, že podiel na trhu vykazoval od roku 2002 nepretržitý postupný rast. t. j. z 33,8 % na 34,5 % v OP.

(96)

Priemerná cena príslušných dovozov výrazne klesla. Zmenšila sa zo 7 236 EUR za tonu v roku 2001 na 4 092 EUR za tonu v OP, čo predstavovalo pokles o 43 % počas posudzovaného obdobia.

(97)

Na účely analýzy predaja pod cenu sa vážený priemer predajných cien na každý druh výrobku výrobného odvetvia Spoločenstva pre nespriaznených zákazníkov na trhu Spoločenstva porovnával s váženým priemerom vývozných cien príslušného výrobku. Porovnanie sa robilo po odpočítaní rabatov a zliav. Ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli upravené na základe cien zo závodu. Ceny príslušných dovozov sa určovali na základe CIF upravených podľa ciel a podovozných nákladov.

(98)

Niektoré zúčastnené strany tvrdili, že kvalita výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva je vo všeobecnosti vyššia ako kvalita príslušných výrobkov dovážaných z ČĽR a Ruska. Na základe faktov zistených počas prešetrovania Komisia predbežne usúdila, že sa uskutočnila úprava vzhľadom na rozdiely v kvalite, ktoré sú väčšinou spôsobené horšími fyzickými vlastnosťami a nekonzistentnosťou materiálu, t. j. značnými kolísaniami veľkosti častíc v rámci jedného druhu výrobku a nečistôt. Ruskí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že v dôsledku toho nimi vyrábaný a vyvážaný PTFE sa môže používať len po ďalšom spracovaní, čo spôsobuje dodatočné náklady. Ani jedna zo zúčastnených strán však nebola schopná presne kvantifikovať trhovú hodnotu týchto rozdielov v kvalite, ani náklady na spracovanie dovážaného PTFE. Viaceré strany odhadovali úpravu na 30 % na základe údajného cenového rozdielu medzi rôznymi kvalitami. Tento odhad zodpovedal odhadu, ktorý urobil ruský vyvážajúci výrobca. Na základe toho a vzhľadom na to, že v tejto súvislosti neboli k dispozícii žiadne ďalšie podrobnejšie informácie, úprava vo výške 30 % bola dočasne pridaná k cene CIF na hranici Spoločenstva pre výrobky spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov z obidvoch krajín. Treba poznamenať, že táto hodnota sa bude ďalej skúmať, aby sa dospelo ku konečným záverom.

(99)

Porovnanie ukázalo, že príslušné výrobky s pôvodom v ČĽR a v Rusku sa predávali v Spoločenstve za ceny, ktoré boli počas OP nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva o 24 % a o 17 %, v uvedenom poradí, pri ich vyjadrení ako percento cien výrobného odvetvia Spoločenstva.

(100)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie dosahu dumpingových dovozov na výrobné odvetvie Spoločenstva zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických faktorov a ukazovateľov, ktoré súvisia so stavom výrobného odvetvia Spoločenstva od roku 2001 do OP.

(101)

Objem výroby výrobného odvetvia Spoločenstva sa v čase od roku 2001 do OP zvýšil o 8 %, zo 6 798 ton na 7 326 ton. Napriek poklesu spotreby Spoločenstva počas toho istého obdobia treba poznamenať, že výrobné odvetvie Spoločenstva muselo v dôsledku dumpingových dovozov znížiť svoje predajné ceny, aby mohlo konkurovať príslušným dovozom. To viedlo k zvýšeniu výroby, aby sa uspokojil zvýšený dopyt po jeho výrobkoch.

(102)

Výrobná kapacita sa počas posudzovaného obdobia mierne zvýšila, a to o 8 %. V priebehu toho istého obdobia zostávalo využitie kapacít výrobného odvetvia Spoločenstva stabilné na úrovni 80 %. Pokles využívania kapacít medzi rokmi 2001 a 2002 je dôsledkom poklesu spotreby a celkového hospodárskeho poklesu počas tohto obdobia. Následne, ako sme konštatovali vyššie, muselo výrobné odvetvie Spoločenstva znížiť svoje ceny, čím zvýšilo predaj svojich výrobkov, aby konkurovalo dovozom z príslušných krajín, ktorých ceny klesli v roku 2004 takmer o 40 % (pozri odôvodnenie 96). Využitie kapacít výrobného odvetvia Spoločenstva sa teda obnovilo, zatiaľ čo ziskovosť prudko poklesla (pozri odôvodnenie 110).

