—

Žalobkyňa tvrdí, že sa nemožno domnievať, že jej spätné odkúpenia vlastných akcií v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2015 boli v rozpore s článkom 77 písm. a) a článkom 78 nariadenia č. 575/2013 (2), pretože vankúš na zachovanie kapitálu nebol do 1. januára 2016 účinný a ani stanovený.

—

V rozsahu, v akom rozhodnutie ECB vychádza z pravidiel upravujúcich vankúš na zachovanie kapitálu podľa smernice 2013/36 (3), ktoré neboli do 1. januára 2016 záväzné, účinné a ani stanovené, žalobkyňa úctivo tvrdí, že ECB uložila administratívnu peňažnú sankciu bez priamo uplatniteľného pravidla práva EÚ a vnútroštátneho práva.

—

Napadnuté rozhodnutie preto porušuje článok 18 ods. 1 nariadenia o jednotnom mechanizme dohľadu a osobitne zásadu zákonnosti zakotvenú v článku 49 ods. 1 Charty základných práv.

—

Zavedením takého pravidla, ako je článok 18 ods. 6 nariadenia o jednotnom mechanizme dohľadu, Rada pozbavila žalobkyňu, ktorá má záujem podať žalobu proti rozhodnutiu o neanonymizovaní administratívnej peňažnej sankcie, dvojmesačnej lehoty stanovenej v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ.

—

Napadnuté ustanovenie je v rozpore s dvojmesačnou lehotou na podanie žaloby o neplatnosť a udeľuje ECB jednostranné oprávnenie určiť, kedy má úverová inštitúcia podať žalobu.

—

Keďže ECB má právomoc uverejniť administratívnu peňažnú sankciu, dotknutá úverová inštitúcia musí podať žalobu pred rozhodnutím ECB o uverejnení sankcie. Táto situácia spôsobuje úverovej inštitúcii neprimeranú neistotu, ktorá napokon môže obmedziť jej schopnosť podať žalobu, a v konečnom dôsledku porušuje jej základné právo na účinný prostriedok nápravy.

—

V dôsledku toho je článok 18 ods. 6 nariadenia o jednotnom mechanizme dohľadu v rozpore s článkom 263 šiestym odsekom ZFEÚ a článkom 47 Charty základných práv.

—

Keďže ECB pozbavila žalobkyňu jej práva na účinný prostriedok nápravy, napadnuté rozhodnutie by malo byť zrušené.