—

stanovil a vyhlásil mimozmluvnú zodpovednosť Európskej centrálnej banky (ECB), zastúpenej jej prezidentkou Christine Lagardeovou,

—

uložil ECB v zastúpení jej dočasného prezidenta povinnosť nahradiť majetkovú ujmu pozostávajúcu zo vzniknutej škody a ušlého zisku, uvedenej nemajetkovej ujmy a ujmy za stratu príležitostí, vyčíslenú v súlade s kritériami uvedenými v príslušných kapitolách a bodoch tejto žaloby, zaplatením nasledujúcich súm žalobkyni (1) 1 538 808,12 eura ako majetkovú ujmu; 2) 500 000,00 eura ako nemajetkovú ujmu; 3) a teda zaplatením celkovej sumy 2 038 808,12 eura.

—

subsidiárne uložil ECB zastúpenej jej dočasným prezidentom, povinnosť, aby zaplatila žalobkyni za vyššie uvedené druhy škôd sumy v rôznych výškach, ktoré budú určené v priebehu konania, v takej výške, akú bude Súdny dvor považovať za spravodlivú, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorý nariadi tento súd podľa článku 70 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu Európskej únie;

—

uložil zaplatenie sumy, ktorú Súdny dvor považuje za primeranú ako náhradu škody za stratu príležitostí;

—

uložil povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, ktoré sa budú počítať od 12. marca 2020, teda odo dňa vzniku udalosti, až do skutočnej náhrady škody;

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na zodpovednosti ECB podľa článku 340 tretieho odseku ZFEÚ a článku 2043 talianskeho Občianskeho zákonníka za majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla žalobkyni, s uvedením výšky spôsobenej škody;

2.

Druhý žalobný dôvod, v ktorom sa uvádza význam majetkovej a nemajetkovej ujmy a ujmy spôsobenej stratou príležitostí, o ktorej žalobkyňa tvrdí, že jej vznikla, a vysvetľujú sa zásady použité na ich určenie;

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na zásadách uvedených v judikatúre Európskej únie, najmä v rozsudkoch z 28. októbra 2021, Vialto Consulting/Komisia, C-650/19 P, z 9. februára 2022, QI a i./Komisia a ECB, T-868/16, a z 21. januára 2014, Klein/Komisia, T-309/10. Podmienky, ktoré musia existovať na to, aby mohla vzniknúť mimozmluvná zodpovednosť európskej inštitúcie voči občanovi Európskej únie, sú ďalej opísané, pričom sa vychádza z pozitívneho overenia existencie týchto podmienok, ktoré vykonal aj technický poradca v prísažnom protokole priloženom k žalobe, pričom sa porovnávajú európske právne predpisy, ktoré upravujú ECB, jej orgány a funkcie. Poukazuje sa na porušovanie primárneho a sekundárneho práva EÚ zo strany ECB a na porušovanie a zneužívanie právomocí prezidentom ECB. Uvádza sa porušenie článku 127 ZFEÚ, kapitoly 2 pod názvom „Menová politika“, článkov 3, 10, 11, 12, 13 a 38 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a ECB, ako aj článkov 17.2 a 17.3 pravidiel prijatých rozhodnutím ECB z 19. februára 2004 (1).

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na vyčíslení, odôvodnení a zdokumentovaní majetkovej ujmy, ktorú žalobca utrpel (skutočná škoda a ušlý zisk).

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na vyčíslení, odôvodnení a zdokumentovaní škody za psychické utrpenie a poškodenie dobrého mena, osobnej a profesionálnej identity.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na ilustrácii, odôvodnení a dôkaze na základe domnienky a výpočtu pravdepodobnosti škody z dôvodu straty príležitostí, a žiada sa, aby bola vyplatená podľa zásady spravodlivosti.

7.

Siedmy žalobný dôvod vychádza zo zásad stanovených v judikatúre Európskej únie týkajúcej sa nemajetkovej ujmy spôsobenej európskymi inštitúciami občanom Európskej únie, najmä v rozsudku Súdu prvého stupňa Európskej únie z 12. septembra 2007 vo veci T-250/04 Combescot/Komisia.