(103)

Objem predaja výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva v ES sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 15 %, zo 4 223 ton v roku 2001 na 4 845 ton počas OP. Tento vývoj treba posudzovať vzhľadom na skutočnosť, že výrobné odvetvie Spoločenstva, ktoré čelilo nízkocenovým dovozom z Ruska a z ČĽR, si muselo vybrať z dvoch možností: buď si udrží svoje predajné ceny na úkor nepriaznivého vývoja svojho objemu predaja a podielu na trhu, alebo zníži svoje predajné ceny, aby si pokiaľ možno zachovalo úspory z veľkosériovej výroby. Všetci výrobcovia Spoločenstva znížili od roku 2001 svoje predajné ceny v snahe zachovať alebo dokonca zvýšiť svoj objem predaja, aby dosiahli kritickú hromadnú výrobu nevyhnutnú na pokrytie svojich fixných nákladov.

(104)

Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu sa zvýšil pokiaľ ide o objem z 26,1 % v roku 2001 na 32,9 % v OP.

(105)

Treba poznamenať, že úroveň zásob výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia mierne poklesla, napriek tomu sa však považuje za globálne stabilnú. Je to v súlade s politikou výrobného odvetvia Spoločenstva zameranou na udržanie zásob na minimálnej úrovni. Ukázalo sa teda, že úroveň zásob nie je významným ukazovateľom pri posudzovaní situácie výrobného odvetvia Spoločenstva. Treba tiež poznamenať, že zásoby boli na úrovni považovanej v tomto výrobnom odvetví za normálnu.

(106)

Priemerné ceny pripadajúce na tonu výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva v čase od roku 2001 do OP výrazne klesli, a to o 22 %. Tento stály cenový pokles v priebehu posudzovaného obdobia je kľúčovým faktorom pri posudzovaní prípadu. Treba poznamenať, že pokles cien ruských a čínskych dovozov bol dokonca výrazne vyšší ako pokles cien výrobného odvetvia Spoločenstva.

(107)

Zatiaľ čo spotreba Spoločenstva v čase od roku 2001 do OP klesla o 9 %, podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu vzrástol o 6,8 percentuálneho bodu z 26,1 % v roku 2001 na 32, 9 % v OP.

(108)

Počas roku 2001, keď bola vysoká návratnosť investícií, výrobné odvetvie Spoločenstva urobilo veľké investície, t. j. 8,3 milióna EUR. Po roku 2001 investície prudko klesali a potom klesali ďalej zo 4,7 milióna EUR v roku 2002 na 3,4 milióna EUR v OP.

(109)

Pokiaľ ide o schopnosť získať finančné zdroje, všetci spolupracujúci výrobcovia Spoločenstva sú členmi väčších skupín a sú financovaní cez vnútroskupinové systémy spoločných peňažných fondov. Preto, aj keď ani jedna zo spoločností neohlásila žiadne ťažkosti v súvislosti s obstarávaním finančných prostriedkov na svoje aktivity počas posudzovaného obdobia, sa tento ukazovateľ nepovažuje za faktor svedčiaci o dobrej situácii vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(110)

Ziskovosť výrobcov Spoločenstva v priebehu posudzovaného obdobia výrazne klesla z 9,3 % v roku 2001 na 0,1 % v OP. Návratnosť investícií sledovala podobný klesajúci trend ako v prípade ziskovosti. Tento dramatický trend v ziskovosti a návratnosti investícií by bol určite ešte horší, keby výrobné odvetvie Spoločenstva zachovalo svoje ceny, pretože v takom prípade by bolo utrpelo stratu podielu na trhu i objemu výroby a v dôsledku toho klesajúce úspory z veľkosériovej výroby.

(111)

Finančný tok vytvorený podobným výrobkom výrazne klesol z 10 miliónov EUR v roku 2001 na 4,2 milióna EUR počas OP, t. j. o 58 %.

(112)

Zamestnanosť klesla medzi rokom 2001 a OP o 10 %. Produktivita sa v tom istom čase zvýšila o 17 % vďaka dôležitým opatreniam zavedeným s cieľom zvýšiť efektívnosť nákladov, ako je znižovanie stavu zamestnancov a odstraňovanie prekážok vo výrobe.

(113)

Mzdové náklady sa v posudzovanom období zvýšili o 6 %, zo 6,2 milióna EUR v roku 2001 na 6,5 milióna EUR v OP. Tento vývoj sa zhoduje len s rastom životných nákladov. V dôsledku zníženia počtu zamestnaných osôb priemerné mzdové náklady na zamestnanca vzrástli fakticky o 17 %, z 50 239 EUR na 58 842 EUR.

(114)

Vzhľadom na objem a cenu dumpingových dovozov nemožno dosah skutočných dumpingových rozpätí, ktoré sú tiež značné, považovať za zanedbateľný.

(115)

Výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo v situácii, v ktorej by sa muselo zotavovať z vplyvov škodlivého dumpingu.

(116)

Hoci objem dumpingových dovozov príslušného výrobku s pôvodom v Rusku a v ČĽR medzi rokom 2001 a OP klesol zo 6 281 ton na 5 079 ton, zostal trvalo vysoký počas celého posudzovaného obdobia. Tomu zodpovedajúci podiel na trhu klesol z 38,8 % v roku 2001 na 34,5 % počas OP, takisto však zostal na veľmi vysokej úrovni. Priemerné ceny dumpingových dovozov v priebehu posudzovaného obdobia prudko klesli, t. j. o 43 %, a boli neustále nižšie ako priemerné ceny výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva, čo viedlo k vynútenému zníženiu cien počas OP o 17,4 % v prípade Ruska a 24,5 % v prípade ČĽR.

(117)

Preskúmanie situácie výrobného odvetvia Spoločenstva opísané vyššie ukázalo, že situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa v čase od roku 2001 do OP celkovo zhoršila. Aj keď je pravdou, že podiel na trhu a objem predaja sa vyvíjali priaznivo, tento fakt nijako nezlepšuje celkový negatívny obraz. Z toho vyplýva, že hlavné ukazovatele ujmy, ako sú hodnota predaja, ziskovosť, investície, návratnosť investícií, schopnosť zaobstarať si finančné zdroje, peňažný tok a zamestnanosť sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali negatívne. Ako sa uvádza v odôvodneniach 101, 102 a 103, zvýšenie produktivity výrobného odvetvia Spoločenstva, objem predaja a podiel na trhu sa musí posudzovať v kontexte výrazného zníženia cien v Spoločenstve a následnom rozhodnutí výrobného odvetvia Spoločenstva znížiť predajné ceny, aby si tak udržalo alebo zvýšilo svoj objem predaja a dosiahlo kritický objem produkcie potrebný na pokrytie fixných nákladov. Toto malo dramatický dosah na ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorá sa výrazne znížila z 9,3 % v roku 2001 na 0,1 % v OP a v roku 2003 boli zaznamenané výrazné straty (– 3,2 %). Malo by sa tiež poznamenať, že spotreba sa znížila iba v období od roku 2001 do roku 2002, ale v období od roku 2002 do OP zostala stabilná, poprípade sa mierne zvýšila. Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo mať aspoň čiastočný prospech z tohto mierneho zvýšenia spotreby prostredníctvom zvýšenia svojho objemu predaja.

(118)

Nakoniec, ako je vysvetlené v odôvodnení 105, zistilo sa, že mierny pokles objemov zásob nie je podstatným faktorom, keďže je v súlade s politikou výrobného odvetvia Spoločenstva, t. j. udržiavať minimálnu úroveň zásob.

(119)

Tento pokles ziskovosti sa časovo zhodoval s prudkým poklesom cien. Výrobné odvetvie kompenzovalo do istej miery pokles cien zvýšenou výrobou a predajom, čo viedlo k zvýšeniu podielu na trhu. Tieto pozitívne vplyvy však nezabránili výrobnému odvetviu Spoločenstva, aby nezaznamenalo prudký pokles svojej ziskovosti. Preto Komisia dospela k záveru, že pozitívny vývoj ukazovateľov ujmy, ako sú objem predaja a podiel na trhu, nevyvážil celkovú zhoršenú situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva, pretože nijako nezmenil skutočnosť, že finančná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva bola skutočne kritická. Zvýšenie objemu predaja a podielu na trhu nebolo možné považovať za rozhodujúci faktor pri posudzovaní situácie výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia.

(120)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k predbežnému záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(121)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingové dovozy s pôvodom v Rusku a v ČĽR spôsobili výrobnému odvetviu Spoločenstva ujmu v rozsahu, ktorý možno považovať za značný. Skúmala aj ďalšie známe faktory iné ako dumpingové dovozy, ktoré mohli súčasne spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, aby sa ubezpečila, že prípadná ujma spôsobená týmito inými faktormi nie je pripisovaná dumpingovým dovozom.

(122)

Treba zdôrazniť, že hoci dovozy z Ruska a Číny poklesli v čase medzi rokom 2001 a OP, od roku 2002 vykazovali rastúci trend. Dovozy klesli zo 6 281 ton v roku 2001 na 4 838 ton v roku 2002. V období čase rokom 2002 a OP však objem dovozov príslušného výrobku z Ruska a z ČĽR do Spoločenstva vzrástol zo 4 838 ton na 5 079 ton. Tomu zodpovedajúci podiel na trhu Spoločenstva sa zvýšil z 33,8 % v roku 2002 na 34,5 % počas OP.

(123)

Oveľa dôležitejšia je skutočnosť, že celkový pokles dovážaných objemov (ktoré sa stále udržiavali na veľmi vysokej úrovni a zachovávali si vyšší podiel na trhu v porovnaní s výrobným odvetvím Spoločenstva) bol sprevádzaný výrazným poklesom dovozných cien, ktoré sa v podstate celkom zrútili. To sa časovo zhodovalo so zhoršením situácie výrobného odvetvia Spoločenstva počas toho istého obdobia. Toto zhoršenie sa prejavilo najmä v súvislosti s predajnými cenami, ziskovosťou, návratnosťou investícií, finančným tokom a zamestnanosťou. Ako bolo uvedené vyššie, dovozy s pôvodom v Rusku a v ČĽR si vynútili zníženie priemernej predajnej ceny výrobného odvetvia Spoločenstva o značné čiastky, pričom rozpätie tohto zníženia bolo od 17,4 % do 24,5 %.

(124)

Pri analyzovaní vplyvu dumpingových dovozov sa zistilo, že cena je dôležitým prvkom hospodárskej súťaže. Navyše, aj pri zohľadnení rozdielov v kvalite boli ceny dumpingových dovozov výrazne nižšie nielen ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, ale aj ako ceny iných vývozcov z tretích krajín.

(125)

V prípade jedného výrobcu Spoločenstva sa overilo, že pokiaľ ide o takzvané „modifikované“ akostné triedy, ktoré nevyrábajú ruskí ani čínski vývozcovia, nedošlo k ujme, ako sa ukázalo z priaznivého vývoja ziskovosti. Avšak v tých prípadoch na trhu, keď bol sám tento výrobca vystavený konkurencii zo strany dumpingových dovozov z Ruska a z ČĽR, bola jeho finančná situácia veľmi nepriaznivá.

(126)

Preto Komisia dospela k predbežnému záveru, že tlak vyvíjaný príslušnými dovozmi, ktoré od roku 2002 zvýšili svoj objem a podiel na trhu a ktoré sa vykonávali za veľmi nízke a dumpingové ceny, zohral rozhodujúcu úlohu pri zhoršení finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva.

(127)

Spotreba Spoločenstva, aj keď klesla o 12 % medzi rokmi 2001 a 2002, zostala neskôr stabilná až do OP na úrovni roku 2002 a dokonca sa mierne zvýšila. Tento pokles spotreby však nezodpovedá zníženiu celkovej trhovej hodnoty Spoločenstva, ktorá klesla o 39 % počas rovnakého obdobia t. j. omnoho výraznejšie než spotreba. Tento výrazný pokles trhovej hodnoty je spôsobený značným znížením cien príslušných dovozov, ktoré muselo výrobné odvetvie Spoločenstva nasledovať, aby si udržalo svoj podiel na trhu a využívanie kapacít. Treba poznamenať, že celkový pokles spotreby Spoločenstva nezabránil výrobnému odvetviu Spoločenstva, aby počas posudzovaného obdobia zvýšilo svoj objem predaja o 15 %, zatiaľ čo zvýšenie objemu predaja bolo sprevádzané dramatickým poklesom hodnoty predaja, čo spôsobilo výrobnému odvetviu Spoločenstva značné finančné straty. Z toho vyplýva, že príčinou značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, je skôr pokles hodnoty predaja než pokles spotreby Spoločenstva.

(128)

Ako sa uvádza v odôvodnení 87, dôvodom poklesu spotreby Spoločenstva bol celkový svetový hospodársky pokles. V tejto súvislosti treba poznamenať, že trh s PTFE je cyklický a výrazne závisí od globálneho hospodárskeho vývoja. Toto prepojenie tiež vysvetľuje pokles spotreby napriek poklesu predajných cien.

(129)

Malo by sa tiež poznamenať, že dovozné ceny klesli vo väčšej miere než spotreba Spoločenstva počas rovnakého obdobia. Počas posudzovaného obdobia sa spotreba znížila o 9 %, zatiaľ čo dovozné ceny klesli o 43 %. Dovozné ceny boli výrazne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva počas celého posudzovaného obdobia a navyše boli počas OP značne dumpingové. Na základe tohto prudkého a neustáleho poklesu cien, zatiaľ čo spotreba, klesajúca v období medzi rokom 2001 až 2002, zostala následne relatívne stabilná, sa usúdilo, že príčinou spôsobenej značnej ujmy nebol pokles spotreby, ale skôr dumpingový dovoz z príslušných krajín, ktorý následne prinútil výrobné odvetvie Spoločenstva znížiť svoje predajné ceny.

(130)

Treba pripomenúť, že príslušný výrobok predstavuje iba časť kódu KN 3904 61 00. Keďže však žiadne informácie nenasvedčujú tomu, že dovozy pod touto položkou KN sú iné ako granulované PTFE, údaje Eurostatu o dovoze za celú položku KN sa považujú za súvisiace len s príslušným výrobkom. Dovozy z tretích krajín iných ako Rusko a ČĽR mierne poklesli zo 4 270 ton v roku 2001 na 3 699 počas OP. V dôsledku toho sa ich podiely na trhu celkovo znížili z 26,4 % v roku 2001 na 25,1 % v OP. Hlavnými jednotlivými krajinami vyvážajúcimi príslušný výrobok do Spoločenstva sú Japonsko a Spojené štáty americké (USA). USA zvýšili svoj podiel na trhu z 13 % v roku 2001 na 23 % v OP, zatiaľ čo podiel Japonska na trhu klesol počas toho istého obdobia z 15 % na 11 %.

(131)

Priemerné ceny dovozov tretích krajín iných ako Rusko a ČĽR sa podľa Eurostatu fakticky nezmenili alebo mierne poklesli medzi rokom 2001 a OP. V priebehu tohto obdobia boli ceny dovozov z iných tretích krajín takmer o 50 % vyššie ako ceny dovozov z Ruska a z ČĽR. Boli vyššie aj ako ceny, ktoré účtovalo výrobné odvetvie Spoločenstva. To znamená, že dovozy z iných tretích krajín nevyvíjali konkurenčný tlak na výrobné odvetvie Spoločenstva v takom rozsahu ako dovozy z Ruska a z ČĽR.

(132)

Preto Komisia dospela k predbežnému záveru, že dovozy z iných tretích krajín nemohli byť rozhodujúcou príčinou ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(133)

Dvaja výrobcovia Spoločenstva predstavujúci približne 19 % celkovej výroby Spoločenstva, výrazne nenamietali alebo nepodporili podaný podnet. Rozhodnutia týkajúce sa ostatných výrobcov Spoločenstva sa do značnej miery opierali o odhady, ktoré predložil navrhovateľ, ale aj o niektoré informácie predložené jedným z týchto výrobcov. Pokiaľ ide o objem predaja ostatných výrobcov Spoločenstva, ten klesol z odhadovaných 1 411 ton v roku 2001 na 1 102 ton v OP. Ich podiel na trhu Spoločenstva v tom istom období klesol z 25 % na 19 %. Podľa informácií, ktoré poskytol jeden z nenavrhujúcich výrobcov, priemerné jednotkové ceny boli počas posudzovaného obdobia o niečo nižšie ako priemerné jednotkové ceny spolupracujúceho výrobného odvetvia Spoločenstva, zato však oveľa vyššie ako priemerné jednotkové ceny výrobkov dovážaných z Ruska a z ČĽR. Na základe týchto informácií možno odôvodnene predpokladať, že aj ostatní výrobcovia Spoločenstva utrpeli ujmu spôsobenú dumpingovými dovozmi, ktorá sa premietla hlavne do straty podielu na trhu. Preto Komisia dospela k predbežnému záveru, že výrobky vyrábané a predávané ostatnými výrobcami Spoločenstva neprispeli k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(134)

Objem PTFE vyvážaného výrobným odvetvím Spoločenstva mimo svojho územia sa počas posudzovaného obdobia mierne zvýšil (o 3 %) a počas OP predstavoval 12,7 % celkového predaja výrobného odvetvia Spoločenstva. Ziskovosť z tohto vývozu však bola vyššia ako zisk z predaja na trhu Spoločenstva v priebehu posudzovaného obdobia. Preto nemožno tvrdiť, že vývoz výrobného odvetvia Spoločenstva mal nepriaznivý dosah na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(135)

V priebehu posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Spoločenstva vynakladalo trvalé úsilie o racionalizáciu svojho výrobného procesu. Napríklad výrobné náklady výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia neustále klesali a v čase medzi rokom 2001 a OP klesli o 13 %. Napriek značnému zníženiu výrobných nákladov výrobné odvetvie Spoločenstva nemohlo profitovať zo svojej zvýšenej efektivity. Naopak bolo donútené predávať svoje výrobky buď za cenu výrobných nákladov alebo dokonca za ešte nižšiu cenu. Ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva teda výrazne klesla. Z tohto dôvodu Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva je životaschopné, výkonné výrobné odvetvie a že ujmu, ktorú utrpelo, nespôsobili neefektívne výrobné procesy, ale dumpingové dovozy z príslušných krajín.

(136)

Značný podiel na trhu dovozov s pôvodom v Rusku a v ČĽR, ako aj výrazný pokles ich predajných cien a úroveň vynúteného predaja pod cenu zistené počas OP sa časovo zhodovali so značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(137)

Komisia analyzovala vývoj spotreby Spoločenstva, dovoz z iných tretích krajín, vývoz výrobného odvetvia Spoločenstva, výkonnosť ostatných výrobcov Spoločenstva a vývoj nákladov a zistila, že tieto faktory nie sú rozhodujúcou príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(138)

Preto, na základe uvedenej analýzy, ktorá náležite rozlíšila a oddelila vplyvy všetkých známych faktorov vplývajúcich na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva od škodlivých vplyvov dumpingových dovozov, Komisia dospela k predbežnému záveru, že dovozy z Ruska a z ČĽR spôsobili výrobnému odvetviu Spoločenstva značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(139)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek záveru o škodlivom dumpingu existovali dôvody, na základe ktorých by sa mohlo dospieť k záveru, že prijatie opatrení v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva. Prihliadalo sa na dosah možných opatrení na všetky strany zúčastňujúce sa tohto konania, ako aj na dôsledky neprijatia opatrení.

(140)

Fluoropolyméry tvoria skupinu vysokoúčinných plastov, z ktorých je polytetrafluóretylén (PTFE) najznámejší a najširšie používaný. Všetci prešetrovaní výrobcovia Spoločenstva sa úplne alebo čiastočne špecializujú na PTFE, ktorý sa vyznačuje svojráznymi charakteristikami v súvislosti s výrobným procesom, kvalitou, aplikáciami, odbytovými kanálmi atď.

(141)

Predpokladá sa, že zavedenie opatrení zabráni ďalším deformáciám a obnoví spravodlivú hospodársku súťaž na trhu. Výrobné odvetvie Spoločenstva by potom malo byť schopné zvýšiť svoje predajné ceny, a tak dosiahnuť primerané úrovne zisku, ktoré sú nevyhnutné na zlepšenie jeho finančnej situácie a ktoré mu umožnia ďalej investovať do svojich výrobných zariadení, čím sa zabezpečí prežitie výrobného odvetvia Spoločenstva.

(142)

Na druhej strane, keby sa neprijali antidumpingové opatrenia, je pravdepodobné, že zhoršovanie už i tak zlej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva by pokračovalo. Nebolo by schopné vykonávať nevyhnutné investície, aby mohlo efektívne konkurovať dumpingovým dovozom z príslušných tretích krajín. Je tiež veľmi pravdepodobné, že by to v blízkej budúcnosti prinútilo niektoré spoločnosti zastaviť výrobu a prepustiť svojich zamestnancov. Zastavením výroby PTFE v Spoločenstve by sa jeho užívatelia stali väčšmi závislými od dodávateľov mimo Spoločenstva.

(143)

Komisia preto predbežne dospela k záveru, že uloženie antidumpingových opatrení by umožnilo výrobnému odvetviu Spoločenstva zotaviť sa z vplyvov škodlivého dumpingu, ktorý utrpelo, a je preto v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(144)

Komisia zaslala dotazníky všetkým známym dovozcom/obchodníkom. Dotazníky vyplnili len dvaja dovozcovia/obchodníci reprezentujúci takmer 30 % celkových dovozov z Ruska a z ČĽR. Komisia poslala dotazníky aj všetkým známym používateľom v Spoločenstve (celkove deviatim) a dostala tri (čiastočne) vyplnené dotazníky. Títo používatelia reprezentovali iba 14 % spotreby Spoločenstva.

(145)

PTFE sa používa ako zložka vo veľkom počte priemyselných sektorov, vrátane chemického, elektrotechnického (vnútorný plášť káblov), automobilového, stavebného (ako izolačný prostriedok) sektore, vo výrobe kuchynských potrieb (panvice), v textilnom priemysle, v biomedicínskom (chirurgické nástroje) sektore, vo výrobe polovodičov a v leteckej a raketovej technike. Najznámejšia obchodná značka, pod ktorou sa s týmto výrobkom obchoduje, je „Teflón“.

(146)

Spolupracujúci užívatelia boli výrobcovia polovýrobkov, ktoré sa ďalej využívali v rozličných priemyselných odvetviach, ako je výroba automobilov a elektroniky. Títo užívatelia tvrdili, že nemohli preniesť žiadne zvýšenie nákladov na PTFE (používaného ako materiál) na svojich zákazníkov, pretože trh polovýrobkov je citlivý na ceny. Tvrdili, že každé zvýšenie cien ich dostáva do postavenia, v ktorom nie sú schopní čeliť konkurencii zo strany výrobcov mimo Spoločenstva nepodliehajúcich antidumpingovému clu na PTFE.

(147)

Spolupracujúci užívatelia nepredložili žiadne informácie týkajúce sa podielu dovážaného PTFE v ich celkových výrobných nákladoch. Preto nebolo možné vypočítať potenciálny dopad antidumpingových opatrení na týchto používateľov. V každom prípade však treba poznamenať, že granulovaný PTFE predstavuje dosť nízky podiel celkových nákladov v sektoroch, ako je chemický priemysel, výroba tovarov pre domácnosť a rekreáciu, elektrotechnický priemysel, strojárstvo a automobilový priemysel, pretože PTFE sa bežne používa vo forme miniatúrnych komponentov. PTFE sa používa vo veľmi malých množstvách v spotrebiteľských aplikáciách, to značí, že napríklad vetrovka bude obsahovať približne 20-gramové vložky z PTFE. Z tohto dôvodu Komisia dospela k predbežnému záveru, že finančný dosah na konečných užívateľov sa považuje za zanedbateľný. Okrem toho zdôraznila, že na základe informácií, ktoré predložili títo užívatelia, ich ziskovosť počas OP bola vysoká. Na základe toho Komisia dospela k predbežnému záveru, že dopad akýchkoľvek dumpingových opatrení by bol zanedbateľný.

(148)

Napokon, nadväzujúce priemyselné odvetvie tvrdilo, že výrobné odvetvie Spoločenstva nemá dostatočnú kapacitu, aby mohlo uspokojiť dopyt po PTFE na trhu Spoločenstva.

(149)

Treba poznamenať, že účelom opatrení nie je zabrániť dovozom do Spoločenstva, ale zabezpečiť, aby sa nevykonávali za dumpingové ceny, ktoré spôsobujú ujmu. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 145, dosah antidumpingového cla na výrobné odvetvia užívateľov je podľa predpokladu zanedbateľný, a preto nebude nevyhnutne brániť konečným používateľom financovať nákup PTFE od tých istých dodávateľov aj za vyššie ceny.

(150)

Ďalej treba poznamenať, že spotreba Spoločenstva v rokoch 2001 a 2002 klesla o 12 % a potom sa prakticky nemenila až do OP s malým nárastom o 3 % od roku 2002. Treba tiež zdôrazniť, že výrobcovia Spoločenstva majú stále nevyužité výrobné kapacity. To spolu s vývozmi z iných tretích krajín poskytuje alternatívne zdroje dodávok pre nadväzujúce odvetvie. Je preto nepravdepodobné, že by antidumpingové opatrenia viedli k nedostatku dodávok.

(151)

Komisia zaslala dotazníky všetkým známym dodávateľom základných surovín v Spoločenstve [vrátane chlórdifluórmetánu (R22) a bezvodej kyseliny fluorovodíkovej] výrobnému odvetviu Spoločenstva. Spolupráca bola podľa piatich získaných odpovedí veľmi intenzívna, z toho traja dodávatelia boli vzájomne spriaznení. Väčšina týchto dodávateľov úzko spolupracovala s výrobným odvetvím Spoločenstva a s ďalšími výrobcami granulovaného PTFE pôsobiacimi v Spoločenstve. Veľká časť ich obratu (75 %) pochádzala z predaja výrobcom granulovaného PTFE. Preto akékoľvek zníženie nákupov výrobného odvetvia Spoločenstva by malo značný vplyv na situáciu týchto spoločností, ktoré zamestnávali spolu 176 pracovníkov zaoberajúcich sa výrobou príslušných materiálov.

(152)

Ďalší dodávateľ uviedol, že bez zavedenia opatrení by nastalo riziko migrácie výroby PTFE v Spoločenstve do tretích krajín mimo územia Spoločenstva. Táto spoločnosť tvrdila, že v dôsledku toho by boli dodávatelia materiálov nútení hľadať si zákazníkov mimo Spoločenstva, na tretích trhoch, kde by konkurovali tradičným domácim dodávateľom materiálu. Navyše vývoz materiálu by vyvolal dodatočné náklady, ktoré by oslabili už aj tak nízke ziskové rozpätia dodávateľského odvetvia. Preto Komisia dospela k predbežnému záveru, že zavedenie opatrení je v záujme dodávateľských odvetví.

(153)

Na základe uvedeného Komisia dospela k predbežnému záveru, že nejestvujú žiadne presvedčivé dôvody proti zavedeniu opatrení a že uplatňovanie opatrení bude v záujme Spoločenstva.

(154)

Vzhľadom na závery, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s dumpingom, ujmou a záujmom Spoločenstva, by sa mali zaviesť dočasné opatrenia, aby sa zabránilo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Spoločenstva spôsobuje dumpingový dovoz.

(155)

Na stanovenie úrovne týchto ciel Komisia zohľadnila zistené dumpingové rozpätia a výšku cla nevyhnutné na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(156)

Pri výpočte výšky cla nevyhnutnej na odstránenie vplyvov škodlivého dumpingu Komisia usúdila, že všetky opatrenia majú umožniť výrobnému odvetviu Spoločenstva pokryť svoje výrobné náklady a dosiahnuť celkový zisk pred zdanením, ktorý by výrobné odvetvie tohto druhu mohlo opodstatnene dosiahnuť v sektore za normálnych podmienok hospodárskej súťaže z predaja podobného výrobku v Spoločenstve. Rozpätie zisku pred zdanením použité na tento výpočet bolo 9,3 % obratu, ktorý výrobné odvetvie Spoločenstva zaznamenalo pred prudkým poklesom dovozných cien z príslušných krajín v roku 2001. Toto sa považovalo za primerané minimum, ktoré by výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo podľa predpokladu dosiahnuť pri absencii škodlivého dumpingu.

(157)

Nevyhnutné zvýšenie cien sa potom určilo na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny stanoveného pre výpočty predaja pod cenu s cenou, ktorá nespôsobuje ujmu, výrobkov predávaných výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Cena, ktorá nespôsobuje ujmu, sa dosiahla úpravou predajnej ceny výrobcov Spoločenstva podľa skutočného zisku/straty dosiahnutých počas OP a pridaním uvedených ziskových rozpätí. Každý rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percento celkovej dovoznej hodnoty CIF.

(158)

Pokiaľ ide o Rusko a v dôsledku nespolupráce ruských vývozcov, uvedenej v odôvodneniach 70 až 75, sa rozpätie ujmy stanovilo na základe údajov o vývoze zaznamenaných Eurostatom. Treba poznamenať že, ako sme uviedli v odôvodnení 98, vývozná cena CIF bola upravená s prihliadnutím na rozdiel v kvalite medzi PTFE vyrábaným v Spoločenstve a PTFE dovážaným z Ruska a z ČĽR. Po druhé, keďže všetky vývozné predaje PTFE z Ruska smerovali obchodníkom, zatiaľ čo výrobné odvetvie Spoločenstva predávalo hlavne užívateľom, vykonala sa aj úprava vzhľadom na rozdiely v úrovni obchodovania. Na základe absencie akýchkoľvek ďalších dôveryhodnejších informácií sa táto úprava dočasne odhadla vo výške 5 %, čo sa považovalo za primerané ziskové rozpätie nespriazneného dovozcu.

(159)

Pokiaľ ide o Čínu a vzhľadom na to, že ani jednému zo spolupracujúcich čínskych výrobcov Komisia neudelila THP alebo IP, dočasná jednotná celoštátna úroveň odstránenia ujmy sa vypočítala ako vážený priemer rozpätí ujmy pre všetkých troch spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(160)

Vzhľadom na uvedené Komisia v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia usúdila, že v súvislosti s dovozom s pôvodom v Rusku a v ČĽR sa má uložiť dočasné antidumpingové clo na úrovni najnižšieho dumpingového rozpätia a rozpätia ujmy v súlade s pravidlom menšieho cla.

(161)

Navrhované antidumpingové clá sú takéto:

(162)

V záujme správneho administratívneho spracovania sa má stanoviť lehota, v rámci ktorej zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania, môžu písomne vyjadriť svoje stanovisko a požiadať o vypočutie. Okrem toho je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia ciel na účely tohto nariadenia sú dočasné a nemožno ich opätovne vziať do úvahy na účely akéhokoľvek konečného opatrenia,